SPRÁVA o Európskom akčnom pláne pracovnej mobility (2007 – 2010)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (18.9.2008)

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (10.9.2008)

STANOVISKO Výboru pre petície (16.9.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

24.11.2008 - (2008/2098(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Monica Maria Iacob-Ridzi

Postup : 2008/2098(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0463/2008

Predkladané texty :

A6-0463/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/12/2008 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0624

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
STANOVISKO Výboru pre petície
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o Európskom akčnom pláne pracovnej mobility (2007 – 2010)

(2008/2098(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 18, 136, 145, 149 a 150,

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2007 s názvom Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010) (KOM(2007)0773),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[1],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[2],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)[3],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[4],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[5], naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 311/2007 z 19. marca 2007,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2007 s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359),

– so zreteľom na záverečnú správu z 25. januára 2007 o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu (KOM(2007)0024),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2002 o Akčnom pláne pre zručnosti a mobilitu (KOM(2002)0072),

– so zreteľom na hospodársku štúdiu OECD z roku 2007, najmä na jej kapitolu 8 o odstránení prekážok geografickej mobility pracovníkov,

– so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy (KOM(2008)0424),

– so zreteľom na usmernenia EURES na obdobie rokov 2007 – 2010, ktoré boli schválené v júni 2006,

– so zreteľom na správu o činnosti EURES za roky 2004 – 2005, ktorú predložila Komisia 16. marca 2007 pod názvom K jednotnému Európskemu trhu práce: prínos EURES (KOM(2007)0116),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007, prijaté na základe otázky na ústne zodpovedanie B6-0136/2007, o správe o činnosti EURES za roky 2004 a 2005: K jednotnému európskemu trhu práce[6],

– so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli 14. decembra 2004 na zasadnutí Rady týkajúcom sa akčného plánu pre mobilitu[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých[8],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

– so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2006, podľa ktorého občania Európy pripisujú mobilite čoraz väčší význam,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A6-0463/2008),

A. keďže voľný pohyb a sloboda usadiť sa sú práva stanovené v článkoch 18 a 43 Zmluvy o ES a v článkoch 149 a 150 o všeobecnom a odbornom vzdelávaní,

B. keďže mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, ale naďalej zostáva v rámci EÚ nízka, a to aj u žien,

C. keďže mobilita v rámci celej EÚ so zabezpečením pracovníkov je jedným zo základných práv, ktoré zmluva občanom Únie poskytuje, a patrí medzi základné piliere európskeho sociálneho modelu, ako aj medzi hlavné prostriedky na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie,

D. keďže právne predpisy Spoločenstva o koordinácii a uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia by sa v prípade potreby mali prispôsobovať tak, aby zohľadňovali nové formy mobility a aby sa zabezpečilo, že migrujúci pracovníci EÚ nestratia ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia,

E. keďže asi 2 % občanov v produktívnom veku v súčasnosti žijú a pracujú v inom členskom štáte, ako je ich vlastný, a keďže približne 48 % všetkých migrantov v EÚ tvoria ženy,

F. keďže Komisia vytvorila fórum odborníkov na vysokej úrovni zamerané na zvyšovanie mobility Európanov, ktorého základným cieľom je určiť opatrenia na podnecovanie mobility mladých ľudí, rozvíjanie pomoci mobilite v oblasti odbornej prípravy a zvyšovanie mobility umelcov, vedúcich pracovníkov a dobrovoľníkov,

G. keďže otázka mobility je dôležitým prvkom v obnovenej sociálnej agende, ktorá určuje príležitosti týkajúce sa mobility a stanovuje zásady prístupu a solidarity,

H. keďže dynamický pracovný trh stavia pracovníkov a predovšetkým ženy s deťmi pred ťažké výzvy, pretože ich núti robiť kompromisy medzi pracovným a rodinným životom,

I. keďže nedostatočné prispôsobenie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch spôsobuje ženám problémy, napríklad pokiaľ ide o tehotenstvo, výchovu detí a možnosti kariérneho postupu,

J. keďže voľný pohyb pracovníkov predstavoval a naďalej predstavuje jednu zo štyroch základných slobôd stanovených v zmluve; keďže pokiaľ ide o zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov, bol zaznamenaný výrazný pokrok v právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti sociálneho zabezpečenia, čo tento pohyb v rámci Únie uľahčilo; keďže sa musia odstrániť všetky zostávajúce administratívne a právne prekážky, ktoré bránia nadnárodnej mobilite; keďže je nutné urobiť viac pre zabezpečenie toho, aby pracovníci poznali svoje práva a mohli ich uplatňovať,

K. keďže vzhľadom na to, že zabezpečenie mobility si vyžaduje uľahčenie celého radu potrieb a činností pracovníkov a ich rodín, Parlament v mnohých svojich uzneseniach poukázal na prekážky mobility a právo občanov Únie na pobyt mimo svojej krajiny pôvodu a navrhol možné prostriedky na odstránenie týchto prekážok,

L. keďže skúsenosť ukázala, že určenie prekážok a formulovanie návrhov nepostačovali na úplné odstránenie prekážok, ktoré obmedzujú voľný pohyb a mobilitu; keďže v minulosti sa touto otázkou zaoberali mnohé dokumenty inštitúcií EÚ, v ktorých boli objasnené problémy a navrhnuté nápravné opatrenia, ale tie sa nie vždy zrealizovali,

M. keďže Parlament v týchto prípadoch konštatoval, že ochota uplatňovať potrebné opatrenia sa nie vždy vzťahuje na opatrenia, ktoré sú dôležité pre občanov, pokiaľ ide o odstránenie administratívnych a právnych prekážok mobility,

N. keďže Parlament pri mnohých príležitostiach vyjadril svoje stanovisko k tejto otázke, ktorá priamo ovplyvňuje život občanov Únie, a v rámci svojho postavenia inštitúcie, ktorú priamo a demokraticky volia občania, bude aktívne pokračovať v hľadaní riešení všetkých problémov, s ktorými sa občania stretávajú pri uplatňovaní svojho práva na mobilitu na území EÚ,

O. keďže zmysel európskeho občianstva občanov členských štátov je založený sčasti na možnosti zamestnania v inej krajine na vnútornom trhu, a keďže by preto hnacou silou mobility nemali byť iba ekonomické záujmy, ale aj cieľ umožniť občanom Únie ľahšie sa s týmto občianstvom stotožniť,

1. víta iniciatívu Komisie a opätovne potvrdzuje ústredný význam mobility, či už ide o mobilitu v rámci pracovného trhu alebo medzi členskými štátmi a regiónmi, pre konsolidáciu pracovného trhu EÚ a dosiahnutie lisabonských cieľov; podporuje začatie realizácie akčného plánu a želá si byť pravidelne informovaný o monitorovaní vykonávania opatrení, ktoré sú jeho súčasťou;

2. víta zámer Komisie podporovať mobilitu za spravodlivých podmienok vrátane boja proti nelegálnemu zamestnávaniu a sociálnemu dumpingu;

3. víta návrh Komisie na odporúčanie Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla Parlamentu dostatok času na vydanie stanoviska k návrhu pred prijatím odporúčania;

4. poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníctva by bol účinným nástrojom na vykonávanie činností obsiahnutých v odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy;

5. domnieva sa, že EÚ musí podporovať začlenenie koncepcie mobility pracovníkov do všetkých politík Spoločenstva, najmä do tých, ktoré sa týkajú dokončenia vnútorného trhu, ochrany pracovníkov a pravidiel súvisiacich s vyslanými pracovníkmi a s ochranou proti nezabezpečenej práci, ktoré môžu mať vplyv na mobilitu v rámci EÚ alebo prispieť k boju proti diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby k pracovnej mobilite pristupovala ako k prioritnej prierezovej politike, ktorá zahŕňa všetky príslušné oblasti politík EÚ a orgány všetkých úrovní v členských štátoch;

6. zdôrazňuje, že mobilita pracovníkov vychádza zo základnej zásady voľného pohybu osôb v rámci vnútorného trhu tak, ako sa ustanovuje v Zmluve o ES;

7. vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšej podpory pracovnej mobility navrhla dlhodobú stratégiu mobility, ktorá zohľadní požiadavky trhu práce, ekonomické trendy a vyhliadky rozšírenia EÚ, pretože iba dlhodobá stratégia môže zaručiť bezkonfliktný voľný pohyb pracovníkov a primerane riešiť problém úniku mozgov;

8. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby pracovníčok všetkých vekových kategórií, ktoré chcú využiť slobodu pohybu, a zahrnula konkrétne kroky na uspokojenie ich potrieb do štyroch oblastí Európskeho akčného plánu pracovnej mobility;

9. naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila ako prioritu zefektívnenie administratívnych postupov a administratívnej spolupráce s cieľom umožniť dosiahnutie synergie medzi vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi, ktorých vzájomná súčinnosť je rozhodujúca pre snahu efektívne riešiť problémy medzi členskými štátmi; ďalej sa domnieva, že členské štáty by mali na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni rozhodne zasahovať proti všetkým právnym a administratívnym bariéram a prekážkam územnej mobility, ako je neuznávanie skúseností spojených s mobilitou v rámci profesijného rozvoja alebo sociálne zabezpečenie a dôchodky, najmä v malých a stredných podnikoch;

10. domnieva sa, že hoci sa akčný plán Komisie venuje hlavným otázkam súvisiacim s mobilitou, je potrebné prijať oveľa viac opatrení, najmä pokiaľ ide o posilnenie spojitosti medzi vzdelávacími systémami a pracovným trhom, poskytovanie náležitých informácií o mobilite, udržanie nadobudnutých jazykových znalostí v prípade pracovníkov a ich detí, príprava na mobilitu prostredníctvom vyučovania cudzích jazykov a v neposlednom rade opatrenia zamerané na odborné vzdelávanie a systémy výuky;

11. vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali vyučovanie cudzích jazykov (najmä v prípade dospelých), keďže jazykové bariéry patria k hlavným zostávajúcim prekážkam v mobilite pracovníkov a ich rodín;

12. domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby pracovné práva a kolektívne zmluvy občanov, ktorí sa rozhodnú presťahovať do iného členského štátu, boli rešpektované v plnej miere, bez diskriminácie medzi štátnymi príslušníkmi daného členského štátu a štátnymi príslušníkmi iného členského štátu; je presvedčený, že opatrenia Komisie by sa preto mali zamerať na zabezpečenie toho, aby sa s migrujúcimi občanmi zaobchádzalo rovnocenne a nestali sa lacnou pracovnou silou;

13. s cieľom posilniť spojitosť medzi vzdelávaním a pracovným trhom naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto otázke obrátili na výbory pre dialóg medzi jednotlivými odvetviami; domnieva sa, že by priemyselné a obchodné odvetvia mohli pravidelne informovať o profesijných oblastiach, ktoré sú najviac otvorené mobilite;

14. domnieva sa, že dlhodobá pracovná mobilita vo všetkých oblastiach môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v podpore cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti rastu a zamestnanosti, pokiaľ sa spája so zaistením sociálneho zabezpečenia pracovníkov a práv odborových organizácií v súlade s tradíciami a zvykmi členských štátov; domnieva sa, že rozšírenie mobilnej pracovnej sily v celej EÚ v kombinácii s primeranými pracovnými podmienkami, vzdelávacími programami a systémami sociálneho zabezpečenia môže byť odpoveďou na súčasný vývoj a môže významnou mierou zvýšiť úsilie zavádzať takéto opatrenia v kontexte výziev, akými sú globálne hospodárstvo, starnutie obyvateľstva a rýchle zmeny na pracovisku; zdôrazňuje, že je nutné zohľadniť sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty mobility;

15. je presvedčený, že zaručená pracovná mobilita je prostriedkom na posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie a mala by byť nastavená čo najlepšie na dosiahnutie cieľov obnovenej sociálnej agendy a na riešenie série výziev vrátane globalizácie, reštrukturalizačných zmien v priemysle, technického pokroku, demografického vývoja a integrácie migrujúcich pracovníkov; je tiež presvedčený, že mobilita medzi povolaniami a odvetviami (profesijná mobilita) umožňuje zamestnancom obnovovať a prispôsobovať svoje vedomosti a poznatky, a využívať tak nové pracovné možnosti;

16. pripomína, že pracovná mobilita je kľúčovým nástrojom účinného fungovania vnútorného trhu prostredníctvom cieľov Lisabonskej stratégie a ôsmich zásad navrhnutých v oblasti flexiistoty v oznámení Komisie z 27. júna 2007 (KOM(2007)0359); vyzýva preto členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na zdôraznenie flexiistoty na jednej strane a na ochranu zabezpečenia pracovníkov na strane druhej s prihliadnutím na základné zásady príležitostí, prístupu a solidarity, na ktoré sa odkazuje v obnovenej sociálnej agende;

17. vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby zohľadňovali a odstraňovali prekážky mobility pracovníčok tým, že okrem iného zabezpečia spravodlivý prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam a vysokým pozíciám, rovnaké mzdové ohodnotenie, pružné pracovné podmienky, adekvátnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti, kvalitné vzdelávacie zariadenia pre deti, prenosný nárok na dôchodok a zabezpečenie odstránenia rodových stereotypov;

18. odporúča členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom, aby aktívne podporovali osobitné programy zamerané na zamestnanosť, odbornú prípravu, vzdelávanie, diaľkové štúdium a jazyky s cieľom vytvoriť pracovný trh priaznivejší pre ženy a umožniť zladenie pracovného a rodinného života;

19. vyzýva členské štáty, aby pracovnú a geografickú mobilitu zahrnuli ako prioritu do svojich vnútroštátnych programov zamestnanosti a celoživotného vzdelávania;

20. je znepokojený tým, že niektoré členské štáty stále uplatňujú obmedzenia na trhu práce v prípade pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov napriek tomu, že ekonomické analýzy a štatistické údaje tieto obmedzenia neospravedlňujú ani nepotvrdzujú obavy občanov a vlád; vyzýva Radu, aby zabezpečila väčšie zapojenie a podrobnejšie monitorovanie zo strany inštitúcií EÚ, najmä Parlamentu, pokiaľ ide o proces, v rámci ktorého členské štáty povoľujú a zdôvodňujú prechodné obdobia na prístup občanov nových členských štátov na ich trh práce, a to už od prvého roku po pristúpení týchto štátov k EÚ;

21. zdôrazňuje, že mobilitu pracovníkov by nemali niektorí zamestnávatelia chápať ako príležitosť na zníženie miezd, obmedzenie sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnosti na zhoršenie pracovných podmienok; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia nielen na odstránenie všetkých foriem diskriminácie, ale aj na zabezpečenie čo najlepších podmienok pre činnosti migrujúcich pracovníkov a ich rodín;

22. je znepokojený niektorými iniciatívami členských štátov, ktorých cieľom je upraviť ich vnútorný právny rámec v oblasti prisťahovalectva a vykladať a uplatňovať zásadu voľného pohybu pracovníkov spôsobom, ktorý je v rozpore so znením a duchom platných právnych predpisov Spoločenstva; žiada okamžité ukončenie takýchto praktík a vyzýva členské štáty, aby zaviedli komplexné programy integrácie občanov Únie, ktorí na ich území uplatňujú svoje právo na voľný pohyb, prípadne aj v spolupráci s členskými štátmi pôvodu;

23. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali na vypracúvaní, realizácii, monitorovaní a vyhodnocovaní programov na opätovné začlenenie občanov a ich rodín, ktorí sa do svojho členského štátu pôvodu vrátia po tom, čo pracovali v inom členskom štáte;

24. uznáva, že aj keď mobilita môže byť riešením nedostatku pracovnej sily v prijímajúcich krajinách, môže spôsobiť nedostatok pracovnej sily v krajinách, z ktorých pracovníci pochádzajú; upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že neaktívna časť obyvateľstva predstavuje v každej krajine značný pracovný potenciál, ktorého mobilizácia si vyžaduje rovnakou mierou zdroje EÚ i zdroje členských štátov;

25. upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že v Európskej únii stále existuje množstvo administratívnych a právnych prekážok mobility pracovníkov, ako aj prekážok v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach odbornej praxe; opätovne potvrdzuje svoj záväzok nájsť riešenia týchto problémov a vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala obmedzenia, ktoré nie sú v súlade s právom Spoločenstva, a aby proti nim zakročila;

26. nabáda členské štáty, aby pred vykonaním nových vnútroštátnych predpisov v oblasti starostlivosti a verejného zdravia a sociálnych a finančných systémov uskutočnili hraničné hodnotenie vplyvu s cieľom vopred poukázať na akékoľvek problémy, ktoré budú mať dôsledky na pracovnú mobilitu;

27. zastáva názor, že prihraniční pracovníci majú v oblasti európskej pracovnej mobility osobitné postavenie;

28. nabáda členské štáty, aby urýchlili proces zavádzania spoločného rámca kvalifikácií (európskeho kvalifikačného rámca – EKR); domnieva sa, že napriek tomu, že harmonizácia tohto referenčného systému je stanovená až na rok 2010, jeho urýchlená realizácia vo všetkých členských štátoch by mohla obmedziť ťažkosti, s ktorými sa pracovníci v súčasnosti stretávajú;

29. víta iniciatívu Komisie v súvislosti so Sieťou Európskej únie pre bezpečnosť pacientov (EUNetPaS), ktorá je prvým krokom pri podnecovaní členských štátov a zainteresovaných strán EÚ k tomu, aby posilnili spoluprácu v oblasti bezpečnosti pacientov; poznamenáva však, že v celej EÚ stále existujú rozdiely v právnej úprave týkajúcej sa zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva Komisiu, aby podnietila členské štáty a ich regulačné orgány pre odborný zdravotnícky personál k výmene informácií a zriadeniu štandardizovaných akreditačných systémov pre odborný zdravotnícky personál s cieľom zaistiť bezpečnosť pacientov v celej EÚ;

30. konštatuje, že chýbajúci spoločný rámec na porovnávanie, prevod a uznávanie odborných kvalifikácií na úrovni EÚ je vážnou prekážkou nadnárodnej mobility; víta iniciatívu Komisie na vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET);

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili čo najrýchlejšie zapojenie zástupcov zamestnávateľov a profesijných odvetví do zavádzania EKR, aby sa systém uznávania kvalifikácií mohol uplatňovať na pracovnom trhu;

32. vyzýva Komisiu, členské štáty a zamestnávateľov i zamestnancov, aby začali diskutovať o harmonizácii platových tabuliek s rozličnými úrovňami kvalifikácií vymedzených v EKR, aby bolo možné zaručiť pracovnú mobilitu prostredníctvom úrovne odmeňovania, ktorá zodpovedá schopnostiam pracovníkov;

33. povzbudzuje vzdelávacie inštitúcie, aby proaktívne spolupracovali v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií získaných prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a povolaní zodpovedajúcich normám, ktoré stanovili členské krajiny; považuje za kľúčové, aby členské štáty v plnej miere využívali EKR a primerane nadviazali na pripravované iniciatívy týkajúce sa Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu v záujme toho, aby klasifikácia na úrovniach vnútroštátneho vzdelávacieho systému a programu celoživotného vzdelávania umožnila mobilným pracovníkom pokračovať v odbornej príprave; schvaľuje záväzok Komisie rozvíjať Europass s cieľom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť kvalifikácií pre zamestnávateľov; vyzdvihuje význam služieb Euraxess;

34. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa nepripisuje zodpovedajúci význam a nevenujú dostatočné finančné prostriedky na vypracúvanie a uplatňovanie stratégií celoživotného vzdelávania; nabáda členské štáty, aby s cieľom vypracúvať a uplatňovať takéto systémy aktívnejšie využívali financovanie zo štrukturálnych fondov, a najmä z Európskeho sociálneho fondu;

35. vyzýva Komisiu, aby obmedzila legislatívne a administratívne prekážky, a zdôrazňuje nevyhnutnosť ďalšieho pokroku pri uznávaní a kumulácii nárokov na sociálne zabezpečenie a pri prenosnosti dôchodkov;

36. zastáva názor, že prenosnosť ustanovení o sociálnom zabezpečení sa lepšie koordinuje na základe nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[9] a na základe dvojstranných dohôd;

37. naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali nariadenie (EHS) č. 1408/71 a nariadenie (ES) č. 883/2004 (ktoré sa má začať uplatňovať v roku 2009), ako aj súvisiace právne predpisy týkajúce sa otázok sociálneho zabezpečenia a vyplácania príspevkov všetkého druhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa naliehavo zaoberali problémami, ktoré sa opakovane uvádzajú v petíciách a sťažnostiach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; podporuje plány Komisie na zavedenie elektronickej verzie európskej karty zdravotného poistenia; navrhuje, aby sa vytvorila aj elektronická verzia formulára E106;

38. žiada Komisiu o preskúmanie jej vízovej politiky voči účastníkom z tretích krajín v rámci uznaných dobrovoľníckych programov EÚ s cieľom zaviesť voľnejší vízový režim najmä pre dobrovoľníkov z krajín susediacich s EÚ;

39. domnieva sa, že v súvislosti s novými formami mobility je potrebné preskúmať platné právne predpisy s cieľom určiť, či sú stále aktuálne, a nájsť primerané prostriedky na ich prispôsobenie novým flexibilným podmienkam na európskom pracovnom trhu, pričom sa zohľadní nielen potreba zabezpečiť práva pracovníkov, ale preskúmajú sa aj ďalšie problémy, ktorým migrujúci pracovníci a ich rodiny môžu čeliť; zároveň je presvedčený, že je potrebná analýza skutočného rozsahu vykonávania právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov a práva pobytu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, a to vo všetkých členských štátoch; zastáva názor, že v prípade potreby by sa mali navrhnúť odporúčania na zlepšenie legislatívneho a operačného rámca;

40. podporuje diskusiu o problémoch v rámci systému sociálneho zabezpečenia, okrem iného s ohľadom na prístup k zdravotnej starostlivosti a na skutočnosť, že mobilita pracovníkov môže v niektorých prípadoch viesť k strate výhod sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné upraviť nariadenie (ES) č. 883/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 574/72 a súvisiace administratívne postupy tak, aby zodpovedali meniacemu sa charakteru a novým formám mobility pracovníkov vrátane krátkodobej pracovnej mobility;

41. domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať vplyvy brzdiace mobilitu, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatku koordinácie medzi daňovými dohodami a novým nariadením o sociálnom zabezpečení (nariadenie (ES) č. 883/2004);

42. podporuje Komisiu v jej plánoch podniknúť kroky na vylepšenie návrhu smernice o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv, pretože pri čoraz rozšírenejších systémoch zamestnaneckého dôchodkového poistenia je potrebné nájsť pravidlá prenosnosti, ktoré budú pre pracovníkov prijateľné; vyzýva preto Komisiu, aby predložila prepracovaný návrh smernice o prenosnosti zamestnaneckého dôchodkového poistenia;

43. domnieva sa, že mobilita pracovníkov oboch pohlaví a ich rodín (čím sa myslia deti a závislí príbuzní) závisí vo veľkej miere od dostupnosti a cenovej prijateľnosti služieb (ako je napríklad starostlivosť o deti a staršie osoby, vzdelávacie zariadenia, denné centrá, špeciálne služby); zároveň sa domnieva, že pracovná mobilita by mala prispievať k osobnému naplneniu a zlepšovať kvalitu života a práce;

44. domnieva sa však, že návrh zameraný na zlepšenie výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi a návrh týkajúci sa zavedenia elektronickej verzie európskeho preukazu zdravotného poistenia by sa mal realizovať pri náležitej ochrane údajov: členské štáty musia zaručiť, aby osobné údaje neboli použité na iné účely, ako na účely týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, okrem prípadov, keď to dotknutá strana výslovne umožní; požaduje ďalšie informácie o tejto iniciatíve a o tom, ako môže zlepšiť pracovnú mobilitu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť v blízkej budúcnosti jednotný európsky preukaz, ktorý bude obsahovať všetky informácie o odvedených príspevkoch a sociálnych právach držiteľa vo všetkých členských štátoch, v ktorých vykonával pracovnú činnosť, a aby k zavedeniu tohto preukazu prispela;

45. podporuje činnosť siete TRESS a je presvedčený, že táto sieť by mala neustále skúmať rôzne typy mobility s cieľom prispôsobiť ich právnym predpisom Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby do tejto siete zapojila zamestnávateľov a odborové organizácie, a pripomína, že sú to často zamestnávatelia, ktorí poskytujú pracovníkom pomoc pri právnych otázkach týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo pri získavaní dokumentov potrebných na ich zamestnanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby databázy EURES boli ľahko dostupné a pravidelne aktualizované, a že sa musí zabezpečiť čo najširší prístup k nim; domnieva sa, že sieť pre slobodný pohyb v rámci Európskej únie by mala štrukturálne a inštitucionálne spolupracovať so sieťou TRESS;

46. naďalej podporuje príspevok siete EURES k uľahčovaniu mobility pracovníkov v EÚ; odporúča, aby sa medzi služby siete EURES zahrnulo informovanie o konkrétnych internetových sieťach a portáloch zameraných na určité odvetvia, a tiež odporúča, aby táto sieť spolupracovala s ďalšími poskytovateľmi informácií, najmä so špecializovanými orgánmi v členských štátoch, pokiaľ ide o možnosti zamestnania v Únii s osobitným dôrazom na vnútroštátne úrady práce, ktoré môžu priamo poskytovať individuálne poradenstvo osobám hľadajúcim si zamestnanie;

47. domnieva sa, že cezhraničné projekty siete EURES by sa mali prednostne zamerať na uskutočňovanie štúdií hraničného vplyvu a organizovanie seminárov, aby nariadenie č. 883/2004 o koordinácii mohlo nadobudnúť účinnosť efektívne a účinne;

48. podporuje ciele oznámené v rámci tretej časti akčného plánu pracovnej mobility, ktoré sú v súlade s posilňovaním inštitucionálnych kapacít siete EURES; zdôrazňuje rozmanitosť pracovnej sily a potrebu služieb prispôsobených všetkým kategóriám pracovníkov, predovšetkým tým, ktoré sú uvedené v programe Komisie, t. j. starším a postihnutým osobám, ktoré sú znevýhodnené, ale možno ich na trhu práce využiť, osobám, ktoré majú zvláštne právne postavenie v porovnaní s ostatnými pracovníkmi, samostatne zárobkovo činným osobám, pracovníkom, ktorí sa vracajú do zamestnania po pracovnej prestávke atď.; zdôrazňuje, že všetky informácie, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom siete EURES, by mali byť dostupné osobám so zdravotným postihnutím;

49. vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich orgánov zamestnanosti v záujme zvýšenia mobility stanovili jedno kontaktné miesto pre všetkých pracovníkov vrátane tých, ktorí sa chcú zamestnať v zahraničí, aby títo pracovníci mohli z jedného zdroja získavať informácie o možnostiach práce v zahraničí, administratívnych otázkach, sociálnych právach a právnych podmienkach;

50. podporuje myšlienku premeniť EURES na centrálny informačný portál pre otázky mobility, ktorý by pôsobil ako centralizovaná asistenčná služba, v rámci ktorej by potenciálne mobilní pracovníci mohli získavať informácie o všetkých hľadiskách pracovnej mobility – nielen o voľných pracovných miestach, sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií, ale aj o jazykových otázkach, možnostiach bývania, zamestnania pre manžela/manželku, vzdelávania pre deti a o celkovej integrácii v cieľovom štáte; zdôrazňuje, že EURES by sa mal v prípade potreby rozšíriť v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktorí ešte nezískali povolenie na dlhodobý pobyt;

51. v plnej miere podporuje existujúce informačné mechanizmy, ale zároveň navrhuje, aby sa všetky príslušné webové stránky, portály atď. skontrolovali z hľadiska účinnosti a aby sa v prípade potreby vykonala ich reorganizácia, zosúladenie alebo preskupenie tak, aby boli prijateľnejšie pre používateľa;

52. poukazuje na otázku prístupu k sieti EURES pre občanov žijúcich vo vidieckych, ostrovných, horských a odľahlých oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že informácie na tomto portáli budú dostupné aj pre tieto skupiny obyvateľstva;

53. domnieva sa, že dodatočný rozpočet vo výške 2 milióny EUR vyčlenený do roku 2013 na inovačné projekty v oblasti mobility je príliš nízky vzhľadom na potrebu informovať čo najväčší počet občanov EÚ o pracovnej mobilite v Únii a o cieľoch stanovených v rôznych programových dokumentoch na podporu pracovnej mobility v Únii;

54. zdôrazňuje potrebu disponovať porovnateľnými a spoľahlivými štatistickými údajmi o mobilite pracovníkov, študentov, pedagógov a vedeckých pracovníkov s cieľom zlepšiť poznatky Komisie v oblasti mobility, ako aj jej monitorovanie uvedeného akčného plánu;

55. je presvedčený, že súčasné informovanie o možných profesionálnych a kariérnych výhodách, ktoré môže predstavovať pracovná skúsenosť nadobudnutá v zahraničí, o podmienkach zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia pri práci v zahraničí a o tom, ako sa tým podporuje európska kultúrna integrácia, je nedostatočné; podporuje činnosť Komisie zameranú na informovanie verejnosti o tejto otázke;

56. upozorňuje na program stáží Parlamentu pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý sa začal v roku 2007, a program stáží Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý sa začne na jeseň 2008; domnieva sa, že takéto pozitívne opatrenia podporujú mobilitu ľudí so zdravotným postihnutím a môžu významne prispieť k ich zapojeniu do pracovnej činnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali a presadzovali zodpovedajúce osvedčené postupy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

57. upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty by mali podporovať a vymieňať si osvedčené postupy a programy vzájomného vzdelávania v súvislosti s aktivitami v oblasti mobility financované z Kohézneho fondu, a najmä z Európskeho sociálneho fondu;

58. domnieva sa, že okrem služieb online by sa v záujme rozsiahleho šírenia informácií o pracovnej mobilite v členských štátoch mali v týchto štátoch a v regiónoch EÚ preskúmať a zaviesť dodatočné informačné prostriedky; nazdáva sa, že by sa malo zriadiť telefonické kontaktné centrum spojené s portálom EURES informujúce o pracovnej mobilite, ktoré by v národnom jazyku a prinajmenšom v druhom európskom jazyku okamžite poskytovalo pracovníkom informácie týkajúce sa špecifických otázok;

59. naďalej podporuje také opatrenia, akými sú burzy práce, európske dni zverejňovania pracovných príležitostí v celej Únii alebo európske partnerstvá pre pracovnú mobilitu; domnieva sa však, že rozpočet určený na tieto opatrenia je vzhľadom na ciele informovať o činnostiach EÚ v tejto oblasti nedostatočný;

60. zdôrazňuje potrebu rozlišovania medzi špecifickou mobilitou umelcov a mobilitou pracovníkov v rámci Únie vo všeobecnosti, a to so zreteľom na charakter javiskového umenia, ako aj jeho nepravidelnosť a nepredvídateľnosť vyplývajúce z osobitného režimu zamestnania;

61. uznáva osobitný charakter niektorých povolaní napríklad v oblasti kultúry alebo športu, v prípade ktorých je mobilita, či už geografická alebo profesijná, ich neoddeliteľnou súčasťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo preskúmali túto situáciu a aby prijali potrebné opatrenia, najmä pokiaľ ide o pracovné práva pracovníkov v týchto odvetviach, s cieľom zabezpečiť, že ich mobilitu nebudú obmedzovať administratívne prekážky;

62. víta skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne zaviedla aj opatrenia na zlepšenie situácie pre občanov tretích krajín; odporúča, aby integrovaná politika mobility pracovníkov vždy zohľadňovala aj migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín;

63. zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, aby sa identifikovala a odstránila neprávosť v oblastiach spravodlivosti a zdaňovania pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych kompetencií;

64. považuje za nevyhnutné zvýšiť povedomie o možnostiach podávania sťažností a predkladania petícií týkajúcich sa prekážok spojených s pracovnou mobilitou a porušovania príslušných právnych predpisov EÚ;

65. podporuje zavádzanie koncepcie mobility za spravodlivých podmienok a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jej uplatňovanie, napríklad prostredníctvom zapojenia zamestnaneckých a zamestnávateľských organizácií s cieľom zamedziť nelegálnej práci a zhoršeniu pracovných podmienok;

66. vyzýva podniky, aby podporovali mobilitu pracovníkov, napríklad prostredníctvom pružného pracovného času alebo práce na diaľku;

67. vyzýva Komisiu, aby hľadala nástroje, pomocou ktorých by sa odstránili zložité prekážky, ktoré môžu odradiť pracovníkov od rozhodnutia pracovať v zahraničí, ako napríklad ťažkosti s hľadaním práce pre partnera/partnerku alebo manžela/manželku, vysoké náklady na presťahovanie, jazyková bariéra, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a riziko straty daňových výhod alebo možnosti odvádzania príspevkov do vnútroštátneho dôchodkového systému, systému zdravotného poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti; zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania s osobitným dôrazom na význam štúdia jazykov, ktoré je nevyhnutné na uspokojenie meniacich sa požiadaviek na trhu práce;

68. víta zámer Komisie nadviazať na návrh, ktorý predložila v roku 2005, a na zmenený a doplnený návrh smernice z roku 2007 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv;

69. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili mobilitu zraniteľných skupín obyvateľstva a pomohli pri odstraňovaní prekážok, s ktorými sa tieto skupiny stretávajú, vytvorením väčšieho počtu kvalitných pracovných miest, bojom proti diskriminácii, riešením nových foriem sociálneho vylúčenia, podporou rodovej rovnosti, podporou rodín a efektívnym zaručením prístupu k pracovisku, ubytovacím službám a doprave;

70. zdôrazňuje, že ženy, ktoré majú deti, sú menej mobilné ako muži, a požaduje, aby sa na vyrovnanie tejto nerovnováhy prijali príslušné opatrenia;

71. podporuje SOLVIT ako nástroj na rýchle riešenie problémov na vnútornom trhu a rovnako problémov, ktoré sa spájajú s mobilitou pracovníkov; odporúča dať sieti SOLVIT k dispozícii väčší objem prostriedkov;

72. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali programy na podporu mobility mladých odborníkov; je presvedčený, že tieto programy musia vychádzať zo vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom a mali by zohľadňovať prínos vyplývajúci zo skúseností, schopností a zručností vrátane znalosti jazykov nadobudnutých mimo krajiny pôvodu;

73. je presvedčený, že keďže mobilita študentov a učiteľov je základným prvkom profesijnej mobility, malo by sa pri vykonávaní Európskeho akčného plánu pracovnej mobility (2007 – 2010) venovať viac pozornosti iniciatívam, ako sú Bolonský proces a Erasmus, Leonardo da Vinci a iné programy;

74. blahoželá Komisii k jej iniciatíve zameranej na konzultovanie všetkých strán zapojených do presadzovania pracovnej mobility v Únii; je presvedčený, že tento dialóg zvýši transparentnosť, podnieti vytváranie sietí a výmenu osvedčených postupov a inovačných prístupov s cieľom podporiť mobilitu, urýchliť jej zavedenie do všeobecnej praxe a posilniť východiskové zásady a hodnoty;

75. uznáva prínos programov Comenius, Erasmus a Leonardo, ktoré umožňujú mladým ľuďom študovať v zahraničí, a zdôrazňuje ich význam z hľadiska profesionálnej mobility do budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rozšírenia prístupu k programom s prihliadnutím na osobitné potreby znevýhodnených skupín;

76. požaduje, aby sa európske školy, univerzity a vlády pevne zaviazali k výraznému posilneniu pracovnej mobility, napríklad prostredníctvom svojej účasti v sieti zainteresovaných strán, ktorú uviedla Komisia vo svojom oznámení;

77. je presvedčený, že spolupráca medzi súkromnými alebo verejnými spoločnosťami a vzdelávacími inštitúciami by sa mala posilniť;

78. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
[2] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
[3] Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
[4] Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.
[5] Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1.
[6] Ú. v. EÚ 187 E, 24.7.2008, s. 159.
[7] Ú. v. ES C 371 E, 23.12.2000, s. 4.
[8] Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
[9] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

Mobilita pracovníkov je kľúčovým prvkom realizácie cieľov Lisabonskej stratégie. Napríklad len počas uplynulých dvoch rokov realizácia tejto stratégie týkajúcej sa hospodárskeho rastu a zamestnanosti viedla k vytvoreniu takmer 6,5 milióna pracovných miest a toto číslo sa do roku 2009 môže zvýšiť o ďalších 5 miliónov.

Z prieskumov Eurobarometra (2006) vyplýva, že Európania si uvedomujú význam mobility pracovníkov a jej pozitívne vplyvy na európsku integráciu (57 % občanov zastáva tento názor), ale len málo z nich je pripravených pristúpiť k tomuto kroku. V súčasnosti len 2 % z opýtaných Európanov pracuje v inej krajine Únie, ako je ich krajina pôvodu, a 5,5 % vyjadrilo svoj zámer odísť do zahraničia.

Rovnako je možné potvrdiť, že programy, ktoré sa v tejto oblasti realizujú, a ktoré nadväzujú na zmeny právnych predpisov zamerané na uľahčenie mobility pracovníkov v uplynulých rokoch, vo výraznej miere skvalitnili podmienky pracovného pobytu v inej krajine. Napriek tomu tejto mobilite stále bránia mnohé prekážky administratívneho, právneho, daňového alebo sociálneho charakteru. Administratívne prekážky sú spôsobené v zásade osobitným typom byrokracie, ktorý existuje v každej krajine, a rozdielmi medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa pracovného trhu, za odstránenie týchto prekážok sú teda vo veľkej miere zodpovedné členské štáty.

Európska únia však môže zlepšiť túto situáciu v legislatívnej oblasti prostredníctvom pristúpenia k preskúmaniu platných právnych predpisov a k ich aktualizácii s cieľom prispôsobiť ich súčasným potrebám pracovného trhu.

S cieľom podporiť činnosti zamerané na odstránenie praktických prekážok mobility, s ktorými sa neustále stretávajú žiadatelia o prácu, pracovníci a zamestnávatelia, Európska komisia v decembri 2007 začala realizovať Európsky akčný plán pracovnej mobility, ktorý sa bude vykonávať až do roku 2010.

Základnými cieľmi tohto nového akčného plánu sú: skvalitnenie súčasnej regulácie v oblasti sociálneho zabezpečenia, odstránenie administratívnych prekážok, posilnenie siete EURES (Európsky portál pre pracovnú mobilitu) a zvyšovanie informovanosti Európanov o možnosti pracovať v zahraničí.

V rámci tohto plánu sa členské štáty Únie povzbudzujú k tomu, aby skvalitnili platné právne predpisy a správne postupy, najmä prostredníctvom koordinácie prvkov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia s prenosnosťou práv na doplnkový dôchodok. Komisia si napríklad želá, aby bolo do roku 2009 možné koordinovať zložky sociálneho zabezpečenia v elektronickej podobe, čo uľahčí zavedenie elektronickej verzie európskeho zdravotného preukazu.

Komisia je presvedčená o význame a účinnosti siete EURES, ktorá predstavuje jednotné kontaktné miesto pre mobilitu pracovníkov v Európe, a ktorej úloha sa posilní. Sieť EURES bude naďalej rozvíjať svoje služby a vynaloží osobitné úsilie na zasiahnutie určitých cieľových skupín, napríklad dlhodobo nezamestnaných, mladých pracovníkov, starších pracovníkov, ženy, výskumných pracovníkov, samostatne zárobkovo činné osoby a sezónnych pracovníkov.

Posilnenie inštitucionálnych kapacít siete EURES je jedným z cieľov akčného plánu Komisie. Budúce opatrenia sa zameriavajú na pomoc žiadateľom o zamestnanie a ich rodinným príslušníkom, s cieľom zabezpečiť lepší prístup k väčšiemu počtu kvalitnejších pracovných miest. Rovnako sa v pláne podporujú zamestnávatelia, ktorí poskytujú prácu zahraničným zamestnancom, s cieľom jednoduchšie doplniť nedostatok pracovnej sily a ľahšie prekonať prekážky, ktorým čelia. Medzičasom budú miestne, regionálne a vnútroštátne orgány využívať výhody lepšej koordinácie a zjednodušeného riadenia sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a budú sa povzbudzovať k tomu, aby prijímali iniciatívy zamerané na uľahčenie mobility.

Okrem toho organizácia Európskych dní pracovných príležitostí umožní širokej verejnosti prístup k ponukám práce od zamestnávateľov v Európskej únii a k informáciám o možnostiach a výhodách profesionálnej mobility.

V správe Parlamentu sa podporujú iniciatívy Komisie a odporúčajú sa doplnkové opatrenia, ako aj prísna kontrola vykonávania európskych právnych predpisov v tejto oblasti. Rovnako sa upozorňuje najmä na problémy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, ako aj na administratívne a právne prekážky brániace pracovnej mobilite. Na záver Parlament hodnotí výsledky programov a platforiem, ktoré sa realizujú na európskej úrovni, s cieľom zvýšiť pracovnú mobilitu a formuluje odporúčania na skvalitnenie ich fungovania.

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Európskemu akčnému plánu pracovnej mobility (2007 – 2010)
2008/2098(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tadeusz Zwiefka

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje dôležitú úlohu celoživotného vzdelávania pre zlepšenie profesijnej mobility pracovníkov s cieľom zlepšovať vzdelanostnú úroveň celého obyvateľstva, aktualizovať jeho vedomosti a znížiť riziko vylúčenia pracovníkov a pracovníčok v období zmeny zamestnania;

2. zdôrazňuje potrebu dôsledného rozlišovania medzi špecifickou mobilitou umelcov a mobilitou pracovníkov v rámci Únie vo všeobecnosti, a to so zreteľom na špecifický charakter múzických umení, ako aj ich nepravidelnosť a nepredvídateľnosť vyplývajúce z osobitného režimu zamestnanosti;

3. verí, že mobilita študentov a učiteľov sú základnými prvkami profesijnej mobility, a preto by sa pri vykonávaní Európskeho akčného plánu pracovnej mobility (2007 – 2010) malo venovať viac pozornosti iniciatívam ako sú Bolonský proces, Erasmus, Leonardo da Vinci a iné programy;

4. požaduje, aby sa zaistila rovnováha medzi flexibilitou, mobilitou a bezpečnosťou zamestnancov a zamestnávateľov a aby sa zlepšili príslušné platné právne predpisy a administratívne postupy;

5. vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali vyučovanie cudzích jazykov (najmä v prípade dospelých), keďže jazykové bariéry sú jednou z posledných prekážok v mobilite pracovníkov a ich rodín;

6. pripomína, že flexibilita a mobilita predstavujú dva prvky neoddeliteľne spojené s výkonom umeleckých profesií;

7. domnieva sa, že mobilita pracovníkov oboch pohlaví a ich rodín (napríklad detí a závislých príbuzných) závisí vo veľkej miere od dostupnosti a cenovej prijateľnosti služieb (ako sú napríklad zariadenia starostlivosti o deti a osoby pokročilého veku, vzdelávacie zariadenia, denné centrá, špeciálne služby); zároveň sa domnieva, že mobilita práce by mala prispievať k osobnému naplneniu a zlepšovať kvalitu života a práce;

8. trvá na potrebe realizovať iniciatívu v oblasti prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a tiež na potrebe uznať a potvrdiť zručnosti dosiahnuté počas neformálneho a informálneho vzdelávania, aby jednotlivé členské štáty uznávali každú akreditovanú odbornú prípravu, ako aj na potrebe aktívnej podpory implementácie európskeho kvalifikačného rámca (EQF) vo všetkých členských štátoch;

9. zdôrazňuje, že ženy, ktoré majú deti, sú menej mobilné ako muži, a požaduje, aby sa na vyrovnanie tejto nerovnováhy prijali príslušné opatrenia;

10. zdôrazňuje, že v rámci Európskych služieb zamestnanosti (EURES), ktorých sieť treba podporovať a posilňovať, je potrebné zohľadniť osobitné postavenie a potreby mladých študentov a pracovníkov; rovnako zdôrazňuje skutočnosť, že mnoho osôb pracujúcich v oblasti kultúry a vzdelávania je samostatne zárobkovo činných;

11. zdôrazňuje, že problémy pri získavaní krátkodobých víz často brzdia mobilitu umelcov v rámci EÚ i mimo nej a že v dôsledku toho majú títo umelci obmedzený prístup k zamestnaniu;

12. zdôrazňuje potrebu disponovať porovnateľnými a spoľahlivými štatistickými údajmi o mobilite pracovníkov, študentov, pedagógov a vedeckých pracovníkov s cieľom zlepšiť poznatky Komisie v oblasti mobility, ako aj jej monitorovanie uvedeného akčného plánu;

13. požaduje, aby sa európske školy, univerzity a vlády aktívne zapojili do procesu výrazného zvyšovania pracovnej mobility a prijali z toho vyplývajúce záväzky, a to napríklad prostredníctvom svojej účasti v sieti zainteresovaných strán navrhnutej Komisiou v jej oznámení;

14. verí, že spolupráca medzi súkromnými a verejnými spoločnosťami a vzdelávacími inštitúciami by sa mala posilniť;

15. vyzýva podniky, aby podporovali mobilitu pracovníkov a pracovníčok, napríklad prostredníctvom pružného pracovného času alebo práce na diaľku;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Európskemu akčnému plánu pracovnej mobility (2007 – 2010)
(2008/2098(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marusya Ivanova Lyubcheva

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky[1],

A. keďže mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, ale naďalej zostáva nízka, a to aj u žien,

B. keďže asi 2 % občanov v produktívnom veku žijú a pracujú v súčasnosti v inom členskom štáte, ako je ich vlastný; keďže približne 48 % všetkých migrujúcich občanov tvoria ženy,

C. keďže dynamický pracovný trh stavia pracovníkov a predovšetkým ženy s deťmi pred ťažké výzvy, pretože ich núti robiť kompromisy medzi pracovným a rodinným životom,

D. keďže nedostatočné prispôsobenie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch spôsobuje ženám problémy, pokiaľ ide napríklad o tehotenstvo, výchovu detí a lepšie pracovné príležitosti,

1. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby mobilných pracovníčok všetkých vekových kategórií a zahrnula konkrétne kroky na uspokojenie týchto potrieb do štyroch oblastí pôsobnosti Európskeho akčného plánu pracovnej mobility;

2. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala rodový rozmer pracovnej mobility a odporučila pružné nástroje na prekonanie zostávajúcich prekážok, ktorým musia ženy čeliť;

3. navrhuje Komisii, aby zorganizovala informačné kampane o možnostiach pracovnej mobility zamerané na mladé dievčatá a ženy s cieľom uľahčiť ich prispôsobovanie sa dynamickému pracovnému trhu;

4. vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby zohľadňovali a odstraňovali prekážky pracovnej mobility u žien tým, že okrem iného zabezpečia: spravodlivý prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam a vysokým pozíciám, rovnaké mzdové ohodnotenie, pružnú prácu, adekvátnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti, kvalitné vzdelávacie zariadenia pre deti, prenosnosť nároku na dôchodok a odstránenie rodových stereotypov;

5. odporúča členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom, aby aktívne podporovali osobitné programy zamerané na zamestnanosť, odbornú prípravu, vzdelávanie, diaľkové štúdium a jazyky s cieľom vytvoriť pracovný trh priaznivejší pre ženy a umožniť zladenie pracovného a rodinného života;

6. odporúča Komisii, členským štátom a miestnym a regionálnym orgánom, aby čo najskôr vyhodnotili rozsah a účinky mobility zamestnancov na deti, ktoré určitú dobu nesprevádzali rodičov na mieste výkonu práce, a aby navrhli vhodné prostriedky na riešenie takýchto situácií;

7. oceňuje návrh Komisie posilniť kapacitu siete TRESS a zvýšiť rozsah a kvalitu siete EURES zapojením žien ako osobitnej kategórie pracovníkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15.

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Európskemu akčnému plánu pracovnej mobility (2007 – 2010)
(2008/2098(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Matsouka

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zapracoval do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila ako prioritu zefektívnenie administratívnych praktík a administratívnej spolupráce s cieľom umožniť synergiu medzi vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi, ktorých vzájomná súčinnosť je rozhodujúca pre snahu efektívne vyriešiť problémy medzi členskými štátmi; ďalej sa domnieva, že členské štáty by mali na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni energicky bojovať proti všetkým právnym a administratívnym bariéram a prekážkam územnej mobility, ako je neuznanie skúseností spojených s mobilitou v rámci profesijného rozvoja alebo sociálne zabezpečenie a dôchodky, najmä v malých a stredných podnikoch;

2. naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali nariadenie (EHS) č. 1408/71 a nariadenie (ES) č. 883/2004 (ktoré sa má začať uplatňovať v roku 2009) ako aj súvisiace právne predpisy týkajúce sa otázok sociálneho zabezpečenia a vyplácania príspevkov všetkého druhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa naliehavo zaoberali problémami, ktoré sa opakovane uvádzajú v petíciách a sťažnostiach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; podporuje plán Komisie na zavedenie elektronickej verzie európskej karty zdravotného poistenia; navrhuje, aby sa pri formulári E106 postupovalo rovnako;

3. zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi administratívnymi orgánmi, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nespravodlivosť v oblastiach spravodlivosti a zdaňovania pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych kompetencií;

4. žiada regionálne a národné orgány, aby odstránili praktické prekážky mobility v súlade s koncepciou mobility za spravodlivých podmienok, najmä prostredníctvom boja proti nelegálnej práci a sociálnemu dumpingu;

5. povzbudzuje vzdelávacie úrady, aby proaktívne spolupracovali v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií získaných prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a povolaní zodpovedajúcich normám, ktoré stanovili členské krajiny; považuje za kľúčové, aby členské štáty v plnej miere využívali európsky kvalifikačný rámec a primerane nadviazali na pripravované iniciatívy týkajúce sa Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu v záujme toho, aby klasifikácia na úrovniach vnútroštátneho vzdelávacieho systému a programu celoživotného vzdelávania umožnila mobilným pracovníkom pokračovať v odbornej príprave; schvaľuje záväzok Komisie rozvíjať Europass s cieľom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť kvalifikácií pre zamestnávateľov; vyzdvihuje význam služieb Euraxess;

6. poznamenáva, že projekt s názvom Sieť Európskej únie pre bezpečnosť pacientov je prvým krokom z mnohých, ktoré sú zamerané na podnecovanie členských štátov a zainteresovaných strán EÚ k tomu, aby zhromažďovali a vymieňali si informácie týkajúce sa bezpečnosti pacientov na úrovni členských štátov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že uvedený projekt nepodnecuje výmenu informácií medzi regulačnými orgánmi členských štátov zodpovednými za zdravotnícky personál; vyzýva Komisiu, aby podnecovala výmenu informácií medzi týmito regulačnými orgánmi s cieľom uľahčiť mobilitu zdravotníckeho personálu a podporiť bezpečnosť pacientov v celej EÚ;

7. podporuje myšlienku premeniť EURES na centrálny informačný portál pre otázky mobility, ktorý by mal pôsobiť ako centralizovaná asistenčná služba, v rámci ktorej by potenciálne mobilní pracovníci mohli získavať informácie o všetkých hľadiskách pracovnej mobility – nielen o voľných pracovných miestach, sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií, ale aj o jazykových otázkach, možnostiach bývania, zamestnania pre manžela/manželku, vzdelávania pre deti a o celkovej integrácii v cieľovom štáte; zdôrazňuje, že EURES by sa mal v prípade potreby rozšíriť v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktorí ešte nezískali povolenie na dlhodobý pobyt;

8. v plnej miere schvaľuje existujúce informačné mechanizmy, ale zároveň navrhuje, aby sa všetky príslušné webové stránky, portály atď. skontrolovali z hľadiska účinnosti a aby sa v prípade potreby vykonala ich reorganizácia, zosúladenie alebo preskupenie tak, aby boli prijateľnejšie pre používateľa;

9. upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty by mali podporovať a vymieňať si osvedčené postupy a programy vzájomného vzdelávania v súvislosti s aktivitami v oblasti mobility financované z Kohézneho fondu EÚ, a najmä z Európskeho sociálneho fondu;

10. domnieva sa, že okrem služieb online by sa v záujme rozsiahleho šírenia informácií o pracovnej mobilite v členských štátoch mali v týchto štátoch a v regiónoch EÚ preskúmať a zaviesť dodatočné informačné prostriedky; nazdáva sa, že by sa malo zriadiť telefonické kontaktné centrum spojené s portálom EURES informujúce o pracovnej mobilite, ktoré by v národnom jazyku a prinajmenšom v druhom európskom jazyku okamžite poskytovalo pracovníkom informácie týkajúce sa špecifických otázok;

11. požaduje zavedenie vhodnej odbornej prípravy pre konzultantov v oblasti pracovnej mobility, ktorí tiež prispejú k vyjasneniu nových otázok, ktoré bude potrebné vyriešiť;

12. podporuje SOLVIT ako nástroj na rýchle riešenie problémov na vnútornom trhu a rovnako problémov, ktoré sa spájajú s mobilitou pracovníkov; žiada uvoľnenie väčšieho objemu prostriedkov pre SOLVIT;

13. považuje za nevyhnutné zvýšiť povedomie o možnostiach podávania sťažností a predkladania petícií týkajúcich sa prekážok spojených s pracovnou mobilitou a porušovania príslušných právnych predpisov EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Milan Gaľa, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Dumitru Oprea, Pál Schmitt, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mary Honeyball, Cornelis Visser, Tadeusz Zwiefka

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia