SPRÁVA o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike EÚ v tejto oblasti
14.4.2008 - (2007/2274(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Marco Cappato
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike EÚ v tejto oblasti
Európsky parlament,
– so zreteľom na deviatu výročnú správu Európskej únie o ľudských právach (2007)[1],
– so zreteľom na články 3, 6, 11, 13 a 19 Zmluvy o Európskej únii a na články 177 a 300 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv[2],
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly,
– so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, najmä na Africkú chartu o ľudských právach a právach národov, na opčný protokol o právach žien v Afrike, na Americký dohovor o ľudských právach a na Arabskú chartu ľudských práv,
– so zreteľom na nadobudnutie platnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) 1. júla 2002 a na jeho uznesenia v súvislosti s Medzinárodným trestným súdom[3],
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a na plán EÚ na rok 2005 týkajúci sa osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie[4],
– so zreteľom na Protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ktorý sa týka zrušenia trestu smrti za všetkých okolností,
- so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor proti mučeniu),
- so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,
- so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na príslušný opčný protokol,
- so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[5],
- so zreteľom na Dohodu o partnerstve krajín AKT – ES a na jej revíziu[6],
- so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,
- so zreteľom na svoje uznesenia o piatom a siedmom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva prijaté 7. júna 2007[7] a 21.februára 2008[8] a o výsledku rokovaní Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC),
- so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie[9],
– so zreteľom na svoje uznesenia z 1. februára 2007[10] a 26. apríla 2007[11] o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 o moratóriu na využívanie trestu smrti prijatú 18. decembra 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o mrzačení ženských pohlavných orgánov[12], ktoré potvrdzuje, že akákoľvek forma alebo akýkoľvek stupeň mrzačenia ženských pohlavných orgánov je aktom násilia voči ženám a porušením ich základných práv,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv[13] vrátane práv žien, ktorými by sa mali otvorene zaoberať všetky dialógy o ľudských právach,
- so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete[14],
- so zreteľom na všetky naliehavé uznesenia o ľudských právach prijaté Európskym parlamentom,
– so zreteľom na fórum mimovládnych organizácií Európskej únie o ľudských právach, ktoré sa konalo v decembri 2007 v Lisabone,
- so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Európske spoločenstvá a väčšina členských štátov EÚ podpísali 30. marca 2007 a ktorý stanovuje povinnosť začleniť záujmy a záležitosti ľudí so zdravotným postihnutím do opatrení týkajúcich sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám,
- so zreteľom na metodické pokyny o zdravotných postihnutiach a rozvoji pre delegácie a služby Európskej únie, ktoré boli uverejnené v júli 2004,
- so zreteľom na deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv a na činnosť osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN v súvislosti so situáciou ochrancov ľudských práv,
- so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý bol prijatý v decembri 2006,
– so zreteľom na usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[15], o deťoch, ozbrojených konfliktoch a ochrancoch ľudských práv, ako aj o treste smrti, mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní, o dialógu s tretími krajinami v oblasti ľudských práv a o podpore a ochrane práv dieťaťa,
- so zreteľom na články 45 a 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0153/2008),
A. keďže výročná správa Európskej únie o ľudských právach za rok 2007, ktorú vypracovali Rada a Komisia, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií Európskej únie týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a za hranicami Európskej únie,
B. keďže výročná správa za rok 2007 stanovuje preskúmať, zhodnotiť a v osobitných prípadoch ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie, Rady a Parlamentu v oblasti ľudských práv,
C. keďže stav ľudských práv vo vnútri Európskej únie má nepochybne priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ vykonávať účinnú vonkajšiu politiku,
D. keďže ľudské práva a ich ochrana spočívajú na zásade právneho štátu, demokratickej správe verejných vecí, zásade rozdelenia právomocí a politickej zodpovednosti, ako aj na politických právach, ktoré umožnia tým, ktorí ich môžu využívať, aby boli svojimi vlastnými obhajcami ľudských práv, a keďže ľudské práva a ich ochrana by sa mali podporovať súčasne s týmito zásadami,
E. keďže treba vyvinúť úsilie, aby sa pri rokovaniach a vykonávaní bilaterálnych alebo regionálnych obchodných dohôd vrátane dohôd uzatvorených s významnými obchodnými partnermi venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu základných ľudských práv, najmä politických práv,
F. keďže spravodlivosť, sloboda, demokracia a zásada právneho štátu, ktoré zaručujú základné slobody a ľudské práva, sú základom trvalo udržateľného mieru a keďže trvalo udržateľný mier sa nedá dosiahnuť dohodami na ochranu osôb zodpovedných za systematické zneužívanie ľudských práv alebo za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva,
G. keďže v rôznych oblastiach sveta sú politiky podpory ľudských práv aj naďalej ohrozené, pretože porušovanie ľudských práv nevyhnutne úzko súvisí so snahou ich porušovateľov znížiť vplyv akejkoľvek politiky, ktorá tieto práva podporuje, a to najmä v krajinách, v ktorých je porušovanie ľudských práv rozhodujúce pre udržanie nedemokratických vlád pri moci,
H. keďže v rozvojových krajinách žije 82 % ľudí so zdravotným postihnutím ešte stále pod hranicou chudoby a neustále sú predmetom najzávažnejšieho porušovania ľudských práv, pričom im je odmietané právo na život a sú vystavovaní neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, a keďže v tejto súvislosti je osobitne znepokojujúca situácia detí so zdravotným postihnutím,
I. keďže podľa Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „čo najvyššia úroveň zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomickej alebo sociálnej situácie”, a keďže zdravie všetkých ľudí je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie mieru a bezpečnosti,
1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska únia má ešte stále ďaleko k uskutočňovaniu súdržnej a dôraznej politiky na udržanie a podporu ľudských práv vo svete, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné účinnejšie uskutočňovať uvedenú politiku; domnieva sa, že na zabezpečenie prísneho dodržiavania existujúcich predpisov EÚ v oblasti ľudských práv je potrebné dosiahnuť podstatný pokrok;
2. domnieva sa, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia v rámci podpory ľudských práv je potrebné prijať opatrenia na posilnenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ, ktorú často brzdí prevaha vnútroštátnych záujmov členských štátov, aby sa zabezpečilo, že podpora ľudských práv sa bude považovať za prioritu a že sa ako cieľ SZBP uvedený v článku 11 Zmluvy o Európskej únii bude prísne uplatňovať;
3. vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie schopnosti Európskej únie pohotovo reagovať na prípady porušenia ľudských práv tretími krajinami, a to v neposlednom rade tým, že sa politika v oblasti ľudských práv bude presadzovať vo všetkých vonkajších politikách Európskej únie voči týmto tretím krajinám a otázky ľudských práv sa budú systematicky riešiť v rámci politického dialógu na všetkých úrovniach;
Všeobecné zásady a návrhy týkajúce sa ľudských práv, demokracie, mieru a nenásilia
4. opakovane potvrdzuje, že ľudské práva – tak, ako ich definujú hlavné medzinárodné nástroje a dohovory vrátane Charty základných práv Európskej únie, sú univerzálnymi právami, historicky nadobudnutými prirodzenými právami, ktorých skutočné a účinné dodržiavanie je nevyhnutné na zaručenie vykonávania a presadzovania medzinárodného práva a poriadku, ako aj na zaručenie podpory mieru, slobody, spravodlivosti a demokracie;
5. domnieva sa, že možnosť účinnej vymáhateľnosti ľudských práv na celom svete pred miestnymi, ako aj národnými súdmi alebo, pokiaľ by toto nebolo možné, pred nadnárodnými súdmi, by mala byť jednoznačným a kľúčovým cieľom politik EÚ počnúc SZBP;
6. domnieva sa, že jedným z hlavných politických cieľov Európskej únie by mala byť podpora súdnych inštitúcií na všetkých úrovniach ako súčasť úsilia na zaistenie účinného dodržiavania ľudských práv, a predovšetkým poskytovania podpory medzinárodným súdom;
7. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby podľa modelu uplatneného pri ustanovení Medzinárodného trestného súdu prijali prioritné opatrenia na podporu činností všetkých súdov, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv; domnieva sa, že predovšetkým treba vyriešiť nadmerné pracovné zaťaženie Európskeho súdu pre ľudské práva pridelením ďalších finančných zdrojov a že treba poskytnúť maximálnu podporu činnosti Medziamerického súdu pre ľudské práva a Africkému súdu pre ľudské práva a práva národov a že treba prispieť k tomu, aby sa umožnilo vytvorenie Súdu pre ľudské práva medzi štátmi v Ázii a Tichomorí;
8. domnieva sa, že právo na demokraciu – chápané ako právo všetkých občanov zúčastňovať sa na uplatňovaní zvrchovanosti národov v rámci inštitúcií podriadených právnemu štátu, je historicky nadobudnutým univerzálnym ľudským právom, ktoré jednoznačne uznáva Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach, Viedenská deklarácia z roku 1993 a Miléniová deklarácia OSN; domnieva sa, že toto právo na demokraciu so sebou prináša inštitúciám medzinárodného spoločenstva, Európskej únii a všetkým členským štátom záväzok usilovať sa o odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste úplnému uplatňovaniu týchto ľudských práv na celom svete; domnieva sa, že strategickým cieľom by v tejto súvislosti malo byť vytvorenie ozajstnej Svetovej organizácie pre demokraciu a demokracie, čo možno dosiahnuť buď transformáciou a posilnením existujúcich nadnárodných inštitúcií – na základe Spoločenstva demokracií, alebo vytvorením nových inštitúcií;
9. domnieva sa, že Gándího zásada nenásilia je najvhodnejším prostriedkom zabezpečenia toho, že základné ľudské práva sa budú využívať, obhajovať, podporovať a dodržiavať v plnej miere; domnieva sa, že podpora tejto zásady by sa mala stať prvoradým cieľom politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie, a má v úmysle prispieť k aktualizácii a štúdiu moderných teórií a praktík nenásilného konania, a to čiastočne komparatívnou analýzou najlepších postupov uplatnených v minulosti; na to, aby táto myšlienka hrala ústrednú politickú úlohu, navrhuje zvolať v roku 2009 Európsku konferenciu o nenásilí a rok 2010 vyhlásiť za Európsky rok nenásilia; vyzýva členské štáty, aby sa pod záštitou Spojených národov zasadili za vyhlásenie desaťročia nenásilia 2010 – 2020;
Výročná správa Európskej únie o ľudských právach v roku 2007
10. zdôrazňuje význam výročnej správy Európskej únie o ľudských právach pri analýze a hodnotení politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv a uznáva, že správa poskytla prehľad o narastajúcom objeme činností Európskej únie súvisiacich s ľudskými právami;
11. domnieva sa, že na hodnotenie predchádzajúcich politík treba poskytnúť viac informácií vyššej kvality a že treba navrhnúť prvky a usmernenia na úpravu celkového prístupu, ako aj na prispôsobenie politických priorít v závislosti od príslušnej krajiny s cieľom prijať stratégiu krajiny pre ľudské práva, alebo aspoň kapitolu o ľudských právach do strategického dokumentu krajiny; opakuje svoju požiadavku o pravidelné hodnotenie uplatňovania a výsledkov politík, nástrojov a iniciatív Európskej únie v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili osobitné merateľné ukazovatele a referenčné hodnoty na meranie účinnosti uvedených politík;
12. víta verejnú prezentáciu správy za rok 2007, ktorú v decembri 2007 predložili Rada a Komisia na plenárnej schôdzi, počas ktorej Európsky parlament súčasne udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia pánovi Salihovi Mahmoudovi Mohamedovi Osmanovi zo Sudánu; zaviedol do bežnej praxe, že decembrová plenárna schôdza Európskeho parlamentu sa bude venovať najmä činnosti EÚ v oblasti ľudských práv;
13. opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby určili krajiny, ktoré vzbudzujú osobitné obavy a v ktorých je podporovanie ľudských práv obzvlášť problematické, a aby s týmto zámerom vytvorili kritériá na meranie stavu ľudských práv v jednotlivých krajinách, a tým stanovili osobitné politické priority;
Činnosti Rady a Komisie v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach
14. domnieva sa, že kvantitatívne a kvalitatívne zlepšenie situácie sekretariátu Rady pre ľudské práva umožní Európskej únii zviditeľniť a upevniť svoju úlohu pri podporovaní a zaistení dodržiavania ľudských práv vo svojej vonkajšej politike; očakáva, že vymenovanie vysokého predstaviteľa pre SZBP, ktorý bude zároveň podpredsedom Komisie, výrazným spôsobom posilní súdržnosť a účinnosť EÚ v tejto oblasti;
15. domnieva sa, že pokrok súvisiaci s vytvorením Agentúry pre základné práva je prvým krokom v reakcii na žiadosť Parlamentu o vytvorenie integrovaného rámca právnych predpisov a inštitúcií, ktorého cieľom je udeliť Charte základných práv štatút záväznosti a zaručiť dodržiavanie systému zakotveného v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, ako aj vypracovať ucelenú politiku EÚ v oblasti práv menšín; zdôrazňuje význam toho, že mandát agentúry sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o stabilizácii a pridružení;
16. považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia Európskej únie mali v budúcnosti mandát, v ktorom sa bude konkrétne uvádzať podpora a zaistenie dodržiavania ľudských práv;
17. domnieva sa, že schopnosť Európskej únie predchádzať krízam, reagovať na ne, riadiť a riešiť ich, sa ukázala ako nedostatočná, a žiada Radu, aby na základe svojich predchádzajúcich odporúčaní týkajúcich sa vytvorenia európskych občianskych mierových zborov začala s postupnou transformáciou občianskych aspektov Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky na službu pre občiansky mier určenú na riadenie krátkodobých občianskych kríz a na vytvorenie dlhodobého mieru; je toho názoru, že v tomto rámci by Európska únia mala posilniť miestne siete občianskej spoločnosti, a to na subnárodnej, národnej a regionálnej úrovni, s cieľom podporiť vytvorenie dôvery a kapacít, lepšie monitorovať a zvýšiť informovanosť, čím by sa podporila inštitucionalizácia účasti občianskej spoločnosti na regionálnych a subregionálnych mierových a bezpečnostných štruktúrach;
18. opakovane žiada Komisiu, aby členské štáty Európskej únie a tretie krajiny, s ktorými prebiehajú rokovania o budúcom pristúpení, podnietila k podpísaniu a ratifikácii všetkých kľúčových dohovorov OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčných protokolov; upozorňuje členské štáty Európskej únie najmä na potrebu ratifikovať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý doposiaľ neratifikoval ani jeden z členských štátov[16];
19. žiada, aby Európske spoločenstvo a jeho členské štáty urýchlene ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; trvá na tom, že opčný protokol k dohovoru treba považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť a žiada, aby sa k dohovoru a protokolu pristúpilo súčasne;
20. zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať aktívne angažovanie sa Európskej únie a jej členských štátov v otázkach ľudských práv a demokracie, pokiaľ ide o ich účasť na rôznych medzinárodných fórach v roku 2008 vrátane účasti na činnostiach Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN, v ministerskej rade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a v Rade Európy;
21. žiada zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi Radou Európy a Európskou úniou; víta skutočnosť, že 11. mája 2007 sa podpísalo Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou a vyzýva obe strany, aby ho uplatňovali v praxi; odvoláva sa najmä na tieto odporúčania obsiahnuté v Junckerovej správe:
– odporúčanie, že by sa mal zvlášť vytvoriť mechanizmus pre Európsku úniu na postúpenie otázok komisárovi pre ľudské práva, ktorý by dopĺňal činnosť existujúcich orgánov Európskej únie v súvislosti s rozšírením, európskou susedskou politikou (ESP) alebo procesom stabilizácie a pridruženia;
– odporúčanie, aby sa mechanizmus navrhol tak, aby podporoval a posilňoval demokraciu, pričom by sa plne využil odborný posudok benátskej komisie;
– odporúčanie, aby sa vytvoril systém na postúpenie otázok Rade Európy na odborné posúdenie s cieľom zaistiť súdržnosť a doplnkovosť medzi činnosťou Európskej únie a Rady Európy;
22. požaduje zlepšiť spoluprácu medzi Radou Európy a Európskou úniou v oblasti podpory práv národnostných menšín a ochrany regionálnych a menšinových jazykov; požaduje využívať právne záväzné dohovory Rady Európy, ako napríklad Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a ich dobre fungujúci monitorovací mechanizmus; trvá na tom, aby sa v rámci činností inštitúcií EÚ, a najmä počas prístupového procesu v prípade kandidátských krajín, zohľadňovalo stanovisko poradného výboru pre dohovor, ktoré sa týka opatrení prijatých štátmi predkladajúcimi správy, ako aj správy expertného výboru pre chartu, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov zmluvných štátov;
23. konštatuje, že rada UNHRC má potenciál rozvinúť sa do hodnotného rámca pre mnohostranné úsilie Európskej únie v oblasti ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že činnosti tohto nového orgánu počas posledného roku nezlepšili v rámci OSN situáciu v oblasti ľudských práv; verí, že uplatňovaním univerzálneho mechanizmu pravidelnej kontroly sa dosiahnu prvé konkrétne výsledky a zlepšenia; vyzýva Radu a Komisiu, aby podrobne sledovali tento proces s cieľom zabezpečiť vykonávanie rezolúcie 60/251 Valného zhromaždenia OSN z 15. marca 2006, ktorá je východiskovým bodom všeobecného pravidelného preskúmania založeného na objektívnych a spoľahlivých informáciách o plnení povinností a záväzkov všetkých štátov v súvislosti s ľudskými právami, a to spôsobom, ktorý zaručí všeobecnú pôsobnosť a rovnaké zaobchádzanie so zreteľom na všetky štáty; vyzýva Radu EÚ, aby o tejto otázke konzultovala s Európskym parlamentom;
24. víta skutočnosť, že postup podávania sťažností založený na predchádzajúcom postupe (tzv. postupe 1503) sa bude ďalej rozvíjať s cieľom umožniť jednotlivcom, ako aj organizáciám predniesť sťažnosti v súvislosti s hrubým a spoľahlivo preukázaným porušením ľudských práv Rade OSN pre ľudské práva, a vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Rada OSN pre ľudské práva bude aj naďalej venovať pozornosť mimovládnym organizáciám, aby mohli využívať svoje výsadné práva, ktoré im zaručuje ich poradný štatút, a podávať písomné oznámenia a vydávať ústne prehlásenia;
25. znovu potvrdzuje význam osobitných postupov a mandátov pre krajiny v rámci Rady pre ľudské práva; trvá na tom, že proces obnovenia mandátov musí byť transparentný a že sa treba usilovať o vymenovanie nezávislých a skúsených kandidátov, ktorí budú reprezentatívnymi zástupcami z geografického i rodového hľadiska; konštatuje, že mandát skupiny expertov pre Dárfúr sa mal zlúčiť s mandátom osobitného spravodajcu pre Sudán; berie tiež na vedomie rozhodnutie Európskej únie podporiť rezolúciu, ktorá žiada, aby sa mandát expertov na ľudské práva v Dárfúre neobnovil, a rozhodnutie Rady pre ľudské práva neobnoviť mandáty v prípade Bieloruska a Kuby;
26. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na stanovenie kritérií členstva pre voľby do UNHRC vrátane vydania trvalých pozvánok v prípade osobitných postupov; požaduje tiež sledovať súčasnú realizáciu predvolebných sľubov vlád členských štátov OSN; žiada, aby sa toto pravidlo uplatňovalo pri rozhodovaní o podpore kandidátskych krajín Európskou úniou;
27. v tejto súvislosti vyzýva Európsku úniu, aby formálne nadviazala kontakt s demokratickými vládami ostatných regionálnych skupín s cieľom začať formálnu spoluprácu a konzultácie v rámci UNHRC, aby sa zabezpečil úspech iniciatív zameraných na dodržiavanie zásad obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; domnieva sa, že úsilie Európskej únie v oblasti multilaterálnych ľudských práv sa môže účinne prejaviť jedine koordinovanou činnosťou medziregionálnej aliancie demokratických štátov na fórach OSN, ako sa ukázalo aj pri nedávnom úspešnom prijatí spomenutej rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 o moratóriu na využívanie trestu smrti z 18. decembra 2007;
28. víta skutočnosť, že Komisia využila svoje postavenie predsedu v Kimberleyskom procese v roku 2007 na posilnenie mechanizmov navrhnutých na zastavenie toku sporných diamantov; opätovne zdôrazňuje význam Kimberleyského procesu vzhľadom na prepojenie medzi zastavením obchodu so spornými diamantmi a dosiahnutím trvalo udržateľného mieru a bezpečnosti; takisto víta Turecko a Libériu ako nových účastníkov v roku 2007 a opätovné prijatie Konžskej republiky do Kimberleyského procesu (do ktorého sa zapojilo celkovo 48 účastníkov vrátane Európskeho spoločenstva zastúpeného 27 členskými štátmi);
29. víta skutočnosť, že s plnou podporou Európskej únie sa v decembri 2007 vo Viedni uskutočnila tretia medzinárodná konferencia zameraná na uzatvorenie medzinárodnej zmluvy zakazujúcej výrobu, používanie, prepravu alebo skladovanie kazetových bômb v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva[17]; vyzýva Cyprus a Rumunsko ako jediné dva členské štáty EÚ, ktoré ešte neschválili vyhlásenie z Osla z 23. februára 2007, aby tak urobili; v plnej miere podporuje konferencie o procese z Osla, z ktorých jedna sa uskutočnila 18. až 22. februára 2008 vo Wellingtone a ďalšia sa má konať 19. až 30. mája 2008 v Dubline; očakáva, že všetky členské štáty Európskej únie budú schopné podpísať zmluvu na slávnosti, ktorá sa má konať v Osle koncom roka 2008;
30. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa naďalej intenzívne usilovali podporovať všeobecnú ratifikáciu Rímskeho štatútu a prijatie potrebných vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde[18] (ICC) a akčným plánom; poukazuje na to, že nie všetky predsedníctva Rady sa s rovnakou intenzitou snažia o dosiahnutie tohto spoločného cieľa; žiada všetky predsedníctva, aby na všetkých samitoch s tretími krajinami spomenuli štatút spolupráce s Medzinárodným trestným súdom; požaduje, aby sa toto úsilie rozšírilo aj na ratifikáciu a vykonávanie Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ktorá je dôležitým pracovným nástrojom súdu; berie na vedomie, že 8. decembra 2007 vstúpila do platnosti dohoda so Spojeným kráľovstvom o výkone trestov (a že v roku 2005 vstúpila do platnosti podobná dohoda uzatvorená s Rakúskom) a nalieha na všetky členské štáty, aby zvážili uzatvorenie podobných dohôd s Medzinárodným trestným súdom; uznáva, že Dohoda o spolupráci a pomoci medzi Európskou úniou a Medzinárodným trestným súdom je dôležitým nástrojom, ktorý dopĺňa povinnosti jednotlivých členských štátov;
31. víta skutočnosť, že Japonsko v júli 2007 ratifikovalo Rímsky štatút, čím sa k decembru 2007 zvýšil celkový počet zmluvných štátov na 105; nalieha na Českú republiku ako na jediný členský štát Európskej únie, ktorý dodnes neratifikoval Rímsky štatút, aby tak bezodkladne urobil; opätovne vyzýva všetky krajiny, ktoré ešte neratifikovali Rímsky štatút, aby tak čo najskôr urobili[19]; vyzýva Rumunsko, aby zrušilo svoju bilaterálnu dohodu o imunite s USA;
32. naliehavo žiada všetky členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali na medzinárodných mechanizmoch trestného súdnictva, a najmä pri vytvorení podmienok, v ktorých možno vinných utečencov postaviť pred súd; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie spoluprácu Konžskej demokratickej republiky pri vydaní Germaina Katangu Medzinárodnému trestnému súdu, spoluprácu Srbska pri zatýkaní a vydaní Zdravka Tolimira Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ako aj spoluprácu Srbska a Čiernej Hory pri zatýkaní a vydaní Vlastimira Djordjeviča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu; so znepokojením však konštatuje, že Sudán ešte stále nespolupracuje s Medzinárodným trestným súdom pri zatýkaní a vydaní Ahmada Muhammada Haruna a Aliho Muhammada Aliho Abd-Al-Rahmana; so znepokojením konštatuje, že zatykač ICC na štyroch členov Armády božieho odporu v Ugande sa dosiaľ nevykonal ; rovnako s obavami konštatuje, že Radovan Karadžič a Ratko Mladič ostávajú na slobode a neboli predvedení pred ICTY; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby zaistili plnú spoluprácu s tribunálom ICTY, na základe ktorej by mali byť zatknutí a vydaní všetci zvyšní obžalovaní, aby sa otvorila cesta k podpísaniu dohody o stabilizácii a pridružení; ďalej sa domnieva, že súčasné konanie proti Charlesovi Taylorovi, bývalému prezidentovi Libérie, ktoré vedie Špeciálny súd pre Sierra Leone v Haagu predstavuje významný krok smerom k ukončeniu beztrestnosti;
33. zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodný systém trestného súdnictva a v tejto súvislosti oceňuje vytvorenie mechanizmu rýchlej reakcie v oblasti spravodlivosti (Justice Rapid Response mechanism) v novembri 2007 ako nového mechanizmu medzinárodnej spolupráce na poskytovanie odborných poznatkov a pomoci, v rámci ktorého by identifikácia, zber a ochrana údajov mohli byť prínosom pre široké spektrum medzinárodných a prechodných mechanizmov spravodlivosti[20]; nalieha na ICC, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti podporných aktivít s cieľom zapojiť spoločenstvá v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania, do procesu konštruktívnej interakcie s ICC navrhnutého na podporu porozumenia a podporu jeho mandátu, s cieľom splniť očakávania a umožniť príslušným spoločenstvám postupovať v súlade s medzinárodným trestným právom a porozumieť mu; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať mimosúdne mechanizmy pri riešení prípadov porušenia ľudských práv a medzinárodného trestného práva za predpokladu, že takéto úsilie bude rešpektovať riadny proces a nebude falošné;
34. víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN prijalo deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva a blahoželá Rade a členským štátom, že podporili prijatie tohto textu, ktorý vytvorí rámec, v ktorom budú môcť štáty bez výnimky a akejkoľvek diskriminácie chrániť a podporovať práva pôvodného obyvateľstva; zároveň však so znepokojením konštatuje, že bez nových nástrojov, ktoré by zaručili vykonávanie príslušnej deklarácie, nie je možné očakávať skutočné zlepšenie života pôvodného obyvateľstva, najmä obyvateľstva žijúceho v autoritatívnych a diktátorských režimoch; nalieha preto na Komisiu, aby sledovala vykonávanie tejto deklarácie, najmä pomocou Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), a zároveň nariadila všetkým členským štátom, aby bezodkladne podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ktorý podporuje zásady stanovené v tejto deklarácii právne záväzným nástrojom;
35. opätovne vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na osobitnú sociálnu situáciu rómskych komunít v Európskej únii vytvorila európsku rámcovú stratégiu zameranú na Rómov, a to v kandidátskych krajinách a krajinách zapojených do procesu stabilizácie a pridruženia v súvislosti so západným Balkánom;
36. nalieha na EÚ, aby na revíznej konferencii v Durbane hrala kľúčovú úlohu a presadila vyvážený dokument, ktorý bude bojovať proti rasizmu a nebude sa snažiť zbaviť demokratické štáty legitimity a podporovať nenávisť, ako to bolo v prípade konferencie v Durbane v roku 2001;
37. s poľutovaním konštatuje, že napriek tomu, že Komisia už niekoľkokrát odporučila ratifikovať dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169, ho doteraz, takmer dvadsať rokov po jeho vstúpení do platnosti, ratifikovali len tri členské štáty – Dánsko, Holandsko a Španielsko; podporuje preto podnety na zvýšenie informovanosti o tomto dôležitom právnom nástroji a zlepšenie jeho účinnosti na celom svete tým, že sa zaistí jeho ratifikácia zo strany všetkých členských štátov;
Vykonávanie usmernení Európskej únie v oblasti ľudských práv
38. znovu vyzýva Komisiu, ako aj veľvyslanectvá a konzuláty členských štátov aby zabezpečili plnú informovanosť svojich zamestnancov o usmerneniach v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že vytvorenie nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť treba aktívne využívať na harmonizáciu prístupu zastupiteľstiev členských štátov a Komisie v zahraničí v oblasti ľudských práv spoločným využívaním štruktúr a zamestnancov s cieľom vytvoriť skutočné „veľvyslanectvá Európskej únie“;
39. berie na vedomie úsilie nemeckého a portugalského predsedníctva dokončiť usmernenia Európskej únie v oblasti ľudských práv v súvislosti s právami dieťaťa; s potešením očakáva, že v priebehu nasledujúceho roka sa predložia návrhy osobitných vykonávacích opatrení, ktoré sa budú zameriavať na vykonávanie holistického a komplexného prístupu, ktorý rozvíjajú hlavné usmernenia;
40. vyzýva predsedníctvo, aby našlo spôsob, ako zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi pracovnými skupinami Rady, pokiaľ ide o vydávanie demaršov v oblastiach spoločného záujmu, napríklad medzi pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM) a pracovnou skupinou, ktorá sa zaoberá ICC, čo sa týka medzinárodného trestného súdnictva, detí a ozbrojených konfliktov;
41. nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia s cieľom plne uznať význam čo najvyššej úrovne zdravia ako základného práva, najmä pokiaľ ide o tíšenie bolesti;
Trest smrti
42. víta uvedenú rezolúciu 62/149, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2007 a v ktorej sa požaduje všeobecné moratórium na uplatňovanie trestu smrti, a uznáva pozitívnu medziregionálnu povahu tejto iniciatívy;
43. nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia týkajúce sa trestu smrti s cieľom podporiť všetky činnosti zamerané na plné vykonávanie rezolúcie Valného zhromaždenia, v ktorej sa okrem iného požaduje, aby všetky štáty, v ktorých sa ešte stále uplatňuje trest smrti, dodržiavali medzinárodné normy poskytujúce záruky na ochranu práv osôb odsúdených na trest smrti, predovšetkým minimálne normy uvedené v prílohe k rezolúcii č. 1984/50 Hospodárskej a sociálnej rady z 25. mája 1984; poukazuje na to, že táto rezolúcia poskytuje generálnemu tajomníkovi informácie súvisiace s uplatňovaním trestu smrti a dodržiavaním záruk na ochranu práv osôb odsúdených na trest smrti a usiluje sa o postupné obmedzenie uplatňovania trestu smrti a o zníženie počtu trestných činov, za ktorých spáchanie sa môže trest smrti udeliť; ďalej poukazuje na to, že rezolúcia končí výzvou určenou všetkým členským štátom OSN, aby zaviedli moratórium na popravy s cieľom trest smrti zrušiť;
44. vyzýva predsedníctvo Rady, aby podnietilo Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko, ktoré ešte neratifikovali protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ľudských právach o zrušení trestu smrti , aby tak učinili[21]; v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by sa mohli vykonávať koherentnejším spôsobom, ak by sa členské štáty k týmto protokolom a dohovorom zmluvne zaviazali a ratifikovali ich;
45. víta rozhodnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci zo 7. decembra 2007 pripojiť sa k spoločnému vyhláseniu Rady Európy a Európskej únie, ktorým sa zavádza Európsky deň proti trestu smrti, ktorý sa bude každoročne sláviť 10. októbra; víta priebeh Európskej konferencie, ktorá sa konala 9. októbra 2007 v Lisabone a ktorá opätovne vyzvala na odstránenie trestu smrti v Európe a na podporu všeobecného zrušenia tohto trestu;
46. víta zrušenie trestu smrti v Albánsku 25. marca 2007 (vzťahujúce sa na všetky druhy zločinov), v Kirgizsku 27. júna 2007, v Rwande 26. júla 2007, v štáte New Jersey (USA) 13. decembra 2007 a v Uzbekistane 1. januára 2008; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v Guatemale by sa mohlo obnoviť vykonávanie trestu smrti; nalieha na guatemalskú vládu, aby sa naopak zaviazala ku skutočnému všeobecnému moratóriu na trest smrti; víta skutočnosť, že Čína sa rozhodla predkladať najvyššiemu súdu na preskúmanie všetky prípady udelenia trestu smrti, je však stále znepokojený tým, že najvyšší počet popráv v celosvetovom meradle sa naďalej vykonáva v Číne; odsudzuje uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku, ktoré je v rozpore s európskymi hodnotami; odsudzuje, že iránsky režim v čoraz väčšej miere ukladá trest smrti; odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim ešte stále odsudzuje na smrť osoby mladšie ako 18 rokov;
Mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie
47. konštatuje, že Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko dosiaľ nepodpísali ani neratifikovali opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT); konštatuje, že Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Rumunsko tento protokol podpísali, no neratifikovali; nalieha na všetky členské štáty Európskej únie, ktoré opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu dosiaľ nepodpísali a/alebo neratifikovali, aby tak bezodkladne učinili;
48. vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnou angažovanosťou v oblasti ľudských práv tých členských štátov Európskej únie, ktoré odmietajú podpísať uvedený Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; žiada všetky členské štáty Európskej únie, ktoré tak neučinili, aby tento dohovor urýchlene podpísali a ratifikovali[22];
49. odkazuje Radu a Komisiu na nedávnu štúdiu s názvom Vykonávanie usmernení Európskej únie o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, ktorá bola predložená podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 28. júna 2007 a pracovnej skupine COHOM v decembri 2007; vyzýva Komisiu a Radu, aby dodržiavali príslušné odporúčania, napr. odporúčanie, aby sa vytvorila jasná globálna vízia zameraná na jednotlivé štáty, v rámci ktorej by sa preskúmal miestny politický, sociálny, kultúrny a právny kontext; vyzýva Komisiu a Radu, aby po analýze zaslali pokyny svojim delegáciám a misiám členských štátov s cieľom poskytnúť im pomoc pri vykonávaní usmernení;
50. vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili spoluprácu s Radou Európy s cieľom vytvoriť celoeurópsku oblasť bez mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, ktorá má byť jasným znamením, že európske krajiny sa pevne zasadzujú za odstránenie týchto praktík aj v rámci svojich hraníc;
51. s radosťou očakáva hodnotenie vykonávania usmernení Európskej únie o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, ktoré sa pripravuje na predloženie pracovnej skupine COHOM; v súvislosti s revíziou týchto usmernení očakáva, že pracovná skupina COHOM prediskutuje osobitné kritériá pre opatrenia týkajúce sa jednotlivých prípadov s cieľom zlepšiť vykonávanie usmernení; odporúča prijatie opatrení, ktoré zabezpečia dodržiavanie absolútneho zákazu mučenia a iných neľudských a ponižujúcich trestov a zamedzia všetkým pokusom o vytvorenie postoja Európskej únie, ktorý by potvrdzoval oprávnenosť využívania diplomatických záruk uľahčujúcich presun osôb do krajiny, kde by mohli byť vystavené riziku mučenia alebo iných neľudských alebo ponižujúcich trestov;
52. žiada aktualizáciu usmernení o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní v zmysle článku 15 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa týka oslobodenia od mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;
53. požaduje pravidelnú prítomnosť predsedníctva či sekretariátu Rady v príslušných výboroch OSN, ako aj užšiu spoluprácu s Radou Európy a jej Výborom pre predchádzanie mučeniu s cieľom dosiahnuť významný a užitočný vecný prínos k procesu rozhodovania vzhľadom na demarše voči niektorým krajinám;
54. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom Európskej únie pokračovali v politike demaršov v súvislosti s ratifikáciou a uplatňovaním medzinárodných dohovorov zakazujúcich uplatňovanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v súvislosti s poskytovaním rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva Európsku úniu, aby boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu považovala za jednu z najvyšších priorít svojej politiky v oblasti ľudských práv, najmä tým, že sa posilní vykonávanie usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ, ako je napr. Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, a že sa zabezpečí, aby sa členské štáty vyhli prijímaniu diplomatických záruk od tretích krajín, v ktorých existuje reálne nebezpečenstvo, že ľudia budú vystavení mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu;
Deti a ozbrojené konflikty
55. víta správu osobitného zástupca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov pre deti a ozbrojené konflikty zverejnenú 13. augusta 2007, ktorej záverom je, že členské štáty OSN by mali uplatňovať konkrétne a cielené opatrenia voči osobám, ktoré opakovane porušujú ľudské práva;
56. víta správu a odporúčania generálneho tajomníka OSN o deťoch a ozbrojenom konflikte v Barme; odsudzuje vážne porušovanie práv detí v tejto krajine a vyzýva pracovnú skupinu COHOM, aby pri vykonávaní svojich usmernení týkajúcich sa detí a ozbrojeného konfliktu uprednostnila Barmu;
57. víta pokrok, ktorý sa dosiahol v uplatňovaní medzinárodných noriem na ochranu detí v súvislosti so zodpovedaním sa údajných páchateľov zo svojích činov, ako napríklad obvineniami Medzinárodného trestného súdu proti vodcom rôznych ozbrojených skupín v Konžskej demokratickej republike a obvineniami proti štyrom členom Armády božieho odporu; považuje za výrazný úspech, že Špeciálny súd pre Sierra Leone rozhodol, že nábor a využívanie detí mladších ako 15 rokov v rámci násilných konfliktov je podľa medzinárodného zvykového práva vojnovým zločinom, a že nedávno odsúdil vojenských veliteľov za nábor detí;
58. víta skutočnosť, že právam detí sa vo zvýšenej miere venuje pozornosť v širokej škále rokovaní, dohôd, snáh o vytvorenie a udržanie mieru, programov a zmlúv; zdôrazňuje však, že doložky o deťoch v mierových dohodách by mali byť konkrétne a ich ciele dosiahnuteľné;
59. víta skutočnosť, že právam detí sa venuje čoraz viac pozornosti v rámci mechanizmov zodpovednosti za zločiny podľa medzinárodného práva (a v tejto súvislosti uznáva úsilie libérijskej Komisie pre pravdu a zmierenie v roku 2007 zamerané na tento cieľ) ako významný prostriedok na uplatnenie práva detí zúčastňovať sa na rozhodnutiach ovplyvňujúcich ich život; zdôrazňuje však, že záujmy dieťaťa musia byť v popredí akéhokoľvek úsilia v tomto zmysle, a to aj vykonávaním politík a postupov zodpovedajúcich veku a podporou rehabilitácie a reintegrácie detí, ktoré sa stali obeťami;
60. víta pokrok dosiahnutý pri formulovaní politiky týkajúci sa noriem pre odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu (2006) a Parížske zásady a usmernenia o deťoch spojených s ozbrojenými jednotkami alebo ozbrojenými skupinami (2007); zdôrazňuje však, že teraz je nevyhnutné ich účinné vykonávanie;
61. víta skutočnosť, že ďalších sedem krajín (Argentína, Chorvátsko, Guatemala, Laos, Mauretánia, Maroko a Ukrajina) sa pripojili k medzinárodnému záväzku zastaviť nábor detí v ozbrojených konfliktoch, ktorý je známy ako Parížske záväzky a zásady, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Spojené štáty americké sa svojim podpisom k tomuto záväzku nepripojili, pretože nesúhlasia s doložkou týkajúcou sa Medzinárodného trestného súdu;
62. víta skutočnosť, že 11 členských štátov Európskej únie podpísalo Ženevské vyhlásenie o ozbrojenom násilí a rozvoji a tým sa celkový počet zmluvných štátov zvýšil na 42; nalieha na zvyšných 16 členských štátov Európskej únie, ktoré ešte nepodpísali Ženevské vyhlásenie, aby tak bezodkladne urobili;
63. vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby bezodkladne podpísali a ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru OSN o právach dieťaťa[23];
64. pripomína, že v krajinách európskej susedskej politiky nedošlo ku konečnému urovnaniu nevyriešených konfliktov; zdôrazňuje, že takéto situácie vytvárajú podmienky, v ktorých sa zanedbáva zásada právneho štátu a porušovanie ľudských práv a ktoré predstavujú hlavnú prekážku zaistenia a dodržiavania všetkých práv dieťaťa; požaduje, aby sa v rámci opatrení EÚ v tejto oblasti prioritne riešila osobitná situácia detí a ich rodín v oblastiach nevyriešených konfliktov v krajinách európskej susedskej politiky;
65. konštatuje, že portugalské predsedníctvo nasledovalo iniciatívy Nemecka podľa usmernení a všetkým misiám v prioritných krajinách udelilo pokyny, aby osobitné stratégie pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala pracovná skupina COHOM 15. júna 2007, považovali za stále pokyny, ktoré sa majú stať súčasťou činností vedúcich misií súvisiacich s deťmi v ozbrojených konfliktoch; víta, že úradujúce predsedníctvo takisto postúpilo miestnym predsedníctvam správy o konkrétnych krajinách, ktoré dostalo od príslušných mimovládnych organizácií; víta iniciatívu slovinského predsedníctva vydať poverenie na vykonanie štúdie o vplyve opatrení EÚ na deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom; zdôrazňuje v tejto súvislosti obmedzený vplyv týchto usmernení na deti a ozbrojené konflikty, predovšetkým na základe skutočnosti, že väčšina delegácií Komisie a členských štátov nebola informovaná o tom, že ich hostiteľská krajina sa považuje za prioritnú krajinu v súvislosti s uplatňovaním týchto usmernení;
Ochrancovia ľudských práv
66. vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali transparentnejšie a systematickejšie vykonávanie usmernení Európskej únie o ochrancoch ľudských práv, pretože predstavujú dôležitý a inovačný nástroj na podporu ochrancov ľudských práv a ochranu tých, ktorí sú ohrození;
67. vyzýva Komisiu a Radu, aby do svojich humanitárnych a obchodných politík začlenili úsilie zamerané na boj proti nútenej detskej práci;
68. očakáva, že uznanie usmernení o ochrancoch ľudských práv za prioritnú súčasť zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv bude sprevádzať ich účinné vykonávanie v miestnych stratégiách týkajúcich sa 120 krajín; nalieha na členské štáty EÚ, aby zladili svoje postoje týkajúce sa ochrany ochrancov ľudských práv;
69. domnieva sa, že jednotný prístup by sa mal zamerať aj na posilnenie budovania kapacít medzi aktivistami v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktorí sa zaviazali ochraňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a na podporu mechanizmov konzultácie a interakcie medzi nimi a ich vládami v otázkach podpory demokratickej reformy a ľudských práv, najmä čo sa týka demokratizačného procesu;
70. vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne podporovali ochrancov ľudských práv pri šírení informácií týkajúcich sa teórie a praktických skúseností s nenásilným konaním a aby sa snažili medzi nimi podnecovať znalosti najlepších postupov, ktoré sa opierajú o priame skúsenosti, ako aj ich výmenu;
71. žiada Radu a členské štáty, aby bezodkladne posúdili otázku udeľovania mimoriadnych víz ochrancom ľudských práv prostredníctvom začlenenia jasného odkazu týkajúceho sa osobitnej situácie ochrancov ľudských práv do nového spoločného vízového kódexu, na základe ktorého sa vytvoria osobitné a zrýchlené postupy vybavovania víz, ktoré môžu vychádzať zo skúseností írskej a španielskej vlády v tejto oblasti; domnieva sa, že dôvernosť demaršov Európskej únie v prospech ochrancov ľudských práv je niekedy prospešná, žiada však, aby miestne zastúpenia Európskej únie aj napriek tejto dôvernosti o takýchto demaršoch vždy informovali mimovládne organizácie, a to takisto dôverným spôsobom;
72. konštatuje, že napriek dôležitým hospodárskym reformám v Číne stále pretrváva systematické porušovanie politických a ľudských práv aj vo forme väznenia z politických dôvodov, útokov na právnikov, ochrancov ľudských práv a novinárov vrátane hnutia Wej-čchuan a ich zastrašovania, nedostatku nezávislého súdnictva, nútenej práce, potláčania slobody vyjadrovania a vierovyznania a práv náboženských a etnických menšín, svojvoľného zadržiavania, táborov typu Laogai a obviňovania z údajného odoberania orgánov; naďalej ho takisto znepokojuje čierna listina novinárov a aktivistov za ľudské práva vrátane dalajlamu a jeho spojencov a prívržencov hnutia Falun kung;
73. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Bielorusku je registrovaných len päť organizácií pre ľudské práva a že bieloruské orgány sa neustále usilujú tieto skupiny zastrašiť a kontrolovať, pričom zároveň opakovane odmietajú žiadosti o právoplatnú registráciu ostatných skupín pre ľudské práva; víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN prijaté v máji 2007 odmietnuť žiadosť Bieloruska o kreslo v Rade pre ľudské práva s odvolaním sa na zlú situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v tejto krajine; opätovne nalieha na bieloruské orgány, aby prestali používať zastrašovanie, prenasledovanie, cielené väznenie a politicky motivované trestné stíhanie ochrancov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti v Bielorusku;
74. je hlboko znepokojený skutočnosťou, že v roku 2007 iránske orgány zintenzívnili prenasledovanie nezávislých ochrancov ľudských práv a právnikov, aby im zabránili zverejniť a sledovať porušovanie ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iránska vláda zatvorila mimovládne organizácie, ktoré podporujú účasť občianskej spoločnosti a zvyšujú informovanosť v oblasti porušovania ľudských práv, vrátane organizácií, ktoré poskytujú právnu a sociálnu pomoc ženám, ktoré sa stali obeťami násilia;
75. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby ochrancovia ľudských práv mali k dispozícii príručku na vykonávanie týchto usmernení; nabáda pracovnú skupinu COHOM, aby v regionálnych kanceláriách, veľvyslanectvách či delegáciách šírila preklady usmernení pre ochrancov ľudských práv v Európskej únii, a to vo všetkých jazykoch Európskej únie, ktoré sú spoločným jazykom v tretích krajinách, ako aj v kľúčových jazykoch krajín mimo Európskej únie; víta skutočnosť, že v súčasnosti sú k dispozícii preklady v jazykoch ako ruština, arabčina, čínština a perzština, zdôrazňuje však, že viac prekladov treba zabezpečiť na miestnej úrovni; nalieha na členské štáty Európskej únie, aby zjednodušili režim vydávania víz pre ochrancov ľudských práv, ktorí sú pozvaní na podujatia organizované v rámci Európskej únie alebo ktorí utekajú pred zhoršujúcimi sa bezpečnostnými podmienkami;
Usmernenia týkajúce sa dialógov o ľudských právach a uznané konzultácie s tretími krajinami
76. vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali ucelené hodnotenie usmernení týkajúcich sa dialógu v oblasti ľudských práv a aby vypracovali jednoznačné ukazovatele vplyvu každého dialógu a kritériá na začatie, skončenie a obnovenie týchto dialógov;
77. opakuje svoju výzvu, aby sa dialógy o ľudských právach rozšírili tak, aby zahŕňali situáciu v tretích krajinách i v Európskej únii, čím by sa posilnila dôveryhodnosť daného dialógu;
78. opakuje svoju žiadosť, aby sa otázky súvisiace s ľudskými právami preskúmavali na najvyššej politickej úrovni, čím by sa záujmu o ľudské práva prisúdil väčší politický význam, a aby členské štáty alebo tretie krajiny nevynímali otázky týkajúce sa ľudských práv z politického dialógu; domnieva sa, že tento dialóg by sa preto nikdy nemal využívať na to, aby sa predmet stretnutí obmedzil len na stretnutia odborníkov, čo by ho odsunulo na okrajovú pozíciu vo vzťahu k iným politickým otázkam; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby prijali tieto opatrenia:
– zverejniť ciele každého dialógu a sledovať ich plnenie;
– požadovať, aby sa hodnotenie každého dialógu vypracovávalo pokiaľ možno každý rok a minimálne každý druhý rok;
– zabezpečiť, aby súčasťou každého stretnutia v rámci dialógu boli okrem diskusií technického charakteru na úrovni úradníkov aj politické diskusie, na ktorých by sa priamo zúčastňovali osoby s právomocami na ministerskej úrovni;
79. v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy formulované v spomenutom uznesení Parlamentu zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácii o ľudských právach s tretími krajinami; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že dialóg medzi Radou, Komisiou a Podvýborom Európskeho parlamentu pre ľudské práva sa začal v januári 2008 s cieľom vykonávať odporúčania uvedeného uznesenia vzhľadom na účasť Parlamentu v dialógoch všeobecne; pripomína v tejto súvislosti povinnosť Rady konzultovať s Parlamentom a vziať do úvahy jeho názory podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii;
80. kladie dôraz na potrebu zásadného zintenzívnenia dialógu EÚ a Číny o ľudských právach a je znepokojený skutočnosťou, že Čína poskytla odpovede len na dve tretiny otázok, ktoré Európska únia v tomto dialógu predložila v jednotlivých prípadoch; vyjadruje znepokojenie nad vážnym porušovaním ľudských práv v Číne a zdôrazňuje, že aj napriek prísľubom, ktoré jej vedúci politickí predstavitelia vyjadrili so zreteľom na blížiace sa olympijské hry v súlade s Olympijskou chartou, sa situácia týkajúca sa ľudských práv nezlepšila; v súlade s Olympijskou chartou víta skutočnosť, že Čína sa usiluje uskutočniť odporúčania osobitného spravodajcu pre mučenie a nedávno odporučila súdom, aby sa nespoliehali len na priznania; poukazuje na to, že čínska vláda stále neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) napriek opakovaným uisteniam, že tak učiní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na samite Európskej únie a Číny, ktorý sa konal 28. novembra 2007 v Pekingu, sa neprijalo žiadne spoločné vyhlásenie Európskej únie a Číny o ľudských právach aj napriek pôvodnému zámeru takéto vyhlásenie vydať; vyzýva Radu, aby po diskusiách poskytla Parlamentu podrobnejšie informácie vrátane podrobného zoznamu demaršov, ktoré v jednotlivých prípadoch zaslala Rada a členské štáty; poukazuje na to, že tieto obavy treba zdôrazniť v prípravách na olympijské hry v Pekingu, ktoré sú významnou historickou príležitosťou na zlepšenie stavu ľudských práv v Číne; v tejto súvislosti vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad čínskymi právnymi predpismi vrátane systému štátnych tajomstiev, ktorý bráni transparencii nevyhnutnej pre vývoj dobrej správy a systému, v ktorom prevláda právny štát; je znepokojený obmedzeniami uvalenými na slobodu čínskych a medzinárodných médií vrátane internetu, blogov a prístupu čínskej a medzinárodnej tlače k informáciám; naďalej ho takisto znepokojuje čierna listina novinárov a aktivistov za ľudské práva vrátane dalajlámu, jeho spojencov a prívržencov hnutia Falun kung; žiada v tejto súvislosti okamžité prepustenie Chu Ťia, popredného aktivistu v oblasti boja proti AIDS; zdôrazňuje potrebu pokračovať v dôslednom sledovaní situácie v oblasti ľudských práv a zmien právnych predpisov súvisiacich s touto otázkou aj po olympijských hrách; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila, že jej obchodné vzťahy s Čínou budú závisieť od reforiem v oblasti ľudských práv, a v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby vypracovala súhrnné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv ešte pred schválením akejkoľvek novej rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci; vyzýva Radu a Komisiu, aby nastolili otázku autonómnej oblasti Vnútorného Mongolska, Východného Turkestanu a Tibetskej autonómnej oblasti, a tým aktívne podporili posilnenie transparentného dialógu medzi čínskou vládou a vyslancami tibetskej vlády v exile a zohľadňovali otázku vplyvu politiky Číny v oblasti ľudských práv v Afrike; naďalej vyjadruje obavy v súvislosti so systematickým porušovaním ľudských práv ujgurského etnika v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;
81. naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že v roku 2004 sa prerušil dialóg o ľudských právach s Iránom z dôvodu, že situácia v oblasti ľudských práv sa v žiadnom ohľade nezlepšila a spolupráca bola nedostatočná; vyzýva iránske orgány, aby obnovili tento dialóg s cieľom podporiť všetky zainteresované skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa zaviazali k demokracii, a aby pokojnou a nenásilnou cestou zintenzívňovali súčasné postupy, ktoré môžu podporiť demokratické, inštitucionálne a ústavné reformy, zabezpečiť ich udržateľnosť a posilniť zapojenie všetkých ochrancov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti v Iráne do procesov tvorby politík, čím sa posilní úloha, ktorú zohrávajú vo všeobecnom politickom dialógu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v roku 2007 sa v Iráne naďalej zhoršovala situácia v oblasti dodržiavania základných ľudských práv, najmä slobody vyjadrovania a združovania; odsudzuje novú kampaň za morálku, ktorú odštartovali iránske orgány začiatkom apríla 2007 a v dôsledku ktorej boli zatknuté tisícky mužov a žien z dôvodu „boja proti nemorálnemu správaniu“; odsudzuje, že iránsky režim v čoraz väčšej miere ukladá trest smrti;
82. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výsledkov z konzultácií Európskej únie a Ruska o ľudských právach a žiada, aby bol do tohto procesu zapojený Parlament; podporuje snahu Rady a Komisie dosiahnuť stav, za ktorého by sa konzultácie uskutočňovali striedavo v Rusku a v Európskej únii, pričom by sa na konzultáciách zúčastňovali aj ruské ministerstvá okrem ministerstva zahraničných vecí a ruská delegácia by sa zúčastňovala na stretnutiach ruských a európskych parlamentných orgánov alebo mimovládnych organizácií usporadúvaných súčasne s týmito konzultáciami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európskej únii sa nepodarilo dosiahnuť politické zmeny v Rusku, predovšetkým so zreteľom na citlivé témy ako situácia v Čečensku a ďalších kaukazských republikách, beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s ochrancami ľudských práv a politickými väzňami vrátane Michaila Chodorkovského, nezávislosť médií a sloboda prejavu, zaobchádzanie s etnickými a náboženskými menšinami, rešpektovanie zásad právneho štátu a ochrana ľudských práv v ozbrojených silách, diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a ďalšie otázky; domnieva sa, že pretrvávajúca diskusia o Čečensku by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala aj znepokojivú situáciu v Ingušsku a Dagestane; vyzýva ruské orgány, aby chránili národnostné menšiny v Marijskej republike a zaistili dodržiavanie ľudských práv a práv menšín v súlade s ústavou Marijskej republiky a európskymi normami; odsudzuje neustále prenasledovanie novinárov, ochrancov ľudských práv, politických väzňov a mimovládnych organizácií, napríklad nedávne prenasledovanie Novej gazety a Nadácie Nižného Novgorodu na podporu tolerancie; je znepokojený skutočnosťou, že nové ruské právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2006, sú otvorené svojvoľnému a selektívnemu uplatňovaniu a používajú sa na zabránenie, obmedzenie a potrestanie zákonných činností mimovládnych organizácií, čím prispievajú k zvyšovaniu neistoty a zraniteľnosti mimovládnych organizácií; okrem toho v súlade so správou Amnesty International z decembra 2007 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že úrad prokurátora naďalej nedodržiava právo Michaila Chodorkovského a jeho spoločníka Platona Lebedeva na spravodlivý súd podľa medzinárodných noriem, a vyjadruje zármutok v súvislosti so skutočnosťou, že Vasilijovi Alexanianovi, bývalému viceprezidentovi spoločnosti Jukos, sa odmietlo poskytnúť životne dôležitého lekárske ošetrenie napriek tomu, že oň opakovane žiadal Európsky súd pre ľudské práva a predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy; nalieha na Rusko, aby prijalo ďalšie opatrenia na ochranu slobody prejavu a bezpečnosti novinárov a ochrancov ľudských práv; v tejto súvislosti sa domnieva, že spoluprácu Ruska s OBSE, Radou Európy a mechanizmami Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, ako aj ratifikáciu všetkých príslušných dohovorov o ľudských právach by mala Európska únia vnímať ako prioritu, najmä ratifikáciu protokolu č. 14 k EDĽP, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém tohto dohovoru; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Ruska prizvať dostatočný počet medzinárodných volebných pozorovateľov v dostatočnom predstihu, aby mohli náležite sledovať priebeh volieb v súlade s normami organizácie OBSE, čím znemožňuje Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva uskutočniť svoju plánovanú volebnú pozorovateľskú misiu v súlade so svojím mandátom, a preto je nútený spochybniť demokratický charakter parlamentných volieb, ktoré sa konali v roku 2007, ako aj prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v roku 2008; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby pri rokovaniach s ruskými orgánmi na najvyššej úrovni, ako aj v novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom nastolili otázku ľudských práv vrátane konkrétnych prípadov; naliehavo žiada Komisiu, aby okrem doložky o ľudských právach stanovila jasnejšie záväzky a zaviedla účinnejšie monitorovacie mechanizmy, aby sa situácia v oblasti ľudských práv skutočne zlepšila;
83. naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby zriadili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami; opakuje svoju požiadavku, aby sa na príprave stretnutí týchto podvýborov zúčastňovali poslanci a aby boli o ich výsledkoch informovaní; zastáva názor, že pokiaľ v prvom kole stretnutí, ktoré sa týkajú napríklad Tuniska, pôjde najmä o dosiahnutie stálosti podvýborov a posilnenie dôvery medzi partnermi, mali by sa takéto podvýbory, v súčasnosti najmä s Marokom, začať orientovať najmä na výsledky a stanoviť si referenčné hodnoty a ukazovatele pokroku, ako aj na možnosť nastoliť diskusiu o jednotlivých prípadoch; zdôrazňuje, že o ľudských právach by sa určite nemalo diskutovať len v týchto podvýboroch a zdôrazňuje nevyhnutnosť zaradiť tieto otázky do politického dialógu vrátane najvyšších úrovní s cieľom posilniť súdržnosť politiky EÚ v tejto oblasti a zmierniť nezrovnalosti vo vyhláseniach o situácii v oblasti ľudských práv, ktoré obe strany poskytujú tlači; víta vyhlásenie Rady zo 16. októbra 2007, v ktorom sa uvádza, že diskusie týkajúce sa budúcej rámcovej dohody medzi EÚ a Líbyou sa budú okrem iného konkrétne zaoberať spoluprácou a pokrokom v oblasti ľudských práv;
84. opätovne pripomína zhoršovanie situácie v Sýrii, kde vládne orgány odmietajú udeliť skupinám pre ľudské práva oficiálny status a kde sú skupiny pre ľudské práva prenasledované bezpečnostnými službami a ich členovia sú väznení na základe chýbajúceho právneho stavu; odsudzuje zatknutie disidentov a členov opozičných strán a nalieha na Radu a Komisiu, aby sýrsku vládu vyzvali, aby prepustila novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv a nezávislých právnikov, ktorí boli takto zadržaní, a zrušila výnimočný stav;
85. odsudzuje opatrenia bieloruských orgánov voči opozícii; konštatuje, že tieto opatrenia čoraz častejšie nadobúdajú podobu systematických snáh o ponižovanie a zlé zaobchádzanie s príslušníkmi opozície; ako príklad uvádza nedávne zatknutie držiteľa Sacharovovej ceny Alexandra Milinkieviča; konštatuje, že Európskej únii sa nepodarilo zlepšiť situáciu týkajúcu sa reforiem v oblasti ľudských práv v Bielorusku;
86. vyjadruje hlboké znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou krízou v pásme Gazy; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv; znovu zdôrazňuje obsah svojho uznesenia z 21. februára 2008 o situácii v pásme Gazy[24],
87. berie na vedomie úsilie Komisie a Rady usporiadať v máji 2008 druhé kolo dialógov Európskej únie a Uzbekistanu o ľudských právach a chváli snahu Komisie usporiadať seminár občianskej spoločnosti týkajúci sa mediálnych vyjadrení v medziach dialógu, ktorý by sa mohol konať v Taškente; znovu poukazuje na to, že dialóg o ľudských právach a stretnutia expertov týkajúce sa masakru v Andižane v roku 2005 nie sú sami osebe pokrokom a nemožno ich používať ako odôvodnenie na zrušenie sankcií; poukazuje na to, že neuskutočnenie nezávislého medzinárodného vyšetrovania masakra v Andižane a nedosiahnutie zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v Uzbekistane, čo bolo kritériom Európskej únie na zrušenie sankcií, logicky viedlo k rozšíreniu sankcií voči Uzbekistanu; víta, že závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. a 16. októbra 2007 zavádzajú osobitné podmienky, ktoré treba splniť do šiestich mesiacov na to, aby pozastavenie obmedzenia víz zostalo v platnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali významné hodnotenie vplyvu rozhodnutia na šesť mesiacov pozastaviť niektoré z vízových obmedzení, ktoré sú súčasťou sankcií Európskej únie voči Uzbekistanu, a aby posúdili celkovú situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Uzbekistan v tejto súvislosti doteraz nedosiahol žiadny pokrok; oceňuje činnosť svojho Podvýboru pre ľudské práva týkajúcu sa dôkladného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv každých šesť mesiacov s cieľom poskytovať Rade pravidelné parlamentné hodnotenia a odporúčania vzhľadom na politiku EÚ, ktorá sa má prijať v tejto súvislosti; vyjadruje pobúrenie nad prezidentskými voľbami v Uzbekistane, ktoré sa konali 23. decembra 2007 a ktoré sa podľa Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva „uskutočnili v prísne kontrolovaných politických podmienkach bez priestoru pre skutočnú opozíciu a ... vo všeobecnosti nesplnili mnohé záväzky súvisiace s demokratickými voľbami stanovené Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe“; odsudzuje zavraždenie zakladateľa a umeleckého vedúceho nezávislého divadla Ilchom Marka Weila, ku ktorému došlo 9. septembra 2007 v Taškente, a zavraždenie novinára a kritika režimu v Uzbekistane Alichera Sajpova, ku ktorému došlo 24. októbra 2007 v kirgizskom meste Oš; opakuje svoju požiadavku o okamžité prepustenie politických väzňov[25];
88. podporuje ochotu Rady nadviazať dialóg o ľudských právach s každou zo zostávajúcich štyroch krajín strednej Ázie; požaduje, aby sa dialógy zameriavali na výsledky a aby prebiehali v plnom súlade s usmerneniami Európskej únie týkajúcimi sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami, ako aj aby zabezpečili zapojenie občianskej spoločnosti a Európskeho parlamentu; žiada, aby nadviazanie dialógu sprevádzalo poskytnutie príslušných zdrojov v rámci sekretariátov Rady a Komisie;
89. poukazuje na význam angažovanosti Turecka a EÚ v prístupovom procese Turecka v súvislosti s prebiehajúcimi reformami v oblasti ľudských práv v Turecku;
90. vyjadruje nádej, že sa čo najskôr zistí totožnosť osôb zodpovedných za zavraždenie Bénazír Bhuttovej a že sa budú za svoj čin zodpovedať; poukazuje na to, že v priebehu roka 2007 sa situácia v oblasti ľudských práv v Pakistane zhoršila, najmä pokiaľ ide o ohrozenie nezávislosti súdnictva a slobody médií; vzhľadom na túto skutočnosť odsudzuje ohováračskú kampaň proti Ifticharovi Mohammadovi Čaudhrímu, bývalému predsedovi najvyššieho súdu Pakistanu, ako aj skutočnosť, že bol odvolaný z úradu a bolo mu nariadené domáce väzenie; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili hnutie za demokraciu, ktoré iniciovali komory sudcov a advokátov, najmä prostredníctvom pozvania niektorých zástupcov hnutia vrátane pána Čaudhrího; žiada opätovne uviesť do úradu všetkých odvolaných sudcov; berie na vedomie prijatie nového strategického dokumentu pre Pakistan a víta začlenenie predchádzania konfliktom a ľudských práv do celého tohto dokumentu; konštatuje, že prvé stretnutie spoločného výboru Pakistanu a Európskeho spoločenstva sa uskutočnilo v Islamabade 24. mája 2007 a zdôrazňuje, že ľudské práva musia mať popredné miesto v programoch všetkých následných stretnutí;
Mrzačenie ženských pohlavných orgánov a ďalšie škodlivé tradičné praktiky
91. zdôrazňuje, že snahy o odstránenie všetkých foriem mrzačenia ženských pohlavných orgánov by sa mali zintenzívniť tak na miestnej, ako aj na politickej úrovni, aby sa vyzdvihla skutočnosť, že takéto mrzačenie je tak problémom rodovej rovnosti, ako aj porušovaním ľudských práv, pokiaľ ide o telesnú integritu;
92. trvá na tom, aby sa všetky dialógy o ľudských právach otvorene zaoberali otázkou práv žien, a najmä otázkou boja proti všetkým podobám diskriminácie a násilia proti ženám a dievčatám a ich odstraňovania, predovšetkým vrátane potratov na základe pohlavia nenarodeného dieťaťa, všetkých podôb škodlivých tradičných alebo zvykových praktík, napríklad zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, manželstvá medzi maloletými alebo nútené manželstvá, otázkou všetkých podôb obchodovania s ľuďmi, domáceho násilia a vyvražďovania žien, zneužívania v práci a hospodárskeho zneužívania, a že akékoľvek úvahy týkajúce sa zvykov, tradícií alebo náboženstva zo strany štátov s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti odstrániť túto brutalitu, je potrebné odmietnuť;
93. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby doložku o ľudských právach využívali na to, aby sa boj proti všetkým podobám mrzačenia ženských pohlavných orgánov stal vo vzťahoch s nečlenskými štátmi prioritou, a to najmä vo vzťahoch so štátmi, ktoré majú v rámci dohody z Cotonou (v súčasnosti podľa európskych dohôd o partnerstve) s Európskou úniou prednostné vzťahy, a aby na ne naliehali s cieľom prijať nevyhnutné legislatívne, administratívne, súdne a preventívne opatrenia na skončenie týchto praktík;
94. pripomína rozvojové ciele milénia a zdôrazňuje, že prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti je základným ľudským právom; domnieva sa, že v politike EÚ týkajúcej sa rozvoja a ľudských práv by mali dominovať zdravotné programy vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, podpory rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a práv dieťaťa, najmä ak pretrváva rodovo založené násilie a ak sú deti a ženy ohrozené HIV/AIDS alebo nemajú prístup k informáciám, prevencii a/alebo liečbe; vyzýva Komisiu, aby do svojej rozvojovej politiky, najmä do programov na podporu obchodu, zahrnula základné práva pracujúcich a program dôstojnej práce;
95. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali najmä ratifikáciu a vykonávanie protokolu Africkej únie o právach žien v Afrike zo strany členských štátov Africkej únie;
96. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili EIDĽP a aby zabezpečili prerozdelenie zdrojov pre činnosti, ktoré majú za cieľ odstrániť všetky podoby mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
Všeobecná kontrola činností Rady a Komisie vrátane výsledkov oboch predsedníctiev
97. odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv a demokracie zo strany vojenskej junty v Barme a podporuje záväzok Európskej únie dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila, najmä komplexný a skutočný tripartitný dialóg medzi vojenským režimom, demokratickou opozíciou (konkrétne Národnou ligou za demokraciu, ktorá vyhrala voľby v roku 1990) a etnickými skupinami s cieľom dosiahnuť národné zmierenie, ktoré je nevyhnutné na prechod k demokracii v Barme, a zriadenie legitímnej, demokratickej civilnej vlády, ktorá rešpektuje ľudské práva svojich občanov a obnoví normálne vzťahy s medzinárodným spoločenstvom; víta skutočnosť, že Rada v novembri 2007 prijala spoločnú pozíciu, ktorou sa obnovujú existujúce reštriktívne opatrenia a ktorou sa zavádzajú dodatočné reštriktívne opatrenia, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto opatrenia sa nevzťahujú na také kľúčové odvetvia, akým je odvetvie energetiky, a na finančné a bankové sankcie voči vojenskému režimu; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné, aby prijatie reštriktívnych opatrení bolo bezpochyby spojené s pevnou podporou občianskej spoločnosti, čo nebol prípad Barmy; odsudzuje brutálnu reakciu orgánov Barmy na demonštrácie budhistických mníchov a ostatných pokojných demonštrantov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pretrvávajúcim väznením a zadržiavaním demokratických aktivistov a novinárov a vyzýva Radu, aby naďalej zdôrazňovala situáciu v oblasti ľudských práv v Barme ako hlavnú prioritu na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva a aby naďalej trvala na druhej návšteve pána Tomasa Ojea Quintana v Barme, osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva v tejto krajine, s cieľom podporiť hodnotenie porušovania ľudských práv; víta vymenovanie Piera Fassina za osobitného splnomocnenca Európskej únie pre Barmu a žiada Komisiu, aby v rámci EIDĽP aktívne podporovala barmské prodemokratické hnutie; odsudzuje zavraždenie Pada Mana Šaa, generálneho tajomníka Karenskej národnej únie (KNU), ku ktorému došlo 14. februára 2008 v jeho dome v Thajsku; žiada, aby sa okolnosti tejto vraždy vyšetrili a aby EÚ vyjadrila rozhorčenie nad vojenským režimom a žiadala lepšiu ochranu demokratických vodcov Barmy žijúcich v exile v Thajsku; je znepokojený skutočnosťou, že barmskí utečenci v Malajzii sú mimoriadne zraniteľní a zo strany malajzijských orgánov im hrozí zatknutie, zadržanie, fyzické násilie a vyhostenie; nalieha na Radu, aby malajzijské orgány vyzvala, aby prestali brutálne zaobchádzať s utečencami, aby podnietila UNHCR registrovať všetkých utečencov v záujme väčšej ochrany, a aby naliehala na viac krajín, aby prijímali barmských utečencov z Malajzie na presídlenie;
98. vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zameralo na krajiny, ktoré z hľadiska dodržiavania ľudských práv vzbudzujú osobitné obavy; nabáda Radu, aby v plnej miere vykonávala usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv a aby na projekty v rámci EIDĽP vyčlenila dodatočné zdroje, najmä na podporu demokracie v Bielorusku, Barme, na Kube, v Eritrei, Laose, Severnej Kórei, Uzbekistane, Vietname a Zimbabwe; domnieva sa, že koncepcia a realizácia týchto projektov by nemali závisieť od súhlasu alebo spolupráce jednotlivých režimov;
99. víta, že Európska únia 18. októbra 2007 prvýkrát usporiadala Deň proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého zámerom je zvýšiť povedomie o obchodovaní s ľuďmi a zdôrazniť dlhodobý záväzok Európskej únie odstrániť ho;
100. víta, že portugalské predsedníctvo a Komisia zorganizovali v decembri 2007 v Lisabone fórum mimovládnych organizácií EÚ o ľudských právach na tému hospodárske, sociálne a kultúrne práva; podporuje odporúčania fóra, ktoré opätovne potvrdili nedeliteľnú a univerzálnu povahu ľudských práv a úspešne prispeli k spojeniu vonkajších a vnútorných hľadísk politík Európskej únie; z tohto dôvodu podnecuje Radu a Komisiu, aby prostredníctvom príslušného hodnotenia vplyvu na ľudské práva podporili súčasné hodnotenie vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré vykonáva generálne riaditeľstvo Komisie pre obchod;
101. víta štvrté stretnutie siete kontaktných miest Európskej únie, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré sa uskutočnilo 7. a 8. mája 2007 v Haagu;berie na vedomie činnosť tohto stretnutia, ktoré bolo zamerané výlučne na situáciu v Rwande a vyšetrovania podozrivých osôb z Rwandy európskymi štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas portugalského predsedníctva sa neusporiadalo piate stretnutie tejto siete; pripomína Rade záväzok zorganizovať takéto stretnutie v rámci každého predsedníctva;
102. vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zaoberalo nedostatočnou aktivitou Európskej únie v Darfúre; víta operáciu zmiešaných síl Africkej únie a Spojených národov v Darfúre (UNAMID), ktorú 31. júla 2007 jednohlasne schválila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1769 (2007), ako krôčik správnym smerom; konštatuje, že UNAMID 31. decembra 2007 nahradila misiu Africkej únie v Sudáne (AMIS) a že jej pôvodný mandát uplynie 31. júla 2008; očakáva, že 7 000 vojakov misie AMIS, ktorí dosiaľ zodpovedali za udržiavanie mieru, sa spojí s týmito novými silami a že sa dodržia všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia schopnosť misie UNAMID plniť svoj mandát vrátane pravidelného preskúmania počtu príslušníkov mierových jednotiek; trvá však na tom, aby sa zatýkacie rozkazy vydané ICC v súvislosti s Darfúrom vykonali čo najskôr; konštatuje, že neprimeranosť opatrení na boj proti humanitárnej katastrofe v Dárfúre bola jedným z dôvodov zhoršenia politickej a sociálnej situácie v Čade; žiada okamžite prijať opatrenia na poskytnutie väčšej pomoci tejto krajine;
103. vyjadruje znepokojenie nad útokmi vzbúrencov, ku ktorým došlo začiatkom februára 2008 v N´Djamene v Čade; zdôrazňuje význam angažovanosti EÚ pri zvyšovaní diplomatického tlaku zameraného na dosiahnutie prímeria v Čade s cieľom chrániť obliehaných civilných obyvateľov, ako aj v podpore diskusií zameraných na mier a národné zmierenie v tejto krajine; odsudzuje tvrdý zákrok čadskej vlády proti politickým oponentom v hlavnom meste N´Djamene po februárovom pokuse o štátny prevrat; nalieha na Radu, aby vyvinula čo najväčšie úsilie na zaistenie slobody politickej opozície v Čade; zdôrazňuje vážnosť kritickej situácie utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu vo východnom Čade, kde sa v 12 táboroch na východnej čadskej hranici nachádza viac ako 400 000 utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu; víta vytvorenie misie EÚ na udržanie mieru EUFOR TCHAD/RCA a jej hlavný cieľ, ktorým je ochrana utečencov, osôb vysídlených v rámci štátu a humanitárnych pracovníkov v tejto krízovej oblasti;
104. víta skutočnosť, že Organizácia Spojených národov začala pracovať na dosiahnutí jednotných noriem správania sa pre všetky kategórie osôb zapojených do mierových misií; berie na vedomie, že akčný plán pracovnej skupiny uvádza požiadavku, aby sa do všetkých kódexov správania medziagentúrneho stáleho výboru zahrnulo šesť základných zásad vrátane zásady zákazu sexuálnej aktivity s osobou mladšou ako 18 rokov bez ohľadu na vekovú hranicu plnoletosti alebo vekovú spôsobilosť poskytnúť informovaný súhlas platnú na danom mieste; víta skutočnosť, že tento kódex správania sa v súčasnosti vzťahuje na všetkých pracovníkov mierových jednotiek a humanitárnych pracovníkov OSN; víta vytvorenie jednotiek pre správanie zamestnancov v rámci misií Spojených národov v Burundi, na Pobreží slonoviny, v Demokratickej republike Kongo a na Haiti, ktoré majú vyšetrovať obvinenia a pomáhať obetiam; očakáva, že sa kódex správania bude v plnej miere uplatňovať vo všetkých misiách Spojených národov a že sa v prípade potreby budú ukladať trestné sankcie voči pracovníkom, u ktorých sa dokázalo, že znásilnili alebo sexuálne zneužívali deti;
105. víta skutočnosť, že Rada zostavuje a pravidelne aktualizuje zoznamy ťažiskových krajín, v súvislosti s ktorými sa vynakladá dodatočné intenzívne úsilie, ktoré má viesť k vykonávaniu usmernení Európskej únie o deťoch a ozbrojených konfliktoch, treste smrti (tzv. krajiny v bode zvratu) a ochrancoch ľudských práv; konštatuje, že o podobnom postupe sa uvažuje aj v rámci stratégie vykonávania nových usmernení Európskej únie týkajúcich sa podpory a ochrany práv dieťaťa; nabáda Komisiu a Radu, aby tento osvedčený postup rozširovali, čo Európskej únii umožní okrem iného účinnejšie reagovať na usmernenia Európskej únie o mučení pomocou demaršov, vyhlásení a iných opatrení; nabáda Radu a Komisiu, aby pri určovaní ťažiskových krajín vzali do úvahy osobitné mechanizmy Spojených národov a aby zohľadňovali odporúčania a naliehavé uznesenia Európskeho parlamentu;
106. opakuje svoju požiadavku, aby sa všetky diskusie o ľudských právach a demokracii s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy vrátane výročných správ explicitne venovali otázkam diskriminácie vrátane otázok týkajúcich sa etnických, národných a jazykových menšín, náboženských slobôd vrátane netolerancie voči nábežonstvám, diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, ochrany a podpory práv pôvodného obyvateľstva, ľudských práv žien, práv detí, práv pôvodného obyvateľstva, postihnutých osôb vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií, pričom v prípade potreby sa budú musieť v plnej miere zapojiť ich organizácie, a to v rámci Európskej únie, ako aj v tretích krajinách;
Programy vonkajšej pomoci Komisie
Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)
107. vyjadruje znepokojenie nad zjavným zmanipulovaním prezidentských volieb v Keni v decembri 2007, po ktorých sa v krajine rozpútalo násilie, a žiada zaručenie ľudských práv vrátane práva na slobodné vyjadrovanie, zhromažďovanie a združovanie, ako aj slobodných a spravodlivých volieb;
108. víta prijatie EIDHR ako finančného nástroja pre vonkajšiu pomoc, ktorý podporuje predovšetkým ľudské práva a demokraciu, vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že priority Parlamentu sa zohľadnili v programových dokumentoch na roky 2007 a 2008;
109. žiada úplnú transparentnosť spôsobov využívania finančných prostriedkov a výberu a hodnotenia projektov v rámci nástroja EIDHR; žiada, aby sa všetky vybrané projekty zverejnili na internete vo všetkých prípadoch, v ktorých je to zlučiteľné s ochranou prijímateľa;
110. víta začatie realizácie nového projektu v rámci EIDHR, ktoré umožňuje okamžite prijať kroky na ochranu ochrancov ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby tento nový projekt zrealizovala rýchlo a účinne;
111. navrhuje, aby sa od roku 2009 zvýšil rozpočet nástroja EIDHR predovšetkým s cieľom poskytnúť dodatočné finančné zdroje projektom v problematických krajinách a projektom, ktoré riadia priamo delegácie Komisie s organizáciami miestnej občianskej spoločnosti, aby každá krajina, v ktorej sa tieto projekty realizujú, mala prístup k finančným prostriedkom Spoločenstva;
112. vyzýva Komisiu, aby prispôsobila počet zamestnancov určených na vykonávanie nástroja EIDHR ústrediu aj delegáciám tak, aby sa zohľadnili osobitosti a problémy tohto nového nástroja a sprístupnili sa potrebné zdroje a odborné skúsenosti vzhľadom na veľmi citlivú povahu projektov, ktoré nástroj podporuje, nevyhnutnosť chrániť subjekty občianskej spoločnosti, ktoré tieto projekty vykonávajú, a význam politického cieľa, ktorý predstavuje;
113. žiada poskytnúť zamestnancom delegácií EÚ v tretích krajinách vrátane zamestnancov po najvyššiu úroveň osobitnú odbornú prípravu v oblasti ľudských práv a demokracie, predovšetkým vzhľadom na projekty realizované podľa usmernení a na nevyhnutnosť podporovať ochrancov ľudských práv; žiada tiež, aby sa každé dva roky uskutočnilo školenie vedúcich delegácií s cieľom začleniť prvok ľudských práv vzhľadom na nové povinnosti delegácií v tejto oblasti;
114. vyzýva Komisiu, aby zaistila súdržnosť medzi politickými prioritami Únie a projektmi a programami, ktoré podporuje, predovšetkým v súvislosti s dvojstranným programovaním s tretími krajinami; ďalej žiada zaistiť súdržnosť medzi programami a tematickými nástrojmi a podporiť tieto nástroje, pretože sú jediným prostriedkom, ktorý Únii umožňuje realizovať projekty v tretích krajinách bez toho, aby podporovala orgány týchto krajín;
115. berie na vedomie, že finančné prostriedky z EIDHR vyčlenené na volebné pozorovateľské misie Európskej únie v roku 2007 sa rovnali 23 % celkových použitých prostriedkov EIDHR (30, 1 milióna EUR) a že sa uskutočnilo 11 takýchto misií;
116. berie na vedomie, že veľká časť (okolo 50 %) celkových finančných prostriedkov z EIDHR pridelených v roku 2007 sa použila na veľké tematické projekty a len malá časť (24 %) na podporné programy v rámci krajín (zodpovedajúce mikroprojektom); takisto konštatuje, že len malá časť prostriedkov bola vyčlenená na Áziu a navrhuje, aby sa geografická rovnováha prehodnotila;
117. konštatuje, že pri financovaní medzinárodných organizácií zo stanovených príspevkov členských štátov, ako je to napríklad v prípade ICC, treba postupovať opatrne, pretože financie poskytované takýmto organizáciám sú rovnocenné s dotáciámi zmluvných štátov, ktoré im poskytujú na základe záväzku, a vystavujú ostatné projekty a inštitúcie závislé od príspevkov z EIDHR riziku, a to napríklad mimovládne projekty, program legacy a program aktívnej pomoci (outreach) Osobitného súdu pre Sierra Leone;
Pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb
118. s uspokojením konštatuje, že EÚ využíva pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb čoraz viac na podporu demokracie v tretích krajinách a že kvalita a nezávislosť týchto misií sú všeobecne uznávané;
119. trvá na zvýšenej ostražitosti v súvislosti s kritériami výberu krajín, v ktorých sa uskutočňuje pomoc pri voľbách/pozorovanie volieb, a dodržiavaním metodiky a predpisov stanovených na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa predovšetkým nezávislej povahy misie;
120. domnieva sa, že na základe minulých skúseností je v tejto fáze potrebné, aby sa pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb stali súčasťou súvislého procesu, ktorý zahŕňa predvolebnú fázu podpory nastolenia demokracie a ľudských práv, a najmä povolebnú fázu podpory a hodnotenia demokratického procesu s cieľom podporiť právny štát, zjednotiť demokratické inštitúcie, politický pluralizmus, nezávislosť súdnictva a úlohu občianskej spoločnosti;
121. pripomína, že nevyhnutnosť povolebnej politiky je súčasťou právneho základu nástroja EIDHR;
122. žiada, aby sa volebný proces vrátane predvolebnej aj povolebnej fázy stal súčasťou jednotlivých úrovní politického dialógu s danými tretími krajinami s cieľom zaistiť súdržnosť politík EÚ a potvrdiť zásadnú úlohu ľudských práv a demokracie;
123. ďalej pripomína Komisii a Rade, že v súlade s tým, ako už niektoré členské štáty začali, treba pre každú krajinu navrhnúť stratégie v oblasti demokracie a ľudských práv, pretože sú dôležitým prostriedkom zaistenia súdržnosti vykonávaných politík zahŕňajúcich volebné postupy;
124. vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby pred priebežným hodnotením posúdil vykonávanie rôznych zložiek nástroja EIDHR;
Plnenie doložiek o ľudských právach a demokracii vo vonkajších dohodách
125. vyjadruje poľutovanie nad tým, že doložka o ľudských právach a demokracii, ktorá je dôležitou súčasťou všetkých dohôd o spolupráci a partnerstve s tretími krajinami, sa stále neplní v konkrétnej podobe, pretože chýba mechanizmus na jej presadzovanie;
126. v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy, ktoré obsahuje uvedené uznesenie Parlamentu zo 14. februára 2006 o doložkách o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie; zdôrazňuje predovšetkým nevyhnutnosť zaradiť uvedené doložky do všetkých dohôd EÚ vrátane dohôd špecifických pre rôzne odvetvia;
127. vyzýva Radu a Komisiu, aby využili súčasný kontext končiacej sa účinnosti dohôd o partnerstve a spolupráci s niekoľkými susednými krajinami a Ruskom, ako aj rokovania o nových dohodách s cieľom začleniť otázky týkajúce sa ľudských práv a súvisiaceho účinného dialógu do budúcich dohôd vrátane využitia nadväzných mechanizmov;
128. opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi stranami a aby sa podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia bilaterálnej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; domnieva sa, že tieto doložky by mali zahŕňať aj podrobnosti o mechanizme, ktorý umožní dočasné pozastavenie dohody o spolupráci, ako aj mechanizmu varovania;
129. konštatuje, že Európska únia v roku 2007 neuzavrela žiadnu novú dohodu, ktorá by obsahovala doložku o ľudských právach;
130. víta skutočnosť, že Komisia a Rada pozastavili v júni 2007 Bielorusku obchodné preferencie na základe všeobecného systému preferencií (VSP) v dôsledku toho, že bieloruská vláda nevykonala ani jedno z odporúčaní, ktoré v roku 2004 predložila Medzinárodná organizácia práce (ILO);
131. domnieva sa, že zaistenie účinnej ochrany demokracie a ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ má byť najvyššou prioritou úsilia EÚ presadzovať ľudské práva; vyzýva Komisiu a Radu, aby naďalej upevňovali svoje úsilie zamerané na presadzovanie ľudských práv v rámci európskej susedskej politiky, strategického partnerstva s Ruskom a vzťahov s Tureckom a krajinami západného Balkánu, a aby preto tiež plne využili súčasné regionálne rámce spolupráce v uvedených regiónoch; opätovne pripomína, že sa treba obzvlášť zaoberať porušovaním ľudských práv v oblastiach nevyriešených konfliktov v príslušných krajinách, ktoré výrazným spôsobom bránia upevňovaniu právneho štátu a demokracie na súčasných vonkajších hraniciach EÚ;
Presadzovanie ľudských práv
132. vyzýva Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala poskytovanie výhod vyplývajúcich zo systému všeobecných preferencií plus (GSP+) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, na základe ktorých sa stanoví, v ktorých prípadoch sa výhody systému GSP majú odobrať z dôvodu nedodržiavania ľudských práv;
133. poukazuje na Deklaráciu o práve na rozvoj prijatú rezolúciou Valného zhromaždenia Spojených národov č. 41/128 zo 4. decembra 1986, ktorá uznáva, že právo na rozvoj je nescudziteľným ľudským právom a že štáty majú primárnu zodpovednosť za vytváranie podmienok priaznivých pre uplatňovanie tohto práva a musia prijať opatrenia na stanovenie medzinárodných rozvojových politík s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto práva v plnej miere; požaduje vypracovanie opatrení, ktoré zabezpečia, že medzinárodné rozvojové programy, ktoré sa na túto zodpovednosť štátov vzťahujú, budú zahŕňať osoby so zdravotným postihnutím a že pre ne budú dostupné v súlade s článkom 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím podpísaným Európskymi spoločenstvami 30. marca 2007;
134. pripomína Rade jej záväzok presadzovať ľudské práva v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a iných politikách EÚ, ako sa uvádza v dokumente, ktorý 7. júna 2006 schválil Politický a bezpečnostný výbor; žiada, aby sa vo vykonávaní odporúčaní uvedených v tomto dokumente dosiahol ďalší pokrok; pripomína Rade predovšetkým záväzky geografických pracovných skupín určiť hlavné otázky týkajúce sa ľudských práv, priority a stratégie ako súčasť ich celkového plánovania, a vytvoriť systematickejšiu výmenu s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a ochrancami ľudských práv;
135. pripomína, že všeobecný rozpočet Európskej únie na rok 2008 stanovuje, že prostriedky pokrývajúce zdravotné postihnutie podliehajú kontrole, a to s cieľom zabezpečiť, že ako pomoc Spoločenstva sú v súlade s článkom 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a žiada, aby sa tieto ustanovenia o rozpočte vykonávali a sledovali dôsledne;
136. vyzýva Radu, aby vynaložila čo najväčšie úsilie na uplatňovanie základného práva na zdravie, pokiaľ ide o liečbu bolesti a dostupnosť ópiových analgetík, pričom konštatuje, že Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok požiadal medzinárodné spoločenstvo o podporu predpisovania analgetík, pod podmienkou prísnej kontroly zo strany uznaných medzinárodných a vnútroštátnych kontrolných úradov, ako sú špecializované agentúry národných vlád a OSN, najmä v chudobných krajinách, keďže sa vo viac ako 150 krajinách zaznamenali vážne nedostatky z hľadiska zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby svoju činnosť zamerali na otvorenie členstva vo Svetovej zdravotníckej organizácii pre všetky štáty, ako sa uvádza v článku 3 jej ústavy, a tým zlepšili účinnosť a univerzálnosť jej programov;
137. bezpodmienečne odsudzuje všetky formy zneužívania detí, či už v podobe sexuálneho zneužívania vrátane detskej pornografie a sexuálnej turistiky zameranej na deti, alebo nedobrovoľnej práce spolu so všetkými formami obchodovania s ľuďmi; žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali problémy tisícov detí ulice a detí nútených žobrať za vážny sociálny problém a problém týkajúci sa ľudských práv a aby prijali opatrenia na jeho riešenie, a vyzýva členské štáty, aby zaviedli sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za poníženie detí nútených žobrať;
138. naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podporovala sociálnu zodpovednosť európskych a miestnych podnikov; žiada Radu, aby Parlamentu podávala správy, ktoré poskytuje osobitný splnomocnenec OSN pre podnikanie a ľudské práva, v ktorých objasňuje normy zodpovednosti podnikov a povinnosti nadnárodných korporácií a iných podnikov vo vzťahu k ľudským právam;
139. uznáva, že prisťahovalecká politika sa stala prioritou programu vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a že EÚ sa vo svojich dokumentoch snaží prepojiť otázky prisťahovalectva a rozvoja a zabezpečiť dodržiavanie základných práv prisťahovalcov; zastáva však názor, že skutočnosť týmto snahám nezodpovedá; zdôrazňuje, že dohody o readmisii nelegálnych prisťahovalcov sa musia uzatvárať s tretími krajinami, ktoré majú právne a inštitucionálne nástroje potrebné na to, aby mohli vykonať readmisiu vlastných štátnych príslušníkov a chrániť ich práva;
140. vyzýva Radu, aby v rámci podpory spolupráce s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva a azylu zabezpečila, že práva utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov sa budú v praxi v plnej miere dodržiavať; zdôrazňuje, že na sledovanie situácie v oblasti ľudských práv by sa mal v tejto súvislosti využívať najmä mechanizmus Európskej susedskej politiky; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že v rámci politík spolupráce týkajúcich sa boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby policajné a súdne orgány v tretích krajinách dodržiavali ľudské práva, a vyzýva Radu a Komisiu, aby zaistili, že podpora sa nebude poskytovať policajným a súdnym orgánom v krajinách, ktoré vážne a systematicky porušujú ľudské práva a/alebo neinformujú o spôsobe, akým využívajú pridelené finančné prostriedky;
141. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na medzinárodnej úrovni chopili iniciatív Európskej únie a bojovali proti prenasledovaniu a diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a rodovej identite, a to napr. podporou príslušnej rezolúcie na pôde Organizácie Spojených národov a podporou mimovládnych organizácií a činiteľov presadzujúcich rovnosť a nediskrimináciu; odsudzuje skutočnosť, že mnohé krajiny považujú homosexualitu za trestný čin, že Irán, Saudská Arábia, Jemen, Sudán, Mauretánia, Spojené arabské emiráty a niektoré oblasti Nigérie ukladajú za prejavy homosexuality trest smrti, že 77 krajín má právne predpisy umožňujúce štátnym orgánom stíhať a prípadne aj väzniť osoby, ktoré majú vzťah s osobou rovnakého pohlavia, a že niektoré krajiny ako Pakistan, Bangladéš, Uganda, Keňa, Tanzánia, Zambia, Malawi, Niger, Burkina Faso, Sierra Leone, Malajzia a India (kde sa práve uskutočňuje súdna revízia príslušných ustanovení trestného zákonníka) majú právne predpisy, ktoré umožňujú trest väzenia na obdobie v trvaní od 10 rokov až doživotne; v plnom rozsahu podporuje zásady Jogjakarty o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúce sa sexuálnej orientácie a rodovej identity; nalieha na členské štáty, aby udeľovali azyl osobám, ktoré sú vo vlastnej krajine pôvodu vystavené prenasledovaniu z dôvodu ich sexuálnej orientácie a rodovej identity;
142. vyzýva Komisiu a Radu, aby so zreteľom na plánované ministerské stretnutie Úradu OSN pre drogy a zločin v roku 2009 zabezpečili, že zdroje poskytované medzinárodným agentúram, ako napríklad agentúram Spojených národov na boj proti nelegálnemu šíreniu drog, sa nebudú nikdy priamo ani nepriamo využívať na podporu bezpečnostných orgánov v krajinách, ktoré vážnym a systematickým spôsobom porušujú ľudské práva alebo v drogových prípadoch udeľujú trest smrti; pri príležitosti nadchádzajúceho stretnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre omamné látky žiada, aby sa vypracoval dokument, ktorý by zrozumiteľne a podrobne uviedol najlepšie postupy, ktoré členské štáty Európskej únie uplatňujú v oblasti ľudských práv a protidrogovej politiky;
143. zdôrazňuje význam vnútornej politiky Európskej únie, ktorá podporuje dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ako aj význam povinnosti členských štátov prijímať právne predpisy spôsobom, ktorý je okrem iného v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov a jeho dodatočných protokolov, Dohovoru proti mučeniu, Dohovoru o genocíde a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; víta pokrok, ktorý niektoré členské štáty dosiahli v uplatňovaní všeobecne platných právnych predpisov; v snahe dosiahnuť lepšiu súdržnosť vnútorných a vonkajších politík nabáda Radu, Komisiu a členské štáty, aby do rozvoja spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Európskej únie začlenili boj proti beztrestnosti súvisiacej s vážnymi medzinárodnými zločinmi;
144. opätovne vyjadruje svoje obavy v súvislosti s obmedzovaním obsahu internetových stránok, či už sa týkajú šírenia alebo prijímania informácií, ktoré ukladajú vlády a ktoré nie je v prísnom súlade so zabezpečením slobody prejavu; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby vypracovali pravidlá Spoločenstva pre obchod s tretími krajinami týkajúci sa tovaru vrátane softvéru, hardvéru a podobných vybavení, ktorých jediným cieľom by bolo vykonávať všeobecný dohľad a obmedziť prístup k internetu spôsobom, ktorý je v rozpore so slobodou prejavu, ako aj pravidlá týkajúce sa vývozu a dovozu takéhoto tovaru, a to s výnimkou tovaru určeného výlučne na ochranu detí; domnieva sa, že to isté by malo platiť v prípade monitorovacej a/alebo vojenskej techniky určenej krajinám, ktoré systematický porušujú ľudské práva; požaduje aj nájdenie konkrétnych riešení, prostredníctvom ktorých by sa európskym podnikom zamedzilo poskytovať týmto krajinám osobné údaje, ktoré by sa dali zneužiť na porušovanie týchto práv, najmä slobody prejavu;
Účinnosť zásahov Európskeho parlamentu v prípadoch týkajúcich sa ľudských práv
145. žiada Radu, aby sa zúčastňovala na diskusiách o naliehavých uzneseniach a požaduje, aby sa podvýboru pre ľudské práva pridelila pri vytváraní jednotných transparentných kritérií pre výber naliehavých tém konštruktívnejšia úloha;
146. odporúča, aby sa uznesenia a ďalšie kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv prekladali do jazykov, ktorými sa hovorí v cieľových oblastiach, najmä do jazykov, ktorých používanie vládne orgány zodpovedné za porušovanie ľudských práv neuznávajú;
147. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že barmské a kubánske orgány zamietli žiadosť Parlamentu o súhlas s vyslaním delegácie, ktorá mala navštíviť bývalých laureátov Sacharovovej ceny; domnieva sa, že Parlament by mal umožniť vytvorenie siete laureátov Sacharovovej ceny, ktorí by sa pravidelne stretávali na jeho pôde;
148. pripomína parlamentným delegáciám, aby do programov svojich návštev tretích krajín neustále zahŕňali medziparlamentné diskusie o situácii v oblasti ľudských práv;
149. oceňuje prácu svojho dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, ako aj jeho správu, ktorá bola základom pre uznesenie prijaté Parlamentom 14. februára 2007[26]; žiada, aby Európska únia a členské štáty spolupracovali na všetkých úrovniach s cieľom odhaliť a verejne odsúdiť program mimoriadneho vydávania tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti; žiada v tejto súvislosti komisára Frattiniho, aby informoval Parlament o odpovediach na list poľskej a rumunskej vláde z 23. júla 2007, v ktorom Parlament žiada podrobné informácie o výsledku vyšetrovania v obidvoch krajinách a o výsledkoch dotazníka, ktorý dostali všetky členské štáty EÚ a ktorý sa týkal ich príslušných právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu, ako bolo oznámené na plenárnom zasadnutí v septembri 2007;
°
° °
150. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vládam krajín uvedených v tomto uznesení.
ANNEX I
A) INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT BETWEEN JANUARY AND DECEMBER 2007
THE SAKHAROV PRIZE 2007
|
The Winner of the SAKHAROV PRIZE 2007:
|
Salih Mahmoud OSMAN |
|
|
SHORTLISTED NOMINEES |
BACKGROUND
|
|
|
Mrs Zeng JINYAN Mr Hu JIA
|
Chinese human rights defenders. He is an AIDS and environmental activist. She is a cyber-dissident reporting daily on her blog examples of human rights abuses in China. He has been under house arrest and is currently detained. A letter of concern was sent. |
|
|
Salih Mahmoud OSMAN
|
Human rights attorney working with the Sudan Organization against torture, providing free legal representation for many victims of Sudan's civil war and human rights abuses.
|
|
|
Anna POLITKOVSKAYA |
Russian journalist and human rights activist known for her opposition to the Chechen conflict. She was shot dead on 7 October 2006. |
|
|
COUNTRY |
NAME |
BACKGROUND |
ACTION TAKEN BY PARLIAMENT |
|
|
Angola |
Sarah Wykes |
She is an activist of Global Witness. She held an important presentation in the hearing of the ACP-EU JPA Political Affairs Committee on 14 September 2006. On 18 February 2007, while conducting research, Dr Wykes was arrested in Angola and charged with espionage. She has been released on bail. |
A letter of concern was sent on 14 May 2007. |
|
|
Bangladesh |
Sigma Huda |
The renowned Bangladeshi lawyer, human rights activist and UN Special Rapporteur on Trafficking in Persons was convicted in July 2007 and sentenced to 3 years in prison on charges of bribery and corruption. |
In its resolution adopted on 6 September 2007, the European Parliament raised concerns about the conditions under which she was imprisoned and urged the Bangladeshi authorities to provide Ms Huda with all the necessary medical treatment and help required by her health condition and to respect her rights to receive visits from her family and friends in prison. On 17 July 2007, UN Secretary-General Ban-Ki Moon called on the Bangladeshi authorities to fully respect Ms Huda's fundamental rights. |
|
|
Sheikh Hasina, Khaleda Zia, Moudud Ahmed
|
Three former Prime ministers detained or charged (among over 160 political leaders and with more then 100000 civilians) due to repressive measures (including a ban on all political activity) introduced by the military-backed Caretaker Government to end corruption. On 27 August 2007 the Supreme Court overturned a High Court sentence for the release on bail of the former Prime Minister and Awami League president Sheikh Hasina, who has been imprisoned since 16 July 2007. The former Prime Minister Khaleda Zia and her son were arrested on 3 September 2007 in Dhaka on allegations of corruption. |
In its resolution adopted on 6 September 2007, the European Parliament raised concerns about the arrest and justification for ongoing detention of Awami League president Sheikh Hasina, arrested on 16 July 2007 and charged with extortion, and of Bangladesh Nationalist Party president Khaleda Zia, charged with corruption. The Parliament called on the Bangladeshi authorities to conduct the trial in a transparent way and according to the rule of law and, more particularly, called on the government to base its anti-corruption campaign solely on facts relevant in the context of criminal proceedings concerning corruption. |
||
|
Anwar Hossain, Harun Ur Rashid, Saidur Rahman Khan, Abdus Sobhan |
Members of the teachers' association Shikkhok Samity who have been arrested subsequent to the students' and teachers' unrest which erupted in August 2007 at Dhaka university. |
In its resolution adopted on 6 September 2007, the European Parliament called for their immediate release. |
||
|
Burma (Myanmar) |
Aung San Suu Kyi |
The National League for Democracy (NLD) leader, Nobel Peace Prize Laureate and Sakharov Prize winner has spent 11 of the last 17 years under house arrest. |
In its resolutions adopted on 21 June, 6 September and 27 September 2007, the European Parliament called for the immediate release and full freedom of movement and expression of Aung San Suu Kyi. In its resolution adopted on 27 September 2007, the European Parliament: - demanded the immediate and unconditional release of all those who have been arrested since the protests began on 19 August 2007, - utterly condemned the brutal response by the Burmese authorities to the peaceful demonstrations began on 19 August 2007 and expresses its horror at the killing of peaceful protestors, - reiterated its calls for the cessation of the current illegitimate constitutional process, and its replacement by a fully representative National Convention including the National League for Democracy and other political parties and groups. In its resolution adopted on 21 June 2007, the European Parliament insisted on the immediate release of U Win Tin and all political prisoners – estimated to number over 1200 – held by the SPDC. A special session of the Human Rights Council was held on Myanmar at the initiative of the EU, in October 2007. |
|
|
Min Ko Naing, Ko Ko Gyi |
Leaders of the 88 Generation Students, Min Ko Naing, has already spent 16 years in prison, and Ko Ko Gyi, 15 years.
|
|||
|
U Win Tin |
A 77-year old journalist detained as a political prisoner for almost two decades now for writing a letter to the UN on the ill-treatment of political prisoners and the poor conditions in which they are held. |
|||
|
Burmese Buddhist monks |
With ten of thousands of other peaceful demonstrators protested as of 19 August 2007 against the anti-democratic and repressive regime in Burma and many of them were arrested. |
|||
|
Rawang Nang, Chinlai Nin Ram, Nanghkyi Hkaw Dang, Pu Ram |
The four girls, aged between 14 and 16 years, were gang-raped by army officers and then arrested. |
A letter of concern was sent on 10 April 2007. |
||
|
Cambodia |
Hy Vuthy |
President of the Free Trade Union of Workers in the Kingdom of Cambodia (FTUWKC) at the Suntex garment factory was shot dead on 24 February 2007. |
In its resolution adopted on 15 March 2007, the European Parliament condemned the killing of Hy Vuthy and all other acts of violence against trade unionists and urged the Cambodian authorities to launch an urgent, impartial and effective investigation into the murders of Hu Vuthy, Chea Vichea, Ros Sovannarith and Yim Ry, to make the findings public and to bring the persons responsible to justice. The Parliament called on the authorities to give Born Sammang and Sok Sam Oeum a prompt retrial which complies with international standards. |
|
|
Chea Vichea |
FTUWKC President, was shot dead on 22 January 2004. |
|||
|
Ros Sovannarith |
FTUWKC President at the Trinunggal Komara factory; was murdered on 7 May 2004. |
|||
|
Born Sammang |
They were arrested for the alleged murder of Chea Vichea and later convicted and sentenced to 20 years’ imprisonment despite the lack of any credible evidence against them. |
|||
|
Sok Sam Oeun |
||||
|
China |
Yang Maodong |
This writer was imprisoned. |
In its resolution adopted on 13 December 2007, the European Parliament called on the Chinese authorities: - to allow an independent body to have access to Gedhun Choekyi Nyima, the Panchen Lama of Tibet, and his parents, as requested by the UN Committee on the Rights of the Child, and - to release the writer Yang Maodong and the other 50 cyber-dissidents and web users imprisoned in China. |
|
|
Gedhun Choekyi Nyima |
Panchen Lama of Tibet. |
|||
|
Ismail Semed |
Uyghur political prisoner and activist in support of Uyghurs’ human rights was executed on the morning of 8 February 2007 in Urumchi. |
A letter of concern was sent on 27 March 2007. |
||
|
Bu Dongwei |
He was sentenced to two and a half years of forced labour for being a Falun Gong practitioner. |
On 28 February, the European Parliament called for his release. |
||
|
Guo Feixiong |
Human rights defender, he was arrested on 30 September 2006 with charges of illegal business activity. |
A letter of concern was sent on 5 June 2007. |
||
|
Zhang Lianying |
She was beaten into a coma on 20 March 2007. She has been detained at the Beijing Women´s Labor Camp since 14 June 2005 simply because she is an adherent of the Falun Gong. Her recent beating is very likely to be linked to the fact that her husband, Mr Niu Jinping, met Mr Edward McMillan-Scott, Vice-President of the European Parliament, in China during his visit in May 2006 in order to brief him on the plight of his wife and other Falun Gong practitioners held and often tortured in prisons. |
In two letters of concern of 21 May 2007 the President of the European Parliament urged the Commission and the Council to raise these individual cases in all discussions with the Chinese authorities and in particular at the forthcoming round of the EU Human Rights Dialogue with China in Berlin on 14-15 May 2007. |
||
|
Cao Dong |
Another Falun Gong practitione. He also met Vice-President McMillan-Scott in May 2006. Following the meeting, he was abducted by the Chinese police and his location remained unknown for several months. On 8 February 2007 he was sentenced to five years of imprisonment. |
|||
|
Yoo Sang-Joon |
North Korean refugee residing in China and facing trial in Inner Mongolia. There were fears that, after his trial, he may have been deported to North Korea where he was likely to face execution. |
A letter of concern was sent to the Chinese authorities on 26 November 2007. |
||
|
Chen Tao |
Farmer in Sichuan province, executed in mid-2006. |
A letter of concern was sent to the Chinese authorities on 23 January 2007. |
||
|
Congo-Brazaville |
Guy Yombo |
He was murdered on 23 January 2007 in a police station of Brazzaville. |
A letter of concern was sent on 10 April 2007. |
|
|
Christian Mounzéo, Brice Mackosso |
Human rights defenders, coordinators of the campaign "Publiez Ce Que Vous Payez" condemned to one year of prison. |
A letter of concern was sent on 10 April 2007. |
||
|
Côte d'Ivoire |
Guy-André Kieffer |
French Canadian journalist. He was kidnapped on 16 April 2004 in Cote d'Ivoire. |
A letter of concern was sent on 1 June 2007. |
|
|
Cuba |
Damas de Blanco |
2005 Sakharov Prize laureates. |
In its resolution adopted on 21 June 2007, the European Parliament urged the Cuban authorities immediately to allow the Damas de Blanco to leave the island so that they can accept the Parliament's invitation in order to receive the Sakharov Prize in person. |
|
|
Oswaldo Payá Sardiñas |
2002 Sakharov Prize laureate. |
In its resolution adopted on 21 June 2007, the European Parliament renewed its invitation and demanded that the Cuban authorities permit him to travel to Europe so that he could address the European institutions. |
||
|
Egypt |
Wasfi Sadek Ishaq, Karam Klieb Endarawis |
Two young Copts murdered on 3 October 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007 on Christian communities, the European Parliament expressed concerns about these murders. |
|
|
Karim Amer |
Abd al-Karim Nabil Suleiman, better known by his pen name Karim Amer, who was condemned to nine years in prison due to the fact that he had posted articles criticizing Islam. |
A letter of concern was sent on 15 February 2007. |
||
|
Ayman Nour |
According to information received, he was mistreated by the police. |
A letter of concern was sent on 22 May 2007 and on 05 July 2007. |
||
|
Mohammed Ahmed Hegazy |
His freedom of religion was not respected, and his right to life and security of person was threatened, as well as that of his wife. |
A letter of concern was sent on 10 September 2007. |
||
|
Association for Human Rights Legal Aid |
This NGO was dissolved by a decree of the Governor of Cairo in September 2007. |
A letter of concern was sent on 20 December 2007. |
||
|
Ethiopia
|
Hailu Shawel, Professor Mesfin Woldemariam, Dr Yacob Hailemariam, Dr Berhanu Nega, Ms Birtukan Mideksa |
On 11 June 2007, among 38 senior opposition figures, the following human rights defenders were found guilty of charges related to mass protests following disputed elections two years ago: Hailu Shawel, President of the Coalition for Unity and Democracy, Professor Mesfin Woldemariam, former Chair of the Ethiopian Human Rights Council, Dr Yacob Hailemariam, UN Special Envoy and former Prosecutor of the International Criminal Tribunal for Rwanda, Dr Berhanu Nega, Mayor-elect of Addis Ababa, and Ms Birtukan Mideksa, former judge. All of them were declared "prisoners of conscience" by Amnesty International. |
In its resolution adopted on 21 June 2007, the European Parliament: - deplored this decision and condemned the fact that this occurred without defence proceedings in a judicial process that did not respect international standards, - urged the Ethiopian Government to promptly investigate the incidents involving students in Dembi Dollo and Ghimbi and to hold those responsible accountable (in January 2007 police forces allegedly beat and severely injured students in the towns of Dembi Dollo and Ghimbi, causing the death of three of them, and detained between 30 and 50 students), - condemned the arrests of independent journalists and asks the Ethiopian Government to guarantee freedom of the press. |
|
|
Etenesh Yiman |
This wife of an opposition candidate, was shot down outside her house in front of her children |
|||
|
Serkalem Fasil |
This journalist was six months pregnant when she was arrested. She was denied adequate medical care. |
In its resolution adopted on 21 June 2007, the European Parliament welcomed the release of 28 defendants on 10 April 2007, including seven journalists, one of whom was Serkalem Fasil. |
||
|
Georgia |
Sozar Subari |
Georgian police troops used excessive force while trying to disperse anti-government demonstrations, among them Georgian Public Defender Mr Sozar Subari, on 7 November 2007 in Tbilisi and on 8 November 2007 in Batumi. |
A letter of concern was sent on 4 November 2007. |
|
|
Guatemala |
Eduardo José D'Aubuisson Munguía, William Rizziery Pichinte Chávez, José Ramón González Rivas, Gerardo Napoleón Ramírez |
Three Members of the Central American Parliament, the Salvadoreans Eduardo José D'Aubuisson Munguía, William Rizziery Pichinte Chávez and José Ramón González Rivas, as well as their driver, Gerardo Napoleón Ramírez, were brutally murdered as they were driving towards the PARLACEN plenary meeting. Their charred and abandoned corpses were found near Guatemala City. |
In its resolution adopted on 15 March 2007, the European Parliament expressed its total repudiation of all the murders concerned and expected the Guatemalan government to guarantee full independence, liberty and security to the Guatemalan judicial authorities in their investigation of these crimes. |
|
|
Pedro Zamora |
Trade unionist in Puerto Quetzal killed in 2007. |
|||
|
INDIA |
Taslima Nasreen |
Ms Nasreen, Sakharov Prize 1994, was threatened to death for publishing a novel "the shame" harshly contested by Islamic fundamentalists. She had to leave the Indian state of western Bengal where she used to live. In 2008, her visa for India was extended. She remains under threat. |
A letter of concern was sent on 29 November 2007 and again on 04 February 2008. |
|
|
Iraq |
Father Pius Afas, Father Mazen Ishoa |
Two Catholic priests kidnapped on 14 October 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007 on Christian communities, the European Parliament raised concerns at the recent violent events in Iraq. |
|
|
Zuhair Youssef Astavo Kermles, Luay Solomon Numan |
Two Assyrian Christian members of the organisation National Union of Bet-Nahrin assassinated on 28 June 2007. |
|||
|
P. Ragheed Ganni |
On 3 June 2007, this Chaldean priest and three deacons who were his assistants were murdered. |
|||
|
Samar Sa'ad 'Abdullah, Wassan Talib, Zeynab Fadhil, Liqa' Qamar |
Iraqi young women sentenced to death penalty. |
A letter was sent to appeal for a pardon or commutation of sentences on 23 February 2007. |
||
|
Iran |
Jafar Kiani |
On 5 July 2007, he was executed by stoning in the village of Aghche-kand (Qazvin Province). |
In its resolution adopted on 25 October 2007, the European Parliament: - strongly condemned the execution by stoning of Mr Jafar Kiani, called on the Iranian authorities to implement their declared moratorium on stoning and demanded that the Islamic Penal Code of Iran be reformed in order to abolish stoning, - called on the Iranian authorities to unconditionally release all prisoners of conscience, notably the journalists Emaddedin Baghi, Ako Kurdnasab, Ejlal Ghavami, Mohammad Sadegh Kaboudvand, Said Matinpour, Adnan Hassanpour, Abdolvahed Botimar, Kaveh Javanmard and Mohammad Hassan Fallahieh, the unionists Mansour Osanlou, Ebrahim Madadi and Mahmoud Salehi, and the students Ehsan Mansouri, Majid Tavakoli and Ahmad Ghassaban, - condemned the arrest and imprisonment of human rights defender Dr Sohrab Razzaghi on 24 October 2007 and called for his immediate and unconditional release, - proposed to restart the EU-Iran Human Rights Dialogue, which has been interrupted since June 2004. The Presidency on behalf of the EU made two declarations on 25 May 2007 and 3 August 2007 concerning the death sentence imposed on Sian Paymard, Adnan Hassanpour, Abdolvahed "Hiva" Botimar, Mr Ali Mahin Torabi and the imminent execution of Mr Behnam Zare.
|
|
|
Sian Paymard, Adnan Hassanpour, Abdolvahed "Hiva" Botimar, Mr Behnam Zare, Mr Ali Mahin Torabi |
Death sentence imposed on Sian Paymard, Adnan Hassanpour, Abdolvahed "Hiva" Botimar, Ali Mahin Torabi and imminent execution of Mr Behnam Zare. These journalists – Adnan Hassanpour and Abdolvahed Botimar – have been sentenced to death. |
|||
|
Mansour Osanlou, Ebrahim Madadi, Mahmoud Salehi |
Arrests of renowned trade union leaders due to the increase of the repression of the trade union movement: Mansour Osanlou, president of the Syndicate of Workers of Tehran and Suburbs Bus Company (SWTBC), and his deputy, Ebrahim Madadi, as well as Mahmoud Salehi, former President of the Bakery Workers' Union.
|
|||
|
Emaddedin Baghi, Ako Kurdnasab, Ejlal Ghavami, Mohammad Sadegh Kaboudvand, Said Matinpour Adnan Hassanpour, Abdolvahed Botimar, Kaveh Javanmard Mohammad Hassan Fallahieh |
Journalists and prisoners of conscience. |
|||
|
Ehsan Mansouri, Majid Tavakoli, Ahmad Ghassaban |
Students and prisoners of conscience. |
|||
|
Dr Sohrab Razzaghi |
Human rights defender arrested and imprisoned on 24 October 2007. |
|||
|
Rasool Ali Mezrea |
Iranian asylum-seekers who have been sent back to Iran by third countries run severe risks of persecution, as shown by the recent case of Rasool Ali Mezrea, a member of the Al Ahwaz Liberation Organisation, who is threatened with execution after having been forcibly returned from Syria, despite his status as a recognised UNHCR refugee. |
|||
|
Mohammad Hassan Talebi, Mohammad Hossein Jaafari, Vahid Shokoohi Nia |
Iranian asylum seekers persecuted on the basis of their sexual orientation and threatened to be expelled from Greece. |
In its resolution adopted on 25 October 2007, the European Parliament called on the EU Member States to refrain from expulsions of Iranian asylum-seekers, including those persecuted on the basis of their sexual orientation, and called on Greece not to return Mohammad Hassan Talebi, Mohammad Hossein Jaafari and Vahid Shokoohi Nia to Iran. |
||
|
Majed Albughbish, Raisan Sawari, Ghassem Salamat, Mohammad Jaab Pour, Abdulamir Farjallah Jaab, Alireza Asakreh, Khalaf Derhab Khudayrawi, Alireza Asakreh, Malek Banitamim, Ali Matouri Zadeh |
On 14 February 2007, the Iranian authorities executed three men in the Southern province of Khuzistan: Majed Albughbish, Raisan Sawari, and Ghassem Salamat. Mohammad Jaab Pour, Abdulamir Farjallah Jaab, Alireza Asakreh and Khalaf Derhab Khudayrawi were executed on 24 January 2007 and Alireza Asakreh, Malek Banitamim and Ali Matouri Zadeh were executed on 19 December 2006. |
On 7 March 2007, the European parliament strongly condemned these acts. |
||
|
Kyrgyz Republic |
Ramazan Dyryldaev |
The Office of the Kyrgyz Committee for Human Rights (KCHR) was burnt out while its Chairman was attacked on 12 and 13 September. |
A letter of concern was sent on 2 October 2007 |
|
|
Alisher Saipov |
Kyrgyz journalist of Uzbek origin. He was shot to death on 24 October 2007 in the Kyrgyz city of Osh. |
A letter of concern was sent on 31 October 2007. |
||
|
Lebanon |
Rafik Hariri |
Former Lebanese Prime Minister assassinated. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament welcomed the UN Security Council resolution setting up the international tribunal to try those responsible for the assassination of Rafik Hariri. |
|
|
Libya |
Kristiana Vulcheva, Nasya Nenova, Valentina Siropulo, Valya Chervenyashka, Snezhana Dimitrova, Ashraf al-Haiui |
Five Bulgarian nurses and a Palestinian doctor sentenced to death by the Libyan Criminal Court of 19 December 2006 who spent eight years in prison. They were released in July 2007 and received in plenary in the EP (Strasbourg) on November 2007. |
In its resolution adopted on 18 January 2007, the European Parliament condemned the verdict of the Libyan Criminal Court.
|
|
|
Mexico |
Hester Van Nierop, Brenda Susana Margaret Searle |
Two Dutch citizens victims of "feminicide" in 1998 and 2001. |
In its resolution adopted on 11 October 2007, the European Parliament stated that the convicted perpetrators were sentenced to 33 and 39 years imprisonment respectively on 26 February 2007. The sentence is the subject of a pending appeal. |
|
|
Morocco |
El Ghalia Djimi
|
A human rights defender and the Vice-President of the ASVDH (Association Sahraouie des Victimes des Violations Graves des Droits Humains Commises par l`Etat Marocain). She was limited in her right to free movement and freedom of expression. |
Ms. Djimi was invited to the European Parliament in April 2007. A letter of concern was sent on 13 November 2007. |
|
|
Brahim Sabbar, Ahmed Sbai, Mohamed Tahlil |
These members of the ASVDH (Association Sahraouie des Victimes des Violations Graves des Droits Humains Commises par l`Etat Marocain) were imprisoned. |
A letter of concern was sent on 13 November 2007. |
||
|
Occupied Palestinian Territories |
Alan Johnston |
BBC journalist who was abducted at gunpoint on 12 March 2007 while returning home in Gaza City.
|
In its resolution adopted on 26 April 2007, the European Parliament called for Mr Johnston to be immediately and unconditionally released unharmed and returned to safety. In its resolution adopted on 12 July 2007 on the Middle East, the European Parliament welcomed the release of the BBC journalist. |
|
|
Gilad Shalit |
Israeli corporal imprisoned. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament stressed that a series of confidence-building measures should be taken by both Israelis and Palestinians including the immediate release of all imprisoned Palestinian former ministers, legislators and mayors and the Israeli caporal Gilad Shalit. |
||
|
Eldad Regev Ehud Goldwasser |
Two abducted Israeli soldiers. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament called for a sign of life from these two soldiers to be given by their kidnappers and called for their immediate release. |
||
|
Rami Khader Ayyad |
Owner of a Christian library murdered on 7 October 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007 on Christian communities, the European Parliament deplored this murder. |
||
|
Pakistan |
Benazir Bhutto
|
Leader of the Pakistan Peoples Party (PPP), assassinated on 27 December 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007, the European Parliament: - raised concerns about the arrest of more than 3 000 citizens, including leaders of political parties, lawyers, journalists, human rights activists and representatives of civil society. The Parliament demanded that the house arrest of Benazir Bhutto, leader of the PPP, of Asma Jahangir, Chair of the independent Human Rights Commission and UN special rapporteur on freedom of religion or belief, and of I.A. Rehman, the founder of that organisation, be put to an immediate end. The Parliament was alarmed that a detention order remained in place against Hina Jilani, the UN Special Representative of the Secretary General on Human Rights Defenders. - demanded that judicial independence be restored by reinstating the judiciary, demanded the immediate release of all representatives of the ban associations who have been arrested after peaceful street protests and denounced in particular the unlawful house arrest of Chief Justice Chaudhry (already raised in its resolution of 12 July 2007) and the imprisonment of Aitzaz Ahsan, President of the Supreme Court Bar Association. |
|
|
Asma Jahangir
|
Chair of the independent Human Rights Commission and UN special rapporteur on freedom of religion or belief, was placed under house arrest. (According to information received, she is no longer under house arrest.) |
|||
|
Hina Jilani |
UN Special Representative of the Secretary General on Human Rights Defenders. A detention order was issued against her. (According to information received, this detention order has been dropped in the meantime.) |
|||
|
I.A. Rehman |
Founder of the independent human rights commission was placed under house arrest. |
|||
|
Iftikhar Mohammad Chaudhry |
Chief of Justice. He was placed under house arrest. |
|||
|
Aitzaz Ahsan |
President of the Supreme Court Bar Association. He was imprisoned. |
|||
|
Arif Khan |
Protestant Bishop. He was assassinated with his wife on 29 August 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007 on Christian communities, the European Parliament raised concerns at the recent violent events in Pakistan. |
||
|
Philippines |
Giancarlo Bossi |
This Catholic priest was kidnapped. |
In its resolution adopted on 15 November 2007 on Christian communities, the European Parliament deplored this kidnapping. |
|
|
Ms Siche Bustamante-Gandinao |
A dedicated human rights activist who was killed just days after testifying to the UN Special Rapporteur on extrajudicial, summary or arbitrary executions. |
In its resolution adopted on 26 April 2007, the European Parliament condemned in the strongest terms this murder and raised concerns about the lack of any police investigation concerning this important case. |
||
|
Russia |
Galina Kozlova |
Member of the board of the Mari national organisation Mari Ušem, editor of the literary magazine Ontšõko and wife of Vladimir Kozlov, chair of the Mari Council. She was brutally attacked on 25 January and suffered head injuries resulting in concussion and severe headaches, dizziness and eyesight problems. |
In its resolution adopted on 15 March 2007, the European Parliament: - strongly condemned the attack on Galina Kozlova, which has so far not led to any convictions or even arrests, and the continuing harassment of, and assaults on, activists, leading cultural figures and independent journalists in Mari El, - called on the federal and local authorities to bring the perpetrators of these acts to justice and ensure respect for freedom of expression, - called on the Commission to raise the issue of Finno-Ugric minorities in Russia, and concerns regarding the situation in Mari El, during the regular EU-Russia human rights dialogue and at the forthcoming EU-Russia Summit. |
|
|
Mikhail Khodorkovsky |
The Swiss Federal Tribunal decided on 13 August 2007 that his prosecution and that of Mr Yukos by the Russian authorities was illegal and politically motivated. |
In its resolutions adopted on 10 May and 14 November 2007, the European Parliament, expressed concerns over democracy and human rights in Russia, over the independence of the judiciary, as exemplified by the Yukos case, over increased control of the media, over the inability of the Russian police and judicial authorities to find those responsible for murders of journalists and over repressive measures taken against the opposition. |
||
|
Gari Kimovič Kasparov, Maria Gaidar, Stephan Stuchlik
|
Following a march on 14 April 2007, leaders of the United Front Civic Front, former world chess champion Gari Kimovič Kasparov and Maria Gaidar, the daughter of Russia's first post-Soviet reformist prime minister were detained. Many journalists, including ARD (German Television) correspondent Stephan Stuchlik, who tried to capture the events and disseminate them to the West, were also beaten and arrested. On 15 April 2007 another protest, albeit far smaller, organised by the same grouping, was broken up in a similar way in St Petersburg. Gari Kimovič Kasparov was detained before the protest began. Some demonstrators were arrested whilst en route to the event. |
In its resolution adopted on 26 April 2007, the European Parliament: - strongly condemned the use of excessive force by the Russian anti-riot police during last weekend's peaceful demonstrations in Moscow and St Petersburg, - called on the Russian authorities to comply with their international obligations and to respect freedom of expression and freedom of assembly, - called on the Council of Europe to investigate the human rights violations that took place at these peaceful demonstrations. Gari Kimovič Kasparov was received in plenary at the European Parliament in May 2007. |
||
|
|
||||
|
Rwanda |
Idesbald Byabuze Katabaruka |
Professor and human rights defender. He was detained in a prison in Kigali. |
A letter of concern was sent on 10 April 2007. |
|
|
Saudi Arabia |
A 19-year-old woman, known as 'the Qatif ' |
She was sentenced to 90 lashes following an incident in which she was alone in a car talking with a man who was not a close relative when she was attacked and gang-raped. The General Court of Qatif (Saudi Arabia) reviewed the sentence in November 2007 and condemned her to six months in prison and 200 lashes. |
In its resolution adopted on 13 December 2007, the European Parliament: - deplored the decision taken by the General Court of Qatif to punish the rape victim, - called on the Saudi Arabian authorities to quash the sentence and drop all charges against the victim of the rape, - insisted that the Saudi Arabian Government take further steps aimed at lifting restrictions on women's rights. |
|
|
Abdul Rahman Al-Lahem |
The Qatif girl's lawyer. He was banned from the courtroom and from any future representation of his client after attempts to take legal action against the Ministry of Justice for failing to provide him with a copy of the verdict concerning his client so that he could prepare an appeal. He faced a disciplinary hearing at the Ministry of Justice, where sanctions can include suspension for three years and disbarment. |
|||
|
Fatima and Mansour Al-Timani |
Mr Al-Lahem also defended the case of this couple, parents of two children, who were forcibly divorced in July 2007 on the request of the wife's brother, based on the argument that Fatima's tribal lineage was superior to that of her husband. Both were incarcerated for prolonged periods (months), together with their children for refusing to accept the divorce. Since then Fatima has been obliged to live in a shelter because she refuses to return to her family. |
|||
|
Rizana Nafeek |
A Sri Lankan domestic worker who was sentenced to capital punishment in June 2007 for the death of an infant in her custody when she was only 17 years old. |
|||
|
Siti Tarwiyah Slamet, Susmiyati Abdul Fulan |
Indonesian domestic workers who were beaten to death by their employing family in August 2007 while two others were critically wounded. |
|||
|
Ahmadiyya Muslim Jamaat |
He is suffering discrimination for his religious beliefs. |
A letter requesting more information was sent on 23 January 2007. |
||
|
Somalia |
Isse Abdi Isse |
Human rights defender. He was shot dead on 14 March 2007 in a hotel in Mogadishu. |
A letter of concern was sent on 9 May 2007 |
|
|
Sudan |
Sadia Idriss Fadul |
A criminal court in the Managil province, Gazira state, central Sudan, headed by Judge Hatim Abdurrahman Mohamed Hasan, sentenced Sadia Idriss Fadul (a 22-year-old female from the Fur ethnic group, Darfur) and Amouna Abdallah Daldoum (a 23-year-old female of the Tama ethnic group, Darfur) on 13 February 2007 and 6 March 2007 respectively to death by stoning for having committed adultery. According to a letter sent by the Embassy of the Republic of the Sudan in Brussels, the death sentences were quashed. |
In its resolution adopted on 24 May 2007, the European Parliament: - welcomed the quashing of the death sentences – if indeed they are confirmed by the court itself – and calls on the Sudanese Government to guarantee the physical and psychological integrity of Sadia Idriss Fadul and Amouna Abdallah Daldoum, - called on the Sudanese Government to repeal the death sentences against, and guarantee the physical and psychological integrity of, Abdelrhman Zakaria Mohamed and Ahmed Abdullah Suleiman. |
|
|
Amouna Abdallah Daldoum |
||||
|
Abdelrhman Zakaria Mohamed |
On 3 May 2007 the criminal court of Nyala in south Darfur sentenced them, both males aged 16, to death for hanging on murder, causing injury intentionally and robbery. |
|||
|
Ahmed Abdullah Suleiman |
||||
|
Syria
|
Michel Kilo Mahmoud Issa |
Michel Kilo, a militant pro-democracy writer who was arrested on 14 May 2006, mainly because of his position on the Beirut-Damascus Declaration and sentenced with Mahamoud Issa on 13 May 2007 to a three-year prison term. |
In its resolution adopted on 24 May 2007, the European Parliament: - expressed its concern at the restrictions imposed on, and the charges made against, Mahmoud Issa, Fayek El Mir, Aref Dalila, Kamal al-Labwani, Anwar Al Bunni, Michel Kilo, Suleiman Al-Shamar and Khalil Hussein for exercising their democratic rights and engaging in peaceful activities, - urged the relevant Syrian bodies to reverse the abovementioned judgments, drop the charges still pending in the Military Court of Damascus and release all the above-mentioned prisoners of conscience and political prisoners.
|
|
|
Suleiman Al-Shamar and Khalil Hussein |
Suleiman Al-Shamar, leading member of the Democratic National Community, and Khalil Hussein, President of the Public Relations Office at the Kurd Future Trend, were sentenced to ten years" imprisonment for "weakening the national ethic" and "conspiring with a foreign country". |
|||
|
Fayek El Mir and Aref Dalila |
These members of various human rights organisations in Syria have been detained in solitary confinement for six years now. |
|||
|
Kamal al-Labwani |
Syrian security forces arrested this physician and co-founder of the Democratic Liberal Gathering, on 8 November 2005 upon his return from a trip to Europe, the United States and Egypt. He was sentenced to 12 years' imprisonment with hard labour on politically motivated charges. |
|||
|
Anwar Al Bunni |
A founding member of the Syrian Human Rights Organisation and a lawyer specialising in human rights issues, who was arrested on the streets of Damascus in 2006 when he was on the verge of taking up a post as the director of a human rights centre financed by the European Union. He was sentenced to five years' imprisonment for "spreading false information harmful to the state". |
A letter of concern was sent on 15 February 2007. |
||
|
Moldova (Transnistria) |
Tudor Popa Andrei Ivantoc |
They were subjected to degrading treatment and prohibited from returning to their homes.
|
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament: - welcomed the release of Andrei Ivanţoc and Tudor Popa, but deplored the fact that their release by the separatist regime of Tiraspol was declared as resulting from the expiry of their term of imprisonment, and not due to the implementation of the decision of the ECHR, - condemned the fact that Andrei Ivanţoc was subjected to violence and attacks on his human dignity upon his release, as film footage taken by witnesses to his release testifies. |
|
|
Members of the Llascu Group |
They were arrested and detained on charges of terrorism. This represented an illegal act of the Transnistrian separatist regime and did not meet international standards. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament strongly deplored the lack of respect for human rights and human dignity in Transnistria, as reflected by the trial and detention of the Ilaşcu Group, and called for the immediate and full implementation of the judgment of the ECHR of 8 July 2004 in the case of Ilaşcu. |
||
|
Valentin Besleag |
A mayoral candidate in legitimate local elections in Corjova arrested on 2 June 2007. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament demanded the cessation of deprivation of freedom of persons for political activity; in this respect condemned the arrest on 2 June 2007 and subsequent treatment of Valentin Besleag. |
||
|
Tunisia |
Maître Mohamed Abbou |
A lawyer and human rights defender. He was detained for publishing articles critical towards the Tunisian government. |
A letter of concern was sent on 15 February 2007. |
|
|
Ousama Abbadi, Mohammed Amine Jaziri, Ramzi el Aifi,, Oualid Layouni, Mahdi Ben Elhaj, Ziad Fakraoui |
They were tortured to stop them from continuing their hunger strike while in detention. |
Two letters of concern were sent on 25 February 2007 to the Tunisian authorities. |
||
|
Omar Mestiri |
A journalist for the on-line Newspaper Kalima. He was wrongly accused of defamation. This also led to the authorities closing the on-line Newspaper. |
A letter of concern was sent on 26 July 2007 to the Tunisian authorities. |
||
|
Maître Raouf Ayadi |
A renowned human rights defender. He was assaulted by the Police as he prepared to represent a group of young people indicted on terrorism charges before the tribunal of first instance of Tunis. |
A letter of concern was sent on 26 July 2007 to the Tunisian authorities. |
||
|
Turkey |
Andrea Santoro |
Father Andrea Santoro was a Catholic priest who was murdered in the Santa Maria Church in Trabzon, Turkey, where he served as a member of the Catholic church's Fidei donum missionary program. |
In its resolution adopted on 24 October 2007, the European Parliament: - strongly condemned the murders of Hrant Dink, of the Christian priest Andrea Santoro, and of three Christians in Malatya, - deplored the fact that a number of people are still being prosecuted under Article 301 of the Penal Code, - strongly condemned the recent conviction of Saris Seropyan and Arat Dink under this article and urged the government and the newly elected parliament to make sure that all provisions of the Penal Code allowing for arbitrary restrictions on the expression of non-violent opinions are removed and that freedom of expression and freedom of the press are guaranteed. |
|
|
Hrant Dink |
A Turkish-Armenian editor, journalist and columnist. As the editor-in-chief of the bilingual Turkish-Armenian newspaper Agos (Ակօս), he was a prominent member of the Armenian minority in Turkey. He was assassinated in Istanbul in January 2007. |
|||
|
Saris Seropyan |
The Turkish-Armenian journalists Saris Seropyan and Arat Dink (son of assassinated Turkish-Armenian journalist Hrant Dink) were given a one year suspended sentence for violation of article 301 of the Turkish Penal Code: 'insulting Turkishness'. |
|||
|
Arat Dink |
||||
|
Tilmann Geske, Necati Aydin, Ugur Yuksel |
Three Christians murdered during the attacks on the Christians publishing house Zirve on 18 April 2007. |
In its resolution adopted on 15 November 2007, the European Parliament noted that it was horrified by theses attacks and recalled its resolution of 24 October 2007 on EU-Turkey relations and its strong condemnation of the murders of Hrant Dink and the Catholic priest Andrea Santoro. |
||
|
United States of America
|
Abu Omar |
This Egyptian cleric had been granted asylum in Italy, was abducted in Milan on 17 February 2003, transferred from Milan to the NATO military base of Avano by car, and then flown, via the NATO military base of Ramstein in Germany, to Egypt, where he was held incommunicado and tortured. |
In its resolution adopted on 14 February 2007 on the alleged use of European countries by the CIA for the transportation and illegal detention of prisoners, the European Parliament condemned extraordinary renditions. |
|
|
Abou Elkassim Britel |
This Italian citizen was arrested in Pakistan in March 2002 by the Pakistani police and interrogated by US Pakistani officials, and subsequently rendered to the Moroccan authorities and imprisoned in the detention facility "Temara". |
|||
|
Bisher Al-Rawi, Jamil El-Banna |
Bisher Al-Rawi, an Iraqi citizen, and Jamil El-Banna, a Jordanian citizen, both residents in the United Kingdom, were arrested by Gambian authorities in Gambia in November 2002, turned over to US agents, and flown to Afghanistan and then to Guantanamo where they remain detained in the absence of a trial or any form of judicial assistance. |
|||
|
Binyam Mohammed |
This Ethiopian citizen and resident in the United Kingdom was held in at least two secret detention facilities, in addition to military prisons. |
|||
|
Martin Mubanga |
This UK citizen was arrested in Zambia in 2002 and subsequently flown to Guantanamo where he was detained and tortured for four years without trial or any form of judicial assistance and then released without charge. |
|||
|
Khaled El-Masri
|
This German citizen was abducted on 31 December 2003 (in the Former Yugoslav Republic of Macedonia), illegally held in Skopje until January 2004 and transported to Afghanistan where he was held until May 2004 and subjected to degrading and inhuman treatment. |
|||
|
Maher Arar |
This Canadian Citizen was detained in the US and eventually deported to Syria under the US policy of extraordinary renditions. He claimed that he was subjected to torture while in Syrian detention. |
|||
|
Ahmed Agiza, Mahammed El-Zari |
Egyptian citizens, who were seeking asylum in Sweden, were expelled in December 2001. They were deported to Egypt, outside the rule of law, and were subjected to degrading treatment by US officials. |
|||
|
Murat Kurnaz |
This Turkish citizen resident in Germany was arrested in Pakistan in November 2001, transferred to the US units across the border in Afghanistan by the Pakistani police on no legal basis and with no judicial assistance, and finally flown to Guantanamo at the end of January 2002, whence he was released on 24 August 2006 without charge, having been tortured in all locations where he had been led. |
|||
|
Mohammed Zammar |
This German citizen was arrested without formal charge on 8 December 2001 at the Casablanca airport in Morocco and tortured in Morocco and Syria. |
|||
|
Abdel-Halim Khafagy |
This Egyptian citizen and long-term resident in Germany was probably arrested in Bosnia and Herzegovina in September 2001 on suspicion of being a terrorist and abducted to a prison on a US 'Eagle Base' military base in Tuzla where he was severely mistreated and detained under inhumane conditions. |
|||
|
Masaad Omer Behari |
This Sudanese citizen and resident in Austria since 1989 was abducted at Amman airport on 12 January 2003 on his way back to Vienna from Sudan. He was later illegally secretly detained in a prison close to Amman in the absence of a trial or legal assistance. He was tortured and ill-treated there until 8 April 2003, when he was released without charge. |
|||
|
Gamal Menshawi |
This Egyptian citizen and resident in Austria was arrested on his way to Mecca at Amman airport in February 2003, and later brought to Egypt where he was secretly detained until 2005 in the absence of a trial or legal assistance. |
|||
|
Abdurahman Khadr |
He was allegedly transported from Guantanamo to Tuzla in Bosnia and Herzegovina on 6 November 2003. |
|||
|
Mustafa Setmariam Nasarwho |
This Spanish citizen was abducted in Syria in October 2005 and rendered to US agents. |
The European Parliament called on the Spanish authorities to take all necessary steps to allow him to face a fair trial before competent judicial authorities. |
||
|
Kenneth Foster |
He was sentenced to death without committing or assisting in any murder. |
A letter of concern was sent on 27 August 2007. |
||
|
Uzbekistan |
Norboi Kholzhigitov, Khayatulla Kholzhigitov, Sattor Izraev, Khabibulla Akpulatov, Nasim Isakov, Azam Formonov, Alisher Karamatov, Yadgar Turlibekov, Jamshid Karimov, Dilmurod Muhiddinov, Mutabar Tadzhibaeva, Saidjahon Zainabitdinov, Ihtiyor Hamroev, The family of Ahmadjan Madmarov, Ihtiyor Hamroev |
These human rights defenders are detained in prison or psychiatric hospitals, sometimes subjected to torture and ill-treatment. |
Letter of concern were sent on 15 January, on May 15 2007, and on 3 July 2007. In its resolution of 15 November 2007, the European Parliament called upon the Uzbek authorities: - to release these human rights defenders. |
|
|
Mihra Rittmann |
The Ministry of Justice in Uzbekistan refused to officially recognize this Human Rights Watch Office's Associate. |
A letter of concern was sent on 03 July 2007. In its resolution of 15 November 2007, the European Parliament called upon the Uzbek authorities to: - officially recognize the Human Rights Watch office. |
||
|
Elena Urlaeva |
Chairwoman of the Human Rights Alliance of Uzbekistan. She reportedly suffered continuous harassment and was physically attacked. |
A letter of concern was sent on 15 January 2007. |
||
|
Umida Niazova |
Translator at the office of Human Rights Watch in Tashkent. She was sentenced to seven years of probation. |
-An appeal for dropping all charges against her was sent on 15 January 2007 - A further letter of concern was sent on 19 April 2007 calling for the release of Unida Niazova, and 15 May 2007. - Her sentence was commuted to seven years imprisonment. |
||
|
Ikhtior Khamroev |
University student detained since August 2006. He was subjected to physical attacks and there were concerns surrounding the fairness of his trial. |
The Parliamentary Delegation to Uzbekistan wrote a letter to Commissioner Ferrero-Waldner requesting her to bring Ikhtior's case to the attention of the Uzbek authorities. |
||
|
Vietnam |
Thich Huyen Quang, Thich Quang Do |
The Patriarch of the Unified Buddhist Church of Vietnam, Thich Huyen Quang (87 years old), and his deputy, Thich Quang Do (79 years old), winner of the 2006 Rafto Prize for human rights work have been imprisoned without trial in their monastery since 1982 for the sole reason of being ardent supporters of religious freedom, human rights and democracy. |
In its resolution adopted on 12 July 2007, the European Parliament called for the immediate and unconditional release of all individuals imprisoned for the sole reason of having peacefully and legitimately exercised their right to freedom of opinion, freedom of expression, freedom of the press and freedom of religion. |
|
|
Nguyen Van Ly, Nguyen Van Dai, Le Thi Cong Nhan |
Vietnam continues to hold trials with no respect for the presumption of innocence, the rights of the defendant or the independence of judges, as shown by the trials of the Catholic priest Nguyen Van Ly (30 March 2007), and of the lawyers Nguyen Van Dai and Le Thi Cong Nhan (11 May 2007). |
|||
|
Nguyen Phong, Nguyen Binh Thanh, Tran Quoc Hien, Le Nguyen Sang, Nguyen Bac Truyen, Huynh Nguyen Dao, Duong Thi Tron, Le Van Soc, Nguyen Van Thuy, Nguyen Van Tho, Thich Huyen Quang Thich Quang Do Bui Thi Kim Thanh |
These people were sentenced to several years in prison, which constitutes a violation of their human rights: Catholic priest Nguyen Van Ly (sentenced to eight years' imprisonment), Nguyen Phong (six years), Nguyen Binh Thanh (five years), the lawyer Nguyen Van Dai (five years) (all members of the pro-democracy and reform group Bloc 8406) and the lawyer Le Thi Cong Nhan, spokeswoman for the Progression Party, (four years), Tran Quoc Hien, representative of the Workers-Farmers Organisation, (five years), Le Nguyen Sang, leader of the People's Democratic Party (PDP), (five years), Nguyen Bac Truyen (four years), Huynh Nguyen Dao (three years), the Hoa Hao Buddhists Duong Thi Tron (six years), Le Van Soc (six years) and Nguyen Van Thuy (five years), Nguyen Van Tho (four years), Thich Huyen Quang, Patriarch of the Unified Buddhist Church of Vietnam, Thich Quang Do and Bui Thi Kim Thanh. |
|||
|
Zimbabwe |
Gift Tandare |
This opposition activist was shot. His body was snatched and secretly buried without his family's knowledge. |
In its resolution adopted on 26 April 2007, the European Parliament strongly condemned the Mugabe dictatorship for its relentless oppression of the Zimbabwean people, opposition parties and civil society groups and its destruction of the Zimbabwean economy, which has deepened the misery of millions of Zimbabweans. |
|
|
Itai Manyeruke |
He died a day after being severely beaten up by the police. |
|||
|
Edmore Chikomba |
He deceased on 30 March 2007. |
|||
|
Morgan Tsvangirai |
Chairman of the Movement for Democratic Change (MDC) and opposition leader. He was arrested on 28 March 2007 and subject to brutal treatment by the police forces. |
|||
|
Ian Makone |
This opposition activist, special adviser to Morgan Tsvangirai, was put in detention. |
|||
|
Nelson Chamisa |
He was attacked on his way to Harare airport, where he was to take a flight to attend the meetings of the Joint Parliamentary Assembly (ACP-EU JPA). |
|||
|
Nelson Chamisa, Grace Kwinjeh, Lovemore Mdhuku, William Bango, Sekai Holland, Tendai Biti, Arthur Mutambara |
These opposition leaders were arrested and subjected to brutal treatment by the police forces and prohibited to seek medical treatment outside Zimbabwe. |
|||
|
Raymond Majongwe |
The human rights defender, Secretary General of the Progressive Teachers' Union of Zimbabwe (PTUZ) and his wife Loice Majongwe were harassed on 1 February 2007 by police officers in Harare |
A letter of concern was sent on 21 February 2007. |
||
B) UPDATES OF CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT IN THE PREVIOUS ANNUAL REPORT BETWEEN APRIL 2006 AND MARCH 2007
|
NAME |
BACKGROUND |
ACTIONS TAKEN BY THE EUROPEAN PARLIAMENT |
UPDATE ON 2007 |
|
|
BANGLADESH |
||||
|
Salah Uddin Shoaib Choudhury |
Journalist and director of the newspaper "Weekly Blitz", which promotes dialogue among the religions and for the recognition of Israel. He was arrested on 29 November 2003 and released 17 months later. Nevertheless he is still in danger of being sentenced to death at his trial for sedition, which was due to open on 13 November 2006. |
In its resolution of 15 November 2006, the European Parliament called for the review of his trial and for his release. The charges against him are contrary to all standards of international law and to all conventions on violations of press freedom. The resolution was also deploring recent acts of violence and strongly condemned the physical attacks on journalists, NGO staff, trade unionists and others. The resolution also expressed disapproval regardig the violence related to the forthcoming general elections and the transition. |
Since his release from prison he was called to appear before the authorities for 36 times in the 31 months. Every time he risks potential re-incarceration. He was awarded the Monaco Media Forum Prize 2007. |
|
|
BULGARIA |
||||
|
Michael Shields |
An 18 years-old British citizen, subjected to an unfair trial and sent to prison in Bulgaria, in spite of the fact that another person confessed to the crime in question. |
A letter of concern was sent on 13 June 2006.
|
Bulgaria’s president Georgi Parvanov declared he would not pardon him but also that the case can be reopened in Bulgaria if “sufficient new evidence” are presented. |
|
|
ECUADOR |
||||
|
Mirek Krygier |
Polish citizen, imprisoned. |
A letter of concern was sent on 15 November 2006. |
No information available. |
|
|
IRAN |
||||
|
Keyvan Ansari |
Prisoner of conscience. |
In a resolution adopted on 15 November 2006, the European Parliament raised concerns regarding various human rights violations in Iran, including the ill-treatment of political prisoners, the prosecution of juvenile offenders, also concerning the issue of minority rights, freedom of religion and of the press, and women's rights. In the resolution, the Iranian authorities were called on to unconditionally release all prisoners of conscience; these five persons were explicitly mentioned. |
Dr Keyvan Ansari went on hunger strike on 14 July in protest at their continuing detention. On September 2007 he was sentenced to 3 years and six months imprisonment on charges of threatening National Security. |
|
|
Keyvan Rafii |
Prisoner of conscience. |
The hearing of the case of Keyvan Rafi’i, now held in prison was postponed for a fourth time on 29 July. On 20 May, his father, sister and brother had been taken to an Intelligence Ministry facility in Tehran. They were released at around 10pm after lengthy interrogation. |
||
|
Kheirollah Derakhshandi |
Prisoner of conscience.
|
Kheyrollah Derakhshandi, held in prison, was severely beaten in March 2007, leaving him with persistent pain in his back and left arm. He is being denied medical care. His 75-year-old father, Mojtaba Derakhshandi, was summoned to appear in court for giving an interview to a news agency about his son’s medical condition. He was later released on bail and warned not to speak to the press. |
||
|
Abolfazl Jahandar |
Prisoner of conscience. |
Abdolfazl Jahandar went on hunger strike on 14 July in protest at their continuing detention. He is said to be protesting at the prison officials’ refusal to transfer him to the section for political prisoners. He is also in poor health. |
||
|
Koroush Zaim |
Prisoner of conscience.
|
He is out of prison, residing in Iran. |
||
|
Farshid Yadollahi |
Lawyers, imprisoned while defending Sufis in Qom. |
In its resolution of 15 November 2006, the European Parliament also addressed the freedom of religion and expressed concerns about the arrests of these persons. |
They are out of prison but they still face legal problems with the authorities. |
|
|
Omid Behrouzi |
||||
|
Ayatollah Sayad Hossein, Kazemeyni Boroujerdi |
He was advocating for years that politics and religion should be separated. He was arrested reportedly with more than 400 of his followers. |
In its resolution of 16 November 2006, the European Parliament expressed concern for his arrest. |
He is still imprisoned, serving a 15 year sentence. |
|
|
Motjaba Saminejad |
Imprisoned journalist/ webblogger (reporters without borders). |
In its resolution of 15 November 2006, the European Parliament called for the release of all imprisoned journalists and webbloggers. |
Out of prison, residing in Iran. |
|
|
Ahmad Raza Shiri |
Imprisoned journalist/ webblogger. |
Out of prison on suspended sentence. |
||
|
Arash Sigarchi |
Imprisoned journalist/ webblogger. |
Out of prison, residing in the US. |
||
|
Manoucher Mohammadi |
Student activist, imprisoned. |
The European Parliament called for his release, requesting that students should not be barred from higher education due to their peaceful political activities. |
Out of prison, residing in the US. |
|
|
Mausavi Khoini |
Human rights defender. |
A letter of concern was sent on 20 October 2006. |
Still in detention. |
|
|
Kobra Rahmanpoor |
Convicted in January 2002 and is still uncertain about when the sentence is to be executed, if at all. |
A letter of concern was sent on 13 July 2006 regarding their case. |
Judiciary suspended her execution sentence (she was convicted of murdering her mother in law). |
|
|
Nazanin Mahabad Fatehi |
Convicted in March 2005 for killing one of the three men, who tried to rape her and her cousin. |
She was released on 15 January 2007, after the court of appeal declared her innocence. However, she still has to pay compensation of € 25.000. |
||
|
Fatemeh Hagigat Prozheh |
A 35 year old woman who is convicted of killing her temporary husband (Seegheh in Islam). She has alleged that her husband, a drug addict, attempted to rape her 15 year old daughter from a previous marriage. |
Fatemeh’s death sentence was confirmed. |
||
|
Delara Darabi |
She broke into a house with her partner, allegedly killed the woman, whose house she and her partner broke into. She denied the crime but she is still imprisoned, on death row. On 20 January she attempted suicide in her cell. She was a minor (17 years old) when she committed the crimes in question. |
Her death sentence has been confirmed by the Iranian Supreme Court and her execution may be imminent. Her attorney is intending to appeal the verdict. In January 2007, Delara attempted suicide Delara's physical and emotional health is still unstable. |
||
|
Sa'id Masouri |
Sentenced to death and awaiting execution, she has been held in solitary confinement in Section 209 of Evin Prison since late 2004. |
With regards to their case a letter of concern was sent on 17 May 2006. |
No further information received. |
|
|
Khaled Hardiani |
Sentenced to death and on death row, involved in hijacking a plane in 2001. |
Pardoned after being convicted of endangering national security (in relation to the hijacking plot). |
||
|
Farhang Pour Mansouri |
Sentenced to death and on death row, involved in hijacking a plane in 2001. |
No further information received. |
||
|
Shahram Pour Masori |
Sentenced to death as a minor and on death row, involved in hijacking a plane in 2001. |
No further information received. |
||
|
ISRAEL |
||||
|
Ziyad Hmeidan |
Student and human rights defender, detained by Israeli authorities without charges or trial since 23 May 2005. |
A letter of concern was sent on 20 July 2006. |
He was released on 18 March 2007. |
|
|
NORTH KOREA |
||||
|
Son Jong Nam |
He is a Christian believer. He was reportedly tortured by the National Security Agency, and was then sentenced to death for alleged treason without a trial and without procedural safeguards required under international human rights law. |
In a resolution adopted on 15 June 2006, the European Parliament urged the government of the DPRK to provide information on his case and not to proceed with his execution |
No further information received. |
|
|
RUSSIA |
||||
|
Mikhael Khodorkovsky |
Russian citizen, successful businessman and philanthropist, convicted after an unfair trial and subjected to difficult prison conditions; detained in a prison in Siberia. |
With regards to their case, a letter of concern was sent on 22 November 2006. |
On February 5, 2007, the Kremlin brought additional charges against him to ensure that he would not be released from prison in October 2007, when he would have been eligible for parole after having served half of his original sentence. |
|
|
Platon Lebedev |
Russian citizen convicted after an unfair trial and subjected to difficult prison conditions. Suffers from serious health problems. |
Lebedev is currently serving his sentence in a remote area of Siberia. |
||
|
Anna Politkovskaya |
Journalist, murdered on 7 October 2006. A highly respected investigative reporter, known as the symbol of honest journalism in Russia, she was awarded many prizes, among others the Prize Olof Palme. She courageously stood up defending human life and dignity. She exposed and objectively reported on various forms of crimes against humanity, especially in Chechnya. |
In its resolution of October 2006, the European Parliament paid tribute to her work and merits. The European Parliament called on the Russian authorities to conduct an independent and efficient investigation to find and punish those responsible for this cowardly crime. The President of the Parliament also expressed his concerns regarding the issue in a letter of concern. In November 2006, a hearing took place on the Subcommittee on Human Rights on Human rights defenders in Russia. At the EU-Russia Summit, the European Union insisted that Russia must respect human rights in every field of the EU-Russia cooperation. |
The European Parliament nominated her posthumously for the 2007 Sakharov Prize. The room for press conferences in Brussels was named after her. |
|
|
SYRIA |
||||
|
Anwar al Bunni |
Following an unfair trial that appeared to be politically driven, Anwar al-Bunni was sentenced by Damascus Criminal Court on 24 April 2007 to a five-year prison term on charge of “spreading false information harmful to the state”. He is serving his sentence in a mixed ward with criminal prisoners in ‘Adra prison. |
In its resolution of 15 June 2006, the European Parliament urged Syrian authorities to reconsider all cases of political prisoners and to release immediately all prisoners of conscience. The Parliament also requested that all detained or imprisoned persons be given prompt, regular and unrestricted access to their lawyers, doctors and families. The European Parliament pointed out that respect for human rights constitutes a vital component of any future EU-Syria Association Agreement and called on Syria to respect its commitments within the framework of the Barcelona Process and along the lines of the European Neighbourhood Policy. In May 2006 several civil society activists were arrested and tortured because of signing a petition for improving the Syrian-Lebanese relations in view of the UN Security Council Resolution n° 1680. There were also some of these persons among those arrested. |
Following his conviction Anwar al-Bunni was also brought to trial before Damascus Military Court on charges of “slandering a public administration”, Article 376 of the Syrian Penal Code. His new charge appears to be related to a memo he wrote and presented months ago as part of his defence and in which he criticised the Syrian Minister of Social Affairs and Labour as well as the Syrian Prisoners’ Association. The memo was found in his cell at prison during prison guards’ inspection. Anwar al-Bunni’s next military trial session is on 7 February 2008. |
|
|
Michel Kilo |
Writer, released on 19 October 2006, but he was brought before the Criminal Court in Damascus again on 31 October 2006 to face new charges. |
His trial was postponed, for the second time, to 19 February 2007. He was sentenced on 13 May 2007 to three years in prison for "undermining national sentiment". |
||
|
Kamal Al-Labwani |
On 10 May 2007 Damascus Criminal Court sentenced him to 12 years imprisonment following an unfair trial. The charge relates to Kamal al-Labwani’s visit to Europe and the USA in 2005 where he met human rights organisations and government officials and called for a process of peaceful democratic reform in Syria. |
Kamal al-Labwani is serving his sentence in ‘Adra prison in mixed ward with criminal prisoners. He may face additional prison terms of between three and five years. This measure against Kamal al-Labwani appears to be based on his criticism of the Syrian government in a document he wrote and presented in his defence at the final trial session on 10 May 2007. |
||
|
Mahmoud Issa |
Civil society activist. Mahmoud 'Issa's charges relate to his involvement in Beirut-Damascus Declaration, a petition signed by some 300 Syrian and Lebanese nationals calling for the normalization of relations between their two countries. |
On 13 May 2007 Mahmoud ‘Issa was found guilty of “weakening nationalist sentiment” and was sentenced to three years imprisonment. He is kept in a mixed ward with criminal prisoners. It is alleged that charges against him have no legal basis. |
||
|
Professor Suleiman Shummar |
Civil society activist, detained for signing the above-mentioned petition. |
Suleiman Shummar was sentenced in absentia to ten years in jail on charges of “weakening nationalist sentiment” and "exposing Syria to hostile acts". |
||
|
Muhammad Mahfud |
Civil society activist, detained for signing the above-mentioned petition. |
Muhammad Mahfud was released on bail of 1,000 Syrian Lira (US $20) from ‘Adra prison on 25 September 2006. All charges against him were dropped. |
||
|
Mahmoud Meri'i |
Civil society activist, detained for signing the above-mentioned petition. |
Mahmoud Meri’i was freed on 17 July 2006, on payment of 1,000 Syrian Lira (US$20) bail. |
||
|
Yasser Melhem |
Civil society activist, detained for signing the above-mentioned petition. |
No further information received. |
||
|
Omar Adlabi |
Civil society activist, detained for signing the above-mentioned petition. |
No further information received. |
||
|
TURKEY |
||||
|
Behic Asci |
Lawyer, started a hunger strike on 5 April 2005 to show solidarity with the political prisoners subjected to poor Turkish prison conditions. On 22 January 2007, after 293 days, he stopped the strike, but announced his intention to resume it later. |
A letter of concern was sent on 15 November 2006. |
Behic Asci did not resume his hunger strike, he is recovering at his home. |
|
|
Michal Majevski |
Polish citizen arrested in July 2006. He was a minor when committing the crime and the punishment was disproportionate. |
A letter of concern was sent on 28 September 2006. |
No further information received. |
|
|
Jonathan Sugden |
Well-known expert on Turkey, detained by Turkish security forces and was subjected to deportation. |
A letter of concern was sent on 24 April 2006. |
Jonathan Sugden is now able to travel to Turkey. |
|
|
UNITED STATES OF AMERICA |
||||
|
Pablo Ibar |
Spanish citizen found guilty of murder and condemned to death by the Court of Florida in 2000. On 9 March 2006, the Supreme Court reaffirmed his conviction and refused to grant him a new trial. |
A letter of concern was sent on 26 April 2006. |
Still on death row. |
|
|
Allen W. Bridgers |
Sentenced to death, on death row |
A letter of concern was sent on 6 July 2006. |
Still on death row. |
|
|
UZBEKISTAN |
||||
|
Umida Niazova |
Umida Niazova was a human rights defender and translator of Human Rights Watch's office in Tashkent. She was sentenced to seven years in prison. |
Letters of concern were sent in January and April 2007. |
On 08 May 2007, her sentence was commuted to seven-year suspended sentence. Under the term of the commuted sentenced she was obliged to regularly report to the neighbourhood police. |
|
|
YEMEN |
||||
|
Ali Al-Dailami |
Ali al-Dailami, Executive Director of the Yemeni Organization for the Defence of Democratic Rights and Freedom was reportedly being held incommunicado and subjected to ill-treatment since his arrest and detention on 9 October 2006. |
A letter of concern was sent on 26 October 2006. |
He was released in November 2006, one month after his arrest. |
|
|
VIETNAM |
||||
|
Nguyen Van Ly |
Catholic priest and co-editor of the underground online magazine Tu do Ngôn luan (Free Speech). He was imprisoned from May 2001 to early 2005. He was arrested again on 19 February 2007 and is currently under house arrest. |
A letter of concern was sent on 27 July 2006. |
His support for the "Manifesto on Freedom and Democracy for Vietnam" has led to his sentence on March 30, 2007 for an additional eight years in prison. |
|
|
Nguyen Gia Thieu |
Sentenced to 20 years of imprisonment and a fine of 25 million USD. |
He is still detained. |
||
ANNEX II
LIST OF RESOLUTIONS
List of resolutions adopted by the European Parliament between January 2007 and December 2007, and relating directly or indirectly to human rights violations in the world
(http://www.europarl.europa.eu/comparl/afet/droi/others/default.htm)
|
Country |
Date of adoption of resolution
|
|
|
AFRICA
|
|
|
|
CHAD |
13.12.07 |
|
|
ETHIOPIA |
21.06.07 |
|
|
GUINEA |
15.02.07 |
|
|
NIGERIA |
15.03.07 ; 24.05.07 |
|
|
SOMALIA |
15.11.07 |
|
|
SUDAN |
15.02.07 (Darfur) ; 24.05.2007 ; 12.07.07 (Darfur) ; 25.10.07 |
|
|
ZIMBABWE |
26.04.07 |
|
|
The financing of the Special Court in Sierra Leone |
06.09.07 |
|
|
EU partnership in the Horn of Africa |
10.05.07 |
|
|
State of play of EU-Africa relations |
25.10.07 |
|
|
AMERICA
|
|
|
|
CUBA |
21.06.07 |
|
|
GUATEMALA |
15.03.07 |
|
|
VENEZUELA |
24.05.07 |
|
|
Murder of women in Mexico and Central America |
11.10.07 |
|
|
SWIFT, the PNR agreement and the transatlantic dialogue on these issues |
14.02.07 |
|
|
Transportation and illegal detention of prisoners |
14.02.07 |
|
|
ASIA
|
|
|
|
BANGLADESH |
06.09.07 |
|
|
BURMA (MYANMAR) |
21.06.07 ; 06.09.07 ; 27.09.07 |
|
|
CAMBODIA |
15.03.07 |
|
|
CHINA |
13.12.07 |
|
|
INDIA |
01.02.07 |
|
|
KASHMIR |
24.05.07 |
|
|
PAKISTAN |
12.07.07 ; 25.10.07 ; 15.11.07 |
|
|
PHILIPPINES |
26.04.07 |
|
|
UZBEKISTAN |
15.11.07 |
|
|
TIBET |
15.02.07 |
|
|
VIETNAM |
12.07.07 |
|
|
Comfort women during world war II (Japan) |
13.02.07 |
|
|
EUROPE
|
|
|
|
MOLDOVA |
12.07.07 |
|
|
RUSSIA |
15.02.07 ; 26.04.07 ; 10.05.07 ; 14.11.07 |
|
|
TURKEY |
24.10.07 |
|
|
Women in Turkey |
13.02.07 |
|
|
Attack on Galina Kozlova |
15.03.07 |
|
|
MIDDLE EAST
|
|
|
|
IRAN |
25.10.07 |
|
|
PALESTINE ( GAZA) |
11.10.07 |
|
|
SYRIA |
24.05.07 |
|
|
The humanitarian situation of Iraqi refugees |
15.02.07 ; 12.07.07 |
|
|
Women's rights in Saudi Arabia |
13.12.07 |
|
|
Kidnapping in Gaza of the journalist Alan Johnston |
26.04.07 |
|
|
Death sentence imposed on medical personnel in Libya |
18.01.07 |
|
|
Middle East |
12.07.07 |
|
|
EU strategy for reform in the Arab world |
10.05.07 |
|
|
MISCELLANEOUS
|
|
|
|
EU Human rights dialogues and consultations on human rights with third countries |
06.09.07 |
|
|
Universal moratorium on the death penalty |
01.02.07 ; 26.04.07 ; 27.09.07 |
|
|
United Nations Human Rights Council |
07.06.07 |
|
|
Christian Communities |
15.11.07 |
|
|
Annual report on Human Rights in the World 2007 and the EU's policy on the matter. |
26.04.07 |
|
|
10th anniversary of the Mine Ban Treaty (Ottawa Convention) |
13.12.07 |
|
4.3.2008
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
pre Výbor pre zahraničné veci
k výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike EÚ v tejto oblasti
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thijs Berman
NÁVRHY
Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor do návrhu uznesenia, ktorý prijme, zaradil tieto návrhy:
1. vyzýva Komisiu a Radu, aby zaručili uplatňovanie účinného prístupu k rozvoju založeného na ľudských právach, čo znamená dodržiavanie piatich kľúčových zásad: uplatňovanie medzinárodného rámca pre ľudské práva, posilňovanie postavenia držiteľov práv, účasť na rozvoji, nediskriminácia a dôraz na zraniteľné skupiny a zodpovednosť;
2. víta úsilie Komisie o podporu ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI); trvá na tom, aby sa tieto otázky všeobecného záujmu začlenili do všetkých programov a požaduje nastolenie konkrétnych cieľov, porovnávacích kritérií a referenčných ukazovateľov pre všetky národné, regionálne a tematické strategické dokumenty, ako aj ročné akčné programy;
3. vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere zdôraznila integráciu aspektov ľudských práv do ročného akčného programu pre Čínu, ktorý predloží v roku 2008;
4. pripomína rozvojové ciele tisícročia a zdôrazňuje, že prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti sú základnými ľudskými právami; domnieva sa, že v rozvojovej politike EÚ a v politike v oblasti ľudských práv by mali dominovať programy v oblasti zdravia, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, podpory rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a práv dieťaťa, najmä ak pretrváva násilie založené na pohlaví a ak sú deti a ženy ohrozené HIV/AIDS alebo nemajú prístup k informáciám, prevencii a/alebo liečbe;
5. vyzýva Komisiu, aby do svojej rozvojovej politiky zahrnula základné pracovné práva a program dôstojnej práce, najmä do programov pomoci súvisiacich s obchodovaním;
6. trvá na tom, aby sa princípy ľudských práv uplatňovali rovnako v politike EÚ vo všetkých oblastiach vrátane obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, migrácie a obchodu so zbraňami; zdôrazňuje, že počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT treba brať do úvahy možné nepriaznivé dôsledky na ľudské práva, najmä práva hospodárske a sociálne;
7. víta partnerstvo Afriky a EÚ pre demokratickú správu vecí verejných a ľudské práva v spoločnej stratégii Afriky a EÚ; vyzýva nielen EÚ, ale tiež AÚ, aby dodržiavali záväzky v oblasti ľudských práv, najmä systematickým začleňovaním prístupu založeného na ľudských právach do afrického mechanizmu partnerského hodnotenia a posilňovaním regionálnych inštitúcií pre ľudské práva, predovšetkým Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov a Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov;
8. konštatuje, že napriek početným mierovým rokovaniam a medzinárodným zmierovacím procesom, ktoré iniciovalo medzinárodné spoločenstvo, viacero afrických krajín sužujú ozbrojené konflikty, v ktorých musí civilné obyvateľstvo naďalej čeliť útokom a vlastná vláda ich nedokáže dostatočne ochraňovať; pripomína predovšetkým situáciu v sudánskom Darfúre, kde aj naďalej dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv; zdôrazňuje zodpovednosť medzinárodného spoločenstva za ochranu a zdôrazňuje, že štáty, ktoré svojimi rozsiahlymi obchodnými investíciami zasahujú do konfliktu v krajine, nesú za obyvateľstvo krajiny osobitnú zodpovednosť;
9. zdôrazňuje dôležitosť rýchleho rozmiestnenia jednotiek EUFOR v Čade, aby v regióne zabezpečili stabilitu a ochranu humanitárnych priestorov a chránili civilné obyvateľstvo; trvá na tom, aby EÚ a jej členské štáty využili svoj vplyv na orgány Čadu a vyzvali ich, aby krajina splnila svoje povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodných a regionálnych humanitárnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv; požaduje, aby všetci predstavitelia opozície, ktorí sú väznení výlučne z politických dôvodov, boli okamžite prepustení;
10. vyzdvihuje potrebu zachovať mimoriadne dôležitú podporu zo strany EÚ pre mediačné úsilie pána Kofiho Annana v Keni; kladie dôraz na to, že je potrebné, aby sa všetky strany zúčastňovali hľadania všeobecne akceptovateľného riešenia spočívajúceho vo vytvorení povolebnej stratégie, ktorá by mala za cieľ uzmierenie, zamedzenie etnickým čistkám a návrat všetkých osôb presunutých v rámci krajiny tam, odkiaľ pochádzajú;
11. pripomína, že počas nestability a krízy štátnych orgánov dochádza často k porušovaniu alebo ohrozeniu ľudských práv; preto naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby urýchlili proces prípravy komplexnej stratégie na riešenie situácie v nestabilných štátoch založenej na skúsenostiach zo Sudánu, Afganistanu, Zimbabwe, Konžskej demokratickej republiky a Kene;
12. vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby zaručili, že snahy o stabilizáciu, upevňovanie mieru a ochranu civilistov v Afganistane budú pokračovať a budú na ne aj naďalej vyčlenené primerané zdroje tak dlho, ako bude treba, vrátane poskytnutia vojenských jednotiek s potrebným mandátom a vybavením; varuje, že cena za neúspech v Afganistane by bola mimoriadne vysoká, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a predovšetkým práva žien; zdôrazňuje, že dlhodobé zlepšenie občianskych inštitúcií je rozhodujúcim faktorom pre obnovu a zmierenie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
3.3.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 0 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Danutė Budreikaitė, Ryszard Czarnecki, Nirj Deva, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Glenys Kinnock, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Johan Van Hecke |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Bowis, Fiona Hall, Manolis Mavrommatis, Csaba Őry, Ralf Walter |
|||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Glyn Ford |
|||||
27.3.2008
STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI
pre Výbor pre zahraničné veci
o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike EÚ v tejto oblasti
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giusto Catania
NÁVRHY
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže výročná správa EÚ o ľudských právach vo svete v roku 2007 sa zameriava najmä na činnosti mimo Únie a chýba v nej podobný, komplexný popis činností a problémov v oblasti ľudských práv v rámci Únie,
B. keďže Agentúra Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“) bola zriadená 1. marca 2007 vo Viedni a je prvým krokom v reakcii na požiadavku Parlamentu vytvoriť integrovaný rámec právnych predpisov a inštitúcií, ktorého cieľom je udeliť Charte základných práv Európskej únie štatút záväznosti a zaručiť dodržiavanie systému zakotveného v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vypracovať ucelenú politiku EÚ v oblasti práv menšín; keďže treba zdôrazniť, že mandát agentúry sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o stabilizácii a pridružení,
C. keďže treba privítať zahrnutie Charty základných práv do novej Zmluvy i skutočnosť, že má záväzný charakter, aj keď v niektorých členských štátoch nie je záväzná,
D. keďže Parlament by mal v oblasti ochrany ľudských práv aj naďalej spolupracovať s Radou Európy,
1. vyzýva Radu, aby vo svojich budúcich správach o ľudských právach vo svete pri analýze situácie v oblasti ľudských práv hodnotila aj súčasný stav ľudských práv v každom členskom štáte na základe výročnej správy agentúry; analýza situácií v oboch oblastiach by bola dôkazom toho, že Únia sa angažuje v oblasti ochrany ľudských práv tak vnútri, ako aj mimo svojich hraníc, aby sa predišlo uplatňovaniu dvojakých noriem;
2. nalieha na Radu, aby svoju ad hoc pracovnú skupinu pre ľudské práva a občianstvo transformovala na stálu pracovnú skupinu, ktorá by mohla fungovať súbežne s pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM), a naliehavo žiada Komisiu, aby portfólio ľudských práv a základných slobôd zverila jednému komisárovi;
3. je znepokojený skutočnosťou, že výsledkom medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu je často zníženie úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd, a domnieva sa, že EÚ by sa mala na medzinárodnej úrovni dôraznejšie zasadzovať za podporu stratégie založenej na úplnom dodržiavaní medzinárodných noriem a záväzkov v oblasti ľudských práv;
4. nalieha na inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uplatňovali odporúčania obsiahnuté v uznesení zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov[27], ktorých cieľom je objasniť úlohu členských štátov v nezákonných postupoch mimoriadneho vydávania osôb a zaistiť, že Únia a členské štáty sa v budúcnosti už viac nebudú podieľať na podobných prípadoch porušovania ľudských práv;
5. pripomína svoje uznesenia, v ktorých upozorňuje na porušovanie ľudských práv vo väzenskom tábore v zálive Guantánamo, a nalieha na inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa naďalej usilovali o jeho zatvorenie, pretože už samotná existencia tohto tábora je pretrvávajúcim prejavom toho, ako by sa boj proti terorizmu nemal viesť; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby podporovali medzinárodnú iniciatívu, prostredníctvom ktorej by vláda USA v súlade s medzinárodným právom súhlasila s tým, že zadržaní budú postavení pred spravodlivý súd alebo prepustení, poskytne sa im štatút utečenca a bezpečné útočisko v USA alebo v inej krajine, aby sa predišlo ich navráteniu do krajín, v ktorých by boli vystavení reálnemu nebezpečenstvu mučenia alebo prenasledovania;
6. vyzýva EÚ, aby si osvojila holistickejší a celistvejší prístup, pokiaľ ide o mučenie, a nepovažovala ho za samostatný problém; vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy široké spektrum možných opatrení zameraných na boj proti mučeniu vrátane prevencie, pomoci obetiam, ako aj boja proti beztrestnosti; takisto vyzýva členské štáty, aby na podporu a rehabilitáciu obetí mučenia vyčlenili dostatok zdrojov;
7. nabáda EÚ, aby pokračovala v posilňovaní jednotného priestoru bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, v rámci ktorého bude prostredníctvom jednotnej imigračnej politiky možné dosiahnuť optimálnu ochranu práv príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na územie EÚ, a konštatuje, že v niektorých členských štátoch nie sú ustanovenia týkajúce sa priestoru bezpečnosti, slobody a spravodlivosti záväzné;
8. berie na vedomie nové legislatívne balíky v oblasti legálnej migrácie, kontroly hraníc a nezákonného zamestnávania; zastáva názor, že EÚ by mala zaviesť spoločnú migračnú politiku zameranú na práva migrantov, možnosti legálneho prisťahovalectva a boj proti skupinám zaoberajúcim sa obchodovaním s ľuďmi;
9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že o situácii v oblasti ľudských práv v súvislosti s migráciou sa v EÚ nevypracovali žiadne analýzy;
10. žiada členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd žiadateľov o azyl a prisťahovalcov v plnej miere bez ohľadu na zákonnosť alebo nezákonnosť ich pobytu na území EÚ, čo je nevyhnutnou podmienkou zaistenia dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv v EÚ i mimo nej;
11. pripomína, že účelom tvorby spoločnej azylovej politiky musí byť ochrana jednotlivca a nie obmedzenie alebo presun žiadostí o azyl do tretích krajín s nízkou úrovňou ochrany ľudských práv;
12. vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje azylové politiky tak, aby zahŕňali ženy vystavené riziku mrzačenia pohlavných orgánov a odstránili všetko s tým spojené násilie;
13. odmieta argumenty predkladané niektorými členskými štátmi, ktoré vychádzajú z akýchkoľvek tradičných, kultúrnych alebo náboženských hodnôt a ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti odstrániť násilie na ženách, najmä násilie týkajúce sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
14. domnieva sa, že posilnenie postavenia žien tým, že sa im zabezpečení plný prístup k informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, službám a vybaveniu, by zlepšilo ich postavenie pri presadzovaní bezpečného pohlavného styku a chránilo by ich pred pohlavne prenosnými chorobami vrátane HIV/AIDS;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali usporadúvanie informačných kampaní o rodovej rovnosti a kampaní bojujúcich proti rodovo podmienenému násiliu a diskriminácii žien;
16. vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojich politík zahrnuli opatrenia na zabezpečenie ochrany práv detí a aby sa zaviazali bojovať proti obchodovaniu s deťmi a všetkým formám zneužívania vrátane detskej práce;
17. upozorňuje na diskrimináciu a násilné prenasledovanie z dôvodu sexuálnej orientácie, ku ktorému dochádza v niektorých krajinách; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odstránili všetky formy diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a aby proti nim podnikli právne kroky v rámci celej EÚ;
18. vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o poskytnutie štatútu utečenca z dôvodu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ako napríklad Mehdi Kazemi a Pegah Emambachšová, ktorým hrozí návrat z Veľkej Británie do Iránu a poprava; pripomína, že vyhostenie osôb do tretej krajiny, v ktorej im hrozí prenasledovanie, mučenie alebo smrť, je porušením európskych a medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; žiada inštitúcie EÚ a príslušné členské štáty, aby našli riešenie, ktorým sa zabezpečí, že tieto dve osoby nebudú navrátené do Iránu, a aby v členských štátoch sledovali a hodnotili uplatňovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa azylu; žiada Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala a aby ich vyriešila prostredníctvom pripravovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k nariadeniu Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúcemu kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov[28] a k smernici Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[29];
19. vyzýva predsedníctva Rady, aby usporadúvali fóra mimovládnych organizácií o ľudských právach tak, aby sa občianska spoločnosť a inštitúcie EÚ mohli v diskusiách podrobne venovať otázkam ochrany ľudských práv v rámci členských štátov;
20. víta rozšírenie riadneho legislatívneho postupu (predtým spolurozhodovací postup) v Lisabonskej zmluve na viacero oblastí týkajúcich sa spravodlivosti, slobody a vnútorných vecí, na základe čoho bude môcť Európsky parlament zohrávať významnejšiu úlohu v otázkach, ktoré majú vplyv na ochranu ľudských práv v rámci EÚ i mimo nej;
21. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali rozvoj mechanizmov európskej susedskej politiky, pretože táto politika má významný vplyv na ochranu a podporu ľudských práv, na právny štát a demokratickú reformu, ako aj na šírenie hodnôt ľudských práv a posilňovanie kapacít v tejto oblasti;
22. vyzýva členské štáty, aby naďalej bránili a podporovali základné práva mimo EÚ;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
26.3.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
32 2 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Philip Bradbourn, Giusto Catania, Carlos Coelho, Esther De Lange, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Bárbara Dührkop Dührkop, Armando França, Urszula Gacek, Patrick Gaubert, Lilli Gruber, Jeanine Hennis-Plasschaert, Ewa Klamt, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Roselyne Lefrançois, Sarah Ludford, Rareş-Lucian Niculescu, Inger Segelström, Vladimir Urutchev, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Ignasi Guardans Cambó, Sophia in ‘t Veld, Metin Kazak, Jean Lambert, Jörg Leichtfried, Siiri Oviir, Nicolae Vlad Popa |
|||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Tobias Pflüger |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
2.4.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
60 0 3 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Roberta Alma Anastase, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Colm Burke, Marco Cappato, Philip Claeys, Giorgos Dimitrakopoulos, Hélène Flautre, Hanna Foltyn-Kubicka, Michael Gahler, Bronisław Geremek, Maciej Marian Giertych, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, null Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Cem Özdemir, Justas Vincas Paleckis, Béatrice Patrie, Alojz Peterle, Hubert Pirker, Samuli Pohjamo, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, Christian Rovsing, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Charles Tannock, Inese Vaidere, Ari Vatanen, Kristian Vigenin, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Giulietto Chiesa, Árpád Duka-Zólyomi, Milan Horáček, Marie Anne Isler Béguin, Georg Jarzembowski, Tunne Kelam, Doris Pack, Antolín Sánchez Presedo, Inger Segelström, Csaba Sándor Tabajdi, Luis Yañez-Barnuevo García |
|||||
- [1] Dokument Rady 13288/1/07/
- [2] Pozri prílohu k tomuto uzneseniu.
- [3] Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18. 9. 2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12. 11. 2003, s. 576.
- [4] Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.
- [5] Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.
- [6] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
- [7] Prijaté texty, P6_TA(2007)0235
- [8] Prijaté texty, P6_TA(2008)0065.
- [9] Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
- [10] Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 91.
- [11] Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775.
- [12] Ú. v. EÚ C 77 E, 28.3.2002, s. 126.
- [13] Prijaté texty, P6_TA(2007)0381.
- [14] Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 879.
- [15] Ú. v. EÚ C 327, 23.12.2005, s. 4.
- [16] Situácia v júni 2007.
- [17] Zúčastnilo sa na nej viac ako 140 predstaviteľov občianskej spoločnosti a 138 štátov (z ktorých 94 podporilo vyhlásenie z Osla alebo proces z Osla).
- [18] Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.
- [19] K 13. marcu 2008 neratifikovalo Rímsky štatút ešte 87 štátov: Alžírsko, Angola, Arménsko, Azerbajdžan, Bahamy, Bahrajn, Bangladéš, Bielorusko, Bhután, Brunej, Kamerun, Kapverdy, Čile, Čína, Pobrežie Slonoviny, Kuba, Česká republika, Kórejská ľudovodemokratická republika, Egypt, Salvádor, Rovníková Guinea, Eritrea, Etiópia, Grenada, Guatemala, Guinea-Bissau, Haiti, India, Indonézia, Irán, Irak, Izrael, Jamajka, Kazachstan, Kiribati, Kuvajt, Kirgizsko, Laos, Libanon, Líbya, Madagaskar, Malajzia, Maldivy, Mauretánia, Mikronézske federatívne štáty , Moldavsko, Monako, Maroko, Mozambik, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Nikaragua, Omán, Pakistan, Palau, Papua-Nová Guinea, Filipíny, Katar, Ruská federácia, Rwanda, Svätá Lucia, Svätý Tomáš, Saudská Arábia, Seychely, Singapur, Šalamúnove ostrovy, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Surinam, Svazijsko, Sýria, Thajsko, Togo, Tonga, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Tuvalu, Ukrajina, Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké, Uzbekistan, Vanuatu, Vietnam, Jemen, Zimbabwe.
- [20] http://www.justicerapidresponse.org/Documents1/JRR_NY_NOV07_FinalOutcomeDocument.pdf.
- [21] Stav k 10. januáru 2008 – Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko podpísali, no neratifikovali protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ľudských právach o zrušení trestu smrti za všetkých okolností.
- [22] Signatári (stav k decembru 2007): Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko. (Len dve krajiny – Albánsko a Argentína, ratifikovali dohovor, pre ktorého nadobudnutie účinnosti je potrebných 20 ratifikácií.)
- [23] Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii (situácia v novembri 2007): neratifikovali Česká republika, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Spojené kráľovstvo.
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (situácia v októbri 2007): neratifikovali Estónsko, Grécko, Maďarsko, Holandsko; neratifikoval ani nepodpísal Cyprus. - [24] Prijaté texty, P6_TA(2008)0064.
- [25] obzvlášť Mutabary Tadžibajevovej, predsedníčky organizácie pre ľudské práva Planúce srdce, a 12 obhajcov ľudských práv: Saidžahona Zainabitdinova, Nosima Isakova, Norboia Choljigitova, Abdusattora Irzaeva, Habibullu Okpulatova, Azama Formonova, Alichera Karamatova, Mamarajaba Nazarova, Dilmurada Muchiddinova, Rasula Chudainasarova, Bobumuroda Mavlanova a Ulugbeka Kattabekova.
- [26] Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11 2007, s. 309.
- [27] Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.
- [28] Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.
- [29] Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.