SPRÁVA ktorou sa Komisia vyzýva, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na vykonávanie občianskej iniciatívy

3.2.2009 - (2008/2169(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajkyňa: Sylvia-Yvonne Kaufmann
(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

ktorým sa Komisia vyzýva, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na vykonávanie občianskej iniciatívy

(2008/2169(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o období reflexie: štruktúra, témy a rámec hodnotenia diskusie o Európskej únii[3],

–   so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A6‑0043/2008),

A. keďže Lisabonskou zmluvou sa vytvára iniciatíva občanov, pričom občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie – článok 11 ods. 4 prepracovanej Zmluvy o EÚ (Zmluva o EÚ v novom znení),

B.  keďže tým milión občanov Únie dostane rovnaké právo vyzvať Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu, aké má Rada už od založenia Európskeho spoločenstva v roku 1957 (pôvodne článok 152 Zmluvy o EHS, súčasný čl. 208 Zmluvy o ES, budúci čl. 241 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a Európsky Parlament od roku 1993, kedy nadobudla platnosť Maastrichtská zmluva (súčasný čl. 192 Zmluvy o ES, budúci čl. 225 Zmluvy o fungovaní EÚ),

C. keďže občania tak budú zohrávať priamu úlohu pri výkone zvrchovanej moci Európskej únie tým, že prvý krát budú priamo zapojení do prípravy európskych legislatívnych návrhov,

D. keďže cieľom čl. 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení je vytvoriť individuálne právo účasti na občianskej iniciatíve ako osobitný dôsledok práva na účasť na demokratickom živote Únie v súlade s čl. 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ v novom znení,

E.  keďže právo iniciatívy sa často zamieňa s právom na podanie petície; keďže je potrebné zabezpečiť, aby si boli občania plne vedomí rozdielu medzi týmito dvomi právami, najmä vzhľadom na to, že petícia je určená priamo Parlamentu, zatiaľ čo občianska iniciatíva Komisii,

F.  keďže inštitúcie Únie a členské štáty majú vytvoriť podmienky na hladké, transparentné a účinné uplatňovanie práva na účasť občanov Únie,

G. keďže postupy a podmienky predloženia občianskej iniciatívy vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania predkladajúci takúto iniciatívu pochádzať, upravia Parlament a Rada formou nariadenia v súlade s riadnym legislatívnym postupom (čl. 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie),

H. keďže pri prijímaní, ako aj vykonávaní tohto nariadenia musia byť zachované najmä základné práva na rovnaké zaobchádzanie, na dobrú správu a právnu ochranu,

Minimálny počet členských štátov

I.   keďže v prípade „minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania predkladajúci iniciatívu pochádzať“ (čl. 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ), ide o občanov „významného počtu členských štátov“ (čl. 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení),

J.   keďže minimálny počet členských štátov nesmie byť stanovený svojvoľne, ale musí sa riadiť účelom tohto nariadenia a jeho výklad musí odkazovať na iné ustanovenia zmluvy, aby sa zabránilo rozporom vo výklade,

K. keďže účel tohto nariadenia je zabezpečiť, že východisko európskeho legislatívneho procesu sa neriadi osobitnými záujmami jednotlivých členských štátov, ale všeobecným európskym záujmom,

L.  keďže čl. 76 Zmluvy o fungovaní EÚ stanovuje, že legislatívny návrh na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov obsahuje domnienku dostatočného zohľadnenia všeobecného európskeho záujmu, keďže tento minimálny počet preto možno považovať za nespochybniteľný,

M. keďže účel tohto nariadenia je splnený len vtedy, ak sa spája s minimálnym počtom vyjadrení podpory zo strany každého zúčastneného členského štátu,

N. keďže z článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení, ktorý stanovuje presný počet jeden milión občanov Únie z celkového počtu občanov približne 500 miliónov, možno vyvodiť, že za reprezentatívny podiel by sa mala považovať 1/500 obyvateľstva,

Minimálny vek zúčastnených občanov

O. keďže článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení sa uplatňuje na všetkých občanov Únie,

P.  keďže však akékoľvek obmedzenie práva na demokratickú účasť a každé nerovnaké zaobchádzanie z dôvodov veku musia byť v súlade so zásadou proporcionality,

Q. keďže okrem toho by bolo vhodné zabrániť rozporom vo výklade napríklad v prípade, že minimálna veková hranica pre účasť v európskych voľbách v členskom štáte by bola nižšia ako minimálna veková hranica stanovená pre účasť na občianskej iniciatíve,

Postup

R.  keďže úspešná iniciatíva občanov zaväzuje Komisiu k tomu, aby sa zaoberala záležitosťou a rozhodla, či a v akom rozsahu predloží príslušný návrh právneho aktu,

S.  keďže by bolo vhodné, aby sa iniciatívy opierali o jeden právny základ alebo o viacero právnych základov na predloženie navrhovaného právneho aktu Komisiou,

T.  keďže iniciatíva občanov može pokračovať len vtedy, keď je prijateľná v tom zmysle,

· že obsahuje výzvu Komisii, aby predložila návrh právneho aktu Únie,

· že Únia má na tento účel zákonodarné oprávnenie a Komisia právo predkladať návrhy a

· že požadovaný právny akt nie je zjavne v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami uplatňovanými v Európskej únii,

U.   keďže občianska iniciatíva je úspešná vtedy, keď je prijateľná v uvedenom zmysle, a reprezentatívne v tom zmysle, že ju podporuje minimálne milión občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov,

V. je úlohou Komisie overiť, či sú splnené predpoklady úspešnej občianskej iniciatívy,

W. keďže pre organizáciu občianskej iniciatívy je veľmi vhodné, aby sa ešte pred tým, ako sa začnú zbierať vyjadrenia podpory, zabezpečila právna istota v súvislosti s prijateľnosťou občianskej iniciatívy,

X. keďže Komisia nemôže plniť úlohu preskúmania pravosti vyjadrení podpory a preto by ju mali zabezpečovať členské štáty, keďže povinnosti členských štátov v tejto súvislosti sa však vzťahujú len na iniciatívy spadajúce pod článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení a v žiadnom prípade sa nevzťahujú na iniciatívy, ktoré sú neprijateľné z uvedených dôvodov; keďže je preto nevyhnutné, aby si členské štáty ešte predtým, ako začnú zhromažďovať vyhlásenia o podpore, zabezpečili právnu istotu ohľadne prijateľnosti občianskej iniciatívy,

Y. keďže overenie prijateľnosti občianskej iniciatívy zo strany Komisie je však obmedzené výhradne na uvedené právne otázky a za žiadnych okolností nesmie zahŕňať úvahy o politických dôvodoch; keďže týmto sa zabezpečí, že Komisia nemôže rozhodovať o tom, či je alebo nie je možné vyhlásiť občiansku iniciatívu za prijateľnú, na základe vlastných politických úvah,

Z.  pretože je zjavne vhodné rozdeliť postup občianskej iniciatívy na týchto päť fáz:

· prihlásenie iniciatívy,

· zber vyjadrení podpory,

· podanie iniciatívy,

· vyjadrenie stanoviska Komisie,

· overenie, že požadovaný právny akt je v súlade so zmluvami.

Zásada transparentnosti

AA.     keďže verejnosť môže prostredníctvom občianskej iniciatívy uplatňovať svoju zvrchovanú moc v legislatívnej oblasti a z tohto dôvodu podlieha občianska iniciatíva zásade transparentnosti; keďže to znamená, že autori občianskej iniciatívy sa musia verejne zodpovedať za svoje finačné prostriedky vrátane zdrojov týchto prostriedkov,

Politická kontrola postupu

AB.     keďže sledovanie postupu podávania občianskej iniciatívy je politickou úlohou Parlamentu,

AC.     keďže táto úloha sa týka vykonávania nariadenia o občianskej iniciatíve ako takej, ako aj politického stanoviska Komisie, pokiaľ ide o požiadavku obsiahnutú v občianskej iniciatíve,

AD.     keďže je dôležité zabezpečiť kompatibilitu medzi požiadavkami predkladanými Komisii formou občianskej iniciatívy a demokraticky schválenými prioritami a návrhmi Parlamentu;

Konštitučné občianske iniciatívy

AE.     keďže je otázne, či článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ v novom znení zahŕňa aj iniciatívy, ktoré sú zamerané na zmeny a doplnenie zmluvy (konštitučné občianske iniciatívy),

1. žiada Komisiu, aby okamžite po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy predložila návrh nariadenia o iniciatíve občanov v súlade s článkom 24 Zmluvy o fungovaní EÚ;

2. vyzýva Komisiu, aby pritom náležite zohľadnila odporúčania stanovené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3. žiada, aby nariadenie bolo jasné, jednoduché a prijateľné pre používateľov, a aby obsahovalo praktické prvky súvisiace s definíciou občianskej iniciatívy tak, aby nebola zamieňaná s právom na podanie petície;

4. rozhodol, že ihneď po prijatí tohto nariadenia preskúma zriadenie efektívneho systému na sledovanie postupu predkladania občianskej iniciatívy;

5. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:

ODPORÚČANIA K OBSAHU NÁVRHU KOMISIE TÝKAJÚCEHO SA NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O POSTUPE A PODMIENKACH PREDLOŽENIA INICIATÍVY OBČANOV

Stanovenie minimálneho počtu členských štátov

1.  Počet členských štátov, z ktorých pochádzajú občania Únie podieľajúci sa na občianskej iniciatíve, musí byť aspoň štvrtina členských štátov.

2.  Táto požiadavka je splnená len vtedy, keď iniciatívu podporí aspoň 1/500 obyvateľov z každého zúčastneného členského štátu.

Stanovenie minimálneho veku zúčastnených občanov

3.  Každý občan Únie, ktorý má právo voliť v súlade s legislatívou vlastného členského štátu, sa môže zúčastniť na občianskej iniciatíve.

Priebeh postupu

4.  Postup občianskej iniciatívy sa skladá z týchto piatich fáz:

•    prihlásenie iniciatívy,

•    zhromažďovanie vyjadrení podpory,

•    podanie iniciatívy,

•    vyjadrenie stanoviska Komisie,

•    overenie, že požadovaný právny akt je v súlade so zmluvami.

5.  Prvá fáza občianskej iniciatívy sa začína jej ohlásením organizátormi Komisii a končí formálnym rozhodnutím Komisie o úspešnom ohlásení. Jej hlavnými znakmi sú:

a)   Organizátori musia občiansku iniciatívu riadne prihlásiť v Komisii. Pri oznámení musí každý organizátor uviesť svoje meno, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu bydliska, ako aj presné znenie občianskej iniciatívy v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

b)   Komisia preskúma, či je prihlásená občianska iniciatíva formálne prijateľná. Občianska iniciatíva je formálne prijateľná, ak spĺňa nasledujúce štyri podmienky:

· Obsahuje výzvu Európskej komisii, aby predložila návrh na prijatie právneho aktu Európskej únie.

· V súlade so zmluvami, ktoré predstavujú základ Európskej únie, má Európska únia právomoc prijať právny akt v danej záležitosti.

· V súlade so zmluvami, ktoré predstavujú základ Európskej únie, má Európska komisia právomoc predložiť návrh právneho aktu v danej záležitosti. Požadovaný právny akt nie je zjavne v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami uplatňovanými v Európskej únii.

V súlade s čl. 41 Charty základných práv Európskej únie Komisia poskytne organizátorom náležitú podporu, aby sa zabezpečilo, že všetky prihlasované iniciatívy sú prípustné. Okrem toho Komisia informuje organizátorov občianskej iniciatívy o prebiehajúcich alebo plánovaných legislatívnych návrhoch v záležitostiach týkajúcich sa príslušnej občianskej iniciatívy, ako aj o už úspešne ohlásených občianskych iniciatívach, ktoré sa čiastočne, alebo úplne týkajú tej istej veci.

c) Komisia musí do dvoch mesiacov po prihlásení občianskej iniciatívy rozhodnúť, či je inicatíva prijateľná a či ju možno prihlásiť. Prihlásenie možno zamietnuť len na základe právnych dôvodov, v žiadnom prípade však nie z politických dôvodov.

d)   Rozhodnutie sa adresuje tak jednotlivo organizátorom, ako aj verejnosti. Rozhodnutie sa oznámi organizátorom a zverejní sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. O tomto rozhodnutí je bezodkladne informovaný Európsky parlament, Rada a členské štáty.

e)   Rozhodnutie je predmetom preskúmania Súdnym dvorom Európskej únie, ako aj Európskym ombudsmanom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Podobne to platí v prípade, ak Komisia takéto rozhodnutie neprijme.

f)    Komisia na svojej internetovej stránke zverejňuje zoznam všetkých prihlásených občianskych iniciatív.

g)   Organizátori občianskej iniciatívy môžu iniciatívu kedykoľvek odvolať. V takom prípade sa iniciatíva považuje za neohlásenú a Komisia ju zo svojho zoznamu vyškrtne.

6.  Druhá fáza občianskej iniciatívy zahŕňa zhromažďovanie individuálnych vyhlásení o podpore úspešne prihlásenej občianskej iniciatívy, ako aj úradné potvrdenie výsledkov zhromažďovania členskými štátmi. Jej hlavnými znakmi sú:

a)   Členské štáty stanovia účinný postup zhromažďovania právoplatných vyhlásení o podpore občianskej iniciatívy, ako aj postup úradného potvrdenia výsledku tohto zhromažďovania.

b)   Vyjadrenie podpory je právoplatné, ak bolo vyhlásené v lehote stanovenej pre zhromažďovanie vyjadrení podpory, pričom sa musia dodržiavať príslušné právne predpisy členských štátov a právny poriadok EÚ. Lehota na zhromažďovanie vyjadrení podpory je jeden rok. Začína plynúť prvým dňom prvého mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodnutí o prihlásení občianskej iniciatívy.

c)   Každá osoba prejavujúca podporu musí predložiť individuálne vyhlásenie o svojej podpore, spravidla vlastnoručným podpisom (písomne, prípadne elektronicky). Toto vyhlásene musí obsahovať minimálne meno, dátum narodenia, adresu a štátnu príslušnosť podporujúcej osoby. Osoba, ktorá je držiteľom viacerých štátnych príslušností, uvedie iba jednu príslušnosť podľa vlastného výberu.

Osobné údaje podliehajú ochrane dát, za ktorú zodpovedajú organizátori občianskej iniciatívy.

d)   Vyhlásenie o podpore jednej občianskej iniciatíve smie byť podané iba raz. Každé vyhlásenie o podpore obsahuje osobitné miestoprísažné vyhlásenie podporujúcej osoby o tom, že jednej a tej istej občianskej iniciatíve doposiaľ svoju podporu neprejavila.

e)   Každé vyhlásenie o podpore môže byť až do uplynutia lehoty pre zhromažďovanie vyhlásení o podpore odvolané. Pôvodne prejavená podpora sa týmto aktom považuje za nevyhlásenú. Organizátori musia o tomto každú podporujúcu osobu informovať. Každé vyjadrenie podpory musí obsahovať osobitné vyhlásenie podporujúcej osoby, že bola takto informovaná.

f)    Každej podporujúcej osobe vystavia organizátori kópiu jej vyhlásenia o podpore vrátane kópie jej miestoprísažného vyhlásenia, ako aj jej vyhlásenia o poučení o možnosti odvolania.

g)   Do dvoch mesiacov po preskúmaní údajov o prejavoch podpory vystavia členské štáty organizátorom občianskej iniciatívy úradné potvrdenie o počte riadne vykonaných vyhlásení o podpore, zoradených podľa štátnej príslušnosti podporujúcich osôb. Prijatím primeraných opatrení zabezpečia, aby bolo každé vyhlásenie o podpore potvrdené len raz a len jedným členským štátom a aby sa účinne zabránilo viacnásobným potvrdeniam rôznych členských štátov alebo rôznych orgánov toho istého členského štátu.

Osobné údaje podliehajú ochrane dát, za ktorú zodpovedajú zúčastnené orgány členských štátov.

7.  Tretia fáza európskej občianskej iniciatívy začína tým, že ju jej organizátori predložia Komisii, a končí oficiálnym rozhodnutím Komisie o úspešnosti podania občianskej iniciatívy. Jej hlavnými znakmi sú:

a)   Organizátori musia občiansku iniciatívu podať Komisii v súlade s právnymi predpismi. Pri podaní je potrebné predložiť potvrdenia členských štátov o počte prejavov podpory.

b)   Komisia preskúma, či je podaná občianska iniciatíva reprezentatívna. Občianska iniciatíva je reprezentatívna, ak:

· má podporu minimálne jedného milióna občanov Únie,

· ide o štátnych príslušníkov aspoň jednej štvrtiny členských štátov,

· počet štátnych príslušníkov každého členského štátu tvorí vždy najmenej 1/500 obyvateľov tohto členského štátu.

c)   V priebehu dvoch mesiacov po podaní občianskej iniciatívy musí Komisia rozhodnúť o tom, či bolo podanie iniciatívy úspešné. Toto rozhodnutie zahŕňa vyhlásenie o tom, či občianska iniciatíva je alebo nie je reprezentatívna. Predloženie iniciatívy môže byť zamietnuté len na základe právnych dôvodov, v žiadnom prípade však nie z politických dôvodov.

d)   Rozhodnutie sa adresuje tak jednotlivo organizátorom, ako aj verejnosti. Rozhodnutie sa oznámi organizátorom a zverejní sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. O tomto rozhodnutí je bezodkladne informovaný Európsky parlament, Rada a členské štáty.

e)   Rozhodnutie je predmetom preskúmania Súdnym dvorom Európskej únie, ako aj Európskym ombudsmanom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Podobne to platí v prípade, ak Komisia takéto rozhodnutie neprijme.

f)    Komisia na svojej internetovej stránke zverejňuje zoznam všetkých úspešne podaných občianskych iniciatív.

8.  Štvrtá fáza občianskej iniciatívy zahŕňa dôkladné vecné skúmanie predmetu občianskej iniciatívy zo strany Komisie a končí formálnym stanoviskom Komisie k požiadavke obsiahnutej v občianskej iniciatíve, aby predložila návrh na právny predpis. Jej hlavnými znakmi sú:

a)   Úspešné podaná občianska iniciatíva zaväzuje Komisiu k preskúmaniu obsahu záležitostí, ktoré sú predmetom iniciatívy

b)   Komisia na tento účel pozve organizátorov občianskej iniciatívy na vypočutie a dá im príležitosť, aby predmet občianskej iniciatívy dôkladne vysvetlili.

c)   Komisia musí rozhodnúť o požiadavke občianskej iniciatívy do troch mesiacov. Ak nechce predložiť návrh, musí Parlamentu a organizátorom vysvetliť dôvody, ktoré ju k tomu vedú.

d)   Rozhodnutie sa adresuje tak jednotlivo organizátorom, ako aj verejnosti. Rozhodnutie sa oznámi organizátorom a zverejní sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. O tomto rozhodnutí je bezodkladne informovaný Európsky parlament, Rada a členské štáty.

e)   Ak Komisia na základe požiadavky predloženej občianskou iniciatívou neprijme rozhodnutie, stane sa to predmetom skúmania zo strany Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj zo strany Európskeho ombudsmana v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ.

Zásada transparentnosti

9.  Organizátori úspešne prihlásenej občianskej iniciatívy sú v primeranej lehote odo dňa ukončenia postupu požiadaní, aby Komisii predložili správu o financovaní iniciatívy vrátane zdrojov tohto financovania (správu o transparentnosti). Komisia túto správu preskúma a zverejní spolu so svojím stanoviskom.

10. Komisia by sa mala spravidla začať zaoberať obsahom občianskej iniciatívy až potom, ako jej bola v náležitej forme predložená správa o transparentnosti.

• [1]  Ú. v. EÚ C 310, 16.12.04, s. 1.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0055
• [3]  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 306.

Dôvodová správa

Lisabonská zmluva ustanovuje zavedenie európskej občianskej iniciatívy. Obsahuje tak významnú inováciu v európskom ústavnom práve, ktorá bola pôvodne vypracovaná v Európskom konvente v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a ktorá si až po dlhom boji našla cestu do návrhu Ústavy vypracovaného konventom. Občianska iniciatíva predstavuje úplne nový nástroj na posilnenie demokracie v Európskej únii. Je prvým krokom k vývoju nadnárodnej priamej demokracie a jej realizácia môže prispieť k dlhodobému podporovaniu rozvoja európskej verejnosti.

Právne základy občianskej iniciatívy sa nachádzajú v budúcom článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ v novom znení) a v budúcom článku 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Zmluva o fungovaní EÚ). Podmienky a postupy, ktoré platia pre túto občiansku iniciatívu, sú definované v nariadení, ktoré musí byť schválené v riadnom legislatívnom postupe.

I.         Čo je Európska občianska iniciatíva?

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sú všetky legislatívne akty Európskej únie, či už formou nariadenia, smernice alebo rozhodnutia, spoločne prijímané zásadne Európskym parlamentom a Radou, a to na návrh Komisie (porovnaj článok 289 Zmluvy o fungovaní EÚ). Prijatie európskeho právneho aktu teda spravidla predpokladá návrh Komisie, porovnaj článok 17 ods. 2 Zmluvy o EÚ v novom znení.

Potom, ako členské štáty stanovili už v roku 1957 pri založení EHS, že Rada môže vyzvať Komisiu, „aby urobila šetrenie , ktoré pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy“ (porovnaj pôvodne článok 152 Zmluvy o EHS, toho času článok 208 Zmluvy o ES, v budúcnosti článok 241 Zmluvy o fungovaní EÚ), sa o 35 rokov neskôr v Maastrichtskej zmluve a zavedením spolurozhodovacieho postupu nakoniec priznala aj Európskemu parlamentu možnosť vyzvať Komisiu na predloženie návrhu právneho predpisu (porovnaj toho času článok 192 Zmluvy o ES, v budúcnosti článok 225 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Toto právo vyzvať Komisiu, ktoré dnes majú oba zákonodarné orgány, majú v budúcnosti s občianskou iniciatívou dostať aj občania Únie. „Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“ Tým sa môžu samotní občania Únie prvýkrát priamo zapojiť do procesu tvorby európskych právnych predpisov. Pokiaľ ide o právo vyzvať Komisiu, dostanú sa tým na tú istú úroveň ako obidva zákonodarné orgány.

II.        Obsah práva na účasť na európskej občianskej iniciatíve

Podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ (v novom znení) môžu občania Únie uplatniť občiansku iniciatívu. Ako osobitný dôsledok práva na demokratickú účasť podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ (v novom znení) sa toto ustanovenie zameriava na odôvodnenie individuálneho práva občanov Únie na účasť na občianskej iniciatíve.

Občania Únie sa môžu na občianskej iniciatíve zúčastniť dvoma spôsobmi: ako organizátori alebo ako osoby podporujúce iniciatívu. Súčasťou organizácie občianskej iniciatívy je prihlásenie a podanie občianskej iniciatívy Komisii, organizovanie kampaní na získanie podporovateľov a prípadne, v závislosti od postupu v jednotlivých členských štátoch, zhromažďovanie vyhlásení o podpore, ako aj objasnenie požiadavky obsiahnutej v iniciatíve predložené Komisii. Podpora občianskej iniciatívy je riadne vyjadrenie osoby o tom, že podporuje požiadavku občianskej iniciatívy, a teda schvaľuje zamýšľanú výzvu Komisii. Právo na účasť na občianskej iniciatíve tým zahŕňa právo na organizáciu a právo na podporu občianskej iniciatívy.

III.      Rozlíšenie Európskej občianskej iniciatívy od petície Európskemu parlamentu

Podľa článku 24 ods. 2 v spojení s článkom 227 Zmluvy o fungovaní EÚ (toho času článok 21 ods. 1 spolu s článkom 194 Zmluvy o ES), ako aj podľa článku 44 Charty základných práv EÚ má každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba s bydliskom v Únii a každá právnická osoba so štatutárnym sídlom v Únii právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu. Právo na účasť na občianskej iniciatíve podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o ES (v novom znení) sa teda k európskemu petičnému právu pridáva a dopĺňa ho, nenahrádza ho však a nie je s ním identické.

Vo výsledku občianskej iniciatívy alebo petície síce môže byť istá podobnosť týchto právnych inštitútov a za určitých okolností tak môžu obe na podnet viacerých osôb viesť k prijatiu právneho aktu Európskej únie. Zásadný rozdiel ale spočíva v ich funkcii, a tým aj v ich adresátoch a podmienkach.

Očividná je už rozdielnosť adresátov. Zatiaľ čo petícia je určená Parlamentu, občianska iniciatíva sa zameriava na Komisiu. Európske petičné právo oslovuje autorov petície ako osôb priamo alebo nepriamo dotknutých európskou zvrchovanosťou a otvára im možnosť priamo sa obrátiť na Parlament s cieľom informovať ho o určitom stave a požadovať zmenu tohto stavu. Naproti tomu dovoľuje občianska iniciatíva po prvý raz samotným občanom Únie zúčastňovať sa na výkone zvrchovanosti Európskej únie tým, že im umožňuje, aby rovnako Rada alebo Európsky parlament vyzvali Komisiu na predloženie legislatívneho návrhu.

Následne sa líšia aj predpoklady oboch právnych inštitútov. Petičné právo sa obmedzuje na záležitosti, ktoré sa bezprostredne týkajú predkladateľa petície, zatiaľ čo v prípade účastníkov občianskej iniciatívy takéto obmedzenie nie je stanovené ani zmysluplné. Európska občianska iniciatíva je skôr ako každá súčasť európskej zvrchovanosti viazaná európskym záujmom všeobecného blaha a dodržiavaním európskeho práva. Práve posledná uvedená skutočnosť nie je predpokladom petície.

Pri vytváraní podmienok a postupov, ktoré platia pre občiansku iniciatívu, môžu byť podobnosti s petíciou podanou Európskemu parlamentu úplne zohľadnené, v žiadnom prípade však nesmie tento podstatný rozdiel zmiznúť.

IV.      Minimálny počet členských štátov

Podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ (v novom znení) musia byť osoby podporujúce občiansku iniciatívu štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov. Čo však možno rozumieť pod „významným počtom“, ostáva bez vysvetlenia a namiesto toho to má podľa článku 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ stanoviť zákonodarca, ktorému v tomto ohľade ostáva skutočne široký priestor.

Stanovenie tohto počtu sa však musí riadiť účelom tejto požiadavky. Účel požiadavky, aby podporovatelia občianskej iniciatívy pochádzali z viacerých rôznych členských štátov, spočíva v tom, aby sa zaručilo, že východiskom európskeho procesu tvorby právnych predpisov nie sú osobitné záujmy jediného členského štátu, ale že tento proces v dostatočnej miere odzrkadľuje európsky záujem o všeobecné blaho. Aj preto prislúcha výsadné právo predkladať návrhy Komisii.

Prirodzene však môžu byť právne akty v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a práva podľa článku 76 Zmluvy o fungovaní EÚ prijaté na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov. Tak obsahuje samotná zmluva odkaz na počet členských štátov, ktorý obsahuje predpoklad dostatočného zohľadnenia európskeho záujmu o všeobecné blaho. Zákonodarca by sa pri úprave občianskej iniciatívy nemal dostať do rozporu s týmto hodnotením.

Samozrejme sa účelu požiadavky, že podporovatelia občianskej iniciatívy musia byť štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, vyhovie dostatočne len vtedy, ak sa táto požiadavka zároveň spojí s požiadavkou minimálneho počtu podporovateľov z každého z týchto štátov. Zmysluplnú orientáciu v tejto oblasti poskytuje samotný článok 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovením požiadavky 1 milióna občanov Únie obsahuje hodnotenie, že 1/500 obyvateľstva treba považovať za dostatočne reprezentatívnu. Toto hodnotenie možno prevziať aj pre reprezentatívnosť jednotlivých členských štátov.

V.       Postup európskej občianskej iniciatívy

Popri minimálnom počte členských štátov, z ktorých musia pochádzať podporovatelia občianskej iniciatívy, musí byť v nariadení stanovený aj postup občianskej iniciatívy. Postup má výhradne pomocnú funkciu. Má zabezpečiť, aby individuálne právo účasti na občianskej iniciatíve mohlo byť uplatňované čo najefektívnejšie a aby sa v plnej miere rešpektoval demokratický obsah občianskej iniciatívy ako formy priameho vykonávania zvrchovanosti. Každý prvok postupu sa musí riadiť touto požiadavkou. Len tak možno zohľadniť dominujúci politický význam tohto nového nástroja účasti občanov na vytváraní Európskej únie.

Postup občianskej iniciatívy by sa mal skladať zo štyroch fáz, ktoré možno odvodiť priamo z článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ (v novom znení): prihlásenie – zhromažďovanie – podanie – zaujatie postoja V prvej fáze (prihlásenie) je Komisia oboznámená s obsahom, ako aj organizátormi občianskej iniciatívy. V druhej fáze (zhromažďovanie) sa získavajú vyhlásenia o podpore občianskej iniciatívy. Nakoľko Komisia nemá k dispozícii potrebné kapacity, musia túto úlohu plniť členské štáty. A napokon je v tretej fáze (podanie) Komisia oboznámená s výsledkami, ku ktorým dospeli členské štáty, a v štvrtej fáze (zaujatie postoja) zaujme Komisia stanovisko k požiadavke občianskej iniciatívy.

Predtým, ako Komisia zaujme k občianskej iniciatíve postoj, musí však aj preskúmať, či sú v danom prípade skutočne splnené právne náležitosti podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ (v novom znení), tzn. skúma prijateľnosť a reprezentatívnosť iniciatívy. Z dôvodov transparentnosti by to nemalo prebiehať v rámci prijímania politického stanoviska Komisie k požiadavke občianskej iniciatívy, ale predchádzať jej, aby tak nevznikol dojem, že iniciatíva je predmetom politických úvah. Dostatočnú reprezentatívnosť občianskej iniciatívy (najmenej jeden milión podporovateľov z významného počtu členských štátov) možno preto logicky skúmať len v rámci tretej fázy ako súčasť rozhodovania o úspešnosti podania občianskej iniciatívy.

Prijateľnosť občianskej iniciatívy, tzn. či obsah iniciatívy vyhovuje právnym požiadavkám, je naproti tomu potrebné skúmať v rámci postupu čo najskôr, aby sa organizátorom občianskej iniciatívy, ako aj členským štátom, ktoré sú zodpovedné za zhromažďovanie vyhlásení o podpore, poskytla právna istota. Toto preskúmanie by preto malo prebehnúť už v prvej fáze ako súčasť rozhodovania o úspešnosti prihlásenia občianskej iniciatívy.

Každá fáza musí byť ukončená formálnym rozhodnutím, na ktoré majú organizátori právny nárok. Okrem toho je potrebné, aby sa dali súdne preskúmať tak rozhodnutia Komisie o úspešnosti prihlásenia a podania, ako aj potvrdenia členských štátov týkajúce sa vyhlásení o podpore.

STANOVISKO Výboru pre petície (20.1.2009)

pre Výbor pre ústavné veci

s odporúčaniami pre Komisiu o usmerneniach týkajúcich sa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonaní občianskej iniciatívy
(2008/2169(INI))

Spravodajca: Carlos Carnero González

(Iniciatíva – článok 39 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia tieto návrhy:

A. keďže je dôležité brať ohľad na ustanovenia uvedené v Lisabonskej zmluve vzťahujúce sa na občiansku iniciatívu, ktoré sú určené na to, aby umožnili európskym občanom zohrávať významnejšiu priamu úlohu pri ovplyvňovaní európskych legislatívnych aktov, ktoré sa požadujú na účely vykonávania zmlúv,

B.  keďže petičné právo je zakotvené v Maastrichtskej zmluve a keďže Parlament vypracoval sériu postupov s cieľom reagovať na toto dôležité právo všetkých občanov a obyvateľov EÚ, najmä pokiaľ ide o záležitosti vzťahujúce sa na uplatňovanie práva EÚ vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi a vplyv takéhoto práva na jednotlivcov a ich miestne spoločenstvá,

1.  žiada o nariadenie o vykonávaní občianskej iniciatívy, v ktorom by sa ustanovili podmienky pre výkon práva v tejto súvislosti, aby bolo jasné, jednoduché a ľahko prístupné užívateľom, a obsahovalo by praktické prvky vzťahujúce sa na definíciu občianskej iniciatívy, aby sa nezamieňala s petičným právom;

2.  vyjadruje svoje obavy, že podľa návrhov, ktoré momentálne šíria osoby podporujúce občiansku iniciatívu, mnohé uvedené praktické príklady sú v podstate aktuálnymi petíciami podobnými kampani a niektoré z nich sú už zaregistrované v Parlamente ako petície bez toho, aby mali nejaký špecifický vzťah k občianskej iniciatíve, ako je definovaná v Zmluve;

3.  následne upozorňuje na potrebu zabezpečiť, aby si boli občania plne vedomí tohto rozdielu, keďže petičné právo je smerované na Európsky parlament a občianska iniciatíva na Komisiu;

4.  okrem toho poznamenáva, že Parlament, ktorý vykonáva svoje vlastné právo legislatívnej iniciatívy, môže rozhodnúť o spustení tohto postupu a o tom, že bude konať podľa odporúčaní na základe petícií, ktoré prijal jeho príslušný výbor;

5.  žiada, aby bol Výbor pre petície zodpovedný za sledovanie vykonávania nariadenia o občianskej iniciatíve zabezpečením toho, aby sa návrhy podané občanmi posudzovali na schôdzach Výboru pre petície, na ktoré budú pozvané aj ostatné príslušné výbory zodpovedné za sektor v danej politickej oblasti a na ktorých by mala byť Komisia vyzvaná predložiť stanovisko;

6.  domnieva sa, že takéto opatrenia môžu lepšie zabezpečiť kompatibilitu medzi návrhmi na prvom stupni adresovanými Komisii občanmi a demokraticky schválenými prioritami a návrhmi Európskeho parlamentu;

7.  domnieva sa, že Parlament by mal mať možnosť vyjadriť sa k vhodnosti občianskej iniciatívy, prípadne vzniesť návrhy a odporúčania skôr, ako Komisia pristúpi k podrobnému vypracovaniu legislatívneho textu založeného na občianskej iniciatíve;

8.  uznáva, že je potrebné riešiť otázky oprávnenosti, a v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala preukázať flexibilita s ohľadom na to, čo presne predstavuje „niekoľko členských štátov“, z ktorých by sa malo získať minimálne milión podpisov; podobne, podľa bežnej praxe pri petíciách, sa domnieva, že možnosť podpory občianskej iniciatívy by mala byť otvorená všetkým občanom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.1.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sir Robert Atkins, Margrete Auken, Inés Ayala Sender, Victor Boştinaru, Simon Busuttil, Alexandra Dobolyi, Glyn Ford, Cristina Gutiérrez-Cortines, David Hammerstein, Marian Harkin, Carlos José Iturgaiz Angulo, Marcin Libicki, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Mairead McGuinness, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Nicolae Vlad Popa, Kathy Sinnott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Carlos Carnero González, Marie-Hélène Descamps, Henrik Lax

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Andrew Duff, Anneli Jäätteenmäki, Aurelio Juri, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Ashley Mote, József Szájer, Riccardo Ventre, Johannes Voggenhuber, Bernard Wojciechowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Costas Botopoulos, Klaus-Heiner Lehne, Gérard Onesta, Sirpa Pietikäinen, Mauro Zani