Postup : 2007/2191(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0212/2008

Predkladané texty :

A6-0212/2008

Rozpravy :

PV 16/06/2008 - 26
CRE 16/06/2008 - 26

Hlasovanie :

PV 17/06/2008 - 7.26
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0288

SPRÁVA     
PDF 180kWORD 125k
3.6.2008
PE 404.519v02-00 A6-0212/2008

o vplyve kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín

(2007/2191(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Gábor Harangozó

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín

(2007/2191(INI))

Európsky parlament,

–         so zreteľom na články 87 ods. 3, 137 a 158 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2005 pod názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti – Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2005 o sociálnom programe (KOM(2005)0033),

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2005 s názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM (2005)0192),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júla 2006 s názvom Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politiky: Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006)0281),

– so zreteľom na Územnú agendu EÚ, Lipskú chartu o trvalo udržateľných európskych mestách a prvý akčný program na vykonávanie územnej agendy Európskej únie,

– so zreteľom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorú pripravuje Komisia,

– so zreteľom na správu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu a na správu Európskeho parlamentu s názvom Regionálne rozdiely a súdržnosť: aké stratégie pre budúcnosť?,

– so zreteľom na články 3, 13 a 141 Zmluvy o ES, v ktorých sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky(3),

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6‑0212/2008),

A. keďže jedným z cieľov Spoločenstva podľa ustanovení článku 158 Zmluvy o ES je podpora harmonického hospodárskeho a sociálneho rozvoja v rámci celého Spoločenstva a znižovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými regiónmi,

B.  keďže rozdiely môžu vzniknúť v rámci regiónov, ako aj medzi nimi,

C.  keďže riešenie sociálnych, ekonomických a územných rozdielov medzi prosperujúcejšími a najchudobnejšími regiónmi je aj naďalej hlavným cieľom kohéznej politiky a keďže jej rozsah sa preto nemá obmedzovať na podporu cieľov iných stratégií, čo by mohlo brzdiť hospodársku, spoločenskú a územnú súdržnosť,

D.  keďže kohézna politika sa doposiaľ účinne podieľala na pomoci najchudobnejším regiónom zameranej na zníženie priepasti v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja,

E.  keďže všetky krajiny stále čelia veľkým výzvam v oblasti rozvoja a nie je pravdepodobné, že konvergencia sa uskutoční v súčasnom rámci rokov 2007 – 2013,

F.  keďže v niektorých členských štátoch sa hospodársky rast sústreďuje okolo hlavných a krajských miest a veľkých mestských oblastí, čím sa v ostatných oblastiach vytvára nerovnomerný sociálno-ekonomický rozvoj a zvyšuje sa zraniteľnosť sociálnych spoločenstiev a skupín v týchto oblastiach,

G. keďže Lisabonskou zmluvou sa územná súdržnosť uvádza ako jeden z cieľov EÚ a v tejto oblasti sa ustanovuje spoločná právomoc Únie a členských štátov,

H. keďže pojem zraniteľné spoločenstvo je veľmi široký a neexistujú jasné kritériá jeho definície,

I.   keďže mnoho území stále trpí nezdravým vplyvom odľahlosti a geografického znevýhodňovania a chýba im potrebná infraštruktúra poskytujúca možnosti skutočného rozvoja, vďaka ktorým by sa dostali na priemernú úroveň rozvoja v EÚ,

J.   keďže lepšia dopravná infraštruktúra a prístup k doprave prispeje k zlepšeniu dostupnosti izolovaných regiónov, pričom sa zmierni vylúčenie spoločenstiev a skupín žijúcich v týchto vzdialených oblastiach, a keďže zlepšením služieb všeobecného záujmu, predovšetkým vzdelávania, sa zlepší život zraniteľných skupín a spoločenstiev,

K. keďže najchudobnejším krajinám a územiam chýbajú potrebné finančné zdroje na vlastný príspevok k finančným prostriedkom Spoločenstva, na ktoré majú nárok, a navyše im častejšie chýbajú administratívne kapacity a ľudské zdroje na správne využitie poskytnutých finančných prostriedkov,

L.  keďže politika rozvoja vidieka musí byť vzhľadom na svoj silný územný dosah lepšie skoordinovaná s regionálnou politikou s cieľom podporiť synergiu a dopĺňanie sa týchto politík a zvážiť výhody a nevýhody ich opätovnej integrácie zjednotenia,

M. keďže je nedostatok dostupných a porovnateľných štatistických údajov týkajúcich sa mikroregiónov pre regióny EÚ, v ktorých žijú zraniteľné spoločenstvá a skupiny,

N. keďže chudoba a vylúčenie majú silný územný charakter,

O. keďže väčšina najviac znevýhodnených mikroregionálnych území čelí zložitým mnohorozmerným problémom spojeným s ich okrajovou polohou, zníženou dostupnosťou, nedostatočnou základnou infraštruktúrou, nedostatočným sociálno-ekonomickým rozvojom, sklonom k dezindustrializácii, nízkou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy, nedostatočnou administratívnou kapacitou, vysokou mierou nezamestnanosti, zhoršovaním podmienok bývania a životných podmienok, zložitým prístupom k službám všeobecného záujmu, nedostatočnými podmienkami pre technologický rozvoj a pokrok a značným počtom segregovaných menšín a zraniteľných skupín,

P.  keďže kohézna politika si vyžaduje rozpočet zodpovedajúci jej cieľom a účinné nástroje umožňujúce regiónom prekonať rozvojové rozdiely a zvládať územné výzvy vrátane demografických zmien, sústreďovania obyvateľstva v mestách, migračných pohybov, globalizácie, zmeny klímy a dodávok energie,

1.  zdôrazňuje, že územná koncentrácia zraniteľných spoločenstiev a skupín a sociálne vylúčenie, ktorým trpí väčšina nedostatočne rozvinutých území, je pre súdržnosť území v EÚ čoraz väčším problémom; zdôrazňuje okrem toho, že tento jav sa vyskytuje nielen medzi regiónmi v nedostatočne rozvinutých oblastiach, ale v značnej miere aj vnútri regiónov tak v rozvíjajúcich sa , ako aj v rozvinutých oblastiach, a vyžaduje si zvláštnu pozornosť, pretože takéto zraniteľné spoločenstvá a skupiny často zanikajú na širšom, priaznivejšom pozadí,

2.  vyzýva členské štáty, aby určili kritéria na definovanie zraniteľných spoločenstiev a skupín, aby sa uľahčilo prijímanie cielených a systematických opatrení;

3.  domnieva sa, že územný rozmer sociálneho vylúčenia sa má riešiť v kontexte politiky územnej súdržnosti;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na prekonanie problémov sociálneho vylúčenia nepostačujú jednotlivé opatrenia, a preto odporúča, aby členské štáty uplatňovali komplexnú stratégiu územného rozvoja a uskutočňovali politiku vyrovnávania s využitím prístupu zjednocujúceho viaceré odvetvia a sústredením sa na potenciál všetkých území EÚ;

5.  upozorňuje na potrebu riešiť prostredníctvom integrovaného prístupu nedostatky súvisiace s rovnakými príležitosťami a prípadnou koncentráciou sociálnych konfliktov v nedostatočne rozvinutých oblastiach;

6.  v tejto súvislosti poznamenáva, že zraniteľné skupiny môžu existovať vo všetkých regiónoch, dokonca aj v tých prosperujúcejších, a že je potrebné, aby integrovaný prístup zohľadnil tieto skupiny;

7.  poukazuje na to, že prehlbovanie chudoby a vylúčenie nie sú špecifické len pre mestské oblasti, ale dotýkajú sa aj vidieckych oblastí, hoci v nich môžu nadobúdať osobitné podoby najmä vzhľadom na to, že vo vidieckom prostredí sa okrem sociálneho vylúčenia vyskytuje aj územné vylúčenie a že v týchto oblastiach vylúčených z ekonomického rozvoja sú dotknuté všetky sociálne skupiny, ktoré v nich žijú;

8.  v rámci integrovaného prístupu zdôrazňuje význam toho, aby sa rozvoj zdravého životného prostredia na úrovni Spoločenstva, členských štátov a na regionálnej úrovni stal prioritou, aby sa tým dosiahli ciele kohéznej politiky, ako sú boj proti chudobe, dobrý zdravotný stav občanov a lepšia kvalita života vo všetkých regiónoch, ktoré sú pre dlhodobý rozvoj a sociálnu, ekonomickú a územnú súdržnosť EÚ kľúčovými;

9.  zdôrazňuje význam zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií do plánovania a vykonávania integrovaných stratégií rozvoja, a význam podpory iniciatív prichádzajúcich zdola;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvinutým mestám a odlúčeným územiam vrátane vidieckych oblastí rozdelili zdroje spôsobom, ktorý je primeraný ich osobitným potrebám, a vypracovali dlhodobé programy podľa potrieb zraniteľných spoločenstiev a skupín, pričom sa miestne orgány, príslušní sociálni a hospodárski partneri a zástupcovia príslušných skupín obyvateľstva budú zúčastňovať na/zapoja do/ rozhodovacom procese a realizácii takýchto programov s cieľom čo najlepšie riešiť ich potreby a priniesť skutočné riešenia na prekonanie vylúčenia a jeho dôsledkov;

11. vyzýva na zachovanie výnosných činností vo vidieckych oblastiach, čo znamená, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť prevádzkam rodinného typu a malým a stredným poľnohospodárskym podnikom, pričom sa vykoná revízia SPP v záujme jej väčšej spravodlivosti, ako aj nepoľnohospodárskym podnikateľským činnostiam, ktoré poskytujú tovar a služby nevyhnutné na udržanie pôvodných obyvateľov a prilákanie nových;

12. zdôrazňuje význam poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností (napr. spracovanie a priamy predaj poľnohospodárskych výrobkov, cestovný ruch, služby, malé a stredné priemyselné podniky) vo vidieckych oblastiach pri poskytovaní pracovných miest, predchádzaní chudobe a zamedzovaní vyľudňovaniu vidieka; vyzýva preto na zlepšenie možností odborného vzdelávania vo vidieckych oblastiach, aby sa podporil rozvoj podnikania;

13. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby viac využívali synergie a vzájomné dopĺňanie sa rôznych dostupných finančných nástrojov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky integračný fond, Akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu;

14. vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej zelenej knihy o územnej súdržnosti predstavila cieľ a jasnú definíciu územnej súdržnosti, kritériá jej určenia a dostupné prostriedky na dosiahnutie územných cieľov;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zostavili porovnateľné štatistické údaje týkajúce sa mikroregiónov s osobitným zreteľom na sociálne ukazovatele, napríklad index rozvoja ľudských zdrojov, ktorý zostavila Organizácia spojených národov, s cieľom riešiť pomocou primeraných opatrení situáciu v oblastiach, v ktorých žijú najzraniteľnejšie spoločenstvá a skupiny, ako aj riešiť ich problémy;

16. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala, do akej miery by sa okrem HDP na obyvateľa mali používať nové merateľné ukazovatele rozvoja, napríklad sociálne ukazovatele, aby bolo možné identifikovať najzraniteľnejšie spoločenstvá a skupiny a ich polohu, zistiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci regiónov, vyhodnotiť vykonávanie a účinnosť politiky, a použiť ich ako usmernenia pre plánovanie rozvoja;

17. nalieha na Komisiu, aby v rámci zelenej knihy o územnej súdržnosti preskúmala, či by úroveň NUTS 4 bola vhodná na vykonávanie politiky založenej na rozdielnych prístupoch na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti;

18. zdôrazňuje potrebu riešiť demografické trendy ďalšieho sústreďovania obyvateľstva v mestách a vyľudňovania vidieka a ich územný dosah; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali stratégie na oživenie zraniteľných oblastí vybudovaním infraštruktúry, podporou skutočných možností rozvoja v súlade s ich osobitným hospodárskym potenciálom, zachovaním služieb všeobecného záujmu prostredníctvom zvýšených administratívnych kapacít a decentralizáciou verejného sektora, poskytovaním primeraného odborného vzdelávania a pracovných príležitostí, zlepšovaním podmienok bývania a životných podmienok a zvyšovaním príťažlivosti týchto oblastí pre investorov; domnieva sa, že je zároveň potrebné podporiť mestá v ich úsilí odstrániť typicky mestské problémy;

19. domnieva sa, že hoci v minulosti zohrávalo vyľudňovanie vidieka úlohu bezpečnostného ventilu v prípade poľnohospodárov, ktorí nemohli vykonávať svoju pôvodnú činnosť, dnes to už neplatí, pretože nezamestnanosť sa závažnou mierou dotýka nekvalifikovaných osôb, a preto sú priemyselné subjekty zriadené vo vidieckych oblastiach medzi prvými, ktoré postihuje reštrukturalizácia a premiestňovanie, čím sa obmedzuje výber rôznorodých činností, na ktoré sa mohli malí poľnohospodári čeliaci ťažkostiam zvyčajne spoľahnúť a ktorými mohli doplniť svoje poľnohospodárske príjmy, čím sa zrýchľuje prehlbovanie ich chudoby;

20. zdôrazňuje, že nielen štrukturálne politiky by sa mali zachovať aj po roku 2013, ale že preskúmanie rozpočtu by sa malo využiť ako príležitosť na zabezpečenie dostupnosti potrebných zdrojov s cieľom zaručiť v budúcnosti hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť medzi územiami a krajinami EÚ;

21. odporúča, aby politické opatrenia prijaté na riešenie sociálneho vylúčenia a posilnenia aktivity zraniteľných spoločenstiev a skupín zahŕňali prvok dobrovoľnosti;

22. vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný návrh, ktorý by reálnym a konkrétnym spôsobom riešil problémami zraniteľných spoločenstiev a skupín vrátane sociálneho vylúčenia;

23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 239, 1.9.2006, s. 248.

(2)

Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0035.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Kohézna politika je jednou z najdôležitejších priorít Európskej únie. Finančné prostriedky vyčlenené na túto politiku tvoria 1/3 rozpočtu EÚ. Kohézna politika, ktorá je zo všetkých politík najviac založená na zásade solidarity, má znížiť hospodárske, sociálne a územné rozdiely medzi členskými štátmi a ich 268 regiónmi.

Napriek tomu tieto rozdiely ostávajú aj naďalej značné. Nesmieme zabúdať, že v každom štvrtom regióne je HDP na obyvateľa nižší než 75 % priemeru Európskej únie a že veľké rozdiely existujú aj v rámci regiónov.

Viaceré európske analýzy, výsledky programu ESPON 2006, správy o kohézii a strategické iniciatívy poukázali na územnú koncentráciu sociálneho vylúčenia v najzaostalejších oblastiach.

Cieľom správy je upriamiť pozornosť na územne prepojený systém segregácie, zraniteľné skupiny a zdôrazniť význam určenia a riešenia uvedených procesov na územnom základe. Z toho vyplýva, že otázku zraniteľných spoločenstiev a skupín je potrebné riešiť v kontexte územnej kohézie.

Cieľom dokumentu je zdôrazniť, že na vyrovnanie sa s územným vylúčením je potrebné určiť a uznať, že hlavné problémy majú pôvod vo vývoji jednotlivých menších územných celkov.

Doterajšie územné analýzy na európskej úrovni ani súčasné európske štatistické systémy však neposkytujú takmer žiadne informácie o tejto otázke.

Posun od chudoby k vylúčeniu

Zraniteľné skupiny čelia mnohorozmerným ťažkostiam, ktoré prehlbujú chudobu a nadobúdajú podobu vylúčenia a rastúcej segregácie. Pretrvávajúca nečinnosť a dlhodobá nezamestnanosť znižujú schopnosť takto postihnutých osôb vymaniť sa zo sociálneho vylúčenia a hospodárskych ťažkostí.

Vylúčenie má silný územný ráz

Vylúčenie z hospodárskeho a sociálneho vývoja sa najčastejšie vyskytuje na určitých územiach a súvisí s územným vylúčením, preto je dostupnosť práce a služieb pre zraniteľné skupiny menšia.

Životné možnosti sociálnych skupín sú podmienené ich zemepisnou polohou: príslušnými regiónmi, mikroregiónmi a všeobecnejšie ich životným prostredím. Územná podmienenosť rizika vylúčenia je teda veľmi výrazná.

Jav vyskytujúci sa na mikroregionálnej úrovni

Je potrebné zdôrazniť, že krízové sociálne a hospodárske oblasti sa najčastejšie vyskytujú v odľahlých vnútroregionálnych oblastiach alebo v zaostávajúcich mikroregiónoch a vo väčšine prípadov ich nie je možné zachytiť na úrovni nomenklatúry NUTS 2.

Výskyt územne podmienených zraniteľných spoločenstiev je preto potrebné preskúmať – pomocou terminológie EÚ – nie na úrovni NUTS 2, ale na úrovniach LAU1 a LAU 2.

Segregácia aj vo vidieckych oblastiach

Segregačné procesy sú viditeľnejšie v mestách než v okolitých redšie osídlených oblastiach. Situácia na vidieku postihnutom segregáciu je však ešte horšia. Segregácia v mestských oblastiach vzájomne súvisí s rozširovaním predmestí, ktoré vedie k úpadku tradičných mestských centier a dezindustrializovaných okrajových oblastí. Okrem mestských get v zaostávajúcich vidieckych oblastiach sa sociálne napätie výraznejšie koncentruje v zaostávajúcich vidieckych oblastiach. Vidiecke obyvateľstvo trpí veľmi nevýhodným postavením v nových členských štátoch, v ktorých hospodárska transformácia posilnila vnútroregionálne rozdiely.

Problém je skrytý: chýbajúce nástroje

Otázka územného vylúčenia, ktorou sa tu zaoberáme, nie je dostatočne podchytená ani v európskych štatistikách, ani v politických nástrojoch.

Spoločenské skupiny, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené takisto územným vylúčením, ostávajú pre územné analýzy, akčné plánovanie, ako aj pre politických činiteľov skryté.

Uvedené procesy prebiehajú na nižších územných úrovniach, preto ich súčasné nástroje prieskumu na úrovni nomenklatúry NUTS 2, napríklad zhromažďovanie údajov agentúrou EUROSTAT či systematické analýzy programu ESPON, nie sú schopné v celoeurópskom meradle rozlíšiť. Neexistujú žiadne všeobecne používané vhodné územné ukazovatele.

Ako ukazujú výsledky našej analýzy predložené v tejto správe, súčasný štatistický systém nie je schopný priniesť takú analýzu vnútroregionálnych rozdielov v rámci regiónov na úrovni nomenklatúry NUTS 2, ktorá by bola porovnateľná na celoeurópskej úrovni. Ukazovatele merajúce rozdiely medzi územnými štatistickými jednotkami vôbec nie sú schopné ukázať skutočné rozdiely existujúce vnútri jednotlivých regiónov. Na európskej úrovni sa doteraz nezaviedli jednotné charakteristické vlastnosti území, ktoré spôsobujú miestne, regionálne a sociálne znevýhodnenie (najmä segregáciu).

Vnútroregionálne sociálne a geografické okrajové oblasti

Pokiaľ ide o územné rozdiely, európska kohézna politika zameraná na regióny v rámci nomenklatúry NUTS 2 prehliada niektoré ťažkosti, ktoré vznikajú vnútri jednotlivých regiónov. Vnútroregionálne rozdiely sú v mnohých prípadoch významnejšie než rozdiely medzi regiónmi.

Výnimočné sociálne a hospodárske ukazovatele veľkých a stredných miest, ktoré sú hybnými silami regionálneho hospodárstva, často odvádzajú pozornosť od problémov prítomných v segregovaných mestských štvrtiach. Vzniká hlboká priepasť medzi dynamickými mestskými oblasťami a oblasťami vylúčenými zo sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

Riešenie problémov na územnej úrovni vyžaduje integrovaný prístup

Uvedené analýzy ukazujú, že pri riešení problémov zraniteľných skupín nepostačujú horizontálne prístupy. Riešenie situácie zraniteľných skupín vyžaduje územný prístup, ktorý by sa zameral na zložitosť problémov na mieste v príslušných oblastiach. Existuje skutočná potreba mikroregionálneho prístupu zameraného na rozdiely vnútri regiónov a na najcitlivejšie oblasti.

V opačnom prípade sa môže prehĺbiť polarizácia (najmä ak sa hospodárske a sociálne zásahy sústredia okolo dynamických centier) a úpadok vylúčených oblastí bude pokračovať. Pri riešení tejto otázky je potrebné klásť väčší dôraz na územné plánovanie a integrovaný územný rozvoj.

2. Vnútroregionálne územné vylúčenie

Nedostatok rovných príležitostí, koncentrácia sociálnych konfliktov a predovšetkým segregácia ústiaca do koncentrácie zraniteľných skupín sa môžu vyskytovať v rôznych situáciách. Ide o dobre známy mestský problém, ale skúsenosti nových členských štátov ukazujú, že jeho výskyt má predovšetkým územný základ.

Najmenej rozvinutým oblastiam hrozí riziko územného vylúčenia

Zraniteľná skupina a väčšina spoločnosti sú od seba vzdialené z územného aj sociálneho hľadiska. Príčiny vylúčenia väčšinou pramenia z umiestnenia vylúčenej skupiny. Umiestnenie môže znamenať závažné znevýhodnenie z hľadiska týchto skutočností:

· Vlastnosti umiestnenia:

           o dostupnosť pracovísk,

           o vzdialenosť mestských centier,

           o slabá dopravná infraštruktúra alebo jej relatívne vysoké výdavky,

           o nízky príjem.

· Vnútorné vlastnosti oblasti:

           o nedostatočná prítomnosť úspešných podnikov,

           o nízka miera zamestnanosti,

           o nízky príjem,

           o nízka úroveň kvalifikácie,

           o ľudské zdroje (z hľadiska zdravia, kvalifikácie, blahobytu),

           o stav budov,

           o napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, rasizmus a segregácia,

           o chýbajúce verejné služby alebo ich nízka kvalita.

Územné vylúčenie nie je len typickým problémom nedostatočne rozvinutých oblastí a vidieka – v prvom rade sa týka okrajových oblastí a mikroregiónov, ktoré sú postihnuté hlbokou krízou. Územné vylúčenie zahŕňa nasledujúce druhové typy, ktoré často vyplývajú z celého radu rôznych súčasne sa vyskytujúcich územných vlastností:

– okrajové umiestnenie,

– koncentrácia vylúčených sociálnych skupín – „sociálna periféria“,

– koncentrácia sociálnych konfliktov v dôsledku hospodárskej a štrukturálnej transformácie.

Väčšie územné jednotky skrývajú problémy vylúčených území

Jeden z problémov slabej viditeľnosti nedostatočne rozvinutých a zaostávajúcich území spočíva v spájaní oblastí. Ak štatistiky uvádzajú údaje týkajúce sa väčších územných jednotiek, stierajú sa rozdiely vnútri týchto jednotiek. Porovnanie sociálnych a hospodárskych činiteľov územných jednotiek jednotlivých krajín umožňuje dostupná základná jednotka miery kohéznej politiky EÚ (NUTS 2). Tento prístup by sa mal naďalej využívať pri rozdeľovaní zdrojov kohéznej politiky medzi jednotlivé regióny a krajiny.

Z hľadiska interpretácie územnej súdržnosti však prebieha niekoľko územných procesov, ktoré sa prostredníctvom spoločensko-hospodárskych ukazovateľov stanovených na úrovni nomenklatúry NUTS 2 nedajú zistiť, a preto zostávajú skryté.

Územná koncentrácia zraniteľných skupín na okrajoch regiónov

V porovnaní s potrebami miest a ich širšieho vidieckeho okolia je hlavným dôvodom významných rozdielov vo vývoji vnútri regiónov, najmä vo východnej a strednej Európe, nedostatočná infraštruktúra.

Menej mobilní obyvatelia vidieka nie sú schopní využiť výhody, ktoré ponúkajú rozvinutejšie mestá, z dôvodu miestnej územnej organizácie trhu práce a chýbajúceho dopravného či informačného spojenia. Príťažlivosť miest preto nie je korunovaná úspechom a chudoba spolu so slabou dostupnosťou infraštruktúry zapríčiňujú čoraz menšie využitie potenciálu vidieckych oblastí.

V nových členských štátoch je menej výrazné napätie vyplývajúce zo sústredenia prisťahovalcov v mestách a sociálna segregácia a nedostatok rovných príležitostí sa prejavuje predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Prinajmenšom ide o podobne rozsiahly problém.

Územné vylúčenie presahuje sociálne problémy

Zatiaľ čo chudoba je v zásade dôsledkom nedostatočných príjmov, územné vylúčenie ju presahuje, pretože osoby žijúce na segregovaných miestach a oblastiach strácajú oveľa viac príležitostí: vzdelávacie príležitosti, dostupnosť infraštruktúry a služieb.

Problémy zaostávajúcich oblastí komplikujú etnické rozdiely – koncentrácia prisťahovalcov v mestských getách a rozšírená segregácia rómskych obyvateľov v nových členských štátoch –, pretože integrácia týchto skupín je ešte zložitejšia.

Navyše existuje veľká pravdepodobnosť, že najzraniteľnejšie skupiny, ktoré nemajú možnosť využívať výhody spoločensko-hospodárskeho rozvoja, budú vylúčené aj z procesu prijímania politických rozhodnutí.

Obmedzené zhromažďovanie a spracovanie územných údajov v európskom výskume

V európskych štatistikách nie sú sociálne problémy dostatočne viditeľné. Aby sme dostali porovnateľné územné jednotky, musíme vybrať odlišné územné úrovne a údaje z jednotlivých krajín tak, aby sa podľa možností čo najmenej líšila veľkosť územných jednotiek.

Okrem ťažkostí súvisiacich so spájaním území máme pri územnom členení k dispozícii len obmedzené sociálne ukazovatele, a preto sa európsky územný výskum menej zameriava na sociálne problémy. Existuje niekoľko prípadových štúdií, ktoré poukazujú na segregáciu a územné vylúčenie, doteraz však nebola spracovaná celoeurópska analýza s vyššou úrovňou platnosti. K ukazovateľom, ktoré je možné použiť z územného hľadiska, patria:

           – miera aktivity,

           – miera zamestnanosti,

           – miera dlhodobej nezamestnanosti,

           – miera vyššieho vzdelania,

           – index rozvoja ľudských zdrojov (HDI),

           – riziko chudoby,

           – priemerná dĺžka života,

           – podiel osôb s najvyšším dosiahnutým základným vzdelaním.

Spôsob riešenia problémov chudoby a rizika sociálneho vylúčenia sa v jednotlivých krajinách líši. Systémy členských štátov sú rôzne nielen z hľadiska dostupných zdrojov, ale aj pokiaľ ide o mechanizmus ich prideľovania. Ak chceme problémy zaostávajúcich a segregovaných území skutočne vyriešiť, musíme okrem zohľadnenia rozdielov medzi jednotlivými štátmi pripustiť, že otázky chudoby a sociálneho vylúčenia majú územnú povahu, že sa musia riešiť z územného hľadiska a že je potrebné využiť dostatočné zdroje konkrétne zamerané na najviac znevýhodnené oblasti. Tieto zdroje by mali pomôcť uvoľniť potenciál konkurencieschopnosti zaostávajúcich a segregovaných území pri zohľadnení ich výziev a príležitostí a umožniť ich rozvoj s cieľom vytvoriť územne a sociálne súdržnejšiu EÚ.


STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (6.5.2008)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o vplyve kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín

(2007/2191(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ilda Figueiredo

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že fenomény ako prehlbovanie chudoby a vylúčenie nie sú špecifické pre mestské oblasti, ale dotýkajú sa aj vidieckych oblastí, hoci v nich môžu nadobúdať osobitnú formu najmä vzhľadom na to, že vo vidieckom prostredí sa okrem sociálneho vylúčenia vyskytuje aj územné vylúčenie a že v týchto oblastiach vylúčených z hospodárskeho rozvoja sa to týka všetkých sociálnych skupín, ktoré v nich žijú;

2.  zdôrazňuje, že hoci ženy zohrávajú kľúčovú úlohu vo vidieckom hospodárstve, na úrovni rozhodovacích orgánov sú takmer úplne neviditeľné a je preto vhodné prijať na všetkých úrovniach opatrenia, ktoré zabezpečia väčšie zastúpenie žien v družstvách, odboroch alebo miestnych politických orgánoch, ako aj osobitné opatrenia na podporu žien na vidieku s cieľom zaručiť ich práva a bojovať proti chudobe;

3.  zdôrazňuje, že hoci sezónni pracovníci patrili vždy medzi najzraniteľnejšie skupiny na vidieku, sezónnu prácu dnes z veľkej časti vykonávajú migrujúci pracovníci; domnieva sa preto, že treba dohliadať na to, aby mohli mať podobné pracovné zmluvy a podmienky, ako majú miestni pracujúci;

4.  domnieva sa, že hoci v minulosti zohrávalo vyľudňovanie vidieka úlohu bezpečnostného ventilu v prípade poľnohospodárov, ktorí nemohli vykonávať svoju pôvodnú činnosť, dnes to už neplatí, pretože nezamestnanosť sa v plnej miere dotýka nekvalifikovaných osôb; dodáva, že priemyselné jednotky zriadené vo vidieckom prostredí sú medzi prvými, ktoré postihuje reštrukturalizácia a premiestňovanie, čím sa obmedzujú možnosti rôznorodých činností, na ktoré sa v minulosti mohli malí poľnohospodári čeliaci ťažkostiam spoľahnúť a ktorými mohli posilňovať svoj poľnohospodársky príjem, čím sa zrýchľuje prehlbovanie ich chudoby;

5.  vyzýva na zachovanie výnosných činností vo vidieckych oblastiach, čo znamená, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť prevádzkam rodinného typu a malým a stredným poľnohospodárskym podnikom, pričom sa vykoná revízia SPP s cieľom zabezpečiť, aby bola táto politika spravodlivejšia, ako aj nepoľnohospodárskym podnikateľským činnostiam, ktoré poskytujú tovar a služby nevyhnutné na udržanie pôvodných obyvateľov a prilákanie nových;

6.  poukazuje na to, že poľnohospodárska činnosť je často poslednou činnosťou vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje preto dôležitosť zachovania kvalitných verejných služieb vo vidieckych oblastiach vrátane horských oblastí a najvzdialenejších regiónov v záujme boja proti odlúčeniu a na zabezpečenie všeobecného prístupu ku vzdelaniu, zdravotníckym službám, doprave, komunikáciám a kultúre, ako aj dôstojného života pre poľnohospodárov a ich rodiny; domnieva sa, že je preto potrebné zaviesť opatrenia na podporu začatia podnikateľskej činnosti mladých poľnohospodárov, ale okrem životaschopnosti ich podnikov je potrebné zamerať sa aj na zabezpečenie kvality života vo vidieckom prostredí a podporovať rovnaký prístup k verejným službám (pošty, školy, hromadná doprava, zdravotná starostlivosť atď.), ako aj zachovanie služieb pre verejnosť (zariadenia pre starostlivosť o malé deti a starších ľudí, sociálne a nájomné bývanie atď.) a priestorov sociálneho života, ktoré umožňujú prekonávať izoláciu (obchody, kaviarne, kultúrne strediská atď.);

7.  zastáva názor, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov v miestnych elektrárňach, napríklad poľnohospodárskych bioplynov a paliva z triesok produkovaných v lesníctve, môže revitalizovať hospodárstvo vidieckych a okrajových oblastí a podporiť politiku trvalo udržateľnej energie za predpokladu, že sa v tomto postupe zabezpečí pozitívna bilancia uhlíka a že bude možné zamedziť negatívnemu vplyvu na medzinárodnú bezpečnosť dodávok potravín; žiada, aby sa investovali ďalšie prostriedky zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu do rozvoja technológií pre takúto výrobu energie;

8.  zdôrazňuje význam poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností (napr. spracovanie a priamy predaj poľnohospodárskych výrobkov, cestovný ruch, služby, malé a stredné priemyselné podniky) vo vidieckych oblastiach pre zamestnanosť a predchádzanie chudobe a vyľudňovaniu vidieka; vyzýva preto na zlepšenie možností odborného vzdelávania vo vidieckych oblastiach, aby sa podporil rozvoj podnikania;

9.  domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať novým členským štátom, pretože hoci počas obdobia prechodu na trhové hospodárstvo sa v nich uskutočnila výrazná migrácia smerom na vidiek, táto tendencia by sa mohla v budúcnosti zvrátiť a prispieť k prehlbovaniu chudoby nielen na vidieku, ale aj v mestských centrách;

10. zdôrazňuje, že nízka hustota obyvateľstva na vidieku, a v dôsledku toho aj nedostatok volebnej váhy majú takisto dosah na politickú voľbu; konštatuje, že v oblasti profesionálneho začlenenia sa podporuje špecializácia, čo je ťažké zlúčiť s rôznorodosťou činností, ktorú si vo vidieckom prostredí vyžaduje nestály charakter zamestnania; takisto zdôrazňuje, že v záujme boja proti vyľudňovaniu vidieka je nevyhnutné väčšmi podporovať mladých poľnohospodárov;

11. upozorňuje na to, že je potrebné venovať pozornosť vzájomnému prepojeniu a dopĺňaniu fondov pre rozvoj vidieckych oblastí, či už v rámci regionálnej politiky alebo spoločnej poľnohospodárskej politiky;

12. zdôrazňuje dôležitosť ochrany tradičných foriem poľnohospodárstva, napr. maloroľníctva, ktoré posilňujú súdržnosť vidieckych spoločenstiev v okrajových regiónoch;

13. zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu združení poľnohospodárov, družstiev, vinárskych družstiev a iných miestnych organizácií v remeselníctve a iných doplnkových činnostiach poľnohospodárstva, aby sa uľahčil odbyt výrobkov, vytváranie miestnych trhov a užších vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vincenzo Aita, Peter Baco, Bernadette Bourzai, Luis Manuel Capoulas Santos, Giuseppe Castiglione, Giovanna Corda, Joseph Daul, Albert Deß, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Véronique Mathieu, Rosa Miguélez Ramos, James Nicholson, Neil Parish, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Donato Tommaso Veraldi, Janusz Wojciechowski, Andrzej Tomasz Zapałowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Liam Aylward, Esther De Lange, Ilda Figueiredo, Gábor Harangozó, Wiesław Stefan Kuc, Astrid Lulling, Kyösti Virrankoski


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

5

17

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Wolfgang Bulfon, Bairbre de Brún, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Zita Gurmai, Gábor Harangozó, Mieczysław Edmund Janowski, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Florencio Luque Aguilar, Sérgio Marques, Jan Olbrycht, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernadette Bourzai, Jan Březina, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Fernando Fernández Martín, Francesco Ferrari, Louis Grech, Ramona Nicole Mănescu, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Jürgen Schröder, Richard Seeber, Bart Staes, László Surján, Manfred Weber

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Manuel Medina Ortega, Nicolae Vlad Popa, Csaba Sándor Tabajdi

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia