SPRÁVA o Zelenej knihe o retailových finančných službách na jednotnom trhu

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (*) (2.4.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

15.5.2008 - (2007/2287(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Othmar Karas
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Olle Schmidt, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2007/2287(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0187/2008

Predkladané texty :

A6-0187/2008

Rozpravy :

PV 04/06/2008 - 24
CRE 04/06/2008 - 24

Hlasovanie :

PV 05/06/2008 - 6.21
CRE 05/06/2008 - 6.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0261

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (*)
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o Zelenej knihe o retailových finančných službách na jednotnom trhu

(2007/2287(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226)

- so zreteľom na oznámenie Komisie o sektorovom vyšetrovaní retailového bankovníctva v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (záverečná správa) (KOM(2007)0033),

- so zreteľom na oznámenie Komisie o sektorovom vyšetrovaní v oblasti poistenia podnikov v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (záverečná správa) (KOM(2007)0556),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724), a najmä na príslušný pracovný dokument útvarov Komisie o iniciatívach v oblasti retailových finančných služieb (SEK(2007)1520),

- so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 358/2003 z 27. februára 2003 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v sektore poisťovníctva[1],

- so zreteľom na svoje stanovisko z druhého čítania k spoločnej pozícii prijatej Radou v súvislosti s prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS[2],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve[3],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 – biela kniha[4],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o ďalšej konsolidácii v odvetví finančných služieb[5],

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0187/2008),

A. keďže súhlas občanov s európskou integráciou závisí od konkrétnych výhod, ktoré z nej pre občanov vyplývajú; keďže z tohto dôvodu musia mať všetci občania možnosť rovnakým dielom využívať výhody jednotného trhu,

B. keďže retailové bankovníctvo hrá rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, najmä na malé podniky a spotrebiteľov,

C. keďže podľa Lisabonskej zmluvy je európskym hospodárskym modelom trvalo udržateľné sociálne trhové hospodárstvo,

D. keďže v posledných rokoch došlo k povzbudivo rýchlemu pokroku, pokiaľ ide o integráciu jednotného trhu s finančnými službami pre veľkých firemných klientov, ale v prípade jednotného trhu s finančnými službami pre súkromných klientov a pre malé a stredné podniky ešte existuje priestor na zlepšovanie,

1. víta uvedenú zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu, t. j. bankových, poisťovacích a penzijných produktoch, a jej ciele, ktorými sú poskytovanie konkrétnych výhod spotrebiteľom prostredníctvom zabezpečenia väčšieho výberu a nižších cien, zvýšenie dôvery spotrebiteľov, ako aj posilnenie ich postavenia;

Všeobecne

2. konštatuje, že nielen súkromní klienti, ale aj malé podniky čoraz menej využívajú cezhraničné finančné služby; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby aj malé podniky čerpali výhody jednotného finančného trhu; upozorňuje však na to, že to neznamená rozšírenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa na malé a stredné podniky; ďalej zdôrazňuje, že komplexná retailová stratégia zahŕňa veľký počet opatrení, pričom právne predpisy na ochranu spotrebiteľa sú len jedným z nich;

3. domnieva sa, že poskytovanie finančných služieb súkromným klientom a malým podnikom je najmä na strane dopytu do značnej miery miestnym podnikaním, a to kvôli jazykovým a kultúrnym faktorom a uprednostňovaniu osobného kontaktu; zároveň uznáva príležitosti, ktoré poskytuje uľahčenie prístupu na retailové trhy na strane ponuky; nabáda preto súkromných klientov a malé podniky, aby využili prínosy v oblasti hospodárskej súťaže a ponuky, ktoré môžu poskytúť cezhraničné finančné služby;

4. zdôrazňuje, že jednotný trh s finančnými službami pre spotrebiteľov sa dá vytvoriť len pomocou opatrení, ktoré zaistia bezpečné prostredie pre dopyt i ponuku vrátane podmienok na odškodnenie; považuje za rozhodujúce, aby tieto opatrenia mali formu, ktorá by otvorila cestu novým produktom, službám a subjektom na trhu;

5. zdôrazňuje, že je nevyhnutné preskúmať a určiť rámec a vnútroštátne mandáty na spoluprácu medzi národnými dozornými orgánmi s cieľom poskytnúť praktické riešenia pre dohľad nad cezhraničnými retailovými finančnými skupinami v krátkom čase; pozitívne vníma kolégiá dozorných orgánov zaoberajúce sa finančnými konglomerátmi viacerých jurisdikcií;

Lepšia regulácia

6. podporuje Komisiu v jej snahe presadzovať len také iniciatívy, ktoré občanom preukázateľne prinášajú konkrétne výhody, sú riadne odôvodnené dôkladnou analýzou nákladov a prínosov a boli podrobené náležitým štúdiám vplyvu; súhlasí s tým, že cezhraničná činnosť je rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie hospodárskej súťaže, ktorá zvyčajne prináša väčší výber, nižšie náklady a dynamickejší rozvoj;

7. upozorňuje na to, že dôkladná štúdia vplyvu musí vždy obsahovať aj presné stanovenie pôvodných trhových podmienok; zdôrazňuje, že hodnotenie integrácie trhu a hospodárskej súťaže v rámci trhu, ako aj vplyvu iniciatívy treba vykonávať nielen na základe jedného ukazovateľa, ale na základe čo možno najväčšieho počtu merateľných hodnôt; vyzýva Komisiu, aby okrem ceny a rozsahu ponuky zohľadnila aj kvalitu služieb a sociálny a kultúrny rámec;

8. konštatuje, že z legislatívnych prístupov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, je cielená plná harmonizácia, ktorá so sebou nesie plnú harmonizáciu kľúčových prvkov považovaných za nevyhnutné, tým správnym prístupom pre rozvoj cezhraničného obchodu a ochrany spotrebiteľa, a teda aj pre integráciu retailového trhu; domnieva sa, že v prípade prvkov, ktoré nie je možné harmonizovať, je potrebné uplatniť vzájomné uznávanie rôznych vnútroštátnych predpisov;

9. uvedomuje si, že myšlienka 28. režimu, akým je napríklad spoločný referenčný rámec, bola uvedená ako možný nový prístup k európskej regulácii s cieľom poskytnúť cezhraničným užívateľom prístup k celoeurópskym finančným produktom s rovnako vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby predložila harmonogram dôkladného prešetrenia, či 28. režim môže byť realizovateľný, ak je po ňom dopyt zo strany odvetvia finančných služieb a spotrebiteľov, a či by mohol priniesť pozitívne výsledky; zdôrazňuje, že 28. režim by v žiadnom prípade nemal predstavovať prekážku pre nové služby a produkty;

10. stavia sa kriticky k myšlienke štandardizácie produktov prostredníctvom právnych predpisov, ak by to narúšalo snahu o väčšiu rozmanitosť produktov; domnieva sa, že cestou k zlepšeniu porovnateľnosti konkurenčných finančných produktov je harmonizácia právnych predpisov, napríklad informácií alebo požiadaviek na obozretnosť;

11. domnieva sa, že v niektorých prípadoch sa môže ako účinná preukázať samoregulácia odvetvia finančných služieb; zdôrazňuje, že najmä v týchto konkrétnych prípadoch by sa samoregulácia mala podporovať a jej realizovanie by sa malo dôkladne monitorovať; vyzýva odvetvie finančných služieb, aby sa prostredníctvom samoregulácie vytrvalo snažilo dosiahnuť ciele uvedenej zelenej knihy, a tak znížilo potrebu záväzných právnych aktov;

Väčší výber a nižšie ceny pre spotrebiteľov a malé a stredné podniky

12. zdôrazňuje, že jedným zo základných predpokladov vytvorenia jednotného trhu s finančnými službami pre súkromných klientov a malé podniky je zabezpečenie celoeurópskej hospodárskej súťaže a cezhraničného poskytovania finančných služieb; poukazuje na to, že nižšie ceny, väčší výber a vyššia kvalita sú výsledkom predovšetkým zdravej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb; zdôrazňuje, že smernice o finančných službách zvýhodňujúce malé a stredné podniky prinesú úžitok len vtedy, keď bude medzi poskytovateľmi retailových finančných služieb existovať účinná hospodárska súťaž;

13. víta iniciatívu odvetvia platobných služieb v súvislosti s vytvorením jednotnej európskej platobnej oblasti, ale zdôrazňuje, že takýto systém by mal viesť k väčšej transparentnosti, predovšetkým pokiaľ ide o výmenné poplatky;

14. pripomína Komisii, že zárukou účinnej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb je vysoký počet účastníkov trhu, pre ktorých platia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, a nepretržitý tok informácií relevantných pre spotrebiteľov; poukazuje na svoje uznesenie o konsolidácii odvetvia finančných služieb, v ktorom uvádza, že pluralistická štruktúra európskeho bankového trhu, na ktorom si môžu finančné inštitúcie zvoliť rôzne právne formy v závislosti od ich rozdielnych obchodných cieľov, je prínosom pre európske sociálne trhové hospodárstvo, spotrebiteľa a stabilitu finančných trhov;

15. poukazuje na dôležitú úlohu vzájomných poisťovateľov na európskom poistnom trhu, ktoré tvoria 68 % poisťovacích spoločností, ich podiel na trhu je 25 % a poskytujú služby viac ako 230 miliónom európskych občanov; zdôrazňuje, že súčasné nástroje na rozvoj podnikania na vnútornom trhu nie sú zlučiteľné so vzájomnou podnikovou štruktúrou;

16. poukazuje na skutočnosť, že na základe štatútu európskej vzájomnej spoločnosti by vzájomní poisťovatelia mohli vykonávať svoju činnosť za rovnakých podmienok ako ostatné poisťovacie spoločnosti, predovšetkým v cezhraničnej situácii, čím by sa zvýšila ponuka poisťovacích produktov; zdôrazňuje, že vzájomné organizácie prostredníctvom svojho riadenia, ktoré priamo zahŕňa ich zákazníkov, prispievajú k zvýšeniu celkovej dôvery spotrebiteľov vo finančné trhy EÚ; pevne verí, že demokratický model riadenia vo vzájomných organizáciách môže zvýšiť povedomie zákazníkov o finančných trhoch a ich účasť na nich;

17. konštatuje, že skutočná a spravodlivá hospodárska súťaž môže vzniknúť iba na základe rovnakých podmienok; z toho vyvodzuje, že všetky právne predpisy sa musia riadiť zásadou „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“; pripomína však, že v odvetví finančných služieb je podoba produktov ovplyvňovaná najmä regulačným prostredím a nerozlišujúci univerzálny prístup by mal nepriaznivý vplyv na rozmanitosť produktov; zdôrazňuje preto význam rozlišovania podľa typu produktu; je však presvedčený, že sú potrebné porovnateľné požiadavky na transparentnosť a zverejňovanie, pokiaľ ide o konkurenčné investičné produkty, najmä na mieste predaja; ľutuje, že doteraz sa riadne neriešila otázka komplexných finančných produktov; vyzýva preto Komisiu, aby sa zaoberala neopodstatnenými nezrovnalosťami a ďalšími nedostatkami príslušného regulačného rámca;

18. naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zjednodušenie regulačných požiadaviek so zreteľom na distribúciu a organizáciu porovnateľných retailových produktov a na informovanie o nich; je ďalej toho názoru, že takéto návrhy by mali vychádzať zo zásad uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (smernica MiFid[6]), napr. zo zásad „najlepšieho poradenstva“ a „poznaj svojho klienta“;

19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničným poskytovateľom finančných služieb vznikajú v dôsledku rozdielnych právnych predpisov a rôznych postupov vnútroštátnych dozorných orgánov vysoké náklady a doplácajú na právnu neistotu; vyzýva Lamfalussyho výbory, aby zintenzívnili svoju prácu na jednotných európskych normách; podporuje najmä dohodu o jednoduchých a praktických jednotných formulároch pre oznamovacie a schvaľovacie postupy;

20. domnieva sa, že rozvoj internetových služieb mení vyhliadky európskych finančných trhov a poskytuje možnosť prevziať vedúcu úlohu v rozvoji retailových služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali elektronický obchod a elektronický podpis; ďalej ich vyzýva, aby preskúmali smernicu o praní špinavých peňazí[7] s cieľom zistiť, či bráni poskytovaniu služieb na diaľku a ako možno v tomto smere dosiahnuť nápravu;

21. uznáva veľký význam sprostredkovateľov finančných služieb, t. j. agentov rovnako ako maklérov, pri poskytovaní finančných služieb z iných členských štátov súkromným klientom a malým podnikom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila zabezpečila rámec na posilnenie tohto hospodárskeho odvetvia; pripomína, že každý rámec pre toto odvetvie musí dodržiavať zásadu „rovnaké podnikanie, rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“ a zároveň sa vyhýbať nejasnému univerzálnemu prístupu; zdôrazňuje, že akékoľvek ustanovenie o sprostredkovateľoch musí zabezpečiť agentom a maklérom právnu istotu a spotrebiteľom ochranu, napríklad pred pochybnými predajnými praktikami; ďalej zdôrazňuje, že by sa tiež mali stanoviť pravidlá pre odbornú prípravu sprostredkovateľov finančných služieb, propagáciu a poradenstvo pri predaji;

22. pripomína význam rozvoja finančného vzdelávania, ktoré dopĺňa primeranú ochranu spotrebiteľa; vyzýva členské štáty a všetky zainteresované subjekty, aby prijali a koordinovali opatrenia na zvýšenie finančnej gramotnosti medzi občanmi vrátane detí, mladých ľudí, zamestnancov a dôchodcov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov a vzdelávať ich, aby vyhľadávali lepšie, lacnejšie a vhodnejšie produkty a služby, podnietiť hospodársku súťaž, kvalitu a inovácie v odvetví, vybudovať finančne gramotné spotrebiteľské organizácie, ktoré dokážu vyvážiť úlohu podnikov v procese prípravy regulácie; pripomína, že občania, ktorí dôverujú investovaniu, môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu;

23. upozorňuje na to, že rozdiely v daňovom práve sú jednou z najväčších prekážok jednotného finančného trhu; pripomína členským štátom ich veľkú zodpovednosť v tejto oblasti;

24. berúc si ponaučenie z istých nedávnych prípadov otrasov v odvetví retailového bankovníctva (napr. Northern Rock, IKB, Sachsen LB, Société Générale) uznáva, že je potrebné upraviť systémy odmeňovania v bankách na základe dlhodobých cieľov a usmernení orgánov dohľadu s cieľom účinnejšie bojovať proti javu morálneho hazardu a posilniť úlohu obozretných systémov riadenia rizika;

Bankovníctvo

25. dôrazne upozorňuje, že je dôležité umožniť úverovým inštitúciám a sprostredkovateľom úverových údajov nediskriminačný cezhraničný prístup k databázam úverových údajov a údajov o podvodoch; nabáda banky, aby využívali informácie o dostupných úverových údajoch, najmä s cieľom uľahčiť mobilitu klientov, ktorá by následne podporila zdravú hospodársku súťaž; zdôrazňuje však, že zároveň musí byť zaručená optimálna ochrana spotrebiteľských údajov, ako aj právo zákazníka kontrolovať a v prípade potreby opravovať svoje osobné údaje;

26. naliehavo žiada Komisiu, aby ujasnila právne postavenie a rámec dohľadu nebankových poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ako napríklad poskytovateľov, ktorí pôsobia len prostredníctvom internetu a/alebo SMS správ;

27. zdôrazňuje význam spoľahlivých údajov pre poskytovanie bankových pôžičiek, ktoré by mali byť dostupné na základe spravodlivých a transparentných kritérií;

Poistenie

28. naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala spoluprácu v odvetví poisťovníctva, ktorá uľahčí prístup na trh; vyzýva Komisiu, aby predĺžila platnosť nariadenia (ES) č. 358/2003 tak, aby sa vzťahovalo aj na obdobie po roku 2010;

29. domnieva sa, že odstránenie požiadavky na menovanie daňového zástupcu v prípade činností vykonávaných v inom členskom štáte je možné len vtedy, keď bude zavedený právny rámec stanovujúci dozorné právomoci a povinnosti pri cezhraničných operáciách;

30. podporuje Komisiu v jej úsilí preskúmať všetky záväzné vnútroštátne predpisy všeobecného záujmu z hľadiska ich zhody s právnymi predpismi Spoločenstva;

31. vyzýva Komisiu, aby obnovila prácu na štatúte európskej vzájomnej spoločnosti prostredníctvom iniciovania štúdie o realizovateľnosti tohto legislatívneho projektu;

Zvýšenie dôvery spotrebiteľov a posilnenie ich postavenia

32. zdôrazňuje, že aj keď požaduje, aby sa právne predpisy EÚ o retailových finančných službách vždy zameriavali na veľmi vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, všetci trhoví operátori vrátane spotrebiteľov/investorov musia mať vždy na zreteli základnú zásadu finančného trhu spočívajúcu v tom, že každá možnosť väčšieho zisku so sebou prináša zvýšené riziko a že riziko patrí neodmysliteľne ku každému fungujúcemu finančnému trhu; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o dosiahnutie rozumného kompromisu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov a bezchybne fungujúcimi mechanizmami vnútorného trhu; zastáva názor, že Komisia by mala podporovať národné iniciatívy na odovzdávanie poznatkov o financiách s cieľom zabezpečiť presné chápanie zásady „riziko – návratnosť“ a špecifických vlastností finančných nástrojov;

33. uznáva, že aj keď je dopyt po retailových finančných službách v súčasnosti predovšetkým vnútroštátneho charakteru, internet a elektronické bankovníctvo sa stali kľúčovými nástrojmi spotrebiteľov, ktorí majú záujem realizovať cezhraničné retailové finančné činnosti; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvoj takýchto služieb, a zároveň zaistili bezpečnosť elektronickej korešpondencie, najmä vzhľadom na spotrebiteľov;

34. zdôrazňuje však, že by sa nemalo zabúdať na spotrebiteľov, ktorí nemajú prístup k týmto technológiám alebo pre ktorých je ich používanie problematické, napríklad kvôli veku;

35. je toho názoru, že zjednodušenie nariadení v oblasti finančných služieb a odstránenie prekážok mobility zákazníkov by nemalo viesť k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľov v členských štátoch;

36. pripomína svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – biela kniha, najmä jeho odporúčanie vytvoriť „položku európskeho rozpočtu na financovanie odborného posudku finančného trhu v spotrebiteľských organizáciách a MSP“;

37. súhlasí s tým, že spotrebitelia, ktorí majú záujem zmeniť poskytovateľa finančných služieb, musia mať možnosť kedykoľvek tak urobiť s minimálnymi právnymi prekážkami a nákladmi, a že zmluvné ustanovenia, ktorými sa takáto zmena poskytovateľa riadi, musia byť formulované transparentne, zrozumiteľne a spotrebiteľ na ne musí byť výslovne upozornený;

38. podporuje iniciatívy Komisie na zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti a uvedomuje si, že na to sú potrebné náležité informácie, ale zároveň uznáva, že je ťažké nájsť rovnováhu medzi zahltením spotrebiteľov informáciami a poskytnutím dostatočných informácií; uprednostňuje kvalitu informácií pred kvantitou; vyzýva preto Komisiu, aby konzultovala so spotrebiteľskými organizáciami s cieľom určiť, ktoré informácie sú pre spotrebiteľov nevyhnutné, aby sa mohli správne rozhodnúť; zdôrazňuje, že by sa malo jasne rozlišovať medzi informovaním a poradenstvom;

39. zdôrazňuje, že spotrebitelia musia mať dôveru a príslušné vedomosti, aby si mohli správne vybrať z finančných produktov; zdôrazňuje ďalej, že je preto potrebné vyvíjať koordinované úsilie na vnútroštátnej i európskej úrovni s cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť vo všetkých členských štátoch;

40. požaduje, aby spotrebitelia mali prístup k mechanizmom mimosúdneho alternatívneho riešenia sporov (ADR) na urovnávanie sporov z oblasti retailových finančných služieb tak na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala „osvedčené postupy“ alternatívneho riešenia sporov;

41. vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť spotrebiteľov a znalosť siete FIN-NET; zdôrazňuje, že sieť FIN-NET by mala vo všetkých členských štátoch zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinovaní informácií určených verejnosti a týkajúcich sa prístupu k náprave a mechanizmom alternatívneho riešenia sporov, najmä v súvislosti s cezhraničnými finančnými službami;

42. pripomína skutočnosť, že bežné súdne konania budú aj naďalej dôležitým mechanizmom riešenia sporov; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala účinok nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach na cezhraničné retailové finančné služby[8];

43. podporuje hľadanie jednotného riešenia na európskej úrovni, ktoré poskytne spotrebiteľom prístup k novým vyváženým formám kolektívneho odškodnenia pri vybavovaní cezhraničných sťažností týkajúcich sa retailových finančných produktov; navrhuje posúdiť vplyv systémov, ktoré boli nedávno vytvorené na úrovni jednotlivých členských štátov;

44. zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť prístup všetkých zainteresovaných strán k finančným službám; naliehavo preto žiada poskytovateľov finančných služieb, aby spotrebiteľom, ktorí prejavia záujem, ponúkli aspoň úverový žírový účet.

0 0

45. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Výboru európskych orgánov bankového dohľadu, Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovňami a zamestnaneckými penzijnými fondmi, Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere, Európskej centrálnej banke, Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ L 53, 28.2.2003, s. 8.
[2] Prijaté texty: P6_TA(2008)0011.
[3] Prijaté texty: P6_TA(2007)0615.
[4] Prijaté texty: P6_TA(2007)0338.
[5] Ú. v. EÚ C 303E, 13.12.2006, s. 110.
[6] (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.)
[7] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
[8] (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.)

I. Kontext

1. Jednotný trh retailových finančných služieb

Retailové finančné služby sú dôležité z makroekonomického hľadiska. Retailové bankovníctvo vytvára ročne 2% HDP EÚ. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa ďalej zvyšuje potreba súkromného a zamestnaneckého starobného, zdravotného a nemocenského zabezpečenia. To vysvetľuje čoraz väčší hospodársky význam sektorov poisťovníctva a investičných fondov. Na konci roku 2004 dosiahli investície primárnych poisťovateľov 6 bil. EUR a súkromné dôchodkové fondy v EÚ spravovali 2,5 bil. EUR v aktívach. Kapitálová hodnota fondov PKIPCP je vo výške viac ako 5,7 bil. EUR, čo predstavuje viac ako 50 % HDP EÚ. Samotné poistné životného poistenia predstavuje 5 % HDP EÚ.

Cezhraničné retailové obchodovanie je však s výnimkou PKIPCP obmedzené. Podľa prieskumov Komisie iba 1 % spotrebiteľov EÚ v súčasnosti využíva cezhraničné finančné služby pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom 26 % spotrebiteľov tak robí doma. Podobne pripadá v odvetví poisťovníctva na väčšine trhov 90% celkového príjmu poistného na domáce poistné spoločnosti.

Bez vynaloženia ďalšieho úsilia zostanú európske retailové finančné trhy relatívne rozštiepené.

2. Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu

Vo svojej zelenej knihe KOM (2007)0226 Komisia skúma spôsoby a prostriedky na ďalšiu podporu integrácie trhu retailových finančných služieb. V tejto súvislosti navrhuje tri rozsiahle stratégie: „Väčší výber a nižšie ceny”, „Dôvera spotrebiteľov” a „Posilnenie postavenia spotrebiteľov”. Po tom, ako Komisia dostala stanoviská od všetkých zainteresovaných strán, zverejnila svoje závery v prílohe SEC(2007)1520 k oznámeniu s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724).

Okrem zelenej knihy sa táto správa v príslušných prípadoch zaoberá aj sektorovým vyšetrovaním retailového bankovníctva KOM (2007)0033, ako aj vyšetrovaním v oblasti poistenia podnikov KOM (2007)0556.

3. Postup

Táto správa je dokumentom výboru ECON. V zmysle článku 47 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa však vypracováva v rámci postupu užšej spolupráce s výborom IMCO. Oba výbory sa usilujú predísť zdvojeniu práce, a preto sa správa výboru ECON obmedzuje na lepšiu tvorbu právnych predpisov, na stranu ponuky a na všeobecné otázky, pričom výbor IMCO má prednosť pri všetkých otázkach súvisiacich s dopytom, ochranou spotrebiteľa a pod.

II. Obsah

1. Všeobecne

Trh si v rovnakej miere vyžaduje ponuku aj dopyt. Na dosiahnutie jednotného trhu retailových finančných služieb treba preto posilniť tak postavenie poskytovateľov služieb, akými sú napríklad banky, poisťovacie alebo investičné spoločnosti, ako aj postavenie príjemcov služieb, čiže napríklad spotrebiteľov. Jednostranné podporovanie jednej z týchto dvoch častí by bolo menej efektívne alebo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť integráciu trhu.

Okrem toho problémy s cezhraničnými finančnými službami nemajú len súkromní zákazníci. Podobné ťažkosti majú aj malé a stredné podniky. Vytvorenie trhu retailových finančných služieb sa preto netýka len spotrebiteľov, ale aj 98 % všetkých európskych podnikov, ktoré by z ďalšieho rozvoja ochrany spotrebiteľa nemali prospech. Treba preto privítať všetky opatrenia a iniciatívy, ktoré predstavujú prínos pre všetky zúčastnené strany.

V poslednom rade treba poznamenať, že retailové služby sa budú so zreteľom na svoju povahu, pre ktorú je príznačný veľký význam kultúrnych a jazykových faktorov, ako aj potreba osobného kontaktu, z väčšej časti aj naďalej poskytovať v rámci miestneho podnikania. Významný pokrok sa bude dať dosiahnuť pravdepodobne len v hraničných regiónoch a pri jednoduchých transakciách, akými sú napríklad účty, sporiteľné účty. Zložitejšie produkty, akým je napríklad životné poistenie, sa budú v najbližšej dobe len zriedka obstarávať na veľké vzdialenosti.

2. Lepšia tvorba právnych predpisov

Komisia je povinná podrobiť všetky záväzné návrhy pred ich zverejnením štúdii vplyvu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že takáto štúdia musí najprv obsahovať presnú analýzu „status quo“. Takéto posúdenie situácie však môže byť presné, len ak zohľadní čo najväčší počet faktorov. Bolo by napríklad chybou vyvodzovať fragmentáciu trhu jedine z rozdielneho poistného za poistenie zodpovednosti za škody na motorových vozidlách. Rozdiely v infraštruktúre jednotlivých štátov, v spôsobe jazdy a pod. môžu byť dôvodom rozdielov v poistnom. Na posúdenie integrácie trhu nepostačujú len cenové porovnania.

V súčasnosti má Spoločenstvo k dispozícii dve možnosti harmonizácie, a to úplnú harmonizáciu alebo minimálnu harmonizáciu. Oba prístupy sa pritom nachádzajú v stave napätia vyplývajúceho z čiastočného rozporu medzi záujmami, z ktorých vychádzajú. Na jednej strane je úplná harmonizácia najúčinnejším spôsobom podpory cezhraničného obchodného styku. Čím sú rozdiely menšie, tým jednoduchší je vstup do iného členského štátu. Na druhej strane však musí Spoločenstvo dodržiavať zásadu subsidiarity. Musia sa zachovať tradície a zvyklosti jednotlivých štátov, aj pokiaľ ide o spôsob regulácie právnych záležitostí. Ak ide o ochranu spotrebiteľa, trvajú členské štáty na svojich tradíciách pochopiteľne ešte viac. Aj naďalej je teda rizikové obmedziť sa pri cielenej harmonizácii na podstatu, pričom o definícii toho, čo je podstatou, sa dá viesť množstvo diskusií.

Príprava nepovinného 28. právneho rámca by v tomto prípade načrtnúť riešenie. Pokiaľ by mali obe zmluvné strany možnosť voľby čisto európskeho právneho predpisu pre príslušnú transakciu, napríklad pre poistnú zmluvu, nevznikli by adaptačné náklady, ktoré sa ináč vyskytujú pri všetkých cezhraničných transakciách. V súčasnosti sa spotrebiteľ môže rozhodnúť pre právny predpis iného členského štátu, neoslobodí sa však od záväzných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa v jeho domovskom štáte. 28. právny rámec by sa však stretol so súhlasom len pokiaľ by spĺňal najprísnejšie požiadavky ochrany spotrebiteľa. Zdá sa však byť výhodným pokračovať týmto smerom. Zároveň treba riešiť otázku príslušného dozorného orgánu, aj keď s touto témou nutne nesúvisí.

Štandardizácia výrobkov sa musí jednoznačne zamietnuť. Sama Komisia sa usiluje o to, aby mali spotrebitelia a iní príjemcovia retailových finančných služieb možnosť väčšieho výberu. Štandardizácia výrobkov je v úplnom protiklade s touto snahou. V tejto súvislosti však treba rozlišovať medzi štandardizáciou právnych predpisov a štandardizáciou výrobkov.

3. Nižšie ceny a širšia ponuka pre spotrebiteľov, ako aj malé a stredné podniky

Cenovo výhodnejšie výrobky a širšia ponuka sú možné len v prípade skutočnej hospodárskej súťaže. Sama hospodárska súťaž vyžaduje vysoký počet účastníkov trhu. Obmedzenie trhu na niekoľko málo poskytovateľov by bolo na úkor tohto cieľa. Z rovnakého dôvodu treba podporovať pluralitu právnych foriem (akciová spoločnosť, družstvo, sporiteľne a vzájomné združenia).

Hospodárska súťaž navyše vyžaduje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. V súlade so zásadou „rovnaké riziko, rovnaká regulácia“ sa musí so všetkými obsahovo rovnakými právnymi transakciami zaobchádzať rovnako Napríklad v prípade transakcií, ktoré so sebou nesú rovnaké riziko, treba spotrebiteľov informovať rovnakým spôsobom. Takýto postup je dôležitý najmä v prípade náhradných produktov.

Finančné služby však mimoriadne silne ovplyvňuje ich regulačné prostredie. Práve tak dôležitým sa preto javí rovnaké zaobchádzanie len v prípade rovnakých podstát alebo rizík. Rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené v prípade rozdielov, ako napríklad v prípade existencie záruky alebo skutočnosti, že ju poskytuje buď sám poskytovateľ alebo nezávislá tretia strana. Umenie teda spočíva v tom, že k rovnakým záležitostiam treba pristupovať rovnako a k nerovnakým záležitostiam nerovnakým spôsobom.

Z tohto dôvodu sa v správe navrhujú konkrétne opatrenia na podporu strany ponuky. Okrem iného ide o tieto opatrenia:

Naďalej treba podporovať obstaranie finančných služieb pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie. V tomto zmysle treba preskúmať aj smernicu o praní špinavých peňazí. Niektoré z jej ustanovení majú zabrániť praniu špinavých peňazí, sťažujú však transakcie, ako napríklad otvorenie účtu na diaľku. Cieľom by preto mali byť ustanovenia, ktoré aj naďalej zamedzujú praniu špinavých peňazí, ale neobmedzujú legálne transakcie. Zlepšenie môže v tomto smere priniesť elektronický podpis.

Ďalšou prekážkou v poskytovaní cezhraničných finančných služieb sú rozdielne daňové systémy členských štátov a ich nízka interoperabilita. Najmä v prípadoch, v ktorých sú určité finančné produkty daňovo zvýhodňované, ako napríklad penzijné poistenie, penzijné fondy atď., majú produkty z tretích krajín často ťažkosti so získaním prístupu k vnútroštátnym daňovým výhodám. So zreteľom na jednomyseľné rozhodnutie Rady sú v tomto prípade za dosiahnutie pokroku osobitne zodpovedné členské štáty.

Na úspešné vykonávanie úverových operácií v najširšom slova zmysle je nevyhnutný prístup k úverovým registrom. Smernica o spotrebiteľských úveroch už do istej miery upravuje toto hľadisko. Táto regulácia je však ešte veľmi neurčitá, nezaoberá sa vzťahom medzi verejnými a súkromnými registrami, ani negatívnymi či pozitívnymi úverovými údajmi. Prístup k úverovým údajom má veľký význam aj pre klientov, pretože ináč pri zmene bydliska alebo sídla firmy prichádzajú o svoje úverové záznamy a môžu mať problém dostať úver. Samozrejme sa musí klientom zaručiť právo na nahliadnutie do svojich údajov a na ich opravu. Treba dodržiavať ustanovenia o ochrane údajov.

Z rovnakého dôvodu treba privítať predĺženie nariadenia o blokovej výnimke 358/2003 pre poistný trh. V tomto nariadení Komisia objasňuje, ktoré druhy spolupráce sú v súlade s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži: spoločný zber a vyhodnocovanie vnútroštátnych údajov o rizikách, vypracovávanie vnútroštátnych všeobecných obchodných podmienok, ako aj jednotné hodnotenie bezpečnostných opatrení sú druhmi spolupráce, ktoré poisťovateľom zjednodušujú prístup na nový trh bez toho, aby obmedzovali hospodársku súťaž.

Nutnosť, aby poisťovateľ v každom štáte, v ktorom pôsobí, menoval stáleho zástupcu, sa dnes zdá byť otáznou. Spoločenstvo by malo mať možnosť vytvárať primeranejšie nástroje s cieľom umožniť príslušnému štátu vymáhanie svojich daňových nárokov.

Iniciatíva Komisie týkajúca sa preskúmania tzv. predpisov všeobecného záujmu je veľmi vítaná, pretože tieto predpisy obmedzujú základné slobody. Ponechať by sa mali preto len tie predpisy, ktoré sú v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, teda predpisy, ktoré nie sú diskriminujúce, sú účinné a primerané a slúžia záujmu, ktorý Európsky súdny dvor pripúšťa.

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o Zelenej knihe o retailových finančných službách na jednotnom trhu
(2007/2287(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Olle Schmidt

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že aj keď sa požaduje, aby sa právne predpisy EÚ týkajúce sa retailových finančných služieb vždy zameriavali na veľmi vysoké normy ochrany spotrebiteľa, všetci trhoví operátori vrátane spotrebiteľov/investorov musia mať vždy na zreteli základnú zásadu finančného trhu spočívajúcu v tom, že každá možnosť väčšieho zisku so sebou prináša zvýšené riziko a že riziko patrí neodmysliteľne ku každému fungujúcemu finančnému trhu; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa dosiahnuť dobrý kompromis medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a bezchybne fungujúcimi mechanizmami vnútorného trhu; zastáva názor, že je potrebné, aby Komisia podporila národné iniciatívy na odovzdanie poznatkov o financiách s cieľom zaistiť presné ovládanie zásady „riziko – návratnosť“ a špecifických vlastností finančných nástrojov;

2. uznáva, že aj keď je dopyt po retailových finančných službách v súčasnosti domáceho charakteru, internet a elektronické bankovníctvo sa stali kľúčovými nástrojmi spotrebiteľov, ktorí by chceli vykonávať cezhraničné retailové finančné aktivity; preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvoj takýchto služieb, a zároveň zaistili bezpečnosť elektronickej korešpondencie, predovšetkým vzhľadom na spotrebiteľov;

3. zdôrazňuje však, že by sa nemalo zabúdať na spotrebiteľov, ktorí nemajú prístup k týmto technológiám alebo pre ktorých je ich používanie problematické, napríklad z dôvodu veku;

4. je toho názoru, že zjednodušenie nariadení v oblasti finančných služieb a odstránenie prekážok spotrebiteľskej mobility nemá viesť k zníženiu noriem ochrany spotrebiteľa v členských štátoch;

5. berie na vedomie svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha[1], najmä jeho odporúčanie vytvoriť „položku európskeho rozpočtu na financovanie odborného posudku finančného trhu v spotrebiteľských organizáciách a MSP“;

6. súhlasí s tým, že spotrebitelia, ktorí by chceli zmeniť poskytovateľov finančných služieb, musia mať na to možnosť vždy s čo najmenšími právnymi prekážkami a nákladmi, že zmluvné ustanovenia, ktorými sa takéto zmeny poskytovateľov riadia, musia byť formulované transparentne, zrozumiteľne a že spotrebiteľ na ne musí byť jasne upozornený;

7. zastáva názor, že aj keď je inovácia produktu kľúčová pri poskytovaní širšej ponuky spotrebiteľovi v rámci výberu najvhodnejších finančných produktov za najvýhodnejšiu cenu, nové finančné produkty musia byť prezentované jasným, objektívnym a nezavádzajúcim spôsobom; nalieha na Komisiu, aby predložila návrhy na zjednodušenie regulačných požiadaviek so zreteľom na distribúciu a organizáciu porovnateľných retailových produktov a na informovanie o nich; je ďalej toho názoru, že takéto návrhy by mali vychádzať zo zásad uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi [2](smernica MiFid), napr. zo zásad „najlepšieho poradenstva“ a „poznaj svojho klienta“;

8. podporuje iniciatívy Komisie na zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti a uvedomuje si, že sú na to potrebné náležité informácie, ale zároveň uznáva, že je ťažké nájsť rovnováhu medzi zasypaním spotrebiteľov informáciami a poskytnutím dostatočných informácií; uprednostňuje kvalitu informácií pred ich množstvom; vyzýva preto Komisiu, aby konzultovala spotrebiteľské organizácie s cieľom určiť informácie, ktoré sú pre spotrebiteľov nevyhnutné na ich správny vyber; zdôrazňuje, že by sa malo jasne rozlišovať medzi informovaním a poradenstvom;

9. zdôrazňuje, že spotrebitelia musia mať dôveru a príslušné vedomosti, aby si mohli správne vybrať z finančných produktov; zdôrazňuje ďalej, že je preto potrebné vyvíjať koordinované úsilie na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni na zvýšenie finančnej gramotnosti vo všetkých členských štátoch;

10. požaduje, aby spotrebitelia mali prístup k mechanizmu mimosúdneho alternatívneho riešenia sporov (ADR) na riešenie sporov z oblasti retailových finančných služieb tak na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala „osvedčené postupy“ alternatívneho riešenia sporov;

11. vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť spotrebiteľov a znalosť siete FIN-NET; zdôrazňuje, že sieť FIN-NET by mala zohrávať kľúčovú úlohu vo všetkých členských štátoch pri koordinovaní informácií určených verejnosti a týkajúcich sa možnosti nápravy a mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, najmä v súvislosti s cezhraničnými finančnými službami;

12. pripomína skutočnosť, že rozhodnutie bežného súdu bude aj naďalej dôležitým mechanizmom riešenia sporov; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala účinok nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[3];

13. podporuje hľadanie jednotného riešenia na európskej úrovni, ktoré poskytne spotrebiteľom prístup k vyváženým novým formám kolektívneho odškodnenia vo veci cezhraničných sťažností na retailové finančné produkty; navrhuje hodnotiť vplyv systémov, ktoré boli nedávno vytvorené na úrovni jednotlivých členských štátov;

14. zdôrazňuje nevyhnutnosť zaistiť prístup všetkých zainteresovaných strán k finančným službám; nalieha preto na poskytovateľov finančných služieb, aby spotrebiteľom, ktorí prejavia záujem, ponúkli minimálne úverový sporožírový účet.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0338.
[2] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
[3] Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Godfrey Bloom, Cristian Silviu Buşoi, Mogens Camre, Gabriela Creţu, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Anna Hedh, Edit Herczog, Iliana Malinova Iotova, Pierre Jonckheer, Alexander Lambsdorff, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Arlene McCarthy, Nickolay Mladenov, Catherine Neris, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler, Marian Zlotea

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Šarūnas Birutis, André Brie, Colm Burke, Brigitte Fouré, Joel Hasse Ferreira, Filip Kaczmarek, Othmar Karas, Manuel Medina Ortega, José Javier Pomés Ruiz, José Ribeiro e Castro, Olle Schmidt, Ieke van den Burg, Anja Weisgerber

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia