SPRÁVA o riadení zásob hlbokomorských rýb
2.4.2008 - (2007/2110(INI))
Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajkyňa: Rosa Miguélez Ramos
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o riadení zásob hlbokomorských rýb
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o preskúmaní riadenia zásob hlbokomorských rýb (KOM(2007)0030),
- so zreteľom na návrh nariadenia Rady o vytvorení systému Spoločenstva na zber, riadenie a používanie údajov v oblasti rybolovu a na podporu odborného poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou rybolovu (KOM(2007)0196),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0103/2008),
A. keďže Medzinárodná rada pre výskum morí vo svojich odporúčaniach pre hlbokomorské druhy z rokov 2002 a 2004 poukazuje na to, že väčšina druhov sa nachádza mimo bezpečných biologických hraníc; vyslovuje poľutovanie nad tým, že EÚ obmedzila rybolov v značne nižšej miere, ako žiada Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) vo svojich odporúčaniach; ďalej zdôrazňuje význam lepších biologických údajov pre stanovenie kvót zabezpečujúcich trvalo udržateľný rybolov,
B. keďže rybolovná činnosť vo vzdialených oblastiach, ktorá sa vykonáva vo vodách tretích krajín, v regulačných oblastiach niektorej regionálnej organizácie pre rybolov alebo v neregulovaných oblastiach na šírom mori, by sa mala vykonávať rozumným a zodpovedným spôsobom v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, s dohodou o vykonávaní ustanovení tohto dohovoru o zachovaní a riadení zásob rýb, ktoré sa vyskytujú súčasne na viacerých miestach oceánov, a zásob rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, a s Kódexom správania pre zodpovedný rybolov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO), a keďže v Dohode OSN o stavoch rýb a v Kódexe správania Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) sa požaduje uplatňovanie zásady prevencie,
C. keďže EÚ prevzala na samite v Johannesburgu v roku 2002 záväzok zabezpečiť udržateľnosť svetového rybného hospodárstva a udržať alebo obnoviť stavy, najmä nadmerne využívaných zásob, na úroveň maximálneho udržateľného výnosu, a to podľa možnosti do roku 2015,
D. keďže ochrana morského prostredia a trvalo udržateľný rybolov sa môžu účinne vykonávať iba za podmienky súhlasu a spolupráce všetkých príslušných štátov,
E. keďže systematické zhromažďovanie spoľahlivých údajov je základným kameňom zhodnotenia stavu zásob a odborného poradenstva, a preto je životne dôležité pre uplatňovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), a keďže Komisia vo svojom oznámení uznala nedostatok primeraných údajov na odborné zhodnotenie stavu zásob hlbokomorských rýb a existenciu rozdielov, pokiaľ ide o ich definíciu,
F. keďže správa, ktorú v apríli 2007 uverejnil Poradný výbor pre rybolov a akvakultúru, sa zaoberá úpravou harmonogramu predkladania vedeckých správ a zlepšením ich kvality,
G. keďže je potrebné prijať vhodné socio-ekonomické opatrenia na kompenzáciu rybárov za náklady na zníženie činnosti spojené s plánmi na obnovu stavov,
H. keďže vo svojom uznesení zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia[1] obhajoval niektoré opatrenia na podporu udržateľného využívania morí a zachovanie morských ekosystémov,
1. víta úsilie zo strany flotily Spoločenstva uskutočňovať udržateľnú politiku rybného hospodárstva a konštatuje, že existuje určitá disproporcia medzi situáciou opísanou v oznámení Komisie a skutočnosťou;
2. upozorňuje na to, že pred prijatím nových opatrení riadenia by sa malo preskúmať, prečo sa neuplatňujú existujúce opatrenia, ako aj príčiny toho, že členské štáty neplnia svoje povinnosti alebo ich plnia oneskorene alebo pomocou iných metód, čo komplikuje analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú tento rybolov;
3. upozorňuje na to, že neustále zmeny právnych predpisov a zavádzanie nových návrhov bez toho, aby sa venoval dostatočný čas implementácii existujúcich predpisov a spracovaniu získaných informácií, spôsobujú stratu dôvery voči SPRH, a že súčasné obmedzenia rybolovného úsilia nie sú rovnako vhodné pre všetky druhy;
4. súhlasí s Komisiou, že systematické zhromažďovanie spoľahlivých údajov je základným kameňom zhodnotenia stavu zásob a vedeckých stanovísk; vyzýva Komisiu, členské štáty a zástupcov rybárskeho priemyslu, aby vyplnili existujúce medzery, čím by sa opatrenia na kontrolu rybolovného úsilia mohli lepšie prispôsobiť každému rybolovu, pričom uznáva, že rybolov v hlbokých vodách je väčšinou zmiešaný;
5. upozorňuje Komisiu, že hoci boli z nedostatku znalostí v biologickej oblasti úrovne celkového povoleného výlovu (TAC) a obmedzenia rybolovného úsilia pre tieto rybolovy stanovené arbitrárnym spôsobom, preventívny prístup ku každému druhu považovanému za hlbinný a jeho využívanie sa musia dodržiavať a TAC sa musia stanoviť primeraným spôsobom na základe presných vedeckých štúdií;
6. konštatuje, že nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[2] vyžaduje uplatňovanie princípu obozretného konania, ktorý podľa definície v článku 3 znamená, že „nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na zachovanie cieleného druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“;
7. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť pri rybolove v hlbokých vodách zákaz odpadu z výlovu, čo by vedcom umožnilo presnejšie skúmať komplexnú rozmanitosť druhov, z ktorých mnohé po vyložení nie sú jedlé;
8. domnieva sa, že Komisia by v rámci opatrení na zníženie vedľajších úlovkov a zákazu odpadu z výlovu mala zakázať všetku rybolovnú činnosť nad podmorskými pohoriami a hydrotermálnymi prieduchmi a v okruhu piatich míľ od všetkých identifikovaných koralov v chladných vodách; domnieva sa, že používanie vlečných sietí v hĺbkach nad 1000 m by sa tiež malo zakázať a zároveň by sa mali zlepšiť monitorovacie a kontrolné postupy;
9. konštatuje, že veľa hlbinných druhov sa uloví ako vedľajší úlovok, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na kontrolu rybolovného úsilia s cieľom obmedziť vedľajšie úlovky; poznamenáva však, že obmedzenia veľkostí ôk siete sú neprimerané vzhľadom na tvar a veľkosť hlbinných druhov;
10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala socio-ekonomické hodnotenie hlbokomorského rybolovu a analýzu vplyvu nového zníženia rybolovného úsilia na tento sektor, ako aj vplyvu nepretržitého vyčerpávania zásob rýb, od ktorých je rybolov závislý; poukazuje na to, že je podstatné dosiahnuť rovnováhu medzi socio-ekonomickými potrebami a trvalou udržateľnosťou životného prostredia;
11. pripomína, že vzhľadom na to, že množstvo týchto zásob je spravovaných v medzinárodných vodách, je potrebné koordinovať činnosť v rôznych regionálnych organizáciách pre rybolov, aby opatrenia, ktoré sa prijmú, zohľadňovali všetky flotily, ktoré pôsobia v týchto loviskách; domnieva sa, že EÚ by sa mala snažiť zabezpečiť úplnú a účinnú implementáciu rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 61/105 v súvislosti s hlbokomorským rybolovom a rybolovom pri dne na otvorenom mori; verí, že všetky obmedzenia by sa mali uplatňovať na rybárov všetkých zmluvných strán s cieľom vyhnúť sa znevýhodňovaniu;
12. navrhuje, aby sa rybolov v hlbokomorských oblastiach, v ktorých sa ešte neloví, povolil až keď sa tieto oblasti preskúmajú a vedecky sa dokáže, že je možné vykonávať udržateľný rybolov bez rizika znižovania biodiverzity alebo poškodenia biotopov, a až keď sa zavedú zodpovedajúce riadiace opatrenia;
13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla nové programy zhromažďovania vedeckých informácií, pri ktorých sa v prípade potreby použijú prieskumné plavidlá; verí, že príkladom by mohlo byť zmapovanie oblasti Hatton Bank, kde sa lovia hlbokomorské ryby, vykonané Španielskym orgánom pre rybolov v regulačnej oblasti Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku a kde sa výskum sústredil na rozloženie podmorských pohorí, koralov v chladných vodách a hydrotermálnych prieduchov s cieľom určiť citlivé oblasti v mieste pôsobenia rybolovných flotíl;
14. súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné pre tento typ lovísk prijať prístup založený na ekosystéme, hoci upozorňuje, že opatrenia musia byť aspoň minimálne dôveryhodné a nesmú sa uplatňovať všeobecne, ale na základe hodnotení vplyvu na životné prostredie, aby nedošlo k uzatvoreniu zón, v ktorých neexistuje žiadne riziko a aby sa zatvorili zóny rybolovu pri dne v miestach výskytu alebo možného výskytu citlivých morských ekosystémov alebo tam, kde sa zásoby rýb nachádzajú mimo bezpečných biologických hraníc; kartografický prieskum morského dna, interakcie prvkov, ktoré tvoria ekosystém, a prírodné zdroje oceánov musia byť prioritou, ak sa má nová európska námorná politika stať skutočnosťou;
15. opäť pripomína, že rybárom a združeniam, ktoré ich zastupujú, treba načúvať, a že by sa mali zúčastňovať na určovaní opatrení na ochranu morského prostredia, riadenie zdrojov a na obnovu stavov;
16. súhlasí s Poradným výborom pre rybolov a akvakultúru, že je potrebné poskytovať viac ľudských i finančných zdrojov na analýzu biomasy a úmrtnosti jednotlivých druhov rýb takmer vo všetkých loviskách; domnieva sa tiež, že na to, aby vedecké stanoviská boli prijaté všetkými stranami, je potrebné stanoviť jasné strategické zameranie, ktoré by umožnilo predísť zdvojovaniu práce a nedostatku synergií;
17. vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou a nedostatočnou implementáciou aktuálnych nariadení SPRH; vyzýva Komisiu, aby zlepšila monitorovacie a kontrolné postupy v členských štátoch;
18. zdôrazňuje význam vývoja nových techník na zabezpečenie fungujúceho kontrolného a dozorného systému; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala kontrolné techniky, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré poskytujú elektronické lodné denníky;
19. zdôrazňuje výhody vytvorenia siete chránených morských oblastí v rámci siete NATURA 2000 a domnieva sa, že takýto krok bude mať pozitívny vplyv na nadmerne využívané zásoby rýb; vyzýva členské štáty, aby využili všetky možnosti, ktoré ponúkajú prvky siete NATURA 2000 týkajúce sa morského prostredia;
20. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie implementácie a možné zlepšenie existujúcich medzinárodných dohôd o hlbokomorskom rybolove;
21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné pokyny, vymieňali si informácie o osvedčených postupoch, zlepšili využívanie dostupných technológií Spoločenstva a spolupracovali s tímami odborníkov a mimovládnymi organizáciami v záujme lepšej implementácie opatrení s cieľom obmedziť nelegálny rybolov a predaj nelegálnych úlovkov na európskych trhoch;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ekologickejšie metódy rybolovu, ktoré nepoškodzujú životné prostredie a nenarúšajú ekologickú biodiverzitu v dôsledku neželaných vedľajších úlovkov alebo zbytočného poškodzovania iných živých organizmov;
23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.- Obsah návrhu
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o preskúmaní riadenia zásob hlbokomorských rýb KOM(2007) 30 v konečnom znení z 29. januára 2007 sa snaží analyzovať účinnosť právnych predpisov uplatňovaných na rybolov týchto druhov rýb, z ktorých niektoré, i keď nie všetky, majú nízku produktivitu a neskoro dospievajú. Hoci je tento rybolov objemovo menší ako kontinentálny rybolov, má veľký hospodársky význam pre európske flotily, ktoré začali lov týchto druhov v 90. rokoch, čo sa zhoduje s úbytkom druhov žijúcich pri dne, najmä tresky obyčajnej.
Ide o zmiešaný rybolov, kde je pre väčšinu zásob situácia neistá z dôvodu nedostatku informácií a pri ktorom sa niektoré druhy uvedené v prílohách, ako napr. žraloky, Hoplostethus atlanticus alebo mieň modrý, nelovia priamo. Pretože sú na rozhraní vôd Spoločenstva a oblasti riadenej Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (KRSVA), vznikajú niekedy nezhody, pokiaľ ide o spôsoby riadenia.
Až do roku 2003, kedy sa nariadením (ES) č. 2340/2002 po prvýkrát stanovili kvóty na obdobie 2003 – 2004 na základe historických údajov, sa neuplatňovala žiadna osobitná regulácia. Toto pridelenie kvót bolo pre loviská, ktoré sa už využívali, veľmi kontroverzné, čo sa ešte zhoršilo po zmenách v roku 2004, ktoré zahrnuli pristupujúce krajiny. Namiesto toho, aby sa tento problém vyriešil, pokračoval aj v ďalších prideľovaniach úrovní celkového povoleného výlovu, čo spôsobilo, že niektoré členské štáty neboli schopné vyčerpať svoje kvóty, zatiaľ čo iné ich vyčerpali v prvých mesiacoch roka.
Nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 stanovuje na účely zastavenia rozširovania týchto rybolovov súbor veľmi obmedzujúcich podmienok: potreba vydávania osobitných povolení na rybolov, obmedzenie kapacity plavidiel a požiadavky hlásenia a kontroly, ako sú povinné programy odoberania vzoriek, prítomnosť pozorovateľov na palube, zhromažďovanie údajov a povinnosť vykladať úlovky v určených prístavoch.
V roku 2004 sa členovia Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (KRSVA), medzi nimi EÚ, s cieľom zlepšiť ochranu týchto stavov rozhodli znížiť o 30 % intenzitu rybolovu na roky 2005 a 2006 na základe výpočtu z roku 2003, ktorý bol prvým rokom, za ktorý sú k dispozícii údaje o úlovkoch. Rada ministrov znížila toto percento na 10 % v roku 2005, o ďalších 10 % v roku 2006, aby zmiernila socio-ekonomický vplyv tohto opatrenia. Nariadením Rady (ES) č. 2270/2004 sa stanovili TAC na roky 2005 a 2006 a po prvýkrát sa zaviedli pre zásoby rýb, ktorých lov sa až dovtedy neobmedzoval, a zahrnula sa uzavretá oblasť pre Hoplostethus atlanticus vo vodách západne od Spojeného kráľovstva a Írska.
V oblasti boja proti nelegálnemu, nehlásenému a neregulovanému rybolovu Rada prijala v októbri 2006 nariadenie, ktorým sa do právnych predpisov Spoločenstva transponovali rozhodnutia KRSVA vo vodách spadajúcich do pôsobnosti tejto regionálnej organizácie pre rybolov. Podľa nových pravidiel nebudú môcť plavidlá vykonávajúce nelegálnu činnosť vstúpiť do prístavov Spoločenstva, ani loviť v vodách Spoločenstva a dovoz rýb z týchto plavidiel bude tiež zakázaný. Členské štáty im nebudú môcť udeliť vlajku a majú povinnosť vyzvať dovozcov, prepravcov a ďalšie príslušné sektory, aby s nimi neobchodovali ani neprekladali úlovky z týchto plavidiel.
Posledné rozhodnutia týkajúce sa týchto druhov, v niektorých prípadoch veľmi prísne, boli prijaté na zasadnutí Rady ministrov v novembri 2006 prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 2015/2006, ktorým sa stanovili TAC a a kvóty na roky 2007 – 2008.
2. Poznámky spravodajkyne
Cieľom oznámenia je zhodnotiť účinnosť právnych predpisov z dvoch hľadísk: z hľadiska ich primeranosti a z hľadiska ich uplatňovania. Vzhľadom na pokroky, ktoré sa dosiahli v týchto loviskách, a na množstvo opatrení, ktoré už flotila Spoločenstva uplatňuje (ktoré však nie sú záväzné pre iné neeurópske flotily, ktoré lovia v tých istých oblastiach), je jeho tón do istej miery znepokojujúci. Je zrejmé, že európska flotila v posledných rokoch obmedzila intenzitu rybolovu tak znížením TAC, ako aj obmedzením kapacity a vytváraním chránených zón. Zároveň voči týmto právnym predpisom zaznieva veľa výčitiek zo strany vnútroštátnych orgánov i zo samotného sektoru.
Prvá z výčitiek je spojená s nepresnou definíciou hlbokomorských rýb. Komisia uznáva, že keď sa zaviedla táto klasifikácia, nemala k dispozícií biologické ani vedecké informácie v tejto súvislosti a používa toto označenie pre všetky druhy, ktoré sa lovia vo vodách hlbších ako 400 metrov, čo zahŕňa širokú škálu druhov rýb, ktoré nemajú spoločné biologické alebo morfologické prvky ani oblasť výskytu. Neznalosť geografickej štruktúry a nedostatok spoľahlivých vedeckých údajov vedú nielen k tomu, že TAC a kvóty sa stanovujú pre najrozľahlejšie zóny riadenia, ale že sú okrem toho aj veľmi obmedzujúce, sú dokonca prísnejšie ako tie, ktoré sú stanovené pre druhy, na ktoré sa vzťahujú plány na obnovu stavov.
Vzhľadom na už uplynulý čas by Komisia mala byť schopná rozlišovať druhy, ktoré potrebujú ochranu na základe svojich osobitných biologických vlastností, od ostatných druhov nežijúcich pri dne, pre ktoré by sa v rámci plánov flotily mali stanoviť dlhodobé ciele. Komisia už musela viackrát stiahnuť určitý druh zo zoznamu a uznať, že ide len o vedľajší úlovok pri rybolove v plytkých vodách. Poľa spravodajkyne je nevyhnutné, aby Komisia odstránila rozdiely v prístupe k druhom, kde to nie je plne odôvodnené, a aby situáciu čo najskôr objasnila.
Čo sa týka vhodnosti systému TAC a kvót pre riadenie týchto zásob, pri zmiešanom rybolove nie je ľahké uplatňovať opatrenia na kontrolu rybolovného úsilia ani TAC, ktoré sa stanovujú iba pre 9 zo 48 druhov uvedených v prílohách I a II nariadenia. Je rozšírený názor, že príliš prísne TAC by mohli prispieť k zvýšeniu odpadu, a navrhujú, že je potrebné uskutočniť predbežné prieskumné hodnotenia spojené so zvýšením kontrol, najmä u flotíl. Plánované zníženia pre mieňa modrého, ale aj pre mieňa maloplutvého v skutočnosti zvyšujú odpad týchto druhov ako vedľajších úlovkov, keďže tieto druhy žijú bližšie k hladine než ostatné druhy uvedené v návrhu.
Ďalšou dôležitou otázkou sa zdá byť potreba čeliť problému odpadu a riadiť ho lepšie. Komisia, ktorá sa zrejme snaží len o to, aby systém mal „nejaký účinok“, sa zhoduje v tom, že je potrebné implementovať iné účinnejšie opatrenia.
Pokiaľ ide o riadenie rybolovného úsilia prostredníctvom obmedzenia kapacity, Komisia uznáva, že zaradením všetkých plavidiel s povolením na hlbokomorský rybolov (či už sa o rybolov hlbokomorských druhov snažia alebo nie) do definície plavidiel, ktoré potrebujú osobitné povolenia, vznikli problémy s kontrolou a zároveň sa zbytočne obmedzil prístup k iným rybolovom.
Komisia pripisuje malý úspech opatrení na kontrolu rybolovného úsilia ich neplneniu zo strany niektorých členských štátov, čo nastoľuje otázku, čo sa urobilo v prípade takýchto neplnení a prečo sa s ohľadom na štáty, ktoré svoje záväzky splnili, jasne neuvedú štáty, ktoré ich nesplnili, a prečo sa z toho nevyvedú dôsledky. Údaje o súhrnnom úsilí, ktoré poskytlo aspoň 10 štátov, však ukazujú, že úsilie vynaložené v roku 2005 predstavovalo najviac 65 % úsilia vynaloženého v roku 2000, čo je v súlade s odporúčaniami KRSVA. Komisia uznáva, že súčasné kontroly, ktoré sa vzťahujú na všetky typy rybolovu spoločne, hoci niektoré z nich môžu poskytovať lepšiu trvalú udržateľnosť ako tie ostatné, by sa mali upraviť individuálne podľa cieľových druhov a druhov predstavujúcich iba vedľajší úlovok.
Je samozrejmé, že urýchlene treba zabezpečiť viac lepších informácií o rôznych rybolovoch, najmä pokiaľ ide o rybolov druhov uvedených v prílohe II, ako aj viac ľudských a finančných prostriedkov na výskum. Odborníci v tejto súvislosti trvajú na tom, že je potrebné, aby Medzinárodná rada pre výskum morí (MRVM) určila pre každý druh zásoby, ktoré sa môžu trvalo využívať, a žiadajú, aby programy odoberania vzoriek boli vedecky presnejšie a údaje stručnejšie tak zo strany Komisie, ako aj samotnej MRVM. Uzavreté oblasti a loviská, o ktorých nie sú k dispozícií spoľahlivé údaje, odporúčajú odborníci opätovne vymedziť a zmenšiť, pretože uzavretie zón, v ktorých je rybolov možný, by v praxi mohlo viesť k tomu, že by nelegálne plavidlá pre nezáujem príslušných strán lovili s väčšou beztrestnosťou, čo by zvýšilo nedostatok údajov na zhodnotenie zdrojov týchto oblastí.
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (11.10.2007)
pre Výbor pre rybné hospodárstvo
o riadení zásob hlbokomorských rýb
(2007/2110(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marios Matsakis
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia, v ktorej obhajoval niekoľko opatrení na podporu udržateľného využívania morí a zachovanie morských ekosystémov.
2. súhlasí s Komisiou, že súčasná úroveň využívania hlbokomorských zásob sa musí nevyhnutne znížiť a že v súčasnosti platné opatrenia sa neimplementujú dostatočne na to, aby boli účinné;
3. obáva sa, že úrovne celkového povoleného výlovu (TAC) sú podstatne vyššie ako tie, ktoré odporúčajú vedci (v priemere medzi 42 % a 57 %), a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby schválili výrazné zníženie TAC pre zásoby ohrozených druhov rýb;
4. s obavami konštatuje, že Medzinárodná rada pre výskum morí vo svojom odporúčaní pre hlbokomorské druhy z roku 2002, ako aj vo svojej správe z roku 2004 poukazuje nato, že väčšina druhov sa nachádza mimo bezpečných biologických hraníc; vyslovuje poľutovanie nad tým, že EÚ obmedzila rybolov v značne nižšej miere ako žiada Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) vo svojich odporúčaniach; ďalej zdôrazňuje význam lepších biologických údajov pre stanovenie kvót zabezpečujúcich trvalo udržateľný rybolov;
5. navrhuje, aby sa rybolov v hlbokomorských oblastiach, v ktorých sa ešte neloví, povolil, až keď sa tieto oblasti preskúmajú a sa na základe vedeckých poznatkov prevláda názor, že zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov sa môže uskutočniť v súlade s medzinárodnými opatreniami a bez rizika zníženia biodiverzity alebo poškodenia biotopov;
6. vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou a nedostatočnou implementáciou aktuálnych nariadení; vyzýva Komisiu, aby zlepšila monitorovacie a kontrolné postupy v členských štátoch.
7. zdôrazňuje význam vývoja nových techník na zabezpečenie fungujúceho kontrolného a dozorného systému; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala kontrolné techniky, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré poskytujú elektronické lodné denníky;
8. zdôrazňuje výhody vytvorenia siete chránených morských oblastí v rámci siete NATURA 2000 a domnieva sa, že takýto krok bude mať pozitívny vplyv na nadmerne využívané zásoby rýb; vyzýva členské štáty, aby využili všetky možnosti, ktoré ponúkajú prvky siete NATURA 2000 týkajúce sa morského prostredia;
9. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie implementácie a možné zlepšenie existujúcich medzinárodných dohôd o hlbokomorskom rybolove;
10. vyzýva Komisiu, aby nebránila členským štátom prijímať opatrenia na zákaz rybolovu, prípadne vyhlasovať iné obmedzenia rybolovu na zabezpečenie trvalo udržateľného stavu zásob rýb;
11. pripomína ciele stanovené na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v septembri 2002, najmä cieľ zachovať alebo obnoviť zásoby rýb na úroveň, pri ktorej sa vyprodukuje maximálny udržateľný výnos, v záujme dosiahnutia týchto cieľov kvôli naliehavosti situácie pri vyčerpaných zásobách rýb, a ak to bude možné, najneskôr do roku 2015;
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné pokyny, vymieňali si informácie o osvedčených postupoch, zlepšili využívanie dostupných technológií Spoločenstva a spolupracovali s tímami odborníkov a mimovládnymi organizáciami v záujme lepšej implementácie opatrení s cieľom obmedziť nelegálny rybolov a predaj nelegálnych úlovkov na európskych trhoch;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ekologickejšie metódy rybolovu, ktoré nepoškodzujú životné prostredie a nenarúšajú ekologickú biodiverzitu v dôsledku neželaných vedľajších úlovkov alebo zbytočného poškodzovania iných živých organizmov;
14. vyzýva Komisiu, aby do rozhodovacieho procesu intenzívnejšie zapájala príslušné mimovládne organizácie a venovala väčšiu pozornosť vedeckým štúdiám o dôsledkoch nadmerného využívania prírodných zdrojov a zastaraných metód a technológií, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
3.10.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
29 1 3 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Anne Ferreira, Matthias Groote, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Jules Maaten, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Richard Seeber, Bogusław Sonik, Antonios Trakatellis, Anja Weisgerber, Glenis Willmott |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Giovanni Berlinguer, Philip Bushill-Matthews, Bairbre de Brún, Duarte Freitas, Genowefa Grabowska, Karsten Friedrich Hoppenstedt |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
27.3.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
16 4 2 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jim Allister, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ole Christensen, Dorette Corbey, Raül Romeva i Rueda, Thomas Wise |
|||||