SPRÁVA o výročnej správe ECB za rok 2007

9.6.2008 - (2008/2107(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Olle Schmidt

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe ECB za rok 2007

(2007/2142(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2007,

–   so zreteľom na článok 113 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 15 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky[1], ktorý je prílohou Zmluvy,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej dôveryhodnosti v tretej fáze EMU[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 –2010)[3],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o EMU@10: úspechy a výzvy po 10 rokoch Hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238),

–   so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z decembra 2007 a jej správu o finančnej integrácii v Európe z apríla 2008,

–   so zreteľom na jarné hospodárske prognózy Komisie na roky 2008-2009,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0241/2008),

A. keďže HDP eurozóny vzrástol v roku 2007 o 2,6 % (v porovnaní s 2,7 % v roku 2006) napriek zvýšenej neistote prameniacej z finančnej krízy v druhej polovici roka,

B.  keďže úroveň miery inflácie dosiahla 2,1 % v porovnaní s úrovňou 2,2 % v roku 2006, napriek hospodárskemu prostrediu charakterizovanému výrazným tlakom na ceny smerom hore,

C. keďže ECB v roku 2007 naďalej prispôsobovala úroveň úrokových sadzieb, z 3,5 % v decembri 2006 na 0,4 % v júni 2007, a udržiavala túto úroveň počas druhého polroka,

D. keďže Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojich vyhláseniach vyzývajú na veľmi opatrný prístup k zvyšovaniu úrokových sadzieb v eurozóne,

E.  keďže v roku 2007 sa výmenný kurz eura zhodnotil o 6,3 % v nominálnych platných podmienkach, a toto zhodnotenie bolo výrazné najmä voči americkému doláru (11,8 %),

F.  keďže finančná kríza a veľká globálna nerovnováha predstavujú riziko pre celosvetový hospodársky rast a vývoj výmenných kurzov,

G.  keďže sa očakáva, že v roku 2008 vzrastie v eurozóne inflácia na úroveň od 2,0 % do 3,0 %, čo bude vo veľkej miere odzrkadlením súčasného trendu zvyšovania cien komodít, a potom v roku 2009 klesne na nižšiu úroveň medzi 1,2 % a 2,4 %,

H. keďže hlavným cieľom ECB a Európskeho systému centrálnych bank (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu a zároveň podporovať všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva, ako sa stanovuje v článku 105 Zmluvy o ES, pričom sa uznáva úplná nezávislosť ECB a ESCB v tejto súvislosti;

I.   keďže ECB sa nachádza v ťažkej situácii, pretože musí riešiť problémy zvyšujúcej sa inflácie a prvých príznakov hospodárskeho spomaľovania v dôsledku finančnej krízy v ostatných mesiacoch,

J.   keďže Parlament chce pomôcť pri posilnení postavenia a medzinárodnej autority ECB a eurozóny na medzinárodnej scéne,

ECB dnes

1.  víta skutočnosť, že desať rokov po vzniku Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sú ECB i euro dobre rešpektované a všeobecne akceptované v rámci globálneho hospodárstva a poznamenáva, že euro sa stalo menou celosvetového významu, ktorá sa takmer vyrovná americkému doláru;

2.  pripomína, že v Zmluve o ES sa výslovne rozlišuje medzi cieľmi ECB v súvislosti s cenovou stabilitou na jednej strane a v súvislosti s podporou všeobecných hospodárskych politík na strane druhej, a že preto tieto dva ciele nemožno jednoducho považovať za nahraditeľné; zdôrazňuje plnú nezávislosť ECB pri plnení jej mandátu a víta skutočnosť, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy sa ECB stane inštitúciou EÚ s právnou subjektivitou a jasne stanoveným nezávislým politickým a finančným postavením; domnieva sa, že uznanie ECB ako európskej inštitúcie zvýši zodpovednosť Parlamentu, najmä jeho príslušného Výboru pre hospodárske a menové veci, ako inštitúcie, ktorú ECB informuje o svojich rozhodnutiach v oblasti menovej politiky;

3.  víta Cyprus a Maltu v HMÚ a berie na vedomie ich úspešný vstup;

Finančná stabilita

4.  uznáva skvelú prácu ECB v rámci riadenia finančnej krízy spôsobenej problémami na trhu rizikových hypotekárnych úverov USA, a najmä operáciu začatú 9. augusta 2007, ktorá zabezpečila na trhoch likviditu v hodnote 95 miliárd EUR v podobe tendra s fixnou úrokovou sadzbou 4,00 %, a ktorá mala rovnaký postup ako bežné trhové operácie ECB; poznamenáva, že táto operácia, spolu s dolaďovacími operáciami a následnými hojnými týždennými operáciami refinancovania, dokázala stabilizovať veľmi krátkodobé úrokové sadzby; opätovne poukazuje na túto skutočnosť preukazujúcu hodnotu spoločnej menovej politiky zabezpečovanej prostredníctvom ECB, ktorá stabilizuje hospodárstvo v časoch nestability;

5.  súhlasí so stanoviskami ECB, že zväčšujúca sa komplexnosť finančných nástrojov a neprehľadnosť miery rizika finančných inštitúcií môže viesť k zvýšenej neistote v súvislosti so stupňom príslušného rizika, konečným nositeľom rizika a rozsahom možných strát;

6.  zdôrazňuje potrebu zriadiť rámec EÚ pre finančný dohľad, zdôrazňuje, že aj keď ECB nemá na základe zmluvy žiadnu priamu zodpovednosť týkajúcu sa finančného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stabilitou finančných systémov, je potrebné užšie zapojiť ECB do dohľadu;

7.  je presvedčený, že ECB sa posilnila úspešným zvládnutím súčasnej finančnej krízy; víta zvýšenú dôveryhodnosť a medzinárodné uznanie ECB; vyzýva Euroskupinu, aby nasledovala príklad ECB a zvýšila svoju odbornosť a zlepšila koordináciu, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s reguláciou a dohľadom nad finančnými trhmi;

8.  zdôrazňuje zvýšenú potrebu spolupráce medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu s cieľom udržiavať stabilitu na finančných trhoch, najmä pri zohľadnení čoraz viac integrovaných finančných systémov; žiada ECB, aby naďalej presadzovala zlepšenú integráciu a komunikáciu v rámci EÚ ako aj v rámci jej vzťahu s ostatnými centrálnymi bankami a príslušnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o vzťah s Bank of England, keďže Londýn je najvýznamnejším finančným centrom v Európskej únii; vyzýva ECB, aby sa aktívnejšie zúčastňovala na rôznych fórach, kde sa diskutuje o zmenách týkajúcich sa dohľadu, ako sú Lamfalussyho následné postupy;

9.  uznáva, že hlavné centrálne banky ako je ECB a Americká centrálna banka (US Federal Reserve) varovali pred podceňovaním rizík v hospodárstve ešte pred IT bublinou v roku 2000 a krízou na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi; poznamenáva, že finančné trhy neboli primerane schopné účinne reagovať na tieto varovania; žiada preto ECB, aby analyzovala túto reakciu a navrhla postup zlepšenia vzájomného vzťahu medzi takýmito prezieravými varovaniami a reakciami trhov; žiada ECB, aby v zmysle nedávnej finančnej krízy zanalyzovala a vyhodnotila dôsledky finančnej krízy a preskúmala, či má dostatočné nástroje na zvládnutie cezhraničnej finančnej krízy a aké právomoci potrebuje, aby zlepšila obozretný dohľad v eurozóne na makroúrovni;

Hospodársky a menový rozvoj

10. poukazuje na prebiehajúcu diskusiu o tom, ako definovať cenovú stabilitu, v súvislosti s ktorou niektorí zastávajú priame inflačné plánovanie; verí však, že systém dvoch pilierov založený na M3 je najvhodnejším spôsobom merania cenovej stability; vyzýva ECB, aby prijala opatrenia zamerané na priebežné zlepšovanie tohto systému; uznáva pridanú hodnotu dodatočných informácií a včasného upozornenia na inflačné riziko a operatívneho voľného uváženia, ktoré takýto systém umožňuje;

11. zdôrazňuje, že riziká nerovnomerného hospodárskeho rozvoja v eurozóne by sa mohli zvýšiť v dôsledku rozšíreného členstva, keďže rozdiely vo veľkosti a vyspelosti sa medzi členskými ekonomikami zväčšujú; vyzýva ECB, aby venovala tejto situácii patričnú pozornosť a aby sa týmito rizikami zaoberala v ich počiatočnej fáze a oznamovala ich členským štátom;

12. vyzýva všetky členské štáty patriace do eurozóny, členské štáty, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do eurozóny, ako aj členské štáty, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, aby si uvedomili tieto výzvy a plne dodržiavali kritériá Paktu stability a rastu a podľa potreby plnili maastrichtské kritériá, keďže toto, spolu s fiškálnou konsolidáciou a mzdovou politikou v súlade s vývojom rastu a produktivity, zabezpečuje najsilnejšiu ochranu proti výzvam, ktoré prináša nerovnomerný rozvoj;

13. zdôrazňuje, že na základe ostatnej úpravy očakávaného rastu by sa malo každé ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb uskutočniť opatrne, aby sa neohrozil hospodársky rast; zdôrazňuje, že členské štáty musia vykonať potrebné štrukturálne reformy a investičné aktivity s cieľom podporiť hospodárske zotavenie;

14. očakáva od Rady, že bude rovnako zaobchádzať so všetkými členskými štátmi, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, a plne rešpektovať hodnotenia a odporúčania ECB týkajúce sa pripravenosti na vstup do eurozóny;

15. berie na vedomie zhodnotenie eura najmä voči americkému doláru; vyzdvihuje cieľ cenovej stability, no uznáva, že silné a prudké zmeny výmenného kurzu eura by nemali obmedziť schopnosť ECB riadiť svoju menovú politiku, čeliť zdrojom inflácie, alebo naopak náročným perspektívam rastu krajín závislých od vývozu; žiada ECB, aby monitorovala tento vývoj a v prípade potreby prijala opatrenia a vyzýva Euroskupinu, Komisiu a ECB, aby zlepšili koordináciu svojich činností v oblasti politiky výmenných kurzov;

16. uznáva narastajúci tlak na zvyšovanie inflácie, ku ktorému prispievajú najmä ceny potravín a energie; vyzýva ECB, aby celkovo posilnila svoj dialóg s národnými centrálnymi bankami v súvislosti s podporou dôrazného zamerania sa na cenovú stabilitu;

Riadenie a účinný rozhodovací proces

17. pripomína prebiehajúcu výzvu na väčšiu transparentnosť v ECB, ktorá by viedla k zvýšeniu dôveryhodnosti a predvídateľnosti, a oceňuje zlepšenia, ku ktorým už v tejto oblasti došlo; v tejto súvislosti uznáva ťažkosti pri zverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, keďže rozdiely v jednotlivých postojoch by sa mohli interpretovať ako rozdiely, ktoré predstavujú národné záujmy, ktoré by viedli k tlaku zo strany vlád členských štátov na členov Rady guvernérov; vyzýva ECB, aby Parlamentu a verejnosti poskytla výročný zoznam opatrení prijatých na zlepšenie svojej výkonnosti v súlade s týmto uznesením;

18. domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Európskym parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom stavať aj naďalej; zdôrazňuje, že dodatočná zodpovednosť ECB má veľký význam pre dôveru a teda stabilitu na finančných trhoch; usudzuje, že pre jednotnosť Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB je nevyhnutné, aby naďalej boli sebaisté vo svojej verejnej prezentácii; podporuje cielenú informačnú politiku zo strany ECB voči Parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine; je sklamaný nízkou angažovanosťou ECB v jej reakcii na uznesenie Parlamentu z 12. júla 2007 o výročnej správe ECB za rok 2006[4]; zdôrazňuje, že výzva na zlepšenie komunikačnej politiky ECB sa musí chápať iba v súvislosti so súbežným zachovaním nezávislosti ECB a jej orgánov;

19. vyzýva ECB, aby vo svojich vyhláseniach v nadväznosti na rozhodnutia prijaté jej radou guvernérov, jasne uviedla, či bol v priebehu diskusií bez problémov dosiahnutý konsenzus alebo či pretrvávali rozdielne názory, keďže toto by poskytlo trhom viac informácií bez toho, aby sa obmedzovali spoločné európske vyhliadky na prijatie rozhodnutia Rady guvernérov ECB;

20. vyzýva ECB, aby predložila svoje predstavy reformy štruktúry svojej rady guvernérov, keďže počet guvernérov od 1. januára 2009 zrejme prekročí 15; poznamenáva, že so zvyšujúcim sa počtom štátov eurozóny budú reformy ešte viac potrebné; podporuje predchádzajúci názor ECB, že hospodársky význam zúčastnených členských štátov by sa mal považovať za najvýznamnejší faktor pri rotujúcich hlasovacích právach, a že z hľadiska zaistenia účinnosti by sa mal zachovať nízky počet subjektov s rozhodovacími právomocami;

21. zastáva názor, že nezávislosť ECB vrátane postupu vymenúvania členov výkonnej rady sa ukázala ako účinná; zdôrazňuje, že v článku 122 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES sa ustanovuje, že členovia výkonnej rady sa vymenúvajú spomedzi osôb s uznávaným postavením a odbornými skúsenosťami v oblasti menových alebo bankových záležitostí a zdôrazňuje, že ich štátna príslušnosť by nemala byť podstatná, a že by sa naďalej mali posudzovať na základe prísnych kritérií ustanovených v zmluve, akými je napríklad ich kvalifikácia; usudzuje, že predpokladaná demokratická zodpovednosť a transparentnosť by sa zlepšila, keby Rada hodnotila niekoľkých potenciálnych kandidátov a keby kandidáti navrhnutí Radou následne podliehali hlasovaniu o schválení Parlamentom;

22. je presvedčený, že vzhľadom na štatút ECB ako inštitúcie podľa Lisabonskej zmluvy by sa mala posilniť úloha Parlamentu pri vymenúvaní členov výkonnej rady; spolu s ostatnými inštitúciami zdôrazňuje svoje prianie, aby sa preskúmali možné zlepšenia tohto postupu pred ďalšou výmenou výkonnej rady v roku 2010;

23. uznáva rastúcu úlohu Euroskupiny a jej predsedu v prípade stanovovania veľkej časti hospodárskeho programu v rámci Európskej únie, najmä formálnejšiu štruktúru a ústrednú úlohu pri koordinovaní hospodárskej politiky v rámci Euroskupiny, ako je stanovené v článku 136 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a takisto v prípade členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny; podporuje posilňovanie rozvoja eurozóny, a to prostredníctvom jednomyseľného vystupovania na medzinárodných fórach, ako je stanovené v článku 138 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a prostredníctvom predsedu Euroskupiny;

24. víta spoluprácu medzi ECB, Komisiou a sektorom finančných služieb pri úspešnom vzniku Jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) a iniciatívy týkajúcej sa krátkodobých európskych cenných papierov (STEP); považuje tieto činnosti za pozitívny prínos sektora finančných služieb pri napredovaní k finančnej integrácii Európskej únie;

25. víta začiatok operácií systému Target 2 a ukončené migračné činnosti smerom k jednotnej spoločnej platforme; zastáva názor, že je to dôležitým krokom k finančnej integrácii a zníženiu nákladov spojených s klíringom a vysporiadaním; je presvedčený, že ECB musí bezodkladne navrhnúť štruktúru riadenia pre T2S;

Vonkajší rozmer eura

26. uvedomuje si stabilný vzostup postavenia eura ako medzinárodnej meny; poukazuje na to, že zastúpenie Európskej únie na medzinárodných fórach týkajúcich sa hospodárskych a menových vecí nedostatočne odzrkadľuje skutočný hospodársky význam eurozóny, a že by to mohlo prekážať zvýšenému vplyvu v medzinárodných finančných veciach; z tohto dôvodu vyzýva na prijatie konkrétnych krokov k jednotnému zastúpeniu eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, ako je MMF;

27. nabáda ECB, aby naďalej posilňovala svoj postup koordinácie v medzinárodnom finančnom dianí; verí, že z medzinárodne silnejšieho postavenia eura bude mať eurozóna výhody, čo podnieti členské štáty, ktoré v súčasnosti nepatria do eurozóny, aby požadovali plné členstvo;

o        o

o

28. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

• [1]       Ú. v. ES C 191, 29.7.1992, s. 68.
• [2]       Ú. v. ES C 138, 4.5.1998, s. 177.
• [3]       Prijaté texty, P6_TA(2008)0058.
• [4]       Prijaté texty, P6-TA(2007)0349.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky parlament vo svojej správe týkajúcej sa výročnej správy ECB hodnotí prácu Európskej centrálnej banky v roku 2007. Tento rok sa správa zameriava na výzvy, ktoré sú pred ECB, najmä v dôsledku finančnej krízy vzniknutej po problémoch na trhu rizikových hypotekárnych úverov USA, ale aj na otázky riadenia ako je účinný rozhodovací proces a transparentnosť.

1. ECB dnes

Európska centrálna banka je jediným skutočným spoločným orgánom v Európskej únii, ktorý rieši otázky finančnej stability a menovej politiky. Desať rokov od vzniku Hospodárskej a menovej únie sa úloha eurozóny a jej spoločnej menovej politiky ukázala ako veľký úspech. Aj po tomto sľubnom desaťročí však niektorí európski politici, dokonca aj štátni predstavitelia, neprestávajú spochybňovať nezávislosť ECB. Ako spravodajca podporujem nezávislosť ECB, keďže je to nevyhnutné pre zabezpečenie stabilnej menovej politiky, a bezvýhradne vítam skutočnosť, že táto nezávislosť je jednoznačne uznávaná a posilňovaná v Lisabonskej zmluve.

Podľa odhadov Komisie sú so zavedením eura spojené tieto výhody:

 Inflácia v priemere približne 2 % počas posledných 10 rokov.

 Vytvorenie takmer 16 miliónov pracovných príležitosti od roku 1999.

 Nižšie krátkodobé úrokové sadzby klesli pod úroveň 4 %, čo zodpovedá polovici úrovne z deväťdesiatych rokov.

 Už viac nie je potrebné vymieňať národné meny, čím sa uľahčuje cestovanie a nakupovanie v rámci eurozóny.

 Stabilné výmenné kurzy, ktoré oživili obchod medzi krajinami eurozóny.

Uvedené účinky sú hmatateľnými zmenami pre všetkých občanov eurozóny. Zmeny však nepocítili len jej členovia; s rastúcou úlohou eura a spoločnou menovou oblasťou sa zvyšujú náklady súvisiace s neúčasťou na eurozóne. Hoci kandidátske krajiny, ako je moja vlasť Švédsko a Dánsko spolu so Spojeným kráľovstvom (štáty, ktoré sa rozhodli nebyť členmi eurozóny), ešte nepatria do eurozóny, zriadenie postu predsedu Euroskupiny ako aj vzrastajúca potreba spolupráce v týchto otázkach zvyšujú význam tejto neoficiálnej skupiny. V článku 136 Lisabonskej zmluvy je uvedená úloha Euroskupiny a zdôraznený jej význam pri koordinovaní hospodárskej politiky. Plne to podporujem a zároveň uznávam, že sa týmto zvyšuje pravdepodobnosť neschopnosti zúčastniť sa týchto rokovaní. Náklady spojené s neúčasťou na najzákladnejšej časti hlbšej integrácie v rámci Európy sú naďalej značné, nielen z hľadiska hospodárskeho, ale aj politického. Moja vlasť Švédsko si stanovila cieľ vstúpiť do jadra európskej integrácie. Podľa mňa by plné členstvo v hospodárskej spolupráci bolo preto najviac vítané, ak nie priam nevyhnutné.

2. 2007 – rok mnohých výziev

Ukázalo sa, že rok 2007 bol pre ECB zaujímavým a ťažkým rokom, ktorý sa v prvej polovici vyznačoval silným rastom a od augusta finančnou krízou. Inflácia vzrastala rovnomerne a v súčasnosti je na úrovni približne 3 %, čo je podstatne viac než sa zo strednodobého hľadiska zhruba plánovalo (2 %). Dolár, ako aj ostatné meny, sa voči euru značne oslabil, čo malo za následok opätovný začiatok diskusií o výmenných kurzoch.

Rozšírenie eurozóny zvyšuje význam menovej oblasti, no zároveň predstavuje viac výziev, keďže rozhodovací proces sa stáva ťažkopádnejším a rozdiely v hospodárskom rozvoji sa medzi členmi prehlbujú. Tento stav teda predstavuje pre ECB množstvo výziev, ku ktorým sa v tejto správe uvádzajú stanoviská a taktiež sa v nej navrhuje spôsob, akým by ECB mohla zlepšiť svoju činnosť.

3. Finančná stabilita

Problémy na trhu rizikových hypotekárnych úverov dokázali, že finančná stabilita je celosvetovou záležitosťou, keďže problémy sa už viac netýkajú len jednej krajiny alebo jedného regiónu. Operácia ECB z 9. augusta zabezpečila na trhoch likviditu v hodnote 95 miliárd EUR v podobe tendra s fixnou úrokovou sadzbou. Táto operácia ECB mala rovnaký postup ako bežné trhové operácie ECB. Spolu s dolaďovacími operáciami a následnými hojnými týždennými operáciami refinancovania dokázala stabilizovať veľmi krátkodobé úrokové sadzby. Koordinované úsilie vynaložené spolu s Americkou centrálnou bankou (FED) a Bank of England vo veľkej miere pomohlo udržať finančný systém nad vodou, ale nevyriešilo problémy. Taktiež ukázalo potrebu lepšej spolupráce medzi centrálnymi bankami a ostatnými inštitúciami. Skutočnosť, že ECB ako aj FED varovali pred podceňovaním rizík ešte pred krízou na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi, na čo trhy nereagovali v dostatočnej miere, vyvoláva otázky o tom, ako umožniť lepšiu reakciu.

Prebiehajúce diskusie na rôznych fórach sú dôležité pre prijatie vyvážených opatrení zameraných na spôsob prepojenia centrálnych bánk a dohľadu na globálnejšej úrovni. Keďže kríza sa stále rozvíja, je dôležité vykonať spoločne so sektorom dôslednú analýzu ešte pred prijatím akýchkoľvek významných opatrení. V Európskej únii by mali byť Lamfalussyho následné postupy jedným z pilierov aktualizácie štruktúry európskych orgánov dohľadu.

4. Rozšírenie a riadenie

Dojem Európskej centrálnej banky, že je akceptovaná medzi verejnosťou, sa opiera o skutočnosť, že dodržiava ciele ako je cenová stabilita a hospodársky rast, ktoré verejnosť považuje za nevyhnutné, a že opatrenia prijaté s cieľom udržať tieto ciele ECB dostatočne ozrejmuje. To vyvoláva sily vo veľmi rozdielnych smeroch; účinný rozhodovací proces verzus otvorenosť a zahŕňanie. Tieto rozdielne tendencie sa môžu posilniť, keďže počet členských štátov EÚ, ktoré spĺňajú kritériá vstupu do eurozóny, narastá. Výsledkom bude rozšírená oblasť zahŕňajúca viac občanov Únie, ale aj širšie spektrum hospodárskeho rozvoja, miery rastu a vyspelosti ekonomík. V rámci ECB budú musieť byť výzvy týkajúce sa rozhodovacieho procesu vyvážené potrebou zahŕňať. Aby sa ECB vedela vyrovnať s týmito nadchádzajúcimi výzvami, mala by iniciovať preskúmanie prípadných možností zmien vo svojom rozhodovacom procese a v ranej fáze zahrnúť inštitúcie do týchto rokovaní.

Po predchádzajúcich debatách o tom, ako reformovať Radu guvernérov a dosiahnuť účinný proces diskusií, rokovaní a rozhodovania, sa zdá, že súčasný systém nie je životaschopný, keďže by rozšíril medzeru medzi hospodárskym a politickým významom členských krajín eurozóny v rámci ECB. Pragmatickou možnosťou by bolo zveriť väčšie právomoci do rúk výkonného výboru, ale keďže platí princíp „jedna osoba, jeden hlas“ a tento princíp je dôležitou súčasťou demokratického aspektu, takýto systém nie je politicky akceptovateľný. Z tohto dôvodu zostávajú štyri možnosti: váženie hlasov, zastúpenie, regionálne centrálne banky alebo rotácia. Považujem rotáciu členstva Rady guvernérov založenú na hospodárskom význame za najlepšiu možnosť, keďže zlučuje účinnosť s demokratickou legitímnosťou. Problémom je zrušenie zásady rovnosti členských štátov, no verím, že to tak musí byť, aby bola zabezpečená nevyhnutná rozhodovacia schopnosť; najlepším spôsobom zabezpečenia, aby národné záujmy neprimerane neovplyvňovali formovanie politiku ECB, je čo najviac zblížiť politickú moc a hospodársky význam guvernérov národných centrálnych bánk. Hlavný záväzok návrhu by sa preto mal zamerať na hospodársky význam, keďže ten je rozhodujúcim faktorom pri voľbe o tom, ako často môže jeden člen sedieť v Rade guvernérov.

5. Transparentnosť

Ako spravodajca považujem otvorenosť a transparentnosť za krajne dôležité a verím, že zverejňovanie informácií posilní legitímnosť a predvídateľnosť ECB. Uznávam však ťažkosti pri zverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov, keďže rozdielne jednotlivé postoje by sa mohli interpretovať ako národné záujmy. Ak by sa stanoviská predkladali spolu s menami, taktiež by sa zvýšilo riziko tlaku zo strany vlád na presadenie ich „vlastného“ guvernéra. Týmto by sa mohli zmariť zámery činností Európskej centrálnej banky, čo by z dlhodobého hľadiska mohlo oslabiť jej postavenie a legitímnosť medzi verejnosťou. Ak zohľadníme tieto ťažkosti, aj naďalej pretrváva potreba väčšieho počtu a kvalitnejších informácií. Z tohto dôvodu vyzývam Radu guvernérov ECB, aby vždy viedla diskusie, ktorých výsledkom je prijatie rozhodnutia a najmä uviedla, či bol v priebehu diskusií bez problémov dosiahnutý konsenzus alebo či pretrvávali rozdielne názory. Týmto postupom by sa verejnosti ako aj finančným trhom poskytlo viac informácií o tom, ako prebiehali diskusie medzi členmi Rady guvernérov bez toho, aby boli uvedené mená alebo krajiny.

6. Medzinárodná úloha eura

Euro sa od svojho zavedenia pevne etablovalo ako významná medzinárodná mena, ktorá svojím významom zaostáva iba za americkým dolárom. Medzinárodné dlhové cenné papiere denominované v eurách prekonali v roku 2004 medzinárodné dlhové cenné papiere denominované v amerických dolároch, kým výška bankových úverov denominovaných v eurách, ktoré poskytli banky eurozóny úverovým klientom, ktorí nepatria do eurozóny, je 36 % v porovnaní so 45 % úverov denominovaných v amerických dolároch. Euro je tiež druhou najaktívnejšie obchodovanou menou na devízových trhoch na celom svete a používa sa pri viac než tretine všetkých devízových transakcií.

Podľa mňa to dokazuje význam menovej spolupráce a aj to, že euro je významným prínosom pre všetkých členov Hospodárskej a menovej únie. Euro však má zjavnú nevýhodu voči americkému doláru, pretože na medzinárodnom fóre je menej jednotným hráčom než dolár, čo v tejto súvislosti vedie k absencii silného hlasu. Preto vyzývam ECB, aby prijala opatrenia týkajúce sa európskeho zastúpenia v medzinárodných finančných inštitúciách, ktoré by odzrkadľovali skutočný hospodársky význam eurozóny; jednotné zastúpenie eurozóny v týchto záležitostiach by zvýšilo pozíciu eura v medzinárodných finančných inštitúciách a teda by posilnilo postavenie meny. Navyše to bude mať za následok významný prínos pre členov Hospodárskej a menovej únie, ktorí urýchlia rozšírenie eurozóny, keďže krajiny mimo eurozóny si evidentne uvedomia výhody členstva v Hospodárskej a menovej únii.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, David Casa, Manuel António dos Santos, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Donata Gottardi, Dariusz Maciej Grabowski, Benoît Hamon, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in ‘t Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Florencio Luque Aguilar, Hans-Peter Martin, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Ieke van den Burg
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mia De Vits, Ján Hudacký, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Theodor Dumitru Stolojan
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Milan Gaľa, Tobias Pflüger