SPRÁVA o nadviazaní na Monterreyskú konferenciu z roku 2002 o financovaní rozvoja

1.8.2008 - (2008/2050(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Thijs Berman

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nadviazaní na Monterreyskú konferenciu z roku 2002 o financovaní rozvoja

(2008/2050(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Monterreyský konsenzus schválený na Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v mexickom Monterrey v dňoch 18.-22- marca 2002,

– so zreteľom na záväzky prijaté členskými štátmi na Európskeho rade v Barcelone 14. marca 2002 (barcelonské záväzky),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o financovaní rozvojovej pomoci[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o financovaní rozvojovej pomoci[2],

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov podpísané 20. decembra 2005 na stretnutí s Radou, Európskym parlamentom a Komisiou o rozvojovej politike Európskej únie – Európsky konsenzus[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2008 o urýchlení pokroku na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (KOM(2008)0177),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2007 s názvom Dodržanie sľubov Európy o financovaní rozvoja (KOM(2007)0164),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 2. marca 2006 s názvom Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci - úlohy zvyšovania pomoci EÚ v rokoch 2006 - 2010 (KOM(2006)0085),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci (KOM(2005)0133),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 5. marca 2004 s názvom Premietnutie konsenzu z Monterrey do praxe: príspevok Európskej únie (KOM (2004)0150),

– so zreteľom na závery Rady zo 14. marca 2002 o Monterreyskej konferencii OSN o financovaní rozvoja,

– so zreteľom na rozvojové ciele milénia (RCM) schválené na miléniovom samite OSN v New Yorku v dňoch 6. – 8. septembra 2000 a potvrdené na nasledujúcich samitoch OSN, najmä na Monterreyskej konferencii o financovaní rozvoja,

– so zreteľom na záväzok členských štátov z Európskej rady v Göteborgu, ktorá sa konala v dňoch 15. – 16. júna 2001, dosiahnuť cieľ OSN oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP) vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2006 s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach k Parížskemu vyhláseniu z roku 2005 o efektívnosti pomoci[4],

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6‑0310/2008),

A. keďže OSN po druhý raz v histórii organizuje medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja zameraný na stretnutie štátnych a vládnych predstaviteľov a nielen ministrov rozvoja, ale aj ministrov financií, ako aj zástupcov medzinárodných finančných organizácií, súkromných bánk a obchodnej a občianskej spoločnosti, s cieľom preskúmať pokrok dosiahnutý od prvého svetového samitu o financovaní rozvoja, ktorý sa konal v roku 2002 v Monterrey,

B.   keďže na dosiahnutie RCM treba výrazne zvýšiť financovanie,

C.  keďže financovanie rozvoja by sa malo zadefinovať ako nákladovo najefektívnejší spôsob riešenia svetových rozvojových potrieb a globálnych neistôt,

D.  keďže potreba primeraných, predvídateľných a trvalo udržateľných finančných zdrojov je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, najmä s ohľadom na problematiku zmeny klímy a jej dôsledkov vrátane prírodných katastrof a na osobitnú zraniteľnosť rozvojových štátov,

E.  keďže EÚ je najväčším darcom pomoci na svete, významným aktérom v medzinárodných finančných inštitúciách a najvýznamnejším obchodným partnerom rozvojových štátov,

F.   keďže EÚ sa zaviazala k jasnému a záväznému harmonogramu na dosiahnutie 0,56 % cieľa HND do roku 2010 a 0,7 % cieľa HND do roku 2015,

G.  keďže v prípade, že súčasné trendy úrovní ORP budú pretrvávať, niektoré členské štáty nesplnia ciele ku ktorým sa zaviazali, a to 0,51 % HND pre štáty EÚ 15 (t.j. členské štáty EÚ pred rozšírením v roku 2004) a 0,17 % HND pre štáty EÚ 12 (t.j. členské štáty, ktoré k EÚ pristúpili 1. mája 2004 a 1. januára 2007) do roku 2010,

H. keďže plánovateľná pomoc Afrike sa napriek všeobecnému poklesu ORP v roku 2007 zvyšuje,

I.   keďže nedávno pribudli nové naliehavé rozvojové problémy vrátane zmeny klímy, štrukturálnych zmien na komoditných trhoch a najmä na potravinárskych a ropných trhoch a zmeny významných trendov v spolupráci štátov južného regiónu vrátane podpory infraštruktúry v Afrike zo strany Číny a úverov Brazílskej rozvojovej banky (BNDES) v Latinskej Amerike,

J.    keďže v mnohých rozvojových krajinách nie sú finančné služby dostatočne vyvinuté v dôsledku mnohých faktorov vrátane obmedzení v dodávke služieb, chýbajúcej právnej istoty a vlastníckych práv,

1.   potvrdzuje svoj záväzok v oblasti odstraňovania chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutia RCM ako jedinú cestu nastolenia sociálnej spravodlivosti a zvýšenia kvality života približne jednej miliardy ľudí na celom svete, ktorí žijú v extrémnej chudobe, ktorá je definovaná ako príjem nižší než jeden americký dolár za deň;

2.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jasné oddelenie výdavkov na rozvoj od výdavkov na zahraničnopolitické záujmy, pričom v tomto ohľade by ORP mala byť v súlade s kritériami pre ORP, ktoré vytvoril Výbor rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) a odporučeniami OECD/DAC pre uvoľňovanie ORP;

3.  zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými politikami Spoločenstva (životné prostredie, migrácia, ľudské práva, poľnohospodárstvo, atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam;

4.   pripomína, že okamžité a nevyhnutné opatrenia, ktoré musí EÚ prijať na riešenie dramatických dôsledkov rastúcich cien potravín v rozvojových krajinách, by sa nemali chápať a vykonávať ako súčasť finančného úsilia požadovaného na základe konsenzu z Monterrey; preto uvíta konkrétny návrh Komisie na využitie núdzových fondov;

5.  zdôrazňuje, že nadmerné a neprimerané administratívne zaťaženie v niektorých partnerských krajinách znižuje účinnosť rozvojovej pomoci; obáva sa, že toto zaťaženie by mohlo ohroziť dosiahnutie RCM;

6.   konštatuje, že EÚ ešte nenašla správnu rovnováhu medzi dvoma protichodnými prístupmi k rozvojovej pomoci: na jednej strane dôverovať partnerským krajinám, pokiaľ ide o primerané rozdelenie prostriedkov, a pomáhať ich administratíve pri rozvoji vhodných nástrojov implementácie finančných prostriedkov; na druhej strane účelovo viazať finančnú pomoc s cieľom vyhnúť sa zneužitiu alebo neefektívnemu rozdeleniu pomoci;

Objem ORP

7. zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom ORP na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, a víta skutočnosť, že podiel EÚ sa v priebehu rokov zvyšuje; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele rozpočtových prostriedkov EÚ určených na rozvojovú pomoc, aby tak mohol zhodnotiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

8.  víta skutočnosť, že EÚ splnila svoj cieľ v oblasti ORP, a to priemer v rámci EÚ vo výške 0,39 % HND v roku 2006, ale konštatuje znepokojivý pokles pomoci EÚ v roku 2007 zo 47,7 miliardy v roku 2006 (0,41 % celkového HND EÚ) na 46,1 miliardy EUR v roku 2007 (0,38 % celkového HND EÚ) a vyzýva členské štáty aby zvýšili objemy ORP tak, aby dosiahli prisľúbený cieľ 0,56 % HND do roku 2010;

9.   trvá na tom, že zníženie ORP vykazovanej členskými štátmi by sa viac nemalo opakovať; poukazuje na to, že ak bude súčasný trend pokračovať, EÚ vydá o 75 miliárd EUR menej, než bol prísľub na obdobie rokov 2005 – 2010;

10. vyjadruje vážne obavy, že väčšina členských štátov (18 z 27, a to najmä Lotyšsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko a Česká republika) nedokázali zvýšiť svoju úroveň ORP v rokoch 2006 a 2007 a že v mnohých krajinách, ako sú Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, došlo k dramatickému zníženiu o viac než 10 %; vyzýva členské štáty, aby plnili objemy ORP, ku ktorým sa zaviazali; s uspokojením konštatuje, že niektoré členské štáty (Dánsko, Írsko, Luxembursko, Španielsko, Švédsko a Holandsko) istotne dosiahnu ciele ORP pre rok 2010 a je presvedčený, že tieto členské štáty si zachovajú svoju vysokú úroveň ORP;

11. víta rozhodný postoj Komisie, aby sa úsilie sústredilo na množstvo, ako aj kvalitu rozvojovej pomoci členských štátov, a rozhodne podporuje jej varovanie súvisiace s možnými veľmi negatívnymi dôsledkami neplnenia finančných záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a právomoci a presvedčila ostatných verejných a súkromných darcov, aby splnili svoje finančné prísľuby;

12. je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že niektoré členské štáty odsúvajú zvýšenie ORP na koniec obdobia, čo pre rozvojové štáty znamená stratu viac ako 17 miliárd EUR;

13. víta postoj niektorých členských štátov zameraný na vytvorenie záväzných viacročných harmonogramov zvyšovania úrovní ORP s cieľom splniť cieľ OSN vo výške 0,7 % do roku 2015; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezverejnili svoje viacročné harmonogramy, aby tak urobili čím skôr; zdôrazňuje, že členské štáty by tieto harmonogramy mali prijať pred nadchádzajúcou medzinárodnou konferenciou o financovaní rozvoja a plniť svoje záväzky;

14. poznamenáva, že zníženia vykazovaných úrovní pomoci v rok u 2007 sú v niektorých prípadoch spôsobené umelým zvýšením údajov v roku 2006 v dôsledku odpustenia dlhov; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úrovne ORP trvalo udržateľným spôsobom tak, že sa sústredia na hodnoty očistené o zložku odpustenia dlhov;

15. považuje rozpor medzi častými prísľubmi zvýšenia finančnej pomoci a výrazne nižšími sumami, ktoré sa v skutočnosti vyplácajú, za absolútne neprijateľný a obáva sa, že niektoré členské štáty vykazujú únavu z poskytovania pomoci;

16. zdôrazňuje skutočnosť, že pri rozhodovaní o objemoch ORP a jej cieľovom určení sú rozhodujúce konzultácie s partnerskými vládami, národnými parlamentmi a organizáciami občianskej spoločnosti;

Rýchlosť, flexibilita, predvídateľnosť a trvalá udržateľnosť finančných tokov

17. zdôrazňuje, že pomoc sa musí poskytovať v správnom čase a vyjadruje nespokojnosť s tým, že postupy vyplácania sa často zbytočne odďaľujú;

18. zdôrazňuje, že treba vyvážiť flexibilitu pri vyplácaní prostriedkov z fondov spolupráce, aby sa zohľadnili meniace sa okolnosti, ako napríklad zvyšujúce sa ceny potravín s dôsledkami na predvídateľné financovanie, a aby sa umožnilo partnerským štátom plánovať trvalo udržateľný rozvoj i prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

19. dôrazne vyzýva na jednoznačné dodržiavanie zásad zodpovedného úverovania a financovania, aby sa úverové a finančné operácie stali trvalo udržateľnými v zmysle hospodárskeho a environmentálneho rozvoja v súlade s tzv. zásadami rovníka; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na vytváraní týchto zásad a aby na medzinárodných fórach požadovala záväzné opatrenia na ich uvedenie do praxe takým spôsobom, že sa ich pôsobnosť rozšíri na nové rozvojové subjekty z verejného i súkromného sektora;

Dlh a únik kapitálu

20. plne podporuje snahy rozvojových štátov o zaručenie trvalej udržateľnosti dlhodobého dlhu a uplatnenie iniciatívy v prospech veľmi zadlžených chudobných krajín (HIPC), ktorá má kľúčový význam pri napĺňaní RCM; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že plány na odpustenie dlhu vylučujú veľký počet krajín, pre ktoré dlh naďalej zostáva prekážkou na naplnenie rozvojových cieľov milénia; trvá na naliehavej medzinárodnej diskusii o rozšírení obmedzenia medzinárodných opatrení na počet zadlžených krajín, ktoré sú v súčasnosti z iniciatívy HIPC vylúčené;

21. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problematikou dlhov neprijateľnej alebo protizákonnej povahy, to znamená dlhov vyplývajúcich z nezodpovedného, ľahkomyseľného alebo nespravodlivého požičiavania sledujúceho vlastné záujmy a zásadami zodpovedného financovania v rámci bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní o odpustení dlhov; víta výzvu Komisie na obmedzenie práv komerčných veriteľov a dravých fondov na vyplatenie v prípade súdneho konania;

22. vyzýva všetky členské štáty, aby sa držali rámca v oblasti trvalej udržateľnosti dlhu a tlačili jeho vývoj tak, aby zohľadňoval vnútorný dlh a finančné požiadavky krajiny; vyzýva všetky členské štáty na uznanie toho, že zodpovednosťou veriteľa nie je len dodržiavanie rámca trvalej udržateľnosti dlhu, ale nesie so sebou aj:

     — zohľadnenie zraniteľnosti dlžníckych krajín voči externým šokom a pre tieto prípady      vytvorenie ustanovenia o možnosti pozastavenia alebo uľahčenia splácania;

     — zahrnutie požiadaviek transparentnosti týkajúcich sa oboch strán do úverových dohôd;

     — väčšiu opatrnosť pri zabezpečovaní toho, aby požičiavanie neprispievalo k porušovaniu  ľudských práv ani zvyšovaniu korupcie;

23. naliehavo žiada EÚ, aby podporila medzinárodné úsilie, ktorého cieľom je zaviesť do praxe niektoré formy medzinárodných postupov v prípade platobnej neschopnosti, alebo spravodlivý a transparentný arbitrážny postup, ktorý zabezpečí účinné a nestranné riešenie prípadnej budúcej dlhovej krízy;

24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekladie väčší dôraz na mobilizáciu vnútorných zdrojov na financovanie rozvoja, keďže tieto zdroje sa vyznačujú väčšou autonómiou pre rozvojové krajiny; vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapájali do iniciatívy zameranej na transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu a vyzýva na jej posilnenie; vyzýva Komisiu, aby požiadala Radu pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), aby do medzinárodných účtovných štandardov zaradila požiadavku vykazovania činností medzinárodných spoločností vo všetkých sektoroch platnú pre všetky krajiny;

25. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v balíku oznámení Komisie o efektívnosti pomoci¹ sa nespomína únik kapitálu ako rizikový faktor pre ekonomiky rozvojových štátov; upozorňuje na to, že únik kapitálu vážne poškodzuje rozvoj trvalo udržateľných hospodárskych systémov v rozvojových štátoch a poukazuje na to, že daňové úniky každoročne stoja rozvojové krajiny viac, než získajú formou PRP; vyzýva Komisiu, aby do svojich politík zahrnula opatrenia na predchádzanie úniku kapitálu tak, ako sa to požaduje v Moterreyskom konsenze vrátane otvorenej analýzy príčin úniku kapitálu, s cieľom ukončiť daňové útočiská, z ktorých niektoré sa nachádzajú v EÚ alebo ktoré fungujú v úzkej spojitosti s členskými štátmi;

26. poznamenáva predovšetkým, že podľa Svetovej banky dosiahne nezákonná časť tohto úniku kapitálu ročne hodnotu 1 000 až 1 600 miliárd USD, z čoho polovica pochádza z rozvojových krajín; podporuje medzinárodné úsilie na zmrazenie a náhradu ukradnutého majetku a žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii, aby tak urobili; odsudzuje skutočnosť, že sa podobné úsilie nevyvíja aj v oblasti boja proti daňovým únikom a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili globálne rozšírenie zásady automatickej výmeny daňových informácií, aby žiadali pripojenie Kódexu správania pre daňové úniky, ktorý v súčasnosti vypracúva Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC), ako prílohy k deklarácii podpísanej v Dauhe a aby podporili transformáciu výboru OSN pre dane na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude mať k dispozícii dodatočné prostriedky na medzinárodný boj proti daňovým únikom spolu s OECD;

Inovačné finančné mechanizmy

27. víta návrhy členských štátov na inovačné finančné mechanizmy a vyzýva Komisiu, aby ich preskúmala z hľadísk praktickej uplatniteľnosti, trvalej udržateľnosti, dodatkovosti, transakčných nákladov a efektívnosti; vyzýva na vytvorenie finančných mechanizmov a nástrojov, ktoré rozšíria financovanie a nevystavia budúce finančné toky riziku;

28. požaduje finančné mechanizmy a nástroje, ktoré vytvoria opatrenia na zvládnutie súkromných finančných prostriedkov tak, ako sa uvádza v Monterreyskom konsenze, a poskytnú úverové záruky;

29. vyzýva Komisiu, aby vo veľkej miere zvýšila financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách, najmä opatrenia globálnej aliancie proti zmene klímy; zdôrazňuje naliehavú potrebu aj iného financovania ako ORP, keďže samotná ORP by neposkytla dostatočné riešenie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že by sa na tento účel mal urgentne vyvinúť inovačný mechanizmus financovania, ako sú napríklad odvody pre letectvo a obchodovanie s ropou, ako aj vyhradiť príjmy z obchodovania formou aukcie v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS EÚ);

30. víta návrh Komisie na zriadenie globálneho mechanizmu na financovanie klímy na základe princípu predbežnej pomoci na financovanie opatrení na zmiernenie a prispôsobenie sa v rozvojových krajinách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v podstatnej miere finančne zaviazali s cieľom urgentne realizovať tento návrh;

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby minimálne 25 % budúcich príjmov z obchodovania formou aukcie v rámci ETS EÚ vyhradili na financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách;

32. vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup malých podnikateľov a poľnohospodárov k financovaniu ako prostriedok zvyšovania výroby potravín a poskytnutia trvalo udržateľného riešenia potravinovej krízy;

33. vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby preverila možnosti okamžitého zriadenia garančného fondu s cieľom podporiť systémy mikroúverov a zaistenia rizika, ktoré budú vo výraznej miere zodpovedať potrebám miestnych potravinárskych výrobcov v chudobnejších rozvojových krajinách;

34. víta návrh na zriadenie viacdarcovského fondu na zabezpečenie rodovej rovnosti, ktorý zaviedla OSN a bude ho spravovať Rozvojový fond OSN pre ženy, s cieľom podporovať a financovať zásady rodovej rovnosti v rozvojových krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali a podporili túto medzinárodnú iniciatívu;

35. vyzýva na zdvojnásobenie úsilia na podporu rozvoja finančných služieb, keďže bankový sektor má potenciál uvoľniť miestne financovanie rozvoja a že stabilný sektor finančných služieb je navyše najlepším spôsobom boja proti únikom kapitálu;

36. vyzýva všetky záujmové strany, aby v plnej miere ocenili obrovský potenciál príjmov z prírodných zdrojov; z tohto pohľadu považuje za nevyhnutné, aby bol priemysel s tvorbou zdrojov transparentný; domnieva sa, že keďže Iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a Kimberleyský proces pokračujú správnym smerom, je potrebné vykonať omnoho viac na podporu transparentného riadenia priemyslu s tvorbou zdrojov a jeho príjmov;

Reforma medzinárodných systémov

37. vyzýva Radu a Komisiu, aby začlenili Európsky rozvojový fond do rozpočtu Únie pri preskúmaní v roku 2008/2009 v polovici obdobia, čím sa posilní demokratická legitímnosť významnej súčasti rozvojovej politiky Únie a jej rozpočtu;

38. zaznamenáva prvý krok vykonaný v apríli 2008 smerujúci k lepšiemu zastúpeniu rozvojových krajín v rámci MMF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zvažovanie založené na bohatstve naďalej ovláda rozdelenie hlasovacích práv v MMF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali svoj záujem na rozhodovaní systémom dvojitej väčšiny (akcionári/štáty) v rámci inštitúcie zodpovedajúcej za medzinárodnú finančnú stabilitu, MMF;

39. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili uvedenú medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Dauhe od 29. novembra do 2. decembra 2008, ako príležitosť na prednesenie spoločného stanoviska EÚ o rozvoji zameraného na dosiahnutie RCM prostredníctvom trvalo udržateľného prístupu;

40. vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k vykonaniu rýchlej a ambicióznej reformy Svetovej banky zameranej na to, aby boli strany, ktoré jej program ovplyvňuje najpriamejšie, zastúpené lepšie;

41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a vedúcim predstaviteľom Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Skupiny Svetovej banky a Hospodárskej a sociálnej rady OSN.

• [1]  Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 164.
• [2]  Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 315.
• [3]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0237

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Doposiaľ nevyriešená otázka v medzinárodnej rozvojovej agende je financovanie rozvoja.

Na Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v marci 2002 v Monterrey prijalo medzinárodné spoločenstvo Monterreyský konsenzus, ktorý sa zameral na nasledujúce hlavné body:

· mobilizáciu domácich finančných zdrojov na rozvojové účely;

· mobilizáciu medzinárodných finančných zdrojov na rozvojové účely (priame zahraničné investície a ostatné súkromné toky);

· medzinárodný obchod ako prostriedok rozvoja;

· posilnenie medzinárodnej finančnej a technickej spolupráce na rozvojové účely;

· zahraničný dlh;

· systémové otázky – presadzovanie súdržnosti a konzistentnosti medzinárodných menových, finančných a obchodných systémov na podporu rozvoja.

Prvá nadväzujúca konferencia o financovaní rozvoja sa uskutoční v katarskej Dauhe v dňoch 29. novembra až 2. decembra 2008. Táto vrcholná schôdza bude príležitosťou na vyhodnotenie pokroku, ktorý sa dosiahol od prijatia Monterreyského konsenzu.

EÚ aj naďalej ostáva na čele medzinárodného spoločenstva, čo sa týka poskytovania finančných prostriedkov na rozvojové účely, a je v tejto oblasti najväčším medzinárodným darcom – pochádza od nej viac než 50 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci.

Správa Komisie o pokroku EÚ v oblasti úsilia o plnenie Monterreyského konsenzu bola zverejnená v marci 2008[1]. Závery Rady o financovaní rozvoja boli zverejnené 25. mája 2008.

Časovo obmedzené ciele oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2010 a 2015

V roku 2006 dosiahla EÚ svoj schválený cieľ vynaložiť na oficiálnu rozvojovou pomoc 0,39 % svojho celkového HND (štáty EÚ 15). Najbližším významným cieľom oficiálnej rozvojové pomoci, ktorý treba dosiahnuť, je vynaložiť na túto oblasť 0,56 % celkového HND EÚ do roku 2010[2]. Závažným problémom však je, že objem oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej niekoľkými členskými štátmi v roku 2007 dramaticky poklesol, v súlade so súčasným globálnym trendom v oblasti finančných prostriedkov na rozvojové účely, ktorým sa riadi aj Japonsko a Spojené štáty. Niektoré členské štáty navyše obmedzili úsilie o splnenie cieľov na roky 2010 a 2015 a spomalili mieru zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci.

Zatiaľ čo všeobecný pokles objemu oficiálnej rozvojovej pomoci je možno ojedinelým javom – a spravodajca trvá na tom, aby členské štáty zaručili, že to tak skutočne bude – spomalenie jej zvyšovania spôsobí v nasledujúcich rokoch zníženie celkovej výšky oficiálnej rozvojovej pomoci poskytnutej rozvojovým štátom. Napríklad vnútroštátne politiky a záväzky Fínska a Francúzska boli ambicióznejšie ako politiky a záväzky EÚ, v roku 2007 však tieto štáty svoje ciele znížili, aby ich uviedli do súladu s harmonogramom Únie. Táto skutočnosť nevyhnutne poškodí spoločný cieľ EÚ. Odhaduje sa, že v období 2006–2010 sa oficiálna rozvojová pomoc zníži spolu o viac ako 17 miliárd EUR. Spoločné ciele EÚ sa splnia iba vtedy, keď niektoré z väčších členských štátov dosiahnu úrovne oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá bude spoločné ciele prevyšovať. Spravodajca má vážne obavy, že posledný vývoj môže splnenie záväzkov skomplikovať.

Musí dôjsť k významnej a skutočnej zmene kurzu, ktorá by dokázala, že všetky členské štáty sú odhodlané plniť vytýčené ciele oficiálnej rozvojovej pomoci, a zvýšiť tak šancu na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia. Spravodajca vyzýva tie členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby pred konferenciou v Dauhe stanovili pevné harmonogramy plnenia finančných cieľov.

Zahraničný dlh a únik kapitálu

Začlenenie odpustenia dlhov do hodnôt oficiálnej rozvojovej pomoci bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo bola úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ v roku 2007 nižšia. Spravodajca preto vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na tie hodnoty tejto pomoci, ktorých súčasťou odpustenie dlhov nebude. Rovnako dôležité sú však i otázky dlhodobej udržateľnosti zadlženia a zásad zodpovedného poskytovania pôžičiek.

Nezodpovedné poskytovanie pôžičiek a finančných prostriedkov predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ekonomickú stabilitu rozvojových štátov a výrazným spôsobom bráni trvalej udržateľnosti zadlženia. Medzi tieto praktiky patria agresívne súdne spory vedené komerčnými veriteľmi a fondmi zhromažďujúcimi problémové dlhy, ktoré zaťažujú rozpočty dotknutých rozvojových štátov. Zodpovedné poskytovanie finančných prostriedkov a pôžičiek môže byť spôsobom, ako zaručiť trvalú udržateľnosť zadlženia, a môže sa rovnako využiť na podporu trvalo udržateľného rozvoja šetrného k životnému prostrediu a dôstojných pracovných podmienok v rozvojových štátoch.

Únik kapitálu a daňové raje sú tiež veľkým problémom v agende financovania rozvoja, pretože tieto javy majú zvyčajne závažné dôsledky na zahraničné zadlženie. Prostriedky na predchádzanie úniku kapitálu môžu zahŕňať zavedenie efektívnejších kontrolných systémov v rozvojových štátoch (najmä prostredníctvom daňových systémov), ktoré miestne bohaté vrstvy upozorní na ich povinnosti, i podporu vlastníctva a úsilie o zabránenie odklonov finančných prostriedkov do daňových rajov (vrátane daňových rajov v EÚ). K najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť úniku kapitálu z rozvojových štátov, však patrí rozvíjanie stabilného, mierového a demokratického prostredia, v ktorom existencia právneho štátu zaručí dodržiavanie obchodných zmlúv a rešpektovanie bankových účtov i vlastníckych práv všetkých občanov.

Nové výzvy

Jednou z najnovších výziev, ktorým musí rozvojová pomoc čeliť, je zmena klímy. Hlavným cieľom rozvojovej politiky je odstraňovanie chudoby. Zmena klímy predstavuje jednu z významných celosvetových neistôt, ktoré majú vážne dôsledky na menej rozvinuté štáty, ktoré osobitne podliehajú vonkajším otrasom (napr. prírodným katastrofám, pandémiám)[3]. Najlepšie je však chápať poskytovanie finančných prostriedkov na zmiernenie účinkov zmeny klímy ako prostriedok, pomocou ktorého priemyslové štáty pomáhajú naprávať škody, ktoré sami v rozvojových štátoch spôsobili. Preto by tieto finančné prostriedky nemali pochádzať zo súčasných záväzkov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci, ale musia ich dopĺňať. V tejto súvislosti súhlasí spravodajca s názorom vyjadreným komisárom pre rozvoj Louisom Michelom, že na financovanie boja proti zmene klímy v najmenej rozvinutých štátoch by sa nemali využívať súčasné rozvojové fondy. Medzi EÚ a Svetovou bankou prebiehajú diskusie o možnosti získať prostriedky na veľkú dlhodobú pôžičku, ktorá by najchudobnejším štátom pomohla financovať v tejto oblasti kľúčové opatrenia[4]. Spravodajca očakáva, že EÚ zaujme v tejto diskusii popredné miesto.

Výzvou, ktorou sa treba zaoberať, je medzinárodný prudký nárast cien potravín v súčasnosti. Rozvoj vidieka, najmä čo sa týka rozvoja poľnohospodárstva, nadobúda už v dnešnej dobe čoraz väčší význam a v nadchádzajúcich rokoch bude nevyhnutne hrať výraznejšiu úlohu v medzinárodnej rozvojovej agende. Treba odstraňovať prekážky brániace rozvoju poľnohospodárstva v rozvojových štátoch. Osobitne dôležité je poskytovať podporu miestnemu poľnohospodárstvu. Malým poľnohospodárom sa musí okamžite poskytnúť prístup k pôžičkám, aby mohli zlepšiť svoje podnikanie a zvýšiť výrobu.

Ďalšou novou výzvou je vstup nových aktérov, najmä Číny, Brazílie a Saudskej Arábie, ako aj niekoľkých súkromných darcov, na medzinárodnú scénu financovania rozvoja[5]. Existujú určité obavy ohľadom politík, ktoré niektorí noví darcovia s touto spoluprácou spájajú.

Mobilizácia finančných prostriedkov na rozvojové účely zo súkromných zdrojov

Toky súkromného kapitálu do rozvojových štátov narastajú. Odhaduje sa, že sú približne šesťkrát vyššie, ako je celková suma vynaložená na oficiálnu rozvojovú pomoc (i bez jej spresnenia z dôvodu odpustenia dlhov), a tvorí približne 600 miliárd USD.

Súkromné toky tvoria približne 80 % všetkých finančných tokov do Afriky: v roku 2007 vzrástli priame zahraničné investície o približne 200 % v porovnaní s rokom 2004.

Je očividné, že by bolo prínosom, keby sa určitá časť týchto súkromných finančných prostriedkov využila na rozvojové účely, a spravodajca navrhuje, aby sa to dosiahlo prostredníctvom inovatívnych partnerstiev verejného a súkromného sektoru. EÚ musí aktívne presadzovať zásady financovania rozvojových projektov (tzv. zásady rovníka), prostredníctvom ktorých sa významný počet bánk na celom svete snaží dodržiavať kritériá trvalej udržateľnosti v investičných politikách.

Efektívnosť pomoci

Odstraňovanie viazanosti pomoci, znižovanie transakčných nákladov a flexibilnejšie a rýchlejšie administratívne postupy zostávajú hlavnými otázkami, ktoré sa týkajú efektívnosti pomoci. Spravodajca sa však snažil obmedziť začlenenie uvedených otázok do tejto správy, aby sa neprekrývala so správou o efektívnosti pomoci, ktorú vypracoval kolega Johan Van Hecke.

Systémové otázky

Rozvojovým štátom treba poskytnúť vyššie právomoci v rozhodovacích postupoch v rámci medzinárodných a ekonomických inštitúcií.  

Úrady prezidenta Svetovej banky a generálneho riaditeľa MMF doposiaľ nie sú otvorené všetkým štátom. Mnoho členských štátov EÚ (14) vyjadrilo podporu reformám, ktoré by vykonávanie týchto úradov umožnili štátnym príslušníkom všetkých štátov.  

Osobitným problémom rady Svetovej banky je, že v je v nej výrazne chýba zastúpenie 46 štátov subsaharskej Afriky. Zatiaľ čo iné regióny s menším počtom štátov majú aspoň tri kreslá, rozvojové štáty subsaharského regiónu sú zastúpené iba dvoma kreslami. Spravodajca považuje túto situáciu za neprijateľnú a navrhuje, aby sa uskutočnila náprava.

• [1]  Oznámenie s názvom EÚ ako globálny partner pre rozvoj - urýchliť pokrok na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (KOM(2008)177/3) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Monterreyský proces financovania rozvoja – príspevok EÚ k cieľom z Dauhy a do budúcnosti, výročná správa o pokroku za rok 2008 (SEK(2008)432/2).
• [2]  Cieľ štátov EÚ 15 na rok 2010: 0,51 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc (0,7 % v roku 2015); cieľ štátov EÚ 12 na rok 2010: 0,17 % HND na oficiálnu rozvojovou pomoc (0,33 % v roku 2015).
• [3]  Existuje určitá tendencia upúšťať od definície spolupráce na základe solidarity a vnímať ju skôr ako najlacnejší spôsob, ako riešiť celosvetové výzvy, ako pandémie (napr. SARS), migráciu a bezpečnostné problémy.
• [4]  Diskutuje sa aj o myšlienke, že by si priemyselné štáty požičali prostriedky na medzinárodných kapitálových trhoch a poskytli ich rozvojovým štátom s cieľom podporiť zníženie emisií skleníkových plynov v týchto štátoch a chrániť ich pred poškodzovaním životného prostredia.
• [5]  „Čína v súčasnej dobe poskytuje viac prostriedkov na infraštruktúru než Svetová banka, Africká rozvojová banka a všetci západní partneri z dvojstranných dohôd dohromady“. Podobne: „Brazílska rozvojová banka (BNDES) vydala v súčasnej dobe v Latinskej Amerike úverové prísľuby vo väčšej hodnote, ako sú prísľuby vydané Svetovou bankou a Medziamerickou rozvojovou bankou dohromady.“ Správa okrúhleho stola OECD o bankovníctve v oblasti rozvoja, február 2008.

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (18.6.2008)

pre Výbor pre rozvoj

k opatreniam nadväzujúcim na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v roku 2002 v Monterrey
(2008/2050(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anne E. Jensen

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Európsky parlament,

- so zreteľom na konsenzus z Monterrey prijatý na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja v marci 2002,

- so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji prijatý Radou, zástupcami členských štátov v rámci Rady, Európskym parlamentom a Komisiou v decembri 2005,

- so zreteľom na oznámenie Komisie o urýchlení pokroku na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (KOM(2008)0177 z 9. apríla 2008),

1. zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, a víta skutočnosť, že podiel ES sa v priebehu rokov zvyšuje; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele prostriedkov Spoločenstva na rozvojovej pomoci EÚ, aby tak mohol zhodnotiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

2. je však hlboko znepokojený prvým výskytom negatívneho trendu v rozvojovej pomoci EÚ v absolútnych číslach, ako aj v pomere k hrubému národnému dôchodku (pokles o 1,589 miliardy EUR, čo znamená pokles o 3,33 %, a celkovo predstavuje 0,38 % HND EÚ v roku 2007 v porovnaní s 0,41 % v roku 2006); pripomína, že Európsky konsenzus z roku 2005 odsúhlasený všetkými členskými štátmi a inštitúciami EÚ potvrdil cieľ, aby rozvojová pomoc EÚ dosiahla 0,56 % HND v roku 2010 a 0,7 % HND v roku 2015;

3. víta rozhodný postoj Komisie, aby sa úsilie sústredilo na množstvo, ako aj kvalitu rozvojovej pomoci členských štátov, a rozhodne podporuje jej varovanie súvisiace s možnými veľmi negatívnymi dôsledkami neplnenia finančných záväzkov zo strany členských štátov; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a právomoci a presvedčila ostatných verejných a súkromných darcov, aby splnili svoje finančné prísľuby;

4. zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými politikami Spoločenstva (životné prostredie, migrácia, ľudské práva, poľnohospodárstvo, atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam;

5. pripomína, že okamžité a nevyhnutné opatrenia, ktoré musí EÚ prijať na riešenie dramatických dôsledkov rastúcich cien potravín v rozvojových krajinách, by sa nemali chápať a vykonávať ako súčasť finančného úsilia, ktoré žiada konsenzus z Monterrey; preto uvíta konkrétny návrh Komisie na využitie núdzových fondov;

6. zdôrazňuje, že nadmerné a neprimerané administratívne zaťaženie v niektorých partnerských krajinách znižuje účinnosť rozvojovej pomoci; obáva sa, že toto zaťaženie by mohlo ohroziť dosiahnutie rozvojových cieľov milénia;

7. konštatuje, že Európska únia ešte nenašla správnu rovnováhu medzi dvoma protichodnými prístupmi k rozvojovej pomoci: na jednej strane dôverovať partnerským krajinám, pokiaľ ide o primerané rozdelenie prostriedkov, a pomáhať ich administratíve pri rozvoji vhodných nástrojov implementácie prostriedkov; na druhej strane účelovo viazať finančnú pomoc s cieľom vyhnúť sa zneužitiu alebo neefektívnemu rozdeleniu pomoci.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Reimer Böge, Salvador Garriga Polledo, Ingeborg Gräßle, László Surján, Herbert Bösch, Costas Botopoulos, Brigitte Douay, Vicente Miguel Garcés Ramón, Louis Grech, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Cătălin-Ioan Nechifor, Kyösti Virrankoski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Bárbara Dührkop Dührkop
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Corina Creţu, Nirj Deva, Beniamino Donnici, Fernando Fernández Martín, Juan Fraile Cantón, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, José Ribeiro e Castro, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Bowis, Françoise Castex, Ana Maria Gomes, Miguel Angel Martínez Martínez, Mihaela Popa