SPRÁVA o správe o klamlivých adresárových spoločnostiach (Petície 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné)

13.11.2008 - (2008/2126(INI))

Výbor pre petície
Spravodajca: Simon Busuttil
PR_INI_art192

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe o klamlivých adresárových spoločnostiach (Petície 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné)

(2008/2126(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na petície 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a ďalšie,

–   so zreteľom na predchádzajúce rokovania Výboru pre petície o petícii č. 45/2006 a ďalších,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 12 decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikovaná verzia)[1], ktorou sa nahrádza smernica 84/450/EHS[2] zmenená a doplnená smernicou 97/55/ES[3],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách)[4],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)[5],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych nariadeniach na ochranu záujmov spotrebiteľov[6],

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Klamlivé praktiky adresárových spoločností v kontexte súčasných a budúcich právnych predpisov o vnútornom trhu zameraných na ochranu spotrebiteľa a MSP (IP/A/IMCO/FWC/2006-058/LOT4/C1/SC6), ktorú nechal vypracovať parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–   so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6‑0446/2008),

A. keďže Parlamentu bolo doručených viac než 400 petícií od malých podnikov (čo odráža len zlomok ich počtu), ktoré tvrdia, že sa stali obeťou klamlivej reklamy adresárových spoločností, čo u nich následne vyvolalo psychický stres, pocity viny, poníženia a frustrácie a prinieslo im finančné straty,

B.  keďže tieto sťažnosti svedčia o rozšírenej a koordinovanej klamlivej obchodnej činnosti niektorých adresárových spoločností, ktorej obeťami sú tisíce podnikov organizovaných na cezhraničnom základe, a preto sa táto činnosť vyskytuje v dvoch alebo viacerých členských štátoch v Európskej únii a za jej hranicami a pre tieto podniky má významné finančné dôsledky; a keďže neexistuje administratívny mechanizmus ani právny nástroj, ktorý by umožnil vnútroštátnym orgánom činným v trestnom konaní účinne a efektívne spolupracovať na cezhraničnej úrovni,

C. keďže klamlivý charakter týchto praktík je ešte zjavnejší, ak sa uskutočňujú elektronickou cestou a šíria sa prostredníctvom internetu (pozri petíciu č. 0079/2003),

D. keďže obchodné praktiky, ktoré sú predmetom sťažností, zvyčajne pozostávajú z kontaktovania obete adresárovou spoločnosťou, obvykle poštou, ktorá svoju obeť požiada o vyplnenie alebo aktualizáciu názvu firmy a kontaktných informácií, pričom u obete vyvolá nesprávny dojem, že uvedenie v adresári podnikov je bezplatné; keďže signatári neskôr zistia, že v skutočnosti neúmyselne podpísali zmluvu, ktorá je obvykle záväzná minimálne na tri roky, podľa ktorej budú ich údaje uverejnené v adresári spoločností za ročný poplatok napríklad 1000 EUR,

E.  keďže formuláre používané pri týchto postupoch sú obvykle nejednoznačné a ťažko zrozumiteľné, pričom vyvolávajú klamlivý dojem, že ide o bezplatné uvedenie v adresári podnikov, ale v skutočnosti sú podniky chytené do pasce zmlúv o poskytovaní reklamy v adresároch podnikov, o ktorých podpis nemali záujem,

F.  keďže neexistujú osobitné právne predpisy EÚ ani vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa adresárových spoločností a ich obchodných vzťahov k podnikom a keďže rozhodnutie o zavedení komplexnejších a prísnejších právnych predpisov sa ponecháva na členské štáty,

G. keďže smernica 2006/114 sa uplatňuje aj na transakcie medzi podnikmi a za klamlivú reklamu považuje „akúkoľvek reklamu, ktorá akýmkoľvek spôsobom, vrátane predvedenia, zavádza alebo pravdepodobne môže zavádzať osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich hospodárske správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poškodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa“; keďže však rôzne výklady toho, čo sa označuje pojmom „klamlivý“, často predstavujú hlavný praktický problém v boji proti takýmto praktikám adresárových spoločností v obchodnom styku s inými podnikmi,

H. keďže smernica č. 2005/29/ES zakazuje praktiky zahrnutia „do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je“; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na klamlivé praktiky medzi podnikmi, vo svojej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou, keďže však táto smernica nevylučuje systém vnútroštátnych pravidiel o nekalých obchodných praktikách, ktorý je rovnako a za každých okolností uplatniteľný na spotrebiteľov a podniky,

I.   keďže smernica 2005/29/ES nebráni členským štátom, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov rozšírili rozsah jej uplatňovania aj na podniky; keďže však tento krok vedie k vzniku rôznych úrovní právnej ochrany podnikov, ktoré sa stali obeťami klamlivých adresárových spoločností, v jednotlivých členských štátoch,

J.   keďže nariadenie (ES) č. 2006/2004 definuje „porušenie právnych predpisov v rámci Spoločenstva“ ako „každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov ... ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov s bydliskom v členskom štáte alebo členských štátoch iných, než členský štát, v ktorom takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo; alebo kde zodpovedný predávajúci alebo dodávateľ je usadený; alebo kde sa nájdu dôkazy alebo prostriedky súvisiace s takým konaním alebo opomenutím; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na zavádzajúce praktiky medzi podnikmi, v jej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou,

K. keďže väčšina signatárov petície uvádza adresár podnikov s názvom „European City Guide“, ktorého činnosť je už predmetom právnych a správnych konaní, avšak uvádzajú sa aj iné spoločnosti ako napr. „Construct Data Verlag”, „Deutscher Adressdienst GmbH” a „NovaChannel”; keďže iné adresárové spoločnosti však vykonávajú obchodnú činnosť v súlade so zákonmi,

L.  keďže cieľovou skupinou týchto klamlivých praktík sú obvykle malé podniky, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby a dokonca aj neziskové subjekty, ako napríklad mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, školy, knižnice a miestne spoločenské napr. záujmové združenia,

M. keďže adresárové spoločnosti majú často sídlo v inom členskom štáte než v tom, v ktorom sídli obeť, čím sa obetiam sťažuje možnosť vyhľadať ochranu u vnútroštátnych orgánov, keďže členské štáty používajú rôzny výklad klamlivých postupov; keďže obetiam často nepomôže ani vnútroštátna legislatíva či orgány na ochranu spotrebiteľa, pretože sa dozvedia, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov a nie podniky, keďže väčšina obetí nemá ako malý podnik dostatok prostriedkov na to, aby získali účinnú nápravu v rámci súdneho konania, a keďže samoregulačné mechanizmy v oblasti adresárov majú malý význam, pretože tí, ktorí sú zapojení do klamlivej reklamy, na ne neberú ohľad,

N. keďže obete týchto postupov sú dôrazne vyzývané na zaplatenie buď samotnými adresárovými spoločnosťami alebo dokonca spoločnosťami vyberajúcimi pohľadávky; keďže obete sa sťažujú, že sa cítia ohrozené týmito prístupmi a mnohé z nich radšej zaplatia, aby sa vyhli ďalšiemu obťažovaniu,

O. keďže obete, ktoré odmietli zaplatiť, boli, až na niekoľko výnimiek, len zriedka súdne stíhané,

P.  keďže mnohé členské štáty zaviedli iniciatívy, ktoré sa týkajú najmä zlepšovania informovanosti medzi spoločnosťami, ktoré by mohli byť postihnuté, a keďže toto opatrenie zahŕňa výmenu informácií a poradenstva, upozorňovanie vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a v niektorých prípadoch uchovávanie registrov sťažností s cieľom bojovať proti tomuto problému,

Q. keďže Rakúsko od roku 2000 zmenilo svoj zákon o nekalých obchodných praktikách a keďže v jeho článku 28 písm. a) sa uvádza, že sa „v rámci podnikania a na účely hospodárskej súťaže zakazuje reklama na registráciu v zoznamoch, ako napríklad v zlatých stránkach, telefónnych zoznamoch alebo v podobných zoznamoch, prostredníctvom platobného príkazu, faktúry alebo podobným spôsobom, a tiež sa zakazuje ponúkať takúto registráciu priamo bez jednoznačného oznámenia a informovania grafickými prostriedkami o tom, že takáto reklama je ničím iným len ponukou na uzavretie zmluvy“.

R.  keďže tieto praktiky sa používajú už roky, čo má za následok veľký počet obetí a závažné poškodenie a narušenie vnútorného trhu,

1.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémom, na ktorý upozornili signatári petícií a ktorý sa javí ako rozšírený, presahujúci hranice štátov a majúci významné finančné dôsledky najmä pre malé podniky;

2.  domnieva sa, že z cezhraničnej povahy tohto problému vyplýva pre inštitúcie Spoločenstva úloha poskytnúť obetiam účinnú náhradu, napríklad možnosť napadnúť a zrušiť platnosť zmlúv uzatvorených na základe klamlivej reklamy a získať späť peniaze, ktoré zaplatili;

3.  naliehavo obete žiada, aby oznámili prípady podvodov vnútroštátnym orgánom, a vyzýva členské štáty, aby poskytli malým a stredným podnikom potrebné „know-how“, ktoré im umožní predložiť sťažnosti vládnym a mimovládnym orgánom, a to tým spôsobom, že zabezpečia otvorené komunikačné cesty a budú obete informovať o dostupnom poradenstve, aby mohli požiadať o príslušné poradenstvo pred tým, než zaplatia poplatky, ktoré od nich žiadajú klamlivé adresárové spoločnosti; nalieha na členské štáty, aby zriadili a uchovávali centrálne databázy týchto sťažností;

4.  ľutuje, že napriek rozšírenosti týchto praktík sa zdá, že vnútroštátna legislatíva a legislatíva EÚ neposkytujú dostatočné mechanizmy ochrany a účinnú nápravu, alebo nie sú príslušným spôsobom uplatňované na vnútroštátnej úrovni; ľutuje, že vnútroštátne orgány podľa všetkého nedokážu poskytnúť účinnú nápravu;

5.  víta úsilie európskych a vnútroštátnych podnikateľských organizácií o zvyšovanie informovanosti svojich členov, a vyzýva ich na zintenzívnenie úsilia v spolupráci s organizáciami na najnižšej úrovni, aby sa v budúcnosti čo najmenej ľudí stalo obeťami klamlivých adresárových spoločností; vyjadruje obavy z toho, že niektoré z týchto organizácií, ktoré sa špecializujú na zvyšovanie informovanosti v tejto oblasti, boli následne stíhané súdnou cestou na základe podnetu zo strany klamlivých adresárových spoločností pre údajné ohováranie alebo podobné obvinenia;

6.  víta kroky niektorých členských štátov, napríklad Talianska, Španielska, Holandska, Belgicka a Spojeného kráľovstva, ale predovšetkým Rakúska, v úsilí o zabránenie adresárovým spoločnostiam vo vykonávaní nekalých praktík; domnieva sa však, že tieto snahy sú stále nedostatočné a že stále pretrváva potreba koordinácie kontroly na medzinárodnej úrovni;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne spolupracovali s vnútroštátnymi a európskymi organizáciami zastupujúcimi podnikmi a zintenzívnili úsilie o zvýšenie informovanosti o tomto probléme, aby si ho viac ľudí uvedomovalo a aby sa dokázali brániť klamlivej reklame, ktorá ich môže nalákať na podpísanie neželaných zmlúv o reklame;

8.  žiada Komisiu, aby riešila problém obchodných podvodov v kontexte iniciatívy Small Business Act for Europe, ako navrhla vo svojom oznámení nazvanom Jednotný trh pre Európu 21. storočia, ako aj o to, aby spolupracovala s európskou sieťou podnikov, sieťou SOLVIT a príslušným portálom GR ako ďalším prostriedkom na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s týmito problémami;

9.  vyjadruje poľutovanie, že smernica 2006/114/ES, ktorá sa uplatňuje na transakcie medzi podnikmi, ako je tomu aj v tomto prípade, nepostačuje na poskytovanie účinnej nápravy, alebo ju členské štáty neuplatňujú dostatočne dôrazne; žiada Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch zmien a doplnení smernice 2006/114/ES takým spôsobom, aby zahrňovala „čierny“ alebo „sivý“ zoznam praktík, ktoré sa považujú za klamlivé;

10. pripomína, že Komisia nemá žiadnu právomoc na priame uplatňovanie smernice 2006/114/ES na fyzické osoby alebo na podniky, je však ako strážkyňa zmluvy povinná zabezpečiť riadnu a účinnú implementáciu smernice v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty uskutočnia plnú a účinnú transpozíciu smernice 2005/29/ES a zaručia tým ochranu vo všetkých členských štátoch, a aby ovplyvnila formulovanie dostupných právnych a procedurálnych prostriedkov, ako v prípade smernice 84/450/ES, ktorá poskytla nástroje Rakúsku, Španielsku a Holandsku, a tým si splnila svoju úlohu strážkyne zmluvy z hľadiska ochrany podnikov a zaručila, že právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby zostanú nedotknuté;

11. vyzýva Komisiu na zintenzívnenie monitorovania uplatňovania smernice 2006/114/ES najmä v tých členských štátoch, o ktorých sa vie, že v nich majú sídlo klamlivé adresárové spoločnosti, predovšetkým však v Španielsku, kde sídli adresárová spoločnosť, ktorú signatári petícií spomínajú najčastejšie, a v Českej republike a na Slovensku, kde súd nedávno vyniesol rozsudok proti obetiam spôsobom, ktorý spochybňuje uplatňovanie smernice 2006/114/ES v týchto krajinách; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o svojich zisteniach;

12. s poľutovaním konštatuje, že smernica 2005/29/ES sa nevzťahuje na medzipodnikové transakcie, a že členské štáty nie sú ochotné rozšíriť rozsah jej pôsobnosti; konštatuje však, že členské štáty môžu jednostranne rozšíriť rozsah pôsobnosti vnútroštátnej spotrebiteľskej legislatívy na medzipodnikové transakcie, k čomu ich aktívne vyzýva, a podporuje ich tiež v tom, aby zabezpečili spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, ako stanovuje nariadenie (ES) č. 2006/2004 a umožnili tak vystopovať cezhraničné činnosti tohto typu, do ktorých sú zapojené adresárové spoločnosti so sídlom v EÚ alebo v tretej krajine; žiada navyše Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES na medzipodnikové zmluvy s osobitným zreteľom na bod 21 prílohy I tejto smernice;

13. víta príklad Rakúska, ktoré do vnútroštátneho práva zaviedlo osobitné ustanovenie o klamlivých adresárových spoločnostiach, a vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na cezhraničný charakter tohto problému navrhla rozšírenie rozsahu uplatňovania smernice 2005/29/ES vychádzajúce z rakúskeho modelu spôsobom, ktorý výslovne zakazuje reklamu v adresároch firiem v prípade, ak budúci klienti nie sú jednoznačne a jasnými grafickými prostriedkami informovaní o tom, že účelom reklamy je ponuka zmluvy;

14. konštatuje, že vnútroštátna legislatíva často nepostačuje na nápravu voči adresárovým spoločnostiam so sídlom v iných štátoch, a vyzýva preto Komisiu na uľahčenie aktívnejšej cezhraničnej spolupráce vnútroštátnych orgánov, aby bolo možné poskytnúť obetiam účinnejšie nápravné mechanizmy;

15. vyjadruje poľutovanie, že nariadenie (ES) 2006/2004 sa neuplatňuje na medzipodnikové transakcie, a preto sa nemôže používať ako nástroj boja proti klamlivým adresárovým spoločnostiam; vyzýva Komisiu, aby predložila právne predpisy na rozšírenie jej uplatňovania zodpovedajúcim spôsobom;

16. víta príklad Belgicka, ktoré umožňuje všetkým obetiam klamlivých praktík podniknúť právne opatrenia v krajine, v ktorej sídlia;

17. konštatuje, že skúsenosti Rakúska naznačujú, že právo obetí podniknúť spoločné právne kroky proti adresárovým spoločnostiam prostredníctvom odborových združení alebo podobných orgánov sa zdá byť účinným opravným prostriedkom, ktorý by sa mohol zaviesť v rámci iniciatívy, ktorú v súčasnosti zvažuje GR pre hospodársku súťaž v súvislosti so žalobami o náhradu škody za porušenie pravidiel EÚ o hospodárskej súťaži, ako aj v rámci iniciatívy, ktorú v súčasnosti zvažuje GR pre životné prostredie a ochranu spotrebiteľa v súvislosti s právom spotrebiteľov na kolektívnu žalobu na európskej úrovni;

18. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obete klamlivej reklamy môžu predložiť sťažnosť jasne identifikovateľnému vnútroštátnemu orgánu, u ktorého môžu žiadať o nápravu aj v prípadoch, ak sú obeťami klamlivej reklamy podniky;

19. vyzýva Komisiu na vypracovanie usmernení osvedčených postupov pre vnútroštátne orgány činné v trestnom konaní, ktoré by sa mohli použiť v prípade, ak budú informované o prípadoch klamlivej reklamy;

20. vyzýva Komisiu, aby viedla medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami a znemožnila tým klamlivým adresárovým spoločnostiam so sídlom v tretích krajinách poškodzovať podniky so sídlom v Európskej únii;

21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
• [2]  Smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o prispôsobení právnych a správnych predpisov členských štátov o klamlivej reklame (Ú. v. ES L 250, 19.9.1984, s. 17).
• [3]  a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu (Ú. v. ES L 290, 23. 10. 1997, s. 18).
• [4]  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
• [5]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
• [6]  Ú. v. EÚ L 166, 11.6.1998, s. 51.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Mnohé spoločnosti, často sú nimi malé podniky, sa stávajú obeťami podvodov v dôsledku klamlivej reklamy. Obete obvykle z nepozornosti podpíšu súhlas s inzerciou v adresári podnikov po tom, ako nadobudli dojem, že to bude bezplatné.

Obete dostanú formuláre od klamlivých spoločností so žiadosťou o vyplnenie, opravu alebo aktualizáciu údajov o podniku. Často sa uvádza, že aktualizácia informácií je bezplatná, čo podnieti obete k aktualizácii a odoslaniu formulára. Obete si však neuvedomujú, že podpisom formulára podpisujú aj zmluvu, ktorou sa zaväzujú umiestniť inzerciu v adresári podnikov počas obdobia najmenej troch rokov s ročným poplatkom cca. 1000 EUR. Že ide o podvod si uvedomia až po tom, ako dostanú list od adresárovej spoločnosti, ktorá ich informuje o uverejnení inzercie. K listu je priložená faktúra. Tí, ktorí nezaplatia, sú často obeťou obťažovania a dokonca aj vyhrážania sa súdnym konaním zo strany adresárových spoločností alebo spoločností vyberajúcich pohľadávky. Mnohí to radšej vzdajú a zaplatia, by sa vyhli ďalším ťažkostiam.

Obeťou sa stali tisíce podnikov v celej Európskej únii. Keďže zmluvná cena je cca. 1000 EUR ročne s dĺžkou trvania najmenej tri roky, považujú sa finančné dôsledky za závažné.

Hoci je jasné, že tu ide o zavádzajúcu obchodnú praktiku, ktorá je obvykle nezákonná, nie je úplne jasné, či je v práve EÚ stanovená náprava, a keď áno, či sa dostatočne presadzuje na vnútroštátnej úrovni v jednotlivých členských štátoch. Klamlivé adresárové spoločnosti preto často využívajú diery v legislatíve alebo nedostatočné presadzovanie zákona na úrovni členských štátov. Spoločným prvkom zavádzajúcich adresárových spoločností je, že majú sídlo v inej krajine než v krajine, v ktorej sídli obeť. Týmto sa sťažuje obetiam možnosť využiť vnútroštátne právo a vnútroštátne orgány na obhajobu v inom členskom štáte. Podniky sa navyše často dostávajú do situácie, v ktorej ich organizácie zodpovedné za ochranu spotrebiteľov odmietnu s odôvodnením, že spotrebiteľské právo sa uplatňuje na spotrebiteľov a nie na podniky. Zostávajú tak bez možnosti nápravy a nepoctivé podnikanie tohto druhu môže aj naďalej prekvitať.

Nie všetky adresárové spoločnosti sú založené na zavádzajúcej reklame a mnohé firmy podnikajúce v tomto obore plne dodržiavajú zákony. Dodržiavajú dokonca etický kódex, v ktorom sa jasne uvádza, že objednávky musia byť jasne označené ako objednávky, a že bezplatná inzercia sa nesmie zmiešať s platenou inzerciou. Niektoré adresáre firiem sa však naďalej spoliehajú na nekalé praktiky. Väčšina sťažností uvádza adresár firiem s názvom „European City Guide“, ktorý sídli vo Valencii (Španielsko), pričom uvádzajú aj iné spoločnosti ako napr. „Construct Data Verlag”, „Deutscher Adressdienst GmbH” a „NovaChannel”. Niektoré zo zavádzajúcich adresárov pôsobí aj na internete. Podľa zástupcov spoločnosti European City Guide vydáva len táto firma ročne okolo 6,5 milióna formulárov.

Ciele tejto správy

Výboru pre petície bolo doručených viac ako 400 petícií od malých podnikov so sídlom v celej Únii a dokonca aj v tretích krajinách, ktoré tvrdia, že sa stali obeťou klamlivej reklamy. Viacerí poslanci EP o sťažnostiach informovali Európsku komisiu a bolo predložených niekoľko otázok tak na ústne, ako aj na písomné zodpovedanie. Európsky parlament povolil vypracovanie správy s cieľom prešetriť tento problém a navrhnúť ďalší postup. Prostredníctvom tejto správy by preto spravodajca chcel:

o zvýšiť informovanosť o tejto otázke, aby sa menej podnikov stalo obeťami podvodov;

o vyzvať štáty EÚ na sprísnenie vnútroštátnych zákonov a na zabezpečenie riadneho presadzovania práva EÚ o klamlivej reklame a nekalých obchodných postupoch;

o vyzvať Komisiu na zintenzívnenie monitorovania implementácie práva EÚ a na zlepšenie jestvujúceho práva EÚ v prípade, ak sa zistí, že nestačí na zastavenie týchto podvodov, a

o poskytnúť podporu a poradenstvo obetiam.

Legislatíva EÚ

Na úrovni Spoločenstva existujú tri právne predpisy EÚ, ktoré sú najrelevantnejšie, konkrétne:

o smernica 2006/114/ES Európskeho parlamentu a Rady o klamlivej a porovnávacej reklame, ktorou sa nahrádza smernica 84/450/EHS[1] zmenená a doplnená smernicou 97/55/ES[2],

o Smernica 2005/29/ES[3] Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách);

o nariadenie (ES) 2006/2004[4] Európskeho parlamentu a Rady o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa),

Konzultácie pred vypracovaním správy

Pred dokončením správy sa váš spravodajca zúčastnil na niekoľkých konzultačných schôdzach vrátane stretnutia s členkou Európskej komisie Megdalenou Kunevovou, zodpovednou za ochranu spotrebiteľa, a s niekoľkými poslancami EP, ktorých táto problematika zaujíma, pretože dostali viacero sťažností od svojich voličov. Spravodajca sa zúčastnil aj schôdzí s podnikateľskými organizáciami zastupujúcim podniky, a to najmä malé podniky v Európe (Eurochambres, UEAPME). Stretol sa aj s predstaviteľmi Európskeho združenia adresárových spoločností a samozrejme aj so samotnými obeťami.

Výbor pre petície usporiadal vo štvrtok 11. septembra 2008 na pôde EP verejný workshop s názvom Zastavme podvod: boj proti zavádzajúcim adresárovým spoločnostiam. Na tejto schôdzi si mohli poslanci EP vypočuť signatárov petície, zastupiteľské organizácie, predstaviteľov Komisie a predstaviteľov firmy European City Guide, ktorá je najvýznamnejšou zo spoločností, na ktoré sa signatári sťažovali.

Závery správy

Váš spravodajca sa domnieva, že signatári upozorňujú na skutočne vážny problém, ktorý sa javí ako rozšírený, presahujúci hranice a majúci významné finančné dôsledky najmä na malé podniky. Váš spravodajca sa navyše domnieva, že cezhraničná povaha tohto problému znamená, že inštitúcie Spoločenstva sú zodpovedné za vytvorenie možnosti nápravy pre obete. Táto náprava by mala obetiam umožniť napadnúť platnosť zmlúv uzatvorených na základe klamlivej reklamy a tiež vrátenie peňazí zaplatených v dôsledku zavádzajúcich praktík.

V správe sa vyjadruje poľutovanie, že vnútroštátne orgány podľa všetkého nedokážu poskytnúť dostatočnú možnosť nápravy pre obete, a rovnako sa vyjadruje názor, že napriek rozšírenosti týchto nekalých obchodných praktík sa zdá, že legislatíva EÚ a vnútroštátna legislatíva neposkytuje efektívnu nápravu, alebo nie je dostatočne dôrazne uplatňovaná v praxi.

Poradenstvo obetiam

Správa vyzýva obete, aby oznámili prípady podvodov vnútroštátnym orgánom, a aby žiadali o poradenstvo pred tým, než zaplatia poplatky, ktoré od nich žiadajú zavádzajúce adresárové spoločnosti. Obete by mali na svoju situáciu upozorniť združenia podnikateľov a spotrebiteľov, ako aj svojho zástupcu v Európskom parlamente, aby sa na európskej úrovni mohlo bojovať proti klamlivým adresárovým spoločnostiam.

Zvyšovanie informovanosti

Správa víta úsilie európskych a vnútroštátnych podnikateľských organizácií o zvyšovaní informovanosti ich členov, a vyzýva ich na zintenzívnenie úsilia, aby sa čo najmenej ľudí stalo obeťami zavádzajúcich adresárových spoločností. Víta tiež kroky niektorých členských štátov, napríklad Talianska, Španielska, Holandska, Belgicka a Spojeného kráľovstva, ale predovšetkým Rakúska, v úsilí o zabránenie adresárovým spoločnostiam vykonávať klamlivé praktiky. Domnieva sa však, že tieto snahy sú stále nedostatočné.

V súvislosti s informovanosťou správa vyzýva Komisiu a členské štáty o zintenzívnenie úsilia o zvyšovanie informovanosti o tomto probléme, v plnej spolupráci s vnútroštátnymi a európskymi podnikovými organizáciami, aby si ho viac ľudí uvedomovalo a aby sa dokázali brániť klamlivej reklame, ktorá môže nalákať k podpisu neželaných zmlúv.

Správa tiež vyzýva Európsku komisiu o riešenie tejto sťažnosti v kontexte iniciatívy Small Business Act for Europe.

Smernica 2006/114/ES[5] o klamlivej a porovnávacej reklame

V správe sa konštatuje, že smernica 2006/114/ES[6] o klamlivej a porovnávacej reklame sa uplatňuje na medzipodnikové transakcie a preto platí aj v prípade problémov, ktorým čelia obete zavadzajúcich adresárových spoločností. Túto smernicu transponovali všetky členské štáty. Ustanovuje sa v nej použitie súdnych príkazov a iných právnych postupov s cieľom zakázať pokračujúce používanie klamlivej reklamy. Napriek tomu vzniká dojem, že neustanovuje dostatočne účinný nápravný mechanizmus, a že ju členské štáty dostatočne dôrazne nepresadzujú.

Správa preto vyzýva Európsku komisiu o zintenzívnenie monitorovania uplatňovania smernice 2006/114/ES[7]. Malo by sa tak stať najmä v tých členských štátoch, v ktorých sídlia známe zavádzajúce adresárové spoločnosti, predovšetkým v Španielsku, kde sídli adresárová spoločnosť, ktorú signatári petícií spomínajú najčastejšie. Osobitnú pozornosť treba venovať aj Českej republike, v ktorej bol nedávno vynesený súdny rozsudok. V ňom sa pristupuje k obetiam spôsobom, ktorý spochybňuje účinnosť vykonávania predmetnej smernice v tejto krajine.

Správa žiada Komisiu o predloženie správy Európskemu parlamentu o jej zisteniach.

Smernica 2005/29/ES[8] o nekalých obchodných praktikách

Správa s poľutovaním konštatuje, že smernica 2005/29/ES[9] sa nevzťahuje na medzipodnikové transakcie, a že členské štáty nie sú ochotné rozšíriť jej pôsobnosť. Členské štáty môžu však jednostranne rozšíriť pôsobnosť vnútroštátnej spotrebiteľskej legislatívy na medzipodnikové transakcie. To znamená, že ak si želajú poskytnúť ochranu v rámci vnútroštátnej legislatívy, môžu tak slobodne urobiť bez toho, aby museli čakať na legislatívnu iniciatívu Komisie na zmenu práva EÚ.

Najlepším modelom boja proti klamlivým adresárovým spoločnostiam sa zdá byť rakúsky model. Táto krajina zmenila od roku 2000 svoju legislatívu týkajúcu sa nekalých obchodných praktík. V článku 28 písm. a) tohto zákona sa uvádza, že sa „zakazujú ... reklamy na registráciu v zoznamoch v rámci podnikania a na účely hospodárskej súťaže, ako napríklad v zlatých stránkach, telefónnych zoznamoch alebo v podobných zoznamoch, formou platobného príkazu, faktúry alebo podobným spôsobom, alebo ponuka takéto registrácie priamo bez jednoznačného oznámenia a informovania grafickými prostriedkami o tom, že takáto reklama je iba ponukou na zmluvu“.

Váš spravodajca sa domnieva, že rakúsky model je dobrým príkladom, ktorý by sa mal nasledovať. Správa preto vyzýva Európsku komisiu, aby vzhľadom na cezhraničnú povahu tohto problému uvažovala o novej legislatívnej iniciatíve vychádzajúcej z rakúskeho modelu, ktorý výslovne zakazuje reklamu v adresároch firiem v prípade, ak budúci klienti nie sú jednoznačne a jasnými grafickými prostriedkami informovaní o tom, že účelom reklamy je ponuka zmluvy.

Nariadenie (ES) 2006/2004[10] o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa

V správe sa tiež konštatuje, že vnútroštátna legislatíva je často nedostatočná na nápravu voči adresárovým spoločnostiam so sídlom v iných štátoch, a preto vyzýva Komisiu na uľahčenie aktívnejšej cezhraničnej spolupráce vnútroštátnych orgánov aby bolo možné poskytnúť obetiam účinnejšie nápravné mechanizmy.

Napríklad v Belgicku sa môžu obete zavádzajúcich praktík obrátiť na súdy v krajine, v ktorej majú sídlo. V tejto krajine vyhrali obete jednej zo zavádzajúcich adresárových spoločností spor (ktorá dostala pokutu), hoci v čase písania tejto správy je prípad ešte posudzovaný v štádiu odvolania.

V Rakúsku bol takisto zaznamenané súdne prípady, v ktorých boli úspešné obete adresárových spoločností.

Naopak v Českej republike sa zdá, že obete prehrali súdny spor, ktorý voči nim predložila adresárová spoločnosť. Tento prípad vyvoláva znepokojenie a obavy, či Česká republika dostatočným spôsobom uplatňuje ustanovenia smernice 2006/114/ES[11].

V Španielsku dostala jedna z najčastejšie uvádzaných adresárových spoločností, European City Guide, trikrát pokutu od Generalitat de Cataluna, a  počas pôsobenia v Barcelone jej bolo nariadené dočasné uzatvorenie na jeden rok. Neskôr sa presťahovala do Valencie, kde naďalej pôsobí, ale za prísnejších podmienok. Jednou z nich je napríklad to, že obete musia byť informované o práve zrušiť objednávku do siedmych dní, ale väčšina zákazníkov si uvedomí skutočný význam podpísaného dokumentu až po vypršaní tohto obdobia. Spoločnosť zriadila aj post s názvom Defensor de cliente (ombudsman), ktorý sa zaoberá sťažnosťami klientov. Tento orgán ale nie je nezávislý od adresárovej spoločnosti a preto nepôsobí dostatočne dôveryhodne. Váš spravodajca sa preto domnieva, že táto spoločnosť neurobila dosť na zabezpečenie toho, aby sa jej budúci zákazníci nechytili do pasce a nepodpísali zmluvu o inzercii, ktorú nikdy nechceli.

Nejestvujú ani dôkazy o tom, že by vnútroštátne orgány iných členských štátov žiadali o nápravu priamo na súdoch vo Valencii na základe nariadenia (ES) 2006/2004[12] o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

V Spojenom kráľovstve využil Office of Fair Trading (OFT) podľa dostupných informácií ustanovenia nariadenia (ES) 2006/2004[13] o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. OFT, ktorý je zodpovedný aj za ochranu spotrebiteľa, úspešne použil toto nariadenie na získanie súdneho príkazu voči spoločnostiam so sídlom v Belgicku a Holandsku, ktoré posielali britským zákazníkom nevyžiadané a klamlivé ponuky. Hoci išlo o pozitívny krok správnym smerom, prípad sa netýkal zavádzajúcich adresárových spoločností.

Okrem tohto prípadu nič nenasvedčuje tomu, že by vnútroštátne orgány v dostatočnej miere uplatňovali nariadenie 2006/2004[14] na získanie nápravy (napríklad súdneho príkazu) v prípade sťažností pochádzajúcich z iného členského štátu. Príčinou tohto stavu sú pravdepodobne náklady na začatie konania, zložitosť a dĺžka trvania postupov a obmedzená pôsobnosť súdneho príkazu.

Potreba posilniť vnútroštátne orgány

Správa vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že podniky, ktoré sa stali obeťami klamlivej reklamy, sa môžu obrátiť na jasne vymedzený vnútroštátny orgán, ktorému môžu predložiť sťažnosť a u ktorého môžu žiadať o nápravu. V súčasnosti tomu často tak nie je, pretože vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa sa veľmi často nezaoberajú sťažnosťami podnikov a obmedzujú sa na sťažnosti predložené spotrebiteľmi. Správa tiež vyzýva Európsku komisiu na vypracovanie usmernení osvedčených postupov pre vnútroštátne orgány činné v trestnom konaní, ktoré by sa mohli použiť v prípade, ak budú informované o prípadoch klamlivej reklamy.

Klamlivé adresárové spoločnosti so sídlom v tretích krajinách

Správa na záver žiada Komisiu o medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, aby zavádzajúce adresárové spoločnosti so sídlom v tretích krajinách nepoškodzovali podniky so sídlom v Európskej únii.

• [1]  Ú. v. ES L 250, 19.9.1984, s. 17 – 20.
• [2] Ú. v. ES L 290, 23.10.1997, s. 18–23.
• [3]  Ú. v. EÚ L 149, 11.06.2005, s. 22 – 39.
• [4]  Ú. v. ES L 364, 9.12.2004, s. 1-11.
• [5]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21 – 27.
• [6]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21 – 27.
• [7]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21 – 27.
• [8]  Ú. v. EÚ L 149, 11.06.2005, s. 22 – 39.
• [9]  Ú. v. EÚ L 149, 11.06.2005, s. 22 – 39.
• [10]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
• [11]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21 – 27.
• [12]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
• [13]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
• [14]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (7.10.2008)

pre Výbor pre petície

k správe o podvodných „adresárových spoločnostiach“ (petícia 45/2006)
(2008/2126(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Diana Wallis

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

- so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej ustanovenia o vytvorení vnútorného trhu a zaručení slobody podnikov poskytovať služby v iných členských štátoch,

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z Tampere z 15. a 16. októbra 1999 o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, v ktorých sa uvádza, že je potrebné predísť tomu, aby nezlučiteľnosť alebo zložitosť právnych a správnych systémov členských štátov bránila jednotlivcom alebo podnikom v uplatňovaní ich práv alebo ich od uplatňovania týchto práv odrádzala,

- so zreteľom na 393 petícií týkajúcich sa podvodných „adresárových spoločností“, ktoré Výbor pre petície dostal z 24 členských štátov a 19 tretích krajín,

A. keďže nekalá činnosť spoločnosti European City Guides (ECG) a iných podobných subjektov trvá celé desaťročia, pričom tieto spoločnosti postupne presúvajú svoje miesto pôsobenia, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti a vyhli sa sankciám, a keďže boli postihnuté mnohé podniky;

B   keďže činnosť spoločnosti ECG bola predmetom súdnych a správnych konaní, napríklad pred Vrchným súdom a autonómnou vládou Katalánska (Španielsko), ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu jej činnosti a k uloženiu pokuty;

C. keďže v prípade, ak takýto podvod presahuje hranice a jeho súčasťou sú preto aktivity v dvoch alebo viacerých členských štátoch, vnútroštátne orgány činné v trestnom konaní nemajú k dispozícii žiaden mechanizmus, ktorý by im umožňoval cezhraničnú spoluprácu, a ani žiaden rozpočet, či dokonca telefónny zoznam, pomocou ktorého by sa dali zistiť kontakty na políciu na oboch stranách hranice alebo v iných vzdialených členských štátoch, v dôsledku čoho vnútroštátne orgány pochopiteľne strácajú záujem o stíhanie podvodníkov, keďže títo majú veľmi dobre zorganizovanú svoju činnosť naprieč hraniciam, ktoré vnútroštátne orgány nesmú prekročiť,

1.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že vnútorný trh síce prináša nové možnosti pre obchodné operácie vykonané v dobrej viere, ale zároveň ponúka neželané možnosti tým, ktorí zameriavajú svoje podvodné aktivity na malé a stredné podniky; žiada, aby sa na úrovni EÚ prijali kroky, ktorými sa v spolupráci s členskými štátmi podarí takémuto konaniu zabrániť a obmedziť ho;

2   navrhuje, aby Komisia a Rada zabezpečili úplné vykonávanie a uplatňovanie smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame[1] (smernica o klamlivej reklame) spolu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[2] (smernica o nekalých obchodných praktikách) s osobitným zameraním na účelové využívanie nejednoznačných formulácií, s cieľom skoncovať s praktikami podvodných „adresárových spoločností“;

3.   upriamuje pozornosť na osvedčený postup použitý v článku 28 písm. a) rakúskeho zákona o nekalých obchodných praktikách, ktorý zakazuje činnosť podvodných „adresárových spoločností“; naliehavo žiada členské štáty, aby v rámci uplatňovania smernice o nekalých obchodných praktikách zaviedli podobné ustanovenia, a tým zabránili poškodzovaniu spotrebiteľov a malých podnikov, a aby zabezpečili správny priebeh hospodárskej súťaže bez poškodenia hospodárskych záujmov jej oprávnených účastníkov;

4.  pri zohľadnení štúdie o podvodných praktikách „adresárových spoločností“, ktorú nechal vypracovať Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a ktorá ako legislatívne možnosti riešenia problému podvodných „adresárových spoločností“ uvádza zmenu a doplnenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame[3] tak, aby obsahovala „čiernu listinu“ praktík, ktoré sa považujú za podvodné, a tiež rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách na zmluvy medzi podnikateľmi (B2B) s osobitným zreteľom na jej bod 21 prílohy I, žiada Komisiu, aby do decembra 2009 podala správu o realizovateľnosti a prípadných dôsledkoch takejto zmeny a doplnenia alebo rozšírenia smernice;

5.  nalieha na Komisiu, aby pri vymedzení pojmu „spotrebiteľ“ v revízii spotrebiteľského acquis zohľadnila osobitné postavenie malých a stredných podnikov; žiada, aby to bolo zahrnuté aj do práce na spoločnom referenčnom rámci pre zmluvné právo, aby malé a stredné podniky mohli využívať systém lepšej ochrany v rámci právnych predpisov Spoločenstva o zmluvných otázkach;

6.  víta požiadavku iniciatívy Small Business Act adresovanú členským štátom, aby podporili sieť SOLVIT a malým a stredným podnikom poskytli konzultačné služby a podporu pri ich obrane voči nekalým obchodným praktikám; žiada Komisiu, aby sa aktívne zapojila do spolupráce a poskytovania pomoci tým, ktorí sa stanú obeťami podnikateľov z podvodných „adresárových spoločností“; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na informačných kampaniach týkajúcich sa týchto nekalých praktík a aby pritom v širokej miere využívali nástroje, ktoré ponúka internet, a zapojili do spolupráce malé a stredné podniky a spotrebiteľské organizácie vrátane siete Enterprise Europe Network a európskych spotrebiteľských centier; s radosťou očakáva Komisiou navrhovaný portál elektronickej justície ako ďalší prostriedok poskytovania informácií a pomoci, pokiaľ ide o tieto problémy;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že sa konaním o európskom platobnom rozkaze zlepšuje cezhraničný prístup k spravodlivosti, bezohľadné subjekty vymáhajúce dlhy by ho mohli využiť na zastrašovanie malých a stredných podnikov a jednotlivcov; odporúča, aby sa zvážilo prijatie európskeho kódexu pre subjekty vymáhajúce dlhy;

8.  vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s cieľom skoncovať s praktikami podvodných „adresárových spoločností“ a všetkých podobných aktivít;

9.  konštatuje, že v prípade neochoty alebo neschopnosti členských štátov konať by sa mal vytvoriť mechanizmus, ktorý by jednotlivým obetiam umožnil požadovať kolektívne odškodnenie na súdoch na cezhraničnom základe; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zvážili zavedenie koherentného systému kolektívneho odškodnenia na riešenie cezhraničných žalôb, ktorý by vychádzal z výsledkov širokého výskumu využívajúceho skúsenosti z celého sveta a z podrobného prieskumu existujúcich problémov a predpokladaných prínosov pre spotrebiteľov a ktorý by jednoznačne riešil otázku vhodného právneho základu pre takýto nástroj na úrovni EÚ;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že problémy pri odhaľovaní tohto druhu aktivít narúšajú vnútorný trh a poškodzujú priebeh hospodárskej súťaže;

11. naliehavo žiada členské štáty, aby zakročili proti všetkým podvodným činnostiam spoločnosti ECG a iných podobných spoločností, a ako posledné riešenie neváhali pozastaviť ich činnosť a zabrániť tak poškodeniu spotrebiteľov a podnikov;

12.  vyzýva dozorné orgány členských štátov, aby v súlade so svojím poslaním a právomocami, ktoré im poskytuje vnútroštátna legislatíva a európske predpisy, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“)[4], spoločne zabránili ďalšiemu šíreniu podvodných praktík „adresárových spoločností“ a prijali také účinné opatrenia, ktoré povedú k zániku dotknutých „adresárových spoločností“ a k potrestaniu ich prevádzkovateľov;

13. nazdáva sa, že uvedené praktiky „adresárových spoločností“ odporujú nielen dobrým mravom a štandardom korektnej hospodárskej činnosti, ale z veľkej časti napĺňajú znaky podvodu a iných trestných činov a priestupkov, a preto vyzýva príslušné dozorné orgány, políciu a štátne zastupiteľstvá členských štátov – a tiež Europol a Eurojust – aby podrobne prešetrili praktiky organizátorov týchto aktivít, ktoré by prípadne viedli k podaniu žalôb proti konkrétnym vinníkom na území EÚ, a ak pochádzajú z tretích krajín, aby Komisia vyvinula maximálne úsilie s cieľom uzavrieť medzinárodné zmluvy s dotknutými krajinami podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 2006/2004;

14. vyzýva Komisiu, aby postavila podvodné praktiky „adresárových spoločností“ mimo zákona a s týmto cieľom zvážila prijatie nasledujúcich opatrení:

- štandardizáciu tzv. povinnej časti objednávky takým spôsobom, aby obsahovala ustanovenia, ktoré sú v súlade s dobrými mravmi a transparentne definujú základné právne vzťahy vrátane jednoznačného cenového vyjadrenia a ktorých obsah by mohol byť preskúmateľný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci členských štátov (napr. obchodnou inšpekciou alebo úradmi na ochranu osobných údajov);

- začlenenie tzv. formulárových zmlúv/objednávok, pri ktorých slabšia zmluvná strana nemá možnosť zmluvu/objednávku meniť, len s ňou súhlasiť alebo nesúhlasiť, pod podobný režim, aký platí pre nekalé obchodné praktiky, aj keď slabšou zmluvnou stranou nie je spotrebiteľ;

- uplatnenie podobného testu tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorý sa využíva pri nekalých obchodných praktikách, aj na formulárové zmluvy/objednávky, aj keď slabšou zmluvnou stranou nie je spotrebiteľ;

- zavedenie zásady, že v prípade väčšieho počtu subjektov, ktoré boli „uvedené do omylu“ textom formulárovej zmluvy/objednávky, by sa dôkazové bremeno obrátilo a „adresárová spoločnosť“ by musela dokázať, že text formulárovej zmluvy/objednávky neuvádza „dobrého finančného manažéra“ do omylu;

15. upozorňuje Komisiu, že podobným klamlivým praktikám „adresárových spoločností“ čelia nielen podnikatelia, ale aj nepodnikajúce fyzické osoby vrátane politických predstaviteľov, ktorí dostávajú ponuky na fiktívne uvedenie odkazu v publikáciách biografického typu (napr. „kto je kto“, osobnosť roka v určitom odvetví atď.) a že tieto praktiky sú založené na rovnakom nekalom princípe, a preto sa musí opatreniami v budúcnosti zabrániť aj takýmto podvodným praktikám.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	7.10.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian Silviu Buşoi, Charlotte Cederschiöld, Gabriela Creţu, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Iliana Malinova Iotova, Pierre Jonckheer, Kurt Lechner, Toine Manders, Catiuscia Marini, Arlene McCarthy, Nickolay Mladenov, Catherine Neris, Zita Pleštinská, Karin Riis-Jørgensen, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Barbara Weiler, Marian Zlotea
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emmanouil Angelakas, Wolfgang Bulfon, Colm Burke, Giovanna Corda, José Ribeiro e Castro, Olle Schmidt, Diana Wallis

• [1]  Ú. v. ES L 250, 19.09.1984, s. 17.
• [2]  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
• [3]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
• [4]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	6.11.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sir Robert Atkins, Inés Ayala Sender, Simon Busuttil, Michael Cashman, Alexandra Dobolyi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, David Hammerstein, Marian Harkin, Marcin Libicki, Manolis Mavrommatis, Kathy Sinnott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marie-Hélène Descamps, Roger Helmer, Yiannakis Matsis, Juan Andrés Naranjo Escobar, Tatjana Ždanoka
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Corbett, Luis de Grandes Pascual, Salvador Garriga Polledo