Postup : 2008/2178(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0485/2008

Predkladané texty :

A6-0485/2008

Rozpravy :

PV 12/01/2009 - 22
CRE 12/01/2009 - 22

Hlasovanie :

PV 13/01/2009 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0009

SPRÁVA     
PDF 144kWORD 97k
8.12.2008
PE 414.313v02-00 A6-0485/2008

o SPRH a ekosystémovom prístupe k riadeniu rybného hospodárstva

(2008/2178(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo

Spravodajca: Pedro Guerreiro

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o SPRH a ekosystémovom prístupe k riadeniu rybného hospodárstva

(2008/2178(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

- so zreteľom na nariadenie (ES) č. 2371/2002 Rady z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1) (SPR),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Úloha spoločnej politiky rybného hospodárstva pri implementovaní ekosystémového prístupu k správe morí (KOM(2008)187)

- so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 29. – 30. septembra 2008 o vyššie uvedenom oznámení Komisie,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6‑0485/2008),

A. keďže v každej zemepisnej oblasti sú všetky živé organizmy (ľudia, rastliny, živočíchy a mikroorganizmy), ich fyzické prostredie (pôda, voda, vzduch a pod.) a prírodné cykly, ktoré ich živia, vzájomne prepojené,

B.  keďže udalosti, interakcie a zmeny v týchto ekosystémoch majú priame a často nechcené alebo nepredpokladané účinky na ďalšie prvky systému a mimo neho, a keďže analogicky aj udalosti mimo systému môžu mať okamžitý vplyv na systém,

C. keďže prístup k rybnému hospodárstvu na základe ekosystému je v súčasnosti najlepším základom globálneho systému riadenia a rozhodovania, ktorý zohľadňuje všetky zúčastnené strany a všetky príslušné prvky, ich požiadavky a potreby, ako aj budúce vplyvy na systém a jeho interakcie,

D. keďže rybolov vo vodách výhradnej hospodárskej zóny (VHZ) každého členského štátu je dôležitý pre jeho zvrchovanosť a nezávislosť, a to najmä pokiaľ ide o potraviny,

E.  keďže naše vedomosti o oceánoch a faktoroch, ktoré ich ovplyvňujú, sú stále obmedzené, ale v každom prípade dostatočné na to, aby sme vedeli, že mnohé komerčné i nekomerčné populácie rýb sú v EÚ a inde vyčerpané, a že napriek tomu, že vyčerpanie má mnohé príčiny, hlavnou z nich je vo väčšine prípadov nadmerný lov,

F.  keďže vedecký výskum trvalej udržateľnosti populácií rýb predpokladá odmietnutie akýchkoľvek tvrdení založených na predsudkoch a preto navrhovaná analýza hodnotenia populácií rýb založená na ekosystémoch bude skutočne ekosystémová, len ak bude vychádzať z overených vedeckých údajov,

G. keďže z dôvodu trvalej potreby úpravy ekosystémového prístup vyplývajúcej z nových vedeckých poznatkov a vzájomných vzťahov musí byť tento ekosystémový prístup dynamický a flexibilný, pokiaľ ide o jeho procesy informovania a rozhodovania,

H. keďže podľa oznámenia Komisie KOM(2008)0670 sa naďalej často vyskytujú vážne a znepokojujúce porušovania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva a to aj napriek pokusom o zmenšenie flotily Spoločenstva,

I.   keďže stav populácií rýb sa posudzuje kvôli obavám o ich trvalú udržateľnosť, čo je predpoklad pre rybolovnú činnosť, a zabezpečenie ich trvalej udržateľnosti je v pôsobnosti členských štátov,

J.   keďže hlavný cieľ politiky rybného hospodárstva, prijatý všetkými účastníckymi štátmi Svetového summitu o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, je dosahovať čo najväčšie možné trvalo udržateľné úlovky,

K. keďže výrazný pokles príjmov odvetvia rybolovu je spôsobený obmedzeniami rybolovných činností a stagnáciou/poklesom cien prvovýrobcov, ako aj výrazným zvýšením vstupných výrobných nákladov (nafta a benzín), pričom táto situácia je ešte horšia v krajinách, kde sú tieto náklady vyššie, a to najmä z dôvodu nedostatočných opatrení na podporu tohto odvetvia v porovnaní s tými, ktoré prijali iné krajiny;

L.  keďže Komisia navrhla otvorenie diskusie o prípadnej reforme SPRH,

1.  víta vyššie uvedené oznámenie Komisie a zdôrazňuje, že táto iniciatíva je príspevkom na zaručenie takého využívania populácií rýb, ktorým sa vytvoria trvalo udržateľné podmienky zo sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho hľadiska;

2.  zdôrazňuje potrebu ekosystémového prístupu k riadeniu rybolovu, ktorý povedie k dynamickému a dostatočne pružnému systému riadenia, vzájomného vzdelávania a výskumu, s cieľom začleniť nové premenné, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nepredvídaných ovplyvňujúcich faktorov alebo iných vedeckých disciplín v budúcnosti;

3.  v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby do svojho návrhu začlenila metódy a nástroje, ktoré umožnia vzájomnú výmenu informácií a údajov, ako aj trvalý proces vzdelávania všetkých zúčastnených strán, aby mohli všetci spoločne ďalej rozvíjať ekosystémový prístup s cieľom ukazovať a dokazovať jeho prospech pre všetkých;

4.  pripomína, že rybolov je činnosť, ktorá je kľúčová pre zabezpečenie potravy pre ľudí a ich prežitie a domnieva sa, že toto je prvoradý cieľ akejkoľvek politiky rybného hospodárstva;

5.  zdôrazňuje kľúčový význam rybolovu v niektorých pobrežných spoločenstvách EÚ z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska;

6.  opäť pripomína, že SPRH by mala podporovať modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj odvetvia rybolovu, zabezpečiť jeho sociálno-ekonomickú životaschopnosť a trvalú udržateľnosť populácií rýb a zaručiť zásobovanie ľudí ulovenými rybami, ako aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, zachovanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

7.  domnieva sa, že akákoľvek politika rybného hospodárstva musí zohľadňovať viacrozmernosť problematiky (sociálne, hospodárske, environmentálne hľadisko), ktorá si vyžaduje integrovaný a vyvážený prístup, čo je nie je v súlade s predstavou, ktorá vytvára hierarchiu priorít na základe nejakej vopred stanovenej definície;

8.  zdôrazňuje, že pri zohľadnení jej vlastných cieľov by sa SPRH nemala podriaďovať iným politikám Spoločenstva, ktoré boli doposiaľ definované; naopak, domnieva sa, že tieto politiky by mali zaručiť a integrovať ciele politiky rybného hospodárstva;

9.  upozorňuje, že trvalo udržateľný rozvoj daného pobrežného regiónu si vyžaduje rozšírenie vzájomného pôsobenia jeho environmentálnych, prírodných a ľudských zložiek a podporu kvality života jeho spoločenstiev živiacich sa rybolovom; opätovne konštatuje, že politika rybného hospodárstva by mala vychádzať zo zásady vzájomnej závislosti medzi kvalitou života skupín živiacich sa rybolovom a trvalou udržateľnosťou ekosystémov, ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou;

10. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba uznať osobitný charakter a význam malého pobrežného a tradičného rybolovu;

11. preto zdôrazňuje, že úsilie o uspokojenie potravinových potrieb každého členského štátu, zaručenie prežitia strategického odvetvia rybolovu a spoločenstiev, ktoré sa ním živia, a zachovanie trvalej udržateľnosti morských ekosystémov nie sú nezlučiteľné ciele;

12. domnieva sa, že na zachovanie populácií rýb na celom svete sa musia stanoviť maximálne počty dní, počas ktorých môžu rybári zostať na mori;

13. zdôrazňuje, že uplatňovanie ekosystémového prístupu k starostlivosti o morské prostredie nevyhnutne predpokladá uskutočniť mnohoodborové a medziodvetvové kroky vrátane rôznych opatrení a politík, ktoré vplývajú na morské ekosystémy a majú ďalekosiahly dosah nad rámec politík prijatých v oblasti rybného hospodárstva, bez ktorého nebude možné dosiahnuť ciele tohto prístupu;

14. opäť poukazuje na potrebu skúmania a prijatia opatrení týkajúcich sa množstva faktorov, ktoré majú významný vplyv na udržateľnosť morských ekosystémov a na stav populácií rýb a tým aj na rybolovnú činnosť, ako je znečistenie pobrežia a otvoreného mora, vypúšťanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd, zmena toku riek, bagrovanie dna, činnosť v prístavoch, námorná doprava a turizmus;

15. upozorňuje, že existujú veľké rozdiely medzi rôznymi morskými oblasťami a populáciami rýb v nich, ako aj medzi rôznymi flotilami, používanými lovnými zariadeniami a ich vplyvmi na ekosystémy, z čoho vyplýva potreba rôznych opatrení v oblasti riadenia rybolovu, ako napríklad technických modifikácií sietí, uzavretia niektorých oblastí rybolovu a zníženia rybolovného úsilia, ktoré sú špecifické a prispôsobené jednotlivým prípadom;

16. trvá na potrebe použiť dotačné a kompenzačné mechanizmy pre rybárov ovplyvnených hospodárskymi a sociálnymi účinkami mnohoročných plánov obnovy a riadenia a opatrení v oblasti ochrany ekosystémov;

17. zdôrazňuje, že nevyhnutne progresívne uplatňovanie globálneho, interdisciplinárneho a medziodvetvového prístupu k starostlivosti o morské prostredie si vyžaduje zlepšenie a neustále prehlbovanie vedeckých poznatkov s cieľom zaručiť prijatie opatrení založených na overených vedeckých údajoch;

18. zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia zahrnula odvetvie rybného hospodárstva do medziodvetvového plánu na ochranu morského životného prostredia v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii(2), ktorá je ekologickým pilierom novej európskej morskej politiky;

19. zdôrazňuje, že vedecký výskum v oblasti rybolovu je kľúčovým nástrojom jeho riadenia, nevyhnutným na identifikáciu faktorov, ktoré sú podmienkou vývoja populácií rýb, na odhadovanie ich stavov z hľadiska množstva, na vypracovanie modelov, ktoré umožňujú predpovedať ich vývoj, ale tiež na zlepšenie rybolovných techník, plavidiel a pracovných a bezpečnostných podmienok rybárov, v súlade s ich poznatkami a skúsenosťami;

20. navrhuje vykonať vedecké štúdie, ktoré by určili redistribúciu lovených morských druhov rýb v nadväznosti na vplyv nedávnych zmien fyzikálnych a chemických parametrov vody v dôsledku zmeny klímy; domnieva sa, že tieto štúdie by mali slúžiť ako základ na prepracovanie jestvujúcich plánov na obnovu populácií, napríklad plánu obnovy populácií merlúzy južnej a homára nórskeho pri Pyrenejskom polostrove;

21. zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť projekty výskumu akvakultúry s cieľom doplniť populácie najohrozenejších druhov;

22. v tejto súvislosti sa domnieva, že treba investovať do vzdelávania ľudských zdrojov, sprístupniť adekvátne finančné prostriedky a podporovať spoluprácu medzi rôznymi verejnými orgánmi členských štátov;

23. zdôrazňuje, že vedecký výskum by mal zohľadňovať sociálny, environmentálny a hospodársky rozmer rybolovnej činnosti; považuje za nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu rozličných systémov/nástrojov riadenia rybolovu na zamestnanosť a príjmy skupín živiacich sa rybolovom;

24. zdôrazňuje, že prvotným a základným cieľom riadenia rybolovu, ako činnosti, ktorá využíva samoobnoviteľné zdroje, je priamo alebo nepriamo kontrolovať celkové rybolovné úsilie tak, aby sa dosiahol cieľ maximálnych trvalo udržateľných úlovkov, ktorý bol stanovený na uvedenom samite v Johannesburgu v roku 2002;

25. naliehavo žiada Komisiu, aby opäť prehodnotila súčasný systém celkových prípustných úlovkov (CPÚ) a kvót ako základných nástrojov správy morských zdrojov, a jeho užitočnosť vzhľadom na súčasné obmedzenia rybolovu;

26. žiada Komisiu, aby preskúmala a navrhla otvorenejšie systémy kontroly a dohľadu vzhľadom na vykládku rýb, nelegálny lov a vyhadzovanie odpadu z výlovu na mori;

27. považuje uvedené opatrenia za kľúčové pre presné posúdenie stavu zdrojov rybného hospodárstva príslušnými vedeckými orgánmi;

28. uznáva, že existujúce nástroje riadenia rybolovu, ktoré vychádzajú z CPÚ, majú priamy vplyv na úlovky a nepriamo vplývajú na rybolovné úsilie; zdôrazňuje však, že na to, aby táto metóda mohla fungovať efektívnejšie, je potrebné riadenie rybolovného úsilia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preštudovala rôzne nástroje riadenia populácií rýb a aby zároveň zabezpečila, že súčasné nástroje zostanú nezmenené, pokiaľ nebude k dispozícii náhradné riešenie, ktoré zabezpečí vhodnejšie využívanie populácií rýb;

29. zdôrazňuje, že rozdelenie CPÚ medzi flotily a lovné zariadenia, pokiaľ ide o zásadu relatívnej stability, spadá do výhradnej kompetencie každého členského štátu; domnieva sa, že rozdelenie kvót v každom členskom štáte by malo zohľadňovať typ lovných zariadení (vlečných a iných) a príslušné úlovky;

30. vyjadruje hlboké znepokojenie pokiaľ ide o možnosť zavedenia akejkoľvek zmeny SPRH, ktorá by podporila koncentráciu rybolovnej činnosti, a to najmä čo sa týka práva prístupu k zdrojom;

31. upozorňuje, že zníženie a koncentrácia kvót na niekoľko subjektov neznamená nevyhnutne zníženie rybolovného úsilia, ale len koncentráciu využívania populácií rýb;

32. víta pozitívnu diskrimináciu ohľadom pomoci na obnovu flotily v niektorých najvzdialenejších regiónoch EÚ, a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa táto pomoc zachovala aj po uplynutí súčasného finančného rámca na roky 2007-2013, aby bolo možné aj v budúcnosti zabezpečiť udržateľný a ekologický rybolov;

33. považuje za nevyhnutné zachovať výnimku prístupu k zóne teritoriálnych vôd minimálne v dĺžke 12 míľ, ako spôsob podpory trvalej udržateľnosti pobrežných morských ekosystémov, tradičného rybolovu a prežitia rybárskych spoločenstiev; požaduje, aby táto výnimka bola trvalá;

34. vyzýva, aby sa oblasť zodpovedajúca výhradnej hospodárskej zóne najvzdialenejších regiónov považovala za trvalú zónu výhradného prístupu, s cieľom zaručiť trvalú udržateľnosť morských ekosystémov, rybolovných činností a miestnych rybárskych spoločenstiev;

35. považuje jednotné meranie rybolovného úsilia bez zohľadnenia rôznorodosti flotíl a ich lovných zariadení za neadekvátne; domnieva sa, že kontrola rybolovného úsilia by mala zohľadňovať rôzne druhy, rôzne lovné zariadenia a hodnotený vplyv úlovkov na populácie každého druhu;

36. domnieva sa, že dôraz kladený na rybolovné úsilie vyjadrené v kw/deň má zmysel len pri rybolove vlečnými sieťami, a je bezpredmetný v prípade ostatných lovných zariadení;

37. domnieva sa, že priestorové obmedzenia (uzavreté alebo chránené oblasti, ako sú chránené morské oblasti) si vyžadujú multidisciplinárny vedecký základ, o ktorý sa môžu oprieť, a to najmä pokiaľ ide o vplyv rôznych činností a rozličných faktorov so skutočným dosahom na ekosystémy a pokiaľ ide o skutočné výhody ich vytvorenia, ktoré by malo vychádzať aj z podrobných špecifických štúdií ich vplyvu na životné prostredie a sociálno-ekonomického vplyvu na rybárske spoločenstvá;

38. konštatuje, že obmedzenie rybolovných kapacít sa uskutočňovalo najmä prostredníctvom podpory likvidácie plavidiel, ale neuplatňovalo sa rovnako v rôznych členských štátoch; zdôrazňuje, že prispôsobovanie jednotlivých vnútroštátnych flotíl populáciám rýb musí zohľadniť už uskutočnené zníženie rybolovného úsilia;

39. považuje za neadekvátnu a neodôvodnenú politiku, ktorá podporuje likvidáciu plavidiel bez zohľadnenia špecifických čŕt flotíl, populácií rýb, potrieb spotreby každého členského štátu a jej sociálneho a hospodárskeho dosahu;

40. preto sa domnieva, že jeden z prvých cieľov, ktorý treba dosiahnuť v oblasti riadenia rybolovu, spočíva vo vedeckom posúdení toho, či a ktoré flotily sú predimenzované a ktoré zdroje sú nadmerne využívané, aby sa umožnilo prijatie osobitných prispôsobených opatrení;

41. konštatuje, že princíp obozretného konania v rybnom hospodárstve definovaný v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 znamená, že „nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na zachovanie cieleného druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“;

42. opätovne zdôrazňuje význam kontroly riadenia rybolovu, ktorá spadá do kompetencie členských štátov;

43. požaduje podporu vybudovaniu a modernizácii vlastných prostriedkov členských štátov na dohľad, sledovanie a kontrolu výhradných hospodárskych zón, pričom treba pamätať na nelegálny, neohlásený a neregulovaný (NNN) rybolov, posilnenie bezpečnosti na mori a zachovanie morských ekosystémov;

44. považuje za dôležité uplatňovanie už prijatých opatrení proti NNN rybolovu a žiada členské štáty, aby posilnili svoje kontrolné mechanizmy;

45. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie rovnakých požiadaviek na dovážané produkty rybolovu, ktoré sa predávajú na vnútornom trhu, aké sa uplatňujú na produkty rybolovu jednotlivých členských štátov;

46. opäť pripomína potrebu neustále zlepšovať lovné zariadenia s cieľom zdokonaliť ich selektívnosť, čo bude dôležitým faktorom na zníženie nežiaducich vedľajších úlovkov a ich vplyvu na životné prostredie; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala osobitné nástroje politiky s cieľom podporiť rybárov vo vykonávaní všetkých opatrení potrebných na čo najväčšie zníženie vedľajšieho úlovku;

47. domnieva sa, že zavedenie používania priemyselných vlečných lovných zariadení spôsobilo zvýšenie úhynu rýb, čo viedlo k potrebe kontrolovať ich oddelene, napríklad dodržiavanie obmedzení pokiaľ ide o oblasť rybolovu (blízkosť alebo vzdialenosť od pobrežia);

48. žiada Komisiu, aby podporovala ekologickejšie postupy lovu vyžívajúce selektívnejšie lovné techniky, ktoré dokážu znížiť mieru vedľajšieho úlovku a spotrebu paliva počas lovného obdobia;

49. žiada Komisiu, aby v čo možno najväčšej miere urýchlila proces ekologickej certifikácie rýb s cieľom podporiť čistejší a ekologickejší rybolov;

50. zdôrazňuje, že zapojenie odvetvia rybolovu do procesu definovania, používania a hodnotenia rôznych opatrení v oblasti SPRH je základom pre prijatie lepších a účinnejších politík;

51. zdôrazňuje, že regionálne poradné výbory (RPV) môžu zohrávať významnú úlohu v procese rozhodovania o SPRH, keďže združujú rybárov a výskumníkov zodpovedných za posudzovanie stavu populácií rýb; domnieva sa, že ich činnosť by sa mala financovať náležitým spôsobom;

52. zdôrazňuje, že v rámci regionálnej politiky a politiky dobrého susedstva by sa mala posilniť spolupráca s flotilami nepochádzajúcimi zo Spoločenstva loviacimi spoločné populácie, aby sa zabezpečila životaschopnosť týchto populácií;

53. trvá na potrebe podporovať skupiny rybárov a organizácie zastupujúce rybárov, ktoré sú pripravené spoločne niesť zodpovednosť za uplatňovanie SPRH (spoločné riadenie);

54. trvá na tom, že SPRH treba viac decentralizovať, aby sa zabezpečila väčšia účasť rybárov, organizácií, ktoré ich zastupujú a rybárskych spoločenstiev v SPRH a na riadení rybolovu, a zároveň sa zaručilo že minimálne normy, ktoré treba dodržiavať, budú konzistentné a koherentné v celom Spoločenstve;

55. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(2)

Smernica 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (Smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 146, 25.6.2008, s.1).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie Komisie s názvom Úloha spoločnej politiky rybného hospodárstva pri implementovaní ekosystémového prístupu k správe morí je jednou zo súboru iniciatív, ktoré Komisia podporuje s cieľom otvoriť diskusiu o prípadnej reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva do roku 2012.

Spravodajca považuje za dôležité zdôrazniť niektoré podstatné body vo vzťahu k rôznorodému a komplexnému súboru otázok nastolených Komisiou.

Rybolov je činnosť, ktorá je kľúčová pre zabezpečenie výživy a prežitie ľudí, čo je primárny cieľ akejkoľvek politiky rybného hospodárstva. V tejto súvislosti treba upozorniť, že rybolovu vo vodách výhradnej hospodárskej zóny (VHZ) každého členského štátu je dôležitý pre jeho zvrchovanosť a nezávislosť, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie výživy.

Politika rybného hospodárstva musí uprednostniť úlovky z rybolovných zdrojov bez toho, aby sa zabúdalo na predchádzajúce a následné súvisiace činnosti a na nevyhnutný vedecký výskum, a to najmä čo sa týka hodnotenia a predpovedania úlovkov a stavu populácií rýb.

To znamená, že politika rybného hospodárstva nie je a nemôže byť politikou pre oceány alebo pre morské prostredie. Moria by mali byť prioritou námornej politiky tak, ako je rybolov prioritou politiky rybného hospodárstva. Okrem toho sa vždy musia zohľadňovať výsledky vedeckého výskumu, namiesto dohadov vychádzajúcich z tvrdení, že rybolov spôsobuje neudržateľnosť systémov. Inými slovami, návrh ekosystémovej analýzy stavu populácií rýb bude akceptovateľný, len ak bude vychádzať z overených vedeckých údajov o trvalej udržateľnosti populácií rýb a zohľadňovať rôzne faktory mimo rybolovu, ktoré ovplyvňujú ekosystém.

Treba opäť pripomenúť, že SPRH by mala podporovať modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj sektoru rybolovu, zabezpečiť jeho sociálno-hospodársku realizovateľnosť a trvalú udržateľnosť zdrojov a zaručiť zásobovanie ľudí ulovenými rybami, ako aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, zachovanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov.

Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že výrazný pokles príjmov sektoru rybolovu je spôsobený obmedzeniami rybolovných činností a stagnáciou/poklesom cien prvovýrobcov, ako aj výrazným zvýšením vstupných výrobných nákladov (nafta a benzín).

Politika rybného hospodárstva predpokladá, že sa zohľadňuje viacrozmernosť problematiky (sociálne, hospodárske, environmentálne hľadisko), ktorá si vyžaduje integrovaný a vyvážený prístup, čo je nie je v súlade s nadraďovanou predstavou, ktorá vytvára hierarchiu priorít na základe nejakej a priori definície. To znamená, že by sa nemala podriaďovať ostatným politikám Spoločenstva a že je naopak potrebné, aby tieto politiky hájili a integrovali ciele politiky rybného hospodárstva.

Politika rybného hospodárstva by mala vychádzať zo zásady vzájomnej závislosti medzi kvalitou života skupín živiacich sa rybolovom a trvalou udržateľnosťou ekosystémov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú, a to najmä uznaním špecifickosti a dôležitosti malého pobrežného a tradičného rybolovu.

Uplatňovanie ekosystémového prístupu k starostlivosti o morské prostredie nevyhnutne predpokladá mnohoodborové a medziodvetvové pôsobenie vrátane rôznych opatrení a politík, ktoré vplývajú na morské ekosystémy, majú ďalekosiahly dosah nad rámec politík prijatých v oblasti rybného hospodárstva, bez ktorého nebude možné dosiahnuť ciele tohto prístupu;

Na druhej strane treba uznať, že existujú veľké rozdiely medzi rôznymi morskými oblasťami a populáciami rýb v nich, medzi rôznymi flotilami, používanými lovnými zariadeniami a ich vplyvmi na ekosystémy, z čoho vyplýva potreba rôznych opatrení v oblasti riadenia rybolovu, ktoré sú špecifické a prispôsobené jednotlivým prípadom a ktoré v prípade potreby kompenzujú rybárom vyplývajúce sociálno-hospodárske dôsledky.

Prvotným a základným cieľom riadenia rybolovu, ako činnosti, ktorá využíva samoobnoviteľné zdroje, je priamo alebo nepriamo kontrolovať celkové rybolovné úsilie tak, aby sa dosiahol cieľ maximálnych trvalo udržateľných úlovkov.

Existujúce nástroje riadenia rybolovu vychádzajúce zo zásady celkových prípustných úlovkov (CPÚ), sa dodnes považujú za najlepšiu metódu kontroly celkového rybolovného úsilia v tom, že priamo vplývajú na úlovky a nepriamo na rybolovné úsilie.

Rozdelenie CPÚ medzi flotily a lovné zariadenia v rámci dodržiavania zásady relatívnej stability spadá do výhradnej kompetencie každého členského štátu.

Je nevyhnutné, aby členské štáty uplatňovali svoju zvrchovanosť nad svojim územím vrátane oblasti teritoriálnych vôd v rozsahu 12 míľ, ktorá by sa v závislosti od ich geografických zvláštností mohla rozšíriť, a vyhradili prístup do nej pre svoje vnútroštátne flotily bez toho, aby boli dotknuté existujúce dohody medzi štátmi.

Rovnako je dôležité, aby sa oblasť zodpovedajúca výhradnej hospodárskej zóne najvzdialenejších regiónov považovala za trvalú zónu výhradného prístupu, s cieľom zaručiť trvalú udržateľnosť morských ekosystémov, rybolovných činností a miestnych rybárskych spoločenstiev.

V súvislosti s tým sú znepokojujúce návrhy týkajúce sa prístupu k zdrojom, ktorých cieľom je zavedenie systému prenosných individuálnych kvót, ktorý by viedol ku koncentrácii rybolovnej činnosti a k individuálnemu privlastňovaniu si práv na rybolovnú činnosť.

Pokiaľ ide o rybolovné úsilie, treba zdôrazniť, že by sa nemalo merať rovnakým spôsobom, a mali by sa pri ňom zohľadňovať rozdiely a metódy rybolovu flotíl a používaných lovných zariadení, ako aj rôznorodosť druhov.

Čo sa týka priestorových obmedzení, (uzavreté alebo chránené oblasti, ako sú chránené morské oblasti) treba pripomenúť, že si vyžadujú multidisciplinárny vedecký základ, o ktorý sa môžu oprieť.

Treba tiež zdôrazniť, že politika, ktorá podporuje likvidáciu plavidiel bez zohľadnenia špecifických čŕt flotíl, populácií rýb, potrieb spotreby každého členského štátu a jej sociálneho a hospodárskeho vplyvu, je neadekvátna a neodôvodnená. To znamená, že treba vedecky posúdiť či, a ktoré flotily sú predimenzované a ktoré zdroje sú nadmerne využívané.

Nakoniec sa opätovne zdôrazňuje kľúčový význam účasti zástupcov sektoru rybolovu v procese definovania, implementácie a posudzovania rôznych opatrení v rámci SPRH.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Willy Meyer Pleite, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raül Romeva i Rueda, Thomas Wise

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia