SPRÁVA o osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (20.1.2009)

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (6.11.2008)

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (20.1.2009)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

29.1.2009 - (2008/2203(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Glenys Kinnock

Postup : 2008/2203(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0039/2009

Predkladané texty :

A6-0039/2009

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 19/02/2009 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0060

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

O osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ

(2008/2203(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (KOM(2008)0055),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2008 s názvom Deti v núdzových a krízových situáciách (SEK(2008)135),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2008 s názvom Akčný plán Európskej únie o právach detí v rámci vonkajšej činnosti (SEK(2008)136),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2008 s názvom EÚ ako globálny partner pre rozvoj – Urýchliť pokrok na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (KOM(2008)0177),

– so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2008 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa vo vonkajšej činnosti Európskej únie –rozvojový a humanitárny rozmer,

– so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. júna 2008,

– so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, ktoré Rada prijala v decembri 2007,

– so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktoré Rada prijala v decembri 2003 a aktualizovala v júni 2008,

– so zreteľom na kontrolný zoznam pre zohľadnenie ochrany detí postihnutých ozbrojeným konfliktom vo všetkých operáciách v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), ktoré Rada prijala v máji 2006,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa (CRC), ktorý jej valné zhromaždenie prijalo 20. novembra 1989, a opčné protokoly k nemu,

– so zreteľom na akčný program EÚ týkajúci sa rozvojových cieľov tisícročia, ktorý Rada prijala 18. júna 2008,

– so zreteľom na rezolúciu OSN 1612 (2005) o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN na svojom 5235. zasadnutí 26. júla 2005,

– so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, ktorý prijala v Ženeve 26. júna 1973, a dohovor č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce, ktorý prijala v Ženeve 17. júna 1999,

– so zreteľom na Deklaráciu tisícročia OSN, ktorú jej valné zhromaždenie prijalo 8. septembra 2000,

– so zreteľom na výsledný dokument s názvom Svet vhodný pre deti prijatý na mimoriadnom zasadnutí OSN v jej hlavnom sídle v máji roku 2002 venovanom právam dieťaťa,

– so zreteľom na štúdiu generálneho tajomníka OSN o násilí páchanom na deťoch predloženú na Valnom zhromaždení OSN 11. októbra 2006,

– so zreteľom na správu s názvom Deti a rozvojové ciele tisícročia, ktorú pre OSN vypracoval jej detský fond (UNICEF) v decembri 2007,

– so zreteľom na správu o situácii detí vo svete v roku 2008, ktorú UNICEF zverejnil v decembri 2007,

– so zreteľom na správu o rozvojových cieľoch tisícročia za rok 2008, ktorú v auguste 2008 zverejnil odbor hospodárskych a sociálnych vecí OSN,

– so zreteľom na Parížske záväzky k ochrane detí pred nezákonným náborom alebo využívaním zo strany ozbrojených síl alebo ozbrojených skupín a na Parížske zásady a usmernenia o deťoch spojených s ozbrojenými jednotkami alebo ozbrojenými skupinami, ktoré prijali ministri a zástupcovia krajín na stretnutí v Paríži 5. a 6. februára 2007,

– so zreteľom na Africkú chartu o právach a starostlivosti o dieťa, ktorú v roku 1990 prijala Organizácia africkej jednoty (OAJ) a ktorá vstúpila do platnosti 29. novembra 1999,

– so zreteľom na Dohodu z Cotonou[1], v znení zmien a doplnení[2], a najmä jej článok 9 s názvom Nevyhnutné súčasti týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu a základná súčasť týkajúca sa dobrej správy a riadenia, a článok 26 o otázkach týkajúcich sa mládeže,

– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o právach detí a najmä detských vojakoch[3] prijaté v Addis Abebe 19. februára 2004,

– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o sociálnych dôsledkoch detskej práce a stratégiách boja proti detskej práci prijaté v Port Moresby 28. novembra 2008,

– so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva[4], podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007, konsolidované verzie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie[5], najmä na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého Európska únia „bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa“, a vo vzťahoch s okolitým svetom EÚ “prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa“,

– so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus[6], a najmä na požiadavku, aby sa práva detí stali súčasťou plnenia rozvojovej politiky Spoločenstva,

– so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci[7]; a najmä na požiadavku venovať osobitnú pozornosť deťom a riešeniu ich osobitných potrieb,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[8], a najmä na jej článok 24 o právach dieťaťa,

– so zreteľom na akčný program stanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program Spoločenstva (program Daphné) (2000 – 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu páchanom na deťoch, mladých ľuďoch a ženách[9],

– so zreteľom na politické vyhlásenie prijaté v Berlíne 4. júna 2007 v rámci Európskeho fóra o právach dieťaťa, v ktorom sa opakovane uvádza želanie EÚ systematicky zohľadňovať práva dieťaťa v jej interných, ako aj externých politikách,

– so zreteľom na Rámec ochrany, starostlivosti a podpory sirôt a ohrozených detí žijúcich na svete s HIV a AIDS, ktorý v júli 2004 zverejnilo celosvetové partnerské fórum,

– so zreteľom na uznesenie z 3. júla 2003 o obchodovaní s deťmi a detských vojakoch[10],

– so zreteľom na uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci[11],

– so zreteľom na uznesenie zo 16. januára 2008 o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa[12],

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0039/2009),

A. keďže dodržiavanie práv detí je kľúčom k ich individuálnym životným príležitostiam, ako aj k dosahovaní pokroku v oblasti odstraňovania chudoby,

B. keďže rodové rozdelenie úloh, ktoré spoločnosť určuje deťom, má rozhodujúci vplyv na ich budúcnosť: ich prístup k strave a vzdelávaniu, ich účasť z hľadiska pracovnej sily, ich pozíciu vo vzťahoch a ich fyzické a psychické zdravie,

C. keďže ciele stanovené v Dohovore o právach dieťaťa sa z veľkej časti neplnia,

D. keďže z 2,2 miliardy detí vo svete žije 1,9 miliardy (86 %) v rozvojových krajinách, pričom 98 % detí žijúcich v extrémnej chudobe pochádza z rozvojových krajín,

E. keďže každý deň zomrie vo svete viac ako 26 000 detí mladších ako päť rokov, väčšinou z dôvodov, ktorým sa dá predísť, a pri súčasnom vývoji sa rozvojový cieľ tisícročia zameraný na zníženie detskej úmrtnosti o dve tretiny nedosiahne skôr ako v roku 2045,

F. so zreteľom na bod 9 akčného programu prijatého na 4. svetovej konferencii žien usporiadanej od 4. do 15. septembra 1995 v Pekingu, ktorý je zároveň základnou zásadou formulovanou na všetkých medzinárodných konferenciách o právach dieťaťa, ktoré sa uskutočnili v uplynulom desaťročí,

G. keďže v prípade, že Lisabonskú zmluvu ratifikujú všetky členské štáty, sa ochrana práv dieťaťa stane osobitným cieľom vonkajšej politiky Únie,

H. keďže Rada poverila Komisiu, aby zanalyzovala dosah pozitívnych podnetov na predaj výrobkov, ktoré sa vyrobili bez použitia detskej práce, a preskúmala správu o možnosti dodatočných opatrení pre výrobky, pri výrobe ktorých sa využívajú najťažšie formy detskej práce, a podala o nej informácie,

I. keďže právo dieťaťa na vzdelanie je nespochybniteľné a vzdelávanie a odborné vzdelávanie zohrávajú dôležitú úlohu v stratégii zameranej na postupné odstránenie detskej práce,

J. keďže komerčné využívanie detí je hrubým porušením ich ľudskej dôstojnosti a je proti zásadám sociálnej spravodlivosti,

K. keďže zákazníci kupujúci tovar z rozvojového sveta sú v kľúčovej pozícii na to, aby rozpoznali a odmietli kúpu tovaru, ktorý bol úplne alebo čiastočne vyrobený využitím detskej práce, a môžu tak vyvinúť priamy a účinný ekonomický tlak,

1. víta uvedené oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ a doplňujúce pracovné dokumenty útvarov Komisie, ako aj sprievodné závery Rady, ako dôležitý krok smerom k stratégii EÚ pre práva dieťaťa;

2. uvedomuje si, že inštitúcie EÚ venujú právam detí zvýšenú pozornosť, ale zdôrazňuje, že pretavenie politických záväzkov do praktickej podoby si ešte vyžaduje veľké úsilie, a zdôrazňuje, že žiaden z plánov sa nezrealizuje, ak nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky;

3. zdôrazňuje význam plnenia rozvojových cieľov tisícročia na zabezpečenie práv detí a dôrazne vyzýva členské štáty, aby splnili svoje prísľuby poskytnúť primerané, predvídateľné finančné prostriedky na základe časovo rozplánovanej rozpočtovej pomoci s cieľom splniť referenčné kritériá pre rok 2010;

4. vyzýva Úniu, aby sa rázne usilovala o odstránenie všetkých foriem diskriminácie dievčat (od počatia) a vyčlenila dostatočné zdroje na prekonávanie nerovností, ktoré z nej vyplývajú;

5. víta štyri riadiace zásady akčného plánu Komisie pre práva dieťaťa v rámci vonkajšej činnosti, ktoré zahŕňajú holistický a koherentný prístup v prospech detí;

6. uvedomuje si, že prístup v prospech detí vychádza z noriem a zásad vymedzených v Dohovore o právach dieťaťa a zameriava sa na ich uskutočnenie;

7. žiada, aby Európske spoločenstvo pristúpilo k Európskemu dohovoru o ľudských právach a k ostatným dohovorom týkajúcim sa uplatňovania práv detí, adopcie, sexuálneho zneužívania, detskej práce, ochrany detí v ozbrojených konfliktoch a zneužívania detí;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa a protokolov k nemu a posilnili podporu reforiem právnych systémov tretích krajín, ktoré sú určené na ochranu detí;

9. zdôrazňuje, že všetky opatrenia v prospech práv dieťaťa by mali rešpektovať prioritné postavenie rodičov a najbližších príbuzných dieťaťa, ako aj hlavných opatrovníkov a poručníkov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu postavenia matiek;

10. pripomína však, že ak sa dieťa vo svojej rodine nachádza v ťažkej situácii, môže byť v jeho záujme dočasne ho odlúčiť od rodiny, ak ide o ochranné opatrenie, najmä v prípade psychosociálnych alebo psychiatrických problémov rodičov, násilia v rodine, zlého zaobchádzania a sexuálneho zneužívania;

11. zdôrazňuje akútnu potrebu venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším a sociálne vylúčeným dievčatám a chlapcom, a to aj deťom s postihnutím, deťom migrantov, deťom z menšinových rodín, odlúčeným deťom alebo deťom bez sprievodu a deťom bez rodičovskej starostlivosti;

12. zdôrazňuje, že v záujme realizácie prístupu orientovaného na práva detí musí EÚ vykonať dôkladnú analýzu práv detí, v ideálnom prípade pri prijímaní alebo preskúmaní národných, regionálnych a tematických strategických dokumentov, na základe ktorých možno vybrať činnosti a programy zacielené na otázky týkajúce sa detí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby čo najskôr alebo počas hodnotenia rozvojových programov po polovici obdobia poskytla Parlamentu prehľad opatrení týkajúcich sa detí a pridelených finančných príspevkov;

13. zdôrazňuje, že práva detí sa musia systematicky zaraďovať do politického dialógu a diskusií o politike medzi EÚ a jej partnerskými krajinami;

14. vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, v ktorej preskúma, či súčasné medzinárodné dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami už obsahujú právne záväznú doložku o ochrane práv detí, a ak nie, či by sa takáto doložka mohla do týchto dohôd doplniť;

15. domnieva sa, že v partnerských krajinách a na úrovni EÚ musí účasť detí nadobudnúť inštitucionálny charakter a že musí byť lepšie financovaná;

16. podporuje budovanie existujúcich sietí pre mládež a deti ako udržateľných platforiem na zaangažovanie detí a konzultácie s nimi a vyzýva Komisiu, aby tieto siete systematicky povzbudzovala k zapájaniu sa do diskusií o národných strategických dokumentoch a podporovala ich účasť na vypracúvaní nástrojov štátneho plánovania;

17. vyzýva Komisiu, aby partnerským krajinám pomáhala osvojiť si spôsob tvorby rozpočtu zohľadňujúci potreby detí, najmä keď Európske spoločenstvo poskytuje rozpočtovú podporu, a aby vyvinula integrované a komplexné národné akčné plány pre deti s jasnými referenčnými hodnotami, merateľnými cieľmi, časovými plánmi a hodnotiacimi a spravodajskými mechanizmami v oblasti práv detí;

18. trvá na tom, že podpora EÚ zo všeobecného rozpočtu by mala zahŕňať prostriedky na budovanie kapacít pre príslušné ministerstvá (ministerstvo sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, školstva a spravodlivosti), aby mali vhodné politiky a nástroje na tvorbu rozpočtu a poskytovanie služieb pre deti;

19. zdôrazňuje, že EÚ by mala vo svojej vonkajšej činnosti výrazne nabádať vlády tretích krajín, aby dodržiavali medzinárodné normy práv dieťaťa, najmä pokiaľ ide o zabezpečovanie základnej sociálnej starostlivosti deťom, napríklad bezplatným poskytovaním stravy v školách a predškolských zariadeniach, a prístup k zdravotnej starostlivosti; zároveň zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelaniu detí počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení je dôležitou investíciou do predchádzania konfliktom;

20. všíma si, že napriek nedávnemu pozitívnemu vývoju na úrovni EÚ sú jej inštitúcie a personálne zdroje, ktoré sú vyhradené pre práva detí, stále nedostatočné;

21. odporúča vymenovanie osobitného zástupcu EÚ, aby sa zabezpečilo zviditeľnenie práv detí a vedúce postavenie v tejto oblasti;

22. domnieva sa, že za otázky detí by mala byť v každej delegácii Komisie zodpovedná jedna osoba, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zamestnanci vo vedení a v rámci misií/delegácií budú osobitne vyškolení a dostanú pokyny o spôsobe integrácie práv detí do vonkajších činností a riadení bezpečnej a efektívnej účasti detí;

23. požaduje, aby vo viacročnom rámci Agentúry Európskej únie pre základné práva zastávala ochrana práv dieťaťa podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa ústredné miesto; domnieva sa, že táto agentúra by mala vytvoriť sieť s medzinárodnými organizáciami, ombudsmanmi pre práva dieťaťa a mimovládnymi organizáciami, aby mohla využívať ich poznatky a skúsenosti;

24. víta záväzok Komisie venovať sa porušovaniu práv detí, napríklad detskej práci, obchodovaniu s deťmi, detským vojakom, deťom ovplyvneným ozbrojenými konfliktami a všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane sexuálneho zneužívania a škodlivých tradičných praktík; trvá však na tom, aby sa hlavná pozornosť venovala ich základným príčinám a predchádzaniu porušovania práv detí;

25. žiada Komisiu, aby zahrnula boj proti beztrestnosti do svojej vonkajšej činnosti a vzťahov s tretími krajinami ako dôležité opatrenie na predchádzanie porušovaniu práv detí;

26. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za prioritu považovali rozvoj národných stratégií a systémov na ochranu detí v partnerských krajinách, ktoré môžu deťom a rodinám poskytnúť podporné služby ešte predtým, ako bude deťom ublížené;

27. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inštitucionálne štruktúry v partnerských krajinách na ochranu a podporu práv detí vrátane nezávislých verejných ochrancov ľudských práv;

28. domnieva sa, že treba taktiež vynaložiť úsilie o zvýšenie porozumenia a dodržiavania práv detí medzi rodičmi a opatrovateľmi, ako aj ďalšími osobami pracujúcimi s deťmi, ako sú učitelia a pracovníci v zdravotníctve;

29. vyzýva Radu a Komisiu, aby úradnú registráciu narodených detí zaradili do politiky rozvojovej spolupráce ako základné právo a dôležitý prostriedok na ochranu práv detí;

30. uznáva, že starostlivosť o deti v ranom veku a ich vzdelávanie patria medzi práva detí, a to vrátane imunizácie, rodičovskej starostlivosti a prístupu k škôlkam a jasliam, a uznáva, že rané detstvo je významným vývinovým obdobím, pričom podvýživa a nedostatočná starostlivosť môžu viesť k telesným aj intelektovým poruchám;

31. zdôrazňuje, že dosiahnutie 2. rozvojového cieľa tisícročia v oblasti všeobecného základného vzdelávania a 3. rozvojového cieľa tisícročia týkajúceho sa rodovej rovnosti má ústredný význam pre predchádzanie porušovaniu práv detí;

32. zdôrazňuje, že opatrenia zamerané osobitne na dievčatá sú potrebné, aby sa im poskytli rovnaké príležitosti ako chlapcom, pokiaľ ide o školskú dochádzku, dostatočnú stravu, možnosť vyjadriť svoje názory a prístup k zdravotnej starostlivosti;

33. naliehavo vyzýva Úniu, aby v rámci programov pomoci a dialógu s partnerskými krajinami o uskutočňovanej politike venovala prioritnú pozornosť právu na vzdelanie, najmä čo sa týka dievčat; zdôrazňuje potrebu bojovať proti pretrvávajúcej diskriminácii v chudobných rodinách, ktoré si nemôžu dovoliť hradiť školné pre všetky svoje deti a rozhodnú sa poslať do škôl chlapcov na úkor dievčat;

34. zdôrazňuje, že vzdelávacie zariadenia a programy musia byť prispôsobené dievčatám a ponúkať napríklad alternatívne formy vzdelávania mimo formálnych inštitúcií alebo pohyblivé školské rozvrhy pre dievčatá, ktoré sa starajú o súrodencov;

35. zdôrazňuje, že investície do vzdelania dievčat sú investíciami, ktoré budú mať najväčší vplyv, pokiaľ ide o odstránenie chudoby, zníženie populačného rastu, nižšiu úmrtnosť novorodencov a detí, obmedzenie podvýživy, zvyšovanie školskej dochádzky a zlepšenie zdravotného stavu;

36. zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie by malo byť prioritou najmä v konfliktných a citlivých situáciách, a víta plán Komisie venovať sa vzdelávaniu v rámci svojich operácií humanitárnej pomoci; upozorňuje na potrebu operačných usmernení zaväzujúcich EÚ k zahrnutiu vzdelávania do každého štádia jej humanitárnej pomoci v súlade s minimálnymi normami načrtnutými v interaktívnej sieti pre vzdelávanie v naliehavých situáciách a vyzýva na dostatočné financovanie a personálne obsadenie na úrovni EÚ na realizáciu nových politických záväzkov;

37. trvá na tom, že žiadne dieťa nesmie byť zbavené základného práva na vzdelanie z dôvodu nedostatočných ekonomických zdrojov, a opäť zdôrazňuje svoju výzvu všetkým vládam rozvojových krajín, aby vypracovali jasný časový plán na urýchlené zrušenie priamych a nepriamych školských poplatkov za základné vzdelanie a pritom zároveň zachovali vysokú úroveň vzdelávania;

38. zdôrazňuje, že vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami majú maximálny význam projekty na rozvíjanie sociálnych zručností detí, tolerancie, solidarity a zodpovednosti za životné prostredie, najmä v súvislosti s bojom proti zmenám klímy;

39. pripomína, že politický záväzok k prijímaniu koherentných politických riešení, pokiaľ ide o chudobu, kvalitné vzdelávanie a ľudské práva, je kľúčom k znižovaniu podnetov na detskú prácu;

40. vyzýva Európske spoločenstvo a členské štáty, aby viac podporovali spravodlivý obchod a iniciatívy za označovanie výrobkov, ktoré podporujú spoločnosti, aby nevyužívali detskú prácu; odporúča lepšiu kontrolu dodržiavania dobrovoľných kódexov správania týkajúcich sa základných práv zamestnancov a ich sprístupnenie európskym spotrebiteľom; domnieva sa, že zmluvy v rámci verejného obstarávania by sa mali uzatvárať pod podmienkou dodržiavania medzinárodných noriem o detskej pracovnej sile;

41. víta iniciatívu Rady, ktorej cieľom je uskutočnenie štúdie o vplyve pozitívnych stimulov na predaj výrobkov vyrobených bez využitia detskej práce a o možných dodatočných opatreniach vrátane obchodných; vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o návrhu, realizácii a výsledku tejto štúdie;

42. nalieha na Komisiu, aby navrhla jednotnú metódu na označovanie výrobkov dovážaných do Európskej únie tak, aby niesli dôkaz o tom, že boli vyrobené bez využívania detskej práce v každom štádiu výrobného reťazca, napríklad označením „bez detskej práce“ na balení daných výrobkov, a aby tak zabezpečila súlad tohto systému s medzinárodnými obchodnými pravidlami WTO;

43. upozorňuje na 4. rozvojový cieľ tisícročia, týkajúci sa zníženia detskej úmrtnosti, a na 6. rozvojový cieľ tisícročia, týkajúci sa boja proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám, a dôrazne vyzýva Spoločenstvo a ďalších darcov, aby posilňovali verejné systémy zdravotnej starostlivosti v zabezpečovaní nákladovo efektívnych zdravotníckych služieb pre matky, novorodencov a deti a aby zaradili aj opatrenia zamerané na konkrétne choroby, napríklad aby týmto zdravotníckym službám poskytovali protimalarické moskytiéry a antiretrovirálne lieky;

44. odsudzuje tlaky vyvíjané na oslabenie politík zameraných na práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorých výsledkom sú prípady neželeného tehotenstva a nebezpečných prerušení tehotenstva u mladých žien, a dôrazne vyzýva EÚ, aby zachovala úroveň finančných prostriedkov pre celú škálu služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom splniť 5. rozvojový cieľ tisícročia týkajúci sa zlepšenia zdravia matiek;

45. poukazuje na obzvlášť nepriaznivý vplyv zvyšujúcich sa cien potravín na deti a zdôrazňuje potrebu širších stratégií na posilnenie bezpečnosti výživy, čo neznamená len prístup k riadnej výžive, ale tiež prístup k vhodným mikroživinám, vyhovujúcej vode, hygiene a sanitárnym zariadeniam, zdravotnej starostlivosti, primeranej detskej starostlivosti a zdravému prostrediu;

46. uznáva pôsobivý politický rámec Európskej únie v súvislosti s reakciou na tragédiu detí postihnutých ozbrojeným konfliktom a žiada o zvýšené monitorovacie, osvetové a školiace mechanizmy, aby sa zabezpečilo jeho riadne praktické vykonávanie;

47. domnieva sa, že poradca pre ochranu detí by mal byť súčasťou všetkých misií EBOP, a zdôrazňuje, že školenia pre personál misií EBOP by mali zahŕňať otázky ochrany detí;

48. zdôrazňuje, že programy odzbrojovania, demobilizácie a reintegrácie (DDR) podporované v rámci operácií Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) by mali zohľadňovať osobitné potreby detí;

49. požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebám neplnoletých matiek v konfliktoch a situáciách ich ukončení a dievčat z radov utečencov a vnútorne presídlených osôb, ako aj dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia a sexuálneho násilia;

50. vyzýva Komisiu, aby investovala do programov zameraných na prevenciu proti sexuálnemu a rodovo založenému násiliu voči dievčatám a chlapcom a odozvu naň vrátane zabezpečenia nástrojov na predchádzanie infekcii vírusom HIV po zasiahnutí, podpory služieb zotavovania a opätovného sociálneho začlenenia a mechanizmov diskrétneho ohlasovania;

51. zdôrazňuje, že EÚ by mala tiež podporovať opatrenia na prekonanie stigmy a diskriminácie, ktorou často vo forme vylúčenia z ich komunity trpia zraniteľné dievčatá a mladé ženy infikované vírusom HIV, obete znásilnenia alebo sexuálneho násilia, ženy ktoré majú dieťa následkom znásilnenia alebo podstúpili potrat;

52. upozorňuje na obzvlášť ťažkú situáciu detí nakazených vírusom HIV a detí chorých na AIDS, ako aj detí, ktoré sa v dôsledku AIDS stali sirotami; osobitne odsudzuje znásilňovanie žien a dievčat, ktoré vychádza z viery, že pohlavný styk s pannou môže viesť k vyliečeniu z choroby aids, a vyzýva miestne osvetové strediská, aby odstránili tento mylný názor a lepšie tak chránili najmä dievčatá;

53. zdôrazňuje potrebu dodržiavať Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín tak, aby boli zaručené práva detí z rodín migrantov;

54. vyzýva EÚ, aby tematický program v oblasti azylu a migrácie, ktorý je súčasťou nástroja rozvojovej a hospodárskej spolupráce, využila na podporu obzvlášť zraniteľných skupín, ako sú deti migrantov a chudobné deti;

55. vyzýva Komisiu, aby vo svojej vonkajšej činnosti venovala osobitnú pozornosť situácii detí, ktoré sú diskriminované, vrátane detí, ktoré sa dostali do konfliktu so zákonom, a detí pozbavených slobody a umiestnených v uzavretých inštitúciách; zdôrazňuje, že deti by mali mať ľahší prístup k spravodlivosti a špecializovanej pomoci a že na ich vek sa musí počas súdneho konania prihliadať prostredníctvom osobitných ochranných opatrení;

56. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pri vypracovávaní akčných plánov v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí s tretími krajinami zaoberali problémom súdneho systému pre mladistvých, pričom budú riešiť nielen otázku ratifikácie príslušných medzinárodných a regionálnych noriem, ale aj ich efektívneho uplatňovania;

57. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koherentnosť politiky pre otázky detí a zohľadňovali práva detí v rámci ďalších významných oblastí politiky, ako sú bezpečnosť, zmena klímy, migrácia a účinnosť pomoci;

58. požaduje, aby sa všetky politiky EÚ s pravdepodobným vplyvom na deti v tretích krajinách dôkladne posudzovali z hľadiska vplyvu na práva detí pred ich prijatím a aby sa aj následne hodnotili; zdôrazňuje, že deti by sa mali považovať za samostatnú a zvláštnu skupinu, keďže nie sú ovplyvnené rovnako ako dospelí;

59. víta iniciatívu začatú v rámci uvedených záverov Rady, ktorej cieľom je lepšie koordinovať a posilniť deľbu práce v oblasti práv detí mapovaním existujúcich politík a činností Komisie a členských štátov v pilotných krajinách;

60. vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále neboli určené pilotné krajiny, a vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Komisiou s cieľom zaistiť rýchlu implementáciu tohto kroku;

61. vyzýva Komisiu, aby vypracovala postupy, referenčné hodnoty a ukazovatele, ktoré zabezpečia, aby sa v programe nezabúdalo na „zohľadňované“ práva detí, a zastáva názor Komisie, že popri zohľadňovaní práv detí sú potrebné aj osobitné akcie v rámci regionálnych fondov a Európskeho rozvojového fondu, podľa možnosti nie v ťažiskových odvetviach;

62. je presvedčený, že by mohol zohrávať koordinovanejšiu a systematickejšiu úlohu pri monitorovaní záväzkov EÚ v oblasti práv detí, napríklad prostredníctvom výročnej správy o ľudských právach;

63. navrhuje, aby medziparlamentné zhromaždenia (SPZ AKT – EÚ, Eurolat, Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie) prizvali detské organizácie hostiteľskej krajiny na svoje zasadnutia, a podporuje vytvorenie medziregionálnych fór mládeže, ako je platforma mladých EÚ a Afriky;

64. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

[1] Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3).
[2] Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s.27.
[3] Ú. v. EÚ C 26, 29.1.2004, s. 17.
[4] Ú. v. EÚ L 306, 17.12.2007, s. 1.
[5] Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008.
[6] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
[7] Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
[8] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
[9] Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.
[10] Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 854.
[11] Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.
[12] Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.

„Neexistuje posvätnejšia dôvera než tá, ktorú má svet voči deťom. Neexistuje dôležitejšia povinnosť než povinnosť zabezpečiť rešpektovanie ich práv, ochrániť ich blaho, oslobodiť ich životy od strachu a núdze a zabezpečiť ich vyrastanie v mieri.“ (Kofi Annan[1])

Úvod

Deklarácia milénia, ktorá bola schválená v roku 2000, predstavuje plán zmien a podčiarkuje naše spoločné hodnoty a naše spoločné túžby. Ale vieme, že pre polovicu dvoch miliard^[2]2 detí na svete je realita veľmi odlišná a taktiež vieme, že ciele uvedené v Dohode o právach dieťaťa, ktorú schválilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1989, zostávajú nenaplnené.

Existujú očividné globálne rozdiely, jasne ilustrované skutočnosťou, že aj keď úmrtnosť detí v celosvetovom meradle klesá, zo 62 krajín, ktoré nenapredujú alebo napredujú nedostatočne smerom k 4. rozvojovému cieľu tisícročia o ochrane života detí, sa skoro 75 % nachádza v Afrike. Každý deň zomiera 30 000 detí ešte pred dosiahnutím piateho roku života a tieto životy by bolo možné zachrániť jednoduchými, dostupnými prostriedkami. Pokiaľ budú pokračovať súčasné trendy, rozvojový cieľ tisícročia znížiť úmrtnosť detí o dve tretiny bude dosiahnutý až v roku 2045.

V mnohých krajinách HIV zvrátilo predtým zaznamenaný pokles v úmrtnosti detí a súčasná potravinová kríza túto situáciu ešte zhorší, hoci podvýživa je už v súčasnosti príčinou tretiny prípadov úmrtia detí. Keď dievčatá zaostávajú vo vývoji, v dospelosti sú náchylnejšie k chorobám a napokon majú problémy s pôrodom. Odvrátenie takýchto nedostatkov lepšou ochranou života detí a vzdelávaním môže značne zvýšiť hospodársky rast a znížiť nerovnosť.

Perspektívy detí si zaslúžia pozornosť a aj ju potrebujú. Deti samotné nám hovoria, že chcú, aby boli požiadané o radu a aby ich názory, hľadiská, nádeje a sny boli súčasťou snahy vybudovať svet, ktorý bude deťom vyhovovať. V čase, keď sa snažíme naplniť rozvojové ciele tisícročia, musíme v rámci všetkých našich priorít v oblasti stratégií, iniciatív a financovania venovať viac pozornosti tým prioritám, ktoré stanovujú deti pre deti.

Ako povedal 17-ročný Khairul Azri na osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o deťoch: „Dospelým uniká pointa. Kedy sa dieťa považuje za dostatočne skúsené na to, aby sa mohlo aktívne zapájať a prispievať? Ak im nedáte príležitosť zapojiť sa, nezískajú skúsenosti. Dajte nám príležitosť čo najskôr a uvidíte, čo dokážeme.“

Kľúčovou súčasťou všetkého nášho úsilia ohľadom práv detí bude zabezpečiť politický záväzok voči deťom na najvyššej úrovni. EÚ musí v rámci svojho partnerstva s rozvojovými krajinami ovplyvňovať verejnú politiku s cieľom chrániť životy detí prostredníctvom vyšších investícií do čistej vody, hygieny, vzdelávania žien a dievčat a do zdravia a výživy detí.

Všetky inštitúcie EÚ chvályhodne kladú čoraz väčší dôraz na potrebu zabezpečenia toho, aby práva detí boli prezentované a uznané v relevantných politikách a programoch. Reformná zmluva, podpísaná v Lisabone, obsahuje niekoľko odvolaní na potrebu zváženia najlepších záujmov detí^[3]3 v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa. Smernice Rady o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa, oznámenie Komisie K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a smernice o deťoch postihnutých ozbrojenými konfliktmi a ich aktualizácie sú dôležitými stavebnými kameňmi rozvinutej stratégie EÚ, ktorá sa v súčasnosti pripravuje. Oznámenie o Osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ a závery Rady o Presadzovaní a ochrane práv dieťaťa v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie – rozvojový a humanitárny rozmer, prichádzajú ako vítané kroky smerom k účinnej a komplexnej politike pre deti v tretích krajinách.

Dosiahli sme široký a povzbudivý konsenzus o tom, ako napredovať. V súčasnosti bude pre EÚ výzvou zabezpečiť to, aby tieto záväzky v súvislosti s ochranou a presadzovaním práv detí boli zavedené do praxe. Je potrebné zamerať sa na implementáciu – a na to, ktoré inštitúcie, procesy a investície sú potrebné, ak chceme identifikovať toto osobitné postavenie detí.

Deti ako nositelia práv

Riadiace princípy, navrhnuté v Akčnom pláne Komisie o právach detí v rámci vonkajšej činnosti, sú povzbudzujúce a obsahujú holistický a koherentný prístup k právam detí, rešpektovanie názorov detí a mladistvých, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a zodpovednosť na miestnej úrovni. Zatiaľ čo však vítame odkazy na prácu detí, obchodovanie s deťmi, na deti postihnuté ozbrojeným konfliktom a na všetky formy násilia páchaného na deťoch, vrátane sexuálneho zneužívania a škodlivých tradičných praktík, musíme taktiež prejaviť ľútosť nad tým, že tieto priority neboli identifikované na základe správneho prístupu založeného na právach detí.

EÚ musí začať s podrobnou analýzou práv detí, na základe ktorej dokážeme zvoliť prioritné akcie. K tomuto by malo dôjsť v čase schvaľovania a revízie dokumentov o stratégii krajiny, o stratégii regiónu a tematických strategických dokumentov. Prístup založený na práve musí taktiež zmeniť spôsob, akým pristupujeme k prioritným akciám. Napríklad Komisia musí vo vzdelávacom programe vziať do úvahy požiadavky práva na vzdelanie a v programe zdravia musí zohľadniť právo na zdravie, čim zabezpečí to, že aj tá najignorovanejšia skupina detí – vrátane postihnutých detí a sirôt, bude mať rovnaký prístup k zdraviu, vzdelávaniu, blahobytu a k súdom. Je dôležité, aby smernice Rady o ľudských právach skutočne odporučili zahrnúť práva detí do politického dialógu a politických a odvetvových diskusií.

Dokumenty Komisie a Rady uznávajú právo detí na to, aby sa ich názory brali do úvahy[4], ale na zhmotnenie tejto myšlienky a v záujme zabezpečenia dostupnosti zdrojov a podniknutia krokov musíme vidieť nové iniciatívy v partnerských krajinách a na úrovni EÚ. Je potrebné zabezpečiť častejšie a lepšie školenia pre pracovníkov EÚ, predovšetkým o tom, ako riadiť účinnú a bezpečnú účasť detí. Účasť detí by mala začať na miestnej úrovni a počas rozhodovania o financovaní by Komisia mala uprednostňovať tie projekty účasti detí, ktoré budujú alebo podporujú existujúce siete. Je otázne, či veľké, jednorazové stretnutia slúžia hodnotnému účelu. Siete a organizácie detí by mali systematicky prispievať k dokumentom o stratégii krajiny a k štátnym nástrojom plánovania, ako napríklad dokumenty o stratégii boja proti chudobe.

Organizácie detí musia byť podporované predovšetkým v citlivých situáciách, kedy sú mladí ľudia kľúčoví v rámci procesu zmierovania a obnovy. Okrem toho by sa v partnerských krajinách mali podporovať učitelia, zdravotnícki pracovníci a iní pracovníci, ktorí dennodenne s deťmi pracujú.

Príčiny a prevencia

Aby bolo možné dosiahnuť udržateľné zlepšenie situácie pre deti, musíme sa zamerať na hlavné príčiny porušovania práv detí. To znamená boj proti chudobe, poskytovanie kvalitného vzdelávania a riešenie diskriminácie. Napredovanie v rámci rozvojových cieľov tisícročia je preto kľúčovou činnosťou v našom úsilí identifikovať nevýhody, ktorým deti čelia. Mali by sme privítať opakujúce sa záväzky EÚ financovať rozvojové ciele tisícročia, ale taktiež by sme mali uznať skutočnosť, že mnoho členských štátov si neplní záväzky ohľadom plánovanej rozpočtovej pomoci s cieľom dosiahnuť kritériá stanovené pre rok 2010. Vo svetle súčasnej finančnej krízy by niekto mohol tvrdiť, že dosiahnutie cieľov bude pravdepodobne ťažšie ako kedykoľvek predtým. Určite však nemôžeme len tak čakať, keď vieme, že každé 3 sekundy zomrie dieťa alebo že každú minútu zomrie žena pri pôrode.

Dosiahnutie 2. rozvojového cieľa tisícročia o všeobecnom základnom vzdelaní je základom úsilia o predchádzanie porušovania práv detí. Vzdelanie pomáha v boji proti chudobe a nerovnosti. Každý rok výučby zvyšuje mzdy žien a mužov v priemer o 10 percent.

Rovnosť pohlaví pre všetky úrovne vzdelávania je kľúčovým cieľom 3. rozvojového cieľa tisícročia. Dve tretiny z 800 miliónov negramotných ľudí na celom svete predstavujú ženy a dievčatá, ktoré jednoducho nie sú zahrnuté do investícií smerujúcich do vzdelávania alebo ťažko pracujú, napríklad zbierajú drevo na oheň a nosia vodu. Predovšetkým vzdelávanie žien sa v dnešnom svete považuje za sociálnu investíciu s najvyššou návratnosťou. Vzdelávanie dievčat znamená dávať im lepšiu šancu zarobiť si na živobytie. U dievčaťa, ktoré ukončilo základné vzdelanie je menšia pravdepodobnosť nákazy HIV Aids a taktiež má menej detí, u ktorých je dvojnásobná pravdepodobnosť imunizácie a dožitia sa dospelosti.

Kvalitné vzdelávanie musí byť v konfliktných a citlivých situáciách prioritou: zo 72 miliónov detí na svete, ktoré nechodia do školy, polovica z nich (37 miliónov) žije v nestabilných, konfliktami postihnutých štátoch. Vzdelávanie v týchto štátoch je nanajvýš dôležité, pretože do životov detí prináša prvok normálnosti. Taktiež je dôležitou zložkou prekonania konfliktu a presadzovania opätovnej integrácie vojnou postihnutých spoločností. Záväzky ohľadom pomoci sú však nedostatočné. Len 5 % oficiálnej rozvojovej pomoci pre konfliktami postihnuté štáty sa používa na podporu vzdelávania.

Plán Komisie zaoberať sa vo svojich operáciách zameraných na humanitárnu pomoc vzdelávaním je vítaným trendom. Teraz je dôležité zvýšiť povedomie medzi pracovníkmi a vypracovať prevádzkové smernice v rámci ECHO, podľa ktorých sa EÚ zaviaže zahrnúť vzdelávanie do každej humanitárnej akcie a v súlade s minimálnymi normami pre vzdelávanie v núdzových situáciách, dlhodobých krízach a skorej obnove v Medziagentúrnej sieti pre vzdelávanie a núdzové situácie (INEE).

Popri prioritných činnostiach, uvedených v akčnom pláne Komisie, ktoré sa zameriavajú na konečné dôsledky, je potrebné posilniť preventívne opatrenia. Na národnej úrovni je najdôležitejšie presadzovať národné stratégie a systémy pre ochranu detí, obsahujúce zákony, politiky a služby. Mali by sa podporovať ministerstvá sociálnych vecí a spravodlivosti, a taktiež siete pre ochranu detí, aby mohli identifikovať deti a rodiny vystavené riziku a poskytnúť im podporné služby predtým, než dôjde k ublíženiu deťom. Mali by sa podporovať a posilňovať metódy zostavovania rozpočtu v prospech detí, monitorovania a vykazovania mechanizmov pre deti, koordinačných orgánov a nezávislých inštitúcií, ako napríklad ombudsmani pre deti na národnej úrovni.

Prioritou by malo byť presadzovanie všeobecnej registrácie pôrodnosti. Dieťaťu, ktoré nie je pri pôrode zaregistrované, je odmietnuté právo na oficiálnu totožnosť, uznané meno, rodinnú históriu a národnosť. Registrácia udeľuje každému dieťaťu jasnú, legálnu totožnosť. Deti bez takejto ochrany sú zraniteľnejšie, pokiaľ ide o detskú prácu, odvod do armády, skoré manželstvo, atď. Veľká väčšina neregistrovaných detí sa rodí v rozvojových krajinách, z ktorých jedna tretina má mieru registrácie menšiu než 50 %.

Inštitúcie

Riadne inštitúcie sú potrebnou, ale nie dostačujúcou podmienkou pre všeobecnejšie zabezpečenie vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv a práv detí. Najnovší vývoj na úrovni EÚ je povzbudzujúci,[5] ale inštitucionálna štruktúra je naďalej neprimeraná. Je potrebné jasne definovať zodpovednosť za vykonávanie stratégie EÚ pre práva detí a vypracovať štruktúry, ktoré uľahčia koordináciu.

Navrhovaná neformálna odborná pracovná skupina členských štátov EÚ pre práva detí by mala začať pracovať čo najskôr. Skupina by taktiež mala pokračovať v implementácii záverov Rady a podávať správy o špecifických krokoch podniknutých v pilotných krajinách. Mala by sa vykonávať rutinná a periodická koordinácia medzi rôznymi pracovnými skupinami Rady pre otázky detí a taktiež v rámci posilňovania medziinštitucionálnej skupiny pre práva detí. S mapovaním a implementáciou, ktoré sú realizované v pilotných krajinách a oznámené v záveroch Rady, by sa malo začať čo najskôr, aby bolo možné otestovať existujúce inštitúcie a predložiť ponaučenia.

Mala by sa prediskutovať skutočnosť, že GR Relex v Bruseli zamestnáva pre otázky detí iba jednu osobu na polovičný úväzok. V skutočnosti by v každej delegácii EÚ mal byť niekto, kto je zodpovedný za práva detí. Na úrovni Rady by osobitný zástupca EÚ pre práva detí so skúsenosťami a poznatkami z tejto oblasti mohol zabezpečiť zviditeľnenie práv detí a vedúce postavenie v tejto oblasti. Odhliadnuc od odborníkov by sa malo zabezpečiť zaškolenie všetkých pracovníkov Komisie a ich vybavenie pokynmi k relevantným otázkam, vzťahujúcim sa na práva detí, a taktiež k potenciálnemu vplyvu rôznych typov programov na práva detí.

Nástroje a postupy

Zohľadňovanie je v poriadku, ale ak neexistuje jasný proces, stanovené ciele nebude možné dosiahnuť. Zástupcovia sietí pre ochranu detí by mali byť prizvaní k diskusiám o vypracúvaní programu a poradenské skupiny občianskej spoločnosti a agentúry OSN by mali prispieť svojimi technickými odbornými znalosťami. Dokumenty o stratégii krajiny a tematické strategické dokumenty by mali obsahovať smernice pre každý z ústredných sektorov, ktoré identifikujú otázky práv detí, a mali by určiť, ako by bolo možné uplatňovať hľadiská práv detí, relevantné zdroje údajov a ukazovatele. Operácie na podporu rozpočtu vrátane zmlúv rozvojových cieľov milénia by mali obsahovať špecifické ciele a ukazovatele vzťahujúce sa na deti. V tomto ohľade je vítaný úmysel Komisie povzbudiť partnerské krajiny k tomu, aby vypracovali národné akčné plány pre deti s jasnými referenčnými kritériami, merateľnými cieľmi, časovým harmonogramom a kontrolnými mechanizmami.

Strednodobé hodnotenie dokumentov o stratégii krajiny DCI a dokumentov o stratégii krajiny AKT by sa malo využiť ako príležitosť nielen na podrobnú analýzu stavu práv detí, ale taktiež na systematické previerky doteraz dosiahnutých výsledkov. Tam, kde je to potrebné, by dokumenty o stratégii krajiny a tematické strategické dokumenty mali byť prispôsobené v súlade s princípmi zodpovednosti na miestnej úrovni a mala by sa zabezpečiť účasť detí a organizácií občianskej spoločnosti.

Investície

Podstatné je, aby Komisia jasne chápala to, ako pretransformovať sľúbené záväzky na predvídateľné a dlhodobé záväzky ohľadom vypracúvania programov a financovania. Možno bude potrebné mať špecifické programy pre deti v rámci regionálnych programov DCI, možno nie v až tak hlavných sektoroch, a taktiež v rámci ERF. Komisia by mala publikovať prehľad toho, kde a ako sa použili finančné prostriedky na podporu rozvojových cieľov tisícročia konkrétne pre deti – tak isto, ako je to v prípade rodovej rovnosti v Atlase darcov 2008. Finančné nástroje a postupy by mali byť „flexibilnejšie“, aby poskytovali rýchlu a zároveň udržateľnú reakciu na programy týkajúce sa práv a potrieb detí.

Koherentná politika pre deti

Existujú oblasti politiky EÚ, ktoré majú priamy dosah na deti, a ktoré nie sú uvedené v oznámení – napríklad migrácia a reforma bezpečnostného sektora. Nielen, že potrebujeme politiku, ktorá by bola koherentná medzi sektormi (všetky podporujúce ten istý cieľ); musíme taktiež zabezpečiť, aby jedna oblasť politiky „neškodila“ druhej oblasti.

Keď sa vykonáva posudzovanie vplyvov – napríklad na obchod, deti by nemali byť posudzované rovnako ako dospelí.

Parlamentné úlohy

Parlament musí zohrávať koordinovanejšiu, systematickejšiu úlohu pri monitorovaní záväzkov EÚ ohľadom detí. Výročná správa Európskeho parlamentu o ľudských právach by mala obsahovať zrozumiteľnú časť, ktorá analyzuje úroveň záväzku vo vzťahu k právam detí. Každý parlamentný výbor by mal vymenovať jedného člena, ktorý bude sledovať práva detí a ktorý bude kontaktnou osobou. Pre poslancov Parlamentu je možné zorganizovať školenia s cieľom zabezpečiť potrebné odborné znalosti.

Poslanci Parlamentu, ktorí sa zúčastňujú Spoločného parlamentného zhromaždenia a ktorí zastupujú AKT a Európsky parlament, by mali pokračovať v rozvíjaní existujúcich iniciatív ohľadom účasti a angažovanosti detí tým, že prizvú organizácie detí hostiteľskej krajiny. Eurolat by mal podniknúť podobné opatrenia. Ďalšou alternatívou je vytvorenie platformy mladých EÚ a Afriky, ktorá by mohla prispieť k Spoločným akčným plánom EÚ a Afriky a platforme mladých Spoločného parlamentného zhromaždenia.

Európsky parlament zohráva čoraz väčšiu úlohu vo formovaní stratégií a programov prostredníctvom svojho práva na demokratickú kontrolu. Výbory by mali vypracovať spoločné smernice pre analýzu návrhov Komisie, aby otázky práv detí boli zohľadnené v pripomienkach a záveroch Parlamentu.

Mala by existovať väčšia angažovanosť a podpora národných parlamentov v rozvojových krajinách. Ich kontrola programov (a v prípade AKT dokumentov o stratégii krajiny a regionálnych strategických dokumentov) bude predstavovať základnú zložku úsilia vynaloženého na to, aby ich vlády uprednostňovali práva a záujmy detí.

[1] Situácia detí vo svete, 2000
[2] ² Článok 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa definuje dieťa ako osobu mladšiu 18 rokov: „Pre účely tohto dohovoru je dieťa každou ľudskou bytosťou mladšou než 18 rokov, pokiaľ podľa zákona, vzťahujúceho sa na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.“
[3] ³ Články 3 a 24 Lisabonskej zmluvy
[4] Dohovor OSN o právach dieťaťa, článok 12
[5] Fórum EÚ o právach dieťaťa, Medziútvarová skupina o právach detí s podskupinou pre vonkajšie vzťahy, Koordinátor Komisie pre práva detí, vypracovanie nástrojov UNICEF a začiatok procesu školení o právach dieťaťa

pre Výbor pre rozvoj

k osobitnému postaveniu problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ
(2008/2203(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Milan Horáček

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poukazuje na to, že polovicu svetovej populácie tvoria deti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné považovať práva detí za prioritu rozvojovej politiky EÚ; pripomína, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa sú práva detí neodlučiteľnou súčasťou ľudských práv vo všeobecnosti, a preto vyzýva Radu a Komisiu, aby zahrnuli túto otázku do všetkých dvojstranných a viacstranných rozhovorov o ľudských právach a politických rozhovorov a začlenili práva detí do svojich sociálnych, vzdelávacích a hospodárskych politík;

2. vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci svojich rokovaní s rozvinutými krajinami a krajinami so strednou úrovňou príjmov venovali právam detí prioritnú pozornosť a aby koordinovali opatrenia na riešenie určitých osobitne náročných otázok (ako je úloha Číny v Sudáne, účasť detí na ozbrojených konfliktoch atď.);

3. vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby presadzovali vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa a protokolov k nemu a posilnili podporu reforiem právnych systémov tretích krajín, ktoré sú určené na ochranu detí;

4. vyzýva Komisiu, aby zvýšila súdržnosť opatrení na podporu práv detí, napríklad medzi Európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a tematickými a geografickými rozpočtovými riadkami, a aby vzala do úvahy najzraniteľnejšie skupiny detí, najmä deti, ktoré sú zapojené do ozbrojených konfliktov a sú vystavené povojnovej situácii, a deti žijúce v najmenej rozvinutých krajinách;

5. žiada Komisiu, aby zahrnula problematiku detí žijúcich na ulici a boja proti obchodovaniu s deťmi do svojich politík voči východným a južným susedným krajinám a v záujme dosiahnutia tohto cieľa koordinovala zdroje z nástrojov ENPI a EIDHR; zdôrazňuje, že je potrebné analyzovať príčiny obchodovania s deťmi a s ľudskými orgánmi a bojovať proti nim, najmä ak sú jeho obeťami rómske deti;

6. vyzýva EÚ, aby k tematickému programu v oblasti azylu a migrácie, ktorý je súčasťou nástroja rozvojovej a hospodárskej spolupráce, pridala podporu pre obzvlášť zraniteľné skupiny, ako sú deti migrantov a chudobné deti;

7. zdôrazňuje, že EÚ by mala v rámci svojej vonkajšej činnosti výrazne nabádať vlády tretích krajín, aby dodržiavali medzinárodné normy práv dieťaťa, najmä pokiaľ ide o zabezpečovanie základnej sociálnej starostlivosti deťom, napríklad bezplatné poskytovanie stravy v školách a predškolských zariadeniach a prístup k zdravotnej starostlivosti; zároveň zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelaniu detí počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení je dôležitou investíciou do predchádzania konfliktom;

8. žiada Komisiu, aby zahrnula boj proti beztrestnosti do svojej vonkajšej činnosti a vzťahov s tretími krajinami ako dôležité opatrenie na predchádzanie porušovaniu práv detí;

9. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej vonkajšej činnosti venovala osobitnú pozornosť situácii detí, ktoré sú diskriminované, vrátane detí, ktoré sa dostali do konfliktu so zákonom, a detí pozbavených slobody a umiestnených v uzavretých inštitúciách; zdôrazňuje, že deti by mali mať ľahší prístup k spravodlivosti a špecializovanej pomoci a že na ich vek sa musí počas súdneho konania prihliadať prostredníctvom osobitných ochranných opatrení;

10. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pri prerokúvaní akčných plánov v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí s tretími krajinami zaoberali problémom súdneho systému pre mladistvých, pričom budú riešiť nielen otázku ratifikácie príslušných medzinárodných a regionálnych noriem, ale aj ich efektívneho uplatňovania;

11. zdôrazňuje, že v rámci vzťahov EÚ s rozvinutými krajinami a krajinami so strednou úrovňou príjmov je takisto dôležité zabezpečiť pre deti dôstojnú budúcnosť, posilniť ich sociálne postavenie, systém hodnôt, možnosti a víziu;

12. zdôrazňuje, že v rámci vzťahov EÚ s rozvinutými krajinami a krajinami so strednou úrovňou príjmov majú maximálny význam projekty na rozvíjanie sociálnych zručností detí, ich tolerancie, solidarity a zodpovednosti za životné prostredie, najmä v súvislosti s bojom proti klimatickej zmene;

13. zdôrazňuje, že nadmerné používanie televízie, počítačových hier a internetu deťmi vedie ľahko k násiliu, izolácii, depresii, obezite a neregulárnemu sociálnemu správaniu; domnieva sa preto, že by sa mali podporovať kampane o kontrole obsahu, ako aj poradné a informačné kampane pre rodičov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre rozvoj

k osobitnému postaveniu problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ
(2008/2203(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ljudmila Novak

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta iniciatívu Komisie, ktorá objasňuje, že dohovory o základných ľudských právach platia pre deti v rovnakej miere ako pre dospelých; zdôrazňuje, že deti požívajú niektoré ďalšie osobitné práva, ako napríklad práva detí ustanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

2. požaduje, aby vo viacročnom rámci Agentúry Európskej únie pre základné práva zastávala ochrana práv dieťaťa podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa ústredné miesto; je presvedčený, že agentúra by mala vytvoriť sieť s medzinárodnými organizáciami, ombudsmanmi pre práva dieťaťa a mimovládnymi organizáciami, aby mohla využívať ich poznatky a skúsenosti;

3. požaduje, aby sa práva detí začlenili do všetkých opatrení a činností Európskej únie v oblasti zahraničnej politiky s osobitným dôrazom na európsku susedskú politiku, strategické partnerstvá a proces rozširovania; považuje za dôležité, aby sa zaviedli účinné nástroje na skutočnú ochranu práv detí;

4. vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, v ktorej preskúma, či súčasné medzinárodné dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami už obsahujú právne záväznú doložku o ochrane práv detí, a ak nie, či by sa takáto doložka mohla do týchto dohôd doplniť;

5. požaduje, aby Európske spoločenstvo pristúpilo k Dohovoru OSN o právach dieťaťa a k obom jeho opčným protokolom, ako aj k príslušným dohovorom Rady Európy vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach a ostatných dohovorov, ktoré sa týkajú uplatňovania práv detí, adopcie, sexuálneho vykorisťovania, detskej práce, ochrany detí v ozbrojených konfliktoch a zneužívania detí;

6. vyzýva členské štáty, ktoré doteraz neustanovili ombudsmana pre práva detí v zmysle výzvy Výboru OSN pre práva dieťaťa, aby tak čo najskôr urobili; zároveň vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby poskytli finančné prostriedky pre európsku sieť ombudsmanov pre práva detí;

7. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na podporu rozvojových krajín pri transponovaní ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa a opčných protokolov do vnútroštátneho práva;

8. považuje za nanajvýš dôležité zamerať čo najväčšiu pozornosť na vzdelávanie detí a matiek, najmä v rámci politík spolupráce s rozvojovými krajinami, a riešiť problém chudoby detí ako jednej z príčin kriminality mladistvých, drogovej závislosti, násilia a sociálneho vylúčenia;

9. upozorňuje na to, že budúce prístupy môžu byť úspešné len vtedy, ak budú mimovládne organizácie, rodičovské združenia a vzdelávacie inštitúcie na tieto dlhodobé opatrenia dohliadať cielene a účinne; zdôrazňuje, že do týchto prístupov sa musia vo väčšej miere začleniť aj vnútroštátne iniciatívy a politika;

10. upozorňuje na to, že každá stratégia týkajúca sa práv dieťaťa musí byť postavená na štyroch základných zásadách Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorými sú: ochrana pred všetkými formami diskriminácie, najlepšie záujmy dieťaťa ako najvyššia priorita, právo dieťaťa na život a osobný rozvoj, ako aj právo dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre rozvoj

k osobitnému postaveniu detí v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie
(2008/2203(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Záborská

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na akčný program ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program Spoločenstva (program Daphné) (2000 – 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu páchanom na deťoch, mladých ľuďoch a ženách[1],

A. so zreteľom na bod 9 akčného programu prijatého na 4. svetovej konferencii žien konanej od 4. do 15. septembra 1995 v Pekingu, ktorý je zároveň základnou zásadou formulovanou na všetkých medzinárodných konferenciách o právach dieťaťa, ktoré sa uskutočnili v uplynulom desaťročí,

1. pripomína, že vonkajšia stratégia Európskej únie, pokiaľ ide o práva dieťaťa, by mala byť založená na hodnotách a zásadách, ktoré sú definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, najmä v článkoch 3, 16, 18, 23, 25, 26 a 29, a v Dohovore OSN o právach dieťaťa a v jeho opčných protokoloch;

2. odsudzuje všetky prípady zlého zaobchádzania s deťmi vrátane zlého zaobchádzania v rodine a pripomína, že vo svete sú deti ako prvé obeťami početných prípadov zneužívania; zdôrazňuje, že je preto potrebné viac než kedykoľvek predtým, aby sa prijali dôrazné opatrenia na boj proti tomuto zlu;

3. zdôrazňuje potrebu zintenzívniť boj proti detskej práci v krajinách, v ktorých sú k nej deti nútené z ekonomických dôvodov a z dôvodu prežitia; pripomína, že náročné, neznesiteľné a nebezpečné podmienky, ktorými sa táto situácia vyznačuje, nielenže zvyšujú zraniteľnosť detí voči dospelým, ale ešte znásobujú najhorší dôsledok tejto situácie, ktorým pre ne zostáva neexistujúca školská dochádzka;

4. zdôrazňuje, že všetky opatrenia v prospech práv dieťaťa by mali rešpektovať prioritné postavenie rodičov a najbližších príbuzných dieťaťa, ako aj hlavných opatrovníkov a poručníkov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu postavenia matiek;

5. zdôrazňuje potrebu dodržiavať Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín tak, aby boli zaručené práva detí z rodín migrantov;

6. pripomína však, že ak sa dieťa vo svojej rodine nachádza v ťažkej situácii, môže byť v jeho záujme dočasne ho od rodiny odlúčiť, ak ide o ochranné opatrenie, najmä v prípade psychosociálnych alebo psychiatrických problémov rodičov, násilia v rodine, zlého zaobchádzania a sexuálneho zneužívania;

7. zdôrazňuje, že najvyšší záujem dieťaťa musí prevažovať nad akýmkoľvek iným hľadiskom, a preto je potrebné preskúmať najvhodnejšie riešenia v prospech opustených detí alebo sirôt a zvážiť potrebu ponúknuť týmto deťom, ktoré sú v citovej a psychologickej núdzi, adoptívnu rodinu mimo ich krajiny pôvodu vždy, keď nie je možné nájsť riešenie na vnútroštátnej úrovni;

8. odsudzuje všetky formy násilia voči deťom: telesné, psychologické, sexuálne a štrukturálne násilie, ich účasť v ozbrojených konfliktoch, otroctvo, obchodovanie s deťmi alebo ich predaj či predaj ich orgánov, vykorisťovanie prostredníctvom práce, detskú pornografiu, detskú prostitúciu, pedofíliu a formy násilia spojené s veľkou chudobou, ktorá ich upiera základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má škodlivý vplyv na ich telesný a duševný vývoj a v dôsledku ktorej trpia podvýživou a hladom; odsudzuje rodovo špecifickú diskrimináciu na základe dedičných vlastností, ktorá je v niektorých krajinách čoraz bežnejšia; žiada Komisiu, aby zaviedla program pomoci a zabezpečila psychologickú pomoc pre deti, ktoré boli počaté pri masových znásilneniach, a pre ich matky;

9. zdôrazňuje, že je nevyhnutné požadovať, aby každé dieťa na svete malo od narodenia svoju identitu;

10. obzvlášť odsudzuje špecifické formy porušovania práv žien a mladých dievčat, ako sú tzv. zločiny v mene cti, nútené sobáše, mrzačenie pohlavných orgánov a iné škodlivé tradičné praktiky, ktoré nemožno nijako ospravedlniť a ktoré sa nesmú v žiadnom prípade tolerovať, a žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie na zabezpečenie širšieho prístupu dievčat k vzdelaniu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzdelávanie zohráva významnú úlohu v rámci ochrany pred vykorisťovaním;

11. zdôrazňuje potrebu lepšieho prístupu k problémom, ktorým musia čeliť mladé dievčatá, a na tento účel navrhuje, aby dostali rozsiahle vzdelanie vrátane všeobecného vzdelania, ale takisto aby získali vedomosti týkajúce sa lepšieho zvládania problémov každodenného života, ako aj problémov vyskytujúcich sa v krízových obdobiach;

12. vyzýva štáty, ktoré prijímajú a poskytujú rozvojovú pomoc, aby sa do všetkých dohôd systematicky zahrnula zdravotná doložka o ochrane detí, ktoré sú obeťami veľkej chudoby a podvýživy a sú postihnuté zápalom pľúc, hnačkami alebo maláriou, čo sú hlavné príčiny detskej úmrtnosti v rozvojových krajinách, a aby sa v tejto súvislosti prijal prístup, ktorý by zohľadňoval otázky rodovej rovnosti, s cieľom skoncovať s mnohými formami diskriminácie, ktorým sú vystavené ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu programov rozvojovej spolupráce pre prioritné ciele v oblasti zdravia detí;

13. vyzýva Úniu, aby sa rázne usilovala o odstránenie všetkých foriem diskriminácie dievčat (od počatia) a vyčlenila dostatočné zdroje na prekonávanie s ňou súvisiacich nerovností;

14. naliehavo vyzýva Úniu, aby v rámci programov pomoci a dialógu s partnerskými krajinami o uskutočňovanej politike venovala prioritnú pozornosť právu na vzdelanie, najmä čo sa týka dievčat; zdôrazňuje potrebu bojovať proti pretrvávajúcej diskriminácii v chudobných rodinách, ktoré si nemôžu dovoliť hradiť školné pre všetky svoje deti a rozhodnú sa poslať do škôl chlapcov na úkor dievčat;

15. žiada Komisiu, aby v rámci rozvojovej politiky Únie zdôrazňovala význam a potrebu registrácie narodenia každého dieťaťa vo všetkých tretích krajinách a aby prepojila svoje programy pomoci s požiadavkou povinnej registrácie narodenia každého dieťaťa;

16. naliehavo vyzýva humanitárne organizácie a medzinárodné orgány zodpovedné za prideľovanie pomoci, aby zaručili, že primeraná pomoc a potrebné prostriedky sa skutočne dostanú k deťom a že sa s nimi nebude plytvať;

17. upozorňuje na obzvlášť ťažkú situáciu osôb nakazených vírusom HIV a detí chorých na AIDS, ako aj detí, ktoré sa v dôsledku AIDS stali sirotami; obzvlášť dôrazne odsudzuje násilie páchané na ženách a dievčatách, ktoré vychádza z viery, že pohlavný styk s pannou môže viesť k vyliečeniu z choroby AIDS, a vyzýva miestne osvetové strediská, aby vyvrátili toto mylné presvedčenie a lepšie tak chránili najmä mladé dievčatá;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Angelika Beer, Monika Beňová, Călin Cătălin Chiriţă, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Jas Gawronski, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Philippe Morillon, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Janusz Onyszkiewicz, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, João de Deus Pinheiro, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Libor Rouček, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Andrzej Wielowieyski, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Kinga Gál, Aurelio Juri, Aloyzas Sakalas, Inger Segelström

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia