SPRÁVA o hodnotení programu PEACE a o stratégiách pre budúcnosť

7.4.2008 - (2007/2150(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Bairbre de Brún

Postup : 2007/2150(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0133/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení programu PEACE a o stratégiách pre budúcnosť

(2007/2150(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 158 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch[1],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2052/88 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom a koordinácii ich činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi[2],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88 o ustanoveniach na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a koordináciu s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi[3],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 214/2000 z 24. januára 2000 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko[4],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2236/2002 z 10. decembra 2002 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2003 – 2004)[5],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1105/2003 z 26. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch[6],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 173/2005 z 24. januára 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, pokiaľ ide o predĺženie trvania programu PEACE a poskytnutie nových viazaných rozpočtových prostriedkov[7],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 177/2005 z 24. januára 2005 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2005 – 2006)[8],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1968/2006 z 21. decembra 2006 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010)[9],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)[10],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Osobitný podporný program za mier a zmierenie v Severnom Írsku (KOM(1994)0607),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Správa o Medzinárodnom fonde pre Írsko podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 177/2005 (KOM(2006)0563),

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2000 týkajúcu sa Medzinárodného fondu pre Írsko a osobitného podporného programu za mier a zmierenie v Severnom Írsku a prihraničných oblastiach Írskej republiky (1995 – 1999), spolu s príslušnými odpoveďami Komisie (odsek 58)[11],

–   so zreteľom na verejné vypočutie týkajúce sa hodnotenia programu PEACE a stratégií pre budúcnosť, ktoré usporiadal Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj 20. novembra 2007,

–   so zreteľom na pracovnú skupinu pre Severné Írsko (TFNI), ktorá vznikla po návšteve predsedu Európskej komisie Barrosa v Belfaste v máji 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0133/2008),

A. keďže programy EÚ PEACE I a II financované na základe nariadení Rady (ES) č. 1105/2003 a 173/2005 sa zameriavali na zabezpečenie mieru a zahŕňali dva hlavné prvky: využívanie príležitostí, ktoré prináša mier, a riešenie následkov konfliktu a násilností,

B.  keďže účasť EÚ na programoch PEACE predstavovala a predstavuje výrazný prínos a zapojenie EÚ do takýchto projektov na budovanie mieru, okrem toho, že poskytlo finančný nástroj, ešte viac preukázalo význam EÚ ako neutrálnej autority s odbornými znalosťami a dlhodobou víziou potrebnou na plánovanie programu,

C. keďže zmierovací proces prebieha na rôznych úrovniach, a keďže je nevyhnutné ho aktívne podporovať, ale nemožno ho nikomu prikázať[12],

D. keďže budovanie mieru a zmierovanie sú vo svojej podstate riskantné, ale majú zásadný význam pri prekonávaní politických, hospodárskych a sociálnych problémov v regióne, a keďže projekty na budovanie dôvery by preto mali dostať priestor na experimentovanie a na inovácie, aby sa mohli začať,

E.   keďže konflikt v Severnom Írsku rozdelil komunity a vytvoril hlboké sociálne, hospodárske a politické rozdiely,

F.  keďže kontakty a budovanie dôvery môžu viesť k zmene negatívnych názorov, a keďže podporovanie vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi pomáha budúcim vedúcim predstaviteľom pochopiť históriu a kultúru oboch komunít,

G. keďže spolupráca s miestnymi komunitami môže zabrať viac času, pretože je do nej zapojených viac účastníkov a postupov, hoci je evidentné, že jej osobitný prínos má zásadný význam, vzhľadom na to, že delegovanie právomocí na nižšiu správnu úroveň a zvyšovanie miery účasti zväčšuje povedomie tak o programoch, ako aj o EÚ,

H. keďže program PEACE umožnil skupinám, ktoré boli predtým odsúvané na okraj, a ľuďom, ktorých vážne postihol konflikt a násilnosti, aktívne prispievať k budovaniu mieru; keďže projekty v rámci programu PEACE slúžia najviac vytláčaným častiam spoločnosti, pretože rozvíjajú aktivity pre takých jednotlivcov a skupiny, ako sú obete konfliktov, staršie a zraniteľné osoby, zdravotne postihnuté osoby, obete domáceho násilia, bývalí väzni a nezamestnaní mladí ľudia[13],

I.   keďže mnohí ľudia, ktorí pracovali na projektoch budovania mieru a zmierenia, tak robili dobrovoľne,

J.   keďže je nevyhnutné, aby programy budovania mieru, predovšetkým programy zapájajúce komunitné a dobrovoľnícke skupiny, boli finančne podporované aj po ukončení financovania z prostriedkov programu PEACE,

K. keďže dobrovoľný a komunitný sektor sú známe svojimi úspechmi v boji proti sociálnemu úpadku a núdzi a majú predpoklady na rozvíjanie a poskytovanie služieb „v prvej línii“ tým najviac znevýhodneným skupinám v spoločnosti, a keďže ženy hrajú v budovaní mieru veľmi pozitívnu úlohu,

L.  keďže program PEACE napomáhal rozvoj ekonomických projektov v zanedbaných oblastiach zakladaním nových podnikov,

M. keďže mnohé komunitné a dobrovoľnícke iniciatívy financované z prostriedkov programu PEACE II sa realizujú nepretržite, pričom poskytujú nevyhnutné komunálne služby predovšetkým skupinám odsúvaným na okraj spoločnosti a očakávajú potvrdenie financovania, aby mohli tieto služby aj naďalej poskytovať,

N. keďže jedným z aspektov hospodárskeho rozvoja, ktorý bol výsledkom podpory poskytovanej v rámci programu PEACE, bol prínos tak pre mestské, ako aj pre vidiecke oblasti,

O. keďže financovanie v rámci Medzinárodného fondu pre Írsko (IFI) je často doplnkové a oba programy, IFI aj PEACE, umožnili projektom dosiahnuť štádium, v ktorom mali prístup k ďalším finančným prostriedkom EÚ, ako je Interreg,

P.  keďže sa však u mnohých činností vykonávaných v rámci podprogramov programu PEACE, programu Medzinárodného fondu pre Írsko (IFI) a iniciatívy Interreg ukázalo, že sú si veľmi podobné a v určitých oblastiach sa do istej miery opakujú,

Q. keďže zodpovednosť a transparentnosť, účasť, uznanie vzájomnej závislosti všetkých ľudí, úspešné odstránenie nerovnosti, podpora rozmanitosti, venovanie pozornosti zraniteľným skupinám a rovnaké príležitosti sú dôležitou súčasťou budovania mieru a zmierovania,

R.  keďže podľa správy dočasnej komisárky pre obete a pozostalých[14] sú podporné skupiny pre obete a pozostalých závislé od jednorazového financovania z prostriedkov programu PEACE a v súvislosti s projektmi pre obete a pozostalých nie je jasné, ako by tieto projekty pokračovali v prípade nedostupnosti financovania z prostriedkov programu PEACE, a keďže prvý minister a štátny tajomník prvého ministra Severného Írska nedávno vymenovali štyroch nových komisárov pre obete1,

S.  keďže ochrana a presadzovanie ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou budovania mieru a obnovy spoločností v období po ukončení konfliktu,

1.  zdôrazňuje, že posilnenie právomocí na miestnej úrovni je nevyhnutnou súčasťou budovania mieru a že účasť občianskej spoločnosti zlepšuje tvorbu politiky, ako aj spôsob riadenia spoločnosti;

2.  poukazuje na to, že vytváranie rôznych vykonávacích mechanizmov spolu s dobrovoľným sektorom, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi poskytlo rozsiahle skúsenosti s nakladaním s finančnými prostriedkami EÚ; dúfa, že takéto mechanizmy využívajúce vzostupný postup bude možné použiť pri realizácii ďalších programov financovania;

3.  víta príspevok programov PEACE a IFI k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; poznamenáva, že jedno podnikateľské centrum založené pred implementáciou IFI v zanedbanej oblasti sa za podpory IFI a miestnej oblastnej rady rozrástlo na sieť tridsiatich dvoch podnikateľských centier, čo napomohlo posilnenie dôvery a nádeje medzi zapojenými subjektmi;

4.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi účastníkmi programov financovaných v rámci PEACE a IFI by sa po skončení programu nemala zastaviť; vyzýva vládne úrady, aby zachovali tú činnosť, ktorá sa ukázala byť účinná, a zabezpečili, že financovanie tejto neoceniteľnej činnosti bude pokračovať aj po definitívnom ukončení všetkého financovania z prostriedkov programu PEACE ;

5.  vyzýva vlády Veľkej Británie a Írska, aby predovšetkým vytvorili dočasné mechanizmy financovania komunitných a dobrovoľníckych skupín s cieľom preklenúť obdobie medzi skončením programov financovania PEACE II a začiatkom programov financovania PEACE III;

6.  vyzýva Komisiu a vlády Veľkej Británie a Írska, aby spolupracovali s komisármi pre obete a pozostalých s cieľom nájsť spôsob, ako by mohli podporné skupiny pre obete a pozostalých naďalej dostávať finančnú pomoc aj po skončení financovania z prostriedkov programu PEACE;

7.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s TFNI opätovne využila prístup aktívneho občianstva z programov PEACE I a PEACE II pri vytváraní budúcich iniciatív; pripomína, že pre stabilizáciu mierového procesu je dôležitý vyvážený regionálny rozvoj, pri ktorom sa pozornosť venuje infraštruktúre, ktorá je v porovnaní s infraštruktúrou iných regiónov EÚ málo rozvinutá, a vyzýva TFNI, aby k podpore zdokonaľovania infraštruktúry pristupovala pozitívnejšie;

8.  požaduje ďalší rozvoj cezhraničnej činnosti, vzhľadom na to, že táto činnosť mala rozhodujúci význam pre obnovu mestských a vidieckych komunít v pohraničných oblastiach; naliehavo žiada, aby sa ďalej rozvíjala spolupráca miestnych obchodných komôr a orgánov verejného sektora, ako aj fór pre dobrovoľný a komunitný sektor na oboch stranách hranice a pre dobrovoľnícke organizácie, ktoré už pracujú na cezhraničnom základe;

9.  vyzýva vládu Írska, aby bezodkladne vykonala nariadenie (ES) č. 1082/2006;

10. naliehavo žiada, aby sa v rámci programov financovania všeobecne využívali konzultácie v malom aj veľkom meradle a s miestnym zameraním, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zabezpečili systémy, ktoré umožnia schvaľovanie malých grantov na financovanie činnosti, ktorá sa musí vykonať v krátkom čase, a činnosti, ktorej výsledky sa len ťažko vyčísľujú, ako aj systémy, ktoré zaručia dlhodobú udržateľnosť a môžu byť prínosom pre miestne komunity;

11. požaduje obmedzenie byrokracie, aby sa zabezpečilo, že malé projekty nebudú preťažené;

12. uznáva, že budovanie mieru je dlhodobý vývojový proces a že výrazný pokrok k mieru a zmiereniu vyžaduje čas; žiada o dlhší časový rámec pre jednotlivé granty s cieľom umožniť projektom, aby priniesli výsledky; uznáva, že k mieru a zmiereniu môžu okrem iniciatív v hospodárskej oblasti významne prispieť aj iniciatívy v kultúrnej a športovej oblasti, a preto by sa mali naďalej podporovať;

13. poznamenáva, že oblasť sociálnej ekonomiky je podsektorom dobrovoľného a komunitného sektora, ktorých konzultovanie je dôležité pre rozvíjanie miestnych stratégií a oblastí; domnieva sa, že vplyvnými účastníkmi sú tiež ďalšie miestne podniky;

14. zdôrazňuje, že rozvoj vidieckych oblastí vyžaduje, aby súčinnosť medzi financovaním poľnohospodárskeho, vidieckeho a regionálneho rozvoja a medzi ochranou prírody, ekologickým cestovným ruchom a výrobou a využívaním obnoviteľnej energie bola väčšia než doteraz;

15. zdôrazňuje, že ľudia by mali mať ľahký prístup k informáciám o úspešných projektoch financovaných z prostriedkov PEACE I a PEACE II, ako aj z prostriedkov IFI; je presvedčený, že skúsenosti z takýchto projektov by sa mali poskytovať tým, ktorí sú zapojení do inej medzinárodnej činnosti zameranej na budovanie mieru; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie databázy ako učebného nástroja pre činnosť zameranú na budovanie mieru a zmierenie doma aj v zahraničí; navyše žiada, aby bola do vytvárania regionálnych a metropolitných sietí zahrnutá účasť na všetkých úrovniach;

16. odporúča zavedenie komplexných stratégií, aby sa zabezpečilo, že v každej fáze cyklu projektu, t. j. pri jeho navrhovaní, realizácii, monitorovaní a hodnotení, budú príklady osvedčených postupov nielen dostupné, ale budú sa aj využívať;

17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]  Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 1.
  • [2]  Ú. v. ES L 193, 31.7.1993, s. 5.
  • [3]  Ú. v. ES L 193, 31.7.1993, s. 20.
  • [4]  Ú. v. ES L 24, 29.1.2000, s. 7.
  • [5]  Ú. v. ES L 341, 17.12.2002, s. 6.
  • [6]  Ú. v. EÚ L 158, 27.6.2003, s. 3.
  • [7]  Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2005, s. 3.
  • [8]  Ú. v. EÚ L 30, 3.2.2005, s. 1.
  • [9]  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 86.
  • [10]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
  • [11]  Ú. v. ES L 146, 25.5.2000, s. 1
  • [12]  Zmierovanie po násilnom konflikte, International IDEA, 2003, Štokholm.
  • [13]  Program EÚ za mier a zmierenie – vplyv, SEUPB.
  • [14]  Podpora pre obete a pozostalých – zameranie sa na odkaz ľudstva, január 2007.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

VÝCHODISKÁ

Program EÚ pre mier a zmierenie (PEACE II) bol programom, ktorý nasledoval po osobitnom podpornom programe pre mier a zmierenie 1995 – 1999 (PEACE I). Súčasný program PEACE III (2007 – 2013) vychádza zo štruktúry predchádzajúceho programu a je zameraný na posilnenie mierového procesu v Írsku s cieľom podporovať mierumilovnú a stabilnú spoločnosť a presadzovať zmierenie v tomto regióne.

Program je prínosom pre mnohé sektory, oblasti, skupiny a komunity, ktoré boli obzvlášť postihnuté konfliktom, a podporuje medzikomunitné projekty. Najväčší podiel finančných prostriedkov v rámci PEACE spravovali miestne partnerské štruktúry a mimovládne organizácie, cieľom čoho bolo poskytnúť rôznym častiam komunity príležitosť zblížiť sa a pracovať na úrovni komunity.

Riadiacim orgánom programu je Osobitný orgán pre programy EÚ (SEUPB). Monitorovací výbor tvoria hlavní regionálni partneri (rovnomerne vybraní z oboch strán hranice).

Tabuľka 1. Prehľad financovania a činnosti programov PEACE I a PEACE II                             

PEACE I

vyčlenených 750 000 000 EUR

15 000 projektov

PEACE II

vyčlenených 994 000 000 EUR

7 000 projektov

Cieľom tejto iniciatívnej správy je opísať skúsenosti získané v rámci tohto programu EÚ, pokiaľ ide o pozitívne výsledky a osvedčené postupy, a zdôrazniť, čo sa dá zlepšiť, ktoré problémy bude potrebné riešiť a aké ponaučenie si treba vziať.

Stojí tiež za zmienku, že EÚ je od roku 1989 jedným z hlavných prispievateľov do Medzinárodného fondu pre Írsko (IFI).

Tabuľka 2. Prehľad financovania a činnosti Medzinárodného fondu pre Írsko od jeho založenia v roku 1986 do súčasnosti.

IFI 849 000 000 EUR 5 700 projektov 55 000 pracovných miest

Mier a zmierenie

Európske prepojenie s projektom budovania mieru je dôležité a Únia si uvedomuje spojitosť medzi chudobou, riadnou správou verejných vecí a konfliktom[1]. Okrem niektorých súčasných členských štátov zažili vo svojej histórii konflikty aj mnohé nové kandidátske krajiny, napríklad západný Balkán[2]. Zasadenie konfliktu v Írsku do širšieho európskeho kontextu môže poskytnúť cenné vonkajšie referenčné body.

V rámci opatrenia 4.1 programu PEACE II došlo na úrovni projektu k výmene skúseností medzi oblasťami Európy aj mimo nej vrátane Albánska, Bieloruska, Moldavska, Srbska, Ukrajiny a Bosny. V súčasnosti prebieha diskusia o možnostiach vytvorenia celoeurópskej siete regiónov a miest, ktoré sa zotavujú z konfliktu, alebo takúto skúsenosť už mali, prípadne sa s konfliktom a vylúčením doteraz potýkajú.

V súvislosti s predchádzaním konfliktom a dosiahnutím a budovaním mieru si všetci čoraz viac uvedomujú, že samotný hospodársky rozvoj, nech je akokoľvek dôležitý, nemôže zaručiť trvalo udržateľný mier. Najdôležitejším faktorom v tejto oblasti je vyvážený rozvoj, ako aj činnosti na podporu účinnej správy verejných vecí a stabilnej spoločnosti.

Pochopenie koncepcie zmierenia v súvislosti s rozvojom programu PEACE spočíva v piatich nerozlučne spojených a prekrývajúcich sa oblastiach modelu Brandona Hambera a Gráinne Kellyovej[3]:

•          rozvíjanie spoločnej vízie vzájomne závislej a spravodlivej spoločnosti;

•          uznanie minulosti a vyrovnanie sa s ňou;

•          budovanie pozitívnych vzťahov;

•          zásadná kultúrna zmena a zmena v postoji; a

•          výrazná spoločenská, ekonomická a politická zmena.

Podľa mnohých medzinárodných odborníkov je budovanie mieru a úsilie o dosiahnutie zmierenia dlhodobý proces, v rámci ktorého je najdôležitejšia účasť zraniteľných skupín.

Práca s miestnymi komunitami môže zabrať viac času, ale jej prínos je mimoriadne dôležitý. PEACE ukazuje, že povedomie o programe a EÚ, ako aj o príspevkoch EÚ, rastie, keď sa mechanizmy na prideľovanie finančných prostriedkov využívajú na miestnej úrovni a keď na tejto úrovni dochádza k účasti.

Program PEACE Európskej únie

Štruktúra konzultačných postupov a plán programu PEACE sú rovnako dôležité ako samotný program.

Program PEACE poskytol príležitosti na účasť a dialóg a priniesol rozhodovanie a zodpovednosť za rozvoj komunity bližšie k ľuďom. PEACE I podporil spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a vedúcimi politickými predstaviteľmi na úrovni komunity. V rámci programu PEACE sa niektoré komunitné organizácie a vedúci politickí činitelia vôbec po prvý raz podieľali spolu s hospodárskymi subjektmi na plánovaní investičných politík pre svoje vlastné oblasti.

Napriek značným ťažkostiam obe komunity PEACE I akceptovali vďaka práci komunitných orgánov zodpovedných za financovanie, čím prispeli k celkovému cieľu zlepšiť sociálne a hospodárske podmienky prostredníctvom priameho styku s miestnymi komunitami.

Programy PEACE financovali široké spektrum projektov vrátane projektov týkajúcich sa starostlivosti o deti a mimoškolských aktivít, podnikových zón a malých podnikov v mestských aj vidieckych oblastiach. Mnohé z projektov financovaných v rámci PEACE boli vytvorené s cieľom uspokojiť miestne požiadavky. Budovali sebadôveru a schopnosti a pomáhali podporovať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Vplyv týchto projektov na budovanie mieru bol rovnako veľký ako vplyv iných projektov, ktoré sa tradične označujú za „mierové projekty“. Vďaka nim boli položené pevné základy pre zmierenie.

Škála projektov financovaných v rámci PEACE pomohla vytvoriť prostredie, v ktorom mali politické dohody reálnu šancu na úspech.

PEACE financoval dopravnú infraštruktúru vrátane systémov obchvatov a iniciatív zameraných na vidiecku dopravu, čo prispelo k hospodárskej obnove a oživeniu a umožnilo akreditovanú odbornú prípravu a ďalšie projekty v oblasti vzdelávania. Program PEACE financoval podporné projekty pre pracovníkov z radov prisťahovalcov, ako aj projekty oslavujúce etnickú rozmanitosť spoločnosti ako celku.

Projekty financované v rámci PEACE, ktoré sa týkali bývalých väzňov, tvorili súčasť miestnych sietí dobrovoľných a verejných organizácií vrátane partnerstiev pre obnovu, podnikových centier a verejných fór. V prípade niektorých projektov išlo o priamu spoluprácu so skupinami, ktoré kedysi stáli proti sebe, vrátane tradične znepriatelených politických skupín alebo štátnych orgánov, s ktorými by tieto skupiny predtým neprišli do styku.

Medzikomunitné aspekty prispievali k dosahovaniu cieľov programu. Dôležité je, že vďaka programom sa široké spektrum rôznych účastníkov snažilo dosiahnuť spoločný cieľ alebo prínos, a programy tak pomáhali pri vytváraní modelov zapojenia verejnosti do tvorby politiky. Činnosť ženských skupín bola prínosná a hrá veľmi pozitívnu úlohu pri budovaní mieru.

Mnohé spoločenské, hospodárske a kultúrne činnosti, ktoré sú všade inde v Európe bežné, nemali v Írsku cezhraničný charakter. Ďalšie činnosti boli dlhé roky prerušené. Cezhraničné aspekty – bežné cezhraničné spoločenské, hospodárske a kultúrne činnosti, ako aj projekty navrhnuté s cieľom preskúmať budúce vyhliadky spoločnosti – boli dôležité na dosiahnutie cieľov programu.

K navrhnutiu a vytvoreniu programu PEACE I do značnej miery prispeli ľudia na úrovni komunity. Dobrovoľný sektor získal v priebehu tohto procesu veľa skúseností a verejnoprávny sektor sa naučil, ako spolupracovať s dobrovoľným a komunitným sektorom. Program PEACE II kládol väčší dôraz na hospodárstvo a hospodársku uskutočniteľnosť. V koncepcii tohto programu sa však vzostupný prístup uplatnil, bohužiaľ, len v obmedzenom rozsahu. Napriek tomu bol PEACE II prínosný pre široké spektrum skupín, ktoré využili príležitosti plynúce z pokroku v mierovom procese.

Budúcnosť

Keď sa EÚ rozhodla predĺžiť platnosť PEACE II do roku 2006 a vypracovať program PEACE III na roky 2007 – 2013, vyslala tým silný pozitívny signál, že Spoločenstvo podporuje mierový proces a verí v pokrok pri vytváraní stabilnej mierovej spoločnosti.

Program PEACE III kladie dôraz na zmierenie a snaží sa využiť štúdiu, ktorú v súvislosti s vymedzením pojmu zmierenie vypracovali Brandon Hamber a Gráinne Kellyová. Je nevyhnutné, aby tvorcovia a realizátori PEACE III boli s touto štúdiou riadne oboznámení, keď budú vyberať projekty určené na financovanie.

Padlo tiež rozhodnutie, že pri financovaní projektov je potrebné postupovať strategickejšie a nevyzývať na podávanie žiadostí prostredníctvom verejného oznámenia. Zatiaľ je predčasné odhadovať, aké bude mať tento strategickejší prístup výsledky, ale najdôležitejšie je, aby sme neprišli o partnerstvá a účasť na miestnej úrovni. Rovnako je dôležité zachovať tieto partnerstvá a účasť aj v ostatných programoch EÚ na roky 2007 – 2013. Dobrovoľný sektor je známy svojimi úspechmi v boji proti sociálnemu úpadku a núdzi a má predpoklady na rozvíjanie a poskytovanie služieb „v prvej línii“, najmä tým najviac znevýhodneným skupinám v spoločnosti. Tieto skúsenosti by sa mali viac využívať v rôznych regionálnych rozvojových programoch. Niektoré poznatky týkajúce sa účasti na miestnej úrovni, ktoré sme získali v rámci programov PEACE I a PEACE II, je potrebné využiť v štrukturálnych fondoch EÚ všeobecne.

V záujme zlepšenia výborných výsledkov dosiahnutých pomocou programov PEACE I a PEACE II je nevyhnutné určiť osvedčené postupy, zaznamenať ich a sprístupniť ostatným. Tieto osvedčené postupy sa tiež musia začať bežne používať.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas návštevy Belfastu 1. mája 2007 oznámil vytvorenie pracovnej skupiny Komisie, ktorá bude mať za úlohu preskúmať, ako možno zlepšiť prístup regiónu k politikám a programom Spoločenstva a spoluúčasť na nich. Politickým vedením pracovnej skupiny bola poverená komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübnerová. Tento krok by mohol výrazne urýchliť pokrok v regióne. Najväčším prínosom by bolo, keby členovia pracovnej skupiny boli oboznámení so skúsenosťami získanými z projektov súvisiacich s programami PEACE a s IFI a so stanovenými osvedčenými postupmi.

  • [1]  Pozri napríklad oznámenie Komisie o správe verejných vecí a rozvoji (KOM(2003)615).
  • [2]  Ako je uvedené v Solúnskom vyhlásení zo samitu Európskej únie a krajín západného Balkánu z 21. júna 2003.
  • [3]  Dokument Gráinne Kellyovej a Brandona Hambera: „Koherentné, popierané alebo zmätené? Názory na zmierovanie v Severnom Írsku“ („Coherent, contested or confused? Views on reconciliation in Northern Ireland“), predstavený na fóre „Zmierovanie: Rétorika alebo dôležitá otázka? Diskusia za okrúhlym stolom o koncepciách a postupoch zmierovania“, Belfast, 9. júna 2004.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Victor Boştinaru, Wolfgang Bulfon, Antonio De Blasio, Bairbre de Brún, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, James Nicholson, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Dimitar Stoyanov, Margie Sudre, Andrzej Jan Szejna, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernadette Bourzai, Jan Březina, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Richard Seeber