SPRÁVA o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (1.2.2008)

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI (31.3.2008)

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (31.1.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

16.4.2008 - (2007/2189(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Lasse Lehtinen

Postup : 2007/2189(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0155/2008

Predkladané texty :

A6-0155/2008

Rozpravy :

PV 19/05/2008 - 27
CRE 19/05/2008 - 27

Hlasovanie :

PV 20/05/2008 - 8.12
CRE 20/05/2008 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0211

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013

(2007/2189(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099),

– so zreteľom na uznesenie Rady o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ (2007 – 2013) prijaté na zasadnutí konanom 30. a 31. mája 2007,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu: riešenie prekážok a neefektívnosti prostredníctvom lepšieho vykonávania a presadzovania predpisov[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí[4],

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov sprevádzajúce oznámenie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia o službách všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach, prístupe a solidarite: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Iniciatívy v oblasti maloobchodných finančných služieb (SEK(2007)1520), ktorý je pripojený k oznámeniu Komisie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0155/2008),

Úvod

1. víta oznámenie Komisie o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ a zároveň oceňuje snahu Komisie presadzovať spotrebiteľskú kultúru založenú na vyššej úrovni informovanosti spotrebiteľa, ktorá je základom lepšieho presadzovania a uplatňovania existujúceho právneho rámca;

2. zastáva názor, že je potrebný horizontálny prístup k spotrebiteľskej politike a že je nevyhnutné zohľadniť záujmy spotrebiteľov vo všetkých podstatných oblastiach politiky s cieľom zaistiť, aby všetci spotrebitelia EÚ mali vysokú úroveň ochrany; preto víta dôraz Komisie na potrebu zabezpečiť, aby vnútorný trh lepšie reagoval na očakávania a obavy občanov; zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa a dokončenie vnútorného trhu sú cieľmi, ktoré sa navzájom nevylučujú, ale naopak, sú spoločné; v tejto súvislosti pripomína Komisii, že spotrebiteľská politika by mala byť prítomná vo všetkých oblastiach politiky už od úrovne hodnotenia vplyvu;

3. domnieva sa, že potreby ochrany spotrebiteľa prostredníctvom právnych predpisov sa môžu uspokojiť len ak sú právne predpisy kvalitnejšie, jednoduchšie a vypracované za účasti všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie: Zdravie a ochrana spotrebiteľa, Spravodlivosť, Sloboda a bezpečnosť, Vnútorný trh a služby; Hospodárska súťaž;

4. zdôrazňuje skutočnosť, že revízia spotrebiteľského acquis by mala viesť k súdržnejšiemu právnemu rámcu práv spotrebiteľov; pripomína svoju podporu prijatiu kombinovaného prístupu, t. j. horizontálnemu nástroju, ktorý je predovšetkým zameraný na dosiahnutie koherencie existujúcich právnych predpisov a umožňuje vyplniť medzery a v súlade s platnou právnou úpravou spája prierezové problémy spoločné pre všetky smernice; domnieva sa, že o špecifických otázkach sa naďalej bude uvažovať osobitne v sektorových smerniciach; mali by sa uplatňovať tiež zaužívané zásady práv spotrebiteľa v digitálnom svete; nalieha v súvislosti s prepracovaním acquis na to, aby sa prijali ďalšie opatrenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vrátane ochrany súkromia a bezpečnosti v digitálnom svete, ale bez ďalšieho a neoprávneného zaťaženia tohto odvetvia;

5. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným dôrazom na zmluvné právo v oblasti ochrany spotrebiteľa a vyzýva Komisiu, aby vychádzala z práce na projektoch zmluvného práva a prípadne upravila ich zameranie;

6. keďže medzi najväčšie prekážky rozvoja maloobchodného vnútorného trhu patria nejasnosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv, podporuje Komisiu v snahe zaviesť štandardné zmluvy a podmienky pre uzatváranie zmlúv on-line, ktoré by mali rovnaké náležitosti v každom členskom štáte EÚ;

7. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské organizácie v zlepšení spotrebiteľskej kultúry; zastáva názor, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie sú základom účinnej spotrebiteľskej politiky; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočné financovali takéto spotrebiteľské organizácie; odporúča Komisii, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov v oblasti ochrany spotrebiteľa zintenzívnila kontakt s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ktoré dokážu identifikovať skutočné potreby spotrebiteľov;

8. víta návrh, aby bol v rámci Komisie menovaný styčný úradník pre spotrebiteľské otázky; nalieha na všetky príslušné generálne riaditeľstvá, aby vydali výročné správy o integrácii spotrebiteľskej politiky do vlastných oblastí zodpovednosti;

9. zastáva názor, že silný systém ochrany spotrebiteľov účinný v celej Európe prospeje spotrebiteľom i konkurencieschopným výrobcom a predajcom; zdôrazňuje skutočnosť, že to vytvorí stimuly pre podniky, aby vyrábali a predávali trvácnejšie výrobky, čo sa prejaví v udržateľnejšom raste; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná a zlepšená ochrana spotrebiteľov je nevyhnutná na dosiahnutie lepšie fungujúceho vnútorného trhu;

10. požaduje opatrenia, ktoré zabezpečia, že 27 vnútroštátnych čiastkových trhov v rámci EÚ sa v skutočnosti pretransformuje na najväčší maloobchodný trh na svete; zastáva názor, že predpokladom toho je, aby sa občanom umožnilo cítiť sa rovnako bezpečne pri nákupe cez internet, ako aj pri nákupe v miestnom obchode, a že malé a stredné podniky (MSP) sa môžu spoľahnúť na rovnaké jednoduché pravidlá kdekoľvek na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby zlepšenia ochrany MSP, predovšetkým prostredníctvom zákona o malých podnikoch;

11. zdôrazňuje, že prioritou musí byť dokončenie vnútorného trhu; uznáva pozitívnu úlohu, ktorú euro zohralo pri znížení nákladov na finančné operácie, pretože uľahčilo spotrebiteľom porovnanie cien pri cezhraničnom styku a zvýšilo potenciál vnútorného trhu pre maloobchod; povzbudzuje nové členské štáty, aby pokračovali v reformách, aby boli schopné prijať euro ihneď, ako splnia maastrichtské kritériá, a tak plne využívať pozitívne účinky spoločnej meny na vnútorný trh; žiada odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok a obmedzení s cieľom zabezpečiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní a uzatváraní zmlúv v cezhraničnom styku, najmä v oblasti služieb, ale s prihliadnutím na potrebu osobitného prístupu so zreteľom na jazyk, kultúru a preferencie spotrebiteľov;

12. zdôrazňuje, že európske normy spotrebiteľskej politiky a iniciatívy týkajúce sa samoregulácie by mali slúžiť ako referencia pre globálne štandardy a osvedčené postupy, a víta skutočnosť, že Európa určuje trend prostredníctvom svojho vplyvu s cieľom globálne zlepšovať práva spotrebiteľov;

13. povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v intenzívnom podporovaní práv spotrebiteľov v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov prostredníctvom zaistenia integrity označenia CE a zlepšenia dohľadu na trhu na všetkých príslušných vnútroštátnych úrovniach pomocou využívania systému RAPEX (systém rýchleho varovania pre nepotravinárske spotrebiteľské výrobky) a prostredníctvom spoločných osvedčených postupov riešení týkajúcich sa dohľadu nad trhom medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zaistiť, aby členské štáty riadne uplatňovali súčasné právne predpisy a úplne ich presadzovali a súčasne posúdili možnosti revízie smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[5] (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov); pripomína, že označenie CE možno nesprávne interpretovať ako všeobecné označovanie testovania tretej strany alebo označenie pôvodu, ale taktiež pripomína, že Komisia bola vyzvaná[6], aby predložila hĺbkovú analýzu v oblasti označovania bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a aby v prípade potreby následne vypracovala legislatívne návrhy;

14. víta úsilie Komisie posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti výrobkov na medzinárodnej úrovni, predovšetkým s orgánmi Číny, Spojených štátov a Japonska; poznamenáva, že je v záujme všetkých strán pokračovať v dialógu a výmene informácií týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, čo je zároveň zásadné pri budovaní dôvery spotrebiteľa; nalieha na Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament;

Zlepšená vedomostná základňa

15. zastáva názor, že spravidla možno očakávať, že spotrebitelia sa pri nakupovaní budú správať racionálne, ale že v prípade problémov si nebudú plne uvedomovať svoje práva; preto žiada, aby sa zvýšená pozornosť sústredila na skutočné správanie spotrebiteľov, pričom by sa zohľadnili osobitné potreby zraniteľných, napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím; opätovne pripomína novovytvorený rozpočtový riadok, ktorý navrhol Európsky parlament pre pilotný projekt s cieľom okrem iného vytvoriť spotrebiteľskú databázu, uskutočňovať prieskumy a ankety a porovnávať dosiahnuté výsledky v členských štátoch; víta prácu Komisie s cieľom vytvoriť hodnotiacu tabuľku spotrebiteľskej politiky, ktorá povedie okrem iného k lepšiemu porozumeniu cenových štruktúr a správania a spokojnosti spotrebiteľov;

16. zdôrazňuje, že všetky harmonizačné opatrenia musia byť pozorne zamerané na riešenie skutočných problémov, ktorým spotrebitelia na vnútornom trhu čelia; domnieva sa, že ak je v niektorých oblastiach skutočne potrebná harmonizácia, mala by byť úplná, aby ochrana spotrebiteľa v celej EÚ nebola nejednotná a aby nebolo pre podniky náročné zohľadniť ju pri cezhraničnom uvádzaní výrobkov na trh; upozorňuje, že súčasná situácia vytvára prekážky pre MSP, ktoré sa snažia obchodovať v celej Európe, a pre spotrebiteľov je zavádzajúca;

17. zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť vybaveniu spotrebiteľov zručnosťami a nástrojmi nevyhnutnými na zvýšenie ich dôvery v digitálne prostredie; zdôrazňuje, že osobné údaje sa stali obchodným artiklom, ako aj súčasťou spôsobu predaja, napríklad identifikácia cieľovej skupiny na základe správania spotrebiteľov; zastáva preto názor, že ochrana osobných údajov a pravidlá ochrany súkromia by sa mali začleniť do každej spotrebiteľskej stratégie; zdôrazňuje skutočnosť, že údaje sú k dispozícii v akomkoľvek okamihu a v akejkoľvek časti sveta; zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby zákonodarcovia spolu s priemyslom a spotrebiteľskými organizáciami vytvorili globálne normy ochrany údajov v obchodnej oblasti;

18. zdôrazňuje dôležitú úlohu nových a čoraz viac využívaných predajných kanálov, akým je napríklad elektronické obchodovanie, pri posilňovaní hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a následne aj pri zvyšovaní spotrebiteľských kapacít; je toho názoru, že finančné, bankové a poistné trhy sú obzvlášť otvorené elektronickému obchodovaniu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili priaznivejšie podmienky pre rozvoj cezhraničného elektronického nákupu; žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozličných mechanizmoch riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi, ktoré sa využívajú v členských štátoch, s cieľom identifikovať a podporovať používanie efektívnych mechanizmov; nabáda na vytvorenie pevných základov ochrany spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná najmä v oblasti finančných služieb;

19. víta využívanie Siedmeho rámcového programu výskumu a technologického vývoja ako prostriedku na ďalšie zlepšenie analytického a empirického porozumenia spotrebiteľského správania;

20. zastáva názor, že podniky by mali začleniť ochranu spotrebiteľov ako neoddeliteľnú súčasť do plánovania a tvorby výrobkov a služieb a že je nevyhnutné skúmať zmeny na trhu;

21. požaduje opatrenia na zlepšenie dialógu na úrovni EÚ medzi spotrebiteľskými organizáciami a priemyslom s cieľom začleniť všetky zainteresované strany do hodnotového reťazca; zastáva názor, že dobrý dialóg vrátane výmeny osvedčených postupov by mohol znížiť problémy na vnútornom trhu; podporuje iniciatívy na povzbudenie účasti zainteresovaných skupín spotrebiteľskej politiky na konzultáciách a rozvoji politiky; víta úsilie zamerané na posilnenie ochrany spotrebiteľov a informovanie spotrebiteľov v nových členských štátoch; zdôrazňuje význam pretrvávajúcej podpory týkajúcej sa spotrebiteľských organizácií v EÚ, predovšetkým v novších členských štátoch;

22. zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoju spotrebiteľskej kultúry pomáha systematické vzdelávanie spotrebiteľov o ich právach a ich uplatňovaní; z tohto dôvodu by EÚ a členské štáty mali viac investovať do kampaní na informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov, ktoré sú zamerané na poskytnutie správnych informácií správnym spotrebiteľským segmentom; zdôrazňuje, že vzdelávanie spotrebiteľov musí byť súčasťou celoživotného vzdelávania, odporúča využívanie nových technológií, najmä internetu, ako nástroja na informovanie spotrebiteľov;

23. zastáva názor, že zvýšený dôraz by sa pri tvorbe spotrebiteľskej politiky mal klásť na osobitné potreby zraniteľných skupín, ako napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím, a že by sa mal zohľadniť demografický vývoj;

24. zdôrazňuje, že pri vypracúvaní ukazovateľov a štatistík je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko, ako aj hľadisko veku a etnického pôvodu, s cieľom identifikovať konkrétne problémové oblasti, ktorým čelia jednotlivé skupiny spotrebiteľov;

Zvýšený dôraz na služby

25. pripomína svoje uznesenie o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb; očakáva od Komisie pracovný program o tejto otázke; žiada Komisiu, aby naďalej objasňovala svoje zámery, ak nejaké má, v súvislosti s ďalšími iniciatívami v tejto oblasti;

26. zdôrazňuje význam podpory cezhraničných transakcií s cieľom posilniť slobodu voľby a úlohu politiky hospodárskej súťaže a vzdelávania o zodpovednej spotrebe pri zabezpečení toho, aby spotrebitelia mali najlepšie možnosti výberu vzhľadom na cenu, kvalitu a sortiment, najmä pokiaľ ide o základný tovar a služby ako potraviny, bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, energie, doprava a telekomunikácie; zdôrazňuje, že na podporu hospodárskej súťaže je potrebná väčšia liberalizácia najmä na trhu služieb, čím sa spotrebiteľom ponúknu nižšie ceny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovácie v odvetví finančných služieb s cieľom poskytovať spotrebiteľom lepšie možnosti výberu;

27. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, okrem primeraných a účinných opatrení na ochranu spotrebiteľa, zaistiť dobrú komunikáciu týkajúcu sa tejto problematiky, aby spotrebiteľom bolo jasné, ako môžu uplatňovať svoje práva podľa právnych predpisov vnútorného trhu a iných právnych predpisov, ktoré majú slúžiť v ich prospech;

28. nazdáva sa, že pri dokončovaní vnútorného trhu pre finančné služby treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa a možnosti voľby; zdôrazňuje, že finančné, bankové a poistné produkty sú mimoriadne zložité, a ak majú byť občania nabádaní k zvýšenému využívaniu týchto produktov, najmä v súvislosti s ich budúcimi dôchodkami, mali by záväzné politiky podporujúce spotrebiteľskú informovanosť a poradenstvo zabezpečiť, aby spotrebitelia získali prehľad o všetkých dostupných možnostiach; zdôrazňuje však, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť zámienkou pre ochranársku politiku; zdôrazňuje, že plne integrovaný trh s maloobchodnými finančnými službami musí byť riadený trhovými silami;

29. domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné trhy, kľúčovou otázkou je transpozícia a úplné vykonávanie všetkých právnych predpisov EÚ, ako aj harmonizácia medzi členskými štátmi; odporúča, aby sa ešte pre navrhovaním dodatočných pravidiel posilnilo jednotné presadzovanie existujúcich právnych predpisov; v súvislosti s novými právnymi predpismi naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala zásady lepšej právnej úpravy a zabraňovala pritom neopodstatnenej dodatočnej záťaži spotrebiteľov a priemyslu;

Zlepšený prístup k náhrade škôd

30. víta skutočnosť, že stratégia je zameraná na lepšie presadzovanie a náhradu škôd, ktoré sú dôležitými prvkami pri vytváraní spotrebiteľskej dôvery; zastáva názor, že vytváranie spotrebiteľskej dôvery je najdôležitejším prvkom na dokončenie vnútorného trhu pre spotrebiteľský tovar a služby; zasadzuje sa za ďalšiu prácu na tejto otázke;

31. zastáva názor, že spory medzi spotrebiteľmi a hospodárskymi subjektmi by sa mali prednostne riešiť mimo súdu, pretože riešenia na náhradu škôd dosiahnuté mimosúdnou cestou môžu byť rýchlejšie a môžu predstavovať nižšie náklady; to si vyžaduje posilnenie európskych spotrebiteľských centier, systému SOLVIT a väčšie finančné zdroje na ich sieť; pripomína, že členské štáty môžu žiadať, aby strana, ktorá má v úmysle podať žalobu, vykonala predtým konzultácie, aby poskytla odporcovi príležitosť ukončiť sporný neoprávnený zásah;

32. je potrebné pripomenúť, že systémy alternatívneho riešenia sporov (ADR) sú zo svojej podstaty alternatívnym riešením k tradičným právnym mechanizmom; motivácia pre používanie ADR závisí preto od existencie právne uplatniteľných alternatív, ktoré poskytujú účinné, ľahko prístupné a nediskriminačné odškodnenie spotrebiteľa;

33. pripomína, že rozvoj elektronického obchodu si vyžaduje, aby bol v celej EÚ zosúladený postup alternatívneho riešenia sporov (ADR), ktorý vyhovuje požiadavkám odporúčaní v súvislosti so zásadami pre mimosúdne postupy[7]; je potrebné viac sa venovať riešeniu sporov on-line, na ktoré parlament vyzýva minimálne od roku 1999;

34. pripomína, že ochrana účinnej vymáhateľnosti práv vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva je v prvom rade povinnosťou členských štátov; členské štáty nesú zodpovednosť za prispôsobenie svojho vnútroštátneho procesného práva tak, aby boli tieto práva rýchlo vymožiteľné v prospech spotrebiteľov a hospodárskych subjektov; Spoločenstvo predovšetkým nemá právomoc stanovovať pravidlá pre vnútroštátne procesné právo, a okrem toho v článku 5 Zmluvy o EÚ sa vyžaduje, aby Spoločenstvo neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie cieľov zmluvy nevyhnutné; preto v súlade s týmto článkom sa špecifické črty národných právnych systémov musia zohľadňovať v maximálnej možnej miere tak, že sa členským štátom ponechá sloboda voľby medzi jednotlivými alternatívami s rovnocenným účinkom;

35. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia osobitného európskeho ombudsmana pre spotrebiteľov v rámci úradu európskeho ombudsmana; poznamenáva, že mnohé členské štáty majú v niekoľkých oblastiach ombudsmanov pre spotrebiteľov, ktorí pomáhajú spotrebiteľom pri konaní s hospodárskymi subjektmi; domnieva sa, že Komisia by mohla preskúmať tento prístup jednotlivo v každej krajine;

36. poznamenáva, že v niektorých členských štátoch, ale nie vo všetkých, už existujú prvky osobitného systému náhrady škôd pre spotrebiteľov, ako napríklad spoločné žaloby, skupinové žaloby, zástupné žaloby, skúšobné prípady a postupy odstránenia; poukazuje na skutočnosť, že na základe uvedeného môžu spotrebitelia z tohto pohľadu čeliť rôznym právnym predpisom v cezhraničných prípadoch;

37. pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov[8] sa už zameriava na ochranu spoločných záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že táto smernica dáva okrem iného spotrebiteľským organizáciám právo dať podnet na súdne príkazy; žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila správu, ktorá zhodnotí rozsah a príčiny očakávaných zlepšení, ktoré táto smernica priniesla, prípadne nepriniesla, v súvislosti s ochranou spoločných záujmov spotrebiteľov;

38. domnieva sa, že pred začatím akýchkoľvek úvah o právnych predpisoch na úrovni EÚ je potrebné dôkladne preskúmať prípadné súčasné problémy a predpokladaný prínos pre spotrebiteľov;

39. domnieva sa, že v mnohých členských štátoch existujú ústavné obmedzenia, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri navrhovaní európskeho vzoru náhrady škôd pre spotrebiteľov; domnieva sa ďalej, že je nevyhnutné úplne dodržiavať článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila správu o spôsobe dosiahnutia nevyhnutnej rovnováhy medzi právami spotrebiteľov, spotrebiteľskými organizáciami a hospodárskymi subjektmi;

40. vyzýva Komisiu, aby pozorne zvážila otázku odškodnenia spotrebiteľa, pričom zohľadní tieto odporúčania:

- všetky nové návrhy Komisie v oblasti odškodnenia spotrebiteľa by sa mali zakladať na podrobnom preskúmaní prípadných problémov a predpokladaného prínosu pre spotrebiteľov;

- pokiaľ ide o cezhraničné konanie a prípadné systémy kolektívneho odškodňovania, tieto systémy by sa mali podrobne preskúmať, pričom sa bude čerpať zo skúseností vo svete a osobitne sa zohľadnia problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s extrémami a nedostatkami modelu USA a prípadne s chýbajúcim právnym základom na takýto nástroj na úrovni EÚ;

o o

41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0421.
[2] Prijaté texty, P6_TA(2007)0383.
[3] Prijaté texty, P6_TA(2007)0367.
[4] Prijaté texty, P6_TA(2007)0287.
[5] Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.
[6] [Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. .../2008/ES z ... o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh, odôvodnenie 52]
[7] odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 (Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31); odporúčanie Komisie 2001/310/ES z 4. apríla 2001 (Ú. v. ES L 109, 19.4.2002, s. 56).
[8] Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51.

Ochranu spotrebiteľov musí zohľadňovať každý jeden zákon EÚ a nemala by sa považovať za osobitnú oblasť politiky. Nie je to dodatok k vnútornému trhu, ani to nie je povzbudzujúci liek, ktorý umožní ľuďom cítiť sa príjemnejšie. Je to významný diel celkovej mozaiky, bez ktorého by vnútorný trh zostal neukončený. Spravodajca víta stratégiu spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013, ale rovnako zastáva názor, že stratégia si vyžaduje aktívne a pretrvávajúce následné kroky, aby sa skutočne rozvíjala smerom k spotrebiteľom.

Európsky vnútorný trh má potenciál byť najväčším jednotným maloobchodným trhom na svete, ale zatiaľ sa tento cieľ nedosiahol. Jedným z chýbajúcich dielov tejto zatiaľ nedokončenej mozaiky je chýbajúca dôvera spotrebiteľov v EÚ, čiže vrcholná dôvera v to, že spotrebiteľ môže vynakladať svoje prostriedky kdekoľvek a kedykoľvek v inom členskom štáte a cítiť sa pri tom absolútne bezpečne. Komisia je presvedčená, že tento cieľ sa dosiahne do roku 2013. Spravodajca verí, že sa to stane skutočnosťou, zastáva však názor, že sa to stane, len ak budeme schopní realizovať opatrenia potrebné na posilnenie dôvery spotrebiteľov.

Posilnenie siete európskych spotrebiteľských centier je vítaným krokom. Centrá by sa mali v budúcnosti primerane zabezpečiť prostriedkami, aby mohli účinne fungovať a rýchlo reagovať na vznikajúce trendy a smery rozvoja.

Spravodajca zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľov v EÚ má taktiež vonkajší rozmer, ako to jasne dokázali nedávne prípady dovozu nebezpečných hračiek. Vysoký nárast počtu sťažností v systéme rýchleho varovania pred nebezpečnými spotrebiteľskými výrobkami (RAPEX) naznačuje, že aj v tejto oblasti je potrebné vykonať mnohé opatrenia. Spotrebiteľ by mal dôverovať všetkým výrobkom nachádzajúcim sa v obehu vo vnútornom trhu, a to výrobkom pochádzajúcim z EÚ, ako aj z tretích krajín.

Osobitný dôraz je potrebné klásť najmä na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti a starší ľudia. Počet starých ľudí v Európe bude rásť významne už v nadchádzajúcich rokoch. Členské štáty a spotrebiteľské organizácie by sa mali zamerať na vzdelávanie spotrebiteľov. Toto by sa malo začať už v školách a malo by predstavovať dôležitú súčasť celoživotného vzdelávania. Informačné kampane sú dôležité najmä v nových členských štátoch s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov.

Celoeurópsky systém náhrady škôd je nevyhnutný. Skutočný vnútorný trh by mal poskytnúť svojim mobilným spotrebiteľom nástroje na domáhanie sa kompenzácií, ak niečo prestane fungovať. Keďže spory by sa mali prednostne riešiť mimo súdu, mala by taktiež existovať možnosť riešiť túto problematiku súdnou cestou.

Je dôležité vziať si ponaučenie z neuspokojivého amerického systému hromadných žalôb. Nemal by sa stať základom pre prípadný európsky systém. Spoločná náhrada škody by nemala poskytovať spotrebiteľom nové práva, ale len im pomôcť v plnej miere presadzovať exitujúce práva. Žaloba by sa mala vždy vzťahovať na skutočnú vzniknutú škodu.

Niektoré členské štáty už zaviedli takýto systém, ale systémy v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia. Komisia momentálne preveruje rôzne zavedené vnútroštátne systémy. Spravodajca v návrhu, ktorý v tejto súvislosti predkladá, žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia osobitného európskeho ombudsmana pre spotrebiteľov v rámci úradu európskeho ombudsmana, ktorý by okrem iného koordinoval žaloby o spoločnú náhradu škôd v EÚ.

Spravodajca víta skutočnosť, že záujmy spotrebiteľov sa v poslednom čase lepšie zahrnuli do ostatných oblastí politiky. Je dôležité, aby sa tento vývoj naďalej podporoval. Záujmy spotrebiteľov by sa mali vždy zohľadniť pri tvorbe nových politík. Je to nevyhnuté k tomu, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia budú úplne profitovať z vnútorného trhu EÚ.

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ na roky 2007 – 2013
(2007/2189(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristobal Montoro Romero

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. podporuje Komisiu v jej úsilí o posilnenie spotrebiteľského rozmeru vnútorného trhu a dokončenie európskeho maloobchodného trhu a o to, aby spotrebiteľov a maloobchodníkov v malých a stredných podnikoch vybavila potrebnými zručnosťami a nástrojmi, aby mohli rozšíriť svoje príležitosti a splniť si svoju úlohu v modernom hospodárstve, s cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh prinášal občanom EÚ konkrétne výhody;

2. domnieva sa, že dôvera spotrebiteľov a podnikateľského sektora sú hlavnými predpokladmi pre trvalo udržateľný rozvoj a zamestnanosť v EÚ; poukazuje na to, že jeden zo zásadných problémov, ktorému muselo európske hospodárstvo čeliť v uplynulých rokoch, bol nedostatočný domáci dopyt spôsobený chýbajúcou dôverou spotrebiteľov a investorov; nazdáva sa, že zodpovedná spotreba v kontexte trvalo udržateľnej politiky musí vyplynúť z presadzovania vhodných politík na opätovné nastolenie dôvery, pričom ju treba podporiť zvýšením príjmov spojeným s nárastom produktivity a zamestnanosti; domnieva sa, že spotrebiteľská politika EÚ musí vyvažovať pretrvávajúcu potrebu ochrany spotrebiteľov a súčasne podporovať ich úlohu dynamických aktérov trhového hospodárstva;

3. vyjadruje znepokojenie nad tým, že finančné zdroje pre spotrebiteľskú politiku sú naďalej obmedzené a z tohto dôvodu môžu ohroziť realizáciu európskeho prístupu k spotrebiteľom; domnieva sa, že európska stratégia spotrebiteľskej politiky by sa preto mala zameriavať najmä na posilnenie ochrany spotrebiteľa a zvýšenie jeho informovanosti o citlivých otázkach, najmä v novších členských štátoch a zraniteľných skupinách v celej Európe;

4. žiada Komisiu, aby zhodnotila stav znalostí európskych spotrebiteľov v oblasti financií a aby vytvorila zoznam existujúcich programov na zvýšenie povedomia v oblasti finančných produktov s cieľom poskytnúť pridanú hodnotu prostredníctvom doplňujúcich činností; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a zverejnila najlepšie postupy vzdelávacích programov členských štátov v oblasti financií;

5. zdôrazňuje význam podpory cezhraničných transakcií s cieľom posilniť slobodu voľby a úlohu politiky hospodárskej súťaže a vzdelávania o zodpovednej spotrebe pri zabezpečení toho, aby spotrebitelia mali najlepšie možnosti výberu vzhľadom na cenu, kvalitu a sortiment, najmä pokiaľ ide o základný tovar a služby: potraviny, bývanie a služby ako vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, energie, doprava a telekomunikácie; zdôrazňuje, že na podporu hospodárskej súťaže je potrebná väčšia liberalizácia najmä na trhu služieb, a teda spotrebiteľom by sa mali ponúknuť nižšie ceny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovácie v odvetví finančných služieb s cieľom poskytovať spotrebiteľom lepšie možnosti výberu;

6. zdôrazňuje, že prioritou musí byť dokončenie vnútorného trhu EÚ; uznáva pozitívnu úlohu, ktorú euro zohralo pri znížení nákladov na finančné operácie, pretože uľahčilo spotrebiteľom porovnanie cien pri cezhraničnom styku a zvýšilo potenciál vnútorného trhu pre maloobchod; povzbudzuje nové členské štáty, aby pokračovali v reformách, aby boli schopné prijať euro, hneď ako splnia maastrichtské kritériá, a tak plne využívať pozitívny vplyv spoločnej meny na vnútorný trh; žiada odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok a obmedzení s cieľom zabezpečiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní alebo uzatváraní zmlúv v cezhraničnom styku, najmä v oblasti služieb, ale s prihliadnutím na potrebu osobitného prístupu so zreteľom na prekážky spojené s jazykom, kultúrou alebo preferenciami spotrebiteľov;

7. nazdáva sa, že pri dokončovaní vnútorného trhu pre finančné služby treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa a možnosti voľby; zdôrazňuje, že finančné, bankové a poistné produkty sú mimoriadne zložité a ak majú byť občania nabádaní k zvýšenému využívaniu týchto produktov, najmä v súvislosti s ich budúcimi dôchodkami, mali by záväzné politiky podporujúce spotrebiteľskú informovanosť a poradenstvo zabezpečiť, aby spotrebitelia získali prehľad o všetkých dostupných možnostiach; zdôrazňuje však, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť zámienkou pre ochranársku politiku; zdôrazňuje, že plne integrovaný trh s maloobchodnými finančnými službami musí byť riadený trhovými silami;

8. zdôrazňuje dôležitú úlohu nových a čoraz viac využívaných predajných kanálov, akým je napríklad elektronické obchodovanie, pri posilňovaní hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a následne aj pri zvyšovaní spotrebiteľských kapacít; je toho názoru, že finančné, bankové a poistné trhy sú obzvlášť otvorené elektronickému obchodovaniu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili priaznivejšie podmienky pre rozvoj cezhraničného elektronického nákupu; žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozličných mechanizmoch riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi, ktoré sa využívajú v členských štátoch, s cieľom identifikovať a podporovať používanie efektívnych mechanizmov; nabáda na vytvorenie pevných základov ochrany spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná najmä v oblasti finančných služieb;

9. domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné trhy, kľúčovou otázkou je transpozícia a úplné vykonávanie všetkých prijatých a uplatňovaných právnych predpisov EÚ, ako aj harmonizácia medzi členskými štátmi; odporúča, aby sa ešte pre navrhovaním dodatočných pravidiel posilnilo jednotné presadzovanie existujúcich právnych predpisov; v rámci nových právnych predpisov naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala zásady lepšej právnej úpravy a zabraňovala pritom neopodstatnenej dodatočnej záťaži spotrebiteľov a priemyslu;

10. oceňuje, že Komisia vyvíja úsilie získať lepšie poznatky o vnútornom trhu; zdôrazňuje potrebu lepších a podrobnejších štatistík, aby bolo možné zvýšiť pochopenie a poznatky týkajúce sa produktov a trhov, ako aj potrebu podporiť skupiny spotrebiteľov predovšetkým v komplexných oblastiach, a to bez toho, aby sa kládla neopodstatnená dodatočná záťaž na súkromný sektor; nazdáva sa, že v stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ by sa malo vyvinúť maximálne úsilie na zohľadnenie potrieb žien, mladých ľudí, starších občanov a zraniteľných spotrebiteľov;

11. zastáva názor, že sú potrebné ďalšie kroky v oblasti maloobchodných finančných služieb; víta zámer Komisie týkajúci sa začatia iniciatív na zlepšenie cezhraničného výberu pre zákazníkov a na zvýšenie ich mobility v rámci vnútorného trhu; ďalej zdôrazňuje, že v prípade, že chceme zvýšiť ochranu spotrebiteľa, je v odvetví bankovníctva a poisťovníctva potrebná efektívna kontrola a transparentnosť;

12. zdôrazňuje, že výrazná ochrana spotrebiteľa a efektívny a vyvážený systém odškodňovania v rámci celej Európy skombinovaný s konkurencieschopnými výrobcami a predajcami bude prínosom pre spotrebiteľov a vyústi do vyššej udržateľnosti hospodárskeho rastu;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali veľký význam efektívnych a zastupujúcich spotrebiteľských a podnikateľských združení, ktorých cieľom je nezávisle zastupovať záujmy spotrebiteľov a podnikateľov na európskej a vnútroštátnej úrovni; poukazuje na to, že dobrá správa si pri definovaní a vypracovávaní stratégie spotrebiteľskej politiky EÚ vyžaduje konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami; opätovne zdôrazňuje význam vypracovávania výročnej správy o sťažnostiach a nárokoch spotrebiteľov, čo je výsledkom spolupráce príslušných inštitúcií a členských štátov EÚ;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	29.1.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sebastian Valentin Bodu, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Christian Ehler, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Piia-Noora Kauppi, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Cornelis Visser, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Dăianu, Harald Ettl, Ján Hudacký, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Bilyana Ilieva Raeva, Margaritis Schinas
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní podľa článku 178 ods. 2	Alfonso Andria, Metin Kazak

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013
(2007/2189(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Diana Wallis

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že potreby ochrany spotrebiteľa prostredníctvom právnych predpisov sa môžu uspokojiť len ak sú právne predpisy kvalitnejšie, jednoduchšie a vypracované za účasti všetkých generálnych riaditeľstiev Komisie: Ochrana spotrebiteľa, Spravodlivosť, Sloboda a bezpečnosť, Vnútorný trh, Hospodárska súťaž;

2. zdôrazňuje, že všetky harmonizačné opatrenia musia byť pozorne zamerané na riešenie skutočných problémov, ktorým spotrebitelia na vnútornom trhu čelia; domnieva sa, že ak je v niektorých oblastiach skutočne potrebná harmonizácia, mala by byť úplná, aby ochrana spotrebiteľa v celej EÚ nebola nejednotná a aby nebolo pre podniky náročné zohľadniť ju pri cezhraničnom uvádzaní tovarov na trh; upozorňuje na súčasnú situáciu, ktorá je pre malé a stredné podniky, ktoré sa snažia obchodovať v celej Európe, jednoznačnou prekážkou a pre spotrebiteľov je zavádzajúca;

3. vyzýva Komisiu, aby pozorne zvážila otázku odškodnenia spotrebiteľa, pričom zohľadní tieto odporúčania:

- právne predpisy sú zbytočné, ak nie sú ľahko vymožiteľné;

- rozvoj elektronického obchodu vyžaduje, aby bol v celej EÚ rozšírený postup alternatívneho riešenia sporov (ADR), ktorý vyhovuje požiadavkám Odporúčaní zásad pre mimosúdne postupy[1]; je potrebné viac sa venovať riešeniu sporov on-line, na ktoré parlament vyzýva minimálne od roku 1999;

- ochrana účinnej vymáhateľnosti práv vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva je v prvom rade povinnosťou členských štátov; členské štáty nesú zodpovednosť za prispôsobenie svojho vnútroštátneho (procesného) práva tak, aby boli tieto práva rýchlo vymožiteľné v prospech spotrebiteľov a hospodárskych subjektov; Spoločenstvo predovšetkým nemá právomoc stanovovať pravidlá pre vnútroštátne procesné právo. Okrem toho v článku 5 zmluvy sa vyžaduje, aby Spoločenstvo neprekračovalo rámec toho, čo je pre dosiahnutie cieľov zmluvy nevyhnutné; preto v súlade s týmto článkom sa špecifické črty národných právnych systémov musia zohľadňovať v maximálnej možnej miere tak, že sa členským štátom ponechá sloboda voľby medzi jednotlivými alternatívami s rovnocenným účinkom;

- je potrebné pripomenúť, že systémy ADR sú zo svojej podstaty alternatívnym riešením k tradičným právnym mechanizmom; motivácia pre používanie ADR závisí preto od existencie právne uplatniteľných alternatív, ktoré poskytujú účinné, ľahko prístupné a nediskriminačné odškodnenie spotrebiteľa;

- všetky nové návrhy Komisie v oblasti odškodnenia spotrebiteľa by sa mali zakladať na podrobnom preskúmaní prípadných problémov a predpokladaného prínosu nových návrhov pre spotrebiteľov;

4. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným dôrazom na zmluvné právo v oblasti ochrany spotrebiteľa a vyzýva Komisiu, aby vychádzala z práce na projektoch zmluvného práva a prípadne upravila ich zameranie;

5. opätovne vyzýva na začatie príprav štandardných zmluvných podmienok pre zmluvy uzatvorené on-line.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. EÚ L 115, 17. 4. 1998, s. 31; Ú. v. EÚ L 109, 19.04.2001, s. 56.

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ na roky 2007 – 2013
(2007/2189(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Hedh

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

- so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[1],

- so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[2],

- so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o bezpečnosti výrobkov a najmä hračiek[3],

A. keďže k spotrebiteľskej politike sa pristupuje z rodového hľadiska neutrálne, spotrebitelia však nie sú „neutrálne“ bytosti a netvoria homogénnu skupinu, a to ani z hľadiska pohlavia ani z hľadiska veku, výšky príjmu, úrovne vzdelania, etnického pôvodu, spotrebiteľských návykov atď. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v spotrebiteľských politikách jednotlivých štátov i Spoločenstva,

B. keďže moderná stratégia spotrebiteľskej politiky musí zohľadňovať spoločenské zmeny, napríklad novú vekovú štruktúru, čoraz dôležitejšiu úlohu žien a čoraz významnejšie zapojenie detí do spotrebiteľskej spoločnosti, integráciu etnických menšín a vývoj životnej úrovne, ako aj hospodárske, environmentálne a technické zmeny v spoločnosti,

C. keďže pri vytváraní spotrebiteľskej politiky a jej ďalšej realizácii treba lepšie zakotviť vyváženú účasť mužov a žien, mladých a starších ľudí a kultúrnych a etnických menšín, aby sa zabezpečilo prijatie primeraných opatrení na ich ochranu,

D. keďže v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou spotrebiteľa sú ženy, muži a deti vystavení určitým výrobkom, napríklad chemikáliám alebo liekom, a sú na ne citliví a keďže v tejto oblasti treba vykonať dôkladnejší výskum s cieľom získať lepšiu predstavu o výrobkoch, ktoré predstavujú riziko; keďže však biologické faktory nie sú jediným dôvodom odlišnej zraniteľnosti žien, pokiaľ ide o niektoré druhy výrobkov, pretože významnú úlohu zohrávajú i sociálne faktory, ako napríklad povaha vykonávanej práce,

E. keďže spotrebiteľská politika by mala pokrývať nákup a predaj nielen výrobkov, ale aj služieb ponúkaných verejným a súkromným sektorom, a poskytovať primeranú ochranu zraniteľným spotrebiteľom, a to ženám, starším osobám a znevýhodneným sociálnym skupinám, ktorí sú častejšie obeťami bezohľadných poskytovateľov služieb,

F. keďže pri príprave farmaceutických výrobkov sa nepoužíva žiadna osobitná farmakológia na základe rodu; keďže len 20 % pacientov testovaných počas vývoja nových farmaceutických výrobkov sú ženy; keďže by sa mohlo ukázať, že farmaceutický výrobok, ktorý sa netestuje osobitne na ženách, pre ne nebude účinný a jeho vedľajšie účinky pre ne budú neznáme,

1. opätovne zdôrazňuje dôležitosť rodového hľadiska ako neoddeliteľnej súčasti spotrebiteľskej politiky a žiada Komisiu, aby Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť pravidelne informovala o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti;

2. zdôrazňuje, že pri vypracovávaní ukazovateľov a štatistík je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko, ako aj hľadisko veku a etnického pôvodu s cieľom identifikovať konkrétne problémové oblasti, ktorým čelia jednotlivé skupiny spotrebiteľov;

3. naliehavo vyzýva Komisiu a Sieť európskych spotrebiteľských centier, aby pri informovaní a vzdelávaní spotrebiteľov vždy zohľadňovali rodové hľadisko, ako aj hľadisko veku a etnického pôvodu;

4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky legislatívne a administratívne opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby spotrebiteľský tovar uvedený na trh v rámci Európskej únie neohrozoval zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, a najmä žien a detí;

5. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri všetkých konzultáciách so spotrebiteľmi a spotrebiteľskými skupinami usilovala o rodovo vyváženú účasť;

6. opätovne vyzýva, aby sa pri vytváraní spotrebiteľskej politiky väčšia pozornosť venovala cieľovým skupinám, ako sú ženy, mladí a starší ľudia, etnické menšiny, a najmä ženy-prisťahovalkyne;

7. vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia väčšej rovnováhy pri vytváraní spotrebiteľskej politiky iniciovali spoluprácu národných inštitúcií so spotrebiteľskými organizáciami, presadzovali výraznejšiu účasť žien v takýchto organizáciách a podporovali projekty zamerané na lepšiu informovanosť spotrebiteľov (s dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov);

8. vyzýva na informačné kampane zamerané na zvýšenie povedomia spotrebiteľov o výrobkoch a postupoch, ktoré sú škodlivé počas tehotenstva, najmä o fajčení vrátane pasívneho fajčenia a konzumácii alkoholu, ale aj ďalších spotrebiteľských výrobkoch, ako napríklad liekoch a chemických výrobkoch, ktoré predstavujú zdravotné riziko v prípade ich použitia alebo užitia počas tehotenstva; vyzýva Komisiu, aby nabádala výrobcov k tomu, aby toto riziko jasne uvádzali na obaloch predmetných výrobkov, s cieľom zabezpečiť primeranú informovanosť tehotných žien; žiada európske inštitúcie, a to najmä Európsku agentúru pre lieky, národné inštitúcie a spotrebiteľské organizácie, aby vyzvali farmaceutický priemysel a jeho zastupujúce organizácie, aby sa pri príprave starých i nových farmaceutických výrobkov primerane zohľadňovala rôznorodosť spotrebiteľov s osobitným zreteľom na rozdiely na základe pohlavia;

9. vyzýva Komisiu, aby v podnikoch na dobrovoľnom základe propagovala využívanie nových technológií, najmä internetu, ako nástroja na informovanie spotrebiteľov – predovšetkým osobitne zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti a staršie osoby – o povahe a možných rizikách niektorých výrobkov;

10. vyzýva Komisiu, aby pozornejšie monitorovala vnútroštátne spotrebiteľské politiky, aby každý spotrebiteľ mohol nakupovať kdekoľvek v EÚ a takisto bol efektívne chránený v každom členskom štáte EÚ;

11. keďže medzi najväčšie prekážky rozvoja maloobchodného vnútorného trhu patria nejasnosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv a odškodnenia, podporuje Komisiu v snahe zaviesť štandardné zmluvy, ktoré by mali rovnakú platnosť vo všetkých členských štátoch EÚ;

12. domnieva sa, že by bolo vhodné venovať väčšiu pozornosť obchodovaniu s alkoholickými výrobkami a ich vstupu na trh, a to aj výrobkov s nízkym obsahom alkoholu, predovšetkým so zreteľom na mladých ľudí, s cieľom lepšie zvládať problematiku spotreby alkoholu a zníženia tejto spotreby, ako aj zdravia spotrebiteľov a bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila kritické hodnotenie spôsobu obchodovania s alkoholickými výrobkami a aby navrhla vhodné opatrenia na zabezpečenie lepšej rovnováhy medzi zdravím, bezpečnosťou a správaním spotrebiteľov, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí;

13. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky hračky, bez ohľadu na výrobky, z ktorých sú zložené, budú bezpečné pre deti; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o hračkách navrhla bezpodmienečný zákaz používania akýchkoľvek vôní, senzibilizátorov a látok narúšajúcich endokrinný systém, ako aj karcinogénnych a mutagénnych látok alebo látok s toxickým účinkom na reprodukciu, ako aj mimoriadne toxických zlúčenín;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.1.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Edite Estrela, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Esther De Lange, Pia Elda Locatelli, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna Hedh, Elisabeth Jeggle, Christa Klaß, Marusya Ivanova Lyubcheva
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Petru Filip, Eva Lichtenberger, José Ribeiro e Castro, María Sornosa Martínez

[1] Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
[2] Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
[3] Prijaté texty, P6_TA(2007)0412.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlo Casini, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Neena Gill, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Aloyzas Sakalas, Diana Wallis, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sharon Bowles, Mogens Camre, Janelly Fourtou, Jean-Paul Gauzès, Sajjad Karim, Kurt Lechner, Georgios Papastamkos, Michel Rocard, Gabriele Stauner, József Szájer, Jacques Toubon

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia