SPRÁVA o Bielej knihe s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013

16.9.2008 - (2008/2115(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Alojz Peterle

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Bielej knihe s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013

(2008/2115(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 152 a články 163 až 173 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (KOM(2007)0630),

–   so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bielej knihy Komisie s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Bielej knihe s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)[1];

–   so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie[2],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/513/ES z 2. júna 2004 o uzavretí Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku[3],

–   so zreteľom na závery Rady o zdraví žien[4],

–   so zreteľom na siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013),

–   so zreteľom na Bielu knihu s názvom Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (KOM(2007)0279),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou[5],

–   so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie v rámcovej stratégii na tému Zdravie pre všetkých v 21. storočí,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o darcovstve orgánov a transplantáciách: Politické kroky na úrovni EÚ[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o boji proti rakovine v rozšírenej Európskej únii[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15.januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o opatreniach na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam[9],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. februára 2005 o Európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie (2004 – 2010)[11],

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 27. apríla 2006 o cukrovke[12],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0350/2008),

A. keďže zdravie je jedným z najcennejších statkov, keďže naším cieľom je zdravie pre všetkých a keďže musíme zabezpečiť vysokú úroveň zdravia,

B.  keďže v článku 21 Charty základných práv Európskej únie[13] sa uvádza, že je zakázaná každá diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu a podľa článku 35 má každý človek právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti, ako aj právo na využívanie lekárskej starostlivosti a že sa zároveň musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia,

C. keďže pozitívnym účinkom vývoja v oblasti zdravia je, že stále viac a viac ľudí žije dlhšie,

D. keďže rastúci výskyt rakoviny, cukrovky, srdcovo-cievnych a reumatických ochorení, duševných ochorení, problémov súvisiacich s nadváhou a obezitou, podvýživou a nedostatočnou výživou, HIV/AIDS, nízka kvalita životného prostredia a opätovný výskyt niektorých chorôb súvisiacich s rastom sociálnych nerovností, ako aj nové problémy čoraz viac ohrozujú zdravie občanov v EÚ i mimo nej, čo zvyšuje potrebu prevencie a formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie po chorobe,

E.  so zreteľom na možné nové hrozby pre zdravie s cezhraničným rozmerom, ako sú pandémie, novú štruktúru prenosných chorôb, tropické choroby a bioterorizmus, a na dôsledky zmeny klímy a globalizácie, najmä čo sa týka vody, rastu chudoby a migrácie, ako aj na existujúce hrozby, ako znečistenie životného prostredia, ktoré sú čoraz závažnejšie,

F.  keďže podporné systémy zdravotnej starostlivosti sú podstatným prvkom európskeho sociálneho modelu a sociálne a zdravotné služby všeobecného záujmu plnia úlohu všeobecného záujmu, čím významne prispievajú k sociálnej spravodlivosti a súdržnosti,

G. keďže starnutie obyvateľstva mení štruktúru chorôb, čím zvyšuje potrebu formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a zaťažuje udržateľnosť zdravotníckych systémov, a keďže je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore výskumu a inovácií vo verejnom i súkromnom sektore, a keďže sú potrebné silné politiky na podporu prvých etáp života, a to predovšetkým v niektorých členských štátoch,

H. keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú priepastné rozdiely v zdravotnej starostlivosti,

I.   keďže občania čoraz viac očakávajú, že sa v oblasti zdravia uskutočnia spoločné a účinné opatrenia,

J.   keďže je zároveň nutné rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti zdravia a ich slobodu v rozhodovaní o tom, aký druh zdravotníckych služieb považujú za vhodné poskytovať, a to prísnom súlade so zásadou subsidiarity, vrátane rešpektovania rozdielnych systémov riadenia a špecifických prístupov členských štátov pri integrácii verejného a súkromného poskytovania zdravotníckych služieb,

K. keďže v prípade obáv vychádzajúcich z etických základov ostáva naďalej v kompetencii členských štátov určiť, či istá služba je zdravotníckou službou alebo nie;

L.  keďže sú oblasti, v ktorých členské štáty nemôžu efektívne konať samostatne a keďže EÚ sa zaviazala k spoločnej politike v oblasti zdravia, ktorá môže byť prínosom (napríklad výmena informácií a osvedčených postupov),

M. keďže investície do zdravia majú zásadný význam pre ľudský rozvoj a nepriamo ovplyvňujú rôzne odvetvia hospodárstva,

N. keďže možnosti prevencie chorôb zostávajú nevyčerpané,

O. keďže antibiotiká sa stávajú čoraz viac nepoužiteľnými, ako narastá odolnosť voči nim, keďže úroveň odolnosti je v rámci EÚ rôzna, čo je výsledkom rozdielnych prístupov k používaniu a kontrole antibiotík (3 až 4-krát vyššia spotreba antibiotík v niektorých členských štátoch oproti iným členským štátom), keďže odolnosť voči antibiotikám je európskym problémom, pretože často dochádza k presunom vrátane cestovného ruchu, ktoré zvyšujú riziko šírenia odolných baktérií, a preto by sa neprimerané používanie antibiotík malo monitorovať a malo by sa podporovať ich striedme používanie, keďže Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CEPCM) slúži ako vhodný orgán na koordináciu týchto činností,

P.  keďže 40% výdavkov v oblasti zdravia súvisí s nezdravým životným štýlom (konzumácia alkoholu, fajčenie, nedostatočná aktivita a nesprávne stravovanie),

Q. keďže účinná ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci môže zabrániť pracovným úrazom, obmedziť výskyt chorôb z povolania a znížiť počet osôb trvalo zdravotne postihnutých z dôvodov súvisiacich s ich prácou,

R.  keďže podvýživa, ktorá postihuje veľký počet občanov EÚ vrátane odhadom 40 % pacientov v nemocniciach a 40 % až 80 % starších ľudí v opatrovateľských domoch, stojí európske systémy zdravotnej starostlivosti podobne veľa ako obezita a nadváha,

S.  keďže zdravie neovplyvňujú len alkohol, tabak, nedostatočná aktivita, stravovanie a podobné vonkajšie faktory, viac pozornosti by sa malo venovať psychosomatickej dimenzii mnohých chorôb a hlbším príčinám rastúceho počtu ľudí postihnutých depresiou a inými psychickými problémami,

T.  keďže členské štáty by mali viac propagovať pomoc pre ľudí trpiacich chronickými chorobami a/alebo postihnutím, aby im tak umožnili začlenenie do spoločnosti v čo najväčšej miere;

U. keďže v mnohých členských štátoch vyvoláva rastúci dopyt po službách v zdravotníctve naliehavú potrebu podniknúť aktívne kroky v prospech prijímania a udržania kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a poskytovať služby na podporu príbuzných a priateľov, ktorí poskytujú neplatenú starostlivosť závislým osobám,

V. keďže v stratégii politiky EÚ v oblasti zdravotníctva by sa malo za použitia nových technológií viac pozornosti venovať dlhodobej starostlivosti, starostlivosti o osoby trpiace chronickými chorobami a poskytovaniu domácej zdravotnej starostlivosti starším osobám a osobám s telesným alebo duševným postihnutím, ako aj službám pre tých, ktorí sa o takéto osoby starajú, a keďže v tejto súvislosti by sa malo vyvíjať úsilie o účinné spolupôsobenie zdravotníckych a sociálnych služieb,

1.  víta uvedenú Bielu knihu Komisie o strategickom prístupe Spoločenstva v oblasti zdravia na obdobie 2008 – 2013 a podporuje hodnoty, zásady, strategické ciele a osobitné činnosti, ktoré sú v nej stanovené;

2.  domnieva sa, že vzhľadom na existenciu nových hrozieb pre zdravie je potrebné zaoberať sa zdravím ako zásadnou politickou otázkou v duchu Lisabonskej zmluvy, čo zahŕňa potrebu poskytnúť občanom prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti najvyššej dostupnej kvality na zabezpečenie zdravej a konkurencieschopnej pracovnej sily;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že biela kniha nestanovuje konkrétne kvantifikovateľné a merateľné ciele, dosiahnutie ktorých by mohlo viesť k hmatateľným výsledkom, a odporúča prijatie takýchto cieľov;

4.  zdôrazňuje, že zdravotnú starostlivosť treba podporovať účinnými politikami vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach v členských štátoch a v EÚ (zdravie vo všetkých politikách), ako aj na celosvetovej úrovni;

5.  zdôrazňuje zásadný význam uznania práva mužov a žien viac rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ich zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako aj práva detí na neobmedzenú ochranu svojho zdravia na základe všeobecných zásad univerzálnosti, rovnosti a solidárnosti;

6.  konštatuje, že podľa WHO začínajú chronické choroby, najmä infarkty a srdcové choroby, postupne prevažovať nad infekčnými chorobami;

7.  odporúča ako súčasť úsilia o prevenciu chorôb rozsiahle zavedenie praxe hodnotení vplyvov na zdravie, keďže vplyv rozhodnutí rozhodovacích orgánov na rôznych úrovniach vrátane miestnych a regionálnych orgánov a národných parlamentov na zdravie je merateľný;

8.  zdôrazňuje, že akčné plány by sa mali zaoberať predovšetkým príčinami určitých chorôb a potrebou znížiť výskyt prenosných a neprenosných chorôb; poukazuje na to, že existujú i problémy, ktoré sú špecifické pre mužov alebo ženy, ako napríklad rakovina prostaty v prípade mužov a rakovina krčka maternice v prípade žien, a že na riešenie týchto problémov by sa mali vytvoriť osobitné politiky;

9.  odporúča, aby sa mandát CEPCM rozšíril na neprenosné choroby;

10. navrhuje, aby Komisia stanovila za prioritný cieľ zmiernenie odstrániteľných nerovností a nespravodlivosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj medzi rôznymi sociálnymi triedami a skupinami obyvateľstva vrátane mužov a osôb trpiacich psychickými problémami; ďalej vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali právne predpisy Spoločenstva, ako je smernica o transparentnosti (89/105/EHS);

11. zdôrazňuje, že činnosti zamerané na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia by mali zahŕňať cielenú podporu zdravia, vzdelávanie verejnosti a programy prevencie;

12. domnieva sa, že treba výrazne zvýšiť úsilie o prevenciu chorôb a očkovanie tam, kde sú k dispozícii účinné výrobky; naliehavo preto žiada Komisiu, aby vypracovala ambiciózny plán preventívnych opatrení na celé päťročné obdobie; súhlasí s tým, že výdavky na zdravie, najmä na prevenciu a včasnú diagnostiku chorôb, nie sú len nákladmi, ale aj investíciou, ktorá by mohla byť v podobe tzv. rokov prežitých v zdraví hodnotená ako lisabonský štrukturálny ukazovateľ;

13. zdôrazňuje skutočnosť, že zdravie je stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a neznamená len absenciu choroby či telesnej chyby;

14. zdôrazňuje, že prístup k spoľahlivým, nezávislým a porovnateľným informáciám o zdravom správaní, chorobách a možnostiach liečby je nevyhnutným predpokladom účinnej stratégie prevencie chorôb;

15. zdôrazňuje, že túžba predchádzať chorobám nesmie viesť k takej klíme v spoločnosti, ktorá by bránila v narodení deťom s chronickými chorobami či postihnutím; žiada Komisiu, aby podporovala konkrétnu pomoc rodičom detí s chronickými chorobami alebo postihnutím;

16. ďalej zdôrazňuje, že na podporu investícií do oblasti zdravia je nevyhnutné zistiť aktuálnu efektivitu investícií, a tieto zistenia zverejniť;

17. zdôrazňuje, že je dôležité uskutočniť dobre zorganizované, komplexné a účinné kontrolné programy na uľahčenie včasného odhalenia a okamžitého liečenia chorôb, čím sa zníži s nimi spojená úmrtnosť a chorobnosť;

18. domnieva sa, že právo občanov na prístup k zdravotnej starostlivosti a ich osobná zodpovednosť za vlastné zdravie by mali byť zásadné v kontexte EÚ, ktorá ukladá prísne normy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti potravín po celý ľudský život, a žiada ďalšie investície do výskumu zdravotnej gramotnosti s cieľom odhaliť najvhodnejšie stratégie riešenia tejto otázky v rôznych skupinách obyvateľstva; podporuje všetky zložky spoločnosti v tom, aby viedli zdravý životný štýl;

19. zdôrazňuje, že koncepciu tzv. zdravého životného štýlu (t.j. zdravá výživa, neužívanie drog a dostatočná telesná aktivita) treba doplniť psychosociálnym rozmerom (t.j. vyváženým prístupom k pracovnému a rodinnému životu); zastáva názor, že zdravý životný štýl zahŕňa dobré psychické a fyzické zdravie a že tieto sú tiež významnými faktormi pri udržovaní konkurencieschopného hospodárstva;

20. očakáva, že Komisia bude venovať osobitnú pozornosť otázke trvalej udržateľnosti zdravotníckych systémov a v tejto súvislosti aj úlohe a zodpovednosti farmaceutického priemyslu;

21. víta zámer Komisie sformulovať základné hodnoty v oblasti zdravia a zriadiť systém zdravotných ukazovateľov (na vnútroštátnej a nižšej úrovni) a podporovať programy zdravotnej gramotnosti a programy prevencie zdravotných problémov;

22. zdôrazňuje, že zákaz toho, aby sa ľudské telo a jeho časti stali zdrojom finančného prospechu, ako to uvádza článok 3 Charty základných práv EÚ, by sa mal v oblasti zdravia považovať za vedúci princíp, a to najmä v oblasti darcovstva a transplantácií buniek, tkaniva a orgánov;

23. víta zámer Komisie podporovať v duchu hesla „zdravie pre všetkých“ zdravie a prevenciu chorôb vo všetkých vekových skupinách; zdôrazňuje potrebu upozorňovať na kľúčové otázky súvisiace so zdravím, ako sú výživa, obezita, podvýživa, fyzická aktivita, konzumácia alkoholu, drog, fajčenie a riziká pre životné prostredie vrátane znečistenia vzduchu, a to na pracovisku i doma, v súlade so zásadou rovnosti medzi mužmi a ženami, a zároveň poskytovať podporu pre zdravé starnutie a znížiť zaťaženie, ktoré predstavujú chronické choroby;

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala holistickejší prístup k výžive a aby z podvýživy popri obezite urobila kľúčovú prioritu v oblasti zdravia a všade tam, kde to bude možné, ju začleňovala do výskumu financovaného z prostriedkov EÚ, vzdelávania a iniciatív na propagáciu zdravia, ako aj do partnerstiev na úrovni EÚ;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia pracovali na vývoji usmernení pre spoločné vymedzenie pojmu zdravotné postihnutie, ktoré môže zahŕňať osoby s chronickými chorobami alebo rakovinou, a tiež vyzýva členské štáty, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby čo najrýchlejšie zahrnuli tieto osoby do svojho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie;

26. ďalej žiada, aby prioritu získalo zabezpečenie toho, aby postihnutí ľudia mali rovnaký prístup ku zdravotnej starostlivosti a aby sa poskytovali finančné prostriedky, ktoré by tomuto zameraniu zodpovedali;

27. žiada účinné opatrenia na boj proti odolnosti voči antibiotikám vrátane opatrení, na základe ktorých by antibiotiká boli len na predpis, ako aj usmernení na zníženie množstva predpisovaných antibiotík, ktoré by ich obmedzili len na prípady, kedy je ich použitie skutočne nevyhnutné, a vrátane úsilia o zlepšenie testovania s cieľom podporovať opatrnejšie používanie antibiotík a, kde to je vhodné, hygienických noriem; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť baktérii staphylococcus aureus rezistentnej voči meticilínu (MRSA); pripomína, že CEPCM by malo monitorovať a vyhodnocovať uplatňovanie usmernení a noriem;

28. upozorňuje Komisiu a členské štáty, že je potrebné podporovať výskum a propagovať prevenciu, včasnú diagnostiku a vhodnú liečbu chronických chorôb s cieľom zabezpečiť chorým dobré životné podmienky a kvalitu života;

29. uznáva životne dôležitú úlohu zdravotných opatrovateľov pre zdravie a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto žiada, aby sa pozornosť venovala politikám, ktoré podporujú týchto opatrovateľov, a chránia ich zdravie tak, ako zdravie tých, o ktorých sa starajú;

30. konštatuje, že na uľahčenie mobility kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a zaistenie bezpečnosti pacientov v celej EÚ je nevyhnutné šíriť informácie medzi členskými štátmi a ich regulačnými orgánmi pre kvalifikovaný zdravotnícky personál;

31. žiada v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia efektívnejšiu výmenu osvedčených postupov v rámci EÚ vo všetkých oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä vo vzťahu ku skríningovým programom a diagnostike a liečbe vážnych ochorení, napríklad rakoviny;

32. domnieva sa, že EÚ by mala uskutočniť ďalšie kroky na ochranu zdravotníckeho personálu pred úrazmi alebo zraneniami na pracovisku, ak existuje vedecký alebo medicínsky dôkaz takejto potreby;

33. domnieva sa, že nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia má takisto nepriaznivý vplyv na zdravotný stav európskych občanov;

34. zdôrazňuje, že v niektorých situáciách čelia európski občania problémom ako znečistenie ovzdušia, ktoré predstavujú značné riziká pre zdravie, majú vplyv na riadny vývoj detí a znižujú predpokladanú dĺžku života v rámci EÚ[14];

35. je presvedčený, že na podporu zdravého životného štýlu v rodinách, na školách, v nemocniciach, opatrovateľských domovoch, na pracoviskách a v centrách voľného času sú nevyhnutné kroky pre úspešné predchádzanie chorobám a dobré psychické zdravie; uznáva, že rodina je pre vytvorenie modelu tzv. zdravého životného štýlu, ktorý sa v neskoršom živote často opakuje, životne dôležitá;

36. upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý žiada od zákonodarných orgánov, aby záujmy dieťaťa boli ich prvoradým záujmom, pričom jedným zo spôsobov je prijatie predpisov na materskú a rodičovskú dovolenku, na ochranu zdravia a prístupu ku zdravotnej starostlivosti počas materstva, najmä vzhľadom na účinky prítomnosti a lásky rodičov a dojčenia na duševný a telesný rozvoj dojčaťa;

37. zdôrazňuje potrebu skvalitňovania zdravotnej starostlivosti a informovanosti ťarchavých a dojčiacich žien v súvislosti s rizikami spojenými s požívaním alkoholu, drog a fajčením počas ťarchavosti a dojčenia;

38. zdôrazňuje potrebu zvýšenia verejného povedomia o reproduktívnom a sexuálnom zdraví s cieľom zabraňovať neželanej ťarchavosti a šíreniu pohlavných chorôb a zmenšovať sociálne a zdravotné problémy spôsobené neplodnosťou;

39. podporuje opatrenia týkajúce sa konkrétnych druhov ochorení a domnieva sa, že ich zefektívnenie si vyžaduje, aby sa našli vhodné pracovné metódy a spôsoby organizácie na zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce;

40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, do akej miery by integrované sociálne a zdravotné politiky (sociálne relevantné poskytovanie zdravotných služieb) mohli prispieť k modernému prístupu k podpore a ochrane zdravia, najmä čo sa týka najzraniteľnejších častí obyvateľstva, akými sú malé deti a tí, ktorí sa o seba nedokážu postarať;

41. domnieva sa, že EÚ by svoje úsilie vo výskumnom programe mala čoraz viac zameriavať na dôležité, ale často zanedbávané skupiny pacientov, akými sú pacienti s psychickými problémami a muži;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci stratégie ďalej venovali spolupôsobeniu vedecko-technického výskumu, najmä pokiaľ ide o nové druhy výskumu v oblasti medicíny, ktorým sa v súčasnosti neposkytuje dostatok finančných prostriedkov, na jednej strane a rozvoj nových lekárskych odvetví a terapií na druhej strane s cieľom umožniť prístup k týmto terapiám všetkým ľuďom, pretože môžu mať veľmi pozitívny vplyv na zdravotný stav občanov EÚ a na zvýšenie efektívnosti systému;

43. víta Komisiou navrhovaný prístup v oblasti účinného boja proti falšovaniu liekov a vyzýva Komisiu, aby podporovala vypracovanie medzinárodného dohovoru na túto tému alebo pripojenie ďalšieho protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermský dohovor);

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriaďovali centrá excelentnosti pre každú významnú skupinu chorôb, ktoré by mali slúžiť ako referenčné, informačné a poradné miesta pre pacientov a ich rodiny, lekárov, zdravotných pracovníkov, priemysel a iné subjekty;

45. poukazuje na skutočnosť, že regionálne a miestne zdravotnícke úrady v mnohých členských štátoch často zodpovedajú za plánovanie, riadenie, fungovanie a rozvoj sektoru zdravotníctva a často nesú za tento sektor finančnú zodpovednosť, pričom sektor zdravotníctva dôkladne poznajú a sú ústrednými partnermi pri tvorbe a realizácii politiky v oblasti zdravia;

46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili uznávaný pozitívny vplyv termálnych kúr na rekonvalescenciu a na zachovanie zdravia ľudí;

47. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj elektronického zdravotníctva, nových technológií zdravotnej starostlivosti a užívateľských inovácií zdravotníckych prístrojov;

48. víta návrh Komisie vytvoriť mechanizmus štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ a nadviazať užšiu spoluprácu so zúčastnenými stranami za účasti občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu zahŕňať do partnerstiev aj organizácie zamestnávateľov a zamestnancov;

49. vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby využili mechanizmus spolupráce na zlepšenie výmeny osvedčených postupov; vyzýva Komisiu, aby bola pri príprave usmernení a odporúčaní založených na dobrej praxi aktívnejšia;

50. súhlasí s tým, že činnosti v rámci tejto stratégie sa musia do konca súčasného finančného rámca (2007 – 2013) podporovať existujúcimi finančnými nástrojmi bez ďalšieho dopadu na rozpočet;

51. vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila, aby do svojich národných stratégií v oblasti zdravia zahŕňali priority, ktoré treba sledovať v iných projektoch, ktoré sa neobmedzujú len na oblasť verejného zdravia;

52. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.
• [2]  Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 213, 15.6.2004, s. 8.
• [4]  Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 4.
• [5]  Ú. v. EÚ C 303E, 13.12.2006, s. 754.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0130.
• [7]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0121.
• [8]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0009.
• [9]  Ú. v. EÚ C 175E, 10.7.2008, s. 561.
• [10]  Ú. v. EÚ C 305E, 14.12.2006, s. 148.
• [11]  Ú. v. EÚ C 304E, 1.12.2005, s. 264.
• [12]  Ú. v. EÚ C 296E, 6.12.2006, s. 273.
• [13]  Ú. v. EÚ C364, 18.12.2000, s. 1.
• [14]  Správa Životné prostredie v Európe: 4. hodnotenie, zhrnutie – Európska agentúra pre životné prostredie (10. októbra 2007).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia prijala koncom roku 2007 zdravotnú stratégiu s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013, ktorej základom je záväzok členských štátov a Spoločenstva rešpektovať spoločné hodnoty a zásady politiky v oblasti zdravia, poskytovať občanom podmienky na to, aby si uplatňovali práva a vykonávali povinnosti súvisiace s ich vlastným zdravím po celý život a aktívne sa podieľali na procesoch rozhodovania a prispôsobovania zdravotnej starostlivosti potrebám pacientov, zmierňovať nerovnosti v zdraví medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, členskými štátmi a regiónmi, vnímať investovanie do zdravia ako podmienku hospodárskeho rozvoja a neustále zahŕňať zdravie do politiky na všetkých úrovniach.

Zdravie je jednou z najdôležitejších hodnôt v ľudskom živote. Znepokojujúce trendy v oblasti zdravia, najmä rastúci výskyt rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a obezity, napriek pokroku v liečbe znamenajú, že táto hodnota je čoraz viac ohrozovaná.

Okrem toho starnutie obyvateľstva, zmena klímy a globalizácia prinášajú nové výzvy. Hovorí sa o možných pandémiách a bioterorizme. WHO predpovedá epidémiu rakoviny v nasledujúcich rokoch. Zároveň rastie dopyt po mobilite pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

Zdravotnícke systémy a ich financovanie sa ocitajú pod čoraz väčším tlakom. Cena liekov v ostatných rokoch rástla rýchlejšie než celkové výdavky na zdravie, čo vzbudilo obavy verejnosti o rovnosti zdravotnej starostlivosti a trvalej udržateľnosti zdravotníckych systémov. O reformu vlastných zdravotníckych systémov sa snaží niekoľko členských štátov.

Medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú priepastné rozdiely, pokiaľ ide o zdravie. Čo sa týka rakoviny, rozdiely v miere prežitia medzi novými a starými členskými krajinami sú také, že možno hovoriť o železnej opone v oblasti zdravia. Podľa Eurostatu dosahujú rozdiely v predpokladanej priemernej dĺžke života, napriek celkovému starnutiu obyvateľstva, pri narodení v závislosti od krajiny EÚ deväť rokov v prípade žien a trinásť rokov v prípade mužov, pričom dojčenská úmrtnosť sa líši šesťnásobne. EÚ musí v tejto oblasti posilniť činnosť na zmiernenie týchto nerovností, predovšetkým prostredníctvom výmeny osvedčených postupov v rôznych oblastiach a cielenou podporou zdravotnej starostlivosti a vzdelávaním verejnosti.

O zdraví sa zmieňuje už Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, pričom v každej nasledujúcej zmluve sa zdraviu pripisuje čoraz väčší význam. Hoci podľa článku 152 Amsterdamskej zmluvy patrí zdravie do pôsobnosti členských štátov, používaním metódy Spoločenstva a medzivládnej metódy sa EÚ snaží dosiahnuť účinnú politiku v tých oblastiach, v ktorých členské štáty nemôžu efektívne konať samostatne. Súlad so zásadou subsidiarity by mal byť jedným z východiskových bodov spolupráce, a nie zámienkou na to, aby sa nepostupovalo spoločne.

Je zrejmé, že sektor zdravotníctva potrebuje dlhodobý strategický a komplexný prístup, ktorý bude vyžadovať, aby všetci hlavní činitelia v členských štátoch a na úrovni EÚ spolupracovali. Ak chceme zlepšiť spoluprácu, musíme stanoviť, ktoré formy medziinštitucionálnej spolupráce môžu zvýšiť efektívnosť nášho spoločného úsilia.

V oblasti prevencie chorôb je potrebné dosiahnuť výrazný strategický pokrok. Hoci význam prevencie chorôb sa zdôrazňuje už dlhé roky, z rozpočtu rezortov zdravotníctva sú na ňu vyčlenené len 3 %. Zároveň vieme, že prostredníctvom politiky prevencie by sme mohli dosahovať oveľa lepšie výsledky vzhľadom na to, že 40 % ochorení súvisí s nezdravým životným štýlom a tretine rakovinových ochorení možno predchádzať.

V lisabonskej stratégii sa jasne uvádza, že zdravie je veľmi významným ekonomickým faktorom. Peniaze investované do zdravotnej starostlivosti by sa nemali vnímať len ako výdavky, ale aj ako zásadná súčasť investovania do kvality ľudského kapitálu.

Zdravie preto treba považovať za jednu z kľúčových sociálnych a politických otázok, od ktorej závisí budúcnosť EÚ. Ak chceme zlepšiť všeobecnú úroveň zdravia, budeme musieť čo najskôr realizovať jednotnú politiku zahŕňajúcu viacero sektorov, ktorá bude koordinovaná medzi jednotlivými úrovňami (zdravie vo všetkých politikách). Znamená to, že zdravotná politika bude musieť byť obsiahnutá v reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politike (s dôrazom na výrobu zdravých potravín), v politike na ochranu životného prostredia, priemyselnej politike, politike rozvoja, výskumu a technologických inovácií, výchovy, športu a sociálnej starostlivosti.

Cieľom takejto politiky musí byť zdravie pre všetkých s možnosťou občanov zvoliť si cestu k lepšiemu zdraviu.

Biela kniha Komisie a závery Rady z decembra 2007 v tejto súvislosti poskytujú základ pre viac spoločných aktivít na dosiahnutie efektívneho rozvoja zdravotnej politiky. Musíme vymedziť základné hodnoty týkajúce sa zdravia, systém zdravotných ukazovateľov EÚ a spôsoby na zmiernenie nerovností v zdraví, vyvinúť program analytických štúdií zdravotného stavu, investovať do zdravia a do hospodárskeho rastu a rozvoja, prijať opatrenia na podporu zdravia všetkých vekových skupín, stanoviť opatrenia týkajúce sa tabaku, výživy, alkoholu, duševného zdravia a iných faktorov, ktoré vplývajú na zdravie, posilniť mechanizmy monitorovania hrozieb pre zdravie a reakcie na ne, podporovať inovácie v zdravotníckych systémoch a navrhovať mechanizmy na realizáciu štruktúrovanej spolupráce medzi inštitúciami EÚ.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (26.6.2008)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013
(2008/2115(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Milan Cabrnoch

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže podporné systémy zdravotnej starostlivosti sú podstatným prvkom európskeho sociálneho modelu a sociálne a zdravotné služby všeobecného záujmu plnia úlohu všeobecného záujmu, čím významne prispievajú k sociálnej spravodlivosti a súdržnosti,

B.  keďže prístup k zdravotnej starostlivosti je základným právom stanoveným v článku 35 Charty základných práv Európskej únie a kľúčovou úlohou verejných orgánov členských štátov je zabezpečiť všetkým občanom rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti na vysokej úrovni,

C. keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou subsidiarity a s článkom 152 ods. 5 Zmluvy o ES,

D. keďže všetci európski občania majú právo na zdravotnú starostlivosť,

E.  keďže dobrý zdravotný stav a vysoká úroveň ochrany zdravia majú pozitívny vplyv na udržanie zamestnania a blaho občanov a prispievajú k vyššej produktivite a konkurencieschopnosti na národnej a európskej úrovni,

F.  keďže zdravotníctvo má strategický význam pre národné hospodárstva vzhľadom na veľké množstvo ľudí, ktorých v súčasnosti zamestnáva, a na jeho schopnosti vytvárať veľký počet pracovných miest, čím sa zvyšuje potenciál rastu národných hospodárstiev,

G. keďže zdravotná starostlivosť by sa mala prispôsobovať meniacim sa potrebám a charakteristikám obyvateľstva EÚ a mala by vychádzať zo zásad prevencie, ochrany zdravia a podpory dobrého zdravotného stavu – telesného aj duševného – a z presadzovania zdravého životného štýlu už od útleho veku,

H. keďže účinná ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci môže zabrániť pracovným úrazom, obmedziť výskyt chorôb z povolania a znížiť počet osôb trvalo zdravotne postihnutých z dôvodov súvisiacich s ich prácou,

I.   keďže v stratégii zdravotnej politiky EÚ by sa malo viac pozornosti venovať dlhodobej starostlivosti, starostlivosti o osoby trpiace chronickými chorobami a poskytovaniu domácej zdravotnej starostlivosti starším osobám a osobám s telesným alebo duševným postihnutím, ako aj službám pre tých, ktoré sa o takéto osoby starajú, a keďže v tejto súvislosti by sa malo vyvíjať úsilie o účinné spolupôsobenie zdravotníckych a sociálnych služieb,

J.   keďže opatrovatelia sú nevyhnutnou, ale zväčša neznámou súčasťou našich systémov zdravotnej starostlivosti a našej spoločnosti,

K. keďže stratégia zdravotnej politiky EÚ a rozšírená cezhraničná spolupráca v sektore zdravotníctva na politickej, administratívnej, lekárskej, technickej a vedeckej úrovni medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou nesmú viesť k finančnému alebo organizačnému oslabeniu solidárnych systémov a úlohy verejných orgánov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

L.  keďže v mnohých členských štátoch vyvoláva rastúci dopyt po službách v zdravotníctve naliehavú potrebu podniknúť aktívne kroky v prospech prijímania a udržania kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a poskytovať služby na podporu príbuzných a priateľov, ktorí poskytujú neplatenú starostlivosť závislým osobám,

1.  súhlasí s tvrdením Komisie, že EÚ môže poskytnúť pridanú hodnotu v celej škále cezhraničných aspektov vrátane mobility kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektmi a voľného pohybu tovaru, služieb a pacientov;

2.  konštatuje však, že na uľahčenie mobility kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a zaistenie bezpečnosti pacientov v celej Európskej únii je nevyhnutné zdieľanie informácií medzi členskými štátmi a ich regulačnými orgánmi pre kvalifikovaný zdravotnícky personál;

3.  je presvedčený, že postavenie pacientov sa musí posilniť a že by sa v tejto súvislosti mali stanoviť informačné stratégie na náležité informovanie pacientov o ich právach a povinnostiach vrátane práva na voľný pohyb na účel prijímania zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa vzťahujú príslušné normy zaručené v celej EÚ a súdržnosť s národnými systémami zdravotnej starostlivosti, aby v čoraz vyššej miere preberali aktívnu úlohu a neboli iba predmetmi zdravotnej starostlivosti, a zároveň podporovať osobnú zrelosť, prostredníctvom ktorej môžu skupiny obyvateľstva dosiahnuť schopnosť samostatne reagovať na určité zdravotné potreby a prijať za ne aktívnu zodpovednosť;

4.  vyzýva Komisiu, aby neprehliadala úlohu, ktorú opatrovatelia zohrávajú v spoločnosti, a žiada ju, aby prijala primerané opatrenia, ktoré zabezpečia zapojenie opatrovateľov do budúcej tvorby politiky;

5.  konštatuje, že Komisia by mala zhromaždiť aktualizované údaje a štatistiky o opatrovateľoch na ich podporu v budúcich politických iniciatívach;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie pracovali na vývoji usmernení pre spoločné vymedzenie pojmu zdravotné postihnutie, ktoré môže zahŕňať osoby s chronickými chorobami alebo rakovinou, a tiež vyzýva členské štáty, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby čo najrýchlejšie zahrnuli tieto osoby do svojho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie;

7.  zastáva názor, že odborná príprava kvalifikovaného zdravotníckeho personálu by sa mala prispôsobiť dynamike zdravotnej starostlivosti, pričom súčasťou tohto procesu by mala byť podpora celoživotného vzdelávania kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, ktorý tak môže v plnom rozsahu ťažiť z vývoja v odvetví informačných a komunikačných technológií, ako aj z najnovšieho medicínskeho a vedecko-technického vývoja, a rozvoj stabilných štruktúr odbornej prípravy umožňujúcich takéto celoživotné vzdelávanie s možnosťou jeho uznávania v celej Európe; ďalej pripisuje osobitný význam iniciatívam inštitúcií a univerzít, ktoré dôsledne vykonávali vzdelávaciu činnosť, ku ktorej prispelo množstvo odborníkov a ktorej cieľom bolo vytvoriť metódu integrácie opatrení v oblasti zdravotníctva najmä so zreteľom na dlhodobé zdravotné potreby; ďalej poukazuje na to, že sa musí zlepšiť ochrana pri práci, ochrana zdravia a pracovné podmienky v zdravotníctve;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pacientom zaručili prístup k liekom na záchranu života, aj keď sú finančne nákladné, s cieľom zaručiť právo všetkých na zdravie;

9.  vyzýva členské štáty, aby v rámci stratégie zdravotnej starostlivosti EÚ vytvorili systém zdravotníckych a sociálnych služieb pre kvalifikovaný zdravotný personál a neformálnych opatrovateľov, keďže ich podpora povedie k poskytovaniu kvalitnejšej starostlivosti;

10. domnieva sa, že Európska únia by mala uskutočniť ďalšie kroky na ochranu zdravotného personálu pred úrazmi alebo zraneniami na pracovisku, ak existuje vedecký alebo medicínsky dôkaz takejto potreby; víta zámer Komisie predložiť do konca roku 2008 návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci z roku 2000 s cieľom zabezpečiť, aby osoby pracujúce v sektore zdravotníctva boli chránené pred infekciami v dôsledku zranenia injekčnými ihlami alebo inými ostrými zdravotníckymi pomôckami;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie zintenzívnili činnosť zameranú na zníženie významného rizika nakazenia sa v nemocniciach, napríklad baktériou MRSA, ktorému čelí zdravotnícky personál a pacienti, a to prostredníctvom lepšej výmeny osvedčených postupov, realizácie účinných skríningových programov a povinnej izolácie nakazených pacientov a zdravotníckeho personálu;

12. žiada v rámci stratégie efektívnejšiu výmenu osvedčených postupov v rámci Európskej únie vo všetkých oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä vo vzťahu ku skríningovým programom a diagnostike a liečbe vážnych ochorení, napríklad rakoviny, ale aj osvedčených postupov, ktorými členské štáty úspešne integrovali služby zdravotnej starostlivosti a sociálne služby, aby sa ostatné členské štáty mohli poučiť,

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci stratégie ďalej venovali spolupôsobeniu vedecko-technického výskumu, najmä pokiaľ ide o nové druhy výskumu v oblasti medicíny, ktorým sa v súčasnosti neposkytuje dostatok finančných prostriedkov, na jednej strane a rozvoja nových lekárskych odvetví a terapií na druhej strane s cieľom umožniť prístup k týmto terapiám všetkým ľuďom, pretože môžu mať veľmi pozitívny vplyv na zdravotný stav občanov EÚ a na zvýšenie efektívnosti systému;

14. zdôrazňuje, že každá činnosť Spoločenstva v oblasti zdravia musí dodržiavať zásadu solidarity, ktorou sa riadia vnútroštátne zdravotné systémy, čím sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s pacientmi; domnieva sa, že prístup k zdravotnej starostlivosti sa musí zabezpečiť prostredníctvom účinného preplácania a vytvorenia spoločných fondov na pokrytie rizík.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.6.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 4 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Proinsias De Rossa, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Juan Andrés Naranjo Escobar, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean Marie Beaupuy, Petru Filip, Donata Gottardi, Marian Harkin, Rumiana Jeleva, Sepp Kusstatscher, Roberto Musacchio, Csaba Sógor, Patrizia Toia, Glenis Willmott

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (17.7.2008)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k dokumentu Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013
(2008/2115(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Siiri Oviir

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v Charte základných práv Európskej únie[1] sa uvádza, že je zakázaná každá diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu (článok 21) a že každý človek má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti, ako aj právo na využívanie lekárskej starostlivosti a že sa zároveň musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia (článok 35),

1.  zdôrazňuje základný význam uznania práva mužov a žien rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ich zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako aj práva detí na neobmedzenú ochranu svojho zdravia, na základe všeobecných zásad univerzálnosti, rovnosti a solidárnosti;

2.  víta bielu knihu Komisie Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 (KOM(2007)0630), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že predložený návrh neobsahuje dostatočnú analýzu ani zásady rodovej rovnosti, čo sa týka zásad, opatrení a cieľov; vyzýva Komisiu, aby jasne zapracovala zásady rodovej rovnosti do každej oblasti jej budúcej stratégie;

3.  zdôrazňuje potrebu integrovania otázok verejného zdravia do všetkých oblastí politiky EÚ vrátane využívania hodnotenia vplyvov a vyhodnocovacích nástrojov, zviditeľňovania a lepšieho chápania a účinného riešenia zdravotných otázok na úrovni Spoločenstva pomocou dlhodobého prístupu a intenzívnejšieho presadzovania rodovej rovnosti v politikách venovaných verejnému zdraviu;

4.  kritizuje Komisiu za to, že dostatočne nezohľadnila rodovú rovnosť vo svojej bielej knihe;

5.  poukazuje na to, že uplatňovanie rodovej rovnosti pomáha pri identifikovaní a vyjasňovaní rozdielov medzi ženami a mužmi, chlapcami a dievčatami a poukazuje na to, ako sa takéto rozdiely prejavujú na zdravotnom stave, dostupnosti systému zdravotnej starostlivosti a interakcii s ním;

6.  poukazuje na to, že pohlavie pacientov predstavuje rozhodujúci činiteľ ovplyvňujúci to, ako lekári/zdravotníci chápu symptómy, určujú diagnózy a poskytujú liečbu – dokonca aj vtedy, keď symptómy žien a mužov sú úplne rovnaké a rozdielny prístup nie je opodstatnený žiadnymi biologicko-lekárskymi skutočnosťami;

7.  vyzýva Komisiu, aby na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie predložila správu o zdravotnom stave žien a detí, aby sa opatrenia mohli zameriavať na rozličné cieľové skupiny a aby sa analýzy zaoberali dostupnosťou a prípadnými nákladmi na služby a ich vplyvmi na rozličné spoločenské skupiny v rozličných regiónoch vzhľadom na demografické zmeny a ekologické faktory;

8.  je presvedčený, že zabezpečovanie dobrého zdravotného stavu osôb v produktívnom veku, starších ľudí a detí si vyžaduje dobré znalosti žien a mužov o zdraví a získanie minimálnych zručností na ochranu zdravia pomocou celoživotného vzdelávania;

9.  vyzýva, aby sa otázka solidarity dostala na poprednejšie miesto, ktorým sa zabezpečí podpora žien a mužov, dievčat a chlapcov so zlým zdravotným stavom alebo postihnutím; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vo svojej stratégii pre zdravie navrhla ďalšie opatrenia;

10. zdôrazňuje skutočnosť, že zdravie je stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a neznamená len absenciu choroby či telesných chýb;

11. zdôrazňuje potrebu zvyšovania povedomia o ekologických faktoroch, ktoré ovplyvňujú zdravie žien a mužov, dievčat a chlapcov, ako sú znečisťovanie ovzdušia, nebezpečné chemické látky a toxické pesticídy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôslednejšie zohľadňovali ekologické faktory vo svojich stratégiách zdravotníckej a všeobecnej politiky s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany zdravia;

12. upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý žiada od zákonodarných orgánov, aby záujmy dieťaťa boli ich prvoradým záujmom, pričom jedným zo spôsobov je prijatie predpisov na materskú a rodičovskú dovolenku, na ochranu zdravia a prístupu ku zdravotníckej starostlivosti počas materstva, vzhľadom na účinky prítomnosti a lásky rodičov a dojčenia na duševný a telesný rozvoj dojčaťa;

13. pripomína, že z celkového počtu zamestnancov v zdravotníctve je omnoho viac žien ako mužov, ale ženy majú výrazne menšie zastúpenie v rozhodovacích orgánoch; zdôrazňuje, že túto skutočnosť treba zdôrazňovať v budúcej stratégii a zanalyzovať ju z hľadiska rodovej rovnosti;

14. odsudzuje skutočnosť, že mladé dievčatá a ženy sú vystavené čoraz účinnejšej a cielenej reklame, ktorá propaguje okrem iného alkohol;

15. zdôrazňuje potrebu zvýšenia verejného povedomia o reproduktívnom a sexuálnom zdraví s cieľom zabraňovať neželanej ťarchavosti a šíreniu pohlavných chorôb a zmenšovať sociálne a zdravotné problémy spôsobené neplodnosťou;

16. zdôrazňuje skutočnosť, že existujú citlivé skupiny, ako sú ťarchavé a dojčiace ženy, deti a dospievajúce dievčatá, ktorých zdravie je osobitne ohrozované nebezpečnými ekologickými faktormi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany týchto citlivých skupín v rámci zdravotníckych a všeobecných politických stratégií;

17. zdôrazňuje potrebu skvalitňovania zdravotnej starostlivosti a informovanosti ťarchavých a dojčiacich žien v súvislosti s rizikami spojenými s požívaním alkoholu, drog a fajčením počas ťarchavosti a dojčenia;

18. odsudzuje skutočnosť, že riziká súvisiace so zlou starostlivosťou ťarchavých žien o vlastné zdravie (vysoká miera vyvolaných a opakovaných potratov, fajčenie počas ťarchavosti), so vzdelanostnou úrovňou matiek a úmrtnosťou novorodencov po 28. dni sú úzko späté, že ťarchavosť a pôrody dospievajúcich matiek stále predstavujú veľké nebezpečenstvo pre zdravie novorodencov a že u novorodencov sa čoraz častejšie objavujú zdravotné ťažkosti;

19. domnieva sa, že rodovo senzitívne preventívne opatrenia, pri ktorých sa berú do úvahy overené vedecké údaje, miestne a vekové rozdiely, a ktoré propagujú zdravý spôsob života a starostlivosť, a využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT), dostupnosť služieb a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pomáhajú pri znižovaní výskytu vážnejších ochorení a miery úmrtnosti žien a pri zvyšované kvality ich života v rámci EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.7.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 0 14
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Edite Estrela, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Roselyne Lefrançois, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Karin Resetarits, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Lena Ek, Iratxe García Pérez, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Anna Hedh, Christa Klaß, Marusya Ivanova Lyubcheva, Maria Petre, Zuzana Roithová, Heide Rühle
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Manolis Mavrommatis

• [1]  Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.9.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	53 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Amalia Sartori, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Giovanni Berlinguer, Iles Braghetto, Bairbre de Brún, Duarte Freitas, Genowefa Grabowska, Jutta Haug, Alojz Peterle, Donato Tommaso Veraldi
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Armando França