SPRÁVA o stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky

17.4.2008 - (2008/2010(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Margie Sudre

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky

(2008/2010(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky KOM(2007)0507, z 12. mája 2004 (KOM(2004)0343) a z 23. augusta 2004 KOM(2004)0534 nazvané Posilnené partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny,

-    so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES, ktorý nahradia články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorý sa týka špecifík najvzdialenejších regiónov, a na článok 107 ods. 3 písm. a),

-    so zreteľom na odsek 60 záverov predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 14. decembra 2007,

-    so zreteľom na záverečné vyhlásenie 13. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov podpísané na Madeire 5. októbra 2007,

-    so zreteľom na svoje uznesenia o najvzdialenejších regiónoch prijaté v rokoch 2001 a 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6‑0158/2008),

A. keďže Azory, Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Guyana, Madeira, Martinique a Réunion charakterizuje stála prítomnosť, intenzita a kumulácia dôsledkami ich nevýhod, medzi ktoré patrí ich veľká vzdialenosť od európskeho kontinentu, skutočnosť, že ide o ostrovy alebo enklávy, ťažké klimatické a terénne podmienky a obmedzená veľkosť trhov,

B.  keďže Svätý Martin a Svätý Bartolomej, administratívne a politicky oddelené od Guadeloupu, sa výslovne uvádzajú ako nové najvzdialenejšie regióny v článkoch 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Zmluva o ES zmenená a doplnená Lisabonskou zmluvou),

C. vzhľadom na hospodársku štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je úzko spojená s poľnohospodárstvom a rybným hospodárstvom, ktoré sú spolu so službami (najmä cestovným ruchom) hospodárskymi činnosťami koncentrujúcimi veľké množstvo pracovných príležitostí v týchto regiónoch,

D.  keďže najvzdialenejšie regióny sú v sociálno-hospodárskej oblasti závislé od svojich rybolovných zdrojov vo výlučných hospodárskych zónach (VHZ) a keďže ich oblasti rybolovu sú z biologického hľadiska veľmi zraniteľné,

E.  keďže najbližšie susedstvo najvzdialenejších regiónov predstavuje veľmi obmedzený trh, kým trhy najvzdialenejších regiónov sú mimoriadne atraktívne pre všetky susediace tretie krajiny,

F.  keďže najvzdialenejšie regióny sú úplne závislé od dopravných prostriedkov a dodatočné náklady spojené s prepravou osôb a tovaru, nedostatočné intervaly alebo nedostatok spojení, vysoké sadzby, problémy pri zavádzaní alebo udržiavaní dopravy na regionálnej úrovni sú veľkými prekážkami hospodárskeho rozvoja a dostupnosti najvzdialenejších regiónov,

G. keďže dôležité reformy Spoločenstva počas predchádzajúcich troch rokov, ktoré sa o.i. týkali finančného výhľadu, regionálnej politiky na roky 2007-2013, EFRH, EPFRV, štátnej pomoci, SOT s cukrom a banánmi, systému POSEI pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, priamo ovplyvnili situáciu v najvzdialenejších regiónoch, a keďže tento vývoj má vážne nepriaznivé účinky na uvedené regióny,

H. keďže politické priority Únie, ktoré musia byť v súlade so stále prísnejšími medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z globalizácie, predovšetkým voči WTO, sú v niektorých prípadoch v rozpore so špecifickými opatreniami uplatňovanými v prospech najvzdialenejších regiónov,

I.   keďže relatívny význam najvzdialenejších regiónov sa výrazne zmenšil v Únii, ktorá sa rozrástla z 12 členských štátov na 27,

J.   keďže obraz najvzdialenejších regiónov, často prirovnávaných k regiónom vysoko dotovaným z rozpočtu Spoločenstva alebo jednotlivých štátov bez poukazovania na pozitívny dosah tohto financovania, nie je dostatočne vyvážený skutočnou pridanou hodnotou, ktorú tieto regióny poskytujú EÚ v oblasti životného prostredia, kultúry alebo geostratégie, ako aj vo vesmírnej oblasti, čo predstavuje prínos, ktorý nie je viditeľný okamžite,

K. keďže najvzdialenejšie regióny sú cennými strategickými postami Európy v srdci Karibského mora, v susedstve Mercosuru, pozdĺž Afriky v Indickom a Atlantickom oceáne, vďaka ktorým má EÚ najväčší námorný priestor na svete - výhradnú hospodársku zónu vo výmere 25 miliónov km², bohatú na prírodné zdroje všetkých druhov,

Výsledky posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny

1.  víta, že po troch rokoch od uverejnenia politických dokumentov, ktoré boli rovnako ambiciózne ako oznámenia o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny, Komisia predkladá nové oznámenie na túto tému;

2.  žiada, aby sa vzhľadom na rozsah problematiky a komplexnosť predmetných politík zachoval útvar pre najvzdialenejšie regióny v Komisii a aby sa výrazne posilnil jeho personál s cieľom zaručiť prostriedky potrebné na splnenie jeho úloh;

3.  konštatuje, že v oznámení sa mimoriadne kladne hodnotí činnosť Komisie, hoci mnohé opatrenia, ktoré víta, vyhovujú potrebám najvzdialenejších regiónov len čiastočne (najmä v oblasti dopravy a dostupnosti, výskumu, rybného hospodárstva alebo regionálnej spolupráce), a vôbec sa neodkazuje na ťažkosti a na úsilie vynaložené na ich prekonanie, napríklad pri obnove režimov štátnej pomoci;

4.   konštatuje, že činnosť štrukturálnych fondov aj naďalej významne prispieva k rozvoju najvzdialenejších regiónov; želá si preto, aby sa úroveň kohézie v týchto regiónoch dosahovala aj vďaka iným ukazovateľom ako je len HDP vzhľadom na priemer Spoločenstva, a aby sa kohézna politika lepšie skombinovala s inými politikami Spoločenstva, čím by sa posilnili synergické efekty; žiada Komisiu, aby dokázala reagovať pružnejšie a aby vždy čo najlepšie prispôsobila svoje súčasné politiky realite v najvzdialenejších regiónoch, a to na základe článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES;

5.  všíma si uspokojivé výsledky v rámci programu POSEI (poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo) a v sektoroch cukrovej trstiny–rumu a banánov; želá si riadne zohľadnenie možných finančných dôsledkov prebiehajúcich medzinárodných rokovaní a opatrení, ku ktorým sa zaviazalo vo WTO, na tieto sektory poľnohospodárstva; pozorne sleduje nastávajúce hodnotenie programu POSEI po polovici jeho účinnosti a posúdenie diferencovaných daňových režimov;

6.   súhlasí s tým, že osobitosti najvzdialenejších regiónov si vyžadujú stratégiu založenú na politikách a opatreniach, ktoré nie sú obmedzené kritériami prechodnosti alebo krátkodobými zmenami v bohatstve, a sú prispôsobené rôznym potrebám každého z týchto regiónov a prispievajú k odpovedi na pretrvávajúce prekážky, ktorým čelia;

7.   žiada Komisiu, aby so zreteľom na osobitosti a rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a vzhľadom na úlohu, ktoré tieto regióny zohrávajú v integrovanej európskej námornej politike, zahrnula do svojho plánu pomoci podporné opatrenia pre odvetvia rybolovu v týchto oblastiach; domnieva sa, že Komisia bude musieť rybárskemu loďstvu najvzdialenejších regiónov zaručiť pozitívnu diskrimináciu pri prístupe k rybolovným zdrojom nachádzajúcim sa pri ich pobrežiach, a venovať osobitnú pozornosť zachovaniu trvalo udržateľného rybolovu v malom rozsahu;

Etapa dozrievania posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny

8.  ľutuje, že návrhy Komisie predložené v rámci etapy dozrievania sa väčšinou týkajú už existujúcich alebo takmer dokončených opatrení (TEN-T, TEN-E, 7. RPVV, rámcový program pre inováciu a konkurencieschopnosť alebo regionálna politika); očakáva objasnenie ohľadom konkrétnych a operačných prostriedkov, ktoré budú najvzdialenejším regiónom poskytnuté na rozvoj ich možností;

9.  vyjadruje obavy zo stále rastúceho významu, ktorý Komisia pripisuje nástrojom hodnotenia politík a nástrojov Spoločenstva v prospech najvzdialenejších regiónov a odhadovania kvantitatívnych dôsledkov znevýhodnení týchto regiónov s cieľom vypracovať metodiku náhrady dodatočných nákladov v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi;

10. vyjadruje želanie, aby sa tendencia zohľadňovať stále aritmetickejšie odôvodnenia opatrení nestala zámienkou na opätovné spochybňovanie časti politiky EÚ voči najvzdialenejším regiónom alebo na odradenie inštitucionálnych a hospodárskych aktérov v najvzdialenejších regiónoch tým, že sa im stanovia len ťažko splniteľné podmienky;

11. ľutuje nezáujem GR pre obchod o zohľadnenie špecifík najvzdialenejších regiónov pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v hľadaní kompromisov, aby bolo možné zohľadniť záujmy dotknutých najvzdialenejších regiónov v rámci konečných dohôd, ktoré budú uzavreté s krajinami AKT;

12. žiada Komisiu, aby predložila dôkaz reálneho úmyslu podpory regionálnej integrácie najvzdialenejšie regiónov, aby bola skutočne konzistentná s akčným plánom širšieho susedstva, ktorý prisľúbila v roku 2004;

13. je znepokojený niektorými opatreniami, ktoré Komisia navrhuje v odvetví dopravy, najmä hodnotením špecifických potrieb a zohľadnením externých faktorov životného prostredia; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k najvzdialenejším regiónom v tejto problematike, najmä pokiaľ ide o zahrnutie civilného letectva do európskeho systému obchodovania s emisiami, aby nebolo ovplyvnené úsilie o kompenzáciu nedostatočnej dostupnosti týchto regiónov;

14. zastáva názor, že zásahy Spoločenstva musia pôsobiť ako katalyzátor iniciatív rozvoja v rámci verejno-súkromných partnerstiev v najvzdialenejších regiónoch, ktoré by využili výhody a know-how v oblastiach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie, mobilita študentov, výskum v oblasti klímy a krízový manažment;

15  pripomína, že mnohé opatrenia a programy, v ktorých treba pokračovať a ktoré treba iniciovať v záujme najvzdialenejších regiónov, môžu výrazne prispieť k stanoveným prioritám Spoločenstva a medzinárodným prioritám, najmä v oblasti otepľovania klímy, ochrany biodiverzity, obnoviteľných zdrojov energie, zdravotníctva v rozvojových krajinách, výživy, diverzifikácie hospodárskych a výrobných činností; víta predovšetkým zavedenie programu NETBIUM, ktorý je pozoruhodným príkladom potenciálu najvzdialenejších regiónov v oblasti vedeckého výskumu; kladie si však otázky v súvislosti so skutočnosťou, že navzdory množstvu realizovaných projektov a šírke potenciálu týchto regiónov je ich začlenenie do Európskeho výskumného priestoru (EVP) naďalej nedostatočné;

Diskusia o budúcnosti stratégie Únie pre najvzdialenejšie regióny

16 víta iniciatívu Komisie otvoriť diskusiu o budúcnosti stratégie pre najvzdialenejšie regióny vo forme verejnej konzultácie, ktorej výsledky prispejú k vypracovaniu nového návrhu do roku 2009;

17. trvá však na tom, aby sa diskusia neobmedzovala len na uvedené problematiky (zmena klímy; demografické zmeny a riadenie migračných tokov, poľnohospodárstvo, námorná politika), hoci tieto témy sa v žiadnom prípade nemôžu obísť a domnieva sa, že diskusia by mala nutne zahŕňať aj implementáciu lisabonskej stratégie na najvzdialenejšie regióny;

18. naliehavo žiada, aby sa význam článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES (budúce články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), základu politiky Únie v najvzdialenejších regiónoch a pilier významu, ktorý mu prisudzujú útvary Komisie, odrazil v programe diskusií a dosiahol také právne, inštitucionálne a politické postavenie, aké si zaslúži;

19. zdôrazňuje význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, a to najmä v oblastiach leteckej a námornej dopravy, pôšt, energetiky a komunikácií;

20. žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia, ktoré prispejú k boju proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a rozdielom v rozdeľovaní príjmov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú najväčšie v EÚ;

21. žiada Komisiu o podporenie členských štátov, ktoré majú v úmysle uplatniť premosťujúce ustanovenie článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

22. domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny predstavujú pre Úniu v rámci aktuálneho uvažovania o klimatických výkyvoch vhodnú príležitosť na sledovanie rizík, prevenciu škôd, reagovanie na katastrofy a ochranu ekosystémov; v tejto súvislosti žiada Radu, aby čo najskôr prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení FSEÚ, ktorý sa výslovne zameriava na osobitosti najvzdialenejších oblastí; takisto si želá, aby sa návrhy Komisie s cieľom posilniť schopnosť EÚ reagovať v prípade katastrof opierali o znalecké posudky spojené s geografickou polohou týchto regiónov;

23. želá si, aby sa v rámci budúcej spoločnej imigračnej politiky venovala osobitná pozornosť situácii najvzdialenejších regiónov, ktoré sú všetky vonkajšou hranicou Únie, sú obklopené menej zvýhodnenými tretími krajinami, podliehajú veľmi silnému migračnému tlaku, ktorý spolu s demografickým rastom, ktorý ešte často vysoko prevyšuje priemer Spoločenstva, spôsobuje znepokojivé hospodárske a sociálne napätie v týchto regiónoch;

24. žiada, aby sa podpora poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov zo strany Spoločenstva, ktorá sa spomína stručnejšie než iné témy, stala predmetom hlbších úvah o zistení skutočných výziev, potrebe rozvoja smerom k miestnej sebestačnosti, úrovni príjmov poľnohospodárov, pomoci organizáciám výrobcov na podporu predaja ich výrobkov, význame aspektov životného prostredia a zohľadnení dôsledkov otvorenia hospodárstva v nadväznosti na dohody o hospodárskom partnerstve a budúce dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, o voľnom obchode s viacerými regiónmi Latinskej Ameriky;

25. zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia mať kľúčové miesto v námornej politike Únie, a naliehavo žiada, aby sa diskusia na túto tému zamerala predovšetkým na úlohu, ktorú môžu tieto regióny zohrávať v oblasti trvalo udržateľného využívania morí, oceánov a pobrežných oblastí, ako aj v oblasti medzinárodnej námornej správy;

26. žiada Komisiu, Radu a ostatné dotknuté inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že Spoločenstvo bude účinne a primerane financovať stratégiu Únie na podporu najvzdialenejších regiónov a že sa budú kompenzovať nevýhody spojené s ich okrajovou polohou;

27. odporúča, aby sa prostriedky na prekonanie ťažkostí v súvislosti s malou veľkosťou miestnych trhov, stále otvorenejšie prostredie hospodárskej súťaže, ťažký prístup na trhy na európskej pevnine alebo v príslušnej zemepisnej zóne, zlepšenie koordinácie financovania EFRR/ERF a EFRR/DCI pri projektoch spolupráce so susednými krajinami, stali tiež dôležitými témami, o ktorých je potrebné uvažovať, rovnako ako efektívna účasť najvzdialenejších regiónov na európskych politikách inovácie a v boji proti digitálnej bariére, a aby sa zaručil celkový prístup obyvateľov z týchto regiónov k médiám a informačným a komunikačným prostriedkom prostredníctvom nových technológií, ako je napríklad vysokorýchlostné pripojenie k internetu;

28. naliehavo žiada, aby partnerstvo, ktoré je nevyhnutným predpokladom úspechu diskusie, nebolo obmedzené na európske, národné a miestne verejné inštitúcie, alebo aby tak ako v minulosti, poskytovalo príležitosť zapojiť do diskusie celú hospodársku sieť najvzdialenejších regiónov, reprezentovanú štruktúrovanými organizáciami, ktoré každodenne pociťujú účinky politík Spoločenstva v praxi; žiada, aby po partnerskej konferencii, ktorá sa uskutočni 14. a 15. mája 2008 v Bruseli, Komisia urýchlene zverejnila nové oznámenie o pokrokoch, ktoré sa dosiahli v rámci diskusie;

29. domnieva sa, že zhodnotenie osobitných predností najvzdialenejších regiónov ako strategických postov EÚ mimo európskeho kontinentu je najlepšou stratégiou, ktorá je schopná zabezpečiť endogénny a trvalo udržateľný rozvoj týchto najvzdialenejších oblastí, predovšetkým prostredníctvom cestovného ruchu zahŕňajúceho všetko bohatstvo ich histórie a kultúrneho, umeleckého a architektonického dedičstva, ktoré je Únia povinná chrániť;

°

°    °

30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, národným, regionálnym a miestnym orgánom najvzdialenejších regiónov, ako aj úradujúcemu predsedovi Konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Právne uznanie najvzdialenejších regiónov (NR) Európskej únie, ktoré sa uskutočňovalo postupne a s oneskorením, je zakotvené v čl. 299 ods.2 Zmluvy o ES.

V prípade regiónov, ako sú Azory, Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Madeira, Martinique a Réunion, sa politiky Spoločenstva môžu vzhľadom na ich početné osobitosti prispôsobovať, aby podporili začlenenie týchto regiónov do európskeho priestoru.

Článok 299 a článok 311a Lisabonskej zmluvy, ktoré nahradia článok 299 odsek 2, zaradili do zoznamu ostrovy Svätý Martin a Svätý Bartolomej, ktoré sa po správnej a politickej stránke oddelili od Gaudeloupu. Tieto správne celky sa tak stanú novými najvzdialenejšími regiónmi .

Problematika najvzdialenejších regiónov prekračuje rámec ich zaostávania v oblasti hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja. Predstavuje aj politickú výzvu. Tieto regióny sa v niektorých prípadoch slobodne rozhodli stať sa integrálnou súčasťou EÚ a preto ich nesmieme sklamať. Dodávajú Európskej únii svetový rozmer a sú vysunutými miestami v styku s inými významnými hospodárskymi zoskupeniami.

Cieľom oznámenia Komisie je predložiť hodnotenie posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny, ktoré sa začalo v roku 2004, predstaviť činnosti, ktoré sa dodnes uskutočňujú v druhej etape tzv. dozrievania, a pripraviť diskusiu o budúcnosti tejto stratégie.

Výsledky posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny

Komisia hodnotí prvú etapu posilneného partnerstva veľmi pozitívne: v prospech najvzdialenejších regiónov sa prijali mnohé opatrenia Spoločenstva celoplošného a doplnkového charakteru, ktoré prispievajú k zlepšeniu hospodárskej a sociálnej situácie týchto regiónov.

Tri zložky posilneného partnerstva (odbúravanie nízkeho stupňa prístupnosti, zlepšenie konkurencieschopnosti a regionálna integrácia) sú stále aktuálne, pretože optimálnym spôsobom zodpovedajú prioritám najvzdialenejších regiónov.

Spravodajkyňa sa domnieva, že hodnotenie je prehnane pozitívne, alebo aspoň jednostranné. Dosiahnutý výsledok, ak aj vychádza z dobrého úmyslu, má viacero podôb a v oznámení sa, bohužiaľ, na žiadnom mieste neodrazili ťažkosti, ktoré sa v niektorých oblastiach vyskytovali v teréne.

Etapa dozrievania posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny

Komisia sa domnieva, že stratégia v prospech najvzdialenejších regiónov musí vstúpiť do druhej etapy tzv. dozrievania, najmä pokiaľ ide o úsilie koordinácie EFRR a ERF, integrácie najvzdialenejších regiónov do európskeho výskumného priestoru alebo prispôsobenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu potrebám miestnych trhov.

Preto vyžaduje, aby sa každá zložka prehĺbila prijatím alebo zavedením tridsiatich doplnkových opatrení.

Najcitlivejším z nich je vypracovanie usmernení na hodnotenie vyčísliteľných dôsledkov osobitných hendikepov na NR.

Všetci partneri síce uznávajú potrebu metodiky na vyčíslenie zvýšených nákladov spôsobených prílišnou vzdialenosťou, spravodajkyňa ale nabáda Európsky parlament k opatrnosti, aby nedošlo k umelému oslabeniu opatrenia, ktoré majú mať priaznivé účinky na NR.

Príliš systematická metodika by bola neúmerná a nezohľadnila by osobitosti jednotlivých najvzdialenejších regiónov, ktoré v niektorých prípadoch nemajú v kontinentálnej Európe obdobu.

Aj keď dôležitosť hodnotenia politík a nástrojov Spoločenstva neustále rastie a hodnotenie je založené na jasnej zásade správneho riadenia európskych fondov, nemalo by spôsobiť všeobecné spochybnenie činnosti Únie v prospech najvzdialenejších regiónov .

Metodológia musí, zároveň, dodržiavať zásadu proporcionality a nesmie vytvárať nepotrebné štatistické nástroje, ktoré by mohli byť veľmi nákladné a pritom mali len obmedzenú účinnosť.

Budúcnosť stratégie pre NR

Komisia začala diskusiu o budúcnosti stratégie, pričom zdôraznila štyri otázky: zmeny klímy, demografické zmeny a riadenie migrácie, poľnohospodárstvo a námornú politiku.

Výsledky verejnej konzultácie pomôžu pri vypracovaní nového oznámenia o budúcnosti partnerstva s NR. Európsky parlament berie na seba zodpovednosť v tejto oblasti a vyjadruje svoj záujem o túto úvahu prostredníctvom tejto správy.

Spravodajkyňa víta iniciatívu Komisie, ale domnieva sa, že zvolené témy nepokrývajú všetky dôležité problémy najvzdialenejších regiónov, čím vzniká riziko, že sa zníži účinok budúcej stratégie.

Rozsah pôsobnosti článku 299 odsek 2 (neskôr článkov 299 a 311a Lisabonskej zmluvy), zachovanie tradičného poľnohospodárstva, posilnená rozvojová podpora štruktúrovaných sektorov, ktorými sú odvetvie cukrovej trstiny – rumu a banánov, otázka štátnej pomoci, zachovanie osobitných daňových systémov, kritériá hodnotenia opatrení, kompenzácia zvýšených nákladov a zhodnotenie predností a iné, to sú námety na úvahy, ktoré podľa spravodajkyne nemožno obísť.

Článok 311a odsek 6 uvádza nové ustanovenie umožňujúce niektorým zámorským krajinám a územiam (ZKÚ) stať sa NR na základe rozhodnutia Európskej rady. Spravodajkyňa si želá, aby sa Komisia spolu s príslušnými členskými štátmi začala čo najskôr podieľať na plánovaných zmenách, aby sa uľahčil prechod týchto správnych celkov na nový štatút.

Záver

Cieľom tejto iniciatívnej správy je zabezpečiť podmienky hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov a tým zabezpečiť zámorskému obyvateľstvu skutočnú prosperitu, posilniť konkurencieschopnosť ich podnikov a ich území, presadiť presvedčenie, že budúcnosť Európy sa viaže aj na vzdialené územia.

Je tiež potrebné posilniť myšlienku o využívaní platných pravidiel v čo najširšom meradle tým, že sa uvedú do činnosti najvhodnejšie nástroje na riešenie konkrétnych problémov najvzdialenejších regiónov a v prípade potreby sa udelia výnimky prispôsobené danej regionálnej realite bez toho, aby to ohrozovalo všeobecné záujmy Spoločenstva.

Po predchádzajúcich etapách dobiehania v oblasti štrukturalizácie musí nová generácia európskych programov urobiť prípravné kroky pre vstup potrebnej diverzifikácie najvzdialenejších hospodárstiev a neuspokojiť sa s výdobytkami dosiahnutými v oblasti rozvoja prevažne vďaka Európskej únii.

Zhodnotenie osobitných predností najvzdialenejších regiónov predstavuje jedinú stratégiu schopnú zabezpečiť vnútorný a trvalo udržateľný rozvoj najvzdialenejších oblastí: už nejde len o udržiavanie, zachovanie a ochranu, ale o zvyšovanie príťažlivosti, usporiadanie a o spoluprácu.

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO (14.4.2008)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky
(2008/2010(INI))Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pedro Guerreiro

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže napriek konštatovanému zlepšeniu sú naďalej potrebné nové investície pre zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov v odvetví rybolovu, infraštruktúry a zariadení v prístavoch na podporu rybolovu a na obnovu a modernizáciu loďstva najvzdialenejších regiónov,

B.   keďže loďstvo tvoria väčšinou zastarané plavidlá, ktoré sú v niektorých najvzdialenejších regiónoch niekedy staršie ako tridsať rokov a keďže ukončenie poskytovania podpory Spoločenstva na obnovu loďstva bude pre ne predstavovať nevýhodu pri dobiehaní ich zaostávania v porovnaní so štruktúru loďstva európskeho kontinentu,

C.  keďže najvzdialenejšie regióny sú v sociálno-hospodárskej oblasti závislé od svojich rybolovných zdrojov vo výlučných hospodárskych zónach (VHZ) a keďže ich oblasti rybolovu sú z biologického hľadiska veľmi zraniteľné,

1.   zdôrazňuje význam odvetvia rybolovu vzhľadom na sociálno-hospodársku situáciu, zamestnanosť a podporu hospodárskej a sociálnej kohézie najvzdialenejších regiónov, v ktorých hospodárstvo podlieha neustálemu štrukturálnemu tlaku a má len málo možností na diverzifikáciu;

2.   domnieva sa, že Komisia bude musieť rybárskemu loďstvu najvzdialenejších regiónov zaručiť pozitívnu diskrimináciu pri prístupe k rybolovným zdrojom nachádzajúcim sa pri ich pobrežiach, a venovať osobitnú pozornosť zachovaniu trvalo udržateľného rybolovu v malom rozsahu;

3.   považuje za potrebné zachovať a posilniť pomoc Spoločenstva poskytovanú odvetviam rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, najmä program na kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku okrajovej polohy týchto oblastí, a súvisia s odbytom daných výrobkov rybolovu v niektorých najvzdialenejších regiónoch (rybolov podľa POSEI); v tomto zmysle bráni myšlienku, že tento program by sa nemal časovo obmedziť, pretože okrajová poloha týchto regiónov je trvalá, a oceňuje zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre tento program z rozpočtu Spoločenstva na rok 2008;

4.   považuje za potrebné podniknúť nové, účinnejšie a nezávislejšie opatrenia pre kritériá časového obmedzenia alebo vývoja bohatstva, ktorého príčinou by boli konjunkturálne alebo umelé podmienky s cieľom podporiť schopnosť najvzdialenejších regiónov čeliť stálym štrukturálnym tlakom a nevýhodám, ktorým podliehajú najmä v odvetví rybolovu;

5.   žiada Komisiu, aby so zreteľom na osobitosti a rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a vzhľadom na úlohu, ktoré tieto regióny zohrávajú v integrovanej európskej námornej politike, zahrnula do svojho plánu pomoci podporné opatrenia pre odvetvia rybolovu v týchto oblastiach, ktoré sa týkajú najmä týchto bodov:

- označenie oblasti zodpovedajúcej výlučným hospodárskym zónam najvzdialenejších regiónov ako „zóny s výlučným prístupom“ s cieľom zaručiť životaschopnosť morských ekosystémov, rybolovných činností a príslušných miestnych komunít;

- vedecké posúdenie potenciálu týchto vodstiev vzhľadom na morské zdroje a v súlade so zásadou obozretnosti vymedzenej v spoločnej rybolovnej politike, pridelenie priľahlej výlučné hospodárskej zóny najvzdialenejším regiónom pre ich príslušné miestne loďstvo;

- v súlade so zásadou relatívnej stability, posúdenie sociálno-hospodárskeho vplyvu, ktorý by predstavovali zvýšená intenzita rybolovu a využívanie niektorých zariadení na plavidlách s vyššou kapacitou v priľahlých výlučne hospodárskych zónach (VHZ) v najvzdialenejších regiónoch, na trvalo udržateľný charakter príslušných miestnych komunít;

- zaručenie pomoci Spoločenstva na obnovu a modernizáciu rybárskeho loďstva najvzdialenejších regiónov, najmä loďstva pre rybolov v malom rozsahu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie podmienok ochrany rýb a pracovných podmienok, ako aj podmienok bezpečnosti pracovníkov v odvetví rybolovu v najvzdialenejších regiónoch;

- posilnenie pomoci Spoločenstva pre vedecký výskum v oblasti rybolovu a zbieranie informácií, ktoré majú umožniť podporiť ochranu a obnovu rybolovných zdrojov a biodiverzitu najvzdialenejších regiónov, najmä uznaním osobitosti týchto regiónov v rámci programov spojených so siedmim rámcovým programom pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie;

- zlepšenie rybolovných zariadení a zákaz používania rybolovných zariadení, ktoré ničia morské ekosystémy;

- zavedenie sociálno-hospodárskych opatrení za účelom kompenzácie rybárov za vplyv dobrovoľných alebo nedobrovoľných opatrení na ochranu rybolovných zdrojov;

- vypracovanie programu Spoločenstva na podporu drobného pobrežného rybolovu, ktorý bude zohľadňovať jeho osobitosti a sociálno-hospodársky význam, ktorý predstavuje v týchto regiónoch; 

- pomoc pri odbornej príprave a kvalifikácii, zlepšovaní pracovných podmienok (vrátane hygienických, bezpečnostných podmienok a pohodlia) a pri hospodárskej situácii rybárov na podporu omladzovania tohto odvetvia;

- posilnenie pomoci pri transformácii, uvádzaní na trh a podpore rybolovných výrobkov z najvzdialenejších regiónov;

- modernizácia a vytváranie infraštruktúry a prístavných zariadení na podporu rybolovu, ktoré sú v súčasnosti nepostačujúce a nezodpovedajú potrebám odvetvia rybolovu v niektorých najvzdialenejších regiónoch;

- posilnenie pomoci pre trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry a produkcie akvakultúry podľa osobitosti každého z najvzdialenejších regiónov;

- pomoc pri zavádzaní a modernizácii vlastných prostriedkov na prevenciu, záchranu, dohľad, overovanie a kontrolu, ktorá musí zohľadňovať veľkú rozlohu výlučných hospodárskych zón, boj proti nelegálnemu rybolovu, posilnenie námornej bezpečnosti a zachovanie morského prostredia;

6.   víta zriadenie ostrovného oddelenia v regionálnej poradnej rade pre juhozápadné vody, ktoré sa bude môcť objektívnejšie zaoberať špecifickými loviskami v najvzdialenejších regiónoch.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.4.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Luis Manuel Capoulas Santos, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Pedro Guerreiro, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Willi Piecyk, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ole Christensen, Josu Ortuondo Larrea, Raül Romeva i Rueda, Thomas Wise
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Ilda Figueiredo, Willem Schuth

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	8.4.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Antonio De Blasio, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Pedro Guerreiro, Gábor Harangozó, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Vladimír Železný
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bernadette Bourzai, Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Madeleine Jouye de Grandmaison, Ramona Nicole Mănescu, Ljudmila Novak, Mirosław Mariusz Piotrowski, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Manfred Weber
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Paul Gauzès, Manuel Medina Ortega, Jacques Toubon