SPRÁVA o rybnom hospodárstve a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe
2.7.2008 - (2008/2014(INI))
Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajca: Ioannis Gklavakis
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o rybnom hospodárstve a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 týkajúce sa uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe[1],
– so zreteľom na Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Hodnotenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) v Európe, KOM(2007) 308 7. 6. 2007,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo[2],
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[3] a na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia (KOM(2005)0504),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o integrovanej námornej politike Európskej únie (KOM(2007)0575),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2006 o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybárske spoločenstvá[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 9. marca 2006 o zlepšení hospodárskej situácie v odvetví rybolovu (KOM(2006)0103) a na svoje uznesenie na túto tému z 28. septembra 2006[5],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry (KOM(2002)0511),
– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu o závislosti regiónov od rybného hospodárstva[6],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0286/2008),
A. keďže integrované riadenie pobrežných zón nie je len environmentálnou politikou, ale aj pokračujúcim procesom zameraným na zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok pobrežných zón a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja všetkých činností, ktoré sa v týchto regiónoch vykonávajú, ako je napríklad rybolov či akvakultúra,
B. keďže uplatňovanie integrovaného riadenia pobrežných zón je dlhodobým procesom a väčšina vnútroštátnych stratégií prijatých v rámci uvedeného odporúčania sa začala realizovať až v roku 2006,
C. keďže riadenie pobrežných zón sa doposiaľ vykonávalo v strednodobom horizonte, pričom sa ignorovala skutočnosť, že tieto zóny sú komplexnými prírodnými ekosystémami, ktoré sa v priebehu času menia,
D. keďže rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa prijali, sa týkali jednotlivých činností a nevyriešili problém postupného úpadku pobrežných zón ako celku,
E. keďže doterajšie plánovanie sa sústredilo na súš a nezohľadňovalo vplyv niektorých pobrežných činností na iné činnosti, ktoré sa vykonávajú v tej istej oblasti,
F. keďže sa očakáva, že náklady na realizáciu stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón jednotlivých štátov budú nízke, pričom tieto stratégie prinesú značné finančné výhody,
G. keďže sa do plánovania a vykonávania opatrení na riešenie problémov pobrežných zón primerane nezapojili zástupcovia všetkých odvetví a v dôsledku toho sú záujmy niektorých odvetví poškodzované,
H. keďže vykonávanie politík integrovaného riadenia zahŕňa plánovanie využívania pobrežných oblastí so zreteľom na obyvateľstvo, cestovný ruch a hospodárstvo, ako aj plánovanie ochrany krajiny a životného prostredia,
I. keďže účinná koordinácia orgánov riadenia pobrežných zón nebola dodnes okrem ojedinelých prípadov možná,
J. keďže vykonávanie politík na podporu integrovaného riadenia pobrežných zón si môže v niektorých prípadoch vyžadovať výdavky veľkého rozsahu, ktoré si nemôžu miestne spoločenstvá dovoliť, v dôsledku čoho sa musia obrátiť na vyššiu administratívnu úroveň a vykonávanie týchto politík sa oneskoruje,
K. keďže z dôvodu cezhraničného charakteru mnohých pobrežných procesov je potrebná regionálna koordinácia a spolupráca, a to aj s tretími krajinami,
L. keďže rybolov a akvakultúra sú dve typické pobrežné činnosti, ktoré závisia od kvality pobrežných vôd,
M. keďže v oblasti akvakultúry sa doteraz nedosiahol taký stupeň technologického rozvoja, ktorý by umožňoval, aby sa táto intenzívna aktivita vykonávala mimo pobrežných oblastí,
N. keďže je potrebné zohľadniť kľúčovú a doteraz nedostatočne docenenú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu,
O. keďže na pobrežný rybolov pripadá 80 % rybárskych plavidiel Spoločenstva a keďže prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti pobrežných spoločenstiev a zachovávaniu ich kultúrnych tradícií,
P. keďže rybolov, aj keď sám osebe nie je zdrojom znečistenia, je vystavený vplyvu znečistenia spôsobeného inými činnosťami, ktoré sa v pobrežných oblastiach vykonávajú, čo ďalej oslabuje jeho životaschopnosť,
Q. keďže rybolov a akvakultúra majú obrovský hospodársky a sociálny význam, pretože sa vykonávajú predovšetkým v pobrežných regiónoch s krehkými hospodárstvami, z ktorých mnohé sú znevýhodnené a neschopné poskytnúť svojim obyvateľom alternatívne pracovné príležitosti,
R. keďže čisté a zdravé morské prostredie v budúcnosti prispeje k zvýšeniu produkcie v oblasti rybného hospodárstva, čím sa zlepšia vyhliadky tohto odvetvia,
S. keďže pevným základom akvakultúry je zásada trvalo udržateľného rozvoja a akýkoľvek vplyv na životné prostredie sa kompenzuje predpismi Spoločenstva,
T. keďže v situácii, keď klesajú populácie rýb a stúpa svetový dopyt po rybách a mäkkýšoch, význam akvakultúry v Európe neustále rastie,
U. keďže ešte všetky členské štáty nedokončili svoje regionálne plánovanie v súlade so zásadami integrovaného riadenia pobrežných zón pre vyvážený rozvoj činností, ktoré sa v týchto zónach vykonávajú,
V. keďže o priestor v pobrežných zónach prebieha veľká hospodárska súťaž a pracujúci v akvakultúre a rybári majú tie isté práva a povinnosti ako ostatní používatelia,
W. keďže najvzdialenejšie regióny môžu v zmysle článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požadovať vytvorenie špecifických jednotných stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón na vnútroštátnej úrovni a primeranú úpravu integrovaného riadenia pobrežných zón na úrovni EÚ,
1. zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam rybolovu a akvakultúry pre pobrežné regióny a žiada, aby sa im v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón poskytla pomoc;
2. zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, aby bolo odvetvie rybolovu a akvakultúry zúčastnené a dostatočne zastúpené v medzinárodných námorných združeniach, a žiada Komisiu o stimulovanie tohto procesu;
3. zdôrazňuje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže prispieť k dlhodobému financovaniu opatrení v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón, keďže podporuje činnosti, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju rybolovných oblastí;
4. zdôrazňuje potrebu objasnenia kompetencií správnych orgánov príslušných pobrežných zón a vytvorenia koordinovaných stratégií, aby mohli byť účinnejšie;
5. uvedomuje si ťažkosti s koordináciou činností orgánov riadenia pobrežných zón a vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón po porade s členskými štátmi opätovne preskúmala, či je alebo nie je potrebné ustanoviť koordinačný orgán;
6. zdôrazňuje potrebu zapojenia zástupcov odvetvia rybolovu a akvakultúry do činností spojených s plánovaním a rozvojom integrovaného riadenia pobrežných zón so zreteľom na to, že ich zapojením do stratégií trvalo udržateľného rozvoja sa zvýši pridaná hodnota ich výrobkov, a pripomína, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže takéto spoločné činnosti podporiť;
7. uznáva významnú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali v záujme podpory a integrácie zásady rovnakých príležitostí v rôznych etapách uplatňovania Európskeho fondu rybného hospodárstva vrátane etapy navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia, ako je stanovené v článku 11 nariadenia (ES) č. 1198/2006;
8. žiada o užšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa stavu pobrežných zón a prijatia spoločných stratégií na zlepšenie environmentálnej situácie miestnych morských ekosystémov;
9. vyzýva národné a regionálne vlády najvzdialenejších regiónov, aby pripravili jednotné stratégie integrovaného riadenia pobrežných zón s cieľom zaručiť trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov;
10. v uvedenom kontexte zdôrazňuje dôležitosť riadneho územného plánovania;
11. zastáva názor, že akvakultúra na účely obnovy populácií je kľúčovým prvkom ekologickej ochrany v určitých pobrežných zónach a je ju preto potrebné podnecovať, stimulovať a podporovať finančne;
12. zdôrazňuje význam akvakultúry v potravinárskom priemysle pre sociálny a hospodársky rozvoj niektorých pobrežných miest a obcí v EÚ;
13. domnieva sa, že odvetvia rybolovu a akvakultúry sa musia obe zahrnúť do transverzálneho prístupu ku všetkým námorným činnostiam v pobrežných zónach, aby bolo možné dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v súlade s novými usmerneniami k námornej politike;
14. zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať stratégie smerujúce k minimalizácii nebezpečenstiev, ktorým pobrežné zóny čelia, vrátane klimatických zmien, pri plnom zohľadnení ich vplyvu na rybolov a akvakultúru;
15. verí, že úsilie zbierať údaje musí pokračovať, aby sa prispelo k výmene a vyžívaniu informácií s cieľom vypracovať porovnávacie štúdie, a to vrátane údajov o stave biodiverzity a populácií rýb;
16. domnieva sa, že pokiaľ ide o akvakultúru, malo by sa zvýšiť úsilie v oblasti výskumu s cieľom zaviesť systémy intenzívnej kultivácie s uzavretým okruhom;
17. navrhuje, aby sa projektom v oblasti akvakultúry, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a ktoré nezasahujú do oblastí chránených environmentálnym právom EÚ, venovala v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí prioritná pozornosť;
18. vyzýva Komisiu, aby po porade s členskými štátmi stanovila jasný časový plán zhodnotenia pokroku uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európskej únii;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Úvod – Odporúčanie EÚ o integrovanom riadení pobrežných zón
Myšlienka integrovaného riadenia pobrežných zón sa po prvýkrát objavila v roku 1994, keď uznesenie Rady zdôraznilo potrebu stratégie Spoločenstva pre pobrežné zóny založenej na zásade trvalo udržateľného rozvoja.
V roku 2002 Komisia vydala odporúčanie stanovujúce osem zásad, na ktorých by malo byť integrované riadenie pobrežných zón založené. Toto odporúčanie bolo výzvou pobrežným členským štátom, aby do konca februára roku 2006 predložili Komisii správy o dosiahnutom pokroku pri vypracúvaní a realizácii svojich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón. Rovnako bolo výzvou Komisii, aby o dosiahnutom pokroku pri uplatňovaní integrovaného riadenia pobrežných zón predložila hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.
Z 20 pobrežných členských štátov EÚ odovzdalo Komisii oficiálnu správu 14, čo predstavuje 65 % pobrežných členských štátov EÚ a viac ako 70 % dĺžky európskeho pobrežia.
2. Ciele a úlohy
Príslušné oznámenie Komisie hodnotí dosiahnutý pokrok pri uplatňovaní integrovaného riadenia pobrežných zón a zároveň uvádza nedostatky.
Hlavné závery sú tieto: pri uplatňovaní integrovaného riadenia pobrežných zón nefunguje účinná koordinácia; výmena informácií sa neuskutočňuje v plnej miere; nie všetci používatelia pobrežných zón sú primerane zastúpení; integrované riadenie pobrežných zón sa zakladá na existujúcich odvetvových politikách zodpovedajúcich potrebám pobrežných zón; a treba vypracovať politiky, aby sa pobrežné zóny pripravili na vplyv klimatických zmien.
3. Pobrežné zóny dnes – vplyv na rybolov a akvakultúru
V minulosti sa pobrežným zónam pripisoval v súvislosti s hospodárskym rozvojom iba druhoradý význam; v súčasnosti sú však najintenzívnejšie využívanými regiónmi. V štúdii hodnotiacej sociálny a hospodársky vplyv integrovaného riadenia pobrežných zón sa uvádza 18 kategórií činností vykonávaných v pobrežných oblastiach a 14 problematík, ktorým z dôvodu nadmerného využívania čelia.
Rybolov a akvakultúra sú dve také činnosti: sú závislé od pobrežných zón a z toho dôvodu sa ich dotýka akákoľvek zmena v nich. Toto odvetvie je často vystavené dôsledkom iných činností v pobrežných zónach. Keď sa napríklad v roku 2002 potopil na otvorenom mori pri španielskom pobreží tanker Prestige, v regióne, ktorý je ekonomicky závislý od rybolovu a akvakultúry, bolo znečistené pobrežné pásmo s rozlohou približne 1000 km2. Približne 41 600 ľudí záviselo priamo od rybolovu a v niektorých regiónoch bolo až 47,2 % zárobkovo činného obyvateľstva zamestnaného v odvetví rybolovu a akvakultúry. Asi 6 000 pobrežných rybárskych plavidiel pozastavilo rybolov a dokonca aj keď sa zrušili obmedzenia, produkcia sa v dôsledku znečistenia životného prostredia, ktoré nastalo, znížila. Odhaduje sa, že úplná obnova morského prostredia bude trvať 10 až 25 rokov[1].
Okrem ropných škvŕn je námorná doprava mnohokrát zodpovedná za náhodné zavlečenie škodlivých invazívnych druhov, čo má za následok zníženie biodiverzity ekosystémov, ktoré tieto druhy narušia[2].
Na produkciu v oblasti rybného hospodárstva má vplyv aj eutrofizácia vôd priemyselným, mestským a poľnohospodárskym odpadom. Problém je obzvlášť závažný v pobrežných oblastiach a v oblastiach polouzavretých morí. Podľa správy, ktorú vypracovala Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES), je eutrofizácia zodpovedná za pokles populácií rýb v Čiernom mori. Až 50 % znečistenia dusičnanmi vzniká v dôsledku pobrežných činností na pevnine, a to v tomto pomere: 50 % poľnohospodárske činnosti, 25 % priemyselné činnosti a zvyšných 25 % mestské činnosti[3]. Problém sa stáva ešte oveľa komplikovanejším, keď vplávajú nečistoty z riek tretích krajín.
Životaschopnosť rybolovu a akvakultúry je však ovplyvňovaná aj veľmi rýchlou transformáciou prírodných pobrežných oblastí na umelé povrchy. Odhaduje sa, že v rozmedzí rokov 1990 až 2000 sa umelé povrchy ročne rozširovali o 190 km2. Až 61 % tohto rozšírenia ide na vrub bytovej výstavby, cestovného ruchu a rekreácie, ktoré nahradili iné činnosti[4]. Regionálne plánovanie sa až doposiaľ orientovalo na pevninu a nebralo do úvahy vplyv rozvoja pobrežných oblastí na určité morské činnosti. Toto viedlo k obmedzeniam rybolovných revírov a zhoršeniu morských biotopov, t. j. oblastí získavania potravy, neresísk a oblastí reprodukcie niektorých druhov. Nedostatok priestoru je zároveň aj hlavnou prekážkou rozvoja európskej akvakultúry.
Je potrebné poukázať na to, že dôsledky nadmerného využívania pobrežných zón ešte prehĺbi zmena klímy. Aj keď dostatočné údaje o jej vplyve na rybolov a akvakultúru nie sú k dispozícii, v úvodnej štúdii sa píše, že budúce straty v tomto odvetví spôsobené klimatickými zmenami sa odhadujú na 200 miliónov EUR ročne. Aj v tomto prípade sú najväčšmi ohrozené oblasti uzavretých a polouzavretých morí, ako je napríklad Baltské či Severné more[5].
4. Rybolov v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón
Integrované riadenie pobrežných zón má obrovský význam pre rybolov z troch základných dôvodov. Po prvé, rybolov je typickou pobrežnou činnosťou a v dôsledku toho naň vplývajú zmeny životného prostredia v danej oblasti. Populácie rýb v pobrežných vodách tvoria základ veľkého výlovu a mnohé druhy vylovené na pobreží sa liahnu a rastú v pobrežných vodách.
Po druhé, rybolov nie je zdrojom znečistenia, ale je skôr vystavovaný dôsledkom znečistenia spôsobeného inými činnosťami, ktoré sa v pobrežných zónach vykonávajú.
Po tretie, 80 % rybolovnej činnosti Spoločenstva sa vykonáva v pobrežných regiónoch, ktoré sú od nej do veľkej miery závislé[6]. Patria sem regióny s krehkými hospodárstvami, ktoré nemôžu poskytnúť svojim obyvateľom alternatívne pracovné činnosti a sú väčšinou znevýhodnené. V roku 2003 žilo v znevýhodnených regiónoch závislých od odvetvia rybolovu 63 % rybárov[7].
Je potrebné zdôrazniť, že v poslednom desaťročí bol rybolov z dôvodu poklesu populácií rýb vo vážnej kríze, a preto by sme mali akékoľvek jeho ohrozenie znížiť na minimum. Odvetvie rybolovu postihol predovšetkým 35 % pokles počtu pracovných miest, 20 % úbytok počtu plavidiel a 28 % zníženie výlovu.
Rybolov by sa mal z toho dôvodu zahrnúť do integrovaného riadenia pobrežných zón, predovšetkým by sa mal preskúmať rozvoj a riadenie rybného hospodárstva v pobrežných zónach ako časť rozvoja a riadenia pobrežných zón.
Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže k tomuto procesu prispieť, pretože financuje opatrenia na zabezpečenie životaschopného rozvoja rybného hospodárstva a ochrany morského prostredia a jeho živých zdrojov.
Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže okrem toho podporiť osobitné zásady integrovaného riadenia pobrežných zón, ako je napríklad participačné plánovanie a zdôrazňovanie osobitých čŕt pobrežných spoločenstiev. Európsky fond pre rybné hospodárstvo navyše pomáha pri financovaní množstva skúšobných projektov, ktoré výrazne posilňujú úlohu rybolovu v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón a podporu spôsobov rybolovu, ktoré sú selektívnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu.
Rozhodne najdôležitejšou úlohou pri zabezpečovaní úspešného začlenenia rybolovu do integrovaného riadenia pobrežných zón je zapojiť rybárske organizácie v štádiu plánovania. Využitie skúseností rybárov z danej oblasti napomôže odhaľovanie skutočných problémov a v dôsledku toho sa zabezpečí, aby pobrežné spoločenstvá rybárov zotrvali a koexistovali s ďalšími činnosťami, ktoré sa v pobrežných zónach vykonávajú.
5. Akvakultúra v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón
Akvakultúra je tiež činnosťou, ktorá sa vykonáva predovšetkým v pobrežných zónach. Od roku 1970 sa rozvíjala rýchlejšie ako akékoľvek iné odvetvie potravinárskej výroby, pričom zaznamenala priemernú ročnú mieru rastu 8 % a celosvetovú ročnú produkciu približne 45 miliónov ton[8]. V situácii, keď sa znižujú zdroje rybného hospodárstva a keď svetový dopyt po rybách a mäkkýšoch neustále rastie, sa akvakultúra stáva čoraz dôležitejšou. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo predpokladá, že spotreba rybích produktov vzrastie do roku 2030 o 50 % a že podstatný podiel tohto dopytu uspokojí akvakultúra. V číselnom vyjadrení toto zvýšenie predstavuje nárast produkcie o 40 miliónov ton[9].
Európska akvakultúra by preto mohla využiť tento celkový smer vývinu a uplatniť svoje komparatívne výhody. Medzi tieto výhody patrí: EÚ je najväčším trhom s rybími produktmi, má dlhú tradíciu chovu mäkkýšov a rýb v sladkej i slanej vode, disponuje dynamickou a najmodernejšou výskumnou kapacitou a modernými technológiami, kvalifikovanými a skúsenými chovateľmi rýb a mäkkýšov, má vyhovujúce klimatické podmienky a ideálne priestory pre chované druhy[10].
Okrem toho treba mať jednoznačne na pamäti, že odvetvie prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti regiónov, v ktorých sa akvakultúra vykonáva. V EÚ ako celku sa akvakultúra vykonáva predovšetkým v pobrežných zónach a poskytuje 80 000 pracovných miest. V niektorých členských štátoch je hodnota dochovaných produktov vyššia ako ulovených produktov. V iných predstavuje akvakultúra významnú časť celkovej produkcie. Napríklad v Grécku pochádza z akvakultúry 50 % celkovej ročnej produkcie.
To však neznamená, že európska akvakultúra nečelí aj ťažkostiam, ktoré vplývajú na jej rast. Hlavnou z nich je nedostatočné regionálne plánovanie a hospodárska súťaž o priestor s ďalšími pobrežnými činnosťami. Očakáva sa, že morské plánovanie vytvorí základný nástroj pre vyvážený rozvoj všetkých činností integrovaného riadenia pobrežných zón vrátane akvakultúry.
Pokiaľ ide o financovanie, Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže pomôcť spojiť akvakultúru s integrovaným riadením pobrežných zón, keďže poskytuje možnosť zbierania kvalitatívnych údajov s cieľom vypracovať plány integrovaného riadenia pobrežných zón. Prioritná línia II. Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo navyše podporuje rozvoj metód zameraných na znižovanie akýchkoľvek vplyvov produkcie na morské prostredie.
6. Zhrnutie – pripomienky spravodajcu
Spravodajca sa nazdáva, že politika integrovaného riadenia pobrežných zón môže vytvoriť vhodný rámec pre trvalo udržateľný rozvoj pobrežných zón a životaschopný rozvoj činností, ktoré sa v týchto zónach vykonávajú. Trvá tiež na tom, že rybolovu a akvakultúre by sa mal prikladať osobitný význam, keďže ide o činnosti, ktoré sú priamo závislé od pobrežných zón, a zdôrazňuje, že integrácia morského regionálneho plánovania do integrovaného riadenia pobrežných zón prispeje k vyváženému rozvoju činností v nich vykonávaných a týmto spôsobom podporí rozvoj akvakultúry.
Spravodajca argumentuje v prvom rade, že je potrebné dlhodobé plánovanie zapájajúce zástupcov všetkých odvetví v pobrežných zónach. Ďalej, že orgány zapojené do riadenia týchto zón musia byť účinne koordinované. V prípade, že aj nasledujúca hodnotiaca správa o uplatňovaní integrovaného riadenia pobrežných zón nájde nedostatky v koordinácii, mal by sa opätovne preskúmať návrh na zriadenie koordinačného orgánu.
Koordinácia musí vychádzať z vhodných informácií. Z toho dôvodu sa musí zlepšiť zber údajov na vypracovanie štúdií riadenia pobrežných zón. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje o stave biodiverzity v pobrežných zónach vrátane zdrojov rybného hospodárstva.
Informovanie a výmena údajov by mali takisto prebiehať na regionálnej úrovni a s tretími krajinami, pretože regionálna spolupráca má kľúčový význam pri riešení cezhraničných otázok týkajúcich sa pobrežných zón.
Pokiaľ ide o finančné hľadisko, spravodajca si želá zdôrazniť prínos Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo v procese začleňovania rybolovu a akvakultúry do integrovaného riadenia pobrežných zón.
Spravodajca sa napokon domnieva, že Komisia by po porade s členskými štátmi mala vyhotoviť jasný časový plán zhodnotenia pokroku uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európskej únii.
- [1] http://www.accede.org/prestige/documentos/efectoseconom-ing.pdf.
- [2] Európska environmentálna agentúra, 2006, Prioritné otázky životného prostredia Stredozemia.
- [3] http://www.ices.dk/reports/germanqsr/23222_ICES_Report_samme.pdf.
- [4] Európska environmentálna agentúra, 2006, Meniace sa oblasti pobrežných oblastí.
- [5] http://www.ipolnet.ep.parl.union.eu/ipolnet/cms/pid/1402.
- [6] KOM(2007)0828.
- [7] A6-0266/2006.
- [8] FAO, 2006, Stav svetového rybolovu a akvakultúry.
- [9] http://www.europa.nl/fisheries/press_corner/speeches/archives/speeches_2007/speech07_11_en.htm.
- [10] A6-0001/2008.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
26.6.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
21 0 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Iles Braghetto, Niels Busk, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Avril Doyle, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser |
|||||