Postup : 2008/2210(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0478/2008

Predkladané texty :

A6-0478/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 03/02/2009 - 6.3
CRE 03/02/2009 - 6.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0034

SPRÁVA     
PDF 164kWORD 86k
5.12.2008
PE 414.259v02-00 A6-0478/2008

o územiach divočiny v Európe

(2008/2210(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajca: Gyula Hegyi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o územiach divočiny v Európe

(2008/2210(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409 EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtáctve)(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)(2),

–   so zreteľom na ekologickú sústavu osobitných území ochrany Európskej únie, ktorá bola vytvorená na základe uvedených smerníc a ktorá sa nazýva Natura 2000,

–   so zreteľom na výsledok deviateho zasadnutia konferencie zmluvných strán (COP 9) Dohovoru o biologickej diverzite,

–    so zreteľom na správu č. 3/2008 Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Európske lesy – stav ekosystémov a ich trvalo udržateľné využitie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0478/2008),

A. keďže účinná ochrana a v prípade potreby obnova posledných oblastí divej prírody v Európe sú nevyhnutným predpokladom zastavenia straty biologickej rozmanitosti do roku 2010,

B.  keďže cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 sa nedosiahne a keďže už teraz sú citeľné negatívne spoločenské a ekonomické dôsledky straty biodiverzity a poklesu ekosystémových služieb,

C. keďže EÚ by mala stavať na súčasných výsledkoch, akým je napríklad sieť Natura 2000 a mala by vypracovať nový, značne posilnený a ambiciózny politický rámec pre biologickú rozmanitosť na obdobie po roku 2010,

D. keďže smernice o vtáctve a smernice o biotopoch poskytujú pevný a funkčný rámec pre ochranu prírody, vrátane územia divočiny, pred škodlivými vplyvmi,

E.  keďže ciele politiky EÚ v oblasti biologickej rozmanitosti a ani ciele smernice o vtáctve, ako aj smernice o biotopoch ešte stále nie sú ani zďaleka riadne začlenené do odvetvových politík, ako sú napríklad politiky v oblasti poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, energie alebo dopravy,

F.  keďže mnoho území divočiny je dôležitými zásobárňami uhlíka a ich ochrana je dôležitá tak z hľadiska biologickej rozmanitosti, ako aj z hľadiska ochrany klímy,

G. keďže vplyv inváznych nepôvodných druhov na biologickú rozmanitosť je mimoriadne vážnou hrozbou pre oblasti divej prírody, v ktorých včasné odhalenie inváznych druhov nemusí byť možné a v ktorých môžu vzniknúť značné ekologické a hospodárske škody skôr, ako sa prijmú príslušné opatrenia;

Vymedzenie pojmov a zmapovanie

1.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem divočina; definícia by mala riešiť aspekty ako ekosystémové služby, hodnota z hľadiska ochrany, zmena klímy, trvalo udržateľné využívanie;

2.  vyzýva Komisiu, aby poverila Európsku environmentálnu agentúru a ďalšie príslušné európske orgány zmapovaním ostávajúcich oblastí divej prírody v Európe s cieľom zistiť súčasný stav rozloženia, stupeň biodiverzity jednotlivých oblastí a rozšírenie dosiaľ nedotknutých oblastí, ako aj oblastí s minimálnou ľudskou činnosťou (rozdelených podľa hlavných typov biotopov na lesné, sladkovodné a morské oblasti divej prírody);

3.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o význame a prínose ochrany divej prírody; štúdia by sa mala venovať najmä otázkam ekosystémových služieb a úrovne biodiverzity v oblastiach divej prírody, prispôsobeniu sa zmene klímy a trvalo udržateľnému cestovnému ruchu zameranému na prírodu;

Rozvoj území divočiny

4.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre územia divočiny, ktorá by bola v súlade so smernicami o vtáctve a biotopoch, využívala by ekosystémový prístup, určila by ohrozené druhy a biotopy a stanovila priority;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali územia divočiny; zdôrazňuje potrebu poskytnúť osobitné finančné prostriedky na zníženie fragmentácie, dôsledné riadenie obnovy oblastí divočiny, vytvorenie kompenzačných mechanizmov a programov, zvyšovanie informovanosti, rozvoj porozumenia a zavádzanie konceptov týkajúcich sa divej prírody, ako je úloha procesov vo voľnej prírode a štrukturálnych prvkov vyplývajúcich z takýchto procesov, do monitorovania a merania priaznivého stavu ochrany; domnieva sa, že táto činnosť by sa mala realizovať v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a ostatnými zúčastnenými stranami;

Podpora

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi mimovládnymi organizáciami, zainteresovanými stranami a miestnym obyvateľstvom s cieľom propagovať význam divočiny;

7.  vyzýva členské štáty, aby iniciovali a podporovali informačné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti, pokiaľ ide o divú prírodu a jej význam, a vytváranie názoru, že ochrana biodiverzity môže byť zlučiteľná s ekonomickým rastom a rastom zamestnanosti;

8.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali svoje skúsenosti s osvedčenými postupmi týkajúce sa území divočiny tak, že spoja kľúčových európskych odborníkov s cieľom preskúmať koncept divej prírody v Európskej únii a zahrnúť otázku divej prírody do európskej agendy;

9.  vzhľadom na riadne zdokumentované škody, ktoré cestovný ruch spôsobil a naďalej spôsobuje na mnohých najcennejších európskych objektoch prírodného dedičstva, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že cestovný ruch, aj keď sa sústredí na to, že ukazuje návštevníkom biotopy a voľne žijúce zvieratá v oblastiach divej prírody, sa uskutočňuje mimoriadne starostlivo, pričom sa v plnej miere využívajú skúsenosti týkajúce sa minimalizácie jeho vplyvu a získane v rámci Európy, aj za jej hranicami, a v príslušných prípadoch v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Mali by sa zvážiť modely, v prípade ktorých je zamedzený prístup (okrem povoleného vedeckého výskumu) do veľkej časti oblasti divej prírody, kde je však určitá časť územia prístupná trvalo udržateľnému vysokokvalitnému cestovnému ruchu, ktorý vychádza zo skúseností s divou prírodou a predstavuje ekonomický prínos pre miestne spoločenstvá;

Lepšia ochrana

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť účinnej ochrane území divočiny;

11. vyzýva Komisiu, aby zistila bezprostredné hrozby spojené s oblasťami divej prírody;

12. vyzýva Komisiu, aby vypracovala primerané odporúčania, ktoré poskytnú členským štátom EÚ usmernenia pre najlepšie prístupy na zabezpečenie ochrany prírodných biotopov;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie chránili územia divočiny účinnejším a dôslednejším vykonávaním smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, rámcovej smernice o vode(3) a rámcovej smernice o morskej stratégii(4), pričom budú ich vykonávanie lepšie financovať, a to s cieľom zabrániť zničeniu týchto oblastí v dôsledku škodlivých vývojových trendov;

14. víta revíziu smernice o vtáctve a smernice o biotopoch s cieľom upraviť ich v prípade potreby tak, aby zabezpečovali lepšiu ochranu ohrozených druhov a biotopov;

15. vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu Wild Europe, ktorá je partnerstvom viacerých organizácií na ochranu prírody vrátane IUCN, IUCN – WCPA, WWF, Birdlife International a PAN Parks, ktoré venujú veľkú pozornosť nedotknutým alebo takmer nedotknutým oblastiam;

Územia divočiny a Natura 2000

16. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, ako chrániť, riadiť, monitorovať a financovať územia divočiny v rámci siete Natura 2000, najmä vzhľadom na nové problémy ako zmena klímy, nelegálna ťažba dreva a rastúci dopyt po surovinách;

17. vyjadruje hlboké znepokojenie nad európskou politikou biodiverzity z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na riadenie siete Natura 2000; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami smernice o biotopoch pripravila spolufinancovanie Spoločenstva na správu lokalít v členských štátoch;

18. vyzýva Komisiu, aby územiam divočiny v rámci siete Natura 2000 pridelila osobitnú úlohu a prísnejšie ich chránila;

19. zastáva názor, že sa musí posilniť politika rozvoja vidieka a integrácia ochrany životného prostredia do poľnohospodárskeho odvetvia EÚ; usudzuje však, že fond na rozvoj vidieka je nedostačujúci na financovanie ochrany biodiverzity a divej prírody vzhľadom na svoje zdroje, plánovanie a odborné znalosti;

20. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sieť Natura 2000 sa bude ďalej posilňovať, aby sa stala súdržnou a fungujúcou ekologickou sieťou, v ktorej zohrávajú územia divočiny ústrednú úlohu; zdôrazňuje, že sú potrebné koherentné politiky v odvetviach ako spoločná poľnohospodárska politika, doprava, energetika a rozpočet, aby sa neoslabovali ciele siete Natura 2000 v oblasti ochrany;

Invázne nepôvodné druhy:

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom vytvoriť pevný legislatívny rámec týkajúci sa inváznych nepôvodných druhov, ktorý zohľadní ekologický, ako aj hospodársky vplyv týchto druhov a mimoriadnu zraniteľnosť území divočiny v dôsledku tejto hrozby;

Divá príroda a zmena klímy

22. vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posúdila vplyv zmeny klímy na divú prírodu;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ochranu divej prírody ako prioritu v rámci stratégie boja proti zmene klímy;

24. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zmenou klímy uskutočnila výskum a poskytla usmernenia o tom, kedy a ako môže človek zasahovať do divej prírody tak, aby zabezpečil jej ochrana;

0

0 0

25. dôrazne podporuje posilňovanie politík a opatrení súvisiacich s divou prírodou;

26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 103, 25.4.1979, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 206, 22.7.1992, s. 7.

(3)

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(4)

Smernica 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady z 17.06.08, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 164, 25.06.08, s. 19).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Výraz divočina znamená panenské oblasti, prírodné prostredie, ktoré nebolo výrazne poznačené ľudskou činnosťou. Tieto oblasti majú pre prírodu rozhodujúci význam. Územia divočiny sú miestami, kde sa prírode a voľne žijúcej zveri darí. Tieto oblasti sú rozsiahlymi oblasťami pevniny alebo mora, ktoré sú – spolu so svojimi pôvodnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, ktoré v nich rastú a žijú a ekosystémami, ktorých sú súčasťou – ponechané v prirodzenom stave, a v prípade ktorých sa treba vyhnúť výraznému ľudskému zásahu. V súčasnosti divočina ešte stále tvorí 46 % zemskej pevniny.

Voľnú prírodu možno vnímať dvoma spôsobmi. Na jednej strane sa považuje za miesto, ktoré vyvoláva strach a ktorému sa treba vyhnúť, miesto, kde žijú netvory a hrozia neznáme nebezpečenstvá. Na druhej strane sa zdá byť miestom pre radosť a rozjímanie, miestom, ktoré nám poskytuje dočasné útočisko pred stresom priemyselnej civilizácie miest. Vedú sa vážne diskusie o výhodách a nevýhodách kultu divej prírody; niektorí tvrdia, že nám umožňuje vyhýbať sa zodpovednosti za miesta, na ktorých skutočne žijeme. Takisto existuje rozdiel medzi koncepciou ochrany (správneho využívania prírody) a koncepciou zachovania (ochrany prírody pred využívaním). Tieto filozofické diskusie prekračujú úroveň takejto správy. Váš spravodajca sa však prikláňa k dialógu, prinajmenšom pokiaľ ide o Európu.

Prírodu musíme chrániť, ale prostredníctvom jej využívania človekom. Územie Európy je príliš malé na to, aby sa na ňom nachádzali územia, na ktoré majú jej občania zakázaný vstup. Lesy v súčasnosti pokrývajú 33 % suchozemského územia krajín regiónu EHP, čo zodpovedá 185 miliónom hektárov (ha). Len približne 9 miliónov hektárov lesov (5 % celkovej rozlohy lesa) sa považuje za divú prírodu. Tieto oblasti spoločne so svojimi pôvodnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami a ekosystémami, ktorých sú súčasťou, sú v zásade ponechané v prirodzenom stave. Na týchto územiach divočiny by sa mali vytvoriť podmienky na zabezpečenie účinného a mimoriadneho štatútu ochrany. Existuje mnoho dôvodov, prečo by sa Európa mala dôkladnejšie zaoberať územiami divočiny. Predovšetkým preto, že poskytuje útočisko mnohým druhom a genetickým rezervám, najmä veľkým cicavcom, ako je medveď hnedý, vlk a rys, ktoré nie sú schopné prežiť čo i len v nepatrne zmenených podmienkach. Nachádza sa v nej tiež množstvo druhov, ktoré ešte len čakajú na to, že budú objavené a opísané. Väčšina z nich žije v pôde alebo v rozkladajúcom sa dreve a je mimoriadne citlivá na zmenu. Tieto nenarušené oblasti sú dokonale vhodné na skúmanie prirodzených zmien v prírode – evolúcie. Takisto vedomie, že tieto oblasti riadi príroda, vytvára osobitné a jedinečné napätie, ktoré možno z hospodárskeho hľadiska využiť na rozvoj nových produktov cestovného ruchu. Tieto oblasti sú zároveň extrémne zraniteľné v dôsledku vplyvu ľudským zásahom spôsobených zmien životného prostredia mimo ich hraníc, ako je zmena klímy, zavádzanie inváznych nepôvodných druhov a zmeny na horných tokoch riečnych systémov týchto oblastí. Napokon existuje pre zachovanie divej prírody v Európe aj mnoho čisto etických dôvodov. Našou morálnou povinnosťou je zabezpečiť, aby budúce generácie mohli mať radosť a prospech zo skutočne nedotknutých oblastí Európy. Rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu sa využíva ako prostriedok, ktorý dáva divej prírode hospodársku hodnotu a získava podporu pre koncepciu ochrany prírody.

Trvalo udržateľný cestovný ruch je dôležitou súčasťou využívania divej prírody v Európe. Trvalo udržateľný cestovný ruch povzbudzuje bežných občanov k tomu, aby objavovali skryté hodnoty prírody bez toho, aby v nej spôsobovali škodu. Trvalo udržateľný cestovný ruch podporuje prijatie politiky ochrany prírody, pretože občania vďaka nemu a prostredníctvom osobných skúseností porozumejú potrebe chrániť prírodu. Trvalo udržateľný cestovný ruch pomáha z hospodárskeho hľadiska zachovať divú prírodu a poskytuje pracovné príležitosti odborníkom v oblasti ochrany prírody.

Prepojením programov týkajúcich sa divej prírody a trvalo udržateľného cestovného ruchu v Európe sa zaoberá zaujímavá iniciatíva, ktorá sa nazýva PAN (Protected Area Network) Parks Foundation – PPF. PPF riadi sieť chránených oblastí, ktoré sú poslednými nedotknutými územiami v Európe. Cieľom v súčasnosti už desať rokov existujúcej iniciatívy PPF je trvalo udržateľný cestovný ruch v týchto oblastiach. V celej Európe od severného polárneho kruhu po Stredozemné more už existuje desať parkov zodpovedajúcich úrovni PAN Parks. PPF podporuje cestovný ruch c cieľom získať nových prívržencov ochrany prírody. Územie divočiny je veľmi prísne vymedzená. Minimálne 10 000 ha územia sa musí stále nachádzať v prirodzenom stave, čo vylučuje, aby ho ľudia využívali na ťažbu. Norma pre oblasť divočiny iniciatívy PAN Parks:

Podmienkou sú ekologicky neroztrieštené jadrové územia/územia divočiny s rozlohou minimálne 10 000 ha, kde nie je povolená ťažobná činnosť a kde sú jedinými zásahmi v oblasti riadenia zásahy, ktorých cieľom je zachovanie alebo obnova prirodzených ekologických procesov. Rozloha jadrového územia/územia divočiny sa v minulosti nezmenšila.

Oblasti divočiny, ktoré sú certifikované ako PAN Parks:

Ochrana divej prírody je najvýznamnejším úspechom koncepcie PAN Parks a súčasťou hlavných cieľov tejto iniciatívy. Krátke zhrnutie týchto úspechov:

· Národný park Archipelago (Fínsko):                                     10 600 ha

· Národný park Bieszczady (Poľsko):                                     18 425 ha

· Národný park Borjomi-Kharagauli (Gruzínsko):                      50 325 ha (mimo EÚ)

· Národný park Fulufjället (Švédsko):                                      22 140 ha

· Národný park Oulanka (Fínsko)                                           12 924 ha

· Národný park Centrálny Balkán (Bulharsko):              21 019 ha

· Národný park Majella (Taliansko):                                        25 500 ha

· Národný park Paanajärvi (Rusko):                                        30 000 ha (mimo EÚ)

· Národný park Retezat (Rumunsko):                                      14 215 ha

· Národný park Rila (Bulharsko):                                            16 350 ha

· Celková overená plocha divej prírody:                              226 498 ha

· V členských štátoch európskej únie:                                 146 173ha

Tento prístup ponúka jedinečnú príležitosť na to, aby sa aspoň čiastočne vyriešil problém narastajúceho počtu oblastí s veľkou prírodnou rozmanitosťou na celom území Európy a vytvorila malá, ale mimoriadne dôležitá sieť chránených území divočiny.

Existuje združenie európskych mimovládnych organizácií, ako je PAN Parks Foundation, Europarc Federation, Eurosite, Wild Europe, Birdlife International a WWF, ktoré podporujú zdokonalenú ochranu dedičstva európskych území divočiny.

Najhodnotnejšie a biologicky najrozmanitejšie oblasti Európskej únie už pokrýva európska sieť Natura 2000. Znamená to, že prinajmenšom veľká časť divej prírody Európy sa nachádza pod ochranou siete Natura 2000. Na túto výzvu však musíme zareagovať. Podľa smernice EÚ o vtáctve a o biotopoch je 13 % rozlohy lesov v 27 členských štátoch EÚ označených za lokality Natura 2000. Natura 2000 poskytuje flexibilný rámec, ktorý vyžaduje, aby členské štáty sformulovali ciele v oblasti ochrany prírody a chránili a spravovali lokality s cieľom obnoviť alebo udržať priaznivý stav ochrany druhov a biotopov, kvôli ktorým príslušné lokality toto označenie získali.

Nová legislatíva týkajúca sa divej prírody nie je potrebná, dôrazne sa však odporúča, aby územia divočiny zohrávali v rámci siete Natura 2000 osobitnú úlohu a aby boli prísne chránené. Preto by Európska komisia mala vypracovať vhodné odporúčania, ktoré by členským štátom slúžili ako usmernenia týkajúce sa najlepších spôsobov na zabezpečenie ochrany súčasných a potenciálnych oblastí divej prírody a neobrobenej pôdy a ich prirodzených procesov, ktoré pravdepodobne pokrýva sieť Natura 2000. Tieto odporúčania by mali zahŕňať: vymedzenie pojmu divočina pre Európsky parlament, zmapovanie posledných oblastí divej prírody Európy, pretože by sme mali poznať súčasný stav výskytu a rozšírenie dosiaľ nedotknutých oblastí (rozdelených podľa hlavných typov biotopov na lesné, sladkovodné a morské oblasti divej prírody), vypracovanie štúdie o význame/prínose ochrany divej prírody, vypracovanie usmernení týkajúcich sa divej prírody pre sieť Natura 2000 vrátane európskej stratégie v oblasti divej prírody. Na zníženie fragmentácie divej prírody, dôsledné riadenie pri obnovy oblastí divej prírody, vytvorenie kompenzačných mechanizmov a programov, zvyšovanie informovanosti, rozvoj porozumenia, turistické balíky, meranie a zvyšovanie účinnosti riadenia treba poskytnúť finančné prostriedky.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Martin Callanan, Dorette Corbey, Magor Imre Csibi, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Jill Evans, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Holger Krahmer, Linda McAvan, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Glenis Willmott

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Iles Braghetto, Christofer Fjellner, Johannes Lebech

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia