SPRÁVA o komplementarite a koordinácii politiky súdržnosti a opatrení na rozvoj vidieka

3.2.2009 - (2008/2100(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Wojciech Roszkowski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o komplementarite a koordinácii politiky súdržnosti a opatrení na rozvoj vidieka

(2008/2100(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 158 a 159 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[1], a najmä na jeho článok 9,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[2],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti[3],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 2006/144/ES z 20. februára 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programové obdobie 2007 – 2013)[4],

–   so zreteľom na Územnú agendu EÚ a prvý akčný program na vykonávanie Územnej agendy EÚ,

–   so zreteľom na prácu Komisie na zelenej knihe o územnej súdržnosti,

–   so zreteľom na štúdiu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0042/2009),

A. keďže pojem vidieckych oblastí definovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pričom táto definícia obsahuje charakteristiky ako nízka hustota obyvateľstva a nedostatočný prístup k službám, a keďže túto definíciu používa Komisia pri určovaní a zostavovaní rozvojových cieľov pre tieto oblasti,

B.  keďže medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie sú veľké rozdiely a keďže, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach niektorých regiónov a členských štátov došlo k demografickému a hospodárskemu rozvoju, obyvateľstvo z mnohých týchto oblastí obyčajne odchádza do miest a hľadá si možnosti rekvalifikácie, čo spôsobuje vidieckym oblastiam obrovské problémy,

C. keďže vidiecke oblasti tvoria takmer 80 % územia EÚ,

D. keďže potreby prechodných vidieckych oblastí, pre ktoré je charakteristická ekonomická štruktúra podobná priľahlým mestským oblastiam, sú odlišné od oblastí, ktoré sú prevažne vidiecke, okrajové alebo izolované,

E.  keďže jedným z cieľov Únie je podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku a vysokej úrovne zamestnanosti a dosahovanie vyváženého a udržateľného rozvoja,

F.  keďže hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ je možné posilniť hospodárskym rozvojom, podporou tvorby pracovných príležitostí vo vidieckych a mestských oblastiach a zabezpečením rovnakého prístupu k verejným službám,

G. keďže reforma štrukturálnej politiky na obdobie 2007 – 2013 priniesla zmeny v štruktúre fondov a v zásadách prideľovania podpory z týchto fondov, ako aj vytvorenie nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý je prepojený so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a oddelený od politiky súdržnosti,

H. keďže program LEADER už v minulosti ukázal, že rozvoj vidieka sa dá úspešne podporovať prostredníctvom nástrojov regionálnej politiky,

I.   keďže na zabezpečenie úspechu EPFRV je potrebné zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa opatrení spolufinancovaných v rámci EPFRV a tých, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a tým náležite koordinovať pomoc pochádzajúcu z rôznych fondov, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), a dohliadať na to, aby sa tieto fondy vzájomne dopĺňali,

J.   keďže vytvorenie EPFRV a oddelenie prostriedkov rozvoja vidieka od politiky súdržnosti a širšieho hľadiska regionálneho rozvoja nesmú spôsobiť, že niektoré ciele (napr. ochrana životného prostredia, doprava alebo vzdelávanie) budú buď zdvojené, alebo jednoducho zanedbané,

K. keďže stály prevod prostriedkov medzi Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) umožňuje plánovanie poľnohospodárom i nositeľom projektov rozvoja vidieka,

L.  keďže z dôvodu rozpočtových obmedzení existuje nebezpečenstvo, že prostriedky dostupné v rámci EFRV sa použijú z veľkej časti na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti vo väčších mestských oblastiach alebo v najdynamickejších regiónoch, zatiaľ čo zdroje EPFRV sú určené hlavne na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ktoré je naďalej hybným prvkom vidieckych oblastí, a zamerajú sa na podporu nepoľnohospodárskych činností a rozvoj MSP vo vidieckych oblastiach, čo si vyžaduje užšiu koordináciu, aby sa zabezpečilo, že žiadne oblasti nezostanú bez možnosti čerpať prostriedky z fondov,

M. keďže MSP, najmä mikropodniky a remeselné podniky, zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní hospodárskeho a sociálneho života vo vidieckych oblastiach a zabezpečovaní stability tohto prostredia,

N. keďže ciele politiky rozvoja vidieka nesmú byť v rozpore s lisabonskými cieľmi, pokiaľ je tento rozvoj založený na uplatňovaní mechanizmu relatívnej konkurencieschopnosti (zvyšovanie výnosnosti pri relatívne nízkych nákladoch), najmä v miestnych potravinárskych podnikoch, v súvislosti s rozvojom malých a stredných podnikov (MSP) a infraštruktúry a v službách, akými sú cestovný ruch, vzdelávanie alebo ochrana životného prostredia,

O. keďže by sa mal uznať prirodzený vzťah a vzájomné dopĺňanie sa medzi poľnohospodárskou politikou a politikou rozvoja vidieka,

1.  domnieva sa, že tradičné kritéria, ktoré sa používajú na rozlíšenie vidieckych a mestských oblastí (nižšia hustota obyvateľstva a úroveň urbanizácie) pravdepodobne nie vždy poskytujú „kompletný obraz“; nazdáva sa preto, že by sa mala preskúmať možnosť pridania dodatočných kritérií a vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu tejto oblasti a podala konkrétne návrhy;

2.  je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie, ktoré tvoria takmer 80 % jeho územia, sú značné rozdiely, je v záujme ich udržateľného rozvoja potrebné prijať a presadzovať vhodne cielený a integrovaný prístup, ktorý sa zameria na vyrovnanie existujúcich nerovností a podporu hospodárskej dynamiky mestských a vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky na príslušné opatrenia;

3.  pripomína v tejto súvislosti, že všetky regióny v celej Únii vrátane vidieckych a odľahlých oblastí majú mať v zásade úžitok z rovnakých rozvojových príležitostí, aby sa predišlo ďalšiemu územnému vylúčeniu najviac znevýhodnených oblastí;

4.  zdôrazňuje, že v mnohých vidieckych oblastiach komplikovaný prístup k verejným službám, nedostatok pracovných miest a starnutie obyvateľstva znižujú potenciál rozvoja, najmä možnosti pre mladých ľudí a ženy;

5.  pripomína, že v niektorých poľnohospodárskych regiónoch nie sú možné alternatívne riešenia pre konkrétne odvetvia poľnohospodárskej výroby, ktoré musia často byť zachovávané za každú cenu z dôvodov vplyvu životného prostredia a regionálnej politiky; ide najmä odľahlé a horské poľnohospodárske regióny, ktoré sú postihnuté dezertifikáciou;

6.  pripomína, že Európska rada z Göteborgu v dňoch 15 až 16. júna 2001 rozšírila lisabonské ciele o pojmy trvalej udržateľnosti a súdržnosti a že politika rozvoja vidieka je zameraná práve na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, na zachovanie vidieckych činností, ktoré nemajú poľnohospodársky charakter, na zhodnocovanie možností miestneho rozvoja, na ochranu životného prostredia, vyváženosť územného plánovania a na rozvoj malých a stredných podnikov;

7.  je presvedčený, že pri dobrom uplatňovaní politiky rozvoja vidieka sa v záujme dlhodobého udržateľného rozvoja vidieckych oblastí musia brať do úvahy prírodné zdroje a osobitosti každej oblasti vrátane ochrany, posilnenie a spravovanie dedičstva vidieka, ako aj rozvoj prepojení a vzájomného pôsobenia s mestskými oblasťami;

8.  zdôrazňuje aj význam posudzovania oblastí alternatívnej hospodárskej činnosti a možností diverzifikácie zamestnaneckých činností obyvateľstva, ktoré v týchto oblastiach vznikajú;

9.  domnieva sa, že vzhľadom na výzvy, ktorým bude čeliť vidiecke prostredie, je potrebné zaviesť politiku vyváženého rozvoja, do ktorej budú zahrnuté všetky hospodárske a sociálne subjekty vrátane malých podnikov a mikropodnikov v oblasti výroby a služieb, vzhľadom na ich úlohu v integrovanom rozvoji území;

10. domnieva sa, že v prípade nových členských štátov by politika rozvoja vidieka mala mať hlavne za cieľ zlepšiť rentabilitu poľnohospodárskych činností a znížiť rozdiely hospodárskeho rozvoja medzi vidieckymi a mestskými oblasťami vrátane zachovania nepoľnohospodárskych činností, čo je cieľ, ktorý možno dosiahnuť najmä využívaním štrukturálnych fondov;

11. víta zámery stanovené na Druhej európskej konferencii o rozvoji vidieka usporiadanej v roku 2003 v Salzburgu, ľutuje však, že financovanie poskytované v rámci druhého piliera SPP bolo pri poslednom finančnom výhľade podstatne znížené, čím vzniklo riziko neefektívnosti a vznikol tak rozpor medzi poľnohospodármi a obyvateľmi vidieka;

12. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať ucelenú dlhodobú stratégiu rozvoja vidieka s cieľom uľahčiť najefektívnejšie a najúčinnejšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov;

13. vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby v spolupráci s Komisiou a v partnerstve so všetkými príslušnými orgánmi a subjektmi, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť, vypracovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni transparentnú a dlhodobú a trvalo udržateľnú stratégiu rozvoja vidieka, aby mohli jasne stanoviť priority a ciele v oblasti rozvoja vidieka a podľa toho prispôsobiť, koordinovať a doplniť pomoc pochádzajúcu z rôznych dostupných zdrojov;

14. vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby sa pri vymedzovaní priorít priamo spojili so zastupiteľskými organizáciami MSP, mikropodnikov a remeselných podnikov s cieľom čo najlepšie uspokojiť potreby a očakávania týchto podnikov;

15.  uznáva, že politika rozvoja vidieka hrá veľmi významnú úlohu v zameraní sa na osobitné problémy vidieckych oblastí a v ich riešení, a je presvedčený, že vytvorenie EPFRV v rámci druhého piliera SPP je pokusom o pružný, strategický, tematický a integrovaný prístup pri riešení rôznych situácií a množstva problémov, ktorým čelia vidiecke oblasti v EÚ, a zároveň o zjednodušenie postupov financovania a o zabezpečenie zamerania fondov na tieto oblasti;

16. pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby si pripravili na súčasné programovacie obdobie dva strategické dokumenty: národný strategický plán rozvoja vidieka (EPFRV) a národný strategický referenčný rámec regionálnej politiky (štrukturálne fondy); pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby aktivizovali efektívne spolupôsobenie a ustanovili operačné koordinačné mechanizmy medzi jednotlivými fondmi; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v tomto procese sa kládol dôraz hlavne na zabezpečenie ohraničenia jednotlivých fondov a programov než na vytvorenie ich efektívneho spolupôsobenia;

17. domnieva sa, že účinnosť politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa budú opatrenia presadzované v rámci EPFRV a politiky regionálneho rozvoja koordinovať a ak sa budú navzájom dopĺňať, aby sa tým zabránilo dvojitému financovaniu a medzerám v ňom; so znepokojením pozoruje v prebiehajúcom programovom období nedostatočnú koordináciu medzi týmito opatreniami v jednotlivých členských štátoch; preto žiada Komisiu, aby navrhla reformy zabezpečujúce lepšiu koordináciu plánovania a uskutočňovania opatrení spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a SPP; uznáva, že reformou SPP po roku 2013, ako aj reformou štrukturálnych fondov EÚ sa vytvorí príležitosť na prehodnotenie vzťahu medzi rozvojom vidieka na jednej strane a poľnohospodárskou politikou a politikou súdržnosti na strane druhej;

18. uznáva, že prvoradou úlohou politiky rozvoja vidieka je naďalej udržať stav populácie vidieka a zabezpečiť pre obyvateľov vidieka dobrú životnú úroveň;

19. domnieva sa, že prístup oddelenia rozvoja vidieka od politiky súdržnosti vytvorením EPFRV sa musí dôsledne monitorovať, aby bolo možné vyhodnotiť jeho skutočný vplyv na rozvoj vidieckych oblastí; konštatuje, že nový systém sa začal zavádzať v roku 2007, a je preto privčas robiť akékoľvek závery v súvislosti s budúcnosťou tejto politiky Spoločenstva;

20. zdôrazňuje, že jednou z priorít politiky rozvoja vidieka je navrhnúť opatrenia, ktoré nepovedú k tomu, aby vidiecke obyvateľstvo muselo zanechať poľnohospodársku činnosť, a ktoré okrem iného pomôžu podporiť konkurencieschopné spoločnosti, produkciu organických výrobkov či tradičné potraviny a nápoje vysokej kvality;

21. so záujmom si všíma, že os 3 a os 4 (LEADER) druhého piliera SPP (politika rozvoja vidieka), ktoré predstavujú 15 % celkových výdavkov EPFRV, sa týkajú nepoľnohospodárskych činností, ktoré sa väčšinou sústreďujú na diverzifikáciu vidieckych ekonomík; domnieva sa, že vzhľadom na povahu intervencií financovaných v rámci týchto osí, ktoré pripomínajú niektoré činnosti financované zo štrukturálnych fondov, existuje riziko prekrývania politík;

22. zdôrazňuje však potrebu prihliadať v prvom rade na perspektívu obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve, na ktorých by sa mali najviac zamerať podporné opatrenia politiky rozvoja vidieka;

23. zdôrazňuje význam podpory mladým poľnohospodárom, aby zostali na svojej pôde, aj keď sa nevenujú výhradne poľnohospodárskej výrobe, a to poskytovaním stimulov na rozvoj a iné činnosti, ako sú vidiecka turistika a posilňovanie malých a stredných podnikov na vidieku;

24. domnieva sa, že hlavný cieľ politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak táto politika dostane primerané prostriedky, ktoré sa použijú v súlade s prioritami stanovenými pre vidiecke oblasti, a že prostriedky získané prostredníctvom modulácie by sa mali vždy rozdeliť späť medzi spoločnosti, ktoré sa venujú aktívnej poľnohospodárskej činnosti;

25. domnieva sa, koordinácia štrukturálnych politík a opatrení rozvoja vidieka umožňuje realizáciu projektov s vyššou európskou pridanou hodnotou; vidí v nej príležitosť dlhodobého zhodnocovania vidieckeho prostredia, napr. prostredníctvom opatrení v oblasti infraštruktúry alebo ochrany životného prostredia;

26. žiada Komisiu, aby predložila presné údaje a odhady o použití prostriedkov EPFRV a štrukturálnych fondov vo vidieckych oblastiach a aby preverila efektívne spolupôsobenie, ktoré môže vzniknúť v EPFRV a štrukturálnych fondoch v rámci dostupných prostriedkov vo vidieckych oblastiach;

27. žiada Komisiu, aby preskúmala, či programy regionálnej politiky môžu prispieť k zabezpečeniu spoľahlivých príjmov poľnohospodárom, napríklad uskutočňovaním činností v oblasti ochrany životného prostredia a prírody a starostlivosti o krajinu;

28. zdôrazňuje, že medzi hlavné výzvy politiky súdržnosti patrí trvalo udržateľný rozvoj, výška príjmu na osobu, dostupnosť, prístup k verejným majetkom a službám a vyľudňovanie vidieka a že najúčinnejším prostriedkom na jej zlepšenie je medzi iným podpora hospodárskych aktivít vo vidieckych oblastiach;

29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme podpory zamestnanosti a tvorby pracovných miest v politikách EÚ systematicky zohľadňovali problematiku vidieka a poskytovali primeranú podporu projektom zameraným na rozvoj ľudského kapitálu, najmä prostredníctvom možnosti odborného vzdelávania pre podnikateľov z oblasti poľnohospodárstva a mimo neho vo vidieckych oblastiach, s osobitným dôrazom na mladé ženy;

30. zdôrazňuje, že rozvoj vo vidieckych oblastiach si vyžaduje viac pozornosti a podpory v oblasti zachovania prírodnej a poľnohospodárskej krajiny, ekoturistiky, výroby a používania obnoviteľnej energie a miestnych iniciatív, ako sú napr. miestne programy zásobovania kvalitnými potravinami a miestne trhy poľnohospodárov;  

31. zdôrazňuje úlohu, ktorú plnia malé a stredné podniky v rozvoji vidieka a ich prínos ku konvergencii na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby kládli dôraz na posilňovanie konkurencieschopnosti aj podporou iných výrobných odvetví a aby podporovali podnikavosť vo vidieckych oblastiach, najmä tak, že odstránia administratívne a právne prekážky a prekážky v oblasti plánovania, zabezpečia primeranú infraštruktúru informačných technológií a zvýšia stimuly na začatie nových podnikateľských činností a poskytnú väčšiu podporu nepoľnohospodárskym činnostiam, pričom budú v týchto oblastiach presadzovať hospodársku diverzifikáciu;

32. opätovne upozorňuje Radu, Komisiu, členské štáty a miestne orgány na obrovskú úlohu, ktorú predstavuje očakávané zrušenie niekoľkých miliónov malých podnikov vo vidieckych oblastiach, čo bude mať výrazný vplyv na zamestnanosť, a teda stabilitu vidieckych oblastí; žiada, aby sa v úzkej spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi partnermi prijali všetky opatrenia na všetkých úrovniach;

33. konštatuje, že problémy spojené s uplatňovaním politiky rozvoja vidieka vyplývajú z prekrývania odvetvových politík a politiky územnej súdržnosti a ich hospodárskych a sociálnych dimenzií, z početnosti organizačných modelov rozdelenia kompetencií a z koordinácie činností na úrovni členských štátov, a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spolupôsobenie medzi EPFRV a štrukturálnymi a kohéznym fondom, a vyzýva Komisiu, aby pomohla vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom riadne pochopiť možnosti, ktoré tieto finančné nástroje poskytujú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dialóg medzi riadiacimi orgánmi, čím by sa vytvorilo spolupôsobenie medzi intervenciami jednotlivých fondov a posilnila ich účinnosť;

34. domnieva sa, že reforme financovania vidieckeho rozvoja musia predchádzať dôkladné analýzy všetkých odvetvových politík s vplyvom na vidiecke oblasti, najmä SPP a regionálnej politiky, v rámci politiky súdržnosti, ktoré uskutoční Komisia, a musí byť vypracovaný súbor osvedčených postupov pre celú politiku rozvoja vidieka;

35. vyzýva Radu, aby zvolala spoločné zasadnutie Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, na ktorom sa uskutoční výmena názorov o najlepších spôsoboch koordinácie politiky súdržnosti a o opatreniach na rozvoj vidieka, a pozvala na toto zasadnutie aj poradenské orgány EÚ (Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor), ako aj zástupcov regionálnych a miestnych orgánov;

36. žiada, aby Komisia do roku 2011 vytvorila pracovnú skupinu na vysokej úrovni ako súčasť preskúmania stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by predložila návrhy na zabezpečenie budúcnosti vidieckeho hospodárstva a všetkých obyvateľov vidieckych oblastí po roku 2013;

37. vyzýva Komisiu, aby zaviedla alebo posilnila skutočné riadenie a partnerstvo na všetkých úrovniach a priamo zapojila všetkých aktérov vrátane MSP a mikropodnikov a hospodárskych a sociálnych partnerov s cieľom lepšie definovať prioritné akcie, ktoré najlepšie zodpovedajú potrebám rozvoja vidieckych území; žiada Komisiu, aby nadviazala túto spoluprácu v čo najkratšom čase;

38. poznamenáva, že proces rozvoja vidieka je potrebné skĺbiť so záujmami predmestských oblastí a úzko koordinovať s podporou rozvoja miest, a zdôrazňuje skutočnosť, že neexistuje dostatočné a účinné prepojenie politík rozvoja vidieka a miest;

39. uznáva, že vidiecke spoločenstvo má možnosť kladne prispieť do oblasti životného prostredia prostredníctvom zapojenia sa do činností, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, a rozvojom alternatívnych zdrojov energie, ako sú biopalivá, najmä vzhľadom na štyri výzvy vyjadrené v politike rozvoja vidieka – vyhodnotenie stavu, ako sú biodiverzita a obnoviteľné energie;

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006, s. 25.
• [2]  Ú. v. EÚ L 277, 21. 10. 2005, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 291, 21. 10. 2006, s. 11.
• [4]  Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Reforma štrukturálnej politiky  na obdobie 2007 – 2013 priniesla zmeny v štruktúre fondov a v zásadách prideľovania podpory z týchto fondov.

Jednou z významných zmien bolo vytvorenie nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) prepojeného so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP).

Zatiaľ čo vo finančnom výhľade na obdobie 2000 – 2006 boli finančné prostriedky na rozvoj vidieka spojené so štrukturálnymi fondmi a politikou súdržnosti, čím sa oddelili od finančných prostriedkov na SPP, podľa nového finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 je EPFRV neoddeliteľnou súčasťou okruhu spojeného s SPP, čím bol oddelený od politiky súdržnosti.

Cieľom zákonodarcov pri oddelení EPFRV od ostatných štrukturálnych fondov a pri jeho prepojení s SPP bolo zlepšiť využívanie podpory z tohto fondu a zjednodušiť uplatňovanie integrovaného prístupu vo vidieckych oblastiach.

Kľúčom k úspechu týchto zmien však bola vhodná koordinácia podpory z rôznych fondov, najmä Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), a ich vzájomné dopĺňanie sa.

Po zavedení týchto zmien je otázne, či toto oddelenie skutočne viedlo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných prostriedkov.

Prepojenie financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky s prostriedkami určenými na rozvoj vidieka len zdanlivo zjednodušuje rozpočtové opatrenia. V skutočnosti to znamená oddelenie prostriedkov určených na nepoľnohospodárske ciele od politiky súdržnosti a širšieho hľadiska regionálneho rozvoja, a v dôsledku toho buď duplicitu niektorých cieľov (napr. ochrana životného prostredia alebo vzdelávanie), alebo ich vynechanie v oboch oblastiach.

Existuje preto riziko, že s ohľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia sa finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci EFRR, vo veľkej miere použijú na podporu hospodárskej konkurencieschopnosti v najvýznamnejších mestských oblastiach alebo najdynamickejších regiónoch, pričom financovanie z EPFRV sa zameriava hlavne na zlepšenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve.

V takejto situácii by výdavky na podporu nepoľnohospodárskych činností a rozvoj MSP vo vidieckych oblastiach boli na rozhraní oboch fondov a nepokrýval by ich ani jeden.

Nedostatok prostriedkov by sa tiež mohol prejaviť v základných verejných službách a investíciách do infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, na ktoré má prispievať aj Kohézny fond.

V tomto kontexte je osobitne dôležité vypracovať transparentnú, dlhodobú stratégiu pre rozvoj vidieka na národnej a regionálnej úrovni, aby bolo možné jasne stanoviť priority a ciele v oblasti rozvoja vidieka a prispôsobiť im podporu z rôznych dostupných zdrojov.

Spojenie druhého piliera s opatreniami politiky súdržnosti by si však vyžadovalo úzku koordináciu činností na vnútroštátnej úrovni.

Okrem toho je tiež potrebné zohľadniť ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na rozvoj a spôsoby financovania rozvoja vidieka.

1.  Doteraz ešte nebol presne vymedzený pojem vidieckych oblastí. To znamená, že ak hovoríme o rozvoji vidieka, je potrebné zvážiť, ako vymedziť vidiecke oblasti z hľadiska ich vlastností a rozvojových cieľov.

Tradične sa vidiecke oblasti od mestských oblastí odlišujú nižšou hustotou obyvateľstva, rôznou štruktúrou zamestnanosti, nižšou úrovňou príjmov a obmedzeným prístupom k verejným statkom. Z hľadiska územnej súdržnosti by nižšia hustota obyvateľstva nemala byť rozhodujúcim faktorom.

Jedným z rozvojových cieľov Európskej únie je modernizácia sociálnych štruktúr vrátane štruktúr zamestnanosti. Územnú súdržnosť je preto možné posilniť zbližovaním štruktúr zamestnanosti vo vidieckych a v mestských oblastiach. Hlavným problémom v oblasti územnej súdržnosti preto zostáva úroveň príjmov a prístup k verejným statkom a najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov je podpora nepoľnohospodárskych činností vo vidieckych regiónoch. Prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka by však nemali spôsobiť zníženie prostriedkov určených na priame platby poľnohospodárom.

2.  V nasledujúcich rokoch možno očakávať podstatné zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike. Preskúmanie stavu SPP môžeme považovať za prvú príležitosť na zmeny. V predchádzajúcich diskusiách o štruktúre SPP prevládal názor, že prostriedky vyčlenené na túto politiku viedli k zachovávaniu rozdielov v rámci hospodárstva Únie a neumožňovali zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti. Podľa súčasnej finančnej politiky Európskej únie je tento názor možno čiastočne opodstatnený, v skutočnosti to však závisí od spôsobu, akým sa podpora Spoločenstva využíva. Najmä ciele politiky rozvoja vidieka nesmú byť v rozpore s lisabonskými cieľmi, pokiaľ je tento rozvoj založený na uplatňovaní mechanizmu   relatívnej konkurencieschopnosti (zvyšovanie výnosnosti pri relatívne nízkych nákladoch), najmä v miestnych potravinárskych podnikoch, v rozvoji infraštruktúry a v službách, akými sú cestovný ruch, vzdelávanie a ochrana životného prostredia.

3.  Pokiaľ ide o EPFRV, na roky 2007 – 2013 boli stanovené tieto priority:

      –  zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

      –  zlepšenie ochrany životného prostredia a vidieckych oblastí,

      –  zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia hospodárstva,

      –  vytváranie miestnych kapacít v oblasti zamestnanosti a diverzifikácie (LEADER).

     Je však otázne, či má druhý pilier SPP zostať „politicky správnym“ mechanizmom nepriamej podpory poľnohospodárstva alebo či má zabezpečiť prísun prostriedkov pre vidieckych príjemcov, ktorí nepracujú v poľnohospodárstve, a príjemcom, ktorí síce zostávajú vo vidieckych oblastiach, ale prejdú od poľnohospodárstva k iným formám pracovnej činnosti? Ak by rozvoj vidieka zostal súčasťou SPP, neodobrali by sa poľnohospodárom doterajšie spôsoby financovania z fondov Spoločenstva?

4.  Vzhľadom na úsilie zachovať spoločný charakter SPP bude jedným z hlavných sporných bodov pri rokovaniach o SPP stanovenie výšky priamych platieb pre poľnohospodárstvo (prvý pilier) a objemu spolufinancovania z vnútroštátnych zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať návrhu Komisie na zníženie priamych platieb veľkým poľnohospodárskym podnikom a na posilnenie druhého piliera SPP, t. j. rozvoja vidieckych oblastí, zvýšením sadzby modulácie.

5.  Problémy spojené s uplatňovaním politiky rozvoja vidieka vyplývajú z prekrývania odvetvových politík a politiky územnej súdržnosti a ich hospodárskych a sociálnych dimenzií. Preto sa pri doterajšej činnosti dôraz kládol na rozdiely v oblasti kompetencií a nie na synergiu činností. Cieľom koordinácie by však malo byť zabezpečenie synergie pri využívaní finančných prostriedkov. V jednotlivých členských štátoch existuje mnoho spôsobov koordinácie činností v súvislosti s rozdelením finančných prostriedkov určených na rozvoj vidieka. V súčasnosti je ťažké tvrdiť, že by riešenie niektorej krajiny malo byť vzorom pre ostatné krajiny. Zdá sa, že pre zabezpečenia úspechu v tejto oblasti má rozhodujúci význam skôr politická vôľa, než akékoľvek organizačné riešenie.

Aj z tohto dôvodu by mohlo byť vhodným riešením v tejto oblasti spolupráce uplatnenie otvorenej metódy koordinácie na úrovni Spoločenstva.

Je však potrebné zdôrazniť, že politika rozvoja vidieka má obrovský vplyv na územnú súdržnosť. Z tohto dôvodu sa zdá byť oddelenie opatrení pre rozvoj vidieka od politiky súdržnosti a opatrení regionálneho rozvoja neodôvodnené. Táto politika môže lepšie ako SPP pomôcť pri riešení problémov rozvoja vidieka, ktoré sa netýkajú poľnohospodárstva, napr. rekvalifikáciou ľudských zdrojov na prácu v produktívnejších oblastiach hospodárstva.

Začlenenie politiky rozvoja vidieka do politiky súdržnosti a regionálneho rozvoja je však možné, len ak budú rozvoju vidieka pridelené dostatočné finančné prostriedky a ak sa tieto prostriedky budú využívať v súlade s prioritami stanovenými pre vidiecke oblasti.

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (11.9.2008)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o komplementarite a koordinácii kohéznej politiky a opatreniach na rozvoj vidieka
(2008/2100(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Bernadette Bourzai

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že zameranie štrukturálnych fondov na ciele lisabonskej stratégie v programovom období 2007 – 2013 musí zohľadniť osobitosti regiónov, pretože by mohlo poškodiť ciele územnej súdržnosti a znižovania regionálnych rozdielov;

2.  zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka musí byť v súlade s politikami spoločnej politiky rozvoja vidieka a musí ich dopĺňať so zreteľom na svoje všeobecné ciele, ako sú zvýšenie poľnohospodárskej výroby, zvýšenie príjmov v poľnohospodárstve, stabilizácia trhov a zabezpečenie zásobovania a sortimentu produktov;

3.  zdôrazňuje, že vidieckym oblastiam hrozí, že sa vzhľadom na svoje charakteristické vlastnosti budú ťažko prispôsobovať tomuto novému zameraniu regionálnej politiky: starnúca populácia, ťažká dostupnosť z dôvodu nedostatočných komunikačných a dopravných sietí, pretrvávajúci odchod z vidieka, nižšia úroveň kvalifikácie vidieckeho obyvateľstva, nedostatok infraštruktúry a verejných služieb, rôznorodosť činností vidieckych aktérov, nedostatočná projektová dokumentácia pri príprave projektov a nedostatočné rozdeľovanie právomocí zoskupujúcich výskumné a vzdelávacie podniky a inštitúcie;

4.  pripomína v tejto súvislosti, že všetky regióny v celej Únii vrátane vidieckych a odľahlých oblastí majú mať v zásade úžitok z rovnakých rozvojových príležitostí, aby sa predišlo ďalšiemu územnému vylúčeniu najviac znevýhodnených oblastí;

5.  zdôrazňuje, že v mnohých vidieckych oblastiach komplikovaný prístup k verejným službám, nedostatok pracovných miest a starnutie obyvateľstva znižujú potenciál rozvoja, najmä možnosti pre mladých ľudí a ženy;

6.  pripomína, že v niektorých poľnohospodárskych regiónoch nie sú možné alternatívne riešenia pre konkrétne odvetvia poľnohospodárskej výroby, ktoré musia často byť zachovávané za každú cenu z dôvodov vplyvu životného prostredia a regionálnej politiky; ide najmä odľahlé a horské poľnohospodárske regióny, ktoré sú postihnuté dezertifikáciou;

7.  pripomína, že Európska rada z Göteborgu v dňoch 15 až 16. júna 2001 rozšírila lisabonské ciele o pojmy trvalej udržateľnosti a súdržnosti a že politika rozvoja vidieka je zameraná práve na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, na zachovanie vidieckych činností, ktoré nemajú poľnohospodársky charakter, na zhodnocovanie možností miestneho rozvoja, na ochranu životného prostredia, vyváženosť územného plánovania a na rozvoj malých a stredných podnikov;

8.  zdôrazňuje, že trvalo udržateľný a vyrovnaný územný rozvoj sa podarí, len ak bude vzájomné pôsobenie medzi vidieckymi územiami a mestami, napríklad v oblasti vzdelávania, integrácie, zásobovania potravinami, likvidácie odpadov, spotreby energie a ochrany životného prostredia, založené na rovnovážnom zastúpení záujmov vidieckych a mestských oblastí; ďalej zdôrazňuje, že v tomto zmysle musia byť vzťahom medzi mestom a vidiekom venované špeciálne programy;

9.  domnieva sa, že na výzvy, ktorým bude čeliť vidiecke prostredie, je potrebné zaviesť politiku vyváženého rozvoja, do ktorej budú zahrnuté všetky hospodárske a sociálne subjekty vrátane malých podnikov a mikropodnikov v oblasti výroby a služieb, vzhľadom na ich úlohu v integrovanom rozvoji území;

10. domnieva sa, že v prípade nových členských štátov by politika rozvoja vidieka mala mať hlavne za cieľ zlepšiť rentabilitu poľnohospodárskych činností a znížiť rozdiely hospodárskeho rozvoja medzi vidieckymi a mestskými oblasťami vrátane zachovania nepoľnohospodárskych činností, čo je cieľ, ktorý možno dosiahnuť najmä využívaním štrukturálnych fondov;

11. domnieva sa, že úlohou EÚ je uľahčiť, najmä v nových členských štátoch, reštrukturalizáciu poľnohospodárskeho sektora, trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a vyvážený vzťah medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

12. víta zámery stanovené na Druhej európskej konferencii o rozvoji vidieka usporiadanej v roku 2003 v Salzburgu, ľutuje však, že financovanie poskytované v rámci druhého piliera SPP bolo pri poslednom finančnom výhľade podstatne znížené, čím vzniklo riziko neefektívnosti a vznikol tak rozpor medzi poľnohospodármi a obyvateľmi vidieka;

13. domnieva sa, že konsolidácia druhého piliera by sa nemala uskutočniť prostredníctvom prenosu prostriedkov vložených do prvého piliera, keďže novým členským štátom by sa malo umožniť skonsolidovať svoje poľnohospodárske štruktúry, avšak prostredníctvom účasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programoch rozvoja vidieka;

14. odporúča, aby Komisia vyhodnotila všetky nástroje používané na hodnotenie zavádzania a finančného plnenia programovania fondov FEADER, FEDER a FSE v jednotlivých regiónoch s cieľom sledovať, aby sa vidiecke oblasti pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov mohli čo najviac rozvíjať;

15. opakuje žiadosť Parlamentu, aby sa vykonala presná analýza zisku rôznych poľnohospodárskych i nepoľnohospodárskych vidieckych hospodárskych subjektov, ako aj získaných výsledkov, najmä pokiaľ ide o vytváranie alebo zachovanie pracovných miest; opätovne žiada Komisiu, aby zadala vypracovanie presnej štúdie podľa jednotlivých regiónov, prostredníctvom ktorej bude možné určiť sprievodné potreby týchto subjektov s cieľom stanoviť novú vidiecku politiku na ucelených základoch;

16. domnieva sa, že je potrebné posilniť správu a partnerstvo vďaka lepšej spolupráci medzi verejnou mocou a hospodárskymi a sociálnymi partnermi na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni pri vymedzovaní, realizácii a kontrole uplatňovania územných vidieckych politík;

17. navrhuje, aby sa od programového obdobia 2014 vyvinulo úsilie o to, aby sa štrukturálne fondy viac zamerali na vidiecke oblasti a aby sa podporná politika v rámci druhého piliera SPP rozvinula nad rámec poľnohospodárstva do integrovanej politiky vidieckych oblastí; žiada, aby sa tak posilnila súčinnosť medzi SPP a kohéznou politikou; uznáva potrebu lepšej koordinácie obidvoch oblastí politiky s cieľom podporiť súčinnosť a doplnkovosť medzi politikami regionálneho a vidieckeho rozvoja, čím sa umožní komplexné a integrované realizovanie ich cieľov;

18. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať ucelenú dlhodobú stratégiu rozvoja vidieka s cieľom uľahčiť najefektívnejšie a najúčinnejšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov;

19. žiada, aby Komisia do roku 2011 vytvorila pracovnú skupinu na vysokej úrovni ako súčasť preskúmania stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by predložila návrhy na zabezpečenie budúcnosti vidieckeho hospodárstva a všetkých obyvateľov vidieckych oblastí po roku 2013.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.9.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bernadette Bourzai, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giuseppe Castiglione, Giovanna Corda, Albert Deß, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Stéphane Le Foll, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, James Nicholson, Neil Parish, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Alyn Smith, Andrzej Tomasz Zapałowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Katerina Batzeli, Gábor Harangozó, Astrid Lulling, Hans-Peter Mayer, Catherine Neris, Markus Pieper, Kyösti Virrankoski

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.1.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	46 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Wolfgang Bulfon, Giorgio Carollo, Antonio De Blasio, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Monica Giuntini, Ambroise Guellec, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Florencio Luque Aguilar, Jamila Madeira, Sérgio Marques, Yiannakis Matsis, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Giovanni Robusti, Wojciech Roszkowski, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Andrzej Jan Szejna, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Domenico Antonio Basile, Brigitte Douay, Madeleine Jouye de Grandmaison, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Richard Seeber