SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 v mene Európskeho spoločenstva

17.7.2008 - (11964/2007 – C6‑0326/2007 – 2006/0263(CNS)) - *

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Caroline Lucas

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 v mene Európskeho spoločenstva

(11964/2007 – C6‑0326/2007 – 2006/0263(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11964/2007),

–   so zreteľom na návrh Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 (11964/2007),

–   so zreteľom na články 133, 175 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0326/2007),

-    so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51, 83 ods. 7 a článok 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6‑0313/2008),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady v znení zmien a doplnení a schvaľuje uzavretie dohody;

2.  vyhradzuje si právo hájiť svoje výsady vymedzené zmluvou;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Medzinárodnej organizácii pre tropické drevo (ITTO).

Text predložený Radou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Úvodný odsek
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 133 a 175, v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a prvého pododseku článku 300 ods. 3,	so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 133 a 175, v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a druhého pododseku článku 300 ods. 3,
Odôvodnenie
Zohľadňuje odporúčanie právnej služby a Výboru pre právne veci (list pána Garganiho z 20. decembra 2007), že dohoda zriaďuje špecifický inštitucionálny rámec postupmi spolupráce, ako aj to, že Rada neposkytla nijaké odôvodnenie svojho zamietnutia tohto hľadiska.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 4
(4) Ciele novej dohody sú v súlade so spoločnou obchodnou politikou, ako aj s politikou v oblasti životného prostredia.	(4) Ciele novej dohody by mali byť v súlade so spoločnou obchodnou politikou, ako aj s politikami v oblasti životného prostredia a rozvoja.
Odôvodnenie
Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 2006 v terajšej podobe nie je v súlade s politikami ES v oblasti životného prostredia a rozvoja. Hlavným cieľom tejto dohody zostáva podpora rozširovania a diverzifikácie medzinárodného obchodu a trvalo udržateľné využívanie sa uvádza až na druhom mieste. Súlad medzi Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 s politikami ES v oblasti životného prostredia a rozvoja preto treba realizovať prostredníctvom uplatňovania dohody zo strany EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 7a (nové)
	(7a) Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu analyzujúcu realizáciu Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 a opatrení na zníženie negatívneho vplyvu obchodu na tropické lesy vrátane bilaterálnych dohôd uzavretých v súlade s programom vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT). Článok 33 Medzinárodnej dohody o tropickom dreve ustanovuje, že hodnotenie realizácie tejto dohody sa má vykonať 5 rokov po nadobudnutí jej platnosti. Podľa tohto ustanovenia predloží Komisia do konca roku 2010 Parlamentu a Rade vyhodnotenie fungovania Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006.
Odôvodnenie
Európska komisia informuje Parlament pravidelne o uplatňovaní Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006. Pritom kontroluje, či je realizácia tejto dohody v súlade s vynútiteľnosťou práva o lesnom hospodárstve, správou lesov a obchodnými nástrojmi ES. Keďže Európska komisia nemala pôvodne v úmysle konzultovať Európsky parlament vo veci Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006, je dôležité pripomenúť Európskej komisii jej povinnosť informovať Európsky parlament o uplatňovaní politiky ES v oblasti obchodu, životného prostredia a rozvoja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 7b (nové)
	(7b) Komisia pri príprave rokovacieho mandátu na revíziu Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 by mala navrhnúť revíziu súčasného znenia, pričom ťažiskom dohody by mala byť ochrana a trvalo udržateľná správa tropických lesov a obnova znehodnotených lesných oblastí a mal by sa pritom klásť dôraz na dôležitosť vzdelávacej a informačnej politiky v krajinách postihnutých problémom odlesňovania s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o negatívnych dôsledkoch bezohľadného využívania zdrojov dreva. Obchod s tropickým drevom by sa mal podporovať len v takom rozsahu, ktorý bude v súlade s týmito prioritnými cieľmi.
Odôvodnenie
Prenos know–how a výmena skúseností a osvedčených postupov s oblasti lesného hospodárstva podporia trvalo udržateľné využívanie zdrojov dreva a prispejú k odstraňovaniu nezákonného obchodovania s drevom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 7c (nové)
	(7c) Prostredníctvom tohto mandátu na revíziu Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 by sa mal navrhnúť aj hlasovací mechanizmus rady Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo, ktorý jednoznačne zvýhodní ochranu a trvalo udržateľné využívanie tropických lesov.
Odôvodnenie
Súčasná prevaha obchodu nad ochranou a trvalo udržateľným využívaním sa odzrkadľuje v hlasovacej štruktúre Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo, ktorá poskytuje viac hlasov vyrábajúcim krajinám, ktoré vyvážajú viac dreva. Inštitucionálny systém Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo dáva najväčšiu možnosť rozhodovať tým, ktorí najviac obchodujú, zatiaľ čo poskytuje málo výhod za ochranu a trvalo udržateľné využívanie. Aby sa dosiahol súlad s cieľmi politiky ES v oblasti životného prostredia a rozvoja, mal by hlasovací mechanizmus Medzinárodnej dohody o tropickom dreve zvýhodňovať krajiny, ktorých prioritou je ochrana a trvalo udržateľné využívanie lesných zdrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 7d (nové)
	(7d) Komisia by mala najneskôr do polovice roku 2008:   (a) predložiť komplexný legislatívny návrh, ktorý zabráni umiestneniu dreva a výrobkov z neho pochádzajúcich z nezákonných alebo deštrukčných zdrojov na trh;   (b) predloží oznámenie, ktorým stanoví úroveň účasti EÚ na súčasnom a budúcom mechanizme celosvetového financovania na podporu ochrany lesov a znižovania emisií spôsobených odlesňovaním v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC)/Kjótskeho protokolu a jeho podpory. Oznámenie by malo obsahovať záväzok EÚ poskytovať finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám pri ochrane ich lesov, financovať sieť chránených oblastí a podporovať hospodárske alternatívy ničenia lesov. Aby sa zabezpečil reálny prínos pre klímu, biodiverzitu a ľudí, by malo toto oznámenie obsahovať najmä minimálne zásady a kritériá, ktorými by sa tieto nástroje mali riadiť. Oznámenie by malo stanoviť aj prioritné opatrenia a oblasti, ktoré by sa mali v rámci týchto stimulačných mechanizmov okamžite financovať.
Odôvodnenie
Verejné konzultácie Európskej komisie o dodatočných možnostiach na boj proti nezákonnej ťažbe dreva[1] ukázali, že prevažná väčšina respondentov preferuje záväzné právne predpisy, ktoré vyžadujú, že len zákonne vyťažené drevo a výrobky z neho sa môžu dostať na trh EÚ.

• [1]  (http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/addloptionssynthfinal.pdf),

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

V pralesoch sveta sú dve tretiny pôdnej biodiverzity, hoci 80 % týchto lesov je už zničených alebo znehodnotených a zvyšok je ohrozený. Odhaduje sa, že výrub v celosvetovom meradle zodpovedá za asi 20 % emisií uhlíka.

Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 2006 môže v najlepšom prípade prispievať k plneniu rozsiahleho cieľa, ktorým je zabezpečenie trvalo udržateľnej správy svetových lesov. Táto správa má zasa dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy, pri ochrane biodiverzity, pri podpore ľudských práv domorodého obyvateľstva, čím prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju.

Dohoda o tropickom dreve však môže zabezpečiť iba časť celkového účinného politického rámca pre lesy sveta. Každá dohoda by mala tvoriť súčasť všeobecnejšej stratégie vzťahujúcej sa aj na lesy mierneho pásma, na dopyt po lesných produktoch a na sledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci.

Dôsledky predchádzajúcich dohôd

Vyrubovanie lesov na svete pokračuje. Podľa odhadov OECD každoročne sa stráca pôvodne zalesnená plocha veľká ako Grécko, pričom hrozí zánik nenahraditeľnej biodiverzity a zvyšuje sa nebezpečenstvo globálneho otepľovania.

Hoci od podpísania prvej dohody o tropickom dreve uplynulo už viac ako 20 rokov, nadmerné čerpanie a nezákonná ťažba dreva sú stále veľmi rozšírené. Takmer polovica všetkej ťažby dreva v regiónoch, ako sú povodia Amazonky a Konga, juhovýchodná Ázia a Rusko, je nezákonná. FAO v súčasnosti odhaduje, že menej ako 7 % celosvetovej zalesnenej plochy má ekologickú známku a menej ako 5 % tropických lesov je spravovaných trvalo udržateľne.

V dôsledku toho pokračuje výrazné vyrubovanie lesov, s vážnymi následkami pre dlhodobý hospodársky prospech ľudí žijúcich v týchto regiónoch, ako aj pre zdravo fungujúce lesné ekosystémy, ale aj porušovanie práv domorodého obyvateľstva. Zisky z nezákonného využívania lesov sa využívajú na financovanie a predlžovanie konfliktov v mnohých krajinách strednej Afriky.

Lacný nezákonný dovoz dreva a lesných produktov spolu s porušovaním základných sociálnych a environmentálnych noriem destabilizuje medzinárodný trh, obmedzuje daňové príjmy producentských krajín a ohrozuje vytváranie lepších pracovných príležitostí v dovážajúcich, ako aj vo vyvážajúcich krajinách. Zároveň podrývajú postavenie tých spoločností, ktoré sa správajú zodpovedne a dodržiavajú existujúce normy.

Tieto problémy vzhľadom na štruktúru Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo (ITTO) nie sú vôbec prekvapujúce. Článok definujúci ciele predchádzajúcich dohôd a dohody z roku 2006 sa začína slovami „podporovať rozširovanie a diverzifikáciu medzinárodného obchodu“ a až potom sa hovorí o trvalej udržateľnosti. Navyše, štruktúra hlasovania vnútri ITTO poskytuje dodatočné hlasy producentským krajinám, ktoré vyvážajú viac dreva, pričom hlasy spotrebiteľských členských krajín sú determinované predovšetkým veľkosťou ich priemerného dovozu tropického dreva. Čiže napriek všetkej rétorike o trvalej udržateľnosti je systém navrhnutý tak, že najväčší vplyv majú tí, ktoré najviac obchodujú. Trvalo udržateľné spravovanie či dlhodobé myslenie však tiež niečo získa.

Štruktúra dohody z roku 2006 je zároveň veľmi zameraná na vládnu úroveň. Poslancom či občianskej spoločnosti neponúka nijakú jasnú úlohu pri formulovaní politiky. Kým dohoda na jednej strane obsahuje ustanovenia o polročných revíziách, chýba v nej nezávislých audit trvalej udržateľnosti riadiacich politík v oblasti lesného hospodárstva členov či ich vplyv na domorodé obyvateľstvo.

Potreba prepojenejších politík

Tropické lesy sú mimoriadne dôležité vzhľadom na boj proti zmene klímy, pretože zadržiavajú v priemere asi o 50 % viac uhlíka na hektár než stromy v miernych pásmach. Ako sa hovorí na záver Sternovej správy, najdôležitejší dôkaz naznačuje, že toto opatrenie na zabránenie ďalšieho vyrubovania lesov by bolo pomerne lacné v porovnaní s iným typom zmierňovania následkov, ak za zavedú správne politiky a inštitucionálne štruktúry.

Niekedy sa argumentuje tým, že dovoz EÚ predstavuje pomerne malú čast celkovej produkcie tropického dreva. Toto však neberie do úvahy množstvo dreva, ktoré sa spracúva v tretích krajinách predtým, ako sa vyvezie do Európy alebo do USA ako nábytok.

EÚ sa snažila reagovať na obavy z nezákonnej ťažby dreva prostredníctvom dohôd o dobrovoľnom partnerstve (Voluntary Partnership Agreements – VPA) v rámci programu na vynútiteľnosť práva, systém riadenia a obchod (Forest Law Enforcement, Governance and Trade programme – FLEGT). Tieto bilaterálne dohody predstavujú síce možnosť na zavádzanie zmien v lesníckom odvetví producentských krajín vzhľadom na posilnenie riadiaceho systému, zdokonaľovanie a lepšiu implementáciu zákonov na ochranu lesov a životného prostredia, ako aj na umožňovanie dialógu medzi vládou a občianskou spoločnosťou, ale samy osebe nestačia na kontrolu predaja nezákonne vyťaženého dreva a drevených produktov na trhu EÚ. Dohody VPA majú nedostatky (riziko neplnenia, obmedzený zemepisný rozsah, nebezpečenstvo prepierania peňazí cez tretie krajiny atď.), ktoré by mohli zničiť cieľ na zastavenie dovozu nezákonne vyťaženého dreva, ba dokonca odporovať mu. Ich vykonateľnosť takisto zostáva otáznou.

Dohody VPA by mohli byť užitočné za predpokladu, že sa opierajú o právne záväzné minimálne normy na zabezpečenie toho, že zmluvné strany VPA sa nebudú musieť obávať kladenia prekážok inými stranami, ktoré sa neriadia týmito obmedzeniami. Hoci právne záväzný systém v celosvetovom rozmere má pred sebou ešte dlhú cestu, Európska únia by mala interne začať s prijímaním právne záväzných noriem, ako aj nástrojov na postihovanie ich neplnenia.

V tomto kontexte je poľutovaniahodné, že Komisia ešte nenavrhla súhrnné právne predpisy na zabezpečenie toho, že na európsky trh sa dostávajú len drevo a drevené produkty pochádzajúce zo zákonných zdrojov a dobre spravovaných lesov. Ak sa tieto právne predpisy neprijmú, renomovaní producenti a obchodníci sa budú stále obávať, že ich postavením by mohli otriasť tí, ktoré majú záujem iba o minimalizáciu krátkodobých nákladov.

Okrem toho, politiky verejného obstarávania, ktoré vyžadujú, aby drevo a drevené produkty pochádzali zo zákonných a trvalo udržateľných zdrojov, sú veľmi dôležité pri zvyšovaní atraktívnosti produkcie certifikovaného dreva, ako aj pri preukazovaní praktického záväzku na tento cieľ verejným orgánom.

Podobne aj iniciatívy na označovanie, ako je napríklad certifikačný systém organizácie Forest Stewardship Council, na základe ktorého môžu spotrebitelia dôverovať tomu, že drevo, ktoré kupujú, je nielen zákonne vyťažené, ale aj pochádza z trvalo udržateľne spravovaných lesov, môžu užitočne doplňovať medzinárodné dohody pod podmienkou, že označenie sa opiera o nezávislú verifikáciu. Tieto certifikáty sú veľmi dôležitou prílohou pri dovoze biopalív, ak klimatické výhody nahradenia fosílnych palív nemajú prevážiť zvyšujúce sa emisie CO2 vyplývajúce z vyrubovania lesov.

EÚ by mala zabezpečiť, že v jej dvojstranných či mnohostranných obchodných dohodách oblasť na implementáciu týchto politík nebude ničím obmedzovaná. Toto je osobitne dôležité vtedy, keď ide o navrhovanú obchodnú dohodu s krajinami juhovýchodnej Ázie, kde sa kapitola o významnom trvalo udržateľnom rozvoji musí venovať otázkam ochrany lesov a boja proti nezákonnej ťažbe dreva.

Hlavné črty solídnejšej a účinnejšej dohody

Je sklamaním, že Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 2006 nepredstavuje radikálnejšiu zmenu v porovnaní s dohodou z roku 1994 vzhľadom na to obmedzený vplyv, ktorý táto dohoda mala. Ak vyjednávači chceli riešiť jadro problému, mali zmeniť ciele ITTO a začať od potreby na zaručenie ochrany a trvalo udržateľného spravovania tropických lesov a obnovu lesných oblastí, ktoré boli znehodnotené. Obchod s tropickým drevom by sa mal podporovať len do tej miery, ktorá bude v súlade s týmito prioritnými cieľmi.

Takáto zmena by mala zjavné dôsledky na príjmy producentských krajín a ich obyvateľov, ktorí by nemali znášať náklady na niečo, čo je celosvetovým zdrojom. Ako sa už uviedlo, tropické lesy majú rozhodujúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Medzinárodné spoločenstvo by preto malo preto uvažovať o vhodných systémoch kompenzácie pre tie krajiny, ktoré sa rozhodnú uprednostňovať dlhodobý cieľ podporovania trvalo udržateľných lesov, a nie maximalizáciu krátkodobého príjmu.

Toto má zasa vplyv na rozvojovú pomoc a úvery z medzinárodných finančných ústavov. Pomocou nich by sa malo zabezpečiť, že miestne spoločenstvá budú mať alternatívy k ťažbe dreva, ktorá by nebola trvalo udržateľná, a že náklady na zachovanie „globálneho bohatstva“, ktorým sú tropické lesy, sa spravodlivo rozdeľujú medzi národy.

Závery

Schválenie Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 Parlamentom treba chápať ako zdráhavý súhlas s nevyhovujúcou dohodou. Treba uznať, že výsledok toho, čo sa požaduje na riešenie problému zániku tropických lesov, je dosť malý. Komisia by mala začať s prípravami na nové kolo rokovaní s cieľom zabezpečiť oveľa lepšiu nadväzujúcu dohodu.

Medzinárodná dohoda o tropickom dreve si vyžaduje dôkladnú revíziu a súhlas Parlamentu s každou budúcou dohodou bude závisieť od radikálnej zmeny fundamentálnych cieľov dohody. Hlavným cieľom revízie Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 by mala byť ochrana a trvalo udržateľné spravovanie tropických lesov. Obchod s tropickým drevom by sa mal realizovať len do tej miery, ktorá bude v súlade s týmito cieľmi. Komisia by na základe toho mala navrhnúť vhodné finančné mechanizmy pre krajiny, ktoré sú ochotné obmedziť ich vývoz dreva, ako aj reorganizáciu hlasovacieho systému ITTO s cieľom odmeniť krajiny produkujúce drevo, ktoré uprednostňujú zachovanie a trvalo udržateľné využívanie lesných zdrojov.

Medzitým by Komisia a členské štáty mali výrazne zvýšiť finančné zdroje na pomoc pri zvyšovaní ochrany a ekologicky zodpovednom využívaní tropických lesov, na pomoc opatreniam zameraným na posilňovanie systému riadenia zameraného na ochranu životného prostredia a na budovanie kapacít, na podporu ekonomicky životaschopných alternatív k ničivej ťažbe dreva, baníctvu a poľnohospodárskym praktikám, a na zvyšovanie kapacít národných parlamentov a občianskej spoločnosti vrátane miestnych spoločenstiev a domorodého obyvateľstva, aby sa podieľali na rozhodovaní o zachovaní, využívaní a spravovaní prírodných zdrojov a aby vymedzili a obraňovali svoje pozemkové práva.

Komisia a členské štáty by, okrem toho, mali pracovať na celosvetovej aréne s cieľom urýchliť diskusie o klimatických zmenách a vyrubovaní lesov, aby sa v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o klimatických zmenách podarilo dosiahnuť dohodu o medzinárodných finančných mechanizmoch zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého spôsobených vyrubovaním lesov a degradáciou lesov a na maximalizáciu spoločných výhod vzhľadom na ochranu biodiverzity a trvalo udržateľný rozvoj.

Komisia a členské štáty by mali pracovať aj na zabezpečovaní toho, že agentúry pre vývozné úvery, investičný nástroj vytvorený na základe dohody z Cotonou a ďalšie medzinárodné úverové ústavy, ktoré financujú projekty využívajúce európske verejné peniaze, budú využívať prijatú zásadu slobodného, predbežného súhlasu po predbežnom schválení skôr, ako začnú finančne podporovať hocijaké projekty v lesných oblastiach. Takisto by sa mali vyhodnocovať a monitorovať vplyvy týchto projektov na životné prostredie, aby sa zaručilo, že nepoháňajú vyrubovanie lesov, degradáciu lesov ani nezákonnú ťažbu dreva.

Nakoniec, rozhodne a urýchlene by sa mal implementovať akčný plán FLEGT a Komisia by mal bez ďalšieho odkladu predložiť komplexný legislatívny návrh, ktorý sa zameriava na zabezpečenie toho, že na trh EÚ sa dostáva len zákonne vyťažené drevo a lesné produkty.

Parlament, ako aj ďalšie medziregionálne zhromaždenia a národné parlamenty členských krajín ITTO by sa mali v plnej miere zapojiť do implementácie Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006. V tejto súvislosti požadujeme, aby

· sa uskutočňovali konzultácie s Parlamentom čo najskôr vždy, keď Spoločenstvo chce poskytnúť dobrovoľný finančný príspevok na pripravované opatrenia v rámci Medzinárodnej dohody o tropickom dreve prostredníctvom dobrovoľných účtov ITTO,

· Komisia predložila výročnú správu o implementácii Medzinárodnej dohody o tropickom dreve, ako aj o opatreniach na minimalizáciu negatívnych dôsledkov obchodu na tropické lesy, vrátane bilaterálnych dohôd v rámci programu FLEGT. Parlament by sa mal v plnej miere podieľať na rokovaniach o partnerských dohodách v rámci programu FLEGT a v každej fáze rokovaní by mal byť informovaný o dosiahnutom pokroku.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážený pán Helmuth Markov

predseda

Výbor pre medzinárodný obchod

BRUSEL

Vec:                Stanovisko k právnemu základu návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006 v mene Európskeho spoločenstva (11964/2007 – C6 0326/2007 – 2006/0263(CNS)

Vážený pán predseda,

Na schôdzi, ktorá sa konala 19. decembra 2007, sa Výbor pre právne veci rozhodol z vlastného podnetu v súlade s článkom 35 ods. 3 rokovacieho poriadku overiť platnosť a správnosť právneho základu predmetného návrhu Rady.

Výbor preskúmal uvedenú vec na schôdzi 19. decembra 2007.

Keďže Výbor pre medzinárodný obchod má o svojej správe hlasovať počas tohto decembra, odporúča sa, aby sa zabránilo problémom v prípade, ak by sa niektorý z poslancov rozhodol nastoliť otázku právneho základu, aby Výbor pre právne veci preskúmal otázku právneho základu návrhu rozhodnutia Rady z vlastného podnetu v zmysle článku 35 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Navrhovaným právnym základom sú články 133 a 175 v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a s prvým pododsekom článku 300 ods. 3 Zmluvy o ES.

Navrhla sa úprava právneho základu v tom zmysle, aby odkazoval na druhý pododsek článku 300 ods. 3 namiesto prvého pododseku tohto ustanovenia. Zmena právneho základu by bola pre Parlament prospešná, pretože by sa uplatňoval postup súhlasu namiesto konzultácie.

Gestorský výbor požiadal o stanovisko právny servis, ktorý predmetnú zmenu právneho základu podporil.

Príslušné ustanovenia Zmluvy o ES

Článok 300 ods. 3

3. Rada uzatvára dohody po porade s Európskym parlamentom, okrem dohôd uvedených v článku 133 ods. 3 vrátane prípadov, kedy dohody pokrývajú oblasť, v ktorej sa na prijatie vnútorných predpisov vyžadujú postupy uvedené v článku 251 alebo 252. Európsky parlament poskytne svoje stanovisko v lehote, ktorú môže Rada stanoviť podľa naliehavosti. Ak stanovisko nie je poskytnuté v tejto lehote, Rada sa môže uznášať.

Odlišne od predchádzajúceho pododseku, dohody uvedené v článku 310, iné dohody o zriadení špecifického inštitucionálneho rámca postupmi spolupráce, dohody s významnými dopadmi na rozpočet Spoločenstva a dohody, ktoré majú za následok zmenu a doplnenie aktu prijatého podľa postupu v článku 251 sa uzavrú so súhlasom Európskeho parlamentu.

Vyhodnotenie

Otázka, ktorú treba zodpovedať, je, či sa predmetnou dohodou zriaďuje špecifický inštitucionálny rámec postupmi spolupráce.

Hneď na úvod konštatujeme, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora[1] sa výber právneho základu aktov Spoločenstva uskutočňuje výlučne s ohľadom na objektívne kritériá, ktoré sú súdne preskúmateľné, najmä na cieľ a obsah navrhovaného aktu.

Obsahom posudzovaného návrhu je sedem odôvodnení a dva články, v ktorých sa schvaľuje uzatvorenie Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006.

V odôvodnení 4 sa uvádza, že ciele stanovené novou dohodou spadajú tak do rámca spoločnej obchodnej politiky ako aj do rámca politiky životného prostredia.

Hlavné ciele dohody, ktoré sa uvádzajú v jej článku 1, sú „podporiť rozšírenie a diverzifikáciu medzinárodného obchodu s tropickým drevom z lesov, ktorých využívanie je trvalo udržateľné a v ktorých sa ťažba vykonáva zákonne, a podporiť trvalo udržateľné využívanie tropických lesov produkujúcich drevo“. Dohoda je rozčlenená na tieto kapitoly: ciele, vymedzenie pojmov, organizácia a administratíva, rada Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo, výsady a imunity, financie, operačné činnosti, štatistiky, štúdie a informácie, rôzne a záverečné ustanovenia.

Treba pripomenúť, že v návrhu správy zo 7. novembra 2007 opísal gestorský výbor schválenie Medzinárodnej dohody o tropickom dreve ako„zdráhavý súhlas s nevyhovujúcou dohodou.“ Spravodajca sa sťažuje, že výsledok dohody je veľmi neuspokojivý, pokiaľ ide o požiadavky na riešenie problému zániku tropických lesov.

Čo sa týka pojmu „špecifický inštitucionálny rámec“ v zmysle druhého pododseku článku 300 ods. 3, konštatujeme, že Súdny dvor zatiaľ neobjasnil, ako by sa mal tento pojem vykladať.

Uvádzame preto niektoré všeobecné dôvody, pre ktoré by sa mal použiť postup súhlasu v zmysle druhého pododseku článku 300 ods. 2 namiesto postupu konzultácie stanoveného v prvom pododseku daného ustanovenia.

Postup súhlasu je stanovený pri štyroch druhoch aktov, konkrétne:

-          dohody s významnými rozpočtovými dôsledkami pre Spoločenstvo;

-          dohody, ktoré majú za následok zmenu a doplnenie aktu prijatého v postupe spolurozhodovania;

-          dohody o vytvorení združenia, z ktorého vyplývajú recipročné práva a povinnosti, spoločné činnosti a osobitné postupy;

-          dohody, ktoré zakladajú osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce,

V prospech použitia postupu súhlasu možno argumentovať dôvodmi, ktoré uvádzame.

Prvé dva prípady odzrkadľujú úlohu Parlamentu v rozpočtovom postupe, resp. postupe spolurozhodovania.

Dohody, na ktoré sa vzťahuje hore uvedená tretia a štvrtá zarážka, majú jeden spoločný aspekt, konkrétne úmysel zriadiť komplexnú trvalú štruktúru s určitou autonómiou od zmluvných strán, ktorá môže prijímať pravidlá záväzné pre iné strany než tie, ktoré sa uvádzajú v samotnej dohode. Ak sa zakladá združenie, jeho štruktúra bude pravdepodobne zložitejšia než v prípade, ak sa organizovaním postupov spolupráce vytvára inštitucionálny rámec. Možno argumentovať, že súhlas Parlamentu je nutný preto, že predmetná dohoda je „neúplná“ v tom zmysle, že dosiahnutie jej cieľov nezávisí len od pravidiel, ktoré sú výslovne stanovené v texte samotnej dohody. Zmluvné strany nebudú zaviazané len pravidlami stanovenými v dohode, ale aj pravidlami, ktoré budú výsledkom postupov stanovených v nej. Výsledná neistota v otázke skutočných povinností, ktoré dohoda prinesie, vyžaduje záruku súhlasu Parlamentu.

Otázkou, ktorú treba zodpovedať, je teda, či predmetná dohoda patrí do kategórie dohôd, „ktoré zakladajú osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce“.

Základné prvky, ktoré musia byť prítomné, aby sa mohol uplatniť druhý pododsek článku 300 ods. 3, sú funkčne prepojené: konkrétne, „postupy spolupráce“ musia byť organizované a preto vyžadujú „špecifický inštitucionálny rámec“.

Hlavným cieľom dohody je „podporiť rozšírenie a diverzifikáciu medzinárodného obchodu s tropickým drevom z lesov, ktorých využívanie je trvalo udržateľné a v ktorých sa ťažba vykonáva zákonne, a podporiť trvalo udržateľné využívanie tropických lesov produkujúcich drevo“. (článok 1) Jeho dosiahnutie si vyžaduje sofistikované nástroje.

Po prvé, v článku 3 sa stanovuje, že „účelom Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo (....) zostáva naďalej uplatňovanie ustanovení tejto dohody a dohľad na jej dodržiavaním“.

Fungovanie tejto organizácie zabezpečí rada (článok 6), výbory a ostatné pomocné orgány (článok 26), výkonný riaditeľ a zamestnanci (článok 14).

Rada je „najvyšším orgánom organizácie“ a má sa skladať zo zástupcov všetkých členov.

Jednou z najdôležitejších právomocí rady je prijímať „rozhodnutia, ktoré sú potrebné na zaistenie efektívneho a účinného fungovania a činnosti organizácie“ (článok 7 písm. b)). V článkoch 10, 11 a 12 sa na tento účel stanovujú pravidlá upravujúce proces rozhodovania a postup hlasovania Rozdelenie hlasov závisí od toho, či je člen výrobca alebo spotrebiteľ, v prípade výrobcov sa zohľadňuje „príslušný podiel na celkových zdrojoch tropického lesa“ a „príslušný objem čistého vývozu tropického dreva“ (článok 10 ods. 2). Spotrebiteľom sa hlasy prideľujú „úmerne k priemernému objemu ich príslušného čistého dovozu tropického dreva“ (článok 10 ods. 4).

Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutia sa neprijímajú len v konsenze. Napriek tomu, že sa ustanovuje, že „rada sa usiluje prijímať všetky svoje rozhodnutia a všetky odporúčania na základe konsenzu“, v druhom pododseku článku 12 sa ustanovuje, že „ak konsenzus dosiahnuť možné nie je, rada prijme akékoľvek svoje rozhodnutia a odporúčania na základe jednoduchej rozdelenej väčšiny hlasov s výnimkou prípadov, v ktorých táto dohoda vyžaduje osobitné hlasovanie.“ Ďalšie relevantné pravidlo je stanovené v článku 13 a týka uznášaniaschopnosti rady, podľa ktorého na prijímanie rozhodnutí nie je potrebná účasť všetkých zástupcov.

Význam týchto ustanovení sa prejaví v prípade, ak sa vykladajú spolu s článkom 29 ods. 2), podľa ktorého sa „členovia (...) zaväzujú, že rozhodnutia rady podľa ustanovení tejto dohody prijímajú a vykonajú a upustia od uplatňovania opatrení, ktoré by mali za následok obmedzenie takýchto rozhodnutí alebo by s nimi boli v rozpore.“ Inými slovami, rozhodnutia rady budú záväzné aj pre tie strany, ktorých zástupcovia nesúhlasili s prijatím aktu alebo neboli na zasadnutí prítomní.

Článok 17 ďalej priznáva organizácii právnu subjektivitu a „právomoc uzatvárať zmluvy, získavať hnuteľný a nehnuteľný majetok, nakladať s ním a zúčastňovať sa na súdnych konaniach“.

Na záver treba vziať na vedomie zriadenie „administratívneho účtu, ktorý je účtom pre vymerané príspevky“, „osobitného účtu a Fondu partnerstva z Bali, ktoré sú účtami dobrovoľných príspevkov“ a „ iných účtov, ktoré môže rada považovať za primerané a nevyhnutné.“ (článok 18) a hlavných funkcií rady v súvislosti s členstvom v organizácii a existenciou dohody (články 30, 31, 32, 37, 40, 42, 44 a 47).

Záver

Podľa uvedenej analýzy sa domnievame, že dohodou sa zriaďuje „špecifický inštitucionálny rámec“.

Na svojej schôdzi 19. decembra 2007 preto Výbor pre právne veci jednomyseľne[2] rozhodol odporučiť zmenu právneho základu tak, aby sa odkazovalo na druhý pododsek článku 300 ods. 3 Zmluvy o ES, podľa ktorého sa vyžaduje súhlas Parlamentu a nie len konzultácia s ním.

S úctou,

Giuseppe Gargani

• [1]  Pozri vec C 338/01, Komisia/Rada, Zb. 2004. I-7829, ods. 54, vec C-211/01 Komisia/Rada, Zb. 2003. I-8913, ods. 38; vec 62/88 Grécko/Rada Zb. 1990, I-01527 ods. 62.
• [2]  Na záverečnom hlasovaní sa zúčastnili: Giuseppe Gargani (predseda), Titus Corlăţean (podpredseda), Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (podpredsedníčka), Francesco Enrico Speroni (podpredseda), Marie Panayotopoulos-Cassiotou (spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko), Carlo Casini, Vicente Miguel Garcés Ramón, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Eva Lichtenberger, Antonio Masip Hidalgo, Manuel Medina Ortega, Michel Rocard, Aloyzas Sakalas, Diana Wallis a Tadeusz Zwiefka.

POSTUP

Názov	Medzinárodná dohoda o tropickom dreve z roku 2006
Referenčné čísla	11964/2007 – C6-0326/2007 – 2006/0263(CNS)
Dátum konzultácie s EP	27.9.2007
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	INTA 11.10.2007
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	DEVE 11.10.2007
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	DEVE 5.11.2007
Spravodajkyňa        dátum menovania	Caroline Lucas 9.10.2007
Námietky voči právnemu základu        dátum stanoviska JURI	JURI 19.12.2007
Prerokovanie vo výbore	21.11.2007
Dátum prijatia	15.7.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Graham Booth, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Syed Kamall, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Eugenijus Maldeikis, Rovana Plumb, Salvador Domingo Sanz Palacio, Zbigniew Zaleski
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari