SPRÁVA o vytvorení globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (11.9.2008)

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (16.7.2008)

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (17.7.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

23.9.2008 - (2008/2131(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Anders Wijkman

Postup : 2008/2131(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0366/2008

Predkladané texty :

A6-0366/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 21/10/2008 - 8.15
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0491

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre rozpočet
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o vytvorení globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy

(2008/2131(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2007 s názvom Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy (KOM(2007)0540),

– so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2007 o globálnej aliancii proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2003 s názvom Zmena klímy v kontexte rozvojovej spolupráce – akčný plán 2004 – 2008 (KOM(2003)0085),

– so zreteľom na prvú dvojročnú správu Komisie o pokroku (2004 – 2006) týkajúcu sa Akčného plánu EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvoja, ktorá bola predložená 9. novembra 2007 na Európskych rozvojových dňoch konaných v Lisabone,

– so zreteľom na dokument vysokého predstaviteľa a Európskej komisie pre Európsku radu zo 14. marca 2008 s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť,

– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. júna 2007 s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ (KOM(2007)0354),

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[1],

– so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú 2. marca 2005 nasledujúcu po fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (Parížska deklarácia),

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie o humanitárnej pomoci Európskej únie s názvom „Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci“[2],

– so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) z roku 1992,

– so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za obdobie 2007/2008 s názvom Boj proti zmene klímy: ľudská solidarita v rozdelenom svete, ktorá bola vypracovaná v rámci rozvojového programu OSN,

– so zreteľom na deklaráciu z Male o ľudskom rozmere globálnej zmeny klímy prijatú v Male (Maldivská republika) v roku 2007,

– so zreteľom na plán z Bali prijatý na konferencii OSN o zmene klímy na ostrove Bali (Indonézia) v decembri 2007,

– so zreteľom na štvrtú hodnotiacu správu s názvom Zmena klímy 2007: dôsledky, adaptácia a citlivosť, ktorú vypracovala pracovná skupina II Medzivládneho výboru pre zmenu klímy (IPCC),

– so zreteľom na správu Nicholasa Sterna s názvom Ekonomické aspekty zmeny klímy. Sternova štúdia (Sternova správa) z roku 2006,

– so zreteľom na Deklaráciu o začlenení otázok súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy do rozvojovej spolupráce prijatú 4. apríla 2006 ministrami pre rozvoj a životné prostredie členských krajín OECD,

– so zreteľom na správu OECD z roku 2007 s názvom Vyhodnotenie dosiahnutého pokroku pri začleňovaní prispôsobovania sa zmene klímy do aktivít rozvojovej spolupráce,

– so zreteľom na rámec činnosti na roky 2005 – 2015 z Hjógó: Budovanie odolnosti národov a spoločenstiev voči katastrofám prijatý na Svetovej konferencii o zmierňovaní katastrof, ktorá sa konala v januári 2005 v Kóbe v prefektúre Hjógó (Japonsko),

– so zreteľom na dvojročnú správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Stav svetových lesov 2007,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0366/2008),

A. keďže zmena klímy predstavuje vážnu hrozbu pre znižovanie chudoby, ľudské práva, mier a bezpečnosť, dostupnosť vody a potravín a pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia v mnohých rozvojových krajinách,

B. keďže v niektorých rozvojových krajinách sa kvôli pestovaniu plodín na výrobu biopalív vyrubujú lesy,

C. keďže priemyselne vyspelé krajiny sú historicky zodpovedné za zmenu klímy a majú morálnu povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám v ich snahe prispôsobiť sa následkom tejto zmeny,

D. keďže rozvojové krajiny prispeli v najmenšej miere k zmene klímy, ale budú najviac postihnuté jej dôsledkami vrátane nedostatočného zabezpečenia vody a potravín kvôli suchu a rozširovaniu púští, a tiež zvyšujúcej sa hladiny morí, nových problémov v poľnohospodárstve, nových zdravotných rizík, extrémnych meteorologických javov a migračných tlakov; keďže rozvojové krajiny budú zároveň najmenej schopné čeliť týmto následkom,

E. keďže v mnohých priemyselne vyspelých krajinách sa v poslednom čase venuje veľká pozornosť opatreniam na prispôsobenie sa zmene klímy a na zníženie rizika a keďže v súvislosti s krajinami s nízkymi príjmami sa táto nevyhnutnosť z veľkej časti zanedbala,

F. keďže nezákonný a neudržateľný dovoz vyťaženého dreva do EÚ je dôležitým podnetom na odlesňovanie a odhaduje sa, že takto prídu chudobné krajiny ročne o miliardy eur,

G. keďže odlesňovanie spôsobuje podľa odhadov 20 % z celkových emisií skleníkových plynov, čím vedie k odhadovanej strate 13 miliónov hektárov tropických pralesov ročne; a keďže odlesňovanie v tropických oblastiach vážne ohrozuje biodiverzitu a živobytie viac ako miliardy chudobných ľudí, ktorí v týchto lesoch a z týchto lesov žijú,

H. keďže je často nutné, aby sa konkrétnymi následkami zmeny klímy zaoberali miestne orgány na miestnej úrovni; keďže hlavným problémom je preto riadne prepojenie medzinárodnej, vnútroštátnej a miestnej úrovne tvorby politiky pri vypracovávaní účinnej stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej vplyvu; a keďže je nevyhnutné uskutočniť rozsiahle štrukturálne zmeny bez toho, aby bol obetovaný prístup v prospech chudobných založený na komunitách,

I. keďže sa čoraz viac uznávajú bezpečnostné hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, vrátane konfliktov týkajúcich sa vzácnych prírodných zdrojov, prírodných katastrof spôsobených klímou a rozsiahlych migračných tokov; a keďže na zabezpečenie účinného prispôsobenia sa v rozvojových krajinách bude nevyhnutné vypracovať stratégie na riešenie spoločných problémov v oblasti klímy a bezpečnosti,

J. keďže medzinárodné úsilie v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof bolo doteraz obmedzené, roztrieštené, zle koordinované a v mnohých prípadoch pre rozvojové krajiny ťažko dostupné, čo je v priamom protiklade k cieľom stanoveným v Európskom konsenze a v Parížskej deklarácii,

K. keďže opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy, znižovanie rizík katastrof a budovanie kapacít na rozvoj by mali byť úzko prepojené, ale doteraz boli len vo veľmi malej miere integrované do agentúr pre rozvojovú spoluprácu a medzinárodných inštitúcií; a keďže pre úspešnú realizáciu globálnej aliancie proti zmene klímy (GCCA) je rozhodujúci spoločný a súdržný prístup,

L. keďže je nevyhnutné vytvoriť viacodborové tímy zložené z riadiacich pracovníkov v oblasti katastrof, špecialistov na rozvoj, plánovačov, odborníkov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a klimatológov, ktorí by zaviedli osvedčené postupy pre regionálny rozvoj,

M. keďže včasné opatrenia, pokiaľ ide o prispôsobenie sa zmene klímy a znižovanie rizík katastrof, jednoznačne predstavujú úsporné riešenie; keďže z výsledkov odhadov vyplýva, že jeden dolár vynaložený na znižovanie rizík katastrof predstavuje možnú úsporu až siedmich dolárov vynaložených v rámci reakcií na katastrofy, čo je silný argument pre predbežné výdavky na pomoc,

N. keďže by sa preto mali odmietnuť akékoľvek snahy o dvojité započítavanie finančných prostriedkov EÚ v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia (RCT) i prísľubmi v rámci UNFCCC,

O. keďže každý odklad v súvislosti s prijatím pevných rozhodnutí o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné na obmedzenie príčin a vplyvu zmeny klímy, spôsobí podstatné zvýšenie nákladov,

P. keďže väčšina problémov v oblasti životného prostredia vrátane problémov spojených so zmenou klímy má tendenciu sa zhoršovať rastom počtu obyvateľov a väčšou populáciou, zatiaľ čo dynamika populácie, pokiaľ ide o rast, rozmiestnenie a zloženie, je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja, pretože ovplyvňuje zmenu životného prostredia a je ňou sama ovplyvňovaná; a keďže na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire, sa jasne zdôraznili mnohé výhody vyplývajúce z účelových, miestne orientovaných, nenátlakových populačných politík, ale otázky týkajúce sa populácie sa napriek tomu väčšinou ešte nezačlenili do plánovania v oblasti rozvoja alebo prispôsobenia,

Q. keďže je nevyhnutné venovať sa poľnohospodárskej a vodohospodárskej politike, hospodáreniu s lesnými zdrojmi, zdravotníckej, infraštruktúrnej, vzdelávacej, ako aj populačnej politike, aby sa dosiahlo účinné začlenenie otázok súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy a zmierňovaním jej vplyvu do rozvoja,

R. keďže obmedzenie korupcie by zvýšilo účinnosť úsilia v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej vplyvu,

S. keďže spomínané hodnotenie akčného plánu EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvoja na rok 2007 dokazuje, že pokrok pri začleňovaní otázok týkajúcich sa zmeny klímy do rozvojových politík EÚ, najmä v dokumentoch o stratégii krajín a v dokumentoch o stratégii regiónov, bol nedostatočný a príliš pomalý,

T. keďže v súčasnosti existuje obrovská medzera vo financovaní prispôsobovania sa v rozvojových krajinách; keďže kým odhadované ročné náklady na prispôsobovanie sa zmene klímy sa pohybujú v rozmedzí od 50 miliárd do 80 miliárd USD, celková výška finančných prostriedkov vyčlenených prostredníctvom mnohostranných mechanizmov financovania dosiahla v polovici roka 2007 menej ako 0,5 % týchto súm,

U. keďže napriek tomu, že EÚ si sama stanovila cieľ dosiahnuť vedúce postavenie v boji proti zmene klímy, európsky rozpočet neodráža túto prioritu, ktorú majú politiky a opatrenia prijaté Európskou úniou na boj proti zmene klímy,

V. keďže globálna aliancia proti zmene klímy bude čiastočne financovaná z Európskeho rozvojového fondu a prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje (v súlade s článkom 13 nástroja rozvojovej spolupráce[3]),

W. keďže Európsky rozvojový fond sa využíva predovšetkým na financovanie nových iniciatív; keďže Komisia by mala dodržať svoj záväzok nájsť nové zdroje financovania s cieľom zachovať Európsky rozvojový fond; keďže parlamentný Výbor pre rozvoj pri mnohých príležitostiach dospel k záveru, že Európsky rozvojový fond by sa mal začleniť do rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť demokratickú kontrolu jeho využívania,

X. keďže podľa článku 21 o prijatí dokumentov o stratégii a viacročných orientačných programov a článku 35 ods. 2 nástroja rozvojovej spolupráce má Parlament právo na kontrolu činnosti Komisie, ako je stanovené v článkoch 5 a 8 rozhodnutia 1999/468/ES,

Y. keďže mechanizmus čistého rozvoja bol doteraz neveľmi vhodný na uspokojovanie potrieb najchudobnejších krajín v oblasti investícií do čistých technológií, pričom v Afrike sa realizuje menej ako 3 % všetkých projektov tohto mechanizmu a projektom realizovaným v Číne, Indii, Kórei a Brazílii bolo pridelených takmer 90 % certifikovaných znížení emisií,

1. víta iniciatívu Komisie vytvoriť globálnu alianciu proti zmene klímy, ktorá predstavuje dôležité uznanie účinkov zmeny klímy na rozvoj; vyzýva však Komisiu, aby viac objasnila, aký významný prínos táto aliancia bude mať; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že koordinácia a spolupráca s ďalšími hlavnými aktérmi musí byť neodlučiteľnou súčasťou programu aliancie tak, aby sa zabezpečilo optimálne vzájomné dopĺňanie sa iniciatív;

2. domnieva sa, že aliancia je dôležitým pilierom vonkajšej činnosti EÚ v oblasti zmeny klímy a tvorí doplnkovú a podpornú platformu pre prebiehajúci proces v kontexte UNFCCC a Kjótskeho protokolu, čím napomáha rýchlejšiu implementáciu tohto dohovoru, protokolu a dohôd, ktoré sa na ne vzťahujú;

3. pripomína alarmujúce závery dokumentu o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti[4], ktorý vysoký predstaviteľ EÚ a Komisia predložili Európskej rade 14. marca 2008 a ktorý obsahuje varovania pred zvyšujúcimi sa bezpečnostnými rizikami pre EÚ vyplývajúcimi zo zmeny klímy, čím hrozí nadmerné zaťaženie štátov a regiónov vo svete, ktoré sú už teraz nestabilné a náchylné na konflikty, a oslabujú sa snahy dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;

4. poznamenáva, že úsilie vynakladané v rámci boja proti zmene klímy sa musí opierať nielen o politické stimuly, ale aj o občiansku spoločnosť, tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách; domnieva sa, že by sa mali začať kampane na informovanie verejnosti a mali by sa prijať vzdelávacie programy v školách a na univerzitách s cieľom oboznámiť občanov s analýzami a hodnoteniami stavu zmeny klímy a navrhnúť vhodné riešenia, najmä pokiaľ ide o zmenu životného štýlu v záujme zníženia emisií;

5. zdôrazňuje, že posilnená koordinácia a spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi má v oblasti politiky EÚ pre zmenu klímy a rozvoj kľúčový význam; aliancia predstavuje jedinečnú príležitosť dodržať zásady, ktoré sú oporou pre Európsky konsenzus a Parížsku deklaráciu, ako aj akčný program prijatý na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire; ďalej je presvedčený, že jednou z kľúčových úloh aliancie by malo byť to, aby slúžila ako referenčné stredisko pre iniciatívy členských štátov;

6. vyzýva EÚ, aby za prioritu svojej politiky rozvojovej spolupráce určila zmenu klímy; ďalej sa domnieva, že boj proti zmene klímy musí riešiť štrukturálne príčiny, a žiada vykonať systematické hodnotenie rizika v oblasti zmeny klímy zahŕňajúce všetky aspekty plánovania politík a rozhodovacieho procesu vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, a to tak v EÚ ako aj v rozvojových krajinách;

7. zdôrazňuje, že aliancia by mala prijala konkrétne opatrenia na riešenie súvislosti medzi vplyvom zmeny klímy na rozvoj vrátane politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rybolovu na jednej strane a problémami týkajúcimi sa vývozných dotácií, ako sú napríklad viazaná pomoc, dlhové zaťaženie, vývozné úvery a využitie potravinovej pomoci na obchodné účely, nútená privatizácia a liberalizácia dôležitých hospodárskych odvetví, na strane druhej;

8. zdôrazňuje, že keďže aliancia s financovaním vo výške 60 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2010 má byť doplnkom k prebiehajúcemu procesu v rámci UNFCCC, malo by sa zabrániť prekrývaniu činností a finančné prostriedky by sa mali sústrediť na činnosti, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu; je presvedčený, že hneď ako sa dosiahne dohoda o zmene klímy na obdobie po roku 2012, bude s ohľadom na výsledky potrebné preskúmať ciele a financovanie aliancie;

9. zastáva názor, že prostriedky mimo UNFCCC nemožno považovať za súčasť plnenia záväzku rozvinutých krajín v rámci tohto dohovoru;

10. domnieva sa, že suma vo výške 60 milión EUR, ktorá bola doteraz aliancii vyčlenená, je krajne nedostatočná; vyzýva Komisiu na stanovenie dlhodobého cieľa pre financovanie aliancie vo výške najmenej 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 a 5 – 10 miliárd EUR ročne do roku 2020;

11. vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o existujúcich finančných mechanizmoch pre zmenu klímy a rozvoj na národnej a medzinárodnej úrovni; žiada Komisiu, aby na základe týchto informácií urýchlene navrhla, aké opatrenia je potrebné prijať na zvýšenie finančnej podpory EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvoja, pri súčasnom zabezpečení ich najlepšej možnej koordinácie a dopĺňania sa s existujúcimi iniciatívami;

12. zdôrazňuje, že ak sa má zmena klímy brať vážne, je nevyhnutné sprístupniť nové finančné prostriedky prostredníctvom rôznych položiek v rozpočte a nových finančných zdrojov, ako sú napríklad prostriedky na humanitárnu pomoc pri katastrofách súvisiacich so zmenou klímy, prostriedky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a nástroj stability v súvislosti s preventívnou bezpečnostnou politikou alebo v reakcii na hrozby alebo konflikty vyplývajúce zo zmeny klímy, prípadne iné prostriedky na vonkajšiu činnosť, ako aj zelené dane, verejno-súkromné partnerstvá a iné inovačné mechanizmy financovania určené na tento účel;

13. so záujmom berie na vedomie závery predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 a ich vplyv na rozpočet; domnieva sa, že tieto rozpočtové požiadavky sa dajú uspokojiť len s využitím prostriedkov stanovených v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[5]; opäť zdôrazňuje, že novým úlohám by sa mali prideliť nové finančné prostriedky;

14. v tejto súvislosti poznamenáva, že oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ sa stále nedarí dosiahnuť cieľ 0,56 % hrubého národného dôchodku EÚ do roku 2010 a že je ťažké predstaviť si, ako EÚ splní všetky svoje záväzky bez toho, aby využila nové inovačné zdroje;

15. vyzýva Komisiu na zvýšenie okamžitého financovania aliancie, ktoré by vzhľadom na naliehavosť situácie spočiatku bolo možné dosiahnuť prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje, ako aj prostredníctvom 10. Európskeho rozvojového fondu; súčasne zdôrazňuje naliehavú potrebu vyčleniť dodatočné finančné prostriedky z inej ako oficiálnej rozvojovej pomoci na prispôsobenie sa zmene klímy a vyvinúť na tento účel inovačné finančné mechanizmy;

16. pripomína Komisii, že ak sa na financovanie aliancie budú čerpať prostriedky z tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje alebo z Európskeho rozvojového fondu, mali by sa ako rozvojové prostriedky využívať len na činnosti v súlade s rozvojovou pomocou vymedzenou Výborom pre rozvojovú pomoc OECD; trvá na tom, že tento postup by mal byť len jednorazovým zdrojom financovania a že je nevyhnutné hľadať ďalšie doplnenie z alternatívnych zdrojov;

17. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie aliancie prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje a Európskeho rozvojového fondu nebude na úkor ostatných dôležitých cieľov rozvojovej spolupráce, ako napríklad vzdelávania, zdravotníctva, rodovej rovnosti alebo prístupu k vode;

18. zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za financovanie aliancie a zosúladenie svojich rozvojových aktivít s aktivitami aliancie;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na financovanie aliancie a iných opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách vrátane úsilia o ochranu lesov a zníženie emisií z odlesňovania a znehodnocovania lesov odsúhlasili vyčlenenie najmenej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ v nasledujúcom obchodovacom období;

20. vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúcu revíziu rozpočtu EÚ ako príležitosť na prehodnotenie celkových priorít EÚ v oblasti výdavkov a vyčlenenie dodatočných prostriedkov všeobecne na oblasť zmeny klímy a rozvoja a konkrétne na alianciu, a to aj prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene realizovali myšlienku mechanizmu financovania pre otázky celosvetovej zmeny klímy, pričom by vychádzali z modelu Medzinárodného nástroja na financovanie imunizácie a koncepcie predbežnej pomoci s cieľom zabezpečiť významné množstvo finančných prostriedkov pre alianciu v rámci pomerne krátkeho časového obdobia;

22. vyzýva Komisiu, aby pozvala súkromný sektor, aby sa stal blízkym partnerom aliancie, pretože uznáva, že verejné finančné prostriedky by mohli byť katalyzátorom pri stimulovaní investícií a zabezpečovaní prístupu k trhom a technológiám; výslovne nabáda Komisiu, aby investovala do rozvíjajúcich sa modelov verejno-súkromného partnerstva v kľúčových oblastiach, ako je zabezpečenie dodávok vody a budovanie infraštruktúry v citlivých oblastiach, v ktorých sú v súčasnosti značné medzery vo financovaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvňuje mnohé oblasti politiky (prístup k vode, verejné zdravie, dodávky energie atď.) vyžadujúce zásah štátnych a miestnych orgánov; pripomína, že prioritou EÚ by malo byť posilnenie kapacity na verejné činnosti v týchto oblastiach;

23. vyzýva Komisiu, aby vytvorila partnerstvo s odvetvím súkromného poisťovníctva a preskúmala metódy rozširovania pilotných poistných systémov na financovanie prispôsobenia sa/znižovania rizík katastrof, pričom sa bude orientovať tak na národnú/regionálnu, ako aj individuálnu úroveň poistenia;

24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že celková účasť vlád rozvojových krajín, občianskej spoločnosti a miestnych orgánov bola v priebehu plánovacieho procesu aliancie nedostatočná; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozhodovanie vo fáze vypracovávania, vykonávania, distribúcie finančných prostriedkov a posudzovania bude prebiehať v spolupráci so zainteresovanými stranami;

25. vyzýva Komisiu, aby využila alianciu na podporu a posilnenie kapacít partnerských krajín na určovanie, riadenie a zmierňovanie bezpečnostných hrozieb, ktoré predstavuje zmena klímy, a nabáda Komisiu, aby na tento účel vyčlenila dodatočné finančné prostriedky; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú účasť svojho Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy na celom procese plánovania a realizácie aliancie s cieľom zabezpečiť optimálnu prepojenosť medzi politikou rozvojovej spolupráce, zmenou klímy a zahraničnou a bezpečnostnou politikou;

26. vyzýva Komisiu, aby využila alianciu na začatie diskusií so spoločenstvom darcov a s partnerskými krajinami o zvýšení pripravenosti a plánovania alternatívnych možností pre prípad rozsiahlej migrácie, pokiaľ sa niektoré regióny v dôsledku zmeny klímy stanú neobývateľnými;

27. trvá na tom, aby účinné mechanizmy podávania správ vrátane podrobných ukazovateľov pokroku a kontrolných systémov boli v súlade s pravidlami aliancie;

28. je presvedčený, že osobitná pridaná hodnota a schopnosti aliancie môžu vytvoriť prepojenie medzi miestnymi adaptačnými opatreniami a globálnymi rámcami v oblasti klímy a rozvojovej politiky; víta v tejto súvislosti líniu politického dialógu aliancie ako dôležitý krok k prepojeniu programu znižovania chudoby a rozvojových cieľov tisícročia s programom v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje však, že aliancia bude úspešná len vtedy, ak bude súčasťou celkovej stratégie EÚ týkajúcej sa rokovaní po roku 2012, v ktorej je najvyššou prioritou pevná podpora činností v oblasti zmierňovania vplyvu a prispôsobenia sa v rozvojových krajinách;

29. nabáda Komisiu, aby využila politický dialóg a plánované spoločné vyhlásenie EÚ, najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov ako fórum na rozvinutie myšlienky „globálnej zmluvy“, v ktorej sú opatrenia v oblasti rozvojovej spolupráce a zmeny klímy úzko prepojené, pričom pozornosť venovaná záujmom verejnosti je do nej začlenená ako explicitný prvok, ako je plánované v rámci iniciatívy Globálny Marshallov plán;

30. zdôrazňuje potrebu urýchliť snahy o začlenenie problematiky prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof a činností v oblasti populácie a reprodukčného zdravia do rozvojovej pomoci Komisie a členských štátov, najmä v realizačnej etape, pretože tieto oblasti sú zo systematického hľadiska absolútne zásadné; vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúce preskúmanie dokumentov o stratégii krajín v polovici obdobia na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;

31. trvá na to, aby Komisia popri aliancii naďalej rozvíjala svoju odpoveď na hodnotenie akčného plánu EÚ pre zmenu klímy a rozvoj obsahujúceho množstvo dôležitých prvkov, ktoré sa nesmú stratiť, vrátane vytvorenia referenčných stredísk na mieste s cieľom zlepšiť koordináciu a prístup k informáciám;

32. zdôrazňuje, že počas rozvoja a realizácie národných akčných programov prispôsobenia sa s využitím prostriedkov Globálneho environmentálneho fondu (GEF) sa vyskytlo niekoľko nedostatkov v dôsledku nedostatočného financovania, podcenenia výdavkov na prispôsobenie sa, slabého prepojenia s ľudským rozvojom, príliš byrokratických kanálov pre prístup a projektovej predpojatosti; vyzýva Komisiu, aby sa pri poskytovaní ďalšej podpory pre realizovanie národných akčných programov prispôsobenia sa v najmenej rozvinutých krajinách a v malých ostrovných rozvojových štátoch prostredníctvom aliancie týmito nedostatkami v plnej miere zaoberala; v tejto súvislosti víta úmysel Komisie preskúmať vytváranie kapacít správnych inštitúcií s využitím rozpočtovej podpory v rámci týchto programov;

33. zdôrazňuje, že úspešné využívanie rozpočtovej podpory na prispôsobenie sa zmene klímy orientované na rozvoj závisí od rozsiahleho využívania všetkých prostriedkov dostupných v rámci dohôd o rozpočtovej podpore, vrátane diskusie o prioritách politiky, dlhodobého sledovania a technickej pomoci pri zostavovaní a plnení rozpočtu; ďalej zdôrazňuje potrebu aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev; naliehavo tiež žiada Komisiu, aby bola pripravená využívať doplnkové opatrenia v prípadoch, keď rozpočtová podpora nie je vhodná, alebo keď neprospieva chudobným a najviac zraniteľným;

34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že plánovaný výskum aliancie týkajúci sa prispôsobenia v rozvojových krajinách bude mať jasnú perspektívu „zdola nahor“, bude orientovaný na chudobných a najzraniteľnejších, bude vedený potrebami miestnych spoločenstiev a realizovaný v spolupráci so zúčastnenými občanmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby výsledky výskumu týkajúceho sa prispôsobenia boli oznamované cieľovým skupinám prostredníctvom dostupných foriem médií;

35. vyzýva Komisiu, aby vyčlenila značné zdroje na výskum ekonomických aspektov prispôsobenia sa v rozvojových krajinách vrátane lepšieho pochopenia budúcich nákladov na nevyhnutnú reštrukturalizáciu obchodnej, poľnohospodárskej a bezpečnostnej politiky a inštitúcií; uznáva, že nedostatky v poznatkoch týkajúcich sa tejto oblasti sú prekážkou pre účinné opatrenia na prispôsobenie sa a účinné vynakladanie prostriedkov verejných a súkromných aktérov;

36. zdôrazňuje dôležitosť odovzdávania poznatkov a technológie – vrátane technológie súvisiacej so znižovaním rizika katastrof – partnerským krajinám aliancie; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporila webovú „knižnicu“ s príslušnými údajmi o prispôsobovaní sa zmene klímy a zjednodušila výmenný program pre odborníkov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy medzi týmito krajinami;

37. pripomína význam súdržnosti politík a žiada Komisiu, aby sa zaoberala otázkou integrácie zmeny klímy do úsilia o zníženie chudoby počas revízie rozpočtu EÚ, ako aj počas hodnotenia rozličných rozvojových nástrojov v polovici obdobia;

38. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a prispôsobeniu týchto dvoch odvetví zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby využila alianciu na podporu rozvoja ekologicky prijateľných poľnohospodárskych politík, pričom prioritou by sa malo stať zabezpečenie potravín pre obyvateľov; ďalej vyzýva Komisiu, aby pomohla vytvoriť primeraný inštitucionálny a finančný rámec pre chudobných obyvateľov vidieka, ktorých živobytie závisí od poľnohospodárstva;

39. zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo v chudobných rozvojových krajinách je priamo a výrazne ovplyvnené zmenou klímy, čo môže mať dramatické následky na potravinovú bezpečnosť; vyzýva preto Komisiu, aby využila alianciu na vytvorenie poľnohospodárskych politík a výrobných postupov, ktoré budú lepšie spĺňať potreby miestneho obyvateľstva a budú trvalo udržateľným riešením prudko stúpajúcich cien potravín; nabáda predovšetkým Komisiu, aby podporovala inovačné riešenia, ako napríklad vytvorenie tzv. zelených pásov okolo miest v reakcii na základné potravinové potreby mestského obyvateľstva v rozvojových krajinách;

40. víta úmysel Komisie navrhnúť stratégiu EÚ na znižovanie rizík katastrof, čo predstavuje dôležitý krok pri prekonávaní rozdielov medzi snahami o znižovanie rizík katastrof, úsilím o rozvoj a o prispôsobovanie sa; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako môže aliancia uľahčiť túto integráciu v praxi;

41. zdôrazňuje, že stratégia znižovania rizík katastrof neprinesie podstatné výsledky bez konkrétneho akčného plánu a významného presmerovania pridelených rozpočtových prostriedkov na zabezpečenie dlhodobého financovania znižovania rizík katastrof a prispôsobovania sa ako súčasti pravidelnej rozvojovej pomoci, namiesto súčasného krátkodobého humanitárneho problému s nízkou prioritou;

42. zdôrazňuje, že sú mimoriadne potrebné dodatočné ľudské zdroje v rámci úradu EuropeAid a delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť úspešnú realizáciu aliancie; vyzýva Komisiu, aby v rozpočte na rok 2009 vyčlenila pre túto oblasť podstatné zdroje; v širšej perspektíve takisto vyzýva Komisiu, aby venovala podstatne viac zdrojov na odbornú prípravu zamestnancov príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie a členov delegácií v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a znižovania rizík katastrof, s osobitným zameraním sa na zdokonalenie praktických odborných znalostí;

43. vzhľadom na to, že aliancia je zosobnením opatrení na zmierňovanie vplyvu zmeny klímy, zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty potrebujú vybudovať svoje kapacity a získať technickú podporu, aby boli schopné rozšíriť svoju účasť na mechanizme čistého rozvoja; vyzýva tiež Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na medzinárodných rokovaniach o zmene klímy s cieľom posilniť mechanizmus čistého rozvoja, aby sa zabezpečila doplnkovosť a súdržnosť s rozvojovými a klimatickými cieľmi; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa nesústreďovala výlučne na mechanizmus čistého rozvoja ako na hlavný politický nástroj, ale aby poskytla aj alternatívnu podporu pre opatrenia na zmiernenie vplyvu, ktoré by boli pre najchudobnejšie krajiny vhodnejšie, pričom by prednosť mali mať aktivity zamerané na využívanie pôdy, zmenu vo využívaní pôdy a lesníctvo a nízkouhlíkové technológie;

44. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vyvinula ambiciózne doplnkové politické iniciatívy, najmä v oblasti ochrany lesa a morského prostredia, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a spolupráce týkajúcej sa technológií na zmiernenie vplyvu, kde finančné potreby výrazne prevyšujú prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v rámci aliancie; konkrétne vyzýva na rozhodné opatrenia EÚ v podobe finančnej podpory, technickej pomoci, prenosu technológií a spolupráce s rozvojovými krajinami, aby sa čo najskôr uľahčilo využívanie technológií, ktoré majú nízke emisie skleníkových plynov, a ekologických výrobných postupov;

45. vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoj návrh kritérií trvalej udržateľnosti v súvislosti s biopalivami, pričom stanoví prísnejšie požiadavky na prínos pre klímu a ekosystémy za súčasného zohľadnenia účinkov zmeny nepriameho využívania pôdy a vplyvov na miestne spoločenstvá v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že kritériá trvalej udržateľnosti sa nesmú stať novým ochranárskym opatrením, ale mali by byť navrhnuté v dialógu s rozvojovými krajinami, pri uznaní ich komparatívnej výhody vo výrobe biopalív, a spojené so zvýšenou podporou pri budovaní kapacít;

46. je presvedčený, že navrhnutý Globálny fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu je v tejto súvislosti pozoruhodným nástrojom, ktorý by mohol zohrávať dôležitú úlohu v projektoch energetickej účinnosti a pri presadzovaní obnoviteľnej energie v rozvojových krajinách;

47. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala komplexný program na obmedzenie odlesňovania a znehodnocovania lesov v rozvojových krajinách vrátane podpory dobrovoľných dohôd o partnerstve v rámci programov pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve a konkrétnych návrhov mechanizmov financovania, ktoré predloží na konferencii zmluvných strán dohovoru o zmene klímy (COP 14) v Poznani v decembri 2008; pripomína dôležitosť mechanizmov poskytujúcich odškodnenie nielen za zachytené emisie skleníkových plynov, ale aj za biodiverzitu a prínos v oblasti rozvoja lesov;

48. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz nepredložila jasné a precízne návrhy na zákaz dovozu nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov z dreva na trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby takéto návrhy bezodkladne predložila;

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
[2] Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).
[4] S113/08
[5] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Komisia navrhla vytvoriť globálnu alianciu proti zmene klímy medzi Európskou úniou a najmenej rozvinutými krajinami (LDC) a malými ostrovnými rozvojovými štátmi (SIDS). Cieľom je posilniť vonkajšiu činnosť EÚ v súvislosti so spoločnými výzvami týkajúcimi sa zmien klímy a znižovanie chudoby. Táto iniciatíva predstavuje krok k realizácii akčného plánu EÚ o zmenách klímy a rozvoji (2004), ktorý vychádza z lepšieho poznania, že zmeny klímy musia zmeniť spôsob, akým uvažujeme o rozvojovej pomoci.

Globálna aliancia proti zmene klímy má dva hlavné ciele: podporovať politický dialóg o zmenách klímy medzi EÚ a rozvojovými krajinami a umožniť integráciu otázok týkajúcich sa zmeny klímy do plánov na znižovanie chudoby na miestnej a národnej úrovni.

Poslednému spomenutému cieľu aliancie je podrobne venovaná pozornosť v oznámení Komisie, v ktorom je rozdelený na päť hlavných oblastí činnosti: Prispôsobenie sa, zmiernenie vplyvu, odlesňovanie, znižovanie rizík prírodných katastrof a začleňovanie zmien klímy do rozvojových snáh.

Komisia vyčlenila 60 milión EUR na účely aliancie na obdobie rokov 2008 – 2010 prostredníctvom tematickej stratégie pre životné prostredie a riadenie prírodných zdrojov vrátane energie (ENRTP), ktorá patrí do rámca nástroja na rozvojovú spoluprácu (DCI). Preskúma sa aj možnosť ďalších zdrojov financovania prostredníctvom rozpočtu EÚ, desiateho Európskeho rozvojového fondu ako aj príspevkov členských štátov.

Spustenie aliancie GCCA je veľmi vítané a dobre načasované z niekoľkých dôvodov. Má významný potenciál byť prínosom na medzinárodných rokovaniach o zmenách klímy v Poznani v roku 2008 a v Kodani v roku 2009. Nedôvera medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami bola jednou z hlavných prekážok zhody v súvislosti s dohovorom o zmenách klímy po roku 2012. Vytvorenie fóra na dialóg medzi EÚ a rozvojovými krajinami by mohlo zohrať dôležitú rolu pri budovaní novej dôvery, za predpokladu, že sa EÚ súčasne ujme vedúcej globálnej úlohy s celkovo ambicióznou stratégiou na rokovaniach v rámci Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy, ako aj za predpokladu, že výrazne zvýši podporu na zlepšenie rokovacích kapacít vlád najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov.

Okrem toho má aliancia GCCA potenciál zaplniť obrovskú priepasť, ktorá sa nachádza v EÚ a medzinárodných rozvojových spoločenstvách: priepasť medzi poznatkami a činnosťou. Napriek zvýšenému povedomiu o previazaní klimatických zmien a rozvojom[1] – nie najmenej v kľúčových oblastiach, akými sú zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a znižovanie rizík prírodných katastrof nevyhnutných na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov – rozvojové plánovanie a výdavky na rozvoj sa stále uskutočňujú bez prílišného ohľadu na zmenené podmienky, ktoré predstavujú zmeny klímy. V dôsledku toho, predstavujú rozvojové snahy a snahy o zníženie chudoby riziko dlhodobého zlyhania za cenu ľudských životov, ľudských práv, dobrých životných podmienok, ako aj mieru a stability.

Prípravou inovatívnych a účinných stratégií prispôsobovania sa môže aliancia GCCA znamenať prelomový bod v úsilí začleniť zmenu klímy do rozvojovej pomoci V tejto súvislosti by preklenutie existujúcich medzier medzi znižovaním rizík prírodných katastrof, adaptačnej a rozvojovej politiky mohlo byť dôležitou úlohou pre alianciu. Prírodným rizikám, ktoré v dôsledku zmeny klímy budú pravdepodobne častejšie a vážnejšie, je potrebné čeliť z pohľadu proaktívneho systému riadenia rizík a nie primárne, ako to bývalo zvykom v minulosti, z hľadiska humanitárnych problémov. Nové úspešné stratégie v tejto oblasti by mohli slúžiť ako model nie len pre rozvojovú pomoc Komisie, ale aj pre členské štáty a iných darcov.

Aby však aliancia bola úspešná, musí postaviť množstvu výziev, ktoré v súčasnosti predstavujú prekážku účinnej medzinárodnej aktivite v súvislosti s prispôsobovaním sa:

– Existuje nadmerné množstvo iniciatív v oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy/rozvoja, ktoré vyúsťujú do zmätku na strane rozvojových krajín, neprimeranej administratívy a neefektívnosti.

– Vlády darcovských krajín stále viac súťažia medzi sebou, aby dali o sebe vedieť tým, že spúšťajú nové iniciatívy/vyčleňujú peniaze na prispôsobovanie sa, čo je samo osebe pozitívne. Často však chýbajú vedomosti o tom, ako najlepšie vynaložiť peniaze, a to vedie k nekoordinovanému a neúčinnému úsiliu.

– Napriek veľkému počtu iniciatív existuje obrovská medzera vo financovaní. Odhadované ročné náklady na prispôsobovanie sa v rozvojových krajinách sa pohybuje v rozmedzí 50 miliárd až 80 miliárd USD. Od súčasné mechanizmy financovania sa očakáva vytvoriť ani nie 1 % tejto sumy.

– Stále nám chýba účinný nástroj na adekvátne financovanie úžitkov, ktoré pre klímu, ekosystémy a rozvoj poskytujú tropické lesy, čo má za následok rozsiahle odlesňovanie, obrovské zlyhanie z hľadiska prispôsobovania sa a zmierňovania vplyvov.

– Chýbajú nám aj politické nástroje podporujúce a posilňujúce aktivity na zmiernenie vplyvu zmien v najchudobnejších krajinách. Rozhodovanie založené na spolupráci sa ukázalo byť nedostatočným s ohľadom na reagovanie na špecifické potreby najchudobnejších krajín, kým konvenčná pomoc neberie primerane do úvahy otázky týkajúce sa zmiernenia vplyvov zmien.

Na tomto pozadí má aliancia GCCA potenciál zohrať kľúčovú úlohu najmä tým, že bude:

– Predstavovať referenčné stredisko a podporovať spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a ďalšími iniciatívami na prispôsobovanie sa/znižovanie rizík prírodných katastrof.

– Uvoľňovať finančnú a politickú podporu pre prispôsobovanie sa/znižovanie rizík prírodných katastrof, ako neodlúčiteľný prvok budúceho režimu týkajúceho sa zmien klímy po roku 2012.

– Spúšťať inovatívnu podporu na základe programov pre prispôsobovanie sa/znižovanie rizík prírodných katastrof, bude sa sústreďovať najmä na posilňovanie makroúrovne vládnych štruktúr najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov a bude vytvárať prepojenia medzi národnou úrovňou a snahami na budovanie kapacít miestnych spoločenstiev.

– Urýchľovať klimatickú kontrolu a kontrolu znižovania rizík prírodných katastrof rozvojovej pomoci členských štátov a Komisie a rozvíjať a rozširovať nové metódy v tejto oblasti.

– Investovať do rozvoja inovatívnych modelov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v kľúčových oblastiach na prispôsobovanie sa zmenám klímy a znižovanie rizík prírodných katastrof.

– Skúmať a rozvíjať ďalšie mechanizmy na prevod rizík, jedným z podstatných cieľov je pomôcť ľuďom vrátiť sa k bežnému životu v súvislosti s veľkými katastrofami.

– Prispievať k spájaniu programov znižovania chudoby a prispôsobovania sa zmenám klímy na medzinárodnej, ako ja na národnej a miestnej úrovni.

Vo všetkých uvedených oblastiach je veľmi dôležité, aby aliancia GCCA dopĺňala a nekopírovala to, čo v danej oblasti už robia iní činitelia. Existuje rozdiel medzi politicky príťažlivých „vytváraním samostatnej identity“ a o niečo menej atraktívnym „dopĺňaním a koordinovaním existujúcich iniciatív“. Komisia by sa nemala nechať zlákať prvou možnosťou, aby nezabudla na dôležitosť tej druhej. Aliancia GCCA však môže aj hrať dôležitú úlohu pri príprave politiky prispôsobovania sa/znižovania rizík prírodných katastrof a metodológií v chýbajúcich oblastiach.

Okrem zameraných aktivít, ktoré boli vyššie identifikované ako kľúčové oblasti pre alianciu, Komisia musí naliehavo rozvinúť ambiciózne doplnkové iniciatívy, najmä v oblastiach spolupráce v lesníctve a pri technológiách v prípadoch, keď finančné potreby výrazne prevyšujú prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v rámci aliancie GCCA.

Je spravodlivé povedať, že aj keby boli tieto prostriedky len na tie ciele, ktoré boli vyššie predstavené, zdroje doteraz určené aliancii sú žalostne nedostatočné. Aby bola aliancia úspešná, Komisia musí vyčleniť omnoho väčšie finančné prostriedky. Zodpovednosť za finančné príspevky leží však aj na členských štátoch, ktoré doteraz prispeli len 5,5 miliónom EUR. Na začiatok bude veľmi dôležitým dlhodobý cieľ financovania, ktorý zdôrazní rozsiahlosť záberu a významnosť aliancie GCCA.

Okrem toho musia byť inovatívne finančné mechanizmy rozvíjané ihneď s cieľom dostať sa vôbec na dosah k sumám požadovaným na splnenie adaptačných požiadaviek. Vyčleňovanie obchodných výnosov zo systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ je jednou z možností spomenutých v Oznámení, ktoré by sa malo čo najskôr realizovať. Tieto výnosy sa odhadujú až na 75 miliárd EUR ročne do roku 2020. Vyčlenenie 25 % z výnosov na začiatku na činnosti súvisiace so zmenami klímy v rozvojových krajinách vrátane prostriedkov na alianciu GCCA by predstavovali výrazný a veľmi potrebný finančný príspevok na tieto ciele.

Inou koncepciou v súčasnosti skúmanou Komisiou, ktorá by sa prípadne mohla spojiť s vyčlenením výnosov z obchodovania s emisiami, je mechanizmus financovania v otázkach svetovej klímy (Global Climate Finance Mechanism – GCFM) vychádzajúci z modelu Medzinárodného nástroja pre financovanie imunizácie (IFFI) a myšlienky predbežnej pomoci s cieľom získať veľké množstvo finančných prostriedkov v rámci pomerne krátkeho časového obdobia. Komisia by mala súrne získať plnú podporu členských štátov pre túto myšlienku a spustiť mechanizmus financovania v otázkach svetovej klímy ako strategický ťah, ktorým by získala potrebnú silu na financovanie prispôsobovania sa a činnosti pred samitom Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy v Kodani v roku 2009.

[1] Štvrtá hodnotiaca správa pracovnej skupiny II Medzivládneho výboru pre zmenu klímy (IPCC): Zmena klímy 2007: dôsledky, adaptácia a citlivosť na klimatické zmeny; Správa UNDP o ľudskom vývoji za obdobie 2007/2008 Boj proti zmene klímy: ľudská solidarita v rozdelenom svete

pre Výbor pre rozvoj

o vytvorení globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy
(2008/2131(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ryszard Czarnecki

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta návrh Komisie na vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy a najmenej pripravené sa jej prispôsobiť, ako sa uvádza v Zelenej knihe Komisie z 29. júna 2007 s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ (KOM(2007)0354); zdôrazňuje potenciál posilneného dialógu, ktorý môže byť pozitívnym prínosom na medzinárodných rokovaniach o zmenách klímy v Poznani v roku 2008 a v Kodani v roku 2009;

2. poznamenáva, že Európska únia bola, je a zostane svetovým lídrom v riešení zmeny klímy; domnieva sa, že občania EÚ nesú veľkú zodpovednosť za to, aby slúžili ako príklad pre ostatnú časť sveta v tom, ako žiť spôsobom, ktorý neohrozuje životné prostredie;

3. domnieva sa, že GCCA je dôležitým pilierom vonkajšej činnosti EÚ v oblasti zmeny klímy a mala by tvoriť podpornú a doplnkovú platformu pre prebiehajúci proces v kontexte Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu, čím sa v predstihu zabezpečí implementácia tohto dohovoru, protokolu a dohôd, ktoré sa na ne vzťahujú;

4. pripomína alarmujúce závery dokumentu o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti[1], ktoré vysoký predstaviteľ EÚ a Európska komisia predložili Európskej rade dňa 14. marca 2008 a ktoré obsahujú varovania pred zvyšujúcimi sa bezpečnostnými rizikami pre EÚ vyplývajúcimi zo zmeny klímy, čím hrozí nadmerné zaťaženie štátov a regiónov, ktoré sú už teraz krehké a náchylné ku konfliktom, a podkopávajú sa snahy dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia OSN;

5. zdôrazňuje, že zmena klímy sa stáva najväčšou bezpečnostnou hrozbou v súčasnom svete; poznamenáva, že ako bolo uvedené na zasadaní Európskej rady v dňoch 13. a 14. marca 2008, zmena klímy by mala stáť v centre pozornosti preventívnej bezpečnostnej politiky Európy;

6. domnieva sa, že na dosiahnutie efektivity akcie na boj proti klimatickým zmenám je potrebné zapojenie všetkých odvetví spoločnosti a všetkých jednotlivcov;

7. poznamenáva, že úsilie vynakladané v rámci boja proti zmene klímy nemusí byť postavené len na politických stimuloch, ale aj na občianskej spoločnosti, tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách; domnieva sa, že by sa mali začať kampane na informovanie verejnosti a vzdelávacie programy v školách a na univerzitách, prijaté za účelom oboznámiť občanov s analýzami a vyhodnoteniami stavu zmeny klímy a navrhnúť vhodné riešenia, najmä v oblasti meniaceho sa spôsobu života, s cieľom znížiť emisie;

8. považuje za životne dôležité, aby EÚ zastávala aj naďalej vedúcu úlohu v oblasti globálneho boja proti zmenám klímy; vyzýva EÚ, iných dôležitých medzinárodných aktérov a multilaterálne organizácie, aby zaujali efektívny koordinovaný globálny prístup v záujme dosiahnutia cieľov stanovených Kjótskym protokolom; v plnej miere podporuje prebiehajúce snahy upevniť viacstranný rámec na zníženie emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012 a očakáva vytvorenie komplexného a spravodlivejšieho režimu týkajúceho sa zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu zlepšiť mechanizmus čistého rozvoja, ktorý bude viac vyhovovať pre najmenej rozvinuté krajiny;

9. verí, že navrhnutý Globálny fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu je v tejto súvislosti pozoruhodným nástrojom, ktorý by mohol zohrávať dôležitú úlohu v projektoch energetickej účinnosti a v presadzovaní obnoviteľnej energie v rozvojových krajinách;

10. vyjadruje znepokojenie nad tým, že chudobné a rozvojové krajiny na celom svete prispeli v najmenšej miere k zmene klímy, ale v najväčšej miere znášali a naďalej znášajú jej následky; je toho názoru, že stále rastie potreba poskytnúť rozvojovým krajinám dostupné technológie a finančnú podporu a že najväčšou prioritou by mala byť reforma energetických trhov, predovšetkým vo veľkých priemyselných krajinách, akými sú Čína a India, presadzovaním biopalív a obnoviteľných zdrojov energie;

11. považuje za potrebné zahrnúť boj proti zmene klímy do všetkých vonkajších vzťahov EÚ; verí, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ má obrovské možnosti zohrávať významnú úlohu v posilňovaní schopností EÚ zabraňovať konfliktom a riešiť konflikty, ktoré vznikajú v dôsledku zmeny klímy, napr. územné spory a napätie v súvislosti s prístupom k prírodným zdrojom, ako napríklad k vode, a v dôsledku prírodných katastrof; považuje za potrebné preskúmať ďalšie spôsoby ako začleniť prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej následkov do existujúcich vonkajších politík a finančných nástrojov; vyzýva vysokého predstaviteľa, aby v spolupráci s Komisiou ďalej pokračoval vo svojej úvahe o „medzinárodnej bezpečnosti a zmene klímy“ v súvislosti s blížiacou sa aktualizáciou Európskej bezpečnostnej stratégie;

12. považuje za potrebné upevniť medzinárodnú spoluprácu pri identifikovaní a sledovaní bezpečnostných hrozieb súvisiacich so zmenou klímy, ako aj v oblasti spôsobilostí prevencie, pripravenosti, zmierňovania následkov, ako aj reakcie a domnieva sa, že je potrebné podporovať rozvoj regionálnych bezpečnostných situácií na rozličných úrovniach zmeny klímy (s ohľadom na jej dôsledky na medzinárodnú bezpečnosť);

13. domnieva sa, že EÚ by mala ďalej posilňovať dialóg so svojimi susedmi, ako aj s hlavnými priemyselnými krajinami, v záujme toho, aby sa spolupodieľali na prispôsobovaní a zmierňovaní účinkov; navrhuje, aby EÚ vo väčšej miere začlenila prispôsobovanie sa zmene klímy do svojich regionálnych stratégií, obzvlášť do Európskej susedskej politiky, čiernomorskej stratégie, stratégie pre Strednú Áziu, akčného plánu pre Blízky východ, spoločnej stratégie EÚ pre stredomorský región, spoločného programu na ochranu životného prostredia Euroclima na podporu krajín Latinskej Ameriky a stratégie EÚ – Afrika, ako aj do politík týkajúcich sa AKT, ASEM a Latinskej Ameriky, euro-stredozemskej spolupráce a dohody z Cotonou a aby zároveň venovala mimoriadnu pozornosť tým regiónom, ktoré sú najviac vystavené bezpečnostným rizikám v súvislosti so zmenou klímy;

14. vyzýva Komisiu, aby sa v rámci rozvojovej pomoci, a najmä v stratégiách na boj proti chudobe, prednostne zaoberala presadzovaním trvalo udržateľných dodávok energie;

15. zdôrazňuje význam energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pre rozvojovú spoluprácu;

16. vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci s cieľmi ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného riadenia globálnych prírodných zdrojov vzhľadom na to, že hospodársky rast, energetická bezpečnosť a zmena klímy sú významnými a navzájom prepojenými otázkami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby ako mobilizovať nové finančné zdroje, aby sa zabezpečilo, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane podmienok v rámci „zmlúv o Rozvojových cieľoch tisícročia (RCT)“, budú výslovne zohľadňovať úvahy o zmene klímy a energetickej bezpečnosti, v súlade so zásadou vzájomne rozdelenej, ale diferencovanej zodpovednosti medzi krajinami, a aby sa tiež zabezpečil vyšší transfer nových technológií, ktoré neohrozujú životné prostredie, do rozvojových krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] S113/08.

pre Výbor pre rozvoj

k vytvoreniu globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy
(2008/2131(INI))

Spravodajkyňa: Helga Trüpel

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poznamenáva, že Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) predpokladá, že do roku 2030 by každoročné finančné toky smerujúce do rozvojových krajín mali predstavovať zhruba 100 miliárd USD na financovanie zmiernenia vplyvu klimatických zmien a sumu v rozpätí 28 miliárd USD až 67 miliárd USD na prispôsobenie sa klimatickým zmenám; s obavami konštatuje, že existuje výrazný rozdiel medzi potrebami a dostupnými zdrojmi;

2. zastáva názor, že prostriedky mimo UNFCCC nemožno považovať za časť plnenia záväzku rozvinutých krajín v rámci tohto dohovoru;

3. pripomína, že podľa článku 4 ods. 3 UNFCCC majú rozvinuté krajiny zabezpečiť nové a dodatočné finančné zdroje na pokrytie dohodnutých celkových nákladov, ktoré vznikli zmluvným rozvojovým krajinám;

4. odmieta preto akékoľvek snahy o dvojité zarátavanie prostriedkov EÚ v súvislosti s rozvojovými cieľmi milénia (RCM) i prísľubmi v rámci UNFCCC;

5. so záujmom berie na vedomie závery predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 a ich vplyv na rozpočet; domnieva sa, že tieto rozpočtové požiadavky sa dajú uspokojiť len s využitím prostriedkov ustanovených v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006; opäť zdôrazňuje, že novým úlohám by sa mali prideliť nové rozpočtové prostriedky;

6. zdôrazňuje, keďže globálna aliancia proti zmene klímy (GCCA) s financovaním vo výške 60 miliónov EUR na obdobie 2008 až 2010 má byť doplnkom k prebiehajúcemu procesu v rámci UNFCCC, že by sa malo zabrániť prekrývaniu činností a že finančné prostriedky by sa mali sústrediť na činnosti, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu; domnieva sa, že hneď ako sa dosiahne dohoda o zmene klímy po roku 2012, bude vzhľadom na výsledky potrebné preskúmať ciele a financovanie GCCA;

7. v tejto súvislosti poznamenáva, že oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ sa stále nedarí dosiahnuť cieľ 0,56% HND EÚ do roku 2010 a že je ťažké predstaviť si, ako EÚ splní všetky svoje záväzky bez toho, aby využila nové inovatívne zdroje;

8. domnieva sa, že v dohode o zmene klímy po roku 2012 je potrebné stanoviť novú finančnú štruktúru určovanú dopytom, do ktorej by krajiny EÚ prispievali svojím dielom finančných prostriedkov;

9. pripomína význam súdržnosti politík a žiada Komisiu, aby sa zaoberala otázkou integrácie zmeny klímy do úsilia o zníženie chudoby počas preskúmania rozpočtu EÚ, ako aj počas hodnotenia rozličných rozvojových nástrojov v polovici obdobia ich uplatňovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre rozvoj

k vytvoreniu globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy
(2008/2131(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Adina-Ioana Vălean

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. rozhodne víta iniciatívu Komisie zameranú na vytvorenie Globálnej aliancie proti zmene klímy (GCCA); je presvedčený, že to je správny krok vpred na pomoc rozvojovému svetu pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy, pričom zároveň ponúka strategickú príležitosť európskym podnikom na podporu a rozširovanie ich technológií a know-how;

2. uznáva, že rozvojové krajiny a predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sú najviac postihnuté zmenou klímy a zároveň majú najmenšie kapacity na riešenie problémov, ktoré s ňou súvisia;

3. zdôrazňuje dôležitosť prevádzania poznatkov a technológie partnerským krajinám GCCA vrátane technológie súvisiacej so znižovaním rizika katastrof; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporila webovú „knižnicu“ s príslušnými údajmi o prispôsobovaní sa zmene klímy a zjednodušila výmenný program pre odborníkov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy medzi týmito krajinami;

4. vzhľadom na skutočnosť, že zmeny vo využívaní pôdy a výruby lesov prispievajú jednou tretinou k celkovým emisiám v týchto krajinách, odporúča, aby projekty mechanizmu čistého rozvoja (Clean Development Mechanism (CDM) so „zlatým štandardom“, ktoré podporujú zalesňovanie, znovuzalesňovanie, znižovanie emisií spôsobených odlesňovaním a iné trvalo udržateľné lesnícke činnosti, boli podporené systémom EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS);

5. požaduje vytvorenie multidisciplinárnych tímov zložených z odborníkov v oblasti pohrôm, rozvoja, plánovania, klimatológie a prispôsobovania sa zmene klímy, ktoré by zaviedli osvedčené postupy pre regionálny rozvoj;

6. požaduje dlhodobú koncepciu financovania zahŕňajúcu využívanie príjmov z obchodovania v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ;

7. vyzýva Komisiu, aby sformulovala ustanovenia a normy týkajúce sa budúcnosti európskych investícií do najchudobnejších rozvojových krajín s cieľom zaručiť, že normy uplatňované v EÚ sú povinné aj pre európske investície v týchto krajinách;

8. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu týkajúcu sa úlohy GCCA v boji proti zmene klímy po roku 2010 v rozvojových krajinách vrátane rozvojových krajín so strednými príjmami, ako sú Čína a India;

9. vyzýva Komisiu, aby koordinovala úsilie súkromného sektora, národných vlád a najmä vlád príslušných krajín s cieľom maximalizovať ekologický prínos GCCA a zabezpečiť rýchly prenos pozitívnych výsledkov všetkým účastníkom;

10. vyzýva Komisiu, aby zavedením konkrétnych programov podporila výskum v oblastiach úzko spätých s klímou, najmä v oblasti hydrológie a poľnohospodárstva;

11. upozorňuje na dôležitosť mechanizmu čistého rozvoja (CDM) ako nástroja na podporu podnikov v EÚ, aby investovali v najmenej rozvinutých krajinách; je presvedčený, že treba zabezpečiť, aby sa tok súkromného kapitálu dostal do väčšiny najmenej rozvinutých krajín, a nielen do vybraných krajín, ako to je v súčasnosti; zdôrazňuje však, že treba dôsledne dodržiavať zásadu doplnkovosti CDM, ktorú musí sprevádzať skutočné zníženie emisií v rozvinutých krajinách, ako aj prispôsobenie sa následkom zmeny klímy, a ich zmierňovanie v rozvojových krajinách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Sir Robert Atkins, Christopher Beazley, Bastiaan Belder, Colm Burke, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Jas Gawronski, Georgios Georgiou, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Cem Özdemir, Ioan Mircea Paşcu, Béatrice Patrie, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, Christian Rovsing, Flaviu Cãlin Rus, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Marek Siwiec, István Szent-Iványi, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Marcello Vernola, Kristian Vigenin, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Glyn Ford, Kinga Gál, Milan Horáček, Tunne Kelam, Alexander Graf Lambsdorff, Mario Mauro, Nickolay Mladenov, Rihards Pīks, Aloyzas Sakalas, Inger Segelström, Karl von Wogau

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Antonio Masip Hidalgo, Pierre Pribetich

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia