Postup : 2007/2204(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0074/2008

Predkladané texty :

A6-0074/2008

Rozpravy :

PV 09/04/2008 - 22
CRE 09/04/2008 - 22

Hlasovanie :

PV 10/04/2008 - 11.2
CRE 10/04/2008 - 11.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0122

SPRÁVA     
13.3.2008
PE 398.365v02-00 A6-0074/2008

o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva

(2007/2204(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Riitta Myller

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva

(2007/2204(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(1),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia(2),

–    so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. novembra 2006 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (smernicu o morskej stratégii)(3),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov(4),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách(5),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o tematickej stratégii na ochranu pôdy(6),

–    so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. novembra 2007 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(7),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o tematickej stratégii o znečistení ovzdušia(8),

–    so zreteľom na svoju pozíciu z 26. septembra 2006 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu(9),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2007 o tematickej stratégii pre recyklovanie odpadu(10),

–    so zreteľom na svoju pozíciu z 13. februára 2007 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade(11),

–    so zreteľom na svoju pozíciu z 23. októbra 2007 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov(12),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2007 o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov(13),

–    so zreteľom na svoju pozíciu z 23. októbra 2007 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvohj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka(A6-0074/2008),

A.  keďže Európa sa ešte stále nenachádza na ceste vedúcej ku skutočne udržateľnému rozvoju,

B.  keďže Komisia uznáva, že v prípade zásadných problémov, akými sú napríklad uplatňovanie environmentálneho hľadiska v ostatných oblastiach politiky a zlepšenie vymáhania dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva, sa dosiahol len obmedzený pokrok,

C. keďže Komisia poukazuje na skutočnosť, že veľa environmentálnych problémov v skutočnosti narastá: množstvo globálnych emisií skleníkových plynov sa zvyšuje, úbytok biodiverzity pokračuje rýchlejším tempom, znečisťovanie stále negatívne vplýva na zdravie obyvateľstva, množstvo odpadu vyprodukovaného v EÚ naďalej rastie a ekologické dôsledky ľudského konania sa neustále zhoršujú. keďže týmto vyvstávajú vážne otázky týkajúce sa environmentálne kontraproduktívnych účinkov hlavných politík EÚ,

D. keďže je nepravdepodobné, že by sa niekedy mohol dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, pokiaľ sa environmentálne problémy plne nezohľadnia vo všetkých hlavných oblastiach politík,

E.   keďže čisté a zdravé životné prostredie je nevyhnutným predpokladom pre dobré životné a sociálne podmienky ľudí,

F.  keďže dobre navrhnutá politika v oblasti životného prostredia môže prispieť aj k napĺňaniu ďalších cieľov, napríklad zvyšovania konkurencieschopnosti, stimulácie hospodárskeho rastu, podpory tvorby nových pracovných miest a inovácií a podpory vedeckého pokroku prostredníctvom vývoja nových a bezpečných technológií,

1.  považuje za poľutovaniahodné, že priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu sa oneskorilo takmer o rok a vyjadruje nesúhlas s tým, že Európska únia celkovo nedodržiava časový plán pre vykonávanie opatrení plánovaných na základe akčného programu, v rozpore s tvrdeniami Komisie uvedenými v jej vlastnom priebežnom hodnotení; pripomína, že na rozdiel od svojho predchodcu šiesty environmentálny akčný program bol prijatý na základe spolurozhodovacieho postupu v zmysle článku 251 Zmluvy o ES; vyzýva EÚ, aby urobila všetko, čo je v jej silách a naplnila ciele šiesteho environmentálneho akčného programu, pretože neúspech pri ich dosahovaní by poškodil dôveryhodnosť EÚ, okrem iného v očiach tej verejnosti, ktorej leží na srdci stav životného prostredia;

2.   konštatuje, že využívaním tematických stratégií ako nového procedurálneho nástroja sa zvýšil význam predlegislatívnych procesov a vytvorili sa ďalšie príležitosti na zapojenie zainteresovaných strán a strategickejší prístup k legislatívnej politike EÚ; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že tematické stratégie zároveň predĺžili proces tvorby politiky v oblasti životného prostredia tým, že sa oneskorila tvorba konkrétnych návrhov politík a prijímanie z nich vyplývajúcich opatrení;

3.   považuje za nevyhnutné posilniť pozíciu šiesteho environmentálneho akčného programu ako environmentálnej dimenzie stratégie udržateľného rozvoja EÚ;

4.  poukazuje na to, že tematické stratégie nie sú užitočné, ak sa časovo prekrývajú s rozsiahlymi legislatívnymi spismi, sú užitočné pred zrodom tohto dokumentu alebo samé o sebe;

5.   zdôrazňuje priamu súvislosť medzi stavom životného prostredia a ľudským zdravím; vyzýva Komisiu, aby s cieľom realizovať stratégiu začlenenia problematiky zdravia do všetkých politík (tzv. stratégia zdravia vo všetkých politikách) vypracovala štúdie, ktoré objasnia príčinnú súvislosť medzi zmenou kvality životného prostredia a zmenou zdravotného stavu obyvateľstva;

Tematické stratégie

6.   domnieva sa, že EÚ postupovala konzistentne pri dosahovaní cieľov v oblasti tzv. diplomatického spôsobu riešenia problémov súvisiacich so zmenou klímy, ktoré sú uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; pripomína však, že pokiaľ ide o ciele a prioritné akcie zamerané na zastavenie procesu zmeny klímy, EÚ sa nepodarilo splniť všetky záväzky; je mimoriadne znepokojený nárastom emisií v doprave a tým, že opatrenia, ktoré sa používajú na zvýšenie energetickej účinnosti, majú pomalý účinok; pripomína Komisii, aby uverejnila oznámenie o kvantifikovaných environmentálnych cieľoch pre udržateľný systém dopravy; očakáva, že členské štáty do roku 2012 splnia ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov pre jednotlivé krajiny podľa Kjótskeho protokolu;

7.  vyjadruje nesúhlas s tým, že cieľ zastaviť úbytok biodiverzity do roku 2010 sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť a že navrhované stratégie ochrany morského prostredia a pôdy neprinesú do roku 2012 konkrétne environmentálne výsledky; konštatuje, že je potrebné väčšie úsilie pri podpore integrácie politiky v oblasti biodiverzity do ostatných oblastí politiky; upozorňuje na to, že sieť Natura 2000 a ďalšie úzko súvisiace prioritné ciele si vyžadujú adekvátne financovanie;

8.  domnieva sa, že pokiaľ ide o chemické látky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(15) z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry predstavuje pokrok pri obmedzovaní rizík pre ľudí a životné prostredie, ale ešte sa len ukáže, či prinesie významné výsledky, a ľutuje, že nariadenie nie je v súlade so všetkými cieľmi dohodnutými v šiestom environmentálnom akčnom programe; považuje za poľutovaniahodné, že príprava tematickej stratégie týkajúcej sa udržateľného využívania pesticídov sa veľmi oneskorila a že opatrenia prijaté na zvýšenie kvality ovzdušia a životného prostredia v mestách a na zníženie hluku zaostávajú za cieľmi environmentálneho akčného programu; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh revidovanej smernice o národných emisných stropoch; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť uplatňovanie smernice o environmentálnom hluku v plnom rozsahu;

9.  so zreteľom na vplyv kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí na zdravie nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporili prácu Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí a žiada Komisiu, aby čo najskôr vypracovala konkrétne legislatívne návrhy o kvalite ovzdušia vo vnútornom prostredí,

10. konštatuje, že nejestvujú významné medzery pokiaľ ide o konkrétne ciele v oblasti ochrany vôd uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila plné uplatňovanie rámcovej smernice o vode a aby prehodnotila integráciu záväzkov EÚ v oblasti ochrany vôd do ostatných politík; vyzýva navyše Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o znižovaní obsahu fosforu v poľnohospodárstve a tiež v detergentoch v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch(16),

11. považuje za potrebné zaviesť novú politiku vodného hospodárstva zameranú na šetrenie s vodou a trvalo udržateľnú správu vodných zdrojov;

12. považuje za poľutovaniahodné, že ciele šiesteho environmentálneho akčného programu sa do tematických stratégií o prírodných zdrojoch a odpade premietli v oslabenej forme; ľutuje, že na úrovni EÚ neboli stanovené žiadne konkrétne ciele zamerané na oddelenie ekonomického rastu od využívania zdrojov prostredníctvom orientácie na trvalo udržateľný model výroby a spotreby; súhlasí, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti biologického odpadu, aby sa podporil väčší odklon od používania skládok odpadu a zabezpečilo sa využívanie najlepších alternatív spracovania odpadu, ako sú napríklad alternatívy založené na zmierňovaní zmien klímy; vyjadruje ďalšiu podporu environmentálne prijateľným formám odpadového hospodárstva a opatreniam, ktoré zavedú prísnejšie dôsledky skládkovania odpadu, ktoré znečisťuje životné prostredie;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia na racionálne a účelné využívanie prírodných zdrojov neohrozujúce biodiverzitu;

Uplatňovanie a vynucovanie existujúcich právnych predpisov

14. pripomína, že najvyššou prioritou je plné a správne uplatňovanie existujúcej legislatívy a domnieva sa, že záväzná legislatíva je naďalej mimoriadne dôležitá pri riešení environmentálnych problémov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť v úlohe strážkyne zmluvy; žiada tiež preto rozpočtový orgán EÚ, aby Komisii poskytol všetky potrebné finančné aj ľudské zdroje nevyhnutné na zabezpečenie najefektívnejšieho monitorovania uplatňovania a vymáhania dodržiavania existujúcej legislatívy vo všetkých členských štátoch;

15. zdôrazňuje potrebu efektívneho a dôsledného uplatňovania legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia a odporúča, aby sa prijali opatrenia osobitnej pomoci pre regióny, ktoré majú ťažkosti s uplatňovaním tohto aspektu acquis Spoločenstva; povzbudzuje orgány členských štátov, aby vypracovali stratégie transpozície s cieľom jasne určiť úlohy a zodpovednosti národných, regionálnych a miestnych orgánov pri správnom transponovaní a vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia;

16. je však napriek tomu znepokojený návrhmi rôznych zainteresovaných strán, že spoločné nariadenia by sa mali obmedzovať a oslabovať alebo dokonca aj nahrádzať dobrovoľnými dohodami alebo inými nezáväznými opatreniami; znovu preto pripomína, že lepšia tvorba právnych predpisov by sa mala zameriavať na jednoznačné a transparentné pravidlá a normy opierajúce sa o legislatívu prepojenú s dohodnutými cieľmi a lepšie vymáhanie jej dodržiavania;

17. schvaľuje návrhy Komisie na posilnenie vynucovania environmentálnej legislatívy na vnútroštátnej úrovni zlepšeným prístupom k spravodlivosti a harmonizovaným uplatňovaním trestného práva; konštatuje, že aspekty prevencie v trestnom práve prispievajú k lepšiemu vynucovaniu legislatívy a k ochrane životného prostredia;

18. vyzýva ďalej na koncipovanie a revíziu politík EÚ v oblasti životného prostredia, aby tak bolo možné sa zamerať viac na stanovené ciele než na popis prostriedkov, ako k nim dospieť, a umožniť tak členským štátom a poľnohospodárom nájsť najefektívnejšie a najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie stanovených cieľov;

Príroda, biodiverzita a zmena klímy

19. domnieva sa, že šiesty akčný program by mal zohľadniť existujúce problémy a nechuť mnohých členských štátov vykonať smernice o biotopoch a programe Natura 2000 a že by sa preto malo zvážiť zavedenie stimulov pre majiteľov pozemkov a miestne orgány, aby zaujali konštruktívny postoj s cieľom obnoviť príslušné oblasti a podporiť ich ochranu; odporúča s riadnym zreteľom na zásadu subsidiarity prijať daňové opatrenia, ktorými by sa podporovali osvedčené postupy a ktoré by odrádzali ľudí od činností znečisťujúcich prostredie;

20. upriamuje však pozornosť Komisie na to, že vyhliadky na trestnoprávne dôsledky nie sú v každom prípade dostatočné na zabránenie nelegálneho správania sa, ktorým sa súčasne znečisťuje životné prostredie; zdôrazňuje preto význam následných trestov, a to najmä v prípadoch ilegálneho zbavovania sa nebezpečného odpadu na území iných krajín,

Environmentálne stimuly a reforma dotácií škodlivých pre životné prostredie

21. víta zelenú knihu Komisie o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík; zastáva názor, že je potrebné v širšom rozsahu využívať trhovo orientované nástroje a zohľadňovať pritom vplyv všetkých výrobných a distribučných procesov a typov spotrebiteľského správania na životné prostredie;

22. domnieva sa, že systém obchodovania s emisiami EÚ dosiaľ nepriniesol zníženie emisií CO2 v dôsledku príliš benevolentného udeľovania emisných kvót; poukazuje na to, že EÚ sa zaviazala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % oproti úrovni v roku 1990; trvá na tom, že systém obchodovania s emisiami EÚ na obdobie po roku 2012 musí zahŕňať prísne limity, plnú obchodovateľnosť a kvalitatívne a kvantitatívne obmedzenie využívania certifikovaných znížení emisií (CER) a jednotiek znižovania emisí (ERU);

23. konštatuje však, že ekologické dane sa naďalej uplatňujú vo veľmi skromnom rozsahu a nevykazujú trend zvyšovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali viac úsilia reforme ekologickej dane, ktorej súčasťou je postupný presun daňového zaťaženia z daní, ktoré majú negatívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z práce) na dane, ktorý majú pozitívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z činností, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napríklad využívanie zdrojov alebo znečistenie); poukazuje na to, že napriek požiadavke jednomyseľnosti v oblasti zdaňovania poskytujú zmluvy možnosť rozšírenej spolupráce a upozorňuje na existenciu metódy otvorenej koordinácie;

24. zaznamenáva impulz na odstránenie dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie; považuje však za neprijateľné, že sa v blízkej budúcnosti neočakávajú žiadne konkrétne kroky smerom k reforme dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, a preto vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2008 vystúpila s konkrétnymi návrhmi na ukončenie poskytovania všetkých dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, v priebehu nasledujúcich piatich rokov;

Integrácia environmentálnej politiky, medzinárodná spolupráca a stimuly pre inovácie

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili dôraznejšiu a súrodejšiu integráciu environmentálnej politiky do tvorby politík EÚ; žiada, aby sa s cieľom implementovať prístup „zdravie do všetkých politík“ proklamovaný v Európskej únii dostala ochrana životného prostredia a zdravia do všetkých politík a aby sa do tohto postupu zainteresovali aj regióny a mestá; ľutuje nedostatočný rozsah takejto integrácie týchto otázok do rôznych environmentálnych právnych rámcov a do príprav novej legislatívy a tiež nedostatočný rozsah integrácie do legislatívy s inými primárnymi cieľmi ako je ochrana životného prostredia;

26. domnieva sa, že na dosiahnutie konkrétnych výsledkov vedúcich k zohľadneniu environmentálnych hľadísk v iných odvetviach hospodárstva je potrebné vypracovať záväzné sektorové ciele a harmonogramy; zároveň zdôrazňuje zodpovednosť hospodárskych subjektov v jednotlivých odvetviach priemyslu pri dosahovaní dlhodobých cieľov v oblasti klímy a energetickej politiky;

27. zdôrazňuje zásadnú spojitosť medzi účinnou politikou životného prostredia a zvýšenou kvalitou života a dáva v tejto súvislosti do popredia význam regionálneho rozmeru pri uplatňovaní šiesteho EAP, najmä pri činnostiach týkajúcich sa zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy; zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie verejného povedomia o cieľoch šiesteho EAP a o postupe jeho uplatňovania;

28. zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať program Natura 2000 v programoch regionálneho rozvoja tak, aby bolo možné zladiť zásadu ochrany európskej biodiverzity s rozvojom a zlepšovaním kvality života obyvateľstva; domnieva sa, že v tomto bode by bola potrebná veľká informačná kampaň a kampaň na podporu osvedčených postupov s cieľom poukázať na spôsob, ako je možné tieto dva na pohľad protikladné prístupy zladiť;

29. zdôrazňuje potrebu lepšie koordinovaných sietí regionálnych a miestnych aktérov s cieľom šíriť a používať najlepšie postupy v menej rozvinutých regiónoch; podporuje zlepšovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti životného prostredia medzi členskými štátmi, ako aj so štátmi a regiónmi, ktoré s EÚ susedia, ako napríklad s regiónmi Čierneho a Baltského mora, ako aj so Stredomorím, a to predovšetkým s cieľom predchádzať cezhraničnému znečisteniu;

30. je znepokojený zisteniami viacerých nezávislých štúdií(17)(18)(19)(20), podľa ktorých generálne riaditeľstvá Komisie nerešpektujú v plnej miere usmernenia Komisie o hodnotení vplyvov, že vyhodnotenie a vyčíslenie hospodárskych vplyvov sa príliš zdôrazňuje na úkor environmentálnych, sociálnych a medzinárodných vplyvov, že náklady na právne predpisy sa posudzujú oveľa viac než ich prínosy a že krátkodobé úvahy prevyšujú nad dlhodobými; domnieva sa, že takéto nevyvážené hodnotenia vplyvov sú kontraproduktívne so zreteľom na samotnú politiku v oblasti životného prostredia a jej začlenenie do iných politík EÚ;

31. vyslovuje uznanie Komisii za jej silné odhodlanie rozširovať medzinárodnú dimenziu environmentálnej politiky; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť integráciu environmentálnej politiky do všetkých vonkajších činností EÚ a zlepšiť medzinárodnú správu v oblasti životného prostredia; povzbudzuje KOmisiu a členské štáty, aby pokračovali v podpore ambicióznych environmentálnych politík a požiadaviek napríklad prostredníctvom podpory prevodu technológií a výmeny osvedčených postupov s rozvojovými krajinami;

32. zdôrazňuje, že v obchodných vzťahoch EÚ s krajinami, ktoré nie sú viazané viacstrannými dohodami o ochrane životného prostredia, napríklad s USA, Čínou a Indiou, a z rôznych dôvodov neuplatňujú Kjótsky protokol, by sa mal intenzívnejšie a dôslednejšie presadzovať diplomatický spôsob riešenia problémov, ktoré súvisia s klimatickými zmenami;

33. odporúča, aby sa do dohody GATT zaradila doložka o trvalej udržateľnosti, stanovujúca zásady environmentálnej politiky, napríklad zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu znečisťovateľ platí, podľa ktorých možno posudzovať obchodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby obchodné predpisy nenaštrbovali ochranu životného prostredia a aby sa environmentálne právne úpravy nevyužívali na účely protekcionizmu;

34. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prostredníctvom bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaní venovali obchodným záväzkom, z ktorých vyplývajú priame výhody pre životné prostredie, napríklad podpore obchodu s trvalo udržateľným tovarom a službami, ako aj záväzku efektívne plniť multilaterálne dohody o životnom prostredí; domnieva sa, že v rámci týchto rokovaní alebo mimo nich EÚ spolu s členskými štátmi potrebujú zintenzívniť dialóg s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, aby tento dialóg priniesol konkrétne výsledky vo forme spoločných programov a v oblastiach spoločného záujmu, medzi ktoré patria napríklad klimatické zmeny, nakladanie s odpadom a nezákonná ťažba dreva; podporuje návrh Komisie vytvoriť fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, otvorené účasti občianskej spoločnosti a uplatňujúce silný klimatický prvok v každej obchodnej dohode, a žiada, aby sa týmto spôsobom postupovalo v rámci súčasných rokovaní;

35. vyzýva Komisiu, aby rozvojovým krajinám pomohla uviesť do prevádzky udržateľné a účinné technológie prostredníctvom takých mechanizmov, ako je budovanie kapacít, prenos technológie a finančná a inštitucionálna podpora; okrem toho zdôrazňuje význam podporovania a dodržiavania zásad správnej environmentálnej politiky vo všetkých projektoch rozvojovej pomoci tretím krajinám prostredníctvom obchodu, napríklad v prípade dohôd o hospodárskom partnerstve;

36. vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o ambiciózny výsledok rokovaní podľa odseku 31 písm. i) vyhlásenia z Dauhy, a zdôrazňuje, že tieto odlišné, ale rovnocenné orgány medzinárodného práva by mali spolupracovať a vymieňať si informácie v úsilí o zabezpečenie vzájomnej podpory v obchodnej a environmentálnej politike;

37. vyzýva Komisiu, aby sa v rámci kola rokovaní z Dauhy naďalej zasadzovala o dohodu o 0-percentnej sadzbe na environmentálny tovar a služby a smerovala svoje úsilie k dosiahnutiu spoločnej definície, ktorá musí zahŕňať trvalú udržateľnosť pri ich spôsobe výroby, na začiatok však odporúča špecifické previazanie na klimatické zmeny;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pragmatickejšie a horizontálnejšie využívanie inovácií a nových technológií vo všetkých politikách EÚ, tak aby uvedené súčasti zohrávali ústrednú úlohu v posilňovaní ochrany životného prostredia; zdôrazňuje potrebu bezodkladne zaviesť prístup tzv. „vedúceho bežca“ EÚ ako náročnejší nástroj neustáleho zlepšovania modelov výroby a spotrebiteľského správania, aby sa zabezpečilo, že všetky výrobky na trhu EÚ sa budú navrhovať, vyrábať a využívať v súlade s kritériami udržateľnosti;

39. pripomína, že investície do inovatívnych technológií ohľaduplných voči životnému prostrediu, ako aj do ekodizajnu, energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetickej výkonnosti budov, sú prospešné z dlhodobého hľadiska, napriek možným krátkodobým vysokým nákladom, a zdôrazňuje potrebu, aby regióny podporovali podniky pri plnom využívaní takýchto investícií;

40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočne ekologické pravidlá verejného obstarávania na podporu inovácií a udržateľných modelov výroby a spotreby;

41. vyzýva Komisiu, aby pomáhala národným, regionálnym a miestnym orgánom pri spoločnej snahe o trvalo udržateľné postupy obstarávania, a to prostredníctvom jasného rámca na uľahčenie stanovenia merateľných cieľov a kritérií kvality;

42. zdôrazňuje, že energetické plodiny nesmú ohrozovať zásobovanie potravinami ani v Európe, ani mimo nej;

43. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie d dosiahnutie 20-percentného cieľa využívania obnoviteľných zdrojov energie a 10-percentného ciela spotreby biopalív; zdôrazňuje, že pripravovaný mechanizmus udržateľného rozvoja by mal uplatňovať najprísnejšie kritéria trvalej udržateľnosti na biopalivá dovážané z tretích krajín;

44. zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo EÚ sa čoraz viac zameriava na výrobu bezpečných a kvalitných potravín ochraňujúcich zdravie občanov Únie;

45. podnecuje členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby optimálne využili nové investičné príležitosti, ktoré poskytujú štrukturálne fondy a programy novej európskej susedskej politiky, a aby zaručili, že ich operačné programy a projekty podporované zo štrukturálnych fondov prispejú k lepšiemu uplatňovaniu legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia a k dlhodobému cieľu trvalo udržateľného rozvoja v celej EÚ v súlade s ostatnými tematickými prioritami;

46. považuje za dôležité, aby sa so zreteľom na problémy spojené s využívaním vedľajších produktov zlepšovali a rozširovali informácie o zásade využívania náhrad, ktorá prihliada k dostupnosti náhradných produktov a k nákladom na ne; poukazuje na to, že do úvahy sa musia vziať aj postupy výroby a využívania, ktoré umožňujú využívanie výrobkov, ktoré neohrozujú ľudský život, pretože neprichádzajú do priameho kontaktu s ľuďmi,

Využívanie princípov lepšej tvorby právnych predpisovv politike životného prostredia

47. poukazuje na to, že ak je cieľom lepšia tvorba právnych predpisov, malo by sa revidovať prekrývanie právnych predpisov, ktoré je zdrojom byrokratickej záťaže a oslabuje konkurencieschopnosť; domnieva sa, že by sa mala vyvinúť nová politika legislatívneho zjednodušenia, pri ktorej sa dodržia základné ciele a zásady a zároveň prehodnotí spôsob, akým sa dosiaľ zostavovali prílohy k smerniciam a nariadeniam,

48. domnieva sa, že filozofickému prístupu, ktorý sa uplatňoval pri postupe revízie, chýba kritické posudzovanie a neanalyzujú sa pri ňom príčiny a dôvody oneskorovania sa; je presvedčený, že po analýze a posúdení príčin oneskorovania sa bude možné uskutočniť správne kroky vbudúcnosti,

49. poukazuje na to, že ak existuje skutočná vôľa zlepšiť legislatívnu metodiku a vytvoriť praktické pravidlá, ktoré budú môcť príslušné orgány, podniky a občania ľahko uplatňovať, je nevyhnutné rozšíriť kontakty inštitúcií a orgánov Spoločenstva s občianskou spoločnosťou, aby sa tým reagovalo na otázky, ktoré vznášajú, a zohľadňovali rozhodnutia a stanoviská regiónov, radníc, príslušných odvetví a združení; zdôrazňuje tiež, je potrebné zohľadniť skutočné náklady a potrebu transformácie existujúceho zariadenia,

Príprava pôdy pre zmenu správania

50. poukazuje na to, že sú potrebné nové spôsoby merania blahobytu, založené na realistických hodnotách ekologických služieb; domnieva sa, že HDP ako nástroj merania blahobytu a rozvoja už nepostačuje, pretože sám o sebe nemôže zohľadniť všetky aspekty a potreby modernej spoločnosti; podporuje EÚ v tom, aby ďalej rozvinula a politicky využívala nový ukazovateľ, ktorý bude zohľadňovať negatívny vplyv ekonomického rozvoja na životné prostredie a zdravie a prispievať k úsiliu oddeliť ekonomický rast od tlaku na životné prostredie; domnieva sa, že tento nový ukazovateľ by mal podporovať rozvoj integrovanej spoločnosti a poskytovať motiváciu pre lepšiu integráciu environmentálnych hľadísk do ostatných politík;

51. vyzýva Komisiu, aby otázku ochrany ľudského zdravia považovala za prvoradý cieľ spomedzi svojich priorít v oblasti ochrany životného prostredia,

52. domnieva sa, že Európska únia by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní politických alternatív, ktoré by pripravili pôdu pre radikálne zmeny správania, pokiaľ ide o modely výroby a spotreby;

53. zdôrazňuje, že je dôležité pomáhať spotrebiteľom pri lepšom uvedomovaní si svojho správania, čo by okrem vnútroštátneho legislatívneho rámca mohlo tiež mať pozitívny vplyv na rozsah a intenzitu uznania potreby ochrany životného prostredia subjektmi na trhu;

54. domnieva sa, že za prioritu by sa malo považovať správne poskytovanie informácií občanom; rozhodne podporuje vytvorenie prehľadného a komplexného systému označovania, pretože by sa tým významne pomohlo spotrebiteľom pri rozhodovaní o správnosti výberu;

55. trvá na tom, že Komisia alebo externá inštitúcia konajúca v jej mene by mali pred finalizáciou návrhu 7. environmentálneho akčného programu uskutočniť celkové zhodnotenie výsledkov 6. environmentálneho akčného programu;

56. domnieva sa, že priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu by mal uskutočniť externý subjekt nezávislý od Komisie; trvá na tom, že Komisia alebo externá inštitúcia konajúca v jej mene by mali pred finalizáciou návrhu 7. environmentálneho akčného programu uskutočniť podrobné vyhodnotenie výsledkov všetkých kapitol 6. environmentálneho akčného programu;

o

oo

57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 242, 10.9.2002, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 131.

(3)

Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 86.

(4)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0154.

(5)

Ú. v. EÚ C 306 E, 15. 12. 2006, s. 182.

(6)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0504.

(7)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0509.

(8)

Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 176.

(9)

Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 103.

(10)

Ú. v. EÚ C 287 E, 29. 11. 2007, s. 168.

(11)

Ú. v. EÚ C 287 E, 29. 11. 2007, s. 136.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0444.

(13)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0467.

(14)

Prijatý text, P6_TA(2007)0445.

(15)

Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1354/2007 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2007, s. 1).

(16)

Ú. v. EÚ L 104, 8. 4. 2004, s. 1.

(17)

Hodnotenie vplyvov politík Európskej komisie: Výsledky a výhľady, Európske poradné rady pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj, apríl 2006.

(18)

Getting Proportions Right - How far should EU impact assessments go?, Institut for Miljøvurdering, apríl 2006.

(19)

For Better or for Worse? The EU’s ‘Better Regulation’ Agenda and the Environment, Inštitút pre európsku politiku v oblasti životného prostredia, november 2005.

(20)

Sustainable Development in the European Commission's integrated impact assessments for 2003, Inštitút pre európsku politiku v oblasti životného prostredia, apríl 2004.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu si nechal vypracovať hodnotenie toho, ako si Európska únia doteraz plnila záväzky v zmysle šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, ktorý bol schválený v roku 2002 a zostáva v platnosti do roku 2012. Hodnotenie odhalilo, že uplatňovanie akčného programu v prípade mnohých prioritných cieľov buď veľmi alebo dokonca extrémne zaostáva za harmonogramom. Vzhľadom na doteraz vykonané opatrenia sa nezdá, že sa do roku 2012 podarí splniť prioritné environmentálne ciele programu. Hodnotenie rovnako nepotvrdzuje tvrdenie Komisie uvedené v jej vlastnom priebežnom hodnotení, že EÚ postupuje pri uplatňovaní opatrení podľa akčného programu vo všeobecnosti podľa plánu.

Pred schválením šiesteho environmentálneho akčného programu prebehla široká diskusia o tom, ktoré ciele na úrovni celej EÚ by sa mali stanoviť v každej prioritnej oblasti. Spravodajca Parlamentu by bol uprednostnil, keby boli do textu včlenené jasnejšie kvantitatívne a kvalitatívne ciele. Komisia neschválila prijatie jasných cieľov a harmonogramov. Podľa jej názoru sa mali tieto požiadavky zohľadniť v tematických stratégiách, ktoré sa mali prijať na základe tohto programu. Tieto stratégie však vyvolávajú sklamanie, pretože obsahujú veľmi málo konkrétnych cieľov, a aj v prípade, že sú v nich takéto ciele uvedené, pri dosahovaní cieľov šiesteho environmentálneho programu nebudú prínosné. Jedným z príkladov je smernica o kvalite ovzdušia, ktorá stále nie je dokončená.

Podľa hodnotenia, ktoré si nechal vypracovať Parlament, sa dá takmer jednoznačne usúdiť, že rozhodnutie Komisie predložiť konkrétne návrhy prostredníctvom tematických stratégií vo všeobecnosti neprinieslo želaný výsledok. Aj keď by sa dalo povedať, že tematické stratégie zlepšili zapojenie zainteresovaných strán a vytvorili strategickú dimenziu environmentálnej politiky, zároveň predĺžili legislatívny proces tým, že oddialili vytváranie a prijímanie konkrétnych legislatívnych návrhov. Najväčší pokrok sa podarilo dosiahnuť v tých podkapitolách environmentálneho akčného programu, ku ktorým sa nepripravovali návrhy samostatných tematických stratégií. Napríklad, pokiaľ ide o medzinárodné záväzky v oblasti klímy, môžeme povedať, že EÚ vo svojej činnosti zatiaľ dosahuje úspechy.

Šiesty environmentálny akčný program nabáda fiškálnymi prostriedkami k zmene systémov podpory, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie a k podpore udržateľných spôsobov výroby a modelov spotreby. Nanešťastie sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť len malý pokrok, aj keď účinnejšie využívanie trhových nástrojov by malo silný vplyv na dosiahnutie cieľov šiesteho environmentálneho akčného programu. Je tiež potrebné pokračovať v úsilí o odstránenie medzier v environmentálnej legislatíve prostredníctvom nových legislatívnych návrhov a mali by sa poskytnúť vhodné zdroje na zabezpečenie riadneho uplatňovania predpisov v oblasti životného prostredia v každom členskom štáte.

Napokon je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od svojich predchodcov sa šiesty environmentálny akčný program prijal na základe postupu spolurozhodovania v zmysle článku 251 Zmluvy o ES. Zároveň je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby EÚ vykonala všetko čo je v jej silách a naplnila ciele dohodnuté v šiestom environmentálnom akčnom programe. Neúspech pri ich dosahovaní by poškodil dôveryhodnosť EÚ, okrem iného v očiach tých členov verejnosti, ktorým leží na srdci zhoršovanie životného prostredia.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (19.12.2007)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva v polovici obdobia

(2007/2204(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sajjad Karim

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   domnieva sa, že v dôsledku všeobecného nedodržiavania a nepochopenia environmentálnych úloh a cieľov môže úsilie EÚ vyústiť do konkurenčného znevýhodnenia výrobkov EÚ na svetovom trhu, ako aj do veľmi nebezpečného uprednostňovania výrobných zdrojov, ktoré nespĺňajú environmentálne požiadavky a sú nedostatočne kontrolované, na celom svete;

2.   odporúča, aby sa do dohody GATT zaradila doložka o trvalej udržateľnosti, stanovujúca zásady environmentálnej politiky, napríklad zásadu prevencie a zásadu „znečisťovateľ platí“, podľa ktorých možno posudzovať obchodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby obchodné predpisy nenaštrbovali ochranu životného prostredia a aby sa environmentálne právne úpravy nevyužívali na účely protekcionizmu,

3.   vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o ambiciózny výsledok rokovaní podľa odseku 31 písm. i) vyhlásenia z Dauhy, a zdôrazňuje, že tieto odlišné, ale rovnocenné orgány medzinárodného práva by mali spolupracovať a vymieňať si informácie v úsilí o zabezpečenie vzájomnej podpory v obchodnej a environmentálnej politike;

4.   vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zasadzovala o dohodu o 0-percentnej sadzbe na environmentálny tovar a služby a smerovala svoje úsilie k dosiahnutiu spoločnej definície, ktorá musí zahŕňať trvalú udržateľnosť pri ich spôsobe výroby, v rámci kola rokovaní v Dauhe, na začiatok však odporúča špecifické previazanie na klimatické zmeny;

5.   poznamenáva, že z nedávnych rozhodnutí orgánu WTO na urovnávanie sporov vyplýva tendencia k multilaterálnej normotvorbe v oblasti životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o politickú podporu judikatúry orgánu na urovnávanie sporov s cieľom posilniť spôsobilosť tvorcov politiky tak, aby mohli prijímať legitímne obchodné opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov; v tejto súvislosti sa domnieva, že v porovnaní s minulosťou je ešte naliehavejšie nadviazať verejný dialóg s cieľom vytvoriť medzinárodnú agentúru pre životné prostredie, ktorá bude zodpovedať za všetky otázky významné z celosvetového hľadiska ochrany životného prostredia;

6.   zdôrazňuje, že mechanizmus vymáhateľnosti práva stanovený v Kjótskom protokole, podľa ktorého krajina, ktorá prekročí povolené množstvo emisií v prvej fáze plnenia záväzkov, bude musieť tento rozdiel vyrovnať v druhej fáze je síce teoreticky dobrý, musí sa však ešte vyskúšať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne uplatňovali mechanizmus vymáhateľnosti práva stanovený v Kjótskom protokole, a prispievali k vytvoreniu ambiciózneho a globálneho rámca po roku 2012 zapájaním sa prostredníctvom objektívnych, diferencovaných a spravodlivých cieľov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa štáty, ktoré sa nezapojili do prvej fázy, pripojili v druhej fáze plnenia záväzkov a aby zvážili možný charakter ich účasti v závislosti od ich vnútroštátnej situácie; zastáva názor, že v druhej fáze plnenia záväzkov by sa emisie mali prideľovať podľa odvetví na základe medzinárodne dohodnutých meradiel a prípadne by sa mohli skombinovať s ďalšími vnútroštátnymi cieľmi prideľovania, ktoré zohľadňujú zásady prideľovania systémom per capita;

7.   uznáva, že rozvojové krajiny nebudú schopné dodržať ciele zníženia emisií bez výraznej pomoci v oblasti budovania kapacít a technologického rozvoja; konštatuje, že mechanizmus čistého rozvoja ponúka spôsoby, na základe ktorých možno investície na znižovanie emisií smerovať do rozvojových krajín, ale domnieva sa, že rozvinuté štáty musia byť okrem toho pripravené zvýšiť zdroje, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom Globálneho fondu pre životné prostredie, a tak pomôcť pri budovaní kapacít a technologickom rozvoji;

8.   vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie a dosiahla 20-percentný cieľ pre spotrebu obnoviteľných zdrojov a 10-percentný cieľ pre spotrebu biopalív; zdôrazňuje, že pripravovaný mechanizmus udržateľného rozvoja by mal uplatňovať najprísnejšie kritéria trvalej udržateľnosti na biopalivá dovážané z tretích krajín;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prostredníctvom bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaní venovali obchodným záväzkom, z ktorých vyplývajú priame výhody pre životné prostredie, napríklad podpore obchodu s trvalo udržateľným tovarom a službami, ako aj záväzku efektívne plniť multilaterálne dohody o životnom prostredí; domnieva sa, že v rámci týchto rokovaní alebo mimo nich EÚ spolu s členskými štátmi potrebujú zintenzívniť dialóg s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, aby tento dialóg priniesol konkrétne výsledky vo forme spoločných programov a v oblastiach spoločného záujmu, medzi ktoré patria napríklad klimatické zmeny, nakladanie s odpadom a nezákonná ťažba dreva; podporuje návrh Komisie vytvoriť fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, otvorené účasti občianskej spoločnosti a uplatňujúce silný klimatický prvok v každej obchodnej dohode, a žiada, aby sa týmto spôsobom postupovalo v rámci súčasných rokovaní;

10. zdôrazňuje, že v obchodných vzťahoch EÚ s krajinami, ktoré nie sú viazané viacstrannými dohodami o ochrane životného prostredia, napríklad s USA, Čínou a Indiou, a z rôznych dôvodov neuplatňujú Kjótsky protokol, by sa mal intenzívnejšie a dôslednejšie presadzovať diplomatický spôsob riešenia problémov, ktoré súvisia s klimatickými zmenami;

11. vyzýva Komisiu, aby sa v súvislosti s dohodami WTO zasadzovala za zohľadňovanie metódy hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, a teda aj zhodnotenie z dlhodobého hľadiska, do akej miery sa náležite berie do úvahy klasifikácia environmentálneho tovaru v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pri dvojstranných a viacstranných dohodách;

12. vyzýva členské štáty, aby upravili svoje štátne politiky verejného obstarávania a zaradili do nich kritériá zákonnosti a trvalej udržateľnosti;

13. domnieva sa, že obmedzenie odlesňovania je z hľadiska nákladov vysoko efektívnym spôsobom znižovania emisií skleníkových plynov a môže sa pomerne rýchlo prejaviť vo výraznom znížení; vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces schvaľovania partnerských dohôd EÚ o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve a rozšírila tento systém na ďalšie spotrebiteľské krajiny; domnieva sa, že tento plán by sa časom mohol vyvinúť na celosvetový systém na podporu obchodovania s udržateľnými zdrojmi dreva; domnieva sa, že Komisia by mala povzbudzovať spoločnosti, aby prijali kroky na kontrolu svojich dodávateľských reťazcov s drevom a výrobkami z dreva, ktoré by zahŕňali aj zaradenie požiadavky, aby sa v ich výročných správach uvádzali aj informácie o zákonnosti a udržateľnom charaktere spotrebovaných výrobkov;

14. vyzýva Komisiu, aby rozvojovým krajinám pomohla uviesť do prevádzky udržateľné a účinné technológie prostredníctvom takých mechanizmov, ako je budovanie kapacít, prenos technológie a finančná a inštitucionálna podpora; okrem toho zdôrazňuje význam podporovania a dodržiavania zásad správnej environmentálnej politiky vo všetkých projektoch rozvojovej pomoci tretím krajinám prostredníctvom obchodu, napríklad v prípade dohôd o hospodárskom partnerstve.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Graham Booth, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Syed Kamall, Sajjad Karim, Alain Lipietz, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stavros Arnaoutakis, Jean-Pierre Audy, Jan Marinus Wiersma, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Guy Bono, Ulrich Stockmann


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (23.1.2008)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva v polovici obdobia

(2007/2204(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Rumiana Jeleva

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s prijatím obnovenej stratégie EÚ o trvalo udržateľnom rozvoji Európskou radou v dňoch 15. a 16. júna pridala trvalo udržateľný rozvoj do zoznamu kľúčových priorít EÚ a aby zodpovedajúco upravila ciele šiesteho environmentálneho akčného programu s cieľom zlepšiť kvalitu života všetkých občanov;

2.   zdôrazňuje priamu súvislosť medzi stavom životného prostredia a ľudským zdravím; vyzýva Komisiu, aby s cieľom realizovať stratégiu začlenenia problematiky zdravia do všetkých politík (tzv. stratégia zdravia vo všetkých politikách) vypracovala štúdie, ktoré objasnia príčinnú súvislosť medzi zmenou kvality životného prostredia a zmenou zdravotného stavu obyvateľstva;

3.   zdôrazňuje potrebu efektívneho a dôsledného uplatňovania legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia a odporúča, aby sa prijali opatrenia osobitnej pomoci pre regióny, ktoré majú ťažkosti s uplatňovaním tohto aspektu acquis Spoločenstva; povzbudzuje orgány členských štátov, aby vypracovali stratégie transpozície s cieľom jasne určiť úlohy a zodpovednosti národných, regionálnych a miestnych orgánov pri správnom transponovaní a vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia;

4.   vyzýva na zintenzívnenie spolupráce v oblasti predchádzania pohromám na úrovni Spoločenstva tak, ako sa navrhuje v šiestom EAP, požaduje vytvorenie európskych síl, ktoré budú v prípade naliehavej potreby pripravené okamžite reagovať tak, ako to vo svojej správe navrhuje európsky komisár Barnier, a vyjadruje nespokojnosť s nečinnosťou a chýbajúcou nadväznosťou ďalších krokov v tomto smere; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu rozvoja schopnosti rýchlej reakcie na základe modulov civilnej ochrany členských štátov, a to v súlade s mandátom udeleným Európskou radou v júni 2006; podporuje Komisiu, aby zahrnula predchádzanie katastrofám ako jeden zo svojich cieľov pri riešení problému zmeny klímy;

5.   zdôrazňuje, že je dôležité pomáhať spotrebiteľom pri lepšom uvedomovaní si svojho správania, čo by okrem vnútroštátneho legislatívneho rámca mohlo tiež mať pozitívny vplyv na rozsah a intenzitu uznania potreby ochrany životného prostredia subjektmi na trhu;

6.   zdôrazňuje zásadnú spojitosť medzi účinnou politikou životného prostredia a zvýšenou kvalitou života a dáva v tejto súvislosti do popredia význam regionálneho rozmeru pri uplatňovaní šiesteho EAP, najmä pri činnostiach týkajúcich sa zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy; zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie verejného povedomia o cieľoch šiesteho EAP a o postupe jeho uplatňovania;

7.   zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať program NATURA 2000 v programoch regionálneho rozvoja tak, aby bolo možné zladiť zásadu ochrany európskej biodiverzity s rozvojom a zlepšovaním kvality života obyvateľstva; domnieva sa, že v tomto bode by bola potrebná veľká informačná kampaň a kampaň na podporu osvedčených postupov s cieľom poukázať na spôsob, ako je možné tieto dva na pohľad protikladné prístupy zladiť;

8    zdôrazňuje potrebu lepšie koordinovaných sietí regionálnych a miestnych aktérov s cieľom šíriť a používať najlepšie postupy v menej rozvinutých regiónoch; podporuje zlepšovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti životného prostredia medzi členskými štátmi, ako aj so štátmi a regiónmi, ktoré s EÚ susedia, ako napríklad s regiónmi Čierneho a Baltského mora, ako aj so Stredomorím, a to predovšetkým s cieľom predchádzať cezhraničnému znečisteniu;

9.   pripomína, že investície do inovatívnych technológií ohľaduplných voči životnému prostrediu, ako aj do ekodizajnu, energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetickej výkonnosti budov, sú prospešné z dlhodobého hľadiska, napriek možným krátkodobým vysokým nákladom, a zdôrazňuje potrebu, aby regióny podporovali podniky pri plnom využívaní takýchto investícií;

10. podnecuje členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby optimálne využili nové investičné príležitosti, ktoré poskytujú štrukturálne fondy a nové programy európskej susedskej politiky, a aby zaručili, že ich operačné programy prispejú k lepšiemu uplatňovaniu legislatívy Spoločenstva v oblasti životného prostredia a k dlhodobému cieľu trvalo udržateľného rozvoja v celej EÚ v súlade s ostatnými tematickými prioritami;

11. žiada predovšetkým členské štáty, aby zabezpečili, že projekty, ktoré sú podporované zo štrukturálnych fondov, budú rešpektovať cieľ ochrany a zlepšovania životného prostredia, ktorý je uvedený v článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1);

12. vyzýva Komisiu, aby pomáhala vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom pri spoločnej snahe o trvalo udržateľné postupy obstarávania, a to prostredníctvom jasného rámca na uľahčenie stanovenia merateľných cieľov a kritérií kvality;

13. vyzýva Komisiu, aby v rámci šiesteho EAP zaviedla režim podpory alebo aby rozšírila pôsobnosť platných hospodárskych stimulov pre vývoj, ktoré umožňujú začlenenie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do existujúcej prenosovej siete pre fosílnu energiu; zastáva názor, že EÚ by sa mala snažiť využívať odpad z poľnohospodárstva ako surovinu na výrobu biopalív.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.1.2008

Výsledok záverečného hlasovania

+: 51

–: 2

0: 1

 

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Emmanouil Angelakas, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Antonio De Blasio, Bairbre De Brún, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Baco, Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Dariusz Maciej Grabowski, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Christa Prets, Miloslav Ransdorf, Czesław Adam Siekierski, László Surján

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vladimir Urutchev

(1)

Ú. v. EÚ L 210, 31. júla 2006, s. 25.


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (22.1.2008)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o predbežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva

(2007/2204(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vincenzo Lavarra

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor do návrhu uznesenia, ktorý prijme, zaradil tieto návrhy:

1    domnieva sa, že ekologická podmienenosť, aká sa používa v systéme krížového plnenia, je úspešným modelom prepojenia politiky poľnohospodárstva s politikou ochrany životného prostredia, ktorý by mal slúžiť ako príklad pre iné politiky;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príležitosti posúdenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zjednodušili uplatňovanie krížového plnenia a zaviedli nový systém prideľovania finančných prostriedkov, ktorý podnieti poľnohospodárov k inováciám na úrovni výroby a poľnohospodárskych postupov na základe kritéria ochrany životného prostredia;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia na racionálne a účelné využívanie prírodných zdrojov neohrozujúce biodiverzitu;

4.  považuje za potrebné zaviesť novú politiku vodného hospodárstva zameranú na šetrenie s vodou a trvalo udržateľnú správu vodných zdrojov;

5.  zdôrazňuje, že energetické plodiny nesmú ohrozovať zásobovanie potravinami v Európe, ani mimo nej;

6    žiada Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do biopalív druhej generácie, produkcie rias a do využívania odpadu z už existujúcich výrobných odvetví, napr. z vinárstva, na energetické účely;

7.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo môže vo veľkej miere prispieť k boju proti zmene klímy, ale zároveň znáša jej dôsledky; je preto vhodné zaviesť adaptačné politiky s cieľom znížiť jeho zraniteľnosť a zároveň posilniť ekologickú udržateľnosť;

8    vyzýva ďalej na koncipovanie a revíziu európskych politík v oblasti životného prostredia, aby tak bolo možné sa zamerať viac na stanovené ciele ako na popis prostriedkov ako k nim dospieť a umožniť tak členským štátom a poľnohospodárom nájsť najefektívnejšie a najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie stanovených cieľov;

9.  poznamenáva, že mnohostranný rozmer poľnohospodárskej produkcie prispieva k ochrane krajiny tým, že zamedzuje odchodu ľudí a následne aj požiarom a iným prírodným pohromám;

10. zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo sa čoraz viac zameriava na výrobu bezpečných a kvalitných potravín ochraňujúcich zdravie európskych občanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2008

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

-

-

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Baco, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Gintaras Didžiokas, Constantin Dumitriu, Giovanna Corda, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Vincenzo Lavarra, Diamanto Manolakou, Véronique Mathieu, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Neris, Maria Petre, Markus Pieper, Struan Stevenson, Kyösti Virrankoski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní podľa článku 178 ods. 2

-


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.2.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Dorette Corbey, Magor Imre Csibi, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kathalijne Maria Buitenweg, Philip Bushill-Matthews, Hélène Goudin, Genowefa Grabowska, Jutta Haug, Johannes Lebech, Lambert van Nistelrooij

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia