SPRÁVA Ochrane spotrebiteľa: zlepšovanie vzdelania a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financovaní

14.10.2008 - (2007/2288(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Iliana Malinova Iotova
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*):
Jean Paul Gauzès, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Ochrana spotrebiteľa: zlepšovanie vzdelania a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financovaní

(2007/2288(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2007 s názvom Finančné vzdelávanie (KOM(2007)0808),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226),

–    so zreteľom na svoje stanovisko v druhom čítaní zo 16. januára 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS[1],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 –2010) – Biela kniha,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0393/2008),

A.  keďže na jednej strane sa finančné trhy rýchlo vyvíjajú, dynamizujú a stávajú sa čoraz zložitejšími, a na druhej strane spoločenské zmeny a zmeny životného štýlu vyvolávajú potrebu správneho riadenia súkromných financií a pravidelného prispôsobovania súkromných financií novej práci a rodinným pomerom,

B.  keďže zlepšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľa by malo byť prioritou pre politikov na úrovni členských štátov aj EÚ, a to nielen pre výhody, ktoré to prinesie jednotlivcom, ale aj pre výhody, ktoré z toho vyplývajú pre spoločnosť a hospodárstvo, napríklad znižovanie úrovne problémového zadlženia, zvyšovanie úspor, zvyšovanie hospodárskej súťaže, správne využívanie poistných produktov a primerané dôchodkové zdroje,

C. keďže v štúdiách sa odhaľuje, že spotrebitelia často preceňujú svoje poznatky o finančných službách a musia byť informovaní o tom, že nie sú takí finančne gramotní, ako si myslia, ako aj o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú,

D.  keďže vysoko kvalitné finančné a čo najpresnejšie zamerané a personalizované vzdelávacie programy môžu prispieť k zvyšovaniu finančnej gramotnosti, pretože spotrebiteľom umožnia prijímať informované rozhodnutia a tým prispejú aj k účinnému fungovaniu finančných trhov,

E.  keďže dôležitosť cezhraničných finančných služieb sa stále zvyšuje a Komisia by mala prijať iniciatívy na úrovni EÚ na podporu cezhraničných a v prípade potreby porovnateľných informácií o finančnom vzdelávaní,

F.  keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdelávaniu zraniteľných spotrebiteľov a takisto tým mladým spotrebiteľom, ktorí čelia rozhodnutiam ovplyvňujúcim ich celoživotnú hospodársku perspektívu,

G.  keďže výskumy ukázali, že tí, ktorí pochopili základné aspekty osobných financií v rannom veku, sú finančne gramotnejší; keďže finančné vzdelanie je úzko prepojené s nadobúdaním základných zručností (matematika a čítanie),

1.  víta iniciatívy Komisie v oblasti finančného vzdelávania spotrebiteľov, najmä nedávne zriadenie odbornej skupiny pre finančné vzdelávanie, a jej zámer publikovať internetovú databázu programov finančného vzdelávania a výskumu v EÚ; zastáva názor, že táto odborná skupina pre finančné vzdelávanie by mala mať jednoznačné zodpovednosti a právomoci; navrhuje, aby táto skupina preskúmala najmä pridanú hodnotu a osvedčené postupy finančného vzdelávania EÚ a cezhraničných finančných služieb;

2.   zdôrazňuje, že cieľom vzdelávania a informovania spotrebiteľov v oblasti financií a poskytovania úverov je zlepšiť ich informovanosť o ekonomickej a finančnej realite, aby rozumeli ekonomickým záväzkom a vyhli sa zbytočnému riziku, nadmernému zadlžovaniu a finančnému vylúčeniu; domnieva sa, že školenia a poskytovanie informácií by mali spotrebiteľom umožniť zaujať nezávislý postoj na základe ich vlastného úsudku k ponúkaným finančným produktom alebo k produktom, ktoré zamýšľajú využiť;

3.  konštatuje, že kríza s rizikovými hypotekárnymi úvermi je príkladom nielen nebezpečenstva plynúceho z nedostatočnej informovanosti dlžníkov, ale tiež nedostatočného chápania a znalosti príslušných informácií vedúcich k tomu, že spotrebitelia nie sú dostatočne oboznámení o rizikách nesolventnosti a nadmerného zadlženia;

4.  zdôrazňuje, že náležite vzdelaní a uvedomelí spotrebitelia pomáhajú podporovať hospodársku súťaž, kvalitu a inováciu v rámci bankových a finančných služieb, a pripomína, že vzdelaní a sebaistí investori môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu na investície a rast;

5.  zdôrazňuje dôležitosť zistenia úrovne finančnej gramotnosti v členských štátoch a pochopenia pridanej hodnoty, ktorú môže poskytnúť EÚ, ako aj určenia vzdelávacích potrieb pre osobitné cieľové skupiny v spoločnosti podľa rôznych kritérií, napríklad veku, príjmov a dosiahnutého vzdelania;

6.  zdôrazňuje úlohu súkromných iniciatív, odvetvia finančných služieb a spotrebiteľských organizácií na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni, pri určovaní osobitných potrieb cieľových skupín v oblasti finančného vzdelávania, pri upozorňovaní na slabé miesta a nedostatky existujúcich vzdelávacích programov a pri poskytovaní finančných informácií spotrebiteľom o. i. prostredníctvom internetových nástrojov na finančné plánovanie, mediálnych a vzdelávacích kampaní atď.;

7   zastáva názor, že programy finančného vzdelávania môžu byť najúčinnejšie vtedy, ak sú presne zamerané na potreby osobitných cieľových skupín a, v prípade potreby, personalizované; okrem toho sa domnieva, že všetky programy finančného vzdelávania majú prispievať k zlepšeniu uvedomelého a triezveho zaobchádzania s osobnými finančnými možnosťami; malo by sa zvážiť vypracovanie programov, ktoré zlepšujú informovanosť dospelých;

8.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi na úrovni EÚ vypracovala vzdelávacie programy v oblasti osobných financií založené na spoločných pravidlách a zásadách, ktoré sa budú dať používať vo všetkých členských štátoch, stanovila hodnotiace kritériá a podporovala výmenu osvedčených postupov;

9.  zdôrazňuje, že finančné vzdelávanie môže dopĺňať, ale nie nahradiť zosúladené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v právnych predpisoch o finančných službách a reguláciu a dôkladnú kontrolu finančných inštitúcií;

10. uznáva dôležitú úlohu súkromného sektora a najmä finančných inštitúcií pri poskytovaní informácií o finančných službách spotrebiteľom; zdôrazňuje však, že finančné vzdelávanie má byť poskytované spravodlivo, nezaujato a transparentne, aby slúžilo záujmom spotrebiteľa, a že sa musí jasne odlišovať od obchodného poradenstva a reklamy; aby sa dosiahol tento cieľ, vyzýva finančné inštitúcie na vypracovanie kódexu správania svojich zamestnancov;

11. uznáva, že je potrebné dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním znalostí spotrebiteľom, ktoré sú potrebné na prijímanie informovaných rozhodnutí, a zahltením spotrebiteľov informáciami; uprednostňuje kvalitu pred množstvom, napríklad vysoko kvalitné, dostupné, konkrétne a ľahko zrozumiteľné informácie zamerané na zlepšenie schopnosti spotrebiteľov prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia;

12. domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať účinné, jasné a zrozumiteľné informácie o finančných produktoch, a to najmä v reklamách, a že finančné inštitúcie musia poskytovať dostatočné informácie ešte pred uzatvorením zmlúv a predovšetkým prísne dodržiavať predpisy, ktoré ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi[2] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o úverových zmluvách pre spotrebiteľov[3]; vyzýva Komisiu, aby v ucelenej forme predložila konkrétne návrhy právnych predpisov pre zosúladený systém informovania a ochrany spotrebiteľa, a to najmä v rámci hypotekárnych úverov (napríklad zosúladený, jednoduchý a porovnateľný štandardizovaný európsky informačný hárok vrátane spoločných označení ročne účtovanej percentuálnej sadzby atď.);

13. odporúča, aby sa programy finančného vzdelávania zameriavali na dôležité aspekty životných plánov, k akým patria základné úspory, dlhy, poistenie a dôchodky;

14. žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o podporu dialógu medzi zúčastnenými stranami;

15. navrhuje zvýšenie v rozpočtovom riadku 17 02 02 s cieľom financovať činnosti na úrovni EÚ zamerané na zlepšovanie finančnej informovanosti žiada Komisiu, aby prispela k zvyšovaniu informovanosti na úrovni EÚ podporovaním organizovania štátnych a regionálnych konferencií, mediálnych informačných kampaní a vzdelávacích programov s cezhraničnou účasťou, a to najmä v sektore retailových finančných služieb a riadenia úverov/dlhov domácností;

16. vyzýva Komisiu, aby ďalej vyvíjala a inovovala internetový nástroj Dolceta a poskytovala túto službu vo všetkých úradných jazykoch; navrhuje, aby Komisia na stránku Dolceta pridala odkaz na internetovú databázu existujúcich regionálnych a národných programov finančného vzdelávania, ktorú plánuje vytvoriť; navrhuje, aby na internetové stránky Dolceta boli zaradené odkazy na internetové stránky verejnoprávnych a súkromných subjektov pôsobiacich v oblasti finančného vzdelávania rozdelené podľa členských štátov;

17.  žiada Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov začlenila ukazovatele dostupnosti a kvality finančného vzdelávania;

18. vyzýva Komisiu, aby pripravila informačné kampane na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti poskytovania finančných služieb;

19. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty s podporou Komisie uskutočňovali v spolupráci s rôznymi sociálnymi skupinami a vrstvami obyvateľstva členských štátov v pravidelných časových intervaloch prieskumy, ktorých cieľom bude priebežne zisťovať úroveň finančných vedomosti občanov, aby sa vytýčili otázky, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a tým bolo dosiahnuté úspešné, včasné a účinné uplatnenie programov finančného vzdelávania občanov;

20. podnecuje členské štáty, aby finančné vzdelávanie začlenili do učebných osnov základných a stredných škôl stanovených príslušnými inštitúciami, s cieľom rozvinúť zručnosti potrebné v každodennom živote, a aby organizovali systematické školenia učiteľov v tejto oblasti;

21.  zdôrazňuje potrebu neustáleho a obojstranného vzdelávania sa obidvoch strán, t. j. ekonomických poradcov a aj spotrebiteľov, aby sa tak zabezpečilo vysoko kvalitné informovanie v súlade s aktuálnym vývojom v oblasti poskytovania finančných služieb;

22. zastáva názor, že sa dostatočne nevyužívajú synergie medzi jednotlivými vzdelávacími organizáciami; žiada preto členské štáty, aby zriadili sieť finančného vzdelávania, ktorej sa budú zúčastňovať subjekty verejného aj súkromného sektora, a aby podporovali spoluprácu a dialóg medzi všetkými účastníkmi;

23.  povzbudzuje členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vzdelávaniu dôchodcov a osôb v závere pracovného života, ktorým môže hroziť finančné vylúčenie, a takisto mladým ľuďom, ktorí začínajú pracovať a stoja pred otázkou, ako vhodne využiť svoj nový príjem;

24. vyzýva členské štáty, aby pripravili programy vzdelávania v oblasti ekonomiky a finančných služieb pre sociálnych pracovníkov, keďže práve tí prichádzajú do styku s osobami ohrozenými chudobnou a/alebo príliš veľkými dlhmi;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0011.
• [2]  Ú. v. EÚ L 145, 30.04.2004, s. 1
• [3]  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I          Dôležitosť finančného vzdelávania

Finančné vzdelávanie je dôležitým bodom programu v USA aj v EÚ. Príčiny sú dve. Po prvé, spotrebitelia sú konfrontovaní s čoraz väčšou dostupnosťou a zložitosťou tovarov a služieb. Po druhé, informácie a poradenstvo poskytované spotrebiteľom nemôže držať krok s úrovňou zložitosti finančných produktov. V tejto situácii sa prehlbuje zraniteľnosť spotrebiteľov vo finančnej oblasti.

Spotrebitelia potrebujú základné schopnosti, ktoré im pomôžu vybrať a plne pochopiť informácie a návrhy. Ak sa zníži priepasť v oblasti informačného a finančného odborného poradenstva medzi sprostredkovateľmi a spotrebiteľmi, zníži sa tým riziko nadmerného zadlženia, zlyhania alebo bankrotu. Taktiež to prinesie väčšiu konkurencieschopnosť medzi veriteľmi, a tým sa zvýši celková účinnosť trhu, pretože lepšie informovaní spotrebitelia dokážu rozlišovať medzi rôznymi finančnými návrhmi a vybrať si ten, ktorý im najlepšie vyhovuje.

II        Koncepcia finančnej zdatnosti

Koncepcia finančnej zdatnosti, ako ju vymedzujú výskumníci, obsahuje tri základné prvky:

· finančné znalosti a pochopenie

Mala by sa vytvoriť základná úroveň finančnej zdatnosti. Spotrebitelia by mali byť schopní pochopiť základnú finančnú terminológiu, ako aj do istej miery s tým súvisiace technické, právne a matematické postupy. Tieto znalosti by sa mali získať prostredníctvom vzdelávania a školenia, ale aj pasívneho prijímania informácií z rôznych zdrojov alebo skúseností.

· finančné zručnosti a kompetencie

Po získaní určitých znalostí by mali spotrebitelia získať schopnosť vedieť ich využiť vo svoj prospech. To vyžaduje získanie rôznych osobitných zručností, napríklad zhromažďovania finančných informácií (bankové výpisy, potvrdenia atď.) a vedenia záznamov, správneho hodnotenia zhromaždených informácií, porovnávania rôznych produktov, ako aj ďalších zručností, ktoré uľahčia finančné plánovanie (sporenie, míňanie, rozpočet, investovanie).

· finančná zodpovednosť

Znalosti a zručnosti však nebudú na správne spravovanie financií spotrebiteľom stačiť. Musia byť pripravení a ochotní svoje znalosti a zručnosti použiť. Ide do veľkej miery o otázku prístupu. Finančná zdatnosť znamená viac než len vedieť správne konať. Ľudia s rovnakými znalosťami môžu konať inak, pretože majú iný prístup k míňaniu a investovaniu peňazí. Aj napriek získaným znalostiam a zručnostiam robia ľudia rozhodnutia, ktoré sú z makroekonomického hľadiska nezodpovedné.

III       Problémy spôsobované nedostatočnou finančnou zdatnosťou

Pre spotrebiteľov s nedostatočnými finančnými znalosťami je ťažké vybrať produkty a služby, ktoré najviac vyhovujú ich potrebám. Je pre nich náročné vyhodnotiť získané poradenstvo a môžu sa nechať zaviesť alebo sa stať obeťami nekalých predajných praktík.

Finančným produktom vo všeobecnosti ľudia nerozumejú, najmä, ak sú zložitejšie. Tento problém má dve možné riešenia: ľudia sa buď do finančných záležitostí nezapájajú (finančné vylúčenie), alebo sa zapájajú, ale nemusia vyberať správne produkty a nevyhľadávajú ich dosť dlho na to, aby našli produkt, ktorý im najlepšie vyhovuje, pretože pre spotrebiteľov je ťažké produkty navzájom porovnávať. Z rôznych štúdií vyplýva, že spotrebiteľ sa rozhoduje buď jednoducho pre najlacnejšie produkty, alebo vyberá produkty ponúkané veľkými spoločnosťami, pretože sa mu zdajú spoľahlivejšie. Ďalším problémom je, že ľudia produkty po zakúpení nesledujú, aby mohli využiť výhodnejšie ponuky. Podľa štúdie vypracovanej úradom FSA (Úrad pre dohľad nad finančným trhom) je v Spojenom kráľovstve v porovnaní so správaním spotrebiteľov pri nakupovaní oblečenia alebo mobilných telefónov úroveň vyhľadávania finančných produktov veľmi nízka.

Ďalším problémom je, že spotrebitelia nevedia, na koho sa obrátiť. Prieskumy ukazujú, že ľudia sa v prvom rade so žiadosťou o radu obracajú na rodinu a priateľov. Veria, že členovia rodiny im budú vedieť hodnoverne poradiť. Na druhej strane, žiadosť o poradenstvo v banke môže viesť k nátlaku na zakúpenie finančných produktov. Spotrebiteľom by sa malo poskytovať nezávislé poradenstvo v ich najlepšom záujme. Len málo spotrebiteľov si môže dovoliť služby osobných finančných poradcov.

Neschopnosť plánovania vopred je tiež dôsledkom nedostatočnej finančnej gramotnosti a zdatnosti. Ľudia by si mali uvedomiť, že plánovanie na dôchodok sa má začať už na začiatku ich pracovného života.

A nakoniec, v súčasnosti je na spotrebiteľov prostredníctvom reklamy neustále vyvíjaný nátlak na to, aby si požičiavali peniaze. Ak nerozumejú dôsledkom úverov, a najmä, ak nie sú schopní ich splácať, negatívne sa ovplyvní ich životná úroveň, ale aj celá spoločnosť.

VI       Zvyšovanie informovanosti

Hoci prieskumy ukazujú, že vo všeobecnosti európskym spotrebiteľom chýba finančná zdatnosť, ľudia si tento fakt nemusia alebo nechcú priznať. Musíme zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o tom, do akej miery rozumejú finančným záležitostiam, pomôcť im uvedomiť si nevyhnutnosť finančného vzdelávania a nezávislého odborného poradenstva.

Zároveň si však spotrebitelia musia uvedomovať dôsledky svojich činov a zmluvných dohôd, do ktorých vstupujú, napríklad dôsledky neplatenia splátok alebo predčasného splatenia úveru. Táto informovanosť im umožní prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia.

Je potrebná informačná kampaň zameraná na zvyšovanie záujmu verejnosti o finančnú zdatnosť. Taktiež je potrebné, aby spotrebitelia získali schopnosť zhodnotiť vlastné finančné schopnosti.

Mal by sa ovplyvniť aj prístup spotrebiteľov k finančnému vzdelávaniu. Aj keď bude k dispozícii kvalitné finančné vzdelávanie a odborné poradenstvo, ľudia sa môžu rozhodnúť, že ho nepotrebujú.

V        Finančné vzdelávanie a finančné informácie – rozlišujúci prístup

Finančná zdatnosť spotrebiteľov sa vyvíja počas celého života. Závisí od postavenia spotrebiteľa v živote, jeho vzdelania, príjmov atď. Finančné znalosti a pochopenie, zručnosti a kompetencia, ako aj zodpovednosť, sú zbytočné, ak ich nevie využiť v praxi. Preto by malo byť finančné vzdelávanie praktické, nielen teoretické, najmä v prípade starších spotrebiteľov. Programy finančného vzdelávania musia zohľadňovať potreby spotrebiteľov. Tie sa líšia v závislosti od veku, príjmov, stavu, vzdelania, prístupu, osobných záujmov, oblasti práce atď.

Tieto body vedú k základným zásadám programov finančného vzdelávania. Mali by:

- byť zacielené,

- brať do úvahy rôzne potreby a záujmy rôznych spotrebiteľov a mali by sa poskytovať v ich jazyku, pretože informácie pre spotrebiteľov by mali byť konkrétne a ľahko pochopiteľné,

- sa vzťahovať na rôznych spotrebiteľov – deti, mládež, dospelých, ľudí pred dôchodkom, dôchodcov, a mali by byť súčasťou formálneho vzdelávacieho systému a potom by sa mali pripraviť osobitné programy finančných školení zamerané na určité sociálne a ekonomické skupiny,

- tiež zohľadňovať schopnosť spotrebiteľov sťažovať sa a žiadať náhradu škody.

Ďalším dôležitým bodom je to, že informácie pre spotrebiteľov sú dôležitou, ale nie jedinou, podmienkou prijímania účinných rozhodnutí. Viac informácií dostupných spotrebiteľom nevedie automaticky k ich intenzívnejšiemu osvojeniu. Spotrebitelia potrebujú informácie, ale musia im aj rozumieť a musia byť schopní ich porovnávať. Často sú spotrebitelia informáciami zavalení a majú problém ich roztriediť. Tým sa môže znížiť úroveň pochopenia a obmedziť schopnosť prijímať rozhodnutia. Informácie sa nesmú zamieňať so vzdelávaním a poradenstvom.

Zvyčajne majú spotrebitelia s nižšími príjmami obmedzenejší prístup k informáciám, pretože finančné produkty pravidelne nevyužívajú. Služby nezávislých finančných poradcov využívajú mnohí spotrebitelia, ale nie tí, ktorí majú nízke príjmy. Osobitná pozornosť sa má venovať prístupu k nezávislému a kvalitnému poradenstvu pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami.

VI       Vypracovanie a realizácia programov finančného vzdelávania

Do procesu finančného vzdelávania treba zapojiť všetky subjekty – štát, mimovládne organizácie, spotrebiteľské organizácie a finančné inštitúcie. Je potrebné jasné rozdelenie zodpovednosti. Finančné inštitúcie majú odborné znalosti na vypracovanie konkrétnych a praktických programov vzdelávania, ale nemôžu byť jedinými poskytovateľmi finančného vzdelávania a poradenstva. Ďalšími dôveryhodnými poskytovateľmi finančného vzdelávania sú nezávislé inštitúcie, napríklad spotrebiteľské organizácie, a štát. Najlepším riešením je zabezpečovať finančné vzdelávanie na základe spoločného úsilia finančných inštitúcií a spotrebiteľských organizácií, aby sa ochránili práva a záujmy spotrebiteľov a nevyvíjal sa na nich žiadny nátlak na zakúpenie finančných produktov.

VII     Finančné vzdelávanie na úrovni EÚ

Finančné vzdelávanie poskytujú rôzne inštitúcie a organizácie – orgány finančného dohľadu, finančné inštitúcie, agentúry na zvyšovanie informovanosti dospelých, spotrebiteľské organizácie atď. Hlavnými podporovateľmi finančného vzdelávania sú vnútroštátne orgány v 11 členských štátoch. Hlavným predmetom je peňažná teória a používanie bankového účtu. Hlavnými predmetmi sú finančná teória používanie bankového účtu. Do programov finančného vzdelávania patrí manažment úverov a pôžičiek a otázky ako investície, úspory, poisťovníctvo a riadenie rizika. V oblasti finančného vzdelávania Komisia pripravila nasledujúce iniciatívy:

· Komisia pripravila webovú stránku Dolceta ponúkajúcu spotrebiteľské vzdelávanie dospelým – táto lokalita je preložená do všetkých úradných jazykov EÚ (okrem rumunčiny a bulharčiny) a je prispôsobená potrebám vnútroštátnych trhov.

· Komisia sa rozhodla rozšíriť stránku Dolceta na základné a stredoškolské vzdelanie – tento nový projekt je zameraný na mladých ľudí a učiteľov. Cieľom je pomôcť vychovávateľom začleniť finančné otázky do vyučovania a hodnotiť študentov v týchto témach.

· Europe Diary – brožúra distribuovaná študentom stredných škôl s informáciami o ich spotrebiteľských právach. Obsahuje časť o peniazoch a dlhoch, kde sa vysvetľuje, ako fungujú finančné inštitúcie a produkty, a upozorňuje na nebezpečenstvá nadmerného zadlženia.

· V marci 2007 Komisia zorganizovala konferenciu na tému zvyšovanie finančnej zdatnosti s cieľom zdôrazniť dôležitosť poskytovania vysokokvalitného finančného vzdelávania a poskytnúť fórum na výmenu osvedčených postupov.

· V Zelenej knihe o retailových finančných službách sa navrhuje urobiť viac pre podporu finančného vzdelávania.

· Oznámenie Komisie s názvom Finančné vzdelávanie (KOM(2007)0226).

VIII    Opatrenia

- Vo finančnom vzdelávaní by mali ústrednú úlohu zohrávať členské štáty. Základný program v oblasti finančného vzdelávania by sa však mal pripraviť na úrovni EÚ. V tomto programe sa musia vytvoriť spoločné pravidlá a zásady uplatňované potom vo všetkých členských štátoch.

- Najlepším spôsobom na zlepšenie finančnej zdatnosti ľudí je začlenenie predmetu týkajúceho sa finančných záležitostí do školských osnov. S cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky sa má finančné vzdelávania začať už na školách a byť povinné. Komisia by mala odporučiť členským štátom začleniť finančné vzdelávanie do svojich školských osnov.

- Mal by existovať osobitný prístup k zlepšovaniu finančnej gramotnosti rôznych sociálnych skupín – detí na základných a stredných školách, študentov univerzít, dospelých, ľudí s nízkymi príjmami a dôchodcov.

- Členské štáty by mali vytvoriť sieť finančného vzdelávania, ktorej sa budú zúčastňovať štát aj neštátny sektor, ako aj osobitne školení inštruktori.

- Komisia by mala povzbudzovať členské štáty, aby finančné vzdelávanie prispôsobili najmä spotrebiteľom v závere pracovného života alebo dôchodcom. To je dôležité, pretože v súčasnosti sú systémy sociálneho zabezpečenia nastavené tak, že riziká nesú občania, a nie štát.

- Komisia by mala vytvoriť rozpočtovú položku pre programy finančného vzdelávania na úrovni EÚ. Musia sa vyčleniť peniaze na mediálne kampane a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o problémoch spôsobovaných nízkou úrovňou finančnej gramotnosti.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (17.9.2008)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

o ochrane spotrebiteľa: zlepšovanie vzdelania a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financovaní
(2007/2288(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Jean-Paul Gauzès

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že cieľom vzdelávania a informovanosti spotrebiteľov v oblasti financovania a poskytovania úverov je zlepšiť ich informovanosť o ekonomickej a finančnej realite, aby rozumeli ekonomickým záväzkom a vyhli sa zbytočnému riziku, nadmernému zadlžovaniu a finančnému vylúčeniu; domnieva sa, že školenia a poskytovanie informácií by mali spotrebiteľom umožniť zaujať nezávislý postoj na základe ich vlastného úsudku k ponúkaným finančným produktom alebo k produktom, ktoré zamýšľajú využiť; vyzýva vlády členských štátov a miestne orgány, aby prijali opatrenia a iniciatívy na zvýšenie finančnej gramotnosti občanov a aby ich koordinovali spolu s finančnými inštitúciami, inými zainteresovanými stranami, médiami, odborníkmi v oblasti vzdelávania a znalcami, ako aj so spotrebiteľskými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby predložila európsky program finančného vzdelávania;

2.  konštatuje, že kríza s rizikovými hypotekárnymi úvermi je príkladom nielen nebezpečenstva plynúceho z nedostatočnej informovanosti dlžníkov, ale tiež nedostatočného chápania a znalosti príslušných informácií, čo vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú dostatočne oboznámení o rizikách nesolventnosti a nadmerného zadlženia;

3.  domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať účinné, jasné a zrozumiteľné informácie o finančných produktoch, a to najmä v reklamách, a finančné inštitúcie musia poskytovať dostatočné informácie ešte pred uzatvorením zmlúv a predovšetkým prísne dodržiavať predpisy, ktoré ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi[1]a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o úverových zmluvách pre spotrebiteľov[2]; vyzýva Komisiu, aby v ucelenej forme predložila konkrétne návrhy právnych predpisov pre zosúladený systém informovania a ochrany spotrebiteľa, a to najmä v rámci hypotekárnych úverov (napríklad zosúladený, jednoduchý a porovnateľný štandardizovaný európsky informačný hárok vrátane spoločných označení ročne účtovanej percentuálnej sadzby atď.);

4.  navrhuje, aby sa do výučby zaviedol predmet úvod do ekonomiky a financií, aby sa prispôsobil rôznym úrovniam štúdia s a aby bol zameraný na správne vedenie rodinného rozpočtu a správne využívanie najbežnejších finančných produktov; pripomína, že spotrebiteľov a občanov je možné účinne vzdelávať v problematike financií prostredníctvom médií a všetkých dostupných informačných technológií;

5.  zastáva názor, že sociálni pracovníci, ktorí sú v kontakte s rodinami s rizikom nadmerného zadlženia a finančného vylúčenia, by mali absolvovať školenia v oblasti financií v domácnosti a informovanosti o úveroch, aby im mohli v prípade potreby poradiť a upozorniť ich na riziká, vyzýva na vypracovanie osobitných programov pre mladých ľudí, ktoré by ich ako budúcich spotrebiteľov mali oboznámiť s produktmi bankového systému, pre tých, ktorí prichádzajú do Európskej únie s cieľom rozšíriť ich vedomosti o európskych finančných postupoch, a pre ľudí na dôchodku s cieľom umožniť im nájsť lepšie, lacnejšie a vhodnejšie produkty a služby;

6.  domnieva sa, že vlády by mali posilniť a podporiť činnosti organizácií zameraných na vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov v oblasti financií a poskytovania úverov;

7.  zdôrazňuje, že spotrebitelia, ktorí boli náležite vzdelaní a ktorých postavenie bolo posilnené, pomáhajú podporovať hospodársku súťaž, kvalitu a inováciu v rámci bankových a finančných služieb, a pripomína, že vzdelaní a sebaistí investori môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu na investície a rast; upozorňuje, že vzdelávanie a ochrana spotrebiteľov nemôže nikdy nahradiť účinný dohľad, ale v skutočnosti zvyšujú jeho účinnosť, ak sú správne vyvážené.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.9.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariela Velichkova Baeva, Paolo Bartolozzi, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sebastian Valentin Bodu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Manuel António dos Santos, Christian Ehler, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Othmar Karas, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Sirpa Pietikäinen, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Salvador Domingo Sanz Palacio, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ieke van den Burg
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Harald Ettl, Piia-Noora Kauppi, Vladimír Maňka, Bilyana Ilieva Raeva, Margaritis Schinas

• [1]  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	7.10.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian Silviu Buşoi, Charlotte Cederschiöld, Gabriela Creţu, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Hélène Goudin, Małgorzata Handzlik, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Iliana Malinova Iotova, Pierre Jonckheer, Kurt Lechner, Toine Manders, Catiuscia Marini, Arlene McCarthy, Nickolay Mladenov, Catherine Neris, Zita Pleštinská, Karin Riis-Jørgensen, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Barbara Weiler, Marian Zlotea
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emmanouil Angelakas, Wolfgang Bulfon, Colm Burke, Giovanna Corda, Othmar Karas, José Ribeiro e Castro, Olle Schmidt