SPRÁVA s odporúčaniami pre Komisiu k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA: PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (11.12.2008)

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (4.12.2008)

STANOVISKO Výboru pre právne veci (16.12.2008)

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3.12.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

29.1.2009 - (2008/2122(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Zsolt László Becsey
(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

Postup : 2008/2122(INL)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0041/2009

Predkladané texty :

A6-0041/2009

Rozpravy :

PV 24/03/2009 - 3
CRE 24/03/2009 - 3

Hlasovanie :

PV 24/03/2009 - 4.21
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0166

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA: PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre rozpočet
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre právne veci
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

s odporúčaniami pre Komisiu k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti

(2008/2122(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2007 s názvom Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti (KOM(2007)0708),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha[1], a najmä jeho odsek 35,

– so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov[2],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2005 s názvom Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: lisabonský program Spoločenstva (KOM(2005)0330),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2005 s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti – Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Členské štáty a regióny uskutočňujúce lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Návrh lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010 (KOM(2007)0804),

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)[4]parlamentu a na návrh Komisie z 1. októbra 2008 na smernicu Európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (KOM(2008)0602),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[5],

– so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis[6],

– so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby[7],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb[8],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby[9],

– so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie z 8. mája 2008 o mikroúveroch[10],

– so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

– so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0041/2009),

A. keďže Komisia v súčasnosti definuje mikroúver ako pôžičku vo výške maximálne 25 000 EUR a keďže v odporúčaní 2003/361/ES sa stanovuje, že mikropodnik je podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 zamestnancov a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná bilančná suma nepresahuje 2 milióny EUR); keďže tieto definície sa nezdajú byť vhodnými pre všetky vnútroštátne trhy a neumožňujú jasne rozlišovať medzi mikroúvermi a mikropôžičkami pre mikropodniky, mikroúvermi pre bankou nefinancovateľných dlžníkov a mikroúvermi pre bankou financovateľné mikropodniky,

B. keďže zložitý prístup k primeraným formám financovania sa často označuje za významnú prekážku v podnikaní a keďže v EÚ existuje značný potenciálny dopyt po mikroúveroch, ktorý v súčasnosti nie je uspokojený,

C. keďže Komisia nevyhovela žiadosti Parlamentu, ktorú vyjadril vo svojom uznesení z 11. júla 2007, aby navrhla akčný plán pre mikrofinancovanie, koordinovala rôzne politické opatrenia a optimálne pritom využívala osvedčené postupy v EÚ aj mimo nej,

D. keďže Parlament v roku 2008 už druhý rok po sebe schválil finančné prostriedky na pilotný projekt s názvom Podpora priaznivejšieho prostredia pre mikroúvery v Európe a keďže by sa tieto finančné prostriedky mohli napriek tomu, že na ne oznámenie Komisie neodkazuje, užitočne vyčleniť na tvorbu vlastných prostriedkov slúžiacich ako štartovací kapitál,

E. keďže mikroúvery sa niekoľkými charakteristikami odlišujú od bežných úverov vrátane úverov pre malé a stredné podniky a keďže podnikom, ktoré chcú získať bežný úver, tieto úvery obyčajne poskytujú rôzne druhy finančných inštitúcií a keďže by sa mal zohľadňovať konečný cieľ začlenenia všetkých občanov do formálneho finančného systému,

F. keďže mikroúvery sú spojené s vyššími prevádzkovými nákladmi z dôvodu malej výšky pôžičky, absencie (dostatočného) kolaterálu a vysokých nákladov na spracovanie úveru,

G. keďže podnikanie v oblasti mikroúverov sa vyznačuje inovačnými a subjektívnymi prvkami, ako sú požiadavky na alternatívny alebo žiadny kolaterál a netradičné hodnotenie úverovej dôveryhodnosti , pričom mikroúvery sa často poskytujú nielen na účely tvorby zisku, ale aj z dôvodu zabezpečenia súdržnosti prostredníctvom úsilia o (re)integráciu znevýhodnených osôb do spoločnosti,

H. keďže mikroúvery majú už vo svojej podstate malú výšku, no možnosť ich „recyklácie“ (opätovné poskytnutie takéhoto úveru po jeho splatení) z dôvodu ich všeobecne krátkej splatnosti znásobuje ich účinok, pričom sa zohľadňuje cieľ opätovného začlenenia subjektov, ktorí ich využívajú, do tradičného systému bankovníctva,

I. keďže celý rad poskytovateľov, ako sú neformálni poskytovatelia finančných služieb (autorizované úvery na princípe P2P (peer-to-peer)), organizácie vlastnené členmi (napríklad úverové združenia), mimovládne organizácie, vzájomné finančné spoločnosti, finančné inštitúcie na rozvoj spoločenstva, záručné banky a fondy, sporiteľne a družstevné a komerčné banky, môže poskytovať mikroúvery alebo uľahčovať prístup k úverom a keďže spolupráca medzi týmito rôznymi poskytovateľmi by mohla byť prospešná,

J. keďže je potrebné uznať jedinečnú štruktúru poskytovateľov finančných služieb, ktorí existujú v rámci EÚ, napr. úverové združenia, ktoré sú nebankovými finančnými inštitúciami mobilizujúcimi vklady členov pre mikropôžičky, a osobitný charakter týchto štruktúr by ich nemal a priori vylúčiť z príslušných programov financovania prostredníctvom mikroúverov,

K. keďže súčasná finančná kríza a jej možné dopady na celé hospodárstvo svedčia o nevýhodách komplexných finančných produktov a o potrebe posúdenia možností zvyšovania efektívnosti a zabezpečenia všetkých možných spôsobov na poskytovanie finančných prostriedkov v situácii, keď majú podniky obmedzený prístup ku kapitálu v dôsledku krízy likvidity, najmä v hospodársky a sociálne znevýhodnených regiónoch, a zároveň poukazujú na význam inštitúcií, ktoré sa vo svojej činnosti zameriavajú na miestny rozvoj a ktoré majú silné miestne väzby a ponúkajú inkluzívne bankové služby všetkým hospodárskym subjektom,

L. keďže treba podporovať podnikanie,

M. keďže by sa malo vyvinúť maximálne úsilie na zníženie regulačného zaťaženia mikropodnikov na nutné minimum a keďže sa žiada od Komisie, aby podnikla kroky v tomto smere;

N. keďže stanovenie stropov úrokových sadzieb môže odrádzať veriteľov od poskytovania mikroúverov, ak by im takéto obmedzenia bránili pokryť si náklady spojené s úverom,

O. keďže podpora mikroúverov by mala zohrávať významnú úlohu v revidovanej lisabonskej stratégii,

P. keďže existuje nezanedbateľné množstvo prípadov, v ktorých sa uchádzači o finančné prostriedky v rámci kohéznej politiky EÚ na založenie malých rodinných podnikov môžu ocitnúť v situácii, kedy bude pre nich ťažké zabezpečiť požadované spolufinancovanie,

Q. keďže v centre pozornosti iniciatívy EÚ za mikroúvery by mali byť znevýhodnené osoby, ktoré majú v úmysle založiť mikropodnik, napr. (dlhodobo) nezamestnaní, poberatelia sociálnych dávok, prisťahovalci, príslušníci národnostných menšín, napr. Rómovia, ľudia pôsobiaci v neformálnom hospodárstve alebo žijúci v znevýhodnených vidieckych oblastiach a ženy,

R. keďže napriek potrebe zabezpečiť v čo najväčšej miere zapojenie súkromného sektora je tiež nutné, aby sa do podnikania s mikroúvermi zapájal aj verejný sektor,

S. keďže existujú viaceré iniciatívy EÚ, ktoré obsahujú prvky podpory mikroúverov, a keďže by bol prospešný zjednodušený a cielenejší prístup prostredníctvom ich skombinovania do jednotného systému,

T. keďže prístup k podpore podnikania (ako je odborné vzdelávanie, inštruktáže a budovanie kapacít) pre zakladateľov mikropodnikov má zásadný význam a keďže príjemcovia mikroúverov by mali povinne absolvovať školenia; keďže vzdelávanie spotrebiteľov vo finančnej oblasti a zodpovedné poskytovanie pôžičiek by mali tvoriť významnú časť politík všetkých mikrofinančných inštitúcií (MFI),

U. keďže potenciálni príjemcovia mikroúverov by mali mať možnosť využívať riadne právne poradenstvo v súvislosti s uzatváraním úverových zmlúv, zakladaním podnikov, vymáhaním dlhov, získavaním a využívaním práv duševného a priemyselného vlastníctva a podobne, najmä ak príslušné mikropodniky plánujú alebo majú potenciál vyvíjať obchodnú činnosť v iných členských štátoch Európskej únie;

V. keďže v prípade prístupu k úverovým údajom týkajúcim sa potenciálnych príjemcov by poskytovanie mikroúverov bolo ľahšie,

W. keďže je potrebné podporovať výskum a výmenu osvedčených postupov v oblasti mikroúverov, napr. pokiaľ ide o inovačné metódy poskytovania, zabezpečovania a zmierňovania rizík mikroúverov, ako aj o mieru, do akej by takéto prístupy mohli fungovať v EÚ a v prípade akých cieľových skupín,

X. keďže je potrebné preskúmať úlohu sprostredkovateľov z hľadiska predchádzania zneužívaniu, ako aj zvážiť ďalšie možnosti budovania dôveryhodnosti medzi dlžníkmi (napríklad prostredníctvom skupiny na podporu jednotlivcov),

Y. keďže je potrebné vytvoriť rámec EÚ pre nebankové mikrofinančné inštitúcie a keďže by Komisia mala vypracovať mechanizmus na podporu mikroúverov, ktorý by zostal neutrálnym vzhľadom na týchto poskytovateľov mikroúverov,

Z. keďže osobám bez trvalého bydliska alebo dokladov osobnej totožnosti by nemalo byť znemožnené získať mikroúver na základe právnych predpisov o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

AA. keďže je potrebné upraviť pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom obmedziť prekážky pre poskytovanie mikroúverov,

AB. keďže pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania by mali pomáhať príjemcom mikroúverov,

1. žiada Komisiu, aby Parlamentu na základe článku 44, článku 47 ods. 2 alebo článku 95 Zmluvy o ES predložila legislatívny návrh alebo návrhy týkajúce sa vecí, ktorými sa zaoberajú podrobné odporúčania uvedené ďalej;

2. potvrdzuje, že odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

3. domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaného návrhu alebo návrhov treba v prípade potreby pokryť z rozpočtových prostriedkov EÚ;

4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.
[2] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
[3] Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
[4] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
[5] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
[6] Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5.
[7] Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35.
[8] Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.
[9] Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.
[10] Prijaté texty, P6_TA(2008)0199.

1. Odporúčanie č. 1: zvyšovanie povedomia o mikroúveroch

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

a) Komisia by mala zabezpečiť zavedenie pojmu mikroúver do príslušných štatistík a právnych predpisov týkajúcich sa finančných inštitúcií. V štatistikách týkajúcich sa mikroúverov by sa mali zohľadňovať údaje o HDP na obyvateľa v členských štátoch a malo by sa v nich rozlišovať medzi samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO) či rodinnými podnikmi a tými podnikmi, ktoré zamestnávajú osoby mimo rodiny, aby sa umožnila pozitívna diskriminácia v prospech prvej uvedenej skupiny.

b) Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby štandardizovali štatistickú prezentáciu mikroúverov vrátane zberu a analýzy údajov analyzovaných podľa pohlavia, veku a etnického pôvodu;

c) Komisia by mala vypracovať komunikačnú stratégiu zameranú na podporu samostatnej zárobkovej činnosti ako alternatívy k zamestnaneckému vzťahu, a najmä ako spôsobu, ako sa môžu znevýhodnené cieľové skupiny vyhnúť nezamestnanosti.

d) Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby zaviedli daňové stimuly na podporu zapojenia súkromných subjektov do podnikania v oblasti mikroúverov.

e) Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby obmedzili uplatňovanie stropov úrokových sadzieb na spotrebiteľské úvery; členské štáty by však mali mať možnosť uplatňovať systém, ktorým by sa vylúčilo uplatňovanie nadmerne vysokých úrokových sadzieb.

f) Komisia by mala v súvislosti s nedávnou krízou sub-prime analyzovať výhody a nevýhody priamych foriem mikroúverov v porovnaní so zabezpečenými úverovými nástrojmi.

g) Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby v rámci svojich výročných správ o národných reformných programoch v súvislosti s integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť, ktoré sú uvedené v revidovanej lisabonskej stratégii, uskutočnili osobitnú analýzu a informovali o svojom úsilí a výsledkoch, pokiaľ ide o mikroúvery. Komisia by sa mala explicitne venovať mikroúverom vo svojej správe o pokroku.

2. Odporúčanie č. 2: financovanie z prostriedkov EÚ:

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

(a) (Spolu)financovanie nasledujúcich projektov pod podmienkou, že takéto financovanie je osobitne zamerané na podporu dostupnosti mikroúverov pre všetky osoby a podniky bez priameho prístupu k úverom, ktoré členské štáty obvykle vymedzujú v rámci svojej jurisdikcie ako znevýhodnené cieľové skupiny (napr. rómski občania, prisťahovalci, ľudia žijúci v znevýhodnených vidieckych oblastiach, ľudia, ktorí sa nachádzajú v neistých pracovných situáciách, a ženy):

i) poskytovanie záruk pre poskytovateľov mikroúverov prostredníctvom vnútroštátnych fondov alebo fondov EÚ;

ii) poskytovanie služieb na podporu podnikania ako doplnkových služieb pre príjemcov mikroúverov, buď zo strany poskytovateľov mikroúverov alebo tretími stranami, pričom tieto služby by mali zahŕňať povinné cielené školenia s pravidelným vyhodnocovaním určené pre príjemcov mikroúverov; tieto školenia sa môžu financovať prostredníctvom štrukturálnych fondov;

iii) skúmanie a výmena osvedčených postupov v prevádzkovej oblasti, napríklad pokiaľ ide o požiadavky na alternatívny kolaterál, netradičné metódy hodnotenia úverovej dôveryhodnosti, systémy bodovania a úlohu sprostredkovateľov;

iv) vytvorenie webovej stránky, na ktorej by mohli potenciálni príjemcovia mikroúverov prezentovať svoje projekty tým, ktorí by im chceli požičať finančné prostriedky s cieľom podporiť ich a

v) vytvorenie databázy pre celú EÚ, v ktorej by sa zbierali pozitívne aj negatívne úverové údaje o príjemcoch mikroúverov.

(b) S cieľom predísť duplicitnej činnosti by Komisia mala:

i) vymenovať jeden koordinačný subjekt, ktorý by zastrešoval všetky finančné aktivity EÚ týkajúce s mikroúverov a

ii) (spolu)financovať projekty iba v prípade, že je ich možné spojiť so zachovaním práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, napr. dávok v nezamestnanosti a podpory príjmov, a to na základe analýzy poskytovateľa obchodných služieb, ktorý by mal zohľadniť výsledky podniku a výšku životného minima príslušného štátu.

3. Odporúčanie č. 3: harmonizovaný rámec EÚ pre bankové a nebankové mikrofinančné inštitúcie (MFI)

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Komisia by mala navrhnúť právny predpis, ktorým by sa na úrovni EÚ vytvoril rámec pre bankové a nebankové MFI. Rámec pre nebankové mikrofinančné inštitúcie by mal mať zahŕňať:

a) jasné vymedzenie poskytovateľov mikroúverov so stanovením podmienky, že neprijímajú vklady, a preto nepredstavujú finančnú inštitúciu v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách;

b) schopnosť vykonávať činnosť len v oblasti úverov;

c) schopnosť ďalej požičiavať vypožičané financie a

d) harmonizované pravidlá vychádzajúce z rizík, pokiaľ ide o povoľovanie, registráciu, výkazníctvo a obozretný dohľad.

4. Odporúčanie č. 4: smernica 2005/60/ES

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Komisia by pri revízii smernice 2005/60/ES mala zabezpečiť, aby ustanovenia tejto smernice nepredstavovali pre osoby bez trvalého bydliska alebo bez dokladov osobnej totožnosti prekážku v získaní mikroúveru, a to tým, že povolí osobitnú výnimku z ustanovení týkajúcich sa preverovania klientov.

5. Odporúčanie č. 5: pravidlá hospodárskej súťaže

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

a) Komisia by pri revízii pravidiel týkajúcich sa pomoci de minimis mala zabezpečiť:

i) rozlišovanie limitov pre pomoc de minimis medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o finančnú podporu pre poskytovateľov mikroúverov;

ii) odstránenie diskriminácie v pomoci de minimis poskytnutej podniku v odvetví poľnohospodárstva, ak je táto pomoc poskytovaná v spojení s mikroúverom, a

iii) zníženie administratívnej záťaže, ak je pomoc poskytovaná v spojení s mikroúverom.

b) Komisia by v právnych predpisoch mala presne stanoviť, že úloha nebankových MFI, a prípadne verejná podpora, ktorú takéto inštitúcie dostávajú, je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

c) Komisia by mala zaviesť pravidlá, ktoré umožňujú prednostné zaobchádzanie s tovarom a službami poskytovanými príjemcami mikroúverov v rámci postupov verejného obstarávania.

Východiská

Poskytovanie mikroúverov pochádza z južnej Ázie a z Latinskej Ameriky, kde boli prvé iniciatívy za poskytovanie mikroúverov zavedené v polovici sedemdesiatych rokov. Najznámejším projektom v oblasti mikroúverov je banka Grameen v Bangladéši, ktorú v roku 1976 založil prof. Muhammad Junus. Obchodný model banky Grameen, ktorá je v súčasnosti najväčšou mikrofinančnou inštitúciou (MFI) s viac ako 6 miliónmi dlžníkov, použili ako vzor mnohé ďalšie MFI. V roku 2006 získali profesor Junus a banka Grameen Nobelovu cenu za mier.

Úspešnosť podnikania v oblasti mikroúverov pri zmierňovaní chudoby v rozvojových krajinách sa zatiaľ do reálií EÚ nepreniesla. Aj keď existujú viaceré verejné aj súkromné iniciatívy, ktorých cieľom je presadiť tento druh podnikania aj v Európe, celkový prístup stále chýba a na trhu je v tomto sektore medzera: všetky ukazovatele naznačujú vysoký potenciálny dopyt po mikroúveroch zo strany osôb, ktoré nemôžu získať pôžičky v sektore klasického bankovníctva.

Úspešnosť európskej iniciatívy v oblasti mikroúverov by mohla značne prispieť k dosiahnutiu cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a k vytváraniu inovačnej, kreatívnej a dynamickej európskej ekonomiky. Malé podniky sú základným zdrojom rastu, tvorby pracovných miest, podnikateľských zručností, inovácií a súdržnosti v EÚ. Mikroúvery môžu v prvom rade podporiť jednu zo štyroch priorít Lisabonskej stratégie, konkrétne uvoľnenie podnikateľského potenciálu, a to tým, že prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti sa napomôže sociálna a hospodárska (re)integrácia jednotlivcov. Lisabonskú stratégiu bude v skutočnosti možné považovať za úspešnú len vtedy, keď sa miera zamestnanosti výrazne zvýši.

(Pojem „mikrofinancovanie“ zahŕňa aj iné finančné služby malého rozsahu, ako napr. mikropoistenie, základné bežné účty a sporiace účty. Správa o mikroúveroch sa týmito pojmami nezaoberá.)

Oznámenie Komisie

Komisia definuje mikroúver ako pôžičku vo výške 25 000 EUR alebo menej poskytnutú mikropodniku (t. j. podniku, ktorý má menej ako 10 zamestnancov a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná bilančná suma nepresahuje 2 milióny EUR).

V oznámení Komisie s názvom Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti, zverejnenom v novembri 2007, sa členské štáty vyzývajú, aby prijali príslušné vnútroštátne inštitucionálne, právne a komerčné rámce potrebné na podporu priaznivejšieho prostredia na rozvoj mikroúverov. Okrem toho bol na európskej úrovni zavedený nový nástroj JASMINE, ktorého cieľom je podpora rozvoja nebankových MFI v členských štátoch. Aj keď sú základné prvky tejto iniciatívy sľubné, ich nevýhodou je to, že táto problematika je do veľkej miery ponechaná v rukách členských štátov namiesto vytvorenia skutočne európskeho rámca.

Cieľové skupiny

Podľa názoru spravodajcu by výsledok európskej iniciatívy v oblasti mikroúverov mal byť inovačný a zameraný na cieľové skupiny, ktorým sa dosiaľ nevenovala dostatočná pozornosť. Keďže existuje mnoho iniciatív zameraných na MSP, ktoré spadajú do kategórie „malých“ a „stredných“ podnikov, a keďže tieto cieľové skupiny môžu vo všeobecnosti dostať úver v klasických bankách, zameranie európskej iniciatívy za rozvoj mikroúverov by malo smerovať skôr na znevýhodnené osoby, ktoré chcú založiť mikropodnik, ako sú napr. (dlhodobo) nezamestnaní, poberatelia sociálnych dávok, prisťahovalci, príslušníci národnostných menšín, ľudia pôsobiaci v neformálnom hospodárstve alebo žijúci v znevýhodnených vidieckych oblastiach a ženy. Preto treba vziať do úvahy, že cieľové skupiny sa v jednotlivých členských štátov do značnej miery líšia a sú veľmi rôznorodé.

Treba sa zamyslieť nad tým, kto má plniť úlohu sprostredkovateľa medzi príjemcom a poskytovateľom úveru. Je potrebné zvážiť, že sprostredkovateľom sa môže stať osoba zo samotnej cieľovej skupiny. Toto riešenie by na jednej strane mohlo byť účinné preto, lebo členovia cieľovej skupiny by mohli dôverovať takémuto „internému“ sprostredkovateľovi viac ako niekomu mimo skupiny. Na druhej strane nemusí byť interný úverový systém pre niektoré skupiny ideálny, keďže by mohol viesť k vláde už existujúcej vyššej triedy v rámci skupiny.

Osobitné charakteristiky mikroúverov

V klasickom bankovníctve sa poskytovanie pôžičiek cieľovým skupinám mikroúverov, ako sú vymedzené vyššie, považuje za rizikové a nákladné. Komerčné banky argumentujú tým, že sú postavené pred neprijateľne vysoké riziká nesplácania úverov a nízke marže. Tieto banky sa preto nezaujímajú o určité segmenty klientov, ktorí sú nakoniec označení za „bankou nefinancovateľných“.

To znamená, že podnikanie v oblasti mikroúverov sa od klasického bankovníctva odlišuje. Má inovačne a subjektívne prvky, ako sú napr. požiadavky na alternatívny alebo žiadny kolaterál a netradičné hodnotenie úverovej dôveryhodnosti. Mikroúvery sú v mnohých prípadoch poskytované nielen z ekonomických dôvodov a na účely tvorby zisku, ale aj z dôvodu zabezpečenia súdržnosti prostredníctvom úsilia o (re)integráciu znevýhodnených osôb do spoločnosti.

Poskytovanie mikroúverov je spojené s vyššími prevádzkovými nákladmi z dôvodu malej výšky úveru, absencie (dostatočného) kolaterálu a vysokých nákladov na spracovanie, keďže často je ťažké klientov fyzicky zastihnúť a je tu potreba rozsiahlych služieb na podporu podnikania a poradenstva. Tieto charakteristiky si vo všeobecnosti vyžadujú rozsiahlu a nákladnú sieť osôb blízkych cieľovej skupine.

Ale aj keď poskytovanie mikroúverov je nerentabilné, z ekonomického hľadiská má jeho podpora zmysel, pretože finančná podpora samostatnej zárobkovej činnosti je vo všeobecnosti nižšia ako náklady na dávky v nezamestnanosti, prinajmenšom v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Možné prvky európskej iniciatívy v oblasti mikroúverov

Zabezpečenie zviditeľnenia mikroúverov

Aby sa zabezpečilo zviditeľnenie koncepcie mikroúverov, ktoré je na úrovni EÚ potrebné na stimuláciu ich rozvoja, treba mikroúvery zaviesť ako samostatnú kategóriu do štatistík a do právnych predpisov v oblasti bankovníctva. V tejto súvislosti je otázne, či je vhodná nediferencovaná definícia mikroúverov vzťahujúca sa na všetky členské štáty EÚ, ktorú používa Komisia. Keďže HDP na obyvateľa sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši, pôžička v rovnakej nominálnej hodnote sa preto v rôznych regiónoch vníma rozdielne.

Mikroúvery tiež treba podporovať prostredníctvom daňových stimulov a zrušením stropov úrokových sadzieb. Dôvodom stanovenia stropov úrokových sadzieb je ochrana dlžníkov pred nadmerne vysokými nákladmi na požičanie peňazí. Avšak tieto úrokové stropy môžu brániť veriteľom, aby si pokryli náklady spojené s úvermi, a nútiť ľudí požičiavať si od úžerníkov, ktorí si účtujú oveľa vyššie úroky. Mnohí poskytovatelia pôsobiaci v oblasti podnikania s mikroúvermi argumentujú, že hlavnou prekážkou z hľadiska mikroúverov na strane príjemcov nie sú náklady, ale prístupnosť týchto úverov. Keďže pri mikroúveroch ide o malé sumy s krátkou splatnosťou, splátky úveru sú malé napriek úrokovým sadzbám, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť odrádzajúco vysoké. Úrokové stropy by sa preto mali uplatňovať len v prípade spotrebiteľských úverov.

Financovanie z EÚ

S výnimkou iniciatívy JASMINE majú iniciatívy EÚ, ktoré by mali podporovať mikroúvery, širší rozsah uplatnenia než len na mikroúvery, čo nie je v súlade s cieľom osobitne sa zamerať na podporu znevýhodnených osôb prostredníctvom poskytovania mikroúverov. Navyše mnohostrannosť iniciatív a ich administratívna zložitosť sú prekážkou k tomu, aby z nich mohli profitovať malé projekty. Mohlo byť by užitočné zjednodušiť iniciatívy EÚ a presnejšie rozlišovať medzi konkrétnymi cieľovými skupinami.

Na podporu poskytovania mikroúverov znevýhodneným cieľovým skupinám by sa financie z EÚ mali poskytovať pod podmienkou, že sa podporujú osoby patriace k týmto cieľovým skupinám, a to v týchto oblastiach:

- nepriama podpora prostredníctvom poskytovania záruk, keďže tým sa stimuluje dodatočná podpora zo strany súkromných subjektov,

- pokrytie nákladov na poskytovanie služieb na podporu podnikania, ak ich vykonávajú samotné MFI alebo iné organizácie. Zásadný je prístup k službám na podporu podnikania (ako sú napr. patronát, školenia, poradenstvo, finančné vzdelávanie, telefonické linky pomoci, podnikateľské fóra) pre zakladateľov mikropodnikov patriacich k znevýhodnenej cieľovej skupine,

- skúmanie a výmena osvedčených postupov, napr. pokiaľ ide o inovačné metódy poskytovania, zabezpečovania a zmierňovania rizík mikroúverov (ako napr. požiadavky na alternatívny kolaterál, netradičné metódy hodnotenia úverovej dôveryhodnosti či systémy bodovania). Treba zvážiť, do akej miery by takéto prístupy fungovali v podmienkach EÚ a v prípade akých cieľových skupín. Je potrebné presadzovať rozsiahlu výmenu osvedčených postupov a skúseností (krajín a regiónov v Európe a mimo nej).

Regulácia poskytovateľov mikroúverov

Pokiaľ ide o poskytovanie mikroúverov finančnými inštitúciami s licenciou, zdá sa, že zo smernice o kapitálových požiadavkách nevyplývajú žiadne priame prekážky. No klasické banky v podstate nie sú ochotné poskytovať služby „bankou nefinancovateľným“ osobám a preto sa zdá, že nebankové MFI sú subjektmi, ktoré sa môžu skôr venovať tejto cieľovej skupine. Napriek tomu však treba v rámci smernice o kapitálových požiadavkách stanoviť priaznivejšie zaobchádzanie s mikroúvermi, ktoré sa podľa historických záznamov javia ako menej rizikové (skúsenosti mnohých poskytovateľov mikroúverov napovedajú, že miera splatenia úverov je vo všeobecnosti pozoruhodne vysoká). Lepšie uznávanie mikroúverov by sa tiež podporilo zavedením pojmu „mikroúver“ do smernice o kapitálových požiadavkách.

Okrem toho sú nepriamymi prekážkami niektoré aspekty smernice o kapitálových požiadavkách, ako aj skutočnosť, že táto smernica vychádza zo zásady minimálnej harmonizácie. V prvom rade podľa smernice o kapitálových požiadavkách smú prijímať vklady alebo iné vratné prostriedky od verejnosti iba finančné inštitúcie. Administratívne zaťaženie pre finančné inštitúcie je vysoké, čo núti nebankových poskytovateľov mikroúverov zvažovať výhody vlastníctva bankovej licencie (a tým prístupu k relatívne lacnému financovaniu z vkladov) oproti nevýhodám existencie ako regulovaného subjektu. Ešte dôležitejšie je to, že niektoré členské štáty sprísnili ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch tým, že obmedzili takmer všetky úverové aktivity na banky s licenciou. Vo viacerých členských štátoch je tiež obmedzené ďalšie priame požičiavanie peňazí vypožičaných od bánk príjemcom mikroúverov. Takéto požiadavky predstavujú prekážku pre poskytovanie mikroúverov nebankovými mikrofinančnými inštitúciami.

Aby sa podporilo vytváranie nebankových MFI, spravodajca navrhuje komplexný harmonizovaný rámec EÚ pre nebankové MFI. Tento harmonizovaný rámec pre nebankové MFI by však nemal nútiť už existujúcich poskytovateľov mikroúverov, aby sa vzdali svojho osobitného charakteru. V rámci sektora sa v jednotlivých členských štátoch vytvorili rôzne modely, ktoré sú prispôsobené danému právnemu, hospodárskemu a sociálnemu prostrediu. Okrem toho treba zabezpečiť, aby nevznikla nekalá súťaž s licencovanými bankami.

Opatrenia proti praniu špinavých peňazí a terorizmu

Ustanovenia smernice 2005/60/ES môžu zabrániť osobám bez trvalého bydliska alebo dokladov totožnosti v prístupe k úverom. Avšak týmto skupinám ľudí by nemalo byť bránené v možnosti získať mikroúver. Vzhľadom na nízke sumy mikroúverov by sa takýmito osobitnými výnimkami neohrozili ciele uvedenej smernice.

Nariadenie o štátnej pomoci / pomoci de minimis

Štátna pomoc je dôležitým faktorom v podpore mikroúverov. Nariadenie EÚ o pomoci de minimis týkajúce sa oznamovacích povinností môže predstavovať problém z hľadiska finančnej podpory mikroúverov, keďže podľa tohto nariadenia štátna finančná podpora vo výške menej ako 200 000 EUR poskytnutá danému podniku v priebehu obdobia troch finančných rokov nepredstavuje štátnu pomoc. Toto pravidlo sa uplatňuje rovnako na všetky členské štáty, hoci sa podmienky, najmä pokiaľ ide o malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, značne líšia. Treba preto zvážiť rozlišovanie limitov pomoci de minimis medzi členskými štátmi.

V prípade podnikov pôsobiacich v poľnohospodárske nesmie celková výška pomoci de minimis poskytnutej jednému podniku presiahnuť 7 500 EUR v priebehu obdobia troch rokov. Toto odvetvie však predstavuje veľkú časť potenciálneho trhu s mikroúvermi a nemalo by byť znevýhodnené. Navyše mnohí poľnohospodári, ktorí vedú malé poľnohospodárske podniky, nemajú prístup k dotáciám, keďže obyčajne je na získanie týchto dotácií potrebná určitá minimálna veľkosť (napr. rozloha v akroch atď.). Táto diskriminácia poľnohospodárstva v nariadení o pomoci de minimis by sa mala prehodnotiť.

Nakoniec existujú dôkazy o tom, že postup, ktorým Komisia schvaľuje metodiky na poskytnutie výnimky so záručných schém, je zdĺhavý a zložitý. Je potrebné zanalyzovať, či existuje priestor na zjednodušenie, pokiaľ ide o uznávanie transparentnosti pomoci v prípade jej poskytovania v rámci záručnej schémy.

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti
(2008/2122(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gary Titley

(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže poskytovaním mikroúverov ľudom, ktorí by boli inak vylúčení z finančného systému, možno dosiahnuť cenné sociálne ciele,

B. keďže cieľom prideľovania prostriedkov z rozpočtu EÚ je, aby sa tieto prostriedky uvoľňovali až v prípade, keď kapitálové trhy a Európska investičná banka nemôžu financovať určité projekty z dôvodu ich nízkej ziskovosti a/alebo vysokej rizikovosti, pričom však tieto projekty majú aj jasný sociálny prínos,

C. keďže je dôležité zabezpečiť, aby právne predpisy zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí a na boj proti terorizmu nebránili poskytovaniu mikroúverov,

D. keďže Parlament prijal prípravnú akciu na podporu priaznivejšieho prostredia pre mikroúvery v Európe,

1. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sociálne prínosy vyplývajúce z mikroúverov odôvodňujú zvýšenú úlohu nástrojov EÚ, ktoré sú kombináciou poskytovania pôžičiek a pomoci;

2. zdôrazňuje, že cieľom každej iniciatívy EÚ v oblasti mikroúverov, ktorá využíva verejné zdroje, by malo byť aj stimulovanie súkromného financovania mikrofinančných inštitúcií (MFI);

3. vyzýva Komisiu, aby zvážila, či je rámec EÚ pre nebankové MFI užitočný a/alebo uskutočniteľný, a aby preskúmala jeho možný vplyv na rozpočet EÚ, a to s prihliadnutím na prípadné sociálne a hospodárske výhody;

4. víta iniciatívu Komisie – spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe (JASMINE) – a žiada Parlament a Komisiu, aby priebežne hodnotili efektívnosť a dodatočný prínos iniciatívy JASMINE;

5. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mikroúvery budú v rovnakej miere dostupné v oblastiach, ktoré nezískavajú prostriedky zo štrukturálnych fondov, pretože zanedbávané a znevýhodnené skupiny žijú aj v najbohatších oblastiach;

6. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú stropy úrokových sadzieb prekážkou poskytovania mikroúverov a, ak to tak je, žiada ju, aby overila, či možno stanoviť výnimky zo stropov úrokových sadzieb pre MFI a nebankové MFI;

7. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum inovatívnych metód poskytovania a zabezpečovania mikroúverov a znižovania s nimi spojeného rizika;

8. uvedomuje si hodnotu systémov založených na regionálnej úrovni, keďže podmienky poskytovania mikroúverov a dopyt po nich sa v rámci EÚ značne líšia;

9. víta úsilie, ktoré Komisia neustále vyvíja s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov, aby sa podporili a zintenzívnili politické opatrenia v oblasti mikroúverov v Európe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti
(2008/2122(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miloslav Ransdorf(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. oceňuje oznámenie Komisie, ktorá sa prostredníctvom vylepšovania právneho prostredia, posilňovania súkromného podnikania, výmeny osvedčených postupov a poskytovania finančného kapitálu najmä pre bankou nefinancovateľné osoby snaží podporiť rozvoj mikroúverov v EÚ;

2. poukazuje na to, že koncept mikroúveru, o ktorý sa zaslúžil držiteľ Nobelovej ceny Muhammad Júnus, veľmi úspešne prispieva k hospodárskym a sociálnym pokrokom v rozvojových krajinách; je presvedčený, že iniciatíva v oblasti mikroúverov by mohla byť veľmi prospešná aj v EÚ v záujme zvyšovania sociálneho začlenenia, vytvárania pracovných miest a presadzovania samostatnej zárobkovej činnosti, a to predovšetkým u žien, mladých ľudí, nezamestnaných a menšín; domnieva sa preto, že mikroúvery by mohli zohrať dôležitú úlohu na ceste k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

3. zdôrazňuje však, že mikroúvery by mali dopĺňať, a nie nahrádzať existujúce záchranné sociálne siete, a programy mikroúverov by nemali slúžiť ako zámienka na obmedzovanie programov verejného sociálneho zabezpečenia;

4. poznamenáva, že mikroúvery využívajú vo veľkej miere ženy, ktoré sú vernými a spoľahlivými zákazníkmi s vysokou mierou splácania úverov;

5. poukazuje na to, že mikropodniky (podniky s menej ako 10 zamestnancami) predstavujú 91,5 % podnikov v EÚ a že najväčšou prekážkou ich ďalšej inovácie je obmedzený prístup k úverom, najmä v prípade malých úverov (nepresahujúcich 25 000 eur); je preto presvedčený, že návrh Komisie na mikroúverovú iniciatívu je dobrým nástrojom na zvýšenie zamestnanosti v mikropodnikoch, ktorý umožní začať nové činností tým, ktorí sú vylúčení z tradičného systému poskytovania úverov, a ktorý povzbudí inovácie v EÚ;

6. zastáva názor, že v kontexte definície mikropôžičiek ako pôžičiek nepresahujúcich 25 000 eur, ktorú navrhla Komisia, by sa mali riadne zvážiť aj iné premenné, najmä skutočnosť, že rovnaká nominálna suma nemá rovnakú reálnu hodnotu vo všetkých členských štátoch;

7. vzhľadom na to, že potenciálni príjemcovia mikroúverov obvykle nie sú schopní poskytnúť zábezpeku a banky im vo všeobecnosti nie sú ochotné požičiavať peniaze, vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku záruku za mikroúvery tým, že uvoľní potrebné prostriedky na poskytnutie záruk, ktoré banky vyžadujú, pričom táto európska záruka by sa poskytovala len v prípade splnenia príslušných sociálnych kritérií a zásad rovnosti príležitostí;

8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vytvorenie stálych miestnych mikroúverových inštitúcií, ako sú úverové združenia, a to najmä v chudobných a okrajových štvrtiach a vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoje úsilie v týchto oblastiach zamerali na vzdelávanie zamestnancov o mikrofinanciách;

9. vyzýva Komisiu, aby v záujme šírenia mikroúverov ako prostriedku na začatie hospodárskej činnosti zvážila možnosť podporiť ich inovatívnymi riešeniami, ako sú napríklad mobilné bankové služby; podobne vyzýva Komisiu, aby podporovala formy hospodárskej a sociálnej podpory, ako sú pôžičky pre skupiny solidarity alebo kreditné karty solidarity;

10. oceňuje návrh na vytvorenie osobitnej štruktúry podpory pre mikroúvery v rámci Európskeho investičného fondu; vyzýva však Komisiu a Európsku investičnú banku, aby tejto štruktúre podpory poskytli väčšie finančné prostriedky, a tým ju sprístupnili väčšiemu počtu účastníkov trhu a viac ju zviditeľnili;

11. je presvedčený o tom, že súčasné otrasy na finančných trhoch a ich možné dôsledky pre hospodárstvo ako celok zvýrazňujú potrebu mikroúverov v EÚ, najmä v hospodársky a sociálne znevýhodnených regiónoch;

12. nalieha na členské štáty, aby lepšie využívali finančnú pomoc zo štrukturálnych fondov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond, s cieľom zlepšiť prístup konkrétnych cieľových skupín k systémom mikroúverov;

13. veľmi víta nedávne začatie spoločnej akcie na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe (JASMINE), ktorej cieľom je poskytovať prevádzkovú technickú pomoc a zaviesť značku kvality, ktorá by potvrdzovala spoľahlivosť mikrofinančných inštitúcií (MFI); zdôrazňuje, že na to, aby mohli MFI v každom členskom štáte riešiť svoje konkrétne problémy a plniť požiadavky, je nevyhnutný pružný prístup;

14. vyzýva Komisiu, aby objasnila multidimenzionálne ukazovatele, ktoré chce použiť na posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu pilotných projektov vytvorených na identifikovanie najlepších postupov a vhodných metód poskytovania mikropôžičiek, a tiež aby objasnila hospodárske a sociálne ukazovatele výkonnosti na hodnotenie rozvoja mikroúverov a jej nového projektu technickej pomoci nazvaného JASMINE;

15. je pevne presvedčený, že v dôsledku prepojenia finančného systému, systému zamestnanosti a sociálneho systému musí byť iniciatíva v oblasti mikroúverov na úrovni EÚ sprevádzaná opatreniami na národnej úrovni, napríklad školeniami, inštruktážami a budovaním kapacít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ďalší výskum inovatívnych metód zabezpečovania mikroúverov a znižovania s nimi spojeného rizika; je presvedčený o tom, že je potrebná rozsiahla výmena osvedčených postupov;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporou vonkajších sietí podpory a poradenstva pomohli pri rozvoji podnikov, ktoré využívajú mikroúvery;

17. vyjadruje znepokojenie nad návrhom zrušiť stropy úrokových sadzieb pre mikroúvery, lebo príliš vysoké úrokové sadzby by mohli príjemcov mikrofinancovania uväzniť v bludnom kruhu zadlženia, čím by sa išlo proti samotnému cieľu mikroúverov; dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby v otázke úrokových sadzieb postupovali maximálne opatrne;

18. zdôrazňuje význam vzdelávania a budovania kapacít nebankových mikrofinančných inštitúcií, najmä s cieľom zlepšiť poznatky o rôznych formách získavania a poskytovania kapitálu, ako sú kapitálové investície, dary, vydávanie dlhopisov, financovanie na dlh, prispievanie do rezervných fondov na krytie rizika a granty pre začínajúce podniky; je presvedčený o tom, že cennú úlohu by v tejto oblasti mohla zohrať aj výmena osvedčených postupov; nalieha preto na Komisiu, aby v plnom rozsahu využila existujúce siete, ako sú Európska mikrofinančná sieť, Mikrofinančné centrum a Európska mikrofinančná platforma.

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mikroúvery medzi družstvami, pracovníkmi bez istoty zamestnania a pracovníkmi zamestnanými na základe neštandardných zmlúv.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti
(2008/2122(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Neena Gill

(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. konštatuje, že potenciálni príjemcovia mikroúverov by mali mať možnosť využívať riadne právne poradenstvo v súvislosti s uzatváraním úverových zmlúv, zakladaním podnikov, vymáhaním dlhov, získavaním a využívaním práv duševného a priemyselného vlastníctva a podobne, najmä ak príslušné mikropodniky plánujú alebo majú potenciál vyvíjať obchodnú činnosť v iných členských štátoch Európskej únie;

2. v tejto súvislosti vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie na európskej úrovni s cieľom zriadiť sieť právnikov, ktorí by poskytovali poradenstvo začínajúcim mikropodnikom na základe pro bono;

3. víta návrh zameraný na podporu členských štátov pri sústreďovaní finančných prostriedkov na rozvoj nebankových mikroúverových inštitúcií; považuje tieto inštitúcie – úverové spolky, vzájomné finančné spoločnosti, finančné inštitúcie na rozvoj spoločenstva a záručné banky – za potenciálne zdroje financovania a svojpomoci pre mikropodniky a žiada, aby sa tieto možnosti dôkladne preskúmali v súvislosti s predkladaním legislatívnych návrhov v tejto oblasti;

4. vyzýva, aby sa vyvinulo maximálne úsilie na zníženie regulačného zaťaženia mikropodnikov na nutné minimum, a žiada Komisiu, aby podnikla kroky v tomto smere;

5. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa vyvinie úsilie, aby spoločenstvá získali prístup k mikrofinančným inštitúciám.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti
(2008/2122(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Corien Wortmann-Kool(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže samostatne zárobková činnosť prostredníctvom mikropodnikov a malých. individuálnych či rodinných podnikov dáva ženám možnosť zlepšiť ich postavenie z ekonomického a sociálneho hľadiska, ako aj možnosť skombinovať profesijný a rodinný život,

B. keďže nedostatok mikropôžičiek je hlavnou prekážkou pre ženy, ktoré zakladajú vlastný podnik,

C. keďže poskytovanie mikroúverov je dôležitým nástrojom na zlepšenie postavenia žien, najmä žien vylúčeným z formálneho hospodárstva, ktorý dáva ženám možnosť začať podnikať, povzbudzuje ženy do podnikania, umožňuje prístup na trh práce, aktívnu účasť a trvalú prítomnosť na ňom, pomáha im stať sa ekonomicky nezávislými, a je tak nielen otázkou podnikania a hospodárskeho rastu, ale aj otázkou osobného naplnenia, sociálneho začlenenia a opatrením proti chudobe,

D. keďže mikroúvery ponúkajú ženám šancu na zlepšenie sociálneho postavenia, a tým na zmenu vzťahov medzi pohlaviami,

E. keďže jedným z priamych dôsledkov udeľovania mikroúverov chudobným ženám je investovanie do vzdelania ich detí, čím sa vytvárajú možnosti na lepší život budúcich generácií,

1. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby považovali ženy za cieľovú skupinu a aby dali ženám osobitné a primerané postavenie v programoch a iniciatívach súvisiacich s mikroúvermi, napríklad v programe JASMINE;

2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v čase terajšej finančnej a hospodárskej krízy venovali osobitnú pozornosť ženám, pretože sú slabšou skupinou, ktorej hrozí strata zamestnania a príjmu;

3. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poradenské centrum s osobitným dôrazom na podporu podnikania žien; zdôrazňuje skutočnosť, že programy poradenskej pomoci posilňujú samostatnú zárobkovú činnosť ako alternatívu k nezamestnanosti alebo k závislej práci;

4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prepojili systémy mikroúverov so systémami na zlepšenie konkurencieschopnosti, najmä v prípade podnikov, ktoré vedú ženy a mladí ľudia, pričom sa bude klásť dôraz na ich vybavenie a využívanie nových informačných a komunikačných technológií;

5. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o potenciáli mikroúverov prostredníctvom publicity a programov na zvyšovanie informovanosti zameraných okrem iného na mladé ženy a ženy postihnuté sociálnym a ekonomickým vylúčením, bez diskriminácie na základe pôvodu, pričom osobitne zdôrazňuje dôležitosť programov na školách a v strediskách odbornej prípravy;

6. zdôrazňuje najmä význam propagovania možností mikroúverov prostredníctvom vzdelávacieho procesu a ich využívania mimovládnymi organizáciami žien a inými orgánmi, ktoré sa zaoberajú vytváraním kontaktov absolventov škôl na všetkých stupňoch s trhom práce;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby štandardizovali štatistickú prezentáciu mikroúverov vrátane zberu a analýzy údajov analyzovaných podľa pohlavia, veku a etnického pôvodu;

8. požaduje vytvorenie programov, ktoré poskytujú záruky v prípadoch, keď sa kolaterál poskytnutý dlžníkom nepovažuje za dostatočný, a to najmä vtedy, keď sú príjemcami ženy postihnuté alebo ohrozené sociálnym vylúčením či chudobou;

9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali bývalé úspešné prijímateľky mikroúverov pri vytváraní finančných združení s cieľom poskytovania mikroúverov ďalším ženám.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard James Ashworth, Reimer Böge, Simon Busuttil, Valdis Dombrovskis, Brigitte Douay, Vicente Miguel Garcés Ramón, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Vladimír Maňka, Jan Mulder, Margaritis Schinas, László Surján, Kyösti Virrankoski, Ralf Walter

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Peter Šťastný

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia