Postup : 2008/2033(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0312/2008

Predkladané texty :

A6-0312/2008

Rozpravy :

PV 01/09/2008 - 24
CRE 01/09/2008 - 24

Hlasovanie :

PV 02/09/2008 - 5.19
CRE 02/09/2008 - 5.19
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0387

SPRÁVA     
PDF 207kWORD 161k
17.7.2008
PE 404.725v03-00 A6-0312/2008

o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

(2008/2033(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Sharon Bowles

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

(2008/2033(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o určitých kľúčových prvkoch, ktoré prispievajú k vybudovaniu stratégie boja proti podvodom s DPH v EÚ (KOM(2007)0758),

–   so zreteľom na správu Komisie o využívaní opatrení administratívnej spolupráce v boji proti podvodu v oblasti DPH (KOM(2004)0260),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Rady zo 7. júna 2006, z 28. novembra 2006, z 5. júna 2007 a zo 14. mája 2008,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2007 týkajúcu sa administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prínose daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532),

–   so zreteľom na správu Komisie o opatreniach zameraných na zmenu systému DPH s cieľom bojovať proti podvodom (KOM(2008)0109),

–   so zreteľom na návrhy Komisie na smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým únikom spojeným s operáciami v rámci Spoločenstva, a na nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1798/2003 s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s operáciami v rámci Spoločenstva (KOM(2008)0147),

–   so zreteľom na článok 8 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na odporúčania v záveroch predsedníctva Rady zo 14. mája 2008 o daňových otázkach súvisiacich s dohodami, ktoré Spoločenstvo a jeho členské štáty uzatvárajú s tretími štátmi,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6‑0312/2008),

A. keďže daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty a na systém zdrojov Európskej únie, vedú k porušovaniu zásady spravodlivého a transparentného zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže z dôvodu daňových podvodov je poctivé podnikanie v konkurenčnej nevýhode a keďže stratu daňových príjmov v konečnom dôsledku zaplatia európski daňoví poplatníci prostredníctvom iných foriem zdaňovania,

B.  keďže finančné podvody ohrozujú rovnosť a daňovú spravodlivosť a strata príjmov verejných financií sa často kompenzuje zvýšením daní, ktoré postihuje najmenej majetných a najčestnejších daňových poplatníkov, ktorí nemajú možnosť alebo zámer vyhnúť sa svojim daňovým povinnostiam alebo ich porušiť,

C. keďže rozmach cezhraničného obchodovania v dôsledku vytvorenia vnútorného trhu znamená, že rastie počet transakcií, pri ktorých sa miesto zdaňovania a miesto sídla osoby, ktorá podlieha DPH, nachádza v dvoch rôznych členských štátoch,

D. keďže nové formy daňových podvodov súvisiace s cezhraničnými transakciami, ako napríklad podvody typu kolotoč (podvody v rámci Spoločenstva s chýbajúcim obchodným subjektom) využívajú roztrieštenosť a medzery súčasných daňových systémov, a preto sú potrebné zmeny vo fungovaní systému DPH,

E.  keďže úniky a podvody v oblasti DPH majú dosah na financovanie rozpočtu Európskej únie, pretože vedú k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z hrubého národného dôchodku,

F.  keďže boj proti podvodom – hoci z veľkej časti patrí do právomoci členských štátov – nie je problémom, ktorý možno vyriešiť len na vnútroštátnej úrovni,

G. keďže globalizácia vedie k nárastu ťažkostí spojených s bojom proti finančným podvodom na medzinárodnej úrovni, a to vzhľadom na zvýšené zapojenie spoločností so sídlom v tretích štátoch pri podvodoch typu kolotoč, prudký rozvoj elektronického obchodu a globalizáciu trhu so službami; keďže tieto faktory jednoznačne dokazujú potrebu zlepšenia medzinárodnej spolupráce, najmä čo sa týka DPH,

H. keďže rozsah daňových podvodov v Európskej únii je zapríčinený súčasným systémom DPH, ktorý je príliš komplexný, čím komplikuje sledovanie transakcií v rámci Spoločenstva, zneprehľadňuje ich a umožňuje tak ich zneužitie,

I.   keďže Komisia a členské štáty by sa pri skúmaní možností mali v čo najväčšej miere vyhýbať opatreniam, ktoré by mohli viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu podnikov a daňových úradov alebo by mohli spôsobiť diskrimináciu medzi obchodnými subjektmi,

J.   keďže Komisia i Dvor audítorov opakovane vyhlásili, že systém výmeny informácií medzi členskými štátmi o dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva neposkytuje relevantné alebo včasné informácie na účinný boj proti podvodom v oblasti DPH; keďže táto situácia si vyžaduje jasnejšie a záväznejšie pravidlá spolupráce medzi členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF),

K. keďže využívanie všetkých dostupných technológií vrátane elektronického uchovávania a prenosu určitých údajov na účely DPH a spotrebných daní je nevyhnutné na riadne fungovanie daňových systémov členských štátov; keďže podmienky na výmenu elektronicky uchovávaných údajov v jednotlivých členských štátoch a bezprostredný prístup členských štátov k nim by sa mali zlepšiť; keďže daňové úrady členských štátov by mali spracúvať osobné údaje vzhľadom na konkrétny účel ich použitia a na základe súhlasu príslušnej osoby alebo na inom právne zakotvenom legitímnom základe,

L.  keďže obchodné subjekty môžu často získať len veľmi čiastkové informácie o štatúte DPH svojich zákazníkov,

M. keďže posilnenie prostriedkov odhaľovania daňových podvodov by malo byť doplnené o posilnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pomoci pri vymáhaní daní, rovnosti v daňovom zaobchádzaní a uskutočniteľnosti pre podniky.

EÚ v oblasti daňových podvodov

1.  konštatuje, že cieľom stratégie EÚ v oblasti daňových podvodov musí byť riešenie daňových strát v dôsledku daňových podvodov, a to určením oblastí, v ktorých je možné vylepšiť tak právne predpisy EÚ, ako aj administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa efektívne podporí obmedzenie daňových podvodov v čo najväčšej miere bez toho, aby vzniklo zbytočné zaťaženie daňových úradov a daňových poplatníkov;

2.  vyzýva členské štáty, aby konečne začali brať boj proti daňovým podvodom vážne;

3.  pripomína, že dlhodobým riešením na efektívny boj proti daňovým podvodom je aj naďalej vytvorenie systému DPH založeného na „zásade pôvodu“, podľa ktorého sa predpokladá, že transakcie medzi členskými štátmi podliehajúcimi DPH by boli zdaňované sadzbou štátu pôvodu namiesto nulovou sadzbou; konštatuje, že v rámci „zásady pôvodu“ by bolo nepotrebné to, aby sa tovar obchodovaný na vnútornom trhu vyňal z DPH a následne zdanil v cieľovom štáte; pripomína, že na to, aby bol systém DPH založený na „zásade pôvodu“ efektívny, je potrebná aproximácia daní medzi štátmi, aby sa zabránilo daňovej konkurencii, ako aj vytvorenie zúčtovacieho systému tak, ako Komisia pôvodne navrhovala v roku 1987;

4.  s poľutovaní konštatuje odmietavý postoj niektorých členských štátov za ostatných desať rokov, ktorý znemožnil akúkoľvek účinnú stratégiu EÚ zameranú proti daňovým podvodom;

5.  vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že napriek mnohým analýzam, žiadostiam a sťažnostiam Rada doposiaľ neschválila žiadnu účinnú stratégiu na boj proti daňovým podvodom;

6.  vyzýva Komisiu, aby napriek mnohým neúspechom v ostatných rokoch nepoľavila v ofenzívnom riešení tohto problému;

Všeobecné otázky: rozsah daňových podvodov a ich dôsledky

7.  berie na vedomie, že odhady celkových (priamych a nepriamych) daňových strát v dôsledku daňových podvodov sa pohybujú v rozpätí od 200 do 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 až 2,25 % HDP v Európskej únii, z čoho 40 miliárd EUR súvisí s podvodmi v oblasti DPH, ktoré podľa odhadov predstavujú 10 % príjmov z DPH, 8 % celkových príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov v roku 1998 a 9 % celkových príjmov z tabakových výrobkov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii žiadne presné údaje, pretože vnútroštátne štandardy výkazníctva sa veľmi líšia;

8.  žiada, aby základom transparentnosti a národných opatrení na boj proti daňovým podvodom bol jednotný zber údajov vo všetkých členských štátoch;

9.  preto ľutuje, že v dôsledku nedostatku údajov zozbieraných na vnútroštátnej úrovni nie je možné posúdiť skutočný rozsah tohto problému, ani náležite vyhodnotiť monitorovanie zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych;

10. žiada Komisiu, aby zvážila harmonizovaný európsky systém zberu údajov a tvorby štatistických údajov o daňových podvodoch, aby sa získalo čo najpresnejšie hodnotenie plného dosahu tohto fenoménu;

11. pripomína, že eliminácia tieňovej ekonomiky nemôže byť uskutočňovaná bez uplatnenia príslušných stimulov; okrem toho navrhuje, aby členské štáty prostredníctvom lisabonských ukazovateľov predkladali správu o tom, do akej miery sa im darí obmedzovať svoje tieňové ekonomiky;

Súčasný systém DPH a jeho nedostatky

12. konštatuje, že daňové podvody v oblasti DPH sú z hľadiska fungovania vnútorného trhu obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou vzhľadom na to, že majú priamy cezhraničný dosah, spôsobujú značné straty na príjmoch a priamo vplývajú na rozpočet EÚ;

13. pripomína, že súčasný systém DPH, vytvorený v roku 1993, mal byť len prechodným systémom a že Parlament žiadal, aby Komisia predložila návrhy s cieľom prijať do roku 2010 konečné rozhodnutie o definitívnom systéme DPH;

14. tvrdí, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vytvorenia vnútorného trhu v roku 1993, ako aj pokrok v nových technológiách malého drahého tovaru spoločne pôsobia tak, že je čoraz ťažšie bojovať proti podvodom v oblasti DPH, pričom túto situáciu ešte viac sťažuje zložitosť a roztrieštenosť súčasného systému, čo sťažuje sledovanie transakcií a väčšmi umožňuje ich zneužívanie;

15. berie na vedomie čoraz väčší výskyt podvodov typu chýbajúceho obchodného subjektu a úmyselného zneužívania systému DPH zločineckými skupinami, ktoré pripravujú takéto plány s cieľom zneužívať nedostatky systému a poukazuje na prípad podvodu s DPH typu kolotoč, ktorý predložil Eurojust a ktorý sa týka 18 členských štátov s celkovou odhadovanou výškou daňového podvodu 2,1 miliardy EUR;

16. podporuje Komisiu v jej úsilí podstatne zmeniť súčasný systém DPH; víta skutočnosť, že pre členské štáty má táto vec v súčasnosti určitý prioritný význam, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli pripravené prijímať v tejto súvislosti rozsiahle opatrenia;

17. nazdáva sa, že súčasný systém je zastaraný a je potrebné, aby bol od základu prepracovaný bez toho, aby sa čestné podniky nadmerne zaťažili byrokraciou; je presvedčený, že zachovanie súčasného stavu neprichádza do úvahy;

Alternatívne systémy k súčasnému systému DPH

Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti

18. poznamenáva, že v systéme prenesenia daňovej povinnosti platí DPH zdaniteľný zákazník namiesto dodávateľa; uznáva, že tento mechanizmus má tú výhodu, že odstraňuje možnosť uskutočňovať podvody typu chýbajúceho obchodného subjektu tým, že zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom dodávaného tovaru, sa určí za osobu podliehajúcu platbe DPH;

19. poznamenáva, že vytvorenie systému dvojitej DPH by bolo nezlučiteľné s účinným fungovaním vnútorného trhu a viedlo by k vytvoreniu zložitejšieho prostredia, ktoré by mohlo odrádzať podniky od investovania, čo by sa z dlhodobého hľadiska dalo prekonať len všeobecným povinným systémom prenesenia daňovej povinnosti namiesto dobrovoľného systému alebo systému vybraných dodávok;

20. poznamenáva ďalej, že systém prenesenia daňovej povinnosti neumožňuje rozdelené platby a že DPH sa v plnej výške platí až na konci dodávateľského reťazca, čím sa odstraňuje kontrolný mechanizmus DPH s vlastnou správou; varuje, že sa môžu objaviť nové formy podvodu vrátane nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a zneužívania identifikačných čísiel DPH a že bojovanie proti takýmto podvodom zavedením dodatočného overovania by mohlo viesť k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu čestných obchodných subjektov; vyzýva preto na opatrnosť a dôkladné zváženie pred zavedením systému prenesenia daňovej povinnosti; konštatuje však, že uplatňovanie prahovej hodnoty s cieľom obmedziť riziko nezdanenej konečnej spotreby pomáha v boji proti podvodom, a domnieva sa, že hranica 5000 EUR, ktorú navrhuje Rada, je primeraná;

Pilotný projekt

21. pri všetkej opatrnosti a kritike poznamenáva, že pilotný projekt môže členským štátom pomôcť lepšie pochopiť riziká súvisiace s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti, pričom však naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili vhodné záruky s cieľom zabezpečiť, aby ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, ani žiadny iný členský štát, nebol počas realizácie projektu vystavený vážnemu riziku;

Zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva

22. domnieva sa, že najlepším spôsobom riešenia podvodov s DPH v oblasti cezhraničných dodávok je zavedenie systému, v ktorom sa oslobodenie od DPH pre dodávky v rámci Spoločenstva nahradí 15 % zdaňovaním; konštatuje, že fungovaniu tohto systému by prospelo, ak by sa podstatne zjednodušila rozmanitosť a zložitosť znížených sadzieb, čím by sa znížilo na minimum administratívne zaťaženie podnikov, ako aj daňových úradov; konštatuje, že jednotlivé zníženia sadzieb DPH spred roku 1992 by sa mali starostlivo preskúmať a posúdiť vo vzťahu k tomu, či sú ekonomicky opodstatnené;

23. uznáva, že vzhľadom na rozdielne sadzby DPH by si zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva vyžadovalo vyrovnávacie platby medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takéto vyrovnávanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zúčtovacej banky, ktorá by napomáhala prevod príjmov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že fungovanie zúčtovacej banky je technicky realizovateľné;

24. domnieva sa, že decentralizovaný systém zúčtovacích orgánov môže byť vhodnejší a mohol by sa rozvíjať rýchlejšie vzhľadom na to, že pre členské štáty tým vzniká možnosť dohodnúť sa na dôležitých podrobnostiach, pričom môžu zohľadniť svoju individuálnu obchodnú bilanciu, podobnosti fungovania systému DPH a ich kontrolné mechanizmy a vzájomnú dôveru;

25. zdôrazňuje, že vyberanie DPH od dodávateľa dodávky, ako aj uskutočnenie prevodu zúčtovacím systémom daňovému úradu krajiny, v ktorej sa nákup v rámci Spoločenstva realizoval, by mal spadať do právomoci daňového úradu členského štátu dodávky; uznáva, že je potrebné budovať vzájomnú dôveru medzi daňovými úradmi;

Administratívna spolupráca a vzájomná pomoc v oblasti DPH, spotrebných daní a priamych daní

26. zdôrazňuje, že členské štáty nemôžu bojovať oddelene proti cezhraničným daňovým podvodom; zastáva názor, že výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou nestačili na účinný boj proti daňovým podvodom z hľadiska podstaty či rýchlosti; domnieva sa, že neexistuje priamy kontakt medzi miestnymi alebo vnútroštátnymi úradmi pre boj proti podvodom, čo vedie k neúčinnosti, nedostatočnému využívaniu opatrení administratívnej spolupráce a prieťahom v komunikácii;

27. trvá na tom, že všetky členské štáty by mali na ochranu svojich daňových príjmov v rámci vnútorného trhu prijať porovnateľné opatrenia proti podvodníkom, najmä v zmysle sankcií a trestnoprávnych konaní, bez ohľadu na to, kde došlo k úniku príjmov; vyzýva Komisiu, aby navrhla možné mechanizmy na podporu takejto spolupráce medzi členskými štátmi;

28. víta návrh Komisie na zmenu a doplnenie smernice o DPH a nariadenia o administratívnej spolupráci v oblasti DPH na urýchlenie zberu a výmeny informácií o operáciách v rámci Spoločenstva od roku 2010; uznáva, že navrhované pravidlá podávania správ raz za mesiac zvýšia administratívne zaťaženie podnikov poskytujúcich len služby, ktoré v súčasnosti nepodliehajú tomuto pravidlu, uznáva však, že je to nevyhnutné vzhľadom na možnosť podvodov typu kolotoč pri niektorých službách;

29. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala navrhované opatrenia a vyzýva ju, aby predložila ďalšie návrhy o automatizovanom prístupe ostatných členských štátov k určitým neutajovaným údajom členského štátu o ich zdaniteľných osobách (obchodný sektor, určité údaje týkajúce sa obratu, atď.), a o harmonizácii postupov registrácie platcov DPH a rušenia ich registrácie, aby sa zaručilo rýchle odhalenie a zrušenie registrácie nepravých platcov DPH; zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za aktualizovanie svojich údajov, najmä čo sa týka registrácie a odhaľovania podvodných platcov;

30. pripomína, že daňové raje sú jednou z prekážok implementácie lisabonskej stratégie, pretože vyvíjajú tlak na znižovanie daňových sadzieb a všeobecne na daňové príjmy, čím zhoršujú účinky daňovej konkurencie, ktorá narúša daňovú suverenitu členských štátov;

31. zdôrazňuje tiež, že v časoch rozpočtovej disciplíny každé narušenie daňovej základne spôsobené daňovými rajmi alebo neregulovanou daňovou konkurenciou ohrozuje schopnosť členských štátov spĺňať požiadavky reformovaného Paktu stability a rastu a že zníženie verejných príjmov ohrozuje európsky sociálny model;

32. zdôrazňuje, že zrušenie daňových rajov si okrem iného vyžaduje stratégiu zameranú na tri body: riešenie daňových únikov, rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o dani z úspor a trvanie na tom, aby OECD prostredníctvom svojich členov postihovala nespolupracujúce daňové raje;

Daňové úniky

33. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty so stále novými výhradami a taktikou zdržiavania maria reformu smernice o dani z úspor a povzbudzuje Komisiu, aby bez ohľadu na odpor čo najskôr predložila svoje návrhy;

34. zdôrazňuje, že reforma smernice o dani z úspor musí riešiť mnohé nedostatky a rozdiely, ktoré uľahčujú operácie daňových únikov a fiškálnych podvodov;

35. vyzýva Komisiu, aby v rámci reformy smernice o dani z úspor preskúmala možnosti jej reformy vrátane rozšírenia rozsahu smernice s cieľom zahrnúť všetky právnické osoby a všetky zdroje finančných príjmov;

36. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby stanovila odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni za prioritu vzhľadom na ich škodlivý vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili obchodnú silu EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s vládami daňových rajov s cieľom presvedčiť ich, aby zrušili daňové ustanovenia a postupy, ktoré podporujú daňové úniky a podvody; ako prvý krok víta odporúčania Rady zo 14. mája 2008 o začlenení klauzuly o dobrej správe v oblasti daní do obchodných dohôd; žiada Komisiu aby bezodkladne začala presadzovať takúto klauzulu pri rokovaniach o obchodných dohodách v budúcnosti;

0

0 0

37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rozsah daňových podvodov

Daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty, vedú k porušovaniu zásady spravodlivého zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Deformácie, ktoré spôsobujú podvody v oblasti DPH, poškodzujú celkovú rovnováhu systému zdrojov, ktorý má byť spravodlivý a transparentný, a tak zaručiť riadne fungovanie Spoločenstva.

Hoci všetky členské štáty nevyšetrovali rozsah daňových únikov a podvodov, niekoľko odhadov bolo zverejnených. Podľa medzinárodnej asociácie pre DPH sa odhaduje, že straty v oblasti DPH sa v Európskej únii pohybujú v rozsahu od 60 mld. až po 100 mld. EUR ročne. Len v Spojenom kráľovstve dosiahli podľa odhadov Daňového a colného úradu Jej veličenstva (HMRC) straty na príjmoch z DPH v daňovom roku 2005 – 2006 sumu 18,2 miliárd EUR. V Nemecku uverejnilo ministerstvo financií výsledky štúdie, v ktorej sa straty v oblasti DPH za rok 2005 odhadujú vo výške 17 mld. EUR. Okrem toho, ako pripomína Dvor audítorov, úniky a podvody v oblasti DPH majú dosah i na financovanie rozpočtu Európskej únie, pretože vedú k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z hrubého národného dôchodku (HND)(1).

Podvody v oblasti DPH

Na pripomenutie treba uviesť, že súčasný „prechodný“ systém, ktorý pochádza z roku 1993, je výsledkom kompromisu medzi rozhodnutím vytvoriť jednotný trh bez hraničných kontrol na jednej strane a medzi skutočnosťou, že členské štáty sa nedohodli na stupni harmonizácie DPH na dosiahnutie úplne homogénneho vnútorného trhu na strane druhej. Komisia spočiatku navrhla prijatie systému založeného na krajine pôvodu (t. j. zdaňovanie sadzbou členského štátu vývozu). Rada prijala tzv. prechodný systém, ktorý umožnil zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach Spoločenstva, pričom zároveň ponechal možnosť výberu dane v členskom štáte určenia.

V rámci prechodného systému sa DPH (ako spotrebiteľská daň) účtuje na mieste spotreby ako percento ceny konkrétneho výrobku. Pri pohybe výrobku z jednej spoločnosti do druhej (medzi registrovanými platcami DPH) sa DPH účtuje, vyberá a odvádza domácemu daňovému úradu.

Čo sa týka operácií v rámci Spoločenstva, ktoré majú v súčasnosti nulové daňové zaťaženie, vývozca neúčtuje DPH, ale môže požiadať o vrátenie vstupnej DPH; naopak, kupujúci neplatí DPH, ale musí ju účtovať pri následnom predaji a túto DPH odviesť svojmu daňovému úradu.

Problémy

Mechanizmus úverovania a vrátenia dane

Keďže väčšina daňových únikov súvisí s tieňovým hospodárstvom, čoraz väčší podiel daňových únikov možno vnímať ako vedľajší účinok uvedeného režimu DPH zavedeného v roku 1993, najmä v otázke nulového daňového zaťaženia operácií v rámci Spoločenstva, keď obchodné subjekty neúčtujú DPH, pričom však stále môžu požiadať o vrátenie vstupnej DPH. Vzhľadom na to, že na operácie v rámci Spoločenstva sa uplatňuje nulová sadzba, takéto operácie môžu spôsobiť daňové úniky v dodávateľskej krajine (pretože dodávateľ po tom, ako ohlási dodávku v rámci Spoločenstva, si tovar ponechá na predaj na domácom trhu bez DPH) alebo v krajine určenia (pretože príjemca tovaru nezaplatí DPH splatnú pri doručení), prípadne prostredníctvom podvodu typu chýbajúceho obchodného subjektu.

Podvod typu chýbajúci obchodný subjekt

Pri tomto type podvodu (známom aj ako podvod typu kolotoč) podvodníci dovážajú tovar s nulovou sadzbou, pri predaji tovaru v dodávateľskom reťazci účtujú DPH, pričom si však peniaze privlastnia namiesto toho, aby ich odviedli daňovému úradu. Kolotoč pokračuje, ak sa tovar opakovane vyváža a dováža. Straty tak narastajú. Toto zahŕňa úmyselné zneužívanie systému zločineckými skupinami, ktoré pripravujú takéto plány s cieľom zneužiť nedostatky systému. Pokrok v technike a vývoj drahého tovaru nízkej hmotnosti uľahčil podvodníkom využívanie podvodu typu kolotoč. Tento jav sa najviac týka mobilných telefónov a čipovej techniky.

Nulové sadzby

Vývoz tovaru s nulovým daňovým zaťažením (ktoré zahŕňa vrátenie DPH vývozcom) bol určený za hlavný faktor umožňujúci výskyt podvodu typu kolotoč.

Možné alternatívne systémy

Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti

V systéme prenesenia daňovej povinnosti platí DPH zdaniteľný zákazník namiesto dodávateľa. Keď si spotrebiteľ, vzhľadom na to, že má nárok na úplné odpočítanie DPH, túto DPH odpočíta na tom istom daňovom priznaní DPH, čistý výsledok je nulový a netreba uskutočniť žiadnu platbu. Prenesenie daňovej povinnosti sa neuplatňuje na dodávky súkromným osobám a dodávateľ musí v takom prípade účtovať DPH v plnej výške a odviesť ju daňovému úradu. V systéme prenesenia daňovej povinnosti neexistuje rozdelená platba, keďže DPH sa v plnej výške platí až na konci dodávateľského reťazca. Inými slovami zovšeobecneným mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti by sa odstránila hlavná črta DPH, konkrétne platba DPH pri dodávkach a odpočítavanie DPH pri nákupoch, čím sa vytvára kontrolný mechanizmus DPH s vlastnou správou.

Nemecko počas svojho predsedníctva navrhlo uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, no tento návrh sa stretol len s malým nadšením. Navrhlo sa tiež, aby sa určitý členský štát podujal na realizáciu celoplošného pilotného projektu mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.

Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti má svojich kritikov, pretože podobne ako v prípade dane z predaja, výber DPH zostáva na konečnom obchodnom subjekte, ktorý musí plnú výšku DPH odviesť daňovému úradu. Takisto môžu pri prenesení daňovej povinnosti vzniknúť nové typy podvodu, ktoré sa prejavia vo forme nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a zneužívania identifikačných čísiel DPH. Jedným z riešení, ako sa tomuto riziku vyhnúť, by bolo zavedenie kontrolných opatrení, čo by však znamenalo ďalšie zaťaženie podnikov.

Prvým kontrolným opatrením by mohlo byť uplatňovanie prahovej hodnoty s cieľom obmedziť riziko nezdanenej konečnej spotreby. Rada navrhla, aby táto hranica bola stanovená vo výške 5000 EUR. Systém by potom fungoval takto:

· ak zákazník nespĺňa podmienky uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (najmä súkromné osoby ale aj nezdaniteľné právnické osoby a zdaniteľné osoby úplne oslobodené od dane), dodávateľ bude musieť účtovať DPH zákazníkovi;

· ak je zákazníkom zdaniteľná osoba spĺňajúca podmienky uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, dodávateľ bude musieť overiť objem operácie;

· ak zdaniteľná suma dodávky nepresahuje 5000 EUR, dodávateľ bude musieť účtovať DPH zákazníkovi. Zákazník – podnikateľ si môže odpočítať túto DPH podľa bežných pravidiel;

· ak sa zdaniteľná suma dodávky rovná alebo presahuje 5000 EUR, dodávateľ nebude účtovať DPH na dodávku. Zákazník – podnikateľ bude zodpovedný za DPH za túto dodávku a bude si môcť odpočítať túto DPH podľa bežných pravidiel.

Komisia sa na základe niekoľkých štúdií domnieva, že správne uplatňovanie prahovej hodnoty je pre podniky najnákladnejší prvok.

Vzniká tak otázka, či by navrhovaný systém prenesenia daňovej povinnosti mal byť dobrovoľný alebo povinný. Komisia a väčšina členských štátov sa vyjadrili, že dobrovoľný všeobecný systém prenesenia daňovej povinnosti by znamenal vytvorenie systému dvojitej DPH, ktorý by pôsobil proti účinnému fungovaniu vnútorného trhu a viedol by k vytvoreniu zložitejšieho prostredia, ktoré by mohlo odrádzať podniky od investovania.

Pilotný projekt Vzhľadom na nedostatok empirických dôkazov by pilotný projekt mohol vecnejšie zodpovedať otázky týkajúce sa uskutočniteľnosti navrhovaného systému. Malo by sa zabezpečiť, aby ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne na realizáciu pilotného projektu prihlásil, ani žiadny iný členský štát nebol vystavený vážnemu riziku.

Systém založený na mieste pôvodu Podľa tohto systému sa DPH účtuje sadzbou vyvážajúceho členského štátu. Ako sme už vysvetlili, Rada sa rozhodla prijať prechodný systém, takže možnosť zaviesť systém založený na mieste pôvodu by znamenal návrat k pôvodnému plánu, ktorý navrhovala Komisia. Členské štáty však rovnako ako vtedy ani teraz ešte nie sú ochotné vzdať sa svojej suverenity pri stanovovaní sadzieb DPH. Aby teda existovala šanca, že Rada sa týmto systémom bude vážne zaoberať, nemala by sa v rámci neho vyžadovať harmonizácia sadzieb.

Jedným z riešení by bolo prehodnotenie návrhov na zriadenie zúčtovacej banky ako sa navrhovalo pred rokom 1992, čo však členské štáty z uvedených dôvodov nepodporili. Vzhľadom na nárast podvodov a technologický pokrok je vhodné opätovne predložiť toto riešenie. Aby sa zachovala základná zásada DPH, ktorou je spotrebná daň, DPH by sa účtovala v sadzbách vyvážajúcej krajiny a zúčtovacia banka by napomáhala prevod príjmov medzi členskými štátmi. Členský štát dodávky by musel previesť vybranú DPH dovážajúcemu členskému štátu. Ak členský štát, do ktorého sa tovar dováža, uplatňuje sadzbu vyššiu ako 15 %, dodatočná DPH sa pripíše tomuto členskému štátu; ak členský štát, do ktorého sa tovar dováža, uplatňuje sadzbu nižšiu ako 15 % z dôvodu uplatňovania jednej alebo viacerých znížených sadzieb DPH alebo nulovej sadzby v určitých členských štátoch, členský štát nákupcu povolí pripísanie v prospech zdaniteľnej osoby, ktorá nákup v rámci Spoločenstva realizuje. Rovnako bude členský štát, do ktorého sa tovar dováža, môcť vyberať DPH, ktorá vyplýva z akéhokoľvek obmedzenia práva nákupcu odpočítať DPH na vstupe. Týmto spôsobom by sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by ináč mohlo vzniknúť v dôsledku rozličných vnútroštátnych sadzieb DPH.

Najzložitejšia je otázka na politickej úrovni, ktorá súvisí s tým, že daňové príjmy jednotlivých členských štátov by sa stali závislé od platieb iných členských štátov. Inými slovami vznikli by dve skupiny členských štátov, t. j. čistí príjemcovia platieb (t. j. tí, ktorých objem nákupu v rámci Spoločenstva prevyšuje objem dodávok v rámci Spoločenstva) a čistí prispievatelia (t. j. tí, ktorých celkový objem dodávok v rámci Spoločenstva prevyšuje celkový objem nákupu v rámci Spoločenstva). Ako sa uvádza v prílohe a v závislosti od ich bilaterálnej obchodnej bilancie by 16 členských štátov v systéme zdaňovaných dodávok v rámci Spoločenstva bolo čistými príjemcami a zvyšok členských štátov čistými prispievateľmi.

Systém založený na mieste určenia Ďalšou možnosťou by bolo účtovať DPH sadzbou dovážajúceho členského štátu (kde sa nachádza nákupca). Neexistovala by potreba zúčtovania, ale bolo by potrebné doplniť túto možnosť o systém jedného kontaktného miesta, v ktorom by si obchodný subjekt mohol splniť všetky svoje povinnosti týkajúce sa DPH v súvislosti s činnosťami v celej EÚ v členskom štáte, v ktorom má sídlo.

Administratívna spolupráca a vzájomná pomoc v oblasti DPH, spotrebných daní a priamych daní

Hoci boj proti podvodom z veľkej časti patrí do právomoci členských štátov, nie je problémom, ktorý možno vyriešiť len na vnútroštátnej úrovni. Boj proti daňovým podvodom by mal byť prioritou pre EÚ a mal by si vyžadovať úzku spoluprácu medzi administratívnymi orgánmi v každom členskom štáte a s Komisiou.

Výmena informácií medzi príslušnými správami, ako aj medzi správami a Komisiou, nie je dostatočne intenzívna a rýchla na účinný boj proti podvodom. Neexistuje priamy kontakt medzi miestnymi alebo vnútroštátnymi úradmi pre boj proti podvodom, čo vedie k neúčinnosti, nedostatočnému využívaniu opatrení administratívnej spolupráce a prieťahom v komunikácii. Riešenie si vyžaduje väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, pričom vzniká otázka potreby záväzných pravidiel. Ľahšie porozumenie vzájomných systémov alebo spoločného základu, ako napríklad prostredníctvom konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) by bolo prospešné. Žiaľ, mnohí vnímajú spoločné základy ako krok k zasahovaniu do daňových sadzieb.

Využívanie všetkých dostupných technológií vrátane elektronického uchovávania a prenosu určitých údajov na účely kontroly spotrebných daní je nevyhnutné na riadne fungovanie daňových systémov. Podmienky pre výmenu elektronicky uchovávaných údajov v jednotlivých členských štátoch a bezprostredný prístup členských štátov k nim by sa preto mali zlepšiť. Najmä operácie v reálnom čase s použitím elektronického systému zaznamenávania operácií a potvrdzovania ich platnosti by orgánom poskytli väčšiu príležitosť zistiť podvodné správanie a bojovať proti nemu. Režimy ochrany údajov by sa mali starostlivo zabezpečiť.

Príloha – Obchodná bilancia medzi členskými štátmi (zdroj: Eurostat)

 

2005

2006

Členský štát

Deficit obchodnej bilancie (v miliónoch EUR)

Prebytok obchodnej bilancie (v miliónoch EUR)

Deficit obchodnej bilancie (v miliónoch EUR)

Prebytok obchodnej bilancie (v miliónoch EUR)

AT

-10 092

 

-8 376

 

BE

 

21 539

 

22 700

BG

-2 283

 

-2 384

 

CY

-2 649

 

-3 042

 

CZ

 

3 636

 

5 035

DE

 

98 946

 

103 087

DK

 

5 227

 

2 996

EE

-1 427

 

-2 852

 

EL

-16 655

 

-18 363

 

ES

-36 898

 

-37 406

 

FI

-1 396

 

 

122

FR

-37 210

 

-38 664

 

HU

 

3 537

 

4 105

IE

 

19 479

 

16 691

IT

-186

 

-738

 

LT

-1 202

 

-2 481

 

LU

 

749

 

1 410

LV

-2 087

 

-3 459

 

MT

-1 226

 

-1 076

 

NL

 

116 108

 

127 332

PL

-5 019

 

-3 608

 

PT

-13 130

 

-13 432

 

RO

-4 915

 

-7 647

 

SI

-2 435

 

-2 247

 

SK

 

197

 

1 216

SV

-1 609

 

 

222

UK

-55 212

 

-57 459

 

 

 

 

 

 

Celkovo

-195 631

269 418

-203 234

284 916

(1)

Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2007 týkajúca sa administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty, ods. 2.


STANOVISKO Výboru pre právne veci (25.6.2008)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

(2008/2033(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Othmar Karas

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže boj proti daňovým podvodom patrí vo veľkej miere do právomoci členských štátov; keďže v dôsledku voľného pohybu tovaru a služieb v rámci Spoločenstva je však pre členské štáty ťažké bojovať proti týmto podvodom jednotlivo,

B.  keďže na základe článku 10 a 280 Zmluvy o ES sa od členských štátov vyžaduje, aby prijímali vhodné opatrenia na splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy a aby koordinovali svoju činnosť s cieľom chrániť finančné záujmy Spoločenstva,

C. keďže daňové podvody sú rastúcim problémom celosvetového charakteru, pričom sa odhaduje, že predstavujú od 2 do 2,5 % HDP na úrovni EÚ, čo sa rovná 200 až 250 miliardám EUR(1),

1.  zdôrazňuje, že proti daňovým podvodom nie je možné bojovať osamotene; upozorňuje na zjavnú potrebu koordinovaného prístupu Spoločenstva, ktorým by sa posilnila spolupráca medzi členskými štátmi a taktiež spolupráca s tretími krajinami;

2.  poukazuje na skutočnosť, že podvody typu kolotoč (podvody s chýbajúcim obchodným subjektom) sa často páchajú cezhranične, medzi niekoľkými členskými štátmi, podvodným opakovaným dovozom a vývozom tovaru;

3.  berie na vedomie, že Komisia skúma spôsoby minimalizácie daňových podvodov úpravou súčasného systému DPH, pričom navrhuje systém prenesenia daňovej povinnosti;

4.  zaujíma kritické stanovisko k mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a pilotným projektom, ktoré sa v tejto súvislosti plánujú realizovať; domnieva sa, že nepovinný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by viedol k systémom dvojitej DPH, ktoré by existovali súbežne, čo by malo za následok zložitejšie fiškálne prostredie, právnu neistotu a negatívny dosah na podnikateľské prostredie, najmä na malé a stredné podniky;

5.  vyzýva na pokračovanie a zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom posilnením sietí spolupráce, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi, a zároveň vypracovaním inovačných opatrení na úrovni EÚ bez toho, aby pre príslušné úrady a daňových poplatníkov predstavovali zbytočnú byrokratickú záťaž; v tejto súvislosti víta nedávne návrhy Komisie na zmenu a doplnenie smernice o DPH a nariadenia o administratívnej spolupráci v oblasti DPH (KOM(2008)0147);

6.  vyzýva na vytvorenie pracovnej skupiny zameranej na hodnotenie možných spôsobov koordinácie cezhraničného boja proti daňovým podvodom do konca súčasného legislatívneho obdobia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlo Casini, Titus Corlăţean, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Neena Gill, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Diana Wallis, Jaroslav Zvěřina

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sharon Bowles, Sajjad Karim, Georgios Papastamkos, Michel Rocard, József Szájer

(1)

Tlačové oznámenie Komisie: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/06/697.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in ‘t Veld, Wolf Klinz, Astrid Lulling, John Purvis, Alexander Radwan, Eoin Ryan, Peter Skinner, Cornelis Visser

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Werner Langen

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia