Postup : 2008/2153(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0505/2008

Predkladané texty :

A6-0505/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/01/2009 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0006

SPRÁVA     
PDF 237kWORD 249k
15.12.2008
PE 414.317v02-00 A6-0505/2008

o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajkyňa: Mairead McGuinness

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*):

Manolis Mavrommatis, Výbor pre rozvoj

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 PRÍLOHA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín(1), ako aj na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a v rozvojových krajinách(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike(3),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),

-    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ (KOM(2008)0321),

–   so zreteľom na závery svetového potravinového samitu z roku 1996 a cieľ znížiť počet hladujúcich ľudí do roku 2015 o polovicu,

–   so zreteľom na dokument Perspektívy poľnohospodárstva na roky 2008 – 2017, ktorý vydali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–   so zreteľom na odporúčania medzinárodného panelu OSN International Assessment of Agricultural Knowledge, Science and Technology for Development (IAASTD),

–   so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky,

–   so zreteľom na pokračujúce rokovania WTO o rozvojových otázkach z Dauhy,

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0505/2008),

A. keďže svet po prvý raz od 70-tych rokov 20. storočia čelí vážnej potravinovej kríze, ktorú určujú tak štrukturálne dlhodobé faktory, ako aj ďalšie rozhodujúce činitele, pričom cena kukurice sa od roku 2006 strojnásobila a svetové ceny pšenice narástli v rozpätí dvoch rokov o viac ako 180 % a celková globálna cena potravín vzrástla približne o 83 %,

B. keďže k výraznému nepredvídanému zvýšeniu cien došlo v pomerne krátkom čase, medzi septembrom 2006 a februárom 2008; keďže sa navyše svetové ceny ďalších potravín za posledné dva roky zdvojnásobili a očakáva sa, že zostanú vysoké aj napriek poklesu cien rôznych obilnín, ku ktorému dochádza v súčasnosti, ako naznačujú termínové trhy,

C. keďže rast cien krmiva pre zvieratá zvyšuje výrobné náklady, čím sa zvyšuje riziko, že produkcia v živočíšnej výrobe klesne, pričom dopyt sa zvyšuje a predpokladá sa, že sa bude ďalej zvyšovať, a to najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach,

D. keďže FAO a OECD predpokladajú, že hoci ceny komodít môžu klesnúť z vyšších úrovní minulého roka, neočakáva sa, že sa znížia na úroveň spred roka 2006; keďže však dramatické fluktuácie cien komodít môžu byť výraznejšou a pravidelnou udalosťou na svetovom trhu, keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov predovšetkým kvôli rýchlosti, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež kvôli stále väčšiemu rozdielu, ktorý sa vytvára medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa,

E. keďže svetové zásoby potravín klesli na kriticky nízku úroveň, a to zo zásob na jeden rok, ako to bolo po druhej svetovej vojne, len na 57-dňovú zásobu v roku 2007 a iba na 40-dňovú v roku 2008,

F. keďže tieto a ďalšie faktory mali okamžité a vážne dôsledky pre značný počet ľudí; keďže kríza cien potravín v celosvetovom rozsahu spôsobila chudobu a hlad miliónov ďalších ľudí; keďže tento vývoj vyvolal na celom svete nepokoje a protesty, ktoré ešte viac destabilizovali krajiny a regióny; keďže dokonca aj zásoby EÚ sa vyčerpali do takej miery, že núdzový potravinový program už v súčasnosti nemá aké potraviny distribuovať,

G. keďže podľa súčasných odhadov organizácií bojujúcich proti svetovému hladu je každý piaty človek v rozvojových krajinách podvyživený a trpí chronickým hladom a každý deň na svete zomrie viac ako 30 000 detí od hladu a kvôli chudobe,

H. keďže poľnohospodárstvo poskytuje zamestnanie a živobytie vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho sú na účinné riešenie problému chudoby a hladu mimoriadne dôležité politiky v oblasti rozvoja vidieka,

I.  keďže v rozvojových krajinách produkujú ženy 60 až 80 % potravín a ženy sú zodpovedné za polovicu svetovej produkcie potravín; keďže ženy zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v starostlivosti o rodinu a keďže majú omnoho ťažší prístup k pôde a výrobným prostriedkom než muži, a preto im treba poskytnúť náležitú pomoc a podporu,

J.  keďže súčasná kríza má najväčší vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami tak v Európskej únii, ako aj v rozvojovom svete, kde výdavky na potraviny predstavujú 60 až 80 % celkového príjmu domácností v porovnaní v priemerom EÚ, ktorý dosahuje menej ako 20 %,

K. keďže Parlament a Rada opakovane vyzvali na rozhodnú reakciu na globálny problém, predovšetkým v podobe nevyhnutného financovania poľnohospodárskych vstupov a pomoci pri využívaní trhovo orientovaných riadiacich nástrojov,

L. keďže Európska únia naďalej zostáva významným producentom potravín, pričom zabezpečuje 17 % svetovej produkcie pšenice, 25 % svetovej produkcie mlieka, 20 % svetovej produkcie bravčového mäsa a 30 % svetovej produkcie hovädzieho mäsa; keďže je ale aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami zďaleka nie je sebestačná,

M. keďže Európska únia má vedúce postavenie pri stanovovaní noriem výroby potravín na najvyššej úrovni, pričom sa sústreďuje na systém vysledovateľnosti z poľnohospodárskeho podniku až ku konečnému spotrebiteľovi a na zaručenie bezpečnosti potravín vyrobených v EÚ,

N. keďže Európska únia je zároveň vedúcou silou v oblasti iniciatív na ochranu životného prostredia, ktoré slúžia na ochranu prírodných zdrojov, ale ktoré tiež zaťažujú poľnohospodárov EÚ dodatočnými nákladmi,

O. keďže Európska únia je vedúcim svetovým darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci, ale podiel pomoci určenej poľnohospodárstvu v medzinárodnom meradle a najmä podiel pomoci od Európskej únie od 80-tych rokov 20. storočia neustále klesá,

P. keďže okrem príspevkov členských štátov Európska únia tradične financuje približne 10 % celosvetovej rozvojovej spolupráce, čo potvrdzuje aj súčasný príspevok poskytnutý prostredníctvom nástrojov ES (približne 1,8 miliárd EUR: 1 miliarda EUR prostredníctvom nového nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách a zvyšok prostredníctvom nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii),

Q. keďže v súvislosti s tlakom na prírodné zdroje sa očakáva, že svetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zdvojnásobí a svetová produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť,

R. keďže podľa FAO by stačilo investovať 30 miliárd EUR ročne na to, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť obyvateľstva, ktoré v roku 2050 dosiahne počet 9 miliárd,

S. keďže súčasné medzinárodné a regionálne dohody nepostačujú na normalizáciu zásobovania trhu a obchodu; keďže súčasný nárast cien potravín by mal byť varovaním pred vlády na celom svete, že poľnohospodársku výrobu nemožno považovať za samozrejmosť,

1.  potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre Európsku úniu nanajvýš naliehavou otázkou a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; domnieva sa, že je dôležité uznať hodnotu celého poľnohospodárstva a potravinových kultúr na svete; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň pre poľnohospodárov;

2.  zdôrazňuje význam spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v Európskej únii; je presvedčený, že SPP poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín od svojho vzniku v roku 1962 a okrem toho zabezpečuje ochranu a rozvíjanie vidieckeho prostredia a noriem produkcie potravín EÚ, ktoré sú najvyššími na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo Spoločenstva aj v budúcnosti naďalej zohrávalo túto úlohu;

3. konštatuje však, že výsledkom mnohých reforiem SPP za posledných 25 rokov bolo zníženie celkovej poľnohospodárskej produkcie v Európskej únii, pričom dôraz sa presunul z kvantity na kvalitnú výrobu určovanú trhom; je presvedčený o tom, že táto zmena politiky viedla k strate potenciálnych trhových príležitostí pre výrobcov EÚ a spôsobila zvýšenú závislosť od potravín dovážaných z krajín mimo Európskej únie vyrábaných podľa veľmi odlišných výrobných noriem, čím sa poľnohospodárske produkty EÚ ocitli v hospodárskej súťaži za nerovnakých podmienok;

Situácia a príčiny

4. poukazuje na to, že pred najnovším zvýšením cien potravín trpelo chronickým hladom celkovo viac ako 860 miliónov ľudí; poznamenáva, že podľa predpovedí Svetovej banky by prudký nárast cien potravín mohol uvrhnúť ďalších 100 miliónov ľudí do ešte väčšej chudoby;

5. uznáva názor Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), že krajiny úplne závislé od dovozu potravín sú najviac postihnuté zvyšujúcimi sa cenami potravín a že mnohé z týchto krajín patria medzi najmenej rozvinuté krajiny na svete; opätovne potvrdzuje skutočnosť, že chudoba a závislosť od dovozu potravín sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty; je si vedomý toho, že na medzinárodných trhoch sa v skutočnosti obchoduje len s malým percentuálnym podielom svetovej produkcie potravín, pričom ide čoraz viac o produkciu malého počtu vyvážajúcich krajín;

6.  konštatuje, že úroda základných obilnín bola v rokoch 2007 a 2008 dobrá; poznamenáva, že bezprostredný problém potravinovej neistoty v roku 2007 bol spôsobený poklesom dodávok a nárastom cien základných komodít; je hlboko znepokojený nízkou úrovňou svetových zásob potravín, ktoré v súčasnosti predstavujú dostatok obilia pre celý svet len na necelých 40 dní;

7.  zdôrazňuje, že úsilie o uspokojovanie základných potrieb obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o potraviny a vodu, môže byť často zdrojom konfliktov; upozorňuje na to, že v dôsledku nárastu svetovej populácie, ktorý bude podľa odhadov predstavovať do roku 2050 ďalšie 3 miliardy ľudí, sa toto napätie vo všetkých oblastiach sveta ešte zvýši; žiada preto, aby sa tento geostrategický faktor zohľadnil pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v budúcnosti;

8.  so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (stúpajúce ceny hnojív, osiva atď.), ktoré sa prejavili zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti chovu) a ktoré podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmu poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, a tým aj stimuly na zvyšovanie produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu a potenciálne obmedzenej produkcii, čím sa iba zhorší potravinová kríza v Európe a vo svete;

9.  konštatuje, že komoditné trhy zaznamenali v tejto sezóne prudký pokles cien, ktorý spôsobuje výrobcom starosti a narušuje istotu medzi poľnohospodármi;

10. zdôrazňuje význam komplexnej analýzy zvyšovania cien potravín zohľadňujúcej stúpajúce ceny energie pre konečných spotrebiteľov, výraznejšie klimatické javy a zvýšený dopyt po energii v dôsledku nárastu svetovej populácie a vyzýva Komisiu, aby bližšie preskúmala možnú súvislosť medzi vysokými cenami potravín a rastúcimi cenami energie, predovšetkým paliva; ďalej zdôrazňuje, že treba podniknúť kroky na zníženie závislosti poľnohospodárstva od fosílnych zdrojov energie prostredníctvom účinnejšieho využívania energie a vývoja energeticky úspornejších poľnohospodárskych systémov;

11. žiada vytvorenie politických nástrojov zameraných na predchádzanie takémuto dramatickému a škodlivému kolísaniu cien, ktoré budú zohľadňovať potrebu zabezpečiť spravodlivú životnú úroveň pre výrobcov; je presvedčený o tom, že systém jednotnej platby na poľnohospodársky podnik dáva poľnohospodárom možnosť zmeniť produkciu podľa potrieb trhu, ale nemusí postačovať na vyrovnanie sa s dramatickým kolísaním trhových cien;

12. upozorňuje na dlhodobejšie štrukturálne príčiny nedávneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít vrátane neustále stúpajúceho svetového dopytu a pretrvávajúceho znižovania investícií do poľnohospodárskej výroby; poznamenáva, že spomedzi týchto faktorov mal predovšetkým rast cien energie a najmä ropy zásadný vplyv na svetovú poľnohospodársku výrobu (zvýšil náklady na produkciu poľnohospodárskych podnikov a distribúciu potravín) a na vznik potravinových kríz v chudobných krajinách (vzhľadom na náklady na prepravu potravín vo vnútri štátov);

13. konštatuje, že 2 % produkcie obilnín v EÚ boli v roku 2007 využité na výrobu biopalív, v porovnaní s 25 % produkcie kukurice v USA, ktoré sa v tom istom roku využili na výrobu etanolu; požaduje globálne zhodnotenie tohto trendu a jeho vplyvu na ceny potravín a tiež koordináciu politík na svetovej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby presadzovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov neohrozovalo dodávky potravín; žiada tiež, aby sa do medzinárodných a regionálnych dohôd začlenili záväzky, že pomoc na výrobu biopalív neohrozí potravinovú bezpečnosť planéty a bude v súlade s platnými predpismi, aby sa nenarušila hospodársku súťaž medzi obchodnými partnermi; aj napriek tomu však vyzýva Európsku úniu, aby prijala jednoznačný záväzok podporovať biopalivá druhej generácie;

14. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu vo výrobe biopalív a bioenergie na jednej strane a zásob potrebných potravín na celosvetovej úrovni na druhej strane. Zvýšenie výroby biopalív a bioenergie môže mať pozitívny vplyv na agropotravinársky sektor, ktorý v súčasnosti trpí v dôsledku vysokých cien surovín potrebných pre spracovateľský priemysel, ako sú hnojivá, nafta atď. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie teda predstavuje životaschopnú hospodársku a sociálnu alternatívu rozvoja vidieka a zároveň trvalo udržateľný prístup k ochrane životného prostredia, a to najmä ak zohľadníme ciele Európskej únie týkajúce sa obnoviteľných energií do roku 2020. Zároveň je však potrebné prijať opatrenia na odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré môže mať zvýšenie produkcie energetických plodín na biodiverzitu, ceny potravín a spôsoby využitia pôdy;

15. konštatuje, že Európska únia významne prispela k zvýšeniu dodávok poľnohospodárskych komodít zrušením režimu vyňatia z produkcie;

16. upozorňuje na prudko sa meniace stravovacie návyky spotrebiteľov, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ktoré sa preorientovávajú na vyššiu spotrebu mäsa a bielkovín, čo si vyžaduje viac obilia; poukazuje tiež na vítaný nárast reálneho príjmu v krajinách ako Čína a India, ktorý bude naďalej stimulovať dopyt po poľnohospodárskych produktoch a spracovaných potravinách;

17. je presvedčený o tom, že rastúcu koncentráciu na trhu v odvetví potravinového maloobchodu treba monitorovať, aby nedošlo k vytvoreniu monopolov, pretože činnosť veľkých maloobchodníkov nemusí byť vždy v najlepšom záujme výrobcov, spracovávateľov alebo spotrebiteľov;

18. vyzýva na prijatie alternatívnych riešení na úpravu rovnováhy v prospech malých poľnohospodárov, ktorí nemajú dostatočnú váhu na rokovanie s veľkými maloobchodníkmi. Hoci na úrovni EÚ existuje legislatívny rámec zakazujúci monopoly, ktorý bráni veľkým producentom zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu v EÚ, zatiaľ neexistujú osobitné predpisy umožňujúce postaviť sa proti monopolistickým praktikám, ktoré uplatňujú supermarkety a hypermarkety;

Reakcia Európskej únie

19. je presvedčený o tom, že SPP by mala naďalej zostať základom politiky potravinovej bezpečnosti EÚ tak v súčasnosti, ako aj po roku 2013; domnieva sa, že na dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú potrebné funkčné ekosystémy, úrodné pôdy, stabilné zdroje vody a rôznorodé vidiecke hospodárstvo; domnieva sa tiež, že je zásadne dôležité, aby SPP spolu s ďalšími politikami Spoločenstva zohrávala dôležitejšiu úlohu pri vytváraní svetovej potravinovej rovnováhy;

20. pevne však verí, že SPP by sa mala ďalej upraviť, aby vyhovovala záujmom potravinovej bezpečnosti; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia vo svojich návrhoch na kontrolu stavu z mája 2008 výzvu v plnej miere nezohľadňuje; je proti rušeniu opatrení na riadenie trhu a znižovanie podporných platieb pre poľnohospodárov;

21. v súvislosti s revíziou rozpočtu na roky 2008 – 2009 požaduje stabilnú a konštantnú úroveň výdavkov EÚ a členských štátov na SPP, ktorá by zaručovala spravodlivý príjem pre poľnohospodárov; pripomína, že poľnohospodári potrebujú stabilné politické prostredie, aby mohli plánovať do budúcnosti; zdôrazňuje, že takáto politika sa musí zakladať predovšetkým na vytvorení záchrannej siete pre príjem v prípade rizík a kríz vyvolaných buď prírodnými katastrofami, alebo narušením trhu a neobyčajne veľkým a dlhotrvajúcim poklesom cien; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárstvo poskytuje významnú pridanú hodnotu vnútroštátnym hospodárstvam a hospodárstvu EÚ;

22. zdôrazňuje, že samotný trh nemôže zaručiť výrobcom bezpečnosť príjmov, ktorú potrebujú na to, aby mohli pokračovať v poľnohospodárskej činnosti, kvôli vysokým nákladom na dodržiavanie noriem EÚ v oblasti produkcie a bezpečnosti potravín, životného prostredia a blaha zvierat; víta však vyššiu orientáciu SPP na trh; na druhej strane ľutuje, že ciele reforiem z roku 2003, a to zabezpečiť vyššie trhové ceny a nižšie administratívne zaťaženie pre poľnohospodárov, sa nepodarilo v plnej miere dosiahnuť;

23. je presvedčený o tom, že početné pravidlá krížového plnenia majú odrádzajúci účinok na výrobcov, a preto by sa mali podľa možnosti zjednodušiť; v tejto súvislosti víta iniciatívy Komisie zamerané na ich zjednodušenie;

24. je znepokojený tým, že navrhované právne predpisy EÚ (napríklad o výrobkoch na ochranu rastlín) by mohli mať dramatický dosah kvôli obmedzeniu nástrojov, ktoré majú poľnohospodári k dispozícii na maximalizáciu výnosov, a v podstate by mohli spôsobiť dramatické zníženie poľnohospodárskej produkcie EÚ; vyzýva na podrobné posúdenie vplyvu, a najmä vplyvu na potravinovú bezpečnosť všetkých navrhovaných opatrení;

25. naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila dosah iniciatív na zmiernenie vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo; domnieva sa, že poľnohospodárstvo musí prispieť k potláčaniu zmien klímy, musí však dostať k dispozícii prostriedky, aby sa ako jedno z hospodárskych odvetví najcitlivejších na klimatické podmienky vyrovnalo s vplyvmi zmeny klímy, aby tieto iniciatívy nespôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie EÚ a neviedli k jej nahradeniu dovážanou produkciou;

26. je presvedčený, že je potrebné preskúmať systémy EÚ a iné medzinárodné systémy na monitorovanie výroby a trhu s cieľom vytvoriť rýchlejší mechanizmus varovania na určovanie výrobných trendov; domnieva sa, že je potrebné zaviesť globálny režim kontroly potravín a globálny systém potravinových zásob a že Európska únia by mala pri jeho navrhovaní prevziať vedenie; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s partnermi vo svete a predložila v tejto súvislosti príslušný návrh;

27. požaduje sprístupnenie účinných politík v oblasti poistenia na ochranu proti značným výkyvom v cenách a príjmoch, ako aj proti vplyvom počasia na výrobu;

28. vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinný systém EÚ na kontrolu trhu, ktorý by bol schopný zaznamenávať vývoj a cenové trendy poľnohospodárskych produktov a nákladov na vstupy; zdôrazňuje, že tento systém musí byť transparentný a musí umožňovať porovnanie podobných produktov z rôznych štátov;

29. domnieva sa, že by sa v rámci FAO malo založiť medzinárodné stredisko pre monitorovanie cien poľnohospodárskych produktov, vstupov a potravín s cieľom umožniť sledovanie týchto údajov v medzinárodnom meradle;

30. konštatuje, že prostredníctvom postupných reforiem SPP sa riešili prvky poľnohospodárskej politiky Únie narúšajúce trh, ktoré mali negatívny vplyv na poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale že obchodné vzťahy sa naďalej vyznačujú nerovnosťou a stále sa musí vyvíjať úsilie o vytvorenie spravodlivejšieho systému;

31. poznamenáva však, že reformy politiky EÚ, ktorých cieľom bolo splniť požiadavky WTO, viedli k preorientovaniu podpôr SPP z platieb viazaných na výrobu, k rušeniu opatrení na riadenie trhu a k otváraniu trhov, čo spôsobilo, že spotrebitelia a výrobcovia sú čoraz viac vystavení nestabilite na svetovom trhu; žiada, aby politiky SPP obsahovali ustanovenia týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a aby obchodné dohody medzi partnermi obsahovali rovnaké povinnosti regulácie trhu, ktoré by neohrozovali potravinovú bezpečnosť planéty; žiada Komisiu, aby sa v rámci rokovaní vo WTO zasadzovala za kvalifikovaný prístup k trhu, ktorý zaručí, aby lacný dovoz nepoškodzoval vysoký ekologický štandard poľnohospodárstva EÚ ani právo každého štátu na potravinovú bezpečnosť;

32. konštatuje, že Európska únia realizuje svoje záväzky zrušiť všetky vývozné náhrady do roku 2013 a že prostredníctvom kontroly stavu SPP sa vyvíja úsilie o plnenie ďalších reforiem nástrojov trhovej podpory, čo je v súlade s dohodami WTO;

33. domnieva sa, že finančný nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách je nevyhnutným prvým krokom na uspokojenie okamžitých potrieb tých, ktorí sú najviac zasiahnutí potravinovou krízou; zdôrazňuje však, že tento nástroj je jednorazovým opatrením určeným na vyčlenenie finančných prostriedkov z okruhu 4 rozpočtu EÚ pre drobné poľnohospodárstvo v najviac postihnutých krajinách, ktoré bude nutné posilniť ďalšími investíciami v budúcnosti; domnieva sa, že Komisia by mala kontrolovať, na čo sa vynakladajú finančné prostriedky, a zabezpečiť, aby sa poskytovali tam, kde sú najviac potrebné, a že by sa malo zaviesť pravidelné podávanie správ Parlamentu; okrem toho žiada, aby mal Parlament prostredníctvom regulačného postupu s kontrolou pravidelnú kontrolu nad vykonávaním;

34. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje súčasné programy určené na zaistenie potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; požaduje posilnenie tematického programu potravinovej bezpečnosti (2007 – 2010), ktorý aktuálne disponuje 925 miliónmi EUR na celé programové obdobie; víta návrh na zvýšenie rozpočtových prostriedkov určených na program distribúcie potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Spoločenstve, ktorý Komisia predložila 17. septembra 2008; vyzýva Komisiu, aby v otázkach potravinovej bezpečnosti prijala súhrnnú stratégiu, ktorá zabezpečí súdržnosť medzi všetkými politikami Spoločenstva;

35.  je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu finančných prostriedkov dostupných pre poľnohospodárstvo; vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na odvetvie poľnohospodárstva a zvážila návrhy na zabezpečenie stability tohto odvetvia, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek a poistenie úverov;

36. poukazuje na výskum, z ktorého vyplýva, že spotrebitelia si z veľkej časti neuvedomujú dôležité výhody, ktoré poskytuje SPP prostredníctvom potravinovej bezpečnosti a potravín za primeranú cenu(4); požaduje zavedenie politík na informovanie občanov a obnovenie záväzku zjednodušenia, čo by viedlo k zvýšeniu povedomia o nástrojoch a výhodách SPP; navrhuje, aby sa verejnosť oboznámila s nákladmi, ktoré by mal občan v prípade, že by SPP neexistovala;

37. zastáva názor, že SPP by mala zohrávať dôležitú úlohu v zahraničnej politike a rozvojovej politike Európskej únie, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na politiku potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že okrem zaistenia bezpečnosti výroby potravín v Európskej únii môže SPP prispieť aj k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách;

38.     poukazuje na to, že konflikty veľmi negatívne ovplyvňujú produkciu potravín a prístup k nim; vyjadruje znepokojenie nad vážnymi následkami tendencií vzniku konfliktov v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, napríklad z dôvodov hromadnej migrácie, ochromenia poľnohospodárskej výroby, ničivých dôsledkov na životne dôležitú infraštruktúru;

39.     je presvedčený o tom, že je veľmi dôležité zabrániť rozvratnému konkurenčnému boju o skromné potravinové zdroje; preto požaduje účinnejšiu koordináciu EÚ s mimovládnymi organizáciami, FAO a ďalšími medzinárodnými agentúrami na technickej úrovni a s OSN na politickej úrovni s cieľom podporovať spravodlivý prístup k celosvetovým potravinovým zdrojom a zvýšiť potravinovú výrobu v kľúčových rozvojových krajinách, a zároveň neustále zohľadňovať kritériá biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja;

40.     naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby pomáhala krajinám, v ktorých existuje nebezpečenstvo konfliktu, pri príprave ich vlastnej stabilnej poľnohospodárskej politiky založenej na jednoduchom prístupe k surovinám, kvalitnému vzdelávaniu a primeranému financovaniu, ako aj na spoľahlivej infraštruktúre; je presvedčený o tom, že pomoc EÚ by mala byť zameraná na zlepšovanie potravinovej sebestačnosti prijímajúcich rozvojových krajín, čo zlepší regionálnu potravinovú bezpečnosť a  prístup najchudobnejších vrstiev spoločnosti k potravinám;

41.     konštatuje, že niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky by si mohli chcieť prenajímať veľké lány pôdy v chudobnejších častiach Afriky a Ázie, aby na nich mohli pestovať plodiny a potom ich dovážať späť na vlastné trhy s cieľom zvýšiť svoju vlastnú potravinovú bezpečnosť; je presvedčený o tom, že Európska únia spolu s FAO musia brať tento fenomén vážne ako veľkú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a účinnú potravinovú politiku v hostiteľských krajinách;

Poľnohospodárstvo v rozvojovom svete

42.      zdôrazňuje, že súčasné zložité problémy v súvislosti s potravinami si vyžadujú zvyšovanie výroby potravín s cieľom reagovať na zvyšujúci sa dopyt a zároveň zlepšovanie kvality, znižovanie nákladov a zabezpečovanie väčšej udržateľnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zrevidovať verejné politiky v záujme zlepšenia výrobných postupov, riadenia zásob a regulácie svetových trhov;

43. zdôrazňuje potrebu ďalších strednodobých a dlhodobých opatrení zameraných na rozvoj poľnohospodárstva a výroby potravín v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, pri ktorých sa zohľadnia odporúčania medzinárodného panelu OSN International Assessment of Agricultural Knowledge, Science and Technology for Development (IAASTD); zastáva názor, že poľnohospodársky rozvoj môže naštartovať v jednotlivých krajinách väčší hospodársky rozvoj;

44. je presvedčený o tom, že Európsky rozvojový fond by sa mal viac zamerať na poľnohospodárstvo, a to najmä na malé poľnohospodárske podniky a na ďalšie spracovanie miestnych produktov, pretože veľká väčšina chudobnej populácie vo svete žije vo vidieckych oblastiach, ktoré sú značne závislé od poľnohospodárskej výroby; navyše sa domnieva, že by sa malo vyvíjať úsilie o zavedenie pravidiel obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré zaručia zásobovanie potravinami vo všetkých krajinách; je presvedčený, že rozvojovým krajinám by sa mali poskytnúť obchodné výhody, ktoré podporia posilnenie vnútroštátnej výroby; vyzýva Komisiu, aby tieto zretele zohľadnila počas rokovaní WTO, ako aj v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve s rozvojovými krajinami;

45. domnieva sa, že jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom na investovanie do lepších mechanizmov na osev, hnojenie a zavlažovanie; vyzýva Európsku investičnú banku, aby preskúmala spôsoby, ako poskytnúť programom pre miestnych výrobcov potravín v rozvojových krajinách záruky na pôžičky s cieľom podporiť prístup k úverom a mikroúverom;

46. opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie o potrebe regionálne integrovaných trhov s poľnohospodárskymi výrobkami; vyzýva Komisiu, aby podporovala regionálnu spoluprácu a integráciu; pripomína skupine afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) úspech poľnohospodárskej integrácie v Európe a stabilitu, ktorú zabezpečuje už viac ako 50 rokov; nabáda teda regionálne hospodárske spoločenstvá štátov AKT, aby posilnili svoju činnosť v oblasti poľnohospodárstva a vyzýva rozvojové krajiny, aby medzi sebou obmedzili obchodné prekážky;

47. zdôrazňuje ďalej skutočnosť, že je potrebné pretransformovať poľnohospodárstvo zo systému samozásobiteľského poľnohospodárstva na vidiecke hospodárstvo vytvárajúce pracovné miesta; domnieva sa, že na vybudovanie silného poľnohospodárskeho odvetvia je potrebné klásť dôraz na opatrenia podporujúce mladých poľnohospodárov v rozvojových krajinách; je presvedčený, že Európska únia by mala zvýšiť úsilie v oblasti spolupráce a podpory modernizácie potravinových reťazcov v rozvojových krajinách s cieľom zefektívniť ich; ďalej sa domnieva, že Európska únia by mala podporovať iniciatívy ako spoločný program v oblasti osív, ktorý naštartovala Africká únia a jej vnútroštátni a regionálni partneri;

48. domnieva sa, že na realizáciu účinnej rozvojovej politiky týchto rozvojových krajín je nevyhnutné, aby tieto krajiny prijali spoločnú vnútroštátnu alebo regionálnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva spolu s jasnými opatreniami na podporu producentov a produktov; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvojová pomoc, ktorú poskytuje EÚ, nebude rozdrobená, ale bude začlenená do spolufinancovanej vnútroštátnej alebo spoločnej regionálnej stratégie rozvoja vidieka;

49. žiada, aby sa na podporu najchudobnejších obyvateľov sveta vytvoril v rámci okruhu 4 všeobecného rozpočtu Európskej únie stály fond potravinovej bezpečnosti, ktorý doplní ostatné rozvojové opatrenia financované Európskou úniou;

50. víta celosvetové iniciatívy, ako je pracovná skupina OSN na vysokej úrovni pre svetovú krízu cien potravín, a domnieva sa, že Európska únia by mala s touto skupinou koordinovať svoje úsilie; zdôrazňuje význam dobrovoľných usmernení týkajúcich sa práva ľudí na primeranú výživu, ktoré prijali členovia FAO; okrem toho navrhuje, aby sa s cieľom zabezpečiť dostupnosť potravín vytvoril celosvetový program povinného udržiavania zásob, ako aj lepší základný systém uskladňovania kľúčových výrobných vstupov (bielkoviny, hnojivá, osivo, pesticídy) prednostne postavený na účastníkoch zo súkromného sektora vrátane poľnohospodárskych družstiev;

51. je si vedomý európskych záväzkov voči rozvojovým krajinám a naše súčasné a budúce povinnosti v rámci WTO; požaduje, aby podporné opatrenia EÚ napomáhali ciele stanovené africkými vládami v deklarácii z Maputa z roku 2002; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky zamerané na splnenie rozvojových cieľov tisícročia OSN, a najmä vyčlenenie 0,7 % svojho hrubého národného produktu na rozvojovú pomoc; zastáva však názor, že kvalita rozvojovej pomoci je dôležitejšia ako výška vynaloženej sumy;

52. vyjadruje poľutovanie nad znížením objemu rozvojovej pomoci určenej na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý v roku 1980 predstavoval 17 % a v roku 2006 len 3 %; naliehavo žiada Komisiu, aby smerovala a monitorovala príspevok finančnej podpory EÚ určený na dosiahnutie rastu na základe poľnohospodárstva a aby urobila všetko preto, aby vlády vynakladali na odvetvie poľnohospodárstva 10 % vnútroštátnych rozpočtov, k čomu sa zaviazali (napr. stanovením cieľov zameraných na vnútroštátnu poľnohospodársku politiku);

53.     opätovne potvrdzuje, že pre krajiny patriace do skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) je poľnohospodárstvo odvetvím, ktoré je viac ako iné odvetvia schopné prinášať chudobným obyvateľom vidieka rast, a tým hmatateľne prispievať k dosiahnutiu prvého rozvojového cieľa tisícročia týkajúceho sa odstránenia extrémnej chudoby a hladu, a zdôrazňuje, že je preto rozhodujúce okamžite konať a podporovať väčšie investície do rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

54.     zdôrazňuje, že rozvoj poľnohospodárstva musí byť založený predovšetkým na práve na potravu a na práve na produkciu potravín, pričom všetkým ľuďom musí byť zabezpečené právo na bezpečné a výživné potraviny, ktoré zodpovedajú ich kultúre a ktoré boli vyprodukované v nezávislej poľnohospodárskej štruktúre prostredníctvom ekologicky priaznivých a trvalo udržateľných metód;

55. vyzýva Európsku úniu, aby uznala právo rozvojových krajín na potravinovú sebestačnosť a aby ho podporila cielenými opatreniami, predovšetkým prostredníctvom využitia a vývoja dostupných štruktúr a zdrojov, ako napr. osivo, hnojivá a výrobné prostriedky, ale tiež prostredníctvom podpory regionálnej integrácie;

56.     vyzýva Európsku úniu, aby poľnohospodárstvo opäť zaradila medzi hlavné body svojho rozvojového programu, pričom by osobitnú prioritu mala pripísať programom rozvoja poľnohospodárstva s jasnými cieľmi zameranými na zníženie chudoby vrátane vytýčenia realizovateľných cieľov zameraných na podporu drobných poľnohospodárov a produkcie potravín pre miestne trhy prostredníctvom využitia biologickej rôznorodosti, a s osobitným dôrazom na budovanie kapacít pre drobných poľnohospodárov a ženy;

57. žiada Európsku úniu, aby spojila svoje sily s členskými štátmi, vládami AKT, medzinárodnými organizáciami, regionálnymi rozvojovými bankami a súkromnými nadáciami, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie začleniť nové projekty a programové zásahy proti prudko rastúcim cenám potravín do regionálnych programov;

58. žiada prijatie opatrení na zlepšenie odbornej prípravy mladých ľudí, aby mohli absolvovať vysokoškolské vzdelávanie v odbore poľnohospodárstva vrátane odbornej prípravy na plnenie hygienických a fytosanitárnych noriem EÚ, a tiež opatrení na vytváranie pracovných príležitostí pre absolventov odboru poľnohospodárstva s cieľom obmedziť chudobu a migráciu z vidieka do miest a s cieľom zabrániť migrácii v podobe tzv. úniku mozgov z rozvojových do rozvinutých krajín;

59. pripomína pravidlá pre prevenciu a riešeniu potravinovej krízy Siete pre prevenciu potravinovej krízy (Food Crisis Prevention Network – FCPN) prijatý v roku 2008 a žiada presadzovanie a dodržiavanie týchto pravidiel v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky; okrem toho podporuje a vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti a presadzovanie záujmov žien, drobných poľnohospodárskych družstiev a skupín výrobcov s cieľom zabezpečiť dodávky potravín a potravinovú sebestačnosť;

60. vyjadruje veľké znepokojenie nad skutočnosťou, že vojenské a obranné rozpočty v mnohých prípadoch prevyšujú rozpočty na poľnohospodárstvo a potraviny;

61. je presvedčený o tom, že drobní poľnohospodári sú základom poľnohospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje niektoré z najzávažnejších problémov, ktorým čelia drobní poľnohospodári v rozvojových krajinách, ako je napríklad prístup na trhy, pôda, vzdelanie, financovanie, výrobné činitele a technológie; opätovne potvrdzuje význam rozvoja vidieckej infraštruktúry a investícií do malých poľnohospodárskych podnikov a tradičných nízkonákladových výrobných postupov prispôsobených miestnym podmienkam;

62. vzhľadom na to, že nedostatočný objem obchodu s potravinami je významným činiteľom celosvetovej výroby potravín, konštatuje, že podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo celosvetová produkcia ryže v roku 2007 vzrástla, zatiaľ čo objem obchodu s ryžou v tom istom roku klesol;

63. vyjadruje presvedčenie, že ďalšia neregulovaná liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi by viedla k ďalšiemu rastu cien potravín a k ešte výraznejšej cenovej nestabilite; zdôrazňuje, že situácia by najviac postihla najzraniteľnejšie rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín; ďalej zdôrazňuje, že pravidlá svetového obchodu nesmú v žiadnom prípade oslabovať právo krajín alebo regiónov podporovať svoje poľnohospodárstvo s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť svojho obyvateľstva;

64. domnieva sa, že politiky týkajúce sa otvorenia trhu poľnohospodárskym výrobkom v rámci WTO a dvojstranných dohôd o voľnom obchode výrazne prispeli k strate potravinovej bezpečnosti v mnohých rozvojových krajinách v súvislosti so súčasnou celosvetovou krízou súvisiacou so zásobami potravín; vyzýva Komisiu, aby náležite prehodnotila svoj trhový prístup obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami;

65. vyzýva veľké krajiny vyvážajúce potraviny (Brazília, Argentína, Thajsko atď.), aby konali ako spoľahliví dodávatelia základných potravín a aby sa vyhýbali vývozným obmedzeniam, ktoré by mohli mať katastrofálne následky, najmä na chudobné rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín;

66. je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu finančných prostriedkov určených na verejnú rozvojovú pomoc; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na oblasť rozvojovej pomoci a aby pokračovala v príprave návrhov zameraných na podporu poľnohospodárstva najchudobnejších krajín;

67. poznamenáva, že globálna potravinová kríza patrí k veľkým hrozbám pre mier a bezpečnosť vo svete; v tejto súvislosti víta nedávne snahy Komisie preskúmať spôsoby riešenia otázky globálnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali takéto iniciatívy na celoštátnej a miestnej úrovni;

Výskum a vývoj

68. opätovne potvrdzuje svoj záväzok investovať do technológií a inovácií v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe;

69. zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý prospieva cieľom potravinovej bezpečnosti, a nielen jednostranným záujmom odvetvia; žiada investície nielen do výskumu nových samostatných technológií, ale aj komplexných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; vyzdvihuje pritom priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov;

70. zdôrazňuje význam výskumu, ale tiež prenosu znalostí získaných prostredníctvom výskumu na úroveň poľnohospodárskych podnikov pomocou účinnej služby v oblasti technickej pomoci, najmä v rozvojovom svete;   požaduje zintenzívnenie poľnohospodárskeho výskumu a zhromažďovania znalostí;

71. obáva sa, že dôraz, ktorý sa v Európskej únii kladie na krížovú zhodu, môže poškodzovať výskum a poradenstvo v oblasti poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že obidva faktory sú potrebné;

72. vyzýva na zrýchlenie programu výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľného, energeticky účinného poľnohospodárstva prispôsobeného miestnym podmienkam; nabáda členské štáty, aby podporovali výskum zameraný na zvyšovanie produktivity, pokiaľ sa týka uplatnení v poľnohospodárstve; je si vedomý obáv spotrebiteľov EÚ;

Trvalo udržateľné svetové poľnohospodárstvo

73. je znepokojený zmenami poveternostných podmienok spôsobených zmenou klímy, ktoré podľa predpokladov zapríčinia častejší výskyt sucha a záplav a budú mať negatívny vplyv na objem úrody a predvídateľnosť svetovej poľnohospodárskej produkcie;

74. vyjadruje znepokojenie nad tým, že realizácia návrhov na ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v Európskej únii môže mať nepriaznivý vplyv na produkciu potravín, najmä na živočíšnu výrobu v EÚ;

75. uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva musí zvýšiť svoju energetickú účinnosť, pretože emisie, ktoré produkuje, predstavujú značný podiel celkovej produkcie emisií CO2;

76. domnieva sa, že rozmach biopalív a výroby bioenergie by mohol mať pozitívny vplyv na odvetvie poľnohospodárstva a spracovania potravín, ktoré trpia v dôsledku vysokých vstupných nákladov, akými sú náklady na priemyselné hnojivá, pesticídy, nafta, ako aj prepravu a spracovanie;

77. uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva prispieva k živobytiu väčšiny obyvateľstva v mnohých rozvojových krajinách, a preto nabáda tieto krajiny, aby vytvorili mechanizmus stabilnej a transparentnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečí dlhodobé plánovanie a trvalo udržateľný rozvoj;

78. žiada Komisiu, aby dôsledne sledovala vplyv zvýšenej výroby bioenergie v Európskej únii a tretích krajinách na zmeny vo využívaní pôdy, ceny potravinových tovarov a dostupnosti potravín;

79. opakuje, že podnety na trvalo udržateľné pestovanie energetických plodín by nemali ohroziť produkciu potravín;

80. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj s cieľom predchádzať a prispôsobiť sa zmene klímy, pričom by okrem iného mali zahrnúť výskum biopalív novej generácie, najmä využívanie vysokovýnosných energetických plodín, ekologicky priaznivých a čo najúčinnejších hnojív, nových poľnohospodárskych technológií s minimálnym negatívnym vplyvom na využívanie pôdy, vývoj nových rastlinných druhov, ktoré sú odolné voči zmene klímy a súvisiacim chorobám, a výskum spôsobov využívania odpadu v poľnohospodárstve;

81. je presvedčený o tom, že v záujme zvyšovania trvalo udržateľnej poľnohospodárskej produktivity je potrebný ďalší poľnohospodársky výskum, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré v tejto súvislosti ponúka 7. rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, a aby prijali opatrenia, ktoré zlepšia poľnohospodársku produkciu trvalo udržateľným a energeticky účinným spôsobom;

82. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 263E, 16.10.2008, s. 621.

(2)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0229.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0577.

(4)

Výskum Agri Aware TNS/Mrbi uskutočnený v auguste 2008 v Írsku, Hats off to the CAP (Klobúk dolu pred SPP).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Potravinová bezpečnosť – prístup k dostatočným, bezpečným a výživným dodávkam potravín – je teraz kľúčovou politickou prioritou na úrovni EÚ aj na svetovej úrovni.

Avšak aj pred súčasnými problémami spôsobenými krízou cien potravín trpelo chronickým hladom a podvýživou viac ako 860 miliónov ľudí na celom svete. Situáciu ešte zhoršil bezprecedentný a nepredvídaný prudký nárast svetových cien potravinových komodít v roku 2006, ktorý zapríčinil chronický hlad a chudobu ďalších 100 miliónov ľudí.

Nárast cien potravín nasleduje po desaťročiach reálneho poklesu týchto cien. Kým svetové ceny komodít sa do určitej miery znížili, odborníci predpokladajú, že ceny potravín zostanú na relatívne vyššej úrovni než v minulosti a že sú potrebné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré zabezpečia svetovú výrobu potravín a pomôžu najzraniteľnejšej časti populácie uspokojiť jej základné potreby v oblasti potravinovej bezpečnosti.

Od septembra 2006 do februára 2008 vzrástli svetové ceny poľnohospodárskych komodít vyjadrené v amerických dolároch o 70 %.

Svetové zásoby potravín sú tiež na kriticky nízkej úrovni. Po druhej svetovej vojne stačili zásoby potravín na jeden rok, do roku 2003 sa znížili na 133-dňovú zásobu a v roku 2008 na zásobu na 40 dní.

Kým odborníci predpokladajú, že minulý trend klesajúcich cien na svetových trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami – tzv. poľnohospodársky šliapací mlyn – sa skončil, fluktuácie týchto cien budú pravdepodobne väčšie. Tieto cenové fluktuácie povedú k dramatickým výkyvom cien potravín a poľnohospodárskych príjmov, čo sťaží snahy zabezpečiť stabilné dodávky potravín za primerané ceny.

Kľúčovou výzvou pre politikov je navrhnúť poľnohospodárske a potravinové politiky tak, aby uspokojili potreby rastúcej svetovej populácie, u ktorej sa do roku 2050 očakáva nárast o 40 %, a svetový dopyt po potravinách, ktorý sa do tej doby podľa očakávaní zdvojnásobí.

Bezprostrednejšie sa treba zamerať na to, ako zmierniť najhorší vplyv stúpajúcich cien potravín na najchudobnejších ľudí vo svete. Fond vo výške jednej miliardy eur, ktorý navrhla Komisia s cieľom pomôcť chudobným rozvojovým krajinám pri nákupe osiva a hnojív, je súčasťou tejto krátkodobej reakcie. Na riešenie otázky potravinovej bezpečnosti, najmä v rozvojových krajinách, sú však potrebné strednodobejšie a dlhodobejšie reakcie. To si bude vyžadovať opätovné zameranie na rozvoj poľnohospodárstva, poľnohospodársky výskum a služby v oblasti technickej pomoci v týchto krajinách, pričom sa budú skúmať spôsoby stimulovania poľnohospodárskej výroby v regiónoch, ktoré môžu vyrábať.

Z politického hľadiska je absolútne nevyhnutné konať, pretože v mnohých rozvojových krajinách viedli vyššie ceny potravín k nepokojom a politickým protestom.

OSN predpovedala, že trend v oblasti cien potravín o niekoľko rokov spomalí dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, pokiaľ ide o zníženie počtu ľudí trpiacich hladom a podvýživou do roku 2015 na polovicu.

Navyše hrozí, že počas svetovej finančnej a bankovej krízy nedodržia rozvinuté krajiny svoje záväzky pomoci pre rozvojové krajiny. Podľa spravodajkyne je to poľutovaniahodné.

Rozpočty na potravinovú pomoc boli vážne zasiahnuté vyššími cenami potravín, pričom je potrebné výrazné zvýšenie finančných prostriedkov na nákup núdzových dodávok potravín.

Vplyv vyšších cien komodít ešte zhoršili opatrenia krajín vyvážajúcich potraviny, ktoré zaviedli vývozné clá a reštrikcie na vývoz potravín v snahe riešiť vnútorné záujmy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti.

Je tiež potrebné poznamenať, že rozvojové krajiny sa nepriblížia k zabezpečeniu dodávok potravín pre svoju rýchlo rastúcu populáciu prostredníctvom domácej výroby, a preto možno narastajúce potreby rozvojového sveta, pokiaľ ide o dovoz potravín, uspokojiť len vtedy, ak budú priemyselne vyspelé krajiny vyrábať a vyvážať viac potravín.

To si bude vyžadovať zlepšenie produktivity v poľnohospodárstve, čo bude ťažké dosiahnuť. Od zelenej revolúcie v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia sa rast poľnohospodárskej produktivity znižuje.

Rozsah zvýšenia cien potravín a rovnováha ponuky a dopytu po potravinách, ktorá to spôsobila, bola do značnej miery nepredvídaná. To poukazuje na potrebu informačných systémov na globálnej úrovni, ktoré budú monitorovať výrobu, spotrebu a stav zásob a poskytovať adekvátne včasné varovanie pred dramatickými zmenami úrovne zásob potravín.

EÚ je najväčším darcom pomoci vo svete, pričom prispieva 60 % celkovej rozvojovej pomoci. Má jedinečné postavenie na to, aby uplatnila svoj vplyv na súčasnú krízu prostredníctvom väčšej súdržnosti svojej obchodnej, poľnohospodárskej a rozvojovej politiky a pri poskytovaní globálneho vedenia s cieľom riešiť základné príčiny krízy potravinovej bezpečnosti. V 80-tych rokoch 20. storočia sa približne 17 % rozvojovej pomoci využívalo v oblasti poľnohospodárstva, v roku 2006 sa tento podiel znížil na iba 3 %.

Politikou potravinovej bezpečnosti EÚ sa zaoberá článok 33 (39) Rímskej zmluvy, ktorý stanovuje vnútorné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to:

●         zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

●         zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov,

●         stabilizovať trhy,

●         zabezpečiť riadne zásobovanie,

●         zabezpečiť primerané ceny pre spotrebiteľov.

Spravodajkyňa sa zaoberá úlohou poľnohospodárskej politiky pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti pre občanov, konkrétne tým, ako spoločná poľnohospodárska politika (SPP) napĺňa potreby potravinovej bezpečnosti v EÚ a aký má vplyv na globálne politiky potravinovej bezpečnosti.

V správe sa skúma to, ako postupné reformy SPP posunuli zameranie poľnohospodárstva EÚ od kvantity ku kvalite výroby a do akej miery je to v súlade so novými globálnymi záujmami v oblasti potravinovej bezpečnosti.

Kontrola stavu SPP uznáva novú situáciu tým, že ruší zámerné obmedzovanie časti poľnohospodárskej produkcie a vracia pôdu späť do produkcie. Snahy o zmiernenie reštrikcií v oblasti výroby mlieka pred zrušením režimu kvót sú menej ambiciózne. Kontrola stavu nerieši dostatočne novú realitu, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, a je teda nutné sa na túto novú politickú realitu výrazne zamerať vo všetkých budúcich zmenách SPP po roku 2013. Je potrebné klásť dôraz na zabezpečenie výrobnej potravinovej základne a globálne uspokojovanie zvýšeného dopytu po potravinách.

Rieši sa problém zmeny klímy, pričom poľnohospodárstvo má hrať svoju úlohu v rámci opatrení zmierňujúcich vplyv tejto zmeny. Je iróniou, že kroky na zväčšenie svetovej pôdnej základne určenej na poľnohospodársku výrobu, ktoré vedú k odlesňovaniu, výrazne prispievajú k problémom súvisiacim so zmenou klímy. Zmena klímy navyše z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvní svetovú výrobu potravín.

Správa sa tiež zaoberá spornou otázkou využívania pôdy a problémom protikladných politických cieľov. Môže svet naplniť potrebu rozvíjať zdroje alternatívnej obnoviteľnej energie bez toho, aby tým ovplyvnil svetové ceny potravín? Je potrebné nájsť rovnováhu medzi výrobou potravín, krmív a palív. Hlavnou hybnou silou zvýšeného dopytu EÚ po obilninách a olejninách je bioenergia.

Environmentálne právne predpisy EÚ, a to tak súčasné, ako aj plánované, ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu a spravodajkyňa žiada, aby sa posúdili všetky nové legislatívne návrhy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti.

Aby sme mohli čeliť výzvam súvisiacim s potravinovou bezpečnosťou, musíme sa opäť zamerať na poľnohospodársky výskum a vývoj. Výskum sa musí zaoberať predovšetkým komplexnými otázkami nedostatku prírodných zdrojov vrátane vody a pôdy, environmentálnych tlakov, zmeny klímy a vyčerpávania zásob fosílnych palív, od ktorých poľnohospodárstvo výrazne závisí.

Správa sa snaží zdôrazniť najmä zanedbávanie poľnohospodárstva v rozpočtových programoch postupnej rozvojovej pomoci a požaduje opätovné zameranie na poľnohospodársku politiku a programy zodpovedajúce potrebám rozvojových krajín.

V rámci EÚ však existuje aj potreba zabezpečiť zachovanie a zvýšenie investícií do poľnohospodárskeho výskumu a vývoja s cieľom umožniť odvetviu, aby čelilo novým výzvam a zlepšilo produktivitu.

Kľúčovou úlohou politikov je vypracovať politiky, ktoré zabezpečia, aby poľnohospodári v rozvojových aj rozvinutých krajinách získavali z výroby potravín slušný príjem.

To je najdôležitejšie pre zaistenie výroby potravín, a ak to nemôže zabezpečiť trh, musia to urobiť politiky.

Kým vyššie ceny komodít stimulujú výrobu, zvyšujúcim sa cenám komodít v poslednom čase zodpovedal výrazný nárast nákladov na poľnohospodárske vstupy.

Pokiaľ ide o budúcnosť, SPP čaká ďalšia reforma po roku 2013. Bude pokračovať smerovanie k úplne oddeleným platbám. Pri revízii rozpočtu EÚ v roku 2009 sa navyše preskúmajú všetky výdavky a príjmy EÚ. Existujú len malé pochybnosti o tom, že rozpočet SPP bude podrobený dôkladnej kontrole. Táto analýza musí zohľadňovať otázku potravinovej bezpečnosti a potrebu vypracovať politiky, ktoré túto bezpečnosť zvýšia.

Je tiež potrebné poznamenať, že rozhovory WTO, ktoré zlyhali, sa v určitom momente opäť začnú. Keď sa tak stane, otázka potravinovej bezpečnosti sa bude musieť adekvátne riešiť, pretože rokovania zlyhali kvôli obavám Indie a Číny z vplyvu nárastu dovozu na ich vidiecke obyvateľstvo.

Svoju úlohu musí zohrať aj dohoda v rámci WTO, ktorá stanoví spravodlivé pravidlá obchodu, pričom zároveň sa uznajú záujmy jednotlivých krajín, pokiaľ ide o vnútroštátnu potravinovú bezpečnosť.

Postavenie otázky potravinovej bezpečnosti do centra akéhokoľvek budúceho rokovania WTO môže poskytnúť podnet na dosiahnutie dohody.

Z celkového hľadiska majú vysoké ceny potravín mimoriadne vážny dosah na takmer miliardu chudobných, hladných a podvyživených ľudí. Môžu však zároveň poskytnúť nevyhnutný podnet na opatrenia, ktoré problém zmiernia, počnúc oveľa jednoznačnejším zameraním na poľnohospodársku výrobu a produktivitu.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (6.11.2008)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Manolis Mavrommatis

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa súčasných odhadov organizácií bojujúcich proti svetovému hladu je každý piaty človek v rozvojových krajinách podvyživený a trpí chronickým hladom a každý deň na svete zomrie viac ako 30 000 detí od hladu a kvôli chudobe,

B.   keďže poľnohospodárstvo poskytuje zamestnanie a živobytie vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho sú pre účinné riešenie problému chudoby a hladu politiky v oblasti rozvoja vidieka mimoriadne dôležité,

C.  keďže v rozvojových krajinách 60 až 80 % potravín produkujú ženy a ženy sú zodpovedné za polovicu svetovej produkcie potravín, keďže ženy zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v starostlivosti o rodinu a keďže majú omnoho ťažší prístup k pôde a výrobným prostriedkom než muži a musí sa im preto dostať náležitej pomoci a podpory,

1.   opätovne potvrdzuje, že pre krajiny patriace do skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) je poľnohospodárstvo odvetvím, ktoré je viac ako ktorékoľvek iné odvetvie schopné prinášať chudobným obyvateľom vidieka rast, a tým hmatateľne prispievať k dosiahnutiu prvého rozvojového cieľa tisícročia týkajúceho sa odstránenia extrémnej chudoby a hladu, a zdôrazňuje, že je preto rozhodujúce okamžite konať a podporovať väčšie investície do rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

2.   zdôrazňuje, že rozvoj poľnohospodárstva musí byť založený predovšetkým na práve na potravu a na práve na produkciu potravín, pričom všetkým ľuďom musí byť zabezpečené právo na bezpečné a výživné potraviny, ktoré zodpovedajú ich kultúre a ktoré boli vyprodukované v nezávislej poľnohospodárskej štruktúre prostredníctvom ekologicky priaznivých a trvalo udržateľných metód;

3.   vyzýva Európsku úniu, aby uznala právo rozvojových krajín na potravinovú sebestačnosť a aby ho podporila cielenými opatreniami, predovšetkým prostredníctvom využitia a vývoja dostupných štruktúr a zdrojov, ako napr. osivo, hnojivá a výrobné prostriedky, ale tiež prostredníctvom podpory regionálnej integrácie;

4.   vyzýva Európsku úniu, aby poľnohospodárstvo opäť zaradila medzi hlavné body svojho rozvojového programu, pričom by osobitnú prioritu mala pripísať programom na rozvoja poľnohospodárstva s jasnými a realizovateľnými cieľmi zameranými na zníženie chudoby, vrátane vytýčenia cieľov zameraných na podporu drobných poľnohospodárov a produkcie potravín pre miestne trhy prostredníctvom využitia biologickej rôznorodosti, a s osobitným dôrazom na budovanie kapacít pre drobných poľnohospodárov a ženy;

5.   vyzýva tiež vlády krajín AKT, aby odvetvie poľnohospodárstva zahrnuli medzi svoje politické priority s cieľom splniť záväzok, ktorý prijali vo vyhlásení z Maputa v roku 2003, a to vyčleniť najmenej 10 % verejných výdavkov na poľnohospodárstvo; žiada Komisiu, aby ich v tomto smere povzbudzovala, najmä pri príležitosti strednodobého prehodnotenia 10. Európskeho rozvojového fondu;

6.   požaduje predovšetkým okamžité poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov na potravinovú a humanitárnu pomoc pre rozvojové krajiny s najnižšími príjmami a s najväčšou núdzou v krátkodobom horizonte; víta preto pozitívnu iniciatívu v podobe nástroja v hodnote 1 miliardy EUR na program rýchlej reakcie na prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách; nalieha však, aby tento potravinový program a krátkodobá potravinová pomoc boli súčasťou všeobecnejšej, dlhodobej politiky investovania do poľnohospodárstva;

7.   žiada Európsku úniu, aby spojila svoje sily s členskými štátmi, vládami AKT, medzinárodnými organizáciami, regionálnymi rozvojovými bankami a súkromnými nadáciami, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie začleniť nové projekty a programové zásahy proti prudko rastúcim cenám potravín do regionálnych programov;

8.   nabáda krajiny AKT, aby podporovali lepšiu koordináciu a väčšie zapojenie vlád, miestnych orgánov a národných a regionálnych parlamentov do rozhodovacích procesov v oblasti poľnohospodárskej politiky a potravinovej bezpečnosti a aby tiež umožnili širšiu účasť občianskej spoločnosti a organizácií poľnohospodárov;

9.   žiada prijatie opatrení na zlepšenie odbornej prípravy mladých ľudí, aby mohli absolvovať vysokoškolské vzdelávanie v odbore poľnohospodárstva vrátane odbornej prípravy na plnenie hygienických a fytosanitárnych noriem EÚ, a tiež opatrení na vytváranie pracovných príležitostí pre absolventov odboru poľnohospodárstva s cieľom obmedziť chudobu a migráciu z vidieka do miest a s cieľom zabrániť migrácii v podobe tzv. úniku mozgov z rozvojových do rozvinutých krajín;

10. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v úzkej spolupráci s krajinami AKT zamerali najmä na otázku dosahu dotácií EÚ na krajiny AKT v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a aby sa v súlade so záväzkami vytýčenými v tejto oblasti zaviazali k poskytovaniu osobitných a trvalo udržateľných riešení zameraných na zabránenie dumpingu;

11. pripomína pravidlá pre prevenciu a riešeniu potravinovej krízy Siete pre prevenciu potravinovej krízy (Food Crisis Prevention Network – FCPN) prijatý v roku 2008 a žiada presadzovanie a dodržiavanie týchto pravidiel v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky; vyjadruje ďalej podporu a vyzýva k zapojeniu občianskej spoločnosti a presadzovaniu záujmov žien, drobných poľnohospodárskych družstiev a skupín výrobcov s cieľom zabezpečiť dodávky potravín a potravinovú sebestačnosť;

12. pripomína Rade a Komisii, že agropalivá sú iba čiastočným a dočasným riešením dosahu dopravy na otepľovanie klímy a na zmenšovanie zásob ropy, a preto ich žiada, aby zabezpečili, že budú povoľovať výrobu agropalív na európskej úrovni iba vtedy, pokiaľ budú agropalivá spĺňať prísne kritériá trvalej udržateľnosti a nebudú konkurenciou pre potravinové výrobky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Corina Creţu, Nirj Deva, Alexandra Dobolyi, Beniamino Donnici, Fernando Fernández Martín, Juan Fraile Cantón, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Toomas Savi, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Anna Záborská, Jan Zahradil, Mauro Zani

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Csaba Őry, Renate Weber, Gabriele Zimmer


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (2.12.2008)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bastiaan Belder

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   považuje potravinovú bezpečnosť za kľúčovú globálnu prioritu; vyjadruje presvedčenie, že poľnohospodárska výroba je základom potravinovej bezpečnosti;

2..  domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je dôležitým prvkom globálnych politík potravinovej bezpečnosti;

3..  vyjadruje presvedčenie, že SPP by mala zohrávať dôležitú úlohu v zahraničnej politike a rozvojovej politike EÚ, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na vonkajšiu politiku potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že okrem zaistenia výroby potravín v EÚ môže SPP prispieť aj k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách;

4.   konštatuje, že ozbrojené konflikty veľmi negatívne ovplyvňujú výrobu potravín a prístup k nim; vyjadruje znepokojenie nad vážnymi následkami častých konfliktov v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, napríklad z dôvodov hromadnej migrácie, ochromenia poľnohospodárskej výroby či ničivých dôsledkov na životne dôležitú infraštruktúru;

5.   vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné zabrániť rozvratnému konkurenčnému boju o skromné potravinové zdroje; preto požaduje efektívnejšiu koordináciu EÚ s mimovládnymi organizáciami, Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a ďalšími medzinárodnými agentúrami na technickej úrovni a s OSN na politickej úrovni s cieľom podporovať spravodlivý prístup k celosvetovým potravinovým zdrojom a zvýšiť výrobu potravín v kľúčových rozvojových krajinách a zároveň neustále zohľadňovať kritériá biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja;

6.   naliehavo vyzýva EÚ, aby pomáhala krajinám, v ktorých existuje nebezpečenstvo konfliktu, pri príprave ich vlastnej stabilnej poľnohospodárskej politiky založenej na jednoduchom prístupe k surovinám, kvalitnému vzdelávaniu a primeranému financovaniu, ako aj na spoľahlivej infraštruktúre; vyjadruje presvedčenie, že pomoc EÚ by mala byť zameraná na zlepšenie potravinovej sebestačnosti prijímajúcich rozvojových krajín, čo zlepší regionálnu potravinovú bezpečnosť a  prístup najchudobnejších vrstiev spoločnosti k potravinám;

7.   konštatuje, že niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky by mohli plánovať prenajímanie veľkých plôch pôdy v chudobnejších oblastiach Afriky a Ázie, aby na nich mohli pestovať obilie a potom ho dovážať späť na svoje trhy s cieľom zlepšiť svoju vlastnú potravinovú bezpečnosť; vyjadruje presvedčenie, že EÚ spolu s FAO musia k tomuto javu pristupovať s primeranou vážnosťou, keďže vo významnej miere ohrozuje potravinovú bezpečnosť a efektívnu poľnohospodársku politiku v hostiteľských krajinách;

8.   domnieva sa, že rastúce ceny potravín a zrýchlenie rozvoja v oblasti biotechnológií nesmú viesť k zmene postoja ku geneticky modifikovaným potravinám na postoj, ktorý je menej citlivý z environmentálneho hľadiska.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christopher Beazley, Angelika Beer, Bastiaan Belder, Monika Beňová, André Brie, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, Flaviu Călin Rus, István Szent-Iványi, Charles Tannock

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Tunne Kelam


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (13.11.2008)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Béla Glattfelder

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že potravinovú bezpečnosť Európy a sveta čoraz viac ohrozuje výrazná nestabilita cien potravín, ktorá sa nedávno prejavila výrazným zvýšením cien po 30 rokoch ich reálneho znižovania; zdôrazňuje, že najviac postihnuté sú najchudobnejšie skupiny obyvateľstva tak v rozvojových, ako aj v rozvinutých krajinách;

2.  usudzuje, že príčinou nedávneho prudkého nárastu cien je hlavne štrukturálne sa zvyšujúci svetový dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch, súvisiaci s demografickým rastom, zmenami v stravovacích návykoch a zintenzívnením výroby agropalív, ako aj s nepriaznivým vývojom, napríklad slabou úrodou a špekuláciami na svetových trhoch, čo spôsobuje závažné problémy chudobnejším skupinám obyvateľstva v Európe a ešte viac v chudobných krajinách na celom svete; zdôrazňuje, že táto kríza preto nebude dočasná a bude si vyžadovať globálne a dlhodobé riešenie;

3.  zdôrazňuje, že úsilie o uspokojovanie základných potrieb obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o potraviny a vodu, môže byť často zdrojom konfliktov; upozorňuje na to, že v dôsledku nárastu svetovej populácie, ktorý bude podľa odhadov predstavovať do roku 2050 ďalšie 3 miliardy ľudí, sa toto napätie vo všetkých oblastiach sveta ešte zvýši; žiada preto, aby sa tento geostrategický faktor zohľadnil pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v budúcnosti;

4.  zdôrazňuje, že súčasné zložité problémy v súvislosti s potravinami si vyžadujú zvyšovanie výroby potravín s cieľom reagovať na zvyšujúci sa dopyt a zároveň zlepšovanie kvality, znižovanie nákladov a zabezpečovanie väčšej udržateľnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zrevidovať verejné politiky v záujme zlepšenia výrobných postupov, riadenia zásob a regulácie svetových trhov;

5.  vzhľadom na to, že nedostatočný objem obchodu s potravinami je významným činiteľom celosvetovej výroby potravín, konštatuje, že podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo celosvetová produkcia ryže v roku 2007 vzrástla, zatiaľ čo objem obchodu s ryžou v tom istom roku klesol;

6.  vyjadruje presvedčenie, že ďalšia neregulovaná liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi by viedla k ďalšiemu rastu cien potravín a k ešte výraznejšej cenovej nestabilite; zdôrazňuje, že najviac postihnuté by boli najzraniteľnejšie rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín; ďalej zdôrazňuje, že pravidlá svetového obchodu nesmú byť za žiadnych okolností v rozpore s právom krajín alebo regiónov podporovať svoje poľnohospodárstvo s cieľom zaručiť obyvateľstvu potravinovú bezpečnosť;

7.  je presvedčený, že politiky týkajúce sa otvorenia trhu pre poľnohospodárske výrobky v rámci WTO a dvojstranných dohôd o voľnom obchode výrazne prispeli k strate potravinovej bezpečnosti v mnohých rozvojových krajinách v súvislosti so súčasnou celosvetovou krízou v zásobovaní potravinami; vyzýva Komisiu, aby náležite prehodnotila svoj prístup k voľnému trhu v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami;

8.  vyzýva veľké krajiny vyvážajúce potraviny (Brazília, Argentína, Thajsko atď.), aby konali ako spoľahliví dodávatelia základných potravín a aby sa vyhýbali vývozným obmedzeniam, ktoré by mohli mať katastrofálne následky, najmä na chudobné rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín;

9.  trvá na tom, že EÚ sa musí podieľať na vyvažovaní potravinovej ponuky a dopytu vo svete a že do snáh o dosiahnutie tejto rovnováhy musia byť zapojené všetky formy poľnohospodárstva; domnieva sa tiež, že EÚ musí zaisťovať svoju potravinovú bezpečnosť tým, že zachová základné zásady a ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): primerané ceny, zabezpečenie dostupnosti zásob, stabilizáciu trhov, zabezpečenie primeranej životnej úrovne a rast produktivity v dôsledku technologického pokroku a pestovania kvalitnejších plodín, ako aj vytváranie bezpečnostných sietí s cieľom reagovať na také krízy, akým čelíme v súčasnosti;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové opatrenia, ktoré navrhla Komisia v rámci kontroly stavu SPP, dostatočne nezohľadňujú poznatky získané počas súčasnej potravinovej krízy;

11. vyzýva Komisiu, aby výrobu agropalív viedla k využívaniu technológie druhej generácie s cieľom predísť zníženiu dodávok potravín a aby preskúmala a upravila výrobné ciele v oblasti agropalív na základe jasne stanovených hospodárskych, sociálnych a environmentálnych kritérií;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bastiaan Belder, Ole Christensen, Albert Deß, Eugenijus Maldeikis, Javier Moreno Sánchez, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sepp Kusstatscher, Michel Teychenné


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (3.12.2008)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti

(2008/2153(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Silvia-Adriana Ţicău

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  Zdôrazňuje význam komplexnej analýzy stúpajúcich cien potravín zohľadňujúcej stúpajúce ceny energie, výraznejšie klimatické javy a zvýšený dopyt po energii v dôsledku nárastu svetovej populácie a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala možnú súvislosť medzi vysokými cenami potravín a stúpajúcimi cenami energie, najmä palív;

2.  poznamenáva, že globálna potravinová kríza patrí k veľkým hrozbám pre mier a bezpečnosť vo svete; v tejto súvislosti víta nedávne snahy Komisie preskúmať spôsoby riešenia otázky globálnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali takéto iniciatívy na národnej a miestnej úrovni;

3.  uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva musí zvýšiť svoju energetickú účinnosť, pretože emisie, ktoré produkuje, predstavujú značný podiel celkovej produkcie emisií CO2;

4.  domnieva sa, že rozmach biopalív a výroby bioenergie by mohol mať pozitívny vplyv na odvetvie poľnohospodárstva a spracovania potravín, ktoré trpia v dôsledku vysokých vstupných nákladov, akými sú náklady na priemyselné hnojivá, pesticídy, nafta, ako aj prepravu a spracovanie;

5.  uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva sa podieľa na živobytí väčšiny obyvateľstva v mnohých rozvojových krajinách, a preto nabáda tieto krajiny, aby vytvorili mechanizmus stabilnej a transparentnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečí dlhodobé plánovanie a trvalo udržateľný rozvoj;

6.  žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala vplyv zvýšenej výroby bioenergie v EÚ a tretích krajinách na zmeny vo využívaní pôdy, ceny potravinových tovarov a dostupnosti potravín;

7.   opakuje, že podnety na trvalo udržateľné pestovanie energetických plodín by nemali ohroziť produkciu potravín;

8.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu v oblasti kritérií udržateľnosti v prípade biopalív, čo na jednej strane umožní zabrániť akýmkoľvek negatívnym vplyvom výroby bioenergie na biodiverzitu, ceny potravín a spôsoby využívania pôdy a na druhej strane neohrozí dosiahnutie cieľov stanovených v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2020;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj s cieľom predchádzať a prispôsobiť sa zmene klímy, pričom by okrem iného mali zahrnúť výskum biopalív novej generácie, najmä využívanie vysokovýnosných energetických plodín, ekologicky priaznivých a čo najúčinnejších hnojív, nových poľnohospodárskych technológií s minimálnym negatívnym vplyvom na využívanie pôdy, vývoj nových rastlinných druhov, ktoré sú odolné voči zmene klímy a súvisiacim chorobám, a výskum spôsobov využívania odpadu v poľnohospodárstve;

10. je presvedčený, že v záujme zvyšovania trvalo udržateľnej produktivity poľnohospodárskych podnikov je potrebný ďalší poľnohospodársky výskum, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré v tejto súvislosti ponúka Siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, a aby prijali opatrenia, ktoré zlepšia poľnohospodársku produkciu trvalo udržateľným a energeticky účinným spôsobom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, David Hammerstein, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Werner Langen, Anne Laperrouze, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Aldo Patriciello, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Alexander Alvaro, Pierre Pribetich, John Purvis, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev


PRÍLOHA

D(2008) 64227

                                                                             Neil Parish

predseda

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Vec:    Návrh správy výboru AGRI o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti INI 2008/2153 (spravodajkyňa Mairead McGuiness)

Vážený pán predseda,

táto správa vzbudila vo Výbore pre rozpočet veľký záujem. Mnohé otázky súvisiace s rozpočtom sa riešili už v rámci nedávnej správy Výboru pre rozvoj o nástroji rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách, ktorej spravodajcom bol Gay Mitchell, a nedávne zmierovacie konanie o rozpočte 21. novembra prinieslo prelom v oblasti potravinového nástroja. Preto Vám naše pripomienky neposielame formálnym stanoviskom, ale formou listu.

Plne podporujeme väčšinu zistení návrhu správy Mairead McGuinessovej, najmä zrušenie všetkých vývozných náhrad do roku 2013 a pokračovanie reforiem v súlade s dohodami WTO. Chcel by som len pripomenúť niektoré hlavné aspekty súvisiace s rozpočtom:

1. Európsky parlament a Rada sa dohodli na financovaní nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (potravinový nástroj) počas trojročného obdobia v rámci okruhu 4 (EÚ ako globálny partner) viacročného finančného rámca vo výške 1 miliardy eur, pričom finančné prostriedky sa počas tohto obdobia rozdelia takto: 262 miliónov EUR v roku 2008, 568 miliónov EUR v roku 2009 a 170 miliónov EUR v roku 2010. Čerpanie sa zabezpečí najmä presunom prostriedkov z nástroja stability, nástroja flexibility a z rezervy na núdzovú pomoc. S týmto cieľom sa do rozpočtu na rok 2008 pre rezervu núdzovej pomoci zahrnú dodatočné záväzky vo výške 240 miliónov EUR a vloží sa rozpočtový riadok pre potravinový nástroj. Na rok 2009 sa pre potravinový nástroj v rozpočte uvedú záväzky vo výške 490 miliónov EUR a platby vo výške 450 miliónov EUR.

Platobný rozvrh pre potravinový nástroj by mal byť takýto: 450 miliónov EUR v roku 2009, 350 miliónov EUR v roku 2010 a 200 miliónov EUR v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch s tým, že ho musí povoliť rozpočtový orgán každý rok v rámci rozpočtového postupu.

2. Komisia bola zároveň požiadaná, aby zabezpečila jednotnosť a doplnkovosť potravinového nástroja s Európskym rozvojovým fondom.

3. Jednotnosť by sa mala zabezpečiť aj vzhľadom na príspevky EÚ do Svetového potravinového programu a ďalších programov OSN zameraných na podporu poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Spoločné vyhlásenie prijaté počas zmierovacej schôdze zdôraznilo význam zlepšenia viditeľnosti pomoci Spoločenstva vo všeobecnosti.

4. V súvislosti s odsekom 28 správy pani McGuiness pripomínam, že v stanovisku Výboru pre rozpočet pre Výbor pre rozvoj z 24. 9. 2008 bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa významu uľahčenia poskytovania mikroúverov drobným poľnohospodárskym výrobcom v rozvojových krajinách postihnutých krízou. Tento nástroj týkajúci sa mikroúverov by sa mal rozvíjať analogicky k existujúcimi nástrojmi (nástroju financovania rozvojovej spolupráce DCI a Európskemu rozvojovému fondu ERF) a mal by byť zameraný na podporu produkcie.

S pozdravom

R. Böge


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

8.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis Manuel Capoulas Santos, Joseph Daul, Carmen Fraga Estévez, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Stéphane Le Foll, Véronique Mathieu, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, Agnes Schierhuber, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Milan Horáček, Astrid Lulling, Jan Mulder, Maria Petre, Kyösti Virrankoski

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia