SPRÁVA o európskej prístavnej politike

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (16.4.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

14.7.2008 - (2008/2007(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Josu Ortuondo Larrea

Postup : 2008/2007(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0308/2008

Predkladané texty :

A6-0308/2008

Rozpravy :

PV 03/09/2008 - 19
CRE 03/09/2008 - 19

Hlasovanie :

PV 04/09/2008 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0408

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o európskej prístavnej politike

(2008/2007(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria“ (KOM(2006)0275),

– so zreteľom na uznesenie z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria[1],

– so zreteľom na uznesenie z 11. marca 2008 o trvalo udržateľnej európskej dopravnej politike z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky[2],

– so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[3],

– so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[4],

– so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov[5],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[6],

– so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0308/2008),

A. keďže otázka prístupu na trh s prístavnými službami bola predmetom rozpravy v Parlamente a Komisia v dôsledku toho začala rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami,

B. keďže v uvedenom oznámení Komisie o európskej prístavnej politike nie sú navrhnuté žiadne nové opatrenia v oblasti prístupu na trh s prístavnými službami,

C. keďže európska prístavná politika na úrovni Spoločenstva, ktorá využíva komparatívne geopolitické výhody európskych prístavov, je vhodná pre toto odvetvie vzhľadom na jeho medzinárodný rozmer,

D. keďže prístavy sú dôležité nielen pre námornú, riečnu a kombinovanú dopravu v Európe, ale sú tiež ekonomickými osami, zdrojom pracovných miest a hybnou silou integrácie obyvateľstva,

E. keďže európska prístavná politika by mala vzhľadom na svoje ciele, ktorými sú zvýšenie konkurencieschopnosti námornej dopravy a poskytovanie vysokokvalitných moderných služieb, podporovať tieto štyri zásady: bezpečnosť – rýchle služby – nízke náklady – rešpektovanie životného prostredia,

F. keďže európske prístavy očakávajú v budúcnosti mnohé úlohy, najmä v oblasti životného prostredia, globalizácie, trvalo udržateľného rozvoja, zamestnanosti a sociálnych podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť a celoživotné vzdelávanie, financovanie, prístup na trh a správu, ako aj v oblasti opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení, ktoré boli prijaté nečlenskými štátmi EÚ na príslušných geografických trhoch,

G. keďže nedostatok území s potenciálom pre rozvoj prístavov v Európe, a tiež jedinečnosť a zraniteľnosť prirodzených biotypov zdôrazňujú, nakoľko je dôležité, aby zákonodarca zaručil rovnováhu a právnu jasnosť, pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne záväzky,

H. keďže v odvetví európskych prístavov existujú veľké rozdiely a v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast,

I. keďže vplyvom rozšírenia Panamského prieplavu sa zrejme zvýrazní súčasný vývoj smerujúci k väčším plavidlám,

J. keďže moderná infraštruktúra a efektívne spojenia s vnútrozemím a s ostrovmi majú pre prístavy veľký význam,

1. víta uvedené oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike;

2. schvaľuje prístup Komisie pri vypracovávaní tohto oznámenia, najmä rozsiahly postup konzultácií;

3. víta zameranie Komisie na opatrenia tzv. mäkkého práva, ako sú usmernenia pre zverejňovanie a odstraňovanie administratívnych prekážok;

4. upozorňuje na kľúčový význam prístavného sektora v Európskej únii z hospodárskeho, obchodného, sociálneho, environmentálneho a strategického hľadiska;

5. domnieva sa, že Komisia má dôležitú úlohu v snahe zabezpečiť, aby všetky európske prístavy mohli využívať svoj potenciál na maximum;

6. víta zámer Komisie vydať usmernenia k uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov a ich infraštruktúry s hlavným cieľom chrániť morské prostredie a oblasti v okolí prístavov; naliehavo žiada Komisiu, aby tieto usmernenia vydala do konca roku 2008;

7. považuje za možné, aby prístavy a príroda existovali vedľa seba trvalo udržateľným spôsobom, keďže ničenie prírody často spôsobuje hospodárske škody v iných odvetviach, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo a rybolov, a vyzýva preto komisára pre dopravu, aby pri vypracovávaní a zabezpečovaní dodržiavania európskych právnych predpisov a usmernení v oblasti prístavov a životného prostredia úzko spolupracoval s komisárom pre životné prostredie;

8. domnieva sa, že cieľom týchto usmernení by malo byť riešenie právnej neistoty, ktorá vyplýva z niektorých smerníc v oblasti životného prostredia, a v rámci neho reálne zameranie sa na politiku ochrany životného prostredia so zreteľom na osobitnú situáciu prístavov v Únii;

9. zdôrazňuje, že v súlade so smernicou 2000/60/ES je potrebné zapojiť prístavné a miestne orgány do tvorby plánov riadenia povodí riek a námorných prístavov v oblasti kvality vôd;

10. upozorňuje na to, že je potrebné, aby územné samosprávy podporovali úsilie zamerané na znižovanie emisií CO₂ produkovaných plavidlami a ostatnými prostriedkami pozemnej a leteckej dopravy, a to zavedením plánov riadenia kvality ovzdušia, v súlade s dohovorom Marpol a so smernicou Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia[7];

11. zdôrazňuje potrebu rozvíjať integrovanú európsku politiku, ktorá posilní regionálnu konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť so zreteľom na sociálne, environmentálne, hospodárske a bezpečnostné aspekty na všetkých územných úrovniach vytváraním medziinštitucionálnych a medzirezortných partnerstiev a partnerstiev viacerých území;

12. poznamenáva, že Komisia je znepokojená rozmiestnením dopravných tokov v Európe, a poukazuje na rôznorodosť v prístavnom sektore a na nárast malých a stredne veľkých prístavov v Európe; taktiež sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť významné zmeny, ktoré sa očakávajú v medzinárodnej námornej doprave v dôsledku rozvoja technológií a hospodárstva, rozšírenia Panamského prieplavu a zväčšenia rozmerov a kapacity lodí, čo bude mať na tento sektor bezpochyby značný dosah;

13. upozorňuje na územný rozmer rozvoja európskych prístavov, najmä na potrebu cezhraničnej spolupráce a koordinácie medzi hraničiacimi prístavnými regiónmi; zdôrazňuje význam európskej susedskej politiky a regionálnej stratégie pre Stredozemné, Baltské a Čierne more; víta návrh Komisie zostaviť zoznam miest zúženého prieplavu medzi prístavmi Európskej únie a prístavmi jej susedných štátov;

14. vyzýva Komisiu, aby systematicky sledovala vývoj nových technológií a metód riadenia využívaných v rôznych krajinách v prístavných a plavebných službách a v termináloch pre nákladnú, osobnú a pozemnú dopravu s cieľom presadzovať politiky a iniciatívy rozvoja prístavov Spoločenstva a zvýšiť ich efektivitu a produktivitu, ktorá bude pre ne samotné a pre ich používateľov prínosom;

15. zastáva názor, že potrebné technologické zmeny, ktoré by stredne veľkým prístavom umožnili riešiť problémy zvýšeného objemu dopravy, budú mať pre príslušné regióny značné finančné následky; domnieva sa, že tieto regióny by mali mať možnosť využívať na tento účel európske štrukturálne fondy, najmä na financovanie nákupu moderných technologických zariadení, na tvorbu pracovných miest v oblastiach inovačných činností a na obnovu mestských zón, ktoré sa uvoľňujú presunom prístavných činností mimo miest;

16. domnieva sa, že právna istota, ktorú poskytuje právny rámec Spoločenstva v námornej oblasti, vychádzajúci z medzinárodného právneho rámca, závisí od urýchleného prijatia balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy Erika III;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi európskymi prístavmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú prístavy z hľadiska regionálnej ekonomiky ich vnútrozemia; v tomto ohľade zdôrazňuje, že harmonický rozvoj prístavov je kľúčovým prvkom integrovanej námornej politiky Únie;

18. zdôrazňuje sociálnu a kultúrnu úlohu prístavov pre obyvateľov vnútrozemia a považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň informovanosti verejnosti o význame prístavov ako prostriedkov rozvoja;

19. domnieva sa, že námorná a riečna doprava sa nemôže posudzovať oddelene od pozemnej a leteckej dopravy a že spojenie s vnútrozemím prístavu má z hľadiska jeho obchodných úspechov veľmi veľký význam, a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť spojenia medzi prístavmi, vnútrozemskými logistickými základňami a tzv. suchými prístavmi, so zreteľom na uvedené sa tiež domnieva, že je potrebná účasť prístavov na kombinovanej doprave v súvislosti s transeurópskymi dopravnými sieťami (TEN-T), ako aj s budúcimi zelenými koridormi Spoločenstva, aby sa zaručilo lepšie využitie dopravných kapacít v oblasti kabotáže a riečnej dopravy, a tiež pokiaľ ide o spojenia s pozemnou a leteckou dopravou s cieľom zabezpečiť koherentnú a riadnu dopravnú politiku;

20. preto podporuje zámer Komisie posúdiť v roku 2010 pri príležitosti prieskumu TEN-T v polovici obdobia stav a potreby prepojení prístavov s vnútrozemím, ako aj ich vplyv na vyváženú sieť dopravných tokov[8];

21. domnieva sa, že jedným z cieľov prieskumu TEN-T v polovici obdobia v roku 2010 by malo byť spojenie námornej a riečnej dopravy s pozemnou dopravou prostredníctvom európskych prístavov;

22. vyzýva príslušné regionálne orgány, aby vo väčšej miere uplatňovali politiku multimodálnej dopravy, čím sa zabezpečí, že popri cestách bude preprava viac využívať železničnú dopravu a vnútrozemské vodné cesty, aby sa prístavné oblasti účinne prepojili so sieťami TEN-T a aby sa pre prístavy zabezpečilo účinnejšie spojenie s vnútrozemím, najmä využitím železníc a vnútrozemských vodných ciest;

23. konštatuje, že prístavy EÚ konkurujú prístavom tretích krajín, ktoré často nepodliehajú rovnakým pravidlám ako prístavy v Únii, a zároveň sú vystavené diskriminačným ekonomickým politikám krajín susediacich s EÚ uplatňovaným napríklad prostredníctvom diskriminačných colných politík;

24. vyzýva Komisiu, aby nanovo preskúmala otázky bezpečnosti prístavov a aby pritom zohľadnila zvýšenie nákladov z hľadiska konkurencieschopnosti európskych prístavov;

25. víta zámer Komisie uskutočniť prieskum problémov, s ktorými sa jednotlivé európske prístavy stretávajú v tejto oblasti, a vyzýva ju, aby zvážila vypracovanie zoznamu týchto problémov s cieľom konkrétne sa zamerať na riešenie problémov, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej súťaže s prístavmi nečlenských štátov EÚ a opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení prijatých krajinami susediacimi s EÚ;

26. zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vypracovať a predložiť programy rozvoja, koordinácie a prenosu know-how medzi susediacimi prístavmi;

27. domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosť vytvorenia programu Spoločenstva zameraného na obnovu dopravných lodí, najmä tých, ktoré sú určené na kabotáž a riečnu prepravu;

28. domnieva sa, že nové technológie, najmä v oblasti informatiky, sú kľúčovými prvkami, ktoré európskym prístavom, už aj tak vystaveným tlaku konkurencie zo strany prístavov tretích krajín alebo v niektorých prípadoch trpiacim nedostatkom priestoru, umožnia ďalší rozvoj a zvýšenie vlastnej efektivity a ziskovosti;

29. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom príslušných orgánov urýchlili uplatňovanie systémov vedenia lodí na diaľku s cieľom zvýšili účinnosť a bezpečnosť riadenia dopravy v prístavoch, ako aj v kotvištiach;

30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom rámcových programov Únie pokračovala vo výskume a v inováciách v tomto sektore, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum v oblasti bezpečnosti s cieľom v čo najväčšej miere znížiť počet nehôd, v oblasti logistiky s cieľom zlepšiť využívanie priestoru v prístavoch, ako aj výskum v oblasti ochrany životného prostredia s cieľom znížiť emisie CO₂ a znečisťovanie odpadmi;

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili návrhy predložené Medzinárodnej námornej organizácii týkajúce sa nahradenia súčasného lodného paliva naftou do roku 2020 a možnosti začlenenia námorného sektoru do systému obchodovania s emisiami;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali neustále skvalitňovanie flotily pre pátranie a záchranu (Search and Rescue, SAR) a iných funkcií SAR v prístavoch v zmysle dohovorov SOLAS (Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori) a SAR a aby ďalej rozvíjali spoluprácu medzi koordinačnými centrami záchrany na mori;

33. domnieva sa, že je potrebné ďalej rozvíjať programy Čistá loď a Čistý prístav;

34. vyzýva Komisiu a celé odvetvie, aby motivovali námorné spoločnosti k znižovaniu počtu prázdnych kontajnerov pri preprave a k plnému využívaniu tejto kapacity a aby pritom zohľadňovali skutočné a špecifické potreby klientov a taktiež obmedzovali vplyv na životné prostredie;

35. s veľkým potešením víta zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér a domnieva sa, že cieľom tohto návrhu by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi námornou a pozemnou dopravou v Únii;

36. odporúča, aby bol tovar podrobený colnej kontrole v Spoločenstve oslobodený od všetkých colných kontrol pri námornej preprave na krátke vzdialenosti v rámci Spoločenstva, a rovnako sa zasadzuje o to, aby sa v rámci možností vytvorili oddelené prístavné zóny na prepravu v rámci Spoločenstva a na medzinárodnú prepravu, a zároveň sa zjednodušila vnútorná doprava, štandardizácia a označovanie špeciálnych kontajnerov;

37. vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zlepšila politiky rozvoja a podpory námornej príbrežnej dopravy;

38. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia jednotného prepravného dokumentu pre kontajnery v rámci Spoločenstva v snahe zjednodušiť administratívne postupy;

39. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o finančných prostriedkoch, ktoré verejné orgány poskytujú európskym obchodným prístavom s cieľom zistiť prípadné porušenia hospodárskej súťaže a presne uviesť v usmerneniach o štátnej pomoci, ktoré typy pomoci poskytované prístavným orgánom by sa mali považovať za štátnu pomoc; domnieva sa, že prípadné investície verejných orgánov na rozvoj prístavov sa nesmú považovať za štátnu pomoc v prípade, že sú priamo určené na zlepšenia v oblasti životného prostredia alebo na znižovanie dopravného preťaženia a obmedzenie využívania ciest na účely nákladnej dopravy, najmä ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (napr. v súvislosti s ostrovmi) s výnimkou prípadov, že ju čerpá jediný príjemca alebo prevádzkovateľ;

40. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v roku 2008 vydala usmernenia o štátnej pomoci pre prístavy, a domnieva sa, že tieto usmernenia by sa mali týkať problematiky prístavov ako takej, pričom je potrebné rozlišovať medzi prístupovou infraštruktúrou a bezpečnostnou infraštruktúrou, infraštruktúrou týkajúcou sa projektov a superštruktúrou bez toho, aby sa rozlišovalo medzi rôznymi kategóriami prístavov;

41. schvaľuje rozšírenie požiadaviek týkajúcich sa transparentnosti, ktoré sú ustanovené v smernici Komisie 2006/111 zo 16. novembra 2006 o prehľadnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, ako aj o prehľadnosti v oblasti financií v niektorých podnikoch[9], ale zároveň vyzýva Komisiu, aby uvažovala skôr o stanovení minimálnej možnej miery ročného príjmu, ako o stanovení absolútnej povinnosti;

42. berie osobitne na vedomie analýzu Komisie týkajúcu sa prístavných koncesií a vyzýva ju, aby zohľadnila význam, ktorý má pre prístavné orgány v tejto oblasti určitá miera flexibility, najmä pre obnovenie koncesií spojených s veľkými investíciami, pričom sa však domnieva, že táto flexibilita sa nesmie používať na to, aby bránila hospodárskej súťaži medzi prístavmi;

43. považuje za nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi slobodou poskytovania služieb a špecifickými požiadavkami prístavov a zároveň zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri modernizácii prístavov;

44. vyzýva, aby sa využívali programy európskej územnej spolupráce v oblasti kohéznej politiky, ako aj programy spolupráce v oblasti susedskej politiky a rozširovania EÚ, ale zároveň naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby čo najviac uplatňovali cezhraničnú stratégiu na využívanie existujúcich kapacít v rámci spolufinancovania prístavných infraštruktúr;

45. výrazne podporuje úlohu prístavov vo vlastníctve miestnych neziskových spoločností a naliehavo žiada miestne, regionálne, vnútroštátne a európske orgány, aby prijali kroky na ich zachovanie v dobrom stave, pretože ich sociálny, rekreačný a turistický úžitok pre okolité komunity presahuje rámec ich pôvodnej hospodárskej funkcie;

46. čo najdôraznejšie pripomína, že súčasťou každej diskusie o Európe a jej námornej politike musí byť v záujme jej úspechu význam európskeho rekreačného priemyslu, pokiaľ ide o oblasť miestneho hospodárskeho rozvoja, keďže rekreačné prístavy sú nielen výkladom smerom do vnútrozemia a silným turistickým nástrojom na podporu využívania prístavu a jeho okolia, ale aj dôležitou službou zásobovania miestnych obchodov;

47. pozitívne hodnotí skutočnosť, že v prístavnom sektore sa kladie dôraz na dialóg; naliehavo žiada vytvorenie európskeho výboru pre sociálny dialóg a domnieva sa, že by sa mal venovať témam, ktoré súvisia s prístavnou problematikou vrátane práv pracujúcich, koncesiami a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 152 z roku 1979 o dodržiavaní zásad bezpečnosti a hygieny v prístavných zariadeniach;

48. zdôrazňuje význam ochrany a zabezpečenia čo najvyššej úrovne odbornej prípravy pracovníkov prístavov; podporuje želanie Komisie poskytnúť prístavným pracovníkom základnú kvalifikáciu, ktorá by bola vzájomne uznávaná, s cieľom podporiť flexibilitu sektora; s týmto cieľom by sa v prvom rade malo vykonať porovnanie medzi rôznymi súčasnými odbornými kvalifikáciami pre pracovníkov prístavov; domnieva sa však, že táto základná kvalifikácia nesmie viesť k zníženiu priemernej úrovne kvalifikácie pracovníkov prístavov v príslušnom členskom štáte;

49. navrhuje, aby sa otázka odborných kvalifikácií a celoživotného vzdelávania riešila spolu so sociálnymi partnermi v rámci budúceho európskeho výboru pre sociálny dialóg;

50. naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala výmenu osvedčených postupov v prístavnom sektore vo všeobecnosti, ako aj v oblasti inovácie a odbornej prípravy pracovníkov, a to predovšetkým s cieľom zvýšiť kvalitu služieb, posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť prílev investícií;

51. víta zavedenie európskeho námorného dňa stanoveného na 20. mája a podporuje najmä zavedenie dňa „otvorených dverí“, vďaka ktorému by verejnosť mohla lepšie pochopiť, v čom spočíva práca a význam prístavného sektora;

52. v súlade s uznesením Parlamentu z 8. mája 2008 o Transatlantickej hospodárskej rade[10] naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí docieliť zmenu zákona USA o skenovaní každého nákladu privážaného do USA, čím by sa zabezpečila spolupráca na základe vzájomného uznania tzv. schválených hospodárskych subjektov a bezpečnostných noriem dohodnutých v rámci Svetovej colnej organizácie (C-TPAT, SAFE); vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila potenciálne náklady na opatrenie týkajúce sa skenovania všetkých kontajnerov prichádzajúcich do USA po mori, ktoré vzniknú podnikom a hospodárstvu EÚ, ako aj jeho možný vplyv na colné operácie;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0343.
[2] Prijaté texty, P6_TA(2008)0087.
[3] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).
[4] Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/105/ES.
[5] Ú. v. ES L 182, 16. 7. 1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
[6] Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/32/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008, s. 60).
[7] Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55
[8] Porovnaj článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s.1).
[9] Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17
[10] Prijaté texty, P6_TA(2008)0192.

Pozadie

Toto oznámenie je výsledkom rozsiahlych konzultácií, ktoré uskutočnila Komisia o európskej prístavnej politike. Tieto konzultácie nasledovali po neúspešných pokusoch o predloženie dvoch smerníc týkajúcich sa tejto oblasti. Oznámenie je súčasťou programu Európskej únie o preprave tovaru, ktorý rovnako zahŕňa oznámenia o akčnom pláne pre logistiku, železničnej nákladnej sieti a námorných diaľniciach.

Význam prístavov v Európe zdôrazňujú intenzívne diskusie o dvoch smerniciach,

ktoré Európsky parlament nedávno zamietol. Tento význam sa nespája len s ekonomickými faktormi, ale aj s úlohou prístavov v spoločnosti. Proces rozsiahlych konzultácií, ktoré Komisia uskutočnila v rámci prípravy tohto oznámenia, svedčí o jej novom prístupe a o jej záujme o tento sektor.

Prístavný sektor je rýchlo rozvíjajúcim sa sektorom. Námorná doprava má zásadný význam pre svetový a európsky obchod. Tento sektor je osobitne ovplyvnený globalizáciou a svojím medzinárodným rozmerom. V skutočnosti niektoré koncesie v európskych prístavoch spravujú spoločnosti, alebo dokonca prístavné orgány tretích krajín, a niektoré prístavy sú pod správou orgánov alebo spoločností z tretích krajín.

Oznámenie Komisie

Oznámenie Komisie je rozdelené do šiestich základných častí. Prvá časť sa týka výkonu prístavov a prepojenia s vnútrozemím. Najlepším spôsobom ako čeliť nárastu objemu svetového obchodu a nedostatku priestoru vo väčšine dnešných európskych prístavov je zvýšiť ich výkon. Prepojenie s vnútrozemím je pre prístavy životne dôležité. Počas vypracovávania tejto správy mal spravodajca príležitosť navštíviť prístav v Antverpách a táto návšteva mu potvrdila význam takéhoto prepojenia. Pokiaľ ide o Komisiu, jej zámerom je prenechať otázku výkonu prístavov regionálnym a vnútroštátnym orgánom členských štátov a trhu. Komisia má v úmysle prehodnotiť túto otázku v roku 2010 v rámci prieskumu transeurópskej dopravnej siete v polovici obdobia.

Druhá časť sa zaoberá možnosťou zvýšenia kapacity prístavov v súlade s ochranou životného prostredia. Komisia pripomína, že poloha európskych prístavov nie je vždy optimálna pre ich rozvoj, pričom práve toto má pre námorný sektor zásadný význam. Komisia berie na vedomie, že niektoré strany pociťujú v súvislosti s legislatívou v tejto oblasti právnu neistotu, najmä pokiaľ ide o smernicu o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernicu o ochrane prírodných biotopov. V tejto súvislosti Komisia plánuje vydať pokyny pre uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia v tejto oblasti.

Čo sa týka spracovania odpadu, túto otázku rieši na úrovni Spoločenstva smernica 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu. Komisia považuje zavedenie tejto smernice za cieľ, ktorý bude treba ešte dosiahnuť. Komisia uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami a vypracuje návrh na zefektívnenie súčasných mechanizmov smernice. Bude tiež spolupracovať s Medzinárodnou námornou organizáciou (OMI) na opatreniach zameraných na zníženie emisií znečisťujúcich látok v prístavoch.

V časti venovanej modernizácii Komisia poznamenáva, že došlo k zlepšeniu spojenia

medzi loďami a pobrežím, a to vďaka novým technologickým systémom ako SafeSeaNet, AIS (systém automatickej identifikácie) a LRIT (identifikácia a sledovanie lodí na veľké vzdialenosti). Európsky parlament vo svojej iniciatívnej správe o námornej doprave na krátku vzdialenosť (2004/2161 (INI)) odporučil znížiť objem administratívnych formalít bez toho, aby sa narušila bezpečnosť a colná kontrola.

Aj Komisia by rada obmedzila byrokraciu a zjednodušila postupy v námornej doprave na krátke vzdialenosti. V súčasnosti je námorná doprava medzi členskými štátmi v Európskej únii podrobovaná colnej kontrole, keďže európske prístavy ležia na vonkajšej hranici Únie. Námorná doprava je preto v nevýhode voči iným spôsobom dopravy, pre ktoré vo vnútri Únie neplatia tie isté podmienky. V októbri 2008 plánuje Komisia predložiť legislatívny návrh na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér. Cieľom tohto legislatívneho návrhu bude zjednodušiť administratívne postupy, a ak to bude možné, oslobodiť od týchto postupov lode, ktoré prevážajú tovar podrobený colnej kontrole v Spoločenstve. Komisia už navrhla vytvorenie colného a obchodného prostredia bez dokumentov v papierovej podobe vrátane jednotnej priehradky pre predloženie údajov.

Komisia chce tiež zlepšiť administratívne postupy týkajúce sa lodí. Zámerom Komisie

je uverejniť v roku 2009 politický dokument o využívaní „elektronickej námornej dopravy“. Očakáva, že technický pokrok v oblasti informatiky a komunikácii povedie k zvýšeniu efektivity európskych prístavov. Komisia plánuje vypracovať do roku 2009 súbor všeobecných ukazovateľov pre všetky druhy dopravy, ktoré budú praktickým nástrojom pri podporovaní analýzy kvality služieb, ale tiež pri meraní vplyvu príslušných druhov dopravy na životné prostredie.

Štvrtá časť oznámenia skúma prístavné činnosti v Európe a pravidlá, ktorými sa tieto činnosti riadia. Cieľom je stanoviť si rovnaké pravidlá hry v Európe, na rozdiel od súčasnej situácie. Treba tu tiež vyzdvihnúť rôznorodosť prístavného sektora v Európe, ktorá sa týka aj riadenia sektora zo strany správnych orgánov členských štátov. V októbri 2008 k tejto otázke Komisia rovnako prijme usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci prístavom.

Čo sa týka úlohy prístavných orgánov, Komisia podrobne opisuje rozmanitosť v tomto sektore. Vysvetľuje, že európske prístavy sú riadené buď podnikmi, ktoré sú v plnom rozsahu v súkromnom vlastníctve, alebo verejnými podnikmi či subjektmi. Komisia však nemá záujem zasahovať do tohto sektora a zosúladiť tak rozdielne praktiky prístavov v oblasti manipulácie s nákladmi a technicko-námornými službami. Komisia pripomína ustanovenia zmluvy a podmienky týkajúce sa hospodárskej súťaže a vnútorného trhu, ktorými sa musia riadiť služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj pravidlá vnútorného trhu, najmä slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby.

V záujme väčšej transparentnosti v prístavnom sektore má Komisia v úmysle rozšíriť uplatňovanie smernice o transparentnosti (2006/111/ES) na všetky obchodné prístavy

bez výnimky. V súčasnosti sa táto smernica vzťahuje len na prístavy, ktorých ročné príjmy sú vyššie ako 40 miliónov EUR.

V oblasti prístavných koncesií Komisia zdôrazňuje, že tieto koncesie sa riadia pravidlami a zásadami zmluvy. V tejto súvislosti sa zmieňuje o judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, podľa ktorej koncesie podliehajú požiadavkám transparentnosti a konkurencieschopnosti pre udelenie koncesie, a rovnako na základe ktorej môžu byť vykonávané kontroly nestrannosti výberových konaní. Hospodárska súťaž v tejto oblasti má za cieľ stanoviť dĺžku koncesie tak, aby nedošlo k obmedzeniu otvorenej hospodárskej súťaže. Je však nevyhnutné znížiť riziko, ktoré na seba berie koncesionár a umožniť mu zabezpečiť primeranú návratnosť. Otázka obnovenia koncesií je veľmi dôležitá. Samozrejme, že hospodárska súťaž je dôležitá, avšak prístavné orgány si prirodzene želajú,

aby obnovovanie ukončených koncesií prebiehalo podľa zjednodušených administratívnych postupov.

Komisia by navyše chcela poskytnúť pomoc pri šírení osvedčených postupov, pokiaľ ide o transparentnosť v oblasti prístavných poplatkov, a pri zostavovaní zoznamu problémov, s ktorými sa stretávajú európske prístavy vo vzťahu k prístavom tretích krajín. Ako už bolo spomenuté, prístavy susedných krajín často nepodliehajú rovnakým pravidlám a požiadavkám, ktoré sa vzťahujú na európske prístavy, čo ich môže zvýhodňovať oproti európskym prístavom.

Piata časť sa zaoberá vzťahmi medzi prístavmi a mestami. Komisia pripomenula svoj návrh uskutočniť európsky námorný deň. Okrem toho chce Komisia navrhnúť, aby sa uskutočnil deň „otvorených dverí“ pre verejnosť, aby tak mala možnosť navštíviť prístavy a dozvedieť

sa niečo viac o ich úlohe v spoločnosti. Komisia preskúma finančné zdroje s cieľom prispieť k zlepšeniu integrácie prístavov v rámci miest, s ktorými sú tieto prístavy prepojené. Komisia tiež plánuje vypracovať hodnotenie vplyvu súčasných bezpečnostných opatrení a zosúladiť ich tak s prístupnosťou do prístavných zón.

Nakoniec v poslednej časti oznámenia Komisia otvára problematiku pracovných príležitostí v prístavoch. Plánuje podporiť zriadenie európskeho výboru pre sociálny dialóg v prístavnom sektore. Komisia tiež vypracuje vzájomne uznávaný rámec školení pre prístavných pracovníkov. V oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci Komisia pripomína súčasné pravidlá, ako aj predchádzajúce oznámenie týkajúce sa tejto oblasti. Bude dohliadať na monitorovanie existujúcich pravidiel a zber štatistických údajov o nehodovosti prostredníctvom Eurostatu.

Stanovisko spravodajcu – hlavné body

Spravodajca kladne hodnotí oznámenie Komisie. Návrh uznesenia Európskeho parlamentu zdôrazňuje predovšetkým význam tohto sektora pre Európu, ako aj jeho rôznorodosť.

Pokiaľ ide o zverejňovanie usmernení pre uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia v tomto sektore, správa jasne poukazuje na to, aký význam má spoločná perspektíva pre oblasť ochrany životného prostredia a rozvoj prístavov. Je nevyhnutné, aby sa z pozície zákonodarcu v otázke politiky ochrany životného prostredia brala do úvahy špecifickosť prístavného sektora.

Spojenie s vnútrozemím má pre prístavy a ich rozvoj značný význam. Prístav, ktorý má dobrú polohu, nemôže využiť svoj potenciál, ak neťaží z dobrého prepojenia s vnútrozemím. Navyše sa k námornej doprave musí pristupovať rovnakým spôsobom ako k iným druhom dopravy. Spravodajca preto vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér zabezpečila rovnaké podmienky pre tento sektor. Námorná doprava na krátku vzdialenosť v Európe nesmie byť v nevýhode a tovar, ktorý bol podrobený colnej kontrole v rámci Spoločenstva, by nemal byť podrobený opätovnej kontrole v Európe.

V oblasti technológií správa zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú nové technológie v tomto sektore. Nové technológie umožnia prístavom prekonať tlak, ktorý vyplýva z konkurenčného boja s tretími krajinami a z nedostatočného priestoru pre rozvoj, a tým zvýšiť ich efektivitu a ziskovosť. Hospodárska súťaž s prístavmi z tretích krajín je zdrojom obáv, keďže tieto prístavy nepodliehajú rovnakým pravidlám Spoločenstva, čo im umožňuje využívať miernejšie právne predpisy v oblasti štátnej pomoci alebo ochrany životného prostredia.

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

o európskej prístavnej politike
(2008/2007(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pierre Pribetich

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. podporuje odhodlanie Európskej komisie pomáhať európskym prístavom v ich snahách o modernizáciu v súlade s ochranou životného prostredia, pričom sa prednostne zameria na stimulovanie prostredníctvom hlavných usmernení a nebude sa snažiť o regulovanú harmonizáciu, ktorá by bola problematická vzhľadom na veľmi rôznorodé postupy európskych prístavov; dúfa, že tieto hlavné usmernenia poskytnú prístavom väčšiu právnu istotu, aby mohli uskutočňovať investície potrebné na zvládnutie očakávaného rozvoja námornej dopravy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzájomnú spoluprácu európskych prístavov; v tomto kontexte taktiež zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú prístavy z hľadiska regionálnej ekonomiky ich vnútrozemí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že harmonický rozvoj prístavov je kľúčovým prvkom integrovanej námornej politiky Únie;

2. zdôrazňuje potrebu rozvíjať európsku integrovanú politiku, ktorá posilní regionálnu konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť so zreteľom na sociálne, environmentálne, hospodárske a bezpečnostné aspekty na všetkých územných úrovniach vytváraním medziinštitucionálnych a medzirezortných partnerstiev a partnerstiev viacerých území;

3. trvá na tom, že je nevyhnutné, aby Komisia viedla zúčastnené strany a mestá k rozvíjaniu štruktúrovaného dialógu s cieľom zlepšiť obraz prístavov a dosiahnuť ich lepšie začlenenie do miest a mestského života; je teda potrebné zabezpečiť trvalú udržateľnosť prístavných činností; uvádza tiež, že previazanosť bývania a práce je priaznivým krokom v oblasti trvalej udržateľnosti (znižovanie dopravy) a životaschopnosti miest a ich okolitých oblastí;

4. upozorňuje na územný rozmer rozvoja európskych prístavov a najmä na potrebu cezhraničnej spolupráce a koordinácie medzi hraničiacimi prístavnými regiónmi; zdôrazňuje význam európskej susedskej politiky a regionálnej stratégie pre Stredozemné, Baltské a Čierne more; víta návrh Komisie zostaviť zoznam miest zúženého prieplavu medzi prístavmi Európskej únie a prístavmi štátov susediacich s Úniou;

5. pripomína, že hlavné prístavy Únie sú vo všeobecnosti dobre vybavené a výkonné, avšak pokiaľ ide o vybavenie a technológie, medzi prístavmi nových a starých členských štátov pretrvávajú významné rozdiely;

6. zastáva názor, že potrebné technologické zmeny, ktoré by stredne veľkým prístavom umožnili čeliť výzvam spojeným so zvýšeným objemom premávky, budú pre príslušné regióny predstavovať značné finančné následky; domnieva sa, že tieto regióny musia mať možnosť využívať európske štrukturálne fondy, a to najmä na financovanie nákupu technologických zariadení na pokročilej úrovni, na tvorbu pracovných miest v oblastiach inovačných činností a na obnovu mestských zón, ktoré sa uvoľňujú prenosom prístavných činností mimo miest;

7. zároveň vyzýva, aby sa využívali programy európskej územnej spolupráce v oblasti kohéznej politiky, ako aj programy spolupráce v oblasti susedskej politiky a rozširovania EÚ, a aby Komisia, členské štáty a orgány regionálnej správy čo najviac uplatňovali cezhraničnú stratégiu na využívanie existujúcich kapacít v rámci spolufinancovania prístavných infraštruktúr;

8. víta návrh Komisie, ktorého cieľom je stanoviť na úrovni Spoločenstva škálu spoločných požiadaviek týkajúcich sa odborného vzdelávania pracovníkov v prístavoch s cieľom zvýšiť ich mobilitu prostredníctvom vzájomného uznávania ich kvalifikácií a harmonického rozvoja prístavov;

9. vyzýva príslušné územné samosprávy, aby začali uplatňovať politiku dopravy silnejšieho multimodálneho charakteru, ktorá by umožnila rozvoj železničnej a vodnej dopravy paralelne s diaľnicami, ako aj efektívne prepojenie prístavov prístavných zón s transeurópskymi dopravnými sieťami a efektívnejšie prepojenie prístavov s vnútrozemím, a to najmä využívaním železníc a vnútrozemských vodných ciest, a okrem toho vyzýva Komisiu, aby v roku 2010 využila možnosť strednodobého preskúmania s cieľom uvoľniť viac prostriedkov umožňujúcich väčšie využívanie stredne veľkých prístavov prostredníctvom vykládky nákladu na jednu alebo viac prípojných tratí, aby bolo možné odbremeniť hlavné prístavy a ich periférie a priblížiť sa čo najviac ku konečnému príjemcovi; trvá preto na potrebe lepšej diverzifikácie miest vykládky s cieľom významne obmedziť cestnú dopravu a vyriešiť stále sa opakujúci problém s nárastom dopravných zápch v okolí prístavných oblastí; súčasne žiada, aby sa pri plánovaní rozvoja prístavov dôkladne posúdilo, či sú tieto miesta vykládky, ktoré sú menšie a sú bližšie ku konečnému príjemcovi, predsa len pripravené prijať väčší počet vykládok aj po stránke infraštruktúry a cestnej siete, aby sme neboli svedkami presúvania problému na iné prístavné oblasti;

10. zdôrazňuje, že v súlade s rámcovou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[1], je potrebné zapojiť prístavné a miestne orgány do tvorby plánov riadenia povodí riek, ako aj námorných prístavov v oblasti kvality vôd; upozorňuje na to, že je nevyhnutné, aby územné samosprávy podporovali úsilie zamerané na znižovanie emisií CO₂ produkovaných plavidlami a ostatnými prostriedkami pozemnej a leteckej dopravy, a to zavedením plánov riadenia kvality ovzdušia a v súlade s dohovorom Marpol a rámcovou smernicou Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia[2];

11. žiada vytvorenie siete Spoločenstva na výmenu osvedčených postupov medzi prístavmi Únie; vyzýva regionálne organizácie, do ktorých patria členské štáty Únie a tretích krajín, napríklad Organizáciu pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora, aby v záujme zjednodušovania regionálneho obchodu a znižovania nákladov prijímali vzájomne zlučiteľné postupy a praktiky;

12. chcel by rázne pripomenúť, že v rámci úvahy o Európe a jej námornej politike zohráva európsky rekreačný priemysel významnú úlohu v oblasti miestneho hospodárskeho rozvoja, keďže rekreačné prístavy sú na jednej strane výkladom smerom do vnútrozemia, silným turistickým nástrojom v zmysle objavovania prístavu a jeho okolia, ale na druhej strane aj významnou službou zásobovania malých obchodov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000, s. 1.
[2] Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Antonio De Blasio, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Gábor Harangozó, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernadette Bourzai, Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Madeleine Jouye de Grandmaison, Ramona Nicole Mănescu, Ljudmila Novak, Mirosław Mariusz Piotrowski, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Manfred Weber

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Gauzès, Jacques Toubon

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia