ODPORÚČANIE DO DRUHÉHO ČÍTANIA o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkového štátu

18.2.2009 - (14288/2/2008 – C6‑0484/2008 – 2005/0236(COD)) - ***II

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Emanuel Jardim Fernandes

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkového štátu

(14288/2/2008 – C6‑0484/2008 – 2005/0236(COD))

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (14288/2/2008 – C6‑0484/2008)[1],

–   so zreteľom na vyhlásenie členských štátov o námornej bezpečnosti (15859/2008),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní[2] k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0586),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6‑0069/2009),

1.  schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.  poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 330, 30.12.2008, s. 13.
• [2]  Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 140.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

24. februára 2006: Návrh Komisie

Komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkového štátu ako jeden z návrhov tvoriacich tretí balík námornej bezpečnosti, nazývaný aj ERIKA III.

Vlajkové štáty, t. j. štáty poskytujúce lodiam právo plaviť sa pod ich vlajkou, sú ako členovia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) povinné dodržiavať tie dohovory organizácie, ktorých sú zmluvnými stranami. Musia zabezpečiť, aby lode zapísané v ich registri spĺňali požiadavky stanovené v týchto dohovoroch, ktorých účelom je podpora námornej bezpečnosti a ochrana morského životného prostredia. Najdôležitejšie povinnosti vlajkových štátov sú uvedené v Kódexe pre implementáciu povinných nástrojov IMO prijatom v novembri 2005. Dodržiavanie týchto povinností sa má kontrolovať prostredníctvom dobrovoľného systému IMO pre audit členských štátov, ktorý bol prijatý takisto v novembri 2005. Účasť v auditovom systéme je však dobrovoľná a IMO nemá ani právomoc trestať štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, ale nespĺňajú požiadavky stanovené v dohovore alebo ich nepresadzujú v prípade lodí plaviacich sa pod ich vlajkou.

Cieľom návrhu Komisie je zabezpečiť, aby členské štáty účinne a dôsledne plnili svoje povinnosti vlajkového štátu v súlade s dohovormi IMO týkajúcimi sa námornej bezpečnosti a zabraňovania znečisťovaniu z lodí. V návrhu sa na tento účel stanovuje, že všetky členské štáty sa stanú zmluvnými stranami dohovorov IMO a budú v plnom rozsahu uplatňovať povinné ustanovenia týkajúce sa vlajkového štátu a že časti Kódexu IMO pre implementáciu povinných nástrojov IMO (ďalej len „kódex vlajkového štátu“), ako aj dobrovoľný systém auditu členských štátov IMO sa stanú povinnými na úrovni Spoločenstva.

Nevyhnutnosť transponovať povinnosti IMO do práva Spoločenstva spočíva na týchto dvoch prvkoch: na nejestvovaní mechanizmov kontroly a postihov v medzinárodnom morskom práve na jednej strane a na veľkých nerovnostiach kvality zistených medzi európskymi vlajkovými štátmi na strane druhej.

Návrh Komisie sa v praxi zameriava na zmiernenie dvoch hlavných slabých stránok IMO okrem tej, že neexistuje kontrolná moc nad uplatňovaním pravidiel, ktoré vydáva, konkrétne na:

–         jestvovanie vysokého stupňa mlčanlivosti priznaného každej zmluvnej strane pri využívaní výnimiek alebo odchýlok od základných pravidiel dohovorov,

–         nezáväzný charakter sprievodných opatrení prijatých vo forme rezolúcie IMO, ktoré sa napriek tomu považujú za podstatné pri efektívnom uplatňovaní spomínaných povinností.

29. marca 2007: Európsky parlament hlasoval o svojom stanovisku v prvom čítaní

Parlament naliehavo žiadal o širokú podporu návrhu Komisie a prijal početné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom ešte posilniť navrhované právne predpisy. Všeobecnou zásadou je, že vždy by sa mala zaisťovať bezpečnosť lodnej dopravy Spoločenstva a občanov, ktorí ju využívajú, a prevádzkovateľov, ktorí ju poskytujú, ako aj ochrana životného prostredia. Európsky parlament zastával vo svojej pozícii v prvom čítaní názor, že každý členský štát by mal zabezpečiť odbornú prípravu inšpektorov a vyšetrovateľov vlajkového štátu a vytvoriť kapacity na preskúšavanie, homologizáciu a povoľovanie návrhov konštrukcií a zariadení lodí. Parlament zaviedol požiadavku, že pri prvej registrácii lode v členskom štáte by mal tento členský štát posúdiť, či táto loď spĺňa požiadavky platných medzinárodných pravidiel a predpisov, a zabezpečiť, aby to bolo potvrdené v písomných dokladoch. V prípade, keď nejde o novú loď, sa príslušný členský štát spojí s predchádzajúcim vlajkovým štátom a požiada ho o vydanie potrebných dokladov a údajov. Európsky parlament tiež žiada, aby členské štáty vytvorili alebo viedli databázu flotily svojich lodí so základnými technickými údajmi o každej lodi. Databázy by mali obsahovať podrobné informácie okrem iného o klasifikácii a osvedčení lodí, výsledkoch inšpekcií vykonaných v rámci štátneho prístavného dozoru, o nehodách a porušeniach podmienok IMO, najmä o znečisťovaní mora z lodí.

Od 7. apríla 2008 do 1. septembra 2008

Rada EÚ pre dopravu po dvoch rokoch „ticha“ zorganizovala 7. apríla 2008 verejnú politickú rozpravu o tomto návrhu. Väčšina členských štátov zastávala názor, že legislatívny text na úrovni Spoločenstva by nebol tým správnym nástrojom regulácie tohto aspektu námornej bezpečnosti. Niektoré delegácie vyjadrili vážne obavy v súvislosti s povinnou ratifikáciou dohovorov IMO, čo sa predpokladá v smernici, a majú vážne ťažkosti s ustanoveniami týkajúcimi sa povinného uplatňovania kódexu vlajkového štátu IMO na úrovni Spoločenstva. Veľká väčšina členských štátov na zabezpečenie toho, aby vlajkové štáty plnili medzinárodné záväzky, vo všeobecnosti uprednostnila prístup „mäkkého práva“.

Vzhľadom na túto patovú situáciu v Rade spravodajca úspešne dospel k celkovej dohode s ostatnými spravodajcami balíka Erika III a Výborom pre dopravu a cestovný ruch o tom, že návrh smernice o plnení povinností vlajkových štátov je neoddeliteľnou a kľúčovou súčasťou celého balíka, a preto je nevyhnutným predpokladom na splnenie cieľa, ktorým je zlepšenie námornej bezpečnosti. Preto sa rozhodlo, že podstatná časť návrhu sa predloží ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii EP v druhom čítaní o inej súčasti balíka, konkrétne o  spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (zrušenie smernice 94/57/ES). Tento postup podnietil Radu, aby opäť otvorila diskusiu o tejto veci na neformálnom rokovaní Rady EÚ pre dopravu, ktorá sa uskutočnila 1. septembra 2008 v La Rochelle.

9. decembra 2008: Spoločná pozícia Rady

Po rozsiahlych rokovaniach a úsilí slovinského predsedníctva a neskôr predovšetkým francúzskeho predsedníctva EÚ sa podarilo dospieť k prvej politickej dohode o texte 9. októbra 2008, keď Rada jednomyseľne prijala spoločnú pozíciu na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkového štátu.

Rada považovala za potrebné vypustiť z normatívnej časti niektoré dôležité ustanovenia, napríklad o ratifikácii medzinárodných dohovorov a o povinnom uplatňovaní kódexu vlajkového štátu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) v Spoločenstve. Spoločná pozícia Rady sa preto sústredí najmä na tieto prvky:

–         kým sa systém pre audit IMO stane povinným, členské štáty musia vykonať audit vo svojich námorných úradoch a zverejniť výsledky;

–         členské štáty vytvoria systém riadenia kvality svojich námorných úradov, ktorý bude certifikovaný v súlade s medzinárodnými normami;

–         predtým, ako povolia plavidlu plaviť sa pod ich vlajkou, členské štáty musia skontrolovať, či loď spĺňa medzinárodné pravidlá;

–         členské štáty musia zabezpečiť, aby boli plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré boli zadržané prístavným štátom v rámci kontroly, uvedené do súladu s príslušnými dohovormi IMO;

–         čo sa týka vlajkových členských štátov uvedených na čiernej listine alebo počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov na sivej listine Parížskeho memoranda o porozumení o kontrole prístavným štátom, členské štáty musia predložiť Komisii správu o príčinách ich slabého výkonu.

Spoločná pozícia na základe uvedeného prístupu podstatným spôsobom preto upravuje pôvodný návrh Komisie a je zárukou existencie koherentného balíka opatrení námornej bezpečnosti. Ide o významný krok k zabezpečeniu toho, aby sa vážne nehody, akými boli havárie lodí ERIKA a PRESTIGE, už nikdy neopakovali.

Zároveň so spoločnou pozíciou potvrdzuje záväzky aj vyhlásenie zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, podľa ktorého:

–         najdôležitejšie medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti budú ratifikované do    1. januára 2012;

–         sa bude uplatňovať kódex vlajkového štátu IMO, ako aj súvisiaci systém auditu námorných úradov;

–         sa IMO vyzve na to, aby zabezpečila, že tieto dva nástroje budú povinné na celom svete.

Odporúčanie

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o o plnení povinností vlajkového štátu, ktorým sa Rada dva roky vôbec nezaoberala , bol vyhlásený za „mŕtvy“ po verejnej politickej rozprave počas Rady EÚ pre dopravu v apríli tohto roka. Európsky parlament trval na zachovaní jednotnosti balíka Erika III, čo napokon významne prispelo k vypracovaniu spoločnej pozície. Spravodajca preto podporuje spoločnú pozíciu, ktorá predstavuje prínos z viacerých dôvodov. Mala by skutočne zlepšiť kvalitu európskych vlajkových štátov a stanovuje podmienky súťaže v Spoločenstve, ktoré zabezpečia, aby sa vlajky nevyberali podľa najvoľnejších požiadaviek. Odporúča prijať spoločnú pozíciu bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

POSTUP

Názov	Plnenie povinností vlajkových štátov
Referenčné čísla	14288/2/2008 – C6-0484/2008 – 2005/0236(COD)
Dátum prvého čítania EP– Číslo P	29.3.2007                     T6-0093/2007
Návrh Komisie	COM(2005)0586 - C6-0062/2006
Dátum oznámenia prijatia spoločnej pozície na schôdzi	18.12.2008
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	TRAN 18.12.2008
Spravodajca        dátum menovania	Emanuel Jardim Fernandes 10.12.2008
Prerokovanie vo výbore	22.1.2009		17.2.2009
Dátum prijatia	17.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Paolo Costa, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Arūnas Degutis, Petr Duchoň, Saïd El Khadraoui, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Georg Jarzembowski, Stanisław Jałowiecki, Timothy Kirkhope, Jaromír Kohlíček, Sepp Kusstatscher, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Erik Meijer, Reinhard Rack, Ulrike Rodust, Luca Romagnoli, Brian Simpson, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Ulrich Stockmann, Michel Teychenné, Silvia-Adriana Ţicău
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Johannes Blokland, Philip Bradbourn, Luigi Cocilovo, Jas Gawronski, Pedro Guerreiro, Lily Jacobs, Rosa Miguélez Ramos, Corien Wortmann-Kool