SPRÁVA  o súdržnosti rozvojových politík a účinkoch využívania určitých prírodných biologických zdrojov zo strany EÚ na rozvoj západnej Afriky

8.4.2008 - (2007/2183(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Frithjof Schmidt
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Carmen Fraga Estévez, Výbor pre rybné hospodárstvo
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súdržnosti rozvojových politík a účinkoch využívania určitých prírodných biologických zdrojov zo strany EÚ na rozvoj západnej Afriky

(2007/2183(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 178 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na článok 188d Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z roku 2005 na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[1],

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000[2] v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005[3],

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu medzi EÚ a Afrikou,

–   so zreteľom na prvú dvojročnú správu Komisie s názvom Správa EÚ o nadväznosti politík v záujme rozvoja vydanú 20. septembra 2007 [KOM(2007)0545] a sprievodný pracovný dokument Komisie [SEK(2007)1202],

–   so zreteľom na závery Rady z 21. a 22. decembra 2004, 24. mája 2005, 10. marca 2006, 11. apríla 2006, 17. októbra 2006, 5. decembra 2006, 15. decembra 2006, 19. až 20. novembra 2007,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, pracovný program na obdobie 2006 – 2007 zo 7. marca 2006,

–   so zreteľom na miléniovú deklaráciu OSN z 18. septembra 2000,

–   so zreteľom na Konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja z 22. marca 2002,

–   so zreteľom na hodnotiacu štúdiu s názvom Mechanizmy inštitúcií EÚ a členských štátov na podporu súdržnosti politík v záujme rozvoja uverejnenú v máji 2007 Európskym centrom pre riadenie rozvojovej politiky za prispenia inštitútu ICEI,

–   so zreteľom na program nadácie Everta Vermeera pre súdržnosť politík a konfederácie CONCORD,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2007 Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy,

–   so zreteľom na výsledok 13. schôdze Konferencie zmluvných strán (COP13) rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a schôdze zmluvných strán Kjótskeho protokolu, ktorá sa konala v Bali v Indonézii od 3. do 14. decembra 2007,

–   - so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o zastavení poklesu biodiverzity do roku 2010[4],

–   so zreteľom na návrh Komisie na akčný plán EÚ v oblasti vymáhateľnosti práva, správy a obchodov v lesnom hospodárstve (FLEGT) z 21. mája 2003 [KOM(2003)0251], ktorý bol podporený závermi Rady ministrov poľnohospodárstva z 13. októbra 2003 a nariadením Rady z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o rýchlejšom uskutočňovaní akčného plánu EÚ o FLEGT[5],

–   so zreteľom na závery Rady ministrov životného prostredia z 20. februára 2007 o cieľoch EÚ pre ďalší vývoj medzinárodného klimatického režimu po roku 2012, v ktorých sa zdôrazňuje, že sú potrebné konkrétne politiky a opatrenia na zastavenie a následne zvrátenie emisií súvisiacich s odlesňovaním v rozvojových krajinách v nasledujúcich dvoch až troch desaťročiach,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o jednotnom systéme partnerských dohôd o rybolove s tretími krajinami z decembra 2002 [KOM(2002)637],

–   so zreteľom na kódex správania pre zodpovedný rybolov z roku 1995 Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a medzinárodný akčný plán z roku 1999 pre riadenie kapacity rybolovu,

–   so zreteľom na štúdiu FAO z roku 2005, ktorú napísal John Kurien s názvom Zodpovedný trh s rybolovnými produktmi a potravinová bezpečnosť,

–   so zreteľom na štúdiu zo 16. júla 2007 uskutočnenú pre Európsky parlament s názvom Súdržnosť rozvojových politík a účinky politík EÚ v oblasti rybolovu na rozvoj západnej Afriky,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o rybolove a znižovaní chudoby[6],

–   so zreteľom na štúdiu (L´émigration irrégulière vers l´Union européenne au départ des côtes sénégalaises), ktorej autorkou je Juliette Hallaire, uverejnenú v septembri 2007 Medzinárodnou organizáciou pre migráciu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0137/2008),

A. keďže v Miléniovej deklarácii OSN sa všetky štáty vyzývajú, aby zabezpečili politickú súdržnosť v oblasti rozvoja,

B.   keďže sa EÚ dôrazne zaviazala zabezpečiť politickú súdržnosť v oblasti rozvoja v súlade s článkom 178 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že Spoločenstvo má na zreteli ciele v oblasti rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať pravdepodobne vplyv na rozvojové krajiny,

C. keďže odsek 35 uvedeného Európskeho konsenzu o rozvojovej politike ustanovuje, že „EÚ sa plne zaväzuje prijať kroky na dosiahnutie súdržnosti politík rozvoja v rôznych oblastiach“ a že „dôležité je, aby nerozvojové politiky pomáhali úsiliu rozvojových krajín pri dosahovaní MDG“,

D. keďže v uvedenej dvojročnej správe Komisie o politickej súdržnosti v oblasti rozvoja sa okrem iného uvádza, že

- koncepcia súdržnosti politík v oblasti rozvoja doteraz nebola dostatočne začlenená do procesov rozhodovania,

- EÚ je napriek svojmu úsiliu stále v začiatočnom štádiu rozvoja účinnej koncepcie pre oblasť súdržnosti politík v oblasti rozvoja,

- hlavnou prekážkou rozšírenej politickej súdržnosti sú politické priority a konflikty záujmov medzi členskými štátmi EÚ a rozvojovými krajinami,

- o problematike súdržnosti politík v oblasti rozvoja stále ešte nie je dostatočné povedomie a dostatočná informovanosť a je potrebné zabezpečiť nepretržité angažovanie politikov na vysokej úrovni,

- vzhľadom na to, že rybolov je dôležitým hospodárskym odvetvím prímorských krajín, môže hrať významnú úlohu pri zabezpečovaní potravín,

E.  keďže závery Európskej rady z mája 2005 obsahujú záväzok EÚ zvýšiť politickú súdržnosť v oblasti rozvoja, najmä v dvanástich prioritných politických oblastiach vrátane obchodu, rybného hospodárstva, životného prostredia, klimatických zmien, migrácie a zamestnanosti,

F.  keďže dva najdôležitejšie biologické prírodné zdroje, ktoré Európska únia získava zo západnej Afriky, sú ryby a drevo, pretože podľa generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod je viac ako 80 % rýb a dreva vyvážaných z Hospodárskeho spoločenstva štátov západnej Afriky (ECOWAS) do Európskej únie,

G. keďže OSN vymedzuje západnú Afriku ako najzápadnejší región Afriky, ktorý tvorí nasledujúcich 16 krajín: Benin, Burkina Faso, Kapverdy, Pobrežie Slonoviny, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Libéria, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Senegal, Sierra Leone, Togo (to znamená Hospodárske spoločenstvo štátov západnej Afriky (ECOWAS) a Mauritánia)[7], a keďže Kamerun sa navyše často pokladá za súčasť západnej Afriky,

Súdržnosť politík v oblasti rozvoja (PCD)

1.  víta, že Komisia, Rada a členské štáty EÚ sa so zvýšenou pozornosťou a odhodlaním venujú problematike súdržnosti politík v oblasti rozvoja, o čom svedčí dvojročná správa a niekoľko ďalších nových mechanizmov;

2.  zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako príspevok Európskej únie k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že politická vôľa a záväzok zahrnúť záujmy rozvojových krajín do všetkých oblastí politiky, ktoré ich ovplyvňujú, sú kľúčovým faktorom pre dosiahnutie lepšej politickej súdržnosti;

4.  upozorňuje na silné prepojenie medzi politikou rozvoja a politikou rybného hospodárstva Európskej únie s politikou rozvoja a politikou obchodovania s drevom a zdôrazňuje, že opatrenia prijaté v oblastiach politiky EÚ pre rybné hospodárstvo a drevo majú výrazný vplyv na miestny trvalo udržateľný rozvoj;

5.  pripomína, že na spomínanej konferencii OSN o zmene klímy sa uznalo, že odlesňovanie má podstatný vplyv na emisie skleníkových plynov, a teda na zmenu klímy, a zdôraznila sa potreba podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí o ochranu a trvalo udržateľné riadenie svojich lesov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali podstatné finančné príspevky na ochranu, trvalo udržateľné využívanie a riadenie lesov v rozvojových krajinách a najmä na podporu afrických krajín;

Drevo

6.  je znepokojený, že odlesňovanie tropických lesov je jednou z hlavných príčin zmeny klímy, spôsobuje približne 20 % celkových ročných emisií skleníkových plynov, ktorých pôvodcom je človek, a pripravuje o živobytie milióny miestnych a domorodých obyvateľov;

7.  je znepokojený tým, že lacný dovoz nezákonných drevených produktov a produktov lesného hospodárstva spolu s nesplnením povinností a základných sociálnych a priemyselných noriem zo strany priemyselných subjektov destabilizuje medzinárodné trhy a znižuje daňové príjmy v krajinách výrobcov;

8.   je znepokojený tým, že podľa údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo menej ako 7 % celosvetových lesných plôch má environmentálnu značku a menej ako 5 % tropických lesov je spravovaných udržateľne;

9.  víta skutočnosť, že Komisia je v západnej Afrike zapojená do oficiálnych rokovaní s Ghanou a Kamerunom a do predbežných rokovaní s Libériou s cieľom podpísať dobrovoľné dohody o partnerstve v záujme kontroly legálnosti výrobkov z dreva dovážaných priamo do EÚ;

10. zdôrazňuje, že všetky projekty na ochranu lesa vrátane nástroja partnerstva na znižovanie emisií v dôsledku odlesňovania (Forest Carbon Partnership Facility) a akčného plánu EÚ pre vymáhateľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) majú chrániť tradičné práva domorodých a miestnych spoločenstiev týkajúce sa využívania ich lesov v súlade s Deklaráciou OSN o právach domorodého obyvateľstva;

11. vyzýva Komisiu, aby vyhovela žiadostiam o financovanie iniciatív zameraných na udržateľné lesné hospodárstvo v rámci programov pomoci a národných strategických dokumentov;

12. vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie vymedzujúce prístup, účasť a podporu Európskej únie, pokiaľ ide o súčasné a budúce mechanizmy na ochranu lesov a znižovanie emisií v dôsledku odlesňovania, a to aj na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy/Kjótskeho protokolu a nástroja partnerstva pre znižovanie emisií v dôsledku odlesňovania; toto oznámenie by malo vymedziť záväzok Európskej únie poskytovať finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám pri ochrane ich lesov, na financovanie chránených lesných oblastí a na podporu hospodárskych alternatív k ničeniu lesov;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie uvedeného akčného plánu EÚ FLEGT a smernice, ktorých cieľom je boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu a podpora spotreby výrobkov z dreva vyrobených udržateľným spôsobom, a aby významne zvýšili počet partnerských krajín;

14. vyzýva najmä Komisiu, aby v rámci tohto legislatívneho obdobia predložila súhrnný legislatívny návrh zákazu uvádzať na trh drevo a drevené výrobky z nezákonných a deštruktívnych zdrojov;

15. naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby urýchlili prijatie a vykonávanie ekologickej politiky verejného obstarávania na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá bude uprednostňovať nákup drevených výrobkov s environmentálnou značkou, najmä tých, ktoré sú certifikované podľa noriem organizácie Forest Stewardship Council;

Ryby

16. zdôrazňuje vysokú úroveň závislosti krajín západnej Afriky od rybolovu, ktorý je pre ne zdrojom zamestnanosti, zabezpečenia potravinami, bielkovín, vládnych príjmov a zahraničného obchodu, ako uvádza prípadová štúdia nedávno uverejnená Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, podľa ktorej je úpadok miestneho odvetvia rybolovu jednou z najzávažnejších príčin migrácie zo Senegalu;

17. s upokojením konštatuje a podporuje pokroky uskutočnené v tejto oblasti, naďalej však vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom a vyhýbavosťou, s akou niektoré krajiny tejto zóny pristupujú k ochrane svojich vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu EÚ vynaloženému v rámci dohôd stále nie sú udržateľnosť prírodných biologických zdrojov vrátane rybolovných zdrojov ani výhody trvalo udržateľného využívania prioritou pre tieto krajiny, ale často sú na ich úkor uprednostňované iné politické a hospodárske záujmy;

18. vyzýva preto Komisiu, aby túto záležitosť preskúmala a vysvetlila súvislosť medzi úrovňou migrácie prisťahovalcov z krajín západnej Afriky do Európskej únie a výrazným úbytkom zdrojov rýb na západnom pobreží Afriky;

19. vyzýva Komisiu a vlády západoafrických štátov, aby obmedzili nelegálny rybolov a aby monitorovali a kontrolovali zásoby rýb s cieľom zastaviť výrazný pokles zásob rýb v západoafrických moriach;

20. domnieva sa, že zdroje rybolovu v západnej Afrike predstavujú významný potenciál pre miestny rozvoj a prispievajú k zabezpečovaniu potravín; so znepokojením konštatuje, že podľa najnovšieho vedeckého hodnotenia Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku z roku 2006 sú mnohé zdroje rybolovu v západnej Afrike nadmerne využívané a prinajmenšom jednému z nich hrozí nebezpečenstvo zániku;

21. domnieva sa, že hodnotenie miery súdržnosti medzi rozvojovou politikou Spoločenstva a jeho politikou rybolovu zahŕňa mnoho aspektov presahujúcich rámec dvojstranných dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu podpísaných s niekoľkými tretími krajinami západnej Afriky; rovnako dôležité sú politiky Spoločenstva týkajúce sa:

- monitorovania, kontroly a dohľadu vo vodách západnej Afriky a účasť EÚ v boji s nelegálnym, neregulovaným a nehláseným rybolovom;

- podpory vedeckého výskumu zásob rýb a štruktúry ekosystémov;

- vývozu a zmeny vlajky plavidiel EÚ na vlajku krajín západnej Afriky;

- fytosanitárnych noriem pre dovoz rýb a iných necolných prekážok obchodu;

- trhovej politiky EÚ a druhu a množstva rýb dovážaných zo západnej Afriky;

22. žiada Komisiu, aby vzhľadom na zatiaľ úplne neschválenú a nepodpísanú dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP) s krajinami západnej Afriky pokračovala v súlade s agendou o súdržnosti rozvojovej politiky v rokovaniach o dohodách o dreve a rybných zdrojoch v rámci procesu DHP;

23. opäť vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o dosiahnutie hlavného cieľa dohôd o hospodárskom partnerstve, ktorým je pokrok v regionálnej integrácii a posilnenie hospodárskeho postavenia krajín AKT a v tomto kontexte zdôrazňuje najmä postavenie krajín západnej Afriky;

24. domnieva sa, že politika rybného hospodárstva Európskej únie musí rešpektovať Kódex správania pre zodpovedný rybolov prijatý Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v roku 1995, a to aj v jej vzťahoch so západnou Afrikou;

25. vyjadruje uspokojenie nad tým, že sedem krajín západnej Afriky podpísalo dohody o rybolove s Európskou úniou podľa nového znenia dohôd o partnerstve, ktoré okrem pôvodného cieľa ochrany záujmov flotily Spoločenstva zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých musí tretia krajina zostaviť plány zaručujúce trvalo udržateľné využívanie rybolovných zdrojov;

26. domnieva sa, že nárast rybolovnej kapacity, ku ktorému došlo v minulosti, v oblasti, ktorá má pomerne slabý systém riadenia tohto odvetvia a nedostatočné prostriedky na sledovanie a kontrolu činnosti rybárskych plavidiel, prispel k problematickému stavu rybolovných zdrojov v regióne; víta preto skutočnosť, že v roku 2005 sa ukončilo poskytovanie dotácií na premiestňovanie rybolovných kapacít zo Spoločenstva do západnej Afriky;

27. poznamenáva, že keď EÚ obmedzí svoju činnosť vo vodách západnej Afriky, môžu na jej miesto nastúpiť flotily z iných krajín, ktoré nemusia rešpektovať rovnaké zásady udržateľnosti;

28. domnieva sa, že najmä v oblasti rybolovných zdrojov je potrebné posilniť predovšetkým tieto aspekty:

     –   pravidelné hodnotenie rybolovných zdrojov prostredníctvom výskumným opatrení, ktoré budú vykonávať oceánografické lode s výskumnými pracovníkmi zo Spoločenstva a z príslušnej tretej krajiny, vrátane so zameraním na dostupné rybolovné zdroje v jednotlivých výlučných hospodárskych zónach (VHZ) krajín, s ktorými boli podpísané dohody o partnerstve v oblasti rybolovu;

     –   zlepšenie pozemnej infraštruktúry prístavov, ako aj zásobovania a dopravy s cieľom uľahčiť vstup plavidlám Spoločenstva a iných krajín na účely opráv, vylodenia, preloženia nákladu atď., čo prinesie tretím krajinám dodatočné výhody;

     –   úpravu hygienických a zdravotných predpisov, keďže väčšina týchto krajín má v tejto oblasti závažné nedostatky, čo im v niektorých prípadoch znemožňuje využívať prednostný prístup na trh Spoločenstva, ktorý by sa mohol vzťahovať na ich vývoz;

     –    služby kontroly a dozoru, keďže tieto krajiny majú nedostatok technických a ľudských zdrojov potrebných na vykonávanie týchto úloh, prostredníctvom zriaďovania kontrolných stredísk, odbornou prípravou inšpektorov alebo nákupom hliadkových lodí a leteckých prostriedkov;

     –   vytvorenie právneho rámca, ktorý zaručí ochranu súčasných a potenciálnych investícií Spoločenstva súvisiacich predovšetkým s vytváraním zmiešaných spoločností, ktoré v súčasnosti čelia príliš veľkému počtu prekážok pri investovaní v tretej krajine, a to predovšetkým z dôvodu straty kontroly nad podnikmi a z dôvodu právnej neistoty takmer vo všetkých krajinách tejto oblasti; takéto zmiešané spoločnosti by nemali viesť k zvýšeniu rybolovnej kapacity tak na miestnej, ako aj regionálnej úrovni;

–    zavedenie plánov trvalo udržateľného riadenia rybolovu, ktoré budú riadiť činnosti miestnych sektorov a obmedzia všeobecný a biologicky neudržateľný voľný prístup;

29. vyzýva Spoločenstvo, aby oddelilo úroveň platieb za dohody od úrovne rybolovných príležitostí, ktoré sú za tieto platby poskytované, čo môže tretím krajinám brániť v obmedzovaní prístupu v prípade vyčerpania zdrojov alebo viesť k náhlemu závažnému zníženiu príjmu pre vládu tretej krajiny;

30. vyzýva Európsku úniu, aby s cieľom zabezpečiť udržateľnosť rybolovných činností v západnej Afrike a ich súdržnosť s rozvojovou politikou Spoločenstva, či už vedenou na základe podmienok dohody o partnerstve alebo na základe súkromnej zmluvy, prijala tieto opatrenia:

- pred začatím rybolovných činností reálne vyhodnotiť množstvo príslušných populácií rýb a toto vyhodnocovanie potom pravidelne opakovať;

- pokiaľ sú africké populácie rýb vyčerpané, treba, aby plavidlá Európskej únie a iných krajín vykonali prvé kroky k zníženiu úlovkov;

- vypracovať dlhodobé programy vedeckého hodnotenia stavov a trendov veľkosti rybích populácií a ich ekologických vzťahov a rovnako dosahu rybolovu na tieto populácie a podporovať kapacity západoafrického výskumu,

- včasne uverejňovať presné a spoľahlivé informácie o úlovkoch a činnosti plavidiel Európskej únie pôsobiacich v tretích krajinách;

- poskytovať pomoc pri vytváraní referenčných laboratórií a uľahčiť im tak splnenie fytosanitárnych požiadaviek na vývoz do Európskej únie;

- spoločne so západoafrickými partnerskými stranami Európskej únie vytvoriť program na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu vrátane regionálneho plánu kontroly, a to v súlade s dohodou uzavretou s Komisiou pre Indický oceán; podporovať západoafrické kapacity na efektívnu kontrolu a sledovanie rybolovných činností tak domácich, ako aj zahraničných plavidiel;

- konzultovať podmienky dohôd s miestnymi spoločenstvami;

- prijať opatrenia na zabezpečenie prednostného prístupu miestnych rybárov a rybárskych plavidiel k zásobám rýb;

- pripraviť dlhodobé programy, ktoré zvýšia pridanú hodnotu pre miestny spracovateľský priemysel tým, že umožnia, aby boli ulovené ryby spracované na mieste a následne vyvezené do Európskej únie;

- zlepšiť a zjednotiť súčasný systém pravidiel pôvodu tak, aby odrážal miestne pomery a skutočnosti;

31. je nútený uznať, že napriek tomu, že finančné príspevky v rámci dohôd o rybolove už tvoria podstatnú časť celkového rozpočtu niektorých tretích krajín, ku ktorým je treba pripočítať investície majiteľov lodí, ako aj spoluprácu členských štátov na bilaterálnej úrovni vrátane finančnej spolupráce, spolupráca v prospech trvalo udržateľného rozvoja nemôže vychádzať len zo spoločnej politiky rybolovu, ale je tiež potrebné zapojiť ostatné politiky Spoločenstva, najmä politiku rozvojovej spolupráce, s cieľom vytvoriť také politické a sociálno-ekonomické podmienky, ktoré týmto krajinám umožnia presmerovať úsilie vynakladané na administratívnej a finančnej úrovni tak, aby mohli plne a trvalo udržateľným spôsobom využívať potenciál svojich prírodných biologických zdrojov;

32. dôrazne vyzýva na lepšiu koordináciu projektov rozvojovej spolupráce zo strany Komisie a členských štátov, a to aj pri stanovovaní priorít a cieľov;

33. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenie vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT na trvalú udržateľnosť zadané Komisiou nepreskúmalo oblasť lesného hospodárstva a dotýka sa iba otázok rybného hospodárstva;

34. žiada Komisiu, aby:

- všeobecne vypracúvala podrobnejšie hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť;

- dôkladnejšie zahrnula otázky o súdržnosti politík v oblasti rozvoja do hodnotení vplyvu na trvalú udržateľnosť;

- objednala vypracovanie dvoch hodnotení vplyvu na trvalú udržateľnosť k dohodám o hospodárskom partnerstve v západnej Afrike s osobitným zameraním na oblasť rybolovu a lesného hospodárstva vrátane hodnotenia vplyvu na miestne a domorodé spoločenstvá;

35. je presvedčený, že proces FLEGT a reformované partnerské dohody novej generácie od roku 2003 v oblasti rybolovu predstavujú dôležitý východiskový bod pre politiky podporujúce rozvoj; zdôrazňuje však, že rybolovnú a drevársku politiku EÚ voči západnej Afrike treba rozšíriť a skvalitniť, aby sa mohla zabezpečiť skutočná súdržnosť politík v oblasti rozvoja;

36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátom skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov, ECOWAS, Africkej únie, OECD, Subregionálnemu výboru pre rybolov a Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku, vládam všetkých krajín spoločenstva ECOWAS, ako aj Mauritánie a Kamerunu.

• [1]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
• [2]  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím č. 1/2006 Rady ministrov AKT-ES (Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s.22).
• [3]  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0195.
• [5]  Prijaté texty: P6 TA(2005)0300
• [6]  Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 353.
• [7]  Región OSN zahŕňa aj ostrov Svätá Helena, britské zámorské územie v južnej časti Atlantického oceánu, ktoré nie je uvedené v tejto správe.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V Európskom konsenze o rozvojovej politike z decembra 2005 stanovili inštitúcie Európskej únie a členské štáty spoločne svoj cieľ, ktorým je dosiahnutie súdržnosti politík v oblasti rozvoja. Tým sa rozumie systematické hodnotenie vplyvu jednotlivých politík EÚ, napr. obchodnej, poľnohospodárskej alebo rybolovnej politiky, na rozvojové krajiny. V článku 35 Európskeho konsenzu o rozvojovej politike sa zdôrazňuje význam súdržnosti politík v oblasti rozvoja. Vzhľadom na to, že súdržnosť politík v oblasti rozvoja sa stala dôležitou súčasťou rozvojovej spolupráce EÚ, patrí posúdenie súladu ostatných politík s rozvojovou politikou EÚ k úlohám Výboru pre rozvoj. Zákonná povinnosť zabezpečovať parlamentnú kontrolu vykonávania požiadaviek na súdržnosť Výboru pre rozvoj vyplýva priamo z článku 35 Európskeho konsenzu.

Na podnet Rady predložila Európska komisia 20. septembra 2007 prvýkrát podrobnú správu o súdržnosti politík v oblasti rozvoja, pričom takúto správu bude odteraz predkladať každé dva roky. V tomto obsiahlom dokumente, ktorý vznikol na základe dotazníka zaslaného všetkým členským štátom, Komisia okrem iného konštatuje, že:

Ø Pokiaľ ide o zabezpečovanie súdržnosti politík v oblasti rozvoja, stojí EÚ stále na začiatku. Táto koncepcia doteraz nebola dostatočne zapracovaná do všetkých politík.

Ø Hlavnou prekážkou rozšírenej politickej súdržnosti sú rozdielne priority a konflikty záujmov medzi členskými štátmi EÚ a rozvojovými krajinami. Súdržnosť politík v oblasti rozvoja sa preto môže stať skutočnosťou iba vtedy, ak sa o to zasadia politici na najvyššej úrovni.

Ø Na mnohých úrovniach sa doteraz prejavuje nedostatok povedomia a informovanosti o dosahu politík na možnosti rozvoja iných krajín.

Touto správou sa témy súdržnosti politík v oblasti rozvoja ujíma aj Parlament, ktorý v minulosti opakovane kritizoval nedostatok súdržnosti politík z hľadiska rozvojových politík. Aby bolo možné primerane sa zaoberať touto témou, vzhľadom na krátky rozsah iniciatívnej správy bolo nevyhnutné priestorovo a tematicky ju vymedziť.

Pritom sa prejavil zásadný problém posudzovania súdržnosti politík Európskym parlamentom. Keďže ide o spolupôsobenie viacerých politík, v pravidle patrí táto oblasť do tematickej pôsobnosti viacerých výborov EP. Vznikajú tak inštitucionálne spory o tematickú príslušnosť. Pôsobnosť Výboru pre rozvoj pri posúdení z hľadiska rozvojovej politiky je čiastočne spochybňovaná, a to najmä preto, že doteraz neexistuje dostatočné povedomie o posilnení právomoci tohto výboru na základe pomerne nového nástroja pre rozvojovú spoluprácu. V tomto prípade sa po dlhých diskusiách s Výborom pre rybné hospodárstvo podarilo dosiahnuť dohodu o tom, že táto správa by sa mala zaoberať dosahom využívania niektorých prírodných biologických zdrojov, najmä dreva a rýb, Európskou úniou na rozvoj v západnej Afrike. Baníctvo a ťažbu ropy sme zámerne vynechali, pretože pri nich nejde o zdroje, ktoré sú obnoviteľné a s ktorými treba hospodáriť udržateľným spôsobom[1]. Priestorovo sme sa obmedzili na západnú Afriku. Podľa vymedzenia tejto oblasti Organizáciou Spojených národov sem patria krajiny združenia ECOWAS a Mauritánia. Kamerun sa tiež pravidelne začleňuje do tejto oblasti. Podľa údajov generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod smeruje do EÚ 80 % vývozu dreva a rýb zo štátov združenia ECOWAS. Ako hlavný dovozca má v tejto oblasti EÚ značný vplyv.

Drevo a lesné hospodárstvo

Medzinárodné spoločenstvo štátov na Bali jednoznačne uznalo, že ničenie lesov je jednou z hlavných príčin zmeny klímy a že je nevyhnutné, aby sa bezodkladne zastavilo. Afrika je už dnes jednou z oblastí sveta, ktorých sa zmena klímy dotýka najviac. Preto bol pri príležitosti 13. zasadania konferencie zmluvných štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy vytvorený nový fond (nástroj partnerstva pre znižovanie emisií v dôsledku odlesňovania), ktorého cieľom je podpora programov na ochranu lesov v najchudobnejších krajinách sveta. EÚ a jej členské štáty musia nevyhnutne vo väčšej miere prispievať do tohto fondu. EÚ by na tento účel mohla využiť prebytky, ktoré opakovane vznikajú v položke rozpočtu EÚ určenej na poľnohospodárstvo.

Rôzne štúdie jednoznačne upozorňujú na súvislosť medzi odlesňovaním, rozširovaním púšte v dôsledku klimatickej zmeny a silnejúcim migračným tlakom z vnútroafrických oblastí na pobrežie. Európska únia musí z týchto poznatkov vyvodiť závery a tieto súvislosti vo vyššej miere zohľadňovať vo svojej rozvojovej a zahraničnej politike.

V Kamerune a ďalších západoafrických krajinách majú v oblasti lesného hospodárstva dominantné postavenie európske firmy. Z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy a chýbajúcej kontroly prebieha podstatná časť ťažby dreva nezákonne a neudržateľným spôsobom. EÚ na túto situáciu reagovala v roku 2005 prijatím nariadenia v oblasti vymáhateľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT). Cieľom tohto nariadenia je boj proti nezákonnej ťažbe dreva. Nie je v ňom však dostatočne zohľadnená potreba vytvárania ekologicky a sociálne udržateľného lesného hospodárstva. Rovnako sa musia dôslednejšie zohľadniť práva a záujmy obyvateľstva, ktoré v lesoch žije a je od nich závislé. Je nevyhnutné, aby EÚ viac podporovala miestne iniciatívy zamerané na udržateľné, ekologicky únosné lesné hospodárstvo, ktoré nevedie k porušovaniu ľudských práv. Príkladom by mali byť kritériá pre získanie osvedčení organizácie Forest Stewardship Council. Tieto kritéria by mali postupne prijať i orgány verejného obstarávania v EÚ a členských štátoch. Cieľom musí byť, aby sa do EÚ mohlo dovážať iba drevo a drevené výrobky, pri ktorých je jasne dokázaný pôvod a ktoré pochádzajú zo zdrojov riadených udržateľným spôsobom. V tejto súvislosti je nevyhnutné účinne zabrániť obchodovaniu cez tretie krajiny, napr. Rusko a Čínu.

Ryby a morská fauna

Západoafrické ekonomiky sú do značnej miery závislé od rybolovu, ktorý je pre ne zdrojom obživy a produktov pre vývoz, ale aj hospodárskym odvetvím s pracovnými príležitosťami. Vedecké štúdie dokazujú, že more pri pobreží západnej Afriky je jednou z oblastí s najvyšším množstvom rybích populácií na svete. Pri mnohých druhoch existujú zreteľné známky nadmerného rybolovu. Medzinárodná konkurencia lodí a chýbajúce mechanizmy kontroly pri pobreží západnej Afriky vedú k rozsiahlemu nezákonnému rybolovu. Dôsledkom toho je aj značný pokles úlovkov miestnych rybárov.

Dohody o partnerstve v oblasti rybolovu sa už od roku 2002 snažia vyvodiť dôsledky z týchto poznatkov, normy správania FAO pre zodpovedný rybolov však žiaľ spĺňajú len čiastočne. Okrem toho zahŕňajú dohody o partnerstve v oblasti rybolovu len časť vzťahov medzi EÚ a západnou Afrikou v námornom odvetví. Oblasti:

· obchod,

· vedecký výskum v súvislosti so zásobami rýb,

· monitorovanie a kontrola vôd,

· vývoz a zmena vlajok lodí EÚ

nie sú dostatočne zahrnuté. Najmä oblasť monitorovania vôd treba lepšie zohľadniť a formovať. Potrebné sú:

· Programy monitorovania západoafrických vôd – kladným príkladom môže byť v tomto prípade už bohužiaľ pozastavený program, ktorý niekoľko rokov financovalo Luxembursko, ako aj súčasný program pre Indický oceán. Patrí sem aj prísnejšia kontrola lodí EÚ. V tejto súvislosti treba preveriť, či systematickú výstavbu infraštruktúry na monitorovanie medzinárodných rybárskych flotíl vo vodách západnej Afriky nemožno cielene podporovať aj v rámci rozvojovej spolupráce Európskej únie.

· Dlhodobé výskumné programy na rozvoj zásob rýb a morskej fauny všeobecne.

· Štúdie zaoberajúce sa otázkou, či je obchod príčinou nadmerného rybolovu a akým spôsobom je možné predchádzať nadmernému rybolovu úspešnejšie ako doteraz.

· Hodnotenie vplyvu dohôd v oblasti rybolovu a ich zlučiteľnosti s rozvojom musí byť vo všeobecnosti podrobnejšie a systematickejšie.

Štúdia Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zo septembra 2007 dokazuje priamu súvislosť medzi poklesom miestneho priemyslu v oblasti rybolovu a nárastom migrácie v prípade Senegalu. Rovnako podľa IOM prišlo v priebehu roka 2006 o život približne 6000 z 31 000 Afričanov pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy. Mnoho odborníkov považuje tieto čísla za veľmi opatrné odhady a predpokladajú, že počet neznámych prípadov je oveľa vyšší.

Celkovo možno skonštatovať, že drevo a ryby sú dva produkty, ktoré majú kľúčový význam pre hospodársky a sociálny rozvoj západnej Afriky. EÚ ako hlavný odberateľ týchto produktov môže hrať v týchto oblastiach dôležitú úlohu pre ďalší rozvoj západoafrického regiónu. V tejto súvislosti sú najdôležitejšími východiskovými bodmi proces FLEGT a nové dohody o partnerstve v oblasti rybolovu. Na vytvorenie politickej súdržnosti sú však nutne potrebné ďalšie kroky Európskej únie. Treba sa zaoberať problémom ďalšieho kvalitatívneho vývoja a rozširovania oboch koncepcií v zmysle posilnenia trvalo udržateľného rozvoja v západnej Afrike.

• [1]  Touto témou sa zaoberá uznesenie krajín AKT o riadnej správe, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k využívaniu prírodných zdrojov v krajinách AKT.

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO (27.3.2008)

pre Výbor pre rozvoj

o súdržnosti rozvojových politík a účinkoch využívania určitých prírodných biologických zdrojov zo strany EÚ na rozvoj západnej Afriky
(2007/2183(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Carmen Fraga Estévez

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje uspokojenie nad tým, že sedem krajín západnej Afriky podpísalo dohody o rybolove s Európskou úniou podľa nového znenia dohôd o partnerstve, ktoré okrem pôvodného cieľa ochrany záujmov flotily Spoločenstva zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých musí tretia krajina zostaviť plány zaručujúce trvalo udržateľné využívanie rybolovných zdrojov;

2.  s upokojením konštatuje a podporuje pokroky uskutočnené v tejto oblasti, naďalej však vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom a vyhýbavosťou, s akou niektoré krajiny tejto zóny pristupujú k ochrane svojich vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu EÚ vynaloženému v rámci dohôd stále nie sú udržateľnosť prírodných biologických zdrojov vrátane rybolovných zdrojov ani výhody trvalo udržateľného využívania prioritou pre tieto krajiny, ale často sú na ich úkor uprednostňované iné politické a hospodárske záujmy;

3.  je nútený uznať, že napriek tomu, že finančné príspevky v rámci dohôd o rybolove už tvoria podstatnú časť celkového rozpočtu niektorých tretích krajín, ku ktorým je treba pripočítať investície majiteľov lodí, ako aj spoluprácu členských štátov na bilaterálnej úrovni vrátane finančnej spolupráce, spolupráca v prospech trvalo udržateľného rozvoja nemôže vychádzať len zo spoločnej politiky rybolovu, ale je tiež potrebné zapojiť ostatné politiky Spoločenstva, najmä politiku rozvojovej spolupráce, s cieľom vytvoriť také politické a sociálno-ekonomické podmienky, ktoré týmto krajinám umožnia presmerovať úsilie vynakladané na administratívnej a finančnej úrovni tak, aby mohli plne a trvalo udržateľným spôsobom využívať potenciál svojich prírodných biologických zdrojov;

4.  domnieva sa, že najmä v oblasti rybolovných zdrojov je potrebné posilniť predovšetkým tieto aspekty:

     –   pravidelné hodnotenie rybolovných zdrojov prostredníctvom výskumným opatrení, ktoré budú vykonávať oceánografické lode s výskumnými pracovníkmi zo Spoločenstva a z príslušnej tretej krajiny, vrátane so zameraním na dostupné rybolovné zdroje v jednotlivých výlučných hospodárskych zónach (VHZ) krajín, s ktorými boli podpísané dohody o partnerstve v oblasti rybolovu;

     –   zlepšenie pozemnej infraštruktúry prístavov, ako aj zásobovania a dopravy s cieľom uľahčiť vstup plavidlám Spoločenstva a iných krajín na účely opráv, vylodenia, preloženia nákladu atď., čo prinesie tretím krajinám dodatočné výhody;

     –   úpravu hygienických a zdravotných predpisov, keďže väčšina týchto krajín má v tejto oblasti závažné nedostatky, čo im v niektorých prípadoch znemožňuje využívať prednostný prístup na trh Spoločenstva, ktorý by sa mohol vzťahovať na ich vývoz;

     –    služby kontroly a dozoru, keďže tieto krajiny majú nedostatok technických a ľudských zdrojov potrebných na vykonávanie týchto úloh, prostredníctvom zriaďovania kontrolných stredísk, odbornou prípravou inšpektorov alebo nákupom hliadkových lodí a leteckých prostriedkov;

     –   vytvorenie právneho rámca, ktorý zaručí ochranu súčasných a potenciálnych investícií Spoločenstva súvisiacich predovšetkým s vytváraním zmiešaných spoločností, ktoré v súčasnosti čelia príliš veľkému počtu prekážok pri investovaní v tretej krajine, a to predovšetkým z dôvodu straty kontroly nad podnikmi a z dôvodu právnej neistoty takmer vo všetkých krajinách tejto oblasti;

     –   zavedenie plánov trvalo udržateľného riadenia rybolovu, ktoré budú riadiť činnosti miestnych sektorov a obmedzia všeobecný a biologicky neudržateľný voľný prístup.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.3.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ole Christensen, Constantin Dumitriu, Raül Romeva i Rueda, Thomas Wise
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Francesco Ferrari