SPRÁVA o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (10.9.2008)

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (11.9.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

15.10.2008 - (2007/2290(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Gabriele Stauner
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Astrid Lulling, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2007/2290(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0409/2008

Predkladané texty :

A6-0409/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 20/11/2008 - 6.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0556

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii

(2007/2290(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574),

– so zreteľom na článok 99 Zmluvy o Európskej únii,

– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 141,

– so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, najmä na rozsudok, ktorý vyniesol 17. mája 1990 vo veci Douglas Harvey Barber/Guardian Royal Exchange Assurance Group[1].

– so zreteľom na právne záväzný dohovor o zrušení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW 1979), ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, a najmä jeho článok 11 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 písm. c),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092),

– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 13. a 14. marca 2008,

– so zreteľom na oznámenie Európskej komisie zo 17. októbra 2007 nazvané Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2007)0620),

– so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia z roku 1952,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. apríla 2008 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany zamestnancov v prípade nesolventnosti ich zamestnávateľa v súvislosti s doplnkovými podnikovými alebo medzipodnikovými dôchodkovými systémami mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia (SEK(2008)0475,

– so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov z 18. októbra 2007 obsiahnuté v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: spoločná analýza európskych sociálnych partnerov,

– so zreteľom na zelenú knihu Komisie Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708) a s tým súvisiace uznesenie Parlamentu z 11. júla 2007[2],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)063) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244) a na uznesenie Parlamentu z 30. januára 2008 Demografická budúcnosť Európy[4],

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0409/2008),

A. keďže sociálne zabezpečenie: :

– zriaďuje, reguluje, riadi a financuje (zvyčajne čiastočne) štát a tiež spoločne prostredníctvom daní alebo príspevkov, ktoré platia poistenci, pričom štát je verejne zodpovedný za plnenie potrieb sociálneho zabezpečenia svojich občanov,

– sa vyznačuje zodpovednosťou a zaručením primeraného základného zabezpečenia pre všetkých

– je založené na princípe solidarity,

– zahrnuje deväť oblastí uvedeného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce,

– má za cieľ zaručiť základné zabezpečenie v oblasti zamestnania (poistenie v nezamestnanosti), príjmu (vyplácanie dôchodku) a zárobkovej schopnosti (zdravotné poistenie),

B. keďže sa očakáva, že celkový počet obyvateľov Európskej únie bude mierne rásť do roku 2025 a mierne poklesne po roku 2025, takže v roku 2050 bude o niečo nižší a obyvateľstvo značne staršie,

C. keďže pri konštantnej úrovni imigrácie v dnešnom rozsahu pracovná sila klesne z 227 miliónov v roku 2005 na 183 miliónov v roku 2050, úroveň zamestnanosti vzrastie na 70 % v roku 2020 najmä vďaka vyššej zamestnanosti žien, celkový počet zamestnaných ľudí vzrastie do roku 2017 o 20 miliónov, ale potom do roku 2050 klesne o 30 miliónov a predpokladaný pomer počtu ľudí nad 65 rokov k počtu ľudí v pracovnom veku vzrastie z 1:4 v roku 2005 na 1:2 v roku 2050,

D. keďže všeobecný nárast dôchodkového veku založený na všeobecnom trende zvyšovania predpokladanej dĺžky života dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, že ešte stále existuje mnoho priemyselných odvetví, v ktorých je predpokladaná dĺžka života pracovníkov výrazne nižšia,

E. keďže sociálni partneri majú vo všeobecnosti, a najmä v tých priemyselných odvetviach, v ktorých je predpokladaná dĺžka života pracovníkov nižšia ako priemer, veľkú zodpovednosť, pokiaľ ide o prírastok a úbytok pracovníkov, a môžu byť hlavnými podporovateľmi pri zabezpečovaní účinnej personálnej politiky zohľadňujúcej vek,

F. keďže v dôsledku nižšieho podielu nezamestnaných klesnú do roku 2050 výdavky na príspevky v nezamestnanosti o približne 0,6 percentuálneho bodu HDP, čo je veľmi mierny pokles, ktorý nebude kompenzovať vyššie výdavky v iných oblastiach,

G. keďže Európska únia vydáva na sociálnu ochranu 27,2 % HDP (2008), pričom najväčší podiel pripadá na starobné dávky a dôchodky (46%),

H. keďže pojem sociálneho zabezpečenia sa nechápe ako vzťah medzi výdavkami a príjmami, ale ako spoločenská zmluva, vzťah medzi právami a povinnosťami občanov i štátu, a ako taká sa musí chápať; keďže finančný charakter sociálneho zabezpečenia sa však v žiadnom prípade nesmie narušiť,

I. keďže sa očakáva, že ak sa budú uskutočňovať súčasné politiky, starnutie obyvateľstva povedie vo väčšine členských štátov do roku 2050 k rastu verejných nákladov, najmä v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti, pričom k najväčšiemu nárastu dôjde v období rokov 2020 až 2040,

J. keďže ciele lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti žien, mládeže a starších osôb, ako aj barcelonské ciele v oblasti služieb starostlivosti o deti majú kľúčový význam pre životaschopnosť dôchodkových systémov,

K. keďže rozvojové ciele tisícročia z roku 2000, najmä tretí cieľ, zahrnujú zásadu rodovej rovnosti,

L. keďže všeobecne je priebeh zamestnania žien obvykle menej homogénny a vyznačuje sa pomalším rastom platu, zatiaľ čo muži majú obvykle súvislejší priebeh zamestnania so stabilnejším rastom platu, čo spôsobuje rozdiely medzi ich odvodmi do dôchodkového systému a predstavuje zvýšené riziko chudoby žien, ktoré sa ešte predlžuje vzhľadom na väčší očakávaný vek dožitia žien,

Všeobecné otázky

1. naliehavo žiada členské štáty, aby vzhľadom na lisabonskú stratégiu a potrebu zahrnúť sociálne riziká, zaistiť udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a zachovať jadro európskych sociálnych modelov pokročili vo vyvážení výdavkov a aktivácie v sociálnej oblasti a aby pritiahli a udržali viac ľudí v kvalitnom a bezpečnom zamestnaní s povinným sociálnym poistením, s podporou rastu a tvorby pracovných miest a prístupu k zamestnaniu na základe väčšej transparentnosti trhu, aby modernizovali systémy sociálnej ochrany (napríklad prostredníctvom väčšieho rozlíšenia programov benefitov a finančných mechanizmov) a zvyšovali investovanie do ľudského kapitálu podporou výskumu, rozvoja a inovácií a prostredníctvom lepšieho vzdelávania a odbornej prípravy v kontexte celoživotného vzdelávania pre všetkých;

2. vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala zmeny v systémoch sociálneho zabezpečenia a dôchodkov v členských krajinách, porovnávala ich doterajší vplyv na zamestnanosť žien a zameriavala sa na najlepšie uplatňované postupy, najmä v znižovaní diskriminácie pri platoch mužov a žien a v zosúladení profesionálneho a rodinného života;

3. zdôrazňuje, že zdroje hospodárskeho rastu sa budú v dôsledku demografickej zmeny obmieňať a že rast produktivity práce a technologická inovácia sa stanú zdrojom hospodárskeho rastu; uvedomuje si, že na zabezpečenie vyššej úrovne produktivity bude potrebné viac investovať do výskumu, vývoja a lepších metód riadenia, pričom dôležitou prioritou bude súčinnosť medzi technickými a sociálnymi inováciami;

4. v kontexte súčasných demografických, ekonomických a sociálnych trendov a predchádzania medzigeneračným a vnútrospoločenským konfliktom zdôrazňuje význam nájdenia nových metód účinného a spravodlivého rozdelenia nákladov a príspevkov v budúcnosti medzi menej početné ekonomicky aktívne obyvateľstvo a početnejšie ekonomicky neaktívne obyvateľstvo; na európskej i vnútroštátnej úrovni by malo byť cieľom udržanie rovnováhy medzi ekonomickou realizovateľnosťou systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov na jednej strane a zahrnutím sociálnych rizík na strane druhej;

5. pripomína svoje presvedčenie, že na podporu ekonomicky realizovateľného systému sociálnej ochrany by sa v pracovnom práve EÚ malo posilniť postavenie pracovných zmlúv na dobu neurčitú ako hlavnej formy zamestnávania; týmito zmluvami sa zabezpečí primeraná sociálna a zdravotná ochrana a dodržiavanie základných práv; uznáva však, že tieto práva sa musia chrániť aj u tých, ktorí sú zahrnutí do iných pracovných modelov, vrátane práva na dôchodok, ktorý dôchodcom umožní dôstojný život;

6. pripomína, že základom európskych sociálnych modelov je zásada solidarity medzi generáciami a sociálnymi skupinami a že sa financujú najmä z výnosov spojených s prácou, ako sú príspevky zamestnancov a zamestnávateľov a zdanenie príjmu; poukazuje však na to, že starnúce obyvateľstvo bude vytvárať významný tlak na aktívnu pracovnú silu a riešenia demografickej zmeny by mali byť politickou prioritou; zdôrazňuje, že inak by demografická zmena mohla ohroziť zásadu solidarity a v dôsledku toho európske sociálne modely; zdôrazňuje preto aj dôležitosť posilnenia zásady solidarity vrátane spravodlivého finančného vyrovnania;

7. pripomína, že podľa článku 141 Zmluvy o ES možno prijať konkrétne opatrenia na aktívne dosiahnutie rovnosti platových podmienok a že podľa judikatúry Spoločenstva sú sociálne odvody súčasťou mzdy;

8. konštatuje, že podľa odhadov bude v dôsledku demografických zmien do roku 2030 pomer aktívnych a neaktívnych osôb 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia, z ktorých mnohí sú pre opatrovateľské povinnosti nútení odísť z trhu práce, nebudú negatívne postihnutí neistotou v súvislosti s dôchodkom;

9. pripomína, že vývin k individualizácii prispieva k modernizácii druhého a tretieho piliera bez spochybňovania prvého piliera systémov sociálneho zabezpečenia; umožňuje to ľuďom, najmä ženám a iným zraniteľným skupinám, väčšiu slobodu výberu, čím sa stanú nezávislejšími a schopnými budovať si vlastné, dodatočné penzijné práva;

10. žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobný výskum a štúdie týkajúce sa vplyvu individualizácie sociálnych práv na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi;

11. domnieva sa, že rovnosť mužov a žien musí byť jedným z cieľov každej reformy systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov, zdôrazňuje však, že nerovnosti v oblasti dôchodkov sú predovšetkým nepriamej povahy a vyplývajú z pretrvávajúcej nerovnosti na trhu práce, pokiaľ ide o mzdy, perspektívy kariérneho rastu a nerovnaké rozdelenie povinností v rámci rodiny a domácnosti, a možno ich preto napraviť len prostredníctvom súhrnnejších opatrení;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť medzi (mladými) dospelými o význame včasného vytvárania si nároku na dôchodok;

Pracovná sila

13. je presvedčený, že ak bude pokračovať súčasná situácia, znižujúci sa objem pracovných síl povedie k poklesu celkového počtu pracovných hodín; domnieva sa, že na zvrátenie tohto vývoja by sa mohli prijať opatrenia na zníženie miery nezamestnanosti a zvýšenie náboru (v kombinácii s odborným školením a rekvalifikáciou) so zahrnutím osôb s vysokým pracovným potenciálom, ako sú ľudia s postihnutím, ženy a starší; zdôrazňuje potrebu umožniť flexibilný odchod do dôchodku na základe dobrovoľnosti, zmeniť organizáciu pracovných postupov a rozumne využívať nové technológie; zdôrazňuje, že je takisto potrebné zlepšiť podporné služby a služby, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti a závislých rodinných príslušníkov, s cieľom znížiť počet tých, ktorí dobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok;

14. pripomína, že dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti významne závisí od potreby udržať všetky skupiny aktívne, najmä tie, ktoré sú vylúčené z trhu práce; preto zdôrazňuje potrebu potláčať diskrimináciu na trhu práce a ponúkať pracovné miesta osobám, ktoré nie sú aktívne na trhu práce; zdôrazňuje ďalej potrebu zabezpečiť rozumnú adaptáciu na uľahčenie zamestnávania osôb s postihnutím a tých, ktorí majú vážne zdravotné problémy, a zabezpečiť prístup k zamestnaniu osobám s telesným i duševným postihnutím;

15. v tejto súvislosti trvá na potrebe aktívnych politík zamestnanosti zameraných na ženy, mládež a staršie osoby s cieľom vhodne využiť pracovný potenciál a ochotu zakladať firmy a zabezpečiť okrem iného, aby sa na základe odvodov do dôchodkového systému zaručilo právo na dôstojný dôchodok;

16. zdôrazňuje potrebu diskutovať na vnútroštátnej úrovni o zvýšení zákonného veku odchodu do dôchodku; považuje bez ohľadu na rozdielny zákonný vek odchodu do dôchodku v členských štátoch za potrebné, aby pracujúcich nabádali k zotrvaniu v zamestnaní na základe dobrovoľnosti, pokiaľ to podmienky umožnia, až do dovŕšenia príslušnej vekovej hranice;

17. vyzýva sociálnych partnerov, aby sa okrem iného na základe skúseností získaných v jednotlivých odvetviach dohodli podľa odvetví na opatreniach v súvislosti so starnúcimi pracovníkmi vo všeobecnosti a na konkrétnej personálnej politike, ktorá zohľadňuje vek;

18. vyzýva členské štáty, aby vytvorili finančné a sociálne stimuly na povzbudenie záujmu pracujúcich o dobrovoľné pokračovanie v práci aj po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku;

19. vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali aktívnu politiku zlepšovania podmienok bezpečnej práce s cieľom znižovať riziko v určitých profesiách a zabrániť odchodu vysokého percenta kvalifikovaných pracovníkov do predčasného dôchodku;

20. pripomína, že každú politiku proaktívnej hospodárskej migrácie, ktorá sa týka najmä potenciálnych prisťahovalcov v aktívnom veku a ktorá ponúka zrýchlený imigračný postup vysokokvalifikovaným žiadateľom, bude musieť sprevádzať zlepšená integrácia prisťahovalcov na trh práce a do spoločnosti ako celku; zdôrazňuje, že intenzívnejšie úsilie zvýšiť imigráciu môže viesť k úniku mozgov z krajín pôvodu, čo by mohlo mať negatívny následok na hospodársky a spoločenský vývoj týchto krajín a podporiť nové vlny nekontrolovanej migrácie;

21. uznáva, že problémom môže byť aj tzv. plytvanie mozgami, a to pre hospodárstvo ako celok i pre jednotlivcov, keď sa kvalifikovaní migrujúci pracovníci využívajú na riešenie nedostatku menej kvalifikovaných pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali migrujúci pracovníci prospech zo svojho prispievania do systémov dôchodkového zabezpečenia;

22. vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že občania EÚ pracujúci a žijúci v hosťujúcom členskom štáte nestratia ani jedno zo svojich práv sociálneho zabezpečenia;

23. domnieva sa, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na starnutie populácie je nepredvídateľný, pretože závisí od vývoja migračných tokov, preskupovania rodín a pôrodnosti migrantov; domnieva sa, že migranti môžu prispieť k vyššej rovnováhe systémov sociálneho zabezpečenia, ak budú zamestnaní legálne, čím sa budú podieľať na ich financovaní;

Dôchodky

24. upriamuje pozornosť na existujúcu diskrimináciu všetkých zraniteľných skupín, pokiaľ ide o prístup na pracovný trh a jeho podmienky, najmä ľudí, ktorí pracujú na miestach, kde príspevky na sociálne zabezpečenie nie sú povinné, čo vedie k nižšej miere zamestnanosti a nižším mzdám, a preto menšej príležitosti, aby tieto skupiny dosiahli primerané dôchodky; zdôrazňuje potrebu poskytovanť rovnaké príležitosti pre všetkých a zabezpečiť tak vyššiu mieru zamestnanosti, rovnakú odmenu za prácu a primerané dôchodkové práva;

25. uznáva skutočnosť, že verejné dôchodkové systémy posilňujú spoločenskú solidaritu, zodpovedné za ne sú členské štáty a ochrana týchto systémov by mala byť politickou prioritou; je presvedčený, že väčšie využívanie alternatív k dôchodkom vyplácaným štátom, ako sú napr. doplnkové schémy, by mohlo byť reálnou možnosťou; poukazuje na to, že súkromné dôchodky by mohli zahŕňať zamestnanecké doplnkové dôchodkové systémy u zamestnávateľa alebo v iných kolektívnych organizáciách a združeniach, ako aj individuálne doplnkové dôchodky založené na sporení; zdôrazňuje, že existencia súkromných dôchodkov zvýši potrebu primeranej regulácie súkromných penzijných fondov, prenosnosti takýchto dôchodkov a podpory a neustálej modernizácie (vrátane väčšej pružnosti) týchto alternatív; v rámci toho je presvedčený o potrebe zohľadniť riziko, že ženy by v kontexte existujúceho dôchodkového systému mohli stratiť poistné krytie, ak tento systém majú nahradiť súkromné ustanovenia, ale že toto riziko možno znížiť započítaním materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a prerušenia práce z osobných dôvodov k nároku na dôchodok;

26. žiada členské štáty, aby vážne počítali s potrebou rekonštrukcie tradičných dôchodkových systémov vychádzajúcich zo systematického hodnotenia rizík a predpokladu typického, štandardného priebehu života a upravili systém sociálneho zabezpečenia v súlade s reformou dôchodkového systému vzhľadom na to, že predpokladaný štandardný priebeh života sa rýchlo mení a oveľa bežnejšími sa stanú takzvané „mozaikové životopisy“; mohlo by to viesť k novému sociálnemu riziku zvýšenej nepredvídateľnosti pri mnohých jednotlivcoch, a najmä zraniteľných skupinách, predovšetkým prisťahovalcoch, nízkokvalifikovaných pracovníkoch, osamelých rodičoch a osobách s inými opatrovateľskými povinnosťami; zdôrazňuje, že by to mohlo viesť ku skorému odchodu z trhu práce alebo obmedzenej účasti na ňom; poukazuje na to, že zmena dôchodkových systémov je tiež nevyhnutná na dosiahnutie flexibilného pracovného trhu;

27. poznamenáva, že trvalo udržateľný dôchodkový systém sa musí prispôsobiť demografickej a hospodárskej situácii, a zdôrazňuje, že v prípade širokej dostupnosti je vyváženou možnosťou štruktúra spočívajúca na troch pilieroch; navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie (prvý pilier) dopĺňali kolektívne financované zamestnanecké dôchodkové systémy (druhý pilier) a individuálne doplnkové produkty tretieho piliera; zdôrazňuje význam dôchodkových systémov, ktoré spájajú zásadu solidarity s často vysokými výnosmi vyplývajúcimi z rozsiahlych, dlhodobých a prezieravých investičných stratégií, ktoré prinášajú zisk; vyzýva Komisiu, aby pripravila vhodný a uskutočniteľný rámec pre reguláciu dôchodkových produktov v celej Európe a dohľad nad nimi; zdôrazňuje, že vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkami a dôchodkami z tretieho piliera by jednotlivcom umožnil využiť ustanovenia o prenose nároku na dôchodok, podporil by hospodársku súťaž a znížil náklady na dôchodkové sporenie;

28. poznamenáva, že sú to najmä ženy, ktor0 sa staraj[ o deti a starých, chorých a postihnutých členov rodiny, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, pod tlakom kultúrnych postojov a sociálnych noriem alebo z dôvodu nekvalitných či nedostatočných detských a iných opatrovateľských zariadení (zariadení dlhodobej starostlivosti), a preto viackrát prerušia svoju pracovnú kariéru; zdôrazňuje potrebu poskytnúť ženám kompenzáciu a skutočnú možnosť rozhodovania mať deti v súvislosti s opatrovateľskými povinnosťami, bez obáv z prípadného finančného znevýhodnenia alebo bez ohrozenia kariérneho postupu; víta opatrenia členských štátov s cieľom kompenzovať tieto skutočnosti napr. započítaním doby materskej dovolenky a opatery v rodine do zákonného dôchodkového poistenia;

29. vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a predstaviteľky ženských organizácií, aby venovali nepretržitú pozornosť možnému alebo skutočnému dosahu reforiem dôchodkových systémov na rovnosť mužov a žien a aby v prípade potreby zabezpečili prijatie nápravných opatrení na zaručenie rovnakého zaobchádzania;

30. žiada, aby Komisia a členské štáty urýchlene prijali opatrenia zakazujúce priamu diskrimináciu v zamestnaneckých dôchodkových systémoch vrátane postupu, pri ktorom je úroveň platieb a príspevkov založená na poistno-matematických faktoroch podľa pohlavia;

31. pripomína svoje uznesenie z 21. februára 1997 o situácii manželských partnerov pomáhajúcich samostatne zárobkovo činným osobám[5], v ktorom sa okrem iného požadovalo zabezpečenie povinného individuálneho dôchodkového poistenia pre pomáhajúceho manželského partnera;

32. pripomína svoje uznesenie z 12. marca 2008 o situácii žien v poľnohospodárskych regiónoch EÚ[6], v ktorom opäť vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2008 predložila návrh na revíziu smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva [7], ktorý bude obsahovať ustanovenia o samostatných spoločenských a dôchodkových právach žien – pomocníčok v poľnohospodárskych prácach;

33. pripomína svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010)[8] a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť transparentný a pružný európsky trh sociálneho a dôchodkového zabezpečenia znižovaním fiškálnych prekážok a obmedzení prenosnosti dôchodkových práv z jedného členského štátu do druhého; zastáva názor, že na vytvorenie vnútorného trhu s dôchodkami je potrebný európsky rámec regulácie dôchodkových produktov;

34. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene preskúmala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia[9] s cieľom zaviesť stabilný režim solventnosti, ktorý by bol vhodný pre takéto inštitúcie poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, a to na základe odporúčania Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov a na základe dôkladného posúdenia vplyvu, v ktorom cez rozdiely vo výpočtoch preskúma otázky týkajúce sa rovnakých podmienok a určí predpoklady merania zodpovednosti; zdôrazňuje, že takýto režim by mohol vychádzať z rozšírenia určitých aspektov zmeneného a doplneného návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o životnom poistení, o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia Solventnosť II[10] na dôchodkové fondy, pričom sa zohľadnia špecifiká inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, napríklad dlhodobý charakter dôchodkových systémov, ktoré prevádzkujú, a typ pokrytia rizika alebo záruk, ktoré dôchodkové fondy poskytujú; domnieva sa, že takýto osobitný režim solventnosti by posilňoval finančnú stabilitu a zamedzoval by regulačnej arbitráži;

35. pripomína, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku postavil proti prekážkam, ktoré bránia oslobodeniu od dane v prípade cezhraničných dôchodkových príspevkov; zdôrazňuje, že daňová úľava ponúka najlepší podnet na dlhodobé sporenie a že ďalšia harmonizácia môže byť potrebná na odstránenie všetkých prekážok týkajúcich sa cezhraničných príspevkov do dôchodkových systémov;

36. poukazuje na súčasné smerovania od dôchodkových systémov s definovanými dávkami k dôchodkovým systémom s definovanými príspevkami a je znepokojený znížením príspevkov zamestnávateľov, ktoré očividne sprevádza tento trend; zdôrazňuje potrebu zvýšenej účasti a úrovne príspevkov zamestnancov do existujúcich dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť primeraný dôchodkový príjem pre jednotlivcov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zamestnávatelia naďalej primerane prispievali, a to najmä do systémov s definovanými príspevkami; je znepokojený tým, že plánované preskúmanie medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 19, ako napríklad v prípade možného zrušenia tzv. koridorového prístupu, by mohlo vyústiť do podstatných zmien dôchodkových systémov, ktoré treba dôkladne posúdiť, najmä vzhľadom na možné negatívne vplyvy na atraktívnosť systémov s definovanými dávkami;

37. poznamenáva, že na zabezpečenie primeraných a dôstojných životných podmienok pre zdravotne postihnuté osoby a na zabránenie „pasce prídavkov“ je potrebná kompenzácia dodatočných životných nákladov spojených s postihnutím a jej koordinácia s dôchodkovými systémami a politikami sociálnej integrácie;

Finančná udržateľnosť

38. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty udržali súčasnú úroveň financovania sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov, našli alternatívu a dostatočné daňové základy so zreteľom na rastúcu konkurenciu spôsobenú globalizáciou; zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti ekonomík členských štátov a zabezpečenia väčšieho počtu pracovných stimulov je dôležité menej sa spoliehať na zdanenie práce; uvedomuje si, že posun k väčšiemu zdaňovaniu kapitálu je zložitý z dôvodu nižšieho kapitálového daňového základu a väčšej mobility kapitálu; navrhuje, aby sa na zlepšenie finančnej udržateľnosti sociálnych výdavkov zvážili nové spôsoby zdaňovania a ďalšie alternatívy, ktoré znížia daňové zaťaženie osôb s nižšími príjmami; trvá na názore, že odvody zamestnávateľa do sociálneho zabezpečenia sú investíciou, pretože pomáhajú zvyšovať produktivitu, a preto krajiny s vysokými sociálnymi výdajmi sú najviac konkurencieschopné;

39. zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty sa musia zamerať na strednodobé a dlhodobé ciele Paktu stability a rastu (PSR) a zabezpečiť trvalú udržateľnosť verejných financií s cieľom odolávať zvýšenému tlaku spôsobenému starnutím obyvateľstva; poznamenáva, že Rada 5. apríla 2008 na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií v Brde dospela k dohode, že zameranie na sociálne výdavky by sa malo presunúť od objemu výdavkov k dosahovaniu výsledkov; odporúča, aby Komisia uvažovala o ďalších zlepšeniach PSR, napríklad tým, že umožní, aby sa dlhodobo orientované investície účtovali za dlhšie obdobie;

40. zdôrazňuje, že členské štáty by mali tvoriť svoju finančnú politiku trvalo udržateľným spôsobom tak, že spravodlivo rozdelia daňové zaťaženie medzi zamestnancov, spotrebiteľov, podnikateľské subjekty a kapitálové príjmy, ako aj v rámci generácií;

41. domnieva sa, že právna úprava by sa mala usilovať o zabezpečenie solventnosti a ochrany zamestnaneckých dôchodkových systémov, v neposlednom rade v prípadoch prevzatia alebo inej významnej zmeny vo vlastníctve alebo riadení;

42. vyzýva členské štáty, aby do ročných rozpočtov začlenili fond na výplatu budúcich dôchodkov;

43. zdôrazňuje potrebu zvážiť postupný prechod od dôchodkových systémov s príspevkovým financovaním k dôchodkovým systémom s kapitalizáciou;

Zdravotná a dlhodobá starostlivosť

44. vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na zlepšenie zdravia znamenajú potrebu investovať, čo môže prispieť k zníženiu nákladov v súvislosti so starnutím obyvateľstva a zlepšiť dobrý stav verejných financií; zdôrazňuje význam zachovania hodnôt a zásad, ktoré tvoria základ všetkých systémov zdravotnej starostlivosti v Európskej únii a zahŕňajú všeobecné krytie, solidaritu pri financovaní, rovnosť prístupu a poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, a to napriek nutnosti racionálnej spotreby obmedzených zdrojov; podčiarkuje, že existuje potenciál zlepšenia kvality a finančnej efektívnosti služieb zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zlepšenia ich organizácie a poskytovania na základe zásady subsidiarity;

45. v dôsledku predpokladaných vyšších nákladov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sa domnieva, že členské štáty by mali zhodnotiť svoje financovanie a prihliadnuť na skutočnosť, že vzhľadom na pravdepodobnú nižšiu dostupnosť neprofesionálnej starostlivosti vplyvom trendu zakladania menších rodín a rastu účasti žien na trhu práce môže byť nárast potreby dlhodobej starostlivosti vyšší, než sa očakávalo;

46. poznamenáva, že veľký dôraz sa musí klásť na ľudí, ktorí si vyžadujú nákladnú alebo dlhodobú zdravotnú starostlivosť, na ľudí alebo skupiny ľudí, ktorí majú problém v dostupnosti zdravotnej starostlivosti – napr. národnostné menšiny, ľudia s nízkymi príjmami – na starostlivosť o ľudí trpiacich chronickými chorobami, ako aj na rozvoj verejných podporných rehabilitačných zariadení, na začlenenie ľudí s telesným alebo duševným postihnutím a starých ľudí do spoločnosti a na ich podporu, aby sa im pomohlo viesť samostatný život a nemuseli byť umiestnení v ústavoch;

47. konštatuje, že verejné financovanie zdravotnej starostlivosti prispieva k ochrane voči finančnému riziku nezávisle od osobného zlého zdravotného stavu, čím sa podporuje rovnosť a sociálne zabezpečenie, kým na druhej strane mechanizmy založené na súkromných príspevkoch zahŕňajú len obmedzené alebo vôbec žiadne zdieľanie rizík a zvyčajne spájajú platby s rizikom ochorenia a schopnosťou platiť, a zároveň zaručuje trvalo udržateľné financovanie nezávislé od demografických zmien;

48. uznáva význam verejného financovania pri dosahovaní cieľa solidarity a veľké rozdiely v úrovni verejného a súkromného financovania zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi; odporúča, aby Komisia vykonala prieskum a stanovila úroveň a rozsah verejného financovania, ktoré spĺňa cieľ solidarity, a to pre systém ako celok a osobitne pre konkrétne oblasti služieb;

49. berie na vedomie rastúcu popularitu trhových riešení a privatizácie v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti ako všelieku na nárast nákladov, neefektívnosť a problémy s kvalitou starostlivosti predovšetkým v nových členských štátoch; berie na vedomie rastúci počet dôkazov o tom, že účelová privatizácia systémov sociálneho zdravotného poistenia, cieľ dosiahnuť zisk a konkurencia medzi finančnými sprostredkovateľmi zvyčajne zdražuje správu systémov zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo ich prínosy v zmysle obmedzenia nákladov, efektívnosti a kvality starostlivosti sú pochybné; z tohto dôvodu odporúča, aby si vlády členských štátov s modelom jedného platiteľa tento model ponechali;

50. poznamenáva, že pre systémy zdravotnej starostlivosti financované prevažne z príspevkov sociálneho poistenia na báze zamestnania môže byť výhodou rozšírenie príjmovej základne o príjmy nesúvisiace so mzdami;

51. poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na slobodné poskytovanie služieb a právo osôb poistených v systémoch zdravotného poistenia vybrať si slobodne lekára alebo zdravotnícke zariadenie nie je prípustné, aby členské štáty odmietali hradiť svojim občanom každé liečenie poskytnuté v zahraničí, členské štáty však môžu stanoviť (pevné) individualizované stropy vzniknutých nákladov a nie sú povinné hradiť liečbu, ktorú ich štátni príslušníci nedostali doma;

52. vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní reformných politík zameraných na rekonštrukciu právneho rámca, ktoré podporia ich vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, vyhli čisto finančnému prístupu;

53. je hlboko presvedčený, že začiatkom každej reformy by mala byť podrobná analýza existujúceho zdravotného (finančného) systému slúžiaca na odhalenie slabých a problematických miest, spojená s pochopením kontextových faktorov, ktoré môžu prispieť k úspešnej reforme alebo jej prekážať; očakáva, že členské štáty si plne uvedomujú značný vplyv zdravotných reforiem na funkčnosť, kapacitu a efektívnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj riziká, ktoré môžu nedostatočne alebo neprimerane pripravené reformné opatrenia priniesť v oblasti kvality a dostupnosti služieb zdravotnej starostlivosti, občanom a ich zamestnateľnosti;

54. vyzýva členské štáty, aby radšej zvážili celú škálu funkcií a politík financovania zdravotníctva a nezameriavali sa len na príspevkové mechanizmy; je presvedčený, že zvyšovanie úrovne príspevkov na báze zamestnania či zvyšovanie podielu súkromných príspevkov pacientov na nákladoch služieb zdravotnej starostlivosti nie sú správnymi politikami a môžu viesť ku katastrofálnym následkom, pretože neprijateľným spôsobom obmedzujú prístup občanov s nízkymi príjmami k celej škále zdravotných služieb;

55. je presvedčený o tom, že prístup občanov s nízkymi príjmami k vysokokvalitným službám zdravotnej starostlivosti by sa mal jednoznačne považovať za prioritu, ktorá je veľmi úzko spätá s európskymi hodnotami solidarity a rovnakých práv a vytvára predpoklady pre úspešné dosiahnutie lisabonských cieľov plnej zamestnanosti;

56. vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadnila aspekty rovnakých práv všetkých občanov Európskej únie na vysokú kvalitu systémov zdravotnej starostlivosti a aby zahrnula záruky potrebné na odstránenie diskriminácie občanov v súvislosti s financovaním do revízie antidiskriminačnej legislatívy Spoločenstva alebo do každého nového právneho nástroja, ktorý sa týka otázky prístupu k zdravotnej starostlivosti;

57. odporúča, aby členské štáty prispievali k efektívnosti a spravodlivosti vo svojich systémoch zdravotnej starostlivosti znižovaním počtu centier pre prípad rizík alebo – ešte lepšie – vytvorením jedného vnútroštátneho centra, ktoré môže uľahčiť strategické riadenie a koordináciu celého zdravotného systému;

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru pre zamestnanosť, Výboru pre sociálnu ochranu a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

[1] Vec C-262/88, ESD [1990] I-1889.
[2] Prijaté texty, P6_TA(2007)0339.
[3] Prijaté texty, P6_TA(2007)0541.
[4] Prijaté texty, P6_TA(2008)0066.
[5] Ú. v. ES C 85, 17.3.1997, s. 186.
[6] Prijaté texty, P6_TA(2008)0094.
[7] Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56.
[8] Prijaté texty, P6_TA(2007)0338.
[9] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.
[10] KOM(2008) 119.

Demografický vývoj

Demografický trend v Európe povedie k predpokladanému poklesu počtu obyvateľov a k starnutiu obyvateľstva. Výsledkom bude o niečo nižší počet obyvateľov a významne staršia populácia v roku 2050. Spôsobí to pôrodnosť pod úrovňou prirodzenej obnovy populácie a väčšia očakávaná dĺžka života, ktoré povedú k obráteniu vekovej pyramídy znižovaním počtu mladších ľudí a zvyšovaním podielu populácie nad 65 rokov.

Priemerná miera pôrodnosti v EÚ neodráža vôľu žien ani túžbu európskych občanov založiť sirodinu a mohla by tiež súvisieť s ťažkosťami pri zosúladení pracovného a rodinného života (chýbajúcou starostlivosťou o deti, hospodársko-sociálnou podporou rodín a zamestnanosťou žien) s ťaživou sociálnou situáciou (nestabilitou práce, drahými bytmi) a s obavami z budúcnosti (neskorým prístupom k zamestnaniu pre mladých a neistotou pracovného miesta);

Na kompenzáciu zmien podielu pracujúcej populácie prisťahovalectvom by sa vyžadovalo 90 – 100 miliónov ľudí, čo by viedlo k väčšej etnickej, kultúrnej a náboženskej rôznorodosti; pripomína, že intenzívnejšie úsilie zvýšiť imigráciu vysokokvalifikovaných ľudí môže viesť k väčšiemu úniku mozgov z krajín pôvodu, čo by mohlo mať negatívny následok na hospodársky a spoločenský rozvoj týchto krajín.

Vývoj v sociálnej oblasti

Spravodajkyňa sa domnieva, že pri transformácii sociálneho štátu je možné dosiahnuť veľký pokrok posunom od sociálnych výdavkov k perspektíve sociálnych investícií.

Z pohľadu lisabonskej stratégie a cieľov zamestnanosti dohodnutých na úrovni EÚ existuje potreba prilákať viac ľudí do kvalitného zamestnania a udržať ich v ňom, zvýšiť ponuku práce a modernizovať systémy sociálnej ochrany, zlepšiť adaptabilitu a bezpečnosť pracovníkov a podnikov a zvýšiť investície do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a kvalifikácie.

Je známe, že dochádza k diverzifikácii foriem života, ktorá sa prejavuje menším počtom manželstiev, vyššou rozvodovosťou, dlhším odsúvaním narodenia prvého dieťaťa, čoho výsledkom je doplnenie tradičného modelu manželstva o alternatívne formy spolužitia.

Spravodajkyňa si je vedomá toho, že posilňovanie individualistického správania mení lojalitu ľudí voči spoločenským inštitúciám, napríklad systémom sociálneho zabezpečenia, a bude predstavovať tlak pri diskusiách o novom definovaní solidarity a sociálnej rovnováhy.

Finančný vývoj

Očakáva sa, že pri uplatňovaní súčasných politík sa bude starnutie obyvateľstva do roku 2050 vo väčšine členských štátov najviac podieľať na náraste verejných výdavkov, predovšetkým na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Potenciálne úspory verejných výdavkov do vzdelávania, ktoré by ich kompenzovali, budú pravdepodobne obmedzené v dôsledku rastúcich investícií do celoživotného vzdelávania.

Spravodajca zaznamenáva skutočnosť, že na príjmy z daní vplývajú štrukturálne zmeny a nové úlohy, ako je celosvetová hospodárska súťaž a rastúca mobilita faktorov výroby, preto zdôrazňuje potrebu diskutovať o alternatívach a dostatočných daňových základoch.

Hospodársky vývoj

Svet súčasnosti charakterizuje globalizácia, t.j. intenzívny otvorený obchod a rýchly technologický pokrok, ktorý vytvára silné konkurenčné tlaky a núti spoločnosti, aby sa stávali pružnejšími a umožňovali rozširovanie trhu. Prognózy ukazujú, že potenciálna priemerná ročná miera rastu HDP bude v budúcich desaťročiach klesať.

Zdroje hospodárskeho rastu sa v budúcnosti zmenia: zamestnanosť bude predstavovať pozitívny príspevok k rastu do roku 2010 a po roku 2030 sa stane výrazne negatívnym faktorom, zatiaľ čo dominantným a niekedy jediným zdrojom rastu sa stane produktivita práce. Na zabezpečenie vysokej úrovne produktivity tak bude potrebné viac investovať do výskumu a rozvoja.

Zmenená veková štruktúra pracovnej sily by mohla zmeniť štruktúru spotreby a domáceho dopytu, a tým potenciálne ovplyvniť vzájomné rozdelenie medzi odvetviami, čo vyžaduje zvýšenie pracovnej mobility, aby sa zabránilo rastúcim nezrovnalostiam na pracovnom trhu a ešte nižšej zamestnanosti.

Vývoj na pracovnom trhu

Globalizácia povedie k zmenám v priemysle, regionálnym štrukturálnym zmenám a zmenám v štruktúre a úrovni zamestnanosti a v dôsledku toho k politikám zameraným na zvýšenie flexikurity. Je potrebné zdôrazniť, že hlavnou úlohou je dosiahnuť pružnosť v hospodárstve spolu s lepšou sociálnou ochranou s cieľom vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú dať príležitosti využiť čo najlepšie. Existuje potreba kvalifikovanej a prispôsobivej pracovnej sily, a tým prepojenia aktívnych politík týkajúcich sa trhu práce s investíciami do celoživotného vzdelávania na zvyšovanie zamestnanosti.

Znamená to aj posilňovanie vzdelávania a prípravy najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Kľúčom na úspešnú adaptáciu politiky je trh práce, pretože schopnosť krajiny zachovať blahobyt spojený s vysokou kvalitou je v konečnom dôsledku určovaná jej produkciou.

Pri stálej miere prisťahovalectva bude pracovná sila klesať z 227 miliónov ľudí v roku 2005 na 183 miliónov v roku 2050. Miera zamestnanosti sa zvýši na 70 % v roku 2020 najmä v dôsledku vyššej miery zamestnanosti žien, predovšetkým odchodom do dôchodku starších žien, u ktorých bola miera zamestnanosti nízka. Celkový počet zamestnaných ľudí sa zvýši do roku 2017 o 20 miliónov, ale potom do roku 2050 poklesne o 30 miliónov.

Povedie to taktiež k nižšiemu podielu nezamestnaných ľudí, čím poklesnú výdavky na príspevok v nezamestnanosti približne o 0,6 percentuálneho bodu HDP v roku 2050. Tento pokles je veľmi skromný a relatívne malý na to, aby kompenzoval vyššie výdavky v iných oblastiach.

Zníženie počtu ekonomicky aktívnych ľudí povedie k poklesu celkového počtu odpracovaných hodín. Na kompenzáciu tohto vývoja je potrebné zvýšiť celkový počet odpracovaných hodín ostatných pracovníkov alebo znížiť počet ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok.

Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti závisí značne od aktivácie skupín, ktoré sú vystavené diskriminácii na pracovnom trhu. Z tohto pohľadu je potrebné zosúladiť úlohu žien v hospodárstve spôsobmi, ktoré sú spravodlivé a účinné, a dosiahnuť zmeny v poskytovaní základných služieb pre domácnosti, napríklad v starostlivosti o deti, aby sa tým umožnila zlučiteľnosť práce žien s rodinným životom.

V tejto súvislosti je tiež dôležité, aby existoval dostatok pracovných príležitostí pre starších ľudí s vhodnými pracovnými kvalifikáciami. Je preto potrebné riešiť problém vekovej diskriminácie, podporovať celoživotné vzdelávanie, poskytnúť pružné modely odchodu do dôchodku a zabezpečiť zdravé pracovné podmienky.

Spravodajca sa domnieva, že členské štáty by mali využiť tento vývoj ako otvorenú príležitosť na realizáciu štrukturálnych reforiem.

Vývoj súvisiaci s vekom

Starnutie populácie bude vytvárať vyšší tlak na verejné výdavky a na niektoré kategórie príjmov z daní a súčasne globalizácia spôsobí, že bude stále ťažšie získavať dane z pohyblivých daňových základov.

Očakávané zvýšenie dĺžky života nastane hlavne v dôsledku nižšej miery úmrtnosti vo vyššom veku, čím sa zmení pomer dĺžky dôchodku a práce.

Spravodajkyňa je presvedčená, že jednou z hlavných úloh bude vývoj politík pracovného trhu a reformy daňových systémov a systémov poskytovania príspevkov s cieľom zvýšiť ponuku práce, ako aj ďalšie reformy týkajúce sa sociálneho štátu, ktoré zaručia dlhodobú udržateľnosť verejných financií pri starnúcom obyvateľstve.

Dôchodky

Demografický vývoj povedie k zvyšovaniu verejných výdavkov na dôchodky vo všetkých členských štátoch. Tento nárast možno znížiť čiastočným prechodom verejného systému dôchodkového zabezpečenia na systémy financované zo súkromných zdrojov, ale silnejšie zameranie na dôchodky financované zo súkromných zdrojov môžu viesť k novým výzvam, k novým formám rizík a k potrebe primeranej regulácie súkromných dôchodkových fondov.

Dôchodkové systémy v členských štátoch sú – i keď v rôznej miere – historicky vyvinutými systémami vychádzajúcimi z takzvaného modelu muža-živiteľa, to znamená, že sú vysoko familiarizované.

Je potrebné transformovať tradičné dôchodkové systémy vychádzajúce zo systematického hodnotenia rizík a predpokladu typického, štandardného priebehu života vzhľadom na súčasný trend, podľa ktorého sa štandardný priebeh života rýchlo mení a oveľa bežnejšími sa stanú takzvané „mozaikové životopisy“ vedúce k novému sociálnemu riziku zvýšenej nepredvídateľnosti budúcnosti, ktoré sa týka mnohých jednotlivcov, a najmä zraniteľných skupín, predovšetkým prisťahovalcov, nízkokvalifikovaných pracovníkov a osamelých rodičov. Nestabilné pracovné životopisy výrazne ovplyvňujú dôchodkové nároky a vo väčšine profesií sú prerušenia nevýhodné z hľadiska kariérneho vývoja a úrovne miezd.

O deti sa starajú najmä ženy, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, z dôvodu kultúrnych postojov a sociálnych noriem alebo v dôsledku nedostatočne kvalitných detských opatrovateľských zariadení alebo ich nedostatku. K tejto skutočnosti sa pridružuje model materských dovoleniek v členských štátoch, ktorý stanovuje, že voľno čerpajú ženy. Je potrebné zdôrazniť potrebu kompenzovať toto meškanie v kariére žien a poskytnúť im skutočnú voľbu mať deti bez obáv z možného finančného znevýhodnenia.

Vývoj v zdravotnej starostlivosti

Vek ako taký nie je pri výdavkoch na zdravotnú starostlivosť kauzálnym činiteľom, avšak starnúce obyvateľstvo vytvorí tlak na zvyšovanie verejných výdavkov a verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrastú do roku 2050 vo väčšine členských štátov o 1,5 – 2 percentuálne body HDP.

Starnúce obyvateľstvo má veľký vplyv na dlhodobú starostlivosť, najmä z dôvodu nárastu počtu starých ľudí a rastúcej potreby dlhodobej starostlivosti, čo povedie k zvýšeniu na úrovni 0,5 – 1 percentuálneho bodu HDP.

V domácnostiach nebude k dispozícii toľko neoficiálnej starostlivosti v dôsledku trendu k menším rodinám a účasti žien na trhu práce, a preto by vzrast potreby dlhodobej starostlivosti mohol byť ešte vyšší než predpokladaný z dôvodu väčšej potreby formálnejšej starostlivosti.

So starnutím populácie poskytovanie zdravotnej starostlivosti zvýši náklady na poskytované služby, a keďže rast príspevkov nie je riešenie, zvýši sa tendencia znižovať objem služieb financovaných z verejných zdrojov na minimum základných služieb, čo bude viesť k neustálym diskusiám o jeho rozsahu. Ľudia, ktorí majú možnosť odísť zo solidárneho systému, môžu opustiť verejný systém zdravotnej starostlivosti a nájsť kvalitnejšie služby u súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo vytvorí ďalší tlak na financovanie verejnej zdravotnej starostlivosti a výsledkom toho bude menej služieb nižšej kvality, a to zhorší dôveru vo verejný systém zdravotnej starostlivosti a ohrozí solidaritu.

Hlavné body z pohľadu spravodajkyne

Demografické tlaky vyplývajúce zo starnutia populácie a diverzifikácie populačných štruktúr spolu s tvrdou fiškálnou realitou budú nútiť členské štáty, aby hľadali nové riešenia pre prvky tradičných systémov sociálneho zabezpečenia, ako sú dôchodkové systémy, programy trhu práce a zdravotné a vzdelávacie politiky.

Možné riešenia tohto vývoja predstavuje vyššia miera zamestnanosti, najmä skupín žien vo veku 55 – 65 rokov a žien, ktorých zamestnanosť je v súčasnosti výrazne nižšia. Bude to vyžadovať adekvátne možnosti pre ženy zladiť prácu s rodinným životom, predovšetkým detské zariadenia a celodenné školy, zlepšiť pracovné príležitosti a podmienky ľudí s rôznymi postihnutiami a posilniť úsilie o odstránenie sociálneho vylúčenia. Splnenie týchto požiadaviek vyžaduje implementovať lisabonskú agendu s dôrazom na pritiahnutie ľudí do práce, zabezpečenie primeranej mzdy a ďalšie pracovné pohnútky.

Zabezpečiť súčasne udržateľnosť a adekvátnosť zdravotnej starostlivosti a príjmy dôchodcov v členských štátoch počas nasledujúcich desaťročí je úloha, ktorá si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach spoločnosti a verejnej správy, na úrovni firiem a domácností.

(*)pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne vecik budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii
(2007/2290(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Astrid Lulling

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä jej článok 141,

– so zreteľom na plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010,

– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, najmä na rozsudok C-262/88[1],

– so zreteľom na právne záväzný dohovor o zrušení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW 1979), a najmä článok 11 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c),

Α. keďže ciele lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti žien, mládeže a starších osôb, ako aj barcelonské ciele v oblasti služieb starostlivosti o deti majú kľúčový význam pre životaschopnosť dôchodkových systémov,

B. keďže rozvojové ciele tisícročia z roku 2000, a v prvom rade tretí cieľ zahrňujú zásadu rovnosti príležitostí pre mužov a ženy,

C. keďže situácia zamestnanosti v Európe nie je v súlade s lisabonskou stratégiou, medzi ktorej ciele patrí zvýšenie počtu a zlepšenie kvality pracovných miest, plná zamestnanosť a sociálne začlenenie, najmä pokiaľ ide o ženy,

D. keďže rodový a medzigeneračný rozmer výrazne zvyšuje riziko slabšieho postavenia niektorých ľudí na trhu práce, pretože ženy, starší a takisto mladší zamestnanci zamestnaní na základe neštandardných zmlúv majú menej príležitostí na zlepšenie svojho postavenia na trhu práce,

E. keďže všeobecne je priebeh zamestnania žien obvykle menej homogénny a vyznačuje sa pomalým rastom platu, zatiaľ čo muži majú obvykle súvislý priebeh zamestnania s nepretržitým rastom platu, čo spôsobuje rozdiely medzi odvodmi do dôchodkového systému a predstavuje zvýšené riziko chudoby žien, ktoré sa predlžuje vzhľadom na väčšiu dĺžku života žien,

1. domnieva sa, že rovnosť mužov a žien musí byť jedným z cieľov reforiem režimov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov, zdôrazňuje však, že v prípade nerovností v oblasti dôchodkov ide predovšetkým o nepriame nerovnosti, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich rozdielov na trhu práce, pokiaľ ide o mzdy a perspektívy kariérneho rastu a nerovné rozdelenie povinností v rámci rodiny a domácnosti, a ktoré je možné skutočne napraviť len prostredníctvom súhrnnejších opatrení;

2. v tejto súvislosti trvá na potrebe aktívnych politík zamestnanosti zameraných na ženy, mládež a staršie osoby s cieľom vhodne využiť pracovný potenciál a ochotu zakladať firmy, aby sa na základe odvodov do dôchodkového systému zabezpečilo právo na dôstojný dôchodok;

3. pripomína, že podľa článku 141 Zmluvy o ES možno prijať konkrétne kroky na dosiahnutie rovnosti platových podmienok a že podľa judikatúry Spoločenstva sú sociálne odvody súčasťou mzdy;

4. žiada Komisiu, aby uskutočnila výskum a štúdie týkajúce sa vplyvu individualizácie sociálnych práv na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi;

5. vyzýva vlády, sociálnych partnerov a predstaviteľky ženských organizácií, aby venovali nepretržitú pozornosť možnému alebo skutočnému dosahu reforiem dôchodkových systémov na rovnosť mužov a žien a aby zabezpečili stanovenie nápravných opatrení na zaručenie tejto rovnosti;

6. žiada, aby Komisia a členské štáty urýchlene prijali opatrenia zakazujúce priamu diskrimináciu v systémoch dôchodkového zabezpečenia zamestnancov vrátane postupu, pri ktorom je úroveň platieb a príspevkov založená na poistno-matematických faktoroch podľa pohlavia;

7. domnieva sa, že na ochranu a podporu rovnosti mužov a žien v rámci reforiem dôchodkových systémov, ak sa zároveň zohľadnia rozdiely systémov v jednotlivých členských štátoch, by mohli slúžiť tieto nápravné opatrenia:

– uznanie období venovaných zosúladeniu profesionálneho a rodinného života, akými sú materská dovolenka, rodičovská dovolenka, obdobie venované starostlivosti o závislú osobu alebo povinnosti v súvislosti so vzdelávaním, nadstavbovým vzdelávaním, rekvalifikáciou a celoživotným vzdelávaním, napríklad formou predĺženia obdobia povinného poistenia, aby bolo možné doplniť povinnú dobu odvodov a zaručiť tak nárok na dôchodok;

– rozdelenie dôchodkových práv („pension splitting”) v prípade rozvodu[2];

– zachovanie alebo vytvorenie odvodených práv pre pozostalého manžela formou vdoveckého dôchodku, najmä pre manželov, ktorí obmedzili alebo zastavili svoju profesionálnu činnosť na účely prevzatia povinností v rámci rodiny alebo domácnosti;

– možnosti udelenia minimálneho dôchodku napriek prerušeniu odvodov alebo v prípade nízkej mzdy;

– stanovenie výšky dôchodkov na základe cenových a mzdových indexov s cieľom zabezpečiť zachovanie kúpnej sily;

– zavedenie systémov, ktoré umožňujú postupný odchod do dôchodku na báze dobrovoľnosti a zároveň pokračovanie v práci na čiastočný úväzok pred dosiahnutím dôchodkového veku a po jeho dosiahnutí;

8. pripomína svoje uznesenie z 21. februára 1997 o situácii manželských partnerov pomáhajúcich samostatne zárobkovo činným osobám[3], v ktorom sa okrem iného požadovalo zabezpečenie individuálneho povinného dôchodkového poistenia pomáhajúceho manželského partnera;

9. pripomína svoje uznesenie z 12. marca 2008 o situácii žien vo vidieckych regiónoch EÚ[4], v ktorom opäť vyzýval Komisiu, aby predložila najneskôr do konca roka 2008 návrh na revíziu smernice Rady 86/613/EHS[5], ktorý bude obsahovať samostatné spoločenské a dôchodkové práva žien – pomocníčok pri poľnohospodárskych prácach;

10. vyzýva Komisiu, aby nepretržite sledovala zmeny v systémoch sociálneho zabezpečenia a dôchodkov v členských krajinách, porovnávala ich doterajšie dôsledky na zamestnanosť žien a zameriavala sa na najlepšie možné politiky, ktoré sa presadili, obzvlášť v oblasti zníženia platových rozdielov medzi oboma pohlaviami a zosúladenia profesionálneho a rodinného života.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Rozsudok zo 17. mája 1990 vo veci Barber, Zbierka 1990, s. I-1889.
[2] Uznesenie z 21. januára 1994 o rozdelení dôchodkových práv pre rozvedené ženy alebo ženy odlúčené od svojho manželského partnera v členských štátoch Spoločenstva (Ú. v. ES C 44, 14.2.1994, s. 218).
[3] Ú. v. ES C 85, 17.3.1997, s. 186.
[4] Prijaté texty, P6_TA(2008)0094.
[5] Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva, (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56).

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii
(2007/2290(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ieke van den Burg

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že členské štáty sa musia zamerať na strednodobé a dlhodobé ciele Paktu stability a rastu (PSR) a zabezpečiť trvalú udržateľnosť verejných financií s cieľom odolávať zvýšenému tlaku spôsobenému starnutím obyvateľstva; poznamenáva, že 5. apríla 2008 Rada dospela k záveru, že pri sociálnych výdavkoch by sa ťažisko malo presunúť z objemu vynaložených prostriedkov na dosiahnuté výsledky; odporúča, aby Rada zvážila zavedenie ďalších zlepšení PSR, napríklad tým, že umožní, aby sa dlhodobejšie orientované investície účtovali za dlhšie časové obdobie;

2. zdôrazňuje, že členské štáty by mali tvoriť svoju finančnú politiku trvalo udržateľným spôsobom tak, že spravodlivo rozdelia daňové zaťaženie medzi zamestnancov, spotrebiteľov, podnikateľské subjekty a kapitálové príjmy, ako aj v rámci generácií;

3. poznamenáva, že trvalo udržateľný dôchodkový systém sa musí prispôsobiť demografickej a hospodárskej situácii, a zdôrazňuje, že v prípade širokej dostupnosti je štruktúra spočívajúca na troch pilieroch vyváženou možnosťou; navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie (prvý pilier) dopĺňali kolektívne financované zamestnanecké dôchodkové systémy (druhý pilier) a doplnkové individuálne produkty tretieho piliera; zdôrazňuje význam kolektívne financovaných dôchodkových systémov, ktoré spájajú zásadu solidarity s nezriedka vysokými výnosmi vyplývajúcimi z veľkého objemu prostriedkov a z dlhodobých a prezieravých investičných stratégií, ktoré prinášajú zisk; vyzýva Komisiu, aby pripravila vhodný a uskutočniteľný rámec pre reguláciu dôchodkových produktov v celej Európe a dohľad nad nimi; zdôrazňuje, že vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkami a dôchodkami z tretieho piliera by jednotlivcom umožnil využiť ustanovenia o prenose nároku na dôchodok, podporil by hospodársku súťaž a znížil náklady na dôchodkové sporenie;

4. pripomína svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha[1] a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť transparentný a pružný európsky trh sociálneho a dôchodkového zabezpečenia odstraňovaním daňových prekážok a obmedzení prenosnosti dôchodkových nárokov z jedného členského štátu do druhého; zastáva názor, že na vytvorenie vnútorného trhu s dôchodkami je potrebný európsky rámec regulácie dôchodkových produktov;

5. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene preskúmala smernicu 2003/41/ES s cieľom zaviesť stabilný režim solventnosti, ktorý by bol vhodný pre inštitúcie poskytujúce dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, a to na základe odporúčania Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) a na základe dôkladného posúdenia vplyvu, v ktorom preskúma problémy týkajúce sa rovnakých podmienok vyplývajúce z rozdielov vo výpočtoch a v základných predpokladoch na stanovenie záväzkov; zdôrazňuje, že takýto režim by mohol vychádzať z rozšírenia určitých aspektov smernice Solventnosť II na dôchodkové fondy, pričom sa zohľadnia špecifiká týchto inštitúcií, napríklad dlhodobý charakter dôchodkových systémov, ktoré prevádzkujú, a typ pokrytia rizika alebo záruk, ktoré dôchodkové fondy poskytujú; domnieva sa, že takýto osobitný režim solventnosti by posilňoval finančnú stabilitu a zamedzoval by regulačnej arbitráži;

6. pripomína, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku postavil proti prekážkam, ktoré bránia oslobodeniu od dane v prípade cezhraničných dôchodkových príspevkov; zdôrazňuje, že daňová úľava je najlepším podnetom na dlhodobé sporenie a že môže byť potrebná ďalšia harmonizácia, aby sa odstránili všetky prekážky týkajúce sa cezhraničných príspevkov do dôchodkových systémov;

7. poukazuje na súčasné smerovania od dôchodkových systémov s definovanými dávkami k dôchodkovým systémom s definovanými príspevkami a je znepokojený zaznamenaným znížením príspevkov zamestnávateľov, ktoré sprevádza tento trend; zdôrazňuje potrebu zvýšenej účasti a úrovne príspevkov zamestnancov do existujúcich dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť primeraný dôchodkový príjem pre jednotlivcov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zamestnávatelia naďalej primerane prispievali, a to najmä do systémov s definovanými príspevkami; je znepokojený tým, že plánované preskúmanie IAS 19, ako napríklad v prípade možného zrušenia tzv. koridorového prístupu, by mohlo vyústiť do podstatných zmien dôchodkových systémov, ktoré treba dôkladne posúdiť najmä vzhľadom na možné negatívne dôsledky pre atraktívnosť systémov s definovanými dávkami;

8. zdôrazňuje, že financovanie založené na solidarite je rozhodujúcim prvkom v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov; zdôrazňuje, že posilňovanie práv na prístup k službám cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nesmie oslabiť solidaritu a musí brať do úvahy štruktúru a špecifiká národných systémov financovania zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný, spravodlivý a univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0338.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Emine Bozkurt, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Anneli Jäätteenmäki, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Maria Petre

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia