Postup : 2008/2001(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0136/2008

Predkladané texty :

A6-0136/2008

Rozpravy :

PV 21/05/2008 - 3
CRE 21/05/2008 - 3

Hlasovanie :

PV 21/05/2008 - 5.12
CRE 21/05/2008 - 5.12
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0223

NÁVRH PRIEBEŽNEJ SPRÁVY     
PDF 200kWORD 171k
8.4.2008
PE 400.387v03-00 A6-0136/2008

o vedeckých faktoch o klimatických zmenách: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces

(2008/2001(INI))

Dočasný výbor pre klimatické zmeny

Spravodajca: Karl-Heinz Florenz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vedeckých faktoch o klimatických zmenách: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces

(2008/2001(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje rozhodnutie z 25. apríla 2007 o zriadení Dočasného výboru pre klimatické zmeny(1), prijaté v súlade s článkom 175 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 8. – 9. marca 2007,

–   so zreteľom na vyhlásenie summitu G8 zo 7. júna 2007 vydané v Heiligendamme s názvom Klimatické zmeny, energetická účinnosť a energetická bezpečnosť – výzvy a príležitosti pre svetový hospodársky rast,

–   so zreteľom na závery štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), vydanej 17. novembra 2007 vo Valencii v Španielsku, a so zreteľom na ďalšie štúdie zadané národnými vládami alebo vypracované inými orgánmi OSN,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom O pokroku pri dosahovaní cieľov Kjótskeho protokolu (KOM(2007)0757),

–   so zreteľom na spoločné parlamentné stretnutie o klimatických zmenách medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi z 1. – 2. októbra 2007,

–   so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán (COP 13) Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a so zreteľom na tretiu konferenciu a zároveň schôdzu zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), ktorá sa konala na Bali v Indonézii v dňoch 3. – 15. decembra 2007,

–   so zreteľom na verejné vypočutia a výmeny názorov s významnými osobnosťami, na výsledky návštev delegácií Dočasného výboru pre klimatické zmeny, a najmä na informácie získané z prezentácií odborníkov a následnej diskusie počas tematickej schôdze o klimatickom vplyve rôznych úrovní otepľovania z 10. septembra 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na priebežnú správu Dočasného výboru pre klimatické zmeny (A6‑0136/2008),

A.  keďže na základe svojho mandátu musí Dočasný výbor pre klimatické zmeny vypracovať odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien a keďže tieto odporúčania by mali vychádzať z najmodernejšieho výskumu a nemali by z nich byť vylúčené najnovšie vedecké dôkazy,

B.  keďže priebežná správa dočasného výboru sa zaoberá výhradne vplyvmi a účinkami klimatických zmien založenými na vedeckých poznatkoch, keďže v záverečnej správe sa sformulujú návrhy pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien v súlade s mandátom dočasného výboru a na základe všetkých informácií, ktoré výbor počas svojho pôsobenia zhromaždil, a keďže do záverečnej správy sa zahrnie aj stanovisko Parlamentu na rokovaniach týkajúcich sa medzinárodného rámca pre politiku v oblasti klímy po roku 2012 so zreteľom na konferenciu COP 14, ktorá sa uskutoční v decembri 2008 v Poznani v Poľsku,

C. keďže vedecký konsenzus o pôvode a príčinách klimatických zmien je zavedený a uznávaný na celom svete v rámci i mimo krajín Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, keďže od prvej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy z roku 1990 sa vedecké poznatky a chápanie prevažne ľudského pôvodu súčasného trendu globálneho otepľovania podstatne rozšírili a dnes sa považujú za vedecké fakty, keďže existuje pevný vedecký konsenzus o úlohe, ktorú v celosvetovej klíme zohrávajú antropogénne emisie skleníkových plynov, a keďže vzhľadom na uskutočnené posúdenie rizík si neistota vyžaduje skôr opatrenia než odklad opatrení,

D.  keďže poznatky o klimatických zmenách a príčinách globálneho otepľovania získané do dnešného dňa prostredníctvom výskumu a zhromažďovania údajov postačujú na vyvolanie politických opatrení a začatie rozhodovacieho procesu, ktorý je naliehavo potrebný na výrazné zníženie emisií a prípravu na nevyhnutné klimatické zmeny,

E.  keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy stúpli celosvetové emisie oxidu uhličitého od roku 1970 do roku 2004 o približne 80 % a tento rast bol spôsobený predovšetkým používaním fosílnych palív,

F.  keďže výskum založený na pozorovaniach a vytváraní modelov poukazuje na riziko vážnych dôsledkov pre našu planétu, ak sa rýchle neprijmú opatrenia na spomalenie či dokonca zastavenie zvyšovania emisií CO2 a iných skleníkových plynov podľa zoznamu skleníkových plynov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy,

G.  keďže v mnohých nových vedeckých štúdiách vypracovaných po skúmanom období zahrnutom v štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy boli namerané a poskytnuté údaje, ktoré potvrdzujú trend globálneho otepľovania, a ďalej zhodnotené dôsledky klimatických zmien na ľudstvo z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a ekologického, ako aj potreba prispôsobiť sa im a zmierniť ich,

H.  keďže Sternova hodnotiaca správa dospela k záveru, že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, ročné náklady predpokladaných klimatických zmien v roku 2050 budú dosahovať 5 až 20 % HDP, ako aj k záveru, že ciele v oblasti klímy je možné splniť, ak sa odteraz na opatrenia v tejto oblasti vynaloží 1 % HDP ročne,

I.  keďže v pokračujúcej vedeckej diskusii sa už nespochybňujú zásadné príčiny globálneho otepľovania a klimatických zmien a keďže celá vedecká diskusia je len výrazom vedeckého pokroku zameraného na objasnenie zostávajúcich neistôt alebo pochybností a je historicky poznačená hľadaním hlbšieho poznania vplyvu ľudskej činnosti na prírodné procesy,

J.  keďže nedávne vedecké štúdie priniesli ďalšie dôkazy antropogénneho narušenia zemskej atmosféry, keďže fyzika klimatických zmien hodnotí konkrétne následky už existujúcich úrovní globálneho otepľovania spôsobeného emisiami z minulosti a keďže údaje z týchto štúdií zdôrazňujú naliehavú potrebu adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktoré treba prijať, aby sa obmedzilo alarmujúce ohrozenie ľudstva, biodiverzity flóry a fauny, biotopov a infraštruktúry, a to v prvom rade v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a iných bohatších častiach sveta,

K.  keďže veda určila niekoľko takzvaných bodov zlomu v klimatickom systéme Zeme, keďže tieto body zlomu predstavujú body, z ktorých už niet návratu z dôvodu prakticky nezvratných dôsledkov klimatických zmien, ktoré už ľudstvo nemôže primerane ovplyvniť, keďže tieto body zlomu a nimi spustené nezastaviteľné bio-geofyzikálne procesy nie je možné v plnej miere zahrnúť do existujúcich scenárov o klíme v budúcnosti a keďže medzi takéto body zlomu patria: topenie trvalo zamrznutej zeme a z neho plynúce uvoľňovanie veľkého množstva metánu do atmosféry; topenie ľadovcov spojené so zvýšením miery absorpcie slnečného žiarenia a nižšou rozpustnosťou CO2 v morskej vode, čo prinesie zvýšenie teploty, keďže so zvyšovaním teploty majú tieto faktory z dôvodu účinku pozitívnej spätnej väzby tendenciu postupne zintenzívňovať globálne otepľovanie,

L.  keďže pri 20 – 30 % všetkých biologických druhov sa predpokladá zvýšené riziko vyhynutia v prípade zvýšenia teplôt o 1,5 – 2,5 °C a keďže tento podiel v prípade zvýšenia teplôt o 3,5 °C je 40 – 70 %, čím sa zmierňovanie klimatických zmien stáva kriticky dôležité pre záchranu globálnej biodiverzity a zachovanie služieb ekosystému,

M.  keďže vedecký konsenzus vyjadrený vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy vedie k záveru, že s cieľom vyhnúť sa vážnym rizikám sa úroveň celosvetových emisií skleníkových plynov musí znížiť v porovnaní s rokom 2000 o 50 až 85 %, keďže tento cieľ bude čoraz ťažšie dosiahnuť, ak sa celosvetové emisie skleníkových plynov budú do roku 2020 alebo dlhšie naďalej zvyšovať, keďže takmer všetky členské štáty dosahujú dobrý pokrok v snahe splniť svoje individuálne ciele v rámci rozdelenia záťaže v EÚ, a tak zvyšujú šance, že sa EÚ podarí dosiahnuť kjótske ciele do roku 2012, a keďže aj napriek tomu budú musieť členské štáty po roku 2012 ešte výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov, ak majú splniť kolektívne ciele pre rozvinuté krajiny prijaté na zasadnutí Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990,

N.  keďže štvrtá hodnotiaca správa IPCC ukazuje, že pozitívne väzby medzi otepľovaním a znižovaním pohlcovačov uhlíka na súši a v oceánoch si môžu vyžiadať ďalšie výrazné zníženie emisií s cieľom stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov,

O.  keďže v EÚ existuje politický konsenzus o veľkom význame dosiahnutia strategického cieľa, podľa ktorého celosvetové zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2 °C, a keďže teplota na celom svete sa za uplynulých 100 rokov zvýšila o 0,74 °C a nevyhnutne naďalej porastie o 0,5 – 0,7 °C z dôvodu emisií z minulosti,

P.  keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sa celosvetová úroveň emisií skleníkových plynov v porovnaní s predindustriálnym obdobím zvýšila a v súčasnosti rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým, pričom v rokoch 1970 až 2004 sa v dôsledku ľudskej činnosti zvýšila o 70 % a od roku 1990 sa výrazne zvýšila o 24 %, a keďže mnohé prírodné systémy na všetkých kontinentoch a vo väčšine oceánov už postihli regionálne klimatické zmeny v podobe zvyšujúcich sa teplôt, zmien zrážkových a poveternostných modelov a zvýšeného nedostatku vody,

Q.  keďže pre klimatický systém je podstatné celkové množstvo nahromadených skleníkových plynov emitovaných do atmosféry, a nie relatívne emisie či relatívne zníženia, a preto je na účely predchádzania nebezpečnej zmene klímy najvýznamnejším určujúcim faktorom celkové množstvo emisií skleníkových plynov v budúcich rokoch a desaťročiach,

R.  keďže štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy po prvý raz zhrnula jestvujúce a zdokumentované rozsiahle dôsledky zmien súčasnej klímy pre Európu, ako je napríklad ústup ľadovcov, dlhšie vegetačné obdobia, posuny v rozšírení biologických druhov a zdravotné vplyvy bezprecedentne silných horúcich vĺn, keďže zaznamenané zmeny zodpovedajú tým, ktoré sa predpokladali pre budúce klimatické zmeny, keďže z celkového pohľadu budú v Európe takmer všetky regióny negatívne ovplyvnené niektorými budúcimi dôsledkami zmeny klímy, ktoré spôsobia problémy mnohým sociálno-ekonomickým odvetviam, a keďže sa očakáva, že zmena klímy zvýši regionálne rozdiely v prírodných zdrojoch Európy, napr. v dostupnosti vody,

S.  keďže sa očakáva, že zmena klímy spolu s masívnou urbanizáciou spôsobenou rastom populácie zvýši teplotu v mestách s priamymi negatívnymi dôsledkami na zdravie a prosperitu obyvateľov miest,

T.  keďže existujúce politiky zamerané na zmiernenie klimatických zmien a s nimi súvisiace postupy trvalo udržateľného rozvoja, ktoré je v každom prípade nutné zintenzívniť, aj tak nebudú dostatočné na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov v priebehu nasledujúcich desaťročí a keďže podľa vedeckých odporúčaní je možnosť úspešnej stabilizácie celosvetovej koncentrácie skleníkových plynov na úrovni zodpovedajúcej 50 %-nej pravdepodobnosti zachovania zmeny klímy na úrovni 2 °C ohraničená rokom 2015, keď budú celosvetové emisie kulminovať,

U.  keďže podľa príspevku pracovnej skupiny III k štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy je na dosiahnutie najnižších úrovní hodnotených panelom IPCC k dnešnému dňu a im zodpovedajúceho obmedzenia možných škôd potrebné, aby strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy uvedené v jeho prílohe I do roku 2020 ako celok znížili emisie o 25 – 40 % oproti roku 1990,

V.  keďže ďalšia hodnotiaca správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy bude pravdepodobne uverejnená až v roku 2012 alebo 2013 a keďže dodatočné poznatky získané z recenzovanej vedeckej literatúry a z vedeckých správ zadaných vládami alebo vypracovaných inými medzinárodnými orgánmi alebo inštitúciami OSN, akými sú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Rozvojový program OSN (UNDP), Svetová meteorologická organizácia (WMO) alebo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), významnou mierou prispievajú k hlbšiemu chápaniu súčasných a budúcich dôsledkov klimatických zmien na ľudstvo a životné prostredie, ako aj k prispôsobeniu sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaniu,

W.  keďže väčšina výsledkov týchto dodatočných štúdií zdôrazňuje naliehavú potrebu neodkladne reagovať na globálne otepľovanie, keďže najmä najnovšie údaje Svetovej meteorologickej organizácie zverejnené v decembri 2007 ukazujú, že desaťročie od roku 1998 do roku 2007 bolo doteraz najteplejšie a samotný rok 2007 bude patriť medzi 10 najteplejších zaznamenaných rokov s očakávanou teplotnou anomáliou 0,41 °C nad dlhodobým priemerom, a keďže rok 2007 bol poznačený teplotnými anomáliami, ktoré v niektorých častiach Európy presahovali dlhodobé mesačné priemerné hodnoty v mesiacoch január a apríl až o 4 °C,

X.  keďže globálne otepľovanie a rôzne rozmery klimatických zmien treba vnímať aj z hľadiska iných celosvetových problémov, akými sú chudoba alebo celosvetové problémy v oblasti zdravia, pretože rastúce teploty, suchá, záplavy a stále častejšie extrémne klimatické javy ich ešte prehĺbia, keďže klimatické zmeny by mohli ohroziť schopnosť krajín ísť cestou trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnuť rozvojové ciele milénia a keďže zmena klímy by mohla vážne ohroziť príklady úspešného rozvoja, a preto by sa mala stať spoločným bodom medzinárodnej spolupráce,

1.  víta, že zmluvné strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy na svojom stretnutí na Bali uznali, že štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy je doteraz najkomplexnejším a najautoritatívnejším hodnotením klimatických zmien, ktoré poskytuje integrovaný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné problémy a zároveň povzbudzuje na využívanie týchto informácií pri vytváraní a zavádzaní národných politík v oblasti klimatických zmien;

2.  je presvedčený, že veda dosahuje pokrok tým, že konfrontuje akceptované poznatky a hypotézy s konkurenčnými myšlienkami a uplatňuje postupy vzájomného hodnotenia; chváli Medzivládny panel pre zmenu klímy za jeho prácu a schopnosť zapojiť do nej prácu tisícov vedcov; domnieva sa, že Medzivládny panel pre zmenu klímy by mal brať nové argumenty vážne, aby naďalej garantoval dôveryhodnosť a kvalitu svojho výskumu;

3.  považuje vedu o klimatických zmenách za zavedenú a pripomína svoj záväzok voči strategickému cieľu EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie priemernej teploty na menej ako 2 °C oproti predindustriálnym úrovniam, čo sa dá podľa niekoľkých vedeckých správ pri atmosférickej koncentrácii skleníkových plynov 400 – 450 milióntin (ppm) ekvivalentu CO2 dosiahnuť s približne 50 %-nou pravdepodobnosťou a čo si podľa štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy vyžiada, aby priemyselné krajiny do roku 2020 znížili svoje emisie skleníkových plynov o 25 – 40 % oproti úrovni v roku 1990; domnieva sa, že napriek tomu by sa celé úsilie o zníženie emisií malo zamerať na to, aby zvýšenie teploty ostalo hlboko pod hranicou 2°C, keďže už takáto úroveň oteplenia by mala zásadný vplyv na našu spoločnosť a životný štýl jednotlivcov a priniesla by aj významné zmeny ekosystémov a vodných zdrojov;

4.  uznáva, že predpovede na rok 2050 jasne dokazujú, že treba začať konať už dnes; zdôrazňuje, že príležitosť na prijatie opatrení na zmiernenie klimatických zmien potrebných na splnenie cieľa 2 °C existuje len do polovice budúceho desaťročia;

5.  zdôrazňuje, že vedecké poznatky zo všetkých kontinentov a väčšiny oceánov dokazujú, že mnohé prírodné systémy už postihli regionálne klimatické zmeny spôsobené emisiami uhlíka z priemyselných krajín v minulosti; zdôrazňuje, že bolo vedecky dokázané, že hlavnou príčinou globálneho otepľovania je predovšetkým činnosť ľudí, a že úroveň získaných poznatkov dostatočným spôsobom dokazuje antropogénne narušenie zemskej atmosféry;

6.  zdôrazňuje, že predpokladané okyslenie oceánov spôsobené zvyšujúcou sa úrovňou CO2 môže mať veľmi vážne dôsledky pre morské ekosystémy, a vyzýva na ďalší výskum v tejto oblasti, ktorý by prehĺbil naše chápanie tohto problému a vyvodil závery pre politiku;

7.  zdôrazňuje, že vedecké výsledky jasne ukazujú, akým spôsobom budú klimatické zmeny v blízkej budúcnosti v jednotlivých regiónoch prebiehať, pričom sa ukazuje, že globálne otepľovanie je problémom rozvoja, ako aj životného prostredia na celom svete, a najviac zasiahne chudobných ľudí a rozvojové krajiny; domnieva sa, že prispôsobenie sa klimatickým zmenám zamerané na zvládnutie nevyhnutných dôsledkov globálneho otepľovania spôsobeného emisiami priemyselne rozvinutých krajín z minulosti je rovnako dôležité ako intenzívne úsilie o zmiernenie klimatických zmien s cieľom zabrániť ďalšiemu, už nezvládnuteľnému globálnemu otepľovaniu;

8.  zdôrazňuje, že tzv. body zlomu, medzi ktoré patrí okrem iného odumieranie amazonského pralesa, topenie grónskeho ľadovca a západoantarktického pevninského ľadovca, prudké slabnutie indického monzúnu a masívne uvoľňovanie metánu zo sibírskej tundry, sú ťažko predvídateľné, ale pri súčasných podmienkach zmeny klímy môžu všetky veľmi pravdepodobne dosiahnuť svoj kritický bod v priebehu tohto storočia; zdôrazňuje, že vyhnutie sa týmto zlomovým bodom si vyžiada výraznejšie úsilie o zmiernenie, než aké sa uvádza vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy;

9.  v tejto súvislosti víta výsledok konferencií COP 13 a COP/MOP 3 vychádzajúci z uznávaného vedeckého poradenstva, a najmä harmonogram úloh z Bali, ktorý by sa mal hodnotiť na konferencii COP 14 v roku 2008 a ktorý by mal viesť k dohode o komplexnom režime do roku 2009; víta aj úlohu pridelenú skupine expertov na prenos technológií, ktorá má zhodnotiť nedostatky a prekážky využitia finančných zdrojov a prístupu k finančným zdrojom poskytovaným rozvojovým krajinám, ak sa zaviažu prijať na národnej úrovni vhodné merateľné, kontrolovateľné a overiteľné opatrenia na zmiernenie vplyvu; rovnako víta vytvorenie adaptačného fondu a zahrnutie lesov do novej dohody o ochrane klímy zameranej na to, aby sa zabránilo ďalšiemu odlesňovaniu a uhlíkovým emisiám z lesných požiarov a požiarov rašelinísk, ktoré spôsobujú aj miestnym spoločenstvám veľké škody vrátane vyvlastňovania pôdy prostredníctvom nelegálnych alebo pololegálnych postupov;

10.  odsudzuje vedecky nepodložené snahy vykresliť výsledky štúdií o príčinách a dôsledkoch klimatických zmien za pochybné, neisté či otázne; chápe však, že vedecký pokrok bol vždy poznačený pochybnosťami, postupným odstraňovaním týchto pochybností a hľadaním vysvetlenia mimo hlavného vedeckého prúdu danej doby;

11.  preto verí, že ďalší výskum zameraný na lepšie pochopenie príčin a dôsledkov globálneho otepľovania je pre zodpovedné rozhodovanie nevyhnutný; domnieva sa však, že úroveň súčasných poznatkov postačuje na naliehavé vypracovanie politík, ktorými by sa dosiahlo zníženie emisií skleníkových plynov obmedzujúce zmenu klímy na +2 °C, a na prijatie opatrení zameraných na prispôsobenie sa súčasným klimatickým zmenám;

12.  zdôrazňuje potrebu ďalšej analýzy a výskumu dôsledkov zmien klímy, napríklad vplyvov na hospodársku konkurencieschopnosť, náklady na energie a sociálny rozvoj v Európe, úlohu využívania pôdy, lesy a odlesňovanie, úlohu morského prostredia a výpočet externých nákladov súvisiacich s podnebím pre priemysel, v neposlednom rade pre odvetvie dopravy, vrátane kvantifikácie vplyvov znečistenia z leteckej dopravy; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie štúdie s cieľom začleniť prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a znižovanie rizika do opatrení politiky rozvoja a znižovania chudoby;

13.  prihovára sa za ďalší výskum dôsledkov politiky podpory biopalív a ich vplyvu na zvýšenú mieru odlesňovania, rozširovanie obrábanej pôdy a svetové zásoby potravín;

14.  domnieva sa, že sprostredkovanie vedeckých dôkazov o vplyve ľudskej činnosti na celosvetovú klímu musí byť hlavným prvkom širšieho úsilia o zvýšenie informovanosti verejnosti a následné získanie a udržanie jej podpory pre politické opatrenia zamerané na obmedzenie uhlíkových emisií, napríklad interakcie s rôznymi sociálnymi aktérmi, a to nielen v priemyselne rozvinutých krajinách, ale aj v rozvíjajúcich sa hospodárstvach; žiada Medzivládny panel pre zmenu klímy, aby sprístupnil zhrnutie svojich hodnotiacich správ verejnosti; ďalej sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť aj životný štýl jednotlivcov, a preto by sa informovanie o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania malo stať súčasťou vzdelávacích programov;

15.  vyzýva preto vedeckú obec a politických predstaviteľov, aby so zreteľom na skutočnosť, že aj spoločenstvá s dobre rozvinutou schopnosťou prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy sú naďalej zraniteľné voči extrémom a nepredvídateľným udalostiam, spojili sily pri zvyšovaní informovanosti a lobovaní za „malé veci, ktoré by mohli priniesť zmenu“;

16.  zdôrazňuje, že podrobné informácie potrebné na vzdelávanie o životnom štýle produkujúcom nízke uhlíkové emisie, vrátane napríklad vyhlásení o bilancii skleníkových plynov na spotrebnom tovare a zodpovedajúceho označovania, sú dnes veľmi slabo rozvinuté a musia sa v krátkom čase rozvinúť; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by v ideálnom prípade mali vychádzať zo spoločných noriem a mali by zohľadňovať aj zahrnuté emisie skleníkových plynov plynúce z dovozu;

17.  vyzýva Dočasný výbor pre klimatické zmeny, aby pokračoval vo svojej činnosti a aby na konci svojho mandátu predložil Parlamentu správu, ktorá bude podľa možností obsahovať odporúčania týkajúce sa opatrení alebo iniciatív, ako aj opatrení na prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov, ktoré by EÚ mala prijať v súvislosti so svojou budúcou integrovanou politikou v oblasti klimatických zmien, v súlade s cieľom EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie teploty pod 2 °C a v súlade so zisteniami a odporúčaniami štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy;

18.  vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby v súlade s odporúčaniami vedeckej obce obhajovali na najvyššej úrovni rokovania a dialóg o strategickom rozšírení vysoko prepracovaných stratégií, zásad a noriem EÚ alebo krajín mimo EÚ v oblasti vedeckého výskumu a opatrení na boj proti zmene klímy na všetky partnerské krajiny po celom svete;

19.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 652.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Mandát a ciele Dočasného výboru pre klimatické zmeny

Boj proti klimatickým zmenám sa za posledných dvanásť mesiacov dramaticky zintenzívnil. Začalo to rozhodnutím samitu na jar 2007, v ktorom sa stanovil cieľ znížiť emisie do roku 2020 o 20%, využívať obnoviteľné zdroje a energetickú účinnosť. Po tomto rozhodnutí nasledovalo niekoľko významných udalostí na medzinárodnej úrovni, akými boli samit G8 v Heiligendamme, diskusia Bezpečnostnej rady OSN o vplyve klimatických zmien na mier a bezpečnosť, stretnutie najväčších producentov emisií zvolané Spojenými štátmi, odovzdanie Nobelovej ceny Alovi Gorovi a vedcom Medzivládneho panela pre zmenu klímy, ratifikácia Kjótskeho protokolu Austráliou, a nakoniec prijatie takzvaného akčného plánu z Bali, ktorý snáď bude viesť k uzavretiu novej medzinárodnej dohody v oblasti klimatických zmien v Kodani v decembri 2009.

Vytvorenie dočasného výboru s cieľom získať rôzne stanoviská z mnohých odlišných politických oblastí týkajúcich sa klimatických zmien je reakciou a snahou Európskeho parlamentu  prispieť k zvýšeniu informovanosti o tejto problematike a k tomu, aby sa výzva, ktorú klimatické zmeny predstavujú, dostala do popredia medzinárodného záujmu.  

Dočasný výbor pre klimatické zmeny (CLIM) tvorí 60 poslancov EP z rôznych strán a ich úlohou je prostredníctvom horizontálneho prístupu predkladať návrhy týkajúce sa politiky EÚ v oblasti klimatických zmien a koordinovať stanovisko EP v rokovaniach o budúcej medzinárodnej dohode v oblasti klímy.

Ustanovujúca schôdza Dočasného výboru pre klimatické zmeny sa konala 22. mája 2007 po tom, ako Konferencia predsedov rozhodnutím z 19. apríla 2007 navrhla Parlamentu vytvoriť Dočasný výbor pre klimatické zmeny a plenárne zasadnutie svojím rozhodnutím z 25. apríla 2007 jeho vytvorenie schválilo.

Výbor CLIM má nasledujúce právomoci a zodpovednosti:

a) formulovať návrhy pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien a koordinovať stanovisko Parlamentu v rokovaniach týkajúcich sa medzinárodného rámca pre politiku v oblasti klímy po roku 2012,

b) analyzovať a vyhodnotiť stav klimatických zmien a navrhnúť vhodné opatrenia na všetkých úrovniach doplnené o hodnotenie ich finančných dôsledkov a náklady nečinnosti,

c) vypracovať čo najkomplexnejší prehľad dosiahnutého pokroku a vyhliadok do budúcnosti v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám, a tým poskytnúť Parlamentu podrobnú analýzu vývoja, ktorú Parlament potrebuje na to, aby mohol prijať svoju politickú zodpovednosť,

d) skúmať vplyv dosiahnutého pokroku a budúcich vyhliadok na oblasť životného prostredia a verejného zdravia, ako aj vplyv právny, hospodársky, sociálny, geopolitický a regionálny,

e) analyzovať a hodnotiť uplatňovanie príslušných existujúcich právnych predpisov Spoločenstva,

f) s týmto cieľom nadviazať potrebný kontakt a organizovať stretnutia s parlamentmi a vládami členských štátov a tretích krajín, európskymi inštitúciami a medzinárodnými organizáciami, ako aj predstaviteľmi vedeckej, podnikateľskej a občianskej spoločnosti vrátane miestnych a regionálnych orgánov.

Dočasný výbor na konci svojho mandátu predloží plénu odporúčania týkajúce sa opatrení alebo iniciatív, ktoré treba prijať. Právomoci a povinnosti stálych výborov Parlamentu zodpovedných za prijímanie, realizáciu a vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti klimatických zmien sa však nemenia.

Toto jasné rozdelenie úloh, ako aj potreba riešiť otázku klimatických zmien v kontexte vzťahov s parlamentnými zhromaždeniami tretích krajín, viedli k vytvoreniu konštruktívneho a ústretového vzťahu medzi dočasným výborom, stálymi výbormi a medziparlamentnými delegáciami, ktorým sa má zabezpečiť, aby bol prínos Európskeho parlamentu k danej problematike zosúladený, súdržný a účinný.

Pracovné metódy a pracovný program

Klimatické zmeny vážnym spôsobom ovplyvňujú nielen ekosystémy, ale aj hospodárstvo ako celok, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a vody, ako aj migráciu. Politiky v oblasti priemyslu a energie, dopravy, výskumu a vývoja, poľnohospodárstva a životného prostredia preto musia byť prepojené a lepšie koordinované, aby bolo možné dosiahnuť ciele zmiernenia klimatických zmien.

Horizontálny prístup sa vzhľadom na to, že politika v oblasti klimatických zmien sa týka rôznych výborov, javil ako najvhodnejší. Odrazil sa vo výbere pracovných metód a v pracovnom programe výboru CLIM.

Činnosť výboru CLIM sa sústredí okolo osobitných a významných kľúčových tém, ktoré znepokojujú EÚ, ako aj našich medzinárodných partnerov. Začína hodnotením stavu vedeckej diskusie o klimatických zmenách a prijatím výzvy na uzavretie novej rámcovej dohody a pokračuje preskúmaním možných riešení v rôznych oblastiach, akými sú primárne zdroje celosvetových emisií, nové technológie, zdroje emisií v energetickom sektore, vplyv klimatických zmien na medzinárodnú bezpečnosť, využívanie pôdy a lesov alebo citlivosť spoločnosti voči tejto problematike.

Tematické schôdze

Výbor sa ku každej kľúčovej téme rozhodol zorganizovať verejné vypočutie (tematickú schôdzu) za účasti prestížneho a významného kľúčového rečníka a skupiny odborníkov, s cieľom čo najlepšie ju preskúmať. S cieľom aktívne zapojiť do činnosti výboru čo najviac poslancov pomáhal spravodajcovi každej kľúčovej témy takzvaný vedúci témy pridelený z radov poslancov. Jeho úlohou bolo viesť diskusiu tematickej schôdze a navrhnúť pracovný dokument so súhrnom a závermi, ktorý predznamená záverečnú správu(1).

Prvá tematická schôdza s názvom Klimatický vplyv rôznych úrovní otepľovania sa konala 10. septembra 2007. Vedúcim témy bol podpredseda výboru CLIM Vittorio Prodi. Hlavným cieľom tematickej schôdze bolo získať informácie o súčasnom stave vedeckej diskusie o klimatických zmenách, a najmä odpovede na otázky, prečo sú klimatické zmeny nebezpečné, aký vplyv možno očakávať od rôznych úrovní globálneho otepľovania podľa najnovšej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy, pri akých úrovniach atmosférickej koncentrácie a úrovniach emisií je možné dosiahnuť cieľ 2 °C stanovený EÚ a aký vplyv majú celosvetové klimatické zmeny na naše kultúrne dedičstvo. Hlavným rečníkom bol profesor Hans Joachim Schellnhuber, riaditeľ Inštitútu pre výskum klimatických vplyvov v Postupime.

Počas diskusie sa dospelo k niekoľkým dôležitým záverom: odborníci zdôraznili, že vedecké poznatky zo všetkých kontinentov a oceánov dokazujú, že klimatické zmeny postihujú mnohé prírodné systémy a dostatočné množstvo nedávnych vedeckých štúdií vyvracia pochybnosti o antropogénnom narušení zemskej atmosféry. Ak chceme dosiahnuť strategický cieľ, podľa ktorého celosvetové zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2 °C, je z dôvodu vážnych a bezprostredných problémov spôsobených klimatickými zmenami nevyhnutné konať rozhodne a okamžite.

Druhá tematická schôdza sa konala 4. októbra 2007 a venovala sa téme s názvom Výzva na ochranu klímy po roku 2012. Vedúcou témy bola Satu Hassi. Cieľom tematickej schôdze bolo získať informácie o súčasnom stave medzinárodnej diskusie a o možnej globálnej rámcovej dohode po roku 2012, ako aj názory vedeckej spoločnosti, subjektov podnikateľského sektora a mimovládnych organizácií na vytvorenie takéhoto rámca. Kľúčovými rečníkmi boli John Ashton, osobitný zástupca pre klimatické zmeny z Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva a Yvo de Boer, výkonný tajomník Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy.

Jednoznačným záverom schôdze, ku ktorému výrazne prispela aj práca a vedecká činnosť Medzivládneho panela pre zmenu klímy, bolo, že od prijatia Kjótskeho protokolu sa vedecké a všeobecné poznatky o globálnom otepľovaní výrazne prehĺbili. Táto práca v oblasti zberu a vzájomného hodnotenia mnohých vedeckých štúdií a záverov viedla k presvedčeniu, že ľudská činnosť je bez závažných vedeckých pochybností príčinou klimatických zmien na celom svete, a ak sa v blízkej budúcnosti zásadným spôsobom nezmení, bude klímu aj naďalej negatívne ovplyvňovať.

Rečníci sa zhodli, že termíny a podmienky rámcovej dohody určuje príroda. Pre klimatický systém je relevantné len celkové množstvo skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry, a nie jednotlivé emisie či ich zníženie. Na to, aby sme sa vyhli nebezpečným klimatickým zmenám, je rozhodujúce celkové množstvo emisií uvoľnených v priebehu nasledujúcich rokov a desaťročí. Regulácia je pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy veľmi dôležitá. Jej hlavnou úlohou je okamžite zabezpečiť, aby boli dlhodobé investície v súlade s klímou.

Tretia tematická schôdza sa konala 19. novembra 2007. Venovala sa sociálno-hospodárskemu rozmeru, výskumu a vývoju, novým technológiám, prenosu technológií, inováciám a stimulom. Spravodajcovi výboru CLIM asistoval ako vedúci témy Philippe Busquin. Kľúčovým rečníkom bol profesor Carlo Rubbia, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku. K diskusii významným spôsobom prispel aj podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen. Kľúčový rečník, podpredseda Komisie a odborníci sa okrem iných tém vyjadrili k výskumu v oblasti vedy i priemyslu. Zhodli sa v názore, že aj keď riešenia v boji proti skleníkovým plynom ešte v súčasnosti nie sú zavedené alebo dostupné, posilnenie technologického výskumu a vývoja by ich mohlo ľudstvu podstatne priblížiť.

K vedúcemu postaveniu Európy v boji proti klimatickým zmenám prostredníctvom čistých technológií by výraznou mierou mohlo prispieť spojenie vedy a priemyslu v snahe vyvíjať a používať najnovšie i budúce technológie.

Naša štvrtá tematická schôdza, ktorá sa uskutočnila 29. januára 2008, sa zaoberala klimatickými zmenami a svetovým vodstvom s osobitným dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj, zmenu využívania pôdy a lesy. Vedúcou témy bola Cristina Gutiérrez-Cortines a kľúčovým rečníkom Achim Steiner, výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie.

Do konca marca 2008 sa uskutočnili ešte dve tematické schôdze: 3. marca 2008 na tému Zdroje emisií v priemyselnom a energetickom sektore a emisie z dopravy na celosvetovej úrovni a 26. marca 2008 s názvom Ako zapojiť ostatných hlavných aktérov – klimatické zmeny a prispôsobenie v tretích krajinách a celosvetová bezpečnosť.

Návštevy delegácií a spolupráca s medziparlamentnými delegáciami

Podľa mandátu výboru je jednou z jeho úloh nadviazať potrebný kontakt s parlamentmi a vládami tretích krajín. Nazývame to „diplomacia v oblasti klimatických zmien“. Je mimoriadne dôležitá práve teraz, keď treba uzavrieť celosvetovú medzinárodnú dohodu o postupe po roku 2012, ktorá spojí čo najviac priemyselne rozvinutých krajín, ale aj rozvojových krajín a krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom.

S cieľom splniť túto úlohu sa výbor rozhodol pre návštevy delegácií dvoch krajín, ktoré sú v kontexte medzinárodných rokovaní o budúcej dohode najdôležitejšie: Čína – návšteva sa konala 5. – 7. novembra 2007, India a Bangladéš – návšteva sa konala 4. – 7. februára 2008(2).

Hlavnými cieľmi návštev delegácií je i) zistiť, aké opatrenia a iniciatívy v oblasti klimatických zmien orgány týchto krajín prijali alebo plánujú prijať, ii) lepšie pochopiť ich stanovisko v medzinárodnej diskusii o klimatických zmenách na obdobie po roku 2012 a iii) prostredníctvom kontaktu s parlamentmi podporiť predsedníctvo a Komisiu v rokovaniach s vládami.

Výbor CLIM okrem týchto návštev nadviazal plodné pracovné vzťahy aj s inými delegáciami, ktoré sú zodpovedné za vzťahy s krajinami a/alebo regiónmi obzvlášť významnými v súvislosti s problematikou klimatických zmien. Spolupráca zahŕňa výmenu informácií, prípravných správ a spätnej väzby.

Účasť na trinástej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (Bali, Indonézia 3. – 15. decembra 2007)

Jednou z najdôležitejších udalostí v súvislosti s činnosťou výboru CLIM bola účasť jeho členov na delegácii EP na konferencii COP 13. Jej hlavným cieľom bolo dohodnúť rokovací mandát pre novú medzinárodnú dohodu na obdobie po roku 2012, keď vyprší prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.

V súlade s rozhodnutím Konferencie predsedov výbor CLIM v 15-člennej delegácii EP oficiálne zastupovali jeho predseda a spravodajca. Keďže dočasný výbor je zložený z poslancov z rôznych sektorov, všetci členovia delegácie EP vrátane zástupcov výborov pre životné prostredie a priemysel boli zároveň členmi výboru CLIM.

Účasť na konferencii sa prerokovala na tematickej schôdzi (pozri vyššie) venovanej problematike rámca na obdobie po roku 2012. Výbor zároveň poveril pani Satu Hassi, vedúcu témy tejto schôdze (pozri vyššie), aby predložila návrh uznesenia prijatého Parlamentom 15. novembra 2007, ktoré predstavovalo stanovisko EP na konferencii(3).

Pred začiatkom konferencie sa tiež konalo neformálne stretnutie s komisárom Dimasom zamerané na získanie informácií o hlavných otázkach rokovania i stratégii EÚ.

Na konferencii delegácia EP zorganizovala okrúhly stôl poslancov, zúčastnila sa mnohých stretnutí na vysokej úrovni s inými delegáciami a organizáciami občianskej spoločnosti a denne spolupracovala s Európskou komisiou a Radou. Delegácia EP sa okrem iných stretla so senátorom Spojených štátov Johnom Kerrym, osobitným veľvyslancom OSN pre zmenu klímy, Ricardom Lagosom, poradcom Spojeného kráľovstva pre zmenu klímy, sirom Nicholasom Sternom, a poslancami zo všetkých piatich kontinentov.(4)

Výsledky konferencie budú obsahom uznesenia, ktoré bude predložené na schválenie na druhej januárovej parlamentnej schôdzi.

Výmena názorov s osobnosťami na vysokej úrovni

Okrem stretnutí a výmen názorov s osobnosťami na vysokej úrovni počas tematických schôdzí a návštev delegácií viedol výbor CLIM užitočné a zaujímavé diskusie:

· 27. júna 2007 s nemeckým ministrom životného prostredia Sigmarom Gabrielom o výsledkoch samitu G8 v Heiligendamme,

· 4. októbra 2007 s predsedom Hansom-Gertom Pötteringom o úlohe EP pri riešení problematiky klimatických zmien,

· 23. januára 2008 s ministrom životného prostredia a územného plánovania Slovinskej republiky Janezom Podobnikom o opatreniach a iniciatívach, ktoré pripravuje slovinské predsedníctvo v oblasti klimatických zmien.

Vzťahy s národnými parlamentmi

Výbor CLIM v súvislosti s problematikou klimatických zmien nadväzoval a rozvíjal vzťahy aj s národnými parlamentmi. V tomto kontexte, navrhol témy pre pracovné skupiny a zároveň sa aktívne zúčastnil na spoločnom parlamentnom stretnutí zorganizovanom predsedom EP a predsedom portugalského parlamentu, ktoré sa konalo v dňoch 1. – 2. októbra 2007(5).

Predseda výboru sa 20. a 21. januára 2008 zúčastnil a zároveň vystúpil ako kľúčový rečník na schôdzi predsedov výborov zodpovedných za oblasti energetiky a životného prostredia z národných parlamentov a Európskeho parlamentu, ktoré zorganizovalo národné zhromaždenie Slovinska.

Čo sa týka dvojstranných vzťahov s národnými parlamentmi, predseda a spravodajca výboru CLIM sa 17. októbra 2007 zúčastnili vypočutia a výmeny názorov s európskou delegáciou národného zhromaždenia Francúzska.

Zhromažďovanie informácií o problematike klimatických zmien

Jednou z úloh výboru CLIM v súlade s jeho mandátom je zhromažďovanie informácií o problematike klimatických zmien, s cieľom poskytnúť Parlamentu podrobnú analýzu, ktorú potrebuje na to, aby mohol prijať svoju politickú zodpovednosť.

Výbor na splnenie tejto úlohy využil rozsiahle prostriedky zo svojho rozpočtu na odborné posudky a prostredníctvom tematických oddelení Európskeho parlamentu zadal vypracovanie niekoľkých externých štúdií a poznámok, ktoré boli veľkým prínosom pre tematické schôdze a návštevy delegácií, ako aj iné činnosti výboru.

Doteraz boli odovzdané štúdie s týmito témami: Národné právne predpisy a národné iniciatívy a programy (od roku 2005) súvisiace s problematikou klimatických zmien (pravidelne aktualizované), Právne predpisy a iniciatívy v oblasti klimatických zmien na úrovni EÚ, Právne predpisy/iniciatívy na medzinárodnej úrovni a možnosti riešenia v období po roku 2012, Energetická politika Číny v súvislosti s klimatickými zmenami a možnosti spolupráce s EÚ, Čína a klimatické zmeny: dôsledky a politické riešenia a napokon Čína a klimatické zmeny: nedávne články a publikácie(6).

Iné činnosti výboru CLIM

Otázka prispôsobenia klimatickým zmenám, ktorým sa už nedá vyhnúť, sa významným spôsobom týka rôznych sektorov, okrem iných poľnohospodárstva, regionálnej politiky, rybného hospodárstva, rozvojovej spolupráce či dopravy. Komisia v tejto súvislosti plánuje do konca roka 2008 predložiť právne predpisy. S cieľom rýchlo reagovať na túto osobitnú otázku sa výbor rozhodol prijať uznesenie o prispôsobení a poveril svojho predsedu, aby ho vypracoval v spolupráci s inými výbormi, ktorých sa táto otázka tiež týka. Uznesenie by malo uzatvárať diskusiu po otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu na aprílovej parlamentnej schôdzi.

Budúca činnosť

Integrovaná politika v oblasti klimatických zmien sa nesmie obmedziť len na vplyv globálneho otepľovania a z neho vyplývajúce dôsledky pre politiky v oblasti energie, priemyslu či dopravy. Globálne otepľovanie už ovplyvňuje alebo ovplyvní aj mnohé ďalšie oblasti, akými sú poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, rozvojová spolupráca, regionálna a kohézna politika, medzinárodný obchod alebo medzinárodná bezpečnosť. S cieľom splniť svoj mandát a sformulovať odporúčania k iniciatívam a opatreniam sa výbor CLIM rozhodol zložitú problematiku klimatických zmien riešiť spôsobom, ktorý zahŕňa rôzne odvetvia. Počas prvých šiestich mesiacov činnosti výboru nebolo možné do hĺbky preskúmať všetky aspekty tejto problematiky.

Ako sme už uviedli, tri zo šiestich plánovaných tematických schôdzí sa uskutočnia, podobne ako pripravovaná návšteva delegácie v Indii a Bangladéši, v priebehu mesiacov január až marec 2008. Aj niektoré dodatočné témy si môžu vyžiadať podrobné preskúmanie. Ide napríklad o témy súvisiace s tematickou schôdzou o klimatických zmenách a svetovom vodstve s osobitným dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj, využívanie pôdy a zmenu jej využívania a na lesy, ďalej so schôdzou o zdrojoch emisií v energetickom sektore a emisiách z dopravy na celosvetovej úrovni, alebo so schôdzou o spôsobe zapojenia hlavných aktérov. Z hľadiska vonkajších vzťahov naznačujú rýchle zmeny verejnej mienky a podnikateľského prostredia v Spojených štátoch, ktoré sa už čiastočne odrazili v novom stanovisku Kongresu v oblasti energetiky a problematiky klímy, že bude potrebné nadviazať užší kontakt s americkými partnermi, najmä nedávno zriadeným Vybraným výborom Dolnej snemovne Spojených štátov pre energetickú nezávislosť a globálne otepľovanie.

Vzhľadom na prepojenosť rôznych aspektov tejto témy a jasnú požiadavku pléna pri prijímaní mandátu výboru s cieľom predložiť odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien by bolo predčasné a nevhodné vytvárať predbežné závery a predkladať ich plénu pred naplnením činnosti výboru.

Podľa rozhodnutia pléna z 25. apríla 2007 mandát výboru vyprší 9. mája 2008. Ak by výbor mal navrhnúť, zmeniť a prijať správu v tomto časovom rámci, musel by ignorovať získanie a porovnanie informácií niekoľkých tematických schôdzí, ako aj výsledky návštev delegácií a zistenia niektorých už zadaných externých štúdií.

Okrem toho treba podotknúť, že rokovací mandát prijatý na decembrovej konferencii na Bali je len začiatkom rokovacieho procesu, ktorý bude musieť Parlament pozorne sledovať, a pre ktorý bude štrnásta konferencia zmluvných strán (COP 14) v Poznani, Poľsko v decembri 2008 veľmi dôležitá.

Spravodajca preto navrhol a koordinátori a tieňoví spravodajcovia výboru súhlasili, aby sa predbežná správa venovala výhradne vplyvu a účinkom klimatických zmien. Výbor by mal správu prijať pred parlamentnou schôdzou v máji 2008, a teda pred vypršaním súčasného 12-mesačného mandátu. Predbežná správa sa bude riadiť článkom 151 rokovacieho poriadku.

Koordinátori sa okrem toho dohodli, že požiadajú o predĺženie mandátu výboru o 9 mesiacov, t. j. do 9 februára 2009, a poverili predsedu, aby na Konferencii predsedov vykonal potrebné kroky. Predĺženie mandátu by v prvom rade umožnilo zahrnúť do správy výboru všetky informácie získané počas obdobia súčasného mandátu a okrem toho preskúmať ďalšie vyššie uvedené témy. A napokon, vďaka predĺženiu mandátu o 9 mesiacov by bolo možné prijať správu vo výbore CLIM pred konferenciou COP 14 v Poznani a vziať do úvahy výsledky poznanskej konferencie pred hlasovaním v pléne. Európsky parlament by tak získal možnosť významným spôsobom zhodnotiť rokovania o dohode na obdobie po roku 2012 a prispieť k nim. Dňa 18. februára 2008 Parlament rozhodol o predĺžení mandátu dočasného výboru CLIM do 9. februára 2009.

Harmonogram prijatia záverečnej správy výboru CLIM bude nasledovný:

- návrh správy na preklad: 31. júl 2008,

- posúdenie návrhu správy: 18. september 2008,

- termín na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: 7. október 2008,

- posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: 4. november 2008,

- hlasovanie vo výbore CLIM: 2. december 2008,

- plénum: január alebo február 2009.

Hlavné zistenia výboru CLIM v období máj december 2007 a závery a odporúčania spravodajcu

Vedecké východisko klimatických zmien

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa táto správa zaoberá výhradne vedeckými faktami o klimatických zmenách, ktoré boli do hĺbky prediskutované s celosvetovo uznávanými odborníkmi na prvej tematickej schôdzi v septembri 2007 aj na spoločnej parlamentnej schôdzi z 1. – 2. októbra 2007.

Na základe informácií zozbieraných počas týchto diskusií sa spravodajca domnieva, že:

· veda o klimatických zmenách je zavedená a uznávaná na celom svete a o tom, že súčasné globálne otepľovanie spôsobuje ľudská činnosť niet závažných vedeckých pochybností,

· v EÚ existuje politický konsenzus o veľkom význame dosiahnutia strategického cieľa, podľa ktorého celosvetové zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2 °C a tento cieľ je motívom integrovanej politiky EÚ v oblasti klimatických zmien,

· úsilie o zníženie emisií by sa však malo zamerať na to, aby teploty ostali hlboko pod touto dvojstupňovou hranicou, keďže takáto úroveň oteplenia by mala zásadný vplyv na našu spoločnosť a životný štýl jednotlivcov a priniesla by významné zmeny ekosystémov a vodných zdrojov,

· štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy je doteraz najkomplexnejším a autoritatívnym hodnotením klimatických zmien, ktoré poskytuje integrovaný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné otázky, a preto by mala predstavovať základ pri vytváraní národných a medzinárodných politík v oblasti klimatických zmien,

· vo vedeckom konsenze vyjadrenom vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panela pre zmenu klímy sa odporúča znížiť úroveň celosvetových emisií do roku 2050 na polovicu; dosiahnuť tento cieľ však bude veľmi ťažké, ak budú celosvetové emisie naďalej z dôvodu kumulatívneho účinku historických, súčasných a budúcich emisií skleníkových plynov prispievajúcich ku globálnemu otepľovaniu rásť až do roku 2020 alebo dlhšie,

· veda určila niekoľko takzvaných bodov zlomu v klimatickom systéme Zeme; sú to body, z ktorých už pre hlbšie nezvratné klimatické zmeny niet návratu, dôsledky ktorých už ľudstvo nemôže ovplyvniť ani zvrátiť; tieto body zlomu a nimi spustené nezastaviteľné prírodné procesy nie je možné do úplnej miery zahrnúť do existujúcich scenárov o klíme v budúcnosti,

· existujúce politiky zamerané na zmiernenie klimatických zmien a s nimi súvisiace postupy trvalo udržateľného rozvoja nie sú v priebehu nasledujúcich desaťročí schopné znížiť celosvetové emisie skleníkových plynov; podľa vedeckých odporúčaní je príležitosť na úspešnú stabilizáciu celosvetových emisií skleníkových plynov s minimálnou mierou pravdepodobnosti 50 %, a tým aj príležitosť na dosiahnutie cieľa EÚ nepresiahnuť celosvetové zvýšenie priemernej teploty o viac ako 2 °C ohraničená rokom 2015, ktorý predstavuje vrcholný rok celosvetových emisií,

· zozbierané údaje vedeckých štúdií hodnotiacich konkrétne účinky už existujúcich úrovní globálneho otepľovania spôsobeného emisiami z minulosti zdôrazňujú naliehavú potrebu adaptačných opatrení, ktoré treba prijať, aby sa zabránilo vážnemu ohrozeniu ľudstva a infraštruktúry, a to v prvom rade v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a bohatších častiach sveta,

· sprostredkovanie vedeckých dôkazov o vplyve ľudskej činnosti na svetovú klímu musí byť hlavným prvkom širšieho úsilia o získanie podpory verejnosti pre politické opatrenia na obmedzenie uhlíkových emisií; je nevyhnutné zmeniť aj životný štýl jednotlivcova, a preto by sa informovanie o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania malo stať súčasťou vzdelávacích postupov, ktoré však nie je možné nariadiť politickými rozhodnutiami,

· aj keď vedecký konsenzus zdôrazňuje, že technologické a vedecké riešenia na boj proti skleníkovým plynom zamerané na vytvorenie priemyslu a spoločnosti, ktoré budú produkovať málo CO2 ešte nie sú k dispozícii za prijateľné ceny, existujú pozitívne signály, že pomocou ďalšieho vývoja takýchto riešení bude možné najprv zastaviť nárast emisií skleníkových plynov a neskôr znížiť dôsledky klimatických zmien,

· Európsky parlament by mal ísť v snahe obmedziť emisie príkladom a mal by v prvom rade preskúmať možnosti, ktorými by sa dalo predísť produkcii uhlíkových emisií pri činnosti výboru CLIM, najmä pri návštevách jeho delegácií, a tak do konca jeho mandátu poskytnúť komplexnú uhlíkovú bilanciu.

A na záver, spravodajca považuje otázky vedeckého východiska klimatických zmien za vyriešené a odporúča, aby dočasný výbor pokračoval vo svojej činnosti a aby na konci svojho mandátu predložil Parlamentu správu, ktorá bude podľa možností obsahovať odporúčania týkajúce sa opatrení alebo iniciatív, ktoré by EÚ mala prijať v súvislosti so svojou budúcou integrovanou politikou v oblasti klimatických zmien, v súlade s cieľom EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie teploty pod 2 °C a v súlade so zisteniami a odporúčaniami štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy.

Výsledky konferencie na Bali a rokovaní o medzinárodnej dohode v oblasti klimatických zmien na obdobie po roku 2012

Budúca medzinárodná dohoda v oblasti klímy je kľúčovým prvkom celosvetového úsilia pri riešení problematiky klimatických zmien. Táto téma bola podrobne preskúmaná na tematickej schôdzi v októbri 2007 a bola zároveň hlavným bodom diskusií trinástej konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o zmene klímy.

Spravodajca víta schválenie takzvaného akčného plánu z Bali a začatie formálnych rokovaní s cieľom uzavrieť medzinárodnú dohodu v oblasti klímy na obdobie po roku 2012, ako aj prijatie iných dôležitých rozhodnutí na konferencii COP 13, a to najmä tých, ktoré sa týkajú technológií, fondu na prispôsobenie a odlesňovania. Rovnako víta nedávne rozhodnutie austrálskej vlády ratifikovať Kjótsky protokol.

Spravodajca v súvislosti s rokovaniami na Bali zdôrazňuje konštruktívne stanovisko čínskej vlády, ako aj záväzok rozvojových krajín prijať „na národnej úrovni vhodné opatrenia na zmiernenie vplyvu v kontexte trvalo udržateľného rozvoja s podporou a využitím technológií, financovania a budovania kapacít, a to merateľným, kontrolovateľným a overiteľným spôsobom.

Treba však dodať, že Parlament sa vyjadrí k výsledkom konferencie na Bali v osobitnom stanovisku, ktoré prijme na druhej januárovej schôdzi. V tejto správe sa preto danej otázke nevenuje zvláštna pozornosť. Priebeh rokovaní o dohode na obdobie po roku 2012 sa preskúma a zhodnotí v záverečnej správe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.4.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Liam Aylward, Etelka Barsi-Pataky, Johannes Blokland, John Bowis, Jerzy Buzek, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Rebecca Harms, Satu Hassi, Roger Helmer, Jens Holm, Romana Jordan Cizelj, Dieter-Lebrecht Koch, Marian-Jean Marinescu, Linda McAvan, Riitta Myller, Markus Pieper, Vittorio Prodi, Herbert Reul, María Sornosa Martínez, Csaba Sándor Tabajdi, Andres Tarand, Silvia-Adriana Ţicău, Antonios Trakatellis, Lambert van Nistelrooij, Åsa Westlund

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Inés Ayala Sender, Giulietto Chiesa, Elisa Ferreira, Catherine Guy-Quint, Fiona Hall, Werner Langen, Johannes Lebech, Caroline Lucas, Justas Vincas Paleckis, Paul Rübig

(1)

Pracovné dokumenty navrhnuté vedúcimi tém, ako aj prezentácie odborníkov a podklady k tematickým schôdzam, sú k dispozícii na webovej stránke výboru: http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/hearingsCom.do?language=EN&body=CLIM

(2)

Súhrnné správy z návštev delegácií, ako aj iná príslušná dokumentácia, sú k dispozícii na webovej stránke výboru: http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/publicationsCom.do?language=EN&body=CLIM

(3)

P6_TA(2007)0537.

(4)

Súhrnná správa o činnosti delegácie EP na COP 13 vrátane hlavných rozhodnutí prijatých na konferencii a iných príslušných informácií je k dispozícii na webovej stránke výboru: http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/publicationsCom.do?language=EN&body=CLIM

(5)

Súhrn diskusií spoločného parlamentného stretnutia je k dispozícii na stránke: http://www.europarl.europa.eu/webnp/cms/lang/en/pid/564

(6)

Tieto štúdie sú k dispozícii cez prepojenie na webovej stránke výboru:

http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies.do?language=EN

Knižnica Európskeho parlamentu postupovala pri zatrieďovaní už existujúcich materiálov súvisiacich s problematikou klimatických zmien do kľúčových tém najmä podľa tematických schôdzí výboru CLIM. Tieto materiály sú k dispozícii na webovej stránke Knižnice EP:

http://www.library.ep.ec/library-app/viewthemepage.action?id=66&pid=03-02-31

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia