SPRÁVA o politike Číny a jej vplyve na Afriku

28.3.2008 - (2007/2255(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Ana Maria Gomes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike Číny a jej vplyve na Afriku

(2007/2255(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý sa formálne začal v roku 1994, uznaním štatútu Číny ako budúcej svetovej veľmoci a z toho vyplývajúcich medzinárodných záväzkov mimoriadneho rozsahu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom Politika čínsko-európskych vzťahov z dlhodobého pohľadu (KOM(1995)0279) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 1997 o oznámení Komisie týkajúcom sa politiky čínsko-európskych vzťahov z dlhodobého pohľadu[1],

–   so zreteľom na Deklaráciu tisícročia OSN z 8. septembra 2000,

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu Fóra pre čínsko-africkú spoluprácu (FOCAC) a na jeho program čínsko-africkej spolupráce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja z októbra 2000,

–   so zreteľom na Káhirskú deklaráciu (2000) Africko-európskeho summitu pod záštitou Organizácie africkej jednoty (OAJ) a EÚ,

–   so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roka 2001 s názvom Usmernenia Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC); stratégie pre udržateľný rozvoj; usmernenie pre spoluprácu v oblasti rozvoja,

–   so zreteľom na Zakladajúci akt Africkej únie (AÚ) z roka 2002 a na dokument afrických predstaviteľov z októbra 2001 s názvom Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorý bol na prvom summite Africkej únie vyhlásený za program AÚ,

–   so zreteľom na čínske politické dokumenty o EÚ (2003)[2] a o africkej politike (2006)[3],

–   so zreteľom na politický dokument Komisie s názvom Dozrievajúce partnerstvo – spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou (KOM(2003)0533), schválený Európskou radou 13. októbra 2003,

–   so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, založené v roku 2003,

–   so zreteľom na akčný plán Fóra pre čínsko–africkú spoluprácu (FOCAC) z Addis Abeby, uverejnený v decembri 2003,

–   so zreteľom na strategický plán Komisie Africkej únie na roky 2004 – 2007, prijatý 7. júla 2004 na treťom summite afrických štátnych a vládnych predstaviteľov v etiópskej Addis Abebe,

–   so zreteľom na Parížskú deklaráciu o účinnosti pomoci, prijatú 2. marca 2005 viacerými európskymi a africkými krajinami a Čínou, ktorá nasledovala po fóre o účinnosti pomoci na vysokej úrovni,

–   so zreteľom na záväzky z Gleneagles, prijaté 8. júla 2005 skupinou G8 v Gleneagles,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady dňa 19. decembra 2005, týkajúce sa témy EÚ a Afrika: smerom k strategickému partnerstvu,

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) zo dňa 3. októbra 2005, ktoré podporujú EÚ v úsilí o medzinárodnú zmluvu v rámci OSN o obchode so zbraňami, ktorá by zaviedla spoločné záväzné normy celosvetového obchodu s konvenčnými zbraňami[4],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom EÚ – Čína: Užšie partnerstvo, rastúca zodpovednosť (KOM(2006)0631) a sprievodný pracovný dokument Komisie s názvom Užšie partnerstvo, rastúca zodpovednosť: Politika pre obchod a investície medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (KOM(2006)0632),

–   so zreteľom na 9. summit medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v septembri 2006 vo Fínsku, a na spoločné vyhlásenie vydané na jeho záver,

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC), prijaté 11. decembra 2006, týkajúce sa Číny,

–   so zreteľom na Chartu OSN a na revolúciu 1674 Bezpečnostnej rady OSN o ochrane civilného obyvateľstva v ozbrojených konfliktoch (2006),

–   so zreteľom na Akčný program OSN na prevenciu a odstraňovanie nedovoleného obchodovania so zbraňami malého kalibru a s ľahkými zbraňami a boj proti nemu vo všetkých jeho aspektoch[5],

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (2006)[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 7. septembra 2006 o vzťahoch EÚ–Čína[7],

–    so zreteľom na nadviazanie partnerstva medzi Afrikou a EÚ v oblasti infraštruktúry (2007), v ktorom sa odráža potreba investovať do prepojení infraštruktúry (dopravy, energetiky, vodohospodárstva a informačných a komunikačných technológií), s cieľom uľahčiť trvalo udržateľný rozvoj,

–    so zreteľom na vyhlásenie obchodného fóra EÚ a Afriky pri príležitosti druhého samitu EÚ a Afriky v roku 2007,

–   so zreteľom na priebežnú správu OSN z roka 2007 o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorá uvádza, že subsaharská Afrika nie je na ceste dosiahnuť ani jeden rozvojový cieľ tisícročia a ak by sa mal do roka 2015 dosiahnuť cieľ znížiť počet obyvateľov žijúcich na úrovni extrémnej chudoby na polovicu, súčasné úsilie o zmiernenie chudoby v Afrike by sa muselo zdvojnásobiť,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom Od Káhiry k Lisabonu – Strategické partnerstvo EÚ–Afrika, (KOM(2007)0357 a na spoločný dokument Komisie a sekretariátu Rady Po Lisabone: aby strategické partnerstvo EÚ – Afrika fungovalo (SEK(2007)856),

–    so zreteľom na strategický dokument EÚ o Číne a na viacročný orientačný program pre obdobie 2007–2013[8], ktorým EÚ prideľuje Číne 128 miliónov EUR na pomoc v oblasti rozvojovej spolupráce,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 10. samitu EÚ – Čína, prijaté v Pekingu 28. novembra 2007,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6‑0080/2008),

A.  considering that sustainable development in Africa can be significantly fostered or affected by the action of emerging powers, such as China,

B.   keďže africké štáty majú najväčšiu zodpovednosť za politické, sociálne hospodárske a environmentálne dôsledky prítomnosti cudzích štátnych príslušníkov, organizácií a vlád na svojich územiach,

C.  berúc do úvahy, že EÚ aj Čína sú zaviazané k tomu, aby prispievali k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju v Afrike,

D.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci Afrike a jej najvýznamnejším obchodným partnerom; keďže Čína oznámila, že posilní hospodársku spoluprácu a poskytovanie pomoci, a do roku 2010 sa môže stať najväčším hospodárskym partnerom Afriky,

E.   keďže stratégia trvalo udržateľného rozvoja Afriky musí zabezpečiť, aby činnosť neafrických aktérov nemala negatívny vplyv na rozvoj; preto treba privítať zriadenie pracovnej skupiny AÚ pre strategické partnerstvá Afriky s vznikajúcimi veľmocami,

F.   keďže iniciatívy na posilnenie dialógu s Afrikou sú vítané, napríklad samity Čína - Afrika a EÚ – Afrika, Fórum pre čínsko-africkú spoluprácu (FOCAC), Partnerstvo EÚ – Afrika, nástroje pre mier, energetiku a vodu EÚ – Afrika a Partnerstvo EÚ – Afrika o infraštruktúre, dialógy uskutočňované v rámci Dohody z Cotonou[9] a všetky ostatné dialógy medzi EÚ alebo Čínou a africkými organizáciami,

G.  keďže v novembri 2006 sa v Pekingu konal tretí samit Fóra pre čínsko-africkú spoluprácu a keďže sa na ňom prijala deklarácia, ktorá proklamuje zriadenie tzv. nového typu strategického partnerstva medzi Čínou a Afrikou; keďže táto spolupráca čelí výzve hospodárskej globalizácie a zároveň podporuje spoločný rozvoj, keďže ale niekoľko afrických štátov, ktoré uznali Taiwan, sú z nej vylúčené;

H.  keďže Čína má ako trvalý člen Bezpečnostnej rady OSN osobitnú zodpovednosť za prínos k svetovému mieru a bezpečnosti; keďže EÚ víta záväzky Číny vo viacerých multilaterálnych rámcoch, ako napríklad pod záštitou OSN, ILO, MMF, SB, WTO, a Kjótskeho protokolu,

Trvalo udržateľný rozvoj

I.    keďže EÚ sa zaviazala zvýšiť objem svojej oficiálnej rozvojovej pomoci na 0,7 % HDP do roku 2015 (0,56 % HDP do roku 2010) a vyčleniť najmenej 50 % oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ Afrike; eďže súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci je 20 mld. EUR pre štáty subsaharskej Afriky z 10. Európskeho rozvojového fondu (2008 – 2013); keďže EÚ vyčlenila 350 miliónov EUR pre mierový nástroj pre Afriku a 5,6 mld. EUR pre partnerstvo EÚ – Afrika pre infraštruktúru na roky 2008 – 2013; keďže EÚ významne prispieva k medzinárodným mierovým misiám v Afrike, do Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárií, a k ďalším iniciatívam rozvoja kontinentu,

J.    keďže prítomnosť a záujmy Číny v Afrike narastajú; keďže Čína sa stala čistým poskytovateľom pomoci subsaharskej Afrike v roku 2005 a odvtedy už zvýšila prisľúbený objem pomoci, pričom by do roku 2009 mala v porovnaní s rokom 2006 zdvojnásobiť svoju pomoc Afrike; keďže Čína prisľúbila, že zriadi rozvojový fond Čína - Afrika s kapitálom 5 mld. USD, ktorého cieľom bude podpora čínskych podnikov pri investovaní v Afrike,

K.  keďže vystupovanie Číny ako ďalšieho alternatívneho sponzora je výzvou pre EÚ v súvislosti s jej podmieneným prístupom k africkým vládam, zameraným na zabezpečenie politických reforiem,

L.   keďže Čína počas predchádzajúcich 25 rokov vytrhla z extrémnej chudoby 400 miliónov svojich obyvateľov a má preto významné skúsenosti, ktoré môžu pomôcť africkými krajinám; keďže Čína čelí veľkým sociálnym a hospodárskym nerovnostiam a alarmujúcemu zhoršovaniu stavu životného prostredia, pričom politické práva a základné slobody sú ešte stále veľmi obmedzené a keďže Čína má aj naďalej slabé pracovné normy a zodpovednosť správy je tiež nedostatočná,

M.  keďže víta výraznejšie pôsobenie Číny v rámci rozvojovej spolupráce s africkými krajinami, najmä pomoc pri výstavbe nemocníc, školských zariadení a budovaní lepšej infraštruktúry,

Energetika a prírodné zdroje

N.  keďže dôsledkom hospodárskeho rastu Číny a jej legitímneho záujmu o vlastný rozvoj je neodvratné zvýšenie potrieb prírodných a energetických zdrojov a ich získavanie v rozvojových krajinách, najmä v Afrike,

O.  keďže africké štáty bohaté na suroviny získavajú vďaka dopytu Číny a iných záujemcov lepšie postavenie na trhu,

P    keďže považuje za žiaduce, aby sa angažovanie Číny v Afrike nevzťahovalo len na národy zaujímavé z hľadiska energetickej politiky, ale aby sa zohľadnila spolupráca so všetkými africkými štátmi,

Q   upozorňuje na to, že Čína sa za ostatné štyri roky podieľala približne 40 % na celkovom raste celosvetového dopytu po rope; zdôrazňuje, že 30 % čínskeho dovozu ropy pochádza z Afriky; zdôrazňuje, že závislosť Číny od dovážanej ropy, minerálov a iných surovín sa bude pravdepodobne naďalej zvyšovať a že sa očakáva, že do roku 2010 bude Čína uspokojovať 45 % svojich ropných potrieb dovozom; podčiarkuje, že rastúci dopyt po energii a snaha o zvýšenie dovozu viedli Čínu k hľadaniu dodávateľov ropy v afrických štátoch,

R.   keďže dovoz ropy do Číny v rokoch 1995 až 2005 narástol takmer päťnásobne a Čína sa stala druhým najväčším dovozcom ropy na svete a objem jej dodávok z Afriky sa vyrovnal objemu EÚ; keďže CNPC (čínska štátna ropná spoločnosť) ovláda podľa odhadov 60 až 70 % sudánskej produkcie ropy; keďže v roku 2006 bola Angola najväčším dodávateľom ropy Číne; keďže Čína už dováža približne 28 % svojej ropy a plynu z krajín subsaharskej Afriky; keďže v nastávajúcich rokoch sa očakáva rast objemu vývozu africkej ropy do Číny,

S.   keďže využívanie afrických prírodných zdrojov cudzími krajinami alebo spoločnosťami môže so sebou priniesť rozvoj, ale mohlo by viesť aj k vyčerpaniu zdrojov, oslabeniu dobrej správy vecí verejných, vzniku korupcie, a to najmä tam, kde je korupcia už aj tak rozšírená, k zhoršeniu sociálnej nerovnosti a ťažkostí s makroekonomickou stabilitou, vzniku alebo eskalácii konfliktov, čo by mohlo významne ohroziť znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj,

Obchod, investície a infraštruktúra

T.   keďže takmer 9 % dovozu do EÚ pochádza z Afriky; keďže polovicu z neho tvoria výrobky pre oblasť energetiky, 23 % tvoria spracované výrobky a 11 % tvoria potraviny a poľnohospodárske produkty; keďže do Afriky smeruje 8,3% vývozu EÚ, z čoho 78 % tvoria produkty strojárenstva, chemického priemyslu a spracované výrobky; keďže najväčším obchodným partnerom EÚ (z hľadiska dovozu a vývozu) je Juhoafrická republika; keďže obchodná výmena medzi EÚ a Afrikou naďalej klesá, aj keď EÚ zostáva pre Afriku najvýznamnejším obchodným partnerom;

U.  keďže Európska únia je najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším investorom v tejto krajine a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom Európskej únie; keďže dialóg s Čínou o demokratických reformách, dodržiavaní ľudských práv a zásadách právneho štátu by nemali vytlačiť do úzadia obchodné a hospodárske vzťahy,

V.  keďže Čína za niekoľko posledných rokov zaznamenala prudký hospodársky rast, v priemere o 9 % ročne, a stala sa jedným z najvýznamnejších vývozcov; keďže návrat Číny medzi významné ekonomiky sveta priniesol so sebou zásadnú zmenu dovtedajšieho stavu obchodných tokov a medzinárodných trhov; keďže v úsilí udržať tento hospodársky rozmach sa Čína stala čistým dovozcom ropy, ako aj mnohých iných surovín a komodít, a jej dopyt vyvolal masívne zvyšovanie cien všetkých druhov nerastných a poľnohospodárskych komodít;

W. keďže Čínska ľudová republika má rovnako ako Európska únia a jej členské štáty právo zúčastňovať sa na zákonnej hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch,

X.  keďže rýchly hospodársky rozvoj Číny za posledných dvadsať rokov mal významný vplyv na celkové obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou: celkový objem obojstrannej obchodnej výmeny sa od roku 1978 zvýšil viac než šesťdesiatnásobne a v roku 2005 dosiahol hodnotu 210 miliárd EUR; EÚ prešla od kladnej obchodnej bilancie na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia k deficitu vo výške 106 miliárd EUR v roku 2005, čo je jej najväčší deficit s akýmkoľvek obchodným partnerom, a Čína je v súčasnosti po USA druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; v roku 2000 uzavrela EÚ s Čínou dvojstrannú dohodu o prístupe na trh, ktorá sa stala významným míľnikom v procese vstupu krajiny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a jej vstup zmenil štruktúru celosvetového obchodu z mnohých hľadísk;

Y.  keďže približne 3,6 % čínskeho dovozu pochádza z Afriky a smeruje do nej 2,8 % čínskeho vývozu; keďže hodnota obchodnej výmeny medzi Čínou a Afrikou sa zvýšila z dvoch miliárd USD v roku 1999 na približne 39,7 miliardy USD v roku 2005; keďže Čína je v súčasnosti tretím najdôležitejším obchodným partnerom Afriky; keďže Afrika sa jednoznačne stáva novým hospodárskym priestorom zaujímavým pre Čínu, ktorá veľmi účinne spája tzv. stratégie pomoc za ropu s nástrojmi zahraničnej politiky;

Z.   keďže sa odhaduje, že objem obchodu medzi Afrikou a Čínou narástol zo 4 miliárd USD v roku 1995 na 55 mld. USD v roku 2006, a cieľom Číny je zvýšiť objem na 100 mld. USD do roku 2010; keďže v máji 2007 oznámila čínska Eximbanka, že má v úmysle poskytnúť 20 mld. USD na obchod a financovanie infraštruktúry v Afrike počas nastávajúcich troch rokov; keďže Čína sľúbila, že v nasledujúcich troch rokoch poskytne Afrike preferenčné úvery v objeme 3 mld. USD a 2 mld. USD v preferenčných pôžičkách od kupcov; keďže Čína prisľúbila ďalšie otvorenie svojich trhov Afrike a zvýšenie počtu bezcolných tovarov zo 190 na 440 pre najmenej rozvinuté krajiny s diplomatickými vzťahmi s Čínou a zriadenie ďalších troch až piatich zón obchodnej a hospodárskej spolupráce v Afrike počas nasledujúcich troch rokov,

AA. keďže z členstva vo WTO vyplýva pre Európsku úniu aj Čínu celý rad práv a povinností; keďže čínska strana ešte stále uplatňuje a plní množstvo týchto povinností v nedostatočnej miere,

BB. keďže čínsku prítomnosť v Afrike nemožno vnímať iba z hľadiska zabezpečovania energie a surovín, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravín, pretože Čína do budúcnosti počíta so zvyšovaním dovozu potravín,

CC. keďže na ďalšie vzťahy Európy k Afrike bude mať vplyv úspešné, resp. neúspešné uzatvorenie dohôd o hospodárskom partnerstve,

DD. keďže Čína namiesto rozvojovej pomoci rozdáva úvery s rizikom vysokej zadlženosti pre africké krajiny,

EE. keďže v dôsledku čínskych aktivít nadobúda dôležitá otázka zlepšenia a financovania infraštruktúry v Afrike opätovne väčší význam,

FF. keďže podľa údajov OECD realizujú čínski dodávatelia až 50 % projektov verejnej infraštruktúry; keďže v čínskych projektoch v Afrike sú zamestnaní väčšinou čínski pracovníci,

GG. keďže aj Číňanom musí záležať na tom, aby prostredníctvom podpory dobrej správy verejných vecí v rozpadajúcich sa národných hospodárstvach získali pre svoje investície určitú mieru investičnej a právnej istoty,

HH. keďže Čína nasadením vlastných pracovných síl v Afrike zabezpečuje čínskym obchodníkom dlhodobý prístup na africký trh, a tak výraznejšie ovplyvňuje národné hospodárstva v Afrike,

II.   keďže čínske štátne spoločnosti môžu pri investovaní v Afrike evidentne podstupovať väčšie riziko; keďže čínska energetická spoločnosť CNOOC Ldt oznámila, že kúpi 45-percentý podiel na ropnom nálezisku v mori pri pobreží Nigérie za 2 270 000 000 USD;

JJ.  keďže v roku 2007 Čína založila spoločnosť China Investment Corporation Ltd so základným imaním vo výške 200 000 000 000 USD, ktorá je v súčasnosti šiestym najväčším štátnym investičným fondom na svete;

Životné prostredie

KK.    keďže Čína už je, alebo sa v blízkej budúcnosti stane, najväčším producentom oxidu uhličitého na svete, a keďže čínsky ľud je priamou obeťou týchto emisií; keďže aj EÚ patrí medzi najväčších znečisťovateľov CO₂ na svete a keďže aj Európania čelia dôsledkom týchto emisií; keďže medzi sľubmi zo samitu G8+5 v roku 2007 v Heiligendamme je aj zníženie emisií o 50 % do roku 2050 a keďže EÚ a Čína stanovili aj ďalšie ciele v oblasti znižovania emisií a obnoviteľnej energie; keďže podľa predpovedí bude Afrika kontinentom, ktorý bude najviac trpieť zhoršením stavu životného prostredia, odlesňovaním a zmenou klímy,

LL. keďže Čína si zaslúži pochvalu za prijatie Kjótskeho protokolu a Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES); keďže Čína má cenné skúsenosti s bojom proti odlesňovaniu a dezertifikácii,

MM. keďže podľa odhadov je vyše polovica ťažby dreva v mimoriadne zraniteľných regiónoch vrátane strednej Afriky nezákonná; keďže podľa obvinení nesie Čína hlavnú zodpovednosť za nedávne celosvetové zvýšenie nezákonnej ťažby dreva; keďže sa napríklad odhaduje, že 90 % vývozov dreva z Rovníkovej Guiney do Číny je nezákonných,

Dobrá správa vecí verejných a ľudské práva

NN.    keďže Čína, vyhlasuje že „päť zásad mierového spolužitia“ je základom jej „nezávislej mierovej zahraničnej politiky“ vychádzajúcej z koncepcie nezasahovania do vnútorných záležitostí, ktorá nie je neutrálna, vzhľadom na to, že v niektorých afrických krajinách boli vyjadrené kritiky Číny a dokonca protičínske nálady; keďže čínski pracovníci v sektore ťažby ropy a baníctva bol obeťami útokov, únosov a vrážd v Zambii, v Nigérii a v Etiópii; keďže Čína má záujem o to, aby ju považovali za zodpovednú globálnu veľmoc, a zaslúži si pochvalu za využitie svojho vplyvu na podnecovanie sudánskej vlády k prijatiu zmiešaných síl OSN/AÚ v Darfúre; keďže Čína môže ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN zohrať kľúčovú úlohu pri predchádzaní konfliktom, sprostredkovaní a riešení,

OO.    keďže Čína napriek pokroku v určitých hospodárskych a sociálnych právach a slobodách stále dostatočne nedodržiava základné ľudské práva vrátane práva na život a na spravodlivý proces, slobody prejavu, združovania sa a ďalších sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv vrátane pracovných práv; keďže nedodržiavanie ľudských práv sa prejavuje najmä vo vzťahu k Tibeťanom; keďže táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na obraz Číny v zahraničí a najmä v Afrike, kde hospodársky rozvoj a dobrá správa vecí verejných nemôžu napredovať bez demokratickej zodpovednosti, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu,

PP. keďže Čína si zaslúži pochvalu za splnenie minimálnych požiadaviek certifikačného systému Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi a za vypracovanie usmernení pre zodpovedné správanie spoločností ťažiacich drevo,

QQ.    keďže Čínu možno pochváliť za ratifikáciu Dohovoru OSN proti korupcii, hoci korupcia je v Číne naďalej vážnym problémom, ktorý veľmi výrazne ovplyvňuje schopnosti plniť na úrovni provincií a na miestnej úrovni politické ciele a štandardy centrálnej vlády; keďže dôsledky týchto praktík sa prejavujú aj v afrických krajinách, v ktorých Čína a čínske spoločnosti investujú, v podobe posilnenia korupcie, obohacovania skorumpovaných režimov a upevňovania ich moci, čo má za následok oslabenie dobrej správy, vecí verejných, demokratickej zodpovednosti a právneho štátu, keďže prísne dodržiavanie Dohovoru OSN proti korupcii je nevyhnutné na podporu dobrej správy vecí verejných, demokratickej zodpovednosti a právneho štátu,

Mier a bezpečnosť

RR. keďže európski, čínski a iní vývozcovia zbraní zásobujú zbraňami strany bojujúce v ozbrojených konfliktoch v Afrike, čo má vážne negatívne dôsledky na rozvoj; keďže členské štáty zatiaľ nie sú právne viazané európskym kódexom správania sa pri vývoze zbraní a dostatočne nekontrolujú vývoz nezákonných zbraní do Afriky alebo tranzit cez ňu,

SS. keďže Čína má ako jeden z najväčších vývozcov zbraní na svete a ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN osobitnú zodpovednosť;

TT. keďže čínske vývozy konvenčných zbraní a ručných a ľahkých zbraní nie sú dostatočne transparentné; keďže organizácia Amnesty International nedávno kritizovala Čínu za „nebezpečne zhovievavý“ prístup k vývozu zbraní; keďže Čína je zodpovedná za významné dodávky zbraní do krajín, ktoré sužujú konflikty, pričom dokonca porušuje embargá OSN na Darfúr, Libériu a Konžskú demokratickú republiku,

UU. keďže Číne možno vyjadriť uznanie za to, že zo stálych členov BR OSN je krajinou s druhým najvyšším počtom vojakov v mierových misiách OSN, a za to, že v mierových misiách v Afrike už pôsobí vyše 3 000 čínskych vojakov,

1.   zdôrazňuje potrebu posilniť účinok politiky EÚ v Afrike, a to najmä dodržiavaním sľubov a záväzkov; v tejto súvislosti zvýrazňuje dôležitosť Lisabonskej zmluvy, ktorá by zvýšila jej účinnosť a jednotnosť v oblasti vonkajších vzťahov EÚ, ktoré musia zahŕňať aj otázky a politiku rozvoja;

2.   naliehavo žiada, aby EÚ vytvorila jednotnú stratégiu, ktorá by sa zaoberala výzvami spojenými s novými darcami pre Afriku, ako je Čína, a zahŕňala by koordinovaný prístup členských štátov a inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že takáto stratégia nemusí napodobňovať metódy a ciele Číny, keďže tie nemusia byť zlučiteľné s hodnotami, zásadami a dlhodobými záujmami EÚ; konštatuje, že takáto stratégia by mala byť integrovaná do dialógu medzi EÚ a AZ a vo vzťahu ku všetkým africkým partnerom;   zdôrazňuje, že EÚ by mala s Čínou nadviazať dialóg o rozvojovej politike s cieľom spoločne prediskutovať metódy a ciele, naďalej by však mala zostať verná vlastnej hodnotovo orientovanej rozvojovej spolupráci;

3.   naliehavo žiada, aby EÚ aj v rámci hospodárskej súťaže s ďalšími darcovskými krajinami zachovávala vysoké nároky na podporu dobrej správy verejných vecí a dodržiavanie ľudských práv; vyzýva Európsku úniu, aby si v tejto hospodárskej súťaži vydobyla miesto kvalitnejšími ponukami, napríklad budovaním moderných výrobných zariadení na spracovanie surovín v krajine pôvodu, ktoré šetria klímu, a zamestnávaním a vzdelávaním miestnej pracovnej sily; konštatuje, že vypracovanie takýchto ponúk by malo byť integrované do dialógu medzi EÚ a AZ a do vzťahu ku všetkým africkým partnerom, najmä v rámci presadzovania spoločnej EÚ–africkej stratégie a jej akčného plánu;

4.   víta ochotu Číny poskytovať africkým krajinám praktickú spoluprácu bez povýšenectva; poznamenáva, že takáto spolupráca je pragmatickej povahy; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad spoluprácou Číny s represívnymi režimami v Afrike; pripomína, že by bolo vhodné, aby sa pri spolupráci zohľadňovali politické podmienky a aby ľudské práva a environmentálne normy zohrávali väčšiu úlohu;

5.   vyzýva EÚ a Čínu, aby vždy, keď to bude možné prediskutovávali, vyvíjali a formulovali svoje africké stratégie s ohľadom na zodpovedné záväzky s cieľom posilniť trvalo udržateľný rozvoj a plnenie RCM; zdôrazňuje význam formulovania konštruktívneho dialógu v multilaterálnom rámci so všetkými príslušnými aktérmi kontinentu, predovšetkým s AÚ a NEPAD; v tejto súvislosti vyzýva EÚ na podporu vytvorenia afrického partnerského fóra všetkých významných poskytovateľov pomoci a investorov;

6.   naliehavo žiada EÚ a Čínu, aby zvýšili podporu organizácie NEPAD ako hnacej sily stratégie udržateľného rozvoja Afriky a tiež podporili africké regionálne organizácie, AÚ, Panafrický parlament (PAP), parlamenty a vlády afrických krajín v upevnení svoho vedúceho postavenia a v osvojení si takejto stratégie; vyzýva EÚ, aby posilnila africké kapacity pri zabezpečovaní jednotnosti darcov a investorov a pri zaručení využitia zahraničných investícií v prospech udržateľného rozvoja;

7.   zdôrazňuje, že je ochotný zapojiť sa do dialógu s Čínskym národným ľudovým kongresom, Panafrickým parlamentom a národnými parlamentmi afrických krajín, ktorý by mal za cieľ podporu udržateľného rozvoja a posilnenie preverovacích schopností;

8.   vyzýva EÚ, aby podporila Čínu v prevzatí zodpovednosti trvalého člena Bezpečnostnej rady OSN, vrátane „zodpovednosti za ochranu“, a uznáva, že samotná prítomnosť Číny v Afrike, bez ohľadu na „politiku nezasahovania“, má reálny aj politický vplyv na domáce krajiny;

9.   žiada EÚ o zohľadnenie názorov afrických štátov a AÚ pri posudzovaní vplyvu Číny v Afrike; zdôrazňuje, že EÚ by nemala zovšeobecňovať, pokiaľ ide o úlohu Číny, a mala by na ňu hľadieť otvorene a konštruktívne a nemala by sa snažiť vnucovať európske modely a názory;

Trvalo udržateľný rozvoj

10. žiada EÚ o vedenie dialógu medzi Afrikou, EÚ a Čínou tak, aby bol vzájomne prospešný, vychádzal z afrických potrieb a záujmov afrických krajín a národov a aby bolo jeho cieľom posilnenie účinnosti a koherentnosti rozvojovej spolupráce, posúdenie konkrétnych možností spolupráce a posilnenie partnerstiev, pričom je potrebné zabrániť vytvoreniu samostatných balíkov opatrení; navrhuje, aby Európska únia, AÚ a Čína zriadili stále konzultačné grémium na podporu súdržnosti a väčšej účinnosti rôznych aktivít v rámci rozvojovej spolupráce; žiada EÚ, Čínu a Afriku na zriadenie globálneho rámca pre konkrétne operačné projekty týkajúce sa spoločných problémov, medzi ktoré patrí napríklad prispôsobenie sa zmene klímy, obnoviteľná energia, poľnohospodárstvo, voda a zdravotníctvo;

11. vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili vzťahy s africkými krajinami tým, že budú plniť záväzky pomoci a považovať rozvojové ciele milénia za prioritu; víta zvýšenie pomoci ES o 6 % a pomoci 15 členských štátov o 2,9% v roku 2006 v porovnaní s minulým rokom, ale ľutuje, že (vypustenie) objem oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) 15 členských štátov z HND poskytovanej všetkým regiónom klesá z 0,44% ODA/HND v roku 2005 na  0,43% ODA/HND v roku 2006; ľutuje tiež, že štyri členské štáty nedokázali splniť individuálny cieľ 0,33% HND v roku 2006 ak by sa do objemu ODA nezapočítavalo aj odpustenie dlhov a ďalšie položky, ktoré nepredstavujú skutočne dostupné finančné prostriedky pre rozvojové krajiny, platilo by to aj v prípade ďalších členských štátov;

12. pripomína, že konečným cieľom všetkých rozvojových politík, bez ohľadu na to, či európskych alebo čínskych, by malo byť zníženie a odstránenie chudoby;

13. vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa usilovali o zvýšenie povedomia verejnosti v Afrike a EÚ prostredníctvom prítomnosti a návštev vysokopostavených európskych predstaviteľov vlád a dialógu s nimi;

14. vyzýva EÚ, aby posilnila záväzky bezúčelovej pomoci a aby povzbudila Čínu k poskytovaniu nepodmienenej pomoci africkým partnerom a uistila sa, že hospodárske podmienky spojené s medzinárodnými darmi alebo pôžičkami neohrozia trvalo udržateľný rozvoj; v tomto kontexte vyzýva EÚ, aby zapojila Čínu do rozširovaniu miestneho afrického pracovného trhu namiesto dovozu tisícov čínskych robotníkov;

15. vyzýva EÚ, aby povzbudila Čínu k využitiu svojich skúseností z oblasti zdravotníctva na podporu iniciatív na zlepšenie systémov verejného zdravia v Afrike, čo by zabezpečilo trvalo udržateľný rozvoj, a na podporu iniciatív zameraných na boj proti pandémiám súvisiacim s chudobou v Afrike, a to najmä HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze;

16. žiada EÚ, aby sa zúčastnila konštruktívneho dialógu v rámci OECD/DAC s novými darcami nepatriacimi do DAC vrátane Číny s cieľom podnietiť ich k prijatiu usmernení a noriem DAC alebo rovnocenných noriem a k dodržiavaniu zásad Parížskej deklarácie o efektívnosti pomoci;

17. vyzýva EÚ, aby podnietila Čínu k zriadeniu špecializovanej inštitúcie na zlepšenie čínskych vedomostí o pomoci a na osamostatnenie pomoci a k tomu, aby sa Čína zaviazala k transparentnejšiemu informovaniu o tvorbe rozpočtu; vyzýva EÚ, aby v prípade, ak bude o to požiadaná, pomohla Číne pri vývoji odborných vedomostí;

18. povzbudzuje EÚ a africké krajiny, aby prizvali čínskych zástupcov k účasti na bilaterálnych a multilaterálnych schôdzach o koordinácii darcov; vyzýva EÚ, aby podnietila Čínu k tomu, aby sa podieľala na plnení výziev súvisiacich s demografickou situáciou v Afrike: v tejto súvislosti zdôrazňuje, že miera prírastku obyvateľstva je vyššia ako miera hospodárskeho rastu v mnohých častiach Afriky a že medzi opatrenia na zmenu tohto trendu patrí zlepšovanie sexuálneho a reproduktívneho zdravia, ako sa uvádza v správe OSN z medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994;

20. zdôrazňuje, že akékoľvek medzinárodné partnerstvá pre rozvoj musia byť zamerané na ľudí, keďže udržateľný rozvoj je možný len posilnením občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že ženy a menšiny alebo zraniteľné skupiny by mali byť obzvlášť podporované a oceňované ako nositelia rozvoja a že sloboda združovania a slobodné a pluralistické médiá sú základnými podmienkami pre rozvoj a mali by byť podporované takýmito partnerstvami;

Energetika a prírodné zdroje

21. domnieva sa, že vzhľadom na angažovanie Číny v Afrike by zahraničnopolitická spolupráca EÚ s Afrikou v oblasti energetiky mala mať väčší význam; želá si aktívnu spoluprácu v oblasti energetickej politiky medzi Afrikou a EÚ;

22. uznáva dôležitosť transparentnej správy prírodných zdrojov pre mobilizáciu príjmov, ktoré sú kľúčom k rozvoju a zníženiu chudoby, zaisteniu stabilného zásobovania a predchádzaniu konfliktom v súvislosti so zdrojmi a nestabilite v krajinách bohatých na prírodné zdroje; vyzýva EÚ, aby povzbudila africké krajiny bohaté na prírodné zdroje k dodržiavaniu princípov iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (Extractives Industry Transparency Initiative – EITI) poskytovaním zvýšenej politickej, finančnej a technickej podpory tejto iniciatíve vrátane vytvorenia podmienok pre slobodnú a účinnú účasť občianskej spoločnosti v EITI; naliehavo žiada EÚ, aby nadviazala aktívnu spoluprácu s čínskou vládou a čínskymi spoločnosťami s cieľom povzbudiť ich k podpore EITI; vyzýva EÚ, aby sa zasadila za rozšírenie rozsahu EITI na iné prírodné zdroje, ako je drevo, a zahrnúť aj tržby vlád prostredníctvom pôžičiek zabezpečených zdrojmi;

23. považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ vyzvala všetky politické mocnosti a medzinárodných investorov pôsobiacich v Afrike na dôsledné dodržiavanie sociálnych a environmentálnych bezpečnostných pravidiel stanovených pre ťažobný priemysel Svetovou bankou v roku 2002;

24. vyzýva EÚ na aktívnu podporu transparentnosti, nielen v rámci vyberania daní, ale aj v súvislosti s výdajom prostriedkov získaných za prírodné zdroje, a to podporou iniciatív na zlepšenie transparentnosti rozpočtov v afrických krajinách; naliehavo žiada, aby EÚ podporila „zodpovedné poskytovanie pôžičiek“ všetkých darcov, požadujúc od prijímateľských krajín, ktoré sú bohaté na prírodné zdroje a v minulosti sa v nich vyskytli prípady korupcie a zlej správy vecí verejných, aby ako podmienku získania nehumanitárnej pomoci uskutočnili kroky smerom k väčšej transparentnosti správy príjmov; vyzýva EÚ, aby dôslednejšie uplatňovala články 96 a 97 dohody z Cotonou aj voči krajinám, ktoré sú bohaté na prírodné zdroje a súčasne nadviazala dialóg s Čínou a ďalšími darcami, a tak vďaka zosúladenému postupu zvýšila účinnosť príslušných opatrení; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť príkladom a jej vlastné rozvojové programy a projekty by mali byť modelom transparentnosti a dobrej správy vecí verejných;

25. naliehavo žiada EÚ o podporu prísnejších medzinárodných kontrol nezákonného obchodu s drevom a so slonovinou; vyzýva EÚ, aby obhajovala princípy uvedené v akčnom pláne EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), a podnecovala Čínu k prijatiu podobných zásad, pokiaľ ide o jej vlastný dovoz dreva z Afriky, aby sa zastavil nezákonný obchod s drevom a podporilo trvalo udržateľné lesné hospodárstvo; vyzýva Komisiu na skoré predloženie návrhov s cieľom postaviť všetko dovážané drevo a výrobkov z neho, ktoré pochádzajú z nelegálnych zdrojov a dovážajú sa do EÚ, mimo zákon, aby tak odradila Čínu od nezákonného získavania afrického dreva ako suroviny na výrobu čínskeho vyvážaného nábytku; podnecuje Komisiu, aby rozšírila rokovania o dobrovoľných dohodách o partnerstve s tretími krajinami; vyzýva EÚ na podporu posilnenia podobných iniciatív, ako napr. afrického a ázijského FLEG;

26. vyzýva EÚ, aby sa pri uzatváraní medzinárodných dohôd zasadzovala o zahrnutie ustanovení o ťažbe alebo prieskume energetických zdrojov, o zahrnutie ustanovení o transparentnosti licencií a zmluvných podmienok, ktoré určujú finančné toky vládam, ako aj doložku o investovaní percenta zisku do rozvoja miestnych komunít;

27. vyzýva EÚ a Čínu, aby riešili problém nelegálneho obchodu s prírodnými zdrojmi formou koordinovaných činností, ktorých súčasťou by mala byť dohodnutá definícia pojmu „konfliktné zdroje“ a vymenovanie medzinárodnej skupiny expertov na vypracovanie multilaterálnych prístupov k problematike;

28. vyzýva EÚ a Čínu na posilnenie investícií do obnoviteľnej energie s cieľom bojovať proti zhoršovaniu stavu životného prostredia a zmene klímy a zabrániť konfliktom v súvislosti s nedostatkom prírodných surovín ako napr. ropy;

Obchod, investície a infraštruktúra

29. poukazuje na to, že diverzifikácia obchodu je vo všeobecnosti kľúčovým faktorom toho, aby sa dosiahol spoľahlivý hospodársky rast vo všetkých afrických štátoch; zdôrazňuje skutočnosť, že čínsky vývoz výrobkov do Afriky by nemal brániť rozvoju afrických priemyselných odvetví ani narušovať ich konkurencieschopnosť;

30. vyzýva EÚ a dôrazne vyzýva Čínu, aby Afrike umožnili dostať sa z „komoditnej pasce“ a zmeniť sa z regiónu, ktorý dodáva suroviny, na región spracúvajúci suroviny a poskytujúci služby; ľutuje nepružnosť Komisie v otázke uzatvorenia dohody o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT a vyjadruje obavy, že krajiny AKT budú podľa novej dohody v horšej situácii; v tomto kontexte naliehavo žiada EÚ, aby povzbudila všetky zainteresované strany, najmä členské štáty a nových darcov ako je Čína, aby diverzifikovali obchod a investície, preniesli technológiu do Afriky, posilnili medzinárodné pravidlá spravodlivého obchodu, rozšírili prístup afrických výrobkov na svetový trh, znížili dane na spracované výrobky z Afriky, podporovali rozvoj súkromného sektora a jeho prístup k finančným prostriedkom, podporili uľahčenie obchodu, povzbudili regionálnu integráciu v Afrike a uľahčili finančné prevody afrických občanov do Afriky;

31.     vyzýva EÚ, aby rozšírila svoj hospodársky vplyv na rozvoj Afriky tým, že zreformuje svoju vlastnú spoločnú poľnohospodársku politiku a uľahčí prístup africkým výrobkom na trh EÚ; vyzýva EÚ a dôrazne vyzýva Čínu, aby pri reformách vlastnej poľnohospodárskej politiky väčšmi zohľadňovali rozvojové príležitosti pre africké odvetvie poľnohospodárstva, napomáhali dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Afriky a pri poľnohospodárskom vývoze prísne dbali na to, aby neohrozili rozvoj poľnohospodárskej produkcie, ktorá je v Afrike zárukou výživy a zamestnania;

32.     vyzýva EÚ a apeluje na Čínu, aby sa výraznejšie zasadzovali o spravodlivý obchod vo svete s cieľom dosiahnuť súvislosť obchodných a rozvojových politík, podstatne zvýšiť podiel výrobcov a zamestnancov na zisku zo svetového obchodu s tovarom, rozšíriť možnosti prístupu afrických výrobkov na trh a znížiť dovozné clá na hotový tovar z Afriky; apeluje na vládu Čínskej ľudovej republiky a Európsku úniu, aby vypracovali vývoznú stratégiu, ktorá nebude stáť v ceste výrobe afrického tovaru za ekologických a sociálne udržateľných podmienok;

33. dôrazne vyzýva Čínu, aby pri poskytovaní úverov brala do úvahy skúsenosti, ktoré v mnohých rozvojových krajinách viedli ku krízovému stavu zadlženia, a neopakovala niekdajšie chyby poskytovateľov úverov;

34. víta kroky, ktoré Čína podnikla smerom k zlepšovaniu sociálnej legislatívy a pracovného práva od 1. januára 2008 v dôsledku tlaku WTO a medzinárodnej verejnej mienky a zdôrazňuje, že záväznejšie sociálne práva v Číne by mali mať priaznivý vplyv na čínsky spôsob pôsobenia v Afrike;

35. zdôrazňuje, že treba, aby Afrika rozvinula svoju vlastnú stratégiu voči Číne; poznamenáva, že takáto stratégia má veľký význam pre posilnenie vzájomnej povahy obchodných vzťahov medzi Čínou a Afrikou; podčiarkuje, že táto stratégia sa musí zamerať na väčšie zapojenie afrických pracovníkov do čínskych projektov v Afrike, na väčšiu ochotu Číny na prenos technológií, ako aj na zlepšenie prístupu typických afrických vývozných komodít, ako sú káva, kakao a výrobky z kože, na čínsky trh;

36. odporúča, aby Komisia v rámci prebiehajúcich rokovaní s Čínou, ktoré sa týkajú novej kapitoly o obchode v dohode o partnerstve a spolupráci, trvala na záväzných formuláciách, pokiaľ ide o základné pracovné normy MOP, sociálnu a environmentálnu zodpovednosť podnikov, ustanovenia proti sociálnemu a environmentálnemu dumpingu, odporúčania MOP týkajúce sa dôstojnej práce, ako aj dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ľudských právach;

37. zdôrazňuje význam využívania miestnych pracovných síl za spravodlivých finančných podmienok pri realizácii investícií do infraštruktúry a budovania závodov; odporúča väčšiu angažovanosť v súvislosti s kvalifikovanosťou zamestnancov v rámci štipendií a okružnej migrácie; odporúča výraznejšie začleňovanie sčasti vysoko kvalifikovanej africkej diaspóry, ako aj zvýhodnenie peňažných prevodov Afričanov žijúcich v zahraničí do Afriky;

38. uvedomuje si veľmi pozitívnu úlohu, ktorú vo všeobecnosti zohrávajú informačné a komunikačné technológie pri podpore rastu, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest; odporúča, aby Komisia zosúladila existujúce africké a európske programy so silnejším zameraním sa na budovanie kapacít IKT pre MSP prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ktoré zabezpečia, aby sa vytvárali inštitúcie a politiky s cieľom uľahčiť investície, inovácie a prenos technológií;

39.     vyzýva EÚ a Čínu, aby podporovali AÚ a NEPAD pri hodnoteniach vplyvu na životné prostredie a pri hodnotení potenciálu rastu v prospech chudobných prostredníctvom zahraničných investičných projektov v Afrike najmä v oblasti energie a infraštruktúry a pri vytváraní transparentnejšieho systému udeľovania kontraktov a prideľovania verejných prostriedkov; zvýrazňuje dôležitosť dlhodobého plánovania výdavkov verejných prostriedkov afrických krajín, získaných nedávnym rastom cien komodít, ziskom z prieskumu energie a prijatými zahraničnými investíciami, a odporúča Európskej únii a Číne, aby v tomto zmysle cielene podporovali budovanie príslušných riadiacich kompetencií;

40. vyzýva EÚ, aby sa zúčastňovala na spoločných projektoch s Čínou v Afrike, konkrétne v oblastiach energetického prieskumu, dopravy a infraštruktúry s cieľom vypracovať spolu s AÚ a NEPAD spoločný súbor pravidiel účasti a investovania;

41. vyzýva EÚ a Čínu, aby investovali do odbornej prípravy a vzdelávania v Afrike, keďže kvalifikovaní pracovníci sú pilierom nezávislejšieho rozvoja;

42. vyzýva EÚ, aby prekročila rozsah súčasného podnikateľského fóra EÚ – Afrika a vypracovala koherentný akčný plán na podporu a diverzifikáciu európskych investícií v Afrike;

43. uznáva, že európske hospodárske investície sú v Afrike v konkurenčnej nevýhode, a to v dôsledku otvorených alebo skrytých dotácií čínskych projektov alebo ponúk zo strany čínskej vlády (alebo úplne štátom vlastnených spoločností), z dôvodu vyšších nákladov spôsobených sociálnymi a hospodárskymi normami, ktoré čínski konkurenti neuplatňujú, ako aj viazanej čínskej pomoci, ktorá bráni európskym spoločnostiam zúčastňovať sa na projektoch financovaných z čínskej pomoci, a kvôli obmedzeného prístupu európskych spoločností k nástrojom na financovanie a krytie investičných rizík;

Životné prostredie

44. poukazuje na ekologický vplyv čínskej prítomnosti v Afrike; naliehavo žiada Čínu, aby konala ako zodpovedný správca životného prostredia, a to tak na vlastnom území, ako aj v Afrike;

45. vyzýva EÚ, aby povzbudila čínske exportno–úverové agentúry, vrátane Exim Banky, k systematickým hodnoteniam infraštruktúrnych projektov v Afrike, ako sú priehrady, cesty a bane, z pohľadu životného prostredia;

46. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa vytvorenia aliancie pre zmenu klímy s najmenej rozvinutými krajinami a malými ostrovnými rozvojovými krajinami s cieľom konkrétne posilniť spoluprácu pri prispôsobovaní sa zmene klímy; vyzýva EÚ, aby prizvala Čínu k účasti na kľúčových oblastiach pracovného plánu aliancie, medzi ktoré patrí dialóg o znížení rizika katastrof a odolnosť rozvoja voči zmene klímy, ktoré sú významnými oblasťami spolupráce vzhľadom na pozíciu Číny ako významného poskytovateľa pomoci a investora v Afrike často investujúceho do rozsiahlych projektov infraštruktúry, ktoré sú zvyčajne veľmi citlivé na zmenu klímy;

47. vyzýva na posilnenie financovania prispôsobovania sa zmene klímy systémom, v ktorom povinnosť prispievať závisí rovnako od minulých emisií ako od možností hospodárstva a kde prostriedky nie sú presmerované z iných položiek rozpočtu určených na pomoc; v tejto súvislosti žiada EÚ o podporu posilnených koordinovaných a doplnkových medzinárodných činností pri poskytovaní finančných zdrojov a investícií na podporu zmierňujúcich a adaptačných činností v Afrike, konkrétne v podobe zlepšenia prístupu k primeraným, predvídateľným a trvalo udržateľným zdrojom financovania, finančnej a technickej podpory pri budovaní kapacít hodnotenia nákladov prispôsobovania sa pomoci pri určovaní svojich finančných potrieb a na poskytovanie nových a doplňujúcich finančných zdrojov vrátane oficiálneho a koncesného financovania; naliehavo žiada, aby bola finančná pomoc poskytovaná čo najmenej byrokratickým spôsobom; trvá na zavedení účinného monitorovania výsledkov;

48. vyzýva EÚ, aby sa zapojila do multilaterálnych rozhovorov s členskými štátmi AÚ a Čínou, ako aj s predstaviteľmi občianskej spoločnosti o globálnych hrozbách ničenia životného prostredia a o klimatických zmenách a zasadzovala sa v rámci dohody na obdobie po roku 2012 za záväzky uvedené v dohode o akčnom pláne z Bali podpísanej na schôdzi COP-13 na Bali 15. decembra 2007;

49. vyzýva EÚ na prevzatie vedúcej úlohy pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy prostredníctvom „krízového programu“ poskytujúceho veľké množstvo finančných prostriedkov popri jestvujúcich rozpočtových položkách na pomoc za účelom vývoja a rozmiestnenia technológií ekologickej energie v rozvíjajúcich sa ekonomikách a rozvojových krajinách, pričom však uznáva ich odlišné potreby; vyzýva osobitne EÚ na poskytnutie financovania umožňujúceho prevod lacných ekologických technológií do afrických krajín; uznáva, že posilnené financovanie prevodu technológií je kľúčovým krokom k tomu, aby sa do roku 2009 dosiahla globálna dohoda o rámci pre zmenu klímy po roku 2012;

50. vyzýva EÚ a Čínu, aby v zmysle dohody o akčnom pláne z Bali zabezpečili, že ich projekty v Afrike, najmä v oblasti energetického prieskumu, budú environmentálne udržateľné a zlučiteľné s akčným plánom z Bali;

51. uznáva, že západný obchod a spotreba sú čiastočne zodpovedné za rastúci dopyt Číny po prírodných zdrojoch Afriky a za zvýšenie emisií CO₂ v rozvojových krajinách v dôsledku outsourcingu znečisťujúcich priemyselných odvetví; vyzýva EÚ, aby nastolila otázky obchodnej a klimatickej spravodlivosti v agende trojstrannej spolupráce s Čínou a Afrikou; EÚ vyzýva aj na posilnenie opatrení na podporu sociálne a environmentálne zodpovednej spotreby (vrátane označovania na výrobkoch uvádzajúceho environmentálne dôsledky počas celého životného cyklu výrobku od ťažby surovín po výrobu a dopravu);

52. vyzýva EÚ, aby sa zasadzovala za užšiu medzinárodnú spoluprácu najmä s Čínou, podporovala čo najrýchlejšiu realizáciu adaptačných činností konkrétne prostredníctvom hodnotení zraniteľnosti, určenia priority opatrení, posudzovania finančných potrieb, budovania kapacít a stratégií odpovede, integrácie adaptačných činností do sektorových a národných plánov, konkrétnych projektov a programov, prostriedkov na stimulovanie realizácie adaptačných činností a ďalších spôsobov umožňujúcich rozvoj odolný voči zmene klímy, pri ktorom by sa zohľadnili naliehavé okamžité potreby rozvojových krajín, ktoré sú veľmi citlivé na negatívne účinky zmeny klímy, napríklad krajín v Afrike, kde sú mnohé z nich obzvlášť suchom, dezertifikáciou a záplavami;

53. vyzýva EÚ na posilnenie dialógu s Afrikou a s Čínou a na vypracovanie spoločných prístupov k riešeniu globálnych ekologických problémov, ako napríklad odlesňovania, dezertifikácie a fragmentácie, úbytku alebo strate biologickej diverzity a úrodnosti pôdy a znečisťovania vody a ovzdušia; vyzýva EÚ na podporu energetickej účinnosti, zelených technológií, riadenia rizika a možností včasného varovania, ako aj zodpovedného priemyselného rozvoja a spotreby;

Dobrá správa vecí verejných a ľudské práva

54. naliehavo žiada čínske orgány, aby vo svojich vzťahoch s Afrikou dodržiavali zásady demokracie, riadnej správy verejných vecí a ľudských práv;

55. vyzýva EÚ, aby vo vzťahoch s tými africkými vládami, ktoré bránia demokracii a porušujú ľudské práva, konala v súlade s vlastnými hodnotami, zásadami a záväzkami uvedenými v Dohode z Cotonou, a to tak, že im zabráni kontrolovať pomoc, podporu rozpočtu alebo investície; naliehavo žiada EÚ, aby zaistila, že v takom prípade bude poskytnutá humanitárna a iná pomoc prostredníctvom miestnych občianskych združení a pomôže posilniť kapacitu týchto organizácií; vyzýva EÚ, aby naliehala na ďalších veľkých darcov, ako je Čína, ktorí sú viazaní medzinárodnými dohodami, paktmi a nástrojmi OSN v oblasti ľudský práv, aby konali podobne;

56. zdôrazňuje, že bez ohľadu na význam zásad suverenity, vlastníctva a podpory čínske „nepodmienené“ investície do tých afrických krajín, ktoré sú zle riadené represívnymi režimami, prispievajú k opakovaným porušovaniam ľudských práv a ďalej spomaľujú demokratický pokrok a bránia uznaniu dobrej správy vecí verejných vrátane právneho štátu a boja proti korupcii; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť väčšej podpory EÚ vládam, inštitúciám a zástupcom občianskej spoločnosti, aktívnym v presadzovaní dobrej správy vecí verejných, zásad právneho štátu a v dodržiavaní ľudských práv v Afrike, a to najmä parlamentom jednotlivých štátov, pluralistickým straníckym systémom, organizáciám pre rozvoj a ľudské práva, slobodným médiám a orgánom boja proti korupcii;

57. vyzýva EÚ, aby požiadala všetky krajiny, ktoré dávajú alebo dostávajú pomoc, o dodržiavanie usmernení a noriem transparentnosti zavedených medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI); naliehavo žiada EÚ, aby presvedčila čínske orgány, že musia viesť národné banky k prijatiu tzv. zásady rovníka, ktorá sa týka sociálnych a environmentálnych noriem;

58. naliehavo žiada EÚ, aby povzbudila Čínu k podpísaniu Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu a k zaisteniu jej vykonávania, nielen v rámci Číny, ale aj vo vzťahoch s africkými krajinami;

59. vyzýva EÚ, aby podnecovala všetky členské štáty a Čínu k účasti na súčasných globálnych iniciatívach proti korupcii na uľahčenie vyhľadávania majetku v zmysle oddielu V Dohovoru OSN proti korupcii vrátane spoločnej iniciatívy na vyhľadávanie ukradnutého majetku, ktorú nedávno spustili Svetová banka a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC);

60. vyzýva EÚ, aby podnecovala Čínu k ratifikácii dohovorov ILO, ktoré doposiaľ neprijala, a aby zabezpečila ich uplatňovanie v rozvojových krajinách vo všetkých prípadoch, v ktorých sú zainteresované čínske investície, spoločnosti, experti alebo robotníci, predovšetkým v Afrike;

61. vyzýva EÚ na podnecovanie vypracovania medzinárodných a právne záväzných kódexov správania v otázkach dobrej správy vecí verejných, bezpečných a spravodlivých pracovných podmienok, sociálnej zodpovednosti podnikov, postupov ochrany životného prostredia, ako aj podpory podnikovej zodpovednosti;

Mier a bezpečnosť

62. vyzýva EÚ, aby iniciovala zavedenie právne záväzného nástroja na vývoz zbraní na globálnej úrovni;

63. vyzýva EÚ, aby povzbudila Čínu k zvýšeniu transparentnosti svojho štátneho režimu kontroly vývozu zbraní najmä tým, že zabezpečí kompletné hlásenie vývozov registru vývozov konvenčných zbraní OSN a zlepší pravidlá kontroly vývozu zbraní, aby sa zabránilo presunom zbraní do krajín a regiónov, najmä v Afrike, kde sú systematicky porušované medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo;

64. vyzýva EÚ, aby ponechala zbrojné embargo voči Číne, pokiaľ Čína bude pokračovať vo vývoze zbraní ozbrojeným zložkám a ozbrojeným skupinám do krajín, najmä afrických, ktoré stupňujú a ďalej živia konflikty a spôsobujú hrubé porušenia ľudských práv;

65. vyzýva EÚ a Čínu, aby prerušili obchodovanie so zbraňami s vládami, ktoré sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv, sú zapojené do konfliktov alebo na pokraji vojny, ako sú vlády Kene, Zimbabwe, Sudánu, Čadu, Konžskej demokratickej republiky, Etiópie, Eritrei a Somálska; vyzýva EÚ a Čínu, aby zastavili a zakázali prevody zbraní do rúk neštátnych ozbrojených aktérov ohrozujúcich ľudské práva, politickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj na africkom kontinente;

66. vyzýva EÚ, aby sa naďalej zasadzovala za medzinárodnú právne záväznú Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, týkajúcu sa všetkých konvenčných zbraní, dohodnutú na úrovni OSN;

67. vyzýva EÚ a Čínu na podporu afrických iniciatív, medzi ktoré patria pohotovostné sily a regionálne organizácie ako piliere bezpečnosti;

68. vyzýva EÚ, aby povzbudila Čínu k ďalšiemu zvyšovaniu účasti na mierových misiách OSN a AÚ v Afrike a k rozšíreniu tejto účasti poskytnutím bojových jednotiek v prípade potreby a s mandátom OSN;

69. vyzýva EÚ, aby zapojila Čínu do vypracovania spoločných prístupov k bezpečnosti ľudí najmä v oblastiach konvenčného odzbrojovania, odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (DDR), vysledovateľnosti zbraní, odmínovania a reforiem bezpečnosti (SSR); žiada o konanie v netradičných bezpečnostných otázkach, ako napríklad v predchádzaní prírodným katastrofám, v otázkach klimatických alebo hospodárskych utečencov, presídlených osôb a migrantov, drog a nákazlivých chorôb;

o

o o

70. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky a Čínskemu národnému ľudovému kongresu, Africkej únii, organizáciám NEPAD, PAP a FOCAC.

• [1]  Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 158.
• [2]  Peking, október 2003, http//www.china-un.ch/eng/xwdt/t88637.htm
• [3]  Peking, 12. januára 2006, http://www.gov.cn/misc/2006-01/12/content_156490.htm
• [4]  2678. zasadnutie Rady Európskej únie, Luxemburg, 3. októbra 2005.
• [5]  Dokument OSN A/Konf 182/15), júl 2001, http://disarmament.un.org/cab/poa.html
• [6]  Ú. v. ES L 11, 22.02.2006, s. 1.
• [7]  Ú. v. C 305 E, 14.12.2006, s. 219
• [8]  http://ec.europa.eu/external_relations/china/csp/index.htm
• [9]  Dohoda o partnerstve medzi členskými štátmi skupiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3). Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím č. 1/2006 Rady ministrov AKT-ES (Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vzostup Číny a jej politika expanzie

Vďaka impozantnému hospodárskemu vzostupu s priemerným 10-percentným hospodárskym rastom od roku 1990 sa Čína stala štvrtou najväčšou svetovou ekonomikou a najväčším oficiálnym držiteľom devízových rezerv. Čína je však stále rozvojovou krajinou s obrovskými sociálno-ekonomickými rozdielmi, nedemokratickým režimom, nedostatkom základných slobôd a základných ľudských práv a závažnými environmentálnymi problémami.

V úsilí o naplnenie potrieb vyplývajúcich z tohto rastu si Čína zvolila politiku expanzie. Podporuje čínska honba v Afrike prosperitu založenú na spolupráci, z ktorej budú mať úžitok všetky strany, alebo tu ide o využívanie prírodného bohatstva Afriky v prospech Číny a oslabovanie udržateľného rozvoja? Možné je aj to, že v rámci tejto expanzie Čína exportuje svoje najhoršie postupy vrátane korupcie, nevýhodného poskytovania pôžičiek, chýbajúcich pracovných práv a environmentálnych noriem. Ako by sa teda EÚ mala zachovať?

„Pekinské safari“: hľadanie prírodných zdrojov

Čínske pôsobenie v Afrike sa zosilnilo v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V roku 2000 sa novovytvorené Fórum pre čínsko-africkú spoluprácu dohodlo na ambicióznych cieľoch. Rok 2000 dostal pre vyhlásenia Pekingu o investíciách a pomoci pomenovanie Čínsky rok Afriky.

Napríklad len Konžskej demokratickej republike (na území ktorej sa nachádzajú jedny z najbohatších zásob minerálov) Čína prisľúbila poskytnúť pôžičku vo výške 5 miliárd USD na budovanie ciest, železníc, nemocníc a univerzít.

Aké strategické pohnútky stoja za čínskou politikou expanzie v Afrike? V prvom rade je to ropa. Čína bola v roku 2003 druhým najväčším spotrebiteľom ropy na svete a očakáva sa, že jej dopyt sa do roku 2025 zdvojnásobí. Približne 30 % čínskeho dovozu surovej ropy pochádza z Afriky a ropa predstavuje 50 % afrického vývozu do Číny. Najvýznamnejším africkým dodávateľom pre Čínu v roku 2006 bola Angola, ďalej Sudán a Konžská republika. Čína hľadá aj ďalšie prírodné zdroje (urán, meď, kobalt, rudu a drevo) a nové trhy. Navyše sa usiluje posilniť politický vplyv, dosiahnuť podporu politiky jednej Číny a vyprofilovať sa ako svetová veľmoc.

Afrika je mimoriadne atraktívna, pretože väčšina afrických štátov nemá kapacity na prieskum a kontrolu prírodného bohatstva, často sa spolieha na zahraničnú expertízu a investície a v tomto prostredí existujú iba minimálne regulačné obmedzenia a hospodárska súťaž.

Spolupráca juh – juh alebo novodobý kolonializmus? Vplyv Číny na Afriku

Peking prezentuje čínsko-africké vzťahy ako hospodársku spoluprácu dvoch rovnocenných partnerov, prospešnú pre obe strany. Čína, ktorej sa podarilo dostať z chudoby milióny svojich občanov, propaguje alternatívny model rozvoja riadený štátom, čo môže pôsobiť lákavo na kontinente, kde zlyhali západné neoliberálne reformy a kde mnohé hlavy štátov dychtia po centralizácii moci.

Čínska prítomnosť v Afrike zatiaľ viedla k zvyšovaniu čínskeho dopytu po nerastných surovinách, čo spôsobilo zdvihnutie cien komodít, a väčšiu hospodársku súťaž. Okrem toho si Čína zabezpečila v Afrike priateľov prostredníctvom investícií do výstavby nesmierne potrebnej infraštruktúry. Zároveň však rastú sťažnosti na stratu výrobných kapacít, nízke mzdy, katastrofálne pracovné podmienky a nedostatočné bezpečnostné normy v afrických prevádzkach čínskych spoločností.

Zdá sa, že Čína upriamuje pozornosť na krajiny, ktorých bohatstvom (alebo prekliatím) sú prírodné zdroje, pričom prehliada množstvo ďalších afrických štátov. Stúpanie cien komodít je navyše prospešné pre krajiny bohaté na zdroje, ale sťažuje život zvyšku kontinentu. A vysoké ceny sa tiež neudržia donekonečna.

Lacné čínske výrobky, ktoré prenikajú na africké trhy, umožňujú ľuďom využívať nové technológie (napr. mobilné telefóny) a šetriť na základných výdavkoch (napr. na odevoch), súčasne sú však prekážkou pre africké priemyselné odvetvia. Ich dôsledkom je bankrot tovární, zhoršujúci mieru nezamestnanosti, a to najmä v odevnom odvetví (tzv. čínske textilné cunami), zapríčinený nespravodlivou hospodárskou súťažou spôsobenou environmentálnym a sociálnym dumpingom.

Čo sa týka pomoci a investícií, podľa kritérií DAC by sa čínska podpora v mnohých prípadoch nemohla posudzovať ako pomoc. Toľko proklamovaný čínsko-africký rozvojový fond s prostriedkami v objeme 5 miliárd USD sa v skutočnosti zameriava väčšinou na podporu čínskych podnikov a ich projektov na kontinente. Čínska pomoc a investície sú často účelové a zvyčajne predpokladajú prítomnosť čínskych pracovníkov. Čínske pôžičky, ktoré maria úsilie prepojiť poskytovanie pomoci s dodržiavaním ľudských práv, demokracie a dobrou správou, môžu spôsobiť problémy aj africkým vládam, pretože dlhodobo viažu zdroje a znižujú kvalifikačné kritériá na financovanie zo strany MFI.

Čínske plány na investície a poskytovanie pomoci sú pre afrických partnerov očividne atraktívne, rovnako ako čínske právo veta v rámci BR OSN. Toto partnerstvo však môže byť oveľa výhodnejšie, ak si Afrika dokáže stanoviť podmienky: spravodlivé zmluvné podmienky a náležité riadenie získaného kapitálu. Africké krajiny môžu posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu spoločnými rokovaniami. Z tejto skutočnosti vyplýva význam organizácií ako AÚ a NEPAD.

Nezákonné postupy pri využívaní zdrojov, ktoré sú ešte zhoršené nedostatočnými kapacitami afrických vlád na dohľad nad ťažobnými činnosťami, si vyžadujú vyššiu transparentnosť a zodpovednosť. Afrika by mala podporovať rozšírenie pôsobnosti iniciatívy EITI, ktoré by umožnilo prechod od zásady „zverejnite, čo platíte“ k zásade „zverejnite, akú škodu spôsobujete“.

Pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie, Čína z afrických krajín naďalej nelegálne dováža drevo a slonovinu a čínske projekty, ako napríklad priehrada Merowe v Sudáne, spôsobujú závažné environmentálne škody.

V oblasti bezpečnosti a mieru Čína rozšírila vojenskú spoluprácu s niekoľkými africkými režimami. Sudán a Zimbabwe sú hlavnými príjemcami čínskych zbraní. Vzhľadom na svoje úlohy vyplývajúce zo stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN musí Čína urýchlene skončiť s presadzovaním bezpečnosti riadenej štátom a začať podporovať koncepciu tzv. ľudskej bezpečnosti. Po nasadení viacerých jednotiek možno Čína lepšie pochopí, prečo je dôležité prevziať „zodpovednosť chrániť“.

Veľká časť kritiky namierená proti Číne do určitej miery odráža minulé aj súčasné chyby západných krajín: obchodné pravidlá a ochranné dotácie, dodávanie zbraní, dvojitý meter, atď. Navyše chuť Západu na lacné výrobky „made in China“ tiež prispieva k vlčiemu hladu Číny – súčasnej svetovej továrne, po prírodných zdrojoch. Európania by nemali predstierať, že v rámci tohto trojuholníka sú tými dobrými, pretože africké krajiny majú dôvody na to, aby nimi boli znechutené a podozrievali ich, rovnako ako aj Čínu. Hlavy afrických štátov sa dovolávajú práva dohoniť zameškané v oblasti industrializácie, aj s následkami na životné prostredie, ktoré tento postoj prináša. Afričania tiež argumentujú, že pri pomoci Afrike nejde o charitu, ale o spravodlivosť. Namiesto vzájomného obviňovania by sa EÚ, Afrika a Čína mali spojiť v úsilí o trvalo udržateľný rozvoj Afriky. Čína už prejavila citlivosť voči medzinárodným očakávaniam.

Čínska zahraničná politika: od hesla „biznis je biznis“ k tichej revolúcii

Čína razí „nezávislú zahraničnú politiku“, založenú na zásadách zvrchovanosti a nezasahovania do vnútorných vecí, a svoje pôsobenie v Afrike vykresľuje ako čisto obchodné. Znamená to, že africké vlády dostávajú pomoc a pôžičky údajne bez ďalších záväzkov, hoci tento postup sa, samozrejme, nikdy nezaobíde bez doložky o Taiwane a nátlaku na zachovanie si odstupu od dalajlámu. Čínska prítomnosť v Afrike má v skutočnosti politický dosah. Jej zásada „iba obchod, žiadna politika“ nezabezpečuje neutralitu, ale poskytuje niektorým africkým diktátorom politickú a finančnú podporu na to, aby mohli zostať pri moci.

Napríklad po medzinárodnej kritike režimov v Sudáne a Zimbabwe sa tieto krajiny obrátili na Čínu. V roku 2004 Angola prerušila rokovania s MMF, pretože jej Čína ponúkla pôžičku vo výške 2 miliárd USD bez kladenia podmienok týkajúcich sa korupcie a transparentnosti. Tento peňažný tok predstavoval finančnú injekciu pre vládnu stranu pred blížiacimi sa voľbami.

Kritika čínskej „intervencie“ v Afrike sa teda zostruje. V Nigérii, Etiópii a Nigeri došlo k útokom na čínskych zástupcov. Pri doteraz najhoršom útoku, kedy ogadenské partizánske jednotky zaútočili na ropné zariadenie vo východnej Etiópii, zahynulo deväť čínskych pracovníkov a najmenej 65 Etiópčanov. Zahraničné spoločnosti boli varované pred spoluprácou s etiópskou vládou pri dobývaní prírodného bohatstva v regióne. Množstvo ďalších incidentov núti Čínu uvedomiť si, že neexistujú apolitické zmluvy o rope a mineráloch. V Afrike bolo zaznamenaných aj niekoľko výtržností namierených proti Číne.

V dôsledku narastajúcich problémov si Čína uvedomuje, že sa musí prispôsobiť. Najlepším príkladom je Sudán: Čína pohrozila, že bude vetovať rezolúcie BR OSN o Dárfúre, aby ochránila svoje hospodárske záujmy v Chartúme, keď však zazneli hrozby o bojkotovaní olympijských hier, Peking vymenoval osobitného splnomocnenca (v apríli 2007) a čínsky nátlak viedol Chartúm k podpísaniu Annanovho plánu. Peking oslabuje aj vzťahy so Zimbabwe: v roku 2007 nebolo Harare zahrnuté do plánu africkej cesty prezidenta Chua a Peking medzičasom ohlásil stiahnutie všetkých foriem pomoci s výnimkou humanitárnej pomoci.

Na základe medzinárodných reakcií na dárfúrsku krízu a nedávnu brutálnu represiu v Barme si Čína možno uvedomuje, že bezvýhradná podpora utláčateľských režimov a medzinárodná izolácia nie sú v jej najlepšom záujme. Pekingu bude možno postupne jasnejšie aj riziko vyplývajúce z investovania do upadajúcich ekonomík a nestabilných štátov: ropné polia v Sudáne prekrývajúce sa s oblasťami konfliktov sú dôkazom toho, že investície do ropovodov prinášajú zisky a sú trvalo udržateľné iba vtedy, ak je zaistená trvalá bezpečnosť. Bezpečnosť však nemá dlhé trvanie v prípade konfliktov spojených s porušovaním ľudských práv alebo so zlým vedením krajiny.

Napriek posunu v čínskej zahraničnej politike, ktorý už dostal pomenovanie „tichá revolúcia“, treba očakávať, že ochota Pekingu prispôsobiť sa bude mať svoje hranice: hranice určené nízkou úrovňou základných práv, slobôd a zodpovednosti, ktoré platia vo vlastnej krajine. EÚ by preto nemala uvažovať iba o tom, ako podnieti Čínu k prevzatiu väčšej zodpovednosti v súvislosti s Afrikou, ale aj o postupe v prípade, že Čína nezareaguje na medzinárodné požiadavky.

Hospodárska súťaž alebo obojstranne prospešné partnerstvo? Výzvy pre EÚ

EÚ potrebuje vyvinúť spoločný prístup k Číne a prekonať rozdiely spôsobené národnými záujmami, ktoré Európe znemožňujú ovplyvňovať čínsku zahraničnú politiku.

Spoločný prístup EÚ by mal vychádzať zo zapojenia. EÚ by mala podporovať Čínu, aby zohrávala výraznejšiu úlohu v rámci urovnávania sporov, udržiavania mieru a okrúhlych stolov poskytovateľov pomoci.

Ak tento prístup nebude úspešný, EÚ by nemala podceňovať vplyv neverejnej a verejnej kritiky adresovanej Číne. Členské štáty EÚ a členovia BR OSN by v prípade potreby tiež nemali váhať a mali by nechať Čínu, aby sama vetovala rezolúcie BR OSN, čo bude svedčiť o jej izolovanosti.

EÚ by tiež mala prestať s idealizovaním svojho vzťahu k Afrike na základe historických či kultúrnych prepojení a spoločných jazykov. Je potrebné, aby Európa pretransformovala svoj obrovský potenciál vplyvu v Afrike na skutočný politický a diplomatický vplyv v úsilí o trvalo udržateľný rozvoj tohto kontinentu. EÚ musí rozhodne trvať na svojej politike podmienenej zaangažovanosti a zároveň presadzovať pozitívnu podmienenosť prostredníctvom intenzívnejšej podpory vlád, inštitúcií, organizácií občianskej spoločnosti a médií, ktoré sú v afrických krajinách zástancami ľudských práv, demokracie a zodpovedného vládnutia.

Popri tom, ako sa EÚ v súvislosti s africkou otázkou venuje Číne, nemala by zabúdať ani na vzťahy s ďalšími významnými a novými aktérmi, konkrétne s USA, Brazíliou a Indiou.

Pozitívnym dôsledkom čínskej prítomnosti v Afrike je obnovenie záujmu o Afriku, čo prispieva k zmene perspektívy: obraz krajiny chudoby a konečného cieľa charitatívnej pomoci nahrádza uznávanie úspechov Afriky. Európa si čoraz viac uvedomuje, že africké zdroje by mohli pomôcť znížiť závislosť Západu na neistých dodávkach ropy z Blízkeho východu a že Afrika má veľký potenciál na obchodovanie. Je maximálne dôležité uvedomovať si, že najlepším africkým zdrojom sú obyvatelia Afriky. Prioritou EÚ a ďalších partnerov usilujúcich sa o rozvoj Afriky musia byť väčšie práva pre ženy, organizácie občianskej spoločnosti a slobodné a pluralistické médiá.

Európsky parlament by si mal ako prvoradú úlohu stanoviť budovanie kontrolných kapacít panafrického parlamentu a afrických národných parlamentov, ako aj spoluprácu s čínskym Národným ľudovým kongresom v súvislosti s vplyvom politík EÚ a Číny na Afriku.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (26.2.2008)

pre Výbor pre rozvoj

k politike Číny a jej vplyvu na Afriku
(2007/2255(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bastiaan Belder

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   konštatuje, že výsledkom rastúcej hospodárskej a politickej moci Číny je to, že sa čoraz viac angažuje v Afrike; je presvedčený, že Európska únia by mala svoj vzťah k Afrike ako aj k Číne vidieť v celosvetovom kontexte; v tejto súvislosti by privítal spoločné multilaterálne stanovisko EÚ;

2.   poznamenáva, že Afrika je v oblasti politického, sociálneho a hospodárskeho rozvoja veľmi heterogénny región a je domovom veľkého množstva regionálnych organizácií; domnieva sa preto, že je nevyhnutný diferencovaný prístup k tomuto regiónu zo strany Číny;

3.   poznamenáva, že prevažne dvojstranný prístup Číny k Afrike je protichodný voči prístupu EÚ, ktorý je v prvom rade mnohostranný, a že jej politika nezasahovania a zhovievavý prístup k pochybným režimom, napr. v Sudáne a Zimbabwe, môže vyvolávať obavy; víta však a podporuje nedávne trendy v čínskej politike voči Afrike, keďže sa zdá, že si Čína začína viac uvedomovať svoju zodpovednosť ako významného činiteľa na globálnej scéne;

4.   naliehavo žiada čínske orgány, aby vo svojich vzťahoch s Afrikou dodržiavali zásady demokracie, riadnej správy verejných vecí a ľudských práv;

5.   berie na vedomie, že v novembri 2006 sa v Pekingu konal tretí samit Fóra pre čínsko-africkú spoluprácu a že sa na ňom prijala deklarácia, ktorá proklamuje zriadenie tzv. nového typu strategického partnerstva medzi Čínou a Afrikou; víta túto spoluprácu, ktorá čelí výzve hospodárskej globalizácie a zároveň podporuje spoločný rozvoj, ľutuje však, že niekoľko afrických štátov, ktoré uznali Taiwan, sú z nej vylúčené;

6.   domnieva sa, že vzhľadom na angažovanie Číny v Afrike by zahraničnopolitická spolupráca EÚ s Afrikou v oblasti energetiky mala mať väčší význam; želá si aktívnu spoluprácu v oblasti energetickej politiky medzi týmto regiónom a EÚ;

7.   považuje za žiaduce, aby sa angažovanie Číny v Afrike nevzťahovalo len na národy zaujímavé z hľadiska energetickej politiky, ale aby sa zohľadnila spolupráca so všetkými africkými štátmi;

8.   víta ochotu Číny poskytovať africkým krajinám praktickú spoluprácu bez povýšenectva; poznamenáva, že takáto spolupráca je pragmatickej povahy; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad spoluprácou Číny s represívnymi režimami v Afrike; pripomína, že by bolo vhodné, aby sa pri spolupráci zohľadňovali politické podmienky a aby ľudské práva a environmentálne normy zohrávali väčšiu úlohu;

9.   poukazuje na ekologický vplyv čínskej prítomnosti v Afrike; naliehavo žiada Čínu, aby konala ako zodpovedný správca životného prostredia, a to tak na vlastnom území, ako aj v Afrike;

10. navrhuje, aby Komisia nadviazala s čínskymi orgánmi konkrétny dialóg s cieľom po a) harmonizovať tlak zo strany Európskej únie a Číny na Afriku, aby viac rešpektovala medzinárodné dohovory, dohody a zmluvy, ktoré podpísala v oblasti obchodovania so zbraňami, ľudských práv, riadnej verejnej správy a rešpektovania životného prostredia a po b) preštudovať vhodnosť trojstranného partnerstva medzi Čínou, Európskou úniou a africkými krajinami s cieľom zintenzívniť rozvojovú pomoc, zvýšiť počet podporovaných projektov a lepšie ich začleniť do rozvojových cieľov milénia pri dodržiavaní pravidiel a dohovorov OSN;

11. podporuje lisabonskú stratégiu EÚ – Afrika; požaduje tiež zintenzívnenie všeobecného politického dialógu o Afrike medzi EÚ, Čínou a Afrikou;

12. domnieva sa, že aj úloha nových vonkajších činiteľov a politických mocností, ktoré sa objavujú v Afrike, najmä Číny, viedla k nutnosti prehodnotenia tzv. strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou;

13. domnieva sa, že angažovanosť Číny v Afrike na jednej strane a nové strategické partnerstvo medzi EÚ a Afrikou na druhej strane by mali byť navzájom kompatibilné;

14. poznamenáva, že Čína je vnímaná tak, že výrazne realizuje obchodné vzťahy s africkými krajinami; v tejto súvislosti naliehavo žiada Čínu, aby rešpektovala základné pracovné normy, keďže čínske podniky, ktoré sa angažujú v Afrike, sú často obviňované z nedodržiavania noriem Medzinárodnej organizácie práce;

15. vyzýva EÚ a Čínu, aby investovali do odbornej prípravy a vzdelávania v Afrike, keďže kvalifikovaní pracovníci sú pilierom nezávislejšieho rozvoja;

16. so zreteľom na nedávnu ústavnú reformu zo strany čínskych orgánov, ktorá dáva Najvyššiemu súdu výhradnú právomoc udeľovať trest smrti (v minulosti mohol tento trest vysloviť ktorýkoľvek miestny sudca), dúfa, že nový rozmer čínskej prítomnosti v Afrike bude mať vo všeobecnosti pozitívny vplyv na posilňovanie noriem v oblasti ľudských práv v Afrike.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.2.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Angelika Beer, Bastiaan Belder, Colm Burke, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Samuli Pohjamo, Libor Rouček, Jacek Saryusz-Wolski, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Ari Vatanen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Árpád Duka-Zólyomi, Marie Anne Isler Béguin, Evgeni Kirilov, Józef Pinior, Inger Segelström

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (25.2.2008)

pre Výbor pre rozvoj

k politike Číny a jej vplyvu na Afriku
(2007/2255(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Erika Mann

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  so zreteľom na strategické partnerstvo Afriky a EÚ, spoločnú stratégiu Afriky a EÚ, plán činností (na rok 2007) a partnerstvo Afriky a EÚ v oblasti obchodu, regionálnej integrácie, ako aj vedy, informačnej spoločnosti a vesmíru,

B.   so zreteľom na nadviazanie partnerstva medzi Afrikou a EÚ v oblasti infraštruktúry (2007), v ktorom sa odráža potreba investovať do prepojení infraštruktúry (dopravy, energetiky, vodohospodárstva a informačných a komunikačných technológií), s cieľom uľahčiť trvalo udržateľný rozvoj,

C.  so zreteľom na vyhlásenie obchodného fóra EÚ a Afriky pri príležitosti druhého samitu EÚ a Afriky v roku 2007,

1.   upozorňuje na to, že takmer 9 % dovozu do EÚ pochádza z Afriky; polovicu z neho tvoria výrobky pre oblasť energetiky, 23 % tvoria spracované výrobky a 11 % tvoria potraviny a poľnohospodárske produkty; do Afriky smeruje 8,3 % vývozu EÚ, z čoho 78 % tvoria produkty strojárenstva, chemického priemyslu a spracované výrobky; najväčším obchodným partnerom EÚ (z hľadiska dovozu a vývozu) je Juhoafrická republika; vyjadruje poľutovanie nad tým, že obchodná výmena medzi EÚ a Afrikou naďalej klesá, aj keď EÚ zostáva jej najvýznamnejším obchodným partnerom;

2.   upozorňuje na to, že rýchly hospodársky rozvoj Číny za posledných dvadsať rokov mal významný vplyv na celkové obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou: celkový objem obojstrannej obchodnej výmeny sa od roku 1978 zvýšil viac než šesťdesiatnásobne a v roku 2005 dosiahol hodnotu 210 miliárd EUR; EÚ prešla od kladnej obchodnej bilancie na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia k deficitu vo výške 106 miliárd EUR v roku 2005, čo je jej najväčší deficit s akýmkoľvek obchodným partnerom, a Čína je v súčasnosti po USA druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; v roku 2000 uzavrela EÚ s Čínou dvojstrannú dohodu o prístupe na trh, ktorá sa stala významným míľnikom v procese vstupu krajiny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a jej vstup zmenil štruktúru celosvetového obchodu z mnohých hľadísk;

3.   upozorňuje na to, že približne 3,6 % čínskeho dovozu pochádza z Afriky a smeruje do nej 2,8 % čínskeho vývozu; upozorňuje na to, že hodnota obchodnej výmeny medzi Čínou a Afrikou sa zvýšila z 2 miliárd USD v roku 1999 na približne 39,7 miliardy USD v roku 2005; Čína je v súčasnosti tretím najdôležitejším obchodným partnerom Afriky; Afrika sa jednoznačne stáva novým hospodárskym priestorom zaujímavým pre Čínu, ktorá veľmi účinne spája tzv. stratégie pomoc za ropu s nástrojmi zahraničnej politiky;

4.   konštatuje, že Čína investuje do infraštruktúry, ktorá je kľúčom k zrýchleniu rastu, znižovaniu chudoby a zvyšovaniu obchodnej kapacity; odporúča, aby EÚ presmerovala väčšiu časť svojho súčasného rozpočtu v prospech tých projektov infraštruktúry, ktoré nedokážu pritiahnuť priame zahraničné investície;

5.   upozorňuje na to, že Čína za niekoľko posledných rokov zaznamenala prudký hospodársky rast, v priemere o 9 % ročne, a stala sa jedným z najvýznamnejších vývozcov; zdôrazňuje, že návrat Číny medzi významné ekonomiky sveta priniesol so sebou zásadnú zmenu dovtedajšieho stavu obchodných tokov a medzinárodných trhov; konštatuje, že v úsilí udržať tento hospodársky rozmach sa Čína stala čistým dovozcom ropy, ako aj mnohých iných surovín a komodít, a jej dopyt vyvolal masívne zvyšovanie cien všetkých druhov nerastných a poľnohospodárskych komodít;

6.   upozorňuje na to, že Čína sa za ostatné štyri roky podieľala približne 40 % na celkovom raste celosvetového dopytu po rope; zdôrazňuje, že 30 % čínskeho dovozu ropy pochádza z Afriky; zdôrazňuje, že závislosť Číny od dovážanej ropy, minerálov a iných surovín sa bude pravdepodobne naďalej zvyšovať a že sa očakáva, že do roku 2010 bude Čína uspokojovať 45 % svojich ropných potrieb dovozom; podčiarkuje, že rastúci dopyt po energii a snaha o zvýšenie dovozu viedli Čínu k hľadaniu dodávateľov ropy v afrických štátoch; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ vyzvala všetky politické mocnosti a medzinárodných investorov pôsobiacich v Afrike na dôsledné dodržiavanie sociálnych a environmentálnych bezpečnostných pravidiel stanovených pre ťažobný priemysel Svetovou bankou v roku 2002;

7.   praje si, aby z politiky EÚ vo všeobecnosti vychádzal prístup v duchu hesla „viac Európy v Afrike“; želá si, aby sa Európa viac zviditeľnila (posilňovanie obrazu Európy ako regiónu) a aby boli európske sprostredkovateľské inštitúcie vo väčšej miere zastúpené na celom území Afriky (viac dvojstranných obchodných komôr, európska komora v zahraničí, viac európskych obchodných fór, posilnenie kontaktov s európskou a africkou diaspórou), čo je nevyhnutným predpokladom vytvorenia pevnejších hospodárskych väzieb medzi EÚ a Afrikou;

8.   upozorňuje, že agresívna obchodná politika Číny má značný vplyv na európske záujmy na africkom kontinente, ako aj na prístup EÚ ku komoditám, a že EÚ, ktorá je naďalej najväčším darcom pre Afriku, sa v predchádzajúcom desaťročí nepodarilo spojiť poskytovanú pomoc s podstatným rozšírením obchodných vzťahov s africkými krajinami;

9.   zdôrazňuje, že treba, aby Afrika rozvinula svoju vlastnú stratégiu voči Číne; poznamenáva, že takáto stratégia má veľký význam pre posilnenie vzájomnej povahy obchodných vzťahov medzi Čínou a Afrikou; podčiarkuje, že táto stratégia sa musí zamerať na väčšie zapojenie afrických pracovníkov do čínskych projektov v Afrike, na väčšiu ochotu Číny na prenos technológií, ako aj na zlepšenie prístupu typických afrických vývozných komodít, ako sú káva, kakao a výrobky z kože, na čínsky trh;

10. uznáva, že vykonávanie dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA), najmä prvkov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, a uzavretie kola rokovaní z Dauhy by prinieslo úžitok EÚ a africkým krajinám v podobe lepších obchodných príležitostí; odporúča, aby Komisia napomáhala konkrétne programy budovania kapacít a uľahčovania obchodu v Afrike; EÚ by predovšetkým mohla pomôcť súkromnému sektoru pri zriaďovaní účinných laboratórií na testovanie výrobkov alebo potravín, čo by zlepšilo možnosti vývozu do EÚ (a prípadne do Číny) a zabezpečilo spoľahlivejšie testovanie na miestnych trhoch;

11. poznamenáva, že obchodno-politický prístup Číny voči Afrike, je na rozdiel od stratégie EÚ založený na vzájomnom vzťahu medzi jednotlivými štátmi a nedbá na dodržiavanie ľudských práv, na spoločenskú zodpovednosť podnikov a sociálne a environmentálne normy, čím Čína získava v Afrike pomerne značnú komparatívnu výhodu;

12. konštatuje porušenie medzinárodnej hospodárskej súťaže, pretože na nových konkurentov z rozvíjajúcich sa trhov sa nevzťahujú prísne nariadenia OECD týkajúce sa environmentálnych, sociálnych a etických noriem, ktoré členské štáty OECD dodatočne transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; odporúča, aby sa Komisia zasadila o medzinárodnú podporu týchto noriem;

13. upozorňuje, že intenzívna pozornosť, ktorú Čína venuje africkému kontinentu, a úspech tejto politiky poukazujú na potenciál Afriky, predovšetkým ako dodávateľa komodít a energetických zdrojov; je presvedčený, že existuje široký priestor na prehĺbenie obchodných vzťahov medzi EÚ a Afrikou, ktoré by nepochybne prinieslo obom partnerom výhody;

14. dôrazne odporúča, aby Komisia preskúmala tzv. dočasné dohody o hospodárskom partnerstve, dohodu „Všetko okrem zbraní“ (EBA) a dohodu o najmenej rozvinutých krajinách (LDC) s cieľom pochopiť, či a prípadne ako môžu čínske spoločnosti, ktoré pôsobia v Afrike, neprimeraným a nežiaducim spôsobom profitovať z výhodného prístupu na trh, ktorý im tieto dohody umožňujú;

15. uznáva, že budúci hospodársky vývoj Afriky znamená pre Európsku úniu právom prioritnú otázku; uznáva, že „obchod a regionálna integrácia“ patria k štyrom politickým prioritám definovaným v spoločnej stratégii EÚ a Afriky;

16. poukazuje na to, že diverzifikácia obchodu je vo všeobecnosti kľúčovým faktorom toho, aby Afrika dosiahla spoľahlivý hospodársky rast vo všetkých štátoch kontinentu; zdôrazňuje skutočnosť, že čínsky vývoz výrobkov do Afriky by nemal brániť rozvoju afrických priemyselných odvetví ani narušovať ich konkurencieschopnosť;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v dohľadnom čase vypracovali spolu s africkými štátmi stratégiu využívania ich surovinových zásob, pretože je v ich vlastnom dlhodobom záujme, aby získali kontrolu nad vlastnými zásobami surovín a uvádzali na svetové trhy svoje suroviny a spracované produkty;

18. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila, do akej miery sa dá v rámci WTO účinne rokovať o kvalitatívnych parametroch pre medzinárodné obchodné vzťahy, najmä vzhľadom na možnosť rozlišovať medzi „podobnými výrobkami“ meraním a označovaním ekologickej stopy metód spracovania a výroby, a akým spôsobom možno posilniť sledovanie obchodnej politiky WTO prostredníctvom úradov mnohostranných dohôd o životnom prostredí;

19. odporúča, aby Komisia a členské štáty dosiahli s Čínou dohodu o vytvorení spoločných noriem pre Afriku, čo sa týka zamestnávania a odbornej prípravy miestnych pracovných síl v súlade s medzinárodne uznávanými pracovnými normami; odporúča spoluprácu s miestnymi dodávateľmi a prenos technického know-how; odporúča, aby sa životné prostredie ochraňovalo prostredníctvom recyklácie odpadu a použitých materiálov, ako aj opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti;

20. domnieva sa, že dôležitým prvkom akejkoľvek európskej ponuky pre Afriku by mala byť spolupráca a technická pomoc pri ťažbe surovín a ich predaji; požaduje preto, aby sa v týchto oblastiach poskytovalo viac programov odbornej prípravy, najmä v rámci rozvojovej spolupráce;

21. odporúča, aby Komisia v rámci prebiehajúcich rokovaní s Čínou, ktoré sa týkajú novej kapitoly o obchode v dohode o partnerstve a spolupráci, trvala na záväzných formuláciách, pokiaľ ide o základné pracovné normy MOP, sociálnu a environmentálnu zodpovednosť podnikov, ustanovenia proti sociálnemu a environmentálnemu dumpingu, odporúčania MOP týkajúce sa dôstojnej práce, ako aj dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ľudských právach;

22. odporúča, aby sa vyvinulo úsilie na zabezpečenie toho, aby európske zmluvné strany využívali na projekty, ako aj na zaistenie trvalej udržateľnosti miestnu pracovnú silu a miestny súkromný sektor počas celej doby realizácie projektu; zdôrazňuje význam posilneného a diverzifikovaného súkromného sektora pre trvalo udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby na africkom kontinente;

23. domnieva sa, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Afriky má mimoriadny význam vytváranie regionálnych hospodárskych rámcov a posilnená regionálna spolupráca medzi africkými štátmi; upozorňuje, že angažovanie Číny v Afrike by malo viesť k väčšej podpore regionálnej obchodnej spolupráce medzi africkými štátmi;

24. odporúča, aby si Komisia vo všeobecnejšom zmysle začala vymieňať názory na vysokej úrovni s príslušnými partnermi na čínskej strane o rozvojových politikách realizovaných Čínou a EÚ a o spôsobe zlepšenia vzájomnej spolupráce;

25. chápe, že naliehavé splnenie rozvojových cieľov milénia si vyžaduje trvalo udržateľný rozvoj v afrických krajinách, pričom sa na miestnej úrovni majú vytvoriť vyššie príjmy; je presvedčený, že by to okrem iného malo zahŕňať hospodársku diverzifikáciu nezávislú od vývozu komodít, ako aj posilnenie regionálnej integrácie;

26. uznáva, že európske hospodárske investície sú v Afrike v konkurenčnej nevýhode, a to v dôsledku otvorených alebo skrytých dotácií čínskych projektov alebo ponúk zo strany čínskej vlády (alebo úplne štátom vlastnených spoločností), z dôvodu vyšších nákladov spôsobených sociálnymi a hospodárskymi normami, ktoré čínski konkurenti neuplatňujú, ako aj viazanej čínskej pomoci, ktorá bráni európskym spoločnostiam zúčastňovať sa na projektoch financovaných z čínskej pomoci, a kvôli obmedzeného prístupu európskych spoločností k nástrojom na financovanie a krytie investičných rizík;

27. víta skutočnosť, že Čína je členom Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi divej fauny a flóry (CITES); odporúča, aby Čína pri svojom obchodovaní s Afrikou plne dodržiavala tento dohovor, ktorý má zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s divo žijúcimi zvieratami a voľne rastúcimi rastlinami neohrozoval ich prežitie; víta v tomto ohľade podpísanie 9-ročného moratória na obchod so slonovinou v júni 2007;

28. vyzýva Komisiu, aby otvorila s Čínou rozhovory o konkrétnej podpore iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle, ktorú Čína už odobrila v rámci zoskupenia G-8;

29. stavia sa kriticky k čínskej viazanej pomoci zvýhodnených úverov a systematickému subvencovaniu čínskych stavebných spoločností vo vlastníctve štátu v rámci medzinárodnej hospodárskej súťaže; poukazuje na to, že Čína naopak chráni svoj domáci trh pomocou diskriminačného kvalifikačného systému, ktorý podľa štúdie, ktorú si nechalo vypracovať Generálne riaditeľstvo pre obchod, znížil trhový podiel zahraničných dodávateľov zo 6 % v čase pred vstupom Číny do WTO na menej ako 1 % v súčasnosti;

30. pripomína, že v roku 2007 Čína založila spoločnosť China Investment Corporation Ltd so základným imaním vo výške 200 000 000 000 USD, ktorá je v súčasnosti šiestym najväčším štátnym investičným fondom na svete;

31. pripomína, že čínske štátne spoločnosti môžu pri investovaní v Afrike evidentne podstupovať väčšie riziko; konštatuje, že čínska energetická spoločnosť CNOOC Ldt oznámila, že kúpi 45-percentý podiel na ropnom nálezisku v mori pri pobreží Nigérie za 2 270 000 000 USD;

32. uznáva, že strategické partnerstvo Afriky a EÚ označilo rozvoj domácich trhov a regionálnej integrácie za strategickú prioritu; túto stratégiu podporí partnerstvo Afriky a EÚ pre obchod a regionálnu integráciu; v tejto súvislosti sa v prvom akčnom pláne (na roky 2008 – 2010) požaduje, aby prioritou bolo vykonávanie partnerstva EÚ a Afriky v oblasti infraštruktúry s cieľom podporovať investície do trvalo udržateľnej infraštruktúry vo všetkých relevantných odvetviach;

33. uvedomuje si výrazné zníženie podielu prostriedkov, ktoré africké vlády a agentúry pre rozvojovú pomoc vyčlenili na infraštruktúru v deväťdesiatych rokoch minulého storočia; uvedomuje si tiež, že podpora členských štátov smerujúca do oblasti hospodárskej infraštruktúry a služieb v predchádzajúcich desiatich rokoch klesla, hlavne v doprave a sčasti v energetike;

34. odporúča, aby Komisia vytvorila rýchlejšie fungujúce postupy rozvojovej pomoci EÚ, čo sa týka oblasti infraštruktúry; tým by sa vytvorili rovnaké podmienky, ako majú čínske spoločnosti profitujúce z veľmi rýchlej reakcie čínskej vládnej pomoci alebo postupov poskytovania pôžičiek vytvorených vládou;

35. odporúča, aby Komisia a členské štáty uprednostňovali projekty infraštruktúry podporované prostredníctvom financovania EÚ na základe ich vplyvu na regionálnu integráciu a rozvojový potenciál pre celý kontinent (transafrické siete); odporúča, aby spoločnosti, ktoré si chcú nárokovať finančné prostriedky od Komisie, dodržiavali environmentálne, sociálne a finančné normy ustanovené v rámci acquis communautaire EÚ;

36. odporúča, aby Komisia vytvorila pracovnú skupinu pre Afriku, ktorá sa bude ucelenejším spôsobom zaoberať strategickými, politickými, obchodnými a infrašktruktúrnymi úlohami a s tým súvisiacimi otázkami; okrem toho by takáto pracovná skupina mohla prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok vo vzťahu ku konkurentom z iných regiónov; treba sa zamerať na tieto kľúčové oblasti: financovanie vývozu, poistenie vývozných úverov, verejné obstarávanie, pravidlá transparentnosti a transparentné postupy;

37. uvedomuje si veľmi pozitívnu úlohu, ktorú vo všeobecnosti zohrávajú IKT pri podpore rastu, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest; odporúča, aby Komisia zosúladila existujúce africké a európske programy so silnejším zameraním sa na budovanie kapacít IKT pre MSP prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ktoré zabezpečia, aby sa vytvárali inštitúcie a politiky s cieľom uľahčiť investície, inovácie a prenos technológií;

38. uvedomuje si, že prístup k udržateľným zdrojom energie je pre oba kontinenty otázkou mimoriadneho významu; európsko-africké partnerstvo by malo zahŕňať bezpečnosť dodávok, prenos technológií v oblasti obnoviteľnej energie, trvalo udržateľnú ťažbu zdrojov a transparentnosť energetických trhov;

39. podporuje iniciatívu EÚ – Afrika týkajúcu sa klímy s cieľom pomôcť africkým krajinám vyrovnať sa so škodlivými vplyvmi zmeny klímy na ich životné prostredie a hospodárstva; podporuje medzinárodný klimatický režim po roku 2012, ktorý skvalitní mechanizmus čistého rozvoja a priemyslu stanoví odvetvové postupy na zníženie skleníkových plynov;

40. odporúča, aby Komisia zlepšila krytie investičných rizík poskytované európskymi finančnými inštitúciami v záujme zníženia investičných rizík pre súkromný sektor v strategicky dôležitých oblastiach, ako sú suroviny a kľúčové odvetvia infraštruktúry (vrátane oblastí moderných technológií), ktoré kladným spôsobom prispeje k rozvoju afrických krajín; je presvedčený, že by to nepochybne prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok v porovnaní s čínskymi spoločnosťami vlastnenými alebo podporovanými štátom, pretože tieto spoločnosti majú menšie obavy, pokiaľ ide o riadenie rizík;

41. odporúča, aby Komisia, Európska rozvojová banka a európske agentúry pre bilaterálny rozvoj nasmerovali viac finančných prostriedkov určených na rozvoj infraštruktúry v Afrike do špeciálnych fondov; odporúča, aby sa vo fáze výstavby zamerala hospodárska súťaž skôr na kvalitu, trvalú udržateľnosť a náklady v priebehu celej realizácie projektu než na „cenovo najnižšie náklady“; takéto dlhodobé zmluvy by následne zabezpečili, aby peniaze európskych daňových poplatníkov dlhodobo slúžili miestnemu obyvateľstvu a takisto by uľahčili prenos technológií do miestneho stavebného priemyslu a pomohli tak zvýšiť miestnu zamestnanosť;

42. vyjadruje pochybnosti v otázke posunu od projektovej pomoci k rozpočtovej podpore a od štandardných medzinárodných záväzných pravidiel v oblasti verejného obstarávania k systémom verejného obstarávania podľa jednotlivých krajín, ktorý uskutočnili európske a medzinárodné finančné inštitúcie; odporúča, aby Komisia svoju stratégiu prehodnotila a Parlamentu predložila správu pred ďalším samitom EÚ – Afrika.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.2.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 3 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kader Arif, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Glyn Ford, Jacky Hénin, Syed Kamall, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, Cristiana Muscardini, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Danutė Budreikaitė, Albert Deß, Elisa Ferreira, Carl Schlyter, Zbigniew Zaleski
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Luigi Cocilovo

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.2.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alessandro Battilocchio, Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Corina Creţu, Nirj Deva, Koenraad Dillen, Beniamino Donnici, Fernando Fernández Martín, Hélène Goudin, Alain Hutchinson, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ana Maria Gomes, Fiona Hall, Manolis Mavrommatis, Linda McAvan, Ralf Walter, Gabriele Zimmer