SPRÁVA o stabilizácii Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo

26.6.2008 - (2007/2208(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: André Brie
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Jürgen Schröder, Výbor pre rozvoj
(*) Pridružené výbory – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stabilizácii Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo

(2007/2208(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje početné predchádzajúce uznesenia o Afganistane, posledné z 18. januára 2006[1],

–   so zreteľom na dohodu Afghanistan Compact z londýnskej konferencie z 1. februára 2006 a na to, že afganská vláda a medzinárodné spoločenstvo uznali, že úspešnosť Compactu si vyžaduje pevné politické, bezpečnostné a finančné záväzky, aby bolo možné dosiahnuť príslušné ciele v dohodnutých termínoch, pričom úspech Compactu závisí aj od mechanizmu účinnej koordinácie a monitorovania,

–   so zreteľom na deklaráciu hláv štátov, ktoré prispievajú do medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) v Afganistane, zverejnenú na samite NATO v Bukurešti 3. apríla 2008,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 21. septembra 2007 o situácii v Afganistane a jej dôsledkoch na medzinárodný mier a bezpečnosť,

–   so zreteľom na národnú stratégiu kontroly drog afganskej vlády, spustenú na londýnskej konferencii v januári 2006,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2007 o výrobe ópia na lekárske účely v Afganistane,[2]

–   so zreteľom na všetky príslušné závery Rady, najmä na závery z 10. marca 2008, 29. apríla 2008 a 26. – 27. mája 2008,

–   so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2007/369/SZBP z  30. mája 2007 o zriadení policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGANISTAN)[3] a jednotnú akciu Rady 2007/733/SZBP z 13. novembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2007/369/SZBP[4],

–   so zreteľom na schválenie rozpočtu Európskej únie na rok 2008,

–   so zreteľom na národný indikatívny program Komisie, ktorý vyčleňuje pre Afganskú islamskú republiku 610 miliónov eur na rozpočtové roky 2007 – 2010,

–   so zreteľom na návštevu delegácie afganského parlamentu (Wolesi džirga) v Európskom parlamente v dňoch 27. – 29. novembra 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0269/2008),

A. keďže Afganistan je na križovatke, čoho dôkazom je zvýšený výskyt teroristických činov a násilných vzbúr, závažné sa zhoršujúca bezpečnostná situácia a nárast výroby ópia; keďže napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva a čiastočnému úspechu v oblasti občianskej obnovy sa životné podmienky značnej časti afganskej populácie nezlepšili; keďže súčasná hrozba, ktorej Afganistan čelí, si vyžaduje krátkodobé opatrenia, ale dlhodobo možno situáciu riešiť len celkovým zlepšením riadenia a vybudovaním silnejšieho štátu,

B.  keďže vláda prezidenta Hamida Karzaia kontroluje tretinu Afganistanu, čo je územie trojnásobne väčšie než územie ovládané Talibanom,

C. keďže Spojené štáty – s podporou Spojeného kráľovstva – začali 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda (Enduring Freedom); keďže medzi koaličnými silami, ktoré sa zúčastňujú na operácii, sú ďalšie štyri členské štáty EÚ – Česká republika, Francúzsko, Poľsko a Rumunsko; keďže okrem Cypru a Malty všetky členské štáty EÚ prispievajú vojenskými jednotkami pod vedením NATO do misie ISAF, v ktorej je nasadených viac než 21 500 vojakov; keďže prvé provinčné skupiny pre obnovu (PRT) začali pracovať koncom roku 2001 a v súčasnosti ich je v celej krajine asi 25,

D. keďže vojenské aktivity Talibanu nie sú priamou hrozbou pre suverenitu Afganistanu a ich hlavným cieľom je zasievať rozpory medzi spojencov v rámci NATO a vzbudiť dojem, že je nemožné tomuto regiónu priniesť mier, výsledkom čoho je, že umiestňovanie nových síl NATO do Afganistanu bolo pozastavené,

E.  keďže je značný nepomer medzi finančnými prostriedkami, ktoré medzinárodné spoločenstvo spotrebuje na vojenské operácie na jednej strane a na občiansku obnovu a humanitárnu pomoc na strane druhej,

F.  keďže viac než polovica obyvateľov Afganistanu žije pod hranicou chudoby a hospodárstvo krajiny je jedno z najslabších na svete, pričom miera nezamestnanosti dosahuje 40 %,

G. keďže odvetvie zdravotnej starostlivosti Afganistanu začalo dosahovať prvé sľubné výsledky, ako je napr. pokles detskej úmrtnosti o 24 % od pádu Talibanu, vyšší počet detí, ktoré sa dožijú viac než jedného roka, a vyššie percento Afgancov s priamym prístupom k základnej zdravotnej starostlivosti,

H. keďže v afganskom vzdelávacom systéme sa začínajú prejavovať prvé znaky pozitívneho vývoja, ako je napr. rastúci počet detí, najmä dievčat, študentov a učiteľov, ktorí sa vrátili do škôl, prebiehajúca obnova základných škôl a odborná príprava učiteľov,

I    keďže hoci neexistujú žiadne oficiálne údaje o počte mŕtvych civilistov v Afganistane, správa generálneho tajomníka OSN zo 6. marca 2008 o situácii v Afganistane pripomína, že „v roku 2007 miera vzbúr a teroristických činov oproti predchádzajúcemu roku prudko vzrástla; v roku 2007 bolo zaznamenaných priemerne 566 incidentov za mesiac oproti 425 incidentom za mesiac v predošlom roku; z vyše 8 000 úmrtí spojených s konfliktom v roku 2007 bolo 1 500 civilistov“ – najvyšší počet obetí od zvrhnutia Talibanu v roku 2001,

J.   keďže nová afganská ústava nezaručuje úplnú náboženskú slobodu, pretože zrieknutie sa islamu je naďalej trestným činom,

K. keďže stretnutie spoločnej koordinačnej a monitorovacej rady pre Afganistan, ktoré sa uskutočnilo 5. a 6. februára 2008 v Tokiu, začalo pripravovať medzinárodnú konferenciu, ktorá skontroluje pokrok pri uskutočňovaní plánu prijatého londýnskou konferenciou v roku 2006 (tzv. Afghanistan Compact),

L.  keďže zimný rýchly hodnotiaci prieskum o ópiu v Afganistane z roku 2008 (vypracovaný Úradom OSN pre drogy a kriminalitu) potvrdzuje trendy z prieskumu z roku 2007, podľa ktorých počet provincií bez ópia na severe a v centrálnom Afganistane môže rásť, ale miera pestovania ópia na juhu a západe sa pravdepodobne zvýši; keďže správa z roku 2007 síce na jednej strane opakuje mylnú predstavu, že provincie s malou mierou pestovania ópia alebo úplne bez pestovania ópia sú provincie „bez ópia“, avšak na druhej strane zdôrazňuje prepojenie medzi nedostatkom bezpečnosti a produkciou narkotík; keďže základnými nástrojmi protidrogovej politiky sú súčasne realizované ničenie úrody, zákazy (ktoré sú omnoho komplexnejšie než zatýkanie obchodníkov s narkotikami) a rozvoj (alternatívne živobytie),

1.  domnieva sa, že v dôsledku posledných 30 rokov afganských dejín charakterizovaných sovietskou okupáciou, bojov medzi rozličnými frakciami mudžahedínov a represií pod režimom Talibanu, krajina začala dôležitú a komplikovanú rekonštrukciu svojej spoločnosti a musí aj naďalej posilňovať svoje inštitúcie a vykonať lepšie opatrenia, pokiaľ ide o zabezpečovanie základných potrieb svojich obyvateľov, a to v oblastiach, ako sú vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, výživa a verejná bezpečnosť; víta snahu a pokrok, ktorý od roku 2002 dosiahli obyvatelia a inštitúcie Afganistanu pri vytváraní právneho štátu a demokracie a pri hľadaní stability;

2.  je presvedčený, že táto krajina sa stala modelovým prípadom pre medzinárodnú rozvojovú pomoc a dvojstrannú, ako aj mnohostrannú rozvojovú spoluprácu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo naďalej spolupracovalo s afganskou vládou a obyvateľstvom Afganistanu tak, aby preukázalo svoju schopnosť prelomiť začarovaný kruh násilia a chudoby a poskytnúť krajine perspektívu trvalo udržateľného mieru a rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby prišli s iniciatívou na vytvorenie medzinárodnej rady, ktorá by zahŕňala hlavných darcov a organizácie OSN, zrejme pod vedením asistenčnej misie OSN v Afganistane a na základe konceptu mierovej komisie OSN, s cieľom harmonizovať rôzne snahy o rekonštrukciu v Afganistane;

3.  upozorňuje na trvajúce účinky vojen, ktoré sa v tejto krajine odohrali, milióny obetí, telesne postihnutých ľudí, utečencov a vysídlených osôb, a materiálne náklady vyplývajúce zo zničenia takmer celej hlavnej infraštruktúry;

4.  víta snahu a pokrok, ktorý od roku 2002 dosiahli obyvatelia a inštitúcie Afganistanu pri vytváraní právneho štátu a demokracie a pri hľadaní stability; považuje tieto dosiahnuté úspechy za mimoriadne dôležité vo vzťahu ku štrukturálnym problémom nedostatku zákonnosti a rešpektu voči ľudskej dôstojnosti, ktoré Afganistan charakterizovali pod sovietskym režimom a za vlády Talibanu;

5.  domnieva sa predovšetkým, že masívna účasť na rôznych voľbách v krajine potvrdzuje túžbu žien a mužov z Afganistanu pomôcť vytvoriť krajinu založenú na zásadách aktívnej a participatívnej demokracie; zdôrazňuje, že tieto voľby sú príkladom v regionálnom kontexte, ako aj pre rozvojové krajiny, ktoré prežívajú závažné ozbrojené konflikty;

6.  zdôrazňuje, že inštitúcie Afganistanu musia naďalej bojovať proti všetkým formám korupcie a zaviesť účinné politiky na zlepšenie sociálnych podmienok obyvateľstva;

7.  konštatuje, že v Afganistane je EÚ primárne známa ako humanitárna organizácia, avšak domnieva sa, že je potrebné i to, aby EÚ bola vnímaná ako organizácia so silnejším politickým vplyvom, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégie, pomocou ktorých by EÚ, rešpektujúc prirodzenú suverenitu afganského ľudu, mohla zvýšiť svoju viditeľnosť pri posilňovaní civilného, politického a byrokratického aparátu, než vládna infraštruktúra prejde do obdobia väčšej stability a stálosti;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo lepšie koordinovalo svoju snahu o poskytovanie efektívnej a trvalo udržateľnej civilnej pomoci; preto tiež žiada vyvážený rozpočet, ktorý by vyčleňoval dostatok prostriedkov na civilnú rekonštrukciu a humanitárnu pomoc, nakoľko vytvorenie bezpečnosti a rešpektovanie princípov právneho štátu sú otázky zásadnej dôležitosti;

9.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné výrazné posilnenie politickej vôle a odhodlania, a že by na to mala nadväzovať nielen vôľa poskytnúť ďalšie vojenské jednotky do najzložitejších oblastí, bez vnútroštátnych rizikových obmedzení, ale i naliehavé a pevnejšie úsilie v oblasti občianskej obnovy, aby sa skonsolidovali dosiahnuté úspechy a obnovila dôvera afganského obyvateľstva v dlhodobom a trvalo udržateľnom smere; najmä sa domnieva, že operáciu Trvalá sloboda možno vnímať ako kontraproduktívnu, pokiaľ vojenský tlak na povstalcov nebude sprevádzaný posilneným politickým procesom, prostredníctvom ktorého sa afganské orgány dostanú do styku so všetkými segmentmi obyvateľstva, ktoré uznávajú ústavu a zložili svoje zbrane; v tejto súvislosti tiež konštatuje, že humanitárne spoločenstvo – OSN a mimovládne organizácie – musí zlepšiť spoluprácu, vyhýbať sa iniciatívam ad-hoc a rozvinúť pripravenosť a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí;

10. zdôrazňuje, že Európska únia by mala pri procese stabilizácie a rekonštrukcie Afganistanu využiť skúsenosti a odborné znalosti svojich misií a tých členských štátov, ktoré už v súčasnosti sú na afganskom území vojensky alebo civilne prítomné;

11. podporuje snahu síl NATO zvýšiť bezpečnosť v krajine a riešiť miestny a medzinárodný terorizmus, a považuje prítomnosť týchto jednotiek za nevyhnutnú pre zabezpečenie budúcnosti tejto krajiny;

12. naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie o boj proti terorizmu, náboženskému extrémizmu, etnickému separatizmu a všetkým krokom zameraným na podvrátenie územnej integrity, štátnej jednoty a národnej suverenity Afganistanu;

13. upozorňuje na myšlienku, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať Afganistan pri budovaní jeho vlastného štátu, so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zabezpečiť národnú suverenitu, štátnu jednotu, územnú integritu, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a prosperitu obyvateľov Afganistanu, a rešpektujúcimi historické, náboženské, duchovné a kultúrne tradície všetkých etnických a náboženských komunít žijúcich na afganskom území;

14. konštatuje, že potreby v oblasti opätovného rozvoja sú dôležité na celom území Afganistanu, ale že distribúcia pomoci a bezpečnosť predstavujú špecifické problémy v oblasti s prevahou Paštúnov, a preto žiada, aby sa rekonštrukčné činnosti v južnom Afganistane urýchlili;

15. upozorňuje na skutočnosť, že EÚ by mala povzbudiť európskych investorov, aby sa zapojili do obnovy Afganistanu, aby boli prítomní v teréne a aby tam rozvíjali podnikanie, a pomáhať im pri tom;

16. poukazuje na to, že hlavnými problémami, ktorým krajina čelí, sú obnova bezpečnosti a vytvorenie fungujúceho štátu; konštatuje, že afganské bezpečnostné problémy sú zložitejšie než iba vojna proti terorizmu, a preto si vyžadujú viac než len vojenské riešenie; zdôrazňuje, že bezpečnosť a právny štát od seba navzájom závisia, čo zas vytvára atmosféru napomáhajúcu ľudský rozvoj, a že posilnenie právneho štátu je nevyhnutným prostriedkom na to, aby sa obyvatelia krajiny mohli rozhodovať v hospodárskej a sociálnej oblasti tak, aby im to umožnilo žiť zmysluplný a zdravý život; ak bude sprevádzané opatreniami zameranými na obnovu fungujúceho štátu s cieľom chrániť právny štát, zabezpečiť prístup k základným verejným službám a zaistiť rovnosti príležitostí pre jeho obyvateľov;

17. víta záväzok vyjadrený v dohode Afghanistan Compact „usilovať sa o vybudovanie stabilného a prosperujúceho Afganistanu, s dobrým riadením a ochranou ľudských práv všetkých ľudí v rámci zásad právneho štátu“; je toho názoru, že pri absencii jasných priorít a postupností by mal Compact definovať, ako treba dosiahnuť tieto ambiciózne ciele, a preto zdôrazňuje potrebu, aby darcovia zabezpečili zosúladenie svojich programov s takýmito prioritami na ústrednej a provinčnej úrovni a aby boli pridelené prostriedky primerané a efektívne rozdelené;

18. zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné vypracovať vyvážený a trvalo udržateľný prístup k reforme bezpečnostného sektora s ustanovením profesionálnej národnej armády a polície; zdôrazňuje, že afganský justičný systém zúfalo potrebuje investície a že je naliehavo potrebné zamerať sa na zvýšenie jeho kapacity a schopností;

19. upozorňuje na skutočnosť, že napriek určitému doterajšiemu pokroku sú celkové výsledky úsilia o policajnú reformu za posledných päť rokov sklamaním, pričom poukazujú na vážne problémy, ktorým medzinárodné spoločenstvo v teréne čelí, pokiaľ ide o budovanie inštitúcií; nalieha na medzinárodné spoločenstvo ako také a na policajné sily EÚ zvlášť, aby pokračovali vo svojom úsilí o rozvoj vlastných policajných síl Afganistanu, ktoré budú charakterizované rešpektovaním ľudských práv a zásady právneho štátu;

20. upozorňuje na to, že mandát misie EUPOL umožňuje úlohy na „podporu prepojenia medzi políciou a širšou oblasťou právneho štátu“, preto vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej úzko koordinovali vzájomnú činnosť tak, aby zabezpečili, že politiky EÚ budú jednotnejšie a účinnejšie; za rovnako dôležité považuje, aby EÚ značne zvýšila zdroje plánované pre EUPOL, a to personálne i finančné; zdôrazňuje skutočnosť, že komplexná reforma ministerstva vnútra je nevyhnutná, a že je prvoradou politickou úlohou a len do menšej miery technickým problémom vzhľadom k tomu, že bez nej zlyhá úsilie o reformu polície, a preto prikladá veľkú dôležitosť inému cieľu misie EUPOL, a to cieľu „monitorovať, poučovať, radiť a školiť na úrovni afganského ministerstva vnútra, regiónov a provincií“; vyjadruje podporu programu vo výške 2,5 milióna EUR v rámci nástroja stability, ktorý sa týka opatrení na reformu menovania sudcov a štátnych žalobcov, a očakáva, že tento pilotný projekt poslúži na prípravu programu zásadnej dlhodobej reformy justície na rok 2009;

21. upozorňuje na to, že misia EUPOL musí viac než desať mesiacov po spustení 15. júna 2007 ešte len dosiahnuť plnú silu, a konštatuje, že aj pri plnom nasadení ju bude tvoriť len 195 služobných osôb dohliadajúcich na rozhodnutia na vysokej úrovni v Kábule a centrách provincií; berie na vedomie nedávne vyhlásenie afganského ministra zahraničných vecí o tom, že v krajine je naliehavo potrebných aspoň 700 ďalších školiteľov, a o tom, ako tento nedostatok prispel k situácii, kedy úmrtnosť v radoch polície je omnoho vyššia než v armáde; upozorňuje na to, že nemecká vláda ponúkla zvýšenie svojho príspevku zo 60 na 120 školiteľov, ak podobné záväzky prijmú aj ostatné krajiny EÚ; žiada lepšiu koordináciu úsilia EÚ a USA v súvislosti s výcvikom afganskej civilnej polície;

22. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v súvislosti s programom pomoci Afganistanu zaviazali reformovať právny systém v záujme zvýšenia profesionality afganskej justície prostredníctvom jej hlavných inštitúcií, konkrétne najvyššieho súdu, úradu verejného žalobcu a ministerstva spravodlivosti, s cieľom chrániť práva obžalovaného, poskytovať potrebnú právnu pomoc zraniteľným skupinám a zabezpečiť právo na obhajobu; žiada, aby dodržiavanie rezolúcie OSN, ktorá obsahuje výzvu týkajúcu sa moratória na trest smrti, bolo jednou z priorít európskeho úsilia o reformu justičného systému v Afganistane;

23. je pevne presvedčený o tom, že skupiny PRT by sa mali zamerať na osobitné ciele, ktoré súvisia s bezpečnosťou, výcvikom a spoluprácou s afganskou políciou a armádou, a mali by podporovať dosah ústrednej vlády v oblastiach, ktoré nie sú bezpečné; zdôrazňuje potrebu nanovo vymedziť úlohu skupín PRT, najmä pokiaľ ide o ich koordináciu a  výmenu osvedčených postupov medzi nimi; je presvedčený o tom, že hoci sú bezpečnosť a rozvoj v Afganistane vzájomne od seba závislé, existuje jasné vymedzenie vojenských a humanitárnych činností, ktoré by sa malo zachovať, a že odborníci v oblasti bezpečnosti a rozvoja by preto mali využívať svoje silné stránky a svoje odborné znalosti; domnieva sa, že počet Afgancov pracujúcich v rámci skupín PRT by sa mal výrazne zvýšiť a že by sa čo najviac malo rozšíriť miestne vlastníctvo;

24. dôrazne podporuje názor, že je naliehavo potrebné rozvíjať a posilniť v Afganistane rodiacu sa občiansku spoločnosť, a že bude treba veľa času a úsilia na postupné vybudovanie širokého povedomia o význame ľudských práv, demokracie a základných slobôd, najmä rodovej rovnosti, vzdelania a ochrany menšín; zdôrazňuje, že silná občianska spoločnosť sa môže rozvinúť len v politickom prostredí, ktoré charakterizujú stabilné a efektívne inštitúcie a dobre organizované politické strany; domnieva sa, že na prekonanie kultúry násilia, ktorá v afganskej spoločnosti prevláda, by malo medzinárodné spoločenstvo darcov poskytnúť finančnú a technickú podporu miestnym projektom zameraným na dosiahnutie zmierenia; domnieva sa, že Európska únia musí zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri podpore afganskej občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu, aby boli afganský parlament a občianska spoločnosť plne zapojené do plánovania rozvojovej spolupráce EÚ a najmä do prípravy dokumentov o stratégii krajiny a ročného akčného plánu;

25. domnieva sa, že posilnenie afganskej občianskej spoločnosti bude úspešné len vtedy, ak budú zastúpené a vypočuté všetky etnické a náboženské skupiny, čo zahŕňa aj spoluprácu s tradičnými kmeňovými vodcami (ako sa to už uskutočňuje v takzvaných úradoch pre styk s kmeňmi (Tribal Liaison Offices));

26. zdôrazňuje, že sloboda médií je základným aspektom pri vytváraní demokratickej spoločnosti; je veľmi znepokojený rastúcim počtom útokov na novinárov a vyzýva afganské orgány, aby tieto násilné činy seriózne vyšetrili; víta prácu nezávislých médií v Afganistane, ktoré opätovne vytvorili jadro informačného pluralizmu v krajine po desaťročiach, kedy chýbala akákoľvek sloboda prejavu; považuje slobodu tlače a slobodu prejavu za základné podmienky pre sociálny rozvoj krajiny a pre vzťahy medzi Afganistanom a Európskou úniou; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že prezident Karzai odmietol podpísať návrh zákona o masovokomunikačných prostriedkoch 15. decembra 2007 po tom, ako bol schválený v oboch komorách parlamentu; vyzýva prezidenta, aby objasnil stav návrhu zákona o masovokomunikačných prostriedkoch a pripomína záväzok vlády obsiahnutý v dohode Afghanistan Compact, že bude rozvíjať „nezávislé a pluralistické“ médiá; vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody prejavu, ktorá je ohrozovaná odsudzovaním nezávislých novinárov a bloggerov, a vyzýva afganskú vládu, aby sa podujala zabezpečiť skutočnú slobodu prejavu pre všetkých svojich občanov a aby pritom začala od obrany internetovej slobody;

27. zdôrazňuje dôležitosť progresívneho masmediálneho zákona pre rozvoj inkluzívnejšej, tolerantnejšej a demokratickejšej spoločnosti, ktorá dbá na náboženské a kultúrne hodnoty krajiny bez toho, aby obmedzovala činnosť a nezávislosť médií pod zámienkou národnej bezpečnosti či náboženstva a kultúry;

28. vyjadruje znepokojenie nad fyzickou integritou pani Malalai Joya, poslankyne dolnej komory parlamentu (Wolesi džirga), a vyzýva afganské úrady, aby zabezpečili jej ochranu; vyzýva afganské orgány, aby prepustili zakladateľa Národnej kongresovej strany Afganistanu Latifa Pedrama z jeho domáceho väzenia, aby odvolali obžaloby voči nemu a aby poskytli záruky jeho bezpečnosti;

29. znovu opakuje svoju výzvu adresovanú afganským orgánom, aby zaviedli moratórium na trest smrti; vyjadruje krajné obavy o život Perveza Kambasha a mnohých ďalších osôb, ktoré sú odsúdené na trest smrti v justičnom systéme, ktorý dosiaľ nie je schopný zabezpečiť spravodlivý súdny proces, a vyzýva prezidenta Karzaia, aby ich tresty zmiernil;

30. víta pokrok, ktorý Afganistan dosiahol v zlepšení zastúpenia žien v politike; vyjadruje solidaritu so všetkými ženami v tejto krajine, ktoré sa úpenlivo snažia o obranu a presadzovanie svojich práv; naďalej ho však znepokojujú obrovské rozdiely v príjmoch mužov a žien, veľmi nízka úroveň gramotnosti žien, nespravodlivosť – podnecovaná kultúrnymi praktikami – voči ženám a dievčatám, jednak v súvislosti s odopieraním prístupu žien k základným službám, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, zo strany rodinných príslušníkov a komunít a jednak v súvislosti s nedostatkom možností zamestnania, ako aj s vysokou úrovňou domáceho násilia a diskriminácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby opatrenia zamerané na ochranu práv žien boli zahrnuté do právnej a politickej reformy; vyzýva Radu a Komisiu, aby aktívne podporili takúto iniciatívu a vyčlenili finančné prostriedky na opatrenia ako aktívne kroky na zvýšenie miery školskej dochádzky dievčat a zamestnávania učiteliek, ktoré pomôžu krajine vybudovať kapacity na ochranu práv žien, dievčat a detí, keďže aj tie sú obeťami domáceho násilia, sexuálneho vykorisťovania podnecovaného kultúrnymi praktikami, vykorisťujúcej práce a obchodovania s ľuďmi; ďalej vyzýva na osobitné opatrenia s cieľom riešiť problémy, ktorým čelia afganské ženy v odvetví zdravia a vzdelávania;

31. upozorňuje na skutočnosť, že úrad UNHCR od marca 2002 pomohol 3,69 miliónom afganských utečencov vrátiť sa do Afganistanu, čím zaznamenal najväčšiu akciu pomoci pri návrate vo svojej histórii, ale napriek týmto návratom zostáva ešte v Pakistane a Iráne asi 3,5 milióna registrovaných a neregistrovaných Afgancov; vyjadruje obavy z poklesu financovania afganských utečencov a zdôrazňuje, že udržanie úspešného repatriačného programu si pravdepodobne vyžiada vyššie náklady, keďže utečenci, ktorí zostali v Pakistane a Iráne, majú menej prostriedkov a slabšie väzby na Afganistan než tí, ktorí sa vrátili skôr; zdôrazňuje, že bezpečný a dobrovoľný návrat afganských utečencov a vysídlených osôb by mal zostať pre Afganistan a medzinárodné spoločenstvo dôležitou prioritou;

32. vyjadruje hlboké znepokojenie nad stále sa rozširujúcim pestovaním ópia a nezákonným obchodovaním s ním, čo má vážne dôsledky na politiku a národnú bezpečnosť v Afganistane a susediacich krajinách; zdôrazňuje, že ópiové hospodárstvo je naďalej zdrojom korupcie a oslabuje verejné inštitúcie, najmä v oblasti bezpečnosti a súdnictva; keďže neexistuje žiadne jasné riešenie typu tzv. rýchlej nápravy a keďže samotné represívne opatrenia zamerané na likvidáciu tejto plodiny nemôžu priniesť očakávané výsledky, vyzýva medzinárodné spoločenstvo a afganskú vládu, aby pripravili dlhodobú stratégiu zameranú predovšetkým na celkový rozvoj vidieka vrátane vybudovania potrebnej infraštruktúry a fungujúcich správnych inštitúcií; víta zintenzívnený dialóg medzi Afganistanom, Iránom a medzinárodným spoločenstvom o spôsoboch, ako obmedziť produkciu a vývoz ópia;

33. je znepokojený výraznými sociálnymi a zdravotnými problémami spôsobenými drogovou závislosťou vo všeobecnosti a konkrétne sociálnymi a ekonomickými dôsledkami pre závislé afganské ženy; odkazuje na prieskum Úradu OSN pre drogy a kriminalitu z roku 2005, podľa ktorého je v Afganistane 920 000 užívateľov drog, z toho 120 000 žien; zdôrazňuje tvrdenie, ktoré obsahuje tento prieskum, že afganská spoločnosť nevníma drogovú závislosť ako sociálny problém, ale ako individuálny problém, a mnoho žien užíva drogy na lekárske účely na zmiernenie a nápravu celého spektra fyzických a psychologických problémov; konštatuje, že hoci sú za pestovanie, pašovanie a užívanie drog vysoké tresty, afganská vláda nie je v súčasnosti schopná v tomto smere zákony presadzovať; naliehavo žiada afganskú vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby navrhli, financovali a implementovali vhodné programy, činnosti a informačné kampane zamerané na závislé ženy a ich rodiny;

34. podporuje snahu Komisie pomôcť Afganistanu a vyzýva Komisiu, aby na dosiahnutie väčšej transparentnosti pravidelne vyhodnocovala efektívnosť finančnej pomoci Európskej únie, najmä príspevku Komisie do trustových fondov; žiada Komisiu, aby Parlament neustále primerane informovala o výsledkoch týchto hodnotení;

35. pripomína iniciatívu Európskeho parlamentu v rámci jeho rozpočtu na rok 2008 podporovať budovanie demokracie s parlamentmi tretích krajín a rozhodol sa využiť ju na budovanie kapacít a technickú pomoc zameranú na zlepšenie schopnosti afganského parlamentu prijímať zákony a dohliadať na výkonnú zložku vlády, a to najmä dodržiavaním právneho štátu a rešpektovaním ľudských práv, osobitne práv žien;

36. 15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov a Afganského islamského štátu.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0017.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0485.
• [3]  Ú. v. EÚ L 139, 31.5.2007, s. 33.
• [4]  Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2007, s. 31.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (*) (10.3.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

o stabilite Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo
(2007/2008(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Jürgen Schröder

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje potrebu reštrukturalizácie a koordinácie činností mimovládnych organizácii pracujúcich v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzťahy medzi vládou Afganistanu a mimovládnymi organizáciami nie sú vždy najlepšie a vyzýva ich, aby sa v záujme zlepšenia vzťahov zapojili do dialógu; navrhuje, aby sa medzi mimovládnymi organizáciami pracujúcimi priamo na mieste vykonal prieskum zameraný na posúdenie problémov, s ktorými sa stretávajú, a na analýzu možných riešení;

2.   zdôrazňuje potrebu prehodnotiť využitie vojenských provinčných skupín pre obnovu (PRT) na rekonštrukčné a/alebo rozvojové práce v niektorých provinciách Afganistanu; poznamenáva, že takéto mechanizmy sú vo všeobecnosti málo výkonné, preukazujú nízku efektívnosť nákladov a zastierajú rozdiely medzi civilnými pracovníkmi v oblasti rozvoja a armádou, čím môžu ohroziť neutrálnych civilných obyvateľov; poukazuje na to, že takéto nejasné rozlišovanie je zároveň v rozpore so zásadami neutrality, humanity, nestrannosti a nezávislosti, ktoré by mali byť hlavnými zásadami každého humanitárneho zásahu;

3.   zdôrazňuje potrebu podporiť afganský parlament, najmä prostredníctvom technickej pomoci a budovania inštitucionálnych kapacít, a zdôrazňuje, že Európsky parlament, predovšetkým jeho Výbor pre rozvoj, Výbor pre zahraničné veci a Delegácia pre vzťahy s Afganistanom, je na to najvhodnejšou inštitúciou EÚ; zdôrazňuje potrebu, aby boli afganský parlament a občianska spoločnosť plne zapojené do plánovania rozvojovej spolupráce ES, najmä pri príprave dokumentov o stratégii krajiny (CSP) a ročného akčného plánu (AAP);

4.   zdôrazňuje dôležitosť niektorých kľúčových oblastí, ktorým sa dokument o stratégii krajiny nevenuje, ale ktoré by sa mali riešiť prostredníctvom európskej spolupráce; sú to napr. energetika, infraštruktúra a podpora afganského parlamentu, ako aj význam vyčleňovania prostriedkov na posilňovanie postavenia žien v Afganistane;

5.   podčiarkuje dôležitosť posilnenia zdravotníckych a vzdelávacích služieb; požaduje programy budovania kapacít pre afganské ministerstvo verejného zdravia na zlepšenie jeho schopnosti riadiť zdravotnícky sektor, ako aj zvýšenie zdrojov na vzdelávanie; ďalej žiada osobitné opatrenia na riešenie problémov, ktorým čelia afganské ženy v odvetviach zdravotníctva a vzdelávania;

6.   poukazuje na to, že neistota vážne ohrozuje poskytovanie a účinnosť pomoci, ako aj geograficky rovnomernú distribúciu pomoci; zdôrazňuje potrebu zlepšiť bezpečnostnú situáciu i geografickú distribúciu pomoci, pretože oba faktory sa navzájom podporujú;

7.   v súvislosti s finančnou pomocou EÚ žiada posilnenie monitorovania a zodpovednosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.2.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alessandro Battilocchio, Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Corina Creţu, Nirj Deva, Beniamino Donnici, Fernando Fernández Martín, Hélène Goudin, Alain Hutchinson, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Ralf Walter, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská, Mauro Zani
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ana Maria Gomes, Fiona Hall, Manolis Mavrommatis, Linda McAvan, Gabriele Zimmer

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	51 4 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Roberta Alma Anastase, Christopher Beazley, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Colm Burke, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Ioan Mircea Paşcu, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Michel Rocard, Libor Rouček, Christian Rovsing, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Cristian Silviu Buşoi, Giulietto Chiesa, Árpád Duka-Zólyomi, James Elles, Carlo Fatuzzo, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Jaromír Kohlíček, Nickolay Mladenov, Aloyzas Sakalas, Antolín Sánchez Presedo
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Alessandro Foglietta, Lambert van Nistelrooij