SPRÁVA o stratégii budúceho zavádzania inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr

17.9.2008 - (2008/2103(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Georgios Papastamkos
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*):
Jutta Haug, Výbor pre rozpočet
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2008/2103(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0354/2008
Predkladané texty :
A6-0354/2008
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii budúceho zavádzania inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr

(2008/2103(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európske agentúry – ďalší postup (KOM(2008)0135) z 11. marca 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2004 o oznámení Komisie s názvom Vytvorenie rámca pre európske regulačné agentúry,[1],

–   so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody z 25. februára 2005 o vytvorení rámca pre európske regulačné agentúry (KOM(2005)0059),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Rade Výborom pre ústavné veci a Výborom pre rozpočet a odpoveď Rady poskytnutú na jej zasadnutí, ktoré sa konalo 15. novembra 2005 (O-0093/05),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o návrhu Komisie na uzavretie medziinštitucionálnej dohody o vytvorení operačného rámca pre európske regulačné agentúry[2],

–   so zreteľom na rozhodnutie prijaté Konferenciou predsedov 17. apríla 2008,

–   so zreteľom na list o vytvorení medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na politickej úrovni, ktorý predseda Komisie adresoval 7. mája 2008 predsedovi Európskeho parlamentu a výkonnému predsedovi Rady,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0354/2008),

A. keďže úsilie vyvinuté Komisiou a Parlamentom na vytvorenie právne záväzného rámca pre európske regulačné agentúry neviedlo k žiadnemu výsledku,

B.  keďže návrhom medziinštitucionálnej dohody z roku 2005 sa nedosiahol výrazný pokrok, pretože Rada zaujala inštitucionálne a politicky odmietavý postoj, a keďže Komisia sa rozhodla stiahnuť svoj návrh medziinštitucionálnej dohody a nahradiť ho výzvou na účasť na medziinštitucionálnom dialógu, ktorý vyústi do spoločného prístupu,

C. keďže regulačné agentúry je síce možné na prvý pohľad považovať za akési mikroinštitúcie, na úrovni európskeho riadenia však majú makroúčinky,

D. keďže považuje za potrebné určiť aspoň základné štrukturálne vlastnosti regulačných agentúr, aby sa to stalo nadinštitucionálnym parametrom uznaným zo strany Európskej únie,

E.  keďže Komisia navrhuje vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá by mala vypracovať rámec pre regulačné agentúry a definovať právomoci každej z inštitúcií Európskej únie vo vzťahu k týmto agentúram,

F.  keďže Komisia má vypracovať horizontálne hodnotenie regulačných agentúr do roku 2009 – 2010 a v čo najkratšom čase predložiť Parlamentu a Rade správu o záveroch tohto hodnotenia,

G. keďže treba uvítať rozhodnutie Komisie nenavrhnúť vytvorenie ďalších agentúr, kým medziinštitucionálna pracovná skupina nedokončí svoju prácu,

H. keďže Komisia by sa nemala odchýliť od hlavných usmernení návrhu medziinštitucionálnej dohody z roku 2005 o potrebných zmenách základných aktov, ktorými sa riadia jestvujúce regulačné agentúry, aby boli v súlade s novým prístupom,

I.   keďže treba zdôrazniť, že už v súčasnosti jestvuje jednotný rámec predpisov[3] pre výkonné agentúry, ktorým bola zverená časovo ohraničená úloha riadenia programov Spoločenstva,

Všeobecné úvahy

1.  domnieva sa, že návrh Komisie je chvályhodnou iniciatívou a vyhlasuje, že je pripravený zúčastňovať sa prostredníctvom svojich zástupcov na práci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, zároveň sa však nazdáva, že spoločný prístup nespĺňa očakávania súvisiace s uzavretím medziinštitucionálnej dohody; konštatuje, že to nevylučuje vývoj iných foriem porozumenia ako výsledok činnosti pracovnej skupiny;

2.  vyzýva Radu, aby zo svojej pozície jednej zložky rozpočtového orgánu konštruktívnym spôsobom prispela k činnosti tejto pracovnej skupiny;

3.  žiada Komisiu a Radu, aby v spolupráci s Parlamentom v čo najkratšom čase vypracovali pracovný program medziinštitucionálnej skupiny, aby mohla začať svoju činnosť na jeseň 2008;

4.  domnieva sa, že pracovný program medziinštitucionálnej skupiny by mal zahŕňať predovšetkým tieto body:

      –  uvedenie oblastí, na ktoré sa bude zameriavať horizontálne hodnotenie, ktoré by Komisia mala uskutočniť do konca roku 2009,

      –  stanovenie objektívnych kritérií, ktoré umožnia vyhodnotiť potrebu existencie agentúr berúc do úvahy prípadné alternatívne riešenia,

      –  pravidelné, koordinované a súdržné vyhodnocovanie práce agentúr a výsledkov, ktoré dosiahli, vrátane vonkajšieho hodnotenia najmä prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov,

      –  posúdenie toho, či je výkon príslušných úloh prostredníctvom agentúry hospodárnejší ako ich výkon prostredníctvom samotných oddelení Komisie,

      –  vyhodnotenie možných prínosov, ktoré sa nezrealizujú z dôvodu výkonu niektorých činností regulačnými agentúrami, a nie pracoviskami Komisie,

      –  prijatie opatrení na posilnenie transparentného fungovania agentúr, najmä prostredníctvom zblíženia ich základných štrukturálnych charakteristík,

      –  stanovenie hraníc pokiaľ ide o nezávislosť a kontrolu agentúr, a to najmä formy a rozsahu zodpovednosti Komisie za ich činnosti zohľadňujúc skutočnosť, že stupeň zodpovednosti Komisie nesmie prekročiť mieru, v ktorej Komisia vykonáva skutočný vplyv nad činnosťami agentúr ako takými,

      –  vymenovanie zástupcov Rady a Komisie do orgánov dohľadu nad agentúrami a vypočutie kandidátov pred príslušným výborom Parlamentu,

      –  vymenovanie výkonných orgánov agentúr, najmä ich riaditeľov, a spresnenie úlohy Parlamentu v tomto procese,

      –  potrebu štandardného prístupu agentúr pokiaľ ide o prezentáciu ich činností v príslušnom rozpočtovom roku a výkazy a správy týkajúce sa rozpočtového a finančného hospodárenia,

      –  štandardnú požiadavku na riaditeľov všetkých agentúr vypracovať a podpísať vyhlásenie o vierohodnosti spolu s prípadnými výhradami;

      –  harmonizovaný vzor pre všetky agentúry a satelitné orgány, ktorý jasne rozlišuje medzi:

- výročnou správou určenou pre široké publikum, ktorá sa týka operácií, činnosti a dosiahnutých výsledkov orgánu,

- účtovnými závierkami a správou o plnení rozpočtu,

- správou o činnosti, ktorá vychádza zo správ o činnosti predkladaných generálnymi riaditeľmi Komisie,

- vyhlásením o vierohodnosti podpísaným riaditeľom orgánu spolu so všetkými výhradami alebo pripomienkami, o ktorých sa domnieva, že je vhodné na ne upozorniť orgán udeľujúci absolutórium,

      –  vymedzenie zásady určovania, či a do akej miery by mali byť poplatky a platby zdrojom financovania agentúr;

      –  uskutočňovanie pravidelných hodnotení toho, či sú existujúce agentúry potrebné, a stanovenie kritérií, na základe ktorých sa rozhodne, kedy regulačná agentúra splnila svoj cieľ a možno jej činnosť ukončiť;

5.  s poľutovaním konštatuje, že neexistuje všeobecná stratégia pre zriaďovanie nových agentúr EÚ; poznamenáva, že nové agentúry sa zriaďujú nesystematicky, čo vedie k netransparentnému zoskupeniu regulačných agentúr, výkonných agentúr a iných subjektov Spoločenstva, z ktorých každý je vytvorený sui generis;

6.  berie na vedomie stanovisko Komisie, podľa ktorého je zriaďovanie regulačných agentúr, ktoré sa niekedy realizuje v spolupráci s Európskym parlamentom, vyjadrením spolupráce medzi členskými štátmi, a fungovanie takýchto agentúr spočíva v prepojení a výkone právomocí, ktorých vykonávanie výlučne inštitúciami EÚ by vyvolalo výhrady voči centralizmu;

7.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v spolupráci s Parlamentom vytvorili jasný, jednotný a ucelený rámec pre budúce miesto agentúr v systéme riadenia EÚ;

8.  domnieva sa, že sa musí zabezpečiť transparentnosť regulačných agentúr, najmä čo sa týka ich fungovania, zverejňovania a dostupnosti informácií, ako aj plánovania činností a zodpovednosti za ne;

9.  domnieva sa, že prioritou spoločného rámca, o ktorého vytvorenie sa treba usilovať v rámci medziinštitucionálnej dohody, by mala byť racionalizácia jeho fungovania a optimalizácia pridanej hodnoty regulačných agentúr, pričom podmienkami by mala byť vyššia transparentnosť, viditeľná demokratická kontrola a posilnená účinnosť;

10. považuje za nevyhnutné zaviesť minimálne spoločné pravidlá a zásady týkajúce sa štruktúry, fungovania a kontroly všetkých regulačných agentúr nezávisle od ich povahy;

11. domnieva sa, že účasť na aktivitách regulačných agentúr sa bude musieť zaručiť prostredníctvom formálneho procesu konzultácie a dialógu so zainteresovanými stranami;

12. domnieva sa, že štrukturálna a funkčná rozmanitosť agentúr zákonite vyvoláva závažné otázky týkajúce sa parametrov predpisov, správneho riadenia a inštitucionálneho zladenia, pokiaľ ide o centralizáciu – decentralizáciu;

13. presadzuje názor, že zásady dobrej správy musia byť zaručené prostredníctvom spoločného prístupu k procesu výberu zamestnancov, zostavovaniu rozpočtu a riadeniu zdrojov, účinnému riadeniu a hodnoteniu výsledkov;

14. preskúma, či sa má záväzok Komisie oddialiť všetky návrhy na vytvorenie nových regulačných agentúr vzťahovať aj na dva návrhy na vznik nových regulačných agentúr v oblasti energetiky a telekomunikácií, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté;

15. podčiarkuje potrebu zaviesť parlamentnú kontrolu vytvárania a fungovania regulačných agentúr, ktorá by sa mala opierať najmä o:

–   predkladanie výročných správ Parlamentu samotnými agentúrami,

–   možnosť pozvať riaditeľa každej agentúry pri jeho vymenovaní do funkcie pred príslušný výbor Parlamentu,

–   udelenie absolutória zo strany Parlamentu, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu agentúr financovaných z prostriedkov Spoločenstva;

16. vyzýva Komisiu, aby predložila závery horizontálneho hodnotenia regulačných agentúr v predstihu pred koncom obdobia 2009 – 2010, aby ich medziinštitucionálna pracovná skupina mohla zohľadniť;

17. žiada Komisiu, aby navrhla referenčné kritéria na porovnávanie týchto výsledkov a aby stanovila jasné pravidlá ukončenia mandátu agentúr v prípade nedostatočného výkonu;

18. žiada predsedu Konferencie predsedov, aby sa prednostne zaoberal otázkou vzniku pracovnej skupiny, ktorú navrhla Komisia a považuje za vhodné, aby bol Parlament v tejto skupine zastúpený predsedami alebo spravodajcami Výboru pre ústavné veci, Výboru pre rozpočet a dvoch ďalších výborov s praktickými skúsenosťami s dohľadom nad prácou regulačných agentúr;

19. opakuje výzvu Parlamentu aj Komisie v návrhu medziinštitucionálnej dohody z roku 2005, aby bolo do základného aktu začlenené rozhodnutie o sídle agentúry.

Úvahy o rozpočte

20. chcel by znovu zdôrazniť, že je dôležité systematickým spôsobom zabezpečiť uplatňovanie postupu stanoveného v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[4] (MID zo 17. mája 2006) na medziinštitucionálnej úrovni a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané dodržiavanie spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 13. júla 2007 o decentralizovaných agentúrach;

21. je presvedčený, že podrobný postup uplatňovania tohto ustanovenia je absolútne nevyhnutný; domnieva sa, že takýto postup by mohol poskytnúť možnosť zastrešenia niektorých dôležitých aspektov zablokovaného návrhu medziinštitucionálnej dohody (MID) z roku 2005, možno aj v spojení s určitými úpravami rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre agentúry;[5]

22. prichádza k záveru, že ak hodnotenia preukážu, že hospodárnosť a účinnosť decentralizovanej správy nie je zaručená, Európska únia by sa nemala vyhýbať zvráteniu súčasnej tendencie k externému zabezpečovaniu úloh Komisie a mala by stanoviť jasné pravidlá ukončenia mandátu decentralizovaných agentúr;

23. podporuje zámer Komisie nenavrhnúť žiadne nové decentralizované agentúry, kým sa neukončí hodnotiaci proces, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rezervy súčasného viacročného finančného rámca by v súčasnosti sotva umožnili financovanie akéhokoľvek nového orgánu Spoločenstva bez rozsiahleho preprogramovania;

24. z rozpočtového hľadiska považuje za kľúčové body programu medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre budúcnosť agentúr EÚ tieto otázky:

Stanovenie definície agentúry

25. v tejto súvislosti pripomína definíciu agentúry stanovenú v rámci trialógu 7. marca 2007, keď sa dohodlo, že na účel uplatňovania bodu 47 MID zo 17. mája 2006 je pre definíciu agentúry rozhodujúce, či bol predmetný orgán vytvorený na základe článku 185 Nariadenia Rady č. 1605/2002 (ES, Euratom) z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[6] (nariadenie o rozpočtových pravidlách);

26. chcel by zdôrazniť, že prikladá veľký význam tomu, aby sa na účel všeobecného použitia stanovila jasná a koherentná terminológia týkajúca sa agentúr; pripomína, že regulačné agentúry sú len podskupinou decentralizovaných agentúr;

Nové agentúry – prepojenie medzi legislatívnymi postupmi a rozpočtovými výsadami

27. považuje za dôležité diskutovať o problémoch časového rámca, ako aj o právnych a procedurálnych aspektoch, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, že dohoda o financovaní novej agentúry v súlade s bodom 47 MID zo 17. mája 2006 sa nedosiahne včas a zároveň s rozhodnutiami prijatými legislatívnym orgánom; za rovnako potrebné považuje zamyslieť sa nad určitými procedurálnymi poistkami, ktoré by zabezpečili plné zapojenie rozpočtového orgánu do všetkých otázok, ktoré majú vplyv na rozpočet, ako napríklad rozšírenie zoznamov úloh agentúr;

28. pripomína, že Parlament už v roku 2005 žiadal povinné hodnotenia nákladov a prínosov pred navrhnutím novej agentúry, ktoré by sa mali sústrediť najmä na otázku, či je „alternatíva agentúry (vrátane pravdepodobných nákladov na monitorovanie a koordináciu) hospodárnejšia ako alternatíva, keď príslušné úlohy vykonávajú samotné oddelenia Komisie“, ale aj na otázky ako mandát a pracovné metódy agentúry alebo miera jej nezávislosti od Komisie, čo často osobitne zaujíma zákonodarcu;

Existujúce agentúry - monitorovanie

29. zdôrazňuje potrebu pravidelného a koordinovaného hodnotenia a kontroly – pričom sa treba vyhnúť zdvojovaniu a prekrývaniu činností – s cieľom zhodnotiť pridanú hodnotu jestvujúcich decentralizovaných agentúr, ktoré už nespadajú do pôsobnosti bodu 47 MID zo 17. mája 2006; uvedené považuje za pokračovanie už predtým uskutočnenej práce, ktorá vyústila do spoločného vyhlásenia o agentúrach Spoločenstva dohodnutého na trialógu 18. apríla 2007, podľa ktorého sa „jestvujúce agentúry Spoločenstva pravidelne hodnotia, pričom osobitná pozornosť sa venuje ich nákladom a prínosom a podrobným vysvetleniam kritérií použitých na výber agentúr, ktoré sa majú hodnotiť“;

30. konštatuje, že analýza by mala zodpovedať niektoré základné otázky vo vzťahu k nákladom a prínosom a mohla by sa vykonať okrem iného v súlade s týmito kritériami:

–   Relevantnosť: do akej miery boli ciele stanovené nariadením ustanovujúcim agentúru relevantné pre výšku verejných výdavkov schválenú v rozpočte?

–   Účinnosť: aké účinky (vplyv) sa dosiahli činnosťou agentúry?

–   Efektívnosť (hospodárnosť): s akou efektívnosťou sa rôzne vstupy premenili na výstupy a výsledky? Dosiahli sa (očakávané) účinky pri primeraných nákladoch, najmä pokiaľ ide o nasadené ľudské zdroje a vnútornú organizáciu?

31. zdôrazňuje, že vzhľadom na celkový vplyv agentúr na rozpočet musí Komisia presvedčivo preukázať, že systém európskej správy prostredníctvom agentúr je najhospodárnejšou, najefektívnejšou a najvhodnejšou možnosťou realizácie európskych politík v súčasnosti a blízkej budúcnosti;

Všeobecný spoločný rámec

32. trvá na tom, že je potrebné vytvoriť minimálne spoločné štandardy, okrem iného pokiaľ ide o úlohu a politickú zodpovednosť Komisie vo vzťahu k agentúre, podporu, ktorú poskytnú hostiteľské krajiny, a včasné a transparentné rozhodnutie o sídle agentúry, ktoré by mohlo byť uvedené v nariadeniach ustanovujúcich agentúry;

33. opätovne pripomína, že je potrebné, aby sa činnosti agentúr riadili jasnými vzťahmi zodpovednosti v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje povinnosti agentúr týkajúce sa postupu udeľovania absolutória;

34. okrem toho považuje za nanajvýš dôležité snažiť sa o definíciu určitých spoločných pravidiel predkladania rozpočtov agentúr s cieľom sprehľadniť a ľahšie porovnávať rozpočtové ukazovatele, napríklad mieru plnenia rozpočtu alebo jednotlivé podiely, z ktorých sa skladajú ich príjmy a výdavky; domnieva sa, že všeobecné vykazovanie príspevku agentúram v rozpočte EÚ možno bude potrebné prispôsobiť úlohám a cieľom novej generácie agentúr;

35. upozorňuje na skutočnosť, že podľa údajov v oznámení Komisie existuje v súčasnosti 29 regulačných agentúr s približne 3800 zamestnancami a ročným rozpočtom okolo 1 100 miliónov EUR vrátane príspevku Spoločenstva vo výške približne 559 miliónov EUR;

36. trvá na tom, že postup auditu/udeľovania absolutória musí byť primeraný k celkovému rozpočtu agentúr; poznamenáva najmä, že zdroje, ktoré má Európsky dvor audítorov k dispozícii, sa s počtom agentúr v posledných rokoch nezvýšili;

37. znova zdôrazňuje svoje želanie vyjadrené v odseku 7 svojich uznesení z 22. apríla 2008 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu agentúr, aby výkonnosť agentúr pravidelne (a ad hoc) kontroloval Európsky dvor audítorov alebo iný nezávislý audítor; domnieva sa, že kontrola by sa nemala obmedzovať iba na tradičné prvky finančného hospodárenia a riadneho využívania verejných financií, ale mala by sa zameriavať aj na účinnosť a efektívnosť administratívy a mala by obsahovať hodnotenie finančného hospodárenia každej agentúry;

38. zastáva názor, že všetky agentúry by mali spolu s plánom stavu zamestnancov poskytnúť prehľad o stálych a dočasných zamestnancoch a národných expertoch spolu so zmenami v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi;

39. upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č.  5/2008 o riadnom finančnom hospodárení agentúr s osobitným zameraním na audity výkonnosti;

40. vyzýva Komisiu, aby zlúčila administratívne funkcie menších agentúr s cieľom vytvoriť rozhodujúcu kapacitu potrebnú na to, aby agentúry dokázali uspokojivo dodržiavať platné pravidlá verejného obstarávania, nariadenie o rozpočtových pravidlách a služobný poriadok[7];

41. naliehavo žiada Komisiu, aby kriticky preskúmala rozpočtové požiadavky agentúr, pretože väčšina agentúr nevyužije prostriedky, o ktoré požiadala;

42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 119.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 123.
  • [3]  Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 11, 16.1.2003, s. 1).
  • [4]  Ú. v. EÚL 139, 14.6.2006, s. 1.
  • [5]  Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72).
  • [6]  Ú. v. EÚ L 248, 16.9.2002, s. 1.
  • [7]  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné opatrenia dočasne sa vzťahujúce na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvodné poznámky

V poslednom čase sme zaznamenali výrazný nárast počtu regulačných agentúr, a to na európskej, ako aj na národnej úrovni. Medzi obidvoma uvedenými úrovňami jestvujú podobnosti, a takisto rozdiely. Štrukturálna a funkčná rozmanitosť agentúr zákonite vyvoláva závažné otázky týkajúce sa parametrov predpisov, správneho riadenia a inštitucionálneho zladenia, pokiaľ ide o centralizáciu – decentralizáciu. Sila parlamentnej legitimizácie predstavuje jeden zo základných rozdielov medzi vnútroštátnymi a európskymi regulačnými agentúrami: v prípade prvých je výrazná, v prípade druhých nedostatočná.

Európsky parlament sa viackrát zaoberal inštitucionálnymi, finančnými (pozri v tejto súvislosti stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu) a procedurálnymi otázkami súvisiacimi s fungovaním európskych agentúr. Po tom ako Rada odmietla schváliť právne záväzný akt a ako zamietla návrh smerujúci k uzavretiu medziinštitucionálnej dohody (list výkonného predsedu Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 22. júna 2007), Komisia využila svoje právo na iniciatívu a rozhodla sa predložiť náhradný návrh. Rozhodla sa stiahnuť návrh medziinštitucionálnej dohody a namiesto neho predložiť návrh na vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude určiť rámec pre regulačné agentúry, ako aj príslušné právomoci jednotlivých orgánov Európskej únie vo vzťahu k týmto agentúram.

Klasifikácia európskych regulačných agentúr

Európsky inštitucionálny priestor zahŕňa veľké množstvo decentralizovaných alebo takmer autonómne fungujúcich orgánov, ktoré sa nazývajú regulačnými agentúrami. 29 európskych agentúr (pozri prílohu, v ktorej je uvedený podrobný zoznam európskych regulačných agentúr) možno považovať za akési mikroinštitúcie, ktoré však majú zreteľné makroúčinky.

Európske agentúry sa rozdeľujú do dvoch kategórií: regulačné agentúry a výkonné agentúry. Poslanie prvých je vždy konkrétne určené v ich právnom základe, to znamená v ich vlastnom sektorovom predpisovom rámci (poznamenajme, že právnym základom 12 z 23 agentúr, ktoré sa opierajú o Zmluvu o ES, je článok 308). Poslaním výkonných agentúr je plniť špecifickú úlohu, ktorá spočíva najmä v podpore riadenia programov Spoločenstva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, teda v súlade so spoločným právnym základom.

Nevyhnutne vzniká otázka priebežnej revízie práce oboch kategórií agentúr a ich výsledkov. Zhodnotiť užitočnosť vytvárania agentúr a ich uvádzania do činnosti je možné vždy iba s ohľadom na konkrétnu agentúru. Povaha právomocí udelených týmto agentúram, ich požiadavky, čo sa týka ľudských zdrojov, a želateľný rozsah ich rozhodovacích právomocí musia byť predmetom vyhodnotenia nákladov – úžitku, najmä vonkajšieho vyhodnotenia.

Akákoľvek diskusia o vytvorení nových agentúr vrátane dvoch v súčasnosti ešte nerozhodnutých návrhov predpokladá pozitívne, merateľné a transparentné hodnotenie jestvujúcich agentúr so zreteľom na centralizáciu – decentralizáciu. V každom prípade musí dôjsť k prípadnému vytvoreniu nových agentúr až po ukončení prebiehajúceho obdobia financovania, teda po roku 2013, a s ohľadom na závery horizontálneho hodnotenia realizovaného v rokoch 2009 až 2010.

Miesto európskych regulačných agentúr v rámci európskeho inštitucionálneho priestoru

Fungovanie európskych regulačných agentúr je úzko späté nielen s viacúrovňovým európskym riadením, ale aj s európskou stratégiou lepšej tvorby práva.

Pre koncepčný prístup a funkčné skúmanie, o ktoré sa opierajú regulačné agentúry Európskej únie, je charakteristická rozmanitosť. Nepochybným dôsledkom prílišného zvýšenia množstva regulačných agentúr bolo prehnané rozšírenie európskych regulačných zásahov, rozptýlenie európskych politík, ich znejasnenie a sprostredkovane aj sťaženie funkčnej koordinácie. Vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade s názvom Európske agentúry – ďalší postup [KOM(2008)0135 v konečnom znení, Brusel 11. marca 2008] Komisia sama uznáva, že „je veľmi dôležité vyjasniť si, aké sú funkcie týchto verejných orgánov a mechanizmy na zabezpečenie ich zodpovednosti“ (s. 2).

Je potrebné vytvoriť minimálny súbor jednotných pravidiel a zásad týkajúcich sa štruktúry, fungovania a kontroly regulačných agentúr, aby agentúry mohli harmonickým spôsobom do svojho fungovania začleniť základné zásady vyplývajúce zo systému zmlúv.

V skutočnosti jestvuje mnohorakosť štruktúr. Zatiaľ čo správna rada sa bežne skladá z minimálne jedného zástupcu každého členského štátu, výkonný riaditeľ agentúry je vo väčšine prípadov vymenovaný správnou radou na návrh Komisie a v ďalších prípadoch Komisiou na návrh správnej rady, prípadne Radou na základe zoznamu kandidátov vypracovaného buď správnou radou, alebo Komisiou. V tomto ohľade by bolo užitočné stanoviť jednotné medziinštitucionálne smerovanie, ktoré by umožnilo orgánom Európskej únie spolupracovať a zároveň prísne dodržiavať ich jednotlivé poslania a právomoci.

Takisto by bolo užitočné nielen inštitucionalizovať rámec určený na zladenie fungovania európskych regulačných agentúr, ale aj to, aby fungovali v súlade s demokratickými zásadami. Preto Európsky parlament viackrát vyzval Radu, aby konštruktívnym spôsobom prispela k vytvoreniu spoločnej koncepcie a ucelenému politickému prístupu k európskym regulačným agentúram, ktoré majú významné miesto v postupnosti inštitucionálnych mechanizmov Európskej únie.

Špecifická právna povaha európskych regulačných agentúr

Originalita právnej povahy regulačných agentúr spočíva v tom, že majú právomoci, ktoré sa približujú nielen regulujúcej úlohe administratívnych orgánov (predovšetkým v prípade prijímania právne záväzných rozhodnutí voči tretej strane), ale aj úlohe súdnych orgánov, ktorá sa zakladá na udeľovaní sankcií. V skutočnosti jestvuje rozdiel medzi agentúrami prijímajúcimi právne záväzné rozhodnutia, tými, ktoré majú technické a/alebo vedecké právomoci, a tými, ktoré plnia operačné funkcie [KOM(2008)0135 v konečnom znení, s. 8]. Agentúry sú autonómne na organizačnej a/alebo finančnej úrovni a ich členovia majú často istotu, že si môžu zachovať osobnú a/alebo funkčnú nezávislosť. Všetky tieto vlastnosti bránia tomu, aby uvedené agentúry mohli byť zaradené do tradičných právnych kategórií, hoci už v súčasnosti predstavujú nadinštitucionálny jav uznaný Európskou úniou. V našom prípade európske regulačné agentúry, najmä tie, ktoré sa riadia Zmluvou o ES, plnia výkonnú funkciu. Treba spresniť, že výraz „regulačná“ neumožňuje agentúram prijímať zákonné opatrenia všeobecného dosahu, ale iba prijímať konkrétne rozhodnutia v rámci jasne vymedzených právnych predpisov Spoločenstva, aby sa dodržala zásada inštitucionálnej vyváženosti vyplývajúca z článku 7 Zmluvy o ES. Ako každý vie, Súdny dvor rozhodol o tejto otázke (Meroni, vec 98/80, Romano). Navyše, spoločný zákonodarca môže na podnet Komisie kedykoľvek v priebehu bežného postupu spolurozhodovania rozhodnúť o potrebe vzniku konkrétnej regulačnej agentúry a uverejniť špecifický právny akt, ktorým sa bude riadiť jej organizácia, fungovanie, ako aj jej vzťahy s príslušnými orgánmi. Podobne spoločný zákonodarca môže kedykoľvek rozhodnúť o zachovaní alebo nezachovaní určitej agentúry.

Otázka transparentnosti a demokratickej kontroly

Keďže európske regulačné agentúry sú vo väčšine prípadov decentralizované alebo nezávislé pracoviská, je potrebné v mimoriadnej miere trvať na transparentnosti a demokratickej kontrole, čo sa týka ich vzniku a fungovania, inak zmnoženie regulačných alebo výkonných zoskupení, ktoré sú skutočnými alebo aspoň prezentovanými výlučnými tvorcami predpisov v kľúčových oblastiach činnosti spoločnosti, môže mať za následok, že hodnota reprezentatívnych inštitúcií Európskej únie sa zníži, že tieto inštitúcie budú obchádzané a že sa neprimerane rozrastie byrokracia. V maximálnej možnej miere spoločný prístup navrhovaný v oblasti štruktúry a fungovania predmetných agentúr má za cieľ obmedziť byrokratické prekážky, aby mohli správne a účinne zohrávať svoju regulačnú úlohu a takisto, aby bolo možné dohliadať na ne a aspoň čiastočne uspokojiť potrebu kontroly (audit) a plnenia zodpovednosti, ktorá je v našich časoch taká dôležitá.

Potvrdenie parlamentnej kontroly nad štruktúrou a prácou regulačných agentúr je v súlade s klasickou demokratickou zásadou, ktorá núti k zvýšeniu politickej zodpovednosti ktoréhokoľvek orgánu s výkonnou právomocou. Možnosť Európskeho parlamentu poskytnúť politickú zodpovednosť uvedeným agentúram je spätá s ústrednou zásadou zastupiteľskej demokracie, ktorým je skúmanie legálnosti a opodstatnenosti rozhodnutí výkonnej moci. Spoločný rámec ako súčasť medziinštitucionálneho prístupu musí rátať s medziinštitucionálnou komunikáciou medzi Európskym parlamentom a regulačnými agentúrami, komunikáciou, ktorej podstata sa bude zakladať na predložení výročných správ samotnými agentúrami Európskemu parlamentu, na možnosti pozývať riaditeľa agentúry pri jeho vymenovaní pred príslušný výbor Európskeho parlamentu a napokon na udelení absolutória zo strany Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu agentúr financovaných z prostriedkov Spoločenstva. Oblasti, ktorých sa bude týkať parlamentná kontrola, je potrebné určiť jasnejšie a účinnejšie. Mohlo by sa napríklad rátať s možnosťou povinnosti realizovať diskusie o výročných správach európskych regulačných agentúr pred plénom Európskeho parlamentu, čím by sa zabezpečila informovanosť občanov.

Smerom k spoločnému rámcu pre medziinštitucionálnu kontrolu

Spravodajca sa domnieva, že návrh Komisie na vytvorenie spoločného rámca pre medziinštitucionálny dialóg, ktorý vyústi do spoločného prístupu, nenapĺňa očakávania spojené s uzavretím medziinštitucionálnej dohody. Takisto sa domnieva, že spoločný prístup je prechodnou etapou na ceste k prijatiu právne záväzného textu. Chápe však, že Komisia si želá nájsť východisko z dlhodobej medziinštitucionálnej nečinnosti. Rámec európskych regulačných agentúr navrhovaný Komisiou by nepochybne mohol byť úplnejší [KOM(2008)0135 v konečnom znení]. Je však možné považovať ho za východisko pre konštruktívny dialóg. Spravodajca sa takisto domnieva, že vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá vypracuje podrobnú spoločnú bilanciu skúseností z aktivít regulačných agentúr a ktorá bude mať za úlohu presne stanoviť miesto, aké im prislúcha v rámci viacúrovňového európskeho riadenia, treba privítať. Podobne si spravodajca myslí, že priorita hľadaného jednotného rámca v oblasti medziinštitucionálnej dohody a prístupu sa zakladá na celkovej optimalizácii pridanej hodnoty regulačných agentúr v rámci európskych riadiacich štruktúr, pričom za podmienky treba stanoviť vyššiu transparentnosť, viditeľnú demokratickú kontrolu a posilnenú účinnosť.

PRÍLOHA – ZOZNAM AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE A TABUĽKA PRÁVOMOCÍ EURÓPSKEHO PARLAMENTU

(Zdroj: Generálne riaditeľstvo – Vnútorná politika, legislatívna koordinácia a zmierovacia jednotka)

Regulačná agentúra

Rok vzniku

Spolurozhodovanie k dátumu vzniku/

revízie

Sídlo

Zodpovedný osobitný výbor

Člen správnej rady vymenovaný EP

Vypočutie pred vymenovaním výkonného riaditeľa

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)

1975

Nie/Nie

Solún

EMPL*

-

Nie

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound)

1975

Nie/Nie

Dublin

EMPL*

-

Nie

Európska environmentálna agentúra (EEA)

1990

Nie/Áno

Kodaň

ENVI*

2

Nie

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF)

1990

Nie/Áno (prebieha)

Turín

EMPL*

-

Nie

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA)

1993

Nie/Áno

Lisabon

LIBE*

2

Áno

Európska agentúra pre lieky (EMEA)

1993

Nie/Áno

Londýn

ENVI*

2

Áno

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (OHIM)

1993

Nie/Nie

Alicante

JURI*

-

Nie

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)

1994

Nie/Nie

Bilbao

EMPL*

-

Nie

Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)

1994

Nie/Nie

Angers

AGRI*

-

Nie

Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT)

1994

Nie/Nie

Luxemburg

-

-

Nie

 

 

 

 

*

 

 

Európska agentúra pre obnovu (EAR)

2000

Nie/Nie

Solún

AFET

-

Nie

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)

2002

Áno

Parma

ENVI*

Parlament bol konzultovaný v prípade 14 členov vymenovaných Radou

Áno

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)

2002

Áno

Lisabon

TRAN

-

Nie

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

2002

Áno

Kolín

TRAN

-

Nie

Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)

2004

Áno

Héraklion

ITRE

-

Áno

Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami (ECDC)

2004

Áno

Štokholm

ENVI*

2

Áno

Európska železničná agentúra (ERA)

2004

Áno

Lille -

Valenciennes

TRAN

-

Áno

Európsky úrad pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami (GNSS)

2004

Nie/Nie

Brusel (dočasne)

ITRE

-

Nie

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)

2004

Nie/Áno

Varšava

LIBE

-

Nie

Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva (CFCA)

2005

Nie

Vigo

PECH

-

Nie

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť

2006

Áno

Vilnius

FEMM

-

Áno

Európska agentúra pre chemické látky (ECHA)

2006

Áno

Helsinki

ENVI

2

Áno

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA, nahrádza EMCDDA)

2007

Nie

Viedeň

LIBE

-

Áno

Agentúry spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (druhý pilier):

Decentralizovaná agentúra

Rok vzniku

Mesto

Príslušný výbor

Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (ISS)

2001

Paríž

AFET/SEDE

Satelitné stredisko Európskej únie (EUSC)

2002

Madrid

AFET/SEDE

Európska obranná agentúra (EDA)

2004

Brusel

AFET/SEDE

Agentúry pre policajnú a súdnu spoluprácu v oblasti trestnej činnosti (tretí pilier):

Decentralizovaná agentúra

Rok vzniku

Mesto

Príslušný výbor

Európsky policajný úrad (Europol)

1992

Haag

LIBE*

Európska policajná akadémia (CEPOL)

2000

Bramshill

LIBE*

Jednotka pre súdnu spoluprácu Európskej únie (Eurojust)

2002

Haag

LIBE*

* Príslušný výbor (podľa prílohy VI rokovacieho poriadku).

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET(*) (16.7.2008)

pre Výbor pre ústavné veci

k stratégii budúcej úpravy inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr
(2008/2103(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Jutta Haug

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Úvod

1.    víta zámer Komisie stimulovať medziinštitucionálny dialóg o budúcnosti agentúr Európskej únie a ich mieste v systéme európskej správy; je presvedčený, že nadišiel čas rozhodnúť o všeobecnom smerovaní systému európskej správy, a domnieva sa, že medziinštitucionálna pracovná skupina je vhodnou štruktúrou pre konštruktívnu diskusiu zameranú na dosiahnutie výsledkov, ktoré sú potrebné na tento účel; zdôrazňuje, že v tejto pracovnej skupine sa musia zúčastniť všetci hlavní aktéri z inštitucionálnej a legislatívnej oblasti, ako aj zástupcovia rozpočtového orgánu, aby sa zaručili uspokojivé výsledky;

2.   víta zámer Komisie začať dôkladné horizontálne hodnotenie regulačných agentúr, ktorým sa preskúma skutočný význam ich vytvorenia a činnosti v Únii; domnieva sa, že v uvedenom rámci je potrebné vytvoriť jednotné pravidlá hodnotenia;

3.   pripomína, že agentúry EÚ sa vytvárali podľa potreby vo viacerých vlnách na to, aby uspokojovali osobitné potreby, a že sa teda vytvárali nekoordinovaným spôsobom bez spoločného rámca; konštatuje však, že žiadny z pokusov o stanovenie určitých spoločných pravidiel a zásad pre všetky agentúry v posledných niekoľkých rokoch nebol príliš úspešný; ľutuje, že došlo k strate času a vyzýva Radu, aby nasledovala ostatné inštitúcie a vyvinula maximálne úsilie na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;

4.   je pripravený vziať do úvahy obavy členských štátov týkajúce sa medziinštitucionálnej dohody o operačnom rámci pre európske regulačné agentúry (MID), ktorej návrh predložila Komisia v roku 2005 a ktorej cieľom je vypracovať horizontálny rámec na vytváranie, štruktúru, fungovanie, hodnotenie a kontrolu decentralizovaných európskych agentúr, s cieľom vytvoriť vhodný nástroj, ktorý by bolo možné úspešne uplatniť na všetky takéto agentúry;

5.   považuje preto rozhodnutie Komisie o stiahnutí návrhu tejto MID za pragmatický krok, ktorý môže byť zároveň príležitosťou na hľadanie iných riešení, ktoré sú naliehavo potrebné; je presvedčený, že v záujme transparentnosti je pre agentúry napriek ich rôznym vlastnostiam potrebný určitý horizontálny rámec;

6.   vedel by si predstaviť rozvoj iných nástrojov ako MID s cieľom lepšie vymedziť úlohy európskych inštitúcií a potrebné postupy vytvárania nových decentralizovaných agentúr alebo riadenia jestvujúcich agentúr;

7.   chcel by znovu zdôrazniť, že je dôležité systematickým spôsobom zabezpečiť uplatňovanie postupu stanoveného v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID zo 17. mája 2006) na medziinštitucionálnej úrovni a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané dodržiavanie spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 13. júla 2007 o decentralizovaných agentúrach;

8.   je presvedčený, že podrobný postup uplatňovania tohto ustanovenia je absolútne nevyhnutný; domnieva sa, že takýto postup by mohol poskytnúť možnosť zastrešenia niektorých dôležitých aspektov zablokovaného návrhu MID, možno aj v spojení s určitými úpravami rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre agentúry;

9.   okrem toho trvá na tom, že pre už jestvujúce agentúry sa musí koordinovaným a jednotným spôsobom vykonávať pravidelné hodnotenie toho, či je výkon príslušných úloh prostredníctvom agentúry hospodárnejší ako ich výkon prostredníctvom samotných oddelení Komisie;

10. prichádza k záveru, že ak hodnotenia preukážu, že hospodárnosť a efektívnosť decentralizovanej správy nie je zaručená, Európska únia by sa nemala vyhýbať zvráteniu súčasnej tendencie k externému zabezpečovaniu úloh Komisie a mala by stanoviť jasné pravidlá ukončenia mandátu decentralizovaných agentúr;

11. podporuje zámer Komisie nenavrhnúť žiadne nové decentralizované agentúry, pokým sa neukončí hodnotiaci proces, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rezervy súčasného viacročného finančného rámca by v súčasnosti sotva umožnili financovanie akéhokoľvek nového orgánu Spoločenstva bez rozsiahleho preprogramovania;

12. z rozpočtového hľadiska považuje za kľúčové body programu medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre budúcnosť agentúr EÚ tieto otázky:

Stanovenie definície agentúry

13. v tejto súvislosti pripomína definíciu agentúry stanovenú v trialógu zo 7. marca 2007, keď sa dohodlo, že na účel uplatňovania bodu 47 MID zo 17. mája 2006 je pre definíciu agentúry rozhodujúce, či bol predmetný orgán vytvorený na základe článku 185 Nariadenia Rady č. 1605/2002 (ES, Euratom) z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (nariadenie o rozpočtových pravidlách);

14. chcel by zdôrazniť, že prikladá veľký význam tomu, aby sa na účel všeobecného použitia stanovila jasná a koherentná terminológia týkajúca sa agentúr; pripomína, že regulačné agentúry sú len podskupinou decentralizovaných agentúr;

Nové agentúry – prepojenie medzi legislatívnymi postupmi a rozpočtovými výsadami

15. považuje za dôležité diskutovať o problémoch časového rámca, ako aj právnych a procedurálnych aspektov, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, že dohoda o financovaní novej agentúry v súlade s bodom 47 MID zo 17. mája 2006 sa nedosiahne včas a zároveň s rozhodnutiami prijatými legislatívnym orgánom; za rovnako potrebné považuje zamyslieť sa nad určitými procedurálnymi poistkami, ktoré by zabezpečili plné zapojenie rozpočtového orgánu do všetkých otázok, ktoré majú vplyv na rozpočet, ako napríklad rozšírenie zoznamov úloh agentúr;

16. pripomína, že Parlament už v roku 2005 žiadal povinné hodnotenia nákladov a prínosov pred navrhnutím novej agentúry, ktoré by sa mali sústrediť najmä na otázku, či je „alternatíva agentúry (vrátane pravdepodobných nákladov na monitorovanie a koordináciu) hospodárnejšia ako alternatíva, keď príslušné úlohy vykonávajú samotné oddelenia Komisie“, ale aj na otázky ako mandát a pracovné metódy agentúry alebo miera jej nezávislosti od Komisie, čo často osobitne zaujíma zákonodarcu;

Existujúce agentúry - monitorovanie

17. zdôrazňuje potrebu pravidelného a koordinovaného hodnotenia a kontroly – pričom sa treba vyhnúť zdvojovaniu a prekrývaniu činností – s cieľom zhodnotiť pridanú hodnotu jestvujúcich decentralizovaných agentúr, ktoré už nespadajú do pôsobnosti bodu 47 MID zo 17. mája 2006; uvedené považuje za pokračovanie už predtým uskutočnenej práce, ktorá vyústila do spoločného vyhlásenia o agentúrach Spoločenstva dohodnutého na trialógu 18. apríla 2007, podľa ktorého sa „jestvujúce agentúry Spoločenstva pravidelne hodnotia, pričom sa osobitná pozornosť venuje ich nákladom a prínosom a podrobným vysvetleniam kritérií použitých na výber agentúr, ktoré sa majú hodnotiť“;

18. konštatuje, že analýza by mala zodpovedať niektoré základné otázky vo vzťahu k nákladom a prínosom a mohla by sa vykonať okrem iného v súlade s týmito kritériami:

- Relevantnosť: do akej miery boli ciele stanovené nariadením ustanovujúcim agentúru relevantné pre výšku verejných výdavkov schválenú v rozpočte?

- Účinnosť: aké účinky (vplyvy) mala činnosť agentúry?

- Efektivita (hospodárnosť): s akou efektivitou sa rôzne vstupy premenili na výstupy a výsledky? Dosiahli sa (očakávané) účinky pri primeraných nákladoch, najmä pokiaľ ide o nasadené ľudské zdroje a vnútornú organizáciu?

19. zdôrazňuje, že vzhľadom na celkový vplyv agentúr na rozpočet musí Komisia presvedčivo preukázať, že systém európskej správy prostredníctvom agentúr je najhospodárnejšou, najefektívnejšou a najvhodnejšou možnosťou realizácie európskych politík v súčasnosti a blízkej budúcnosti;

Všeobecný spoločný rámec

20. trvá na tom, že je potrebné vytvoriť minimálne spoločné štandardy, okrem iného pokiaľ ide o úlohu a politickú zodpovednosť Komisie vo vzťahu k agentúre, podporu, ktorú poskytnú hostiteľské krajiny, a včasné a transparentné rozhodnutie o sídle agentúry, ktoré by mohlo byť uvedené v nariadeniach ustanovujúcich agentúry;

21. opätovne pripomína, že je potrebné, aby sa činnosti agentúr riadili jasnými vzťahmi zodpovednosti v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje povinnosti agentúr týkajúce sa postupu udeľovania absolutória;

22.  okrem toho považuje za nanajvýš dôležité snažiť sa o definíciu určitých spoločných pravidiel predkladania rozpočtov agentúr s cieľom sprehľadniť a ľahšie porovnávať rozpočtové ukazovatele, napríklad mieru plnenia rozpočtu alebo jednotlivé podiely, z ktorých sa skladajú ich príjmy a výdavky; domnieva sa, že všeobecné vykazovanie príspevku agentúram v rozpočte EÚ možno bude potrebné prispôsobiť úlohám a cieľom novej generácie agentúr.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Richard James Ashworth, Reimer Böge, Simon Busuttil, Valdis Dombrovskis, James Elles, Hynek Fajmon, Salvador Garriga Polledo, Ingeborg Gräßle, Ville Itälä, Alain Lamassoure, Margaritis Schinas, László Surján, Herbert Bösch, Brigitte Douay, Vicente Miguel Garcés Ramón, Louis Grech, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Vladimír Maňka, Cătălin-Ioan Nechifor, Gary Titley, Ralf Walter, Daniel Dăianu, Nathalie Griesbeck, Anne E. Jensen, Jan Mulder, Kyösti Virrankoski, Helga Trüpel, , José Albino Silva Peneda,,Esko Seppänen, Sergej Kozlík

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler, Juan Andrés Naranjo Escobar, Bárbara Dührkop Dührkop, Thijs Berman

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU (16.7.2008)

pre Výbor pre ústavné veci

k stratégii budúcej úpravy inštitucionálnych hľadísk regulačných agentúr
(2008/2103(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Herczog

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že Komisia v roku 2005 navrhla medziinštitucionálnu dohodu, ktorej cieľom bolo vytvoriť horizontálny rámec na vytváranie, štruktúru, fungovanie, hodnotenie a kontrolu európskych regulačných agentúr;

2.  berie na vedomie, že napriek všeobecnej podpore Parlamentu sa rokovania s Radou o tomto návrhu dohody v roku 2006 pozastavili, pričom sa vyjadrili pochybnosti o tom, či bolo uplatnenie medziinštitucionálnej dohody z právneho hľadiska primerané;

3.  súhlasí s tým, že zriaďovanie agentúr nesprevádzala celková vízia úlohy agentúr v EÚ a že pre neexistenciu takejto celkovej vízie je účinnosť práce agentúr ťažšie dosiahnuteľná;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že význam agentúr v správnom rámci EÚ si vyžaduje zo strany inštitúcií EÚ spoločné chápanie účelu a úlohy agentúr, ktoré v súčasnosti chýba;

5.  berie na vedomie úmysel Komisie, kým sa neprijme rozhodnutie o jej návrhu na zriadenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre budúce riadenie agentúr:

· stiahnuť svoj návrh medziinštitucionálnej dohody;

· vypracovať horizontálne hodnotenie regulačných agentúr do konca roka 2009 a v čo najkratšom čase predložiť Parlamentu a Rade správu o záveroch tohto hodnotenia;

· až kým sa vypracovanie tohto hodnotenia neskončí, nenavrhovať nové regulačné agentúry;

· vykonať revíziu vlastných vnútorných systémov riadenia vzťahov s agentúrami, ako aj stanoviť metodiku vypracúvania hodnotení vplyvu agentúr;

6.  upozorňuje na skutočnosť, že podľa údajov v oznámení Komisie existuje v súčasnosti 29 regulačných agentúr s približne 3800 zamestnancami a ročným rozpočtom okolo 1 100 miliónov EUR vrátane príspevku Spoločenstva, ktorý je približne 559 miliónov EUR;

7.  trvá na tom, že postup auditu/udeľovania absolutória musí byť primeraný k celkovému rozpočtu agentúr; poznamenáva najmä, že zdroje, ktoré má Európsky dvor audítorov k dispozícii, sa s počtom agentúr v posledných rokoch nezvýšili;

8.  znova zdôrazňuje svoje želanie vyjadrené v odseku 7 svojich uznesení o udelení absolutória týkajúcich sa agentúr z 22. apríla 2008, aby výkonnosť agentúr pravidelne (a na ad hoc základe) kontroloval Európsky dvor audítorov alebo iný nezávislý audítor; domnieva sa, že kontrola by sa nemala obmedzovať iba na tradičné prvky finančného hospodárenia a riadneho využívania verejných financií, ale mala by sa zameriavať aj na účinnosť a efektivitu administratívy a mala by obsahovať hodnotenie finančného hospodárenia každej agentúry;

9.  zastáva názor, že všetky agentúry by mali spolu s plánom stavu zamestnancov poskytnúť prehľad stálych a dočasných zamestnancov, ako aj prehľad zmluvných zamestnancov a národných expertov spolu so zmenami v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi;

10. upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2008 o riadnom finančnom hospodárení agentúr s osobitným zameraním sa na audity výkonnosti;

11. vyzýva Komisiu, aby zlúčila administratívne funkcie menších agentúr s cieľom vytvoriť rozhodujúcu kapacitu potrebnú na to, aby agentúry dokázali uspokojivo dodržiavať platné pravidlá verejného obstarávania, nariadenie o rozpočtových pravidlách a služobný poriadok;

12. naliehavo žiada Komisiu, aby kriticky preskúmala rozpočtové požiadavky agentúr, pretože väčšina agentúr nevyužije prostriedky, o ktoré požiadala;

13. žiada príslušný výbor, aby zohľadnil uvedenú osobitnú správu Dvora audítorov pred tým, ako svoju správu predloží v pléne;

14. odporúča, aby otázky, ktorým sa má venovať navrhovaná medziinštitucionálna pracovná skupina pre budúce riadenie agentúr, zahŕňali:

· potrebu štandardného prístupu agentúr s ohľadom na prezentáciu svojich aktivít v príslušnom rozpočtovom roku a výkazov a správ týkajúcich sa rozpočtového a finančného hospodárenia;

· štandardnú požiadavku pre všetkých riaditeľov agentúr vypracovať a podpísať vyhlásenie o vierohodnosti spolu s prípadnými výhradami;

· harmonizovaný vzor pre všetky agentúry a satelitné orgány, ktorý jasne rozlišuje medzi

- výročnou správou určenou pre široké publikum, ktorá sa týka operácií, činnosti a dosiahnutých výsledkov orgánu;

- účtovnými závierkami a správou o plnení rozpočtu;

- správou o činnosti, ktorá vychádza zo správ o činnosti predkladaných generálnymi riaditeľmi Komisie;

- vyhlásením o vierohodnosti podpísaným riaditeľom orgánu spolu so všetkými výhradami alebo pripomienkami o ktorých sa domnieva, že je vhodné na ne upozorniť orgán udeľujúci absolutórium;

· potrebu presne vymedziť zásady stanovenia, či a do akej miery by mali byť poplatky a platby zdrojom financovania agentúr;

· potrebu uskutočňovať pravidelné posúdenie toho, či sú existujúce agentúry potrebné, a stanoviť kritériá, na základe ktorých sa rozhodne, kedy regulačná agentúra splnila svoj cieľ a možno jej činnosť ukončiť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Herbert Bösch, Paulo Casaca, Jorgo Chatzimarkakis, Antonio De Blasio, Esther De Lange, Petr Duchoň, James Elles, Szabolcs Fazakas, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Ashley Mote, Bart Staes

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Herczog, Pierre Pribetich, Paul Rübig, Margarita Starkevičiūtė, Petya Stavreva

STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (23.7.2008)

pre Výbor pre ústavné veci

k stratégii budúcej úpravy inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr
(2008/2103(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eoin Ryan

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh medziinštitucionálnej dohody z roku 2005 o operačnom rámci pre európske regulačné agentúry sa zastavil na úrovni Rady; víta iniciatívu Komisie znovu otvoriť diskusiu o úlohe agentúr v rámci štruktúry riadenia Európskej únie;

2.   zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú môžu zohrávať regulačné agentúry ako nezávislé a pomocné orgány inštitúcií Spoločenstva a členských štátov s právnou subjektivitou pri vykonávaní osobitných úloh v oblastiach spadajúcich do právomocí EÚ a spojených so spoluprácou vnútri EÚ;

3.   zdôrazňuje, že regulačné agentúry musia byť zriadené podľa jednotných kritérií a že ich spôsob organizácie a fungovanie musia zodpovedať spoločným zásadám inštitucionálnej rovnováhy, správneho riadenia a dobrej správy;

4.   zdôrazňuje, že zriadenie regulačnej agentúry sa musí uskutočniť prostredníctvom právneho aktu a musí byť opodstatnené na základe potreby, účinnosti a proporcionality; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oblasti spoločných právomocí Európskej únie a členských štátov, v súlade so zásadou subsidiarity musí byť vytvorenie regulačnej agentúry tiež opodstatnené;

5.   je presvedčený, že na to, aby regulačné agentúry mohli mať legitímnu úlohu v EÚ, musia dodržiavať spoločný rámec, ktorý zahŕňa jasný mandát a účinnú administratívnu a výkonnú štruktúru; domnieva sa, že právna účinnosť aktov regulačných agentúr vyplýva z ustanovujúceho právneho aktu, na základe ktorého boli agentúry vytvorené, a že tieto akty nemajú legislatívnu povahu, pokiaľ nie sú následne prijaté inštitúciami EÚ v rámci príslušného legislatívneho postupu;

6.   opakuje obavy Komisie, že pri neexistencii spoločného rámca a jasne definovaných mandátov by regulačné agentúry mohli zasahovať do oblastí, ktoré nepatria do ich právomoci;

7.   zdôrazňuje, že zásady správneho riadenia si vyžadujú, aby sa plne zabezpečila nezávislosť, demokratická kontrola, transparentnosť a účasť zainteresovaných strán na fungovaní regulačnej agentúry;

8.   pripomína, že nezávislá činnosť regulačných agentúr sa musí zakladať na nasledujúcich kritériách: schopnostiach a kompetenciách členov agentúr, ich objektivite a nestrannosti pri plnení svojich funkcií, zákaze akéhokoľvek vonkajšieho pokynu alebo odporúčania, existencii prísnych pravidiel na predchádzanie zaujatosti a konfliktom záujmov, potrebe veľmi vysokej úrovne lojality a transparentnosti, periodickom striedaní členov agentúr s možnosťou ich odvolania, zavedení pravidiel a kódexov v spolupráci so zainteresovanými stranami, stíhaní protizákonného správania alebo iných protiprávnych zásahov a zavedení ďalších príslušných mechanizmov;

9.   vyhlasuje, že na zabezpečenie demokratickej kontroly regulačných agentúr je potrebná účinná právna, ekonomická, politická a občianska kontrola;

10. znovu potvrdzuje, že všetky agentúry musia podliehať demokratickej kontrole zo strany inštitúcií EÚ, musia byť zriadené v súlade s rozsudkom Meroni a musia vždy vykonávať svoju činnosť so zreteľom na zásadu proporcionality a v súlade so zásadou subsidiarity, ak sa ich poslanie týka oblastí spoločných právomocí;

11. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa posilnila úloha Parlamentu, pokiaľ ide o fungovanie agentúr, a to tak, že sa zabezpečí jeho účasť na procese menovania a odvolávania zodpovedných členov, a že Parlament bude môcť vykonávať pravidelnú a systematickú kontrolu plnenia ich úloh;

12. spochybňuje potrebu zriadenia regulačných agentúr, ak nevytvárajú pridanú hodnotu v oblastiach, v ktorých už pôsobia národné a iné nezávislé agentúry; je presvedčený, že ak ide o takýto prípad, zdroje by sa mali skôr vynakladať na posilňovanie vnútroštátnych orgánov a že konzultácia a výmena osvedčených postupov by mala prebiehať v rámci sieťových štruktúr alebo fór Spoločenstva; zdôrazňuje, že je dôležité pristúpiť k posúdeniu vplyvu pred zriadením regulačných agentúr, aby sa tak zabránilo prekrývaniu funkcií a oblastí zodpovednosti;

13. žiada prijatie jasných pravidiel pre hodnotenie činnosti regulačných agentúr; je presvedčený, že analýzy nákladov a prínosov sú účinným nástrojom hodnotenia práce a výsledkov agentúr;

14. domnieva sa, že sa musí zabezpečiť transparentnosť regulačných agentúr, najmä čo sa týka ich fungovania, zverejňovania a dostupnosti informácií, ako aj plánovania činností a zodpovednosti za ne;

15. domnieva sa, že účasť na aktivitách regulačných agentúr sa bude musieť zaručiť prostredníctvom formálneho procesu konzultácie a dialógu so zainteresovanými stranami;

16. presadzuje názor, že zásady dobrej správy musia byť zaručené prostredníctvom spoločného prístupu k procesu výberu zamestnancov, zostavovaniu rozpočtu a riadeniu zdrojov, účinnému riadeniu a hodnoteniu výsledkov;

17. podporuje rozhodnutie Komisie, že nenavrhne žiadne nové regulačné agentúry, pokiaľ nebude dokončené jej hodnotenie naplánované na koniec roka 2009; podporuje však rozhodnutie naďalej sa zaoberať návrhom na zriadenie nových regulačných agentúr v oblasti energie a telekomunikácií; zdôrazňuje, že tieto dve nové agentúry a existujúce agentúry budú musieť konať v súlade s budúcim všeobecným rámcom, ktorý stanovuje úlohu, štruktúru, mandát, zodpovednosť, legitimitu a transparentnosť regulačných agentúr; žiada, aby sa po dosiahnutí dohody o spoločnom rámci vykonalo hodnotenie existujúcich agentúr; odporúča zmenu základných právnych aktov upravujúcich existujúce regulačné agentúry s cieľom zosúladiť ich s takto dohodnutým spoločným rámcom;

18. vyzýva k spolupráci medzi regulačnými agentúrami v rámci Európskej únie a žiada, aby sa v ročnej horizontálnej správe o agentúrach preskúmala možnosť zoskupenia agentúr s podobnými povinnosťami, aby mohli tieto agentúry fungovať spoločne, ako aj možnosť zrušenia tých agentúr, ktoré stratili svoj účel;

19. opätovne opakuje výzvu Komisie i Parlamentu v návrhu medziinštitucionálnej dohody z roku 2005, aby bolo do základného aktu začlenené rozhodnutie o sídle agentúry.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sebastian Valentin Bodu, Sharon Bowles, David Casa, Manuel António dos Santos, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Sophia in ‘t Veld, Othmar Karas, Wolf Klinz, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Joseph Muscat, John Purvis, Heide Rühle, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Salvador Domingo Sanz Palacio, Ivo Strejček, Ieke van den Burg, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dragoş Florin David, Thomas Mann, Gianni Pittella, Bilyana Ilieva Raeva, Theodor Dumitru Stolojan

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (17.7.2008)

pre Výbor pre ústavné veci

k stratégii budúcej úpravy inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr
(2008/2103(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paul Rübig

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie s názvom „Európske agentúry – ďalší postup“ (KOM(2008)0135) o stratégii budúcej úpravy inštitucionálnych aspektov regulačných agentúr vo všeobecnosti a jej zámer opätovne začať medziinštitucionálny dialóg o budúcnosti agentúr EÚ a ich úlohe v rámci európskeho riadenia; domnieva sa však, že tento príspevok je dosť opatrný a možno aj neúčinný v súvislosti s dosiahnutím jasného a konkrétneho výsledku diskusií;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje všeobecná stratégia vytvárania agentúr EÚ, najmä agentúr uvedených v prílohe I, ktoré spadajú do pôsobnosti Výboru pre priemysel, výskum a energetiku; poznamenáva, že nové agentúry sa zriaďujú nesystematicky, čo vedie k netransparentnému zoskupeniu regulačných agentúr, výkonných agentúr a iných subjektov Spoločenstva, z ktorých každý je vytvorený sui generis;

3.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť všetkých existujúcich 29 agentúr a stanoviť jasnú stratégiu vytvárania nových agentúry alebo iných subjektov Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rámcového nariadenia, v ktorom stanoví jasné horizontálne pravidlá ich zriaďovania, štruktúry, prevádzky, hodnotenia a kontroly;

4.  trvá na tom, aby sa pred vytvorením akejkoľvek novej agentúry alebo iného subjektu Spoločenstva systematicky uskutočňovalo povinné hodnotenie vplyvu zahŕňajúce význačnosť, nákladovú efektívnosť a účinnosť, a aby podmienkou zriadenia bolo jasné a jednoznačné zistenie, že prenesenie určitých úloh Komisie na danú agentúru alebo iný subjekt Spoločenstva bude prínosom;

5.  navrhuje prepracovať všetky rozpočtové riadky týkajúce sa agentúr a iných subjektov Spoločenstva s cieľom zlepšiť transparentnosť a kontrolu; navrhuje, aby sa zvážila možnosť zoskupiť všetky príslušné rozpočtové riadky do jednej rozpočtovej kapitoly;

6.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca leta 2009 predložila výsledky horizontálneho hodnotenia agentúr; žiada Komisiu, aby navrhla referenčné kritéria na porovnávanie týchto výsledkov a aby stanovila jasné pravidlá ukončenia mandátu agentúr v prípade nedostatočného výkonu.

 6. 

Regulačné agentúry

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

AGENTÚRA

SÍDLO

FUNKČNÉ OBDOBIE AGENTÚRY

ROZPOČET

Zdroj: KOM(2007)300v mil. EUR

 

ZAMESTNANCI

Zdroj: KOM(2007)300

HLAVNÁ ÚLOHA

HODNOTENIE

ENISAEurópska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií

 

HeraklionGR

 

14. 3. 2004 – 14. 3. 2009

PNR 2008: 8,1

2008: 44

– posilňuje schopnosť EÚ a členských štátov predchádzať problémom súvisiacim s bezpečnosťou sietí a informácií, riešiť ich a reagovať na ne

Spätné hodnotenie: 2007Hlavný zodpovedný za hodnotenie: Komisia

 

Európsky úrad pre dohľad nad GNSS

rozhodne sa

rozhodne sa

PNR 2008: 10,5

2008: 50

Licenčný orgán pre plán koncesií programu GALILEO– rozvíja európsky systém GNSS

– zabezpečuje bezpečnosť a certifikáciu

– riadi dohodu o EGNOS

 

Hlavný zodpovedný za hodnotenie: Úrad

EECMAEurópsky úrad pre trh elektronických komunikácií

 

 

(zvažuje sa)

rozhodne sa

2009 – rozhodne sa

rozhodne sa

rozhodne sa

Návrh EK:– zlepšenie jednotnosti regulácie v EÚ

– posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou

– zriadenie odborného strediska pre otázky regulácie súvisiace s analýzou trhu a so zabezpečením služieb v rámci celého Spoločenstva

 

rozhodne sa

ACERAgentúra pre spoluprácu energetických regulátorov

 

 

(zvažuje sa)

rozhodne sa

2009 – rozhodne sa

rozhodne sa

rozhodne sa

Návrh EK:– preskúmanie na základe jednotlivých prípadov týkajúce sa rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v cezhraničných otázkach a zabezpečenie dostatočnej spolupráce medzi prevádzkovateľmi sietí

 

rozhodne sa

Výkonné agentúry

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

AGENTÚRA

SÍDLO

FUNKČNÉ OBDOBIE AGENTÚRY

ROZPOČET

Zdroj: KOM(2007)300v mil. EUR

 

ZAMESTNANCI

Zdroj: KOM(2007)300

HLAVNÁ ÚLOHA

HODNOTENIE

EACIVýkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inováciu

 

BruselBE

 

1. 1. 2003 – 31. 12. 2015

V rámci všeobecného rozpočtu: 9,9V rámci programu Marco Polo: 0,8

 

Pracovné miesta povolené v rámci rozpočtu Spoločenstva 36

– riadi program IEE (Inteligentná energia – Európa)– taktiež riadi iniciatívu ekologickej inovácie a európsku sieť podnikov a program Marco Polo

 

--

ERCVýkonná agentúra Európskej rady pre výskum

 

BruselBE

 

1. 1. 2008 – 31. 12. 2017

2008: 19,9 2009: 35,6

Spolu 7 PC: 231,3

 

2008: 2202013: 389

 

– európsky orgán na financovanie zriadený s cieľom podporovať cezhraničný výskum zo strany investorov

--

REAVýkonná agentúra Európskej komisie pre výskum

 

BruselBE

 

1. 1. 2008 – 31. 12. 2017

2008: 14,62009: 35,2

Spolu 7 PC: 251,8

 

2008: 2742013: 558

 

– riadi významnú časť 7. rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (7. RP)

--

Ostatné orgány Spoločenstva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

AGENTÚRA

SÍDLO

FUNKČNÉ OBDOBIE AGENTÚRY

ROZPOČETv mil. EUR

 

ZAMESTNANCI

Zdroj: KOM(2007)300

HLAVNÁ ÚLOHA

HODNOTENIE

 

 

 

 

 

 

 

ETIEurópsky inovačný a technologický inštitút

 

rozhodne sa medzi Rakúskom, Maďarskom a Poľskom

začiatok plánovaný v 2. polroku 2008

Financovanie Spoločenstva: 308,7

pozostáva z viacerých znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a z ústrednej administratívy so zhruba 60 pracovníkmi

– urýchlenie prenosu znalostí s cieľom posilniť inovácie– posilnenie vytvárania výskumných aplikácií a nových výskumných projektov

 

--

STISpoločné technologické iniciatívy

 

– FCH– Čisté nebo

– IMI

– ENIAC

– ARTEMIS

– GMES

 

v závislosti od STI

v závislosti od STI

v závislosti od STI

v závislosti od STI

– dlhodobé verejno-súkromné partnerstvá– podpora rozsiahlych mnohonárodných výskumných činností v oblastiach hlavného záujmu európskej priemyselnej hospodárskej súťaže a otázok vysokého významu pre spoločnosť

 

--

SP ITEREurópsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy

 

BarcelonaES

 

začiatok: 19. 4. 2007

9 653 s príspevkom Euratomu vo výške 7 649

2008: 145 pracovných miest (60 trvalých a 85 dočasných)

– podporuje projekty na urýchlenie rozvoja jadrovej syntézy ako čistej a udržateľnej energie

--

SP SESAR Riadenie letovej prevádzky

 

BruselBE

 

 

Príspevok EÚ: 700

2008: predpokladá sa 23 pracovných miest

– rozvíja novú generáciu systému riadenia letovej prevádzky schopnú zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť celosvetovej leteckej dopravy počas budúcich 30 rokov

--

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.7.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Attard-Montalto, Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Dragoş Florin David, Pilar del Castillo Vera, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Dorette Corbey, Avril Doyle, Juan Fraile Cantón, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Toine Manders, Pierre Pribetich, Esko Seppänen, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.9.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jim Allister, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Ashley Mote, József Szájer, Riccardo Ventre, Andrzej Wielowieyski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Catherine Boursier, Klaus Hänsch, Urszula Krupa, Gérard Onesta, Georgios Papastamkos, Sirpa Pietikäinen, Reinhard Rack, Luis Yañez-Barnuevo García, Mauro Zani