SPRÁVA o hodnotení v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010

17.6.2008 - (2007/2252(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Frédérique Ries

Postup : 2007/2252(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0260/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010

(2007/2252(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o hodnotení v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2007)0314),

–   so zreteľom na uznesenie z 23. marca 2005 o európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010[1],

–   so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 27. júla 2007 s názvom „Principles for evaluating health risks in children associated with exposure to chemicals“ (Zásady hodnotenia zdravotných rizík u detí súvisiacich s vystavením chemickým látkam),

–   so zreteľom na články 152 a 174 Zmluvy o ES zamerané na vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia;

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES  z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)[2],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0260/2008),

A. keďže od roku 2003 Európska únia opiera svoju politiku v oblasti ochrany zdravia o užšiu spoluprácu medzi sektorom zdravia, životného prostredia a výskumu, čo umožňuje dúfať vo vytvorenie súdržnej a integrovanej európskej stratégie v oblasti environmentálneho zdravia,

B.  keďže hlavné zamerania, ktoré v súčasnosti uplatňuje Únia v rámci svojho prvého akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2004)0416), t. j. príprava ukazovateľov, vypracovanie integrovaného monitorovania, zhromažďovanie a hodnotenie príslušných údajov, ako aj rozširovanie výskumu, umožnia lepšie porozumieť prepojeniam medzi zdrojmi znečistenia a vplyvmi na zdravie, sú však výrazne nedostatočné na to, aby znížili rastúci počet ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi,

C.  keďže je takmer nemožné vyhodnotiť uvedený akčný plán v polovici jeho trvania, pretože sa neusiluje o žiaden jasný a vyčíslený cieľ a pretože je ťažké určiť celkový rozpočet, ktorý je naň vyčlenený, pričom tento rozpočet vôbec nepostačuje na jeho účinnú propagáciu,

D. keďže zatiaľ čo cieľom programu zdravia (2008 – 2013) je najmä zamerať sa na tradičné zdravotné faktory, napr. výživa, fajčenie, konzumácia alkoholu a drog, tento akčný plán (2004 – 2010) by sa mal sústrediť na niektoré nové zdravotné problémy a takisto obrátiť pozornosť na určujúce environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie, napr. kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia, elektromagnetické vlny, nanočastice a veľmi znepokojivé chemické látky (látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo látky toxické pre reprodukciu – CMR, látky narušujúce endokrinný systém), ako aj zdravotné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy,

E.  keďže dýchacie ochorenia sú na druhom mieste v Únii, pokiaľ ide o úmrtnosť, dôsledky, rozšírenie a náklady liečenia, že predstavujú hlavnú príčinu detskej úmrtnosti u detí do 5 rokov a že sa naďalej šíria predovšetkým z dôvodu znečistenia vonkajšieho a vnútorného ovzdušia ;

F. keďže znečistenie ovzdušia spôsobené najmä jemnými časticami a prízemným ozónom predstavujú významnú hrozbu pre ľudské zdravie, ktorá ovplyvňuje správny vývoj detí a skracuje priemernú dĺžku života v Únii[3];

G.  keďže so zreteľom na otázku environmentálneho zdravia v mestách, predovšetkým kvality vnútorného ovzdušia, Spoločenstvo musí v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality do väčšej miery prispievať k opatreniam proti znečisteniu v domácnostiach, pretože európsky občan trávi v priemere 90 % svojho času vo vnútri obytných priestorov,

H. keďže na ministerských konferenciách WHO o životnom prostredí a zdraví, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, bola zdôraznená väzba medzi komplexným kombinovaným účinkom znečisťujúcich chemických látok a určitými chronickými poruchami a ochoreniami, najmä u detí; keďže tieto znepokojenia sa uvádzajú aj v oficiálnych dokumentoch Programu OSN pre životného prostredie (UNEP) a Medzivládneho fóra chemickej bezpečnosti (IFCS),

I. keďže pribúda vedeckých dôkazov, že príčinou niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny močového mechúra, kostí, pľúc, kože, prsníka a iných je nielen vplyv chemických látok, žiarenia a vzduchom prenášaných častíc, ale aj ďalších environmentálnych faktorov,

J.   keďže popri tomto problematickom vývoji v oblasti environmentálneho zdravie sa za posledné roky vyskytli nové ochorenia alebo syndrómy ochorení, ako napr. viacnásobná precitlivenosť na chemikálie (MCS - multiple chemical sensitivity), syndróm zubného amalgámu, precitlivenosť na elektromagnetické lúče, syndróm škodlivých budov alebo porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention deficit and hyperactivity syndrome) u detí,

K. keďže zásada prevencie je výslovne uvedená v zmluve od roku 1992 a Súdny dvor Európskych spoločenstiev pri viacerých príležitostiach spresnil obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady práva Spoločenstva ako jedného zo základných kameňov politiky ochrany, ktorú Spoločenstvo uplatňuje v oblasti životného prostredia a zdravia[4],

L.  vzhľadom na mimoriadne obmedzené, či dokonca nerealizovateľné kritériá, ktoré stanovila Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2000 o uplatňovaní zásady prevencie (KOM(2000)0001),

M. vzhľadom na význam biologického monitorovania ľudí ako nástroja na hodnotenie miery vystavenia európskeho obyvateľstva vplyvom znečistenia a vzhľadom na vôľu urýchliť zavedenie programu biologického monitorovania na úrovni Únie, mnohokrát vyjadrenú Parlamentom v bode 3 vyššie uvedeného uznesenia z 23. februára 2005 a v záveroch Rady ministrov životného prostredia z 20. decembra 2007,

N. keďže je potvrdené, že zmena klímy môže zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu niektorých ochorení a šírení ich výskytu a že najmä časté vlny horúčav, povodne a lesné požiare, ktoré sú najčastejšími prírodnými katastrofami v Únii, môžu viesť k ďalším ochoreniam, zhoršeniu hygienických podmienok a úmrtiam, pričom sa zároveň uznávajú priaznivé zdravotné účinky opatrení na zmiernenie zmeny klímy,

O. keďže zmena klímy bude mať zásadný vplyv na ľudské zdravie, okrem iného tým, že podporí rozvoj určitých infekčných a parazitických chorôb, najmä z dôvodu zmien teploty a vlhkosti a ich vplyvu na ekosystémy, živočíchy, rastliny, hmyz, parazitov, prvoky, mikróby a vírusy,

P. keďže smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[5], a z nej vyplývajúce smernice obsahujú jasné ustanovenia týkajúce sa ochrany a obnovenia zdravých vôd,

Q. keďže environmentálna medicína je novým lekárskym odborom, ktorý sa opiera o zatiaľ veľmi fragmentárne univerzitné vyučovanie, ktoré sa v členských štátoch vyskytuje nerovnomerne, a zasluhuje si tak podporu a propagáciu v rámci Únie,

R. keďže množstvo ľudí trpiacich v dôsledku environmentálnych faktorov rastie a ak chceme získať úplný obraz chorôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne zapríčinené environmentálnymi faktormi, je potrebné vypracovať epidemiologické štúdie,

1.  uznáva úsilie vynaložené Komisiou od uvedenia akčného plánu v roku 2004, najmä pokiaľ ide o zlepšenie informačného reťazca o životnom prostredí a zdraví, integráciu a rozšírenie európskeho výskumu v tejto oblasti, ako aj spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako je WHO;

2.  domnieva sa však, že takýto akčný plán má v sebe zárodky polovičného neúspechu, pretože sa zameriava iba na doplnenie existujúcich politík Spoločenstva, neopiera sa o politiku prevencie s cieľom znížiť výskyt ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi a nesleduje žiaden jasný a vyčíslený cieľ,

3.  upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie sa už realizuje program, v rámci ktorého členské štáty WHO vypracovali svoje vlastné národné a miestne akčné plány environmentálneho zdravia zahŕňajúce osobitné ciele a realizačné plány; preto odporúča Komisii, aby uvedený program WHO preskúmala ako prípadný vzor, ktorý by v budúcnosti mohol slúžiť aj ako užitočný príklad pre Úniu;

4.  vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia, a konkrétne jej generálne riaditeľstvo pre výskum nezabezpečilo primerané financovanie biologického monitorovania ľudí na rok 2008, aby tak, ako sa k tomu zaviazala členským štátom a Parlamentu, mohla zabezpečiť koherentný prístup k biologickému monitorovaniu v Únii,

5.  takisto vyzýva Komisiu, aby do roku 2010 splnila dva kľúčové ciele, ktoré si sama stanovila v roku 2004, a aby vypracovala a realizovala uskutočniteľnú komunikačnú stratégiu pre tieto ciele, t. j. aby na jednej strane zvýšila povedomie občanov o znečistení životného prostredia a dosahu na ich zdravie a na druhej strane preskúmala a upravila európsku politiku v oblasti znižovania rizík;

6.  dôrazne odporúča Komisii a členským štátom, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;

7.  zdôrazňuje, že pri hodnotení vplyvu environmentálnych faktorov na zdravie je v prvom rade potrebné venovať pozornosť zraniteľným skupinám, akými sú gravidné ženy, novorodenci, deti a starší ľudia;

8.  vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré najcitlivejšie reagujú na znečisťujúce látky, prijatím opatrení, ktoré zmenšia vystavenie znečisťujúcim látkam vnútorného prostredia v zdravotníckych zriadeniach a školách zavedením prísnych postupov riadenia kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch budov;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby pri predkladaní návrhov na revíziu platných právnych nariadení nezoslabovala uvedené nariadenia pod tlakom lobistických, regionálnych či medzinárodných organizácií;

10. pripomína, že je potrebné, aby Únia uplatnila nepretržitý dynamický a pružný prístup k akčnému plánu; domnieva sa, že je preto nesmierne dôležité, aby získala osobitné znalecké posudky v oblasti environmentálneho zdravia, ktoré by mali transparentnú, multidisciplinárnu a rozporuplnú povahu, čo by umožnilo reagovať na všeobecnú nedôveru verejnosti voči oficiálnym agentúram a výborom odborníkov; poukazuje na význam podpory odborného vzdelávania zdravotníckych odborníkov, predovšetkým prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva;

11. zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa uskutočnili skutočné pokroky v oblasti politiky životného prostredia, najmä pokiaľ ide o zníženie znečistenia ovzdušia, zlepšenie kvality vôd, politiku zberu a recyklácie odpadu, kontrolu chemických látok a zákaz olovnatého benzínu, zároveň však konštatuje, že európska politika sa naďalej vyznačuje absenciou globálnej a preventívnej stratégie a neuplatňovaním zásady prevencie;

12. žiada preto Komisiu, aby s ohľadom na jurisdikciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zrevidovala kritériá stanovené vo vyššie uvedenom oznámení o uplatňovaní zásady prevencie, aby bol tejto zásade akcie a bezpečnosti, založenej na prijatí dočasných a proporčných opatrení, priznaný kľúčový význam v rámci politík Spoločenstva v oblasti zdravia a životného prostredia;

13. domnieva sa, že presunutie dôkazného bremena, pokiaľ ide o neškodnosť výrobku, na výrobcu alebo dovozcu by umožnilo podporiť politiku založenú na prevencii, ako sa napokon stanovuje v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry[6], a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby túto povinnosť rozšírila na právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa všetkých výrobkov; domnieva sa, že v rámci akčného plánu je potrebné vyhnúť sa zvyšovaniu počtu testov na zvieratách a venovať dôkladnú pozornosť rozvoju a využívaniu alternatívnych metód;

14. opakovane žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila konkrétne opatrenia týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia, čo by zabezpečilo vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti vnútorných priestorov, najmä pri revízii smernice 89/106/EHS Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky[7], a aby navrhla opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, bezpečnosti a neškodnosti chemických zložiek prítomných v zariadeniach a nábytku;

15. odporúča, aby v záujme zníženia škodlivých účinkov životného prostredia na zdravie Komisia vyzvala členské štáty, aby prostredníctvom daňových úľav alebo iných hospodárskych podnetov zainteresovali subjekty na trhu do zlepšovania kvality vnútorného ovzdušia a znižovania vystavenia osôb elektromagnetickému žiareniu v budovách, v priestoroch pobočiek a kanceláriách;

16. odporúča Komisii, aby vypracovala primerané minimálne požiadavky s cieľom zaručiť kvalitu vnútorného ovzdušia v budovách, ktoré sa majú stavať;

17. odporúča Komisii, aby pri poskytovaní individuálnej podpory Európskej únie pamätala na jej vplyv na kvalitu vnútorného ovzdušia, vystavenie elektromagnetickému žiareniu a zdravie obzvlášť ohrozených skupín obyvateľstva v rámci príslušných projektov, podobne ako venuje pozornosť kritériám ochrany životného prostredia;

18. žiada o stanovenie noriem kvality životného prostredia týkajúcich sa prioritných látok vo vode v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a o ich pravidelné zosúladenie s aktuálnymi vedeckými stanoviskami;

19. zdôrazňuje, že niektoré členské štáty úspešne zaviedli mobilné analytické laboratóriá alebo tzv. zelené sanitky, ktoré umožňujú rýchle a spoľahlivé diagnostikovanie znečistenia verejných a súkromných obytných priestorov; domnieva sa, že Komisia by mohla presadiť túto prax u členských štátov, v ktorých sa ešte nepoužíva tento typ priameho zásahu na mieste znečistenia;

20. je znepokojený skutočnosťou, že neexistujú konkrétne právne ustanovenia, ktoré by zaistili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov obsahujúcich nanočastice, a ľahostajným postojom Komisie k potrebe revízie regulačného rámca na používanie nanočastíc v spotrebiteľských výrobkoch vzhľadom na zvyšujúci sa podiel spotrebiteľských výrobkov s obsahom nanočastíc na trhu;

21. vyjadruje zaujatie medzinárodnou správou Bio-Initiative[8] o elektromagnetických poliach, ktorá zhŕňa vyše 1 500 štúdií venovaných tejto problematike a v záveroch poukazuje na zdravotné riziko emisií typu mobilnej telefónie, ako je mobilný telefón, emisie UMTS-Wifi-Wimax-Bluetooth a bezdrôtový telefón DECT;

22. konštatuje, že údaje o maximálnych hodnotách vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám sú zastarané, pretože od odporúčania Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám (0 Hz až 30 GHz)[9] neboli upravované, nezohľadňujú tak vývoj informačných a komunikačných technológií, ba dokonca ani odporúčania navrhované Európskou environmentálnou agentúrou, ani prísnejšie normy emisií, ktoré boli prijaté napr. v Belgicku, Taliansku a Rakúsku, a nezohľadňujú zraniteľné skupiny, napríklad gravidné ženy, novorodencov a deti;

23. veľmi vážne berie rozmanité zdravotné riziká, ktoré predstavuje otepľovanie klímy na území Únie, a vyzýva na rozšírenú spoluprácu medzi WHO, národnými kontrolnými orgánmi, Komisiou a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom posilniť systém včasného varovania a obmedziť tak negatívny dosah klimatických zmien na zdravie;

24. poukazuje na to, že by bolo výhodné rozšíriť tento akčný plán na oblasť negatívneho vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie vypracovaním účinných adaptačných opatrení nevyhnutne potrebných na úrovni Spoločenstva, napríklad:

— systematické programy vzdelávania verejnosti a zlepšovania jej informovanosti,

— začlenenie adaptačných opatrení súvisiacich so zmenou klímy do stratégií a programov verejného zdravia, týkajúcich sa napríklad prenosných a neprenosných ochorení, zdravia zamestnancov a ochorení zvierat ohrozujúcich zdravie človeka,

— riadny dohľad zameraný na včasné odhalenie vypuknutia nákazy,

— systémy včasného varovania a reakcie súvisiace so zdravím,

— koordinácia existujúcich sietí na monitorovanie údajov o životnom prostredí so sieťami týkajúcimi sa vypuknutia nákazy;

25. ľutuje, že súčasné hodnotenie vplyvu z hľadiska nákladov a výdavkov v rámci oznámenia Komisie s názvom „20 20 do roku 2020. Zmena klímy – príležitosť pre Európu“ [KOM(2008)0030] sa zaoberá len zdravotným prínosom zníženia znečistenia ovzdušia pri 20 % znížení emisií skleníkových plynov do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezodkladné preskúmanie ďalších (doplnkových) prínosov pre zdravie s rôznymi ambíciami v súlade s odporúčaniami Medzinárodného panela pre zmenu klímy navrhujúcimi zníženie domácich emisií skleníkových plynov o 25 % až 40 %, ako aj prípadných 50 % či viac do roku 2020 a ich premietnutie do hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou;

26. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo samovrážd v Únii venovala pozornosť závažnému problému duševného zdravia a vyčlenila viac financií na vypracovanie primeraných prevenčných stratégií a terapií;

27. znovu pripomína, že Komisia a členské štáty by v Európe mali podporiť akčný plán pre životné prostredie a zdravie detí v Európe Svetovej zdravotníckej organizácie s cieľom podporiť ho prostredníctvom politík Únie a dvojstrannej rozvojovej politiky a povzbudiť podobné procesy za hranicami európskeho regiónu WHO;

28. vyzýva Komisiu, aby do svojho druhého akčného plánu začlenila iniciatívu SCALE (Science, Children, Awareness, Legal instrument, Evaluation) týkajúcu sa zníženia vystavenia znečisťujúcim látkam, ako to stanovuje európska stratégia pre životné prostredie a zdravie [KOM(2003)0338];

29. naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala a poskytla nástroje, ktoré by urýchlili vývoj a propagáciu inovatívnych riešení (ako sa zdôrazňuje v rámci lisabonskej agendy) s cieľom minimalizovať hlavné zdravotné riziká environmentálnych stresových faktorov;

30. naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje európsky fond solidarity, keďže Parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006[10]; domnieva sa, že nové nariadenie, ktoré by spolu s ostatnými opatreniami skrátilo lehoty nadobudnutia účinnosti európskeho fondu solidarity, by umožnilo účinnejšie, pružnejšie a rýchlejšie riešiť problémy spôsobené prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami; zdôrazňuje mimoriadny význam tohto nástroja, konkrétne preto, lebo existuje predpoklad, že v budúcnosti budú prírodné katastrofy častejšie, čiastočne aj z dôvodu zmeny klímy;

31. odporúča Komisii, aby vzhľadom na zásadný hospodársky význam malých a stredných podnikov v Európe týmto podnikom poskytla technickú podporu, ktorá by im umožnila plniť záväzné nariadenia týkajúce sa environmentálneho zdravia a pomohla im pri ich plnení a aby ich nabádala uskutočniť ďalšie zmeny, ktoré budú mať pozitívny vplyv z hľadiska environmentálneho zdravia a ovplyvnia ich činnosť;

32. odporúča Komisii, aby stanovila do roku 2010 a v rámci druhej fázy akčného plánu pre životné prostredie a zdravie preorientovanie iniciatív na zraniteľné obyvateľstvo a aby vypracovala nové metódy vyhodnocovania rizík, ktoré budú zohľadňovať základný faktor, ktorým je osobitná zraniteľnosť dieťaťa, gravidných žien a starších osôb;

33. preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos zásad prevencie a obozretnosti a vypracovali a realizovali nástroje umožňujúce predvídať a riešiť prípadné environmentálne a zdravotné hrozby; odporúča, aby Komisia vyčíslila druhú fázu akčného plánu a prijala ustanovenia s cieľom riadne financovať veľké množstvo praktických opatrení na zníženie vplyvu životného prostredia na zdravie a realizovať preventívne opatrenia;

34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a WHO.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 264.
  • [2]  Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.
  • [3]  Správa „Životné prostredie Európy – Štvrté hodnotenie. Zhrnutie, Európska environmentálna agentúra (10. 10. 2007).
  • [4]  Rozsudok z 23. septembra 2003, vec C-192/01, Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I- 9693; rozsudok zo 7. septembra 2004, vec C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels, Zb. 2004, s. I-7405.
  • [5]  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/32/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 60).
  • [6]  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1; opravené znenie v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.
  • [7]  Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
  • [8]  Túto správu vydala dňa 31. augusta 2007 skupina nezávislých vedcov. Ďalšie informácie nájdete na adrese www.bioinitiative.org
  • [9]  Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59.
  • [10]  Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

23. februára 2005 prijal Európsky parlament prevažnou väčšinou (576 hlasov za a 48 proti) uznesenie o akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 až 2010.

Toto uznesenie malo prinajmenšom kritický tón voči Európskej komisii a vychádzalo z jednoduchého konštatovania: povaha akčného plánu nedovoľuje, aby jeho jediným cieľom bolo rozšírenie výskumu a väčšie množstvo údajov!

Plenárne zasadnutie Parlamentu vyjadrilo v súlade so stanoviskom svojho spravodajcu názor, že prioritný cieľ Komisie, ktorý si stanovila pre prvú etapu obdobia 2004 až 2010, t. j. prehĺbenie vedomostí o dosahu znečistenia životného prostredia na zdravie, bol chvályhodný, ale výrazne nedostatočný. V tom čase sa množili zbierky, štúdie, súhrny vedeckých prác, ktoré poukazovali na prepojenie medzi environmentálnymi faktormi a 4 hlavnými ochoreniami uvedenými v oznámení: astma a detské alergie, poruchy nervového vývoja, rakovina a poruchy endokrinného systému.

Zhodou okolností bol tento akčný plán predložený niekoľko mesiacov po ambicióznom vyhlásení 52 európskych ministrov životného prostredia a zdravia na konferencii v Budapešti, ktorú usporiadalo WHO v júni 2004.

Vzhľadom na ďalšie akčné plány (s jasne stanovenými a vyčíslenými cieľmi), ktoré sa zaviedli v niektorých členských štátoch (Benelux; Francúzsko, nemecké landers atď.), nie je ťažké pochopiť rezervovanosť Európskeho parlamentu.

Parlament chcel dodať tomuto akčnému plánu skutočný impulz a predložil niekoľko odporúčaní s týmito hlavnými cieľmi:

1.  zásada prevencie ako nástroj politickej činnosti, pretože táto zásada sa na úrovni EÚ často hlása, ale zriedkavo sa uplatňuje;

2.  zavedenie systému biologického monitorovania na úrovni Únie v záujme zjednodušenia merania vzájomného prepojenia medzi znečisťujúcimi látkami a dosahom na zdravie;

3.  boj proti znečisteniu v domácnostiach s uznaním tabakového dymu zo strany Komisie za rakovinotvorný faktor prvej triedy a výslovná žiadosť adresovaná Komisii, aby vydala zelenú knihu venovanú kvalite vnútorného ovzdušia;

4.  financovanie pokrývajúce ciele v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a vývoja (uvádzala sa suma vo výške 300 mil. EUR) a koordinácia s programom verejného zdravia (2003 – 2008).

Väčšina týchto priorít je aj po troch rokoch stále aktuálna.

Európska komisia sa sústredila na svoj vlastný program a usilovala predovšetkým o dosiahnutie výsledkov v oblastiach, ktoré považovala za prioritné: najmä v oblasti zlepšovania informačného reťazca o životnom prostredí a zdraví, integrácie a rozšírenia európskeho výskumu v tejto oblasti a spolupráce so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako je WHO.

Spravodajca však s uspokojením poznamenáva, že viac než 38 projektov zameraných na životné prostredie a zdravie bolo financovaných v rámci šiesteho programu v oblasti výskumu v celkovej výške presahujúcej 200 miliónov EUR.

Ťažká úloha vyhodnotiť akčný plán, ktorý si nezasluhuje svoje pomenovanie

Spomedzi 13 opatrení, ktoré si Komisia pôvodne predsavzala, spočívali len štyri v konkrétnych opatreniach:

— Opatrenie 10: Podpora odbornej prípravy odborníkov a zlepšenie organizačnej kapacity v oblasti životného prostredia a zdravia.

— Opatrenie 11: Koordinácia platných opatrení na znižovanie rizík a zameranie sa na hlavné choroby.

— Opatrenie 12: Zlepšenie kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch budov.

— Opatrenie 13: Monitorovanie vývoja, pokiaľ ide o elektromagnetické polia.

Už v roku 2005 vyjadril spravodajca svoju spokojnosť, pokiaľ ide o primeranú reakciu Komisie na problematiku pasívneho fajčenia v rámci opatrenia 12.

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia a vzhľadom na nepresnosť uskutočňovaných opatrení, treba k tomuto hodnoteniu v polovici trvania akčného plánu pristúpiť vo forme otázok, pričom opatrenia 12 a 13 sú predmetom osobitných poznámok spravodajcu:

Uskutočňujú sa opatrenia zamerané na podporu odborného vzdelávania v environmentálnej medicíne a zjednodušenie uznávania diplomov v tomto odbore na úrovni EÚ?

Keďže látky narušujúce endokrinný systém sa neuvádzajú v postupe pri udeľovaní povolenia REACH, aké opatrenia prijala Komisia okrem pilotného projektu na zachovanie skutočného monitorovania týchto látok?

Treba však nestranne uznať, že v priebehu posledných 3 a pol roka dosiahla Únia konkrétne výsledky v boji proti rozmanitým formám znečistenia, napr.: kontrola vyše 10 000 chemických látok v rámci REACH, nové právne predpisy o kvalite okolitého ovzdušia, strategický balík právnych predpisov o pesticídoch.

Rovnako nestranne však treba uviesť, že európskej politike naďalej chýba globálna a preventívna stratégia a vyznačuje sa neuplatňovaním zásady prevencie;

Zásada prevencie: ani nulová tolerancia, ani nulové uplatňovanie

Spravodajca žiaľ musí konštatovať, že táto civilizačná zásada, hoci sa uvádza v článku 174 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii už od roku 1992, sa často hlása, niekedy znevažuje, takmer vôbec sa však neuplatňuje.

S výnimkou zákazu 6 látok skupiny ftalátov v detských hračkách, ktorý schválili Rada a Parlament v júni 2005, nebola zásada prevencie začlenená do najnovších právnych predpisov Spoločenstva. Definitívny zákaz týchto látok CMR by si v tomto prípade vyžadoval vyše desať rokov homérovského boja.

Spravodajca si teda kladie otázku o vhodnosti tak obmedzených kritérií na uplatňovanie zásady prevencie, aké stanovila Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2000.

Od závislosti od analýzy a riadenia rizík, cez určovanie v každej etape miery vedeckej neistoty a vypracovanie správy o nákladoch a zisku, až po štúdiu rôznych možných opatrení - akoby všetko smerovalo k tomu, aby zložitý, hierarchizovaný a nekonečný postup znemožňoval uplatňovanie zásady prevencie.

Tento postreh viedol spravodajcu k tomu, aby v bode 7 uznesenia navrhol úplnú revíziu oznámenia z 2. februára 2000, aby sa zásada prevencie mohla uplatňovať. Tento návrh sa napokon opiera o jurisdikciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorá pri viacerých príležitostiach spresnila obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady práva Spoločenstva ako jedného zo základných kameňov politiky ochrany, ktorú uplatňuje Spoločenstvo v oblasti životného prostredia a zdravia.

Znečisťovanie obytných priestorov: zvlášť zákerná zdravotná hrozba

Pred touto zdravotnou hrozbou, voči ktorej sa môže málo občanov chrániť, pretože trávia v priemere 90 % svojho času v uzavretom priestore (jasle, škola, kancelária, domov, priemyselný podnik atď.), nezostala Komisia so založenými rukami.

Prijala mnohé opatrenia, ako je zriadenie pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov priemyslu a organizácií spotrebiteľov a ochrany životného prostredia alebo financovanie minimálne 17 európskych projektov v rozmanitých oblastiach, napr. v oblasti monitorovania kvality vnútorného/vonkajšieho ovzdušia a štúdie stavebných materiálov ako zdroja znečistenia.

Spravodajca však pripomína, že doplnenie týchto iniciatív nezodpovedá ešte globálnej a integrovanej politike v oblasti kvality vnútorného ovzdušia.

Spravodajca bol napokon veľmi prekvapený, keď sa z práce od odborníka z Londýnskej školy hygieny (London School of Hygiene) dozvedel, že napríklad v krásnej Prahe je ovzdušie vo vnútorných obytných priestoroch znečistenejšie ako vonkajšie povetrie, ktoré dýchajú Kunderovi zamilovaní.

Komisia by preto mala vydať zelenú knihu o osobitnej otázke znečistenia obytných priestorov, ako o to požiadal Európsky parlament v bode 21 vo svojom uznesení o akčnom pláne dňa 21. februára 2005.

Zdá sa byť naliehavo potrebné, aby EÚ vytvorila skutočnú stratégiu v tejto oblasti, ktorá by umožnila stanoviť pre členské štáty usmernenia a chrániť občanov vystavených rôznorodým zdrojom biologického a chemického znečistenia, a to od jaslí až po kanceláriu.

Spravodajca napokon pripomína, že by bolo vhodné, aby európske orgány ako celok vyhodnotili celkové finančné náklady spojené so znečistením vnútorných priestorov, pokiaľ ide o náklady na zdravotnú starostlivosť, pracovnú neschopnosť alebo jednoducho náklady na sanáciu kontaminovaného obytného priestoru.

Nová hrozba elektromagnetických polí

Keď sa Parlament naposledy zaoberal touto otázkou v roku 1999[1], miestne vysokorýchlostné bezdrôtové siete ako Wifi alebo Wimax sa v Európe ešte len začínali objavovať. A európske domácnosti ešte neboli preplnené nadmerným množstvom elektronických prístrojov a rozličných systémov bezdrôtového telefonovania.

Ako sa to občas stáva, technický pokrok môže v prípade nesprávneho využívania predstavovať určité zdravotné riziká. Je to presne prípad elektromagnetických vĺn: údaje o najvyšších hodnotách, ktorým môže byť verejnosť vystavená, pochádzajú z roku 1999 a tým skôr nesledovali technologický vývoj.

Spravodajca vie, že rozhlasové vysielanie je hlavnou témou kontroverzných diskusií už 20 rokov a že stále pretrváva istá miera vedeckej neistoty.

Predsa však považuje za dôležité prihliadať k najkomplexnejšiemu dokumentu, aký bol doposiaľ vytvorený – správe Bio-Initiative, ktorú vypracovali renomovaní americkí a európski vedci a ktorá zhŕňa vyše 1 500 štúdií venovaných dosahu elektromagnetických vĺn na zdravie človeka. V súlade so závermi tohto dokumentu môže dlhodobé a/alebo príliš výrazné vystavovanie elektromagnetickým vlnám zvýšiť riziko vzniku rakoviny (najmä leukémie u detí), Alzheimerovej choroby, neurologických problémov a porúch spánku.

Európska agentúra pre životné prostredie odporučila v septembri 2007 práve na základe tejto štúdie 27 členským štátom, aby prijali opatrenia na lepšiu ochrany verejnosti. Spravodajca sa pridáva k tomuto varovaniu a domnieva sa, že v oblasti environmentálneho zdravia sa Európska únia musí väčšmi a lepšie angažovať!

  • [1]  Správa Tamino A4-0101-99.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

57

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Peter Liese, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Carl Schlyter, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Philip Bushill-Matthews, Milan Gaľa, Umberto Guidoni, Erna Hennicot-Schoepges, Johannes Lebech, Miroslav Mikolášik, Bart Staes, Lambert van Nistelrooij