SPRÁVA o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania písm G ods. 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 – 2006

16.5.2008 - (2007/2219(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Jacek Saryusz-Wolski

Postup : 2007/2219(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0189/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania písm. G ods. 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 – 2006

(2007/2219(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženú Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania písm. G ods. 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 – 2006,

–       so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ,

–       so zreteľom na zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (Lisabonská zmluva), podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007, a na Chartu základných práv vyhlásenú 12. decembra 2007,

–       so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

–       so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1],

–       so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktorá zasadala v Bruseli 14. decembra 2007 a jej výzvu na rýchle ukončenie vnútroštátnych ratifikačných procesov, aby Lisabonská zmluva mohla nadobudnúť platnosť 1. januára 2009,

–       so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktorá zasadala v Bruseli 15. – 16. decembra 2005 o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve[2] vrátane stanoviska parlamentného Výboru pre zahraničné veci k tomuto uzneseniu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike 2005[3],

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie v súvislosti s Európskou bezpečnostnou a obrannou politikou[4],

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o nových nástrojoch na financovanie rozvoja v rámci Rozvojových cieľov milénia[5],

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 10. mája a 14. novembra 2007 o samitoch EÚ – Rusko[6] a z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom[7],

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 1. júna 2006 o zlepšení vzťahov EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve[8] a o transatlantických hospodárskych vzťahoch EÚ –– USA[9],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o situácii na Blízkom východe[10],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o samite EÚ – Čína a o dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou[11],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou[12] a z 10. mája 2007 o partnerstve EÚ v Africkom rohu[13],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o stratégii EÚ pre reformu arabského sveta[14],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2007 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[15],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006[16] a na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. marca 2008 týkajúce sa Afganistanu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní – jadrové zbrane v Severnej Kórei a Iráne[17], ktoré dáva jasne najavo, že EÚ sa bude vo svojom prístupe ku Kórejskému polostrovu pridržiavať zásady „No Say, No Pay“;

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o Iráne[18],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o osobitnom opatrení pre Irak na rok 2007[19],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie[20],

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 15. novembra 2007 o konferencii o klimatických zmenách na Bali a z 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách[21], ako aj na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 13. až 14. marca 2008 v Bruseli týkajúce sa klimatických zmien a energie a dokument o klimatických zmenách a medzinárodnej bezpečnosti, ktorý mu predložili vysoký predstaviteľ EÚ a Európska komisia[22],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o boji proti terorizmu[23],

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 26. apríla 2007 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politike EÚ v oblasti ľudských práv[24] a z 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv[25],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o inštitucionálnych aspektoch schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty[26],

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2006 o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007[27] a z 15. novembra 2007 o posilňovaní Európskej susedskej politiky[28],

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky[29],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o vzťahoch medzi EÚ a Srbskom[30],

–       so zreteľom na článok 112 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0189/2008),

A.     keďže na naplnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie, a najmä jej politiky zahraničných vecí, je nevyhnutné jasné vymedzenie záujmov Únie,

B.     keďže na posilnenie a zefektívnenie SZBP založenej na hodnotách je nevyhnutná väčšia politická jednotnosť v rámci Európskej únie, pretože inak hrozí, že sa oslabí dôveryhodnosť Európskej únie ako globálneho činiteľa, ako sa to stalo kvôli spôsobu, akým EÚ postupovala v prípade Turecka, Ruska, Iraku, Afganistanu, Kuby a energetickej bezpečnosti; keďže treba dúfať, že Lisabonská zmluva a posilnená úloha vysokého predstaviteľa napomôžu prezieravejšiu a dlhodobejšiu zahraničnopolitickú stratégiu a zavedenie komplexného prístupu, ktorý bude mať podporu všetkých členských štátov,

C.     keďže Lisabonská zmluva zreteľne zlepšuje súčasné pravidlá SZBP, čím zvyšuje medzinárodný profil Únie a posilňuje jej účinnosť,

D.     keďže tlak kríz a konfliktov za hranicami EÚ a potreba čeliť novým znepokojivým výzvam spôsobeným rýchlou zmenou klímy ponúkajú SZBP širšiu perspektívu,

E.     keďže na zabezpečenie dôveryhodnosti SZBP a budúcej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) sa musia vyčleniť zdroje v súlade s ich ambíciami a konkrétnymi cieľmi a keďže v tomto ohľade sa za potrebný považuje výrazný nárast týchto zdrojov v rámci priebežného preskúmania finančného výhľadu v roku 2009 a z iných finančných zdrojov,

Zásady

1.      zastáva názor, že SZBP vrátane európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) už od svojho vytvorenia prispieva k posilňovaniu európskej identity i úlohy EÚ ako globálneho činiteľa;

2.      domnieva sa však, že vzhľadom na neochotu členských štátov prijať potrebné a nevyhnutné reformy zamerané na zvýšenie účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti svojej zahraničnej politiky nie je úloha EÚ vo svete úmerná jej možnostiam a očakávaniam európskej verejnej mienky;

3.      domnieva sa, že na to, aby Európska únia mohla byť dôveryhodným globálnym činiteľom, musí z dôvodu, že je spoločenstvom spočívajúcom na hodnotách, dodržiavať vysoké štandardy vo vonkajších vzťahoch, a že SZBP sa musí opierať o hodnoty, ktoré si ctí Európska únia a jej členské štáty, najmä o demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú zároveň kľúčovými cieľmi SZBP;

4.      poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že silná energetická závislosť EÚ na nedemokratických krajinách môže oslabiť súdržnosť, asertivitu a udržateľnosť jej spoločnej zahraničnej politiky;

5.      je pevne presvedčený, že Európska únia dokáže zohrávať významnú úlohu a viesť skutočnú, účinnú a dôveryhodnú SZBP len vtedy, ak jednoznačne vymedzí svoje spoločné ciele, zabezpečí si náležité nástroje takým spôsobom, aby zaručila súlad medzi cieľmi a prostriedkami, vystupuje jednotne a má k dispozícii silnú demokratickú legitimitu, ktorú jej poskytujú kontrolné právomoci Európskeho parlamentu; zároveň sa domnieva, že kľúčový cieľ SZBP je možno dosiahnuť len vtedy, keď samotný Európsky parlament bude vystupovať jednotne a v tomto smere podporí jasnejšie tematické a geografické vymedzenie právomocí medzi svojimi špecializovanými orgánmi zaoberajúcimi sa SZBP;

6.      vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali, že pred prijímaním strategických rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky budú konzultovať s partnermi EÚ a vysokým predstaviteľom, najmä pokiaľ ide o mnohostranné organizácie, pretože tieto rozhodnutia môžu ovplyvniť prepojenosť a súdržnosť vonkajšej činnosti ÉÚ a oslabiť dôveryhodnosť EÚ ako globálneho činiteľa vo vzťahu k tretím krajinám;

Výročná správa o SZBP za rok 2006 a vzťahoch medzi inštitúciami EÚ

7.      víta výročnú správu Rady za rok 2006;

8.      zatiaľ čo uznáva pokrok dosiahnutý v štruktúre správy, najmä zahrnutie dlhodobejšieho plánovania spolu s popisom činností vykonaných v predchádzajúcom roku, očakáva, že Rada v ďalšej výročnej správe zohľadní príslušné uznesenia a/alebo odporúčania prijaté Parlamentom;

9.      zastáva názor, že Parlament by mal systematickejšie zaujímať stanoviská ku každej nasledujúcej fáze rozhodovania o SZBP a EBOP; odporúča, aby spoločné pozície a jednotné akcie v prípade potreby odkazovali na tieto stanoviská prijaté Parlamentom, aby sa podporila ich demokratická legitimita;

10.    uznáva, že vo vzťahoch medzi Radou a Parlamentom sa dosiahol značný pokrok najmä vďaka tomu, že sa vytvorili nové, flexibilnejšie komunikačné kanály; domnieva sa však, že Parlament musí zaujať pevnejšie stanovisko vo vzťahu k prerokovaným otázkam, ktorými by sa mala systematicky zaoberať Rada; poukazuje na to, že pokrok sa podarilo dosiahnuť tiež prostredníctvom intenzívnejších kontaktov medzi inštitúciami vrátane pravidelných výmen názorov s vysokým predstaviteľom, ako aj vďaka tomu, že osobitní predstavitelia EÚ a ďalší vyšší predstavitelia častejšie vystupovali v Parlamente; domnieva sa však, že stále existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o časové rozvrhnutie týchto vystúpení, ktoré by mali zohľadňovať program Parlamentu a jeho príslušných orgánov;

11.    víta silnejúce uznanie skutočnosti, že legitimita a prepojenosť SZBP a EBOP vo veľkej miere závisia od narastajúcej ochoty vysokého predstaviteľa a jeho služieb, ako aj od pripravenosti predsedníctva Rady spolupracovať s Parlamentom;

Priority Parlamentu týkajúce sa niektorých horizontálnych aspektov na rok 2008

12.    navrhuje, aby sa v roku 2008 za prioritu vyhlásil obmedzený počet oblastí, ktoré viac súvisia s obavami európskych občanov a ich očakávaniami týkajúcimi sa úlohy, ktorú má zohrávať Únia v medzinárodných otázkach;

13.    vyzýva Radu a Komisiu, aby sa spoločne a s väčšou naliehavosťou zaoberali príčinami súčasnej neistoty v Európe, akými sú terorizmus, organizovaný zločin, zlepšovanie bezpečnosti prostredníctvom spolupráce a rozvoja, energetická bezpečnosť, zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj, zlepšenie stability v susedných regiónoch, riadenie rizík, predchádzanie konfliktom a riešenie konfliktov, nešírenie zbraní hromadného ničenie, riadenie migrácie a podpora ľudských práv a občianskych slobôd; víta správu o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti, ktorú Rade predložila Komisia spoločne s vysokým predstaviteľom; vyzýva Radu, aby správu preskúmala a predložila odporúčania prípadných nadväzujúcich opatrení; zdôrazňuje význam vonkajšieho rozmeru ako základného kameňa pre vytvorenie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

14.    vyzýva vysokého predstaviteľa, aby vyhodnotil dosiahnutý pokrok a všetky nedostatky v realizácii  európskej bezpečnostnej stratégie od roku 2003 vrátane návrhov na jej zlepšenie a doplnenie; domnieva sa, že dodržiavanie medzinárodného práva a úloha medzinárodných inštitúcií by sa mali stať základnými zásadami vonkajších opatrení EÚ; zastáva názor, že takéto hodnotenie by malo byť základom pre širšiu verejnú politickú diskusiu; zdôrazňuje, že všetky budúce hodnotenia EBS by sa mali uskutočniť v úzkej konzultácii so všetkými inštitúciami EÚ vrátane Európskeho parlamentu a národných parlamentov; zastáva názor, že EBS by sa mala revidovať takým spôsobom, aby zahŕňala hĺbkovú analýzu súčasného poslania a budúceho smerovania NATO a vzťahu medzi NATO a Európskou úniou na strategickej a operačnej úrovni, ako aj analýzu bezpečnostných následkov ďalšieho rozšírenia NATO; vyzýva Európsku radu, aby sa podujala prvýkrát sformulovať zrozumiteľné stanovisko k politike vzťahov medzi EÚ a NATO, ktoré poslúži nielen na revitalizáciu transatlantických vzťahov, ale poskytne zároveň podporu včasnému vytvoreniu bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, tak ako ju predpokladá Lisabonská zmluva;

15.    vyzýva Radu, aby zvážila vytvorenie vhodných štruktúr a postupov a tiež zlepšenie fungovania tých súčasných, aby si EÚ mohla vytvoriť kapacitu na rýchlu reakciu v krízových situáciách; požaduje tiež vytvoriť právny rámec stanovujúci právo na intervenciu a povinnosť chrániť v krízových situáciách vrátane postupov rozhodovania a príslušných úloh v takýchto situáciách;

16.    domnieva sa, že význam zahraničnopolitického rozmeru energetickej bezpečnosti vrátane závislosti Únie od energie a ďalších strategických dodávok z nestabilných či nedemokratických krajín a regiónov bude ďalej narastať; odporúča rozsiahlo diverzifikovať energetické zdroje a energetické prepravné trasy a zvýšiť energetickú účinnosť i solidaritu v oblasti politiky energetickej bezpečnosti medzi členskými štátmi EÚ; odsudzuje nekoordinované podpisovanie bilaterálnych dohôd o energetike členskými štátmi, čo poškodzuje záujmy a spochybňuje strategické projekty EÚ ako celku i ostatných členských štátov; zdôrazňuje v tejto súvislosti strategický význam plynovodu Nabucco pre energetickú bezpečnosť Európskej únie a vyzýva Komisiu a Radu, aby zmobilizovali všetko svoje úsilie zamerané na úspešnú a čo najrýchlejšiu realizáciu tohto projektu; znovu opakuje svoju výzvu na vytvorenie pozície vysokého predstaviteľa pre zahraničnú energetickú politiku v rámci pôsobnosti budúcej dvojitej funkcie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, ktorý by zodpovedal za koordináciu činností Únie v tejto oblasti; s ľútosťou vníma absenciu akejkoľvek reakcie zo strany Rady a Komisie na uvedené uznesenie Parlamentu z 26. septembra 2007;

17.    vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným napredovaním smerom k vytvoreniu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energetiky a odsudzuje bilaterálne akcie niektorých členských štátov EÚ, ktoré značne oslabujú vyjednávaciu silu Európskej únie ako celku a jej úsilie zamerané na vytvorenie spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energetiky; znovu opakuje svoj názor, že takáto politika sa musí zakladať na solidarite a podporovať účinným a kvalitne prepojeným vnútorným trhom vybaveným všetkými nástrojmi, ktoré sú potrebné na vyváženie monopolistického a politicky motivovaného neobchodného správania, ktoré môže predstavovať hrozbu pre energetickú bezpečnosť Spoločenstva; víta preto začlenenie ustanovenia o tretích krajinách do tretieho energetického balíčka a dôrazne ho podporuje;

18.    znovu opakuje, že terorizmus ako prostriedok využívaný nedemokratickými alebo teroristickými organizáciami predstavuje jednu z hlavných hrozieb bezpečnosti EÚ a víta úsilie koordinátora EÚ na boj proti terorizmu zjednotiť uplatňovanie protiteroristickej stratégie EÚ; konštatuje, že boj proti nemu sa musí viesť s náležitým rešpektovaním všeobecných hodnôt demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a ich ochrany, a to v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi a v súlade so stratégiou stanovenou OSN; zastáva názor, že účinný boj proti terorizmu musí byť kľúčovou prioritou vo vzťahoch medzi Úniou a tretími krajinami;

19.    znovu zdôrazňuje dôležitosť systematického riadenia migrácie; považuje preto za nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu krajín pôvodu na jednej strane a tranzitných krajín na druhej strane a podporiť túto spoluprácu vykonávaním politiky pozitívnej podmienenosti, poukazuje na potrebu prevencie nelegálnej migrácie a boja proti skupinám, ktoré v tejto oblasti vykonávajú nelegálnu obchodnú činnosť;

20.    opätovne pripomína, že pre vonkajšiu činnosť Únie zostáva rozhodujúcim záujmom posilnenie globálneho riadenia, medzinárodných inštitúcií a hodnôt zakotvených v medzinárodnom práve; v tejto súvislosti vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú má OSN zohrávať v podpore účinného multilateralizmu, a zdôrazňuje, že Únia musí zaujímať jednotné stanoviská a zároveň naliehať na svojich partnerov, aby sa usilovali o rozvoj a upevňovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu ako spoločného základu prosperujúceho a bezpečného sveta; znovu potvrdzuje svoj záväzok voči rozvojovým cieľom milénia OSN, najmä voči celosvetovému boju proti chudobe;

21.    zastáva názor, že pri vyvíjaní úsilia o zabezpečenie globálneho riadenia sa musí mimoriadna pozornosť venovať úlohe štátnych investičných fondov a podobných štátnych hospodárskych subjektov, ktoré by sa mali povzbudzovať k tomu, aby svoju činnosť vykonávali čo najviac transparentne a zodpovedne;

22.    domnieva sa, že je dôležité, aby EÚ vyvíjala väčšie úsilie na rozšírenie a upevnenie svojich politík v oblasti podpory demokracie na celom svete; považuje preto za nevyhnutné, aby sa takáto podpora stala ústrednou súčasťou SZBP a zároveň považuje za potrebné zabezpečiť súlad medzi činnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov;

23.    trvá na potrebe účinne plniť doložky o ľudských právach, ustanovenia o nešírení zbraní a boji proti terorizmu, ako aj na potrebe zahrnutia doložky o energetickej bezpečnosti do dohôd s tretími krajinami, aby sa zaistila súdržnosť a účinnosť vonkajších politík EÚ;

24.    trvá na tom, že je potrebné dožadovať uplatňovania stratégie EÚ zameranej proti šíreniu zbraní hromadného ničenia na medzinárodnej úrovni, vyvíjať aktívnu činnosť s cieľom zachovať súčasný systém kontroly zbrojenia a odzbrojovania, predovšetkým pokiaľ ide o nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), zabezpečiť dôsledné uplatňovanie a komplexný monitoring Dohovoru o chemických zbraniach, medzinárodný zákaz kazetovej munície a univerzálne uplatňovanie dohovoru o zákaze protipechotných mín, klásť väčší dôraz na iniciatívy na kontrolu obchodu s ručnými zbraňami a ďalšie iniciatívy a otázky týkajúce sa odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, posilniť viacstranné zmluvy o nešírení jadrových zbraní a poskytnúť finančné prostriedky na realizáciu stratégie EÚ v oblasti zbraní hromadného ničenia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa pozitívnym a účinným spôsobom pričinili o ukončenie aktuálnej patovej situácie na ženevskej konferencii o odzbrojení a aby uskutočnili kroky, ktoré zabezpečia, že výsledkom rokovaní bude nediskriminačná, viacstranná, medzinárodná a účinne preukázateľná zmluva zakazujúca výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane;

Priority Parlamentu v zemepisne vymedzených oblastiach na rok 2008

25.    zastáva názor, že proces rozširovania Únie na základe článku 49 Zmluvy o EÚ zostáva naďalej kľúčovou prioritou zahraničnej politiky a že by sa mal zakladať na schopnosti Únie integrovať nové členské štáty (s ohľadom na vplyv tohto rozšírenia na jej inštitúcie, finančné zdroje a schopnosť sledovať svoje politické ciele);

26.    domnieva sa, že stabilita na západnom Balkáne by mala byť v roku 2008 v súlade so stanoviskom Rady vyjadreným vo výročnej správe na rok 2006 hlavnou prioritou EÚ; prikladá preto najväčší význam zdvojnásobeniu snáh o priblíženie západného Balkánu k Európskej únii vrátane zavedenia bezvízového styku, zintenzívnenia regionálnej spolupráce v oblastiach, ako je obchod, doprava, energetika, ako aj účasť krajín západného Balkánu na programoch Spoločenstva; domnieva sa, že kladením väčšieho dôrazu na hospodárske a sociálne otázky, ktoré s tým súvisia, by sa v súlade so solúnskou agendou uľahčila a podporila príprava týchto krajín na pristúpenie k EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do prístupového procesu občiansku spoločnosť;

27.    zastáva názor, že dialóg so Srbskom by sa mal zintenzívniť a mali by sa prijať konkrétne kroky na potvrdenie európskej perspektívy tejto krajiny; považuje podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení za konkrétny krok vedúci k budúcemu pristúpeniu Srbska do EÚ; podporuje významnú pomoc, plnenie vzájomne prijatých záväzkov a opatrení v oblasti spolupráce vrátane plánu liberalizácie vízového režimu; zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal klásť na posilnenie väzieb so všetkými demokratickými silami a občianskou spoločnosťou v oblastiach spoločného záujmu; domnieva sa, že EÚ by mala vytvoriť náležité politiky a iniciovať vhodné procesy s cieľom zamedziť izolácii Srbska;

28.    odvoláva sa na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 18. februára 2008, v ktorých Rada vzala na vedomie prijatie uznesenia, ktorým kosovské zhromaždenie vyhlásilo 17. februára 2008 nezávislosť Kosova, a v ktorých sa Rada zároveň vyjadrila, že členské štáty rozhodnú o svojich vzťahoch s Kosovom v súlade s vnútroštátnou praxou a medzinárodným právom;

29.    domnieva sa, že misia EULEX v Kosove by mala ochraňovať záujmy národnostných menšín, ako sa uvádza v Ahtisaariho pláne, aby sa zachoval multietnický charakter územia, budovala dôvera medzi etnickými spoločenstvami, ochránilo sa kultúrne, náboženské a historické dedičstvo, upevnil sa právny štát a podporil hospodársky rozvoj; poukazuje na to, že úspešnú transformáciu a trvalo udržateľný spoločenský, politický a hospodársky vývoj je v Kosove možné dosiahnuť vtedy, ak sa za toto úsilie ponesie miestna zodpovednosť; vyjadruje obavy v súvislosti patovou situáciou, ktorá nastala v rokovaniach o prenose zodpovedností z misie UNMIK na EULEX; vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci OSN spojili svoje sily s cieľom získať uznanie misie EULEX ako súčasti medzinárodných civilných jednotiek v Kosove v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999);

30.    zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej podrobne sledovať situáciu menšín vo všetkých štátoch západného Balkánu, aby sa zabezpečila účinná ochrana všetkých menšinových skupín a ich práv a aby sa umožnilo v tejto oblasti ďalej dôsledne napredovať v súlade s európskymi normami; domnieva sa, že v snahe podporiť vzájomné porozumenie a vzdelávanie zamerané na vštepovanie zásad tolerancie by sa mala využiť skutočnosť, že rok 2008 je rokom medzikultúrneho dialógu;

31.    ďalej zdôrazňuje, že posilnenie európskej susedskej politiky (ESP) by sa malo vnímať ako hlavný cieľ pre rok 2008 a že táto skutočnosť by mala viesť k diferencovanejšiemu prístupu k našim susedom, ktorý náležite zohľadní ich očakávania a strategické záujmy Únie; domnieva sa, že táto prepracovaná politika by mala viesť k lepšiemu a širšiemu využívaniu dostupných nástrojov Spoločenstva;

32.    znovu zdôrazňuje, že pretvrávanie nevyriešených konfliktov v krajinách ESP predstavuje vážnu výzvu pre bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ a účinné vykonávanie ESP; podčiarkuje, že po rozšírení v roku 2007 ležia hranice EÚ ešte bližšie k týmto oblastiam konfliktov; vyzýva preto na aktívnejšie a komplexnejšie zapojenie EÚ do prebiehajúceho úsilia o vyriešenie týchto konfliktov, predovšetkým konfliktu v podnesterskej oblasti Moldavskej republiky, v súlade s medzinárodným právom a zásadami územnej integrity, a zároveň vyzýva EÚ k intenzívnejšiemu zapojeniu v oblasti riadenia konfliktov;

33.    domnieva sa, že Únia by mala svoju pozornosť sústrediť na rozvoj hospodárskej spolupráce, politickej stability a demokracie v troch kľúčových oblastiach regionálnej spolupráce, ktorými sú oblasť Stredozemného, Baltského a Čierneho mora, a to využívaním štruktúr spolupráce v týchto oblastiach, posilňovaním synergie medzi inštitucionálnymi a regionálnymi politikami a poskytovaním pomoci týmto krajinám v ich integračnom procese; víta zámer vyjadrený na zasadnutí Európskej rady 13. – 14. marca 2007 posilniť barcelonský proces; znovu opakuje, že je dôležité dosiahnuť konkrétne výsledky v európsko-stredomorskej oblasti, kde by sa v krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora malo podporovať rešpektovanie ľudských práv a hospodárskeho a spoločenského rozvoja a kde by sa pozornosť mala venovať riešeniu energetických a environmentálnych otázok;

34.    znovu opakuje, že regióny Čierneho a Baltského mora majú pre Úniu strategický význam a že si preto zasluhujú komplexnejší prístup podobne ako oblasť Stredozemného mora; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali regionálnu spoluprácu s oblasťami Čierneho a Baltského mora; zastáva názor, že rovnakú pozornosť a vyváženosť medzi týmito tromi kľúčovými regiónmi by najlepšie zabezpečilo navrhnutie nových organizačných štruktúr regionálnej spolupráce v oblastiach Čierneho a Baltského mora, ako aj posilnenie vzťahov s existujúcimi mnohostrannými zhromaždeniami, akým je napríklad Parlamentné zhromaždenie čiernomorskej ekonomickej spolupráce;

35.    zdôrazňuje potrebu posilniť transatlantické spojenie a ďalej prehlbovať vzťahy s USA, a to okrem iného prostredníctvom prepracovanejšej a komplexnejšej dohody o transatlantickom partnerstve, ktorej potenciál treba naplno využiť a ktorá by mala zahŕňať konzultácie a spoluprácu v oblasti vzájomných záujmov, ako aj predchádzanie občianskym konfliktom, medzinárodný právny poriadok, mier a odzbrojenie, udržateľný rozvoj a boj proti chudobe; víta vytvorenie Transatlantickej hospodárskej rady; zdôrazňuje význam parlamentného rozmeru v rámci dialógu transatlantických zákonodarcov, ako aj potrebu nadviazať hlbší dialóg s Kongresom USA o budúcich vzťahoch EÚ a USA, o budúcnosti NATO a reforme OSN;

36.    považuje prehodnotenie vzťahov Únie s Ruskom v roku 2008 za veľmi dôležité; zastáva názor, že tieto vzťahy by sa mali zakladať na vyváženom partnerstve, ktoré by sa zaoberalo celosvetovými otázkami, akými sú nešírenie zbraní hromadného ničenia, regionálna bezpečnosť a energetická bezpečnosť, a podporovali by upevnenie demokracie, ochranu ľudských práv, voľný obchod a predovšetkým dodržiavanie právneho štátu; pripomína, že skutočné partnerstvo sa musí zakladať na rovnakom zaobchádzaní so všetkými členskými štátmi, ako aj na dobrých vzťahoch so susednými štátmi, transparentnosti a zodpovednosti; žiada členské štáty, aby koordinovali vzťahy s Ruskou federáciou na základe spoločných záujmov Únie; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že mandát pre všetky budúce dohody nielenže tieto spoločné záujmy zdôrazní , ale vytvorí aj mechanizmus na sledovanie ich uplatňovania;

37.    vyzýva Radu a Komisiu, aby tak v rámci blízkovýchodnej štvorky, ako aj priamo na mieste pokračovali v úsilí podporovať rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi s cieľom dosiahnuť úplné, trvalé a spravodlivé mierové riešenie založené na existencii dvoch bezpečných a životaschopných štátov, a vyjadruje nádej, že sa budú sledovať konkrétne kroky stanovené v programe z Annapolisu; zastáva názor, že na dosiahnutie mierového riešenia by Únia mala čo najviac posilniť svoj finančný, obchodný a politický vplyv na oboch stranách a že by v rámci príslušných fór mala zohrávať úlohu zodpovedajúcu jej finančnému a politickému prínosu;

38.    je presvedčený, že režim nešírenia jadrových zbraní podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) je vážne ohrozený a vyzýva Radu a predovšetkým dva členské štáty vlastniace jadrové zbrane, aby predložili európsku iniciatívu na plnenie záväzkov súvisiacich s odzbrojovaním, ktoré sú obsiahnuté v článku VI NPT, najmä s ohľadom na konferenciu o preskúmaní NPT v roku 2010; dôrazne sa stavia proti výrobe a šíreniu zbraní hromadného ničenia, v prípade ktorého hrozí, že kvôli nemožnosti jasne oddeliť využívanie jadrovej energie na energetické účely a na výrobu jadrových zbraní, sa v čoraz väčšom počte krajín bude realizovať; v tejto súvislosti poukazuje najmä na nepredvídateľnosť cieľov iránskeho jadrového programu; vyzýva Irán, aby vo svojich vzťahoch s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) konal transparentne a aby sa snažil znovu nadobudnúť dôveru medzinárodného spoločenstva; vyzýva členov Bezpečnostnej rady OSN, aby iránsku otázku predložili MAAE a aby bez predbežných podmienok začali rokovania; vyzýva členské štáty EÚ, aby zakázali akýkoľvek vývoz jadrovej technológie do všetkých krajín, ktoré neratifikovali dodatkové protokoly k NPT;

39.    je presvedčený, že EÚ by mohla prispieť k budovaniu dôvery voči krajinám, s ktorými nemá žiadne zmluvné vzťahy, alebo má takéto vzťahy len v obmedzenej miere, a to podporovaním medziľudských kontaktov, napríklad prostredníctvom programov partnerstva miest alebo Erasmus Mundus;

40.    opätovne pripomína, že podpora medzinárodnej solidarity, stability, mieru a demokratického, ľudského a hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti drogám musí aj v roku 2008 ostať jedným z kľúčových prvkov politiky EÚ voči Afganistanu; zdôrazňuje potrebu obnoviť bezpečnosť v Afganistane, čo nemožno dosiahnuť len vojenskými prostriedkami; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je rovnako nevyhnutné posilniť policajné zložky a ustanoviť tak právny štát a posilniť rozvojové úsilie; so znepokojením konštatuje, že výroba drog sa postupne zvyšuje, v dôsledku čoho sa Afganistan opäť stal ich najväčším producentom na svete; víta rozmiestnenie jednotiek EUPOL-u v Afganistane a naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby mu dali k dispozícii skúsený a dobre pripravený personál a aby ho prípadne rozšírili; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočná koordinácia tak v rámci medzinárodného spoločenstva (najmä medzi EÚ a NATO), ako aj vo vzťahoch s afganskými orgánmi vážne narúša účinnosť aktivít vykonávaných v danej oblasti; vyzýva všetkých činiteľov, aby sa usilovali o zlepšenie tejto situácie; v tejto súvislosti víta vymenovanie Kai Eideho za osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Afganistan;

41.    odporúča v roku 2008 prehĺbiť politické a hospodárske vzťahy s Čínou pod podmienkou, že sa v oblasti demokracie a ľudských práv dosiahne významný pokrok a že Čína bude venovať pozornosť vážnym obavám EÚ týkajúcich sa jej konania v Tibete, pričom sa o týchto otázkach bude naďalej konštruktívne diskutovať so zodpovednými činiteľmi, obzvlášť z dôvodu príprav na olympijské hry v Pekingu; žiada Čínu, aby zaviedla komplexný progresívny prístup k obnove krajiny zahŕňajúci väčší rešpekt voči jej rôznemu obyvateľstvu a kultúrnym tradíciám; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom zásadných výsledkov, pokiaľ ide o dialóg EÚ a Číny týkajúci sa ľudských práv;

42.    odporúča v roku 2008 prehĺbiť politické a hospodárske vzťahy so združením ASEAN na základe zásadného pokroku dosiahnutého v oblasti demokracie a ľudských práv; uznáva narastajúci význam úlohy, ktorú združenie ASEAN zohráva ako sila upevňujúca regionálnu stabilitu a prosperitu; domnieva sa, že EÚ a ASEAN dokážu vo zvýšenej miere spolupracovať čiastočne na základe pokroku, ktorý združenie ASEAN dosiahlo v oblasti regionálnej integrácie, demokracie a ľudských práv; naďalej zostáva mimoriadne znepokojený situáciou v Barme;

43.    zdôrazňuje, že v roku 2008 treba nadviazať na rozhodnutia prijaté na samite EÚ – Afrika, ktorý sa uskutočnil v decembri 2007 v Lisabone; v tejto súvislosti víta obsadenie dvojitej funkcie osobitného splnomocnenca EÚ/predsedu Delegácie Európskej komisie pre Africkú úniu so sídlom v Addis Abebe; v tomto smere sa domnieva, že Únia by mala v spolupráci s OSN vynaložiť všetko úsilie na posilnenie schopnosti Africkej únie budovať a udržiavať mier; v tejto súvislosti víta misie EÚ zamerané na reformu bezpečnostného sektora v Konžskej demokratickej republike a Guinejsko-bissauskej republike a žiada, aby sa nástroje SZBP a nástroje Spoločenstva, napríklad nástroj stability, využívali koordinovane;

44.    očakáva, že nadchádzajúci 5. samit EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa uskutoční v máji 2008 v Lime, povedie k prehĺbeniu obsahu vyhláseného medziregionálneho združenia vrátane zriadenia medziregionálneho fondu solidarity navrhovaného Parlamentom, ako aj k včasnému ukončeniu rokovaní o dohode o pridružení medzi Úniou a krajinami združenia Mercosur, Andským spoločenstvom a Strednou Amerikou do konca roku 2008;

45.    upozorňuje na svoje početné uznesenia a správy týkajúce sa rôznych zemepisných oblastí záujmu, pretože obsahujú hodnotné príspevky k diskusii o spôsobe vývoja politiky EÚ voči týmto zemepisným oblastiam;

46.    odporúča, aby Únia posilnila svoj politický dialóg s tretími krajinami a regiónmi, najmä s kľúčovými partnermi; v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva parlamentná diplomacia ako doplňujúci nástroj vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami a regiónmi, a to najmä prostredníctvom troch hlavných mnohostranných medziparlamentných zhromaždení (Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia (EuroMed) a Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat)); je odhodlaný do roku 2009 vytvoriť parlamentné zhromaždenie pre vzťahy s východnými susedmi EÚ (Euro–Nest) s cieľom posilniť parlamentný rozmer politického partnerstva medzi Európskym parlamentom a krajinami z východnej časti oblasti pôsobenia európskej susedskej politiky;

47.    opätovne vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby v tejto oblasti zlepšili svoju koordináciu s cieľom posilniť efektivitu činností Únie na svetovej scéne a aby sa v dlhodobejšom horizonte a v súvislosti so zásadnou reformou systému fungovania OSN usilovali zabezpečiť Európskej únii miesto v Bezpečnostnej rade; žiada stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí sú zároveň členskými štátmi EÚ, aby užšie spolupracovali s tými členskými štátmi EÚ, ktoré stálymi členmi nie sú;

Účinnosť, súdržnosť a viditeľnosť SZBP

48.    víta zlepšenia, ktoré so sebou prináša Lisabonská zmluva v súvislosti s vonkajšou činnosťou, SZBP a EBOP, ktorá sa má rozvinúť do SPOB; zastáva názor, že nová zmluva výrazne posilňuje vonkajšiu činnosť Únie a jej úlohu v medzinárodných vzťahoch a že zvyšuje viditeľnosť a profil Únie, pričom zároveň posilňuje jej schopnosť účinne konať na svetovej scéne;

49.    s nádejou očakáva, že všetky členské štáty Lisabonskú zmluvu bezodkladne ratifikujú, čím umožnia jej včasné nadobudnutie platnosti; blahoželá tým členským štátom, ktoré už Lisabonskú zmluvu ratifikovali;

50.    víta zlepšenie inštitucionálneho rámca Únie v oblasti SZBP, najmä prostredníctvom:

a)   vytvorenia pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude podpredsedom Komisie zodpovedajúcim sa Parlamentu a zároveň predsedom Rady ministrov zahraničných vecí, ktorý bude viesť SZBP a SBOP, prispievať k rozvoju politiky a zabezpečovať súdržnosť vonkajšej činnosti Únie;

b)   zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, a to so súhlasom Komisie a po konzultáciách s Parlamentom, ktorá bude podporovať vysokého predstaviteľa v jeho činnostiach a ktorej členmi budú zástupcovia Komisie, sekretariátu Rady a vnútroštátnych diplomatických služieb;

51.    víta rozšírenie vonkajšej oblasti pôsobnosti Únie vrátane ustanovenia nového právneho základu a nástrojov ovplyvňujúcich oblasti týkajúce sa SZBP, ako sú jednoznačný právny základ pre európsku susedskú politiku, ustanovenie jednotnej právnej subjektivity Únie, naliehavá finančná podpora tretím krajinám, humanitárna pomoc, sankcie voči neštátnym subjektom, vesmírna politika, energetická bezpečnosť, boj proti zmene klímy, predchádzanie medzinárodnému terorizmu a ochrana osobných údajov;

52.    zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky v rámci vonkajšej oblasti pôsobnosti Únie, najmä medzi SZBP, SBOP a rozvojovou a obchodnou politikou; v tejto súvislosti kladie dôraz na dôležitú úlohu, ktorú by pri presadzovaní tejto súdržnosti mali zohrávať vysoký predstaviteľ a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

53.    pripomína, že ustanovenie právnej subjektivity Únie vyvoláva otázku jej postavenia v rámci medzinárodných organizácií, napríklad OSN; zastáva názor, že budúce postavenie Únie v rámci OSN by malo byť úmerné jej finančnému a politickému prínosu;

Lisabonská zmluva a jej vplyv na vzťahy medzi Radou, Parlamentom a Komisiou v otázkach SZBP/SBOP a na parlamentnú kontrolu SZBP/SBOP

54.    považuje za kľúčové, aby predseda Európskej rady, predseda Komisie, vysoký predstaviteľ a rotujúce predsedníctvo čo najužšie spolupracovali a zabezpečili tak, že ich rôzne úlohy prispejú k súdržnosti a účinnosti SZBP;

55.    vyzýva Radu, aby vecne reagovala na priania a obavy vyjadrené vo formálnych oznámeniach Parlamentu, najmä pokiaľ ide o uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

56.    vyzýva Radu, aby preskúmala účinnosť svojich sankčných politík voči niektorým neprijateľným režimom, ako napríklad Mugabeho režimu v Zimbabwe a vojenskej junte v Barme, a aby zaviedla opatrenia na ich zlepšenie vrátane potrebných mechanizmov na ich úplné dodržiavanie a presadzovanie;

57.    vyzýva budúceho vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, aby budoval na skúsenostiach s pravidelnou účasťou vysokého predstaviteľa a komisára pre zahraničné vzťahy na pôde Parlamentu počas plenárnych schôdzí a na schôdzach parlamentného Výboru pre zahraničné veci, ako aj na obvyklých postupoch neformálnych stretnutí, aby sa na pravidelnom, systematickom a zmysluplnom základe nadviazali konzultácie s Parlamentom a jeho príslušnými orgánmi; poukazuje na to, že budúci úrad vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie bude odvodzovať svoju legitimitu priamo od Európskeho parlamentu;

58.    ďalej zdôrazňuje, že vzťahy medzi Radou a Parlamentom treba takisto znovu prehodnotiť, aby sa zohľadnili hlavné reformy budúcej SBOP a posilnené kontrolné právomoci Parlamentu po prenesení zostávajúcich kompetencií Západoeurópskej únie na EÚ; v tejto súvislosti víta ustanovenia o užšej spolupráci medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

59.    žiada ustanovenie medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom a Radou, ktorá vymedzí ich pracovné vzťahy v oblasti vonkajšej činnosti vrátane poskytovania dôverných informácií v čase nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; žiada, aby sa rámcová dohoda medzi Komisiou a Parlamentom aktualizovala tak, aby sa zohľadnili ustanovenia Lisabonskej zmluvy;

60.    žiada, aby sa budúci vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie ujal úradu 1. novembra 2009 zároveň s novou Komisiou, ďalej žiada, aby sa našlo dočasné riešenie na obdobie medzi nadobudnutím platnosti reformnej zmluvy a 1. novembrom 2009 a aby sa s Parlamentom riadne konzultovalo o nominácii prvého vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, ktorého vymenúva Európska rada po súhlase predsedu Komisie, ako aj o všetkých dočasných menovaniach; v tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa pre vymenovanie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie usporiadalo ad hoc vypočutie, v rámci ktorého by bol Výbor pre zahraničné veci gestorským výborom;

61.    poukazuje na výrazný vplyv, ktorý bude mať zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť na vonkajšie vzťahy Únie; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a demokratického vkladu do tohto procesu; pripomína svoje právo konzultovať s ním vo veci zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 13a ods. 3 Zmluvy o EÚ; v tejto súvislosti žiada plné zapojenie do prípravných prác; odkazuje na svoju priebežnú správu o tejto otázke; dúfa, že vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť prispeje k väčšej prehľadnosti, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa osobitných zástupcov EÚ, ich menovanie a hodnotenie, vrátane vymedzenia a účelu ich úloh, dĺžky trvania ich mandátu a koordinácie a dopĺňania sa s delegáciami ES;

62.    vyzýva budúceho vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie, ako aj Radu a Komisiu, aby posilnili spoluprácu s existujúcimi mnohostrannými parlamentnými zhromaždeniami (parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, EuroMed, EuroLat a po svojom vytvorení aj Euro–Nest), ktoré spájajú poslancov Únie s niektorými najvýznamnejšími partnermi, pretože to bude pre súdržnosť a účinnosť vonkajšej činnosti Únie znamenať jasnú pridanú hodnotu;

63.    vyzýva Politický a bezpečnostný výbor, aby spolu s Európskym parlamentom vytvoril mechanizmus týkajúci sa dôverných informácií o otázkach vznikajúcich kríz alebo udalostí súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou, ktorý by bol porovnateľný s existujúcimi mechanizmami vo viacerých národných parlamentoch členských štátov EÚ a ktorý by v závislosti od stupňa dôvernosti siahal od schôdzí výborov za zatvorenými dverami až po stretnutia Politického a bezpečnostného výboru a menovaných členov príslušných výborov a podvýborov;

64.    považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby sa predseda Výboru pre zahraničné veci zúčastňoval na neformálnych schôdzach ministrov zahraničných vecí členských štátov (schôdze Gymnich) podľa vzoru neformálnych schôdzí Rady týkajúcich sa ďalších oblastí politiky, ktoré sú už zaužívanou praxou;

65.    zdôrazňuje potrebu zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť činností, ktoré vykonáva Európska obranná agentúra;

Financovanie SZBP/SBOP vzhľadom na Lisabonskú zmluvu

66.    s uspokojením berie na vedomie, že sa v rámci Lisabonskej zmluvy posilnili rozpočtové právomoci Parlamentu vo vzťahu ku všetkým výdavkom EÚ vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, čo Parlament stavia na rovnocennú úroveň s Radou, odstraňuje rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami a zabezpečuje právnu záväznosť viacročného finančného rámca;

67.    vyjadruje poľutovanie nad komplexnosťou opatrení týkajúcich sa rýchleho financovania aktivít SBOP mimo rozpočtu EÚ; trvá na tom, že vonkajšie činnosti Únie (vrátane činností v rámci budúcej SBOP okrem všetkých vojenských výdavkov) by sa mali v budúcnosti financovať zo spoločného rozpočtu EÚ;

68.    v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať sledovaniu civilného krízového riadenia, kde sa využívajú zdroje a rôzne zodpovednosti Rady, Komisie a členských štátov s cieľom zabezpečiť optimálnu účinnosť a koordináciu;

69.    uznáva užitočnosť spoločných konzultačných schôdzí predsedníctiev Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet a predsedu Politického a bezpečnostného výboru, ktoré stanovuje spomenutá Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006; zároveň považuje za kľúčové, aby predsedovia a/alebo spravodajcovia výborov Parlamentu zodpovední za vonkajšiu činnosť boli v neobmedzenej miere ex officio zapojení do činností nového zmierovacieho výboru plánovaného pre nový rozpočtový postup;

70.    žiada, aby v duchu spomenutej Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, v ktorej je zakotvený štruktúrovaný dialóg Rady a Parlamentu, Rada informovala Parlament pred prijatím rozhodnutí týkajúcich sa výdavkov SZBP;

71.    považuje celkovú sumu 1,74 miliardy EUR vyčlenených na SZBP na obdobie rokov 2007 – 2013 za nedostatočnú na splnenie ambícií a konkrétnych cieľov EÚ ako globálneho subjektu, no zároveň uznáva, že financovanie SZBP schválené na rok 2008 vo výške 285 miliónov EUR predstavuje významný krok vpred v porovnaní s doteraz vyčlenenými finančnými prostriedkami (a nárast o 125 miliónov EUR oproti roku 2007); zdôrazňuje, že tento nárast by mali sprevádzať prísnejšie opatrenia zamerané na parlamentnú kontrolu a zlepšená spolupráca zo strany Rady;

72.    predloží konkrétne návrhy na financovanie a rozpočtovú kontrolu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v rámci plánovanej správy o tejto otázke;

o

o        o

73.    poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christopher Beazley, Angelika Beer, Colm Burke, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Hanna Foltyn-Kubicka, Bronisław Geremek, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Samuli Pohjamo, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, Konrad Szymański, Charles Tannock, Ari Vatanen, Kristian Vigenin, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Carlo Fatuzzo, Marie Anne Isler Béguin, Rihards Pīks, Dariusz Rosati, Wojciech Roszkowski, Inger Segelström, Adrian Severin, Jean Spautz, Karl von Wogau

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Renate Weber