Postup : 2008/2034(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0364/2008

Predkladané texty :

A6-0364/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 09/10/2008 - 7.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0467

SPRÁVA     
PDF 235kWORD 244k
24.9.2008
PE 402.880v03-00 A6-0364/2008

o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä detskej chudobe, v EÚ

(2008/2034(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Gabriele Zimmer

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Anna Záborská, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä detskej chudobe, v EÚ

(2008/2034(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce, (KOM(2007)0620),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa konzultácie o opatreniach na úrovni EÚ na podporu aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2006)0044) a na súhrnnú správu útvarov Komisie o výsledkoch tejto konzultácie,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady 92/441/EHS z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v rámci systémov sociálnej ochrany a na odporúčanie Rady 92/442/EHS z 27. júla 1992 o konvergencii cieľov a politík sociálnej ochrany,

–   so zreteľom na stanovisko Komisie k spravodlivej mzde (KOM(1993)0388),

–   so zreteľom na národné programy reformy Lisabonskej stratégie, národné správy o stratégiách pre sociálnu ochranu a sociálne začlenenie v rokoch 2006 – 2008 a na aktualizácie v roku 2007, ako ich predložili členské štáty,

–   so zreteľom na spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042) a na spoločnú správu o zamestnanosti za roky 2007 – 2008, ktorú Rada prijala 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na správu pracovnej skupiny Výboru pre sociálnu ochranu o chudobe a blahu detí v EÚ z januára 2008,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–   so zreteľom na články 3, 16, 18, 23, 25, 26 a 29 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–   so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/46/121, A/RES/47/134, A/RES/47/196, A/RES/49/179 a A/RES/50/107,

–   so zreteľom na dokumenty Hospodárskej a sociálnej rady OSN E/CN.4/Sub.2/1996/13, E/CN.4/1987/NGO/2, E/CN.4/1987/SR.29 a E/CN.4/1990/15, E/CN.4/1996/25 a E/CN.4/Sub.2/RES/1996/25,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý v roku 1979,

–   so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia, ktoré stanovilo OSN v roku 2000, najmä odstránenie chudoby a hladu (prvý cieľ), dosiahnutie celosvetového základného vzdelania (druhý cieľ), rovnaké príležitosti pre mužov a ženy (tretí cieľ) a ochranu životného prostredia (siedmy cieľ),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 (UNRC) a jeho Opčný protokol o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

–   so zreteľom na Medzinárodný akčný plán OSN k problematike starnutia z roku 2002,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 a jeho opčný protokol,

–   so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 26 a 131 o určovaní minimálnej mzdy,

–   so zreteľom na program OSN a MOP venovaný dôstojnej práci,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249) a na uznesenie Parlamentu z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(1),

–   so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov práce a sociálnych vecí v Berlíne na tému dobrej práce, ktoré sa konalo od 18. do 20. januára 2007,

–   so zreteľom na články 34, 35 a 36 Charty základných práv Európskej únie(2), ktoré vymedzujú právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní, vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a prístup k všeobecne prospešným službám,

–   so zreteľom na Chartu základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989 a revidovanú Európsku sociálnu chartu Rady Európy z roku 1996,

–   so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov obsiahnuté v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: Spoločná analýza európskych sociálnych partnerov z 18. októbra 2007,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, a na uznesenie Parlamentu z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o aplikácii otvorenej metódy koordinácie(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)063) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (KOM(2006)0367) a na uznesenie Európskeho parlamentu na tú istú tému zo 16. januára 2008(6), najmä na jeho odseky 94 až 117,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM(2008)0418),

–-  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010), (KOM(2007)0797), a na pozíciu Európskeho parlamentu k nemu, prijatú 17. júna 2008(7),

–-  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(8),    so zreteľom na zistenia a odporúčania, ktoré obsahuje zásadná štúdia generálneho tajomníka OSN o násilí páchanom na deťoch z roku 2006, podľa ktorej hospodárska nerovnosť a sociálne vylúčenie patria medzi rizikové faktory z hľadiska zlého zaobchádzania s deťmi,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júla 2008 s názvom Nový európsky sociálny akčný program,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júna 2008 s názvom Aktívne začlenenie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskej charte práv spotrebiteľov energie (KOM(2007)0386),

–   so zreteľom na články 136 až 145 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑003642008),

A. keďže na zasadnutí Európskej rady v Nice, ktoré sa konalo od 7. do 9. decembra 2000, EÚ stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2010 rozhodné a merateľné zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže pokrok v dosahovaní tohto cieľa by sa mal zvýšiť,

B.  keďže Európska rada sa na rokovaní v Lisabone v dňoch 23. a 23. marca 2000 dohodla na odstránení detskej chudoby v Európe do roku 2010,

C. keďže Európska rada na rokovaní v Nice v dňoch 7. až 9. decembra 2000 vyzvala členské štáty, aby zabezpečili kontrolu plnenia odporúčaní z roku 1992 týkajúcich sa minimálnych zaručených zdrojov, ktoré má poskytovať systém sociálnej ochrany,

D. keďže v odporúčaní Rady 92/441/EHS sa uznáva základné právo človeka na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, aby mohol žiť spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou,

E.  keďže v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989 sa uznáva právo pracovníkov na spravodlivú mzdu, keďže Parlament a Komisia sa v roku 1993 zaoberali potrebou koordinovanej politiky minimálnych miezd s cieľom uplatňovať toto právo pracovníkov na mzdu „postačujúcu na to, aby im umožnila slušnú životnú úroveň“,

F.  keďže v roku 2001, keď Únia prijala záväzok bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, žilo 55 miliónov ľudí v Únii v riziku príjmovej chudoby (15 % obyvateľstva EÚ – 15); keďže v roku 2005 sa ich počet zvýšil na 78 miliónov (16 % obyvateľstva EÚ – 25),

G. keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov stavajú ženy do slabšej pozície, keď sa chcú dostať z chudoby,

H. keďže riziko chudoby v Únii by v prípade neexistencie všetkých sociálnych dávok najmä pre ženy vzrástlo zo 16 % na 40 % alebo na 25 % po vyňatí dôchodkových platieb,

I.   keďže kratšie a horšie platené zamestnania žien s pomalším kariérnym postupom takisto vplývajú na riziko upadnutia do chudoby, najmä pre ženy staršie ako 65 rokov (o 21 % alebo o 5 percentuálnych bodov viac ako pre mužov),

J.   keďže deti a mladí ľudia tvoria takmer tretinu obyvateľstva Únie a 19 miliónov detí je vystavených riziku chudoby, pričom mnoho nich je odlúčených od svojich rodín pre chudobu rodiny, keďže existuje komplexný vzťah medzi chudobou, rodičovstvom a blahom detí v rozličných sociálnych okolnostiach vrátane ochrany detí pred všetkými druhmi zneužívania,

K. keďže najmä extrémna chudoba a sociálne vylúčenie sú porušením všetkých ľudských práv,

L.  keďže značná časť obyvateľstva Únie je aj naďalej sociálne vylúčená, pretože každý piaty obyvateľ žije v bytových podmienkach nedosahujúcich štandard a každý deň sa 1,8 milióna ľudí uchyľuje do osobitných útulkov pre bezdomovcov, 10 % obyvateľstva žije v domácnostiach, kde nikto nemá zamestnanie, dlhodobá nezamestnanosť sa blíži k 4 %, 31 miliónov alebo 15 % pracovníkov dostáva extrémne nízku mzdu, 8 % alebo 17 miliónov pracovníkov žije napriek zamestnaniu v príjmovej chudobe, podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, presahuje 15 % a naďalej pretrváva tzv. digitálna priepasť (44 % obyvateľov EÚ nemá žiadne zručnosti na prácu s internetom či počítačom),

M. keďže chudoba a nerovnosť v oveľa väčšej miere postihujú ženy; keďže priemerný príjem žien je len 55 % priemerného príjmu mužov; keďže ženy sú v starobe vo veľkej miere a neprimerane zasiahnuté chudobou; keďže neschopnosť získať prístup k vysokokvalitným službám neprijateľne zvyšuje riziko chudoby žien,

N. keďže regionálne a miestne orgány majú už v súčasnosti významnú zodpovednosť za poskytovanie služieb a výhod verejnosti, súčasne však podliehajú reštriktívnemu tlaku verejných rozpočtov,

O. keďže investície do detí a mladých ľudí pomáhajú zvýšiť hospodársku prosperitu pre všetkých a prelomiť cyklus hmotnej núdze a keďže je nevyhnutné problémom predchádzať a zasahovať čo najskôr po ich zistení, aby sa zachovali životné šance detí,

P.  keďže chudoba a nezamestnanosť sú spojené so zlým zdravotným stavom a nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti v dôsledku faktorov, akými sú zlá strava, horšie životné podmienky v znevýhodnených oblastiach, nevhodné bývanie a stres,

Q. keďže dôsledky nerovnosti, chudoby, sociálneho vylúčenia a nedostatku príležitostí sú navzájom prepojené a vyžadujú si súdržnú stratégiu na úrovni členských štátov zameranú nielen na príjmy a bohatstvo, ale aj na otázky, akými sú prístup k zamestnaniu, vzdelanie, zdravotné služby, informačná spoločnosť, kultúra a doprava, ako aj príležitosti pre budúce generácie,

R.  keďže v období medzi rokmi 2000 a 2005 sa príjmová nerovnosť v Únii (pomer S80/S20) podľa údajov štatistiky Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) významne zvýšila zo 4,5 na 4,9, takže v roku 2005 malo najbohatších 20 % obyvateľov Únie príjem takmer päťnásobne vyšší než zvyšných 80 % obyvateľstva,

S.  keďže uväznenie bez primeranej nápravy a vzdelávania často vedie len k prehĺbeniu sociálneho vylúčenia a k nezamestnanosti,

T.   keďže 16 % všetkých pracujúcich obyvateľov Únie tvoria ľudia so zdravotným postihnutím (Eurostat 2002); keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím vrátane ľudí s problémami duševného zdravia, niektorých starších ľudí a etnických menšín je v celej Únii aj naďalej neprijateľne vysoká, keďže 500 000 ľudí so zdravotným postihnutím ešte stále žije vo veľkých uzavretých pobytových zariadeniach,

Holistickejší prístup k aktívnemu sociálnemu začleneniu

1.  víta prístup Komisie k aktívnemu sociálnemu začleneniu; domnieva sa, že ústredným cieľom politík aktívneho sociálneho začlenenia musí byť uplatňovanie základných práv, aby ľudia mohli dôstojne žiť a byť aktívnou súčasťou spoločnosti a pracovného trhu;

2.  domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodný vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre zamestnaných ľudí (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre ľudí bez plateného zamestnania; súhlasí s Komisiou, že holistickejší prístup k aktívnemu sociálnemu začleneniu by sa mal zakladať na týchto spoločných zásadách:

a)      dostatočná podpora príjmov na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu: členské štáty by v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality mali vymedziť systémy minimálnych príjmov a s nimi spojené dávky a sociálnu pomoc, ktoré by mali byť ľahko dostupné a poskytovať dostatočné zdroje, a mali by ich doplniť strategickým plánom pre politiky aktívneho začleňovania, aby sa ľudia dostali z chudoby a aby sa predchádzalo sociálnemu vylúčeniu – keďže iba politiky aktívneho začleňovania zahŕňajú väčšiu rovnosť systémov sociálnej ochrany a poskytujú aj osobitné sprievodné opatrenia (napr. rehabilitáciu, odborné vzdelávanie, starostlivosť o deti, bývanie, jazykové kurzy pre migrantov a podporné služby), aby ľuďom umožnili viesť dôstojný život;

b)     prepojenie so začleňujúcimi trhmi práce: cieľom politík aktívneho začleňovania by mala byť podpora stabilných a istých vysokoodborných pracovných miest, zlepšovanie atraktívnosti pracovných miest, vytváranie kvalitných pracovných miest a podpora kvality v zamestnaní, poskytovanie vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zvyšovanie produktivity a aktívna podpora najviac znevýhodnených osôb, poskytovanie osobitných podporných opatrení a služieb s cieľom zvyšovať možnosti zamestnania a pomáhať udržiavať si ľudí na trhu práce, rozvoj podnikateľskej činnosti a poskytovanie pomoci pri hľadaní práce, vysokokvalitného vzdelávania, odbornej prípravy, ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania, personalizovaného poradenstva, osobitnej pomoci a dotovaného zamestnania v prípadoch, keď je absolútne nevyhnutné pre zraniteľné skupiny, ako sú pracovníci so zdravotným postihnutím;

c)      prepojenie s lepším prístupom ku kvalitným službám: prístupnosť, finančná dostupnosť, otvorenosť, transparentnosť, univerzálnosť a kvalita základných služieb – sociálnych služieb, služieb všeobecného (hospodárskeho) záujmu – sa musia posilniť, aby sa podporila sociálna a územná súdržnosť, zabezpečili základné práva a dôstojná existencia, najmä pre slabšie a znevýhodnené skupiny spoločnosti, akými sú ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, rodiny s jedným rodičom a veľké rodiny, a služby by sa mali navrhnúť tak, aby zohľadňovali potreby rôznych skupín; je potrebné predísť ďalšej privatizácii verejných a sociálnych služieb, ak nebude zabezpečená cenová dostupnosť, kvalita a prístupnosť pre všetkých občanov;

d)     rodová rovnosť, nediskriminácia a aktívna účasť: politiky aktívneho začlenenia musia zabezpečiť presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami a prispievať k odstraňovaniu všetkých foriem diskriminácie vo všetkých aspektoch aktívneho sociálneho začlenenia uvedeného vyššie; aktívna účasť: dobrý systém riadenia, účasť a začleňovanie všetkých dôležitých aktérov by sa mali podporovať priamym zapájaním ľudí postihnutých chudobou, sociálnym vylúčením a nerovnosťou na vnútroštátnej i európskej úrovni – a najmä ľudí žijúcich v situáciách extrémnej chudoby – ako aj sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a médií do rozvoja, riadenia, implementácie a hodnotenia stratégií;

3.   domnieva sa, že odporúčanie Rady 92/441/EHS je potrebné rozšíriť a aktualizovať vzhľadom na výsledky zhodnotenia sociálnej situácie Únie a navrhovaný holistický prístup k aktívnemu začleňovaniu, a zároveň sa domnieva, že toto odporúčanie by malo náležitým spôsobom zohľadniť vznik nových sociálnych rizík spojených s demografickou zmenou, hospodárstvom založeným na vedomostiach a hospodárstvom služieb;

4.   podporuje názor Komisie, že holistickejší prístup k aktívnemu začleňovaniu by mal zahŕňať aj osobitný dôraz na odstránenie detskej chudoby, na odstránenie nerovností v prístupe k zdravotníckej starostlivosti a výsledkom zdravotnej starostlivosti, na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu spojený s verejnými a súkromnými dôchodkami a odchodom do dôchodku a na poskytovanie riadnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti;

Zaručenie dostatočného príjmu na zabezpečenie dôstojného života pre všetkých

5.   poukazuje na to, že väčšina členských štátov v EÚ – 27 má vnútroštátne systémy minimálneho príjmu, ale niektoré ich nemajú; povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli systémy minimálneho príjmu v záujme sociálneho začlenenia, a vyzýva ich, aby si vymieňali osvedčené postupy; uznáva, že tam, kde je poskytovaná sociálna pomoc, je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby občania rozumeli svojim nárokom a mali možnosť uplatňovať ich;

6.   veľmi ľutuje, že niektoré členské štáty zjavne neberú ohľad na odporúčanie Rady 92/441/EHS, v ktorom sa uznáva základné právo človeka na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, aby mohol žiť spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou;

7.   súhlasí s Komisiou v tom, že sociálna pomoc vo väčšine členských štátov je už pod úrovňou, ktorá predstavuje riziko chudoby; trvá na tom, že hlavným cieľom systémov na podporu príjmu musí byť pomoc ľuďom, aby sa dostali z chudoby, a umožniť im dôstojne žiť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či ničím nepodmienený základný príjem pre všetkých by mohol predstavovať účinný nástroj boja proti chudobe;

8.   vyzýva Komisiu, aby podala podrobnú správu o tom, či sociálna starostlivosť v členských štátoch (okrem iného systémy minimálnych príjmov a s nimi spojené dávky, podpora v nezamestnanosti, dávky v invalidite a pozostalostné dávky, zákonné a doplnkové dôchodkové systémy, dávky pri predčasnom odchode do dôchodku) zabezpečujú príjem nad tzv. prahom rizika chudoby Únie, ktorý predstavuje 60 % priemerného národného príjmu;

9.   navrhuje, aby Komisia zvážila vytvorenie spoločnej metódy výpočtu životného minima a nákladov na živobytie (kôš tovaru a služieb), a tak zabezpečila porovnateľné meranie hranice chudoby a vymedzila kritérium pre nevyhnutný sociálny zásah;

10. poukazuje na to, že riziko upadnutia do extrémnej chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov; poukazuje na to, že pretrvávajúci trend smerom k feminizácii chudoby v európskych spoločnostiach dnes dokazuje, že súčasný rámec systémov sociálnej ochrany a mnohé sociálne a ekonomické politiky a politiky zamestnanosti Únie nie sú navrhované tak, aby vyhovovali potrebám žien alebo riešili rozdiely v ich práci; zdôrazňuje skutočnosť, že chudoba žien a ich sociálne vylúčenie v Európe si vyžadujú konkrétne, mnohostranné a rodovo špecifické politické odozvy;

11. konštatuje, že primerané systémy minimálnych príjmov sú základným predpokladom existencie Európskej únie založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostiach pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude poskytovať primeraný minimálny príjem v obdobiach bez práce alebo medzi dvoma zamestnaniami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať skupinám žien, ktoré majú dodatočnú zodpovednosť;

12. vyzýva Radu, aby schválila cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % priemerného národného príjmu a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

13. domnieva sa, že riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov, najmä v starobe, pretože systémy sociálneho zabezpečenia sa často zakladajú na zásade nepretržitého odmeňovaného zamestnania; požaduje individualizované právo na primeraný minimálny príjem, ktorý nezávisí od príspevkov súvisiacich so zamestnaním;

14. domnieva sa, že chudoba, ktorá postihuje už zamestnaných ľudí, neodráža spravodlivé pracovné podmienky, a požaduje sústredené úsilie na nápravu tohto stavu tak, aby odmeňovanie vo všeobecnosti a najmä minimálne mzdy – bez ohľadu na to, či sú stanovené zákonom alebo kolektívnou zmluvou – dokázali zabrániť príjmovej chudobe a zabezpečiť slušný životný štandard;

15. vyzýva Radu, aby schválila cieľ EÚ pre minimálne mzdy (stanovené zákonom či kolektívnou zmluvou na národnej, regionálnej alebo odvetvovej úrovni) na zabezpečovanie odmeny vo výške aspoň 60 % príslušnej (národnej, odvetvovej atď.) priemernej mzdy a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

16. poukazuje na to, že systémy minimálnych príjmov by mali byť doplnené súborom podporných opatrení na uľahčenie sociálneho začlenenia, pričom takýto súbor opatrení bude zahŕňať ustanovizne na sociálne začleňovanie, napríklad v oblasti bývania, ako aj podporu vzdelávania, odbornej prípravy, odbornej rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania a tiež kvalitnú hospodársku správu a systémy na podporu príjmu s cieľom prispieť na pokrytie nákladov jednotlivcov a domácností tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie životných potrieb a potrieb v oblasti celoživotného vzdelávania, najmä pre samostatne žijúce osoby, rodiny s jedným rodičom a veľké rodiny;

17. vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoju často zložitú a rozvetvenú spleť systémov na podporu príjmov, a to bez ohľadu na ich konkrétnu povahu (či už systémy minimálnych príjmov a s nimi spojených dávok, príspevkové systémy na náhradu príjmu a ďalšie systémy), s cieľom zvýšiť ich prístupnosť, účinnosť a efektivitu;

18. domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky znevýhodneným skupinám (ako napríklad ľuďom so zdravotným postihnutím či chronickými chorobami, osamelým rodičom či domácnostiam s mnohými deťmi), ktoré by pokrývali zvýšené náklady okrem iného v súvislosti s osobnou podporou, využívaním špecifických zariadení a zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, čím by okrem iného zabezpečili dostupné ceny liekov pre znevýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

19. uznáva, že medzi samostatne zárobkovo činnými osobami je nerovnomerná distribúcia príjmov a že jedna štvrtina samostatne zárobkovo činných osôb žije pod hranicou chudoby, a že je preto potrebné poskytnúť podnikateľom inštitucionalizovanejšiu podporu, aby sa vyhli pasci chudoby;

Odstránenie detskej chudoby: od analýz k cieleným politikám a implementácii

20. zdôrazňuje význam holistického prístupu k materiálnemu zabezpečeniu a blahobytu detí založeného na perspektíve, ktorá je zameraná na práva detí a obsiahnutá v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, aby tak rodiny a najmä veľké rodiny mohli mať dostatočnú úroveň príjmov na to, aby svojim deťom mohli poskytnúť primerané bývanie a vhodnú stravu, ako aj prístup k vysokokvalitným zdravotníckym, sociálnym a vzdelávacím službám, s cieľom zabezpečiť ich harmonický rozvoj z telesného i osobnostného hľadiska; uznáva však, že základné potreby detí by mali mať prednosť pred finančnými úvahami členských štátov;

21. vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a organizované združenia občianskej spoločnosti, aby zabezpečili, že účasť detí sa bude vždy organizovať v súlade so základnými zásadami bezpečnej a zmysluplnej účasti;

22. upozorňuje na tieto rozmery holistického prístupu:

a)      uznanie, že deti a mladí ľudia sú občanmi a nezávislými držiteľmi práv, ako aj členmi rodiny;

b)     zabezpečovanie, aby deti vyrastali s podporou prostriedkov a všemožnej pomoci na uspokojovanie všetkých aspektov ich citových, sociálnych, fyzických a poznávacích potrieb, a najmä poskytovanie základnej podpory pre rodičov a rodiny žijúce v extrémnej chudobe, aby mohli získať prostriedky na plnenie svojich povinností, a teda aj predchádzanie opúšťania detí alebo ich umiestňovania do ústavov rodičmi v zložitých materiálnych podmienkach;

c)      zabezpečovanie prístupu k službám a možnostiam, ktoré sú nevyhnutné pre všetky deti na zlepšovanie ich súčasných a budúcich životných podmienok; okrem iného venovanie mimoriadnej pozornosti deťom s osobitnými potrebami (etnické menšiny, prisťahovalci, deti ulice a deti so zdravotným postihnutím), pričom im bude umožnené dosiahnuť ich potenciál, a predchádzanie vzniku situácií ohrozenia, najmä viacgeneračnej chudoby, a to aj zabezpečením prístupu detí k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

d)     umožňovanie účasti detí na spoločnosti vrátane rozhodnutí primeraných ich veku, ktoré priamo ovplyvňujú ich životy, ako aj účasti na spoločenskom, rekreačnom, športovom a kultúrnom živote;

e)      poskytovanie finančnej pomoci veľkým rodinám, s cieľom pomôcť zastaviť pokles počtu obyvateľov, ako aj pomoci pre osamelých rodičov vychovávajúcich jedno či viac detí, spolu s opatreniami na uľahčenie ich vstupu či návratu na trh práce, pričom treba pripomenúť, že táto situácia je čoraz rozšírenejšia a že ťažkosti, ktorým rodičia za takýchto okolností čelia, sú omnoho väčšie než v prípade rodín s oboma rodičmi;

f)      uznanie úlohy rodín pre blaho a vývoj detí;

g)   zdôrazňuje dôležitosť úsilia o zlúčenie detí z ulice, predaných detí a maloletých detí bez sprievodu s ich rodinami, pričom sa v každom prípade posudzujú najlepšie záujmy dieťaťa; zdôrazňuje, že takéto zlúčenie by mali sprevádzať osobitné opatrenia sociálnej reintegrácie v prípadoch, keď sociálno-ekonomická situácia prinútila deti k tomu, aby sa začali venovať nezákonným zárobkovým činnostiam, ktoré škodia detskému telesnému a morálnemu vývoju, ako sú prostitúcia a predaj drog; požaduje spoločný koordinovaný postup pri riešení hlavných príčin extrémnej marginalizácie a chudoby detí ulice a ich rodín, pri zlepšovaní ich prístupu ku kvalitným službám a v boji proti organizovanej kriminalite; vyzýva Radu, aby vyjadrila súhlas s celoeurópskym záväzkom vyplývajúcim z uznesenia Parlamentu zo 16. januára 2008 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, ktorým je odstrániť fenomén detí ulice do roku 2015;

h)  vyzýva členské štáty, aby uznali, že začarovaný kruh extrémnej chudoby, bezbrannosti, diskriminácie a sociálneho vylúčenia vystavuje deti, najmä deti ulice, osobitnému nebezpečenstvu a že riešenie núdze vo viacerých oblastiach si vyžaduje diferencované a individualizované kroky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby súhlasili so spoločným úsilím EÚ o zastavenie obchodovania s deťmi a detskej prostitúcie, drogovej závislosti detí, násilia voči deťom a kriminality mladistvých;

23. vyzýva Komisiu, aby detskú chudobu a sociálne vylúčenie posudzovala v širšom kontexte tvorby politiky EÚ vrátane otázok, ako sú prisťahovalectvo, telesné postihnutie, diskriminácia, ochrana detí pred akoukoľvek formou zlého zaobchádzania a zneužívania, opatrovatelia detí a dospelých, rovnosť medzi mužmi a ženami, podpora rodiny, aktívne sociálne začleňovanie, starostlivosť a vzdelávanie v ranom veku, celoživotné vzdelávanie a zlaďovanie pracovného, súkromného a rodinného života;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne implementovali zásadu rovnakého zárobku za prácu s rovnakou spoločenskou hodnotou, aby uskutočnili špecifickú analýzu a reformu systémov sociálnej ochrany a pripravili usmernenia EÚ týkajúce sa reformy systémov sociálnej ochrany z hľadiska rodovej rovnosti vrátane individualizácie práv na sociálne zabezpečenie, prispôsobovania sociálnej ochrany a sociálnych služieb meniacim sa rodinným štruktúram a zabezpečenia toho, aby systémy sociálnej ochrany lepšie pôsobili proti neistej situácii žien a napĺňali potreby najbezbrannejších skupín žien;

25. vyzýva Komisiu, aby zlepšila hodnotenie a monitorovanie v rámci otvorenej metódy koordinácie, aby vypracovala spoločné ukazovatele a aby zhromažďovala porovnateľné vysokokvalitné údaje a dlhodobé štatistiky týkajúce sa situácie detí, ktoré budú pokrývať všetky aspekty holistického prístupu k boju proti detskej chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane bývania detí a rodín, v záujme toho, aby mohla sledovať životné podmienky detí;

26. vyzýva Eurostat, aby zabezpečil prepojenie s pripravovaným súborom ukazovateľov na monitorovanie vplyvov činnosti EÚ zameranej na práva detí a ich blaho, ktorý objednala Agentúra Európskej únie pre základné práva; poukazuje na potrebu spoločného úsilia Komisie, agentúry pre základné práva a členských štátov o spoluprácu s príslušnými agentúrami OSN, medzinárodnými organizáciami a výskumnými ústavmi pri zlepšovaní zberu porovnateľných štatistických údajov o situácii detí v Únii(9); vyzýva členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na dodržiavanie odporúčaní vyjadrených v správe Výboru pre sociálnu ochranu o chudobe a blahu detí prijatej 17. januára 2008, ktorá zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyhodnocovať rozličné zdroje údajov dostupných na národnej a nadnárodnej úrovni, ktoré sa týkajú detí nachádzajúcich sa v situáciách ohrozenia;

27. naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli preventívne systémy na odhaľovanie kritických situácií, ako napríklad situácie, keď sa schyľuje k tomu, že rodičia prídu o bývanie, náhle odobratie detí zo školy či prípady, keď boli rodičia v detstve zneužívaní; vyzýva členské štáty, aby realizovali aktívnu politiku zameranú na predchádzanie predčasného ukončovania školskej dochádzky detí pomocou mechanizmov, ktoré poskytujú podporu rizikovým skupinám;

28. naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby preniesli na svoje miestne orgány právomoc vytvárať a prevádzkovať systémy pomoci pre deti v ťažkostiach, aby sa zabezpečila čo najvyššia účinnosť týchto systémov;

29. podporuje stanovisko Komisie, že vyváženosť medzi zameraním sa na rôznorodosť moderných rodinných štruktúr a zameraním sa na práva dieťaťa dosahuje v boji proti detskej chudobe najlepšie výsledky;

30. vyzýva Komisiu, aby podporovala vyváženú kombináciu politík, ktorá bude mať k dispozícii primerané prostriedky a bude podložená jasnými cieľmi a úlohami, ktoré budú zohľadňovať špecifické vnútroštátne súvislosti a budú sa zameriavať na včasný zásah;

31. vyzýva členské štáty, aby posilnili proces vzájomného učenia a monitorovanie úspešných a neúspešných politík v záujme boja proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu;

32. zdôrazňuje dôležitosť integrovaných, holistických rodinných politík prekračujúcich rámec aktívneho začleňovania, aby bolo možné riešiť všetky aspekty dobrých životných podmienok detí a rodín a odstrániť detskú chudobu a sociálne vylúčenie v Únii;

33. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy v oblasti účasti detí a aby presadzovali zapájanie detí do rozhodovania o ich vlastnej budúcnosti, keďže je to najlepší spôsob, ako uplatniť detský pohľad;

34. víta záväzok Komisie a členských štátov k dodržiavaniu Dohovoru OSN o právach dieťaťa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zreteľne prepojili agendu práv detí a agendu boja proti detskej chudobe a vylúčeniu, keďže detská chudoba a utrpenie z nedostatku sú porušením základných ľudských práv; žiada členské štáty, aby pri príprave svojich stratégií sociálneho začleňovania zohľadňovali odporúčania výboru dohovoru v reakcii na vykonávacie správy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, a na alternatívne správy mimovládnych organizácií;

35. poukazuje na to, že osamelí rodičia nesmú mať v oblasti služieb a kompenzačných platieb horšiu pozíciu než páry s deťmi;

36. naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili národné stratégie znižovania a odstraňovania detskej chudoby na základe diferencovaného prístupu, ktorý zohľadní rôznu úroveň chudoby v závislosti od regiónu a veku detí;

37. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky deti a rodiny vrátane tých, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, budú mať prístup ku kvalitným službám sociálnej starostlivosti, v rámci ktorých sa zreteľne zohľadňujú dôsledky chudoby pre rodiny vrátane zvýšenia rizika a dôsledkov zneužívania detí a zlého zaobchádzania s nimi;

Politiky zamestnanosti pre sociálne začleňujúce trhy práce

38. súhlasí s Komisiou, že mať prácu je najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale že to neplatí vždy, pretože podľa oficiálnych štatistických údajov 8 % pracovníkov v Únii je vystavených riziku chudoby; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby účinne vykonali smernicu 2000/78/ES;

39. vyzýva členské štáty, aby účinnejšie vykonávali jestvujúce právne predpisy Spoločenstva v oblastiach zamestnanosti a sociálnych vecí;

40. poukazuje na to, že 20 miliónov ľudí v Únii, a to predovšetkým žien, je postihnutých chudobou pracujúcich (tzv. in-work poverty), t. j. 6 % všetkého obyvateľstva a 36 % pracujúceho obyvateľstva je ohrozených chudobou pracujúcich; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na legislatíve o minimálnych mzdách ako integrálnej súčasti aktívneho začleňovania;

41. zdôrazňuje, že podiel zamestnania na čiastočný úväzok v Únii predstavuje 31 % pre ženy a 7,4 % pre mužov; zdôrazňuje, že zamestnanie na čiastočný úväzok pre ženy je často len bezvýznamnou, marginálnou slabo platenou prácou na skrátený úväzok, ktorá neposkytuje dostatočnú sociálnu ochranu; poukazuje na to, že ženám preto hrozí väčšie riziko upadnutia do chudoby, najmä v starobe, pretože dôchodky zo zamestnania na čiastočný úväzok často nestačia na to, aby mohli viesť nezávislý život;

42. domnieva sa, že na aktívne začleňovanie do trhu práce potrebujú najviac znevýhodnené skupiny tieto špecifické opatrenia:

i)       podpora osobného rozvoja prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, nadobúdania zručností v oblasti IT a hodnotenia, ako aj podpora stability rodiny, sociálnej integrácie a začleňovania pred vstupom do zamestnania a zároveň uznanie toho, že vlastná zodpovednosť jednotlivca za začlenenie sa do spoločnosti je veľmi dôležitá a mala by sa podporovať;

ii)      poskytovanie maximálneho prístupu k informáciám a zabezpečovanie personalizovaných spôsobov na získanie istého a stabilného vysokoodborného zamestnania v súlade s potrebami a schopnosťami ľudí; odstraňovanie prekážok brániacich ľuďom vo vstupe alebo v návrate na trh práce, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať rodinám s jediným rodičom, a podpora postupného odchodu do dôchodku s cieľom zvýšiť úroveň príjmov starších ľudí a predchádzať ich ochudobňovaniu;

iii) podporné opatrenia zamerané na posilňovanie zamestnanosti a schopnosti zotrvať na trhu práce (napr. školenia na pracovisku a možnosti celoživotného vzdelávania); rozvoj podnikania, ako aj pracovné opatrenia, ktoré marginalizovaným ľuďom pomôžu nástupe do práce či zamestnania a pri zlaďovaní práce s úsilím o riešenie spoločenského znevýhodnenia (napr. neprimerané bývanie, opatrovateľské povinnosti alebo zdravotné problémy);

iiii) monitorovanie zanechania práce osobami v dôchodkovom veku v záujme uvoľňovania pracovných miest;

43. domnieva sa, že politiky zamerané na finančnú príťažlivosť práce by sa mali zaoberať problémami, ako sú riziko nízkych miezd a striedanie období s nízkym platom a období bez platu na spodných úrovniach rebríčka trhu práce, kde sa ľudia nachádzajú v situácii neistých, slabo platených, nízko kvalitných, nízko produktívnych pracovných miest a nezamestnanosti a/alebo nečinnosti; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť potreba pružnosti v sociálnych dávkach a dávkach v nezamestnanosti; zdôrazňuje, že sociálne systémy by mali ľudí aktívne motivovať k tomu, aby si hľadali nové pracovné príležitosti, a súčasne by mali podporovať otvorenosť voči zmenám zmierňovaním straty príjmov a poskytovaním príležitostí na vzdelávanie; naliehavo žiada tvorcov politiky, aby v rámci svojich politík zameraných na finančnú príťažlivosť práce využívali koncepciu tzv. flexiistoty;

44. vyzýva členské štáty, aby postupne prestali uplatňovať aktivačné politiky, ktoré sú založené na príliš obmedzujúcich podmienkach pre príjemcov dávok a ktoré nútia ľudí prijímať nízko kvalitné pracovné miesta, ktoré nezabezpečujú dôstojnú životnú úroveň;

45. navrhuje, aby sa zaviedla rovnováha medzi osobnou zodpovednosťou jednotlivcov a poskytovaním sociálnej pomoci, ktorá umožní všetkým žiť dôstojne a zapájať sa do spoločnosti;

46. zdôrazňuje pozíciu Rady, že politiky aktívneho trhu práce by mali podporovať dobrú prácu a rast sociálnej mobility a poskytovať odrazové mostíky na získanie pravidelného, výnosného zamestnania s primeranou sociálnou ochranou, dôstojnými pracovnými podmienkami a odmeňovaním;

47. zdôrazňuje potenciál sociálneho hospodárstva, sociálnych podnikov, neziskového sektora a sektora verejného zamestnania na poskytovanie podporovaných pracovných príležitostí a podporovaného pracovného prostredia pre zraniteľné skupiny, ktorý by mali členské štáty a politiky Spoločenstva (Európsky sociálny fond, regionálne a kohézne fondy atď.) preskúmať a čo najviac podporovať;

48. súhlasí s Komisiou, že tým, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov pracovať (napríklad pre ťažké postihnutie, vek či neschopnosť, v dôsledku trvalej a generačnej chudoby a/alebo diskriminácie, pre zaťaženie rodinnými povinnosťami alebo povinnosťami v oblasti starostlivosti alebo pre znevýhodnený charakter miestnej oblasti), musia aktívne politiky začleňovania poskytovať príjmovú podporu a podporné opatrenia zamerané na prevenciu chudoby a sociálneho vylúčenia a na to, aby takíto ľudia mohli žiť dôstojne a zapájať sa do spoločnosti;

49. vyzýva členské štáty, aby znížili daňové zaťaženie nielen pre ľudí s nízkym príjmom, ale aj pre ľudí s priemerným príjmom, s cieľom zabrániť tomu, aby sa pracovníci dostávali do pasce nízkych miezd, a odrádzať od nelegálnej práce;

50. upozorňuje na sociálne zmeny v Európe, ktoré menia sociálnu skladbu domácností; žiada, aby sa tieto zmeny zohľadňovali s cieľom odstrániť prekážky brániace vstupu na trh práce pre nepracujúceho partnera v prípade spolu žijúceho nezosobášeného páru;

51. domnieva sa, že sociálne hospodárstvo a sociálne podniky musia zabezpečiť slušné pracovné podmienky a odmeňovanie a tiež presadzovať politiky rodovej rovnosti a antidiskriminačné politiky (ako napríklad zmenšovanie rozdielov v odmeňovaní podľa rodu, rešpektovanie kolektívnych dohôd, vyplácanie minimálnych miezd a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania);

52. konštatuje, že napriek vítaným krokom smerom k vyššej miere účasti na vyššom vzdelávaní by členské štáty mali byť podporované v tom, aby zachovali a zavádzali systém učňovskej pracovnej prípravy; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli ucelené politiky stáží zabezpečujúce minimálne záruky a slušné odmeňovanie a aby okrem toho bojovali proti súčasným trendom maskovať pracovné miesta ako neplatené stáže;

53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jednotný prístup všetkých vzdelávacích systémov v Únii k procesu odborného zamerania na základe podobných školiacich postupov, ktoré mladým ľuďom umožňujú získať v rámci svojej kariéry odbornú prípravu v pracovne orientovaných oblastiach podľa vlastného výberu; poukazuje na to, že systémy odbornej prípravy by mali byť založené na vzájomnom uznávaní diplomov a pracovných certifikátov a mali by zahŕňať jazykovú prípravu, a to s cieľom odstrániť komunikačné bariéry v rámci Únie; domnieva sa, že rekvalifikačné opatrenia by mali vytvárať rovnováhu medzi emocionálnou a odbornou pohodou, aby odborné rekvalifikácie neboli vnímané ako nedostatok či prekážka odborného rozvoja;

54. upozorňuje na potrebu presadzovať aktívne začleňovanie mladých ľudí, starších ľudí a prisťahovalcov do každého úsilia o vytvorenie trhu práce podporujúceho začleňovanie; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súbor naliehavých opatrení na boj proti nelegálnej práci, vynútenej detskej práci a zneužívajúcemu vykorisťovaniu pracovníkov a aby vyriešili zavádzajúce zamieňanie hospodárskej migrácie so žiadaním o azyl, ako aj oboch týchto javov s nelegálnym prisťahovalectvom; vyzýva členské štáty, aby predložili právne predpisy na predchádzanie vykorisťovaniu zraniteľných pracovníkov zo strany vodcov gangov a aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

Poskytovanie kvalitných služieb a zabezpečenie prístupu pre slabšie a znevýhodnené skupiny

55. víta názor Komisie, že zákonné a doplnkové systémy sociálneho zabezpečenia, zdravotnícke služby a sociálne služby všeobecného záujmu musia mať preventívnu úlohu a úlohu sociálnej súdržnosti, uľahčovať sociálne začleňovanie a chrániť základné práva; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rozvoj vysokokvalitnej, prístupnej a finančne dostupnej dlhodobej starostlivosti o osoby v núdzi a podpory pre tých, čo túto starostlivosť poskytujú; vyzýva členské štáty, aby určili a riešili problémy, ktorým čelia opatrovatelia, ktorí sú často nútení ostávať mimo trh práce;

56. súhlasí s Komisiou, že všetky služby verejného záujmu vrátane sieťových odvetví, ako sú doprava, telekomunikácie, energetika a iné verejné služby, a finančných služieb by mali mať významnú úlohu pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti a mali by prispievať k aktívnemu začleňovaniu;

57. zdôrazňuje, že prístup k tovarom a službám by mal byť právom každého občana Únie, a preto víta návrh Komisie na horizontálnu smernicu, ktorá bude dopĺňať smernicu 2000/78/ES a bude sa vzťahovať na všetky formy diskriminácie založenej na okolnostiach uvedených v článku 13 Zmluvy o ES, a to s cieľom prispieť k boju proti diskriminácii aj v iných oblastiach života než v zamestnaní, napríklad proti diskriminácii založenej na postihnutí, veku, náboženskom vyznaní či viere, alebo sexuálnej orientácii; zároveň sa domnieva, že je potrebné vykonať ďalší pokrok v uplatňovaní súčasných antidiskriminačných smerníc Spoločenstva;

58. žiada členské štáty, aby zvážili sociálne zvýhodnenie poplatkov pre slabšie skupiny, napr. v oblasti energie a verejnej dopravy, a možnosti získania mikroúverov s cieľom podporiť aktívne začlenenie, ako aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre ľudí s ťažkosťami materiálnej povahy;

59. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili povinnosti univerzálnych služieb (napríklad v sektore telekomunikácií a poštových služieb) s cieľom zvýšiť prístupnosť a finančnú dostupnosť základných služieb a tiež posilniť povinnosť cielených verejných služieb zameriavať sa na zraniteľné a znevýhodnené skupiny v spoločnosti;

60. vyzýva Radu, aby schválila záväzok na úrovni EÚ do roku 2015 skoncovať s pouličným bezdomovstvom a vyzýva členské štáty, aby vypracovali integrované politiky, ktoré zabezpečia prístup k dostupnému a kvalitnému bývaniu pre všetkých; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili „zimné núdzové plány“ ako súčasť širšej stratégie boja proti bezdomovstvu a zároveň aby vytvorili agentúry zamerané na umožnenie poskytovania a sprístupňovania bývania pre skupiny čeliace diskriminácii; navrhuje zber porovnateľných údajov o rozsahu bezdomovstva a bývania v zlých podmienkach; vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámcovú definíciu bezdomovstva pre EÚ a každoročne informovala o prijatých opatreniach a pokroku dosiahnutom v členských štátoch pri odstraňovaní bezdomovstva;

61. naliehavo vyzýva členské štáty, aby ako prvý záväzok v rámci odstraňovania detskej chudoby v Únii znížili detskú chudobu o 50 % do roku 2012, pričom na meranie tohto zníženia použijú ukazovatele, ktoré nie sú výlučne hospodárske, a aby vyčlenili dostatočné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; domnieva sa, že ukazovatele použité na meranie tohto zníženia by mali zohľadňovať najmä deti v rodinách žijúcich v extrémnej chudobe;

62. zdôrazňuje význam podpory integrovaných služieb, ktoré reagujú na viacrozmernosť chudoby a sociálneho vylúčenia, s cieľom riešiť napr. prepojenie medzi chudobou a bezdomovstvom, násilím, fyzickým a psychickým zdravím, úrovňami vzdelávania, sociálnou a spoločenskou integráciou, nedostatočným prístupom k informačným technológiám a infraštruktúre a rozšírením digitálnej priepasti;

63. vyzýva členské štáty, aby zaujali prístup presadzujúci zdravotnícke aspekty do všetkých politík a aby vyvinuli integrované sociálne a zdravotnícke politiky na boj proti nerovnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, prevencii a výsledkoch zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny a najťažšie dostupné osoby;

64. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali dobrovoľné aktivity a pomáhali pri sociálnom začleňovaní ľudí, ktorí stratili kontakt s trhom práce alebo sa na ňom už nezúčastňujú;

65. víta skutočnosť, že sa Komisia zameriava na lepšiu prístupnosť (fyzickú a finančnú dostupnosť) a lepšiu kvalitu služieb (zapojenie používateľov, monitorovanie, hodnotenie výkonnosti, dobré pracovné podmienky, rovnosť v rámci politík prijímania do zamestnania a pri poskytovaní služieb, koordinácia a integrácia služieb a primeraná fyzická infraštruktúra);

66. vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu verejných služieb, najmä prepojenie medzi službami pre deti a dospelých; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli programy pomoci pre rodičov v rôznych oblastiach, kde chudoba vedie k nedostatku poznatkov o výchove detí, a aby zabezpečili dostatočné prostriedky pre detské linky pomoci; zdôrazňuje, že verejné služby pre deti a rodiny musia zaistiť, aby boli zavedené správne štruktúry, stimuly, systémy riadenia výkonnosti, finančné toky a pracovné sily, aby pracovníci v prvej línii mali správne schopnosti, poznatky a sebaistotu na poskytovanie lepšej prevencie a včasného varovania a aby služby reagovali na potreby používateľov, najmä rodín so slabším postavením;

67. vyzýva členské štáty, aby priznali väčšiu dôležitosť skutočnosti, že zníženia prostriedkov v rámci grantov na špecifické služby, ako napríklad peniaze na jedlo, zdarma poskytované výučbové materiály a školské autobusy, a na základné mimoškolské vzdelávacie príležitosti a príležitosti pre voľný čas môžu viesť k priamemu sociálnemu vylúčeniu, a to najmä v prípade detí zo sociálne zraniteľných rodín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty poskytovali rovnaké príležitosti pre začleňovanie všetkých detí prostredníctvom aktívnej športovej politiky v školách a prístupu k informačným technológiám; vyzýva Komisiu, aby začlenila služby pre deti ako starostlivosť o deti, školskú dopravu a školské jedlá do zoznamu sociálnych služieb všeobecného záujmu;

68. víta odklon od umiestňovania ľudí so zdravotným postihnutím do ústavov, konštatuje však, že si to vyžaduje podporu poskytovania vysokokvalitných podporných a opatrovateľských služieb na úrovni Spoločenstva umožňujúcich nezávislý život, právo na osobnú asistenciu, právo na ovládanie vlastného rozpočtu a úplné zapojenie do spoločnosti;

69. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty podporovali rozvoj a realizáciu komplexných miestnych, regionálnych a národných stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva;

70. domnieva sa, že na úrovni členských štátov i EÚ je potrebné prijať viac opatrení na uznanie, výskum a riešenie problematiky domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

71. žiada členské štáty, aby rozvinuli konštruktívnejší prístup k protidrogovej politike s väčším dôrazom na vzdelávanie a liečenie závislosti než na trestné sankcie;

72. žiada členské štáty, aby si stanovili ako prioritu opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré majú za cieľ priamo bojovať proti nerovnosti, ktorá existuje v úrovni zdravia a prístupu k zdravotnej starostlivosti v rámci mnohých spoločenstiev etnických menšín;

73. poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch môže viesť zneužívanie alkoholu a drog k trestnej činnosti, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; je preto presvedčený o tom, že je neprijateľné, že pre mnohých ľudí je väzenský systém jediným spôsobom na získanie takéhoto liečenia a poradenstva;

74. zdôrazňuje, že existuje mnoho foriem postihnutia vrátane porúch pohyblivosti, zraku, sluchu, problémov duševného zdravia, chronických chorôb a ťažkostí s učením; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia s viacnásobným postihnutím majú osobitné problémy, rovnako ako ľudia vystavení viacnásobnej diskriminácii;

75. požaduje destigmatizáciu ľudí s problémami duševného zdravia a ľudí s ťažkosťami s učením, podporu psychického zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch, ako aj viac prostriedkov na liečbu a starostlivosť;

76. žiada členské štáty, aby presadzovali právne predpisy proti obchodovaniu s ľuďmi a antidiskriminačné právne predpisy a predovšetkým aby podpísali, ratifikovali a uplatňovali Dohovor Rady Európy o opatreniach zameraných proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi;

77. nalieha na všetky členské štáty, aby zabezpečili azylovú politiku založenú na ľudských právach v súlade s dohovorom OSN o právnom postavení utečencov a inými príslušnými zákonmi v oblasti ľudských práv a aby sa zároveň usilovali o skončenie závislosti žiadateľov o azyl od podpory tým, že im umožnia pracovať, a zvážili vytvorenie väčšieho počtu legálnych spôsobov prisťahovalectva;

Zlepšovanie koordinácie politiky a zapojenie všetkých dôležitých aktérov

78. vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná správa Komisie o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 sa nezameriava dostatočne strategicky na odstraňovanie chudoby a prekonanie sociálneho vylúčenia;

79. súhlasí s Komisiou, že prístup aktívneho začleňovania musí podporovať integrovaný proces realizácie na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, so zapojením všetkých príslušných subjektov (sociálni partneri, mimovládne organizácie, miestne a regionálne orgány atď.), a tiež umožňovať aktívne zapojenie samotných znevýhodnených ľudí do vývoja, riadenia, realizácie a hodnotenia stratégií;

80. zdôrazňuje potrebu jednotného súboru opatrení na európskej úrovni s cieľom predchádzať akémukoľvek poškodzovaniu menšín, ľudí s postihnutím a seniorov a penalizovať ho, v súvislosti s konkrétnymi opatreniami na celoplošné zníženie zraniteľnosti týchto skupín spoločnosti, a to aj z materiálneho hľadiska;

81. vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci sociálnej agendy na roky 2008 – 2012 posilnili jasné strategické zameranie na odstraňovanie chudoby a podporu sociálneho začleňovania; žiada v rámci ďalšieho cyklu otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia explicitnejší záväzok smerujúci k dynamickej a účinnej stratégii Spoločenstva, ktorá by stanovila zmysluplné ciele a viedla k vytvoreniu účinných nástrojov a k monitorovaniu zameranému na boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnosti; žiada Radu a Komisiu, aby riešili problémy týkajúce sa rôznych koordinačných procesov (Lisabonská stratégia, stratégia EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, otvorená metóda koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania) tak, aby to umožnilo jasné odhodlanie odstrániť chudobu, ako aj podporu sociálneho začleňovania vo všetkých týchto politikách;

82. vyzýva Komisiu, Výbor pre sociálnu ochranu a členské štáty, aby vytýčili konkrétne úlohy rodovej rovnosti a ciele boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane súboru politických krokov na podporu skupín žien, ktorým hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ako sú netradičné rodiny a rodiny s jedným rodičom, prisťahovalkyne, utečenky a ženy z etnických menšín, staršie ženy a ženy s postihnutím;

83. vyzýva sociálnych partnerov, aby pokračovali vo svojom úsilí, ktoré sa začalo už spoločnou analýzou sociálnych partnerov a ich pracovným programom na roky 2006 – 2008 zameraným na začleňovanie znevýhodnených ľudí do trhu práce; domnieva sa, že je potrebné lepšie riadenie na koordináciu týchto aktivít sociálnych partnerov týkajúcich sa trhu práce na jednej strane a širšieho občianskeho dialógu (mimovládne organizácie atď.) o sociálnom začleňovaní nad rámec zamestnania na strane druhej;

84. podporuje stanovisko Komisie, že so zreteľom na odporúčanie 92/441/EHS a otvorenú metódu koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania je potrebné mať k dispozícii vhodné ukazovatele a komplexné vnútroštátne systémy zberu a analýzy údajov (napr. štatistické údaje o priemernom použiteľnom príjme, spotrebe domácností, cenovej hladine, minimálnych mzdách, systémoch minimálnych príjmov a s nimi spojených dávkach); domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie realizácie stratégií sociálneho začleňovania a správy o dosiahnutom pokroku členských štátov by mali ukázať, či je základné právo na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, ktoré umožňujú ľuďom dôstojný život, rešpektované v každom členskom štáte a tiež na regionálnej úrovni;

85. víta oznámenie Komisie s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM(2008)0418), v ktorom sa navrhuje posilniť sociálnu otvorenú metódu koordinácie zlepšením jej viditeľnosti a pracovných metód a upevnením jej interakcií s ďalšími politikami; víta najmä návrhy Komisie stanoviť ciele týkajúce sa zníženia chudoby (všeobecne, detskej chudoby, chudoby pracujúcich a pretrvávajúcej dlhodobej chudoby), minimálnej úrovne príjmu poskytovaného prostredníctvom dôchodkov a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti (zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia, zvyšovanie dĺžky života atď.);

86. vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti služieb starostlivosti o deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali odporúčania na to, ako vyhovieť potrebám služieb starostlivosti v Európe (konkrétnejšie organizovanie a financovanie starostlivosti o deti a iné závislé osoby) vrátane vytýčenia presných cieľov a ukazovateľov, ktorých zámerom je do roku 2015 zabezpečiť zariadenia detskej starostlivosti pre 90 % detí od narodenia až do veku povinnej školskej dochádzky v celej Únii a dostatočnú úroveň poskytovania starostlivosti pre iné závislé osoby; zdôrazňuje skutočnosť, že všetky služby by mali spĺňať kritériá cenovej dostupnosti, prístupnosti a vysokej kvality, aby výchova detí a starostlivosť o závislé osoby už nepredstavovali pre ženy mimoriadne riziko chudoby;

87. zdôrazňuje, že ľudia najviac vzdialení od trhu práce by mali mať väčší prospech z programov Spoločenstva ako Európsky sociálny fond a iniciatíva EQUAL; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila príspevok štrukturálnych fondov k cieľom otvorenej metódy koordinácie na základe ukazovateľov sociálneho začlenenia, aby podporila uplatňovanie ustanovení nového nariadenia o Európskom sociálnom fonde (ESF) a využívanie finančných prostriedkov z programu Progress na podporu opatrení aktívneho začlenenia a aby preskúmala možnosti na zabezpečenie finančných prostriedkov ESF alebo vyčlenenie osobitného rozpočtu pre iniciatívu Spoločenstva v tejto oblasti; domnieva sa, že by to tiež podporilo vytvorenie sietí osvedčených postupov v oblasti boja proti chudobe a povzbudilo výmeny skúseností medzi členskými štátmi;

88. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k prijatiu účinných opatrení v súvislosti s Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo by malo predstavovať podstatnú súčasť dlhodobej snahy bojovať proti chudobe;

89. vyzýva Komisiu, aby podporovala zmysluplné a bezpečné zapájanie detí do všetkých záležitostí, ktoré sa ich týkajú, pričom sa zabezpečí, aby všetky deti mali rovnakú príležitosť zapojiť sa;

o

o o

90. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

(1)

Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(2)

Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.

(3)

    Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.

(4)

   Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 604.

(5)

  Prijaté texty, P6_TA(2007)0541.

(6)

    Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.

(7)

    Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.

(8)

    Prijaté texty, P6_TA(2008)0163.

(9)

2007/2093(INI).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Komisia v KOM(2007)620 stanovila tri hlavné ciele v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, medzi ktoré patrí adekvátna úroveň systémov minimálneho príjmu, začleňujúce trhy práce a zlepšený prístupu ku kvalitným sociálnym službám. Súbor spoločných zásad, ktoré tvoria rámec pre holistický prístup k sociálnemu začleneniu, by sa mal uplatňovať posilnením otvorenej metódy koordinácie. Okrem OMK umožnia finančné nástroje EÚ, ako napríklad ESF, zaviesť podporný rámec EÚ, ktorý bude napomáhať členské štáty v ich politikách sociálneho začlenenia. Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení má podľa názoru spravodajkyne skôr opisný charakter, pretože odkazuje na snahy znížiť detskú chudobu, podporu dlhšieho pracovného života, zabezpečenie dôchodku súkromným financovaním, ako aj zníženie nerovností v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

Rada a Komisia v súlade s logikou Lisabonskej stratégie podporujú hospodársky rast ako hlavný cieľ na zabezpečenie prosperujúcej, spravodlivej a z hľadiska životného prostredia trvalo udržateľnej budúcnosti pre Európu. Spravodajkyňa sa domnieva, že spoločná správa sa nedostatočne zaoberá sociálnou ochranou a sociálnym začlenením a nadmieru sa zameriava na sociálne začlenenie ako na „produktívny faktor“. Podľa názoru spravodajkyne by sa boj s detskou chudobou nemal vnímať iba ako prínos pre hospodárstvo prostredníctvom investovania do budúcich ľudského kapitálu.

Spravodajkyňa podporuje myšlienku Komisie týkajúcu sa potreby holistickejšieho prístupu k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a jednoznačne súhlasí s určenými oblasťami činnosti. Podľa názoru spravodajkyne by mali byť stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vo väčšej miere prepojené so stratégiami lepšej sociálnej, územnej a regionálnej súdržnosti. Problému chudobných regiónov a mimoriadne veľkých rozdielov, čo sa týka chudoby a sociálneho začlenenia medzi regiónmi, sa podľa názoru spravodajkyne v oznámení Komisie nevenuje dostatočná pozornosť.

Sociálne začlenenie by sa malo vzťahovať na všetkých občanov bez ohľadu na to, či sú disponibilní pre pracovný trh alebo nie. Podľa názoru spravodajkyne nie je vytvorenie z možnosti zamestnania hlavný cieľ sociálneho začlenenia účelné a neprispeje k odstráneniu chudoby a sociálneho vylúčenia. V stratégiách boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu Komisia podľa názoru spravodajkyne nepristupuje k menšinám, ako sú osoby s chronickými ochoreniami alebo migranti, vhodným spôsobom. Situácia osôb s nezákonným pobytom a žiadateľov o azyl je ešte horšia.

Holistickejší prístup k aktívnemu sociálnemu začleneniu

V prvom rade musia politiky sociálneho začlenenia zabezpečovať pre všetkých ľudí základné právo na dôstojný život a na zapojenie sa do spoločnosti. Pri napĺňaní tohto prvotného cieľa musia politiky sociálneho začlenenia poskytovať: dostatočný príjem na to, aby sa zabránilo sociálnemu vylúčenou ľudí, začleňujúci trh práce, lepší prístup ku kvalitným službám, rodovú rovnosť, nediskrimináciu a aktívnu účasť.

Podľa názoru spravodajkyne je nevyhnutné, aby boli sociálne začlenenie a všetky prvky holistického prístupu založené na prístupe základných práv. Podľa názoru spravodajkyne skúsenosť (napr. s tzv. Hartz IV reformami v Nemecku) preukázala, že aktivačné politiky vedú k tomu, že životné podmienky určujú verejné orgány, ktoré neriešia skutočné problémy, a väčšina aktivačných politík posilňuje závislosť na sociálnych dávkach namiesto toho, aby umožňovala ľuďom zarábať si na živobytie na trhu práce. Prístup založený na právach umožní občanom, aby si vybrali spôsob svojho zapojenia do spoločnosti, a posilní ich postavenie na trhu práce.

Zaručenie dostatočného príjmu na zabezpečenie dôstojného života pre všetkých

Zaručenie dostatočného príjmu pre všetkých je uplatnením základného práva na dôstojný život a na zapojenie sa do spoločnosti. Zamestnanie je dozaista najlepším spôsobom ako ľuďom poskytnúť dostatočné prostriedky na to, aby sa vyhli chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v živote sa však vyskytujú niektoré situácie, kedy ľudia nemôžu získavať dostatočný príjem prostredníctvom zamestnania. Systémy sociálnej ochrany by počas týchto období mali ľudí chrániť, pomáhať im získať bezpečné a stabilné zamestnanie a dať im k dispozícii dostatočné prostriedky.

Úrovne sociálnej pomoci sa v súčasnosti nachádzajú pod hranicou určujúcou hrozbu chudoby a na to, aby spĺňali svoj základný cieľ, ktorým je dostať ľudí z chudoby, by sa jednoznačne mali upraviť!

V odporúčaní Rady z roku 1992 bolo uznané základné právo človeka na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, aby mohol žiť spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou. Podľa spravodajkyne sú medzi 27 členskými štátmi ešte stále štáty, ktoré nemajú zavedenú dostatočnú vnútroštátnu sociálnu sieť, čo si vyžaduje opatrenia, ktoré zaistia, aby úroveň príjmov bola vyššia ako je hranica ohrozenia chudobou stanovená Eurostatom.

Prvým krokom by malo byť prispôsobenie vo väčšine prípadov príliš zložitých systémov podpory príjmov, čo sa týka ich dostupnosti, efektívnosti a účinnosti. Všeobecné systémy musia byť sprevádzané podpornými opatreniami pre sociálne začlenenie a musia poskytovať ďalšie cielené dávky pre znevýhodnené skupiny, aby sa uspokojivým spôsobom riešili zložité problémy týkajúce sa chudoby a sociálneho vylúčenia. Podľa názoru spravodajkyne je potrebné venovať náležitú pozornosť najmä otázke chudoby v dôsledku nedostatočnej odmeny za vykonanú prácu a stanoviť cieľ EÚ v oblasti minimálnych miezd, ktoré zabezpečia odmenu vo výške minimálne 60 % príslušnej priemernej mzdy.

Odstránenie detskej chudoby

Komisia poukazuje na to, že medzi členskými štátmi existujú obrovské rozdiely v miere ohrozenia chudobou od menej ako 10 % vo Švédsku po viac ako 20 % v Poľsku a v Litve. Deti, ktoré žijú v domácnostiach s jedným rodičom sú dvojnásobne viac ohrozené chudobou, ako je priemer. Chudobou sú vo veľkej miere ohrozené aj deti žijúce v mnohopočetných rodinách. Deti pochádzajúce z prisťahovaleckého prostredia sú dvoj až päťnásobne viac ohrozené chudobou, ako deti, ktoré sa narodili v krajine pobytu. Štúdia tiež prináša dôkazy o medzigeneračnom prenose znevýhodnenia v oblasti vzdelávania.

S ohľadom na tieto štatistické údaje je spravodajkyňa presvedčená o potrebe vykonania okamžitých krokov na pomoc deťom trpiacim núdzou vo viacerých oblastiach, ktoré pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, žijú v domácnostiach s postihnutými osobami, a deťom žiadateľov o azyl, ako aj osôb s nezákonným pobytom. Ďalej je treba poskytovať osobitnú podporu a starostlivosť opusteným deťom a deťom, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužitia alebo násilia.

Väčšina členských štátov sa už pripojila k Dohovor OSN o právach dieťaťa (UNCRC), ale nezavádzajú jasné prepojenie medzi právami dieťaťa a bojom s detskou chudobou a vylúčením, ktoré je zásadne, pretože utrpenie z nedostatku je porušením základných ľudských práv.

Podľa názoru spravodajkyne by správne vyvážená kombinácia politík s dostatočnými zdrojmi mohla v priebehu účinnosti budúcej sociálnej agendy znížiť chudobu o 50 %, čo by mohlo predstavovať prvý uspokojivý krok smerom k odstráneniu detskej chudoby v EÚ. Integrovaný a holistický prístup v oblasti politík zameraných na podporu rodiny by podľa názoru spravodajkyne jasným spôsobom signalizoval odhodlanie usilovať sa o trvalo udržateľné riešenie pre odstránenie detskej chudoby.

Sociálne začleňujúce trhy práce

Zapojenie do trhu práce je podľa názoru spravodajkyne trojstupňový proces, ktorý sa skladá z podpory pred zamestnaním, ďalšej individuálne zameranej pomoci počas hľadania zamestnania a nakoniec z podporných opatrení zameraných na udržanie sa v zamestnaní. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aktívne začlenenie mladých ľudí, starších ľudí a migrantov.

Problém nízkych platov a striedania období s nízkym platom a období bez platu na spodných úrovniach rebríčka trhu práce by sa podľa názoru spravodajkyne mal riešiť takým spôsobom, aby sa ľuďom oplatilo pracovať a aby sa im pomáhalo prejsť na isté, stabilné a kvalitné pracovné miesta s dôstojnými pracovnými podmienkami a odmeňovaním.

Podľa názoru spravodajkyne aktivačné politiky, ktoré sú založené na príliš obmedzujúcich podmienkach pre príjemcov dávok a ktoré nútia ľudí prijať pracovné miesta s nízkou kvalitou, ktoré nie sú platené tak, aby zabezpečili dôstojnú životnú úroveň a nevedú k sociálnemu začleneniu, nemajú zmysel; Politiky aktívneho trhu práce by mali podporovať dobrú prácu a rast sociálnej mobility a poskytovať odrazové mostíky na dosiahnutie pravidelného, výnosného a právne istého zamestnania s primeranou sociálnou ochranou.

Potenciál sociálneho hospodárstva, sociálnych podnikov, neziskového odvetvia a sektora verejného zamestnania by mal podľa názoru spravodajkyne prispievať k sociálnemu začleňovaniu ľudí, ktorí sú najväčšmi vzdialení od trhu práce.

Poskytovanie prístupu ku kvalitným službám

Významnú úlohu v aktívnom začleňovaní by podľa názoru spravodajkyne mali zohrávať nielen sociálne služby všeobecného záujmu, ale všetky služby všeobecného záujmu vrátane sieťových odvetví, ako sú doprava, telekomunikácie, energetika a iné verejné alebo finančné služby. Sociálne vylúčení ľudia bez služieb s primeraným prístupom a kvalitou nebudú mať na trhu práce žiadne uplatnenie a budú diskriminovaní, čo sa týka svojho zapojenia do spoločnosti. Pre zraniteľné a znevýhodnené skupiny sú obzvlášť dôležité povinnosti univerzálnych služieb, napr. telekomunikácie alebo poštové služby.

Akýkoľvek druh diskriminácie týkajúci sa prístup k tovarom a službám, vrátane zdravotného postihnutia, veku, náboženského vyznania alebo viery a sexuálnej orientácie, by sa mal odstrániť prostredníctvom protidiskriminačnej smernici EÚ. Vzhľadom k mimoriadnemu významu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by verejné služby podľa názoru spravodajkyne mali byť definované ako pilier európskeho sociálneho modelu.

Podľa názoru spravodajkyne by sa mal riešiť problém multidimenzionality a vzájomnej prepojenosti rôznych druhov ohrozenia chudobou, keď napríklad pouliční bezdomovci trpia núdzou, pretože nedochádza k uspokojovaniu ich základných potrieb, čo spôsobuje, že nemôžu vstúpiť na trh práce. Ďalším príkladom sú nerovnosti v zdravotnej starostlivosti, prevencii a výsledkoch, ktoré spôsobujú nárast rizika sociálneho vylúčenia.

Zlepšovanie koordinácie politiky

Komisia by sa podľa spravodajkyne mala pri príprave stratégie o sociálnom začlenení vážne zaoberať poradným dokumentom úradu európskych politických poradcov o európskej sociálnej realite. Podľa názoru spravodajkyne je potrebné, aby sa OMK dôraznejšie zamerala na odstránenie chudoby, ako je tomu v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008. K úspešnému uskutočneniu stanovených cieľov v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu budú potrebné zvýšené verejné rozpočty a prepojenie medzi konzultačným procesom a prehodnotením rozpočtu EÚ na rok 2008/2009.

Prvým krokom, ktorým by členské štáty prejavili svoje odhodlanie, by mohlo byť poskytnutie vhodných štatistických údajov o priemernom čistom disponibilnom príjme, spotrebe domácností, cenových úrovniach, minimálnej mzde, systémoch minimálneho príjmu a dávkach, ktoré sú s ním spojené.

Podľa názoru spravodajkyne by implementačný proces mal zahŕňať EÚ, vnútroštátne, regionálne a miestne úrovne so zapojením príslušných aktérov (sociálnych partnerov, MVO) a najmä samotných najviac znevýhodnených osôb. Na všetkých úrovniach procesu OMK je treba zlepšiť dialóg, účasť a prevziať zodpovednosť, čo umožní jasným formulovať ciele a politiky jasným spôsobom, s následným referenčným porovnávaním a monitoringom.

Spravodajkyňa je presvedčená, že OMK a uplatňovanie osvedčených postupov je potrebné zdokonaliť so zameraním na znižovanie regionálnych rozdielov a zlepšovanie životných podmienok chudobných a znevýhodnených osôb (najmä dôchodcov, ľudí s chronickými ochoreniami a migrantov).

Podľa názoru spravodajkyne by sa mali riešiť aktuálne problémy prameniace z toho, že koordinačné procesy (OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, integrované usmernenia, stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ) nie sú navzájom prepojené, čím sa umožní väčšie zviditeľnenie a zvýši sa odhodlanie odstrániť chudobu a podporovať sociálne začlenenie vo všetkých týchto procesoch.

Medzi prvými skupinami, ktoré budú mať prospech z programov Spoločenstva ako je ESF a EQUAL, by podľa názoru spravodajkyne mali byť zraniteľné a znevýhodnené skupiny.

Podľa názoru spravodajkyne by mala Komisia zvážiť premenovanie Lisabonskej stratégie na stratégiu rastu, pracovných príležitostí a začlenenia, ktorá by bola v užšom spojení s otvorenou metódou koordinácie a sociálnym začlením a Komisia by k nej mala vydať prierezové usmernenia pre sociálnu oblasť.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (26.6.2008)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä detskej chudobe, v EÚ

(2008/2034(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Záborská

(*) Pridružený výbor – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na články 3, 16, 18, 23, 25, 26 a 29 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–   so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/46/121, A/RES/47/134 a A/RES/49/179, A/RES/47/196 a A/RES/50/107,

–   so zreteľom na dokumenty Hospodárskeho a sociálneho výboru OSN E/CN.4/Sub.2/1996/13, E/CN.4/1987/NGO/2, E/CN.4/1987/SR.29 a E/CN.4/1990/15, E/CN.4/1996/25 a E/CN.4/Sub.2/RES/1996/25,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (KOM (2006) 0367) a na uznesenie Európskeho parlamentu na tú istú tému zo 16. januára 2008(1), najmä na jeho odseky 94 až 117,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý v roku 1979,

–   so zreteľom na Miléniové rozvojové ciele OSN z roku 2000, najmä odstránenie chudoby a hladu (prvý cieľ), dosiahnutie celosvetového základného vzdelania (druhý cieľ), rovnakých príležitostí pre mužov a ženy (tretí cieľ), a ochranu životného prostredia (siedmy cieľ),

A. keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov stavajú ženy do slabšej pozície, keď sa chcú dostať z chudoby,

B.  keďže Európska rada sa na rokovaní v roku 2000 v Lisabone dohodla na odstránení detskej chudoby v Európe do roku 2010,

C. keďže Európska rada na rokovaní v roku 2000 v Nice vyzvala členské štáty, aby zabezpečili kontrolu plnenia odporúčaní z roku 1992 týkajúcich sa minimálnych zaručených zdrojov, ktoré má poskytovať systém sociálnej ochrany,

D. keďže riziko chudoby v Európe je podstatne vyššie pre nezamestnaných, osamelých rodičov (predovšetkým pre slobodné matky), starších ľudí, ktorí žijú sami (predovšetkým ženy) a rodiny s viacerými nezaopatrenými osobami,

E.  keďže riziko chudoby v EÚ by v prípade neexistencie všetkých sociálnych dávok najmä pre ženy vzrástlo zo 16 % na 40 % alebo na 25 % po vyňatí dôchodkových platieb,

F.  keďže kratšie a horšie platené zamestnania žien s pomalším kariérnym postupom takisto vplývajú na riziko upadnutia do chudoby, najmä pre ženy staršie ako 65 rokov (o 21 % alebo o 5 percentuálnych bodov viac ako pre mužov),

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že chudoba a nerovnosť postihujú ženy nerovnakou mierou; poukazuje na to, že priemerný príjem žien predstavuje iba 55 % príjmu mužov;

2.  požaduje pragmatickejší politický a inštitucionálny prístup k boju proti extrémnej chudobe, v rámci ktorého by sa integrovali politiky rovnosti medzi ženami a mužmi, boj proti diskriminácii a sociálnemu vyčleňovaniu a aktívna účasť jednoznačne podporujúca každý plnohodnotný cieľ a najmä partnerstvo s rodinami, so ženskými združeniami a s najchudobnejšími osobami;

3.  poukazuje na to, že riziko upadnutia do extrémnej chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov;

4.  poukazuje na to, že trvajúci trend smerom k feminizácii chudoby v európskych spoločnostiach dnes dokazuje, že súčasný rámec systému sociálnej ochrany a mnohé sociálne, ekonomické politiky a politika zamestnanosti EÚ nie sú navrhované tak, aby vyhovovali potrebám žien a rozdielom v ich práci; zdôrazňuje skutočnosť, že chudoba žien a sociálne vylúčenie v Európe si vyžadujú konkrétne, mnohostranné a rodovo orientované politické odozvy;

5.  obhajuje využívanie otvorenej koordinačnej metódy na sociálnu ochranu a sociálne začleňovanie; vyzýva Komisiu, Výbor pre sociálnu ochranu a členské štáty, aby vytýčili konkrétne úlohy rodovej rovnosti a ciele boja proti chudobe a sociálnemu vyčleňovaniu vrátane súboru politických krokov na podporu skupín žien, ktorým hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vyčlenenia, ako sú netradičné rodiny a rodiny osamelých rodičov, prisťahovalkyne, utečenky a ženy z etnických menšín, staršie ženy a ženy so zdravotným postihnutím;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali konkrétne analyzovať a reformovať systémy sociálnej ochrany a pripravili pokyny EÚ na reformu systémov z hľadiska rodovej rovnosti vrátane individualizácie práv na sociálne zabezpečenie, prispôsobovania sociálnej ochrany a sociálnych služieb meniacim sa rodinným štruktúram a zabezpečenia toho, aby systémy sociálnej ochrany lepšie pôsobili proti vratkej situácii žien a napĺňali potreby najbezbrannejších skupín žien;

7.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti služieb detskej starostlivosti;

8.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na pomoc členským štátom pri účinnej implementácii zásady rovnakého zárobku za prácu s rovnakou spoločenskou hodnotou;

9.  zdôrazňuje, že dôležitým právom dieťaťa je právo žiť so svojimi rodičmi; zdôrazňuje význam rodín pre rozvoj detí bez ohľadu na ich vek a nezávisle od sociálno-ekonomických podmienok rodiny; žiada preto, aby sa rodiny, ktoré žijú v extrémnej chudobe, podporovali v ich úsilí; vyzýva členské štáty, aby prestali umiestňovať deti zo sociálno-hospodárskych dôvodov a aby dlhodobo pomáhali rodičom vykonávať ich rodičovské povinnosti a to aj v náročných sociálno-hospodárskych situáciách, pričom platí, že investovanie do matiek a žien znamená investovanie do detí a rodín;

10. vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitnú politiku pre deti ulice, najmä v súvislosti s ich konkrétnymi potrebami v oblasti vzdelávania a rozvoja sociálnych návykov;

11. opätovne vyzýva Eurostat, aby v úzkej spolupráci so združeniami, ktoré majú skúsenosti v oblasti boja proti extrémnej chudobe a najmä so ženskými združeniami a so samotnými najchudobnejšími osobami, napríklad s Európskou sieťou proti chudobe, ktoré majú skúsenosti s ľuďmi, ktorí zažili chudobu, spolupracujú s nimi a pracujú pre nich, vypracoval ukazovatele hodnotenia úspešnosti týchto politík, podobne ako v prípade tzv. programov vzájomnej výmeny poznatkov;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že všetky tieto neistoty bránia uplatňovaniu základných práv tým, ktorí sú im priamo vystavení; vyzýva vnútroštátne, európske a medzinárodné inštitúcie, aby zvážili viacrozmerný charakter chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré majú vplyv na všetky oblasti ľudského života; a najmä skúmali príčinnú súvislosť medzi domácim násilím vo vzťahoch a dlhodobou chudobou;

13. pripomína, že tí najchudobnejší ľudia často uvádzajú, že stabilné a platené zamestnanie im vracia hrdosť, dôstojnosť a sebaúctu vo vzťahu k ich deťom a rodinám, pričom v tejto súvislosti hrá dôležitú úlohu odstránenie platových rozdielov medzi mužmi a ženami; žiada preto, aby postupy pracovného začleňovania zahŕňali špeciálne poradenstvo pre najzraniteľnejšie osoby a pracovníkov s cieľom umožniť dosiahnutie spoločnosti rešpektujúcej svojich najchudobnejších občanov, ktorá bude prístupná skutočne pre všetkých;

14. poukazuje na to, že 20 miliónov ľudí v EÚ, predovšetkým žien, je postihnutých chudobou pracujúcich (tzv. in-work poverty), t. j. 6 % všetkého obyvateľstva a 36 % pracujúceho obyvateľstva je ohrozených chudobou pracujúcich; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na legislatíve o minimálnych mzdách ako integrálnej súčasti aktívneho začleňovania;

15. konštatuje, že primerané systémy minimálnych miezd sú základným predpokladom existencie EÚ založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude poskytovať primeraný minimálny príjem v obdobiach bez zamestnania alebo medzi zamestnaniami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať skupinám žien, ktoré majú dodatočnú zodpovednosť;

16. žiada Európsku úniu, členské štáty a združenia organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj miestne/svojpomocné organizácie založené ľuďmi, so skúsenosťami s chudobou, aby zabezpečili, že počas stretnutí na rôznych úrovniach čoraz viac detí z rozličných kultúr a sociálnych prostredí dostane možnosť na zastupovanie svojho regiónu alebo štátu; vyzýva EÚ a členské štáty aby v tejto súvislosti uznali národné siete proti chudobe (napríklad EAPN) ako organizácie občianskej spoločnosti a systematicky ich podporovali; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že zahrnú tieto miestne organizácie (tzv. grass-roots organisations) do svojej politiky na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu a uvoľnia prostriedky, ktoré by umožnili najviac vylúčeným deťom vyjadriť sa, a to prostredníctvom zavedenia dlhodobých projektov s ich účasťou a poskytnutím dostatočného množstva finančných a ľudských zdrojov; vyzýva príslušných aktérov, aby podporovali projekty, ktoré umožňujú stretnutia medzi deťmi z rôznych spoločenských prostredí a rôznych kultúr, zdôrazňujúc mnohostrannú povahu projektov, ktorá umožňuje umeleckú tvorbu a poskytuje deťom príležitosť vysloviť ich vlastné myšlienky o možných riešeniach a predložiť ich ostatným (tzv. peer exchange);

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali otvorenú koordinačnú metódu v oblasti služieb starostlivosti s cieľom naformulovať odporúčania na to, ako vyhovieť potrebám na poskytovanie služieb starostlivosti v Európe (t .j. organizovanie a financovanie starostlivosti o deti a iné závislé osoby) vrátane vytýčenia presných cieľov a ukazovateľov, ktorých zámerom je do roku 2015 zabezpečiť zariadenia detskej starostlivosti pre 90 % detí od narodenia až do veku povinnej školskej dochádzky v celej EÚ a dostatočnú úroveň poskytovania starostlivosti pre iné závislé osoby; zdôrazňuje, že všetky služby by mali spĺňať kritériá cenovej dostupnosti, prístupnosti a vysokej kvality, aby výchova detí a starostlivosť o závislé osoby už nepredstavovali riziko chudoby najmä pre ženy;

18. podporuje voľný a neobmedzovaný podiel na vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, ako aj na príprave zameranej na dobré spravovanie finančných zdrojov;

19. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky deti a najmä deti žijúce v chudobe mali príležitosť na to, aby sa mohli podieľať na spoločenskom, rekreačnom, športovom a kultúrnom živote;

20. vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby uznali, že osamelým rodičom hrozí väčšie riziko chudoby,   aby vydali konkrétne ustanovenie pre takýto druh rodiny;

21. domnieva sa, že riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov, najmä v staršom veku, pretože systémy sociálnej ochranu sa zakladajú na zásade nepretržitého odmeňovaného zamestnania; požaduje individualizované právo na primeraný minimálny príjem, ktorý nezávisí od príspevkov súvisiacich so zamestnaním;

22. zdôrazňuje, že podiel zamestnania na čiastočný pracovný úväzok v EÚ predstavuje 30 % pre ženy a 7,4 % pre mužov; zdôrazňuje, že zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok pre ženy je často len bezvýznamnou, marginálnou slabo platenou prácou na skrátený úväzok, ktorá neposkytuje dostatočnú sociálnu ochranu; poukazuje na to, že ženám hrozí väčšie riziko upadnutia do chudoby, najmä v staršom veku, pretože dôchodky zo zamestnania na čiastočný úväzok často nestačia na to, aby mohli viesť nezávislý život;

23. zdôrazňuje dôležitosť úsilia o zlúčenie detí z ulice, predaných detí a maloleté deti bez sprievodu s ich rodinami, pričom sa v každom prípade posudzujú najlepšie záujmy dieťaťa; zdôrazňuje, že zlúčenie by mali sprevádzať osobitné opatrenia sociálneho zlučovania, keď sociálno-ekonomická situácia prinútila deti k tomu, aby sa dali na pochybné zárobkové činnosti, ktoré škodia detskému telesnému a duševnému vývoju, ako sú prostitúcia a predaj drog;

24. vyzýva Eurostat, aby zabezpečil prepojenie s pripravovaným súborom ukazovateľov na monitorovanie vplyvov činnosti EÚ zameranej na práva detí a ich blaho, ktorý objednala Agentúra EÚ pre základné práva; poukazuje na potrebu spoločného úsilia Komisie, agentúry pre základné práva a členských štátov o spoluprácu s príslušnými agentúrami OSN, medzinárodnými organizáciami a výskumnými ústavmi pri zlepšovaní zberu porovnateľných štatistických údajov o situácii detí v EÚ(2); vyzýva členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na dodržiavanie odporúčaní vyjadrených v správe Výboru pre sociálnu ochranu o chudobe a blahu detí prijatej 17. januára 2008, ktorá zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyhodnocovať rozličné zdroje údajov dostupných na národnej a nadnárodnej úrovni dokumentujúcich ťažkú situáciu detí;

25. vyzýva členské štáty, aby uvažovali o tom, že začarovaný kruh extrémnej chudoby, bezbrannosti, diskriminácie a sociálneho vylúčenia vystavuje deti, najmä deti ulice, osobitnému nebezpečenstvu a že riešenie núdze vo viacerých oblastiach si vyžaduje diferencované a individualizované kroky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby súhlasili s európskym spoločným úsilím o zastavenie obchodovania s deťmi a detskej prostitúcie, drogovej závislosti detí, násilia voči deťom a kriminality mladistvých;

26. vyzýva EÚ, členské štáty a organizované združenia občianskej spoločnosti, aby zabezpečili, že detská účasť sa bude vždy organizovať na fundamentálnych zásadách bezpečnej a užitočnej účasti;

27. pripomína, že extrémna chudoba a marginalizácia vážne pôsobí na rozvoj detí ulice, vďaka nej sa stávajú mimoriadne bezbranné voči psychickému, duševnému a sexuálnemu zneužívaniu, sťažuje prístup ku kvalitným službám a privádza ich k pochybným činnostiam, ktoré ich umiestňujú na okraj spoločnosti a obmedzujú ich možnosti na prístup na pracovný trh; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne a cielené opatrenia na riešenie konkrétnych potrieb detí ulice a na lepšiu koordináciu postupov ústredných, regionálnych a miestnych orgánov pri prekonávaní nedostatku normálnych intervenčných metód na ich riešenie; zdôrazňuje rastúci európsky rozmer fenoménu detí ulice a požaduje spoločný koordinovaný postup pri riešení hlavných príčin extrémnej marginalizácie a chudoby detí ulice a ich rodín, pri zlepšovaní ich prístupu ku kvalitným službám a v boji proti organizovanej kriminalite; vyzýva Radu, aby vyjadrila súhlas s celoeurópskym záväzkom založenom na uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 16. januára 2008 K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, ktorým je odstrániť fenomén detí ulice do roku 2015.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emine Bozkurt, Claire Gibault, Lissy Gröner, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Roselyne Lefrançois, Astrid Lulling, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jill Evans, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Maria Petre

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pedro Guerreiro, Eva Lichtenberger, Helmuth Markov

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.

(2)

2007/2093(INI)


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.9.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Maria Matsouka, Mary Lou McDonald, Elisabeth Morin, Juan Andrés Naranjo Escobar, Csaba Őry, Siiri Oviir, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Jacek Protasiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Petru Filip, Donata Gottardi, Rumiana Jeleva, Anne E. Jensen, Sepp Kusstatscher, Claude Moraes, Roberto Musacchio, Agnes Schierhuber

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia