SPRÁVA o vykonávaní programovania 10. európskeho rozvojového fondu
20.2.2008 - (2007/2138(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Marie-Arlette Carlotti
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní programovania 10. európskeho rozvojového fondu
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000[1] (ďalej len dohoda z Cotonou),
– so zreteľom na vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady[2], o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o prideľovaní finančnej pomoci pre zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti zmluvy o ES,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 zo 14. mája 2007 o vykonávaní 10. Európskeho rozvojového fondu v rámci Dohody o partnerstve medzi AKT – ES[3],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A6-0042/2008),
A. keďže podmienkou vykonávania 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF) a podmienkou jeho vstúpenia do platnosti 1. januára 2008 (článok 93 ods. 3 dohody z Cotonou) je ukončenie ratifikačného procesu [vo všetkých členských štátoch EÚ a v dvoch tretinách členských krajín skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT)] najneskôr do 30. novembra 2007,
B. vzhľadom na to, že tzv. doložka o skončení platnosti už neumožňuje využiť zostatky z predchádzajúcich ERF,
C. vzhľadom na záväzok Komisie, že zabezpečí uvoľnenie všetkých prostriedkov 9. ERF do 31. decembra 2007,
D. keďže ERF stále nie je súčasťou rozpočtu EÚ aj napriek žiadostiam Európskeho parlamentu o jeho začlenenie do rozpočtu,
E. keďže skutočnosť, že Európsky parlament a národné parlamenty nevykonávajú žiadnu formálnu kontrolu ERF, pretože nie je začlenený do rozpočtu EÚ, predstavuje z demokratického hľadiska nedostatok demokracie,
F. vzhľadom na štúdiu o zapájaní neštátnych subjektov do programovania 10. ERF, ktorú vypracovala Európska komisia v 64 krajinách AKT a ktorá poukazuje na to, že informácie boli poskytnuté vo všetkých prípadoch, pričom sa však skutočná účasť zaznamenala len v polovici krajín, ktoré boli súčasťou tejto štúdie,
G. vzhľadom na odštartovanie nového strategického partnerstva Afrika – EÚ a akčného plánu na roky 2008 – 2010, ktoré sa opierajú o „zásady jednoty Afriky, vzájomnej závislosti Afriky a Európy, zodpovednosti za vlastný osud a spoločnej zodpovednosti, dodržiavania ľudských práv, demokratické zásady a zásady právneho štátu, ako aj o právo na rozvoj“, ku ktorému došlo počas samitu EÚ a Afriky 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone, pri príležitosti ktorého sa prijalo spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu, ktoré vyzýva na posilnenie úlohy týchto parlamentov v novej stratégii,
H. vzhľadom na politické záväzky EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej pomoci, najmä pomoci Afrike, a v oblasti účinnosti podpory,
I. vzhľadom na záväzok EÚ zvýšiť svoju podporu v oblasti obchodu do roku 2010 na 2 000 000 000 EUR ročne (1 000 000 000 zo strany Komisie a 1 000 000 000 zo strany členských štátov),
J. vzhľadom na predbežné rozdelenie rozpočtových prostriedkov 10. ERF, a to približne vo výške 30 % na všeobecnú rozpočtovú podporu, 30 % na infraštruktúru, 15 % na správu verejných veci (vrátane oblasti mieru a bezpečnosti), 8 % na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a 8 % na sociálne odvetvia a sociálnu súdržnosť, pričom sa zvyšná suma rozdelí najmä medzi hospodársky rozvoj, inštitucionálnu pomoc a životné prostredie,
K. vzhľadom na to, že podiel rozpočtových prostriedkov 10. ERF pridelených odvetviam zdravotníctva a základného školstva voči 9. ERF mierne klesol,
Výzvy a ciele 10. ERF
1. zdôrazňuje význam úlohy, ktorú predstavuje vykonávanie ERF v rokoch 2008 až 2013 najmä vzhľadom na politické záväzky EÚ a jej členských štátov poskytovať rozvojovú pomoc, podporovať súčasný vývoj smerujúci k obnovenému partnerstvu Európy a Afriky, a záväzok EÚ prispievať k plneniu rozvojových cieľov milénia (RCM) do roku 2015;
2. v plnej miere sa stotožňuje s hlavným cieľom spolupráce, stanoveným v článku 1 nariadenia (ES) č. 617/2007, ktorým je „odstránenie chudoby v partnerských krajinách a regiónoch v kontexte trvalo udržateľného rozvoja vrátane plnenia rozvojových cieľov tisícročia“; prikladá najvyšší význam skutočnosti, aby tieto prioritné ciele nadobudli konkrétnu podobu prostredníctvom všetkých nástrojov a postupov uplatňovania ustanovených v tomto nariadení, a vyjadruje ľútosť nad tým, že v ustanoveniach týkajúcich sa dokumentov o stratégii jednotlivých krajín a regiónov sú tieto ciele ponímané reštriktívne;
3. žiada, aby sa vykonávanie ERF zahrnulo do rámca medzinárodných záväzkov EÚ uvedených v článku 177 ods. 3 Zmluvy o ES;
4. trvá na tom, aby sa vykonávanie ERF uskutočňovalo v súlade s odporúčaniami Programu OSN pre rozvoj o využívaní oficiálnej rozvojovej pomoci a aby sa z programovania vyňali aspoň všetky tie činnosti, ktoré nespĺňajú kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC); žiada, aby sa podľa toho upravil článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 617/2007;
5. s uspokojením víta snahu o zjednodušenie a harmonizáciu, na základe ktorej sa vypracovalo toto nové nariadenie (ES) č. 617/2007; domnieva sa, že snaha o zosúladenie s nástrojom rozvojovej spolupráce[4] (NRS) musí smerovať k posilneniu úlohy Parlamentu spočívajúcej v dohľade nad vykonávaním ERF a jeho kontrole;
6. podporuje začlenenie ERF do rozpočtu EÚ s cieľom posilniť súdržnosť, transparentnosť a efektívnosť rozvojovej spolupráce a zabezpečiť jej demokratickú kontrolu; zdôrazňuje, že začlenenie ERF do rozpočtu je tiež vhodným riešením opakovaných problémov spojených s ťažkopádnosťou a pomalosťou medzivládneho ratifikačného procesu; žiada Radu, aby v rámci revízie finančnej perspektívy v polovici obdobia v roku 2009 počítala so začlenením ERF do rozpočtu;
7. vyjadruje potešenie nad tým, že v Lisabonskej zmluve sa vypúšťa odsek 3 článku 179 Zmluvy o ES, ktorý vylučoval ERF z rozsahu pôsobnosti zmluvy, čo otvára cestu pre začlenenie ERF do rozpočtu EÚ;
8. pripomína, že trvá na svojom úsilí týkajúcom sa súdržnosti rozvojových politík a na európskych záväzkoch, ktoré majú zabezpečiť, že ciele rozvojovej politiky nebudú v rozpore s ostatnými politikami EÚ, ktoré majú na túto politiku vplyv (obchod, životné prostredie, bezpečnosť, poľnohospodárstvo atď.);
9. žiada Komisiu, aby viac pozornosti upriamila na odlev kvalifikovanej pracovnej sily z krajín AKT do EÚ a aby navrhla primerané opatrenia na jej udržanie alebo jej návrat do materskej krajiny;
10. pripomína význam, ktorý pripisuje zásadám vlastnej zodpovednosti a účasti, ktoré sú kľúčovými prvkami dohody z Cotonou a Európskeho konsenzu o rozvoji[5];
Harmonogram
11. žiada členské štáty EÚ a krajiny AKT, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali vnútornú dohodu a revidovanú dohodu z Cotonou, aby sa vykonávanie 10. ERF mohlo začať čo najskôr;
12. berie na vedomie záväzok Komisie, aby sa všetky finančné prostriedky 9. ERF uvoľnili pred konečným termínom, ktorým je 31. december 2007; žiada Komisiu, aby prijala všetky vhodné opatrenia, aby žiadne rozpočtové prostriedky neboli dotknuté doložkou o skončení platnosti a aby sa zabezpečila plynulosť financovania;
13. zdôrazňuje, že záväzný harmonogram neumožnil zapojiť v plnej miere občiansku spoločnosť a parlamenty do programovania, a trvá na tom, aby sa nedostatky konzultačného postupu odstránili vo fáze zavádzania;
Dokumenty o stratégii a prioritné oblasti činnosti
14. zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1 nariadenia (ES) č. 617/2007 sa pri programovaní musia uprednostniť činnosti zamerané na zmierňovanie chudoby s osobitným dôrazom na oblasti súvisiace s rozvojovými cieľmi milénia, akými sú sociálne odvetvia, najmä zdravotníctvo a základné vzdelávanie; zdôrazňuje, že záväzok stanovený v rámci nástroja rozvojovej spolupráce vyčleniť 20 % finančných prostriedkov na oblasti zdravotníctva a základného vzdelávania do roku 2009 sa musí vzťahovať na všetky výdavky na európske rozvojové politiky vrátane ERF, aby bolo možné dosiahnuť súdržnosť;
15. berie na vedomie zámer Komisie dosiahnuť tento cieľ vďaka podpore z rozpočtu, ľutuje však, že sa nevypracovala žiadna globálna stratégia v spolupráci s prijímajúcimi krajinami, aby sa odvetvia zdravotníctva a vzdelávania začlenili medzi priority uvedené v dokumentoch o stratégii jednotlivých krajín; žiada opätovne prehodnotiť túto otázku v rámci revízie v polovici obdobia, aby sa dosiahol cieľ 20 %;
16. zdôrazňuje, že trvalé zmiernenie chudoby možno dosiahnuť len v podmienkach trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja; ďalej zdôrazňuje, že činnosť ERF by preto mala byť súčasťou procesu rozvoja zameraného na budovanie silného hospodárstva, ktoré chráni životné prostredie a ktoré poskytuje základné sociálne služby všetkým občanom;
17. zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj nemožno nikdy v plnej miere dosiahnuť v období vojen, občianskych konfliktov alebo politickej nestability; preto sa domnieva, že prioritou by malo byť aj budovanie demokracie a snaha udržiavať alebo podporovať mier, zásady právneho štátu, stabilné a demokratické inštitúcie, ako aj úplné dodržiavanie ľudských práv;
18. domnieva sa, že dokumenty o stratégii jednotlivých krajín by mali byť predmetom demokratickej kontroly a preto by sa nemali vypracovávať a zavádzať bez parlamentných kontrol; zastáva názor, že postúpenie dokumentov o stratégii jednotlivých krajín spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ (SPZ) významne prispieva k dosiahnutiu cieľa vlastnej zodpovednosti, ktorý je súčasťou dohody z Cotonou a je pozitívnou etapou smerom k prideleniu inštitucionálnych právomocí SPZ a Európskemu parlamentu v rámci komitológie; žiada Komisiu, aby dohliadala na to, že SPZ bude mať dostatok materiálnych prostriedkov na náležité vykonávanie svojej činnosti súvisiacej s dokumentmi o stratégii jednotlivých krajín a že jeho stanoviská budú predmetom monitorovacej správy Komisie;
19. ľutuje, že nariadenie (ES) č. 617/2007 nezahŕňa žiadny explicitný postup účasti ani konzultácie Európskeho parlamentu, národných parlamentov, miestnej samosprávy a neštátnych subjektov v rámci vypracovania monitorovania a hodnotenia dokumentov o stratégii jednotlivých krajín; žiada Radu a Komisiu, aby systematicky začleňovali tieto konzultácie do programovania;
Rodová problematika
20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová problematika nebola začlenená do špecifickej oblasti činnosti; žiada, aby sa toto rozhodnutie prehodnotilo v rámci revízie v polovici obdobia vykonávania ERF so súhlasom partnerov AKT;
21. žiada Komisiu, aby plnila svoje záväzky týkajúce sa rodovej rovnosti vyplývajúce z kľúčových politických dokumentov, napr. Európskeho konsenzu o rozvoji, Spoločnej stratégie EÚ a Afriky a samozrejme aj z dohody z Cotonou, a tým zabezpečila, že rodová problematika bude súčasťou prioritných politík partnerstva AKT – EÚ, ktorej sa bude v rámci začleňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming) venovať náležitá pozornosť a finančné prostriedky; trvá na tom, aby sa posilnila viditeľnosť rodovej problematiky prostredníctvom začlenenia samostatnej kapitoly a osobitných ukazovateľov do výročnej správy vypracovanej Komisiou, aby sa umožnilo lepšie monitorovanie a lepšia kontrola dosiahnutého pokroku;
Rozpočtová podpora
22. domnieva sa, že rozpočtová podpora môže účinne prispieť k odstráneniu chudoby a uskutočneniu rozvojových cieľov milénia, najmä ak sa prostriedky sústredia do odvetví základného vzdelávania a zdravotníctva; zdieľa vôľu Komisie prideliť rozpočtovej podpore úlohu hybnej sily zameranej na zvýšenie podielu výdavkov národných rozpočtov na tieto odvetvia;
23. pripomína, že efektívnosť a legitimita rozpočtovej podpory sú podmienené dodržiavaním viacerých vopred stanovených podmienok, najmä posilnenou koordináciou medzi darcami na jednej strane a dodržiavaním demokratických pravidiel, dobrým spravovaním verejných vecí a riadiacim nástrojom verejných financií, kontrolovaným demokraticky zvoleným parlamentom v prijímajúcich krajinách, na druhej strane; vyzýva Komisiu na dôsledné dodržiavanie týchto vopred stanovených podmienok pred tým, ako začne zvažovať akýkoľvek program rozpočtovej podpory;
24. vyjadruje potešenie nad záväzkom Komisie spojiť rozpočtovú pomoc priamo s pokrokom v uskutočňovaní RCM a podporovať ich uskutočňovanie prostredníctvom zmlúv o RCM, ktoré zabezpečia dlhodobejšie financovanie, čím prispejú k posilneniu predvídateľnosti pomoci;
25. žiada, aby sa hodnotenie rozpočtovej pomoci založené na spoľahlivých a transparentných ukazovateľoch, ktoré umožňujú meranie pokroku dosiahnutého v rámci RCM, stalo súčasťou výročnej správy predkladanej Európskemu parlamentu, SPZ, národným parlamentom a neštátnym subjektom;
26. žiada, aby sa v rámci rozpočtovej podpory vyčlenili osobitné zdroje na posilnenie kapacít všetkých parlamentov AKT, pokiaľ ide o rozpočtové monitorovanie;
Stimulačné sumy
27. pripomína dôležitosť, ktorú pripisuje podpore dobrého spravovania verejných vecí, a môže sa prihlásiť k princípu „prémie za dobré spravovanie verejných vecí“ v rámci politického dialógu definovaného v článku 8 dohody z Cotonou pod podmienkou, že tieto kritéria prideľovania a tieto vykonávacie pravidlá budú jasné a transparentné;
28. konštatuje, že vo viacerých kritériách definovaných Komisiou pre prerozdelenie stimulačných súm sa prioritne odzrkadľujú záujmy Severu a odmieta akýkoľvek odklon k forme podmienenosti pomoci založenej na kritériách, ktoré sa nevzťahuje výhradne na dobrú správu verejných vecí;
29. vyjadruje svoje znepokojenie nad interpretáciou kritérií spojených s hospodárskou a sociálnou správou verejných vecí; stavia sa proti vnúteniu "skrytých kritérií" v hospodárskej a sociálnej oblasti a domnieva sa, že analýza právnych predpisov a verejných politík v tejto oblasti nebude môcť viesť k požiadavkám v oblasti liberalizácie a deregulácie; odporúča pripojiť k profilom správy verejných vecí kritériá spojené s existenciou a kvalitou verejných služieb; pripomína, že postoj štátov alebo regiónov AKT ku konečnému výberu stať sa alebo nie zmluvnou stranou dohôd o hospodárskych partnerstvách (DHP) nebude kritériom;
30. žiada Komisiu, aby vyjasnila rozhodovací postup, ktorým sa riadi rozdeľovanie prostriedkov stimulačných súm, a aby navrhla spôsob, ktorým sa v tejto súvislosti zabezpečí poskytovanie informácií Európskemu parlamentu a neštátnym subjektom;
Regionálna integrácia, pomoc pre obchod a DHP
31. pripomína, že EÚ sa zaviazala zvýšiť svoju pomoc pre oblasť obchodu do výšky 2 mld. EUR ročne a vyčleniť 50 % tejto dodatočnej pomoci krajinám AKT, pričom sa na toto zvýšenie majú využiť dodatočné finančné prostriedky; za veľmi dôležité považuje, aby EÚ dodržiavala svoj záväzok poskytovať pomoc v oblasti obchodu, a žiada Komisiu a Radu, aby s cieľom splniť tento záväzok informovali o súčasnom stave záväzkov Európskej únie a členských štátov;
32. nalieha, aby financovanie integrovaných regionálnych programov (IRP) spravodlivo využívali všetky krajiny a regióny AKT nezávisle od pozície štátov ku konečnému rozhodnutiu stať sa alebo nie zmluvnou stranou DHP; stavia sa proti akejkoľvek forme podmienenosti spojenej s účasťou na niektorej DHP pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov IRP;
33. opakuje svoju požiadavku, aby sa osobitné potreby spojené s prispôsobením sa hospodárstiev krajín AKT dohodám o hospodárskom partnerstve financovali z dodatočných prostriedkov ERF;
Účasť
34. zdôrazňuje, že prehodnotenie a posteriori udelenia absolutória ERF Európskym parlamentom predstavuje nedostatočnú demokratickú kontrolu, a žiada Radu, aby mu do začlenenia ERF do rozpočtu EÚ bola pridelená inštitucionálna úloha týkajúca sa celkového procesu monitorovania a vyhodnocovania programovania;
35. ľutuje obzvlášť vágnu a dvojznačnú formuláciu pravidiel určujúcich úlohu aktérov v programovaní pomoci Spoločenstva (pozri článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 617/2007); žiada, aby Európsky parlament, národné parlamenty, miestne samosprávy a reprezentatívne neštátne subjekty boli začlenené do procesu programovania, monitorovania a kontroly zavádzania ERF;
36. vyzýva národné parlamenty členských krajín EÚ a krajín AKT, aby uplatňovali prísnu parlamentnú kontrolu nad výkonnou mocou, čo sa týka programovania ERF; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že s národnými parlamentmi sa bude aktívne konzultovať vo všetkých štádiách vypracovávania a monitorovania dokumentov o stratégii;
37. opätovne potvrdzuje svoju podporu požiadavke SPZ vyjadrenej na 9. zasadnutí v apríli 2005, aby sa príslušný podiel rozpočtových prostriedkov ERF vyčlenil na vzdelávanie a politickú prípravu poslancov a politických, hospodárskych a sociálnych vedúcich činiteľov, aby bolo možné dosiahnuť trvalé upevnenie dobrej správy, právneho štátu, demokratických štruktúr a vzájomného pôsobenia vlády a opozície v pluralistickej demokracii, ktorá spočíva na slobodných voľbách;
Monitorovanie a hodnotenie výsledkov
38. žiada, aby sa s Európskym parlamentom, národnými parlamentmi a neštátnymi subjektmi v roku 2010 konzultovalo o revízii v polovici obdobia vykonávania ERF a aby sa Európskemu parlamentu poskytli informácie o výsledkoch hodnotenia v polovici obdobia investičných nástrojov;
39. s uspokojením berie na vedomie vypracovanie výročnej správy Komisiou o zavádzaní pomoci poskytovanej v rámci ERF, ktorá bola postúpená Európskemu parlamentu; bude pri hodnotení tejto výročnej správy obozretnejší, čo sa týka účinnosti pomoci pri odstraňovaní chudoby a jej príspevku k uskutočňovaniu RCM; žiada, aby SPZ, národné parlamenty a neštátne subjekty boli tiež adresátmi tejto výročnej správy;
40. vyjadruje potešenie nad zámerom Komisie a Európskej investičnej banky (EIB) pravidelne vyhodnocovať výsledky, najmä v oblasti pokroku dosiahnutého pri uskutočňovaní RCM, a zahrnúť „do fázy hodnotenia poskytnutej pomoci Spoločenstva príslušné zainteresované strany vrátane neštátnych subjektov“, čo prirodzene znamená zahrnutie Európskeho parlamentu, národných parlamentov a SPZ; žiada Komisiu, aby spresnila, akým spôsobom a ako často sa budú tieto hodnotenia vykonávať;
41. zdôrazňuje, že v krízových alebo konfliktných podmienkach sa skúsenosti a odbornosť poslancov a zástupcov občianskej spoločnosti zdajú byť ešte nevyhnutnejšie, a žiada Komisiu, aby s nimi konzultovala pred prijatím osobitných opatrení uvedených v článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 617/2007;
Efektívnosť pomoci
42. s uspokojením berie na vedomie odkaz na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci a trvá na tom, aby programovanie ERF prebiehalo v súlade s odporúčaniami tohto vyhlásenia; aj napriek tomu zdôrazňuje, že vyvážené a rovnocenné partnerstvo medzi EÚ a krajinami AKT nemožno budovať len na základe harmonizácie a zosúladenia darcov, ale najmä na podpore vzájomných povinností a záväzkov, najmä v oblasti správy verejných vecí;
43. povzbudzuje Komisiu, aby svoj zámer sledovať zblízka pokroky v tejto oblasti a vypracovať osobitnú správu v rámci príprav samitu v Accre v septembri 2008 pretavila do skutočnosti; žiada, aby sa hodnotenie efektívnosti pomoci stalo súčasťou pravidelnej správy predkladanej Európskemu parlamentu;
44. uznáva, že snaha Komisie o zrýchlenie vyplácania umožnila značné zlepšenie miery plnenia ERF; zdôrazňuje však, že v tejto oblasti je ešte potrebné dosiahnuť zlepšenie, a žiada členské štáty, aby k nemu aktívne prispievali; žiada Komisiu, aby pre Európsky parlament a SPZ vypracovala trojmesačný výkaz vyplácania finančných prostriedkov;
45. v plnej miere podporuje vôľu posilniť predvídateľnosť pomoci pri vykonávaní ERF;
Mierový nástroj pre Afriku
46. dôrazne podporuje zavedenie mierového nástroja pre Afriku a žiada, aby pravidlá jeho riadenia priniesli posilnenie politického partnerstva medzi EÚ a AÚ v súlade s usmerneniami novej spoločnej stratégie EÚ a Afriky;
47. zdôrazňuje, že mierový nástroj pre Afriku sa musí vnímať ako nástroj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a že podľa kritérií Výboru pre rozvojovú pomoc nepatrí do oblasti rozvoja; v tejto súvislosti vyjadruje vážne poľutovanie nad rozhodnutím Rady z 11. apríla 2006, v ktorom sa uvádza, že mierový nástroj sa financuje z prostriedkov ERF;
48. žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili alternatívne financovanie najneskôr po vypracovaní hodnotenia, ktorým sa v roku 2010 znovu prehodnotí postup financovania mierového nástroja pre Afriku; žiada, aby bol konzultovaný v rámci tohto hodnotenia;
49. žiada, aby boli Európsky parlament a SPZ konzultovaní o akčnom programe 2008 – 2010 a o výročnej správe o činnosti týkajúcej sa využitia finančných prostriedkov realizovaných Komisiou;
Spolufinancovanie a súdržnosť s ďalšími nástrojmi
50. súhlasí s možnosťou spolufinancovať rozvojové projekty spolu s členskými štátmi alebo inými darcami finančných prostriedkov, ktorú prináša programovanie 10. ERF;
51. odporúča otvoriť túto možnosť ďalším finančným nástrojom EÚ a opätovne žiada o vytvorenie nového panafrického finančného rámca, ktorý by sa dal programovať a predvídať, čerpal by z ERF, tematických nástrojov nástroja financovania rozvojovej spolupráce a nástroja európskej susedskej politiky s cieľom financovať a podporovať zavádzanie novej spoločnej stratégie EÚ a Afriky;
52. vyjadruje želanie, aby sa zaviedli spoločné programy AKT – EÚ na základe spolufinancovania s cieľom priniesť spoločné odpovede na veľké celosvetové problémy, akými sú prístup k svetovým verejným statkom a zmena klímy, čím prispejú k posilneniu politického partnerstva v rámci dohody z Cotonou;
°
° °
53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 317, 15.12.2000, s. 3. Dohoda revidovaná dohodou podpísanou 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27).
- [2] Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.
- [3] Ú. v. EÚ L 152, 13.6.2007, s. 1.
- [4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378 z 27.12.2006, s. 41).
- [5] Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Európskej rady a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom „Európsky konsenzus” – Európsky konsenzus o rozvoji (Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Nový postup
Až do 9. ERF bol postup založený na troch nástrojoch (dohoda z Cotonou, finančný protokol a vnútorná dohoda), ktoré museli byť ratifikované vo všetkých členských štátoch a dvomi tretinami štátov AKT (iba v prípade prvých dvoch textov). Tento proces bol preto veľmi ťažkopádny (v prípade 9. ERF trvala dva roky a desať mesiacov). Počas tohto obdobia bolo možné využiť zostatok z predchádzajúceho ERF.
V prípade 10. ERF bola vnútorná dohoda (podpísaná 17. júla 2006) zúžená na čo možno najjednoduchšiu formuláciu s cieľom zrýchliť ratifikačný proces. Podstata pravidiel programovania sa stala súčasťou nových vykonávacích pravidiel, ktoré prijala Rada 14. mája 2005. Európsky parlament rokuje o tomto texte.
S cieľom harmonizácie postupov tento návrh nariadenia kopíruje model NRS. Ide o pozitívny vývoj, pretože zahŕňa prínosy vyjednané EP v rámci spolurozhodovacieho postupu. Je to tiež krok vpred smerom k začleneniu ERF do rozpočtu EÚ, po ktorom volá aj táto správa.
Prioritná výzva v rámci európskej rozvojovej agendy
Z kvantitatívneho hľadiska, pretože ide o rozhodnutie o použití významnej časti rozvojovej pomoci EÚ v období 2008 – 2013, určenej krajinám, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie na svete.
Z kvalitatívneho hľadiska sa toto nariadenie zaraďuje do kontextu medzinárodnej a európskej mobilizácie v oblasti medzinárodnej solidarity, najmä v prospech najmenej rozvinutých krajín, z ktorých väčšina sú krajiny AKT. Obdobie zavádzania tohto 10. ERF čiastočne pokrýva viacero dôležitých bodov európskej a svetovej rozvojovej agendy:
— záväzky EÚ a členských štátov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci,
— uskutočnenie RCM do roku 2015,
— nová stratégia EÚ – Afrika,
– mobilizácia okolo problematiky efektívnosti pomoci, vrátane samitu v Accre v roku 2008 o pokračovaní Parížskej deklarácie,
— zavádzanie DHP,
— revízia finančnej perspektívy v roku 2010, počas ktorej by mala byť nastolená otázka začlenenia do rozpočtu,
Harmonogram
Ratifikačný proces by sa mal ukončiť do 31. decembra 2007. Tento termín je dôležitý, pretože zostatok z 9. ERF už nie je možné prevádzať. Komisia sa zaviazala, že sa všetky finančné prostriedky z 9. ERF využijú pred týmto termínom. Otázka ťažkopádnosti medzivládneho ratifikačného procesu však aj naďalej zostáva otvorená.
EP sa musí ubezpečiť, že finančné prostriedky z 9. ERF sa nestratia ako obeť „doložky o skončení platnosti“.
Musíme tiež vyjadriť ľútosť nad nedostatočnou účasťou činiteľov, najmä vnútroštátnych parlamentov a Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (SPZ) z dôvodu napätého harmonogramu.
Účasť
Po nedostatkoch v procese programovania sa musíme ubezpečiť o ich dôsledkoch počas fázy zavádzania 10. ERF v súlade so zásadami vlastnej zodpovednosti a účasti, ktoré musia byť charakteristické pre rozvojovú politiku EÚ.
Začlenenie ERF do rozpočtu umožní z veľkej časti vyriešiť súčasné nedostatky. Dovtedy sa však musí v tejto oblasti dosiahnuť výrazný pokrok. Ustanovenia, ktoré sa týkajú účasti, však pretrvávajú nedostatočné alebo veľmi vágne. Z tohto dôvodu táto správa vyzýva na posilnenie účasti na všetkých úrovniach postupu: strategické dokumenty, otázka efektívnosti pomoci a vyhodnotenie výsledkov.
Národné a regionálne strategické dokumenty
Strategické dokumenty sú hlavnými nástrojmi zavádzania ERF. V tomto zmysle táto správa zdôrazňuje dvojitú požiadavku:
— priorita pre sociálne odvetvie, najmä zdravotníctvo a základné vzdelávanie,
— demokratická kontrola.
Ustanovenia nariadenia a v súčasnosti dostupné informácie o obsahu strategických dokumentov odhaľujú pri týchto dvoch bodov mnohé nedostatky. Postúpenie týchto dokumentov SPZ pre informáciu je istotne krokom dobrým smerom. Musí sa ale dosiahnuť podstatný pokrok, aby sa zabezpečila účasť a kontrola EP, vnútroštátnych parlamentov a neštátnych subjektov na vypracovávaní, zavádzaní a vyhodnocovaní strategických dokumentov.
Prioritné oblasti činnosti
Musíme sa ubezpečiť, že ustanovenia obsiahnuté v tomto návrhu nariadenia sú naozaj v súlade s cieľom stanoveným v článku 1: odstránenie chudoby a plnenie RCM.
Cieľ stanovený pre európsky rozpočet od roku 2001, na základe ktorého musí byť 20 % pomoci venovanej základnej zdravotnej starostlivosti a základnému vzdelávaniu, sa musí uplatňovať aj na ERF.
Ešte sme od neho ďaleko, pretože v 10. ERF sa plánuje iba 6,1 % priamej podpory pre tieto dve odvetvia (3,3 % pre zdravotnú starostlivosť a 2,8 % pre vzdelávanie, ku ktorým je treba pripočítať 1,6 % pre sociálnu súdržnosť). Komisia je toho názoru, že cieľ 20 % sa dosiahne prostredníctvom rozpočtovej podpory. Je to nedostatočné. Priorita pre zdravotníctvo a vzdelávanie musí byť jasná prostredníctvom odvetví koncentrácie strategických dokumentov.
Rodová problematika
Všetky medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré pracujú v oblasti rozvojovej problematiky, zdôrazňujú význam rozvojových projektov, do ktorých sa zapájajú ženy alebo ktoré sa špecifickým spôsobom vzťahujú na ženy.
Táto správa opätovne potvrdzuje vôľu, aby otázky spojené s rodovou problematikou boli na úrovni priorít politiky spolupráce EÚ. V tomto smere môžeme vyjadriť ľútosť nad tým, že táto problematika netvorí samostatnú oblasť činnosti 10. ERF. Pri neexistencii osobitného hodnotenia výsledkov v oblasti rodovej problematiky mainstreaming neumožní zabezpečiť ani efektívnosť, ani viditeľnosť činnosti EÚ v tejto oblasti.
Efektívnosť pomoci, transparentnosť, monitorovanie a vyhodnocovanie výsledkov
Toto nariadenie zahŕňa pozitívne inovácie v oblasti monitorovanie a vyhodnocovania efektívnosti pomoci. V posledných rokoch sa dosiahli aj významné zlepšenia v oblasti zrýchlenia vyplácania, aj keď sú v tejto oblasti potrebné ďalšie zlepšenia najmä vo viacerých členských štátoch. Efektívnosť pomoci však musí byť podriadená kontrole a vyhodnocovaniu zo strany EP, SPZ a neštátnych subjektov.
V oblasti monitorovania a vyhodnocovania výsledkov zavádzania 10. ERF zahŕňa nariadenie pozitívnu zmenu: vypracovanie výročnej správy, ktorá sa postupuje EP. Komisia tiež prejavila zámer pravidelne vyhodnocovať výsledky, pričom sa zameria na dosiahnutý pokrok v uskutočňovaní RCM a zapojí „všetkých príslušných činiteľov“. Je však potrebné vyjasniť otázku právomoci EP vo vzťahu k výročnej správe a identity uvedených činiteľov.
Posilnenie kapacít
Vnútroštátne parlamenty musia byť základnými nástrojmi vypracovávania, zavádzania a kontroly výsledkov programovania. Aby mohli vykonávať túto úlohu, musia byť podporované tak materiálnymi prostriedkami, ako aj pri vzdelávaní poslancov. Táto správa odporúča dva druhy podpory:
— finančné prostriedky pre posilnenie kapacít parlamentov,
— osobitnú podporu pre rozpočtové monitorovanie financované rozpočtovou podporou.
Neštátne subjekty musia mať tiež prínos z tohto posilňovania kapacít.
Rozpočtová podpora
Plánuje sa značné zvýšenie rozpočtovej podpory. Môže sa stať vhodným a efektívnym nástrojom rozvojovej politiky EÚ v rámci jej príspevku k uskutočňovaniu RCM.
Nemôže však naplniť svoje ciele, ak sa nedodržia niektoré vopred stanovené podmienky:
— posilnená koordinácia na strane darcov,
— dobrá správa verejných vecí, demokracia, dodržiavanie základných slobôd a riadiaci nástroj verejných financií, kontrolovaný demokraticky zvoleným parlamentom na strane prijímajúcich krajín.
Rozpočtová podpora ani stimulačné sumy sa nepoužijú na zavedenie nových druhov podmienenosti alebo aby boli prostriedkom neprimeraného zasahovania investorov do rozpočtu a vnútroštátnych politík, ani na zúženie politického priestoru krajín AKT.
Dôsledná kontrola tohto nástroja je preto nevyhnutná, aby sa zabezpečilo, že:
— vopred stanovené podmienky sa dodržiavajú, čím sa predíde problémom, ktoré zdôraznil EP vo svojej poslednej správe o udelení absolutória ERF,
— táto pomoc skutočne prispieva k plneniu RCM,
— že zapojenie vnútroštátnych parlamentov a občianskej spoločnosti je efektívne.
Stimulačné sumy
Ide o novinku v rámci 10. ERF, na základe ktorej sa časť finančných prostriedkov pridelí pod podmienkou podpory dobrej správy verejných vecí. V princípe sa môžeme stotožniť s myšlienkou „prémie“ pre dobrú správu verejných vecí v prospech posilnenia politického dialógu medzi EÚ a partnermi AKT v duchu článku 8 dohody z Cotonou. Toto ustanovenie však zahŕňa veľa nejasností:
1 – Rozhodovací proces je nejasný.
2 – Nezahŕňa žiadnu kontrolu, dokonca ani informovanie EP, parlamentov, neštátnych subjektov alebo SPZ. Je možné iba monitorovanie a posteriori na základe „plánu správy verejných vecí“ zverejňovaných v prílohe strategických dokumentov.
3 – Niektoré kritériá „profilov správy verejných vecí“ alebo ich interpretácia sú problematické. Komisia začlenila do zoznamu kritériá, ktoré sa priamo netýkajú dobrej správy verejných vecí alebo v prvom rade stelesňujú záujmy Severu, ako napríklad: liberalizovanie trhov, boj proti terorizmu, záväzky v oblasti zbraní hromadného ničenia, zavedenie povinnosti readmisie migrantov...
Iba kontrola mimo Komisie (EP, parlamenty, SPZ, neštátne subjekty), týkajúca sa pravidiel a podmienok prevodu stimulačných súm, umožní odstrániť túto dvojznačnosť. Musí byť stanovená explicitne v rámci zavádzania ERF.
Spolufinancovanie a súdržnosť s ďalšími nástrojmi
Ďalšou novinkou tohto nariadenia je možnosť spolufinancovania rozvojových projektov členskými štátmi alebo inými poskytovateľmi finančných prostriedkov. Ide o pozitívnu zmenu, ktorá odpovedá na očakávania inštitúcií a MVO v oblasti rozvoja.
Táto správa zdôrazňuje, že spolufinancovanie musí byť prostriedkom na posilnenie politického partnerstva medzi EÚ a krajinami AKT v koherencii so zameraním novej stratégie EÚ – Afrika. Odporúča rozšíriť postup spolufinancovania na ďalšie finančné nástroje EÚ s cieľom vytvoriť „celoafrický rozvojový fond“, financovaný spoločne prostredníctvom ERF a nástroja susedstva.
Regionálna integrácia, pomoc pre obchod a DHP
Európska únia sa koncom roku 2005 zaviazala zvýšiť svoju pomoc pre obchod na 2 mld. EUR ročne do roku 2010 (1 mld. zo strany Komisie a 1 mld. zo strany členských štátov). Rada sa zaviazala venovať 50 % tejto dodatočnej pomoci krajinám AKT. Tento záväzok sa musí splniť.
Okrem toho sa otvára otázka využitia finančných prostriedkov určených pre programy regionálnej integrácie (PRI) v rámci zavádzania tohto 10. ERF. Komisia značne zvýšila tieto finančné prostriedky, aby čelila stúpajúcim potrebám v tejto oblasti, ale ak z dôvodu financovania opatrení na prispôsobenie hospodárstiev AKT spojených s uzavretím DHP.
V tomto bode správa kladie dôraz na dve silné požiadavky EP:
1 – Financovanie DHP musí byť doplňujúce k finančným prostriedkom ERF.
2 – S cieľom zabezpečiť najmä to, že sa nebude môcť zaviesť žiadna forma podmienenosti spojená s účasťou alebo neúčasťou na DHP, ako zdôrazňuje Deklarácia z Kigali prijatá SPZ, sú potrebné spresnenia týkajúce sa prerozdelenia finančných prostriedkov IRP medzi regióny a krajiny AKT.
Mierový nástroj pre Afriku
Napriek svojej politickej podpore zavedeniu tohto nástroja musí EP otvoriť otázku jeho financovania. Je naplánované, že tento nástroj, ktorý spadá pod SZBP, bude financovaný z rozpočtových prostriedkov ERF na obdobie 2008 – 2010. Toto rozhodnutie je neprijateľné a znovu poukazuje na zneužitie zdrojov rozvojovej politiky EÚ v prospech iných cieľov. Táto správa požaduje, aby sa tento postup prehodnotil po opätovnom prehodnotení financovania tohto nástroja v roku 2010.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (28.11.2007)
pre Výbor pre rozvoj
o plánovaní vykonávania 10. európskeho rozvojového fondu
(2007/2138(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Angelika Beer
NÁVRHY
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. so zreteľom na vec C-91/05, ktorú Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev 21. februára 2005 predložila Komisia proti Rade a ktorá sa týka postupu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) v súvislosti s ručnými a ľahkými zbraňami v rámci Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS),
B. vzhľadom na to, že rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci sa môže stať rozhodujúcim prípadom pri objasnení pretrvávajúceho sporu medzi Radou a Komisiou v súvislosti s kompetenciami v prekrývajúcich sa oblastiach rozvoja a činnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP),
1. berie na vedomie stanovisko generálneho advokáta z 19. septembra 2007 vo veci C-91/05, v ktorom vyjadril názor, že – na rozdiel od stanoviska, ktorý predložila Rada – boj proti šíreniu ručných a ľahkých zbraní patrí do pôsobnosti politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce, a to aj na základe článku 11 ods. 3 dohody z Cotonou;
2. vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili uskutočnenie projektov SALW (ručné a ľahké zbrane) a DDR (odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia) v rámci 10. európskeho rozvojového fondu v prípade, že výsledok veci C-91/05 také činnosti umožní;
3. upozorňuje na fakt, že Fond pre mier v Afrike (APF) je ďalším prípadom, kde sa vedie spor o „rozvoji“ ako o prvotnom cieli tohto finančného balíka, ktorým je 250 miliónov eur; preto naliehavo žiada, aby sa uvažovalo o inom zdroji na doplnenie APF, napríklad o nástroji stability;
4. keďže ide o citlivú záležitosť, vyzýva Radu a Komisiu, aby do diskusie o budúcich operáciách na podporu mieru financovaných z APF zapojili aj Európsky parlament a aby pri najbližšej príležitosti zaslali Parlamentu orientačný program AKT, akčné programy a výročné správy o činnosti o využívaní finančných prostriedkov;
5. navrhuje, aby sa činnosti v rámci APF prediskutovali na stretnutiach SZBP s predsedníctvom Rady;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek rozhodnutiu uvedenému vo vnútornej dohode medzi predstaviteľmi vlád členských štátov, aby sa podľa možnosti čo najviac zosúladili postupy Spoločenstva a Európskeho rozvojového fondu, uskutočňuje sa takéto zosúladenie len v obmedzenej miere; kým na jednej strane víta prijímanie celoštátnych a regionálnych hodnotiacich správ kvôli informáciám, zdôrazňuje svoje želanie, aby bol rovnako informovaný aj o postupe pri príprave strategických dokumentov, ich realizácii a o ich hodnotení v polovici obdobia.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
27.11.2007 |
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
33 1 0 |
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Christopher Beazley, Elmar Brok, Véronique De Keyser, Hanna Foltyn-Kubicka, Bronisław Geremek, Ana Maria Gomes, Anna Ibrisagic, Metin Kazak, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Cem Özdemir, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Michel Rocard, Libor Rouček, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Jan Marinus Wiersma, Josef Zieleniec |
||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexandra Dobolyi, Kinga Gál, Jaromír Kohlíček, Aloyzas Sakalas, Luis Yañez-Barnuevo García |
||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||
STANOVISKO Výboru pre rozpočet (7.2.2008)
pre Výbor pre rozvoj
k vykonávaniu programovania 10. európskeho rozvojového fondu
(2007/2138(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Reimer Böge
NÁVRHY
Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zohľadnil tieto poznámky:
Po prvé, Výbor pre rozpočet podporil začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do všeobecného rozpočtu na základe zásady jednotnosti rozpočtu a z dôvodu transparentnosti, zodpovednosti a účinnej implementácie. Súčasná roztrieštenosť finančných zdrojov dostupných pre vonkajšie vzťahy Únie situáciu ešte viac komplikuje.
Výbor taktiež s cieľom podporiť účinné využívanie finančných prostriedkov zdôraznil, že neuspokojivú situáciu, ktorú predstavuje existencia rôznych rozpočtových nariadení a rôznych vykonávacích pravidiel, možno prekonať prostredníctvom začlenenia do rozpočtu.
Výbor i Parlament ako celok však zdôraznili, že začlenenie do rozpočtu by nemalo finančne ohroziť ďalšie politiky, a preto by sa malo zvážiť v súvislosti s finančným rámcom, ktorý bude treba upraviť, aby sa mohli príslušné dodatočné zdroje včleniť do všeobecného rozpočtu. Vzhľadom na postoj Rady je príliš skoro realisticky konštatovať, kedy sa tak môže stať v prípade ERF.
Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti pripomenul úspešnú spoluprácu medzi našimi výbormi týkajúcu sa kombinácie zákonodarných a rozpočtových právomocí na dosiahnutie rozvojových cieľov. Použitie rozpočtu sa ukázalo ako veľmi užitočný nástroj v strategických prípadoch, napríklad v otázke referenčných porovnávacích cieľov pre Komisiu a v otázke dostatočného zapojenia Parlamentu pri vypracúvaní strategických dokumentov. Určite vyjadrujeme podporu vášmu úsiliu dosiahnuť podobné usmernenia a zavedenie parlamentnej kontroly aj v prípade prostriedkov ERF.
Komisia taktiež v prípade ERF využívala počas posledných 10 rokov vo zvýšenej miere priamu rozpočtovú pomoc ako uprednostňovaný mechanizmus prísunu finančných prostriedkov EÚ. Výbor pre rozpočet zdôraznil, že to môže priniesť výhody napríklad v súvislosti s posilnením rozvojového procesu v partnerských krajinách a s koordináciou rozpočtov na strane darcov. Okrem toho sme však vytrvalo zdôrazňovali, že tento nástroj musí zohľadňovať, či v príslušných partnerských krajinách existujú dostatočne vyvinuté systémy rozpočtového a finančného riadenia.
Výbor je toho názoru, že toto by malo byť bezpodmienečne kľúčovým faktorom v programovaní 10. ERF, pretože mnoho krajín AKT má stále nedokonalé systémy verejného finančného riadenia a rozpočtu. Preto sme presvedčení, že je potrebný vysoký stupeň individuálneho prístupu v postupe programovania, aby sa zabezpečila minimalizácia rizika a dôkladná príprava vhodných, na mieru prispôsobených mechanizmov na prísun prostriedkov.
Za takýchto okolností dúfame, že sa rozvojové ciele Únie v rámci 10. ERF môžu účinne presadzovať, pričom sa zachová uspokojivá úroveň dohľadu a zodpovednosti v súvislosti s výdavkami EÚ.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
23.1.2008 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Reimer Böge, Costas Botopoulos, Simon Busuttil, Daniel Dăianu, Gérard Deprez, Brigitte Douay, Hynek Fajmon, Ingeborg Gräßle, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Monica Maria Iacob-Ridzi, Anne E. Jensen, Wiesław Stefan Kuc, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Jan Mulder, Cătălin-Ioan Nechifor, Gérard Onesta, Margaritis Schinas, Nina Škottová, Theodor Dumitru Stolojan, László Surján, Gary Titley, Kyösti Virrankoski, Ralf Walter |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Esther De Lange, Hans-Peter Martin |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
29.1.2008 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
34 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Corina Creţu, Ryszard Czarnecki, Nirj Deva, Koenraad Dillen, Fernando Fernández Martín, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Madeleine Jouye de Grandmaison, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Jan Zahradil. |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriela Creţu,Sorin Frunzăverde, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Catherine Neris, Atanas Paparizov, Anne Van Lancker, Ralf Walter, Renate Weber. |
|||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
|||||