SPRÁVA o prístupoch k riešeniu otázok súvisiacich so zásobovaním ropou

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

ODÔVODNENIE

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (20.1.2009)

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (12.12.2008)

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (16.12.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

28.1.2009 - (2008/2212(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Herbert Reul

Postup : 2008/2212(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0035/2009

Predkladané texty :

A6-0035/2009

Rozpravy :

PV 09/03/2009 - 26
CRE 09/03/2009 - 26

Hlasovanie :

PV 11/03/2009 - 5.18
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0118

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
ODÔVODNENIE
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o prístupoch k riešeniu otázok súvisiacich so zásobovaním ropou

(2008/2212(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2008 s názvom Pred výzvou vyšších cien ropy (KOM(2008)0384),

– so zreteľom na smernicu Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi[1],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 77/706/EHS zo 7. novembra 1977 o stanovení cieľa Spoločenstva na zníženie spotreby primárnych zdrojov energie v prípade ťažkostí so zásobovaním ropou a ropnými výrobkami[2],

– so zreteľom na smernicu Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov[3],

– so zreteľom na návrh novej smernice, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (KOM(2008)0775), ktorý Komisia predložila 5. novembra 2008,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 o aktualizácii jadrového objasňujúceho programu v súvislosti s druhým prieskumom energetickej stratégie (KOM(2008)0776),

– so zreteľom na zelenú knihu z 12. novembra 2008 s názvom K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej energetickej sieti,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o makroekonomických dôsledkoch zvýšenia ceny energie[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o závislosti na rope[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o kríze v sektore rybolovu ako dôsledku zvyšovania cien pohonných hmôt[6],

– so zreteľom na závery predsedníctva týkajúce sa bezpečnosti zásobovania energiou prijaté počas rokovania Európskej rady 15. a 16. októbra 2008,

– so zreteľom na závery predsedníctva týkajúce sa vplyvu vysokých cien potravín a ropy na oblasti politiky prijaté počas rokovania Európskej rady 19. a 20. júna 2008,

– so zreteľom na dokument Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z 12. novembra 2008 s názvom Vyhliadky svetovej energetiky 2008,

– so zreteľom na prieskumné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru TEN/368 k téme prístupov k riešeniu otázok súvisiacich so zásobovaním ropou,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6‑0035/2009),

A. keďže na zaistenie bezpečnosti zásobovania energiou v nasledujúcich desaťročiach je na európskej úrovni potrebné venovať čoraz väčšiu pozornosť diverzifikácii zásobovacích ciest a zdrojov energie, úsporám energie a energetickej účinnosti,

B. keďže čoraz naliehavejšie treba vytvoriť koherentnú a celoplošnú energetickú politiku, ktorá zaistí bezpečnosť dodávok v dobe rastúcej závislosti Európskej únie od dovozu,

C. keďže ropa je vyčerpateľným zdrojom,

D. keďže ťažba ropy v Európskej únii a Nórsku v roku 2007 ešte pokrývala vyše 30 % domáceho dopytu,

E. keďže veľa zásob ropy vrátane tých, ktoré možno ľahko vyťažiť, dnes nie je v mnohých krajinách sveta plne sprístupnených z dôvodu opatrení na ochranu životného prostredia alebo v rámci hospodárenia so zdrojmi a keďže z dôvodu všeobecne zvýšených nákladov na suroviny a materiály sa náklady na ťažbu od roku 2005 zdvojnásobili,

F. keďže podľa výpočtov Úradu USA pre energetické informácie (US Energy Information Administration) bude svetový dopyt po rope v roku 2030 o viac ako tretinu vyšší oproti roku 2006 a dopyt v Európskej únii bude v rokoch 2005 až 2030 rásť ročne priemerne o 0,25 % predovšetkým z dôvodu rastu dopytu v sektore dopravy, a teda podiel ropy na dopyte po primárnej energii v Európskej únii bude v roku 2030 predstavovať 35 %,

G. keďže závislosť Európskej únie od dovozu ropy do roku 2030 stúpne na 95 %, pričom sa zároveň zvýši koncentrácia konvenčných zásob ropy v štátoch strategickej elipsy, a keďže zvyšujúca sa konkurencia na strane dopytu môže viesť k neistote v oblasti dodávok,

H. keďže dlhodobo možno očakávať rast cien ropy,

I. keďže rast inflácie vyvolaný zvýšením cien ropy a základných komodít spôsobil oslabenie kúpnej sily,

J. keďže cenové výkyvy v roku 2008 nemožno pripisovať len ponuke a dopytu v danom čase, pričom majú negatívny vplyv na hospodárstvo,

K. keďže vývoj nových investičných nástrojov na trhu s ropou a ďalšími základnými komoditami zosilnil kolísanie cien týchto komodít; keďže na trhoch s energiami treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť,

1. konštatuje, že aspekt bezpečnosti zásobovania sa v druhom preskúmaní energetickej stratégie posunul späť do centra pozornosti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa nepoučila z hospodárskej krízy, ktorá ukazuje, že k vyriešeniu problémov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok, solidarity medzi členskými štátmi, zamestnanosti a sociálnych, environmentálnych a hospodárskych otázok povedie len úplná zmena energetickej politiky Európskej únie; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nevidno jednoznačný záujem o ďalší rozvoj v energetickej politike a vo vzťahu k zásobovacej štruktúre;

2. zdôrazňuje, že okrem krátkodobých opatrení na zabezpečenie zásobovania treba zohľadniť aj dlhodobý horizont;

3. vyzýva Komisiu, aby pri príprave návrhov právnych predpisov dôkladnejšie analyzoval aj nepriamy vplyv navrhovaných opatrení na bezpečnosť dodávok a náklady;

Sprístupnenie jestvujúcich zdrojov

4. konštatuje, že existujú rozličné odhady, podľa ktorých aj v budúcnosti bude možné ťažiť dostatočné množstvo ropy na pokrytie dopytu; môže sa však stať, že spotrebitelia budú za ňu musieť platiť vyššiu ceny; musia sa zlepšiť aj investičné podmienky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokračujúci vysoký dopyt po rope viedol k tomu, že ponuka dosiahla hranice kapacít;

5. poukazuje na neistotu týkajúcu sa toho, kedy a aká veľká medzera vznikne medzi rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou; vyjadruje obavy na tým, že neistota bude zvyšovať nebezpečenstvo volatility cien ropy; preto je presvedčený, že sa treba dôsledne riadiť všetkými vhodnými opatreniami, pomocu ktorých dopyt po rope klesne;

6. podporuje návrh Komisie na prijatie krátkodobých opatrení na spomalenie prudkého rastu cien ropy v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby finančne podporili investície do alternatívnych zdrojov energie, ako sú napríklad obnoviteľné energetické zdroje, a aby sa sústredili predovšetkým na opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, ktoré podporujú nákup energeticky účinného tovaru a služieb s cieľom minimalizovať dlhodobé výdavky a zmierniť pokles dodávok ropy v budúcnosti;

7. žiada zintenzívnenie úsilia o komerčné využitie nekonvenčných zdrojov ropy, aby sa týmto spôsobom prispelo k diverzifikácii; zároveň podporuje rozvoj ekologických ťažobných postupov; zdôrazňuje, že odhady vychádzajúce z dĺžky životnosti emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z pohonných látok na vnútornom trhu EÚ – ako sa už predpokladá napríklad v návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady na zmenu smernice 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív a na zavedenie systému na monitorovanie a znižovanie emisií skleníkových plynov pri používaní určitých pohonných látok v cestnej doprave, na zmenu smernice 1999/32/ES Rady vo vzťahu na špecifikácie pre pohonné látky používané námornými loďami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS – poskytne ropnému odvetviu podnet na to, aby svoj podiel na zmene klímy obmedzilo pomocou lepších ťažobných postupov;

8. je presvedčený, že využívanie ropy a ostatných zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka by sa malo znížiť, a to tak zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj prechodom na uhlíkovo neutrálnejšie riešenia ako jadrová energia či energia z obnoviteľných zdrojov;

9. zastáva názor, že ťažba jestvujúcich rezerv je čoraz viac ovplyvňovaná politickými faktormi, napríklad politickou nestabilitou, nedostatočnou právnou ochranou, ale aj opatreniami v oblasti životného prostredia a hospodárením so zdrojmi; preto vyzýva Komisiu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila dialóg s krajinami, ktoré ťažia ropu, a aby v obojstrannom záujme hľadala pragmatické riešenia sporov;

10. poukazuje na význam arktického priestoru ako oblasti ťažby ropy, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje až štvrtinu neobjavených celosvetových zásob;

11. zdôrazňuje úlohu, ktorú Arktída zohráva pri vypracúvaní energetickej politiky pre Európu, ako aj vzhľadom na zmenu klímy a trvalo udržateľný rozvoj, ako to navrhla Európska rada na rokovaní v marci 2007; berie na vedomie význam spravodlivej distribúcie zdrojov uhľovodíkov v Arktíde v súlade s medzinárodným právom v záujme celkovej medzinárodnej stability; vyzýva Komisiu, aby v uvedenom oznámení o strategických otázkach súvisiacich s Arktídou venovala osobitnú pozornosť uhľovodíkom.

12. vyzýva Komisiu, aby v rámci dialógu s ropnými spoločnosťami a krajinami ťažiacimi ropu hľadala spôsoby na to, ako by sa mohli zvyšovať investície a zisky napriek kolísajúcim cenám;

13. očakáva, že ropné spoločnosti investujú podstatnú časť svojich nedávnych ziskov do prieskumu a rozvoja nových ropných rezerv a do podpory energeticky úsporných technológií a výskumu produktov, ktoré nahradia ropu (najmä pre použitie v doprave);

14. naliehavo vyzýva na zvýšenie dynamickosti vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami produkujúcimi ropu, čo zahŕňa aj obojstrannú ochotu dávať a prijímať a povedie k stabilnejším a bezproblémovejším dodávkam a stanovovaniu cien ropy, čo by bolo prínosom pre všetky zúčastnené strany a všeobecne aj pre svetové hospodárstvo;

15. víta iniciatívu Komisie zameranú na nadviazanie globálneho politického dialógu formou samitu na vysokej úrovni medzi krajinami, ktoré sú odberateľmi a producentmi ropy, s cieľom vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s ropou a predísť tomu, aby krajiny produkujúce ropu umelo udržiavali ceny ropy na vysokej úrovni;

Transparentnosť trhu a tvorba cien

16. je znepokojený rastúcou a v roku 2008 pozoruhodnou volatilitou cien ropy, ktorá negatívne vplýva na celú ekonomiku a spotrebiteľov Európskej únie;

17. zastáva názor, že kolísanie cien ropy odzrkadľuje zvýšený dopyt po rope, progresívne čerpanie ropných rezerv, zmeny v demografických a urbanizačných trendoch, najmä v rozvojových ekonomikách, kde so zvyšovaním priemernej mzdy rastie dopyt, špekulácie na trhoch komodít a celosvetové hospodárske cykly; ďalej zdôrazňuje, že ropa a ďalšie komodity sa v dôsledku devalvácie amerického dolára stále viac využívajú na diverzifikáciu portfólia;

18. vyjadruje znepokojenie nad kolísaním cien ropy a jeho vplyvom na hospodársku a finančnú stabilitu; zatiaľ čo uznáva výhody aktívnych trhov s ropou a ďalšími energetickými produktmi, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili čo najvyššiu možnú mieru transparentnosti na trhoch s energiou;

19. uznáva, že takáto volatilita poškodzuje aj hospodárstva vývozcov ropy a že stabilizácia cien ropy je preto v obojstrannom záujme;

20. víta oznámenie Komisie a pripája sa k jej obavám v súvislosti s nedávnym prudkým výkyvom cien ropy a jeho negatívnymi účinkami na infláciu, konkurencieschopnosť, obchod a hospodársky rast;

21. hlavnú príčinu rastu cien ropy za posledných osem rokov vidí v silnom raste dopytu, ktorý viedol k nedostatku kapacít pri ťažbe ropy, jej preprave a spracovaní, a k vysokým neočakávaným ziskom niektorých veľkých ropných oligopolov; uznáva, že jasne vyššie ceny surovín a špekulatívne transakcie na finančných trhoch ešte posilnili vývoj cien ropy;

22. zdôrazňuje, že dohľad nad hospodárskou súťažou pri spracúvaní a predaji ropy a ropných produktov treba považovať za prioritu a treba zvyšovať transparentnosť údajov o komerčných zásobách ropy;

23. považuje v záujme stabilizácie cien ropy za nevyhnutné zvýšiť transparentnosť trhu; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila príslušné návrhy; poukazuje na to, že transparentnosť sa musí naliehavo zvyšovať aj v krajinách ťažiacich ropu a že transparentným spôsobom sa musí zverejňovať najmä vyťažený objem a úroveň zásob; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa za zvyšovanie transparentnosti zasadzovali v rámci svojich dialógov s krajinami ťažiacimi ropu;

24. v tejto súvislosti víta štúdiu o využívaní a nákladoch týždenného zverejňovania výšky zásob navrhnutého v druhom preskúmaní energetickej stratégie; vyzýva Komisiu, aby výsledky štúdie zahrnula do ďalších legislatívnych opatrení; zároveň zdôrazňuje, že transparentnosť sa musí dosiahnuť v celosvetovom meradle;

25. poukazuje na to, že rozličné technické špecifikácie ropných produktov v hlavných odberateľských krajinách spôsobujú fragmentáciu trhu, ktorá sa v prípade výpadkov dodávok môže prejaviť výrazným rastom cien; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by bolo možné odstrániť takéto obmedzenia prístupu na trh;

26. zastáva názor, že úloha strategických zásob spočíva v tom, aby pokryli fyzický nedostatok kapacít počas výpadkov dodávok; preto odmieta aj z dôvodu trvalo udržateľnej rozpočtovej politiky všetky pokusy o zmiernenie volatility cien ropy prostredníctvom použitia týchto zásob;

27. zdôrazňuje význam aktívneho úsilia o sprístupňovanie nových alternatívnych zdrojov energie malým podnikom, aby boli menej závislé od kolísania cien ropy; uznáva dôležitosť MSP pri výrobe biopalív a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje obavy z technických a regulačných prekážok, ktoré stále existujú pri výrobe a komercializácii týchto výrobkov, a vyzýva Komisiu, aby nasmerovala svoje úsilie na uľahčenie prístupu týchto palív na trh;

28. zdôrazňuje, že účinný systém obchodovania s emisiami a schválenie širokej škály ďalších opatrení v oblasti úspory energií by mali byť dôležitými nástrojmi na oživenie rozvoja rozsiahleho a vyspelého trhu pre energeticky účinné technológie a výrobky; taktiež zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“; znovu pripomína, že čím väčší počet krajín zavedie do praxe podobné politiky, tým obmedzenejší bude vplyv týchto politík na konkurencieschopnosť sektora.

Investície do produkcie a spracovania ropy

29. berie na vedomie, že v záujme zabezpečenia dodávok bude podľa IEA do roku 2020 potrebné investovať do ropného priemyslu 350 miliárd USD ročne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom svojich politík poskytovali investičné stimuly, predovšetkým v rámci Európskej únie; zdôrazňuje pritom úlohu dlhodobej investičnej istoty; odmieta však nahradiť súkromné investície a kapitál verejnými financiami;

30. je znepokojený následkami súčasnej úverovej krízy na investičné možnosti ropného priemyslu a žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko koordinovali svoje úsilie o prekonanie tejto krízy;

31. víta intenzívnejšie využívanie biopalív v oblasti dopravy, ktoré by mohlo pozitívne prispievať predovšetkým k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania; konštatuje, že takto dôjde v odvetví spracovania ropy ku konsolidácii a reštrukturalizácii; ďalej konštatuje, že treba prijať ďalšie štrukturálne opatrenia na zníženie dopytu po rope v odvetví dopravy,

32. vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov, aby aj napriek tomuto vývoju zabezpečili, že v Európskej únii zostanú k dispozícii dostatočné záložné kapacity, ktorými bude možné pokryť nedostatky spôsobené napríklad prírodnými katastrofami;

33. vyzýva členské štáty, Komisiu a ropné spoločnosti, aby sa zasadzovali za náležitú prípravu odborníkov, ktorí sú potrební pre výskum v oblasti ropných zásob, ako aj ťažby ropy;

Dopravné trasy

34. víta úspechy v oblasti opatrení na budovanie dôvery, ktoré boli dosiahnuté v rámci programu Inogate; vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu s cieľom podporiť a lepšie koordinovať projekty podobného typu prostredníctvom sprievodných opatrení;

35. poukazuje na kľúčový význam dobrých susedských vzťahov medzi tranzitnými krajinami, ako aj medzi tranzitnými a s nimi susediacimi krajinami a poveruje členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

36. konštatuje, že ropovody boli vyňaté z transeurópskych energetických sietí, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na súčasný vývoj, najmä na klesajúcu vlastnú ťažbu, súčasnú narastajúcu závislosť od dovozu a potrebu transportných kapacít posúdili začlenenie ropnej infraštruktúry do TEN-E;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci spoločnej zahraničnej, obchodnej a bezpečnostnej politiky zasadzovali najmä v krajinách ťažiacich ropu a ohrozených politickou nestabilitou za stabilizáciu, pretože je základom pre investície a prosperitu;

38. zdôrazňuje, že projekty na vybudovanie novej infraštruktúry, ako sú ropovody Odesa – Gdansk a Konstanca – Terst, by mali zostať prioritnými projektmi európskeho záujmu;

39. vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcim sa prirátstvom, ktoré ohrozuje medzinárodnú lodnú dopravu, a tým aj prepravu ropy, a víta spoločné kroky Rady z 10. novembra 2008 na realizáciu operácie v Africkom rohy na ochrany lodí pred útokmi pirátov (operácia Atalanta);

40. je aj naďalej znepokojený ohrozovaním dopravných trás a strategickej infraštruktúry terorizmom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili dialóg s hlavnými zainteresovanými subjektmi;

Doprava a stavebníctvo

41. poukazuje na potenciál úspory energie v sektore stavebníctva, ktorý by mohol znížiť dopyt po fosílnych zdrojoch energie, akými sú ropa alebo plyn, a víta aktuálnu snahu Komisie a členských štátov o ešte lepšie využitie tohto potenciálu;

42. víta úsilia Európskej únie o diverzifikáciu energetických zdrojov v sektore dopravy; uprednostňuje pri zavádzaní nových technológií trhovo orientované prístupy; uznáva, že cena predstavuje najlepší ukazovateľ konkurencieschopnosti nových technológií; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambícií, čo sa týka potenciálu využitia energeticky účinných, lepšie konštruovaných a ľahších vozidiel;

43. vyjadruje pochybnosti nad tým, že by sa biopalivá prvej generácie stali v strednodobom alebo dlhodobom horizonte náhradou ropy; žiada o zintenzívnenie úsilia v oblasti výskumu syntetických palív;

44. je presvedčený o tom, že rast spotreby ropy v sektore dopravy v strednodobom a dlhodobom horizonte možno znížiť len vtedy, keď Európska únia a členské štáty prijmú dodatočné opatrenia, ktoré povedú k presmerovaniu nákladnej dopravy a od mobility k trvalo udržateľnejším spôsobom dopravy, ktoré spotrebúvajú menej ropy, ako je železničná a vodná doprava, ako aj ku kombinovanému reťazcu mobility v mestských oblastiach (chôdza, jazda na bicykli, verejná doprava, spolujazda v súkromných vozidlách); okrem toho je presvedčený, že značné úspory energie možno dosiahnuť tým, že sa zavedú výkonnejšie moderné dopravné systémy, obmedzia sa časy čakania a obchádzky v cestnej a leteckej doprave, ako aj vo vodnej doprave, a tým, že sa bude ďalej podporovať zelená logistika;

Vzťahy s krajinami so stúpajúcou spotrebou ropy

45. naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie záväzného, progresívneho a kompletného zmluvného základu pre oblasť spoločných európskych dodávok energie a energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti rozhodujúci význam jednotnej stratégie, čo sa týka hlavných externých dodávateľov EÚ; podporuje Lisabonskú zmluvu ako krok správnym smerom, pretože obsahuje ustanovenie o energetickej solidarite a zodpovednosť za politiku v oblasti energetiky rozdeľuje medzi EÚ a členské štáty; zdôrazňuje, že veľká závislosť EÚ od fosílnych palív môže ohroziť jednotnosť a efektívnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

46. zastáva názor, že v oblasti spoločných vonkajších vzťahov Únie s krajinami, v ktorých výrazne stúpa spotreba ropy, musia byť viac zohľadnené otázky súvisiace s energetickou politikou a že Európska únia sa musí usilovať o odstránenie štátnych dotácií na ropné produkty;

47. vyzýva Komisiu, aby do spoločnej zahraničnej, obchodnej a susedskej politiky zahrnula opatrenia, ktoré by mohli prispieť k rýchlejšiemu oddeleniu hospodárskeho rastu od spotreby ropy na celom svete;

48. poukazuje najmä na to, že EÚ dostatočne neposúdila ani neprerokovala geopolitické vplyvy zmien globálnych podmienok pre medzinárodnú energetickú bezpečnosť a následky pre budúcu medzinárodnú politiku dobrého systému riadenia; domnieva sa, že sa snahy o zachovanie národných riešení musia nahradiť novými a politickými a hospodárskymi formami úzkej spolupráce medzi EÚ, USA, Ruskom a Čínou, ktoré v strednodobom horizonte musia nadobudnúť inštitucionalizovanú formu;

49. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

[1] Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 1.
[2] Ú. v. ES L 292, 16.11.1977, s. 9.
[3] Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8.
[4] P6_TA(2007)0054.
[5] Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 523.
[6] P6_TA(2008)0308.

Ropa sa dnes na hrubej energetickej spotrebe v Európskej únii podieľa takmer 37 %. Tým je ropa s veľkým odstupom najdôležitejším zdrojom primárnej energie pred zemným plynom, pevnými palivami a jadrovou energiou. Európska komisia vychádza z toho, že do roku 2030 bude dopyt po rope v EÚ naďalej rásť, aj keď len o 0,25 % ročne. Aj v roku 2030 však ropa zostane najdôležitejším zdrojom primárnej energie s podielom 35 % na hrubej energetickej spotrebe.

Hoci v EÚ bude dopyt rásť len pomaly, celosvetovo treba počítať so zreteľne prudším rastom dopytu. Úrad USA pre energetické informácie počíta s tým, že dopyt v roku 2030 bude o viac ako tretinu vyšší než v roku 2006. Keďže v súčasnosti ponuka a kapacity rafinérií nedokážu držať krok s rastom dopytu, situácia na trhu zostane v dohľadnom čase napätá. Rast cien ropy, ktorý IEA podľa svojej najnovšej správy očakáva v dlhodobom horizonte, však bude zároveň pôsobiť ako brzda na rast dopytu.

Koniec ropného veku bol predpovedaný už viackrát. V tejto súvislosti je vždy reč o dosiahnutí vrcholnej produkcie ropy („peak oil“). Pritom sa musí zohľadniť, že dnes je k dispozícii viac zásob, ako kedykoľvek predtým. Hoci je ropa vyčerpateľným zdrojom, z minulosti vieme, že nik nevie predpovedať, kedy presne nastane obmedzenie ťažby spôsobené prirodzeným vyčerpaním zdrojov a či bude pozvoľné, prudké alebo vo viacerých vlnách.

Obmedzenia ťažby sú spôsobené na jednej strane geologickými a technologickými príčinami. Na druhej strane sa však väčšina prekážok rozvoja ťažby nachádza nad zemou – politická nestabilita v niektorých štátoch, sankcie, nedostatočná právna ochrana, opatrenia v oblasti životného prostredia a cielené hospodárenie so zdrojmi obmedzujú potenciálnu ťažbu.

Napriek tejto napätej trhovej situácii nesmieme zabudnúť, že zásoby ropy vo výške 1,2 bilióna barelov sú dnes približne dvakrát vyššie, ako v roku 1980. Naproti tomu dopyt sa za rovnaké obdobie zvýšil len z takmer 62 miliónov barelov denne na približne 85 miliónov barelov. Výsledná životnosť zásob (41,6 roka) je ešte dlhšia ako v roku 1980.

Zároveň sa musí uznať, že zásoby sú dynamický pojem: nezávisia len od objavenia nových nálezísk, ale v dosť podstatnej miere aj od technologických inovácií a od cien ropy, pretože zásoby udávajú hospodársky využiteľnú časť zdrojov. Celkové zdroje ropy tak vystačia ešte na niekoľko storočí, len množstvo ľahko vyťažiteľnej ropy už v posledných rokoch nerástlo tak prudko ako predtým.

Ďalšou skutočnosťou je rastúca koncentrácia ľahko vyťažiteľných zásob v nemnohých štátoch „strategickej elipsy“. Tá jednoznačne vyplýva z pomeru ťažby a výšky zásob. Aj tu však treba mať na pamäti, že tento pomer je len momentálnym ukazovateľom. Preto by mohli nové náleziská v iných častiach sveta, napríklad v arktickej oblasti alebo pri pobreží Grónska, ako aj technologické pokroky, ktoré vedú ku komerčnej ťažbe nekonvenčných zásob, zmeniť tento pomer v prospech iných regiónov, aj keď len v obmedzenej miere.

Zároveň sa znižuje ťažba v rámci EÚ. Hoci v súčasnosti môžu Nórsko a členské štáty EÚ pokryť ešte okolo 30 % vlastného dopytu, z dnešného pohľadu treba počítať s podstatným znížením ťažby do roku 2030. Dôsledkom je, že závislosť EÚ od dovozu dosiahne v nadchádzajúcich desaťročiach podľa údajov Európskej komisie 95 %.

Tieto skutočnosti sa musia odrážať v energetickej politike. Na jednej strane sú potrebné mechanizmy krátkodobej reakcie, ktorými EÚ disponuje už od konca 60. rokov 20. storočia v podobe strategických zásob ropy a ropných produktov. Prepracovanie príslušnej smernice, ktoré teraz navrhla Komisia, bude v Európskom parlamente kriticky preskúmané.

Na druhej strane bezpečnosť zásobovania možno dlhodobo zaručiť len prostredníctvom zodpovedajúceho plánovania. Časový horizont investícií do infraštruktúry je často 40 alebo viac rokov. Myslieť v takýchto dlhých horizontoch nie je ľahká úloha. Takéto strategické plánovanie však musí prebiehať aj na európskej úrovni. Snáď ústredným problémom bude zvýšiť ponuku a zároveň zreteľne obmedziť rast spotreby. Týmto poznatkom sa riadi táto správa.

Pri podpore ponuky majú strategický význam tri prvky. Po prvé je podľa IEA v nasledujúcich desaťročiach potrebné investovať do sprístupňovania nových zdrojov a rozvoja infraštruktúry (ropovodov, tankerov, prístavov, rafinérií atď.) celosvetovo viac ako 350 miliárd USD ročne. To je možné len vtedy, keď bude podnikom zaručená bezpečnosť ich investícií v rámci i mimo EÚ. K tomu patrí aj možnosť dosahovať primerané výnosy.

Ústredným nástrojom na zabezpečenie zásobovania je diverzifikácia zdrojov dodávok. Aj z pohľadu bezpečnosti zásobovania ponúkajú nekonvenčné zdroje ropy ako bitúmenové bridlice alebo ropné piesky a ťažké oleje veľké výhody z dôvodu svojho rozptylu na mnohé štáty.

Zároveň, a po druhé, sa musí zintenzívniť výskum. Využitie nových materiálov môže napríklad výrazne znížiť náklady alebo umožniť ekologickejšiu ťažbu. Nové metódy ťažby povedú v budúcnosti v ešte väčšej miere ako dnes k nárastu zásob. Okolo 80 % nekonvenčných zdrojov predstavujú ropné piesky. Tieto potenciály treba v budúcnosti hospodársky a ekologicky využiť. Dôležitou oblasťou tak bude aj budúca príprava inžinierov, ako aj podpora spolupráce medzi priemyslom a výskumnými zariadeniami.

Po tretie sa musia v nadchádzajúcich rokoch vyriešiť mnohé konflikty svetovej politiky. Irak začína až teraz, po stabilizácii bezpečnostnej situácie, pomaly ťažiť väčšie objemy ropy. Irán disponuje obrovskými zásobami, ktoré však v súčasnosti môžu len veľmi obmedzene prispieť k uvoľneniu trhov s ropou z politických dôvodov.

Najnovší konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom, ako aj množiace sa útoky pirátov na tankery v posledných mesiacoch jasne ukázali, aké zraniteľné môžu byť prepravné trasy. Ak uvážime, že aj teroristi by mohli mať záujem na únosoch tankerov typu VLCC, je naliehavosť reakcie členov medzinárodného spoločenstva ešte zreteľnejšia.

To, že bezpečnosť zásobovania musí byť zaistená už ďaleko pred hranicami EÚ, ukazujú v neposlednej rade politické nepokoje, napríklad v nigérijských ropných oblastiach. Vzhľadom na tieto problémy sa naliehavo žiada užšia koordinácia vonkajšej politiky EÚ.

Na strane dopytu dosiahli členské štáty už dnes veľké pokroky. Podiel naftového vykurovania v EÚ je približne 20 %. Predovšetkým v dôsledku dvoch ropných kríz boli mnohé vykurovacie zariadenia nahradené modernými a účinnými systémami. Aj najnovšie rekordné ceny ropy viedli k ďalšej vlne zefektívňovania, často za podpory vnútroštátnych programov podpory a lepšej tepelnej izolácie. Celkovo sa spotreba v tejto oblasti od 80. rokov 20. storočia dokonca znížila.

Aj podpora biopalív sa uznáva ako prostriedok na obmedzenie rastu dopytu po rope. Mohol by sa tak znížiť predovšetkým dovoz nafty. V tejto súvislosti však treba vidieť aj to, že aktuálne úsilie o výrazné zvýšenie podielu biopalív v cestnej doprave až na 20 % povedie k reštrukturalizácii a strate pracovných miest v príslušných podnikoch.

Na jarnom samite v marci 2007 si hlavy štátov a vlád EÚ dokonca stanovili cieľ zvýšiť účinnosť využívania energie do roku 2020 o 20 %. EÚ sa vďaka legislatívnym návrhom, ktoré sú v súčasnosti v štádiu prípravy, nachádza na dobrej ceste. Pred pevnými percentuálnymi cieľmi alebo cieľmi spotreby by však mali mať prednosť nástroje trhového hospodárstva, aby sme neprechádzali k plánovanému hospodárstvu. Okrem toho sa aspekty bezpečnosti nesmú podriaďovať účinnosti, ako napríklad pri valivom odpore pneumatík.

Najväčší nárast dopytu vykazuje napriek zlepšeniu účinnosti odvetvie dopravy. Dôvodmi sú zásadný význam mobility pre celé hospodárstvo a požiadavka mnohých občanov na individuálnu mobilitu. Aj letecká doprava v EÚ i celosvetovo v posledných rokoch výrazne vzrástla.

Z dôvodu vysokej závislosti odvetvia dopravy treba v súčasnosti okrem tradičnej diverzifikácie zdrojov dodávok zaviesť aj nový prvok. Diverzifikáciu techník pohonu vrátane iniciatív na podporu elektromobility. Práve v mestskej premávke je potenciál v nadchádzajúcich rokoch obrovský. Zodpovedajúce programy podpory výskumu by sa tiež mali zintenzívniť, napríklad spolupráca medzi výrobcami a výskumnými zariadeniami. Za vzor možno pokladať odvetvie výroby tepla. Vykurovanie na plyn sa ponúka tak isto, ako vykurovanie naftou alebo elektrickou energiou, a aj využívanie diaľkového vykurovania alebo geotermálnej energie a peliet v EÚ sa zvýšilo.

Regulácia dopytu však nesmie zostať obmedzená len na EÚ. Percentuálny podiel EÚ na svetovej spotrebe ropy bude aj v nasledujúcich rokoch stále klesať. Je to samo osebe podmienené silným rastom dopytu mimo EÚ. Preto bude pre bezpečnosť zásobovania EÚ rozhodujúce obmedziť rast dopytu aj na globálnej úrovni bez toho, aby boli ohrozené ciele rastu tretích štátov alebo samotnej EÚ. Veľký význam má pritom aj podpora trhových mechanizmov tvorby cien v tretích štátoch – napríklad zrušením štátnych dotácií na palivá.

Všetky tieto opatrenia si vyžadujú investície. Investície sú možné len vtedy, ak je k dispozícii aj dostatočný kapitál a ak sa očakávajú výnosy. Vzhľadom na tento poznatok treba súčasnú úverovú krízu, ktorá sa môže rozšíriť aj na hospodársku krízu, čo najrýchlejšie prekonať. Zároveň sa nastoľuje otázka, či má štát prostredníctvom nástrojov na boj proti zmene klímy každoročne brať spotrebiteľom dodatočné miliardy eur, alebo či by tieto peniaze nemali radšej zostať tým, ktorí musia uskutočniť potrebné investície.

V poslednom desaťročí pribudli otázky spojené s budúcou bezpečnosťou zásobovania EÚ ropou. Prostredníctvom cieleného pôsobenia na ponuku i dopyt ich však možno vyriešiť, ak bude existovať politická vôľa a ak sa bude dariť presadzovať medzinárodnú koordináciu a spoluprácu, ako aj inovácie.

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k riešeniu problémov súvisiacich s ropou
(2008/2212(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Justas Vincas Paleckis

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta oznámenia Komisie s názvom Pred výzvou vyšších cien ropy[1] a Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky – akčný plán EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity[2]; poukazuje na to, že aj napriek poklesu ceny ropy v druhej polovici roka 2008 v dôsledku globálnej finančnej krízy sa po skončení medzinárodnej krízy situácia na trhoch s fosílnymi palivami vráti k nevyhnutnému zhoršeniu a závislosť spotrebiteľských krajín od dovozu ropy vzrastie, pretože pokrok pri prechode na palivá, ktoré sú z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie, je pomalý, produkcia svetových ropných polí klesá a dopyt sa stále zvyšuje, predovšetkým v rozvíjajúcich sa hospodárstvach;

2. naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť záväzný, progresívny a kompletný zmluvný základ pre oblasť spoločnej európskej dodávky energie a energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti rozhodujúci význam jednotnej stratégie voči hlavným externým dodávateľom EÚ; podporuje Lisabonskú zmluvu, ktorá obsahuje ustanovenie o energetickej solidarite a ktorou sa zodpovednosť za politiku v oblasti energetiky delí medzi EÚ a členské štáty, ako krok správnym smerom; zdôrazňuje, že vysoká závislosť EÚ od fosílnych palív môže ohroziť jednotnosť a efektívnosť jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

3. poukazuje najmä na to, že zo strany EÚ sa dostatočne nezohľadnili a neprerokovali geopolitické vplyvy zmien globálnych podmienok pre medzinárodnú energetickú bezpečnosť a následky pre budúcu medzinárodnú politiku správy vecí verejných; domnieva sa, že sa snahy o zachovanie národných riešení musia nahradiť novými a úzkymi politickými a hospodárskymi formami spolupráce medzi EÚ, USA, Ruskom a Čínou, ktoré sa v strednodobom horizonte musia aj inštitucionalizovať;

4. s obavami sleduje energetický nacionalizmus kľúčových aktérov v oblasti energetiky a rastúcu politizáciu energetických vzťahov medzi krajinami, ktoré vyvážajú ropu, a krajinami, ktoré ju dovážajú, vrátane zvyšujúceho sa rizika napätia a konfliktov; dôrazne podporuje návrh Komisie, aby EÚ nadviazala úzky dialóg s hlavnými dodávateľmi ropy, ako sú Nórsko, OPEC a Rusko, s cieľom posilniť vzájomnú energetickú závislosť a energetickú bezpečnosť celej EÚ, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na vyššiu účinnosť, rovnaký prístup na trh, nediskrimináciu a transparentnosť; vyslovuje uznanie Komisii za jej snahu o zintenzívnenie dialógu o energetike, ktorého výsledkom je najmä viacero memoránd o porozumení s východnými susednými krajinami a so stredoázijskými krajinami, a očakáva ďalší pokrok vo vzťahoch s južnými partnermi; zdôrazňuje, že dialógy o energetike by sa v žiadnom prípade nemali konať na úkor otvoreného dialógu týkajúceho sa ľudských práv zameraného na výsledky; vyjadruje sklamanie nad nedostatočným aktívnym a transparentným monitorovaním odvetvia energetiky, najmä ropného a plynárenského odvetvia, pokiaľ ide o hospodársku súťaž v odvetví spracovania, produkcie, predaja a výskumných činností; žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré by v tejto súvislosti obsahovali súdržnejšiu a ucelenejšiu stratégiu a zahŕňali úspešnú zahraničnú energetickú politiku;

5. napriek vítanému poklesu cien ropy a vzhľadom na cyklickú zmenu cien očakáva, že ceny znovu stúpnu potom, ako odznie súčasná hospodárska kríza; preto opakovane zdôrazňuje, že je veľmi dôležité viac diverzifikovať zdroje energie a dodávateľské cesty do EÚ s cieľom obmedziť dôsledky možnej budúcej ropnej krízy, ale zároveň treba prihliadať na rozdielnu situáciu v jednotlivých členských štátoch z hľadiska podielu rôznych typov energie, závislosti od dovozu a dostupnosti potrebnej infraštruktúry, a to najmä v prípade tzv. energetických ostrovov v EÚ; podporuje širšie využívanie trvalo udržateľných biopalív a uznáva význam obnoviteľnej energie s cieľom zlepšenia energetickej bezpečnosti; konštatuje, že podľa očakávaní by mala ropa z nekonvenčný zdrojov zohrávať dôležitú úlohu pri vyvažovaní poklesu produkcie z existujúcich ropných polí; zdôrazňuje, že projekty na vybudovanie novej infraštruktúry, ako sú ropovody Odesa – Gdansk a Konstanca – Terst, by mali zostať prioritnými projektmi európskeho záujmu;

6. zdôrazňuje, že zníženie závislosti EÚ od fosílnych palív by zaistilo nielen jej energetickú bezpečnosť, ale zároveň by prispelo k riešeniu problémov súvisiacich so zmenou klímy; zdôrazňuje význam zvýšeného financovania výskumu a vývoja novších a ekologickejších technológií;

7. domnieva sa, že stúpajúce makroekonomické náklady na spotrebu energie a znečisťovanie životného prostredia majú aj značne negatívny vplyv na fungovanie európskeho sociálneho modelu, pretože z dôvodu závislosti Európy od dovozu ropy a zemného plynu sa náklady na fosílne palivá v súťaži o ich prerozdelenie s rozvojovými trhmi v Ázii ako aj s USA drasticky zvýšia, a prostredníctvom týchto stúpajúcich výdavkov na spotrebu energie sa nútene znížia dostupné prostriedky na financovanie nášho sociálneho modelu; preto, ale aj z iných dôvodov, vidí v podpore obnoviteľných energií možnosť vzniku mnohých kvalifikovaných a trvalých pracovných miest;

8. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Arktída pri vypracovávaní energetickej politiky pre Európu, ako aj vzhľadom na zmenu klímy a trvalo udržateľný rozvoj, ako to navrhla Európska rada na zasadnutí v marci 2007; berie na vedomie význam spravodlivej distribúcie zdrojov uhľovodíkov v Arktíde v súlade s medzinárodným právom v záujme celkovej medzinárodnej stability; vyzýva Komisiu, aby vo svojom oznámení o strategických otázkach súvisiacich s Arktídou venovala osobitnú pozornosť uhľovodíkom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] KOM(2008)0384.
[2] SEK(2008)2794 a SEK(2008)2795.

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k problému cien ropy
(2008/2212(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pervenche Berès

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže cena ropy stúpla na začiatku roku 2000 z menej než 50 USD za barel na viac než 140 USD v auguste 2008 a potom prudko klesla pod 60 USD za barel,

B. keďže vyššie ceny ropy a ďalších bežne potrebných komodít spôsobujú nárast výrobných nákladov a vytvárajú tlak na zvyšovanie celkových cien, pretože jednotlivé komodity sú navzájom pevne prepojené,

C. keďže nárast inflácie vyvolaný zvýšením cien ropy a základných komodít spôsobil oslabenie kúpnej sily,

D. keďže vývoj nových investičných nástrojov na trhu s ropou a ďalšími základnými komoditami zosilnil kolísanie cien týchto komodít; keďže na trhoch s energiami treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť,

1. zastáva názor, že kolísanie cien ropy odzrkadľuje zvýšený dopyt po rope, progresívne čerpanie ropných rezerv, zmeny v demografických a urbanizačných trendoch, najmä v rozvojových ekonomikách, kde so zvyšovaním priemernej mzdy rastie dopyt, špekulácie na trhoch komodít a celosvetové hospodárske cykly; ďalej zdôrazňuje, že ropa a ďalšie komodity sa v dôsledku devalvácie amerického dolára stále viac využívajú na diverzifikáciu portfólia;

2. vyjadruje znepokojenie nad kolísaním cien ropy a jeho vplyvom na hospodársku a finančnú stabilitu; zatiaľ čo uznáva výhody aktívnych trhov s ropou a ďalšími energetickými produktmi, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili čo najvyššiu možnú mieru transparentnosti na trhoch s energiou;

3. je presvedčený, že využívanie ropy a ostatných zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka by sa malo znížiť, a to tak zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj prechodom na uhlíkovo neutrálnejšie riešenia ako jadrová energia či energia z obnoviteľných zdrojov;

4. zdôrazňuje, že ponuka ropy sa z dôvodu neustáleho dopytu stále viac približuje k svojim kapacitným hraniciam; naliehavo žiada zvýšenie transparentnosti údajov v štatistikách týkajúcich sa energetiky, najmä čo sa týka úrovne zásob ropy;

5. poukazuje na to, že Európska únia sa bude musieť ešte intenzívnejšie zaoberať problémom vysokých a nestálych cien ropy a ich vplyvom na hospodárstvo vzhľadom na to, že novoobjavené zdroje sú zvyčajne menšie a ich využitie býva nákladnejšie, pretože sa stále častejšie nachádzajú v mori, a že náklady na prieskum, rozvoj a produkciu sa budú zvyšovať, čo urýchli potrebu prejsť na alternatívne a obnoviteľné zdroje energie a vyvíjať energeticky úsporné technológie;

6. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby závislosť od energie z neobnoviteľných zdrojov dôkladne preskúmali nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hospodárskeho a bezpečnostného hľadiska;

7. zdôrazňuje, že účinný systém obchodovania s emisiami a schválenie širokej škály ďalších opatrení v oblasti úspory energií by mali byť dôležitými nástrojmi na oživenie rozvoja rozsiahleho a vyspelého trhu pre energeticky účinné technológie a výrobky; taktiež zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“; znovu pripomína, že čím väčší počet krajín zavedie do praxe podobné politiky, tým obmedzenejší bude vplyv týchto politík na konkurencieschopnosť sektora;

8. naliehavo vyzýva na zvýšenie dynamickosti vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami produkujúcimi ropu, čo zahŕňa aj obojstrannú ochotu dávať a prijímať a povedie k stabilnejším a bezproblémovejším dodávkam a stanovovaniu cien ropy, čo by bolo prínosom pre všetky zúčastnené strany a všeobecne aj pre svetové hospodárstvo;

9. očakáva, že ropné spoločnosti investujú podstatnú časť svojich nedávnych ziskov do prieskumu a rozvoja nových ropných rezerv a do podpory energeticky úsporných technológií a výskumu produktov, ktoré nahradia ropu (najmä pre použitie v doprave).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k problému cien ropy
(2008/2212(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Colm Burke

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta oznámenie Komisie a pripája sa k jej obavám v súvislosti s nedávnym prudkým výkyvom cien ropy a jeho negatívnymi účinkami na infláciu, konkurencieschopnosť, obchod a hospodársky rast;

2. uvedomuje si, že príčinou nedávneho kolísania cien ropy je rast dopytu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tretie krajiny naďalej využívajú dotácie, pretože tie majú z dlhodobého hľadiska negatívny účinok na verejné financie a spotrebiteľov;

3. zdôrazňuje, že ku kolísaniu cien ropy prispeli tiež obmedzené možnosti rozširovania nových dodávok a vonkajšie faktory ako slabý dolár a otrasy na finančných trhoch;

4. podporuje návrh Komisie na prijatie krátkodobých opatrení v prípade, ak by bolo potrebné znížiť prudký nárast cien ropy v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby finančne podporili investovanie do alternatívnych zdrojov energie ako obnoviteľná energia a aby sa prednostne venovali opatreniam na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov, ktoré podporujú nákup energeticky účinných výrobkov a služieb s cieľom minimalizovať dlhodobé výdavky a zmierniť pokles dodávok ropy v budúcnosti;

5. víta iniciatívu Komisie zameranú na nadviazanie globálneho politického dialógu formou samitu na vysokej úrovni medzi krajinami, ktoré sú odberateľmi a producentmi ropy, s cieľom vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s ropou a predísť tomu, aby krajiny produkujúce ropu umelo udržiavali ceny ropy na vysokej úrovni;

6. zdôrazňuje, že dohľad nad hospodárskou súťažou pri spracúvaní a predaji ropy a ropných produktov treba považovať za prioritu a treba zvyšovať transparentnosť údajov o komerčných zásobách ropy;

7. víta úmysel Komisie zamerať sa v jej druhom strategickom preskúmaní energetiky na núdzové zásoby ropy; domnieva sa, že núdzové zásoby ropy by mali slúžiť na zmierňovanie krátkodobých cenových šokov, a preto by mohli prispieť k zníženiu kolísania cien, čím by sa spotrebiteľom umožnilo lepšie predvídať vývoj;

8. upozorňuje na to, že ropným podnikom by sa malo umožniť opätovne investovať svoje zisky do prieskumu, ťažby a nových technológií, čo by malo byť najúčinnejšou metódou znižovania cien v strednodobom až dlhodobom výhľade;

9. pripomína, že trhové a politické opatrenia by sa mali uplatňovať doplňujúcim spôsobom, aby sa umožnilo účinne riešiť problém kolísania cien ropy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Angelika Beer, Monika Beňová, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Jas Gawronski, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Janusz Onyszkiewicz, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Libor Rouček, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Andrzej Wielowieyski, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Kinga Gál, Aurelio Juri, Inger Segelström

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia