SPRÁVA o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v EÚ

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (6.11.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

28.1.2009 - (2008/2137(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Magda Kósáné Kovács

Postup : 2008/2137(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0038/2009

Predkladané texty :

A6-0038/2009

Rozpravy :

PV 09/03/2009 - 20
CRE 09/03/2009 - 20

Hlasovanie :

PV 11/03/2009 - 5.17
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0117

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v EÚ

(2008/2137(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 3, 6, 7, 29 a 149 Zmluvy o ES, na základe ktorých sú členské štáty povinné zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov,

– so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje Spoločenstvu prijať primerané opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii[1], z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii[2], z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky[3] a z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, vrátane detskej chudoby, v EÚ[5],

– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[6] a na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[7],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)412) (oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda),

– so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426),

– so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých^[9]1,

– so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z 1. februára 1995 a na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

– so zreteľom na Dohovor OSN z 10. decembra 1984 proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

– o zreteľom na akčný plán Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre zlepšenie situácie Rómov a Sintov v rámci členských štátov OBSE prijatý 27. novembra 2003,

– so zreteľom na výročnú správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o rasizme a xenofóbii v členských štátoch za rok 2007,

– so zreteľom na deklaráciu k Dekáde začleňovania rómskej populácie z 2. februára 2005 a na založenie Rómskeho vzdelávacieho fondu 12. mája 2005,

– so zreteľom na správu s názvom Situácia Rómov v rozšírenej Európskej únii, ktorú uverejnila Komisia v roku 2004,

– so zreteľom na správu poradnej skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre oblasť sociálnej integrácie etnických menšín a ich plnú účasť na pracovnom trhu s názvom Etnické menšiny na trhu práce – naliehavá výzva na zlepšenie sociálneho začleňovania, ktorú Komisia uverejnila v roku 2007,

– so zreteľom na záverečnú správu o situácii v oblasti ľudských práv Rómov, Sintov a kočovníkov v Európe, ktorú v roku 2006 zverejnil komisár Rady Európy pre ľudské práva,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Integrácia menšín z 9. júla 2008 (stanovisko EHSV),

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0038/2009),

A. keďže po nedávnom rozšírení EÚ potreba sociálnej integrácie vytvorila nové úlohy, ktoré treba riešiť na pozadí nových demografických a hospodárskych okolností a keďže napriek tomu, že riešením týchto úloh sa budú musieť zaoberať všetky členské štáty, členské štáty strednej a východnej Európy sú zasiahnuté viac, a to kvôli svojej štrukturálnej, hospodárskej a sociálnej transformácii za posledných dvadsať rokov; preto konštatuje, že ohrozené sociálne skupiny, ako napr. Rómovia, sa nachádzajú v situácii najvyššieho ohrozenia;

B. keďže v členských štátoch, kde nastal kolaps priemyselných odvetví, sa nenaplnili rozvojové ambície regiónov a v dôsledku rýchleho nárastu chudoby bolo vytlačených na okraj spoločnosti najmä mnoho Rómov; keďže v tomto procese sa znehodnocuje občianstvo Rómov tak v týchto krajinách, ako aj v Únii, pretože nemôžu náležitým spôsobom využívať výhody vyplývajúce z rozšírenia, čo vedie k prehĺbeniu ich marginalizácie viacerými spôsobmi a zvyšuje riziko ich viacnásobnej diskriminácie,

C. keďže strategická ofenzíva v oblasti politiky zameraná na podporu rovnosti príležitostí pre Rómov musí čeliť extrémne komplexnej sociálnej situácii, pretože táto najväčšia etnická menšina v Európe bojuje s rovnakými znevýhodneniami ako iné skupiny a keďže tento boj možno najúčinnejšie podporiť prostredníctvom komplexnej stratégie pre Rómov a koordinovaného súboru nástrojov previazaného so súborom odvetvových politík a s pomocou finančnej podpory,

D. keďže kočovníci sú osobitným etnickým fenoménom, o ktorom by bolo možné odôvodnene diskutovať ako o samostatnej otázke, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj z hľadiska sociálnych otázok a otázok týkajúcich sa pracovného trhu,

E. keďže proces včleňovania rómskeho obyvateľstva do spoločnosti nie je jednostranný, ale mnohostranný, pričom je potrebné, aby sa Rómovia pri vypracúvaní politík sociálneho začleňovania aktívne zapájali do rozhodovacieho procesu,

F. keďže podmienky, v ktorých rómske komunity žijú, ich zdravotný stav a úroveň vzdelania sú determinantmi ich sociálnej situácie a situácie na pracovnom trhu a často slúžia ako zámienka na ich vylúčenie z väčšinových spoločností a na rasizmus a keďže toto všetko bráni zvýšeniu kvality života a je prekážkou uplatňovania najzákladnejších ľudských a občianskych práv,

G. keďže zlá dopravná infraštruktúra, nedostatok orgánov a služieb verejnej správy, najmä vysokokvalitných vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych zariadení, ako aj premiestňovanie podnikov núti mladých ľudí k odchodu zo svojho domova z ekonomických dôvodov, čo vedie k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a nárastu ich izolácie v getách;

H. keďže podľa mnohých dokumentov je tesne pred koncom druhého obdobia lisabonského procesu nevyhnutne potrebné posúdiť sociálnu situáciu Rómov a ich vyhliadky v oblasti zamestnanosti a rozhodnúť o tom, čo by sa malo v tejto oblasti vykonať,

I. keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond sú dôležité pre podporu integrácie a keďže v dôsledku zložitosti sociálnych problémov nie je predstaviteľné, aby sa vyriešili len prostredníctvom projektového systému charakteristického pre štrukturálne fondy a Kohézny fond,

J. keďže je nepochybne dôležité oceniť správne postupy vykonané v minulosti, keďže ich platnosť je však obmedzená v čase a priestore,

K. keďže mnohé rómske komunity majú v súčasnosti tendenciu zostávať nemobilné namiesto toho, aby sa sťahovali do oblastí, kde môžu byť lepšie pracovné príležitosti,

Rómovia na pracovnom trhu: prístup alebo vylúčenie?

1. domnieva sa, že v záujme zlepšenia pracovných a životných podmienok rómskej komunity je potrebné prijať koordinovaný prístup zameraný na tieto tri ciele:

- rozširovanie ekonomických príležitostí pre Rómov;

- vytváranie ľudského kapitálu a

- posilňovanie sociálneho kapitálu a rozvoja komunity;

2. upozorňuje na skutočnosť, že politiky zamerané na Rómov v mnohých prípadoch ich situáciu nezlepšili; požaduje, aby sa zainteresované strany z rómskej komunity zúčastňovali na rozhodovacom procese v rámci všetkých činností EÚ a členských štátov, ktoré sa týkajú najmä Rómov, a to v záujme toho, aby bola rešpektovaná ich schopnosť a zodpovednosť za usporiadanie vlastných záležitostí;

3. konštatuje, že nerovný prístup k službám a mnohé sociálno-ekonomické nevýhody, ktorým čelia rómske deti, prakticky bránia ich vývoju v ranom veku a získaniu kvalitného vzdelania; konštatuje, že tieto znevýhodnenia na druhej strane negatívne ovplyvňujú ich emocionálny, sociálny, telesný a osobnostný rozvoj a aj ich ďalšie šance na pracovnom trhu;

4. konštatuje, že vzdelávacie systémy sú selektívne a že napriek snahe členských štátov prekonať segregáciu, mnohé rôznorodé systémy, ktoré sú údajne určené na riešenie segregácie, v skutočnosti často slúžia na zdôraznenie rozdielov medzi sociálnymi skupinami a značne znevýhodňujú chudobných, najmä Rómov, ktorí sa ocitajú v zostupnej existenčnej špirále; zdôrazňuje preto potrebu vypracovať cielené politiky vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na rómske rodiny a budú podporovať ich aktívnu účasť;

5. zdôrazňuje, že napriek tomu, že v niektorých členských štátoch sa zvýšil podiel Rómov v stredoškolskom a vysokoškolskom systéme vzdelávania, úroveň ich konečného vzdelania je omnoho nižšia ako európsky priemer; poukazuje na rozdiel medzi nedostatkom pracovných síl na jednej strane a vysokou mierou nezamestnanosti spojenou s nízkou kvalifikáciou Rómov na druhej strane; žiada preto, aby členské štáty a EÚ podporovali Rómov s cieľom prioritne zvýšiť ich kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že v prípade absencie formálnej kvalifikácie možno postavenie Rómov na pracovnom trhu zlepšiť aj vypracovaním systému na uznávanie praktických zručností;

6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnoprávny prístup rómskych žien a dievčat ku kvalitnému vzdelávaniu a zaviedli stimuly (napr. príležitosti na kariérny rozvoj), ktoré pritiahnu vysokokvalifikovaných učiteľov do škôl v znevýhodnených sociálno-ekonomických oblastiach a osobitne vo vidieckych obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva;

7. vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup rómskych žien k odbornej príprave a aby odbornú prípravu prispôsobili potrebám miestnych pracovných trhov práce s cieľom poskytnúť rómskym ženám možnosť osvojiť si schopnosti žiadané na trhu práce;

8. konštatuje, že prevažná väčšina absolventov rómskej národnosti sa po ukončení univerzitného štúdia nevráti späť do svojich komunít a že niektorí z nich popierajú svoj pôvod alebo ich komunita pri ich pokuse o návrat už neprijme;

9. odporúča vypracovanie rozsiahleho programového balíka, ktorý podporí rómskych vysokoškolákov a bude ich motivovať, aby sa vrátili do svojej komunity a zamestnali sa v nej v jej prospech;

10. potvrdzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch rómski občania špecifickým spôsobom ovplyvňujú populačnú pyramídu; konštatuje, že rómske deti tvoria vysoké percento obyvateľstva, pričom očakávaná dĺžka ich života je pri narodení o celých 10 rokov nižšia ako v prípade majoritného obyvateľstva;

11. domnieva sa, že hoci členské štáty využili značné zdroje EÚ a členských štátov na pomoc dlhodobo nezamestnaným Rómom pri hľadaní práce, na úrovni EÚ sa ešte stále nenašlo koherentné riešenie: členské štáty riešia túto situáciu veľmi rozdielnymi spôsobmi a vo veľmi rozdielnom rozsahu a nevytvorili podmienky umožňujúce dlhodobý návrat na pracovný trh, zatiaľ čo ich opatrenia, ako napr. programy úradov práce, ešte zhoršili stigmatizáciu Rómov; požaduje preto, aby EÚ aj členské štáty zmenili svoju politiku na integrovaný prístup zaoberajúci sa všetkými aspektmi ich deprivácie;

12. vyzýva členské štáty, aby prispôsobili programy odbornej prípravy potrebám miestnych trhov práce a poskytli stimuly zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nekvalifikovaných pracovníkov (vrátane Rómov) a ponúkajú im školenia a príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

13. vyzýva národné a miestne orgány, aby predložili výročné hodnotenia miery opätovného zamestnania dlhodobo nezamestnaných (vrátane Rómov), ktorí dokončili odbornú prípravu na trhu práce, rozčlenené podľa pohlavia a aby na základe získaných skúseností vypracovali nové metodiky a iniciovali programy odbornej prípravy prispôsobené miestnym schopnostiam a hospodárskym potrebám;

14. vyzýva členské štáty, aby využili finančné prostriedky EÚ na zachovanie a ochranu tradičných rómskych činností;

15. pripája sa k názoru Komisie, že dospelí Rómovia majú kvôli svojmu mnohonásobnému znevýhodneniu nedostatočné zastúpenie v rámci skupiny zamestnaných osôb a osôb zapojených do celoživotného vzdelávania, často nemajú prístup k IKT, sú však nadmieru zastúpení v skupine dlhodobo nezamestnaných osôb a osôb pracujúcich v menej prestížnych zamestnaniach, čo predstavuje najväčšie prekážky ich opätovného začlenenia na trh práce; požaduje preto účinné vykonávanie smernice 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

16. považuje za dôležité prijať na úrovni Spoločenstva konkrétne opatrenia na podporu prístupu Rómov k programom odbornej prípravy;

17. upozorňuje členské štáty, že táto sociálna dichotómia môže mnohých záujemcov o zamestnanie z radov Rómov nútiť prejsť z oblasti legálnej ekonomiky do oblasti šedej ekonomiky a že na úrovni EÚ a členských štátov je potrebné vyvinúť koordinované úsilie na návrat týchto zamestnancov späť do oblasti legálneho zamestnania s pracovnými právami a právom na sociálne zabezpečenie;

18. považuje za potrebné podporovať inkluzívnu sociálnu a hospodársku politiku, a to aj prostredníctvom opatrení ad hoc pre dôstojné bývanie;

19. upozorňuje osobitne na skutočnosť, že podpora mobility nekvalifikovanej a neodbornej pracovnej sily môže viesť k zhoršeniu diskriminácie rómskych žien, ktoré sú už aj tak mimoriadne ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a môže brániť ich ďalšiemu pokroku v rámci pracovného trhu;

20. vyzýva vlády členských štátov, aby posilnili ekonomickú nezávislosť rómskych žien podporou opatrení zameraných na jednoduché vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a na zakladanie malých a stredných podnikov, podporou prístupu k mikropôžičkám a stimuláciou ekonomiky služieb v rámci rómskych osídlení s cieľom rozšíriť vedomosti a odborné znalosti rómskych žien;

21. vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili systémy stimulov (o. i. prostredníctvom daňových výhod) pre podniky, ktoré zamestnávajú rómske ženy;

22. považuje za nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že v praxi je zložité dosiahnuť odstránenie rómskych osád využívaním zdrojov EÚ na základe pravidiel, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na Európsky fond pre regionálny rozvoj, pretože situácia v nových členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili po roku 2004, je taká, že v dôsledku existencie podmienky minimálneho počtu obyvateľov pre financovanie osád z rozpočtov na bývanie sú obyvatelia najmenších osád, ktorí žijú v najhorších podmienkach, z poskytovania pomoci vylúčení;

23. zdôrazňuje skutočnosť, že riešenie sociálnych a ekonomických problémov Rómov si vyžaduje komplexný prístup a dlhodobé, koordinované riešenie, ktorého súčasťou je politika v oblasti v oblasti bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pracovného trhu; preto Komisii a členským štátom navrhuje, aby sa všetky opatrenia zamerané na zlepšenie situácie Rómov považovali za neoddeliteľnú súčasť opatrení určených na podporu regionálneho rozvoja a sociálneho začlenenia;

24. domnieva sa, že členské štáty by mali využiť revíziu pravidiel upravujúcich štrukturálne fondy a Kohézny fond, ktorá poskytuje väčší priestor komplexným programom tým, že umožňuje presunúť viac než 10 % prostriedkov medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom;

25. víta návrh novej komplexnej smernice zameranej na boj proti diskriminácii mimo oblasti zamestnania na základe veku, postihnutia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery a žiada účinnú implementáciu smernice 2000/43/ES; domnieva sa, že v duchu sociálneho programu by mala Komisia stanoviť konkrétne ciele a vypracovať vyvážené programy zamerané na odstránenie diskriminácie a stigmatizácie Rómov a tieto javy obmedzovať a zabraňovať tiež kriminalizácii rómskych komunít a znižovať jej rozsah;

26. zdôrazňuje, že základnou podmienkou na podporu sociálneho začlenenia Rómov a ich prístupu na trh práce je priznať im rovnaké sociálne a politické práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby stanovili stratégiu na zlepšenie účasti Rómov na voľbách ako voličov a kandidátov na všetkých úrovniach;

27. potvrdzuje význam mikroúverov, ktoré sa v oznámení Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda a v stanovisku EHSV odporúčajú z rôznych dôvodov a ktoré dokážu s minimálnymi zdrojmi nasmerovať tých najchudobnejších na cestu vedúcu k osobnej zodpovednosti, podnikateľským znalostiam a rozvoju kreatívnych schopností, okrem iného aj poskytnutím úveru na pokrytie vlastného podielu nákladov na samostatné podnikanie jednotlivca;

28. podporuje návrh inštitúcií EÚ, že so zreteľom na požiadavku uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania by sa mal zvýšiť počet Rómov pracujúcich vo verejných službách; zdôrazňuje však, že na uskutočnenie tohto cieľa je potrebné nielen to, aby vlády uskutočňovali personálne politiky a politiky v oblasti odbornej prípravy pracovných síl, ktoré tento cieľ podporujú, ale aby sa zároveň snažili aktívne podporovať prijatie tejto zásady v očiach verejnosti;

29. zdôrazňuje, že sociálny trh, zdravotná a domáca starostlivosť, verejné stravovanie a zabezpečenie služieb na podporu detskej starostlivosti atď., môžu pre nezamestnaných Rómov (najmä ženy) vytvoriť nové pracovné miesta; opätovne však poukazuje na skutočnosť, že sociálny trh si vyžaduje stále prepojenie medzi poskytovateľom a užívateľom služieb, a preto zvýšenie zamestnanosti Rómov v týchto oblastiach možno očakávať iba v atmosfére sociálneho prijatia, ale bude ju zároveň aj podporovať;

30. vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie rasovej neznášanlivosti a podnecovania k diskriminácii a násiliu voči Rómom v masovokomunikačných prostriedkoch a v každej technologickej forme komunikácie a nabáda významné médiá, aby zaviedli osvedčené postupy v oblasti prijímania pracovníkov spôsobom, ktorý zohľadňuje zloženie obyvateľstva;

31. pozoruje, že rómske ženy sa často podieľajú na šedej ekonomike a majú veľmi nízku mieru zamestnanosti, a domnieva sa, že pokiaľ sa má prekonať viacnásobná diskriminácia, vysoká nezamestnanosť a chudoba, mali by sa cielené politiky zamerať na zabezpečenie skutočného prístupu rómskych žien na pracovný trh, ktorý je predpokladom zlepšenia ich sociálneho a rodinného statusu;

32. domnieva sa, že zamestnanosť rómskych žien treba podporovať aj pomocou systémov sociálnej podpory, ktoré pôsobia priaznivo na zamestnanosť, ako aj vhodnými príležitosťami na odbornú prípravu a špecializáciu, a to s cieľom pripraviť ich z dlhodobého hľadiska na prácu, ktorá im poskytne živobytie, a umožniť im zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré pomôžu poskytnúť väčšie možnosti na detskú starostlivosť pre rómske deti aj v tom prípade, keď sú ich matky doma s ostatnými deťmi;

33. zdôrazňuje, že kvalitnejšie služby v oblasti bývania a služby zdravotnej starostlivosti by mohli zlepšiť prístup rómskych žien k pracovnému trhu a zvýšiť ich šance na to, aby si dlhšie udržali svoje zamestnanie;

34. poukazuje na to, že sociálne politiky a politiky v oblasti zamestnanosti by mali podporovať individuálne schopnosti a potreby občanov a vytvárať viac príležitostí pre najväčšie rezervy pracovnej sily, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a chudobné, nekvalifikované osoby vrátane Rómov;

35. zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú vystavené rómske ženy, by sa mala uznať a osobitne riešiť v rámci politík zameraných na rómske ženy, ktoré by na ne a na ostatných členov rodiny, najmä na deti, mohli mať dvojitý, dlhodobo pozitívny vplyv;

36. nesúhlasí s názorom, že dotácie zamerané na pomoc dlhodobo nezamestnaným osobám (vrátane mnohých Rómov) nájsť si prácu, bez ohľadu na to, či sú určené zamestnávateľom alebo zamestnancom sú v rozpore so zásadou neutrality hospodárskej súťaže, pretože reintegrácia Rómov je cieľom sociálnej politiky a na jej realizáciu je potrebné vytvoriť dotované pracovné miesta; zastáva názor, že je vhodnejšie dotovať pracovné miesta na pracovnom trhu v záujme opätovného začlenenia rómskych pracovníkov ako dotovať dlhodobo nezamestnané osoby;

37. uznáva, že niektoré tradičné činnosti Rómov, napríklad umenie a remeslá, môže prispieť k zachovaniu osobitných charakteristických znakov tejto komunity a zlepšiť jej materiálnu situáciu a úroveň sociálneho začlenenia, a domnieva sa, že je žiaduce podporovať niektoré špecifické odborné činnosti;

Boj o prežitie na okraji spoločnosti

38. konštatuje, že rómska kultúra sa v rámci kultúr Európskej únie vyznačuje silnou rodinnou tradíciou; podotýka, že verejná mienka o rómskych rodinách je charakterizovaná dôrazom na tradičné rodové role, veľký počet detí, spoločné bývanie viacerých generácií, snahou príbuzných bývať blízko pri sebe a intenzívnym udržiavaním spoločenských vzťahov a preto je v programoch EÚ a členských štátov týkajúcich sa rómskych rodín potrebné stavať na pozitívach tejto prirodzenej podpornej siete;

39. zdôrazňuje význam zachovania a potvrdenia osobitných kultúrnych rysov Rómov v záujme ochrany ich vlastnej identity a obmedzenia predsudkov voči tejto menšine, a preto považuje za potrebné, aby členské štáty a Komisia zohrávali aktívnejšiu úlohu pri podpore duchovného života rómskej menšiny;

40. podporuje stanovisko EHSV, že rómske ženy majú v rodinnej hierarchii nízke postavenie, predčasne vstupujú do manželstva, často trpia v dôsledku domáceho násilia a sú často obeťami prostitúcie a obchodovania s ľuďmi;

41. preto sa domnieva, že programy EÚ a členských štátov určené Rómom by sa mali zameriavať na oslobodenie jednotlivcov od tradičných hierarchií a sociálno-ekonomickú nezávislosť členov rómskych komunít, najmä žien;

42. poukazuje na to, že predčasné ukončovanie školskej dochádzky rómskych detí poškodzuje ich individuálne vzdelávanie, sociálne začlenenie a oberá ich o príležitosti na pracovnom trhu, pričom v prípade rómskych žien ich fyzické a psychické zdravie a skutočnosť, že predčasne končia školskú dochádzku, ovplyvňuje aj zdravotný stav a vzdelávanie ich detí, čo podporuje ich sociálne vylúčenie; preto zdôrazňuje význam služieb, ktoré zvyšujú povedomie, pokiaľ ide o poskytovanie informácií rómskym ženám;

43. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili začlenenie ustanovení zameraných na prevenciu a riešenie rôznych foriem diskriminácie, ktorej čelia rómske ženy, do jestvujúcich a budúcich právnych rámcov s cieľom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie a zabezpečiť im prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a vzdelávaniu, ktoré sú základnými podmienkami zamestnanosti;

44. domnieva sa, že k tomu, aby sa dosiahlo účinne zabezpečenie alternatív k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, musí sa proces integrácie začať v skorej etape života; preto je nevyhnutné zabezpečiť inštitucionálny rámec pre sociálne a vzdelávacie služby na úrovni komunít určené pre deti a rodiny, ktoré spĺňajú regionálne aj osobné potreby a zároveň zaručujú rovnaký prístup k vysokokvalitným službám; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla konkrétnu podporu programom pre integráciu rómskych detí už v ranom veku vo všetkých krajinách, v ktorých sú k dispozícii zdroje EÚ, ako napr. nástroj predvstupovej pomoci alebo štrukturálne fondy a Kohézny fond;

45. konštatuje, že rómske deti sú zastúpené v nadmernom počte v osobitných školách, pričom veľké množstvo z nich sa do uvedených škôl dostáva bez skutočného dôvodu, väčšinou v dôsledku diskriminácie; konštatuje, že nútenie detí, ktoré boli nezákonne klasifikované ako deti s mentálnym postihnutím, k navštevovaniu osobitných škôl je diskriminačné a vážne porušuje ich základné právo na kvalitné vzdelávanie a spôsobuje problémy v ďalšom štúdiu a pri hľadaní práce a vedie k väčšej nečinnosti, zároveň to vedie aj k zaťažovaniu rozpočtu;

46. podporuje stanovisko EHSV, že v záujme vývinu malých detí sú potrebné komplexné formy pomoci, ktoré sú zamerané na celú rodinu a ktoré popri zabezpečovaní potrieb rodiny poskytujú na mieru prispôsobenú praktickú pomoc, ako napr. tzv. program istý štart;

47. pripája sa k názoru EHSV, že rómska komunita má vzhľadom na svoj demografický charakter asymetrický prístup k sociálnym výhodám; zdôrazňuje, že cieľom sociálnych výhod je vyvážiť záťaž alebo nedostatky, ktoré vyplývajú z individuálnych životných situácií, starostlivosti o deti a ďalších sociálne prínosných záväzkov;

48. podporuje stanovisko EHSV, že ak sa má podporiť účasť na oficiálnom trhu práce, osobám meniacim zamestnanie by sa mala poskytovať dodatočná podpora; zdôrazňuje, že riadne zamestnanie musí byť atraktívne pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov;

49. zdôrazňuje, že spoločenská izolácia, v ktorej Rómovia prežijú časť svojho aktívneho života, spôsobuje ich sťažený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a je zodpovedná za situáciu, v ktorej sa ocitajú vo vysokom veku, a že v čerpaní riadneho dôchodku a prežití staroby dôstojným spôsobom im bráni práca, s ktorou začínajú už v ranom veku, časté obdobia nezamestnanosti, chýbajúca ochrana v zamestnaní, tzv. neviditeľná práca v rámci šedej ekonomiky, ktorá je mnohokrát fyzicky veľmi ťažká, pričom z takýchto období zamestnanosti nevyplýva žiaden dôchodok;

50. odporúča Komisii, aby prevzala iniciatívu a stanovila najefektívnejšie spôsoby podpory sociálneho, ekonomického a kultúrneho začlenenia tejto najväčšej menšiny v Európskej únii, a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi Komisiou a vládami členských štátov s cieľom podniknúť konkrétne kroky zamerané na riešenie zložitých nadnárodných problémov Rómov;

Závery

51. domnieva sa, že zachovanie rómskeho jazyka a rómskej kultúry je pre Európu hodnotou; nesúhlasí však s myšlienkou „európskeho národa“ bez štátu, pretože členské štáty by sa tým zbavili zodpovednosti za rómskych spoluobčanov a spochybnila by sa možnosť ich integrácie;

52. upriamuje pozornosť členských štátov na riziko spočívajúce v tom, že prijatie prehnaných opatrení, pokiaľ ide o rómske spoločenstvá, by mohlo viesť k zhoršeniu už tak dramatickej situácie tejto menšiny a ohroziť ich príležitosti na začlenenie;

53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s mimovládnymi organizáciami, rómskymi komunitami a vedúcimi predstaviteľmi s cieľom vytvoriť spoločne prijateľný plán sociálneho začlenenia Rómov, ktorý by sa mal realizovať v úzkom partnerstve;

54. vyzýva členské štáty, aby navrhli a implementovali projekty zamerané na boj proti negatívnym stereotypom o Rómoch na všetkých úrovniach, ktoré možno podporiť prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a tiež konkrétnymi programami ako je program PROGRESS a iniciatívami, ako Európsky rok medzikultúrneho dialógu v roku 2008 a nadchádzajúci Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vyčleneniu v roku 2010;

55. konštatuje, že keďže zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie Rómov bolo dôležitým hľadiskom v procese rozšírenia, celkový pokrok bol obmedzený; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali predošlé, ako aj súčasné programy a iniciatívy a vyhodnotili ich výsledky; domnieva sa, že povinnosťou Európskej únie je lepšie a užšie koordinovať nástroje sociálneho začleňovania a že by to malo pomôcť v boji proti chudobe, podporiť prístup Rómov k lepšiemu, trvalejšiemu a stabilnejšiemu zamestnaniu, pripraviť podmienky pre aktivity zamerané na zefektívnenie systémov sociálneho začlenenia a ochrany, byť nástrojom analýz politických skúseností a vzájomného učenia a vytvoriť systém koherentnej analýzy najlepších postupov;

56. vyzýva Komisiu, aby konkrétne zhodnotila vplyv cieľov a nástrojov každej odvetvovej politiky na Rómov spolu s vypracovaním koherentnej politickej stratégie a dosiahnutím vysokej úrovne koordinácie; vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby v správach o integrovaných ukazovateľoch a otvorenom systéme koordinácie pre sociálne začleňovanie zamerali svoju pozornosť na zmenu situácie Rómov; vyzýva Komisiu, aby sledovala rozsah diskriminácie, pravidelne hodnotila situáciu Rómov, pokiaľ ide o zmeny v oblastiach vzdelávania, zamestnania, sociálneho postavenia, zdravotných otázok a bývania v členských štátoch a pristupujúcich krajinách;

57. vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby čo najskôr zaviedli jasnú politiku v oblasti zamestnanosti pre znevýhodnené skupiny vrátane aktívneho rómskeho obyvateľstva a prijali podporné opatrenia na uľahčenie ich postupného začlenenia na pracovný trh, ktoré zabránia efektu závislosti vytváranému systémom sociálneho zabezpečenia;

58. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi medzinárodnými organizáciami a podporila rozvoj akademickej siete rómskych odborníkov, ktorá poskytne vedecké údaje a podporu prostredníctvom výskumu, analýzy, zhromažďovaním dôkazov a vypracovávaním odporúčaní, s cieľom analyzovať sporné body týkajúce sa otázky integrácie Rómov, rozhodovať o programe, s náležitou vážnosťou opisovať otázky týkajúce sa Rómov na základe zhrňujúcich správ, ktoré tieto organizácie pripravujú, a aby aspoň raz za dva roky vypracovala celkové hodnotenie v rámci EÚ;

59. vyslovuje kritiku určenú štyrom členským štátom, ktoré ešte neratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z roku 1995; vyzýva tieto štyri členské štáty – Francúzsko, Grécko, Belgicko a Luxembursko, aby tak urýchlene učinili; vyzýva členské štáty, ktoré vydali reštriktívne vyhlásenia v rámci rámcového dohovoru, ktoré ovplyvňujú uznanie Rómov za národnostnú menšinu, aby tieto vyhlásenia odvolali;

60. odporúča, aby členské štáty

a) vytvorili skupinu odborníkov na úrovni EÚ zahŕňajúcu zástupcov z rómskeho obyvateľstva s cieľom skoordinovať stratégiu, ktorú presadzujú členské štáty vo vzťahu k Rómom a využívanie fondov EÚ na podporu tejto stratégie;

b) vytvorili partnerské vzťahy medzi rôznymi organizáciami zastupujúcimi záujmy Rómov a zodpovednými inštitúciami členských štátov;

c) navrhli nástroje, ako napr. osobitné zvýhodnené úvery alebo verejné granty a aby pri plánovaní poľnohospodárskych dotácií za dôležitý cieľ stanovili možnosť pre rómskych obyvateľov získať podmienky, v ktorých si dokážu zabezpečiť živobytie z poľnohospodárstva; tak, aby popri hľadaní plateného zamestnania v poľnohospodárstve alebo namiesto toho boli otvorení myšlienke hľadania inovačných foriem poľnohospodárskej práce vrátane sociálnych družstiev, čím by bolo zdôvodnené poskytovanie potrebných zdrojov;

61. domnieva sa, že v niektorých členských štátoch je možné k cieľovým skupinám (v osadách alebo častiach osád) efektívne pristupovať na základe definície mnohonásobného znevýhodnenia, že je však ťažké komunikovať prostredníctvom tejto kategórie s menšími jednotkami, ako sú rodina a jednotlivec;

62. domnieva sa však, že by sa mali vytvoriť právne predpoklady pre zavedenie dobrovoľného a anonymného zbierania údajov a vytvorenie porovnateľnej databázy s príslušným ohľadom na ochranu údajov a pravidlá ochrany ľudských práv a bez toho, bolo potrebné použiť metódy, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou; domnieva sa, že Komisia by mala vykonať potrebné zmeny v právnych predpisoch;

63. vyzýva Komisiu, aby na základe analýz uskutočnených nezávislým orgánom uľahčila vypracúvanie, overovanie a potvrdzovanie portfólia osvedčených postupov v rámci programov pre Rómov týkajúcich sa o. i. bývania, vzdelávania a zamestnanosti;

64. domnieva sa, že vytvorenie tejto databázy nie je alternatívou, ale predpokladom systému posudzovania a hodnotenia, ktorý sa môže použiť pri analýze dosahu výmeny osvedčených postupov a využívania zdrojov; domnieva sa, že na tento účel je potrebný systém ukazovateľov zasahujúci do všetkých oblastí života, ktorý by mohol používať každý a ktorý by okrem vstupných a výstupných ukazovateľov pre programy zahŕňal tiež využívanie ukazovateľov v oblasti sociálnych výsledkov a dosahu a využíval by sa tiež ako podmienka pre financovanie; odporúča preto, aby Komisia stanovila tento systém ukazovateľov v rámcovom nariadení o štrukturálnych fondoch a v nariadeniach týkajúcich sa iných typov verejných grantov;

65. odporúča, aby sa Komisia zhodla na ucelenejších a jednotnejších očakávaniach týkajúcich sa všetkých rozvojových programov financovaných zo zdrojov EÚ, v súvislosti s ktorými je možné požadovať objasnenie toho, ako majú zabrániť sociálnemu vyčleneniu Rómov alebo ho zvrátiť; domnieva sa, že členské štáty a orgány EÚ by mali preskúmať celú oblasť rozvoja, ktorá je financovaná zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu z pohľadu dosahu programu na sociálne začlenenie Rómov; ďalej odporúča, aby sa v prípade každého programu vo fáze výberu uprednostňovali tie vývojové kroky, ktoré sú určené na zlepšenie situácie Rómov žijúcich v jednoznačne znevýhodnených osadách, ako aj chudobných a nezamestnaných Rómov;

66. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala a implementovala rozsiahlu informačnú kampaň určenú širokej verejnosti, ako aj rómskemu obyvateľstvu, ktorá by sa týkala národných programov v členských štátoch na zlepšenie životných podmienok Rómov a ich priebežnú implementáciu;

67. vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala opatrenia a činnosti, ako aj ich vplyv na zlepšenie pozície Rómov na pracovnom trhu;

68. želá si, aby sa zdroje, o ktorých sa rozhoduje na úrovni EÚ, využili okrem iného na tzv. cielené programy, ktoré zahŕňajú takisto odborníkov z organizácií so skúsenosťami v tejto oblasti, ktorí poskytnú podporu a konzultácie, na vyváženie nevýhodného postavenia Rómov, pokiaľ ide o vzdelávanie a kvalifikáciu; domnieva sa, že členské štáty by mali pri prideľovaní fondov EÚ a ich vlastných fondov pri rozhodovaní o financovaní iných oblastí ako je vývoj v ranom veku a verejné vzdelávanie posúdiť to, či orgány miestnej vlády, organizácie atď., ktoré požiadali o podporu, splnili podmienky týkajúce sa odstránenia segregácie;

69. vyzýva Komisiu, aby odporučila členským štátom ukončiť diskriminačné praktiky spočívajúce vo vysťahovaní obyvateľov z rómskych slumov a namiesto toho vypracovať konkrétne projekty v oblasti bývania, s to s podporou technických odborných znalostí a mechanizmov monitorovania o. i. Komisie, Svetovej banky a mimovládnych organizácií zameraných na Rómov; verí, že prioritou musí byť vyriešenie problémov v oblasti bývania Rómov žijúcich vo vidieckych regiónoch a že tejto záležitosti by sa mala venovať osobitná pozornosť a mala by sa stať oblasťou, v ktorej treba konať;

70. vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala nielen organizáciám občianskej spoločnosti, ale aj schopnosti vlastnej organizácie Rómov a poskytovania podpory politike integrácie a aby podporovala rozvoj komunít najmä prostredníctvom projektov, ktoré zvyšujú zapojenie Rómov do rozhodovacieho procesu a ich zodpovednosť za rozhodnutia prijaté v spolupráci s nimi;

71. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami zameranými na Rómov preskúmala súčasné politiky a programy s cieľom vyvodiť ponaučenie z predošlých neúspešných projektov;

72. vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni podporovala mimovládne organizácie zamerané na Rómov, a to s cieľom monitorovať vykonávanie politík a programov určených pre Rómov, ako aj vzdelávanie o demokracii a ľudských právach v rámci Spoločenstva;

73. navrhuje Komisii a členským štátom zriadenie fóra na európskej úrovni, v rámci ktorého by sociálni aktéri, odbory a mimovládne organizácie zastupujúce Rómov a ich záujmy mohli neustále navzájom konzultovať pri vypracúvaní usmernení a výmene osvedčených postupov s cieľom podporovať koordinovaný prístup na úrovni EÚ;

74. vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšiu aktivitu v procese podpory prenosu pracovných miest do oblastí, kde žijú rómske komunity, ako aj v procese podpory Rómov v presťahovaní sa do oblastí s pracovnými miestami;

75. pripomína členským štátom a Komisii, že hoci musí sociálna starostlivosť zohrávať v podpore a posilňovaní znevýhodnených komunít, ako sú Rómovia, kľúčovú úlohu, dôležitá je aj podpora svojpomoci; domnieva sa, že dlhodobým cieľom by mala byť kultúra nezávislosti namiesto kultúry závislosti;

76. domnieva sa, že zabezpečenie pracovných miest na lokálnej úrovni a podpora podnikania ako aj miestnych remesiel by mali mať oveľa väčšiu prioritu, rovnako ako aj rozvoj základných zručností, ktoré sú k tomu potrebné, aby sa vytvorili podmienky na dosiahnutie väčšieho hmotného bohatstva a vyššej osobnej ceny;

* *

77. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

[1] Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.
[2] Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283.
[3] Prijaté texty, P6_TA(2008)0035.
[4] Prijaté texty, P6_TA(2008)0361.
[5] Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
[6] Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
[7] Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
[8] Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
[9] ¹Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

Podmienky, v ktorých žije najväčšia európska menšina, môžu byť nesporne charakterizované ako podmienky zodpovedajúce tretiemu svetu. Tento stav dosvedčujú nielen ukazovatele v oblasti vzdelávania, bývania, zdravia, zamestnania a ďalších oblastí, ale aj to, že bez okamžitej, sústredenej a cielenej vonkajšej pomoci nebude mať týchto približne 10 až 12 miliónov ľudí žiadnu šancu uniknúť chudobe a vylúčeniu. Takýto stupeň sociálneho znevýhodnenia je prekážkou dosiahnutia základnej úrovne ľudskej dôstojnosti a rovnosti podmienok pre Rómov.

Sú to už desaťročia, čo Európa zanechala za sebou obdobie, keď mohla z bezpečnej vzdialenosti sledovať na vlastnom území takéto obrovské množstvo obyvateľov živoriacich v stave totálnej sociálnej núdze, ktorá sa prenášala z generácie na generáciu, ktorí však zároveň v sebe nesú takýto ekonomický potenciál. Môžeme sa domnievať, že príležitosť podstatne zmeniť situáciu Rómov by mohla nastať vtedy, keď je príslušná krajina ekonomicky na vzostupe. Ekonomický rozvoj nenastane v takej krajine, v ktorej sa automatickým prevádzkovaním systémov prerozdeľovania vytvorili skutočné možnosti mobility pre obrovské množstvá osôb žijúcich na poslednom stupienku sociálneho rebríka. Tieto systémy v skutočnosti len zvyšujú úroveň relatívnej chudoby. Svedčí o tom navyše aj tá skutočnosť, že stupeň integrácie Rómov a ich hospodárska a sociálna situácia sa medzi jednotlivými krajinami do veľkej miery líši.

Politika inštitúcií v oblasti rómskej problematiky primárne vníma integráciu Rómov ako regionálnu záležitosť nových členských štátov a kandidátskych krajín. Nedávne udalosti v niektorých starých členských štátoch pripomínajú, že utrpenie Rómov je celoeurópskym problémom. Zodpovednosť sa nesie spoločne, v prvom rade z toho dôvodu, že situácia Rómov v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách sa od ich vstupu do EÚ ani v období pred pristúpením veľmi nezmenila; ich integrácia sa zastavila alebo ani nezačala a následkom toho začína bezprecedentný exodus Rómov smerom do starých členských štátov. V krajinách, do ktorých prichádzajú s cieľom nájsť novú domovinu, predstavujú nový typ výzvy pre integračnú politiku, pretože bez skutočného zámeru ich akceptácie a bez integračnej stratégie budú rovnako marginalizovaní a bezbranní ako v krajine svojho pôvodu.

Jedným z dôsledkov extrémistických názorov, ktoré sú stále otvorenejšie hlásané, je narastajúca nenávisť voči Cigánom v Európe. Pokiaľ túto skutočnosť nevezmeme riadne na vedomie, môže sa ľahko stať, že napriek všetkému úsiliu sa Európska únia nestane organizáciou, do ktorej patria všetky skupiny a v ktorej majú rovnaké práva, ale že sa tu existujúce konflikty a rozdiely zakonzervujú.

Ak zoberieme vážne jeden z najdôležitejších zámerov zakladateľov Európskej únie, ktorým je urobiť z EÚ silného konkurenta USA a Ázie v oblasti ekonomiky, je jasné, že ani národné vlády ani samotná Európska únia nesmú znemožniť okamžitú integráciu takej veľkej potenciálnej pracovnej sily so skúsenosťami s adaptáciou a prežitím z mnohých stáročí.

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k sociálnej situácii Rómov a ich zlepšenému prístupu k pracovnému trhu v EÚ
(2008/2137(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lívia Járóka

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili začlenenie ustanovení zameraných na prevenciu a riešenie rôznych foriem diskriminácie, ktorej čelia rómske ženy, do jestvujúcich a budúcich právnych rámcov s cieľom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie a zabezpečiť im prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a ku vzdelávaniu, ktoré sú základnými podmienkami zamestnanosti;

2. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnoprávny prístup rómskych žien a dievčat ku kvalitnému vzdelávaniu a zaviedli stimuly (napr. príležitosti na kariérny rozvoj), ktoré pritiahnu vysokokvalifikovaných učiteľov do škôl v znevýhodnených sociálno-ekonomických oblastiach a osobitne vo vidieckych obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva;

3. vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup rómskych žien k odbornej príprave a aby odbornú prípravu prispôsobili potrebám miestnych pracovných trhov práce s cieľom poskytnúť rómskym ženám možnosť osvojiť si schopnosti žiadané na trhu práce;

4. žiada posilnenie organizácií rómskych žien s cieľom prispieť k vyriešeniu problémov na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, ako aj k podpore sociálneho a kultúrneho dialógu;

5. vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie opatrení zameraných na podporu plánovaného rodičovstva, alternatív ku skorým sobášom a sexuálnej výchovy, aby tak bola plne rešpektovaná ľudská dôstojnosť a sloboda rómskych žien a dievčat a aby sa zlepšilo ich sociálne a rodinné postavenie;

6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali vysokou mierou nezamestnanosti rómskych žien a najmä aby odstraňovali vážne prekážky, ktoré predstavuje priama diskriminácia v postupoch náboru zamestnancov;

7. upozorňuje osobitne na skutočnosť, že podpora mobility nekvalifikovanej a neodbornej pracovnej sily môže viesť k zhoršeniu diskriminácie rómskych žien, ktoré sú mimoriadne ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a brániť ich ďalšiemu pokroku v rámci pracovného trhu;

8. vyzýva vlády členských štátov, aby posilnili ekonomickú nezávislosť rómskych žien podporou samostatnej zárobkovej činnosti zjednodušením zakladania malých a stredných podnikov, podporou prístupu k mikropôžičkám a stimuláciou ekonomiky služieb v rámci rómskych osídlení s cieľom rozšíriť vedomosti a odborné znalosti rómskych žien;

9. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby nabádali vlády k zberu a uverejňovaniu údajov rozčlenených podľa pohlavia a etnického pôvodu v oblastiach významných pre sociálne začlenenie Rómov bez toho, aby došlo k ohrozeniu osobných údajov;

10. vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili systém (daňových a iných) stimulov pre podniky, ktoré zamestnávajú rómske ženy;

11. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby rómske organizácie a najmä organizácie, v ktorých pôsobia rómske ženy, zapojili do procesu rozhodovania a aby do vykonávania špecifických politík zapojili spoločenstvá ako celok;

12. zdôrazňuje, že kvalitnejšie služby v oblasti bývania a služby zdravotnej starostlivosti by mohli zlepšiť prístup rómskych žien na pracovný trh a zvýšiť ich šance na to, aby si dlhšie udržali svoje zamestnanie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emine Bozkurt, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Roselyne Lefrançois, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Raül Romeva i Rueda, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anne Van Lancker, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lena Ek, Iratxe García Pérez, Donata Gottardi, Mary Honeyball, Christa Klaß, Ria Oomen-Ruijten, Maria Petre

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Inger Segelström

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia