SPRÁVA o situácii a perspektívach poľnohospodárstva v horských oblastiach
30.7.2008 - (2008/2066(INI))
Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Michl Ebner
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o situácii a perspektívach poľnohospodárstva v horských oblastiach
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2001 o 25 rokoch uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva na podporu horského poľnohospodárstva[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva Európskej únie[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008o preskúmaní stavu SPP[3],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov s názvom Zelená kniha o smerovaní k politike Európskej únie v oblasti hôr: európska vízia horských oblastí[4],
– so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0327/2008),
A. keďže horské oblasti predstavujú 40 % celkovej plochy Európy a sú domovom pre 19 % občanov Európy[5],
B. keďže v niektorých členských štátoch, ako napríklad v Grécku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku a Portugalsku viac ako 50 % ich územia tvoria horské oblasti a keďže v týchto oblastiach hrajú významnú úlohu poľnohospodári,
C. keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú kultúrnymi krajinami, ktoré odzrkadľujú vzájomné harmonické pôsobenie človeka a biologických systémov a patria k prírodnému dedičstvu,
D. keďže horské oblasti veľmi trpia v dôsledku klimatických zmien a extrémnych poveternostných javov, ako sú suchá a požiare,
E. keďže horské oblasti nie sú homogénnymi krajinnými typmi, ale zahŕňajú o. i. najrôznejšie typy pohorí a nadmorské výšky (vysokohorské a stredohorské oblasti, ľadovce, nevyužívané oblasti),
F. keďže sa na základe určitých vlastností (svahovitosť, rozdielna nadmorská výška, neprístupnosť, rast, kratšie vegetačné obdobie, nízka bonita pôdy, poveternostné a klimatické podmienky) odlišujú od iných krajín v Európskej únii a po viacerých stránkach sú „znevýhodnené“ kvôli trvalo znevýhodneným prírodným podmienkam, a keďže v niektorých horských oblastiach to má za následok postupné rozširovanie púští a znižovanie poľnohospodárskej výroby v týchto oblastiach,
G. keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) majú potenciál/model pre vysokokvalitné produkty, hodnotné služby a rekreačné oblasti, ktorý sa môže trvalo aktivovať len jednotným a dlhodobo zameraným využívaním zdrojov a tradícií,
H. keďže v horských oblastiach sa vyrábajú vysokokvalitné živočíšne produkty a v príslušných výrobných postupoch sa vo veľkej miere a trvalo udržateľným spôsobom využívajú prírodné zdroje, pastviny a osobitne prispôsobené druhy pasienkových rastlín a používajú sa tiež tradičné metódy,
I. keďže hory (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú „multifunkčným“ životným prostredím, v ktorom sú poľnohospodárstvo a hospodárstvo úzko spojené so sociálnymi, kultúrnymi a ekologickými aspektmi, a preto je nevyhnutné podporovať tieto oblasti prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných prostriedkov,
J. keďže trvalé štrukturálne nedostatky spôsobujú, že hospodárstvo horských oblastí je veľmi citlivé na výkyvy hospodárskeho cyklu a dlhodobo závislé od diverzifikácie a špecializácie výrobných postupov,
K. keďže Alpský a Karpatský dohovor predstavujú európske právne nástroje na ochranu niektorých horských oblastí, a tým aj dôležité nástroje integrovanej horskej politiky, chýba však ich plná ratifikácia a realizácia,
L. keďže poľnohospodárstvo, lesné a pastevné hospodárstvo v horských oblastiach, ktoré často zahŕňajú mnohostranné činnosti, sú príkladom ekologickej rovnováhy, ktorá musí byť vždy na zreteli,
M. keďže väčšina poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach sú rodinné podniky s vyšším finančným rizikom,
1. poukazuje na to, že snahy členských štátov v súvislosti s horskými oblasťami (najmä vysokohorskými a astredohorskými oblasťami)sa od seba výrazne líšia a že nemajú na zreteli celkový rozvoj, ale sú zamerané výhradne na rozvoj určitého odvetvia, a že neexistuje integrovaný rámec EÚ, ako napríklad v prípade morských oblastí1;
2. zdôrazňuje, že článok 158 Zmluvy o ES o politike súdržnosti, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, označuje horské regióny za regióny vážne a trvalo znevýhodnené, pričom zároveň uznáva ich rozmanitosť a žiada, aby sa takýmto oblastiam venovala osobitná pozornosť; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že Komisia aj napriek početným žiadostiam Parlamentu doteraz nevypracovala komplexnú stratégiu na účinnú podporu horských oblastí a iných regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami;
3. zdôrazňuje, že je potrebné dobre koordinovať politiky Spoločenstva zamerané na zabezpečenie harmonického rozvoja, a to najmä v prípade regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské regióny; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti o užitočnosti oddelenia kohéznej politiky Spoločenstva od rozvoja vidieka, ku ktorému došlo (v dôsledku začlenenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do SPP) v súčasnom programovom období 2007 – 2013; domnieva sa, že tento nový prístup treba pozorne sledovať, aby bolo možné zhodnotiť jeho vplyv na regionálny rozvoj;
4. pripomína, že horské oblasti sú znevýhodnené, v dôsledku čoho sa poľnohospodárstvo ťažšie prispôsobuje podmienkam hospodárskej súťaže a zvyšujú sa náklady, ktoré mu neumožňujú vyrábať vysokokonkurencieschopné produkty za nízke ceny;
5. navrhuje, aby Komisia s ohľadom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorá sa má prijať na jeseň roku 2008, a v súlade s cieľmi Územného programu a Európskej územnej stratégie (EÚS) prijala v spolupráci s členskými štátmi územný prístup zameraný na riešenie problémov v rozličných typoch horských regiónov a aby tieto opatrenia zakotvila v budúcom legislatívnom balíku o štrukturálnych fondoch;
6. vyjadruje želanie, aby Komisia vypracovala skutočnú integrovanú stratégiu EÚ pre horské oblasti, a uverejnenie zelenej knihy o horách považuje za dôležitý prvý krok týmto smerom; vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu verejnú diskusiu za účasti regionálnych a miestnych orgánov, sociálno-ekonomických a environmentálnych subjektov, ako aj národných a európskych združení zastupujúcich regionálne orgány horských oblastí s cieľom lepšie zmapovať situáciu v týchto regiónoch;
7. víta zelenú knihu o územnej súdržnosti ako spôsob, akým pristupovať k rôznym oblastiam Európskej únie a v tejto súvislosti žiada vytvoriť Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) vo forme prvého a druhého piliera, aby sa v Európskej únii – so zreteľom na medzinárodné výzvy – primeraným spôsobom účinne ovplyvnilo hospodárske prostredie s cieľom zabezpečiť fungujúce a multifunkčné poľnohospodárstvo v horských oblastiach, pričom sú nevyhnutné tiež nástroje spojené s výrobnou funkciou vrátane dopravy mlieka;
8. zároveň žiada Komisiu, aby v rámci svojich právomocí do šiestich mesiacov od prijatia tohto uznesenia vypracovala integrovanú stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a využívanie zdrojov horských oblastí (stratégia EÚ pre horské oblasti); ďalej žiada, aby sa nadväznosti na to po dohode s v regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí poznajú a zastupujú miestne záujmy a potreby (napr. pokiaľ ide o rôzne formy horských pásiem), vypracovali vnútroštátne akčné plány s konkrétnymi opatreniami na vykonávanie, pričom je potrebné primerane zohľadniť existujúce regionálne iniciatívy[6];
9. zdôrazňuje význam ohraničenia horských oblastí, ktoré je predpokladom cielených opatrení, ako napríklad hospodárstva horských oblastí, ako aj nevyhnutného primeraného rozlišovania týchto oblastí podľa úrovne znevýhodnenia podmieneného prírodnými podmienkami, pričom je na základe súčasných územných podmienok potrebné, aby ho členské štáty výraznejšie sledovali;
10. žiada Komisiu, aby za účelom prenosu vedomostí a podpory inovácií vytvorila prehľad financovaných programov a projektov k témam, ktoré majú význam pre horské oblasti;
11. vyzýva Komisiu, aby v rámci pracovného programu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie venovala osobitnú pozornosť situácii regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské oblasti; domnieva sa, že skutočná a dôkladná znalosť situácie v horských oblastiach je nevyhnutnou podmienkou vypracovania špecializovaných opatrení, ktoré umožnia lepšie vyriešiť problémy týchto regiónov;
12. zdôrazňujú význam, ktorý má poľnohospodárstvo horských a pahorkatých oblastí pre výrobu, udržovanie a využívanie krajiny rôznymi odvetviami, ako multifunkčná základňa pre ďalšie hospodárske odvetvia a ako významný prvok tradičnej kultúrnej krajiny a sociálnej štruktúry;
13. domnieva sa, že mnohé horské regióny musia vzhľadom na svoju príťažlivosť pre cestovný ruch riešiť tlak urbanizácie, a zároveň dbajú o zachovanie tradičnej krajiny, ktorá stráca svoj poľnohospodársky charakter, krásu a hodnotu, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém;
14. konštatuje, že poľnohospodárstvo v horských oblastiach (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) je v dôsledku prírodných podmienok spojené s väčším úsilím (o. i. zvýšená intenzita práce, potreba manuálnej práce) a vyššími nákladmi (o. i. potreba špeciálnych strojov a vysoké náklady na dopravu);
15. žiada špecificky a výraznejšie zohľadniť multifunkčnosť poľnohospodárstva horských a pahorkatých oblastí v budúcich reformách SPP s cieľom prispôsobiť rámcové smernice pre rozvoj vidieka a národné programy úlohe poľnohospodárov v horských oblastiach nielen ako výrobcov, ale tiež ako hospodárskych priekopníkov pre ostatné odvetvia, a poskytnúť možnosti na súčinnú spoluprácu (o. i. financovanie návrhov v oblasti ekoturizmu, marketing vysokokvalitných produktov); zdôrazňuje predovšetkým nevyhnutnosť poskytovať finančnú náhradu v súvislosti s poľnohospodárstvom v horských oblastiach, ktoré má prínos pre životné prostredie;
16. oceňuje prácu poľnohospodárov hospodáriacich v horských oblastiach; konštatuje, že podmienky pre ich prácu (predovšetkým v súvislosti s poberaním vedľajšieho príjmu, zosúladenie pracovného a súkromného života, ako aj schopnosť založiť rodinu) sa nesmú zaťažovať byrokraciou, ale sa musia zlepšiť prostredníctvom fúzie sektorových politík; vyzýva Komisiu a príslušné výbory (v rámci komitológie), aby v zmysle iniciatívy „lepšia regulácia“ preskúmali súčasné aj nastávajúce predpisy (predovšetkým predpisy týkajúce sa registračnej povinnosti), prípadne ich upravili s cieľom komplexne zjednodušiť správne postupy;
17. zdôrazňuje, že vyrovnávacie platby pre horské oblasti (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) by sa mali naďalej poskytovať aj v budúcnosti výhradne na vyrovnanie trvalého znevýhodnenia vyplývajúceho z prírodných podmienok, že takéto platby sú odôvodnené aj dlhodobo, a to vzhľadom na nedostatočné možnosti alternatívnej výroby a že úplným odstránením väzby na výrobu by dochádzalo k systematickému obmedzovaniu činnosti, ktoré by malo vplyv na všetky odvetvia; zdôrazňuje, že potreby horských oblastí nie je možné uspokojiť len financovaním rozvoja vidieka;
18. žiada výraznejšiu podporu mladých poľnohospodárov a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov (najmä prostredníctvom opatrení na podporu rodín, regulácie práce na plný a čiastočný úväzok, modelov kombinovanej mzdy, modelov doplnkového zamestnania, zosúladenia pracovného a súkromného života a schopnosti založiť rodinu), čo sú kľúčové faktory; vyzýva Komisiu, aby s účasťou tých, ktorých sa to týka, vypracovala prístupy v rámci diskusií a projektov v oblasti „flexiistoty“;
19. žiada zachovať demografickú rovnováhu v týchto oblastiach, ktoré sú často vystavené problémom z dôvodu migrácie obyvateľstva z týchto oblastí;
20. je presvedčený, že zachovanie dostatočnej hustoty obyvateľstva v horských oblastiach by malo byť prioritou a že treba prijať opatrenia na boj proti dezertifikácii a na prilákanie nových obyvateľov;
21. trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlepšiť prístupnosť a vzájomné prepojenie horských oblastí a vytvoriť potrebnú infraštruktúru, najmä čo sa týka osobnej a nákladnej dopravy, vzdelávania, znalostnej ekonomiky a komunikačných sietí (vrátane širokopásmového prístupu), aby sa uľahčilo prepojenie medzi trhmi vo vyššie položených oblastiach a mestskými oblasťami; vyzýva príslušné orgány, aby v tomto záujme podporovali verejno-súkromné partnerstvá;
22. zdôrazňuje, že združenia výrobcov, poľnohospodárske družstvá, marketingové iniciatívy poľnohospodárov a medzisektorové partnerstvá, ktoré prístupom integrovaného rozvoja (napríklad skupiny Leader) tvoria pridanú hodnotu v regióne, významne prispievajú k stabilite a bezpečnosti poľnohospodárskej výroby na trhoch a že v tomto zmysle je potrebné ich viac podporovať;
23. žiada osobitnú finančnú podporu pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov (poľnohospodárom produkujúcim a spracúvajúcim mlieko), ktorá z dôvodov nedostatočných možností alternatívnej produkcie zohráva v horských oblastiach ústrednú úlohu; v súvislosti s reformou kvót na mlieko žiada, aby sa pre horské oblasti uplatňovala tzv. stratégia hladkého pristátia, ako aj sprievodné opatrenia (špeciálne platby) na zmiernenie negatívnych vplyvov, čo ponecháva priestor na zavedenie procesov adaptácie a zachováva základné podmienky pre poľnohospodárstvo; žiada, aby sa sprístupnili dodatočné finančné prostriedky z prvého piliera, najmä vo forme prémie na dojnú kravu;
24. vyzýva členské štáty, aby stanovili dodatočné platby za hektár pre organické poľnohospodárstvo a rozšírené pastviny, ako aj podporu investícií do zariadení pre dobytok, ktoré sú primerané druhu zvierat, pričom ťažiskom má byť podpora trvalo udržateľného a prispôsobeného poľnohospodárstva horských oblastí;
25. pripomína, že podniky v horských oblastiach vyrábajú vďaka modernému uplatňovaniu tradičných vedomostí a postupov výroby vysokokvalitné produkty, sú kľúčovým prvkom v oblasti zamestnanosti, a preto sa musia zahrnúť do systémov podpory EÚ;
26. žiada, aby sa vytvorili osobitné podporné opatrenia na základe zvýšených nákladov a vynaloženej práce najmä pre dodávku mlieka a mliečnych výrobkov v údoliach; požaduje vytvoriť v horských oblastiach prémiu na dojnú kravu;
27. zdôrazňuje medziodvetvový význam typických (vysokokvalitných) regionálnych a tradičných produktov; žiada, aby stratégia EÚ pre horské oblasti zahŕňala opatrenia na ochranu a podporu týchto produktov alebo ich výrobných postupov a ich označovania (napr. ako uvádza smernica Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych produktov a potravín[7] a smernica Rady (ES) č.510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín[8]) a chránila ich pred napodobovaním; žiada, aby sa v programoch podpory EÚ pre vysokokvalitné potraviny zaviedlo osobitné ustanovenie (napr. pokiaľ ide o potraviny z horských pasienkov a syrární, ako aj o vysokokvalitné mäso);
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli podporu skupinám poľnohospodárov a miestnym spoločenstvám na vytvorenie regionálneho označovania kvality, ako sa uvádza v ods. 27; navrhuje, aby sa podpora poskytovala prostredníctvom lepšej informovanosti a primeranej odbornej prípravy poľnohospodárov a miestnych spracovateľov potravín, ako aj prostredníctvom finančnej podpory na vytvorenie miestnych zariadení na spracovanie potravín a tiež na začatie prvých propagačných kampaní; žiada, aby sa vytvoril fond pre znevýhodnené oblasti vrátane horských oblastí (o. i. z prostriedkov druhého piliera, ktoré sú nevyužité z dôvodu chýbajúceho vnútroštátneho spolufinancovania);
29. žiada, aby sa vytvoril fond pre znevýhodnené oblasti vrátane horských oblastí (o. i. z prostriedkov druhého piliera, ktoré sú nevyužité z dôvodu chýbajúceho vnútroštátneho spolufinancovania);
30. žiada, aby sa na základe článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú pravidlá pre priame podporné programy v rámci SPP a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov[9], zabezpečila cielená osobitná finančná podpora pre horské oblasti a konkrétny, nebyrokratický prístup k tejto podpore a takisto aby sa zvýšila horná hranica prostriedkov podľa článku 69 na 20 %;
31. pripomína, že horské regióny môžu zaistiť vysokokvalitnú poľnohospodársku produkciu, väčšiu rozmanitosť poľnohospodárskych produktov na európskom trhu, zachovať určité rastlinné a živočíšne druhy, ochrániť tradície a podporiť priemyselnú činnosť a cestovný ruch, ako aj boj proti zmenám klímy prostredníctvom ochrany biodiverzity a zachytávaním CO2 trvalými trávnatými plochami a lesným porastom a že udržateľné využívanie lesov umožní vyrábať energiu z odpadu z dreva;
32. žiada, aby sa v ustanoveniach v oblasti zdravia a ochrany zvierat, ako aj chovu zvierat (napr. programy chovu, vedenie plemenných kníh, kontroly dodržiavania predpisov) zohľadnili záujmy poľnohospodárov a chovateľov dobytka – najmä pôvodných plemien – v horských oblastiach vzhľadom na súčasné hrozby a tlak, ktorému sú vystavení;
33. zdôrazňuje skutočnosť, že činnosti Komisie v rámci politiky hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu majú vplyv na rozvoj horských oblastí; vyzýva ju v tejto súvislosti, aby pri budúcich úpravách vo väčšej miere a intenzívnejšie riešila potreby týchto oblastí, najmä pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o pružnosť v súvislosti s ustanoveniami o štátnej podpore, ako aj o zohľadnenie služieb všeobecného záujmu v práve hospodárskej súťaže;
34. žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť chovateľom dobytka v horských oblastiach postihnutých lesnými požiarmi, pretože pasienky v postihnutých oblastiach je možné využívať v nasledujúcich piatich rokoch len obmedzene a veľmi opatrne;
35. žiada, aby sa „stratégia“ zaoberala krajinnými formami horských oblastí (horské pasienky, chránené lesy, vysokohorské a stredohorské oblasti, lúky, oblasti s vysokou krajinnou hodnotou) a pre pasienky, trávnaté lúky a lesy, ako aj iné znevýhodnené, citlivé oblasti stanovila stimuly na ich ochranu, ako aj trvalo udržateľné koncepcie ich využívania, aby sa tak dosiahlo zvýšenie ich hodnoty, obnova, ochrana pred eróziou a racionálne využívanie vody, a zabránilo nežiaducim javom (najmä upusteniu od využívania pasienkov, v dôsledku čoho by príslušná oblasť spustla alebo nadmernej pastve);
36. so zreteľom na zachovanie biologickej rozmanitosti zdôrazňuje nevyhnutnosť založiť databanky na uchovanie pôvodného genetického materiálu rastlinných a živočíšnych druhov, najmä domácich úžitkových zvierat, ako aj rastlinstva vysokohorských oblastí; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a akým spôsobom je možné začať iniciatívu medzinárodného akčného plánu;
37. zdôrazňuje, že v niektorých horských regiónoch EÚ, najmä v nových členských štátoch, sa zvyšuje nebezpečenstvo vyľudnenia a znižujú sa sociálne aktivity obyvateľov týchto oblastí a že v týchto regiónoch okrem toho hrozí znižovanie, prípadne dokonca zastavenie poľnohospodárskej činnosti, čo pravdepodobne spôsobí zmeny krajiny a ekosystému;
38. zdôrazňuje veľký význam prémií za lúky a pasienky na zachovanie poľnohospodárskej činnosti v horských oblastiach, a preto je nevyhnutné ich naďalej poskytovať;
39. zdôrazňuje význam dlhodobej stratégie v oblasti lesného hospodárstva, ktorá zohľadňuje vplyv zmeny klímy, prírodný kolobeh a prirodzené zloženie lesného spoločenstva, vytvára mechanizmy na zabránenie krízovým situáciám, na boj proti nim a na odstránenie ich dosahov (napr. po búrkach), ako aj podnety pre integrované riadenie lesného hospodárstva; poukazuje na možnosť trvalo udržateľnej transformácie a zhodnotenia dreva a vedľajších výrobkov z dreva z horských regiónov na miestnej úrovni (ako vysoko kvalitných výrobkov, ktoré vykazujú nízke náklady na dopravu, a tým vedú k úsporám CO2, ako stavebného materiálu, ako biopalív druhej generácie);
40. zdôrazňuje dôležitosť otázky hospodárenia s vodou v horských regiónoch a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala miestne a regionálne orgány k rozvoju všestrannej solidarity medzi oblasťami v horných a dolných úsekoch povodí a aby primeranými finančnými prostriedkami podporovala trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov v týchto regiónoch;
41. zdôrazňuje, že horské oblasti sú osobitne ohrozené dôsledkami zmeny klímy a vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby presadzovali bezodkladné vykonávanie opatrení na ochranu pred živelnými pohromami v týchto regiónoch, predovšetkým pred lesnými požiarmi;
42. poukazuje na to, že horské oblasti potrebujú nové nástroje na ochranu územia pred povodňami s dôrazom na protipovodňovú prevenciu, pričom poľnohospodári a lesníci môžu protipovodňové opatrenia zabezpečovať prostredníctvom priamych platieb na plochu, ktoré dostávajú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;
43. upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť dôkladnú plošnú protieróznu ochranu pôdy, budovanie a udržiavanie vodozádržných plôch ako súčasti farmárskej a lesníckej praxe pre minimalizáciu rizík výskytu povodní, pôdnej erózie a pre uplatňovanie prevencie pred suchom a požiarmi, ako aj na účely zväčšovania zásob podzemných a povrchových vôd v krajine;
44. zdôrazňuje, že listnaté a ihličnaté lesy si ako hospodárske odvetvie, blízke rekreačné oblasti a životný priestor vyžadujú osobitnú starostlivosť a že využívanie lesov, ktoré nie je trvalo udržateľné, vedie k ekologickým a bezpečnostným rizikám (ako sú padajúce kamene a prívaly bahna), ktorým je možné zabrániť realizáciou určitých opatrení;
45. pripomína návrh uvedený v ods. 15 svojho uznesenia zo 16. februára 2006, že treba vyvinúť úsilie na podporu oddeľovania lesov od pasienkov v horských oblastiach a – už len z bezpečnostných dôvodov – zaviesť povinnosť pohybu po vyšliapaných chodníkoch;
46. pripomína, že hory tvoria prirodzenú a často aj národnú bariéru, v dôsledku čoho sa cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca a ich podpora stávajú kľúčové so zreteľom na spoločné problémy (napr. zmena klímy, choroby zvierat, úbytok biodiverzity);
47. víta snahy o podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu a snahy využívať prírodu efektívne ako „hospodársku výhodu“ a uplatňovať pritom trvalo udržateľné a tiež tradičné koncepcie voľného času a športu a zohľadniť pritom špecifické vlastnosti jednotlivých oblastí; zdôrazňuje úlohu návštevníkov prírody, ktorí, v prípade, že rešpektujú prírodu, prospievajú svojmu zdraviu;
48. vyzýva na lepšiu koordináciu rozvoja vidieka a štrukturálnej pomoci a na rozvoj spoločných programov;
49. podporuje spojenie rozvoja vidieka a podpory zo štrukturálnych fondov a vytvorenie spoločných programov;
50. zdôrazňuje význam zavedenia integrovaného prístupu do rozhodovacích a riadiacich procesov ako územné plánovanie, povoľovanie stavieb a renovácia sídiel pomocou environmentálnych, pamiatkarských a urbanistických opatrení s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí; odporúča využiť potenciál horských oblastí pre komplexný rozvoj cestovného ruchu a uplatňovanie inovácie pri územnom rozvoji, a na tento účel podporuje miestne a decentralizované iniciatívy a spoluprácu medzi horskými oblasťami;
51. zdôrazňuje, že plochy, ktoré sú nevhodné na pestovanie a produkciu, by sa mali čo najlepšie využívať na podporu ochrany lesov, trvalo udržateľný lov, rybolov atď., aby sa zabránilo ich zdivočeniu, nebezpečenstvu požiaru, erózii a strate biodiverzity;
52. pripomína význam horských oblastí (najmä vysokohorských a stredohorských oblastí) pre ochranu prírody, biodiverzitu a starostlivosť o životné prostredie, poukazuje však predovšetkým na potrebu zachovať poľnohospodárstvo a lesníctvo v oblastiach Natura 2000 a prírodných rezerváciách a požaduje pevnejšie spojenie týchto oblastí prostredníctvom zavedenia minimálneho podielu ekologickej vyrovnávacej plochy v poľnohospodárskych oblastiach (ktorý by sa mohol stanoviť na 5 %);
53. vyzýva Komisiu, aby v maximálnej miere podporila začlenenie horských oblastí do svetového prírodného dedičstva a využila svoje možnosti na medzinárodnej úrovni na ochranu horských oblastí;
54. poukazuje na jedinečné zásoby vody a vodných prameňov, ktoré je možné trvalo využívať ako prírodné zavlažovacie systémy, zdroje pitnej vody a energie a tiež pre kúpeľný cestovný ruch; zdôrazňuje, že pri riadení týchto zdrojov je nevyhnutná solidarita medzi oblasťami ležiacimi po prúde a proti prúdu; v tejto súvislosti a s cieľom zabrániť prípadným konfliktom zdôrazňuje, že je nevyhnutné na základe spolupráce vypracovať návrhy riešenia využívania zásob vody „od zdroja k údoliu“;
55. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s inštitúciami Alpského dohovoru urýchlila realizáciu Protokolu o vykonávaní Alpského dohovoru v oblasti poľnohospodárstva v horských regiónoch, maximálne podporila prepojenie poľnohospodárstva v horských oblastiach s ostatnými oblasťami politiky a v tejto súvislosti prijala nevyhnutné opatrenia, aby sa dokončila ratifikácia uvedených protokolov Alpského dohovoru, ktoré ešte nie sú súčasťou acquis communautaire, a aby Európska únia vstúpila do Karpatského dohovoru ako zmluvná strana;
56. zdôrazňuje význam, ktorý má dobrovoľníctvo (najmä horskí záchranári, civilná ochrana, charitatívne zariadenia) pre oblasť služieb, ako aj pre kultúrne a prírodné dedičstvo v horách;
57. oceňuje prácu organizácií a výskumných ústavov, ktoré sa zasadzujú za horské oblasti a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa vypracovanie stratégie EÚ pre horské oblasti a podobných opatrení zakladalo na ich expertíze a motivácii;
58. poukazuje na to, akú úlohu hrá podpora vzdelávania a ďalšej odbornej prípravy (aj popri hlavnej pracovnej činnosti) a – v záujme diverzifikácie pracovných kapacít a príležitostí – iniciatív a projektov v oblasti celoživotného vzdelávania;
59. domnieva sa, že je potrebné investovať do miestnych centier ďalšieho vzdelávania v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva horských regiónov s cieľom vyškoliť odborníkov schopných riadiť činnosti v horskom prostredí, ochraňovať pôdu a rozvíjať poľnohospodárstvo;
60. žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť zachovaniu krajiny, ako aj výstavbe a modernizácii infraštruktúr v neprístupných horských oblastiach a preklenula digitálna priepasť a aby sa sprístupnili výsledky výskumných rámcových programov (napr. v oblasti elektronickej správy);
61. poukazuje na potrebu účinných miestnych služieb pre udržanie úrovne obyvateľstva a pre konkurencieschopnosť; žiada, aby boli cielene podporované miestne administratívne orgány v oblasti služieb verejného záujmu;
62. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zamerať sa na trvalo udržateľné riešenia mobility a prístup integrujúci medzinárodné (tranzit, koridory pre diaľkovú dopravu) a miestne požiadavky (napr. prístup do oblastí v rôznych nadmorských výškach a mestská mobilita);
63. žiada podporu pre horské oblasti, pokiaľ ide o riešenie problémov v oblasti dopravy, ochranu proti hluku a zachovanie krajiny, ktoré sú základom kvalitného života a trvalo udržateľného cestovného ruchu, a to pomocou opatrení v zmysle „presunu dopravy z ciest“ (napr. posilnením „citlivých zón“ v smernici o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry[10]);
64. zdôrazňuje význam „prechodných oblastí“ medzi rovinami a horskými oblasťami, ktoré poskytujú vysokohodnotnú súčasť súkromných a verejných infraštruktúr a služieb (napr. univerzity, letiská, nemocnice); požaduje podporu na zlepšenie dostupnosti týchto zariadení, najmä prostredníctvom verejnej dopravy;
65. zdôrazňuje, že horské oblasti predstavujú na základe inteligentného využívania rôznych zdrojov energie „vzor“ pre diverzifikované zloženie zdrojov energie, energeticky účinné stavebné riešenia a biopalivá druhej generácie a že je potrebné podporovať výskum v týchto oblastiach; zdôrazňuje však, že rozvoj biopalív druhej generácie nesmie viesť k hospodárskej súťaži medzi plochami určenými na výrobu palivových surovín (úhor, výmladkový les atď.) a pasienkami;
66. odporúča členským štátom zlepšovať štruktúru a formy poskytovania finančnej pomoci na podporu rozvoja horských oblastí a zároveň zjednodušovať administratívne postupy a prístup ku zdrojom určeným na podporu ochrany a trvalo udržateľného využívania bohatstva príslušného územia, ktorými sú kultúrne dedičstvo, prírodné a ľudské zdroje;
67. domnieva sa, že na zachovanie ďalších činností, ako sú využívanie biomasy a agroturistika, ktoré umožnia zvýšenie príjmov miestneho obyvateľstva, je v horských regiónoch potrebné trvalo udržateľné, modernizované a multifunkčné poľnohospodárstvo, a žiada Komisiu a Radu, aby v spoločnej poľnohospodárskej politike a v regionálnej politike osobitným spôsobom zohľadňovali potreby horských oblastí, ktorými sú príchod nových poľnohospodárov, kompenzácia zvýšených nákladov spojených s problémom sťaženej prístupnosti – napríklad pri zbere mlieka, udržiavanie služieb vo vidieckych oblastiach, rozvoj dopravnej infraštruktúry;
68. poukazuje na zraniteľnosť hôr a ľadovcov v dôsledku zmeny klímy, ktorá vyplýva z ich topografických vlastností a štruktúrnych nevýhod, ale aj na ich potenciál slúžiť ako „skúšobné laboratórium“ pre inovatívne technológie na ochranu klímy imitujúce prírodu (pozri aj KOM(2007)0345); vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s horskými oblasťami vypracovala diferencovanú politiku v oblasti klímy, a pritom zohľadnila súčasné poznatky (napr. Alpský a Karpatský dohovor); žiada, aby sa v tejto oblasti uskutočnili výskumné činnosti a prijali prechodné opatrenia;
69. žiada, aby sa koordinácia horských oblastí a znevýhodnených oblastí stala súčasťou funkčného vzájomného vzťahu Spoločnej poľnohospodárskej politiky a druhého piliera (rozvoj vidieka);
70. zdôrazňuje, že trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj horských oblastí sú dôležité nielen pre obyvateľov týchto, ale aj priľahlých oblastí (napr. roviny), a že stratégia EÚ pre horské oblasti by mala ovplyvniť aj trvalú udržateľnosť v týchto priľahlých oblastiach vzhľadom na dodávku vody, stabilitu životného prostredia, biodiverzitu, vyvážené rozmiestnenie obyvateľstva a kultúrnu rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní stratégie EÚ pre horské oblasti preskúmala, ako je možné výhodne do nej začleniť už existujúce iniciatívy na integráciu horských a priľahlých oblastí;
71. poveruje svoj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby monitoroval vývoj v súvislosti s týmto uznesením v Rade a Komisii;
72. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 354.
- [2] Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 413.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2008)0093.
- [4] Výbor regiónov, 23-2008.
- [5] Nordregio (2004), Horské oblasti v Európe: analýza horských oblastí v členských štátoch EÚ, pristupujúcich a ostatných európskych krajinách.
- [6] porovnaj iniciatívu spolkovej krajiny Tirolsko v Rakúsku s názvom Zukunftsraum Tirol.
- [7] Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.
- [8] Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
- [9] Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.
- [10] smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 8).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Horské oblasti ako životný priestor sui generis
Horské oblasti poskytujú priestor pre život a prácu približne 19 % obyvateľstva Európy.
Horské oblasti vytvárajú pre človeka a iné živočíchy jedinečný biotop, kde je ľudská existencia vo všetkých jej aspektoch spojená v najužšom priestore s prírodnou rovnováhou a rytmom: hora ako multifunkčný životný priestor.
V tomto zmysle sa horské oblasti vyznačujú mnohými prírodnými znakmi, ako sú sklon a svahovitosť, poveternostné podmienky, erózia, výškové rozdiely, výšková poloha, skalnatosť, atď.
Toto má svoje dôsledky.
Na jednej strane sa horské oblasti na základe týchto charakteristík jasne odlišujú od iných typov krajiny v EÚ (napr. od morských alebo pobrežných oblastí), ktorým sa venuje osobitná a cielená starostlivosť, a to čiastočne vďaka jasne vypracovaným politickým a hospodárskym koncepciám.
Na druhej strane tieto znaky spôsobujú, že horské oblasti sú v mnohých aspektoch „znevýhodnené“. Sťažené podmienky poľnohospodárskej výroby, vyššie náklady na dopravu v dôsledku strmých terénov a výškových rozdielov, štrukturálne nedostatky v dopravných a komunikačných sieťach, ako aj časovo a finančne nákladná preprava osôb a tovarov sú len niektoré z prejavov tohto „javu“, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske odvetvia (obchod, cestovný ruch, remeslá, poľnohospodárstvo, atď.) a určuje každodenný život človeka.
Okrem toho, že sú multifunkčné, jedinečné a znevýhodnené, horské oblasti sa zároveň vyznačujú aj vlastnosťami, ktoré predstavujú možné konkurenčné výhody, prípadne prezentujú horské oblasti v niektorých oblastiach ako vzor pre ostatné regióny. K týmto vlastnostiam patria napríklad bohaté tradičné vedomosti a postupy výroby (napr. vysokokvalitných produktov), trvalo udržateľné hospodárenie na lesných plochách a lúkach a zaobchádzanie s nimi, ktoré sú dôležitým faktorom v cestovnom ruchu aj pre návštevníkov v prírode, potreba využívať ekologické technológie, ktoré sú zároveň účinné z hľadiska nákladov (napr. vývoj riešení pre koľajovú dopravu a nových technológií v oblasti zmeny klímy), „duch spolupráce“ v sociálnej oblasti (dobrovoľníctvo, ochrana hôr), ale aj v ďalších oblastiach (vytváranie odvetvových zoskupení, družstiev).
Tieto výhody však, takisto ako ich znevýhodnené stránky, vychádzajú z mimoriadnej citlivosti horských oblastí ako prírodného životného prostredia. To znamená, že na kompenzáciu znevýhodnených stránok, ale aj aktiváciu a využívanie možných kapacít je potrebné trvalo udržateľné a dlhodobo orientované hospodárenie so zdrojmi a ich využívanie v súlade s prírodou.
Potreba celkovej stratégie pre európske horské oblasti
V súčasnosti existuje toľko rôznych právnych rámcov týkajúcich sa horských oblastí v Európe, koľko má samotná Európska únia členských štátov. V najlepšom prípade sa uplatňujú zmiešané sektorové politiky, ktoré síce nebránia potrebe zameriavať sa na už spomenutú trvalú udržateľnosť a dlhodobé ciele, ale neprinášajú ani výraznejší úžitok.
Ide pritom o pravidlá a požiadavky, ktoré sa doteraz nevzťahovali na všetky horské oblasti, alebo v prípade ktorých doteraz nebolo zabezpečené zameranie sa na potreby celého Spoločenstva ani ich vzájomná komplementárnosť.
V čase, keď sa celosvetová hospodárska súťaž, ako aj demografické a ekologické výzvy zintenzívňujú, si už nikto nemôže dovoliť, aby využívanie jeho zdrojov bolo len takzvanou „kvapkou na rozpálených kameňoch“.
Oveľa potrebnejší je zmysluplný rámec, v ktorom by pravidlá a požiadavky boli čo najlepšie skombinované, aby sa podporili snahy európskych horských regiónov dosiahnuť trvalo udržateľnú a zároveň perspektívnu konkurencieschopnosť.
V súvislosti s tým je potrebné si uvedomiť, že fungujúce štruktúry nie je nutné nahrádzať fondmi, pretože by tým mohlo dôjsť k nežiaducemu a nákladnému efektu vytesňovania. Cieľom je skôr to, aby sa aj v prípade horských oblastí aktivovala a koordinovala pridaná hodnota EÚ a zachovala sa pri tom zásada subsidiarity.
Na základe týchto úvah spravodajca dospel k názoru, že Európska únia môže svoje horské oblasti najlepšie podporiť tým, že vypracuje celkovú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj a využívanie zdrojov horských oblastí, pričom je potrebné, aby sa do nej konštruktívne zapracovali už existujúce úspešné koncepcie.
Osvedčené recepty musia zostať zachované
Štrukturálne nedostatky a ťažkosti podmienené prírodnými podmienkami sú v horských oblastiach skutočnosťou, ktorá sa prejavuje vo výrobných podmienkach jednotlivých poľnohospodárov a podnikateľov v týchto regiónoch. Táto skutočnosť preto neovplyvňuje len životnú úroveň týchto profesijných skupín, ale má priamy vplyv aj na príťažlivosť týchto povolaní medzi mládežou, demografický vývoj a nakoniec aj na zachovanie prírody a ostatné hospodárske odvetvia v regióne.
Dôstojné výrobné podmienky a výnosy sú teda základňou pre celý reťazec hospodárskych a sociálnych činiteľov, ktoré v týchto regiónoch nevyhnutne súvisia. To isté platí aj pre činitele, ktoré okrem vlastných výrobných podmienok ovplyvňujú aj životné podmienky ľudí, ako sú napr. úroveň služieb alebo dopravná sieť.
Spravodajca preto poukazuje na to, že tradičné pravidlá a požiadavky, ktoré sa podieľali na zachovaní a rozvoji výrobných a životných podmienok, musia zostať zachované aj v budúcnosti.
Poľnohospodárstvo: staré a nové životodarné tepny pre horské oblasti
Obyvatelia horských oblastí od nepamäti hospodárili v mimoriadne ťažkých podmienkach na tunajších svahoch a lúkach v súlade s prírodou. Svahovitosť, výškové rozdiely, neprístupnosť, rast a poveternostné podmienky sťažujú pestovanie a ďalšie spracovanie a v minulosti umožňovali obyvateľom týchto oblastí len skromný a ťažko vybojovaný život.
Práca – doslovne „obhospodarovanie“ – nezabezpečovala poľnohospodárom hospodáriacim v horských oblastiach len nutné minimálne výnosy pre ich každodennú obživu, ale prispievala, a aj dnes prispieva, k zachovaniu a starostlivosti o rôzne typy krajiny, ako sú pasienky alebo lesy. Poľnohospodárstvo má teda nielen hospodársku úlohu, ale je aj základňou pre množstvo iných odvetví, ktoré ťažia z bohatstva prírody a krajiny horských oblastí.
Okrem toho, tradičné výrobky a postupy výroby hrajú dnes ústrednú úlohu v obchode, stravovacích službách, ako aj vo vývoze a remeslách, a zároveň sa podieľajú na udržovaní vedomostí a kultúrnej identity.
V súvislosti so skutočnosťou, že poľnohospodárstvo je priamo alebo nepriamo životnou základňou pre mnohé odvetvia, jeho podpora nie je len „nostalgiou“, ale má kľúčový význam pre zamestnanosť, rast a trvalo udržateľný rozvoj týchto regiónov.
Spravodajca preto dôrazne poukazuje na to, že tieto úvahy nadobúdajú osobitný význam so zreteľom na budúce reformy SPP a sprievodné opatrenia, najmä na diskusiu o kvótach na mlieko a podporu mladých poľnohospodárov: poľnohospodárstvo v horských oblastiach je potrebné naďalej podporovať prostredníctvom vyrovnávacích platieb a podporou vysokokvalitných výrobkov, ako aj vhodnými pravidlami.
Horské oblasti: ostatné dôležité oblasti
Ťažkosti podmienené prírodnými podmienkami v horských oblastiach sa neprejavujú len v poľnohospodárstve, ale rôznymi spôsobmi určujú aj každodenný život v týchto regiónoch, pretože ovplyvňujú aj iné dôležité činitele rozvoja vidieka v horských oblastiach. Ide o tieto činitele:
Trvalo udržateľné využívanie prírody, ktoré má okrem využívania na poľnohospodárske účely aj mnohé iné formy starostlivosti (napr. starostlivosť o lesy, lov alebo rybolov).
Dopravné siete hrajú ústrednú úlohu pri preprave výrobkov a osôb z údolia do údolia, ako aj pri spojení do vzdialenejších rovinatých oblastí a mestských centier. Pritom je dôležité využívať úsporné a ekologické riešenia (najmä stratégiu presunu dopravy z ciest), aby sa neohrozila príroda a jej trvalo udržateľné využívanie v týchto regiónoch.
Internet a komunikačné siete majú narastajúci význam pre tieto decentralizované regióny, najmä pre ich podniky, ktoré v digitálnom veku realizujú svoje obchodné aktivity vo zvýšenej miere on-line.
Obecné a miestne služby, ktoré sú zahrnuté pod pojmom „služby verejného záujmu“, budú vzhľadom na zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľov horských oblastí stále dôležitejšie, aby starším aj mladším generáciám umožnili dôstojný príjem. V súvislosti s tým je potrebné, aby obce dostávali cielenú podporu prostredníctvom poskytovania finančnej podpory a riešení, ktoré je možné realizovať na miestnej úrovni.
Trvalo udržateľná sociálna sieť v podobe rozšíreného dobrovoľníctva, ktorého zástupcovia zabezpečujú súbežne s verejným sektorom služby a sociálne začlenenia za účelom všeobecného blaha.
Spolu s poľnohospodárstvom tvoria tieto prvky kľúčové oblasti trvalo udržateľného rozvoja horských oblastí. Spravodajca zastáva názor, že tieto, ako aj iné kľúčové oblasti, sa v dôsledku uvedených činiteľov podmienených prírodnými podmienkami ani v budúcnosti nezaobídu bez príslušnej finančnej a právnej podpory. Takéto podpory sa ale musia opierať o koncepcie, ktoré sú schopné získať a užitočne využívať konkurenčné výhody z týchto oblastí (napr. vysokokvalitné produkty a trvalo udržateľný cestovný ruch).
Z toho vyplýva, že je nutné vypracovať vyššie požadovanú celkovú stratégiu, do ktorej sa premietne aj najnovší progresívny vývoj.
Je potrebné integrovať nové prvky
Celkové tendencie sa nezastavia ani pred horskými regiónmi, a preto je o to dôležitejšie ich včas zohľadniť, pokiaľ ide o prekonanie nevýhod a trvalo udržateľné využitie výhod. Medzi tieto tendencie patria v prvom rade potreba vytvoriť prostredie podporujúce inováciu, aby bolo možné využívať existujúce vedomosti, ako aj vyvíjať nové riešenia, s tým súvisiaca potreba vzdelávania a odbornej prípravy a prispôsobenia sa zmene klímy, ktorá postihuje najmä horské oblasti v dôsledku ich citlivosti a biologickej rozmanitosti.
Aj toto je potrebné zapracovať do požadovanej stratégie.
Zhrnutie
Spravodajca zastáva názor, že vzhľadom na množstvo prírodných a globálnych výziev je potrebné zjednotiť doterajšie snahy jednotlivých odvetví o dosiahnutie pokroku v horských oblastiach v Európe do rámcovej stratégie, ktorá sa bude zameriavať na trvalo udržateľný a dlhodobý rozvoj týchto oblastí. Táto stratégia by mala využívať rozličné nástroje (finančná podpora, legislatíva, elektronické platformy, atď.), ktoré najlepšie zaručia, že sa odstránia prekážky a zároveň sa aktivujú podnety a potenciál konkurenčných výhod, ktorými disponujú tieto regióny. Vyzýva preto Komisiu, aby do šiestich mesiacov predložila takú stratégiu, ku ktorej členské štáty vypracujú v súlade so zásadou subsidiarity, a v spolupráci s miestnymi a regionálnymi administratívnymi orgánmi, národné akčné plány, ktoré budú uplatňovať. Je potrebné najmä zdôrazniť, že poskytnutie potrebnej finančnej potreby zo zdrojov na európskej úrovni, najmä v poľnohospodárstve, je a aj naďalej zostane predpokladom pre úspešnú činnosť podniku.
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (26.6.2008)
pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
k situácii a výhľadom pre poľnohospodárstvo v horských oblastiach
(2008/2066(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Bernadette Bourzai
NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že Zmluva o založení Európskeho spoločenstva zmenená a doplnená Lisabonskou zmluvou v článku 158 o politike súdržnosti označuje horské regióny ako regióny trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami, zároveň uznáva ich rozmanitosť a žiada, aby sa im venovala osobitná pozornosť; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že Komisia aj napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu doteraz nevypracovala komplexnú stratégiu na účinnú podporu horských regiónov a iných regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami;
2. zdôrazňuje, že je potrebné v praxi dobre koordinovať politiky Spoločenstva zamerané na zabezpečenie harmonického rozvoja, a to najmä v prípade regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské regióny; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti o užitočnosti oddelenia kohéznej politiky Spoločenstva od rozvoja vidieka, ku ktorému došlo (v dôsledku začlenenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do SPP) v súčasnom programovacom období 2007 - 2013; domnieva sa, že tento nový prístup treba pozorne sledovať, aby bolo možné zhodnotiť jeho vplyv na regionálny rozvoj;
3. pripomína, že horské regióny sú znevýhodnené prírodnými podmienkami, v dôsledku ktorých sa poľnohospodárstvo ťažšie prispôsobuje podmienkam konkurencie a zvyšujú sa jeho náklady, ktoré mu neumožňujú vyrábať konkurencieschopné lacné produkty;
4. navrhuje, aby Komisia s ohľadom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorá sa má prijať na jeseň roku 2008, a v súlade s cieľmi Územného programu a Európskej územnej stratégie (EÚS) prijala v spolupráci s členskými štátmi územný prístup zameraný na riešenie problémov v rozličných typoch horských regiónov a aby tieto opatrenia zakotvila v budúcom legislatívnom balíku o štrukturálnych fondoch;
5. vyjadruje želanie, aby Komisia vypracovala skutočnú integrovanú európsku stratégiu pre hory, a uverejnenie zelenej knihy o horách považuje za dôležitý prvý krok týmto smerom; vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu verejnú diskusiu za účasti regionálnych a miestnych orgánov, sociálno-ekonomických a environmentálnych subjektov, ako aj národných a európskych združení zastupujúcich regionálne orgány horských regiónov s cieľom lepšie zmapovať situáciu v týchto regiónoch;
6. vyzýva Komisiu, aby v rámci plánu práce Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON) venovala osobitnú pozornosť situácii regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské regióny; domnieva sa, že skutočná a dôkladná znalosť situácie v horských regiónoch je nevyhnutnou podmienkou vypracovania špecializovaných opatrení, ktoré umožnia adresnejšie riešiť problémy týchto regiónov;
7. vyzýva na lepšiu koordináciu rozvoja vidieka a štrukturálnej pomoci a na rozvoj spoločných programov;
8. pripomína, že horské regióny umožňujú kvalitnú poľnohospodársku produkciu, väčšiu rozmanitosť poľnohospodárskych produktov na európskom trhu, zachovanie určitých rastlinných a živočíšnych druhov, ochranu tradícií, priemyselnú činnosť a cestovný ruch, boj proti zmenám klímy prostredníctvom ochrany biodiverzity a zachytávaním CO2 trvalými trávnatými plochami a lesným porastom a že udržateľné využívanie lesov umožní vyrábať energiu z odpadu z dreva;
9. zdôrazňuje dôležitosť otázky hospodárenia s vodou v horských regiónoch a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala miestne a regionálne orgány k rozvoju všestrannej solidarity medzi oblasťami v horných a dolných úsekoch povodí a aby primeranými finančnými prostriedkami podporovala udržateľné využívanie vodných zdrojov v týchto regiónoch;
10. zdôrazňuje, že tieto regióny sú osobitne ohrozené dôsledkami zmeny klímy a vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby presadzovali bezodkladné vykonávanie opatrení na ochranu pred živelnými pohromami v týchto regiónoch, predovšetkým pred lesnými požiarmi;
11. poukazuje na to, že horské oblasti potrebujú nové nástroje na ochranu územia pred povodňami s dôrazom na protipovodňovú prevenciu, pričom poľnohospodári a lesníci môžu protipovodňové opatrenia zabezpečovať prostredníctvom priamych platieb na plochu, ktoré dostávajú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;
12. upozorňuje, že treba zabezpečiť dôkladnú plošnú protieróznu ochranu pôdy, budovanie a udržiavanie vodonosných vrstiev ako súčasti poľnohospodárskej a lesníckej praxe pre minimalizáciu rizík výskytu povodní, pôdnej erózie a pre uplatňovanie prevencie pred suchom a požiarmi, ako aj pre účely zväčšovania zásob podzemných a povrchových vôd v krajine;
13. zdôrazňuje význam zavedenia integrovaného prístupu do rozhodovacích a riadiacich procesov ako územné plánovanie, povoľovanie stavieb a renovácia sídiel pomocou environmentálnych, pamiatkarských a urbanistických opatrení s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí; odporúča využiť potenciál hôr pre komplexný rozvoj cestovného ruchu a uplatňovanie inovácie pri územnom rozvoji a na tento účel podporuje miestne a decentralizované iniciatívy a spoluprácu medzi horskými oblasťami;
14. odporúča členským štátom zlepšovať štruktúru a formy poskytovania finančnej pomoci na podporu rozvoja horských oblastí a zároveň zjednodušovať administratívne postupy a prístup ku zdrojom určeným na podporu ochrany a udržateľného využívania hodnôt územia, ktorými sú kultúrne dedičstvo, prírodné a ľudské zdroje;
15. domnieva sa, že na zachovanie ďalších činností, ako sú využívanie biomasy a agroturistika, ktoré umožnia zvýšenie príjmov miestneho obyvateľstva, je v horských regiónoch potrebné trvalo udržateľné, modernizované a multifunkčné poľnohospodárstvo, a žiada Komisiu a Radu, aby v spoločnej poľnohospodárskej politike a v regionálnej politike osobitným spôsobom zohľadňovali potreby horských regiónov, ktorými sú príchod nových poľnohospodárov, kompenzácia zvýšených nákladov spojených s problémom sťaženej prístupnosti, napríklad pri zbere mlieka, udržiavanie služieb vo vidieckych oblastiach, rozvoj dopravnej infraštruktúry, atď.;
16. zdôrazňuje, že výnimky a osobitné podporné opatrenia sa musia obmedziť na obzvlášť znevýhodnené regióny a nesmú viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na poľnohospodárskych trhoch;
17. je presvedčený, že zachovanie dostatočnej hustoty obyvateľstva v horských oblastiach by malo byť prioritou a že treba prijať opatrenia na boj proti dezertifikácii a na prilákanie nových obyvateľov;
18. trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlepšiť prístupnosť a vzájomné prepojenie horských oblastí a vytvoriť potrebnú infraštruktúru, najmä čo sa týka osobnej a nákladnej dopravy, vzdelávania, znalostnej ekonomiky a komunikačných sietí (vrátane širokopásmového prístupu), aby sa zlepšilo prepojenie medzi trhmi vo vyššie položených oblastiach a mestskými oblasťami; vyzýva príslušné orgány, aby v tomto záujme podporovali verejno-súkromné partnerstvá;
19. domnieva sa, že je potrebné investovať do miestnych centier ďalšieho vzdelávania v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva horských regiónov s cieľom vyškoliť odborníkov schopných riadiť činnosti v horskom prostredí, ochraňovať pôdu a rozvíjať poľnohospodárstvo;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
25.6.2008 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
44 0 1 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Wolfgang Bulfon, Antonio De Blasio, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Maria Petre, Markus Pieper, Giovanni Robusti, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bernadette Bourzai, Jan Březina, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Ramona Nicole Mănescu, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Richard Seeber, László Surján, Iuliu Winkler |
|||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Anneli Jäätteenmäki, Glenis Willmott |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
14.7.2008 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
29 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vincenzo Aita, Sergio Berlato, Bernadette Bourzai, Luis Manuel Capoulas Santos, Giovanna Corda, Albert Deß, Gintaras Didžiokas, Konstantinos Droutsas, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Carmen Fraga Estévez, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Vincenzo Lavarra, Mairead McGuinness, Neil Parish, Vincent Peillon, María Isabel Salinas García, Petya Stavreva, Dimitar Stoyanov, Janusz Wojciechowski |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alejandro Cercas, Esther De Lange, Catherine Neris, Maria Petre, Markus Pieper, Karin Resetarits, Struan Stevenson, Kyösti Virrankoski |
|||||