Postup : 2006/2223(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0076/2008

Predkladané texty :

A6-0076/2008

Rozpravy :

PV 21/04/2008 - 20
CRE 21/04/2008 - 20

Hlasovanie :

PV 22/04/2008 - 5.5
CRE 22/04/2008 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
PV 18/06/2008 - 6.8
CRE 18/06/2008 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0129
P6_TA(2008)0301

SPRÁVA     
PDF 191kWORD 201k
13.3.2008
PE 396.670v02-00 A6-0076/2008

o návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa jeho rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana

(2006/2223(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajkyňa: Anneli Jäätteenmäki

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre petície
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa jeho rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana

(2006/2223(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na list Európskeho ombudsmana predsedovi Parlamentu z 11. júla 2006,

–   so zreteľom na list svojho predsedu z 21. septembra 2006 Výboru pre ústavné veci,

–   so zreteľom na článok 195 ods. 4 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 107d ods. 4 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1), ktoré je súčasťou prílohy X rokovacieho poriadku Parlamentu,

–   so zreteľom na článok 45 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre petície (A6-0076/2008),

1.  prijíma pripojené rozhodnutie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom ;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii so zreteľom na vykonávanie článku 195 ods. 4 Zmluvy o ES;

3.  poveruje svojho predsedu, aby zabezpečil včasné uverejnenie pripojeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie po získaní stanoviska Komisie a súhlasu Rady.

(1)

Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2002/262/ES, ESUO, Euratom (Ú. v. ES L 92, 9.4.2002, s. 13).


PRÍLOHA

Rozhodnutie Európskeho parlamentu

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana

EURÓPSKY PARLAMENT,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 195 ods. 4,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a najmä na jej článok 107d ods. 4,

so zreteľom na svoje uznesenie z ... o návrhu na rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa jeho rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana,

so zreteľom na stanovisko Komisie,

so súhlasom Rady,

keďže:

1) charta základných práv Európskej Únie(1) uznáva právo na dobrú správu verejných vecí ako základné právo európskych občanov;

2) dôvera občanov v schopnosť ombudsmana viesť podrobné a nestranné vyšetrovania prípadov údajného nesprávneho úradného postupu je základnou podmienkou úspešnosti jeho činnosti;

3) treba upraviť štatút ombudsmana, aby sa odstránila prípadná neistota v súvislosti s jeho schopnosťou viesť podrobné a nestranné vyšetrovania prípadov údajného nesprávneho úradného postupu;

4) treba upraviť štatút ombudsmana s cieľom zohľadniť možný vývoj právnych ustanovení alebo judikatúry v súvislosti so zásahmi orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie v prípadoch pred Súdnym dvorom;

5) treba upraviť štatút ombudsmana, aby sa zobrali do úvahy zmeny, ku ktorým došlo v nedávnych rokoch, čo sa týka úlohy inštitúcií EÚ alebo orgánov v boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie, najmä zriadenie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby tak ombudsman mohol upozorňovať inštitúcie alebo orgány na skutočnosti, ktoré spadajú do ich pôsobnosti;

6) treba prijať kroky, ktoré ombudsmanovi umožnia rozvinúť spoluprácu s podobnými inštitúciami na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, dokonca aj v prípade, keď pokrývajú väčší rozsah činností ako Európsky ombudsman, ako je ochrana ľudských práv, pretože takáto spolupráca môže pozitívne prispievať k zefektívneniu činnosti ombudsmana;

7) platnosť Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa skončila v roku 2002;

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Citácia 1, odôvodnenie 3, článok 1 ods. 1, pododseky 1 a 5 článku 3 ods. 2, článok 4 a článok 5 rozhodnutia 94/262/ESUO, ES, Euratom sa menia a dopĺňajú takto:

Štatút ombudsmana  Návrh zmien a doplnení

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Citácia 1

so zreteľom na zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, najmä na čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 20d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, najmä na čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

Odôvodnenie

Keďže sa platnosť Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele skončila v roku 2002, odkaz na jej ustanovenia sa stal zastaraným a treba ho vypustiť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Odôvodnenie 3

keďže ombudsman, ktorý môže konať tiež z vlastného podnetu, musí mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné pre výkon svojej funkcie; keďže v tomto zmysle sú orgány a inštitúcie spoločenstva povinné poskytnúť ombudsmanovi na jeho žiadosť informácie, o ktoré ich požiadal, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov tajných informácií a bez toho, aby tým bola dotknutá ombudsmanova povinnosť mlčanlivosti ohľadne takýchto informácií; keďže príslušné orgány členských štátov sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky potrebné informácie, pokiaľ tieto informácie nepodliehajú predpisom o tajných informáciách alebo zachovaní mlčanlivosti; keďže v prípade, ak ombudsmanovi nebude poskytnutá požadovaná pomoc, informuje o tom Európsky parlament, ktorý prijme vhodné opatrenia;

keďže ombudsman, ktorý môže konať tiež z vlastného podnetu, musí mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na výkon svojej funkcie; keďže v tomto zmysle sú orgány a inštitúcie Spoločenstva povinné poskytovať ombudsmanovi na jeho žiadosť informácie, o ktoré požiadal, a bez toho, aby tým bola dotknutá ombudsmanova povinnosť mlčanlivosti o týchto informáciách a zaobchádzania s utajovanými informáciami či dokumentmi v súlade s predpismi, ktoré sú rovnaké ako pravidlá platné v príslušných inštitúciách a orgánoch; keďže inštitúcie či orgány poskytujúce utajované informácie alebo dokumentu informujú ombudsmana o tomto utajení; keďže ombudsman a príslušné inštitúcie a orgány by sa mali dohodnúť na pracovných podmienkach na poskytovanie utajovaných informácií či dokumentov; keďže príslušné orgány členských štátov sú povinné poskytovať ombudsmanovi všetky potrebné informácie, ak tieto informácie nepodliehajú predpisom o tajných informáciách alebo zachovaní mlčanlivosti; keďže v prípade, keď sa ombudsman domnieva, že nedostáva požadovanú pomoc, informuje o tom Európsky parlament, ktorý prijme vhodné opatrenia;

Odôvodnenie

Cieľom je zladiť znenie tohto odôvodnenia so zmenami, ktoré v článku 3 ods. 2 pododsek 1 zaviedol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Článok 1 odsek 1

1. Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana v súlade s čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 20d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

1. Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana v súlade s čl. 195 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a čl. 107d ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Odôvodnenie

Keďže sa platnosť Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele skončila v roku 2002, odkaz na jej ustanovenia sa stal zastaraným a treba ho vypustiť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Článok 3 odsek 2 pododsek 1

2. Orgány a inštitúcie spoločenstva sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky informácie, o ktoré ich požiadal, a sprístupniť mu predmetné spisy. Odmietnutie je možné len na základe riadnych dôvodov utajenia.

2. Orgány a inštitúcie Spoločenstva sú povinné poskytovať ombudsmanovi všetky informácie, o ktoré požiadal, a sprístupniť mu predmetné spisy. V súvislosti s prístupom k tajným informáciám či dokumentom, najmä k citlivým dokumentom v zmysle článku 9 nariadenia (ES) 1049/2001, ombudsman dodržiava pravidlá rovnaké, ako sú pravidlá platné v príslušnej inštitúcii alebo v príslušnom orgáne.

 

Inštitúcie poskytujúce utajované informácie alebo dokumenty, ako sa uvádza predchádzajúcich pododsekoch, informujú ombudsmana o tomto utajení.

 

Čo sa týka implementácie pravidiel uvedených v prvom pododseku, ombudsman sa môže s inštitúciami dohodnúť na pracovných podmienkach prístupu k utajovaným informáciám a k iným informáciám, na ktoré sa vzťahuje povinnosť profesionálneho utajenia.

Odôvodnenie

Súčasný návrh môže ubrať z dôvery občanov voči činnosti ombudsmana a treba ho vypustiť. Uvádzajú sa však osobitné pravidlá na prístup k utajovaných informáciách či dokumentom, ktoré v tejto súvislosti stanovujú povinnosti ombudsmana a poskytujúcich inštitúcií Okrem toho sú ombudsman a jeho zamestnanci povinní zachovávať mlčanlivosť, ktorá je posilnená (pozri ďalej, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 k článku 4 ods. 1).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Článok 3 odsek 2 pododsek 5

Úradníci a ostatní zamestnanci orgánov a inštitúcií spoločenstva musia na žiadosť ombudsmana poskytnúť svedectvo; vyjadrujú sa za svoj úrad a v súlade s jeho inštrukciami a zostávajú viazaní mlčanlivosťou.

Úradníci a ostatní zamestnanci orgánov a inštitúcií Spoločenstva musia na žiadosť ombudsmana poskytnúť svedectvo; zostávajú viazaní príslušnými ustanoveniami služobného poriadku, najmä povinnosťou zachovania služobného tajomstva.

Odôvodnenie

Veta, ktorá sa vypustila, mohla znižovať dôveru verejnosti v schopnosť ombudsmana vykonávať podrobné vyšetrovania, čo by sa dalo interpretovať tak, že úradníkom sa povoľuje nehovoriť ombudsmanovi pravdu. Náležite sa však musia zohľadniť povinnosti, ktoré ukladá služobný poriadok.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Článok 4

1. Ombudsman a jeho zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje článok 287 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, článok 47 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a článok 194 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách alebo dokumentoch, ktoré získajú v priebehu vyšetrovania. Táto povinnosť sa bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, vzťahuje aj na informácie, ktoré môžu poškodiť sťažovateľa alebo inú dotknutú osobu.

1. Ombudsman a jeho zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje čl. 287 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a čl. 194 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách alebo dokumentoch, ktoré získajú v priebehu vyšetrovania. Povinnosť nevyzrádzať utajované informácie alebo dokumenty poskytované ombudsmanovi, ako sú citlivé dokumenty v zmysle článku 4 nariadenia 1049/2001tohto článku 9 tohto nariadenia, sa vzťahuje aj na dokumenty, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa ochrany osobných údajov, ako aj na informácie, ktoré môžu poškodiť sťažovateľa alebo inú dotknutú osobu, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2.

 

Ombudsman a jeho zamestnanci skúmajú žiadosti tretích strán o prístup k dokumentom, ktoré ombudsman získal počas vyšetrovania v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1049/2001, najmä v článku 4.

2. Ak sa v priebehu šetrenia ombudsman dozvie o skutočnostiach, ktoré podľa jeho názoru spadajú do oblasti trestného práva, bezodkladne informuje príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom stálych zastúpení členských štátov v Európskych spoločenstvách, a ak je to potrebné európsky orgán, z ktorého príslušný úradník alebo zamestnanec pochádza a ktorý môže uplatniť druhý odsek článku 18 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev. Ombudsman môže o týchto skutočnostiach tiež informovať príslušný orgán alebo inštitúciu Spoločenstva poukazujúcich na otázne správanie sa niektorého z jeho/jej úradníkov z disciplinárneho hľadiska.

2. Ak sa ombudsman počas vyšetrovania dozvie o skutočnostiach, ktoré podľa jeho názoru spadajú do oblasti trestného práva, bezodkladne informuje príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom stálych zastúpení členských štátov v Európskych spoločenstvách alebo príslušnú inštitúciu či príslušný orgán Spoločenstva; Ombudsman podľa potreby informuje aj európsku inštitúciu či európsky orgán, z ktorého príslušný úradník alebo zamestnanec pochádza a ktorý môže uplatniť druhý odsek článku 18 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev. Ombudsman môže informovať príslušnú inštitúciu či príslušný orgán Spoločenstva o skutočnostiach spochybňujúcich správanie sa niektorého zo zamestnancov z disciplinárneho hľadiska.

Odôvodnenie

Na ombudsmana a jeho zamestnancov sa už vzťahuje povinnosť nezverejnenia informácií získaných počas vyšetrovaní. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 1 je posilniť túto povinnosť v súvislosti s citlivými dokumentmi a dokumentmi spochybňujúcimi ochranu osobných údajov. Rieši sa aj prístup verejnosti k dokumentom, ktoré ombudsman získal počas vyšetrovania. Čo sa týka odseku 2, cieľom je vyjasniť, že ombudsman si môže zvoliť, či so  získanými informáciami o možnej trestnej činnosti, podvode alebo korupcii poškodzujúcej finančné záujmy Únie oboznámi vnútroštátne orgány alebo európske inštitúcie a orgány (napr. OLAF či budúceho európskeho verejného prokurátora).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Článok 5

S cieľom zvýšiť efektívnosť vyšetrení ombudsmana a zlepšenia ochrany práv a záujmov sťažovateľov môže ombudsman spolupracovať s orgánmi rovnakého typu existujúcimi v určitých členských štátoch, rešpektujúc pritom vnútroštátne zákony. Ombudsman týmto spôsobom nemôže požadovať dokumenty, ku ktorým by nemal prístup podľa článku 3.

S cieľom zvýšiť efektívnosť vyšetrovaní ombudsmana a zlepšenia ochrany práv a záujmov sťažovateľov môže ombudsman spolupracovať s orgánmi rovnakého typu existujúcimi v určitých členských štátoch, rešpektujúc pritom vnútroštátne zákony. Ombudsman týmto spôsobom nemôže požadovať dokumenty, ku ktorým by nemal prístup podľa článku 3. Ombudsman môže za rovnakých podmienok spolupracovať s inými inštitúciami propagujúcimi a ochraňujúcimi ľudské práva.

Odôvodnenie

Cieľom PDN je umožniť ombudsmanovi spolupracovať aj s inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti základných práv. Termín základné práva je všeobecnejší, obsahujúci aj pojem ľudské práva, a je v súlade so súčasnou praxou a s Chartou základných práv, v ktorej je zakotvené právo občanov na dobré riadenie verejných vecí a na predkladanie sťažností európskemu ombudsmanov.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

(1)

Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V liste z 11. júla 2006 adresovanom predsedovi Pötteringovi Európsky ombudsman pán Diamandouros požiadal Európsky parlament, aby začal postup na zmenu štatútu ombudsmana v súvislosti s viacerými ustanoveniami, ktoré nie sú podľa jeho názoru v súčasnom znení najvhodnejšie.

Táto žiadosť sa týkala týchto bodov:

1.   právomoc zasahovať do súdneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (článok 1 ods. 3)

2.   prístup k dokumentom inštitúcií (článok 3 ods. 2 pododsek 1)

3.   svedectvo úradníkov (článok 1 ods. 3 pododsek 5)

4.   informácie o možnej trestnej činnosti (článok 4 ods. 2)

5.   spolupráca s medzinárodnými inštitúciami v oblasti ľudských práv/základných práv (článok 5)

S niektorými z týchto bodov sa Parlament zaoberal už v roku 2001 z iniciatívy vtedajšieho ombudsmana pána Södermana. Následne 6. septembra 2001 Parlament prijal uznesenie na základe správy pani Teresy Almeida Garrettovej vypracovanej v mene Výboru pre ústavné veci, ktorá obsahovala niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov značne podobných návrhom, ktoré v súčasnosti predložil pán Diamandouros. Zdalo sa, že dohoda s Radou, podporovaná Komisiou, je v tomto prípade na dosah, ale rokovania neboli ukončené, pretože pánu Södermanovi skončil mandát.

1.   Právomoc zasahovať do súdneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie

Tento návrh vyvolal určité rozpory. Ombudsman po niekoľkých diskusiách informoval výbor, že si želá, aby ho stiahol. Spravodajkyňa sa domnieva, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila, predstavuje krok správnym smerom a že Lisabonská zmluvy by sa mala riadne zohľadniť zmeny uvedené v článku 40 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora. Chápe však, že rozdelenie medzi politickými skupinami v tejto otázke napovedá, aby sa nepokračovalo. Ombudsman však v správnej chvíli obrátiť priamo na Súdny dvor, aby získal rozsudok o konkrétnej definícii rozsahu pôsobnosti a podmienok jeho možného práva zasiahnuť.

2.   Prístup k dokumentom a informáciám

V článku 3 ods. 2 štatútu ombudsmana sa uvádza:

2. Orgány a inštitúcie spoločenstva sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky informácie, o ktoré ich požiadal, a sprístupniť mu predmetné spisy. Odmietnutie je možné len na základe riadnych dôvodov utajenia.

Ombudsman vo svojom liste požaduje, aby sa vypustila posledná veta odkazujúca na možné obmedzenie prístupu k informáciám, pretože to môže narušiť dôveru verejnosti v „schopnosť ombudsmana vykonávať podrobné vyšetrovania“.

Je zrejmé, že ombudsman musí mať prístup k všetkým príslušným informáciám, aby mohol odôvodnene posúdiť podstatu sťažností občanov.

Hoci ombudsman zdôraznil, že sa doposiaľ nevyskytol prípad, žeby mu orgány zamietli prístup k príslušným dokumentom alebo informáciám, domnieva sa, že daná veta by mohla viesť k možným konfliktom a narušiť dôveru verejnosti v jeho činnosť.

Okrem toho skutočnosť, že sa orgánom pripustí, že „na základe riadnych dôvodov utajenia“ môžu ombudsmanovi zamietnuť prístup k príslušným dokumentom, ktoré potrebuje na to, aby mohol posúdiť primeranosť úradného postupu, pôsobí príliš vágne a ponecháva inštitúciám príliš široké pole pôsobnosti. Každé prípadné obmedzenie prístupu ombudsmana k informáciám by sa malo zakladať na prísnych právnych kritériách a nie na takejto otvorenej klauzule, ktorá ponecháva na samotnú administratívu zadefinovať prípady, na ktoré by sa podľa nej malo vzťahovať utajenie. Na druhej strane nie je zrejmé, aké „riadne dôvody“ môžu oprávňovať na „utajenie“ informácií držaných administratívou pred ombudsmanom, pretože ombudsman a jeho zamestnanci sú takisto viazaní rovnakou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť ako inštitúcie, nehovoriac už o tom, že každý príspevok ombudsmana k zlepšeniu dobrej správy verejných vecí je tiež v záujme inštitúcií.

Vzhľadom na to sa obmedzenie stanovené v poslednej vete odseku 2 javí ako nevhodné a do určitej miery vyvoláva dojem neoprávnenej nedôvery v ombudsmana. Ukazuje sa preto, že je vhodné danú vetu vypustiť.

To však neznamená, že ombudsman by mal mať bezvýhradný prístup ku všetkým informáciám či dokumentom. Bolo by dobré, keby sa zaviedli objektívne pravidlá zakladajúce povinnosti ombudsmana, čo sa týka prístupu k utajovaným informáciám či dokumentov, maximy v súvislosti s citlivými dokumentmi v zmysel článku 9 Nariadenia (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Toto sa môže ľahko urobiť zapracovaním povinnosti ombudsmana prísne dodržiavať predpisy podobné predpisom platným v inštitúciách či orgánoch, ktoré poskytujú tieto dokumenty. Toto je úplne v súlade s medzinárodnými predpismi existujúcimi v rozličných inštitúciách, čo sa týka prístupu k utajovaným informáciách, najmä predpismi platnými v Komisii týkajúcimi sa vnútorných pravidiel bezpečnosti (rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok).

Zároveň treba zdôrazniť, že inštitúcie poskytujúce utajované informácie či dokumenty ombudsmanovi musia ombudsmana informovať o tomto utajení.

Nakoniec je vhodné vyzvať ombudsmana a inštitúcie, aby sa dohodli na konkrétnych pracovných pravidlách na poskytovanie takýchto dokumentov, čo je najlepší spôsob, ako v budúcnosti zabrániť sporom.

Zmenu podobného druhu bude potrebné vložiť aj do preambuly štatútu ombudsmana.

Okrem toho by bolo vhodné, aby sa rozšírili ustanovenia, ktoré vysvetľujú, že tak ombudsman, ako aj jeho zamestnanci sú viazaní povinnosťou zamlčovať informácie, ktoré získali počas vyšetrovaní, aby sa spresnilo, že nesmú vyzrádzať nijaké utajované informácie, a aby sa zdôraznilo, že táto povinnosť je mimoriadne prísna, keď ide o citlivé dokumenty v zmysle článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001(1) a dokumenty majúce význam z hľadiska ochrany osobných ´údajov, a ďalej, aby sa zdôraznili, že prístup verejnosti k dokumentom, ktoré získal ombudsman počas vyšetrovaní, sa musí riadiť podmienkami a obmedzeniami stanovenými v spomínanom nariadení (ES) č. 1049/2001.

Treba poznamenať, že Parlament sa touto otázkou zaoberal už v roku 2001 v rámci uvedeného uznesenia zo 6. septembra. Parlament v tom čase prijal podobné zmeny v odseku 2 spolu s ďalšími zmenami navrhnutými vtedajším ombudsmanom pánom Södermanom, ktoré pán Diamandouros neprevzal. Týkali sa predovšetkým dokumentov pochádzajúcich z členských štátov. Keďže pán Diamandouros vo svojom vystúpení pred Výborom pre ústavné veci zdôraznil, že nevidí potrebu zmeniť tieto pravidlá, ktoré sú pre členské štáty dosť citlivou otázkou, Parlament nepovažuje za potrebné tieto zmeny znovu zapracovať.

3.   Svedectvo úradníkov

Článok 3 ods. 2 posledný pododsek štatútu ombudsman stanovuje, že:

Úradníci a ostatní zamestnanci orgánov a inštitúcií spoločenstva musia na žiadosť ombudsmana poskytnúť svedectvo; vyjadrujú sa za svoj úrad a v súlade s jeho inštrukciami a ostávajú viazaní mlčanlivosťou“.

Ombudsman sa vo svojom liste domnieva, že posledná veta tohto článku obsahuje „nejasné“ podmienky, ktoré by si verejnosť mohla vykladať v takom zmysle, že „svedok nemusí byť vždy povinný hovoriť pravdu“. To by mohlo tiež narušiť dôveru občanov v schopnosť ombudsmana vykonávať podrobné vyšetrovania. Pán Diamandouros preto navrhuje túto vetu vypustiť.

V skutočnosti sa dá verejnosti ťažko vysvetliť, prečo by úradníci mali poskytovať ombudsmanovi svedectvo tak, že sa vyjadrujú „za svoj úrad a v súlade s jeho inštrukciami“, a nie na základe vedomostí, ktoré majú o skutočnostiach prešetrovaných ombudsmanom. Dalo by sa to dokonca vykladať tak, že úradníci sú oprávnení ombudsmanovi klamať, ak na to dostanú pokyn. Jednoznačne nejde o prípad postupu, ktorý zodpovedá potrebe modernej a otvorenej správy verejných vecí a ktorý by bol v súlade s požiadavkami koncepcie dobrej správy verejných vecí, uznanej ako základné pravidlo európskych občanov (článok 41 Charty základných práv Európskej únie). V dôsledku toho je zrejmé, že táto veta by sa mala vypustiť.

4.   Informácie o možnej trestnej alebo nezákonnej činnosti

Pán Diamandouros navrhuje tiež upraviť článok 4 štatútu ombudsmana, aby sa ombudsmanovi zverila určitá právomoc zvoliť si orgán, ktorý bude informovať, keď sa počas svojich vyšetrovaní dozvie o skutočnostiach, ktoré by podľa jeho mienky mohli súvisieť s trestnou činnosťou. Namiesto toho, aby upozorňoval iba príslušné vnútroštátne orgány, ako sa uvádza v súčasnom znení článku 4, navrhuje umožniť ombudsmanovi voľbu medzi informovaním vnútroštátnych orgánov alebo inštitúcií a orgánov Únie, napríklad úradu OLAF alebo budúceho európskeho verejného prokurátora či inej orgánu s právomocami v tejto oblasti, ktorý by sa mohol vytvoriť v budúcnosti.

Malo by sa uznať, že v niektorých prípadoch je skutočne správnejšie upozorniť v prvom rade európske úrady alebo orgány. Mohlo by to tak byť v prípade, že ide o pochybnú činnosť týkajúcu sa podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ alebo korupciu odhalenú ombudsmanom, ktorú možno vhodnejšie riešiť prostredníctvom disciplinárnych právomocí európskych inštitúcií alebo ktorú môže lepšie prešetriť úrad OLAF alebo európsky verejný prokurátor než vnútroštátne orgány jednotlivých členských štátov.

Okrem toho by sme mali mať na pamäti, že v súlade s článkom 22a služobného poriadku sú všetci zamestnanci európskych inštitúcií vrátane zamestnancov ombudsmana viazaní povinnosťou informovať svojich nadriadených alebo úrad OLAF o možnej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie vrátane podvodu alebo korupcie.

5.   Spolupráca s inými medzinárodnými inštitúciami

Pán Diamandouros požiadal aj o zmenu článku 5 štatútu ombudsmana(2), aby mohol spolupracovať s inými inštitúciami, ktoré propagujú a ochraňujú základné práva.

V tomto zmysle nemožno zabúdať na to, že hoci má menšina národných ombudsmanov v členských štátoch určité konkrétne právomoci, čo sa týka ochrany základných práv občanov (vrátane práva obrátiť sa na súd), v prípade väčšiny z nich a Európskeho ombudsmana to tak nie je. Nemožno však poprieť, že v medziach jednoduchej spolupráce a bez konkrétnych nových právomocí, ktoré by prípadne boli v rozpore s právomocami iných inštitúcií alebo orgánov Únie, by kontakty a výmena skúseností mohli obohatiť obe strany a napomôcť zlepšiť výkonnosť Európskeho ombudsmana z hľadiska podpory „dobrej správy verejných vecí“, ktorú charta základných práv uznáva ako základné právo európskych občanov. V tomto smere sa návrhy pána Diamandourosa javia ako prijateľné.

6.   Ostatné otázky

Pán Diamandouros taktiež navrhol, aby sa vypustil odkaz na ustanovenia Zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele, pretože platnosť tejto zmluvy skončila v roku 2002. Tým sa odôvodňujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 3 a 6 (prvá časť).

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(2)

„S cieľom zvýšiť efektívnosť vyšetrení ombudsmana a zlepšenia ochrany práv a záujmov sťažovateľov môže ombudsman spolupracovať s orgánmi rovnakého typu existujúcimi v určitých členských štátoch, rešpektujúc pritom vnútroštátne zákony. Ombudsman týmto spôsobom nemôže požadovať dokumenty, ku ktorým by nemal prístup podľa článku 3.“


STANOVISKO Výboru pre petície (8.1.2008)

pre Výbor pre ústavné veci

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa jeho rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana

(2006/2223(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Matsouka

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európska únia vždy potrebuje získať súhlas od svojich občanov, aby sa zabezpečilo jej demokratické fungovanie, a pri rozširovaní ho potrebuje ešte väčšmi. Získanie súhlasu závisí priamo od množstva faktorov vrátane dôvery v bezpečný a neustále sa rozvíjajúci hodnotový systém, ktorý chráni základné práva európskych občanov.

V procese európskej integrácie nastal historický prelom, pretože potreba komunikácie medzi Úniou a európskymi občanmi je väčšia než kedykoľvek predtým. Predovšetkým to znamená, že Európska únia musí brať do úvahy potreby svojich občanov a uspieť pri ich uisťovaní, že ich inštitúcie sa neustále snažia splniť ich očakávania. Aby boli tieto snahy presvedčivé, musia držať krok s historickým vývojom a najnovšími požiadavkami, ktoré treba plniť, aby sa zabezpečilo harmonické fungovanie Únie.

Inštitucionálna štruktúra Európskej únie je vytvorená tak, aby vyjadrovala a dodržiavala dvojitú hlavnú zásadu spočívajúcu vo vytvorení únie štátov a únie národov. Inštitúcie Únie zastupujú štáty, ako aj ich obyvateľov. Európsky parlament je len jednou z inštitúcií, ktoré zastupujú občanov. Hlavným cieľom Európskeho ombudsmana, ako inštitúcie, ktorá sa riadi právnymi normami, je podľa možnosti vždy zabezpečiť správne fungovanie inštitúcií a orgánov Európskej únie pri styku s verejnosťou, prejavujúc pritom náležitú úctu občanom, a tým prehĺbiť ich dôveru v tieto inštitúcie, orgány a v európsku sústavu ako celok.

Návrhy týkajúce sa revízie rozhodnutia Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana obsiahnuté v prílohe X rokovacieho poriadku(1)1 nadobúdajú v súvislosti s uvedenými pripomienkami osobitný význam. Pokiaľ takáto zmena účinne prispeje k tomu, že ombudsman bude vykonávať svoju činnosť v súlade s požiadavkami primárnej legislatívy Európskej únie, je dôležité, aby sa prijala.

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. Zasahovanie do súdneho konania

So zreteľom na ustanovenia štatútu (článok 40 ods. 2) a rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (článok 93) môže možnosť predkladania dôkazov Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev len uľahčiť proces právneho prešetrovania. V žiadnom prípade sa to nedá považovať za zasahovanie, pretože súd rozhoduje po predložení žiadosti samostatne o tom, či dôkazy využije. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to spochybnenie vierohodnosti rozsudkov Súdneho dvora;

2. Prístup k dokumentom

Prístup bez výnimky ku všetkým dokumentom, ktoré sú majetkom inštitúcií Spoločenstva, umožňuje zabezpečiť, aby bol ombudsman čo najlepšie informovaný a aby tak mohol vydávať primeranejšie odporúčania, čím by účinnejšie chránil jednotlivých občanov. Okrem toho nemá ombudsman za žiadnych okolností právo vyzradiť obsah týchto dokumentov;

3. Svedectvá úradníkov inštitúcií Spoločenstva

Čo sa týka svedeckých výpovedí úradníkov a ostatných zamestnancov európskych inštitúcií podľa pokynov ich vedenia, znenie príslušného ustanovenia môže ohroziť autoritu inštitúcií Spoločenstva, lebo vyvolá dojem, že by mohli niečo skrývať, a zabúda sa pritom na to, že slúžia, alebo že by mali slúžiť občanom. Úradníci by mali byť viazaní len príslušnými ustanoveniami služobného poriadku;

4. Informácie o skutočnostiach, ktoré naznačujú , že by mohlo ísť o trestný čin

Ak ombudsman odhalí fakty, ktoré naznačujú, že by mohlo ísť o trestný čin, nedá sa nič namietať proti možnosti informovať príslušnú inštitúciu Spoločenstva alebo dokonca predložiť vec úradu OLAF, pokiaľ to prispeje k zabezpečeniu vyššej účinnosti pri určovaní zodpovednosti a výkone spravodlivosti;

5. Spolupráca v oblasti ľudských práv

Spolupráca s inštitúciami, ktoré zaručujú základné práva, by mala byť samozrejmá. Napriek tomu by sa malo zdôrazniť, že táto spolupráca by mala prebiehať za podmienok uvedených v článku 5 rozhodnutia Parlamentu o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Robert Atkins, Inés Ayala Sender, Thijs Berman, Simon Busuttil, Carlos Carnero González, Marie-Hélène Descamps, Glyn Ford, David Hammerstein, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, András Gyürk, José Javier, Marcin Libicki, Manolis Mavrommatis, David Martin, Jean-Claude Martinez, Maria Matsouka, Kathy Sinnott, Margie Sudre, Antonios Trakatellis, Dushana Zdravkova, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Náhradníci podľa článku 178 ods. 2 prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Jorgo Chatzimarkakis, José Javier Pomés Ruiz, Mihaela Popa, Grażyna Staniszewska

(1)

1 Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu zo 14. marca 2002, 2002/262/ES, ESUO, Euratom (Ú. v. ES L 92, 9.4.2002, s. 13).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.3.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jim Allister, Enrique Barón Crespo, Jens-Peter Bonde, Richard Corbett, Brian Crowley, Jean-Luc Dehaene, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Anneli Jäätteenmäki, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, József Szájer, Riccardo Ventre, Dushana Zdravkova

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Carlos Carnero González, Kathy Sinnott, Alexander Stubb

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Claude Turmes

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia