SPRÁVA o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)

17.4.2008 - (2007/2202(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Elizabeth Lynne

Postup : 2007/2202(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0159/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)

(2007/2202(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia (KOM(2005)0224),

–    so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES,

–    so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[1],

–    so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[2],

–   so zreteľom oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (KOM(2006)0643),

–    so zreteľom na správu Komisie o tvorbe antidiskriminačného práva v Európe: porovnanie 25 členských štátov z júla 2007,

–    so zreteľom na správy jednotlivých členských štátov o uplatňovaní právnych predpisov proti diskriminácii a tematické správy, ktoré vypracovala sieť právnych odborníkov v oblasti nediskriminácie zriadená Komisiou na podporu vlastnej činnosti s cieľom poskytovať nezávislé informácie a poradenstvo týkajúce sa príslušného vývoja v členských štátoch,

–    so zreteľom na Medzinárodného dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokol č. 12,

–   so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer zameraný na diskrimináciu v Európskej únii, ktorý uskutočnila Komisia v januári 2007,

–   so zreteľom na vyhlásenie roku 2007 za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých a roku 2008 za Európsky rok dialógu medzi kultúrami,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6‑0159/2008),

A.  keďže článok 6 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom a keďže je dôležité, aby politické vyhlásenia o boji proti diskriminácii vždy sprevádzal postupný rozvoj a úplné a správne vykonávanie politických opatrení a právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o smernice, ktorými sa zakazuje diskriminácia, a o projekty na podporu rovnosti,

B.   keďže článok 6 Zmluvy o EÚ tiež ustanovuje, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, a keďže podpora rovnosti a nediskriminácie v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES by mala byť prioritou právnych predpisov a politík Európskej únie,

C. keďže zamestnanosť je jednou zo základných podmienok sociálneho začlenenia, ale keďže nezamestnanosť mnohých skupín, najmä žien, migrantov, zdravotne postihnutých ľudí, etnických menšín, starších a mladších ľudí a osôb s ojedinelou alebo neuznanou kvalifikáciou zostáva neprijateľne vysoká; keďže nezamestnanosť osôb trpiacich viacnásobnou diskrimináciou je dokonca vyššia,

D. keďže právne predpisy Spoločenstva v súčasnosti nepokrývajú diskrimináciu vo väčšine oblastí, ktoré spadajú pod právomoc Spoločenstva, a keďže smernica 2000/78/ES a smernica 2000/43/ES poskytujú rôznu úroveň ochrany, čo je príčinou medzier v ochrane proti diskriminácii, ktoré majú vplyv na zamestnanosť,

E.   keďže prieskum Komisie týkajúci sa tvorby antidiskriminačných právnych predpisov v Európe potvrdzuje, že na úrovni členských štátov existuje zmes právnych predpisov, ktoré rôznym spôsobom chránia proti diskriminácii a ktorým často chýba spoločná metodika uplatňovania, čo viedlo k nedostatočnému súladu pri uplatňovaní existujúcich smerníc a k situácii, keď si ľudia nie sú dostatočne vedomí svojich práv,

F.  keďže nejednotná realizácia politiky nediskriminácie členskými štátmi prispieva k praktickému neuplatňovaniu smerníc Spoločenstva, ktoré zakazujú diskrimináciu, ako sa uvádza v správach napr. európskej skupiny odborníkov pre boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní: právne predpisy 15 členských štátov EÚ,

G. keďže Rada vo svojom uznesení o nadviazaní na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007)[3] z 26. novembra 2007 vyzvala členské štáty a Komisiu, aby v súlade so svojimi právomocami zachovali a posilnili zohľadňovanie otázok zdravotného postihnutia vo všetkých relevantných politikách,

H. keďže Komisia preto oprávnene začala konanie proti niekoľkým členským štátom a v prípade potreby v tom bude musieť pokračovať,

1.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej legislatívnej praxi riadne zohľadnili rôzne príčiny diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

2.  pripomína, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES obsahujú minimálne požiadavky a mali by byť základom komplexnejšej politiky Spoločenstva v oblasti boja proti diskriminácii;

3.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami pri transpozícii a uplatňovaní smernice 2000/43/ES a smernice 2000/78/ES zo strany niektorých členských štátov a nad nedostatkom informovania občanov EÚ o možných opravných prostriedkoch v prípade diskriminácie;

4.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smerniciach 2000/43/ES a 2000/78/ES sa nevenuje pozornosť rozdielom v diskriminačnom zaobchádzaní založenom na fyzických kritériách ako výška či vzhľad, najmä vo vzťahu k získavaniu zamestnania, pri ktorom neexistuje priama súvislosť medzi týmito fyzickými vlastnosťami a požadovanými schopnosťami na výkon príslušnej práce;

5.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES sa budú po transpozícii všetkých ich ustanovení v plnej miere, správne a účinne transponovať a zodpovedajúco uplatňovať a že všetky výnimky budú v súlade s ich ustanoveniami objektívne zdôvodnené;

6.  vyzýva príslušné orgány EÚ a vnútroštátne a miestne orgány, aby zlepšili koordináciu pri uplatňovaní smerníc; požaduje jednotný prístup k boju proti diskriminácii, ktorý bude zahŕňať a zároveň zohľadňovať všetky dôvody diskriminácie;

7.  zdôrazňuje, že verejné orgány musia prostredníctvom svojich politík, poskytovaním služieb a postupovaním pri zamestnávaní zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore rovnosti a prevencii diskriminácie;

8.   žiada Komisiu, aby sa zaviazala, že dôkladne preskúma uplatňovanie smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES a že vydá výkladové usmernenia k ich uplatňovaniu s cieľom zabezpečiť úplné a správne uplatňovanie členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým posúdila spôsob, akým si členské štáty pri transpozícii smernice 2000/78/ES do vnútroštátneho práva vykladali výnimky uvedené v článkoch 6 a 8; pripomína, že uplatňovanie oboch smerníc si vyžaduje celý rad mechanizmov a stratégií vrátane súladu s právnymi predpismi, aktívnej účasti a presadzovania, ako aj efektívnu výmenu osvedčených postupov;

9.   naliehavo žiada, aby sankcie za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijaté v súlade s transpozíciou smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES boli účinné, primerané a odradzujúce;

10. naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo monitorovala transpozíciu smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, ako aj súlad s právnymi predpismi vyplývajúcimi z ich transpozície, a aby pokračovala vo vyvíjaní tlaku na členské štáty prostredníctvom konaní o porušení predpisov a neplnení povinností, aby dodržiavali svoje právne záväzky a úplne a čo najskôr transponovali tieto smernice; je presvedčený, že príslušný výbor Parlamentu by sa mal podieľať na prebiehajúcom sledovaní toho, ako členské štáty plnia svoje povinnosti vyplývajúce z týchto smerníc;

11. požaduje výročné hodnotenie uplatňovania smerníc členskými štátmi ako súčasť otvorenej metódy koordinácie a rozšírenú revíziu uplatňovania takýchto právnych predpisov každých 5 rokov ako súčasť sociálneho programu; je presvedčený, že na tomto výročnom hodnotení by sa mali zúčastňovať príslušné nezávislé orgány, ktoré sa zaoberajú otázkami nediskriminácie vrátane siete právnych odborníkov, ktorú zriadila Komisia, a mimovládne organizácie zastupujúce potenciálne obete diskriminácie a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie možností mimovládnych organizácií, aby mohli poskytovať informácie a podporu obetiam a konštruktívne prispievať k výročnému hodnoteniu;

12. je presvedčený, že chýbajúce ustanovenie v smernici 2000/78/ES, ktoré by určovalo potrebu širšieho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie, vyradilo niektoré kategórie zdravotne postihnutých osôb z právnej ochrany tejto smernice; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby sa urýchlene dohodli na takejto širokej definícii zdravotného postihnutia, ktorá by mohla vychádzať z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom uľahčiť harmonizáciu právnych predpisov zameraných proti diskriminácii;

13. je presvedčený, že nestanovenie lehoty na začatie súdneho konania vo veci diskriminácie viedlo v niektorých členských štátoch k stanoveniu veľmi krátkych lehôt, čo môže obetiam zabrániť, aby podali žalobu;

14. je presvedčený, že výnimky súvisiace s rodinným stavom v smernici 2000/78/ES obmedzili ochranu proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie, ktorú poskytuje táto smernica;

15. naliehavo žiada členské štáty, aby účinnejším spôsobom presadzovali uplatňovanie práv občanov EÚ na základe smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, a nalieha na Komisiu, členské štáty, odborové organizácie, zamestnávateľov, ako aj vládne a mimovládne zúčastnené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zlepšenie informovanosti o právach vyplývajúcich z týchto smerníc a zabezpečili, aby mali obete diskriminácie prístup k rôznym formám advokátskej podpory a mohli tak účinne uplatňovať svoje práva vyplývajúce z týchto smerníc; konštatuje, že náročná úloha postaviť sa proti páchateľovi diskriminácie často spočíva na pleciach jednotlivca, mnohokrát bez pomoci akéhokoľvek verejného orgánu, ako aj bez prístupu k právnej pomoci; nalieha na členské štáty, aby umožnili príslušným nezávislým orgánom poskytovať účinnú pomoc obetiam diskriminácie;

16.  je znepokojený nízkou úrovňou informovanosti občanov členských štátov o právnych predpisoch zameraných proti diskriminácii a vyzýva Komisiu, členské štáty, odborové zväzy a zamestnávateľov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zvýšenie tejto úrovne informovanosti; pripomína, že uvedené smernice ukladajú členským štátom povinnosť informovať verejnosť všetkými vhodnými prostriedkami o ich príslušných ustanoveniach;

17. odporúča, aby členské štáty vykonali nezávislé preskúmanie preventívnych a odškodňovacích opatrení proti diskriminácii a účinnosti ochrany pred neoprávneným prenasledovaním a zabezpečili primerané financovanie verejnoprávnych a neverejnoprávnych orgánov, ktoré sa zúčastňujú na prevencii diskriminácie a ktoré poskytujú podporu obetiam diskriminácie; odporúča tiež, aby Komisia do svojho priebežného monitorovania zahrnula vzájomné hodnotenia;

18. odporúča, aby členské štáty poskytli svojim orgánom, ktoré zodpovedajú za presadzovanie zásady rovnosti, primerané finančné prostriedky a právomoci, aby si mohli účinne a nezávisle plniť povinnosti vrátane poskytovania fundovaných poznatkov o všetkých formách diskriminácie a zodpovedajúcej pomoci jej obetiam; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že pôsobnosť týchto orgánov sa bude vzťahovať na všetky formy diskriminácie, a vyzýva Komisiu, aby stanovila normy monitorovania a zabezpečila efektívnosť a nezávislosť týchto orgánov;

19. odporúča, aby členské štáty a Komisia poskytli primerané finančné prostriedky a právomoci tým mimovládnym organizáciám, ktoré zastupujú diskriminované skupiny a ktoré občanom poskytujú informácie a právnu pomoc v prípadoch diskriminácie;

20. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými sociálnymi partnermi na monitorovaní správneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;

21. zdôrazňuje, že členské štáty by mali za každých okolností zabezpečiť, aby bola obetiam diskriminácie automaticky poskytnutá pomoc pri súdnych konaniach, a to v prípade potreby aj z verejných finančných prostriedkov prostredníctvom vnútroštátnych systémov právnej pomoci;

22. vyzýva Komisiu, aby prakticky a účinne podporila prijímanie opatrení v členských štátoch v rámci programu Progress a z Európskeho sociálneho fondu na podporu programov zameraných na rovnaké príležitosti a odstránenie diskriminácie;

23. odporúča, aby členské štáty splnomocnili združenia, organizácie a ďalšie právnické osoby na účasť na súdnych konaniach vrátane účasti v mene alebo na podporu obete s cieľom poskytovať účinnejšiu úroveň ochrany;

24. naliehavo žiada vlády členských štátov, aby v rámci politiky zamestnanosti a sociálneho začleňovania zabezpečili rovnaké zaobchádzanie a príležitosti a aby sa predovšetkým zaoberali odstraňovaním závažných prekážok, ktoré spôsobuje diskriminácia pri prijímaní nových pracovníkov;

25. odporúča, aby členské štáty zabezpečili možnosť účasti združení, organizácií a ďalších právnických osôb na všetkých súdnych konaniach v mene jedného alebo viacerých sťažovateľov s cieľom uplatniť uvedené smernice;

26. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Komisiou pravidelne zbierali, zhromažďovali a uverejňovali komplexné, presné, porovnateľné, spoľahlivé a osobitné štatistiky týkajúce sa diskriminácie a zverejňovali ich tak, aby ich verejnosť mohla bez problémov pochopiť a aby umožňovali účinnejšiu výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby na to boli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, a že je dôležité rozvíjať spôsoby zhromažďovania údajov o diskriminácii v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov;

27. požaduje vytvorenie vnútroštátnych integrovaných akčných plánov boja proti všetkým formám diskriminácie;

28. víta záujem Komisie o zbieranie údajov o rovnosti vrátane uverejnenia európskej príručky takýchto údajov; žiada Komisiu, aby pozorne preskúmala rozličné právne otázky a parametre týkajúce sa zberu údajov a predložila návrhy na zlepšenie zaznamenávania prípadov diskriminácie a zvážila spoločné normy zberu údajov; odporúča, aby Komisia pokračovala v poskytovaní právneho vzdelávania pre sudcov, právnikov, odborové zväzy a mimovládne organizácie s cieľom zvýšiť dlhodobý vplyv uvedených smerníc a aby sa viac venovala výskumu a analýzam vplyvu právnych predpisov, ktorými sa transponujú;

29. víta záujem Komisie o otázku viacnásobnej diskriminácie vrátane začatia štúdie o tejto problematike; vyzýva Komisiu, aby prijala vyváženú širokú koncepciu pre oblasť viacnásobnej diskriminácie a aby preskúmala a poskytla údaje o tejto problematike a zločinoch z nenávisti; vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich právnych predpisov prijatých na základe článku 13 Zmluvy o ES zahrnula ustanovenia určené výslovne na boj proti viacnásobnej diskriminácii, ktoré sa môžu uplatniť na základe jedného dôvodu alebo kombinácie viacerých dôvodov;

30. zdôrazňuje význam spolupráce skupín, ktoré sa zapájajú do boja proti diskriminácii na celoeurópskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

31. vyzýva členské štáty, aby vykonali revíziu svojich vnútroštátnych právnych predpisov a zvážili zrušenie právnych aktov, ktoré nie sú zlučiteľné s článkom 13 Zmluvy o ES;

32. považuje smernicu 2000/43/ES za základ, na ktorom by sa dal postaviť komplexný antidiskriminačný rámec opatrení týkajúcich sa zákazu diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu; zdôrazňuje však, že sa musí prihliadať na zistené problematické stránky veci a na ťažkosti členských štátov pri účinnom transponovaní a uplatňovaní ustanovení uvedenej smernice;

33. zdôrazňuje, že Komisia musí vypracovať spoločnú definíciu „pozitívnych opatrení“ platnú v celej EÚ, alebo aspoň sa snažiť o uzavretie konsenzu o nej, ktorá ich význam a uplatňovanie v niektorých členských štátoch zbaví mýtov, najmä vzhľadom na účinnosť pozitívnych opatrení pri úspešnom potláčaní diskriminácie a dosahovaní rovnakých výsledkov v niektorých členských štátoch;

34. znovu zdôrazňuje, že z politického, sociálneho a právneho hľadiska je žiaduce, aby sa zrušila hierarchia ochrany proti jednotlivým príčinám diskriminácie; je hlboko presvedčený, že nemá význam stavať diskrimináciu mimo zákon v jednej oblasti a v inej proti nej nezakročiť, a preto víta zámer Komisie predložiť návrh komplexnej smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES, ako sa uvádza v jej pracovnom programe na rok 2008;

35. domnieva sa, že každá nová navrhnutá smernica určená na boj proti diskriminácii podľa článku 13 Zmluvy o ES musí zakázať všetky formy diskriminácie vrátane priamej a nepriamej diskriminácie vo všetkých oblastiach, na ktoré sa už vzťahujú smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES, diskriminácie zo strany združení a spolkov a diskriminácie spojenej s predpokladaným členstvom v chránenej skupine a s obťažovaním; je presvedčený, že za diskrimináciu by sa mal považovať aj pokyn na diskrimináciu osôb a že neodôvodnené neposkytnutie primeraných úprav podmienok by sa malo považovať za formu diskriminácie; je presvedčený, že uvedené smernice by mali presne stanoviť, že neexistuje hierarchia jednotlivých foriem diskriminácie a že proti všetkým treba postupovať rovnako účinným spôsobom; trvá na tom, aby každý novo navrhnutý právny predpis náležite zohľadňoval všetky špecifiká rozličných príslušných príčin diskriminácie;

36. je pevne presvedčený, že vecná pôsobnosť nového návrhu smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí byť široká a musí sa vzťahovať na všetky oblasti, ktoré spadajú do právomoci Spoločenstva, ako sú vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, sociálna ochrana vrátane sociálneho zabezpečenia, bývanie a zdravotná starostlivosť, zobrazovanie diskriminovaných skupín v médiách a reklame, fyzický prístup osôb so zdravotným postihnutím k informáciám, telekomunikáciám, elektronickej komunikácii, jednotlivým druhom dopravy a do verejných priestorov, sociálne výhody, prístup k tovaru a zásobovanie a prístup k verejným službám a ich poskytovanie; je ďalej presvedčený, že nová smernica by mala rozšíriť pôsobnosť smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky[4] tak, aby bola v súlade s ochranou proti diskriminácii iných skupín;

37. je hlboko presvedčený, že na účely boja proti diskriminácii sa musí vytvoriť komplexná koncepcia zvyšovania verejnej informovanosti, ktorá začína už v programoch na školách;

38. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako sa môžu do budúcich právnych predpisov vychádzajúcich z článku 13 začleniť ďalšie ustanovenia na podporu uplatňovania zásad nediskriminácie a rovnosti, ktoré nezávisia od sťažností jednotlivých obetí; je presvedčený, že v rámci tohto prieskumu by sa malo posúdiť, ako môžu budúce právne predpisy ukladať povinnosť prijímať pozitívne opatrenia a/alebo pozitívne povinnosti na podporu rovnosti a prepojiť povinnosti týkajúce sa nediskriminácie a rovnosti s vnútroštátnou politikou verejného obstarávania;

39. zastáva názor, že rozdiely v zaobchádzaní s ľuďmi na základe národnosti alebo jazyka, ktoré nie sú objektívne ani adekvátne odôvodnené legitímnym cieľom a nedosahujú sa vhodnými a potrebnými prostriedkami, môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v rozpore so smernicou 2000/43/ES;

40. domnieva sa, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd – najmä voľného pohybu osôb – a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti odporučila členským štátom zrevidovať ich prechodné ustanovenia upravujúce prístup na ich pracovné trhy s cieľom zmenšiť rozdiely medzi európskymi občanmi;

41. domnieva sa, že menšinové komunity, najmä rómska komunita, potrebujú osobitnú sociálnu ochranu, pretože problémy ako vykorisťovanie, diskriminácia a vylúčenie týkajúce sa oblastí vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, zamestnanosti a práv žien sa stali v ich prípade po rozšírení ešte akútnejšími;

42. odporúča, aby sa v súvislosti s prístupom znevýhodnených a rómskych detí k vzdelávaniu vysokej kvality, ako aj v súvislosti s ich neopodstatneným zaradením medzi postihnutých, venovala osobitná pozornosť boju proti všetkým formám diskriminácie, s ktorými sa možno stretnúť v oblasti vzdelávania;

43. zdôrazňuje, že právne predpisy sú účinné len vtedy, keď občania poznajú svoje práva a majú jednoduchý prístup k súdnictvu; preto je presvedčený, že nový návrh smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí upravovať aj opravné prostriedky a vymáhanie práva, a odporúča, aby členské štáty vytvorili jeden alebo viaceré nezávislé a efektívne orgány zodpovedné za presadzovanie rovnakého zaobchádzania a za boj proti rôznym formám diskriminácie, ktorých úlohou bude zaoberať sa všetkými príčinami diskriminácie podľa článku 13 a všetkými oblasťami, na ktoré sa vzťahuje smernica 76/207/EHS; je presvedčený, že do právomoci týchto orgánov by malo patriť poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie s cieľom umožniť im podávať sťažnosti na diskrimináciu, uskutočňovanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa uplatňovania antidiskriminačných právnych predpisov a vydávanie odporúčaní ku každej otázke vo veci diskriminácie;

44. požaduje, aby sa na všetky budúce právne predpisy na základe článku 13 Zmluvy o ES vzťahovala povinnosť konzultovať s mimovládnymi organizáciami, nezávislými orgánmi špecializovanými na rovnosť a reprezentatívnymi vnútroštátnymi organizáciami a zapojiť ich do procesu vypracúvania, transpozície a monitorovania uplatňovania týchto predpisov;

45. je presvedčený, že nová smernica by mala obsahovať požiadavku, aby členské štáty uplatňovali zohľadňovanie rovnosti v celom plánovaní, tvorení politiky a vývoji programov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, aby poskytovatelia služieb postupovali organizovane a systematicky vo veci rovnosti a aby sa prispôsobili a zaobchádzali osobitným spôsobom na zabezpečenie toho, aby príslušníci menšinových skupín, s ktorými sa nezaobchádza rovnocenným spôsobom, mohli získať prístup k poskytovaným službám a využívať ich;

46. so znepokojením berie na vedomie, že zatiaľ čo 19 členských štátov podpísalo protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, len 5 ho ratifikovalo;

47. požaduje, aby pokračoval proces podpisovania, uzatvárania a ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho opčného protokolu a pripomína, že po ratifikácii tohto dohovoru Spoločenstvom musí byť každý navrhovaný európsky antidiskriminačný právny predpis v plnom súlade s ním; pripomína Rade výzvu, ktorú adresovala Komisii počas neformálnej ministerskej konferencie o otázkach zdravotného postihnutia v júni 2007, aby začala s realizáciou európskej stratégie pre účinné uplatňovanie tohto dohovoru; vyzýva v rámci toho Komisiu, aby posúdila potrebu zmenu a doplnenie sekundárnych právnych predpisov Spoločenstva alebo prispôsobenie príslušných politík;

48. zdôrazňuje význam horizontálneho uplatňovania a zohľadňovania ustanovenia o nediskriminácii Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti, ktoré Európsku úniu zaväzuje k tomu, aby sa pri definovaní a realizácii svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, viery alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

49. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rovnaké príležitosti a nediskrimináciu v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, usmerneniach týkajúcich sa otvorenej metódy koordinácie sociálneho začleňovania, vnútroštátnych programoch reformy a predpisoch, ktorými sa riadia štrukturálne fondy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť, a najmä usmernenia týkajúce sa zamestnanosti, aby zabezpečili a zlepšili integráciu a viditeľnosť sociálneho rozmeru v budúcom cykle Lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že z dôvodu účinnosti musia byť politiky v oblasti rovnosti a nediskriminácie úzko prepojené s politikou sociálnych vecí a sociálni partneri pritom musia zohrávať dôležitú úlohu;

50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili všetku diskrimináciu na základe pracovnej zmluvy zabezpečením rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ochrany zdravia a bezpečnosti, ustanovení o pracovnej dobe a dobe na odpočinok, slobody združovania sa a zastúpenia, ochrany proti neoprávnenému prepusteniu zo zamestnania, kolektívneho vyjednávania, kolektívneho postupu; zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave, ako aj trvalej ochrany nadobudnutých práv prostredníctvom zohľadnenia dôb vzdelávania a odbornej prípravy, lepších možností starostlivosti, zachovania základných sociálnych práv, akými sú napr. dôchodkové práva, právo na odborné vzdelávanie a právo na nezamestnanecký príspevok v priebehu zmien zamestnania, pri zmene pracovnej zmluvy a pri prechode z pracovného pomeru na samostatnú zárobkovú činnosť;

51.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

  • [1]  Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
  • [2]  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
  • [3]       15383/07.
  • [4]  Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40.

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (28.3.2008)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k dosiahnutému pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)
(2007/2202(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tatjana Ždanoka

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej legislatívnej praxi riadne zohľadnili rôzne príčiny diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

2.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia s cieľom zabezpečiť riadne a úplné dosiahnutie súladu so smernicou 2000/78/ES v členských štátoch musela zaslať 31. januára 2008 odôvodnené stanovisko pre neuplatňovanie smernice desiatim členským štátom (Českej republike, Estónsku, Írsku, Grécku, Francúzsku, Maďarska, Malta, Holandsku, Fínsku a Švédsku), ako aj výzvu Nemecku a dve dodatočné výzvy Litve a Lotyšsku; takisto konštatuje, že sa podnikli prvé kroky v konaní o nesplnení povinnosti voči Belgicku, Slovensku, Dánsku, Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Spojenému kráľovstvu, kým transpozícia smernice v Rakúsku, Luxembursku, Bulharsku a Rumunsku sa stále skúma; vyzýva príslušné členské štáty na úplné a bezodkladné dosiahnutie súladu s touto smernicou;

3.   vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné nástroje vrátane pozitívnych opatrení na zabezpečenie rovnosti v praxi a aby kládli väčší dôraz na prejavy diskriminácie,

4.   žiada prísne sledovanie uplatňovania pravidiel o dôkaznom bremene a podávanie žalôb vo verejnom záujme;

5.   vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia, a to napríklad tak, že bude vydávať výkladové oznámenia a usmernenia týkajúce sa uplatňovania členskými štátmi,

6.   vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný akčný plán týkajúci sa mechanizmov a metód pozorovania a opisu účinkov vnútroštátnych vykonávacích opatrení,

7.   zastáva názor, že rozdiely v zaobchádzaní s ľuďmi na základe národnosti alebo jazyka, ktoré nie sú objektívne ani adekvátne odôvodnené legitímnym cieľom a nedosahujú sa vhodnými a potrebnými prostriedkami, môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu;

8.   domnieva sa, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd – najmä voľného pohybu osôb – a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby z tohto hľadiska odporučila členským štátom zrevidovať ich prechodné ustanovenia upravujúce prístup na ich pracovné trhy s cieľom zmenšiť rozdiely medzi európskymi občanmi;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smerniciach 2000/43/ES a 2000/78/ES sa nevenuje pozornosť rozdielom v diskriminačnom zaobchádzaní založenom na fyzických kritériách ako výška či vzhľad, najmä vo vzťahu k získavaniu zamestnania, pri ktorom neexistuje priama súvislosť medzi týmito fyzickými vlastnosťami a požadovanými schopnosťami na výkon príslušnej práce;

10. žiada vytvorenie vnútroštátnych integrovaných akčných plánov boja proti všetkým formám diskriminácie;

11. vyzýva členské štáty, aby vzdelávali úradníkov v oblasti uplatňovania týchto smerníc, a Komisiu, aby vytvorila európske programy výmen medzi rôznymi vnútroštátnymi administratívnymi orgánmi;

12. domnieva sa, že menšinové komunity, najmä rómska komunita, potrebujú osobitnú sociálnu ochranu, pretože problémy ako vykorisťovanie, diskriminácia a vylúčenie týkajúce sa oblastí vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, zamestnanosti a práv žien sa stali v ich prípade v období po rozšírení ešte akútnejšími;

13. odporúča, aby sa v súvislosti s prístupom znevýhodnených a rómskych detí k vzdelávaniu vysokej kvality, ako aj v súvislosti s ich neopodstatneným zaradením medzi postihnutých, venovala osobitná pozornosť boju proti všetkým formám diskriminácie, s ktorými sa možno stretnúť v oblasti vzdelávania;

14. odporúča, aby sa údaje o sťažnostiach a o výsledku súvisiacich konaní členili podľa príčiny diskriminácie, čo by zlepšilo hodnotenie účinnosti uplatňovania právnych predpisov,

15. odporúča, aby členské štáty pri zhromažďovaní štatistických údajov využívali vhodné záruky ochrany osobných údajov, zameriavali sa na zastúpenie rôznych skupín v rozličných sférach spoločnosti a vyvíjali politiky na zabezpečovanie rovnakého prístupu k základným právam a občianskej a politickej angažovanosti;

16. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o tom, ktoré členské štáty prijali ustanovenia o pozitívnych opatreniach a ako ich uplatňujú,

17. naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vydala návrh horizontálnej smernice uplatňujúcej zásadu rovnakého zaobchádzania mimo oblasti zamestnania vrátane prístupu k tovaru, službám, bývaniu, vzdelávaniu, sociálnej ochrane a sociálnym výhodám, k prisťahovalectvu a azylu, v ktorej by boli zahrnuté všetky príčiny diskriminácie uvedené v článku 13 Zmluvy o ES; vyjadruje hlboké poľutovanie nad vyjadrením Komisie, že nemá v úmysle predložiť návrhy na dokončenie antidiskriminačného balíka, ako to Parlament opakovane požadoval a ako bolo oznámené v politickej stratégii na rok 2008, a namiesto toho zrejme plánuje obmedziť ďalšie návrhy na návrhy zakazujúce diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia;

18. so znepokojením berie na vedomie, že zatiaľ čo 19 členských štátov podpísalo protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, len 5 ho ratifikovalo.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

15

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Philip Bradbourn, Carlos Coelho, Esther De Lange, Gérard Deprez, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Bárbara Dührkop Dührkop, Armando França, Patrick Gaubert, Roland Gewalt, Jeanine Hennis-Plasschaert, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Roselyne Lefrançois, Sarah Ludford, Javier Moreno Sánchez, Rareş-Lucian Niculescu, Athanasios Pafilis, Martine Roure, Inger Segelström, Csaba Sógor, Vladimir Urutchev, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Sophia in ‘t Veld, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Antonio Masip Hidalgo, Bill Newton Dunn, Nicolae Vlad Popa

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Manolis Mavrommatis

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.4.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

19

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Proinsias De Rossa, Harlem Désir, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Jiří Maštálka, Elisabeth Morin, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Jacek Protasiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Marie Beaupuy, Beniamino Donnici, Donata Gottardi, Richard Howitt, Magda Kósáné Kovács, Sepp Kusstatscher, Jamila Madeira, Ria Oomen-Ruijten, Kyriacos Triantaphyllides, Anja Weisgerber, Tatjana Ždanoka