SPRÁVA o situácii žien na Balkáne
11.11.2008 - (2008/2119(INI))
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Zita Gurmai
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o situácii žien na Balkáne
Európsky parlament
– so zreteľom na článok 6 a 49 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1979,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti,
– so zreteľom na výsledky konferencie o ľudských právach vo Viedni (1993), ktorá potvrdila ľudské práva a odsúdila ich porušovanie v mene kultúry a tradícií,
– so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi prijatú 20. septembra 2002,
– so zreteľom na hodnotiacu správu Komisie z roku 2007 o pokroku kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na členstvo v EÚ,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2007 s názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru (KOM(2007)0643),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (KOM(2008)0127),
– so zreteľom na činnosť a hodnotiacu správu pracovnej skupiny pre rodovú rovnosť pôsobiacu v rámci Paktu stability pre juhovýchodnú Európu (2004),
– so zreteľom na štúdiu s názvom Situácia žien v balkánskych štátoch: porovnávacia perspektíva, ktorú vypracovala Marina Blagojević z poverenia Európskeho parlamentu (Belehrad, február 2003),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o ženách v juhovýchodnej Európe[1],
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2005 o úlohe žien žijúcich v Turecku v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote[2] a z 13. februára 2007o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii[4],
– so zreteľom na závery medzinárodnej konferencie na tému Ženy pri riešení konfliktov, ktorá sa konala 21. – 22. júna 2008 v Institutum Studiorum Humanitatis na Fakulte postgraduálneho štúdia humanitných vied v Ľubľane,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku EP,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0435/2008),
1. domnieva sa, že pokračovanie politickej a ekonomickej stabilizácie a vytváranie demokratických inštitúcií v balkánskych krajinách vyžaduje aktívnu účasť žien (vzhľadom na to, že ženy tvoria viac ako polovicu obyvateľstva);
2. so znepokojením konštatuje, že právne predpisy a praktiky v oblasti rodovej rovnosti (z inštitucionálneho, finančného a ľudského hľadiska) nie sú zaručené v plnom rozsahu, aj keď sa situácia medzi krajinami líši podľa toho, či ide o krajiny, ktoré prístupové rokovania už začali, alebo ostatné krajiny;
3. zdôrazňuje dôležitosť rovnosti práv žien a ich rovnoprávnej účasti na trhu práce, čo je nevyhnutným predpokladom ekonomickej nezávislosti žien, národného hospodárskeho rastu a boja proti chudobe, ktorou sú ženy ohrozené viac ako muži;
4. poznamenáva, že ženy boli neprimerane zasiahnuté škrtmi v oblasti sociálnych služieb a verejných výdavkov, ako sú zdravotná a rodinná starostlivosť a starostlivosť o dieťa; zdôrazňuje, že tieto nemzdové benefity a služby, ktoré sa ženám poskytovali, im umožňovali prístup k platenej práci a následne tak zosúladiť pracovný život s rodinným;
5. so znepokojením konštatuje, že ženy, ktoré sú vo všeobecnosti podpriemerne zastúpené na trhu práce, sú nadpriemerne zastúpené v niektorých (tradične „ženských“) profesiách, v ktorých je, a to najmä vo vidieckych oblastiach, ich situácia neistejšia; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prijali osobitné opatrenia s cieľom predchádzať feminizácii odvetví s nižšími príjmami; takisto je znepokojený tým, že medzi platmi mužov a žien existujú rozdiely a že ženy sa stretávajú s problémami pri rozbiehaní svojich vlastných podnikateľských aktivít;
6. vyzýva vlády balkánskych štátov, aby vytvorili právny rámec pre rovnaké finančné ohodnocovanie oboch pohlaví, pomáhali ženám pri zosúlaďovaní súkromného a pracovného života vrátane zabezpečenia kvalitných, prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a zariadení starostlivosti o starších ľudí, a aby okrem toho odstraňovali prekážky brániace rozvíjaniu podnikateľských aktivít žien;
7. zdôrazňuje význam vzdelávania pre prekonávanie stereotypov spojených so spoločenskými modelmi rolí žien a mužov a kultúrnymi stereotypmi a poukazuje na skutočnosť, že vzdelávací systém ako taký nesmie podporovať stereotypné vzory, a to ani pri voľbe povolania;
8. pripomína celkovo nedostatočnú úroveň infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych oblastiach, a vyzýva vlády na zabezpečenie pravidelných vyšetrení žien na rakovinu krčku maternice, rakovinu prsníka a HIV/AIDS, ktorými sú ženy ohrozenejšie ako muži; zdôrazňuje význam psychologickej a lekárskej rehabilitácie ženských obetí vojen;
9. domnieva sa, že ženy na Balkáne, ktoré boli obeťami vojny, nemožno ďalej považovať len za obete vojny, ale skôr za aktívnych účastníkov stabilizácie a riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že ženy na Balkáne všeobecne budú môcť plniť túto úlohu len v prípade, ak budú mať rovnocenné zastúpenie v rozhodovaní o politických a ekonomických otázkach; víta stanovenie kvót a vyzýva krajiny, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby podporovali zastúpenie žien v politických stranách a národných parlamentoch a aby v prípade potreby uplatňovali účinné kvóty, a podporuje krajiny, ktoré tak už urobili, aby v tomto procese pokračoval, aby sa ženám zabezpečila možnosť účasti na politickom živote a aby sa podarilo prekonať ich nedostatočné zastúpenie s cieľom navždy odstrániť tzv. sklenený strop (glass ceiling), a vyzýva na prijatie pozitívnych opatrení, ktoré zabezpečia, aby sa ženy a muži učili o občianskej spoločnosti a zúčastňovali sa na nej od raného veku;
10. so znepokojením konštatuje, že napriek legislatívnemu rámcu, ktorý sa nedávno zaviedol vo väčšine balkánskych krajín, stále dochádza k domácemu násiliu a verbálnym útokom; preto vyzýva zainteresované krajiny, aby prijali opatrenia na zriadenie útočísk pre obete a zabezpečili, že orgány na presadzovanie práva, právne orgány a štátni úradníci budú tomuto javu venovať väčšiu pozornosť;
11. zdôrazňuje, že domáce násilie je ešte rozšírenejšie, ako ukazujú existujúce údaje, a že príslušné štatistiky a údaje sú roztrieštené, nesprávne zhromaždené a neucelené, dokonca aj v krajinách, ktoré prijali osobitné právne predpisy v tejto oblasti;
12. zdôrazňuje význam kampaní na upriamenie pozornosti na boj proti stereotypom, diskriminácii (rodovej, kultúrnej, náboženskej) a domácemu násiliu a na rodovú rovnosť ako takú; konštatuje, že tieto kampane treba rozšíriť o podporu vytvárania pozitívneho obrazu prostredníctvom modelových ženských rolí v masmédiách a v reklame, učebných materiálov a internetu;
13. víta najnovší vývoj v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho rámca, ktorý je odrazom pevného odhodlania zabezpečiť rovnaké príležitosti pre ženy a mužov v daných krajinách; súčasne znovu zdôrazňuje potrebu zavedenia účinných opatrení na uvedenie týchto ustanovení v plnom rozsahu do praxe;
14. vyzýva vlády balkánskych krajín, aby prijali opatrenia na prípravu podmienok pre uplatňovanie integrovaného prístupu k rodovej rovnosti na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života;
15. vyzýva všetky členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali národné plány na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), aby ich prijali a uplatňovali ich pri rokovaní s balkánskymi štátmi;
16. so znepokojením konštatuje, že balkánske krajiny sú krajinami tranzitu v procese obchodovania s ľuďmi a že vo všeobecnosti sú obeťami tohto obchodovania ženy a deti; zdôrazňuje, že rodová rovnosť, kampane na zvyšovanie povedomia, opatrenia proti korupcii a organizovanému zločinu majú kľúčový význam pri predchádzaní negatívnym javom v balkánskych krajinách, akými sú prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, a pre ochranu potenciálnych obetí;
17. vyzýva balkánske krajiny, aby prijali naliehavé opatrenia na predchádzanie prostitúcii, hlavne detskej prostitúcii a pornografii, sprísnili sankcie za nútenie alebo nabádanie k prostitúcii a/alebo za účasť na vytváraní pornografických materiálov a aby trestne stíhali detskú pornografiu na internete;
18. zdôrazňuje význam mimovládnych a ženských organizácií pri identifikácii problémov žien a hľadaní vhodných riešení, najmä pracovnej skupiny pre rodovú rovnosť pôsobiacu v rámci Paktu stability pre juhovýchodnú Európu, a pri rozvíjaní demokratických procesov a stability v regióne; podporuje prácu týchto mimovládnych organizácií a navrhuje výmenu osvedčených postupov z oblasti rodovej rovnosti medzi zainteresovanými krajinami, ako aj medzi európskymi sieťami mimovládnych organizácií;
19. vyzýva Komisiu, aby poskytla predvstupovú finančnú pomoc na posilňovanie práv žien na Balkáne, najmä prostredníctvom mimovládnych organizácií a ženských organizácií;
20. vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala a naliehala na plnenie kodanských kritérií, najmä v súvislosti s rovnakými príležitosťami pre ženy a mužov a právami žien v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; vyzýva kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny Balkánu, aby so zreteľom na možné budúce pristúpenie k EÚ zosúladili svoje právne predpisy v oblasti antidiskriminácie a rodovej rovnosti s acquis communautaire;
21. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej politické smerovanie vytýčené v uvedenom oznámení Komisie z 5. marca 2008, ktoré sa zameriava na posilňovanie mimovládnych organizácií na Západnom Balkáne, sa osobitne sústredí na posilnenie účasti žien na činnostiach občianskej spoločnosti;
22. zdôrazňuje, že rómske ženy trpia viacnásobnou diskrimináciou (rasovou, etnickou, rodovou), a sú ohrozenejšie chudobou a vytlačením na okraj spoločnosti, riešenie týchto problémov si preto vyžaduje diferencovaný prístup; sú to najmä rómske ženy, ktoré sú v mnohých krajinách vystavené predsudkom a ktorým sa nepriznáva občianstvo, majú obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, čelia neprimeraným životným podmienkam, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, ich úroveň nezamestnanosti je vysoká a do politického a verejného života spoločnosti sa zapájajú len v malej miere;
23. s obavami poukazuje na nedostatok aktuálnych štatistických informácií a ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť pri posudzovaní situácie žien na Balkáne;
24. vyzýva kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na Balkáne, aby zaručili odstránenie všetkých foriem diskriminácie a predsudkov voči ženám, ktoré trpia mnohonásobnou diskrimináciou, najmä voči rómskym ženám; vyzýva balkánske krajiny, aby zaviedli účinnú a praktickú antidiskriminačnú stratégiu, ktorá sa bude uplatňovať na všetkých úrovniach (vnútroštátnej a miestnej);
25. vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby takisto sledoval rodovú rovnosť v balkánskych štátoch s osobitným dôrazom na kandidátske krajiny;
26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj príslušných kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Cieľom správy je posúdiť rodové otázky a situáciu žien žijúcich na Balkáne. Z geografického hľadiska je správa zameraná na kandidátske krajiny (Chorvátsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko[1]) a potenciálne kandidátske krajiny: (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo pod UNSCR 1244).
Tieto krajiny prešli počas posledných dvoch desaťročí dramatickými zmenami. Správa sa nezaoberá minulými udalosťami, ale venuje sa aktuálnym problémom súvisiacim so situáciou žien, napriek tomu je potrebné preskúmať súčasnú situáciu vzhľadom na historický vývoj. Tento vývoj sa vyznačoval vojnami, etnickými konfliktami, politickou a ekonomickou transformáciou, vznikom nových štátov (niektoré z nich vznikli iba prednedávnom), migráciou atď.
V súčasnosti prebieha proces demokratickej stabilizácie, stále však treba vyriešiť veľa úloh. Z tohto dôvodu je účasť žien nevyhnutná. Ženy môžu zohrať rozhodujúcu úlohu v procese stabilizácie a demokratizácie regiónu iba v prípade, ak sa im zaručia rovnaké šance a rovnaké príležitosti. Ako sa žiaľ zdá, v súčasnosti to pre vyššie uvedené krajiny neplatí.
V prípade týchto krajín je posúdenie situácie v oblasti rodovej rovnosti veľmi ťažké, pretože nie sú dostupné spoľahlivé a aktuálne údaje. Existujú, samozrejme, výnimky[2], vo väčšine týchto prípadov sú však dostupné údaje zastarané. Správa zahŕňa nasledujúce oblasti záujmu, ktoré sa zdajú byť z hľadiska práv žien a otázok rodovej rovnosti najproblematickejšie.
Ženy na trhu práce
Ekonomická nezávislosť žien je kľúčovým faktorom z hľadiska rodovej rovnosti. Ženy musia mať rovnaký prístup na trh práce a ku kvalitným pracovným príležitostiam. Vo všetkých spomenutých krajinách postihuje nezamestnanosť ženy vo väčšej miere než mužov. To neznamená, že by ženy nepracovali – práve naopak, sú nútené pracovať na „neformálnom“ trhu práce a vykonávať nevykazovanú prácu vrátane starostlivosti o domácnosť, o starších ľudí a deti.
Navyše, aj formálne zamestnané ženy sú vystavené väčšiemu riziku zlých pracovných podmienok a nezamestnanosti. Súvisí to so skutočnosťou, že ženy sú väčšinou sústredené v tradične „ženských” odvetviach, pričom tieto pracovné miesta sú horšie platené a menej isté. Okrem toho existujú v každej oblasti trhu práce rozdiely medzi platmi mužov a žien(tzv. rodovo podmienená platová priepasť (gender pay gap), čo znamená, že ženy dostávajú za tú istú prácu nižší plat než ich mužskí kolegovia. Platové rozdiely sa v rámci uvedených krajín pohybujú v rozmedzí od 9 % v Slovinsku (dokonca jeden z najlepších výsledkov v EÚ) po oveľa vyššie hodnoty v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a v Srbsku, údaje je však ťažko porovnávať a často nie sú ani dostupné.
Vlády by mali zabezpečiť, aby existujúce antidiskriminačné právne predpisy a/alebo právne predpisy v oblasti rodovej rovnosti garantovali rovnaké príležitosti pre ženy i mužov v oblasti prístupu na trh práce. Legislatívny rámec sám osebe nestačí, právne predpisy treba riadne uplatňovať a dodržiavať. Spravodajca víta prijatie právnych predpisov o rodovej rovnosti, zákaze násilia a zákaze diskriminácie[3] v mnohých krajinách regiónu počas posledných piatich rokov ako významný krok vpred.
Ďalším významným faktorom, ktorý treba zohľadniť v súvislosti so ženami na trhu práce, je zosúladenie súkromného a pracovného života. Muži a ženy sa musia spoločne podieľať na výchove detí a muži by v tom mali byť podporovaní. Okrem toho existuje zvýšený dopyt po kvalitných, prístupných a cenovo dostupných zariadeniach starostlivosti o deti. Dostupnosť týchto zariadení je v každej krajine odlišná. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že horšia situácia vládne vo vidieckych oblastiach, kde je nedostatok služieb pre obyvateľstvo (vrátane starostlivosti o deti), čo zvyšuje záťaž, ktorá spočíva na pleciach žien. Dosiahnutie barcelonských cieľov[4], ktoré je základom pre dobré výsledky, je žiaduce, v tomto smere však treba vyvinúť ešte viac úsilia.
Boj proti stereotypom
Okrem legislatívnych prekážok znemožňujú ženám využívať rovnaké príležitosti aj stereotypy a negatívny obraz o ženách. Tento obraz je v spoločnosti hlboko zakorenený a občas je utvrdzovaný kultúrnymi rozdielmi, etnickou a/alebo rasovou diskrimináciou. Vo väčšine uvedených krajín sa ľudia stretávajú s týmto postojom v škole (učebné materiály), v médiách (televízia, knihy, noviny, rozhlas) a na internete.
Na zmenu verejnej mienky sú potrebné kampane, ktoré upriamia pozornosť na tento problém. Mali byť sa začínať už v mladosti – vzdelávacie materiály v školách by mali pomáhať vytvoriť pozitívnejší obraz o ženách ako o pracujúcich, nezávislých osobách, ktoré sú rovnocenné mužom. To je dôležité najmä kvôli odstráneniu stereotypov z modelov prejavujúcich sa v kariérnom postupe a feminizácie niektorých profesií.
Rovnaký prístup treba uplatniť aj v médiách a na internete. S pozitívnym príkladom prišla Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, kde sa bezprostredne po prijatí Národnej stratégie pre informačnú spoločnosť zrealizovala štúdia s cieľom získať informácie a upriamiť pozornosť na rodový rozmer informačných a komunikačných technológií. Analýzu objednala a financovala Akcija Zdruzenska, mimovládna ženská organizácia činná v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko[5]. Výborným príkladom na úrovni výchovy a vzdelávania je Albánsko, kde Tiranská univerzita ponúka magisterské štúdium zamerané na rodovú problematiku a vývoj (od roku 2006)[6].
Zdravie žien
Vo väčšine balkánskych krajín zahrnutých do tejto správy viedla zmena politického a ekonomického systému k zhoršeniu systému preventívnej verejnej zdravotnej starostlivosti a služieb. V mnohých prípadoch sa tak stalo v dôsledku nevhodnej privatizácie.
Existujú choroby, ktoré postihujú najmä ženy (rakovina krčka maternice, rakovina prsníka). V prípade týchto chorôb sú potrebné pravidelné preventívne vyšetrenia. V niektorých krajinách (napríklad v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko) sa tento fakt akceptuje. Na financovanie takýchto programov však stále chýbajú náležité finančné prostriedky z verejných zdrojov (kladným príkladom môže byť Chorvátsko, kde sa poskytuje bezplatné očkovanie proti rakovine krčka maternice). Informovanosť v oblasti chorôb prenášaných pohlavných stykom by sa mala zvýšiť. Osobitnú pozornosť treba venovať psychologickej a fyzickej rehabilitácii žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia a zneužívania počas vojny alebo etnických konfliktov.
Ženy v rozhodovacom procese
Ženy by sa už nemali považovať len za obete vojny a konfliktov, ale skôr za aktívnych účastníkov stabilizácie Príspevkom k naplneniu tohto cieľa by malo byť obsadzovanie žien do riadiacich funkcií v oblasti politiky i hospodárstva. Konkrétnejšie to znamená, že na politickej úrovni by ženy mali mať rovnakú účasť a zastúpenie v politických stranách, národných parlamentoch a vládach. Tento cieľ sa dá dosiahnuť pomocou kvót.
V súkromnom sektore uplatňovanie kvót nie je schodným riešením. Napriek tomu by malo byť viac žien vo vedúcich funkciách, ktoré by sa nemali obmedzovať len na manažérske pozície. Vlády musia zabezpečiť správne vykonávanie existujúcich právnych predpisov a odsúdiť jav tzv. skleného stropu (glass ceiling). Ženy by v žiadnom smere nemali byť vylúčené zo zodpovedných riadiacich funkcií v oblasti hospodárstva. Mali by dostať príležitosť obhajovať svoje záujmy na vyššej úrovni – skúsenosť ukazuje, že špičkové manažérky pristupujú k problémom žien s väčšou empatiou a sú prístupnejšie voči flexibilným pracovným podmienkam, ktoré pomáhajú ženám zosúladiť súkromný a pracovný život.
Násilie páchané na ženách
Voči násiliu na ženách a domácemu násiliu treba uplatňovať nulovú toleranciu a táto zásada sa nesmie obmedziť len na legislatívne opatrenia. Treba riadne vykonávať právne predpisy, organizovať kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a školiť štátnych úradníkov a zástupcov polície v oblasti násilia na ženách a domáceho násilia. Ďalším nevyhnutným krokom je zriaďovanie útočísk pre obete násilia.
Skvelým príkladom je národná kampaň CESI zameraná na prevenciu násilia páchaného na základe rodovej príslušnosti. CESI Education, Counselling and Research Centre (Vzdelávacie, poradné a výskumné stredisko CESI) začalo v roku 2007 v spolupráci s Open Media Group (OMG) realizáciu Národnej kampane prevencie násilia páchaného na základe rodovej príslušnosti. Cieľom tejto kampane je upriamiť pozornosť mladých ľudí na tento problém a predchádzať násiliu na základe rodovej príslušnosti. Kampaň zahŕňa výskum násilia na základe rodovej príslušnosti medzi dospievajúcimi, mediálnu kampaň, vzdelávacie semináre pre stredoškolských učiteľov, verejné diskusie, prezentácie diel mladých ľudí, obhajovanie záujmov a aktivity v oblasti verejnej politiky[7].
Obchodovanie s ľuďmi
Obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, je celosvetový jav. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi by sa mal na jednej strane zameriavať proti organizovanému zločinu a na druhej strane na odstraňovanie jeho hlavných príčin. To zahŕňa zabezpečenie práv žien a ich ekonomickej nezávislosti. Ženy bez práce a stabilného príjmu sa ľahko môžu stať obeťami obchodovania (vynútená prostitúcia, nútené práce alebo násilné odoberanie orgánov), preto je rovnaký prístup žien na trh práce a ich plné začlenenie do tohto trhu hlavnou prioritou.
V záujme zlepšenia situácie žien na Balkáne a nájdenia riešení sú nevyhnutné zásahy Európskej únie. Ďalšia spolupráca a výmena osvedčených postupov medzi miestnymi ženskými organizáciami a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami môže taktiež prispieť k zlepšeniu situácie. V záveroch medzinárodnej konferencie na tému Ženy pri riešení konfliktov, ktorá sa konala 21. – 22. júna 2008 v Institutum Studiorum Humanitatis na Fakulte postgraduálneho štúdia humanitných vied v Ľubľane, sa uvádza: „Zdá sa, že najlepšie výsledky v oblasti vykonávania rezolúcie č. 1325 sa dosiahli v Kosove, kde medzinárodné agentúry a domáce ženské hnutie spolupracovali ruka v ruke podľa tzv. sendvičovej stratégie a podarilo sa im dosiahnuť právnu kodifikáciu prísnych kvót pre celoštátne a obecné voľby, vyškoliť armádu a políciu a zvýšiť ich vnímavosť voči právam žien a potrebám v postkonfliktnej situácii.“ "
Je len samozrejmé, že možnosť budúceho pristúpenia k EÚ je pre kandidátske i potenciálne kandidátske krajiny obrovskou motiváciou vytvárania politík. Z tohto dôvodu sú ľudské práva a práva žien kľúčovými kritériami, ktoré treba splniť vo všetkých týchto krajinách. V priebehu procesu vyjednávania je potrebné vykonávať podrobný monitoring a pred pristúpením k Únii sa vyžaduje dosiahnutie konkrétnych výsledkov.
PRÍLOHA
Porovnávacia tabuľka
|
Krajina |
Právne predpisy týkajúce sa rodovej rovnosti: |
Kvóty na zastúpenie žien v národnom zhromaždení1 |
Orgán presadzujúci rodovú rovnosť: |
Rodové štúdie |
Iné |
|
|
Albánsko |
áno, rozsiahly zákon o rodovej rovnosti prijatý v júli 20085 |
áno, na žiadnej volebnej listine nesmie byť viac ako 70 % kandidátov rovnakého pohlavia (v súčasnosti 7,2 % žien) |
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rovnakých príležitostí |
Inštitút pre rodové štúdie, Univerzita v Tirane4 |
Národná stratégia pre rodovú rovnosť a boj proti domácemu násiliu 2007 – 20103 |
|
|
Bosna a Hercegovina |
áno, zákon o rodovej rovnosti v Bosne a Hercegovine prijatý v roku 20036 |
áno, jeden kandidát nedostatočne zastúpeného pohlavia sa musí uviesť medzi prvými dvoma kandidátmi na volebnej listine, dvaja medzi prvými piatimi a traja medzi prvými ôsmimi kandidátmi. Aspoň 1/3 príslušníkov nedostatočne zastúpeného pohlavia by mala byť uvedená na volebných zoznamoch daných strán (v súčasnosti 13,3 % žien). |
Parlamentné zhromaždenie – Výbor pre rodovú rovnosť, Ministerstvo Bosny a Hercegoviny pre ľudské práva a utečencov – Agentúra pre rodovú rovnosť, Stredisko Federácie Bosny a Hercegoviny pre rodovú rovnosť7 |
Magisterský program v oblasti rodových štúdií (2008 – 2010), Univerzita v Sarajeve8 |
Akčný plán Bosny a Hercegoviny pre rodovú rovnosť9 |
|
|
Chorvátsko |
áno, zákon o rodovej rovnosti z roku 2008 a antidiskriminačný zákon (2008)10 |
nie (v súčasnosti 20,9 % žien) |
Parlamentný výbor pre rodovú rovnosť; verejné ochrankyne práv (obmudswomen) pre rodovú rovnosť; Kancelária vlády pre rodovú rovnosť |
Centrum štúdií týkajúcich sa žien11 |
Tretia národná politická stratégia pre podporu rodovej rovnosti 2006 – 2008; Národný program prevencie obchodovania s ľuďmi 2005 – 200812 |
|
|
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko13 |
áno, zákon o rovnakých príležitostiach pre ženy a mužov z roku 2006 |
áno, 30 % kvóta, ktorá bola dosiahnutá (v súčasnosti 32 % žien) |
Výbor pre rodovú rovnosť v Národnom zhromaždení |
Program rodových štúdií na štátnej univerzite: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Skopje, Filozofická fakulta, Sociálne vedy (začatý v roku 2007) |
Národná stratégia pre ochranu pred domácim násilím 2008 – 2011, prijatá v apríli 2008 |
|
|
Kosovo na základe uznesenia BR OSN č. 124422 |
áno, zákon o rodovej rovnosti z roku 2004 |
áno, 30 % |
Kosovský úrad pre rodovú rovnosť pri kancelárii predsedu vlády |
Vytvorenie štruktúry (inštitútu/centra) pre rodové štúdie sa plánuje v programe pre rodovú rovnosť |
Program Kosova pre rodovú rovnosť 2008 – 2013, vypracovaný kanceláriou predsedu vlády |
|
|
Moldavská republika15 |
áno, zákon o zaručení rovnakých príležitostí pre ženy a mužov z roku 200614 |
nie (v súčasnosti 20,8% žien) |
Ministerstvo práce, sociálnej ochrany a rodiny, riaditeľstvo pre rovnosť príležitostí a prevenciu násilia |
Centrum pre spoločenskú sociológiu a rodové štúdie (CSCSG) |
predsedníčka vlády, Národný akčný plán na podporu rodovej rovnosti |
|
|
Čierna hora17 |
áno, zákon o rodovej rovnosti z roku 200716 |
nerelevantné (v súčasnosti 11,1 % žien) |
Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálneho zabezpečenia a Úrad pre rodovú rovnosť v Čiernej hore19 |
ANIMA – Centrum pre mierové štúdie a štúdie týkajúce sa žien, Čierna hora18 |
Národná stratégia pre rodovú rovnosť; Projekt Čiernej hory zameraný na rodovú rovnosť (2007 – 2009)20 |
|
|
Srbsko |
zatiaľ nebol prijatý žiadny konkrétny zákon okrem Vyhlásenia a rozhodnutia parlamentného zhromaždenia autonómneho kraja Vojvodina o rodovej rovnosti21 |
áno, v Národnom zhromaždení sa zabezpečuje rovnosť a zastúpenie oboch pohlaví a príslušníkov rôznych národnostných menšín (v súčasnosti 21,6 % žien)22 |
Rada pre rodovú rovnosť, v súčasnosti vedená ministrom práce, zamestnanosti a sociálnych vecí; Výbor Národného zhromaždenia pre rodovú rovnosť; Centrum Srbskej republiky pre rodovú rovnosť24 |
Potrebná je ďalšia inštitucionalizácia |
prebiehajúci Národný akčný plán23 |
|
Zdroj:
1. http://www.quotaproject.org/
2. Women for Women International, Kosova: www.womenforwomen.org
3. http://www.mpcs.gov.al/dshb/content/view/74/5/lang,en/
4. http://see.oneworldsee.org/article/view/143043/1/
5. http://www.womankind.org.uk/albania.html
6. http://www.arsbih.gov.ba/?PID=3&RID=71
7. http://www.fgenderc.com.ba/en/o_gender_centru.html
8. http://www.cps.edu.ba/CIPSdocs/call_for_applications_2008-18_July_2008.pdf
9. http://gender.undp.ba/index.aspx?PID=3&RID=84
10. http://www.balkaninsight.com/en/main/news/11835/
11. http://www.zenstud.hr/
12. http://www.undp.hr/show.jsp?page=62943 and http://www.stopvaw.org/sites/3f6d15f4-c12d-4515-8544-26b7a3a5a41e/uploads/CROATIA_VAW_FACT_SHEET_2006.pdf
13. The Association for Emancipation, Solidarity and Equality of Women of the Republic of Macedonia and Ms. Susannah Petrie, Member of Advisory Body, Ministry of Foreign Affaires, Republic of Macedonia
14.http://www.stopvaw.org/Moldova_Law_on_Gender_Equality_Passed_February_9_2006.html
15. http://www.gender-centru.md/en/situation.html
16. http://www.legislationline.org/legislation.php?tid=99&lid=8315&less=false
17. http://europeandcis.undp.org/environment/montenegro/show/B849CA14-F203-1EE9-B337BA74982D23A7
18. http://www.gender.vlada.cg.yu/files/1216719484.ppt
19. http://www.gender.vlada.cg.yu/files/1216719484.ppt
20. http://www.gov.me/eng/gender/vijesti.php?akcija=rubrika&rubrika=105
21. http://see.oneworldsee.org/article/view/147707/1/
22. http://see.oneworldsee.org/article/view/151092/1/
23. http://europeandcis.undp.org/gender/show/B861E39E-F203-1EE9-BB6A9B82C79B1E39 and http://www.eaea.org/news.php?aid=13515&k=2088&%20d=2007-05
24. http://www.parlament.sr.gov.yu/content/eng/aktivnosti/skupstinske_detalji.asp?Id=1287&t=A
- [1] Turecko patrí do tejto kategórie, ale vzhľadom na to, že správa výboru FEMM (INI 2004/2215 a INI 2006/2214, ktorú vypracovala Emine Bozkurt) podrobne rozoberá situáciu v tejto krajine, spravodajca ho do tejto správy nezaradil.
- [2] Niekoľko príkladov: Chorvátsko: Kvalita života v Chorvátsku (Quality of life in Croatia): Hlavné výsledky národného prieskumu http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2007/29/en/1/ef0729en.pdf ; Bosna a Hercegovina: Helsinský výbor pre ľudské práva v Bosne a Hercegovine: Správa o stave ľudských práv v Bosne a Hercegovine, analýza za obdobie január – december 2007 (Report on the Status of Human Rights in Bosnia and Herzegovina, Analysis for the period January - December 2007): http://www.bh-hchr.org/Reports/Report%20on%20the%20status%20of%20HR%20for%202007.doc; Chorvátska republika – Ústredný štatistický úrad: Ženy a muži v Chorvátsku 2007 (Women and Men in Croatia 2007); Ženy a muži vo Federácii Bosna a Hercegovina 2006 (Women and Men in Federation of Bosnia and Herzegovina 2006); Čierna Hora: http://www.monstat.cg.yu/EngPublikacije.htm
- [3] Niekoľko príkladov: BJRM: 2006 Zákon o rovnakých príležitostiach pre ženy a mužov, zmeny a doplnenia k Trestnému zákonníku z roku 2004 týkajúce sa trestných činov v oblasti ohrozovania sexuálnej slobody; Rodový akčný plán 2007-2012; Čierna Hora: 2007 Zákon o rodovej rovnosti; Bosna a Hercegovina: 2003 Zákon o rodovej rovnosti, 2005 Založenie Rodového centra; Srbsko: bez právnej úpravy rodovej rovnosti, Centrum pre výskum rodov a etnografiu však existuje; Chorvátsko: nový zákon o rodovej rovnosti prijatý 15. júla 2008, 2003: zriadenie funkcie ombudsmana pre rodovú rovnosť; Albánsko: 2004 zákon o rodovej rovnosti
- [4] Európska rada na svojom zasadnutí v Barcelone v marci 2002 uznala význam starostlivosti o deti z hľadiska rastu a rovnosti príležitostí a vyzvala členské štáty, aby odstránili faktory odradzujúce od zapájania ženských pracovných síl a snažili sa so zreteľom na záujem o zariadenia starostlivosti o deti a v súlade s národnými modelmi zabezpečiť starostlivosť o deti do roku 2010 pre najmenej 90 % detí vo veku od 3 rokov do dosiahnutia veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do 3 rokov.
- [5] Zdroj: http://see.oneworldsee.org/article/view/145292/1/
- [6] Viac informácií nájdete na: http://see.oneworldsee.org/article/view/143043/1/
- [7] Viac informácií nájdete na: http://see.oneworldsee.org/article/view/147167/1/ a http://www.cesi.hr/eng/raspis.php?p=Programmes%20and%20Projects
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
6.11.2008 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
29 0 1 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emine Bozkurt, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Roselyne Lefrançois, Astrid Lulling, Angelika Niebler, Siiri Oviir, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Maria Robsahm, Raül Romeva i Rueda, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anne Van Lancker, Anna Záborská, Iva Zanicchi |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Iratxe García Pérez, Donata Gottardi, Mary Honeyball, Elisabeth Jeggle, Ria Oomen-Ruijten, Maria Petre |
|||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inger Segelström |
|||||