Postup : 2008/2031(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0309/2008

Predkladané texty :

A6-0309/2008

Rozpravy :

PV 03/09/2008 - 14
CRE 03/09/2008 - 14

Hlasovanie :

PV 04/09/2008 - 7.4
CRE 04/09/2008 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0405

SPRÁVA     
PDF 216kWORD 211k
15.7.2008
PE 405.920v03-00 A6-0309/2008

o hodnotení sankcií EÚ v rámci opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv

(2008/2031(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Hélène Flautre

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení sankcií EÚ ako súčasti opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv

(2008/2031(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–   so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly,

   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a k nemu pripojené dva opčné protokoly,

–   so zreteľom na Chartu OSN a konkrétne na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–   so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu,

–   so zreteľom na helsinský Záverečný akt,

–   so zreteľom na články 3, 6, 11, 13, 19, 21, 29 a 39 Zmluvy o Európskej únii a články 60, 133, 296, 297, 301 a 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv vo svete,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce diskusie a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o začlenení rešpektovania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (KOM(1995)0216)(2),

–   so zreteľom na medzinárodné záväzky Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov, a to vrátane záväzkov, ktoré obsahujú dohody WTO,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou)(3), osobitne na jej články 8, 9, 33, 96 a 98, a na revíziu tejto dohody(4),

–   so zreteľom na dokument nazvaný Vytvorenie sekcie Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions)) z 22. januára 2004(5),

–   so zreteľom na dokument nazvaný Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zo 7. júna 2004(6),

–   so zreteľom na Usmernenia Európskej únie o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, naposledy revidované 2. decembra 2005(7),

–   so zreteľom na dokument nazvaný Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 9. júla 2007(8),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu 96/697/SZBP týkajúcu sa Kuby(9), prijatú 2. decembra 1996,

–   so zreteľom na spoločné pozície Rady 2001/930/SZBP o boji s terorizmom(10) a 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom(11), obe z 27. decembra 2001, a nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu(12),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2002/402/SZBP o obmedzujúcich opatreniach proti Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie Al-Qajda a Taliban a ďalším jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené(13), a nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom(14), obe z 27. mája 2002,

–   so zreteľom na Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri presadzovaní ľudských práv a demokratizácii v tretích krajinách (KOM(2001)0252)(16),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(17),

–   so zreteľom na všetky dohody uzavreté medzi Európskou úniou a tretími krajinami a na doložky o ľudských právach, ktoré tieto dohody obsahujú,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 1982 o význame hospodárskych sankcií, najmä obchodného embarga a bojkotov, a ich účinkoch na vzťahy Európskeho hospodárskeho spoločenstva s tretími krajinami(18),

–   so zreteľom na uznesenie o vplyve sankcií a najmä embárg na obyvateľstvo krajín, na ktoré boli tieto opatrenia uvalené(19), prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. novembra 2001 v Bruseli (Belgicko),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv(20),

–   so zreteľom na rezolúciu 1597 (2008) a odporúčanie 1824 (2008) o Čiernych zoznamoch Bezpečnostnej rady OSN a Európskej únie prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007(21), ktorá by mala nadobudnúť platnosť 1. januára 2009,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0309/2008),

A.  keďže článok 11 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii vymedzuje rešpektovanie ľudských práv ako jeden z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a keďže nový článok 21 Zmluvy o EÚ, v znení podľa článku 1 bodu 24 Lisabonskej zmluvy, stanovuje, že „činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“,

B.   keďže pri sledovaní konkrétnych cieľov SZBP vymedzených v článku 11 Zmluvy o Európskej únii, medzi ktoré patria, nie však výhradne, presadzovanie rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných,

C.  keďže dokument Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) z roku 2004 je prvým pragmatickým dokumentom, ktorý vymedzuje rámec ukladania sankcií zo strany EÚ; hoci EÚ tieto opatrenia uplatňuje v praxi už od začiatku 80. rokov 20. storočia a predovšetkým po nadobudnutí platnosti Zmluvy o EÚ v roku 1993; keďže tento dokument formálne ustanovuje sankcie ako nástroj SZBP a v dôsledku toho je východiskom európskej politiky v oblasti sankcií,

D.  keďže táto politika sankcií je v zásade založená na týchto piatich cieľoch v rámci SZBP: chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť Únie v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; posilniť bezpečnosť únie vo všetkých smeroch; zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN a helsinského Záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc; podporovať medzinárodnú spoluprácu; rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd,

E.   keďže sa stupňuje medzinárodná zhoda, pokiaľ ide o to, že každé závažné a úmyselné poškodenie životného prostredia ohrozuje mier a medzinárodnú bezpečnosť a je porušením ľudských práv,

F.   keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, a súčasne ukladá autonómne sankcie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať pre chýbajúcu dohodu medzi svojimi členmi; pričom zdôrazňuje v tejto súvislosti povinnosť OSN i EÚ ukladať sankcie v súlade s medzinárodným právom,

G.  keďže politika sankcií EÚ preto zahŕňa sankcie Bezpečnostnej rady OSN, ale jej rozsah a ciele sú širšie než rozsah a ciele politiky Bezpečnostnej rady OSN (medzinárodný mier a bezpečnosť),

H.  keďže sankcie sú jedným z nástrojov, ktoré EÚ môže použiť na vykonávanie svojej politiky v oblasti ľudských práv; pričom pripomína, že použitie sankcií musí byť v súlade s celkovou stratégiou Únie v príslušnej oblasti a musí tvoriť až posledný pokus v zozname priorít na dosiahnutie konkrétnych cieľov SZBP; keďže účinnosť sankcií závisí od ich súčasného použitia vo všetkých členských štátoch,

I.    keďže právo Spoločenstva ani medzinárodné právo neobsahuje právne vymedzenie pojmu sankcia, čoho výsledkom sú rozsiahle rozhovory v rámci medzinárodnej právnej doktríny, pričom existujúce rozdiely v názoroch zatiaľ neboli uspokojivo objasnené; keďže sa v rámci SZBP sankcie a reštriktívne opatrenia vo väčšine prípadov považujú za opatrenia prerušujúce alebo znižujúce, úplne či sčasti, diplomatické alebo hospodárske vzťahy s možnosťou obmedzenia komunikácie s jednou či viacerými tretími krajinami, ktorých cieľom je spôsobiť zmenu v istých aktivitách či politikách, ako je porušovanie medzinárodného práva či ľudských práv, alebo politikách vlád tretích krajín, neštátnych subjektov alebo fyzických či právnických osôb, ktoré nerešpektujú právny štát alebo demokratické zásady,

J.    keďže medzi druhy reštriktívnych opatrení patria rôzne opatrenia ako zbrojné embargá, obchodné sankcie, finančné/hospodárske sankcie, zmrazenie aktív, zákazy preletov, obmedzenia pri vstupe, diplomatické sankcie, bojkoty športových a kultúrnych podujatí a pozastavenie spolupráce s tretími krajinami,

K.  keďže v súlade s bežnými postupmi EÚ sa ani v tomto uznesení nerozlišujú pojmy „sankcie“ a „reštriktívne opatrenia“; keďže toto uznesenie preberá vymedzenie vhodných opatrení uvedené v článku 96 dohody z Cotonou(22),

L.   keďže sankcie EÚ ako také vychádzajú z rôznych právnych základov podľa presnej povahy reštriktívnych opatrení a podľa právnej povahy vzťahov s príslušnou treťou krajinou, ako aj z daných odvetví a cieľov; keďže tieto faktory určujú jednak postup prijímania sankcií – ktorý si často, ale nie vždy, vyžaduje spoločnú pozíciu SZBP a teda jednomyseľnosť v Rade – a jednak legislatívny postup, ktorý treba sledovať, aby boli sankcie právne záväzné a vynútiteľné, pričom spoločný postup je uvedený v článku 301 Zmluvy o ES,

M.  keďže zákazy víz a zbrojné embargá sa stali najčastejšie ukladanými sankciami SZBP a sú jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ; keďže tieto dva druhy opatrení sú jediné, ktoré uplatňujú priamo členské štáty, pretože si nevyžadujú osobitné právne predpisy o sankciách podľa Zmluvy o ES; keďže finančné sankcie (zmrazenie aktív) a obchodné sankcie si naopak vyžadujú prijatie osobitných právnych predpisov o sankciách,

N.  keďže podľa vyššie uvedených základných zásad týkajúcich sa použitia reštriktívnych opatrení (sankcií) a príslušných pokynov môžu byť cielené sankcie účinnejšie a tým aj žiadanejšie ako všeobecnejšie sankcie, pretože po prvé zabraňujú negatívnym účinkom na väčšiu časť obyvateľstva a po druhé majú vplyv priamo na zodpovedné osoby, a je teda pravdepodobnejšie, že takéto sankcie vyvolajú zmeny politiky, ktorú tieto osoby uplatňujú,

O.  keďže uznáva, že existujú opatrenia, ktoré, hoci ich prijíma Rada v záveroch predsedníctva, nie sú označované ako sankcie a súčasne sa líšia od ostatných reštriktívnych opatrení uvedených ako nástroj SZBP,

P.   keďže hospodárske vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi často upravujú odvetvové dvojstranné či viacstranné dohody, ktoré EÚ musí pri uplatňovaní sankcií rešpektovať; keďže EÚ by preto v prípade potreby mala pozastaviť či vypovedať príslušnú dohodu pred uplatnením hospodárskych sankcií, ktoré nie sú zlučiteľné s právami poskytnutými predmetnej tretej krajine existujúcou dohodou,

Q.  keďže vzťahy medzi EÚ a tretím štátom sa často riadia dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami, ktoré umožňujú jednej zo strán prijať vhodné opatrenia v prípadoch porušenia zásadného prvku dohody, konkrétne rešpektovania ľudských práv, medzinárodného práva, demokratických zásad a právneho štátu (doložka o ľudských právach), druhou stranou, čoho najvýznamnejším príkladom je dohoda z Cotonou,

R.   keďže zavedenie a uplatňovanie reštriktívnych opatrení musí byť v súlade s ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom vrátane riadneho procesu a práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj proporcionality, a musí umožňovať primerané výnimky, ktoré zohľadnia základné ľudské potreby sankcionovaných osôb, ako je prístup k základnému vzdelaniu, pitnej vode a základnej zdravotnej starostlivosti vrátane základných liekov; keďže politika v oblasti sankcií musí v plnej miere zohľadňovať normy stanovené Ženevským dohovorom, Dohovorom o právach dieťaťa a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj rezolúcie OSN týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva a detí v ozbrojených konfliktoch,

S.   keďže je dôveryhodnosť EÚ a jej jednotlivých členských štátov ohrozená, keď sa sankcie EÚ zdanlivo alebo naozaj porušujú, a keďže bol pán Robert Mugabe pozvaný na samit EÚ – Afrika v dňoch 8. – 9. decembra 2007 v Lisabone napriek tomu, že mal formálne zakázaný vstup na všetky územia členských štátov EÚ na základe spoločnej pozície Rady 2004/161/SZBP z 19. februára 2004 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe(23), ktorá bola najnovšie rozšírená spoločnou pozíciou Rady 2008/135/SZBP z 18. februára 2008(24),

Všeobecné úvahy o vytvorení účinnej politiky sankcií EÚ

1.   ľutuje skutočnosť, že sa dosiaľ nevykonalo žiadne vyhodnotenie či štúdia o vplyve politiky sankcií EÚ a že je preto veľmi ťažké merať jej výsledky a účinnosť v praxi a vyvodzovať z toho závery; vyzýva Radu a Komisiu, aby k tomuto hodnoteniu pristúpili; v tejto súvislosti poukazuje na to, že základným kritériom v tomto vyhodnotení musí byť dosiahnutie trvalých výsledkov; domnieva sa však, že politika sankcií uplatnená voči Južnej Afrike sa ukázala ako účinná v boji za ukončenie apartheidu;

2.   domnieva sa, že rozdiely medzi právnymi základmi na realizáciu politiky sankcií EÚ, ktoré zahŕňajú rôzne úrovne rozhodovania, realizácie a kontroly, sú prekážkou transparentnosti a jednotnosti európskej politiky sankcií a v dôsledku toho aj jej dôveryhodnosti;

3.   domnieva sa, že účinnosť sankcií predpokladá, že ich zavedenie bude vnímané ako legitímne európskou i medzinárodnou verejnosťou, ako aj verejnosťou krajín, v ktorých sa očakávajú zmeny; zdôrazňuje, že konzultácia s Európskym parlamentom v rámci rozhodovacieho procesu túto legitimitu posilňuje;

4.   berie tiež na vedomie, že sankcie môžu mať aj symbolickú funkciu, keď vyjadrujú morálne odsúdenie zo strany EÚ a prispievajú tým k posilneniu viditeľnosti a dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ; varuje však pred kladením príliš veľkého dôrazu na myšlienku sankcií ako symbolických opatrení, ktorá by mohla znamenať ich úplné znehodnotenie;

5.   domnieva sa, že s uplatnením sankcií by sa malo počítať aj v prípade konania orgánov, ktoré závažným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a ľudské práva, ako aj vtedy, keď boli vyčerpané všetky zmluvné a/alebo diplomatické možnosti alebo došlo v dôsledku počínania tretej strany k uviaznutiu na mŕtvom bode;

6.   zastáva názor, že každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia je hrozbou pre bezpečnosť, ako aj závažným porušením ľudských práv; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia začlenili medzi dôvody, ktoré môžu viesť k prijatiu sankcií;

7.   uznáva, že celkovo sa sankčné nástroje EÚ obvykle používajú pružne a v súlade s potrebami konkrétneho prípadu; ľutuje však, že EÚ často používa svoju politiku sankcií nejednotne a k rôznym tretím krajinám sa správa rozdielne, hoci ich konanie v oblasti ľudských práv a demokracie je podobné, a vyvoláva tak kritiku za používanie tzv. dvojitého metra;

8.   v tejto súvislosti sa domnieva, že uplatňovanie a hodnotenie sankcií Európskej únie za porušovanie ľudských práv musí v zásade prevažovať nad prípadnou ujmou voči obchodným záujmom Európskej únie a jej občanov, ktorú by mohlo spôsobiť ich uplatňovanie;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielne názory v rámci EÚ na politiku, ktorá sa má uplatňovať voči niektorým krajinám, napríklad voči Kube, alebo neochota členských krajín postaviť sa proti významným obchodným partnerom, ako je Rusko, viedli k tomu, že Únia prijala v záveroch predsedníctva iba „neformálne sankcie“, čoho dôsledkom je nerovnomerné a nejednotné uplatňovanie sankcií Únie ; uznáva však, že opatrenia obsiahnuté v záveroch Rady, napríklad odloženie podpísania zmlúv s niektorými krajinami, ako je Srbsko, môžu predstavovať užitočný nástroj na vyvíjanie nátlaku na tretie krajiny v záujme ich plnej spolupráce s medzinárodnými inštitúciami;

10. pripomína, že spoločná pozícia, ktorá bola prijatá v roku 1996 v súvislosti s Kubou a ktorá bola potom pravidelne obnovovaná, je prejavom plánu v prospech mierového prechodu k demokracii, zostáva v plnej miere platná a európske inštitúcie voči nej nevzniesli žiadne výhrady; ľutuje, že v oblasti ľudských práv doposiaľ nenastalo žiadne výrazné zlepšenie; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube za predpokladu, že budú neodkladne a bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni, bude zabezpečený prístup do väzníc a bude ratifikovaný a uplatňovaný Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; berie na vedomie, že Rada v priebehu jedného roka rozhodne o tom, či bude pokračovať v politickom dialógu s Kubou na základe toho, či nastane výrazné zlepšenie v oblasti ľudských práv; pripomína, že pozícia Rady je záväzná pre inštitúcie Európskej únie tak v prípade dialógu s kubánskymi orgánmi, ako aj v prípade dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; opakuje svoju pozíciu v súvislosti s laureátmi Sacharovovej ceny, Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou Damas de Blanco (Ženy v bielom);

11. domnieva sa, že argument „neúčinnosti“ sankcií nemožno používať v prospech ich odstránenia, ale namiesto toho by sa mal použiť na zmenu zamerania a prehodnotenie samotnej sankcie; okrem toho zastáva názor, že pokračovanie či ukončenie uplatňovania sankcií by malo závisieť výhradne od toho, či boli dosiahnuté ich ciele, pričom povaha sankcií sa môže posilniť či pozmeniť na základe ich hodnotenia; domnieva sa, že na tento účel by sa pre sankcie mali vždy stanoviť jasné referenčné kritériá;

12. domnieva sa, že účinnosť sankcií by sa mala analyzovať na niekoľkých úrovniach, a to na úrovni vlastnej účinnosti sankčných opatrení, teda ich schopnosti vplývať na súkromné či pracovné činnosti dotknutých osôb ako členov sankcionovaného režimu, alebo na jeho fungovanie, ako aj na úrovni ich politickej účinnosti, teda ich schopnosti vyvolať zastavenie alebo zmenu aktivít či politík, ktoré viedli k ich prijatiu;

13. verí, že účinnosť sankcií závisí od schopnosti Európskej únie zachovať tieto sankcie počas celého obdobia, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad používaním ustanovení, ako sú doložky o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) obsahujúce automatické odstránenie sankcií;

14. stavia sa v každom prípade proti používaniu všeobecných, nediferencovaných sankcií voči nejakej krajine, keďže tento prístup v skutočnosti vedie k úplnej izolácii obyvateľstva; domnieva sa, že bez koordinácie s inými politickými nástrojmi môžu hospodárske sankcie len ťažko uspieť pri uľahčovaní politickej reformy v sankcionovanom režime; zdôrazňuje preto, že akékoľvek uvalenie sankcií na štátne orgány by mala sprevádzať systematická podpora občianskej spoločnosti v predmetnej krajine;

Sankcie ako súčasť celkovej stratégie v oblasti ľudských práv

15. poukazuje na to, že väčšina sankcií EÚ sa ukladá na základe obáv o bezpečnosť; zdôrazňuje však, že porušovanie ľudských práv by malo byť dostatočným dôvodom na uplatnenie sankcií, keďže takisto predstavuje ohrozenie bezpečnosti a stability;

16. poukazuje na to, že hlavným účelom sankcií je nastoliť zmenu politiky či činností v súlade s cieľmi spoločnej pozície SZBP alebo závermi prijatými Radou alebo v súlade medzinárodným rozhodnutím, z ktorého sankcie vychádzajú;

17. trvá na tom, že Rada sa prijatím vyššie uvedeného dokumentu Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zaviazala k používaniu sankcií ako súčasti komplexného a integrovaného politického prístupu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prístup súbežne zahŕňa politický dialóg, stimuly a podmienenosť, a mohol by dokonca ako krajné riešenie zahŕňať použitie donucovacích opatrení, ako sú vymedzené v týchto základných zásadách; domnieva sa, že ako nástroje takéhoto komplexného a integrovaného politického prístupu by sa mali používať doložky o ľudských právach a demokracii, systém všeobecných preferencií a rozvojová pomoc;

18. zdôrazňuje, že uplatňovanie doložky o ľudských právach nemožno považovať za úplne autonómnu či jednostrannú sankciu EÚ, keďže vyplýva priamo z dvojstrannej či viacstrannej dohody, ktorá zakladá recipročný záväzok dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že vhodné opatrenia prijaté v súlade s touto doložkou sa týkajú výhradne realizácie príslušnej dohody v tom zmysle, že poskytujú každej strane právny základ na pozastavenie či anulovanie dohody; domnieva sa preto, že uplatňovanie doložiek o ľudských právach a autonómne či jednostranné sankcie sa nevyhnutne dopĺňajú;

19. víta preto systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach a trvá na začleňovaní konkrétnych vykonávacích mechanizmov do všetkých nových dvojstranných dohôd podpisovaných s tretími krajinami vrátane dohôd pre konkrétne odvetvia; v tejto súvislosti pripomína dôležitosť odporúčaní vydávaných v záujme účinnejšej a systematickejšej realizácie tejto doložky, t. j. vypracovanie cieľov a referenčných kritérií a pravidelné hodnotenie; opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi dotknutými stranami vrátane Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti a aby sa pritom podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia bilaterálnej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; podporuje procedurálny model reakcie v prípade závažného porušovania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, ktorý bol ustanovený v rámci Dohody z Cotonou; je presvedčený o tom, že systém intenzívneho politického dialógu (článok 8 Dohody z Cotonou) a konzultácií (článok 96 Dohody z Cotonou) pred prijatím príslušných opatrení a po ňom sa v niekoľkých prípadoch osvedčil ako úspešný nástroj na zlepšenie situácie na danom mieste;

20. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vládam krajín, v ktorých sa podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva hrubo porušujú ľudské práva, nenavrhovali dohody o voľnom obchode a/alebo asociačné dohody, aj keby obsahovali doložky o ľudských právach;

21. domnieva sa, že neprijatie vhodných reštriktívnych opatrení v prípade situácie, ktorá sa vyznačuje sústavnými porušovaniami ľudských práv, závažne ohrozuje stratégiu Únie v oblasti ľudských práv, jej politiku sankcií a jej dôveryhodnosť;

22. domnieva sa, že politika sankcií bude omnoho účinnejšia, keď bude začlenená do ucelenej stratégie v oblasti ľudských práv; opakuje svoju žiadosť adresovanú Rade a Komisii, aby v rámci každého strategického dokumentu pre jednotlivé krajiny a v ďalších dokumentoch podobnej povahy vypracovali konkrétnu stratégiu týkajúcu sa ľudských práv a situácie v oblasti demokracie;

23. domnieva sa, že v prípade uvalenia sankcií by dialóg a konzultácie o ľudských právach mali nevyhnutne a systematicky zahŕňať diskusie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a referenčných kritérií stanovených v čase zavedenia reštriktívnych opatrení; zároveň sa domnieva, že ciele dosiahnuté v rámci dialógu a konzultácií o ľudských právach by v žiadnom prípade nemali nahrádzať realizáciu cieľov sankcií;

Koordinované kroky medzinárodného spoločenstva

24. zastáva názor, že koordinované kroky medzinárodného spoločenstva majú väčší vplyv než nesúrodé a nevyvážené kroky štátov či regionálnych celkov; víta preto skutočnosť, že politika sankcií EÚ by mala aj naďalej vychádzať z uprednostňovania režimu OSN;

25. vyzýva Radu, aby v prípade neexistencie sankcií Bezpečnostnej rady OSN spolupracovala so štátmi uvaľujúcimi sankcie, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom vymieňať si informácie, usilovať sa o vytvorenie spoločného zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, zákazy cestovania a ďalšie opatrenia, koordinovať postup na medzinárodnej úrovni, ktorý má zabrániť vyhýbaniu sa sankciám, a maximalizovať účinnosť a uplatňovanie sankcií EÚ a iných sankcií v súlade s medzinárodným právom;

26. domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o spoluprácu s ďalšími regionálnymi organizáciami, ako sú napríklad Africká únia a ASEAN, s cieľom podporovať ľudské práva a zabezpečiť koordináciu postupu pri sankciách;

27. vyzýva EÚ, aby systematicky rozvíjala dialóg s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu v otázke reštriktívnych opatrení, najmä na regionálnej úrovni;; pripomína, že – ako sa ukázalo v prípade Barmy/Mjanmarska – sankcie často neprinášajú požadovanú zmenu politiky alebo činnosti, ak je medzinárodné spoločenstvo rozdelené a hlavné subjekty nie sú zapojené do uplatňovania týchto sankcií;

28. žiada Radu a Komisiu, aby do programu politických dialógov s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, systematicky začleňovali otázku ich úlohy a vplyvu na sankcionovaný režim alebo neštátne subjekty, či už ide o jednotlivcov, organizácie, alebo podniky;

29. domnieva sa, že perspektíva podpísania dohody o voľnom obchode s regiónmi, v ktorom sa sankcionovaná krajina nachádza, by sa mala používať ako „návnada“ a prostriedok nátlaku a že takáto dohoda by v žiadnom prípade nemala zahŕňať krajinu, voči ktorej sa uplatňujú sankcie;

Stanovenie jasných rozhodovacích procesov, cieľov, referenčných kritérií a revíznych mechanizmov

30. zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy každej konkrétnej situácie pred prijatím sankcií, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv rôznych sankcií a aby sa určilo, ktoré sankcie sú vzhľadom na všetky príslušné faktory a porovnateľné skúsenosti najúčinnejšie; domnieva sa, že takáto predbežná analýza je ešte viac odôvodnená tým, že po začatí procesu sankcií je ťažké tento proces vrátiť späť bez toho, aby bola narušená dôveryhodnosť EÚ a prejav podpory zo strany EÚ voči obyvateľstvu príslušnej tretej krajiny, a to pri zohľadnení skutočnosti, že orgány tejto krajiny môžu rozhodnutie EÚ využiť na svoje ciele; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné praktiky, podľa ktorých sa o vhodnosti, charaktere a účinnosti navrhovaných sankcií vedie rozprava v Rade na základe hodnotenia zo strany vedúcich misie v danej krajine, a požaduje začlenenie správy nezávislého odborníka do takéhoto hodnotenia;

31. zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa nemala použiť na odloženie prijatia sankcií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dvojfázový postup na uvalenie sankcií v rámci SZBP poskytuje priestor pre naliehavú politickú reakciu, spočiatku prostredníctvom prijatia spoločnej pozície vypracovanej po dôkladnejšej analýze nariadenia, ktorá presne stanoví charakter a rozsah sankcií;

32. požaduje, aby sa do právnych nástrojov systematicky začleňovali jasné a konkrétne referenčné kritériá ako podmienky zrušenia sankcií; trvá najmä na tom, aby sa referenčné kritériá určovali na základe nezávislého odborného posúdenia a aby sa tieto kritériá neskôr nemenili podľa politických zmien v Rade;

33. vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príkladný proces revízie sankcií, ktorý by mal zahŕňať najmä systematické začleňovanie doložky o revízii obsahujúcej prehodnotenie režimu sankcií na základe stanovených referenčných kritérií a hodnotenie toho, či boli splnené ciele; trvá na tom, že vyhlásenia o zámere či vôli zaviesť postupy, ktoré povedú k pozitívnym výsledkom, majú byť vítané, zdôrazňuje však, že v žiadnom prípade nemôžu pri vyhodnocovaní sankcií nahradiť dosiahnutie hmatateľného a skutočného pokroku v plnení referenčných kritérií;

34. domnieva sa, že zbrojné embargo uvalené na Čínu je príkladom jednotnosti a súdržnosti EÚ, keďže toto embargo bolo pôvodne uvalené po masakre na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v roku 1989, pričom EÚ dodnes nedostala žiadne vysvetlenie tejto masakry, a že preto nie je dôvod toto embargo zrušiť;

35. vyzýva sekciu Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions), aby v plnej miere splnila svoj mandát; trvá najmä na potrebe pred prijatím sankcií realizovať výskum a po ich prijatí pravidelne poskytovať aktualizované informácie o vývoji a pripraviť osvedčené postupy týkajúce sa realizácie a uplatňovania reštriktívnych opatrení;

36. uznáva, že štáty aj medzinárodné a regionálne organizácie by sa mali zodpovedať za také konanie v rámci uplatňovania sankcií, ktoré je porušením medzinárodného práva, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu súdneho mechanizmu s cieľom zaručiť súlad sankcií s medzinárodným a humanitárnym právom;

37. žiada, aby bol Parlament zapojený do všetkých štádií procesu uvaľovania sankcií: rozhodovací proces vedúci k sankciám, výber najvhodnejších sankcií v danej situácii, ako aj vymedzovanie referenčných kritérií a hodnotenie ich uplatňovania v rámci revízneho mechanizmu a zrušenie sankcie;

Cielené sankcie ako účinnejší nástroj?

38. vyjadruje ľútosť nad tým, že pre chýbajúce hodnotenie nie je možné zistiť účinnosť cielených opatrení; uznáva však silný humanitárny záujem EÚ, ktorý viedol k upusteniu od všeobecných hospodárskych sankcií, ako sa v minulosti stalo v prípade Iraku, a k uvaľovaniu cielenejších, tzv. inteligentných sankcií, zameraných na dosiahnutie maximálneho vplyvu na tých, ktorých správanie majú tieto sankcie ovplyvniť, pričom sa minimalizujú negatívne humanitárne účinky alebo dôsledky vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú ich cieľom, a vo vzťahu k susedným krajinám;

39. domnieva sa, že ak sú hospodárske sankcie použité izolovane od ostatných politických nástrojov, je veľmi málo pravdepodobné, že donútia sankcionovaný režim, aby prijal významné politické zmeny; zdôrazňuje navyše, že rozsiahle hospodárske obmedzenia môžu viesť k veľmi vysokým hospodárskym a humanitárnym nákladom, a preto opätovne požaduje starostlivejšie vypracované a lepšie cielené hospodárske sankcie, ktoré by boli navrhnuté tak, aby mali vplyv v prvom rade na kľúčových vedúcich predstaviteľov sankcionovaných režimov a na tých, ktorí porušujú ľudské práva;

40. zdôrazňuje, že všetky ekonomické sankcie by sa mali najprv a predovšetkým zamerať na odvetvia, ktoré nemajú príliš vysokú koncentráciu zamestnanosti a majú obmedzený význam pre malé a stredné podniky, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj a pri prerozdeľovaní príjmov;

41. podporuje využívanie cielených finančných sankcií proti kľúčovým vedúcim predstaviteľom príslušných režimov a ich najbližším rodinným príslušníkom, ktoré majú vplyv priamo na príjem sankcionovaných osôb; zdôrazňuje, že spolu s týmito sankciami je potrebné uplatňovať vhodné opatrenia voči hospodárskym subjektom EÚ, ktoré spolupracujú s takýmito osobami; zdôrazňuje, že cielené sankcie uvalené na určitý druh tovaru, ktoré sa zameriavajú na konkrétny alebo hlavný zdroj príjmu režimu, predstavujú riziko rozsiahlejších dôsledkov na obyvateľstvo bez rozdielu a môžu napomôcť rozvoj tzv. čiernej ekonomiky;

42. domnieva sa, že hospodárske a finančné sankcie, aj keď sú cielené, sa musia vzťahovať na všetky fyzické aj právnické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť v EÚ vrátane občanov tretích krajín, ako aj na európskych občanov alebo právnické osoby registrované alebo zriadené v súlade s právnymi predpismi členského štátu EÚ, ktorý vykonáva obchodnú činnosť mimo územia EÚ;

43. žiada obmedzené uplatňovanie tzv. mimoriadnych výnimiek zo zmrazenia aktív; žiada však zavedenie tzv. humanitárnych výnimiek, ako napr. systému na umožnenie prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti; vyzýva na vytvorenie špecifického postupu uplatňovania námietok v prípade, že členský štát si želá udeliť výnimku zo zmrazenia aktív, keďže neexistencia takéhoto postupu ohrozuje účinnosť reštriktívneho opatrenia vzhľadom na to, že členské štáty musia vopred informovať o takejto výnimke len Komisiu;

44. žiada prijatie krokov zameraných na zlepšenie uplatňovania cielených finančných sankcií EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia v praxi úplne zabránia určeným osobám a subjektom v tom, aby mali prístup ku všetkým finančným službám v rámci jurisdikcie EÚ vrátane služieb realizovaných clearingovými bankami EÚ alebo aby mohli inak využívať finančné služby v rámci jurisdikcie EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri distribúcii zoznamov sankcií v rámci EÚ a v rámci členských štátov všetkým osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené treťou smernicou o praní špinavých peňazí(25); navrhuje, aby každý členský štát určil jednu inštitúciu zodpovednú za šírenie týchto informácií;

45. žiada posilnenú spoluprácu Rady a Komisie s vedením a akcionármi združenia SWIFT v Európe s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pri zmrazovaní účtov na čiernej listine a obmedzovaní peňažných pohybov na týchto účtoch;

46. vyzýva Radu a Komisiu, aby vyšetrili možnosti a spôsoby konštruktívneho využitia zmrazených príjmov sankcionovaných orgánov, a to napríklad ich pridelením na rozvojové účely;

47. konštatuje, že zbrojné embargá sú formou sankcie, ktorá je určená na zastavenie toku zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktu alebo do rúk režimov, ktoré ich pravdepodobne môžu použiť na vnútornú represiu alebo agresiu voči cudzej krajine, ako je to vymedzené v kódexe správania pri vývoze zbraní;

48. žiada koordinovanú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti vykonávania zbrojných embárg EÚ, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty;

49. žiada členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, ktorá umožní, aby sa súčasný kódex správania pri vývoze zbraní stal právne záväzným;

50. naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej pracovali na zlepšení monitorovacích a donucovacích schopností OSN, a podporuje názor, že je potrebné ustanoviť stály tím OSN na vyhodnocovanie obchodu s konfliktnými komoditami a významu sankcií vo vzťahu k nim;

51. pripomína, že obmedzenie prístupu (cestovné zákazy, zákazy víz) je jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ a zahŕňa zákaz účasti na oficiálnych schôdzach EÚ, ako aj cestovania do EÚ zo súkromných dôvodov, pre osoby či neštátne subjekty zaradené na čiernu listinu;

52. konštatuje s obavou, že dodržiavanie zákazu víz, ktorý vydala EÚ, nie je zo strany členských štátov optimálne; vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní cestovných obmedzení a príslušných ustanovení o výnimkách zaujali koordinovaný prístup;

Rešpektovanie ľudských práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu

53. zohľadňuje skutočnosť, že tak autonómne protiteroristické sankcie EÚ, ako aj vykonávanie protiteroristických sankcií Bezpečnostnej rady zo strany EÚ, sú predmetom niekoľkých sporov na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore;

54. pripomína povinnosť členských štátov EÚ pripravovať sankcie v súlade s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého sa od Únie vyžaduje, aby rešpektovala základné práva v tom zmysle, ako ich garantuje Európsky dohovor o ľudských právach a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty; zdôrazňuje, že súčasné postupy zaraďovania na čiernu listinu na úrovni EÚ i OSN sú z pohľadu právnej istoty a právnych opravných prostriedkov nedostatočné;

55. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili súčasný postup zaraďovania na čiernu listinu a vyraďovania z nej, a to s cieľom rešpektovať procesné a hmotné ľudské práva občanov EÚ, najmä právo na život, slobodu a bezpečnosť osoby; rovnako žiada členské štáty EÚ, aby presadzovali takúto revíziu v rámci mechanizmov OSN s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu;

56. domnieva sa, že článok 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou, by bol pre Európsky parlament príležitosťou napraviť nedostatky súčasnej praxe, a podporuje všetky prebiehajúce parlamentné činnosti, ktoré majú byť zaradené do legislatívneho programu na rok 2009;

57. vyslovuje ľútosť nad tým, že žiadny zo súdnych orgánov nemá možnosť vyhodnocovať vhodnosť zaradenia na čiernu listinu, keďže dôkazy vedúce k zaradeniu na čiernu listinu sú založené predovšetkým na informáciách tajných služieb, ktorých činnosť je ipso facto tajná; domnieva sa však, že toto zásadné utajenie by sa nemalo premeniť na beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ, aby zaistili účinnú parlamentnú kontrolu práce tajných služieb; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zapojiť Európsky parlament do práce, ktorú už vykonala Konferencie kontrolných výborov pre orgány spravodajských služby členských štátov;

58. opakuje však, že systém protiteroristických zoznamov je za predpokladu, že rešpektuje najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, účinným nástrojom a jedným z pilierov protiteroristickej politiky Európskej únie;

59. zdôrazňuje, že terorizmus predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a slobodu, a preto naliehavo žiada Radu, aby zrevidovala a zaktualizovala zoznam teroristických organizácií a zohľadnila pritom ich činnosť na všetkých kontinentoch;

Kombinovaná politika sankcií

60. konštatuje, že EÚ vždy podporovala pozitívny prístup pri uplatňovaní sankcií s cieľom vyvolať zmenu; preto zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť integrované globálne kroky prostredníctvom odstupňovanej stratégie nátlaku a motivácií;

61. domnieva sa, že stratégia otvorenosti a politika sankcií sa navzájom nevylučujú; preto zastáva názor, že politika sankcií EÚ by mohla pomôcť zvýšiť rešpekt voči ľudským právam v sankcionovanej krajine, ak bude zrevidovaná s jasným cieľom zaviesť politiku pozitívnych opatrení; v tejto súvislosti berie na vedomie cyklus sankcií uvalených na Uzbekistan od novembra 2007 do apríla 2008: zatiaľ čo platnosť sankcií uvalených za nesplnenie pôvodných kritérií týkajúcich sa vyšetrovania masakry v Andižane a rešpektovania ľudských práv bola predĺžená o jeden rok, Rada sa rozhodla pozastaviť vykonávanie zákazu víz a poskytla uzbeckému režimu šesť mesiacov na splnenie súboru kritérií z oblasti ľudských práv pod hrozbou automatického opätovného zavedenia zákazu víz; konštatuje, že kombinácia záväzkov a sankcií priniesla istý pozitívny vývoj, a to vďaka možnosti automatického opätovného zavedenia sankcií a vymedzeniu presných podmienok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto podmienky boli splniteľné v obmedzenom časovom rámci aby súviseli so všeobecným režimom sankcií; vyjadruje však ľútosť nad tým, že zatiaľ nedošlo k žiadnemu významnému pozitívnemu vývoju a že naďalej pretrváva nedostatočná spolupráca s uzbeckou vládou;

62. naliehavo žiada, aby v rámci mnohovrstvovej stratégie sankcie systematicky sprevádzali posilnené pozitívne opatrenia na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a všetkých typov projektov presadzujúcich ľudské práva a demokraciu; žiada, aby tematické programy a nástroje (Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva, neštátne subjekty, investovanie do ľudí) plne prispievali k realizácii tohto cieľa;

63. vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy a následné vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, a zabezpečili optimálnu súdržnosť rôznych nástrojov vonkajšej činnosti EÚ ako kľúčového faktora lepšej účinnosti politiky sankcií;

Odporúčania vo vzťahu k inštitúciám a členským štátom EÚ

64. vyzýva Komisiu a Radu, aby zrealizovali komplexné a hĺbkové vyhodnotenie politiky sankcií EÚ s cieľom určiť jej vplyv a opatrenia potrebné na jej posilnenie; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby predložili program takýchto opatrení; vyzýva Komisiu a Radu, aby vyhodnotili vplyv sankcií na rozvojovú politiku príslušných krajín a na obchodnú politiku EÚ;

65. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu s existujúcimi sankčnými režimami a s dialógmi o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane pomoci poskytovanej na základe tzv. zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi milénia sa budú jednoznačne spájať s kritériami z oblasti ľudských práv a demokracie;

66. vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vymenovanie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – ktorý bude súčasne podpredsedom Komisie a predsedom Rady ministrov zahraničných vecí – a následné vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, na zvýšenie súdržnosti a ucelenosti vonkajšej činnosti EÚ, zlepšenie odborných poznatkov príslušných služieb EÚ zaoberajúcich sa oblasťou sankcií a posilnenie spolupráce medzi rôznymi službami;

67. súčasne požaduje rozšírenú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a účinnejšie uplatňovanie reštriktívnych opatrení;

68. žiada tiež tie členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby sa systematicky usilovali o internacionalizáciu sankcií nariadených Európskou úniou, a to v súlade s článkom 19 Zmluvy o EÚ;

69. vyzýva členské štáty, aby pri svojej činnosti v rámci Bezpečnostnej rady OSN neporušovali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv, najmä v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

70. žiada svoje parlamentné orgány, najmä svoje stále delegácie a delegácie ad hoc, aby záväzne využívali svoje kontakty s parlamentmi krajín, ktoré neukladajú sankcie, čím by zvýšili porozumenie vo vzťahu k existujúcim sankčným režimom EÚ relevantným pre príslušný región, a aby preskúmali možnosti koordinovaných opatrení na podporu ľudských práv;

71. domnieva sa, že legitimita politiky sankcií, ktorá je kľúčovým a citlivým prvkom SZBP, sa musí posilniť zapojením Európskeho parlamentu do všetkých štádií postupu v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ, najmä do prípravy a uplatňovania sankcií, a to formou systematických konzultácií s Komisiou a Radou a podávania správ zo strany týchto inštitúcií; domnieva sa tiež, že Parlament by sa mal podieľať na dohľade nad dosahovaním referenčných kritérií zo strany subjektov, na ktoré boli sankcie uvalené; poveruje svoj Podvýbor pre ľudské práva, aby vytvoril štruktúru činnosti v tejto oblasti a dohliadal nad touto činnosťou, a to v súvislosti so všetkými sankciami, ktorých ciele a referenčné kritériá sa týkajú ľudských práv;

72. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.

(2)

Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.

(3)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(4)

Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

(5)

Dokument Rady č. 5603/04.

(6)

Dokument Rady č. 10198/1/04.

(7)

Dokument Rady č. 15114/05.

(8)

Dokument Rady č. 11679/07.

(9)

Ú. v. ES L 322, 12.12.1996, s. 1.

(10)

Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 90.

(11)

Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.

(12)

Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

(13)

Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 4.

(14)

Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.

(15)

Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2007, s. 58.

(16)

Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.

(17)

Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

(18)

Ú. v. ES C 292, 8.11.1982, s. 13.

(19)

AKT – EÚ 3201/A/01/konečné znenie, Ú. v. ES C 78, 2.4.2002, s. 32.

(20)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0381.

(21)

Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 1.

(22)

ČLÁNOK 96

Podstatné súčasti: konzultačný postup a primerané opatrenia týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti

1. V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane, a každý štát AKT na strane druhej.

2. a) Ak sa napriek politickému dialógu vedenému pravidelne medzi stranami jedna strana domnieva, že druhá strana nesplnila záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti uvedených v odseku 2 článku 9, poskytne okrem prípadov zvláštnej naliehavosti druhej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované pre podrobné preskúmanie situácie s cieľom nájdenia riešenia prijateľného pre strany. Na tento účel vyzve druhú stranu na konanie konzultácií, ktoré sa zamerajú na riešenia prijaté alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou stranou na nápravu situácie.

Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia. Konzultácie začnú do 15 dní po výzve a pokračujú po dobu stanovenú vzájomnou dohodou, v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však konzultácie netrvajú dlhšie ako 60 dní.

Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, je možné prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia budú odvolané, len čo dôvod ich prijatia pominul.

b) Pojem „prípady zvláštnej naliehavosti“ znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu.

Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti informuje druhú stranu a Radu ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.

c) „Primerané opatrenia“ uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne porušeniu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie, a ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanovených v druhom a treťom pododseku odseku a).

(23)

Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66.

(24)

Ú. v. EÚ L 43, 19.2.2008, s. 39.

(25)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Európska únia uplatňuje reštriktívne opatrenia, takzvané sankcie, s cieľom dosiahnuť rešpektovanie cieľov SZBP, najmä dodržiavanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu(1). Bezpečnostná rada OSN môže uvaliť sankcie v prípade situácií, ktoré podľa nej ohrozujú svetový mier a stabilitu. EÚ sa môže nezávisle rozhodnúť, že svoju politiku sankcií prispôsobí širším cieľom. Prax ukazuje, že tak aj robí, hoci vo všeobecnosti uplatňuje autonómne sankcie vtedy, ak nie je vhodné, aby konala Bezpečnostná rada, alebo ak Bezpečnostná rada nemôže konať.

Sankcie tvoria neoddeliteľnú súčasť systému SZBP a konkrétnejšie politiky OSN v oblasti ľudských práv. Hoci dodnes neexistuje normatívna a oficiálna definícia sankcií SZBP, v rámci SZBP môže byť cieľom reštriktívnych opatrení, „ktoré sú nástrojom diplomatického či hospodárskeho zamerania, dosiahnuť zmenu v činnostiach alebo politikách, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva alebo ľudských práv, ako aj v politikách, ktoré nerešpektujú právny štát či demokratické zásady“(2).

Až v roku 2003, keď bol zverejnený dokument Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, a v júni 2004, keď boli vydané Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií), sa pojem sankcia objavil v oficiálnych textoch spoločne s neutrálnejšími pojmami ako „reštriktívne“ či „negatívne“ opatrenia.

Hoci prax tzv. autonómnych sankcií Európskej únie, teda sankcií prijatých bez mandátu OSN, trvá už viac než 20 rokov, tieto sankcie sú pomerne neznámym nástrojom a je nutné priznať, že pretrváva istá skepsa, pokiaľ ide o ich účinnosť, ako aj istá zdržanlivosť pri ich používaní.

Politická účinnosť sankcií a ich vedľajšie negatívne účinky sú dnes predmetom sporov (utrpenie obyvateľstva v dôsledku uvalenia neprimeraných sankcií, ako boli embargá (Irak), podpora zločinných sietí, čierne trhy s určitými výrobkami (Barma) a riziko porušovania ľudských práv v rámci praxe zaraďovania na čiernu listinu). Podobne aj kritika používania tzv. dvojitého metra podľa strategickej dôležitosti partnera (Rusko), rozdielnych politických názorov v rámci Rady (Izrael, Kuba) alebo geografickej polohy oslabuje ich dôveryhodnosť. Ak je táto kritika oprávnená, nesmie byť dôvodom pre úplné odstúpenie od používania tohto nástroja, ale je nutné ju zohľadniť v úsilí o jeho zlepšenie. Cieľom tejto správy je sformulovať odporúčania zamerané na vytvorenie transparentnej, ucelenej a účinnej politiky sankcií.

Európska únia je nepochybne tzv. mäkkou silou, ktorá cielene presadzuje prístup, pri ktorom sú kroky medzi sankciami a stimulmi úzko prepojené v úsilí o kombináciu techník „cukru a biča“. Agnolettova správa o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie a správa Eleny Valenciano o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv sa už týmito aspektmi politiky EÚ zaoberali a ukázali významný potenciál nástrojov EÚ v tomto smere. Hoci sankcie v rámci SZBP nemožno zamieňať s pozastavením dvojstranných dohôd, ktoré obsahujú doložku o ľudských právach, mali by byť, podobne ako doložky a dohody o ľudských právach, súčasťou rozsiahlejšej a ucelenejšej stratégie na podporu ľudských práv v sankcionovaných krajinách. Sankcie nemôžu byť účinné, ak by ich napríklad nesprevádzali pozitívne opatrenia zamerané na občiansku spoločnosť a zdravý, vyvážený, predvídavý a otvorený záujem o politický dialóg s príslušnými režimami.

EÚ by mala pokračovať vo svojej politike tzv. inteligentných, cielených sankcií, osobitne prispôsobených konkrétnej situácii, ktoré sú navrhnuté tak, aby mali maximálny vplyv na tých, ktorých konanie je potrebné ovplyvniť, a aby zároveň mali čo najmenšie tzv. humanitárne účinky či negatívne dôsledky pre osoby, ktoré nie sú ich cieľom, alebo pre susedné krajiny. Ďalej sú pri uplatňovaní sankcií potrebné jasné, relevantné a podmienené referenčné kritériá, keďže len tie môžu ponúknuť realistický a nezaujatý pohľad na situáciu v príslušnej krajine a byť zrozumiteľným cieľom, ktorý má daná krajina dosiahnuť. V tomto ohľade by sa EÚ mala usilovať o zlepšenie svojich odborných poznatkov v oblasti sankcií, zaviesť lepšiu spoluprácu a koordináciu s OSN a prijať systematický príkladný systém na revíziu sankcií, ktorý by zabezpečil ich optimálne využitie.

V tejto súvislosti je nevyhnutné navrhnúť takú politiku sankcií, ktorá by bola plne v súlade s humanitárnymi záväzkami a záväzkami v oblasti ľudských práv. Pokiaľ ide o postup zaraďovania na čiernu listinu, je potrebné prehodnotiť ho tak, aby poskytoval právnu istotu a primerané právne opravné prostriedky.

Súčasnú politiku sankcií EÚ zjavne poškodzuje prehnané uplatňovanie opatrení ad hoc. Sankcie je potrebné považovať za súčasť komplexného prístupu v zahraničnej politike, ktorý zahŕňa politickú výmenu názorov, dialógy o ľudských právach a konzultácie, a podľa toho sa k nim má aj pristupovať. Je preto najvyšší čas zrevidovať európsku politiku a prax v oblasti sankcií a prispôsobiť nástroj sankcií novému bezpečnostnému prostrediu, pričom by sa nemalo zabudnúť na vplyv v oblasti ľudských práv a na ich možné porušovanie, ktoré táto politika môže spôsobiť.

(1)

Článok 11 Zmluvy o EÚ.

(2)

Internetová stránka Európskej komisie: http://ec.europa.eu/external_relations/cfsp/sanctions/index.htm


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (25.6.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

o hodnotení sankcií EÚ v rámci opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv

(2008/2031(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Renate Weber

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   je presvedčený o tom, že sankcie sú dôležitým nástrojom politiky v prípadoch závažného porušovania ľudských práv a demokratických zásad, keď vlády neprejavujú žiadnu snahu viesť dialóg s medzinárodným spoločenstvom a keď zlyhali všetky ostatné opatrenia; domnieva sa, že sankcie by sa mali vzhľadom na ich možné vedľajšie negatívne účinky uplatňovať len po tom, keď sa ostatné, menej nátlakové prostriedky na dosiahnutie vplyvu ukážu ako neúčinné;

2.   zdôrazňuje skutočnosť, že v krajinách, v ktorých sa uplatňujú reštriktívne opatrenia EÚ, sa humanitárna pomoc musí poskytovať v prísnom súlade s humanitárnymi zásadami schválenými v konsenze EÚ o humanitárnej pomoci (t. j. zásadami humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti);

3.   žiada svoje parlamentné orgány, najmä svoje stále delegácie a delegácie ad hoc, aby záväzne využívali svoje kontakty s parlamentmi krajín, ktoré neukladajú sankcie, čím by zvýšili porozumenie vo vzťahu k existujúcim sankčným režimom EÚ relevantným pre príslušný región, a aby preskúmali možnosti koordinovaných opatrení na podporu ľudských práv;

4.   vyjadruje podporu skutočnosti, že Európska únia sa v poslednom čase zameriava na cielené sankcie, konkrétne zákazov vydávania víz, zbrojných embárg a zmrazenia fondov, čo pomáha minimalizovať negatívny vplyv na humanitárnu a rozvojovú oblasť; zdôrazňuje, že Rada a Komisia by mali vždy zvážiť uplatňovanie cielených sankcií aj na najbližších rodinných príslušníkov danej osoby v záujme ich účinnosti; v každom prípade sa musí dodržiavať právo na prístup k spravodlivosti;

5.   je presvedčený o tom, že ekonomické a politické stimuly vrátane pozastavenia platných sankcií sú dôležitým nástrojom na presadzovanie zmeny, pretože sú pákou, pomocou ktorej môže miestna občianska spoločnosť vyvíjať tlak na svoju vládu; zdôrazňuje, že stimuly sa rovnako ako sankcie musia uplatňovať transparentným spôsobom, musia sa zakladať na jasných podmienkach a musia sa riadne oznámiť v príslušnej krajine i mimo nej;

6.   domnieva sa, že sankcie sú účinnejšie, ak existuje aktívna demokratická opozícia/občianska spoločnosť, ktorá podporuje proces zmien vnútri krajiny, na ktorú sú uvalené sankcie;

7.   žiada Parlament, aby zohral aktívnu úlohu pri navrhovaní, uplatňovaní i monitorovaní sankcií a stimulujúcich politík;

8.   vyzdvihuje význam ustanovení o ľudských právach a demokracii v dohodách EÚ a domnieva sa, že tieto ustanovenia by sa mali používať premyslenejšie a dôslednejšie; podporuje procedurálny model reakcie v prípade závažného porušovania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, ktorý bol ustanovený v rámci Dohody z Cotonou; je presvedčený o tom, že systém intenzívneho politického dialógu (článok 8 Dohody z Cotonou) a konzultácií (článok 96 Dohody z Cotonou) pred prijatím príslušných opatrení a po ňom sa v niekoľkých prípadoch osvedčil ako úspešný nástroj na zlepšenie situácie na danom mieste;

9.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ a jej členské štáty neuplatňovali sankcie dôsledne; je presvedčený o tom, že EÚ musí byť schopná odôvodniť prijatie alebo neprijatie sankcií predovšetkým na základe dodržiavania ľudských práv a obhájením účinnosti sankcií, aby si zachovala dôveryhodnosť a vyhla sa obvineniu z používania „dvojakého metra“;

10. vyzýva Radu a Komisiu, aby po dôkladných konzultáciách s Parlamentom definovali súdržnú politickú stratégiu sankcií; je presvedčený o tom, že táto stratégia musí stanoviť aj zásady a postupy, ktoré zabezpečia, aby sa zohľadňovali stanoviská občianskej spoločnosti a demokratickej opozície príslušných krajín; zdôrazňuje, že na základe tejto stratégie je pred prijatím opatrení potrebné analyzovať každý jednotlivý prípad vzhľadom na okolnosti a pravdepodobnú účinnosť opatrení; domnieva sa, že stratégia by mala obsahovať aj postupy v núdzových podmienkach, ktoré sa uplatnia vo výnimočných situáciách, keď sa od EÚ vyžaduje okamžitá reakcia s predpokladaným kladným výsledkom; poznamenáva, že sankcie sú účinnejšie, ak sú reakciou na konkrétne, bezprostredné incidenty a ak sú zamerané na konkrétne a identifikovateľné opatrenia, ktoré sa v cieľovej krajine prijímajú;

11. zdôrazňuje, že Rada a Komisia musia poskytnúť dostatok času a zdrojov – vrátane personálu špecializovaného na oblasť ľudských práv – na analýzy, ktoré budú predchádzať návrhu sankcií, a na vyhodnotenie sankcií a ich účinnosti;

12. odporúča zriadenie sankčných výborov a odborných skupín, aby monitorovali uskutočňovanie sankcií EÚ, čo by zvýšilo transparentnosť a súdržnosť politiky EÚ; vyzýva ďalej Radu a Komisiu, aby v súlade s tým vyvinuli iniciatívu na posilnenie režimu sankcií OSN;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu s existujúcimi sankčnými režimami a s dialógmi o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane pomoci poskytovanej na základe tzv. zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi milénia sa budú jednoznačne spájať s kritériami z oblasti ľudských práv a demokracie;

14. zdôrazňuje, že všetky ekonomické sankcie by sa mali najprv a predovšetkým zamerať na odvetvia, ktoré nemajú príliš vysokú koncentráciu zamestnanosti a majú obmedzený význam pre malé a stredné podniky, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj a pri prerozdeľovaní príjmov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Corina Creţu, Nirj Deva, Fernando Fernández Martín, Alain Hutchinson, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, José Javier Pomés Ruiz, Horst Posdorf, José Ribeiro e Castro, Frithjof Schmidt, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Jan Zahradil, Mauro Zani

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Mihaela Popa, Renate Weber


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (24.6.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

o hodnotení sankcií EÚ v rámci opatrení a politík EÚ v oblasti ľudských práv

(2008/2031(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vittorio Agnoletto

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   domnieva sa, že ľudské práva sú kľúčovým prvkom rokovacieho mandátu na obchodné dohody, ktorým Rada poverila Komisiu, a že Parlament sa musí zakaždým podieľať na definovaní tohto mandátu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že Európska únia má kľúčovú úlohu pri presadzovaní ľudských práv a demokracie vo svete, a s ohľadom na to, že ekonomické a politické sankcie sú dôležitým nástrojom proti krajinám, kde sa hrubo porušujú ľudské práva;

2.   žiada Komisiu, aby priebežne informovala Parlament o vplyve uvalených sankcií na dosahovanie cieľov a aby predkladala návrhy na prípadné zmeny s ohľadom na vývoj v danej krajine;

3.   domnieva sa, že zahrnutie záväzných základných pracovných práv Medzinárodnej organizácie práce (MOP) do všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode medzi Európskou úniou a tretími krajinami je mimoriadne dôležité;

4.   konštatuje, že čisto obchodné sankcie sa vo väčšine prípadov ukazujú ako veľmi málo účinné, najmä pokiaľ nie sú uvalené v celosvetovom meradle a pod záštitou Organizácie Spojených národov, a poškodzujú skôr civilné obyvateľstvo než vlády sankcionovaných krajín;

5.   považuje ratifikáciu základných dohovorov MOP, dohovorov OSN o nediskriminácii a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (CEDAW) obchodnými partnermi za základný prvok doložky o ľudských právach a za podmienku uzavretia obchodných dohôd s tretími krajinami;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali prehľadné analýzy účinnosti už uvalených sankcií a ich vplyvu na obchodné vzťahy s EÚ;

7.   domnieva sa, že obchodné sankcie EÚ by sa nemali celoplošne dotýkať celej spoločnosti, ale musia sa zameriavať najmä na finančné záujmy osôb alebo súkromných a/alebo štátnych podnikov, ktoré sú priamo alebo nepriamo zodpovedné za porušovanie ľudských práv a demokracie, a nemali by postihovať obyvateľstvo, najmä tie jeho časti, ktoré umožňujú najchudobnejším obyvateľom krajiny zarábať si na živobytie;

8.   domnieva sa, že sankcie by sa mali týkať aj tých hospodárskych odvetví, ktoré sú pre vlády porušujúce ľudské práva strategickým zdrojom príjmov a ktoré týmto vládam umožňujú zostať pri moci;

9.   domnieva sa, že pri rozhodovaní o sankciách, pred uvaľovaním sankcií a pri vyhodnocovaní účinnosti uvalených sankcií by orgány EÚ mali úzko spolupracovať s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami v príslušnej krajine;

10. domnieva sa, že uplatňovanie a hodnotenie sankcií Európskej únie za porušovanie ľudských práv musí v zásade prevažovať nad prípadnou ujmou voči obchodným záujmom Európskej únie a jej občanov, ktorú by mohlo spôsobiť ich uplatňovanie;

11. domnieva sa, že sankcie by sa nemali rušiť vzhľadom na to, že majú veľmi dôležitú symbolickú úlohu pre dodržiavanie ľudských práv (keďže sú viazané na konkrétne definované hrubé porušenia ľudských práv), ak nezanikol dôvod na ich uvalenie, a to bez ohľadu na obchodné záujmy EÚ;

12. zastáva názor, že ak sa v hodnotiacej správe skonštatuje, že uvalenie sankcií neplní želanú úlohu, mala by sa zmeniť povaha sankcií (napr. z celoplošných na cielené);

13. žiada, aby sa ustanovenie týkajúce sa ľudských práv a demokracie rozšírilo na všetky nové zmluvy medzi Európskou úniou a tretími krajinami, či už ide o industrializované alebo rozvojové krajiny, a aby sa začlenilo najmä do obchodných a sektorových dohôd;

14. domnieva sa, že obchodné sankcie v úzkom zmysle slova treba doplniť inými metódami sankcionovania, ktoré nie sú práve obchodnými sankciami, ako sú zákazy letov, osobitné embargá (napríklad na dovoz zbraní), zákaz vstupu do Európskej únie, finančné obmedzenia, diplomatické upozornenia, bojkoty kultúrnych a športových podujatí atď.; ďalej zdôrazňuje, že všetky členské štáty bez výnimky musia dodržiavať sankcie, ktoré boli uvalené;

15. víta skutočnosť, že všeobecný systém colných preferencií EÚ (GSP) stanovuje dodatočné colné preferencie pre krajiny, ktoré ratifikovali a uplatňujú rad dohovorov o ľudských a pracovných právach, o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných; zdôrazňuje zároveň, že GSP stanovuje pozastavenie preferencií pre krajiny, ktoré tieto dohovory neuplatňujú;

16. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vládam krajín, v ktorých sa podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva hrubo porušujú ľudské práva, nenavrhovali dohody o voľnom obchode a/alebo asociačné dohody, aj keby obsahovali doložky o ľudských právach;

17. žiada Komisiu, aby monitorovala účinnosť obchodných sankcií a kritérií, ktoré sa uplatňujú pri ukladaní a rušení týchto sankcií, aby ho informovala o dosiahnutých výsledkoch a aby mu predložila návrh súdržnejšej stratégie na uplatňovanie sankcií voči krajinám, ktoré porušujú ľudské práva, aby sa na jednej strane znížil prípadný negatívny účinok sankcií ukladaných ad hoc a na druhej strane aby sa naopak zvýšila ich účinnosť tým, že ich primeranosť sa bude hodnotiť v rámci podrobnej a komplexnej analýzy týkajúcej sa situácie v danej krajine;

18. žiada Komisiu, aby zhodnotila, či sa sankcie zameriavajú na tých, ktorí sú zodpovední, a či sú stanovené časové rámce primerané;

19. požaduje, aby v prípade, že sankcia je uvalená na krajinu, ktorá čerpá pomoc poskytovanú Európskou úniou rozvojovým krajinám, boli zásadne uprednostnené cielené, tzv. inteligentné sankcie, a nie celoplošné sankcie, ktoré by boli logicky v rozpore s rozvojovou pomocou;

20. vyzýva Komisiu a Radu, aby vyhodnotili vplyv sankcií na rozvojovú politiku príslušnej krajiny, ako aj na obchodnú politiku EÚ;

21. žiada, aby sa pri zvažovaní sankčných opatrení prihliadalo na uvaľovanie sankcií zo strany ďalších subjektov a krajín, najmä Spojených štátov amerických, ktoré najčastejšie obchodujú s krajinami, na ktoré sa majú sankcie uvaliť;

22. vyzýva Komisiu, aby začala rokovať s tými krajinami, ktoré podniknú kroky smerujúce k zníženiu účinnosti sankcií uvalených Európskou úniou v krajine, na ktorú boli sankcie uvalené;

23. vyzýva Komisiu, aby priebežne spolupracovala s krajinami susediacimi s krajinou, na ktorú boli uvalené sankcie, s cieľom dbať na dodržiavanie sankcií v danom regióne, tak pri navrhovaní typov sankcií, ako aj v priebehu ich uplatňovania, vyhodnocovania ich účinnosti a ich vplyvu na obchodnú politiku celého širšieho regiónu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Graham Booth, Carlos Carnero González, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Syed Kamall, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Jan Tadeusz Masiel, Salvador Domingo Sanz Palacio

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Małgorzata Handzlik


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

2

17

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Roberta Alma Anastase, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Colm Burke, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Hélène Flautre, Michael Gahler, Jas Gawronski, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Anna Ibrisagic, Emilio Menéndez del Valle, Francisco José Millán Mon, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Libor Rouček, Christian Rovsing, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Kristian Vigenin, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Irena Belohorská, Árpád Duka-Zólyomi, Martí Grau i Segú, Pierre Jonckheer, Jaromír Kohlíček, Nickolay Mladenov

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Florencio Luque Aguilar, Gérard Onesta, Salvador Domingo Sanz Palacio, Jaroslav Zvěřina

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia