ODPORÚČANIE DO DRUHÉHO ČÍTANIA o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky
17.2.2009 - (14287/2/2008 – C6‑0483 – 2005/0242(COD)) - ***II
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Gilles Savary
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky
(14287 – C6‑0483 – 2005/0242(COD))
(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (14287/2/2008 – C6‑0483/2008)[1],
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní[2] k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0593),
– so zreteľom na zmenený návrh Komisie (KOM(2007)0674),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6‑0072/2008),
1. schvaľuje spoločnú pozíciu;
2. konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;
3. poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;
4. poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Súvislosti a poznámky o postupe
Komisia predložila 10. januára 2006 Európskemu parlamentu a Rade návrh smernice o občianskoprávnej zodpovednosti a o finančných zárukách vlastníkov lodí[1]. Tento návrh bol integrálnou súčasťou tretieho balíka námornej bezpečnosti nazývaného tiež ERIKA III, ktorý obsahoval sedem legislatívnych návrhov.
Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov prijali stanovisko k návrhu Komisie 15. júna a 13. septembra 2006.
Počas schôdze 29. marca 2007 prijal Európsky parlament veľkou väčšinou v prvom čítaní legislatívne uznesenie spolu s 25 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi[2]. Cieľom týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu bolo najmä posilnenie medzinárodného režimu občianskoprávnej zodpovednosti vlastníkov lodí a náhrady škôd tretím osobám za škody spôsobené v námornej doprave (LLMC 1996[3]), ktorý sa uplatňuje v Európskej únii. Parlament navrhoval požiadať členské štáty, aby ratifikovali dohovor HNS (chemické riziko) v rámci termínu na transpozíciu smernice a umožnili jeho začlenenie do práva Spoločenstva. Parlament chcel tiež presadiť široký výklad pojmu úmyselné zavinenie, čím by sa súdom umožnilo zvýšiť strop obmedzenia zodpovednosti v prípade, keď si zodpovedná osoba mala byť vedomá, že jej neprofesionálne správanie pravdepodobne spôsobí škodu.
Komisia predložila 24. októbra 2007 upravený návrh na základe článku 250 ods. 2 zmluvy. Do návrhu bolo skoro integrálne zaradených 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu s výnimkou vytvorenia úradu Spoločenstva na vedenie registra vydaných osvedčení o finančnej záruke.[4]
Dňa 7. apríla 2007 Rada usporiadala orientačnú diskusiu o tomto návrhu a návrhu smernice o dodržiavaní povinností vlajkovými štátmi. Počas tejto diskusie bola väčšina členských štátov proti týmto textom a členské štáty sa rozhodli vyčleniť ich z balíka ERIKA III a nevypracovať spoločnú pozíciu.
Spravodajca vtedy odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, rozsudok Obec Mesquer (vec C- 188/07) z 24. júna 2008, ako nový zásadný fakt umožňujúci prostredníctvom uplatnenia článku 62 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zmeniť a doplniť spoločnú pozíciu počas druhého čítania. Ďalší spravodajcovia pre texty balíka obsiahnuté v spoločnej pozícii súhlasili, aby spravodajca začlenil podstatnú časť návrhu smernice o občianskoprávnej zodpovednosti [..] spolu s príslušnými odkazmi. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlament schválil v druhom čítaní a boli začlenené do dvoch ďalších smerníc námorného balíka, do smernice o štátnej prístavnej kontrole a smernice o vytvorení monitorovacieho a informačného systému Spoločenstva pre lodnú dopravu. Týmto úplne novým postupom sa začlenil návrh smernice, ktorý Rada zamietla, do smernice, ktorá prechádza legislatívnym postupom, a Rada bola prinútená prijať pozíciu k tomuto textu.
V septembri 2008 po neformálnej schôdzi ministrov dopravy v Rochelle predložilo francúzske predsedníctvo členským štátom revidované znenie návrhu.
Keďže ide o smernicu obmedzenú na povinnosť poistenia, členské štáty sa dohodli na záväznom legislatívnom nástroji aj napriek silnej opozícii v rámci Rady. Zaviazali sa vydať vyhlásenie členských štátov o ratifikácií veľkých medzinárodných dohovorov v rámci IMO o občianskoprávnej zodpovednosti a náhrade škôd[5]. Po tom, čo Rada počas schôdze 9. októbra 2008 dosiahla politickú dohodu, 9. decembra 2008 jednomyseľne prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 ods. 2.
Európska komisia vydala oznámenie s cieľom informovať Parlament v súlade s článkom 251 ods. 2 druhý pododsek. Vo svojich záveroch zdôraznila, že text prijatý Radou predstavuje prínos[6].
2. Hodnotenie spoločnej pozície Rady a komentár
Spoločná pozícia k smernici, ktorá sa odteraz nazýva smernica o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky, aj keď je veľmi vzdialená od pôvodného návrhu Komisie a pozície Parlamentu pri prvom čítaní, zachováva viaceré podstatné prvky a predstavuje značný pokrok.
– Smernica zachováva povinnosť poistenia pre všetky lode plaviace sa pod vlajkou niektorého členského štátu, ako aj pre lode plaviace sa pod vlajkou tretieho štátu, ak vstúpia do námornej zóny spadajúcej pod súdnu právomoc členského štátu (článok 14),
– výška povinného poistenia je určená podľa stropov stanovených v dohovore LLMC z roku 1996. Výhodou dohovoru z roku 1996 je, že určuje stropy zodpovednosti na dostatočne vysokej úrovni tak, aby sa vo väčšine prípadov mohli obete náležite odškodniť (vraky, ktoré nespadajú pod dohovor HNS, kontajnery...),
– dodržiavanie povinností vyplývajúcich z poistenia bude potvrdené prítomnosťou osvedčenia na palube (článok 6). Uplatňuje sa na všetkých majiteľov lodí, ktoré vstupujú do vôd pod súdnou právomocou členských štátov. Overovanie prítomnosti osvedčenia na palube lode bude vykonávať štát prístavu počas inšpekcie v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v smernici o štátnej prístavnej kontrole,
– nový prvok, ktorý prináša spoločná pozícia, stanovuje sankcie v prípade chýbajúceho osvedčenia na palube lode. Na tomto základe bude možné loď zadržať podľa postupu stanoveného v smernici o štátnej prístavnej kontrole, alebo ju príslušný orgán môže vyhostiť. Po vydaní rozhodnutia o vyhostení všetky členské štáty budú musieť odmietnuť prístup tejto lode do všetkých prístavov až do momentu, keď majiteľ predloží osvedčenie o poistení. (článok 5),
– spoločná pozícia Rady preberá aj pôvodný návrh Parlamentu na zavedenie sankcií uplatniteľných v prípade priestupku voči ustanoveniam smernice (článok 7).
Vo vyhlásení o námornej bezpečnosti sa členské štáty zaviazali, že najneskôr do 1. januára 2012 ratifikujú hlavné medzinárodné dohovory, a to najmä:
– Medzinárodný dohovor z roku 1992 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami,
– Medzinárodný dohovor z roku 1992 o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami,
– protokol z roku 1996 k Dohovoru o obmedzení zodpovednosti pre námorné pohľadávky z roku 1976,
– Medzinárodný dohovor z roku 2001 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené v dôsledku znečistenia ropnými látkami zo zásobníkov („zásobníkový“ dohovor).
V tom istom vyhlásení sa členské štáty zaviazali, že v rámci IMO dosiahnu dohodu o zodpovednosti a náhrade škôd spojených s prepravou škodlivých a potenciálne nebezpečných látok po mori (dohovor HNS).
3. Obsah odporúčania
Spravodajca zdôrazňuje, že Rada vyvinula očividné úsilie na prevzatie textu, ktorý predtým zamietla.
So zreteľom na:
– nepochybný pokrok dosiahnutý v prospech ratifikácie dôležitých medzinárodných dohovorov, ale tiež zavedenie povinnosti poistenia,
– dohodu dosiahnutú medzi Radou a Európskym parlamentom v zmierovacom konaní 8. decembra 2008 o balíku námornej bezpečnosti, ku ktorému pôvodne tento návrh smernice patril,
Vás spravodajca vyzýva, aby ste nerobili zmeny v spoločnej pozícii Rady a schválili návrh odporúčania, o ktorom sa bude hlasovať.
POSTUP
Názov |
Poistenie vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky |
|||||||
Referenčné čísla |
14287/2/2008 – C6-0483/2008 – 2005/0242(COD) |
|||||||
Dátum prvého čítania EP– Číslo P |
29.3.2007 T6-0094/2007 |
|||||||
Návrh Komisie |
KOM(2005)0593 - C6-0039/2006 |
|||||||
Zmenený návrh Komisie |
||||||||
Dátum oznámenia prijatia spoločnej pozície na schôdzi |
18.12.2008 |
|||||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
TRAN 18.12.2008 |
|||||||
Spravodajca dátum menovania |
Gilles Savary 8.12.2008 |
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
22.1.2009 |
|
|
|
||||
Dátum prijatia |
17.2.2009 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 0 0 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriele Albertini, Paolo Costa, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Arūnas Degutis, Petr Duchoň, Saïd El Khadraoui, Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari, Georg Jarzembowski, Stanisław Jałowiecki, Timothy Kirkhope, Jaromír Kohlíček, Sepp Kusstatscher, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Erik Meijer, Josu Ortuondo Larrea, Reinhard Rack, Ulrike Rodust, Luca Romagnoli, Brian Simpson, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Ulrich Stockmann, Michel Teychenné, Silvia-Adriana Ţicău |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Johannes Blokland, Philip Bradbourn, Luigi Cocilovo, Jas Gawronski, Pedro Guerreiro, Lily Jacobs, Rosa Miguélez Ramos, Corien Wortmann-Kool |
|||||||