SPRÁVA o obchode so surovinami a komoditami

8.4.2008 - (2008/2051(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Jens Holm

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o obchode so surovinami a komoditami

(2008/2051(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje uznesenia z 3. septembra 2002 o obchode a rozvoji na odstránenie chudoby[1], 30. januára 2003 o hlade vo svete a odstránení prekážok obchodovania s najchudobnejšími krajinami[2], 10. apríla 2003 o kríze na medzinárodnom trhu s kávou[3], 1. júna 2006 o obchode a chudobe: návrh obchodných politík na maximalizáciu pomoci sektora obchodu chudobnému obyvateľstvu[4], 15. februára 2007 o makroekonomickom vplyve zvyšovania cien energií[5], 22. mája 2007 o stratégii Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti[6], 23. mája 2007 o pomoci EÚ pre obchod[7] a 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách[8],

–    so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa určujú rozvojové ciele milénia ako kolektívne stanovené kritériá zo strany medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby, a jej preskúmanie a aktualizáciu na Svetovom samite OSN 2005 konanom 14. – 16. septembra 2005,

–    so zreteľom na správy troch pracovných skupín Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) s názvom Klimatické zmeny 2007: prírodovedecký základ, Klimatické zmeny 2007: dôsledky, adaptácia a citlivosť a Klimatické zmeny 2007: Zmiernenie klimatických zmien, vydané v roku 2007,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom Reťazce poľnohospodárskych komodít, závislosť a chudoba – návrh akčného plánu EÚ (KOM(2004)0089),

–    so zreteľom na oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: Svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567) a Globálna Európa: Pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom O konkurencieschopnosti odvetví kovopriemyslu – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2008)0108),

–    so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijatú 15. septembra 1995 na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách,

–    so zreteľom na správu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo s názvom Dlhý tieň hospodárskeho dobytka, vydanú v roku 1996,

–    so zreteľom na prácu konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) a pripravovanú XII. medzinárodnú konferenciu UNCTAD, ktorá sa bude konať 20. – 25. apríla 2008 v ghanskej Akkre,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov vydané 21. decembra 2005 s názvom Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov (KOM(2005)0670),

–    so zreteľom na vyhlásenie zo samitu G8 s názvom Rast a zodpovednosť vo svetovom hospodárstve, podpísané 7. júna 2007 v Heiligendamme, a najmä na jeho kapitolu Zodpovednosť za suroviny: transparentnosť a trvalo udržateľný rast, podľa ktorej „voľné, transparentné a otvorené trhy majú zásadný význam pre globálny rast, stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj“,

–    so zreteľom na štvrtú správu skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie z 11. júna 2007, v ktorej sa vyjadruje podpora rozvoju surovinovej politiky postavenej na dobre fungujúcom voľnom a spravodlivom globálnom trhu so surovinami s využitím obchodnej politiky, najmä medzinárodných mnohostranných a dvojstranných dohôd, aby sa zabezpečilo, že EÚ a tretie krajiny podporujú otvorené a nenarušené trhy,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0134/2008),

A.  keďže za suroviny a komodity by sa mali považovať poľnohospodárske potravinárske výrobky, poľnohospodárske základné komodity, kovy, minerály a energetické výrobky, ktoré slúžia ako vstupy pre priemyselné výrobky, či už spracované, nespracované alebo recyklované výrobky, napríklad šrot,

B.  keďže hospodárstvo EÚ je do značnej miery závislé od dovozu surovín z tretích krajín a prístup k surovinám má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť EÚ,

C. keďže nedávny nárast cien surovín viedol k slabému hospodárskemu rastu v Európskej únii a ohrozuje konkurencieschopnosť EÚ,

D. keďže v budúcnosti sa očakáva ďalšie zvyšovanie celosvetového dopytu po surovinách; keďže toto zvyšovanie bude dôsledkom hospodárskeho rastu v krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom,

E.  keďže krátkodobé kolísanie cien surovín a komodít v minulosti bolo charakterizované mimoriadnou nestálosťou, ktorá sa časom ešte zhoršuje, pričom sa striedajú obdobia nadprodukcie s obdobiami nedostatočnej produkcie, ale očakáva sa, že v budúcnosti sa ceny ustália na vyššej úrovni,

F.   keďže nedávny nárast cien na medzinárodných trhoch nemôže zakryť fakt, že ceny surovín a komodít zaznamenávajú v porovnaní s vyrobeným tovarom dlhodobý klesajúci trend,

G. keďže zvyšovanie cien, najmä v prípadoch, keď bolo vyvolané krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom na priemyselné účely, predstavovalo pre spracovateľský priemysel EÚ výzvu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, a nastolilo dlhodobejšie otázky v súvislosti s bezpečnosťou dodávok surovín,

H.  keďže pre 95 zo 141 rozvojových krajín tvorí vývoz komodít 50 % výnosov z vývozu,

I.    keďže Európska únia je hlavným konkurentom na medzinárodnom trhu so surovinami a komoditami, v neposlednom rade ako čistý dovozca surovín,

J.    keďže vzhľadom na charakteristiku európskej priemyselnej základne je Európska únia vo veľkej miere závislá od dovozu surovín, čo vyplýva z jej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja,

K.  keďže existuje mnoho príkladov politík a opatrení zavádzaných v tretích krajinách, ako aj tendencia vytvárať prekážky pre slobodný a spravodlivý prístup k surovinám v krajinách s rozvíjajúci sa hospodárstvom, čo má za následok obmedzovanie prístupu priemyselných odvetví EÚ k surovinám a komoditám,

L.  keďže zintenzívnenie výskumu a inovácií hrá pri podporovaní udržateľných dodávok surovín rozhodujúcu úlohu,

M.  keďže v systémoch STABEX, SYSMIN a FLEX sa odrážajú minulé aj súčasné snahy Európskej únie podporovať rozvojové krajiny ovplyvnené cenovou a príjmovou nestabilitou,

N. keďže nedávny nárast cien na medzinárodných trhoch so surovinami a komoditami nastal v dôsledku významného nárastu dopytu zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, napríklad Číny, Indie a Brazílie, zmeny v prejavoch počasia, určitých reštriktívnych opatrení zo strany niektorých vyvážajúcich krajín a rozmachu na trhu s agropalivami, ako aj v živočíšnej výrobe,

O. keďže veľkú väčšinu najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktorých prežitie a živobytie závisí od získavania, produkcie a premeny surovín a komodít,

P.   keďže medzinárodné spoločenstvo uvádza, že prostredníctvom medzinárodného úsilia je potrebné vykonať konkrétne úlohy stanovené v rozvojových cieľoch milénia na odstránenie chudoby, ktoré sa majú splniť do roku 2015; keďže sa musí venovať dostatočná pozornosť životne dôležitej problematike komodít pre rozvojové krajiny,

Q. keďže udržateľné využívanie prírodných zdrojov by mohlo znížiť chudobu a podporiť hospodársky rast, ak sa bude presadzovať riadna správa verejných vecí; keďže chudoba, korupcia a konflikty môžu byť takisto výsledkom nedostatočnej správy verejných vecí v krajinách bohatých na prírodné zdroje,

R.  keďže klimatické zmeny sú dôsledkom ľudskej činnosti; keďže ťažba, produkcia a premena surovín a komodít sú zodpovedné za významné množstvo emisií skleníkových plynov, keďže priemysel EÚ čelí narastajúcim obmedzeniam zameraným na riešenie tejto otázky, a to na úkor svojej konkurencieschopnosti,

S.  keďže Európska únia v súčasnosti nemá koherentnú stratégiu na riešenie problémov v súvislosti s konkurencieschopnosťou svojho hospodárstva z dôvodu zvýšenej hospodárskej súťaži v prístupe k surovinám,

Bezpečné dodávky surovín pre EÚ a bezpečný prístup k surovinám na svetových trhoch

1.  uznáva, že prístup k surovinám má pre hospodárstvo EÚ zásadný význam vzhľadom na nedostatok vnútorných dodávok niektorých surovín;

2.  so znepokojením konštatuje, že v budúcnosti možno očakávať rastúci dopyt po surovinách na svetových trhoch; vyjadruje obavy v súvislosti s obmedzenou kapacitou na vyhľadávanie surovín v blízkej budúcnosti; berie na vedomie obmedzené zapojenie európskych spoločností do vyhľadávania surovín v tretích krajinách;

3.   je znepokojený tendenciami tretích krajín obmedzovať prístup k svojim surovinám prostredníctvom opatrení narúšajúcich obchod, uznáva však právo jednotlivých krajín obmedziť prístup k svojim surovinám z environmentálnych dôvodov alebo v prípade potreby kvôli riešeniu kritického nedostatku dodávok; toto právo sa musí uplatňovať spolu s ostatnými vnútroštátnymi opatreniami;

4.  je znepokojený investičnými činnosťami zameranými na lepší prístup k surovinám, ktoré nie sú v súlade s normami spravodlivej a slobodnej hospodárskej súťaže ani so zásadami riadnej správy verejných vecí a trvalej udržateľnosti,

5.  žiada Komisiu, aby podporovala investovanie do výskumu a rozvoja technológií na recyklovanie surovín a účinné a hospodárne využívanie surovín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojich výskumných činnostiach prikladali tomuto cieľu väčší význam;

6.   naliehavo žiada Komisiu, aby riešila otázku slobodného a spravodlivého prístupu k trhom so surovinami v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); žiada Komisiu, aby sa aktívne snažila dosiahnuť cieľ mnohostranného odstránenia opatrení narúšajúcich obchod v surovinovom odvetví a zároveň plne dodržiavala obmedzenia založené na rozvojových dôvodoch najmenej rozvinutých krajín;

7.   žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na otázku slobodného a nediskriminačného prístupu k trhom so surovinami vo všetkých dvojstranných rokovaniach o dohodách o voľnom obchode alebo o vstupe do WTO; stanovuje zrušenie všetkých opatrení narúšajúcich obchod v surovinovom odvetví za dôležitý cieľ vo všetkých prípadných dohodách, pričom treba súčasne plne dodržiavať rozvojové ciele; zdôrazňuje, že tento cieľ bude pre Európsky parlament dôležitým kritériom pri posudzovaní všetkých prípadných dohôd,

8.  žiada Komisiu, aby zahrnula otázku surovín do stratégie prístupu na trh; víta konzultácie o dodávkach surovín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala koherentnú stratégiu dodávok surovín; požaduje, aby bol zapojený do všetkých fáz týchto činností,

Úsilie zamerané na prínos surovín pre rozvojové krajiny a najmä pre najmenej rozvinuté krajiny

9.  s poľutovaním konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, sa nedokážu vymaniť z produkcie a vývozu surovín a komodít, ktorých nestále ceny dlhodobo klesajú, čo spôsobuje vytváranie vážnych prekážok snahám o zmierňovanie chudoby, ako aj realizácii rozvojových cieľov milénia, ale uznáva, že zvyšujúce sa ceny komodít prispeli k výrazným zlepšeniam, pokiaľ ide o zahraničné účty niektorých rozvojových krajín závislých od primárnych komodít; kladie dôraz na príležitosti, ktoré pre producentské krajiny spočívajú v tom, že budú samé vyhľadávať a riadiť náleziská surovín pri dodržiavaní základných pravidiel transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaže;

10. vyzýva Komisiu, aby sa snažila o účinné odstránenie príčin narúšania tým, že bude na tieto problémy dôrazne upozorňovať pri dvojstranných konzultáciách a rokovaniach, a aby podporovala vypracovanie nových pravidiel WTO na mnohostrannej úrovni;

11. podporuje súčasné snahy rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, diverzifikovať svoje hospodárstva a rozvíjať hospodárske činnosti na vyššej úrovni výrobného procesu, venovať sa aj spracovaniu, uvádzaniu výrobkov na trh, a zvyšovať kvalitu, produktivitu a produkciu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podporovala stratégie rozvoja a diverzifikácie národných komodít prostredníctvom financovania z Európskeho rozvojového fondu;

12. domnieva sa, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj rozvojových krajín má mimoriadny význam vytvorenie regionálnych hospodárskych rámcov a posilnená regionálna spolupráca medzi týmito krajinami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam obchodu medzi južnými krajinami pre hospodársky rozvoj týchto krajín;

13. domnieva sa, že v dlhodobom horizonte by sa mala podporovať regionálna hospodárska a obchodná spolupráca, ktorá by mohla viesť k dohodám o voľnom obchode; zároveň konštatuje, že dohody o voľnom obchode čelia ťažkostiam vyplývajúcim z rôznych regionálnych súvislostí; zastáva názor, že euro-stredomorská dohoda o voľnom obchode by mala byť prioritou vzhľadom na význam obchodu so surovinami v tomto regióne;

14. nabáda rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, aby zvyšovali potrebné investície a konsolidovali hospodársku diverzifikáciu prostredníctvom posilnenej infraštruktúry a budovania inštitucionálnych kapacít, podporovania riadnej správy verejných vecí pri riadení hospodárskeho rozvoja, ako aj uľahčovaní distribúcie výrobkov malovýrobcov na miestne trhy a tiež prístupu k nim, čím sa posilní aj regionálna integrácia a dosiahnu väčšie úspory, naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala pomoc pre obchod ako dôležitý nástroj rozvoja a posilňovala existujúce mechanizmy na prenos technológií, a to najmä na riešenie problematiky klimatických zmien; žiada Komisiu, aby podporovala transparentnosť príjmov zo surovín prostredníctvom programov, ako je Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

15. vyzýva Komisiu a spoločnosti EÚ, aby podporovali prenos technológií nepoškodzujúcich životné prostredie a aby doň investovali;

16. uznáva, že rokovania týkajúce sa rozvojového programu z Dauhy by výrazne obmedzili zvyšovanie ciel; poznamenáva, že Európska únia už upustila od ciel na poľnohospodárske výrobky z najmenej rozvinutých krajín (prostredníctvom iniciatívy Všetko okrem zbraní) a z mnohých krajín AKT (prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve), a podporuje rozvojové krajiny pri určovaní a vykonávaní pravidiel týkajúcich sa osobitných výrobkov a účinných ochranných mechanizmov na udržanie trhov a produkcie týchto krajín;

17. žiada členské štáty Európskej únie a partnerov na celom svete vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, aby ratifikovali základné normy Medzinárodnej organizácie práce a príslušné usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, najmä pokiaľ ide o vyhľadávanie a zušľachťovanie surovín; verí, že zapojenie občianskej spoločnosti a národných parlamentov je pre dosiahnutie environmentálneho a sociálno-hospodárskeho trvalo udržateľného rozvoja mimoriadne dôležité;

18. vyzýva Komisiu, aby uplatňovala komplexnú a vyváženú stratégiu v oblasti prístupu k surovinám, berúc do úvahy záujmy priemyslu EÚ a rozvojových krajín;

19. vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoj kompenzačný finančný plán FLEX s cieľom zabezpečiť jeho pohotové reakcie a účinnosť pri podpore rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín; je presvedčený o potrebe prijať na národnej úrovni príslušné opatrenia prijaté, a tak podporovať prácu konferencie UNCTAD;

20. vyzýva Komisiu, aby zhromaždila údaje a vytvorila štatistiku o medzinárodnom obchode so surovinami a komoditami, ku ktorému dochádza v reálnych podmienkach; je presvedčený, že je nevyhnutné získať jasný obraz o globálnych obchodných tokoch v súvislosti so surovinami a komoditami, ktoré nie sú skreslené čisto špekulatívnymi transakciami, s cieľom lepšie zameriavať opatrenia hospodárskej politiky;

21. uznáva, že liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi potravinárskymi výrobkami a základnými poľnohospodárskymi komoditami spôsobuje, že malí poľnohospodári v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, musia čeliť mnohým novým výzvam; keďže malých poľnohospodárov zväčša tvoria ženy, môže to mať pre ne neprimerane negatívny vplyv, pretože existuje riziko, že sa nedokážu vyrovnať s vonkajšou konkurenciou;

22. podporuje rozvojové krajiny v snahe zabezpečiť prístup k potravinám pre miestne obyvateľstvo; verí, že životaschopný politický priestor sa musí naďalej posilňovať, aby sa umožnilo prijatie pravidiel a opatrení na rozvoj tohto sektora na vnútroštátnej úrovni, ako aj podpora žien, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za uživenie svojich rodín a miestnych spoločenstiev;

23. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili podpísanie multilaterálnych, regionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd Európskou úniou v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné legislatívne opatrenia na začlenenie hodnotenia trvalo udržateľného vplyvu obchodu do prípravy obchodnej politiky EÚ, najmä v súvislosti s oblasťami klimatických zmien, rodovej rovnosti a trvalo udržateľného rozvoja;

24. víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2008 predloží oznámenie zamerané na zlepšenie podmienok udržateľného prístupu k minerálom a druhotným surovinám na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

25. berie do úvahy rastúcu kritiku hospodárskych a environmentálnych výhod výroby agropalív; vyzýva Komisiu, aby podnecovala výskum a inovácie týkajúce sa udržateľných dodávok surovín prostredníctvom účinnej ťažby a rozvoja zdrojov, využívania materiálov a ich obnovy po skončení životnosti;

26. je presvedčený, že ťažba, zber a produkcia surovín a komodít by sa mali realizovať v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti, ktorá prirodzené procesy ekosystémov rešpektuje namiesto toho, aby ich menila;

27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie medzinárodnej dohody o konfliktných zdrojoch, ktorej základným cieľom bude zakázať obchod so zdrojmi, ktorý je príčinou alebo výsledkom ozbrojených konfliktov, zatiaľ trvá na príprave nariadenia, ktorým sa bude zakazovať obchodovanie s konfliktnými zdrojmi a ich uvádzanie na trh v Európskej únii, a naliehavo žiada všetky krajiny zúčastňujúce sa na obchode s diamantmi, aby sa v plnej miere pripojili ku Kimberleyskému certifikačnému systému pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi; požaduje presadzovanie transparentnosti prostredníctvom EITI a ďalších iniciatív;

28. opakovane žiada Komisiu a Radu, aby pri podpore malých a okrajových výrobcov v rozvojových krajinách presadzovali spravodlivý obchod a ďalšie nezávisle sledované obchodné iniciatívy prispievajúce k zvyšovaniu sociálnych a environmentálnych noriem, vyzýva verejné orgány v Európskej únii, aby spravodlivý obchod a kritériá trvalej udržateľnosti začlenili do svojich verejných výberových konaní a stratégií obstarávania;

29. je znepokojený tým, že stále väčšia časť zdrojov zeme sa využíva na chov hospodárskych zvierat; pripomína správu organizácie FAO s názvom Dlhý tieň hospodárskeho dobytka z novembra 2006, v ktorej sa odhaduje, že mäsový priemysel a chov dobytka prispievajú k celkovým celosvetovým emisiám skleníkových plynov 18 %, čo má za následok aj rýchlejšie odlesňovanie v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby v tomto sektore podnikla potrebné kroky a v rámci medzinárodných rokovaní o klíme zaviedla motivačné mechanizmy na zamedzenie odlesňovania;

30. je presvedčený, že EITI, ktorá je zameraná na posilnenie správy prostredníctvom zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti v ťažobnom odvetví, by sa mala realizovať na celom svete s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám lepšie príležitosti na to, aby za svoje prírodné zdroje získali zodpovedajúcu hodnotu;

31. zdôrazňuje, že vysoké ceny ropy zvyšujú potrebu naliehavého a odlišného prístupu v oblasti energetickej politiky, zameraného na zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšené využívanie iných zdrojov energie vrátane obnoviteľnej energie;

32. uvedomuje si, že klimatické zmeny najťažšie postihnú spoločenstvá, ktoré už čelia závažných sociálnym a ekonomickým problémom; chápe, že najmä ženy sú mimoriadne zraniteľnou skupinou obyvateľstva; podporuje snahy o prispôsobenie sa na miestnej úrovni prostredníctvom príslušnej medzinárodnej finančnej a technickej podpory;

33 je znepokojený tým, že Čína neumožňuje zahraničným spoločnostiam vlastniť väčšinový podiel v odvetviach ako oceliarstvo a zaviedla rôzne mechanizmy, ktoré bránia vývozu kovových surovín alebo zabezpečujú vládnu podporu ich nákupu z vonkajších zdrojov; uznáva, že takáto prax spôsobuje priemyslu EÚ vážne ťažkosti a je nutné sa ňou zaoberať s využitím všetkých dostupných nástrojov vrátane posilneného dialógu;

34 zdôrazňuje, že nová obchodná politika niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, najmä Číny, ktoré vyhľadávajú suroviny na celom svete, predovšetkým v Afrike, má výrazne negatívny vplyv na prístup Európskej únie ku komoditám na tomto kontinente v dôsledku prístupu založeného na dvojstranných vzťahoch medzi štátmi a na zanedbávaní ľudských práv, sociálnej zodpovednosti podnikov a environmentálnych a sociálnych noriem;

35. víta iniciatívu Komisie ohlásenú v spomínanom oznámení KOM(2008)0108, ktorej cieľom je naďalej využívať všetky existujúce nástroje na odstránenie obchodných praktík porušujúcich medzinárodné obchodné dohody;

36. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a príslušným medzinárodným organizáciám, ako sú konferencia UNCTAD, WTO, Svetová banka, Spoločný komoditný fond a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo.

• [1]  Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 277.
• [2]  Ú. v. EÚ C 39 E, 13.2.2004, s. 79.
• [3]  Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 607.
• [4]  Ú. v. 298 E, 8.12.2006, s. 261.
• [5]  Ú. v. 287 E, 29.11.2007, s. 548.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0196.
• [7]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0203.
• [8]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0576.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rozvojové ciele milénia prijaté OSN v roku 2000 predstavovali prísľub nádeje od najbohatších krajín sveta tým najchudobnejším. V priebehu 15 rokov sa malo dosiahnuť osem cieľov, ktorými by sa výrazne zlepšila situácia najchudobnejších krajín a národov sveta. Boli zamerané na odstránenie extrémnej chudoby a zlepšenie rovnoprávneho postavenia mužov a žien. Všetkým deťom sa mala dať šanca na základné vzdelanie a malo sa zastaviť šírenie choroby AIDS. Jednotlivým cieľom boli priradené číselné ukazovatele, aby sa umožnilo nepretržité hodnotenie postupu vykonaných prác.

V roku 2005 sa skončila prvá tretina tohto obdobia a nastal čas na vypracovanie prvého hodnotenia pokroku. V septembri 2005 sa konalo mimoriadne zasadnutie organizácie OSN. Zo stretnutia vyplynulo, že napriek určitému dosiahnutému pokroku sa musí vyvinúť ďalšie úsilie, ak sa majú ciele do roku 2015 naozaj splniť, najmä v súvislosti s najchudobnejšími krajinami sveta.

Možnosť dosiahnutia rozvojových cieľov závisí od množstva faktorov. Je potrebné vypracovať medzinárodné iniciatívy, ako aj prijať vnútroštátne opatrenia v rôznych krajinách. Inými slovami, pravdepodobne neexistuje jedno všeobecné nápravné opatrenie, prostredníctvom ktorého by najvyšší svetoví predstavitelia dokázali odstrániť chudobu.

Rýchle klimatické zmeny sú najväčšou hrozbou pre dosiahnutie týchto rozvojových cieľov milénia. Hoci najväčší podiel na historických emisiách skleníkových plynov majú priemyselné krajiny, najzávažnejšie sú nimi ovplyvňované rozvojové krajiny. Záplavy, suchá a dramatické zmeny počasia sú už priamym dôsledkom globálneho otepľovania.

V novembri 2007 sa v poslednej časti štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy uvádzalo, že emisie skleníkových plynov sa musia do roku 2020 znížiť o 25 až 40 %. To isté sa zdôraznilo v decembri 2007 na konferencii v Bali. Na vypracovanie opatrení potrebných na podstatné zníženie emisií skleníkových plynov musí existovať koordinácia vo všetkých politických oblastiach. Na boji proti klimatickým zmenám sa musí podieľať aj obchodná politika; musia sa znížiť nepotrebné emisie a nájsť politické nástroje na zjednodušenie obchodu s ekologickými produktmi (nové inteligentné technológie atď.). V tomto boji proti klimatickým zmenám musí EÚ zastávať vedúce miesto.

Do veľkej miery to však závisí od financovania a prístupu k rôznym zdrojom. Tento cieľ sa dá dosiahnuť prostredníctvom medzinárodných prevodov z bohatších do chudobnejších oblastí sveta a vhodných iniciatív rozvoja. To však tiež závisí od odpustenia veľkých dlhov chudobným krajinám. Od USA, EÚ a iných bohatých krajín sa dnes nevyžaduje rétorika a ďalšie sľuby: je načase tieto sľuby splniť. Inak sa bude len ďalej brzdiť dosahovanie reálnych výsledkov pri plnení rozvojových cieľov milénia.

Ďalším rozhodným krokom musí byť vytvorenie a zlepšenie podmienok na zvyšovanie blahobytu a zdrojov na miestnej úrovni v rozvojových krajinách. V tomto bode sa začína objasňovať, do akej miery je obchod so surovinami dôležitý pre rozvoj. Väčšina rozvojových krajín je v súčasnosti výrazne závislá od vývozu niekoľkých surovín, napríklad kávy či kakaa.

Ceny týchto výrobkov určitý čas stagnujú, najmä v porovnaní s vývojom cien priemyselných alebo kapitálových tovarov. To znamená, že v mnohých rozvojových krajinách klesajú výnosy z vývozu, ale dovoz sa zároveň zdražuje.

Okrem všeobecnej stagnácie cien je ďalšou dôležitou črtou obchodu so surovinami krátkodobá cenová citlivosť, ktorá sa vyskytuje na niektorých trhoch. V niektorých prípadoch to znamená, že cena komodity v priebehu niekoľkých mesiacov veľmi rýchlo stúpa alebo klesá. Táto citlivosť je čiastočne podmienená ťažkosťami výroby vyplývajúcimi zo zmien počasia a/alebo technických inovácií, na základe ktorých sa zmenili systémy výroby a dopravy.

Rozvojovej krajine, ktorej významnú časť štátnych príjmov tvorí vývoz jednej alebo len niekoľkých surovín, môžu tieto prudké výkyvy cien a príjmov spôsobovať veľké problémy. Tie majú lavínovitý efekt na vnútroštátne plánovanie a verejné výdavky. Okrem toho je potom pre prvovýrobcov ťažšie plánovať alebo predvídať ďalšie investičné kroky.

Iba v posledných rokoch začali ceny surovín prudko stúpať. Tento trend do veľkej miery spôsobuje prudký nárast dopytu zo strany nových rozvíjajúcich sa hospodárstiev, napríklad Číny, problémy výroby z dôvodu klimatických zmien a využívanie obilnín na krmivo pre dobytok a výrobu biopalív.

Napriek tomu sú vyhliadky do budúcnosti neisté. Hospodárstvo USA zažíva recesiu a ak sa v čínskom priemysle vyskytne viacero prekážok, situácia sa môže rýchlo zmeniť. Ovplyvní to aj obchod so surovinami. Rýchle zmeny môžu byť aj dôsledkom špekulácií so surovinami, ktoré sa na medzinárodných trhoch tiež vyskytujú a vďaka ktorým môžu ceny jednotlivých tovarov prudko stúpať alebo stagnovať.

Z hľadiska rozvoja prináša obchod so surovinami mnohé témy na zamyslenie. Patria k nim nepretržitá snaha o stabilizáciu výnosov v kontexte výkyvov cien, teda predpovedateľnosť v krajinách výrobcov. Na skončenie tejto situácie možno využiť mnoho rôznych politických nástrojov. Jednou z možností je vytvoriť medzinárodný finančný systém na stabilizáciu výnosov v jednotlivých vývozných krajinách. Dôležité skúsenosti v tejto oblasti prináša európsky systém FLEX, prostredníctvom ktorého sa poskytuje podpora krajinám AKT, a práca konferencie UNCTAD a ďalších subjektov.

Ďalším aspektom je potreba znižovať závislosť od vývozu surovín zintenzívnením diverzifikácie hospodárstva v jednotlivých rozvojových krajinách. Modernejšie výrobné systémy, ktoré umožňujú spracovanie a výrobu tovarov s vyššou pridanou hodnotou, prinesú väčší blahobyt a predvídateľnejšie výnosy. V tejto súvislosti by sa malo viac podpory poskytnúť stratégiám na miestnu diverzifikáciu, regionálnej integrácii a regionálnym investíciám.

Z tohto hľadiska zohráva mimoriadne dôležitú úlohu najmä poľnohospodárstvo. V mnohých chudobných krajinách je poľnohospodárstvo hlavným priemyselným odvetvím, vytvára všetky druhy pracovných príležitostí a poskytuje potraviny pre spotrebu domáceho obyvateľstva. Investície a iniciatívy v sektore poľnohospodárstva majú dôležitý vplyv prostredníctvom sociálneho hospodárstva rozvojových krajín. Taktiež významne ovplyvňujú ženy, ktoré často zohrávajú ústrednú úlohu v pôvodnom poľnohospodárstve.

Do dosiahnutia rozvojových cieľov milénia v roku 2015 chýba sotva sedem rokov. Čas beží. Prebiehajúci vývoj zároveň sťažujú riziká vyplývajúce z klimatických zmien. Sú potrebné ďalšie snahy a zdroje. Nevyhnutnou sa stáva medzinárodná spolupráca a schopnosť konať na vnútroštátnej úrovni. Rýchle zmeny, ktorým v súčasnosti čelíme na medzinárodných trhoch so surovinami, ešte viac zdôrazňujú potrebu konať z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a celosvetovej solidarity.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.3.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Syed Kamall, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Iuliu Winkler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Harlem Désir, Jens Holm, Sajjad Karim, Rovana Plumb, Zuzana Roithová, Zbigniew Zaleski
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sepp Kusstatscher