Postup : 2008/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0250/2008

Predkladané texty :

A6-0250/2008

Rozpravy :

PV 09/07/2008 - 20
CRE 09/07/2008 - 20

Hlasovanie :

PV 10/07/2008 - 5.8
CRE 10/07/2008 - 5.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0365

SPRÁVA     
PDF 205kWORD 155k
10.6.2008
PE 402.699v04-00 A6-0250/2008

o kozmickom priestore a bezpečnosti

(2008/2030(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Karl von Wogau

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 ODÔVODNENIE
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kozmickom priestore a bezpečnosti

(2008/2030(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú schválila Európska rada v Bruseli 12. decembra 2003,

–    so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–    so zreteľom na uznesenie Rady z 22. mája 2007 o európskej politike v oblasti vesmíru,

–    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Zmluvu o Európskej únii v znení zmien a doplnení Lisabonskej zmluvy a ich príslušné ustanovenia o európskej vesmírnej politike (článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), o trvalej štruktúrovanej spolupráci v otázkach bezpečnosti a obrany (články 42 ods. 6 a 46 Zmluvy o EÚ a príslušný protokol) a o zvýšenej spolupráci v civilnej oblasti (šiesta časť hlava III ZFEÚ); ako aj na doložku o solidarite (článok 222 Zmluvy o EÚ) a ustanovenia o vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného útoku na členský štát alebo štáty (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ),

–   so zreteľom na uznesenie z 29. januára 2004 o akčnom pláne uplatňovania Európskej vesmírnej politiky(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(2),

–   so zreteľom na Zmluvu o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967 (Zmluva o vesmíre),

–    so zreteľom na spoluprácu medzi EÚ a Ruskom v oblasti vesmírnej politiky, ktorá v roku 2006 podnietila trojstranný dialóg o vesmíre medzi Európskou komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a agentúrou Roscosmos (Ruská vesmírna agentúra),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0250/2008),

A.  keďže ochrana pred vesmírnymi hrozbami a zabezpečenie trvalo udržateľného prístupu k vesmíru a jeho využívaniu musia byť hlavnými zásadami európskej politiky v oblasti vesmíru,

B.  keďže pre rôzne politické a bezpečnostné výzvy, ktorým Európska únia čoraz intenzívnejšie čelí, sa vytvorenie nezávislej európskej politiky v oblasti vesmíru stáva strategickou nevyhnutnosťou,

C.  keďže nedostatočný spoločný prístup k politike v oblasti vesmíru medzi členskými štátmi EÚ má za následok príliš nákladné programy,

D.  keďže na činnostiach krízového riadenia v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) sa prejavuje nedostatok interoperability medzi riadením vesmírnych prostriedkov členských štátov EÚ,

E.  keďže Európskej únii chýba komplexná európska vesmírna štruktúra na účely bezpečnosti a obrany,

F.  keďže vývoj novej generácie odpaľovacích zariadení trvá približne 15 rokov a súčasná generácia zariadení musí byť nahradená v priebehu nasledujúcich 20 rokov,

G.  keďže vývoj vesmírnych prostriedkov v USA, Rusku, Japonsku a v iných štátoch, ktoré začínajú dobývať vesmír, najmä v Číne, Indii, Južnej Kórei, Taiwane, Brazílii, Izraeli, Iráne, Malajzii, Pakistane, Južnej Afrike a Turecku, sa stále zrýchľuje,

H.  keďže prioritou francúzskeho predsedníctva Európskej únie v druhej polovici roka 2008 bude zlepšenie európskej politiky v oblasti vesmíru,

I.    keďže jedným z najhospodárnejších prvkov vesmírnej architektúry a vybudovania udržateľnej flotily vesmírnych prostriedkov je údržba na orbite využívajúca miestne dostupné prostriedky,

Všeobecné úvahy

1.   konštatuje význam vesmírnej dimenzie pre bezpečnosť Európskej únie a potrebu spoločného prístupu na obranu európskych záujmov vo vesmíre;

2.   zdôrazňuje potrebu vesmírnych prostriedkov, ktorými sa zabezpečí, aby politické a diplomatické činnosti Európskej únie vychádzali z nezávislých, spoľahlivých a úplných informácií, ktoré podporia jej politiky predchádzania konfliktom, činnosti krízového riadenia a celosvetovú bezpečnosť, najmä sledovanie šírenia zbraní hromadného ničenia a prostriedkov ich prepravy a overovanie plnenia medzinárodných zmlúv, sledovanie medzinárodného pašovania ľahkých a ručných zbraní, ochranu dôležitej infraštruktúry a hraníc Európskej únie a civilnú ochranu v prípade prírodných katastrof a katastrof a kríz spôsobených ľuďmi;

3.   víta prijatie európskej vesmírnej politiky Radou pre oblasť vesmíru tak, ako bola navrhnutá v spoločnom oznámení predloženom Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou, najmä kapitolu o bezpečnosti a obrane, ale ľutuje chýbajúcu zmienku o hrozbe rastúceho umiestňovania zbraní vo vesmíre v rámci „kľúčových úloh, ktoré je potrebné zohľadniť pri vypracovaní stratégie pre medzinárodné vzťahy“ (ako sa uvádza v prílohe 3 k uzneseniu Rady 2007/C 136/01 z 21. mája 2007(3)); odporúča preto, aby revidovaná európska bezpečnostná stratégia náležite zohľadnila túto politiku, a zastáva názor, že vesmírnym záležitostiam by sa mala venovať prípadná biela kniha o bezpečnostnej a obrannej politike;

4.   berie na vedomie začlenenie právneho základu pre európsku politiku v oblasti kozmického priestoru do Lisabonskej zmluvy; víta skutočnosť, že Parlamentu a Rade bola poskytnutá príležitosť ustanoviť v rámci bežného legislatívneho postupu potrebné opatrenia na formovanie európskeho vesmírneho programu; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila vhodný návrh takýchto opatrení, spolu s oznámením týkajúcim sa nadviazania náležitých vzťahov s Európskou vesmírnou agentúrou; víta tiež možnosti trvalej štruktúrovanej spolupráce v otázkach bezpečnosti a obrany a posilnenej spolupráce v civilnej oblasti;

5.   nabáda členské štáty Európskej únie, Európsku vesmíru agentúru a ďalšie zúčastnené strany, aby lepšie a vo väčšom rozsahu využívali existujúce národné a mnohonárodné vesmírne systémy a podporovali ich vzájomné dopĺňanie; v tejto súvislosti poznamenáva, že sú potrebné spoločné spôsobilosti pre EBOP prinajmenšom v týchto oblastiach: telekomunikácie, správa informácií, pozorovania a navigácia; odporúča zdieľanie a výmenu týchto údajov podľa koncepcie EÚ pre sieťové centrické operačné systémy;

6.   víta úsilie Medzinárodnej akadémie pre astronautiku a Medzinárodného združenia na podporu vesmírnej bezpečnosti, ktoré podporujú nápravu, porozumenie a opatrenia v súvislosti s vesmírnym odpadom;

Nezávislé posudzovanie hrozieb

7.   vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali a navzájom si vymieňali informácie týkajúce sa vesmíru, ktoré EÚ potrebuje na nezávislé posúdenie hrozieb;

Pozorovanie a prieskum Zeme

8.   naliehavo vyzýva na úplné dokončenie Satelitného centra Európskej únie, aby sa naplno využíval jeho potenciál; okrem toho odporúča naliehavé uzatvorenie dohôd medzi Satelitným centrom EÚ a členskými štátmi EÚ o poskytovaní zobrazovania dostupného pre operácie EBOP a veliacich dôstojníkov, ktorými sa bude zároveň zaisťovať komplementárnosť s kapacitami pozorovania systému globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a odvodenými informáciami o bezpečnosti; v tejto súvislosti víta projekt stanice taktického obrazového spravodajstva (TIES), ktorý spoločne riadia Európska obranná agentúra a Satelitné centrum EÚ;

9.   naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ktoré majú prístup k rôznym typom radarových a optických satelitov, meteorologických družíc a prieskumných systémov (Helios, SAR-Lupe, TerraSAR-X, Rapid Eye, Cosmo-Skymed, Pleiades), aby zabezpečili ich kompatibilitu; víta dvojstranné a viacstranné dohody medzi vedúcimi európskymi krajinami (napr. SPOT, ORFEO, rámec spolupráce Helios, Schwerinská dohoda a budúci systém MUSIS); odporúča začlenenie systému MUSIS do európskeho rámca a jeho financovanie z rozpočtu EÚ;

10. zdôrazňuje dôležitosť systému GMES pre zahraničnú, ako aj pre bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie; naliehavo žiada vytvorenie operačnej rozpočtovej položky na zabezpečenie trvalej udržateľnosti služieb systému GMES podľa potrieb používateľov;

Navigácia – určovanie polohy – určovanie času

11. zdôrazňuje nevyhnutnosť systému Galileo pre nezávislé operácie EBOP, pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), pre vlastnú bezpečnosť Európy a pre strategickú nezávislosť EÚ; poznamenáva, že najmä jeho verejne regulované služby budú v oblasti navigácie, určovania polohy a určovania času kľúčové, a to nielen s cieľom zabrániť zbytočným rizikám;

12. berie na vedomie skutočnosť, že v prvom čítaní bola medzi Parlamentom a Radou dosiahnutá dohoda o návrhu nariadenia o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo), ktorá stanovuje, že Spoločenstvo je vlastníkom systému a že fáza jeho zavádzania je v plnej miere financovaná z rozpočtu Spoločenstva;

13. upozorňuje na svoje stanovisko, ktoré prijal 23. apríla 2008(4), a najmä na skutočnosť, že programy EGNOS a Galileo by sa mali považovať za jeden z úspechov budúceho európskeho vesmírneho programu, ako aj na riadenie programov spolu s medziinštitucionálnym výborom programu Galileo, ktoré môže slúžiť ako vzor pri vývoji európskej vesmírnej politiky;

Telekomunikácie

14. zdôrazňuje nevyhnutnosť bezpečnej komunikácie opierajúcej sa o satelitné telekomunikačné systémy pre operácie EBOP (vojenský personál EÚ, velenie EÚ, dislokované velenie) a rozmiestnenie síl členských štátov EÚ v rámci OSN, NATO a podobných organizácií;

15. žiada, aby boli súčasné aj budúce satelitné telekomunikačné systémy dostupné pre krajiny Európskej únie (napr. Skynet, Syracuse, Sicral, SATCOM Bw, Spainsat) schopné vzájomnej interoperability s cieľom znížiť náklady;

16. podporuje vývoj rádia riadeného softvérom (software defined radio) ako spoločný projekt Komisie a Európskej obrannej agentúry (EDA); poznamenáva, že rádio riadené softvérom prispeje k lepšej interoperabilite pozemných segmentov telekomunikačných systémov;

17. odporúča, aby sa dospelo k úsporám prostrednícvom spoločného využívania pozemnej infraštruktúry na podporu rôznych vnútroštátnych telekomunikačných systémov,

Prieskum vesmíru

18. podporuje vytvorenie európskeho systému prieskumu vesmíru zameraného na získavanie informácií o situácii vo vesmíre (vrátane napr. radarov GRAVES a TIRA) na sledovanie vesmírnej infraštruktúry, vesmírneho odpadu a iných potenciálnych hrozieb;

Satelitné systémy včasného varovania proti balistickým strelám

19. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty EÚ nemajú prístup k okamžitým údajom o vysielaní balistických striel vo svete; vyjadruje preto podporu projektom zameraným na satelitné systémy včasného varovania proti balistickým strelám (napríklad francúzskemu projektu Spirale); ďalej žiada, aby informácie získané prostredníctvom týchto budúcich systémov boli k dispozícii všetkým členským štátom s cieľom chrániť obyvateľstvo týchto štátov a podporovať možné protiopatrenia, ako aj slúžiť na overovanie dodržiavania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, na účely operácií EBOP a na ochranu európskych bezpečnostných záujmov;

Signálové spravodajstvo

20. podporuje výmenu signálového spravodajstva (elektronického spravodajstva, akým je napríklad Essaim, a komunikačného spravodajstva) na európskej úrovni;

Samostatný prístup do vesmíru a medzinárodné prostredie

21. podporuje bezpečný, nezávislý a trvalo udržateľný prístup do vesmíru pre Európsku úniu ako jeden z predpokladov jej nezávislej činnosti;

22. odporúča, aby sa európske nekomerčné satelity vypúšťali na obežnú dráhu pomocou európskych nosných rakiet pokiaľ možno z územia Európskej únie s prihliadnutím na bezpečnosť zásobovania a ochranu technologickej a priemyselnej základne európskej obrany;

23  poukazuje na to, že treba zvýšiť úsilie v prospech rozvoja tak, aby bola do roka 2015 k dispozícii zlepšená Ariane 5;

24. odporúča, aby sa strategické dlhodobé investície do nových európskych nosných rakiet začali čo najskôr s cieľom udržať krok s rastúcou celosvetovou konkurenciou; žiada väčšiu disciplínu pri tomto projekte, pokiaľ ide o rozpočet a časový plán;

25. odporúča, aby sa ako prostriedok podpory zaviedla údržba na orbite s cieľom zlepšiť odolnosť, výdrž, dostupnosť a prevádzkovú hospodárnosť operačných vesmírnych prostriedkov a zároveň znížiť náklady na rozmiestňovanie prostriedkov a údržbu;

Riadenie

26. nabáda na intenzívnu spoluprácu medzi jednotlivými piliermi v oblasti vesmíru a bezpečnosti, do ktorej budú zapojení všetci relevantní aktéri (t. j. Komisia, Rada, Európska obranná agentúra a Satelitné stredisko Európskej únie) s cieľom podporiť bezpečnostnú politiku a bezpečnosť údajov spojenú s EBOP;

27. dôrazne odporúča podporu rovnakého prístupu všetkých členských štátov EÚ k operačným údajom zhromaždeným prostredníctvom vesmírnych prostriedkov v posilnenom rámci EBOP;

28. odporúča, aby Európska obranná agentúra vytvorila administratívne a finančné kapacity na správu činností v oblasti vesmíru;

Financovanie

29. poukazuje na to, že rozpočet EÚ vyčleňuje na obdobie 2007 – 2013 na výdavky na spoločné európske vesmíre aktivity vo výške približne 5,25 miliárd EUR, čo znamená priemerné ročné výdavky na toto obdobie vo výške 750 miliónov EUR;

30. vyzýva Európsku úniu, aby stanovila prevádzkový rozpočet pre vesmírne prostriedky, ktoré slúžia na podporu EBOP a európskych bezpečnostných záujmov;

31. je znepokojený skutočnosťou, že nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi vedie k nedostatku zdrojov z dôvodu zbytočného zdvojovania činností; preto podporuje myšlienku realizácie spoločných programov členskými štátmi, ktoré umožnia z dlhodobého hľadiska ušetriť náklady;

32. ďalej poznamenáva, že náklady zapríčinené chýbajúcim spoločným európskym prístupom k obstarávaniu, údržbe a fungovaniu vesmírnych prostriedkov sa odhadujú na stovky miliónov eur;

33. poukazuje na to, že na základe skúseností sa rozsiahle spoločné projetky nedajú primerane riadiť, ak 27 rôznych vnútroštátnych rozpočtových orgánov uplatňuje zásadu „primerané zisku“, preto dôrazne odporúča, aby sa tieto projetky a programy financovali z rozpočtu EÚ;

34. poznamenáva, že podľa odhadov dostupných expertíz úroveň investícií potrebná na riešenie potrieb európskej bezpečnosti a obrany v súvislosti so satelitnými telekomunikačnými systémami, ako aj príslušné výdavky Európskej únie na pozorovanie Zeme a zhromažďovanie spravodajských informácií vrátane signálového spravodajstva by sa mali podstatne zvýšiť, aby sa vyhovelo potrebám a ambíciám komplexnej vesmírnej politiky;

35. zastáva názor, že Európska únia, Európska vesmírna agentúra, Európska obranná agentúra a ich členské štáty majú zabezpečiť spoľahlivé a primerané financovanie svojich plánovaných vesmírnych činností a s nimi spojeného výskumu; prikladá veľký význam financovaniu z rozpočtu EÚ, napríklad projektu Galileo;

Ochrana vesmírnej infraštruktúry

36. zdôrazňuje citlivú povahu strategických vesmírnych prostriedkov, ako aj infraštruktúry umožňujúcej prístup do vesmíru, napr. odpaľovacích zariadení a vesmírnych prístavov; preto zdôrazňuje potrebu ich primeranej ochrany pozemným systémom protiraketovej obrany, lietadlami a systémom prieskumu vesmíru; ďalej podporuje zdieľanie údajov s medzinárodnými partnermi v prípade vyradenia satelitov z prevádzky nepriateľskou činnosťou;

37. žiada, aby sa znížila zraniteľnosť budúcich európskych satelitných systémov prostredníctvom zariadení proti rušeniu, ochranných štítov, údržby na orbite a štruktúr vysokoorbitálnej a multiorbitálnej konštelácie;

38. zdôrazňuje, že ochranné opatrenia musia byť plne v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa mierového využívania vesmíru a so spoločne odsúhlasenými opatreniami transparentnosti a budovania dôvery; žiada členské štáty EÚ, aby preskúmali možnosť vypracovania právne alebo politicky záväzných „pravidiel cestnej premávky“ pre vesmírnych prevádzkovateľov, ako aj systému riadenia vesmírnej prevádzky;

39. zdôrazňuje, že v dôsledku tejto zraniteľnosti by sa moderná komunikácia nikdy nemala stať plne závislou na technológiách využívajúcich vesmírne prostriedky;

Medzinárodný právny režim využívania vesmíru

40. znovu zdôrazňuje dôležitosť zásady využívania vesmíru na mierové účely vyjadrenú v Zmluve o vesmíre z roku 1967; je preto znepokojený potenciálnou hrozbou umiestňovania zbraní do vesmíru v budúcnosti;

41. naliehavo žiada, aby sa európska vesmírna politika za žiadnych okolností nepodieľala na celkovej militarizácii a rozmiestňovaní zbraní vo vesmíre;

42. žiada posilnenie medzinárodného právneho režimu na reguláciu a ochranu neagresívneho využívania vesmíru a na posilnenie opatrení transparentnosti a budovania dôvery v rámci návrhu usmernení o zmierňovaní účinkov vesmírneho odpadu Výboru OSN pre mierové využitie vesmíru (COPUOS), ktorý má byť v súlade s usmerneniami Výboru pre koordináciu činnosti agentúr v oblasti vesmírneho odpadu, ako aj s pripravovanou multilaterálnou dohodou o zabránení pretekov v zbrojení vo vesmíre Konferencie OSN o odzbrojení; ďalej žiada predsedníctvo EÚ, aby aktívne zastupovalo EÚ vo výbore COPUOS; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa zasadili o konferenciu na prehodnotenie Zmluvy o vesmíre s cieľom posilniť ju a rozšíriť jej pôsobnosť o zákaz všetkých zbraní vo vesmíre;

43. vyzýva všetkých medzinárodných aktérov, aby sa zdržali používania útočných prostriedkov vo vesmíre; vyjadruje osobitné znepokojenie nad použitím deštruktívnej sily proti satelitom, akým bola napríklad skúška čínskeho protisatelitného systému v januári 2007, a nad dôsledkami obrovského zvýšenia množstva vesmírneho odpadu pre bezpečnosť vo vesmíre; odporúča preto prijatie právne záväzných medzinárodných nástrojov zameraných na zákaz používania zbraní proti vesmírnym prostriedkom a na zákaz umiestňovania zbraní vo vesmíre;

44. vyzýva všetkých užívateľov vesmíru, aby zaregistrovali svoje satelity vrátane vojenských satelitov prostredníctvom opatrenia, ktorým sa buduje dôvera v oblasti vesmírnej bezpečnosti, a podporuje transparentnosť; podporuje úsilie Rady o zostavenie komplexného kódexu správania EÚ, pokiaľ ide o vesmírne objekty; žiada, aby sa z tohto kódexu stal právne záväzný nástroj;

45. naliehavo vyzýva OSN a Európsku úniu, aby sa aktívne zapojili do znižovania množstva vesmírneho odpadu škodlivého pre satelity, ako aj do ochrany proti tomuto odpadu;

Transatlantická spolupráca v oblasti vesmírnej politiky a protiraketovej obrany

46. naliehavo vyzýva Európsku úniu a NATO, aby začali strategický dialóg o vesmírnej politike a protiraketovej obrane, najmä o komplementárnosti a interoperabilite systémov satelitnej komunikácie, pozorovania vesmíru a včasného varovania o balistických strelách, ako aj o ochrane európskych ozbrojených síl prostredníctvom systému protiraketovej obrany, pričom sa zohľadní právna povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť nezlučiteľné so zásadou mierového využívania vesmíru;

47. vyzýva Európsku úniu a Spojené štáty americké, aby nadviazali strategický dialóg o využívaní vesmírnych prostriedkov a ujali sa celosvetového vedenia v rámci i mimo OSN s cieľom zabezpečiť, že sa vesmír zachová len pre mierové politiky;

Ďalšia medzinárodná spolupráca

48. víta posilnenú spoluprácu medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou v rámci trojstranného dialógu o vesmíre, ktorý sa začal v roku 2006 medzi Európskou komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a agentúrou Roscosmos (Ruskou vesmírnou agentúrou), vrátane vesmírnych aplikácií (satelitná navigácia, pozorovanie Zeme a satelitné komunikačné systémy), ako aj o prístupe do vesmíru (odpaľovacie zariadenia a budúce vesmírne dopravné systémy);

°

°         °

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej vesmírnej agentúre, parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom OSN, organizácie NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1)

Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 136.

(2)

Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580.

(3)

Ú. v. EÚ C 136, 20.6.2007, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0167.


ODÔVODNENIE

1. Úvod

V Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa pojem bezpečnosť používa v širokom význame. Úlohy, ktoré vyplývajú z tejto stratégie, zahŕňajú mierové operácie, ochranu dôležitých infraštruktúr a našich spoločných vonkajších hraníc, činnosti zamerané proti šíreniu jadrových zbraní a overovanie zmlúv.

Schopnosť plniť tieto úlohy závisí a bude stále viac závisieť od dostupnosti satelitných systémov. Na preklenutie súčasných kapacitných medzier v tejto oblasti spravodajca navrhuje tesnejšiu spoluprácu vo vývine spoločných európskych systémov v odvetví vesmírnych technológií.

2. Európska vesmírna politika

Správa víta, že Rada EÚ schválila európsku vesmírnu politiku (ESP), ako bola navrhnutá v spoločnom oznámení Európskej komisie Európskej vesmírnej agentúry (ESA), najmä kapitolu o bezpečnosti a obrane.

Vyzýva Radu, aby európskej vesmírnej politike venovala priestor v Bielej knihe o uskutočňovaní európskej bezpečnostnej stratégie.

Okrem toho Lisabonská zmluva ustanovuje právny základ pre európsku vesmírnu politiku, ako aj predpoklady na trvalú štruktúrovanú spoluprácu v otázkach bezpečnosti a obrany a na zvýšenú spoluprácu v civilnej sfére.

3. Satelitné systémy

Satelitné systémy v oblasti pozorovania a prieskumu Zeme, telekomunikácií, navigácie, určovania polohy a času sú „očami a ušami“ tých, ktorí ich vlastnia. Môžu byť vojenské alebo civilné.

Prístup k údajom získaným pomocou takýchto systémov má teda pre krajiny EÚ kľúčový význam, aby mali politickí činitelia k dispozícii náležité informácie pri prijímaní rozhodnutí v rámci EBOP (európska bezpečnostná a obranná politika) a SZBP (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika).

Keďže je všeobecne známe, že vesmírne prostriedky sú pre operácie krízového manažmentu EÚ nevyhnutné a môžu byť rozhodujúcou výhodou pri monitorovaní šírenia jadrových zbraní a overovaní plnenia medzinárodných dohôd, je potrebné podporovať členské štáty EÚ, ESA a rôzne zúčastnené strany, aby čo najlepšie využívali súčasné národné a mnohonárodné vesmírne systémy a podporovali ich vzájomnú komplementárnosť.

Tieto kapacity sa však môžu stať Achillovou pätou, ak sa na ne zameria nepriateľský štát alebo neštátne subjekty, alebo keby sa jednoducho zrazili s vesmírnymi úlomkami. Preto sa odporúča vybudovať vesmírny prieskumný systém, ktorý by mohol poskytnúť európskym satelitom lepšiu ochranu.

Pozorovanie Zeme môže zabezpečiť trvalý a ďalekosiahly prieskum pri neustále aktualizovanom monitorovaní situácie a mapovaní terénu. Telekomunikačné satelity (Satcom) sú často jediným dostupným prostriedkom na vytvorenie plne funkčného informačného reťazca. Pomocou nich možno údaje získané na diaľku prenášať do vzdialenej centrály a odovzdávať informácie rôznym jednotkám v teréne.

V oblasti pozorovania Zeme i telekomunikačných satelitov (Satcom) by mohla byť významná ďalšia normalizácia a štandardizácia na európskej úrovni vo výskume, technickom vývoji a výrobe. Výsledkom by bolo odstránenie duplicity, ktorá spôsobuje straty, a úspory nákladov z rozsahu.

Okrem toho pre operácie EBOP by bola prínosom vyššia úroveň interoperability vesmírnych prostriedkov ovládaných členskými štátmi EÚ.

Členské štáty EÚ vyvinuli pre svoje potreby v oblasti bezpečnosti niekoľko vesmírnych systémov na vnútroštátnej báze. Rozpočtové obmedzenia a potreba interoperability však poukazujú na potrebu integrovanejšieho európskeho prístupu. Na čele tohto vývoja je Francúzsko, ktoré uzatvára dvojstranné alebo mnohostranné rámcové dohody s ďalšími členskými štátmi EÚ (Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko).

3.1.     Pozorovanie a prieskum Zeme

Niekoľko krajín vyvinulo alebo vyvíja vlastné systémy pozorovania Zeme: Francúzsko (od r. 1986 systém SPOT 1, potom Helios B a Pleiades), Taliansko (Cosmo-SkyMed), Nemecko (SAR-Lupe), Španielsko (SEOSAT v rámci európskeho projektu GMES), Švédsko (projekt SVEA, ktorý ešte čaká na schválenie armádou), Veľká Británia (Topsat). Niektoré z nich boli koncipované na dvojstranné využívanie, iné na používanie viacerými krajinami. Členské štáty EÚ, ktoré spravujú rôzne typy radarov, optických satelitov, meteorologických satelitov a prieskumných systémov, musia zabezpečiť ich kompatibilitu.

Dvojstranné a mnohostranné dohody medzi vedúcimi krajinami EÚ treba preto plne podporovať ako prostriedky, ktoré šetria peniaze daňových poplatníkov. Francúzsko a Taliansko podpísali na vzájomné doplnenie svojich programov turínsku dohodu, založenú na kombinácii dvoch systémov (optické a radarové pozorovanie – ORFEO(1)). Z rovnakého dôvodu Francúzsko a Nemecko podpísali v roku 2002 dvojstrannú dohodu o výmene kapacít medzi SAR Lupe a Helios II (schwerinská dohoda). Európsky parlament by mohol podporiť vytvorenie „europeizovaného“ prieskumného systému, akým je plánovaný MUSIS(2).

Pokiaľ ide o potenciál Európskej únie v oblasti pozorovania Zeme, Satelitné centrum EÚ (EUSC) so sídlom v Torrejone (Španielsko) zabezpečuje súhrnnú analýzu satelitného zobrazovania na bezpečnostné účely na podporu operácií EBOP, s použitím „otvorených“ zdrojov a zdrojov členských štátov. Keďže neboli uzatvorené dohody medzi Satelitným centrom EÚ a členskými štátmi EÚ o poskytovaní dostupného zobrazovania na operácie EBOP, Satelitné centrum EÚ nevyužíva svoj potenciál v plnej miere.

A napokon je to GMES (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť), európska iniciatíva, ktorú riadi Európska komisia s cieľom poskytovať služby v oblasti civilnej bezpečnosti z environmentálneho a humanitárneho hľadiska, ale aj prispievať k overovaniu niektorých dohôd o odzbrojení. GMES bude založené na údajoch získaných zo satelitného pozorovania Zeme a na informáciách z pozemných zdrojov. Keď budú pripravené prvé služby v roku 2008 (mapovanie, podpora riadenia núdzových stavov a prognostika), malo by byť k dispozícii na podporu operácií EBOP a v rozpočte EÚ by sa mala vytvoriť operačná rozpočtová položka.

Okrem toho členské štáty EÚ by mali zhromažďovať a navzájom si vymieňať informácie týkajúce sa Zeme a kozmického priestoru nielen na operácie EBOP, ale aj pre na nezávislé posúdenie hrozby.

3.2.     Telekomunikácie

Vojenské a bezpečnostné zoskupenia sa stále viac spoliehajú, že komerčné systémy budú zabezpečovať pre komplexné vojenské systémy väčšiu šírku pásma. Bezpečná komunikácia je nevyhnutná pre všetky operácie EBOP, ak majú byť úspešné. Súčasná štruktúra Satcom pozostáva hlavne z dvoch úrovní služieb: nechránená komunikáciavojenské prenosy s vysokým stupňom ochrany.

V Európe(v dôsledku technologických a rozpočtových ťažkostí) len niekoľko krajín vybudované kapacity s vysokou úrovňou zabezpečenia a dve z nich (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) sú krajiny vlastniace nukleárne zbrane. Spojené kráľovstvo používa vlastný systém Skynet s najnovšou verziou Skynet V, koncipovanou na dvojité využitie. Francúzske ozbrojené sily, ktoré využívali civilnú satelitnú platformu (Telecom-2), sa rozhodli pre čisto vojenský program (Syracuse III). TalianskoŠpanielsko vyvinuli vlastné vojenské systémy Satcom (nazvané SICRAL resp. Spainsat). Okrem toho francúzske, talianske a britské kapacity spojené dovedna vybrala NATO na vytvorenie prvej komunikačnej štruktúry, tzv. „Satcom Post-2000”. A napokon, v roku 2009 budú vypustené dva nové nemecké vojenské satelity, nazvané SatcomBw.

Spravodajca vyjadruje požiadavku, aby súčasné aj budúce satelitné telekomunikačné systémy, ktoré sú k dispozícii EÚ, boli schopné vzájomnej interoperability. Ideálne by bolo, keby boli budúce generácie Satcom vypúšťané a financované oveľa kooperatívnejšie, než je to v súčasnosti.

Podporiť by sa mal aj projekt rádia riadeného softvérom, ktorý zabezpečí plnú interoperabilitu pozemných segmentov telekomunikačných systémov a ktorý v súčasnosti vyvíja Európska obranná agentúra v koordinácii s Európskou komisiou.

3.3.     Navigácia – určovanie polohy – určovanie času

V rámci spoločnej iniciatívy EK/ESA bude Európa od roku 2013 riadiť nový globálny navigačný satelitný systém (GNSS) nazvaný Galileo: zostavu 30 satelitov, vďaka ktorej užívatelia zistia pomocou príslušného prijímača svoju polohu s mimoriadnou presnosťou.

Spravodajca víta kompromis dosiahnutý v EÚ v novembri 2007 a zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol systém Galileo plne k dispozícii na samostatné operácie EBOP (najmä v oblasti verejnej regulovanej služby).

3.4.     Satelitné systémy včasného varovania proti balistickým strelám

Je potrebné podporiť projekty zamerané na systémy včasného varovania proti vyslaným balistickým strelám (napríklad francúzsky Spirale). Keď budú k dispozícii informácie získané pomocou nich, musia sa v budúcnosti vymieňať medzi všetkými členskými štátmi EÚ.

3.5.     Signálové spravodajstvo (Signal intelligence)

Odporúča sa vývoj a výmena signálového spravodajstva (elektronického spravodajstva – ako je napr. francúzsky Essaim – a komunikačného spravodajstva) na európskej úrovni, ktoré by poskytovalo podporu operáciám EBOP.

4. Prieskum vesmíru a ochrana vesmírnej infraštruktúry

Európa je v súčasnosti vo veľkej miere závislá od pozorovania vesmíru (t. j. systematického sledovania vesmírnych objektov) radarmi a optickými ďalekohľadmi, ktoré uskutočňujú USA a Rusko. ESA a Európska komisia však začali rozhovory o definovaní možného vytvorenia európskeho systému prieskumu vesmíru zameraného na získavanie informácií o situácii vo vesmíre. Nemecký radar TIRA a francúzsky GRAVES by sa mohli stať súčasťou tohto systému.

Táto činnosť je veľmi dôležitá, ak chce EÚ zabezpečiť lepšiu ochranu svojich satelitov. Citlivé strategické vesmírne prostriedky, ako aj infraštruktúra, ktorá umožňuje prístup do vesmíru, musia byť primerane chránené. V prípade, že by satelity boli vyradené z prevádzky nepriateľskou činnosťou, navrhuje sa výmena informácií s medzinárodnými partnermi.

5. Samostatný prístup do vesmíru a medzinárodné prostredie

Podľa názoru spravodajcu je bezpečný, nezávislý a dlhodobo fungujúci prístup EÚ do vesmíru jedným z predpokladov samostatného konania EÚ. Preto s prihliadnutím na bezpečnosť zásobovania a ochranu technologickej a priemyselnej základne európskej obrany sa odporúča vypustiť na obežnú dráhu európske nekomerčné satelity pomocou európskych odpaľovacích zariadení a z územia EÚ. Strategické dlhodobé investovanie do nových európskych odpaľovacích zariadení by sa malo začať čo najskôr. Skrátka, pre zachovanie konkurenčnej výhody je potrebné zlepšiť odpaľovacie zariadenie Ariane 5 prostredníctvom reštartovateľných motorov.

6. Riadenie

V budúcnosti bude potrebné vytvoriť integrovanú európsku vesmírnu štruktúru s pevným rámcom spolupráce medzi jednotlivými piliermi, do ktorej bude zapojená Európska komisia, Rada, EDA (Európska obranná agentúra), EUSC (Satelitné centrum EÚ) a ESA. Musí sa vytvoriť posilnený rámec EBOP, aby sa menším štátom EÚ, ktoré majú znížené možnosti financovať vlastné vesmírne prostriedky, poskytol prístup k operačným údajom.

7. Financovanie

Spravodajca vyzýva EÚ, aby poskytla spoľahlivé a primerané finančné prostriedky na predpokladané činnosti v oblasti vesmíru a aby vytvorila operačný rozpočet pre služby poskytované vesmírnymi prostriedkami na podporu EBOP a európskych bezpečnostných záujmov.

Chýbajúca koordinácia medzi krajinami EÚ má za následok nedostatok zdrojov,  preto by členské štáty EÚ mali naštartovať spoločné programy, čím by sa z dlhodobejšieho hľadiska zabezpečilo šetrenie prostriedkov. Je nezanedbateľné, že náklady zapríčinené absenciou spoločného európskeho prístupu k obstarávaniu, údržbe a fungovaniu vesmírnych prostriedkov sa odhadujú na stovky miliónov eur.

Budúce kapacity založené na satelitoch na bezpečnostné a obranné účely, ako napríklad MUSIS, by sa mali financovať z rozpočtu EÚ.

8. Medzinárodný právny režim využívania vesmíru

Správa vyjadruje obavy z možnosti umiestňovania zbraní do vesmíru a znovu pripomína dôležitosť zásady využívať vesmír na mierové účely, ktorá je vyjadrená v Zmluve o vesmíre z roku 1967.

Okrem toho by sa mal posilniť medzinárodný právny režim na reguláciu a ochranu neagresívneho využívania vesmíru, najmä v rámci Výboru OSN pre mierové využitie vesmíru (COPUOS) v návrhu usmernení o zmierňovaní účinkov vesmírneho odpadu. Tieto činnosti by mali byť v súlade s činnosťami Výboru pre koordináciu činnosti agentúr v oblasti vesmírneho odpadu, ako aj Konferencie OSN o odzbrojení, ktorá v súčasnosti pripravuje multilaterálnu dohodu o zabránení pretekov v zbrojení vo vesmíre (PAROS). Predsedníctvo Európskej únie by malo aktívne reprezentovať EÚ v týchto orgánoch OSN.

Všetci medzinárodní aktéri by sa mali zdržať používania útočných prostriedkov vo vesmíre, ako bola čínska protisatelitná skúška v januári 2007, ktorá spôsobila alarmujúce množstvo vesmírneho odpadu. OSN a EÚ musia byť aktívne pri znižovaní množstva vesmírneho odpadu škodlivého pre satelity, ako aj v ochrane pred týmto odpadom.

Napriek bežnej praxi a v rozpore so svojimi záväzkami nie všetci využívatelia vesmíru registrujú svoje satelity, a to vrátane vojenských. Registrácia by sa mala presadzovať ako opatrenie, ktoré buduje dôveru v bezpečnosť vesmíru. Okrem toho k bezpečnejšej obežnej dráhe môže prispieť aj úsilie Rady o zostavenie všeobecného kódexu správania EÚ, pokiaľ ide o vesmírne objekty.

9. Transatlantická a iná medzinárodná spolupráca v oblasti vesmírnej politiky

Kým posilnená spolupráca medzi EÚ a Ruskom v rámci trojstranného dialógu o vesmíre, ktorý sa začal v roku 2006 medzi Európskou komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a agentúrou Roscosmos (Ruská vesmírna agentúra) je veľmi vítaná, spolupráca s USA a NATO zaostáva.

Spravodajca preto vyzýva EÚ a USA, aby nadviazali strategický dialóg o využívaní vesmírnych prostriedkov.

Rovnako je nutné, aby EÚ a NATO začali podobný dialóg o vesmírnej politike a protiraketovej obrane, najmä o komplementárnosti a interoperabilite systémov satelitnej komunikácie, pozorovania vesmíru a včasného varovania o balistických raketách, ako aj o ochrane európskych ozbrojených síl systémom protiraketovej obrany priestoru vojnovej činnosti.

(1)

ORFEO – Optical and Radar Federated Earth Observation (Spojené optické a radarové pozorovanie Zeme), francúzsko-talianska dohoda, ktorá zahŕňa Cosmo-Skymed a Pleiades.

(2)

MUSIS – Multinational Space-Based Imaging System for Surveillance, reconnaissance and observation – (Medzinárodný vesmírny zobrazovací systém na sledovanie, prieskum a pozorovanie) – založený na dokumente BOC – Besoin Opérationnel Commun


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (30.5.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

o kozmickom priestore a bezpečnosti

(2008/2030(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Romana Jordan Cizelj

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–    so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a ktorá bola podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007, ktorou sa do hlavy Výskum a technologický rozvoj vložil nový článok 172a, a tak Únii poskytol právny základ pre vypracovanie európskej vesmírnej politiky,

Všeobecné úvahy

1.   vyjadruje spokojnosť so začlenením článku 172 o európskej vesmírnej politike do Zmluvy o fungovaní Európskej únie a víta skutočnosť, že Parlamentu a Rade bola poskytnutá príležitosť prijať v rámci riadneho legislatívneho postupu opatrenia potrebné na vytvorenie európskeho vesmírneho programu;

2.   žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila vhodný návrh takýchto opatrení, spolu s oznámením týkajúcim sa nadviazania náležitých vzťahov s Európskou vesmírnou agentúrou;

Navigácia – určovanie polohy

3.   berie na vedomie skutočnosť, že v prvom čítaní bola medzi Parlamentom a Radou dosiahnutá dohoda o návrhu nariadenia o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo), ktorá stanovuje, že Spoločenstvo je vlastníkom systému a že fáza jeho zavádzania je v plnej miere financovaná z rozpočtu Spoločenstva;

4.   upozorňuje na svoje stanovisko, ktoré prijal 23. apríla 2008(1), a najmä na skutočnosť, že programy EGNOS a Galileo by sa mali považovať za jeden z úspechov budúceho európskeho vesmírneho programu, ako aj na riadenie programov spolu s medziinštitucionálnym výborom programu Galileo (GIP), ktoré môže slúžiť ako vzor pri vývoji európskej vesmírnej politiky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoș Florin David, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Adam Gierek, Norbert Glante, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Anne Laperrouze, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Aldo Patriciello, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Alexander Alvaro, Ivo Belet, Manuel António dos Santos, Robert Goebbels, Satu Hassi, Edit Herczog, Pierre Pribetich, Bernhard Rapkay, Silvia-Adriana Țicău, Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Nicolae Vlad Popa

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0167.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Monika Beňová, André Brie, Colm Burke, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Hanna Foltyn-Kubicka, Georgios Georgiou, Bronisław Geremek, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Willy Meyer Pleite, Philippe Morillon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, István Szent-Iványi, Inese Vaidere, Ari Vatanen, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Giulietto Chiesa, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Evgeni Kirilov, Jaromír Kohlíček, Miloš Koterec, Doris Pack, Rihards Pīks, Jean Spautz, Karl von Wogau

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia