SPRÁVA o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007

26.6.2008 - (2007/2271(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007

(2007/2271(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2007–2008 (KOM(2007)0663),

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení 2007[1] a z 13. decembra 2006 o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 [2],

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa krajín západného Balkánu, Turecka a európskych partnerov v rámci európskej susedskej politiky,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0266/2008),

A. keďže stratégia rozšírenia Únie má vonkajší, ako aj vnútorný rozmer,

B.  keďže vonkajší rozmer tejto stratégie zahŕňa podporu reforiem v súlade s európskymi štandardmi, podporu demokracie, rešpektovania ľudských práv, mieru, stability a prosperity,

C. keďže vnútorný rozmer stratégie rozširovania má priamy vplyv na schopnosť Únie uskutočňovať ciele svojej politiky a dosahovať čoraz súdržnejšiu Úniu, ako sa uvádza v zmluvách,

D. keďže je nevyhnutné, aby Európska únia bola politicky integrovaná a schopná vytvárať ambiciózne politiky solidarity a stability,

E.  keďže v súlade s Rímskou zmluvou môže o členstvo v Spoločenstve požiadať každý európsky štát,

F.  keďže predchádzajúce rozšírenia boli bezpochyby úspešné ako pre Európsku úniu, tak aj pre členské štáty, ktoré sa k nej pridružili, a prispeli k stabilite, rozvoju a prosperite Európy ako celku, je nevyhnutné vytvoriť podmienky potrebné na zabezpečenie toho, aby aj budúce rozšírenia boli úspešné,

G. keďže dohody o stabilizácii a pridružení významne a úspešne prispievajú k vzťahom medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu, pokiaľ ide o ich európsku integráciu, a podporujú regionálnu spoluprácu,

H. keďže Európska rada na svojich zasadnutiach, ktoré sa uskutočnili v Solúne v roku 2003 a v Bruseli v roku 2006, opätovne potvrdila zámer EÚ rešpektovať svoje záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy a západného Balkánu,

I.   keďže opätovné dosiahnutie konsenzu na decembrovom zasadnutí Európskej rady v roku 2006 sa zakladá na zásadách upevnenia záväzkov, spravodlivej a dôslednej podmienenosti a lepšej komunikácie s verejnosťou,

J.   keďže stratégia rozširovania nie je len metodológiou rokovaní, odráža sa v nej hlboké presvedčenie, že Európska únia by mala zostať spoločenstvom so spoločnými hodnotami a že je úzko spätá s diskusiou o cieľoch Únie, jej budúcnosti a jej úlohe v rámci susedstva a vo svete,

K. keďže metodológia a kritériá uvedené v oznámení Komisie s cieľom pokračovať v rokovaniach o vstupe si vyžadujú plnú podporu a mali by sa dôsledne vykonávať, a keďže politické úvahy by nemali by nemali byť nadradené prísnemu dodržiavaniu týchto kritérií,

L.  keďže stratégia rozšírenia Únie by mala byť súčasťou širokého súboru nástrojov politiky určených na upevnenie demokracie, stabilizáciu a spoločenský rozvoj v našom susedstve a zlepšovanie postavenia EÚ vo svete,

M. keďže tieto politiky by mali pokrývať rôznorodosť situácií, ku ktorým dochádza v našom susedstve, najmä v kandidátskych krajinách, s ktorými sa začali rokovania, kandidátskych krajinách, s ktorými sa doposiaľ nezačali rokovania, krajinách s perspektívou členstva, krajinách, ktorých cieľom je európska integrácia a krajinách, ktoré si iba želajú nadviazať úzke susedské vzťahy s Úniou,

N. keďže tieto politiky by mali byť nezávislé a nemali by sa dotýkať ustanovení umožňujúcich príslušnej krajine, aby prešla z jedného druhu vzťahu s EÚ na iný v prípade, ak dôjde k splneniu potrebných vnútorných a vonkajších podmienok tejto krajiny,

O. keďže východných partnerov európskej susedskej politiky možno jasne identifikovať ako európske krajiny a niektoré z nich vyjadrili svoj cieľ európskej perspektívy,

P.  keďže, ako sa uvádza v uvedenom uznesení z 13. decembra 2006, krajiny s európskou perspektívou by mali využívať prehĺbené bilaterálne a multilaterálne vzťahy s EÚ, ktoré by mali odzrkadľovať ich osobitné potreby a záujmy; keďže táto možnosť, ktorá so sebou prináša široké spektrum operačných možností, by partnerským krajinám zabezpečila stabilný, dlhodobý výhľad inštitucionalizovaných vzťahov s EÚ a poskytla by podnet na podporu stability, mieru, rešpektovania ľudských práv, ako aj demokratických a hospodárskych reforiem v príslušných krajinách,

Q. keďže podľa toho istého uznesenia je na rozhodnutí všetkých krajín s uznanou perspektívou členstva, či chcú využívať prínosy z podobných multilaterálnych dohôd z titulu prechodného obdobia na ceste k plnému členstvu,

R.  keďže stratégia rozširovania EÚ sa musí efektívnym spôsobom vysvetľovať a oznamovať súčasným občanom EÚ, ako aj všetkým budúcim občanom, aby sa zabezpečilo, že budú plne informovaní o príslušných politikách a aby sa zvýšila verejná podpora pre záväzky Únie voči susedným krajinám, čím sa zabezpečí, že Únia bude dôveryhodným a solidárnym partnerom pri hľadaní odpovede na odôvodnené obavy,

1.  súhlasí s názorom Komisie, že posledné rozšírenia boli vo všeobecnosti veľmi úspešné a prospešné pre staré, ako aj nové členské štáty EÚ tým, že viedli k posilneniu hospodárskeho rastu, podpore pokroku v sociálnej oblasti a zabezpečeniu mieru, stability a slobody pre európsky kontinent; domnieva sa, že je možné poučiť sa z predchádzajúcich pristúpení a že ďalšie spôsoby zlepšovania kvality procesu rozširovania musia byť založené na doteraz získaných pozitívnych skúsenostiach;

2.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči všetkým kandidátskym krajinám a tým krajinám, ktorým bola priznaná jasná perspektíva členstva, za predpokladu, že pred vstupom týchto krajín do Únie sa musí dosiahnuť plný súlad s kritériami stanovenými v Kodani, pričom Únia sa musí usilovať o posilnenie svojej integračnej schopnosti, a že túto schopnosť treba plne zohľadňovať;

3.  v tejto súvislosti pripomína, že pre krajiny bývalej Juhoslávie je nevyhnutnou podmienkou aj to, aby plne spolupracovali s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY);

4.  zastáva názor, že stratégia rozširovania Únie by mala spĺňať ustanovenia Zmluvy o EÚ a vyjadrovať existujúce záväzky EÚ, ako aj vytvoriť rovnováhu medzi geostrategickými záujmami Únie, dôsledkami politického vývoja za jej hranicami spolu so súvisiacimi očakávaniami susediacich krajín a integračnou schopnosťou Únie a jej schopnosťou riešiť budúce vnútorné a vonkajšie problémy a uskutočňovať svoj projekt politickej integrácie;

5.  v tejto súvislosti pripomína potrebu uskutočniť potrebné vnútorné reformy zamerané okrem iného na zvýšenie efektívnosti, posilnenie sociálnej súdržnosti a demokratickej zodpovednosti;

6.  pripomína, že integračná kapacita súvisí so schopnosťou Únie v danom okamihu rozhodnúť, a tak dosiahnuť svoje politické ciele, najmä cieľ podpory hospodárskeho rozvoja a pokroku v sociálnej oblasti a vysokej úrovne zamestnanosti vo svojich členských štátoch, presadzovania svojej identity a schopnosti konať na medzinárodnej scéne, podpory práva a záujmov štátnych príslušníkov členských štátov, rozvoja oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, dôkladného udržiavania a rozvíjania svojho acquis communautaire a presadzovania dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie;

7.  domnieva sa, že koncepcia integračnej kapacity pozostáva zo štyroch prvkov:

i)     pristupujúce štáty by mali posilňovať, a nie oslabovať schopnosť Únie zachovávať tempo napĺňania jej politických cieľov,

ii)     inštitucionálny rámec Únie by mal byť schopný zabezpečovať účinnú a efektívnu správu,

iii) finančné zdroje Únie by mali byť primerané, aby bolo možné čeliť výzvam sociálnej a hospodárskej súdržnosti a spoločných politík Únie,

iv)    mala by sa zaviesť komplexná komunikačná stratégia s cieľom informovať verejnosť o vplyvoch rozšírenia;

8.  zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a efektívnosť stratégie rozširovania musia aj členské štáty dôsledne rešpektovať a dodržiavať kodanské kritériá, aby sa zabránilo tomu, že od kandidátskych krajín sa bude vyžadovať plnenie noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy, ktoré sa uplatňujú v niektorých častiach Únie;

9.  ďalej pripomína, že hospodárska štruktúra a záujmy každého nového členského štátu môžu mať vplyv na smerovanie politík a rozpočtu Únie, a že potrebné prispôsobenie politiky môže ovplyvniť charakter samotnej Únie; pripomína, že súdržné spoločenstvo národov a občanov sa musí zakladať na jednotných politikách a solidarite záujmov;

10. usudzuje, že rozpočtové, ako aj širšie hospodárske a sociálne dôsledky ďalších možných rozšírení sa musia zodpovedajúcim spôsobom posúdiť v rámci priebežnej revízie viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 a navrhovania ďalších finančných rámcov;

11. je tiež presvedčený, že pred vstupom do Únie by sa mal ktorýkoľvek pristupujúci štát pokúsiť vyriešiť svoje hlavné vnútorné problémy, najmä tie, ktoré sa týkajú jeho územia a ústavného zriadenia, zastáva názor, že pred rokovaniami s každým takýmto štátom a počas nich by Európska únia mala byť nápomocná pri riešení týchto otázok;

12. súhlasí s tým, že konsolidácia, podmienečnosť a komunikácia sú riadiacimi zásadami stratégie rozširovania EÚ;

13. domnieva, že po každom rozšírení musí nasledovať primeraná konsolidácia a politická koncentrácia, t.j. dôkladné prehodnotenie politík a prostriedkov Únie, s cieľom naplniť očakávania európskych občanov a zabezpečiť životaschopnosť Únie ako politického projektu;

14. je znepokojený tým, že ďalšie rozšírenie bez primeranej konsolidácie a prípravy by mohlo poškodiť vnútornú súdržnosť Únie a mohlo by mať vážne dôsledky na schopnosť Únie konať, pretože by došlo k oslabeniu jej inštitúcií, členské štáty by sa stali zraniteľnejšími voči vonkajšiemu tlaku a oslabila by sa dôveryhodnosť Únie ako globálneho aktéra;

15. okrem toho je presvedčený, že úspech procesu rozširovania (a teda úspech procesu politickej integrácie EÚ) možno dosiahnuť iba vtedy, ak v každej kandidátskej krajine bude existovať jasná a dlhodobá verejná podpora členstva v EÚ; preto zastáva názor, že ďalšie rozširovania by mali byť spojené s jednotnou komunikačnou politikou, na ktorej by sa podieľali všetky inštitúcie EÚ a vlády členských štátov, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti, a ktorej cieľom by bolo vysvetliť našim občanom politické, hospodárske, sociálne a kultúrne prínosy rozšírenia; pripomína preto vládam a parlamentom členských štátov, že ich zodpovednosťou je vhodným spôsobom informovať verejnosť o pozitívnych výsledkoch predchádzajúcich rozšírení, o stave prebiehajúcich rokovaní a otázkach spojených s pristúpením nových členských štátov;

16. zastáva názor, že krajiny s európskou perspektívou by mali vyvinúť veľké úsilie s cieľom vysvetliť verejnosti integráciu do Únie, zapojiť ju do tejto integrácie a pripraviť ju na ňu, pričom by do tohto procesu od začiatku zapojili občiansku spoločnosť;

17. takisto je presvedčený, že stratégia rozšírenia by mala byť sprevádzaná diverzifikovanejším spektrom vonkajších zmluvných rámcov a že tieto rámce by mali byť štruktúrované ako sústredné kruhy so vzájomným prienikom, ktorými sa krajinám ponúkne možnosť, aby v súlade s prísnymi, ale jasnými vnútornými a vonkajšími podmienkami prešli z jedného postavenia do druhého v prípade, ak si to želajú a ak spĺňajú podmienky, ktoré sa vzťahujú na každý osobitý rámec;

18. potvrdzuje, že účasť na európskej susedskej politike nepredstavuje ani v zásade, ani prakticky náhradu členstva alebo štádium nevyhnutne vedúce k členstvu; domnieva sa, že na to, aby sa naplnili očakávania našich východných susedov, treba preklenúť koncepčnú, politickú a právnu priepasť medzi stratégiou rozšírenia Únie a jej susedskou politikou; je presvedčený, že posilnená susedská politika Komisie je v tomto smere nedostatočná napriek tomu, že je pozitívnym krokom správnym smerom, a že je potrebná podstatnejšia kvalitatívna zmena;

19. navrhuje preto, pokiaľ ide o tých východných susedov, ktorí vzhľadom na svoju politickú, hospodársku a sociálnu situáciu a súčasnú integračnú kapacitu Únie nemajú v súčasnosti perspektívu členstva, ale zároveň spĺňajú niektoré demokratické a hospodárske podmienky, aby Únia vytvorila priestor založený na spoločných politikách pokrývajúcich najmä právny štát, demokraciu a ľudské práva, spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, hospodárske a finančné otázky, obchod, energetiku, dopravu, otázky v oblasti životného prostredia, spravodlivosť, migráciu, bezvízový styk a vzdelávanie; domnieva sa, že tieto spoločné politiky by mali sledovať všeobecný cieľ, ktorým je pomáhať východným susedom postupne dosahovať normy EÚ a takýmto spôsobom otvoriť možnosti pre ich užšiu integráciu do EÚ; je takisto presvedčený, že uvedené spoločné politiky by sa mali vytvárať v spolupráci so zúčastnenými krajinami na základe osobitných rozhodovacích mechanizmov a mali by byť podporené primeranou finančnou pomocou; pozitívne hodnotí poľsko-švédsky návrh predložený na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktoré sa konalo 26. – 27. mája 2008, pokiaľ sa bude iniciatíva obsiahnutá v návrhu vykonávať v rámci Európskej únie;

20. víta skutočnosť, že sa v rámci EÚ obnovila iniciatíva s názvom Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie ako ďalší pozitívny krok v našich vzťahoch s južnými susedmi; domnieva sa, že tento nový vývoj podporí argumenty v prospech osobitných zmluvných multilaterálnych vzťahov s našimi východnými susedmi, ktorí majú v porovnaní s ich južnými partnermi jasné európske ambície a perspektívy; pripomína, že v prvej fáze by tieto vzťahy mali vyústiť do vytvorenia zóny voľného obchodu, po ktorej by malo nasledovať prehĺbenie vzťahov v zmysle európskeho hospodárskeho priestoru plus (EEA +), európskeho spoločenstva národov (European Commonwealth) alebo osobitných rámcov regionálnej spolupráce;

21. opätovne pripomína, že v súvislosti s uvedenými osobitnými rámcami regionálnej spolupráce je dôležité vytvoriť prepracovanejšiu a komplexnejšiu stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, ktorá presiahne súčasnú iniciatívu pre synergiu a bude predpokladať vytvorenie Čiernomorskej únie, ktorá by mala zahŕňať EÚ, Turecko a všetky pobrežné štáty Čierneho mora ako rovnocenných partnerov, pričom je potrebné usilovať sa o plné zahrnutie Ruska; domnieva sa, že takýto multilaterálny rámec by zainteresovaným krajinám nielen ponúkol možnosť posilniť ich spoluprácu s EÚ v rámci rôznych oblastí politiky, ale takisto by umožnil Európskej únii, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri hľadaní mierových riešení konfliktov tohto regiónu a týmto spôsobom pozitívne prispievala k bezpečnosti v tejto oblasti;

22. zároveň sa domnieva, že krajiny s uznanou perspektívou členstva, ktoré však majú pred sebou ešte stále množstvo práce pred tým, ako splnia politické, hospodárske a sociálne podmienky potrebné na dosiahnutie postavenia kandidátskej krajiny, by sa mohli dobrovoľne podieľať na dohodách podobných uvedeným bilaterálnym alebo multilaterálnym rámcom; pripomína, že takýto prechodný krok by uľahčil využitie všetkých nástrojov, ktoré má Európska únia k dispozícii, na pomoc príslušným krajinám na ich ceste k plnému členstvu;

23. v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie z 5. marca 2008 o západnom Balkáne (KOM(2008)0128), v ktorom sa uvádza prehľad opatrení na podporu krajín tohto regiónu v ich úsilí o integráciu do EÚ a prehĺbenie našich vzťahov s nimi, a to v oblasti obchodu, energetiky, vzdelávania a/alebo výskumu; vyjadruje uspokojenie s podpísaním dohôd o stabilizácii a pridružení so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou, ktoré považuje za ďalší krok v posilňovaní väzieb medzi týmto regiónom a EÚ; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa urýchlili rokovania o liberalizácii režimu udeľovania víz s krajinami západného Balkánu s cieľom uľahčiť ich účasť na programoch Spoločenstva;

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy diverzifikovanejšej politiky vonkajších vzťahov voči našim susedom v súlade so smermi vytýčenými v tomto uznesení a aby pri prehodnocovaní svojej vlastnej administratívnej štruktúry aspoň prepojila činnosti, ktoré vykonávajú generálne riaditeľstvá pre rozšírenie a RELEX;

25. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 402.
• [2]  Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 480.

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (25.1.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

k strategickému dokumentu Komisie o rozšírení 2007
(2007/2271(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Helga Trüpel

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje význam aktívneho angažovania sa EÚ na západnom Balkáne; vyzdvihuje aj skutočnosť, že politika EÚ voči Balkánu je dôležitá pre pomoc tomuto regiónu na jeho ceste k dosiahnutiu pokroku, mieru a stability;

2.  domnieva sa, že celoživotné vzdelávanie a osobné medziľudské kontakty sú kľúčom k podpore tolerancie, vzájomného porozumenia a procesu zmierenia medzi národmi západného Balkánu, Turecka a EÚ;

3.   žiada podstatne zlepšiť vízovú politiku EÚ voči krajinám západného Balkánu, pretože regionálna spolupráca a spolupráca s Európskou úniou je možná len za predpokladu voľného pohybu osôb, ktorý občanom západného Balkánu umožní účasť na programoch EÚ, ako sú Mládež, Erasmus alebo Kultúra bez toho, aby museli prechádzať súčasným časovo náročným a neúmerne nákladným procesom získavania víz s neistým výsledkom; ďalej navrhuje, aby sa zriadilo stredisko, ktoré bude v prípade problémov pohotovo zohrávať úlohu sprostredkovateľa;

4.   zdôrazňuje, že základným princípom EÚ je rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a že menšiny musia mať slobodu vo vykonávaní svojich kultúrnych práv vrátane učenia sa menšinových jazykov a zachovávania kultúrnej identity bez diskriminácie;

5.   vyzýva kandidátske krajiny EÚ, aby ratifikovali dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

6.  zdôrazňuje význam koordinovaných verejných informačných a komunikačných stratégií, ktoré sú základom pre lepšie porozumenie procesu rozširovania EÚ a jeho podporu v členských, kandidátskych i potenciálnych kandidátskych krajinách, a odporúča, aby sa na vykonávaní navrhovanej medziinštitucionálnej dohody o komunikačnej politike podieľali všetky kandidátske krajiny;

7.  dôrazne podporuje zapojenie kandidátskych krajín do Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008 ako prostriedku na nadväzovanie bližších vzťahov medzi národmi;

8.   zdôrazňuje význam prístupu všetkých ku vzdelaniu; je hlboko znepokojený pokračujúcou rozsiahlou diskrimináciou v tejto oblasti najmä voči rómskym menšinám v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

9.   pobáda príslušné orgány v krajinách západného Balkánu, aby vytvorili spoločnú komisiu historikov a učiteľov podľa francúzsko – nemeckého vzoru s cieľom podporiť vypracovanie spoločných učebníc dejepisu, a navrhuje Komisii, aby pre tento projekt zabezpečila finančnú podporu;

10. víta doterajší pokrok dosiahnutý v reformovaní systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zdôrazňuje, že aj naďalej zostávajú kľúčovými prioritami; zdôrazňuje potrebu dostatočných prostriedkov na uskutočnenie reforiem; nalieha na vnútroštátne ministerstvá, aby sa sústredili na lepšie vynakladanie prostriedkov so stálym dôrazom na zlepšovanie kvality; víta legislatívne a štrukturálne opatrenia prijaté s cieľom dosiahnuť lepší súlad s programami a normami Spoločenstva;

11. dôrazne nabáda na podporu mnohojazyčnosti ako dôležitej zručnosti samej o sebe, ale aj ako prostriedku podnecujúcemu väčšiu účasť na výmenných vzdelávacích programoch EÚ, napríklad na programoch celoživotného vzdelávania, a využívanie príležitostí, ktoré ponúka mobilita vyplývajúca z bolonského procesu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Guy Bono, Nicodim Bulzesc, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Marianne Mikko, Ljudmila Novak, Dumitru Oprea, Doris Pack, Zdzisław Zbigniew Podkański, Mihaela Popa, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Victor Boştinaru, Emine Bozkurt, Ignasi Guardans Cambó, Gyula Hegyi, Viktória Mohácsi, Ewa Tomaszewska, Jaroslav Zvěřina
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Donata Gottardi

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	55 1 9
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Roberta Alma Anastase, Sir Robert Atkins, Christopher Beazley, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Colm Burke, Philip Claeys, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Georgios Georgiou, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Michel Rocard, Libor Rouček, Christian Rovsing, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Cristian Silviu Buşoi, Giulietto Chiesa, Andrew Duff, Árpád Duka-Zólyomi, James Elles, Carlo Fatuzzo, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Jaromír Kohlíček, Graf Alexander Lambsdorff, Nickolay Mladenov, Rihards Pīks, Aloyzas Sakalas, Antolín Sánchez Presedo, Inger Segelström
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Lambert van Nistelrooij