SPRÁVA o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (4.3.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

9.4.2008 - (2007/2217(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajcovia: Véronique De Keyser a José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Jürgen Schröder, Výbor pre rozvoj
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2007/2217(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0138/2008

Predkladané texty :

A6-0138/2008

Rozpravy :

PV 07/05/2008 - 15
CRE 07/05/2008 - 15

Hlasovanie :

PV 08/05/2008 - 5.8
CRE 08/05/2008 - 5.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0194

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy

(2007/2217(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, predovšetkým na jeho článok 25,

– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, záväzky OBSE schválené v Kodani v roku 1990 a na samite v Istanbule v roku 1999, na ktorom sa všetky štáty OBSE zaviazali pozývať medzinárodných pozorovateľov, a predovšetkým Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), na svoje voľby, Africkú chartu ľudských práv a práv národov a Americký dohovor o ľudských právach,

– so zreteľom na Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií a na Kódex správania medzinárodných volebných pozorovateľov, ktoré boli 27. októbra 2005 slávnostne pripomenuté na pôde OSN v New Yorku,

– so zreteľom na všetky dohody medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

– so zreteľom na články 3, 6 a 11 Zmluvy o EÚ a články 3, 177, 179 a 181a Zmluvy o ES,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, vyhlásenú v Štrasburgu 12. decembra 2007,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete[1] (EIDHR),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. apríla 2000 o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o oznámení Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní[2],

– so zreteľom na usmernenia EÚ o pozorovaní volieb[3] a usmernenia EÚ o spoločných kritériách pre výber volebných pozorovateľov[4],

– so zreteľom na dokument Rady o pomoci pri voľbách a ich pozorovaní[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách[6],

– so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach,

– so zreteľom na svoje výročné správy týkajúce sa ľudských práv vo svete,

– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ z 21. novembra 2007 o voľbách a volebných procesoch v krajinách AKT a EÚ[7],

– so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov z 8. novembra 2001 o zriadení volebnej koordinačnej skupiny[8], z 12. mája 2005 o uplatnení opatrení upravujúcich činnosť volebných pozorovateľských misií[9], z 21. septembra 2006, ktorým sa realizujú opatrenia týkajúce sa činnosti delegácií[10] a z 8. júna 2006 o usmerneniach pre volebné pozorovateľské delegácie Európskeho parlamentu[11],

– so zreteľom na predbežné vyhlásenia a záverečné správy volebných pozorovateľských misií (VPM EÚ) a správy ich volebných pozorovateľských delegácií,

– so zreteľom na výročné správy volebnej koordinačnej skupiny,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0138/2008),

A. keďže voľby sa musia organizovať v súlade s medzinárodne uznávanými normami,

B. keďže vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv je uvedené, že každý má právo slobodne si zvoliť svojich zástupcov v tajných, pravidelne konaných, riadnych voľbách na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva a toto právo je zakotvené aj vo všetkých ostatných hlavných medzinárodných a regionálnych dohovoroch o ľudských právach a je aj základným prvkom skutočnej demokracie, ktorej zásady sa Európska únia zaviazala dodržiavať vo svojich zmluvách,

C. keďže pozorovanie volieb prispieva k celkovej podpore a ochrane základných ľudských práv, konkrétne občianskych a politických práv; a keďže podmienkou skutočného demokratického volebného procesu je rešpektovanie slobody vyjadrovania a slobodných médií, dodržiavanie zásad právneho štátu a práva zakladať politické strany a uchádzať sa o verejný úrad, nediskriminácia a rovnaké práva pre všetkých občanov a ďalšie základné ľudské práva a slobody, ktoré sa všetky štáty OBSE zaviazali dodržiavať a podporovať,

D. keďže cieľom medzinárodného pozorovania volieb je zvýšenie legitimity volebného procesu, posilnenie dôvery verejnosti vo voľby, zabraňovanie volebným podvodom a ich odhaľovanie tam, kde sa vyskytnú, a analýza, podávanie informácií a príprava odporúčaní o tom, ako zlepšiť všetky aspekty volebného procesu na základe plnej spolupráce s hostiteľskou krajinou, urovnanie všetkých sporov a ochrana ľudských práv a demokracie vo všeobecnosti,

E. keďže pozorovanie volieb v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách je prioritou EÚ, čo dokazuje jej záväzok pomáhať novým demokraciám a krajinám smerujúcim k demokracii vybudovať pevné demokratické štruktúry,

F. keďže v uznesení Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o spolupráci AKT – EÚ, zapojení do volebných procesov v krajinách AKT a o úlohe spoločného zhromaždenia[12], ktoré bolo prijaté 1. apríla 1999 v Štrasburgu, sa uvádza, že znižovanie chudoby ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ si vyžaduje existenciu participatívnej demokracie a zodpovedných, nekorupčných vlád,

G. keďže v Dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou v Benine 23. júna 2000 [13], (dohoda z Cotonou) sa zdôrazňuje, že v rámci partnerstva medzi štátmi AKT a EÚ sa má aktívne podporovať dodržiavanie ľudských práv, proces demokratizácie, upevňovanie zákonnosti a dobrá správa vecí verejných,

H. keďže Deklarácia zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií a Kódex správania medzinárodných volebných pozorovateľov boli prijaté pod záštitou OSN v roku 2005 a schválené Komisiou a Parlamentom, ako aj 32 ostatnými medzinárodnými vládnymi a mimovládnymi organizáciami,

I. keďže medzi zásady, ktoré sa zdôrazňujú v uvedenej deklarácii, patrí komplexné pozorovanie, nezávislosť a nestrannosť, transparentnosť a publicita, profesionálny prístup, analýza a poradenstvo, dodržiavanie zvrchovanosti hostiteľskej krajiny vrátane nevyhnutnosti získania pozvania na pozorovanie, spolupráca medzi rôznymi pozorovateľskými organizáciami a nelegitimizácia jednoznačne nedemokratických volebných procesov,

J. keďže po prijatí vyššie uvedeného oznámenia Komisie 11. apríla 2000 bolo do 32 krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky vyslaných viac než 50 VPM EÚ; keďže je však zvláštne, že do krajín južného Stredomoria bolo vyslaných omnoho menej VPM EÚ,

K. keďže v rámci EDIHR majú VPM EÚ každoročne k dispozícii viac ako 30 miliónov EUR,

L. keďže v krajine, v ktorej sa konajú voľby, má skutočnosť, že parlament bol zvolený demokraticky len obmedzenú hodnotu, ak táto inštitúcia nemá žiadne významné právomoci a ovláda ho exekutíva,

M. keďže v oblasti pozorovania volieb zo strany EÚ zostáva vyriešiť niektoré kľúčové výzvy budúcnosti, ako napríklad rastúci význam elektronického hlasovania,

N. keďže uvedeným oznámením Komisie z 11. apríla 2000 sa zaviedla komplexná metodológia zahŕňajúca celý volebný proces od predvolebnej fázy po povolebnú fázu, ktorá sa ukázala byť veľmi úspešná a viedla k tomu, že EÚ sa stala lídrom v oblasti medzinárodného pozorovania volieb a toto oznámenie predstavovalo obrat v prístupe EÚ k pozorovaniu volieb,

O. keďže vysielanie VPM EÚ je kľúčovým prvkom zahraničnej politiky EÚ a spolu s pomocou pri voľbách je základným nástrojom podpory volieb v kontexte záväzku podporovať hodnoty demokracie, rozvoja a mieru zo strany EÚ,

P. keďže voľby môžu byť úspešné len v kontexte dlhodobého upevňovania demokratických hodnôt pri zohľadnení potreby budovania európskeho konsenzu v otázke podpory demokracie, v spoločnosti, ktorá poskytuje vzdelávanie voličov a občanov a v rámci ktorej existujú silné mechanizmy na podporu ľudských práv, nezávislá a pluralistická občianska spoločnosť a rešpektuje sa oddelenie legislatívnej a výkonnej moci,

Q. keďže pozorovanie volieb je dlhodobý proces zložený z troch fáz: predvolebného obdobia, dňa volieb a povolebného obdobia a keďže každú z týchto fáz je potrebné skúmať dôkladne a nestranne a využívať pri tom údaje z prvej ruky,

R. keďže pozorovanie v týchto troch fázach môžu síce vykonávať rôzni pozorovatelia, musia sa však vzájomne dopĺňať a proces musí byť správne koordinovaný,

S. keďže poslanci a bývalí poslanci sú pri volebných pozorovaniach nesporným prínosom a dopĺňajú prínos VPM EÚ, sami však nemôžu poskytnúť rigorózne hodnotenie volebného procesu,

T. keďže Parlament zohráva vo VPM EÚ kľúčovú úlohu, vzhľadom na to, že poslanec Európskeho parlamentu je menovaný za hlavného pozorovateľa a volebná pozorovateľská delegácia poslancov EP je väčšinou plne včlenená do štruktúry VPM EÚ,

U. keďže je potrebné, aby boli opatrenia prijaté v nadväznosti na VPM EÚ súvislejšie a komplexnejšie na technickej aj politickej úrovni,

V. keďže napriek tomu, že je nevyhnutne dôležité naďalej uskutočňovať politiku vysielania VPM EÚ do krajín, v ktorých je možné vykonávať úlohy objektívne, komplexne a so zaručením bezpečnosti zúčastnených pracovníkov, Európska únia nesmie mlčať v súvislosti s konaním volieb za okolností, keď uvedené podmienky neexistujú,

1. potvrdzuje svoje odhodlanie prispieť k upevneniu demokratických procesov intenzívnejším zapojením do pozorovania volieb, posilnením procesu prijímania opatrení nadväzujúcich na VPM EÚ a rozšíreným budovaním parlamentných kapacít;

2. domnieva sa, že uskutočnenie volieb nemožno všeobecne považovať za jediný ukazovateľ demokracie; má však pozitívny vplyv na demokratizačný proces hodnotený na základe pokroku v oblasti zabezpečenia občianskych slobôd, a to za predpokladu, že je garantovaná politická pluralita, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda prejavu, rovný prístup k masovokomunikačným prostriedkom, tajné hlasovanie a dodržiavanie ľudských práv;

3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby pozorovanie volieb v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách bolo naďalej prioritou, pretože uvedené štáty majú zvyčajne najväčší úžitok z medzinárodných volebných pozorovateľských misií a z nich vyplývajúcich odporúčaní;

4. ľutuje, že EÚ naďalej chýba spoločná komplexná stratégia podpory demokracie a vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pokračovali v úsilí umožniť prijatie takejto stratégie; v tejto súvislosti nalieha na všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa dohodli na ustanovení Európskeho konsenzu o demokracii;

5. vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že pozorovanie volieb je len prvým krokom smerom k demokracii a je potrebné ho doplniť ďalšími činnosťami na podporu demokracie s adekvátnou úrovňou finančnej podpory a povolebnými opatreniami zameranými na podporu demokracie, najmä prostredníctvom budovania kapacít národných parlamentov, politických strán, štátnej správy, neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti, ako aj prostredníctvom presadzovania ľudských práv a dobrej správy; požaduje preto zachovanie rozpočtového stropu pre VPM EÚ vo výške 25 % nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (EIDHR) v sedemročnej lehote finančného výhľadu 2007 – 2013, tak ako ho odsúhlasila Komisia; žiada Komisiu, aby v rámci tohto rozpočtu vyčlenila finančné prostriedky na prípravné predvolebné činnosti vrátane školenia miestnych volebných pozorovateľov, vzdelávania voličov a iných činností, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie konania slobodných a spravodlivých volieb na dlhé obdobie do budúcnosti;

6. vzdáva hold Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorého priekopnícka činnosť bola pre EÚ inšpiráciou pri tvorbe metodiky v oblasti pozorovania volieb;

7. znovu zdôrazňuje významnú úlohu volebných pozorovateľských misií ODIHR v oblasti OBSE, kde EÚ spravidla nevysiela volebné pozorovateľské misie; chváli ODIHR za kvalitnú prácu, ktorá bola významnou inšpiráciou pre EÚ v príprave metodiky pozorovania volieb a pri dodržiavaní prísnych zásad transparentnosti a nezávislosti; vyjadruje znepokojenie nad vyjadreniami a činnosťami niektorých členských štátov OBSE, ktoré spochybňujú mandát úradu ODIHR a oslabujú účinnosť, financovanie a nezávislosť jeho misií; vyzýva štáty OBSE a Európsku radu, aby potvrdili pozíciu ODIHR ako hlavného volebného monitorovacieho orgánu v oblasti OBSE; odsudzuje predovšetkým nedávne obmedzenie dĺžky trvania volebných pozorovateľských misií zo strany niektorých štátov OBSE a ich nesúhlas s vydávaním víz pre pozorovateľov alebo zdržiavanie pri ich vydávaní, čím znemožňujú ODIHR vykonávať svoj mandát

8. víta pozitívny prínos volebných pozorovateľských misií pri upevňovaní demokratických procesov, podpore úcty k ľudským právam, základným slobodám, dobrej správe vecí verejných a právnemu štátu, a najmä pri posilňovaní volebných procesov na celom svete;

9. pripomína závery seminára Komisie a Parlamentu z 11. septembra 2007, na základe ktorých musia volebné pozorovateľské misie EÚ z dôvodu metodiky, totožnosti a viditeľnosti naďalej fungovať nezávisle od iných medzinárodných a vnútroštátnych pozorovateľov; domnieva sa, že to však neprekáža pravidelnej a úzkej spolupráci s ďalšími pozorovateľskými organizáciami na mieste ani ďalšej podpore EÚ pri budovaní kapacít vnútroštátnych a regionálnych pozorovateľských organizácií;

10. zdôrazňuje úspech metodiky EÚ, vyzýva však Komisiu, aby ju zlepšovala a aktualizovala začleňovaním ustálených postupov a riešením nových výziev;

11. zdôrazňuje, že vďaka týmto úspechom sa EÚ stala lídrom v oblasti medzinárodného pozorovania volieb a aj to, že zameranie sa na profesionalizmus volebných pozorovateľských misií EÚ prispieva významnou mierou k tomu, že v súčasnosti je k dispozícii veľký počet vysokokvalifikovaných a skúsených odborníkov na voľby; okrem toho zdôrazňuje, že profesionalizmus VPM EÚ zvyšuje prínos EÚ pri budovaní udržateľného povedomia o rozličných prvkoch, ktoré tvoria demokratický volebný proces; domnieva sa v tejto súvislosti, že je možné zohľadniť skúsenosti bývalých poslancov Európskeho parlamentu vo funkcii krátkodobých a dlhodobých pozorovateľov;

12. Vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na ďalšiu podporu primeranej účasti organizácií občianskej spoločnosti a miestnych pozorovateľov na volebnom procese;

13. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krátkodobí a dlhodobí pozorovatelia EÚ zdržali akéhokoľvek správania, ktoré by miestne obyvateľstvo mohlo vo vzťahu k svojej kultúre vnímať ako povýšenecké, nadradené alebo neúctivé; v tejto súvislosti sa domnieva, že pozorovatelia EÚ by mali vo vhodnom prípade nadväzovať styky s miestnymi pozorovateľmi;

14. víta osvedčenú prax menovania poslancov EP za hlavných pozorovateľov VPM EÚ, žiada, aby bol proces menovania jasný a transparentný, aby sa zaistila dôveryhodnosť hlavného pozorovateľa a zdôrazňuje, že napriek tomu, že počas trvania svojho mandátu poslanci EP úzko spolupracujú s Komisiou a ďalšími inštitúciami EÚ, vždy by si mali ponechať jednoznačný a presne stanovený stupeň nezávislosti bez zasahovania;

15. víta politiku rodovej rovnosti, prijatú ako súčasť tejto metodiky pri výbere pozorovateľov vrátane hlavného pozorovateľa, bez ohľadu na náročnosť misie;

16. zastáva názor, že znalosť jazyka, ktorým sa hovorí v krajine, v ktorej sa konajú voľby (napr. španielčina v Bolívii), má byť smerodajným kritériom pri menovaní pozorovateľov, pretože schopnosť priamo komunikovať s miestnym obyvateľstvom uľahčuje pozorovateľom detailne sa oboznámiť so spoločenskou a politickou situáciou v krajine;

17. zastáva názor, že je potrebné, aby sa v predvolebnom období po stretnutiach s kandidátmi a členmi volebnej komisie mohli pozorovatelia stretnúť s ostatnými skupinami v krajine, v ktorej sa konajú voľby;

18. víta pozitívne skúsenosti svojich volebných pozorovateľských delegácií v rámci VPM EÚ, pre ktoré sú významným prínosom tým, že legitimizujú ich závery a zvyšujú ich viditeľnosť a prijateľnosť, zdôrazňuje však, že dôvera v tieto závery závisí od prísneho uplatňovania metodiky počas celého procesu pozorovania;

19. víta činnosť Združenia bývalých poslancov Európskeho parlamentu pri zakladaní Medzinárodného inštitútu volebných pozorovateľov (Intrenational Election Monitors Institute, IEMI) spolu s bývalými poslancami kanadského parlamentu a Združením bývalých členov Kongresu USA; konštatuje, že členovia IEMI sa ako pozorovatelia zúčastnili mnohých volieb a ďalej poukazuje na skutočnosť, že všetci súčasní poslanci Európskeho parlamentu budú jedného dňa bývalými poslancami a že ich skúsenosti budú neoceniteľné pre ďalší rozvoj demokratického procesu;

20. vyzýva všetkých poslancov EP zúčastňujúcich sa volebných pozorovateľských delegácií, aby postupovali v súlade s usmerneniami stanovenými pre tieto delegácie; zdôrazňuje význam kódexu správania pre pozorovateľov volieb, ktorý sa vzťahuje aj na poslancov Európskeho parlamentu;

21. uznáva, že pri mnohých príležitostiach nemali pozorovateľské delegácie Európskeho parlamentu dostatočný počet členov, a rozhodol, že v týchto prípadoch by mohlo byť užitočné doplniť tieto delegácie bývalými poslancami; nalieha na príslušné politické orgány Európskeho parlamentu, aby sa zaoberali týmto návrhom;

22. zdôrazňuje, že pozorovateľské delegácie politických skupín nezastupujú Parlament a vyzýva ich, aby sa zdržali akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla ohroziť dôveryhodnosť volebných pozorovateľských delegácií Európskeho parlamentu a volebných pozorovateľských misií EÚ a odviesť od nich pozornosť;

23. konštatuje, že koordinácia medzi inštitúciami EÚ a v rámci Komisie je vo všeobecnosti na pozitívnej úrovni; ľutuje však, že v niektorých prípadoch sa prejavil závažný nedostatok súdržnosti, ktorý svedčí o tom, že jestvuje priestor na ďalšie zlepšovanie;

24. zdôrazňuje predovšetkým význam koordinácie všetkých verejných vyhlásení súvisiacich so zisteniami VPM EÚ a zdržania sa akéhokoľvek vyhlásenia pred predložením predbežného vyhlásenia zo strany VPM EÚ a z pohľadu zviditeľnenia a dôveryhodnosti podčiarkuje kľúčovú úlohu tlačovej konferencie, na ktorej je po prvýkrát prednesené predbežné vyhlásenie; žiada, aby sa tlačové vyhlásenia a správy so zisteniami vydávali v súlade s časovým harmonogramom, v ktorom je zohľadnený ich citlivý charakter vo vzťahu k prebiehajúcim voľbám;

25. s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Parlamentom a Radou navrhuje, že Rada by sa mala zúčastňovať na zasadnutiach volebnej koordinačnej skupiny a Parlament by mal získať štatút pozorovateľa na zasadnutiach pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM);

26. vyzýva Komisiu, aby v rokovaniach o dohodách o pridružení alebo strategickom partnerstve zvážila spôsob začlenenia možnosti pozorovania volebného procesu v krajinách južného Stredomoria a Blízkeho východu;

27. domnieva sa, že kľúčovou otázkou, ktorú treba vyriešiť sú účinné a na výsledok zamerané opatrenia nadväzujúce na VPM EÚ a že by sa malo rozlišovať medzi nadväzujúcimi technickými a politickými opatreniami, do ktorých by mali byť na všetkých úrovniach zapojené všetky inštitúcie a členské štáty EÚ;

28. navrhuje podrobne sledovať proces implementácie odporúčaní VPM EÚ, predovšetkým ak sa neposkytuje pomoc pri voľbách;

29. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, a predovšetkým Radu a vlády členských štátov, aby do politických dialógov so zainteresovanými krajinami, ako aj do demaršov, vyhlásení, uznesení a stanovísk a do vykonávania ďalších krokov začlenili zistenia a odporúčania VPM EÚ;

30. vyzýva predovšetkým Komisiu, aby začlenila odporúčania VPM EÚ do všetkých akčných plánov so zreteľom na krajiny Európskej susedskej politiky, v ktorých sú umiestnené volebné pozorovateľské misie;

31. vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania plne a dlhodobo zohľadňovala pri vypracovávaní dokumentov o stratégii krajiny/ročných akčných programov v rámci Európskeho rozvojového fondu a vonkajších finančných nástrojov EÚ, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce[14], a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva[15];

32. odsudzuje použitie takých postupov v minulosti, kedy sa ku krajinám, ktorých volebný proces bol terčom silnej kritiky zo strany VPM EÚ, pristupovalo ako keby sa nič nestalo; ľutuje na druhej strane skutočnosť, že EÚ nie vždy legitimizuje voľby, ktoré sú demokratické, a domnieva sa, že tieto rozpory oslabujú krehkú ideu demokracie v týchto krajinách a imidž EÚ;

33. vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila výsledok každej VPM EÚ, poučila sa z nej a v záverečných správach jasne uviedla jej metodické obmedzenia; vyzýva navyše Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie a zaistila, že úspechy VPM EÚ v oblasti demokracie (metodika, technické postupy, rozpočtové prostriedky, volebná štruktúra atď.) nebudú po skončení volebného procesu spochybnené alebo vymazané;

34. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vyslania špecializovaných misií na sledovanie kľúčových aspektov volebného procesu, ako je napríklad príprava volebného legislatívneho rámca, registrácia voličov a povolebné sťažnosti a odvolania, ktoré nie sú v niektorých prípadoch predmetom komplexnej pozornosti VPM EÚ;

35. odporúča nastoliť politický dialóg v prípadoch, ak neboli implementované odporúčania VPM EÚ;

36. navrhuje v súlade s vyššie uvedeným bodom, že Európsky parlament by sa mal zúčastniť otvorenia nového parlamentu, ktorého volieb sa zúčastnil ako pozorovateľ, a že by sa mala posilniť spolupráca s týmto novozvoleným parlamentom;

37. odporúča zavedenie osobitnej stratégie na podporu nových a demokraticky zvolených parlamentov v záujme trvalého upevnenia demokracie, právneho štátu a dobrej správy;

38. navrhuje, že Európsky parlament by mal s týmto cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky pomoci novozvoleným parlamentom pri plnení ich úloh, s osobitným zreteľom na rozvojové krajiny;

39. navrhuje Komisii vytvoriť iné mechanizmy monitorovania volebných procesov, v prípadoch, keď nie je možné vyslať plnohodnotnú VPM EÚ; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli pripravené vydávať dôrazné a včasné verejné vyhlásenia v súvislosti s voľbami za týchto okolností;

40. zastáva názor, že pokiaľ ide o nadväzujúce technické opatrenia, pomoc pri voľbách je nevyhnutným dlhotrvajúcim strategickým záväzkom počas volebného cyklu, ktorý je najlepšie zlučiteľný s VPM EÚ, a domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať posilňovaniu nezávislosti a legitimity orgánov zodpovedných za riadenie volieb, ako aj podpore zriadenia trvalej volebnej komisie namiesto volebnej komisie zostavenej ad hoc;

41. zdôrazňuje, že Parlament, ktorý je demokraticky volenou európskou inštitúciou, bude zohrávať osobitnú úlohu pri realizácii politických opatrení nadväzujúcich na VPM EÚ a predovšetkým v procese budovania parlamentných kapacít;

42. požaduje, aby sa hodnoty získané z konzultácií, spolupráce a výmeny informácií medzi parlamentnými delegáciami a misiami Parlamentu a AKT podľa možností náležite zohľadnili v širšom kontexte vonkajšej činnosti EÚ a vo vzťahu k ostatným národným a medzinárodným pozorovateľským misiám; navrhuje vytvárať pracovné skupiny s cieľom umožniť partnerom z Africkej únie, aby na základe novej stratégie pre EÚ a Afriku mohli využiť odborné vedomosti a skúsenosti získané pri volebných pozorovaniach, pretože Európska únia využíva pracovné postupy a skúsenosti ODIHR/OBSE;

43. vyzýva na analýzu podmienok, ktoré by umožňovali organizáciu krátkodobých spoločných volebných pozorovateľských delegácií s členmi Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ, Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia;

44. odporúča pravidelné organizovanie spoločných pozorovateľských misií AKT – EÚ, keď sa konajú voľby v EÚ;

45. domnieva sa, že elektronické hlasovanie už zohráva, a bude čoraz intenzívnejšie zohrávať kľúčovú úlohu vo volebnom procese, a môže vzniknúť nový druh volebného podvodu; nalieha na Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na spoľahlivé pozorovanie uvedených volieb a pozorovateľom poskytla náležité školenie v tejto oblasti;

46. žiada, aby Parlament prijal výročnú správu o VPM EÚ;

47. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE a riaditeľovi Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR).

[1] Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.
[2] Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 270.
[3] Rozhodnutie Rady 9262/98 – PESC 157 – COHOM 6, 3.6.1998.
[4] Rozhodnutie Rady 8728/99 – PESC 165 – COHOM 4, 28.5.1999.
[5] Dokument Rady 9990/01 - PESC 236 - DEVGEN 103 - COHOM 17, 26.6.2001.
[6] Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.
[7] ACP-EU/100.123/07/fin.
[8] PE 309/025/BUR.
[9] PE 349/329/CPG/DEF.
[10] PE 375/270/CPG/Revl.
[11] PE 375/117/CPG.
[12] Ú. v. ES C 271, 24.9.1999, s. 57.
[13] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
[14] Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
[15] Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

Volebné pozorovateľské misie EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy

Úvod

Voľby nie sú len ekvivalentom demokracie, ale aj nevyhnutným prvkom každého demokratického systému a jedným so základných ľudských práv. Medzinárodné pozorovanie volieb je jedným s nástrojov podpory volebných procesov v rámci podpory demokracie a jeho mimoriadny rozvoj v ostatných rokoch viedol k prijatiu Deklarácie zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií (ďalej len deklarácia), ktorú Komisia schválila v novembri 2005 a Parlament v máji 2007.

EÚ vyslala prvýkrát volebných pozorovateľov na prvé parlamentné voľby za účasti viacerých strán v Rusku v roku 1993 a pokračovala v ich vysielaní počas 90. rokov. Avšak komplexná metodika pozorovania volieb Európskej únie sa zaviedla až vydaním oznámenia Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní v apríli 2000. Parlament oznámenie zhodnotil a schválil a navrhol hlavné línie svojej činnosti v tejto oblasti v uznesení z marca 2001.

Volebné pozorovateľské misie EÚ v rámci zahraničnej politiky Únie

Hlavným cieľom zahraničnej politiky EÚ je podpora demokracie a VPM EÚ sa ukázali byť veľmi úspešným nástrojom v tejto oblasti. Tento úspech znamenal nielen to, že EÚ sa stala lídrom v oblasti medzinárodného pozorovania volieb, ale zároveň sa mimoriadne zvýšila jej prestíž globálneho hráča. EÚ však bohužiaľ dodnes nedokázala prijať spoločnú stratégiu na podporu demokracie v zahraničí. Neexistencia takjto stratégie má jednoznačne limitujúci vplyv na efektívnosť volebných pozorovateľských misií EÚ. Z tohto dôvodu je absolútne nevyhnutné, aby všetky inštitúcie EÚ a členské štáty pokračovali vo svojom úsilí dosiahnuť prijatie komplexnej stratégie EÚ na podporu demokracie.

Je však rovnako potrebné, aby sa na pozorovanie volieb nekládol prehnane veľký dôraz. Voľby majú kľúčový význam, nie sú však jediným prvkom demokracie. Je potrebné ponechať dostatočný priestor a finančné prostriedky na vykonávanie činností zameraných na posilnenie ostatných aspektov demokratického riadenia. Vzhľadom na to je potrebné dodržiavať ustálený postup obmedzovania výdavkov na VPM EÚ do výšky 25 % rozpočtu EIDHR, čo predstavuje približne sumu 40 miliónov EUR za rok.

Metodika

Veľkou inšpiráciou pre oznámenie Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní bola metodika OBSE/ODIHR, ktorá bola jednou z prvých organizácií s vážnym záujmom o profesionálnu organizáciu pozorovania volieb. V súčasnosti obe organizácie nielenže využívajú spoločný prístup k problematike, ale aj úzko spolupracujú a veľkým obohatením je pre ne výmena odborníkov, odborných informácií a postupov.

Tento spoločný postup vníma pozorovanie volieb ako dlhodobý proces, ktorý ďaleko presahuje samotný deň volieb a jeho súčasťou je obdobie pred voľbami a po nich. Metodika EÚ je navyše do značnej miery v súlade so zásadami deklarácie. EÚ vykonáva pozorovanie volieb na pozvanie krajiny, v ktorej sa voľby uskutočňujú. VPM EÚ ponúkajú komplexné pozorovanie a hodnotenie volieb, ktoré je v súlade so zásadami nezávislosti a nestrannosti. VPM EÚ navyše ponúkajú vysokú mieru transparentnosti a publicity a poskytujú kvalitnú analýzu a poradenstvo. EÚ sa zároveň usiluje nadviazať kvalitnú spoluprácu s ďalšími organizáciami zapojenými do pozorovania volieb.

VPM EÚ sa nikdy nevysielajú do takej krajiny, kde je pravdepodobné, že ich prítomnosť sa bude považovať za legitimizáciu jednoznačne nedemokratického volebného procesu Tento problém sa pôvodne vyskytol v prípade volieb v Pakistane v roku 2008, kam EÚ odmietla vyslať svoju VPM, kým prezident Mušarráf neodvolá výnimočný stav. VPM EÚ okrem toho vykonávajú kvalitne vyškolení, skúsení odborníci, čo významnou mierou prispieva k tomu, že vzniká skupina vysokokvalifikovaných volebných expertov.

Komisia navyše zaviedla postup menovania poslanca EP za hlavného pozorovateľa VPM EÚ, čo výrazne prispieva k zabezpečeniu riadneho vedenia a zviditeľnenia pozorovateľských misií. Hlavní pozorovatelia by mali počas svojho mandátu spolupracovať s Komisiou, ostatnými inštitúciami EÚ a členmi misie. Mali by si však udržiavať jednoznačnú a jasne definovanú mieru nezávislosti bez vonkajších zásahov.

EÚ postupuje v oblasti VPM EÚ tiež v súlade s politikou rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o výber pozorovateľov vrátane hlavného pozorovateľa, bez ohľadu na náročnosť misie. Tento aspekt sa musí hodnotiť veľmi pozitívne.

Metodika EÚ pokiaľ ide o pozorovanie volieb sa vo všeobecnosti považuje za veľmi úspešnú. Oznámenie Komisie, na ktorom je založená, je však už v platnosti osem rokov. Komisia by sa preto mala usilovať toto oznámenie zrevidovať a aktualizovať, aby mohla doňho začleniť ustálené postupy, ako napríklad tie v zmysle deklarácie, a zamerať sa na budúce výzvy.

Úloha Parlamentu

Pokiaľ ide o vnútornú organizáciu, Parlament v novembri 2001 vytvoril volebnú koordinačnú skupinu, ktorá je zodpovedná za koordináciu všetkých činností pozorovania volieb a stanovenie priorít v tejto oblasti.

V oznámení Komisie sa počítalo s osobitnou úlohou pre Európsky parlament, ako volený parlamentný orgán EÚ. Zapojenie Parlamentu do tejto politiky je pre VPM EÚ politickým prínosom, zvýrazňuje ich viditeľnosť a zvyšuje úroveň pozornosti zo strany médií a verejnosti. Parlament by mal vysielať dlhotrvajúce volebné pozorovateľské misie, pretože len tie dokážu poskytnúť komplexné a rigorózne hodnotenie volieb.

Úloha poslancov EP sa samozrejme nevyhnutne líši od úlohy krátkodobých pozorovateľov, pretože poslanci EP, ktorí sú volenými zástupcami, poskytujú osobitný pohľad a skúsenosti, ktoré umožňujú dôkladné posúdenie príslušného volebného procesu.

Vo všeobecnosti je možné zapojenie Parlamentu do VPM EÚ zhodnotiť ako vysoko pozitívne, avšak niektoré stránky sa dajú naďalej zlepšovať. Veľmi dôležitým aspektom je nedostatočná úroveň dodržiavania usmernení stanovených konferenciou predsedov zo strany zúčastnených poslancov EP. V minulosti sa skutočne vyskytli nevhodné prípady poslancov EP, ktorým chýbala potrebná úroveň nestrannosti, aká sa vyžaduje od pozorovateľov volieb. V budúcnosti by mali poslanci EP, ktorí si želajú zúčastňovať sa týchto delegácií, postupovať v prísnom súlade so stanovenými usmerneniami.

Ďalšou otázkou, ktorá vyvoláva stále väčšie rozpory, je úloha pozorovateľských delegácií politických skupín Parlamentu. Keďže politické skupiny môžu slobodne vysielať delegácie pozorovateľov do tretích krajín a vykonávať vlastnú agendu, ich činnosť by nemala podkopávať dôveryhodnosť oficiálnych volebných pozorovateľských delegácií Parlamentu ani VPM EÚ a ani ich zatieňovať.

Medziinštitucionálne vzťahy

Na VPM EÚ sa vzťahuje pilier Spoločenstva a preto sa týkajú všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov vrátane delegácií Komisie a diplomatických misií členských štátov v hostiteľských krajinách. Komisia, ktorá je zodpovedná za plánovanie a realizáciu VPM EÚ, zohráva v tejto politike vedúcu úlohu. Rada poskytuje konzultácie prostredníctvom pracovnej skupiny COHOM, geografických pracovných skupín a výboru pre ľudské práva a Parlament pomocou volebnej koordinačnej skupiny.

Koordinácia zo strany EÚ sa dá vo všeobecnosti hodnotiť pozitívne. Dobrým príkladom je konanie spoločných konferencií a seminárov, napríklad spoločného seminára Komisie a Parlamentu o pozorovaní volieb zo strany EÚ, ktorý sa uskutočnil v septembri 2007.

V minulosti sa v niektorých prípadoch vyskytol problém nesúrodej koordinácie v rámci EÚ. Kĺučový význam má koordinácia všetkých verejných vyhlásení uskutočnených vo vzťahu k zisteniam VPM EÚ, pretože tieto majú rozhodujúci vplyv na účinnosť, dôveryhodnosť a publicitu misií. V tomto zmysle sa za kľúčový moment považuje tlačová konferencia, na ktorej sa po prvý krát predstavia predbežné zistenia. Koordinácia sa bohužiaľ nie vždy vydarí. Vážnym problémom VPM EÚ v Togu v roku 2007 bola skutočnosť, že Komisia vydala tlačovú správu s komentárom o voľbách niekoľko hodín pred uskutočnením oficiálnej tlačovej konferencie v Lomé.

Je tiež potrebné rozšíriť konzultácie medzi inštitúciami. Rada by sa predovšetkým mala pravidelne zúčastňovať zasadnutí volebnej koordinačnej skupiny a Parlamentu by sa mal udeliť štatút pozorovateľa v skupine COHOM.

Nadväzujúce opatrenia

V mnohých prípadoch pretrváva problém nedostatočného a nekoordinovaného prijímania opatrení nadväzujúcich na VPM EÚ, čo jednoznačne obmedzuje dosah a účinnosť týchto misií. Niektoré prípady naznačujú, že EÚ a jej členské štáty naďalej vykonávajú politiku „ako keby sa nič nestalo“ vo vzťahu ku krajinám, ktorých volebný proces bol podrobený tvrdej kritike PVM EÚ. Poľutovaniahodným prípadom boli voľby v Etiópii v roku 2005, po uskutočnení ktorých EÚ neuplatnila článok 96 dohody z Cotonou napriek násilnému potlačeniu opozície a rozsiahlemu zatýkaniu.

EÚ a jej členské štáty na druhej strane podrobili kritike proces volieb, ktorý VPM EÚ považovali za demokratický a vyhovujúci medzinárodným normám. Išlo o voľby do legislatívnych orgánov na Západnom brehu a v Gaze v roku 2006.

Tieto prípady nekonzistentného postoja si zasluhujú poľutovanie a vážne podkopávajú krehkú ideu demokracie v týchto krajinách, ako aj obraz EÚ ako globálneho hráča. Nadväzujúce opatrenia preto zostávajú kľúčovou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť a v tomto zmysle je potrebné jednoznačne rozlišovať medzi opatreniami technického a politického charakteru.

Súčasný model v prvom rade neumožňuje plne postihnúť všetky aspekty volieb. VPM EÚ, ktoré sú vysielané na obdobie približne troch mesiacov, nedokážu vždy komplexne posúdiť proces prípravy volebného právneho rámca, registrácie voličov a ani volebné sťažnosti a odvolania. Na vyriešenie tohto problému by Komisia mala zriadiť postup štandardnej reakcie prostredníctvom vyslania špecializovaných misií, ktorých cieľom by mala byť analýza uvedených špecifických aspektov volebného procesu.

Pokiaľ ide o technické nadväzujúce opatrenia, pomoc pri voľbách zostáva naďalej najlepším spôsobom dlhodobého strategického zapojenia počas volebného cyklu, ktorý najlepšie dopĺňa VPM EÚ. Pokiaľ ide o činnosti nad rámec volebného pozorovania, EÚ venuje značnú pozornosť metódam poskytovania pomoci a do tejto oblasti investovala omnoho viac finančných prostriedkov: od roku 2000 vyše 400 miliónov EUR. Osobitnú pozornosť je v tejto súvislosti potrebné zamerať posilneniu nezávislosti a dôveryhodnosti volebných orgánov, keďže má zásadný význam pri zvyšovaní dôvery verejnosti vo voľby a mohlo by pomôcť obmedziť povolebné násilie.

V niektorých prípadoch stoja za nevyhovujúcou organizáciou volieb skôr politické ako technické dôvody. V týchto prípadoch môžu mať dosah nadväzujúce opatrenia na politickej úrovni a všetky inštitúcie by mali koordinovaným spôsobom vyslať spoločný signál.

Rada a Komisia by mali začleniť zistenia VPM EÚ do politických dialógov s príslušnými krajinami a mali by sa na ne odvolávať vo svojich výhlaseniach a stanoviskách. Parlament by mal tieto zistenia naďalej začleňovať do svojich uznesení. V tomto zmysle bolo pozitívnou skúsenosťou rýchle predloženie stanovísk Parlamentu a Rady ihneď po voľbách v Keni roku 2007, ktoré sa vo veľkej miere odvolávajú na zistenia VPM EÚ.

Zároveň je jasné, že demokratické parlamentné voľby majú len obmedzený význam, ak zvolená inštitúcia nemá žiadne reálne právomoci a má na ňu dominantný vplyv exekutíva. V tomto smere by mal byť Parlament odhodlaný hrať dôležitú úlohu v oblasti budovania parlamentných inštitúcií.

Ďalším dôležitým trendom do budúcnosti by mala byť organizácia spoločných volebných pozorovateľských delegácií s partnermi zo spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a zhromaždení EMPA a EuroLat. Zvýšila by sa tým úroveň vzájomného porozumenia, uľahčila výmena odborných znalostí a posilnilo budovanie parlamentných kapacít.

pre Výbor pre zahraničné veci

k volebným pozorovateľským misiám EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy
(2007/2217(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Jürgen Schröder

(*) Rozšírená spolupráca výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v uznesení Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o spolupráci AKT – EÚ, zapojení do volebných procesov v krajinách AKT a o úlohe spoločného zhromaždenia, ktoré bolo prijaté 1. apríla 1999 v Štrasburgu[1], sa uvádza, že znižovanie chudoby ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ si vyžaduje existenciu participatívnej demokracie a zodpovedných, nekorupčných vlád,

B. keďže v Dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou v Benine 23. júna 2000[2], (dohoda z Cotonou) sa zdôrazňuje, že v rámci partnerstva medzi štátmi AKT a EÚ sa bude aktívne podporovať dodržiavanie ľudských práv, proces demokratizácie, upevňovanie zákonnosti a dobrá správa vecí verejných,

1. domnieva sa, že uskutočnenie volieb nemožno všeobecne považovať za jediný ukazovateľ demokracie; má však pozitívny vplyv na demokratizačný proces hodnotený na základe pokroku v oblasti zabezpečenia občianskych slobôd, a to za predpokladu, že je zabezpečená politická pluralita, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda prejavu, rovný prístup k masovokomunikačným prostriedkom, tajné hlasovanie a dodržiavanie ľudských práv;

2. zdôrazňuje, že volebné pozorovateľské aktivity EÚ možno považovať za plnohodnotný nástroj vonkajšej činnosti EÚ len v prípade, ak sú štrukturálne prepojené s celkovou činnosťou EÚ zameranou na určitú krajinu a región a ak sú všetky zahraničné politiky EÚ v súlade s cieľom demokratizácie a budovania inštitúcií; je takisto veľmi dôležité, aby ich príprava vrátane školení pozorovateľov a nadväzujúce opatrenia vrátane sledovania, do akej miery miestna vláda zohľadní odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ, boli primerané;

3. zdôrazňuje, že volebné pozorovateľské misie EÚ musia byť nezávislé a odborné; trvá na tom, že volebné pozorovateľské misie EÚ musia mať možnosť slobodne plniť svoje úlohy bez toho, aby boli vystavované politickému tlaku alebo zasahovaniu zo strany Komisie alebo členských štátov; konštatuje, že volebná pozorovateľská misia EÚ pri plnení svojho mandátu hodnotí priebeh volieb, nie ich výsledok; trvá na tom, že volebné pozorovateľské misie EÚ musia zostať oddelené od diplomatickej činnosti EÚ a vyhradené na daný účel pred voľbami i po nich;

4. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krátkodobí a dlhodobí pozorovatelia EÚ zdržali akéhokoľvek správania, ktoré by miestne obyvateľstvo mohlo vo vzťahu k svojej kultúre vnímať ako povýšenecké, nadradené alebo neúctivé; v tejto súvislosti by mali pozorovatelia EÚ vo vhodných prípadoch nadväzovať styky s miestnymi pozorovateľmi;

5. zastáva názor, že v praxi možno otázku nadviazania na volebné pozorovateľské misie riešiť tak, že odporúčania obsiahnuté v záverečných správach, ktoré tieto misie vypracujú po voľbách, sa dostatočne zohľadnia pri určovaní konkrétnych oblastí, v ktorých bude EÚ jednotlivé krajiny podporovať; vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania plne a dlhodobo zohľadňovala pri vypracovávaní dokumentov o stratégii krajiny/ročných akčných programov v rámci Európskeho rozvojového fondu a vonkajších finančných nástrojov EÚ, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce[3], a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva[4];

6. je pevne presvedčený, že volebné pozorovateľské aktivity EÚ môžu byť účinné len v prípade, ak sú spojené s primeranými dlhodobými rozvojovými politikami a s dôslednou a výraznou podporou zo strany EÚ v záujme posilnenia demokratických politických mechanizmov, najmä prostredníctvom budovania kapacít národných parlamentov, politických strán, štátnej správy, neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti, ako aj prostredníctvom presadzovania ľudských práv a dobrého vládnutia;

7. odporúča zavedenie osobitnej stratégie na podporu nových demokraticky zvolených parlamentov v záujme trvalého upevnenia demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

8. navrhuje, aby Európsky parlament na tento účel preskúmal spôsoby a prostriedky pomoci novozvoleným parlamentom pri plnení ich úloh, s osobitným zreteľom na rozvojové krajiny;

9. uznáva, že Parlament a Komisia dobre spolupracujú v oblasti pozorovania volieb a zdôrazňuje význam kódexu správania pre pozorovateľov volieb, ktorý sa vzťahuje aj na poslancov Európskeho parlamentu; požaduje, aby sa našli vhodné mechanizmy na ďalšie posilňovanie úlohy poslancov EP pri dohľade EÚ nad voľbami, pokiaľ ide o demokratickú legitimitu a špecifickú odbornosť týchto poslancov, a tiež mechanizmy na ďalšie prehlbovanie spolupráce medzi inštitúciami a členskými štátmi, medzi inštitúciami navzájom a medzi volebnými pozorovateľskými misiami EÚ a ostatnými národnými a medzinárodnými volebnými pozorovateľskými misiami v záujme zvýšenia jednoty ich vystupovania, aby tak informácie o volebných výsledkoch získali väčšiu váhu;

10. požaduje, aby sa hodnoty získané z konzultácií, spolupráce a výmeny informácií medzi parlamentnými delegáciami a misiami Parlamentu a AKT podľa možností náležite zohľadnili v širšom kontexte vonkajšej činnosti EÚ a vo vzťahu k ostatným národným a medzinárodným pozorovateľským misiám;

11. pripomína závery seminára Komisie a Parlamentu z 11. septembra 2007, že z dôvodu metodológie, totožnosti a viditeľnosti musia volebné pozorovateľské misie EÚ naďalej fungovať nezávisle od iných medzinárodných a vnútroštátnych pozorovateľov; to však neprekáža pravidelnej a úzkej spolupráci s ďalšími pozorovateľskými organizáciami na mieste ani ďalšej podpore EÚ pri budovaní kapacít vnútroštátnych a regionálnych pozorovateľských organizácií;

12. zdôrazňuje rozhodujúci prínos parlamentných misií organizovaných pod záštitou Parlamentu alebo spoločne so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ pre politiku EÚ v oblasti pozorovania volieb, dosiahnutý vďaka ich demokratickej legitimite a špecifickej odbornosti, ktoré zvyšujú politickú prestíž týchto misií;

13. odporúča pravidelné organizovanie spoločných pozorovateľských misií AKT – EÚ, keď sa konajú voľby v EÚ;

14. konštatuje, že elektronické hlasovanie ako nový prvok vo volebnom procese má významný vplyv na hodnotenie volebných pozorovaní; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala usmernenia na pozorovanie tohto osobitného druhu hlasovania, ktoré sa uskutočnilo v niekoľkých krajinách vo svete.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. ES C 271, 24.9.1999, s. 57.
[2] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
[3] Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
[4] Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Danutė Budreikaitė, Ryszard Czarnecki, Nirj Deva, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Glenys Kinnock, Maria Martens, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Johan Van Hecke

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Bowis, Fiona Hall, Manolis Mavrommatis, Csaba Őry, Ralf Walter

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia