Postup : 2008/2237(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0074/2009

Predkladané texty :

A6-0074/2009

Rozpravy :

PV 09/03/2009 - 18
CRE 09/03/2009 - 18

Hlasovanie :

PV 10/03/2009 - 8.19
CRE 10/03/2009 - 8.19
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0100

SPRÁVA     
18.2.2009
PE 413.994v02-00 A6-0074/2009

k iniciatíve „Small Business Act“

(2008/2237(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Edit Herczog

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Gunnar Hökmark, Výbor pre hospodárske a menové veci

Martí Grau i Segú, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (*)
 STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (*)
 STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k iniciatíve „Small Business Act“

(2008/2237(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEC(2008)2102),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť – vytváranie Európy podnikania a rastu(1)a z 19. januára 2006 o vykonávaní Európskej charty pre malé podniky(2),

–   so zreteľom na 2715. závery Rady pre konkurencieschopnosť o politike MSP pre rast a zamestnanosť prijaté z 13. marca 2006 a na 2891. závery Rady pre konkurencieschopnosť prijaté 1. a 2. decembra 2008,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2009,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. januára 2009,

–   so zreteľom na dokument Výber osvedčených postupov 2008 Európskej charty pre malé podniky,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. júna 2008 s názvom Európsky kódex osvedčených postupov uľahčujúci prístup MSP k verejným zákazkám (SEK(2008)2193),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2007 s názvom Malé, čisté a konkurencieschopné: Program na pomoc malým a stredným podnikom pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)397),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe (KOM(2008)465),

–   so zreteľom na názory Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže z 10. júla 2008 v prioritnej oblasti práva obchodných spoločností a z 22. októbra 2008 na reformu predpisov týkajúcich sa fakturácie a elektronickej fakturácie uvedených v smernici 2006/112/ES (Smernica o DPH),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0074/2009),

A. keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov a poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, zohráva kľúčovú úlohu v prispievaní k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a tvorbe pracovných miest, sú hlavným zdrojom inovácie a životne dôležitým článkom pre udržanie a rozšírenie zamestnanosti,

B.  keďže MSP musia byť ústredným prvkom všetkých európskych politík, aby sa im umožnilo rozvíjať a prispôsobiť sa požiadavkám globalizácie, byť súčasťou vedomostného trojuholníka a pripraviť sa na úlohy súvisiace so životným prostredím a energiami,

C. keďže napriek predchádzajúcim iniciatívam Európskej únie sa od roku 2000 v podnikateľskom prostredí dosiahlo len nepatrné alebo takmer zanedbateľné zlepšenie pre MSP,

D. keďže prevažná väčšina MSP sú mikropodniky, remeselnícke firmy, rodinné firmy a družstvá, ktoré sú prirodzenými inkubátormi podnikateľskej kultúry, a preto zohrávajú významnú úlohu v posilňovaní sociálneho začlenenia a samostatnej zárobkovej činnosti,

E.   keďže malé a stredné podniky nemajú k dispozícii dostatočnú pomoc na obranu pred nespravodlivými komerčnými praktikami uplatňovanými v cezhraničnom styku, ako sú praktiky podvodných „adresárových spoločností“,

F.  keďže napriek vzájomným rozdielom čelia európske MSP mnohým rovnakým výzvam pri využívaní svojho plného potenciálu, a to napríklad v oblasti pomerne vysokých administratívnych nákladov a nákladov na zabezpečenie súladu v porovnaní s väčšími podnikmi a tiež v oblasti prístupu k finančným prostriedkom a trhom, inovácií a životného prostredia.

G. keďže hlavným prínosom pre vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP je zmena vo vnímaní úlohy podnikateľov a prijímaní rizík: podnikanie a s ním spojenú ochotu riskovať by mali politickí lídri a médiá schvaľovať a vládne orgány podporovať,

H. keďže MSP pri spúšťaní procesov internacionalizácie musia čeliť osobitným problémom, ako sú napríklad chýbajúce medzinárodné skúsenosti, nedostatok ľudských zdrojov so skúsenosťami, veľmi zložitý rámec medzinárodnej regulácie a potreba zaviesť zmeny v organizácii a obchodnej kultúre,

I.   keďže Parlament často s poľutovaním konštatoval nedostatok záväznej právnej sily vyplývajúcej z Európskej charty pre malé podniky, čo oslabovalo jej skutočnú implementáciu a tiež implementáciu jej 10 odporúčaní, ktoré zostali z väčšej časti nepovšimnuté; keďže v uvedenom uznesení z 19. januára 2006 preto požiadal Radu, aby sa touto záležitosťou zaoberala,

Všeobecné súvislosti

1.  s potešením víta uvedené oznámenie Komisie z 25. júna 2008, ktorého cieľom je viesť ambiciózny politický program na podporu rastu MSP prostredníctvom desiatich usmerňujúcich zásad a zakotviť prístup „najskôr myslieť v malom” v tvorbe politiky na všetkých úrovniach;

2.  s poľutovaním však vníma skutočnosť, že iniciatíva Small Business Act (SBA) nie je právne záväzný dokument; domnieva sa, že skutočne inovatívnym aspektom iniciatívy je jej cieľ umiestniť zásadu „najskôr myslieť v malom” do centra politík Spoločenstva; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pripojila k Parlamentu v jeho úsilí zaviesť túto zásadu ako záväzné pravidlo vo forme, ktorá sa ešte určí, s cieľom zabezpečiť jej riadne uplatnenie vo všetkých právnych predpisoch Spoločenstva;

3.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné implementovať 10 usmerňujúcich zásad na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby sa vo výraznej miere politicky angažovali a zabezpečili riadnu implementáciu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na vymedzení priorít a aby čo najskôr implementovali, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, akčný plán SBA prijatý Radou pre konkurencieschopnosť 1. decembra 2008 a zabezpečili tým, že všetky strany prijmú usmerňujúce zásady za svoje;

4.  žiada Komisiu, aby spájaním existujúcich nástrojov Spoločenstva a finančných prostriedkov pre MSP v rámci samostatnej položky rozpočtu ďalej zvyšovala viditeľnosť politických krokov týkajúcich sa MSP a informovanosť o nich;

5.  je pevne presvedčený, že je nevyhnutné zriadiť monitorovací mechanizmus na sledovanie riadneho a bezodkladného uplatňovania tých politických iniciatív, ktoré už boli začaté; preto vyzýva Radu, aby zakotvila opatrenia, ktoré sa majú prijímať na úrovni členských štátov, do lisabonského procesu a aby každoročne informovala Parlament o dosiahnutom pokroku;

6.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila skríningový systém na sledovanie pokroku dosiahnutého po implementácii 10 usmerňujúcich zásad Komisiou a členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila štandardné hodnotiace kritériá na posudzovanie vykonaného pokroku; vyzýva členské štáty, aby do svojich pripravovaných výročných správ o národných programoch reforiem začlenili prvé správy o pokroku;

7.  zdôrazňuje potrebu klásť mimoriadny dôraz na remeselnícke podniky, rodinné podniky, mikropodniky a individuálne podniky, a to na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné, administratívne, a daňové opatrenia a opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania, ktoré budú na tieto podniky zamerané ; požaduje tiež uznať osobitný charakter osôb zamestnaných v humanitných profesiách a potrebu zaujať k nim rovnaký postoj ako k iným MSP, pokiaľ to nie v rozpore s platným právom vzťahujúcim sa na tieto profesie; zdôrazňuje dôležitú úlohu združení MSP vo vzťahu k obchodníkom, remeselníckym podnikom a ďalším profesiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na zlepšovaní podnikateľského prostredia pre tieto odvetvia a právneho rámca pre ich profesijné a odvetvové združenia;

8.  domnieva sa, že v návrhoch Komisie chýba jasná stratégia pre samostatne zárobkovo činné osoby na zlepšenie ich právneho postavenia a rozšírenie ich práv, najmä v prípadoch, ak je ich pracovné miesto porovnateľné s platenými zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila samostatne zárobkovo činným osobám právo schvaľovať štandardné tarify, samostatne sa organizovať a uzatvárať kolektívne zmluvy, ak je ich partnerom významný zamestnávateľ s dominantným postavením, pokiaľ tým nedochádza k poškodzovaniu potenciálnych klientov s menším vplyvom a k porušovaniu hospodárskej súťaže;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili cielené podporné opatrenia a individuálnu podporu ako informácie, poradenstvo a možnosti prístupu k rizikovému kapitálu pre začínajúcich podnikateľov v odvetví MSP;

10. zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý malým a stredným podnikateľom v odvetví tvorivej činnosti, v ktorom sa často vyskytujú nestabilné pracovné podmienky, poskytne vhodnú bezpečnostnú sieť.

11. s poľutovaním konštatuje, že ženy sa stretávajú s ťažkosťami pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov z dôvodov ako sú neúplné informácie, nedostatočné kontakty a obmedzený prístup k vytváraniu sietí, diskriminácia na základe pohlavia a pretrvávanie stereotypov, slabé a neflexibilné zabezpečovanie zariadení detskej starostlivosti, ťažkosti pri zlaďovaní podnikateľských a rodinných povinností, ako aj rozdiely v prístupe žien a mužov k podnikaniu;

12. víta navrhované zavedenie siete „veľvyslankýň“ zastupujúcich ženy – podnikateľky, mentorských programov, ktoré majú inšpirovať ženy k založeniu vlastných firiem a propagáciu podnikania medzi absolventkami vysokých škôl; upozorňuje však na skutočnosť, že mnoho podnikov je ešte stále rodovo segregovaných, čo predstavuje a ešte dlho bude predstavovať veľmi závažný problém, pretože kým budú ženy na pracovnom trhu diskriminované, EÚ bude prichádzať o schopných pracovníkov a podnikateľov a v dôsledku toho aj o peniaze; preto sa domnieva, že do projektov na podporu podnikateliek by sa malo investovať ešte viac peňazí;

13. zdôrazňuje, že podnikanie žien pomáha robiť pracovný trh atraktívnym pre ženy a zlepšovať ich hospodárske a spoločenské postavenie; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že napriek silnému záujmu o ženy pretrváva v tejto oblasti rodová bariéra, predovšetkým pokiaľ ide o mzdu, a že percentuálny počet podnikateliek je naďalej nízky, sčasti v dôsledku neregistrovanej (a napríklad neplatenej), avšak významnej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v každodennom fungovaní malých a stredných rodinných podnikov;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili úlohu odvetvia kultúry a tvorivej činnosti ako hnacej sily hospodárskeho a sociálneho vývoja v Európskej únii, ktorý má 2,6 % podiel na HDP a zamestnáva 2,5 % zárobkovo činných osôb v EÚ; zdôrazňuje význam MSP pre oživenie odvetvia IKT a odvetvia tvorivej činnosti;

15. zdôrazňuje, že odvetviu tvorivej činnosti dominujú malé a stredné podniky a je obzvlášť dôležité pre zabezpečenie trvalo udržateľnej regionálnej zamestnanosti;

16. víta plán Komisie na vypracovanie smernice o znížených sadzbách DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce a služby poskytované na miestnej úrovni, ktoré poskytujú v prvom rade MSP; zdôrazňuje, že nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a nesmie byť nejednoznačná vo vzťahu k službám, na ktoré sa vzťahuje;

17. konštatuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP boli schopné nakupovať v malom, ekologicky a na miestnom trhu, čím by sa stali priaznivejšími pre životné prostredie a efektívnejšími;

18. víta rýchle schválenie všeobecnej skupinovej výnimky týkajúcej sa štátnej pomoci a opatrení týkajúcich sa štatútu európskej súkromnej spoločnosti a znížených sadzieb DPH;

19. víta návrh Komisie  znížiť sadzby DPH pre služby dodávané miestnymi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa štátnej podpory a podporila tým poskytovanie možností v oblasti verejného obstarávania miestnym spoločnostiam, najmä MSP;

20. podporuje zámer predĺžiť do roku 2012 súčasnú výnimku z pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa týka štátnej pomoci na filmovú produkciu, a považuje to za vynikajúcu podporu MSP pôsobiacich v odvetví tvorivej činnosti;

21. podporuje nové pravidlá štátnej pomoci ustanovené nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 Zmluvy o ES (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)(4), podľa ktorých je MSP možné za určitých podmienok oslobodiť od oznamovacej povinnosti;

22. poznamenáva, že napriek jasnému záväzku uvedenému v Európskej charte pre malé podniky zostáva hlas MSP v rámci sociálneho dialógu naďalej veľmi slabý; naliehavo žiada, aby sa tento nedostatok formálne odstránil prijatím vhodných návrhov v rámci iniciatívy SBA;

23. považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci iniciatívy SBA kládol väčší dôraz na oblasť pracovného práva, najmä vzhľadom na koncepciu flexiistoty, ktorá umožňuje, aby najmä MSP rýchlejšie reagovali na zmeny trhových podmienok, a tým zaručovali vyššiu mieru zamestnanosti a väčšiu konkurencieschopnosť podniku vrátane medzinárodnej konkurencieschopnosti, pričom sa zohľadňuje nevyhnutná sociálna ochrana; poukazuje v tejto súvislosti na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o flexiistote(5);

24. ďalej zdôrazňuje význam pracovného práva, najmä vzhľadom na možnosti jeho optimalizácie vo vzťahu k MSP, napríklad prostredníctvom lepšieho poradenstva či zjednodušením administratívnych postupov, a vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali MPS v súvislosti s konkrétnymi postojmi, ktoré zaujmú voči flexiistote, okrem iného prostredníctvom politík pracovného trhu, pretože MSP majú priestor na väčšiu vnútornú a vonkajšiu flexibilitu vďaka nízkemu počtu svojich zamestnancov, ale potrebujú pre seba a pre svojich zamestnancov aj väčšiu istotu; považuje za veľmi dôležité, aby pracovné právo ako jeden z hlavných pilierov flexiistoty zabezpečovalo spoľahlivý právny základ pre MSP vzhľadom na skutočnosť, že tieto podniky si často nemôžu dovoliť vlastné právne oddelenie či oddelenie riadenia ľudských zdrojov; poukazuje na to, že podľa Eurostatu v roku 2003 91,5 % európskych podnikov zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov;

25. domnieva sa, že treba zaviesť opatrenia zamerané na boj proti nelegálnej práci, ktorá je bezpochyby zdrojom nekalej konkurencie pre MSP s vysokým podielom ľudskej práce;

26. vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel MSP, ktoré vlastnia členovia nedostatočne zastúpených etnických menšín, vo väčšinovom hospodárstve tým, že vypracujú programy diverzifikácie dodávateľov, ktorých cieľom je zaručiť rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené podniky konkurujúce väčším podnikom pri získavaní zákaziek;

27. zdôrazňuje význam štatútu európskej súkromnej spoločnosti ako novej dodatočnej právnej formy; za predpokladu, že bude zameraný na MSP, ktoré plánujú vykonávať cezhraničné aktivity a nebude môcť byť zneužitý veľkými spoločnosťami na narušovanie a obchádzanie právnych ustanovení v tých členských štátoch, ktoré presadzujú systém riadenia spoločností zohľadňujúci záujmy všetkých zúčastnených strán;

28. na základe zásady, že podmienkou získania informácií je zabezpečenie prístupu k nim a s ohľadom na význam internetu ako prostriedku na dosiahnutie uvedeného, vyzýva verejné orgány, aby v čo najväčšej miere zjednodušili internetové stránky inštitúcií a umožnili tým používateľom presne určiť a lepšie pochopiť ponúkané podporné mechanizmy;

Posilnenie výskumu, vývoja a inovácií

29. zdôrazňuje význam inovácií pre MSP a ťažkosti s využívaním príležitostí, ktoré výskum ponúka; domnieva sa, že národné akadémie vied a výskumné inštitúty by mohli mať miesto pri podpore inovácií a odstraňovaní prekážok brániacich MSP v prístupe k výskumu; domnieva sa, že okrem inovácie v oblasti špičkových technológií sa treba zamerať aj na inováciu v oblasti technológií na nižšej a strednej úrovni, ako aj na neformálne inovácie; je presvedčený, že Európsky inovačný a technologický inštitút by mohol zohrávať dôležitú úlohu v podpore výskumu a vývoja a inovácií pre MSP; žiada členské štáty, aby znásobili iniciatívy, ktoré pre MSP znižujú prahové hodnoty určené pre získanie prístupu k výskumu; je presvedčený, že celý výskum v Spoločenstve a technologické programy by mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý uľahčuje cezhraničné zapojenie MSP;

30. podporuje iniciatívu Komisie na zlepšenie prístupu k siedmemu rámcovému programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013)(6);

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili lepšie rámcové podmienky zamerané na vytvorenie priaznivého prostredia pre inovácie zo strany MSP, a to najmä zavedením spôsobov na zlepšenie ochrany duševného vlastníctva a účinnejší boj proti falšovaniu v rámci celej Európskej únie; domnieva sa, že správne vyvážené predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva môžu chrániť a zároveň zabezpečovať tok a výmenu informácií a ideí; zdôrazňuje, že MSP potrebujú podporu, aby si mohli zabezpečiť prístup k ochrane práv duševného vlastníctva, aby mohli tieto práva uplatňovať s pomocou príslušných orgánov činných v tejto oblasti a aby mohli využívať vlastné práva duševného vlastníctva na účely pritiahnutia kapitálu;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby od svojich obchodných partnerov požadovali prísnejšie uplatňovanie Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a aby urobili všetko potrebné na prijatie bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd na boj proti falšovaniu a pirátstvu, ako je napríklad Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA);

33. zastáva názor, že sa ešte nevyužili všetky možnosti elektronického obchodu, ktoré sú k dispozícii pre MSP, a že ešte treba urobiť mnoho na vytvorenie jednotného európskeho elektronického trhu s výrobkami a službami, v rámci ktorého by MSP mohli zastávať vedúcu úlohu pri ďalšej integrácii trhov EÚ;

34. domnieva sa, že treba podporovať účasť MSP v klastroch, aby sa podporila inovácia a zvýšila konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala zlepšovanie riadenia klastrov, a to najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a programov odbornej prípravy, s cieľom navrhnúť a šíriť nástroje na posúdenie výkonnosti klastrov, podporovať spoluprácu medzi jednotlivými klastrami a ďalej zjednodušovať administratívne postupy pre účasť klastrov na programoch EÚ;

35. vyzýva, aby SBA zohľadňoval dohody o spolupráci medzi MSP (nákupné a marketingové skupiny), keďže sa ukázalo, že tieto skupiny podliehajú menšiemu riziku platobnej neschopnosti ako jednotlivé podniky;

36. je pevne presvedčený, že patenty zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti inovácii a ekonomických výsledkov, keďže inovujúcim subjektom umožňujú zachytiť výnosy z inovatívnych investícií a zaručiť potrebnú bezpečnosť pre investície, majetok a úvery; domnieva sa preto, že by sa mala urýchlene uzavrieť dohoda o patente Spoločenstva zabezpečujúca nízkonákladovú, účinnú, pružnú a vysokokvalitnú právnu ochranu, ktorá by bola prispôsobená potrebám MSP, ako aj dohoda o harmonizovanom systéme na riešenie sporov týkajúcich sa európskych patentov;

37. zdôrazňuje, že treba podporovať inovatívne verejné obstarávanie a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, keďže vedie k tvorbe pridanej hodnoty pre obstarávateľov, občanov a zúčastnené podniky; vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali inovatívne verejné obstarávanie a zvýšili zapojenie inovatívnych MSP do postupov verejného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby uľahčila šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti, napríklad pokiaľ ide o kritériá výberových konaní a postupy a opatrenia v oblasti zdieľania rizík a znalostí;

38. zastáva názor, že v prípade medzinárodného verejného obstarávania, kde nové technológie poskytujú možnosť cezhraničného elektronického obchodovania, umožňujú nové formy napríklad kombinovaných aukcií pre konzorciá MSP a uverejňovanie a propagovanie ponúk on-line značný nárast obchodu spojeného s obstarávaním nielen v rámci Európskej únie, ale aj v celosvetovom meradle, čím podporujú využívanie cezhraničného elektronického obchodovania;

39. upozorňuje na potrebu dostatočného množstva technického a kvalifikovaného personálu; preto sa domnieva, že treba viac investovať do vzdelávania a že by sa mali posilniť prepojenia medzi vzdelávacími inštitúciami a MSP, aby sa samostatná zárobková činnosť, kultúra podnikania a podnikateľské povedomie stali súčasťou štátnych systémov vzdelávania; podporuje ďalšie rozšírenie programov mobility jednotlivcov, ako je program Erasmus pre mladých podnikateľov a Erasmus pre učňov, predovšetkým v súvislosti s účasťou žien; podporuje pripravované rozšírenie rozsahu pôsobnosti programu Leonardo da Vinci a vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy vytvorili programy odbornej a profesijnej prípravy, rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré budú založené na pracovných skúsenostiach, konkrétne prispôsobené potrebám MSP a spolufinancované aj z Európskeho sociálneho fondu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výmenu osvedčených postupov v oblasti inovatívneho školenia a vytvorenie opatrení na uľahčenie zladenia pracovného a rodinného života a podporu rodovej rovnosti;

40. zdôrazňuje význam podpory určenej mladým podnikateľom a ženám venujúcim sa podnikateľskej činnosti, a to aj prostredníctvom zavedenia konzultačných a inštruktážnych programov; poukazuje na to, že v MSP pracuje čoraz viac žien a mladých podnikateľov, hoci naďalej sú najviac zastúpení v najmenších podnikoch (mikropodniky) a naďalej sú obeťami negatívnych javov vyplývajúcich zo stereotypov a predsudkov v súvislosti s prevodmi podnikov a nástupníctvom, najmä v prípade rodinných podnikov; preto vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na dôsledky starnutia obyvateľstva implementovali trvalo udržateľné politiky a mechanizmy, najmä zavádzaním diagnostických, informačných, poradenských a podporných nástrojov pre transfery podnikov;

41. poukazuje na to, že siedmy rámcový program obsahuje mechanizmus zdieľania finančného rizika, ktorý by mal zjednodušiť prístup k úverom z Európskej investičnej banky pre rozsiahle projekty; vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie tohto mechanizmu zo strany MSP a aby v prípade potreby následne predložila akékoľvek potrebné návrhy;

42. víta začatie činnosti jednotnej celoeurópskej siete integrujúcej služby, ktoré v súčasnosti poskytujú európske infocentrá (EIC) a centrá pre odovzdávanie inovácií (IRC) s cieľom podporovať MSP prostredníctvom širokej škály služieb v ich úsilí v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti;

43. vyzýva Komisiu, aby posúdila účasť MSP v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu(7);

Zaistenie financovania a prístupu k finančným prostriedkom

44. upozorňuje, že hlavný zdroj financovania pre MSP v Európe naďalej pochádza z úverov a pôžičiek; konštatuje, že MSP sa považujú za rizikovejšie, čo im sťažuje prístup k financovaniu; vyzýva na spoločné úsilie zo strany finančných inštitúcií, Komisie a členských štátov, aby sa MSP zabezpečil prístup k financovaniu a ponúkla sa im možnosť skonsolidovať svoj kapitál jeho opätovným investovaním v spoločnosti; domnieva sa, že uhradenie poplatkov pred začatím činnosti MSP by sa nemalo vyžadovať, aby sa im umožnilo vytvoriť si vlastné finančné prostriedky a zdroje; v tejto súvislosti poukazuje na naliehavosť súčasnej finančnej situácie a na potrebu okamžitej akcie;

45. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie zamerané na propagáciu a poskytovanie informácií o existencii európskych fondov a štátnej podpory určenej pre MSP a aby tieto dva nástroje urobili dostupnejšími, ale aj zrozumiteľnejšími;

46. vyzýva členské štáty, aby vytvorili lepšie podmienky pre MSP, ktoré im umožnia investovať do odborného vzdelávania, okrem iného prostredníctvom priamych daňových úľav a kompenzačných dohovorov medzi daňovými úradmi a Európskou úniou;

47. uznáva, že daňové systémy členských štátov môžu odrádzať od prevodov podnikov, a to najmä rodinných podnikov, čím sa zvyšuje riziko likvidácie alebo zatvorenia spoločnosti; žiada preto členské štáty, aby dôkladne preskúmali svoj právny a fiškálny rámec v záujme zlepšenia podmienok prevodov podnikov, najmä v prípadoch odchodu majiteľa do dôchodku alebo ochorenia; je presvedčený, že takéto zlepšenie uľahčí pokračovanie činnosti podnikov, predovšetkým rodinných podnikov, zachovanie pracovných miest a opätovné investovanie zisku;

48. je veľmi spokojný s nedávnym zosúladením politiky súdržnosti a lisabonskej stratégie; domnieva sa, že smerovaním regionálnych fondov viac do oblasti podnikania, výskumu a inovácií by sa na miestnej úrovni sprístupnil značný objem prostriedkov, čím by sa posilnil podnikateľský potenciál;

49. kladie dôraz na to, že dynamické finančné trhy majú zásadný význam pre financovanie MSP, a zdôrazňuje nutnosť otvoriť európske trhy s rizikovým kapitálom zlepšením dostupnosti rizikového kapitálu, mezanínového financovania a mikroúverov a prístupu k nim; z tohto dôvodu sa domnieva, že za normálnych okolností by MSP mali mať prístup k úverom subjektov na kapitálových trhoch, ktorí vedia ohodnotiť ich perspektívy a účinnejšie uspokojiť ich potreby;

50. podporuje rozhodnutie Rady a EIB prijať súbor reforiem na rozšírenie finančných produktov skupiny EIB pre MSP, ako aj významne rozvinúť ponuku svojich globálnych úverov pre partnerov v bankovom odvetví, a to z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho hľadiska;

51. zdôrazňuje, že obmedzený prístup MSP k finančným prostriedkom je hlavnou prekážkou ich vytvárania a rastu; víta v tejto súvislosti rozhodnutie Európskej rady na zvýšenie sumy, ktorú EIB poskytuje na záruky a iné finančné nástroje pre MSP, o ďalších 30 miliárd EUR; vyzýva EIB na vytvorenie nových foriem finančných nástrojov a konkrétnych nových riešení, aby sa podarilo odbúrať prekážky, ktoré predstavuje povinnosť záruky pre prístup k úverom; s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu tiež vyzýva členské štáty, aby banky vyzývali ku garantovaniu prístupu MSP k úverom na základe rozumných podmienok;

52. chváli nedávnu iniciatívu na podporu mikrofinancovania (JASMINE), ktorá bude prínosná pre začínajúce podniky a podporí najmä mladých podnikateľov a podnikajúce ženy; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s organizáciami MSP a inštitúciami poskytujúcimi úvery vykonávali aktívnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií o prístupe k mikroúverom a alternatívnym formám financovania a žiadostiach o ich poskytnutie;

53. zdôrazňuje významnú úlohu EIB a Európskeho investičného fondu (EIF) v zlepšovaní dostupnosti financovania MSP predovšetkým vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a jej dosahy na trh s úvermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej skúmali, ako by sa dali zlepšiť súčasné bankové predpisy a iné finančné nariadenia, vrátane transparentnosti úverových ratingov, aby sa pre MSP zjednodušil prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a EIB vytvorili správne rámcové podmienky pre vytvorenie celoeurópskeho trhu rizikového kapitálu;

54.poukazuje na to, že každou štvrtou príčinou neúspechu malých a stredných podnikov je oneskorenie platieb, vo väčšine prípadov zo strany verejnej správy; zdôrazňuje, že súčasná úverová kríza môže mať neprimerane veľký vplyv na MSP, pretože veľké podniky vyvíjajú tlak na menších dodávateľov, aby pristúpili na dlhšie lehoty splatnosti; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(8) a vyzýva členské štáty, aby zlepšili kultúru platieb vo svojej verejnej správe; naliehavo požaduje vytvoriť na úrovni Spoločenstva harmonizovanú lehotu splatnosti, ktorá by mohla byť v prípade MSP kratšia, a sankcie za jej nedodržanie;

55. víta opatrenie navrhované v SBA, ktorých cieľom je zlepšiť prúdenie kapitálu do MSP; vzhľadom na finančnú krízu požaduje predovšetkým rozšírenie a/alebo pokračovanie odskúšaných štátnych programov podpory MSP a rozšírenie ich podpory aj na finančných sprostredkovateľov;

56. konštatuje, že program EÚ pre konkurencieschopnosť a inováciu má obrovský potenciál pri náprave zlyhaní trhu pri financovaní MSP, pri presadzovaní ekologických inovácií a podpore kultúry podnikania;

Zlepšenie prístupu na trh

57. poukazuje na to, že normalizácia môže viesť k inovácii a konkurencieschopnosti uľahčením prístupu na trhy a umožnením prevádzkyschopnosti; vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup MSP k normám a ich zapojenie do procesu normalizácie; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby ďalej propagovala normy Spoločenstva na medzinárodnej úrovni;

58. zdôrazňuje, že je dôležité v čo najširšom rozsahu zapojiť sieť Enterprise Europe Network, vnútroštátne orgány riadenia projektov, obchodné a priemyselné komory, ako aj odvetvové a verejné orgány do lokálnej propagácie možností, ktoré poskytujú európske programy pre výskum, rozvoj a inováciu a štrukturálne fondy vrátane iniciatívy Spoločenstva s názvom JEREMIE;

59. konštatuje, že verejné obstarávanie pokrýva približne 17 % HDP EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili prístup MSP k verejnému obstarávaniu a ich účasť v ňom využitím príležitostí predstavených v uvedenom Európskom kódexe osvedčených postupov uľahčujúcom prístup MSP k verejným zákazkám, prostredníctvom okrem iného:

–   väčšieho využitia elektronického obstarávania,

–   prispôsobenia rozsahu zákaziek,

   zníženia administratívnej a finančnej záťaže vyplývajúcej z výberových konaní,

–   poskytovania platných a primeraných kvalifikačných kritérií v špecifických tendroch,

–   zlepšenia prístupu k informáciám o verejných výberových konaniach pre MSP,

    harmonizácie požadovaných dokumentov;

60. členské štáty ďalej vyzýva, aby:

–    od úradov zodpovedných za udeľovanie zákaziek požadovali odôvodnenie rozhodnutia nedeliť zákazky,

–    rozšírili možnosti vstupovať do verejných výberových konaní vo forme konzorcia,

–   zaviedli požiadavku vyplácania preddavkových platieb ako štandardný postup pre všetky verejné zákazky;

61. konštatuje, že je potrebná služba systémového poradenstva, ktorá by pomáhala MSP pri každodenných činnostiach počas ich celoživotného cyklu s cieľom optimalizovať ich investície;

62. domnieva sa, že moderné využívanie elektronického obchodu založené na zavedení interoperabilných elektronických podpisov a overovacích certifikátov je kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti MSP a Komisia a členské štáty by ho mali podporovať;

63. zdôrazňuje dôležitosť vnútorného trhu pre malé a stredné podniky a konštatuje, že podporovanie prístupu malých a stredných podnikov na vnútorný trh by malo byť prioritou;

64. uznáva, že stále existujú určité obmedzenia v tom, aby malé a stredné podniky dokázali v plnej miere využívať výhody, ktoré im ponúka vnútorný trh; preto konštatuje, že treba zdokonaliť tak právny, ako aj politický rámec vnútorného trhu, aby sa uľahčila cezhraničná spolupráca malých a stredných podnikov; ďalej konštatuje, že jasné regulačné prostredie by viac stimulovalo malé a stredné podniky, aby obchodovali na vnútornom trhu; domnieva sa, že členské štáty by mali vytvoriť jednotné kontaktné miesta a internetové portály;

65. zdôrazňuje, že lepšia informovanosť o prístupe na trh a vývozných možnostiach v rámci jednotného trhu má zásadný význam tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby skvalitnili informačné a poradenské služby, najmä sieť SOLVIT na riešenie problémov;

66. podporuje požiadavku poskytovania poradenských služieb členskými štátmi na pomoc malým a stredným podnikom, aby sa mohli brániť pred nespravodlivými komerčnými praktikami, ako sú praktiky podvodných adresárových spoločností, čo by malo posilniť sebavedomie malých a stredných podnikov, aby pôsobili za hranicami; zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie pri uľahčovaní koordinácie týchto poradenských služieb a spolupráce s nimi, aby sa zabezpečilo primerané a účinné riešenie cezhraničných sťažností; trvá však na tom, že keď tieto mäkké opatrenia neprinesú výsledky, Komisia by mala iniciovať primerané legislatívne zmeny, ktoré by malým a stredným podnikom poskytovali ochranu podobnú ochrane spotrebiteľov, ktorí sú slabšou stranou v týchto transakciách;

67. upozorňuje, že len 8 % všetkých MSP sa zapája do cezhraničných aktivít, čo obmedzuje možnosti rastu; domnieva sa, že je nevyhnutne potrebné podporiť vnútorný trh; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať v oblasti harmonizácie administratívnych požiadaviek, ktoré ovplyvňujú činnosti v rámci Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali a implementovali smernicu o službách(9) a osobitnú pozornosť pritom venovali záujmom MSP a podporuje tiež urýchlené zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti;

68. domnieva sa, že by mal existovať spoločný konsolidovaný základ zdaňovania právnických osôb; vyzýva na zriadenie jednotných kontaktných miest (one-stop shops) pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

69. žiada Komisiu, aby priebežne rozširovala rámcové požiadavky na prístup MSP na zahraničné trhy a podporovala poskytovanie informácií; podporuje zriadenie európskych centier na podporu podnikania v Číne a Indii a na všetkých nových trhoch, v úzkej spolupráci s národnými centrami na podporu podnikania, ktoré tam už pôsobia; pretože nízku účasť MSP na cezhraničných aktivitách možno vysvetliť nedostatkom jazykových znalostí a multikulturálnych zručností, a teda na splnenie tejto náročnej úlohy sú potrebné väčšie akčné prostriedky; pripomína však, že MSP potrebujú lepší prístup k informáciám a kvalifikovanému poradenstvu vo svojej krajine;

70. zdôrazňuje význam napredovania obchodných rokovaní, ktoré by ďalej obmedzili regulačné prekážky pre obchod, ktoré neprimerane postihujú MSP;

71. vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu pridala začlenenie rovnakého prístupu pre MSP do pravidiel WTO týkajúcich sa prístupu k verejným zákazkám; vyzýva Komisiu, aby obzvlášť veľkú pozornosť venovala problémom MSP v oblasti colných postupov, predovšetkým zabezpečením čo najlacnejšieho prispôsobenia ich počítačových systémov tým, ktoré využívajú vnútroštátne colné orgány, a zjednodušením opatrení umožňujúcich prístup k štatútu hospodárskeho subjektu;

Boj proti byrokracii

72. domnieva sa, že je nevyhnutné, v prípade keď je to možné, obmedziť byrokraciu aspoň o 25 % a zaviesť modernú administratívu prispôsobenú potrebám MSP; podporuje preto propagáciu znalostí v oblasti IKT medzi MSP, predovšetkým medzi mladými podnikateľmi a podnikateľkami, a lepšie využívanie digitálnych technológií, čo im umožní ušetriť čas a peniaze a získané zdroje investovať do vlastného rozvoja; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli iniciatívu na výmenu a podporu osvedčených administratívnych postupov, vytvorenie referenčných noriem a vypracovanie a podporu usmernení a noriem pre administratívne postupy, ktoré sú priaznivé pre MSP; je presvedčený, že v blízkej budúcnosti bude tiež nevyhnutné uviesť do praxe návrhy Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s cieľom splniť cieľ zníženia bez ohrozenia prístupu MSP k financovaniu;

73. domnieva sa, že MSP a najmä mikropodniky by mali byť zdaňované spôsobom, ktorý čo najviac znižuje administratívnu náročnosť, a ktorý by uľahčoval počiatočné fázy podnikania a podporoval inováciu a investovanie počas ich chodu;

74. zdôrazňuje zásadný význam hodnotenia vplyvu budúcich legislatívnych iniciatív na MSP; vyzýva preto na vypracovanie hodnotení vplyvu pre MSP, ktoré by boli povinné, systematické a cielené, a tiež na zavedenie tzv. „testu MSP“, výsledky ktorého by sa mali hodnotiť na nezávislom základe a mal by sa k nim umožniť prístup legislatívnym orgánom EÚ; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na malé podniky a mikropodniky vrátane administratívnej záťaže; naliehavo žiada Komisiu, aby testu MSP podrobila všetky nové návrhy právnych predpisov EÚ, ktoré majú vplyv na podnikanie vrátane zjednodušenia platnej legislatívy a stiahnutia návrhov čakajúcich na prerokovanie; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli podobné testy MSP;

75. zastáva názor, že všetky nové právne predpisy, napríklad na predchádzanie oneskoreniam v oblasti platieb, autorských práv, obchodného práva alebo práva v oblasti hospodárskej súťaže (ako napríklad pravidlá prijaté na uľahčovanie získavania údajov v súdnych sporoch z dôvodu antikonkurenčného správania alebo pravidlá vyplývajúce zo všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách(10)), by mali byť formulované tak, aby nediskriminovali, ale skôr podporovali MSP a poskytovanie služieb na vnútornom trhu prostredníctvom týchto podnikov;

76. zdôrazňuje, že je potrebné skutočné a včasné zapojenie MSP do tvorby politík; domnieva sa preto, že konzultačné obdobie Komisie by sa malo rozšíriť aspoň na 12 týždňov od dátumu, kedy sa stane dostupným vo všetkých jazykoch Spoločenstva; uznáva zásadnú a cennú úlohu reprezentatívnych obchodných organizácií, a preto žiada Komisiu, aby v prípade, keď to je relevantné, priamo integrovala MSP a ich reprezentatívne organizácie do poradných odborných výborov a skupín na vysokej úrovni;

77. vyzýva Komisiu, aby podporovala zjednodušenie a harmonizáciu práva obchodných spoločností, najmä účtovných pravidiel v rámci vnútorného trhu, s cieľom znížiť administratívnu záťaž MSP a zvýšiť transparentnosť pre všetky príslušné zúčastnené strany; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala používanie nových technológií, ako napr. XBRL, vypracovaním presného harmonogramu zavedenia vykazovania vo formáte XBRL v Európskej únii tak, aby sa v primeranej lehote stal povinným, a aby propagovala a podporovala používanie tejto otvorenej normy v širokej miere;

78. podporuje zavedenie tzv. štatistických prázdnin pre mikropodniky, ktoré im umožnia dočasné vyňatie z povinných štatistických prieskumov, všeobecné uplatňovanie zásady „len raz“, pokiaľ ide o informácie, ktoré podniky poskytujú verejným orgánom, a ďalší rozvoj elektronickej správy;

79. zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné dátumy začiatku uplatňovania nových právnych predpisov ovplyvňujúcich podnikanie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty a združenia MSP, aby MSP jasne a zrozumiteľne informovali o zmenách právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú;

80. v spolupráci s organizáciami MSP podporuje členské štáty, aby na základe existujúcich štruktúr, ako je sieť Enterprise Europe Network a kancelárie Europe Direct, zriaďovali účelové národné fyzické alebo elektronické informačné kontaktné miesta a podporné agentúry pre MSP, v súlade so zásadou jednotných kontaktných miest (one-stop shops), ktoré by poskytovali prístup k viacerým zdrojom informačných a podporných služieb v štruktúre podľa životného cyklu podniku;

81. uznáva ťažkosti pri zakladaní nových podnikov z dôvodu rôznorodosti systémov vytvorených v rozličných členských štátoch; preto sa domnieva, že treba vytvoriť jednotný systém na zakladanie podnikov, v ktorom ide o postupný proces a v rámci ktorého sa podnik môže vytvoriť do 48 hodín;

82. opäť zdôrazňuje, že finančné pravidlá, ktorými sa riadia programy Spoločenstva, často vedú k zbytočne byrokratickým, zdĺhavým a nákladným postupom, a to najmä pre MSP; vyzýva Komisiu, aby oživila Pozorovacia sieť európskych MSP, zverejnila údaje o ich zapojení do každého programu Spoločenstva spolu s analýzou prínosov a aby následne predložila návrhy týkajúce sa zvýšenia ich zapojenia; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a viditeľnosť príslušných zástupcov MSP v rozličných oblastiach politiky; podporuje navyše všetky iniciatívy, ktoré umožňujú rozvinúť „ducha MSP“ v oblasti tvorby politík v rámci verejných orgánov, ako je napríklad Enterprise Experience Programme Komisie, ktorý európskym úradníkom umožňuje bližšie sa oboznámiť s MSP;

83. vyjadruje nesúhlas so zvykom členských štátov „pozlacovať“ (gold plating), čo je mimoriadne škodlivé pre MSP, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia by sa mohli prijať na predchádzanie tomuto javu; vyzýva na následné hodnotenie dôsledkov, ktoré by analyzovalo, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni;

84. žiada vytvoriť osobitnú internetovú stránku pre MSP, ktorá bude obsahovať informácie a formuláre žiadostí pre projekty EÚ, vnútroštátne telefónne čísla, odkazy na partnerov, obchodné informácie, informácie o výskumných projektoch, ako aj internetových konzultáciách, brífingy a informácie o nových právnych predpisoch;

85. vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu, v rámci ktorej si členské štáty môžu vymieňať informácie o svojich vnútroštátnych postupoch, ktoré sú najlepšie prispôsobené záujmom MSP, predovšetkým pokiaľ ide o opatrenia na získanie podpory pri predchádzaní ťažkostiam;

86. víta cenu pre najlepší nápad obmedzenia byrokracie, ktorá je určená pre verejné orgány, ktoré na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni zaviedli inovatívne opatrenia obmedzujúce byrokraciu;

87. žiada zaviesť 30-dňovú lehotu na platby z kohéznych fondov EÚ na už schválené projekty s cieľom zabezpečiť kontinuálny pokrok, prežitie a účinnosť týchto projektov;

Trvalá udržateľnosť ako podnikateľská príležitosť

88. uznáva, že úsilie o zvýšenie trvalej udržateľnosti by sa mohlo stať dôležitým zdrojom (eko)inovácie a kľúčovým prínosom pre konkurencieschopnosť priemyslu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že MSP často nie sú dostatočne informované o nových, energeticky účinných a ekologických riešeniach alebo nemajú dostatok finančných prostriedkov na ich získanie; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, ako by Spoločenstvo mohlo pomôcť MSP stať sa efektívnejšími z hľadiska zdrojov a energie;

89. pripomína, že treba venovať pozornosť sociálnej zodpovednosti malých podnikov, čo si vyžaduje horizontálne prepojenie, siete a služby; považuje za neúčinné odvolávať sa na certifikáciu európskeho systému pre ekologické riadenie a audit (EMAS), pretože to odvráti pozornosť od existujúcich certifikátov a pretože sa spája len s ekologickou problematikou;

90. víta nedávne iniciatívy na pomoc MSP pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia, okrem iného prostredníctvom nižších poplatkov agentúram, zabezpečením ich prístupu k informáciám o normách z oblasti životného prostredia prípadne zavedením osobitných výnimiek z právnych predpisov Spoločenstva;

o

o       o

91. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

             Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 378.

(2)

              Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 258.

(3)

              Ú. v. ES C 4, 9.1.2008, s. 13.

(4)

Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

(5)

Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 174.

(6)

Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(7)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

(8)

Ú. v. EÚ L 200, 8.8.2000, s. 35.

(9)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(10)

Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úloha MSP v Európe

Malé a stredné podniky (MSP) sa už určité obdobie považujú za základný stavebný prvok hospodárstva EÚ, v rámci ktorého zamestnávajú približne 70 % pracovných síl a vytvárajú takmer 58 % pridanej obchodnej hodnoty. Keďže MSP sú najdynamickejšie a majú najvyššiu schopnosť inovovať a rozvíjať sa, a tým pomôcť realizovať lisabonské ciele, je potrebné, aby sa skutočne stali prioritou politiky EÚ.

Obmedzovaný potenciál európskych MSP

Európske MSP však v porovnaní s ich americkými náprotivkami a väčšími podnikmi dosahujú dlhodobo horšie výsledky, a to najmä pokiaľ ide o úroveň produktivity, rastu a inovácie. Vysvetlením by mohla byť slabá podnikateľská kultúra Európanov, z ktorých 60 % tvrdí, že nikdy neuvažovali o založení vlastnej firmy, zatiaľ čo tí, ktorí podnikajú, považujú regulačné a finančné obmedzenia za brzdu ich podnikania. Ďalším nedostatkom, ktorý treba vyriešiť, je silná potreba praktických rád a konkrétnej pomoci tak zo strany štátu, ako aj EÚ v tom, ako lepšie rozvíjať ich podnikanie a zlepšiť jeho vyhliadky.

Hľadanie komplexného riešenia – prvé kroky ...

Preto boli v roku 2005 ako súčasť lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť(1)1 vypracované osobitné politiky na riešenie mnohých z týchto problémov. Súčasne s opatreniami na úrovni EÚ prijali členské štáty dôležité kroky s cieľom integrovať špecifické opatrenia pre MSP vo svojich reformných lisabonských programoch. Hlavné prínosy súčasného pokroku zahŕňajú vytvorenie dobre fungujúceho podnikateľského prostredia pre MSP vrátane účinnejších regulačných postupov, ktoré sa uplatňujú v celej Európe. To sa už pozitívne prejavilo na hospodárskom raste.

V priebežnom preskúmaní modernej politiky MSP z roku 2007(2)2 sa však skonštatovalo, že existuje priestor na ďalšie zlepšovanie. Niektoré problémy sa v súčasnosti neriešia alebo sa riešia nedostatočne a je potrebné lepšie koordinovať existujúce politiky.

... Komplexný prístup k iniciatíve Small Business Act

Komisia následne v júni 2008 prijala oznámenie o iniciatíve Small Business Act (SBA)(3)3 s cieľom otvoriť cestu neobmedzenému rastu MSP zakotvením zásady najskôr myslieť v malom do tvorby politiky na všetkých úrovniach. Popri súvisiacich návrhoch právnych predpisov a politických záväzkoch EÚ a jej členských štátov je cieľom iniciatívy SBA vytvoriť potrebné administratívne, regulačné a finančné podmienky pre rozvoj týchto kľúčových podnikateľských jednotiek hospodárstva EÚ.

Bolo navrhnutých desať zásad, ktoré majú usmerňovať koncipovanie a vykonávanie politík (na úrovni EÚ a členských štátov) s cieľom:

1.  vytvoriť prostredie, v ktorom môžu podnikatelia a rodinné podniky rásť a byť odmeňovaní za svoje podnikateľské úsilie

2.  zabezpečiť, aby čestní podnikatelia, ktorí zbankrotovali, mohli rýchlo dostať druhú šancu

3.  vytvárať pravidlá podľa zásady „najskôr myslieť v malom“

4.  zariadiť, aby orgány verejnej správy reagovali na potreby MSP

5.  prispôsobiť nástroje verejnej politiky potrebám MSP: uľahčiť MSP účasť na verejnom obstarávaní a lepšie využiť prostriedky štátnej pomoci pre MSP

6.  uľahčiť MSP prístup k financiám a vytvoriť právne a podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať včasné úhrady obchodných transakcií

7.  nabádať MSP na lepšie využívanie príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh

8.  podporovať zvyšovanie zručností v MSP a všetky formy inovácií

9.  umožniť MSP premieňať environmentálne výzvy na príležitosti

10.  povzbudzovať a podporovať MSP, aby využívali rastúce trhy.

Súčasťou je aj súbor legislatívnych návrhov obsahujúcich konkrétne opatrenia, ktoré majú pomôcť finančnej situácii európskych MSP. Patria sem o. i.:

· všeobecné nariadenie o skupinovej výnimke týkajúcej sa štátnej pomoci

· nariadenie, ktorým sa zavádza štatút európskej súkromnej spoločnosti

· smernica o znížených sadzbách DPH

· návrh na ďalšiu modernizáciu, zjednodušenie a zjednotenie pravidiel o fakturovaní DPH

· zmena a doplnenie smernice 2000/35/ES o boji proti oneskoreným platbám.

Stanovisko spravodajkyne

Spravodajkyňa sa domnieva, že iniciatíva Small Business Act (SBA) by sa mala týkať všetkých MSP. Treba však pamätať na ich rôznorodosť, špecifiká a rozličné potreby. Malo by sa riadne zohľadniť osobitné postavenie a miesto jednotlivých kategórií MSP, ako sú remeselníci, mikropodniky, rodinné firmy, samostatne zárobkové osoby, slobodné povolania a všetky ostatné odvetvia, v hodnotovom reťazci. Zdôrazňuje tiež, že cieľom SBA by nemali byť len iniciatívy na úrovni EÚ, ale mali by ich pevne podporovať aj konkrétne opatrenia na úrovni členských štátov a regiónov.

V tomto smere spravodajkyňa podporuje iniciatívu Komisie na predloženie návrhu všeobecného nariadenia o skupinovej výnimke týkajúcej sa štátnej pomoci, návrhu nového nariadenia, ktorým sa zavádza štatút európskej súkromnej spoločnosti, návrhu novej smernice o znížených sadzbách DPH pre miestne dodávané služby a pozmeňujúci a doplňujúci návrh smernice o boji proti oneskoreným platbám. Navrhované kroky majú podporiť plnenie lisabonských integrovaných usmernení a lisabonského programu Spoločenstva tým, že pretavia lisabonskú stratégiu do konkrétnych opatrení v prospech MSP. Spravodajkyňa okrem toho víta dve ďalšie iniciatívy Komisie: vytvorenie európskeho portálu pre MSP a usporiadanie prvej udalosti svojho druhu, týždňa európskych MSP, naplánovanej na máj 2009.

Ďalším významným krokom so širokou podporou je ohlásené zvýšenie objemu úverov Európskej investičnej banky (EIB) pre MSP a plánované opatrenia na modernizáciu a zjednodušenie poskytovania produktov EIB. Medzi kľúčové z nich patria:

· iniciatíva týkajúca sa mikroúverov na obdobie 2008 – 2011;

· vytvorenie nástroja na mezanínové financovanie najmä pre rýchlo sa rozvíjajúce a inovatívne MSP;

· v súvislosti s úvermi EIB pre MSP – vytvorenie mechanizmov pre MSP na zdieľanie rizika s komerčnými bankami pokiaľ ide o dlžné sumy;

Kľúčové je tiež pevné presadzovanie ďalšej podpory investíciám do vývoja nových produktov a služieb, ako aj zavádzanie nových výrobných procesov, nákup licencií a iných práv duševného vlastníctva, budovanie distribučných sietí na domácich a zahraničných trhoch a financovanie generačnej obmeny v rámci spoločnosti.

Malé, stredné aj veľké rodinné podniky majú vysoký podiel na zamestnanosti v Európe. Stimulujú podnikateľskú kultúru v Európe a poskytujú priestor na vzdelávanie pre budúcich podnikateľov. Vyznávajú silnú podnikateľskú etiku, v ktorej sa spája dlhodobá podnikateľská stratégia so zmyslom pre sociálnu zodpovednosť a zodpovednosť za životné prostredie. Podporujú podnikateľský inštinkt v rodinách a často pôsobia ako inkubátory pre nové spoločnosti.

Programy a opatrenia v oblasti politiky vzdelávania musia ostať v zodpovednosti členských štátov. Kľúčovým a prvoradým cieľom by mala byť zamestnateľnosť. V súvislosti so súčasnými programami podpory pre MSP sú pre mladých podnikateľov životne dôležité skúsenosti zo zahraničia a z tohto dôvodu by sa tento cieľ mal sledovať aj na európskej úrovni. Aby sa zabezpečil úspech tohto nového programu mobility pre študentov a mladých ľudí, treba vytvoriť dlhodobú a stabilnú spoluprácu medzi podnikmi, školiacimi strediskami a sprostredkovateľmi (ako sú profesijné organizácie, komory, sociálni partneri a pod.).

Spravodajkyňa zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory a pomoci pre cezhraničné aktivity MSP v rámci jednotného európskeho trhu. Najmä v rámci európskych trhov sa dá dosiahnuť významný nárast exportujúcich podnikov.

Malé podniky potrebujú účinnú ochranu práv duševného vlastníctva (IPR) na podporu ich inovačného úsilia a na ich ochranu proti nerovnej konkurencii z  krajín mimo EÚ. EÚ by mala v tejto súvislosti zintenzívniť výmenu informácií ako aj technickú a politickú spoluprácu s problémovými krajinami (Čína, India, Vietnam atď.). MSP veľmi potrebujú informácie, ktoré musia byť čo najkonkrétnejšie. Keďže väčšina MSP, ktoré aktívne pôsobia v zahraničí, tam nemá svojich zástupcov, je nevyhnutné, aby MSP mali prístup k potrebným informáciám, ktoré sa týkajú ochrany zahraničných IPR v ich domovských krajinách. Hlavným problémom, ktorým MSP čelia pri získavaní patentov, je vysoká cena ich registrácie a súdne konania.

V Európe čelia MSP niekoľkým prekážkam vo využívaní patentov. MSP žiadajú o registráciu patentu približne päť krát menej ako veľké podniky a podľa odhadov predkladajú Európskemu patentovému úradu menej ako 20 % zo všetkých žiadostí o registráciu patentu podnikov EÚ. Najväčšou prekážkou pre MSP je cena žiadosti o registráciu patentu a najmä poplatky za jeho obnovenie. Toto je problém najmä v pre tie MSP, ktoré vyvíjajú technológie. Takéto MSP spravidla potrebujú zvýšiť počet patentov na ochranu nových použití a zdokonalenia technológie, ako aj na rozšírenie geografického rozsahu ochrany ich patentu, aby mohli realizovať medzinárodné aktivity. To všetko spôsobuje malým podnikov vysoké náklady. Preto spravodajkyňa zastáva názor, že súčasťou SBA musí byť aj nový návrh na vyriešenie dlhodobej patovej situácie týkajúcej sa patentu Spoločenstva vrátane návrhu na jeden pracovný jazyk, ktorým by mala byť angličtina.

Keďže MSP často čelia neprimeranému administratívnemu zaťaženiu, nedostatočnému prístupu k informáciám a nadmerne regulovanému podnikateľskému prostrediu, spravodajkyňa sa domnieva, že právne predpisy musia byť zrozumiteľné a jednoznačné. Vlády štátov by sa tiež čo najviac mali snažiť upustiť od zavádzania ďalších požiadaviek (tzv. gold plating), čo tiež brzdí rozvoj cezhraničného obchodu.

V neposlednom rade, a vychádzajúc zo zásady, že tvorba politiky je najprínosnejšia vtedy, keď je čo najbližšie k oblasti a subjektom, ktoré ovplyvňuje, spravodajkyňa víta program Európskej komisie, ktorý umožňuje jej zamestnancom získať skúsenosti v európskych MSP. Takúto iniciatívu by mali šíriť vnútroštátne a regionálne orgány.

(1)

1 Oznámenie Komisie: Realizácia lisabonského programu Spoločenstva – moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť (KOM(2005)0551).

(2)

2 Oznámenie Komisie: Priebežné preskúmanie modernej politiky MSP (KOM(2007)592).

(3)

3 Oznámenie Komisie: „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)394).


STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (*) (15.12.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve „Small Business Act“

(2008/2237(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Gunnar Hökmark

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   Zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady „najskôr myslieť v malom“ na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej a miestnej úrovni vyžaduje dôslednú implementáciu pravidiel vnútorného trhu a smernice o službách(1)1 a následné účinné a osobitné opatrenia zo strany Komisie a členských štátov v súlade s výročnými správami o Lisabonskej stratégii, aby sa zabezpečilo, že všetky prekážky sa odstránia v súlade s týmito pravidlami a v súlade s potrebami malých podnikov; a požaduje, aby sa uskutočnil horizontálny prieskum podmienok pre malé a stredné podniky (MSP), ktorý by zodpovedal odvetvovým prieskumom uskutočňovaným Komisiou, týkajúci sa rôznych podnikateľských odvetví s cieľom umožniť spravodlivú a otvorenú hospodársku súťaž pre malé a stredné podniky v celej Európe, za užšej spolupráce s ich reprezentatívnymi organizáciami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „Small Business Act” zavádza usmernenia, ktoré nemajú pôsobiť ako záväzné pravidlá, ale skôr ako praktické referenčné normy;

2.   Zdôrazňuje, že MSP zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve a sociálnych štruktúrach a že na to, aby sa dosiahli ciele Lisabonskej stratégie, je pre ne životne dôležité ťažiť z príležitostí vytváraných vnútorným trhom, demografickými a technologickými zmenami, ako aj z problematiky životného prostredia a globalizácie;

3.   Zdôrazňuje, že vhodná politika zjednodušovania právnych predpisov, znižovania režijných nákladov, odstraňovania administratívnych nákladov, zavádzania nových technológií a uľahčovania prevádzky by mohla pomôcť zvýšiť účinnosť MSP a mikropodnikov, ako aj podporiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

4.   Domnieva sa, že informácie, ktoré majú poskytovať MSP a mikropodniky správnym orgánom, verejnosti a trhu, by mali spĺňať kritériá všeobecného záujmu a prísnej proporcionality;

5.   Zdôrazňuje potrebu podporovať kultúru podnikania a priaznivé podnikateľské prostredie s cieľom využiť plný potenciál MSP;

6.   Požaduje, aby sa vyvíjalo zvýšené úsilie pri zavádzaní vzájomného uznávania s cieľom uľahčiť cezhraničnú činnosť MSP; domnieva sa, že by mal existovať spoločný konsolidovaný základ zdaňovania právnických osôb; vyzýva na zriadenie jednotných kontaktných miest (one-stop shops) pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

7.   Domnieva sa, že MSP a najmä mikropodniky by mali byť zdaňované spôsobom, ktorý čo najviac znižuje administratívnu náročnosť, a ktorý by uľahčoval počiatočné fázy podnikania a podporoval inováciu a investovanie počas ich chodu;

8.   Domnieva sa, že prevod vlastníctva MSP by sa mal zjednodušiť, najmä v prípadoch odchodu do dôchodku alebo choroby majiteľa a prevodu vlastníctva na príbuzných alebo dedičov;

9.   Žiada o zabezpečenie lepšieho prístupu MSP k verejnému obstarávaniu prostredníctvom verejných súťaží, ktoré budú navrhnuté spôsobom, aby vychádzali maximálne v ústrety malým podnikom, a takisto žiada, aby sa, ak je to možné, za dodržiavania všeobecného záujmu a zásady subsidiarity sprístupnili služby prostredníctvom verejných súťaží;

10. Zdôrazňuje, že na podporu účasti MSP vo verejnom obstarávaní sú potrebné náležité a primerané kritériá účasti na osobitných výberových konaniach, rozdelenie výberových konaní do menších celkov a prístup k informáciám o výberových konaniach s cieľom posilnenia transparentnosti postupov výberových konaní;

11. Konštatuje, že rozšírené využívanie oneskorených platieb, a to aj zo strany verejne financovaných orgánov, spôsobuje MSP rozsiahle problémy z dôvodu ich citlivosti na zmeny peňažného toku;

12. Víta prebiehajúcu revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(2) a trvá na tom, aby sa v plnej miere zohľadnili stanoviská MSP, pričom zníženie počtu prípadov a zneužívania oneskorených platieb by pomohlo MSP lepšie využívať všetky možnosti, ktoré poskytuje vnútorný trh;

13. Zdôrazňuje význam štatútu európskej súkromnej spoločnosti ako novej dodatočnej právnej formy; za predpokladu, že bude zameraný na MSP, ktoré plánujú vykonávať cezhraničné aktivity a nebude môcť byť zneužitý veľkými spoločnosťami na narušovanie a obchádzanie právnych ustanovení v tých členských štátoch, ktoré presadzujú systém riadenia spoločností zohľadňujúci záujmy všetkých zúčastnených strán;

14. Vyzýva na zvýšené financovanie inovácií prostredníctvom rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu a na zlepšenie prístupu MSP k tomuto druhu financovania, ktorý sa zabezpečí prostredníctvom Európskeho inštitútu pre inováciu a technológiu; ďalej žiada Komisiu, aby vo významnej miere znížila byrokratickú záťaž v rámci 7. rámcového programu s cieľom zabezpečiť lepší prístup pre MSP;

15. Naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli viac prostriedkov z regionálnych fondov na výskum a vývoj a aby vo väčšej miere začlenili MSP do týchto programov;

16. Kladie dôraz na to, že dynamické finančné trhy majú zásadný význam pre financovanie MSP, a zdôrazňuje nutnosť otvoriť európske trhy rizikového kapitálu zlepšením dostupnosti rizikového kapitálu, mezanínového financovania a mikroúverov a prístupu k nim; z tohto dôvodu sa domnieva, že za normálnych okolností by MSP mali mať prístup k úverom od hráčov na kapitálových trhoch, ktorí vedia ohodnotiť ich vyhliadky a účinnejšie uspokojiť ich potreby.

17. Konštatuje, že na úrovni Spoločenstva neboli vykonané žiadne analýzy, ktoré by vyhodnotili vplyv rôznych foriem financovania MSP z prostriedkov Spoločenstva a výhody, ktoré MSP z tohto financovania získali; opakovane pripomína svoju výzvu, aby Komisia vykonala túto analýzu; za kľúčové považuje, aby sa čo najviac zjednodušili pravidlá a postupy upravujúce prístup rôznych kategórií MSP k týmto formám financovania a k príslušným programom; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby zorganizovala diskusie s organizáciami reprezentujúcimi MSP, s cieľom odstrániť existujúce prekážky;

18. Podporuje rozhodnutie Rady a Európskej investičnej banky (EIB) prijať súbor reforiem na rozšírenie finančných produktov MSP skupiny EIB, ako aj významne rozvinúť ponuku svojich globálnych úverov pre partnerov v bankovom odvetví, a to z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho hľadiska;

19. Vyzýva Komisiu, aby objavila vhodné spôsoby účinnejšieho monitorovania využívania financovania Spoločenstva sprostredkovateľskými finančnými, bankovými a administratívnymi orgánmi určeného pre malé podniky a mikropodniky, a aby zabezpečila, že sa príslušné finančné prostriedky dostanú k príslušným podnikom v prijateľnom čase;

20. Zastáva názor, že všetky nové právne predpisy, napríklad na predchádzanie prieťahom v oblasti platieb, autorských práv, obchodného práva alebo práva v oblasti hospodárskej súťaže (ako napríklad pravidlá prijaté na uľahčovanie získavania údajov v súkromných sporoch z dôvodu antikonkurenčného správania alebo pravidlá vyplývajúce zo všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách(3)), by mali byť formulované tak, aby nediskriminovali, ale skôr podporovali MSP a poskytovanie služieb na vnútornom trhu prostredníctvom týchto podnikov;

21. Domnieva sa, že v návrhu Komisie chýba jasná stratégia pre samostatne zárobkovo činné osoby na zlepšenie ich právneho postavenia a rozšírenie ich práv, najmä v prípadoch, ak je ich pracovné miesto porovnateľné s platenými zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila samostatne zárobkovo činným osobám právo schvaľovať štandardné tarify, samostatne sa organizovať a uzatvárať kolektívne zmluvy, ak je ich partnerom významný zamestnávateľ s dominantným postavením, pokiaľ tým nedochádza k poškodzovaniu potenciálnych klientov s menším vplyvom a k porušovaniu hospodárskej súťaže;

22. Zdôrazňuje význam napredovania obchodných rokovaní, ktoré by ďalej znížili regulačné prekážky pre obchod, ktoré neprimerane postihujú MSP;

23. Domnieva sa, že právne predpisy týkajúce sa MSP musia podporovať ich rast a nesmú umelo obmedzovať ich potenciál na prevzatie vedúcej úlohy pri rozvoji európskeho hospodárstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zohľadňovať ich rôznorodosť, najmä rôznorodosť remesiel a malých podnikov, ktoré tvoria viac ako 98 % hospodárstva Európskej únie, trvať na pomoci od ich reprezentatívnych organizácií a poskytovať odpovede prispôsobené ich osobitným potrebám; preto vyzýva, aby sa do testu MSP zahrnuli postupy, ako sú analýzy nákladov a prínosov alebo pravidelné konzultácie so zainteresovanými stranami;

24. Vyzýva Komisiu, aby podporovala zjednodušenie a harmonizáciu práva obchodných spoločností, najmä účtovných pravidiel v rámci vnútorného trhu, s cieľom znížiť administratívnu záťaž MSP a zvýšiť transparentnosť pre všetky príslušné zúčastnené strany; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala používanie nových technológií, ako napr. XBRL, vypracovaním presného harmonogramu zavedenia vykazovania vo formáte XBRL v Európskej únii tak, aby sa v primeranej lehote stal povinným, a aby propagovala a podporovala používanie tejto otvorenej normy v širokej miere;

25. Zdôrazňuje, že cieľom iniciatívy Small Business Act musí byť zníženie prekážok pre začínajúce podniky, ako aj pre samostatne zárobkovo činných podnikateľov, a zároveň musí podporovať rast a zakladanie nových podnikov, poskytovať prostriedky a možnosti pre inovačné procesy a konkurencieschopnosť v európskych odvetviach;

26. Zdôrazňuje, že plánované zavedenie smernice o zníženej sadzbe DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce a pre služby poskytované na miestnej úrovni nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, a nesmie byť nejednoznačné, pokiaľ ide o definíciu služieb, na ktoré sa bude vzťahovať;

27. Vyzýva verejné orgány členských štátov, aby koordinovaným spôsobom vytvorili úrady, ktoré by slúžili ako jednotné kontaktné miesta (one-stop shops) poskytujúce pre MSP podporné služby a výmenu osvedčených postupov;

28. Preto vyzýva, aby sa prijali také právne predpisy Spoločenstva, ktoré by odrážali potreby väčšiny podnikov, a aby táto zásada mala podobu záväzného pravidla a vopred dohodnutú formu, pričom by Parlamentu, Rade a Komisii ukladala povinnosť zabezpečiť, aby sa priority obsiahnuté v zásade „najskôr myslieť v malom” riadne uplatňovali na úrovni Spoločenstva; vyzýva, aby sa príslušné reprezentatívne sprostredkovateľské organizácie priamo zúčastňovali na všetkých úrovniach legislatívnych procesov. naliehavo žiada členské štáty, aby túto zásadu zaviedli do vnútroštátnych a miestnych právnych predpisov;

29. Vyzýva, aby Small Business Act zohľadňoval dohody o spolupráci medzi MSP (nákupné a marketingové skupiny), keďže sa ukázalo, že tieto skupiny podliehajú menšiemu riziku platobnej neschopnosti ako jednotlivé podniky;

30. Odsudzuje zvyk členských štátov „pozlacovať“ (gold plating), t. j. sprísňovať pri transpozícii v členských štátoch legislatívu EÚ, ktorý škodlivo pôsobí najmä na MSP, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia sa môžu prijať s cieľom zabrániť tejto praxi, vrátane zavedenia práva občanov na priamu žalobu; vyzýva na následné hodnotenia vplyvov, ktoré by analyzovali, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni;

31. Vyzýva, aby sa medzi MSP, ich zástupcami a verejnými orgánmi vytvorili na štruktúrovanom základe mechanizmy dialógu, konzultácií a účasti;

32. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala výročnú správu o MSP, v ktorej by systematicky uvádzala a prezentovala hlavné údaje z tohto odvetvia s cieľom poukázať na to, v akej situácii sa MSP nachádzajú, sledovať ich vývoj a zistiť, do akej miery spĺňajú ciele stanovené pre toto odvetvie;

33. Vyzýva Komisiu, aby k mnohým akciám navrhovaným v iniciatíve Small business act pripojila priebežné harmonogramy s cieľom podávať výročné správy o dosiahnutých výsledkoch a zabezpečiť dostatočné monitorovanie pokroku;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Manuel António dos Santos, José Manuel García-Margallo y Marfil, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Louis Grech, Benoît Hamon, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Sirpa Pietikäinen, John Purvis, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Ieke van den Burg, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mia De Vits, Janusz Onyszkiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Theodor Dumitru Stolojan, Kristian Vigenin

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler, Monica Giuntini, Catiuscia Marini

(1)

1 Smernica 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(2)

Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).


STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (*) (3.12.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve Small Business Act

(2008/2237(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Martí Grau i Segú

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže malé a stredné podniky (MSP) tvoria viac ako 99 % podnikov v EÚ a pre svoju rôznorodosť a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť trhovým podmienkam zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri plnení cieľov lisabonskej stratégie, čo sa týka rastu a pracovných príležitostí, ako aj pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstva,

B.   keďže malé a stredné podniky zásadným spôsobom prispievajú k sociálnej súdržnosti, ako aj k inovácii, regionálnemu rozvoju a konkurencieschopnosti Európy,

C.  keďže malé a stredné podniky nemajú k dispozícii dostatočnú pomoc na obranu pred nespravodlivými komerčnými praktikami uplatňovanými v cezhraničnom styku, ako sú praktiky podvodných „adresárových spoločností“,

1.   víta iniciatívu Small Business Act (SBA) ako rámec komplexného politického prístupu k MSP pri súčasnom rešpektovaní ich rôznorodosti; požaduje však ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia, aby MSP mohli využiť všetky výhody poskytované jednotným trhom, najmä poskytovanie diferencovanejších odpovedí zohľadňujúcich ich rôznorodosť, najmä pokiaľ ide o remeslá a malé podniky;

2.   zdôrazňuje dôležitosť jednotného trhu pre malé a stredné podniky a konštatuje, že podporovanie prístupu malých a stredných podnikov na jednotný trh by malo byť prioritou;

3.   uznáva, že stále existujú určité obmedzenia v tom, aby malé a stredné podniky dokázali v plnej miere využívať výhody, ktoré im ponúka vnútorný trh; preto konštatuje, že treba zdokonaliť tak právny, ako aj politický rámec vnútorného trhu, aby sa uľahčila cezhraničná spolupráca malých a stredných podnikov; ďalej konštatuje, že jasné regulačné prostredie by viac stimulovalo malé a stredné podniky, aby obchodovali na vnútornom trhu; domnieva sa, že členské štáty by mali vytvoriť jednotné kontaktné miesta a internetové portály;

4.   naliehavo požaduje uznanie úlohy, ktorú zohrávajú sprostredkovateľské organizácie malých a stredných podnikov pri uľahčovaní prístupu malých podnikov a mikropodnikov na vnútorný trh, ako aj k výhodám, ktoré tento trh ponúka; požaduje, aby sa do iniciatívy SBA a do všetkých programov Spoločenstva zapracovali podporné ustanovenia pre sprievodnú a poradenskú úlohu týchto reprezentatívnych sprostredkovateľských organizácií;

5.   uznáva, že obstarávanie pred komerčným využívaním ponúka malým a stredným podnikom dostatočné zadosťučinenie tak zjednodušovaním účasti malých a stredných podnikov v postupoch obstarávania, ako aj podporou podieľania sa malých a stredných podnikov na výskume a vývoji;

6.   konštatuje, že malé a stredné podniky môžu využívať obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím vo svoj prospech rozdelením rizika (vzhľadom na obmedzené investičné schopnosti), progresívnym rastom (čo sa týka rozsahu a skúseností) v každej fáze procesu výskumu a vývoja a licitačným konaním, ktoré je modernejšie v porovnaní s tradičným obstarávaním;

7.   zdôrazňuje význam prijatia opatrení zodpovedajúcich reálnym potrebám malých a stredných podnikov, hlavne tých najmenších, najmä pokiaľ ide o prístup k normám, náklady na normy a ich implementáciu, zníženie administratívneho zaťaženia, skvalitnenie právnej úpravy a právnej istoty ustanovení právnych predpisov; zdôrazňuje aj potrebu zjednodušenia postupov týkajúcich sa prevodov podnikov a dôležitosť informovanosti a podpory poskytovanej riaditeľom podnikov počas tohto procesu, aby sa podniky pri odchode podnikateľov do dôchodku nemuseli zatvárať;

8.   pripomína Komisii potrebu posilnenia konzultácií na európskej úrovni s reprezentatívnymi sprostredkovateľskými organizáciami malých a stredných podnikov, pričom sa musí zaručiť ich účasť na príprave legislatívneho procesu; pripomína svoju požiadavku na zdokonalenie systému hodnotení vplyvu, pričom sa bude brať do úvahy realita rozličných kategórií malých a stredných podnikov;

9.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia administratívneho prostredia, ktoré je menej zložité, flexibilnejšie a menej byrokratické; požaduje však vypracovanie plánu na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré umožnia flexibilnejšie riadenie a odstránia zbytočnú byrokraciu;

10. zdôrazňuje, že s malými a strednými podnikmi treba preferenčne zaobchádzať vo vzdelávacích politikách, najmä v programoch celoživotného vzdelávania, vytváraním pozitívnej diskriminácie na uľahčenie plného začlenenia žien v tomto sektore a zabezpečenie vyváženosti medzi rodinným životom a zamestnaním;

11.  zastáva názor, že je nevyhnutné zabezpečiť MSP optimálny prístup k financovaniu v počiatočnej fáze a vo fáze vyčleňovania podniku, najmä mikroúverom;

12. uznáva ťažkosti pri zakladaní nových podnikov z dôvodu rôznorodosti systémov vytvorených v rozličných členských štátoch; preto sa domnieva, že treba vytvoriť jednotný systém na zakladanie podnikov, v ktorom ide o postupný proces a v rámci ktorého sa podnik môže vytvoriť do 48 hodín;

13. poukazuje na to, že každý štvrtý malý a stredný podnik končí neúspešne z dôvodu neskorej platby, vo väčšine prípadov zo strany verejných administratív; preto odporúča členským štátom, aby zavádzali mechanizmy na zaručenie platieb v rámci predpísanej lehoty a aby v tejto súvislosti naozaj posúdili možnosti uplatňovania administratívnych postihov;

14. poukazuje na to, že malé a stredné podniky sú osobitne bezbranné v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia patentu Spoločenstva na posilnenie a ochranu inovácií európskych malých a stredných podnikov voči ich konkurentom;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov tým, že im poskytnú lepší prístup k európskym programom na podporu inovácií a poskytnú im prostriedky na účinnejší boj proti falšovaniu a podvodom na vnútornom trhu, a aby požadovali od svojich obchodných partnerov dôslednejšie uplatňovanie Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a aby urobili všetko potrebné na prijatie bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych dohôd na boj proti falšovaniu a pirátstvu, ako je dohoda ACTA;

16. zdôrazňuje, že lepšia informovanosť o prístupe na trh a vývozných možnostiach v rámci jednotného trhu má zásadný význam tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby skvalitnili informačné a poradenské služby, najmä sieť SOLVIT, ktorá napomáha riešenie problémov;

17. podporuje požiadavku poskytovania poradenských služieb členskými štátmi na pomoc malým a stredným podnikom, aby sa mohli brániť pred nespravodlivými komerčnými praktikami, ako sú praktiky podvodných adresárových spoločností, čo by malo posilniť sebavedomie malých a stredných podnikov, aby pôsobili za hranicami; zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie pri uľahčovaní koordinácie týchto poradenských služieb a spolupráce s nimi, aby sa zabezpečilo primerané a účinné riešenie cezhraničných sťažností; trvá však na tom, že keď tieto mäkké opatrenia neprinesú výsledky, Komisia by mala iniciovať primerané legislatívne zmeny, ktoré by malým a stredným podnikom poskytovali ochranu podobnú ochrane spotrebiteľov, ktorí sú slabšou stranou v týchto transakciách;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali malým a stredným podnikom prístup k verejným zákazkám, najmä stanovením štandardov vyžadovaných dokumentov a rôznych on-line platforiem pre verejné zákazky a častejším používaním postupných splátok, čím sa zabezpečí, že MSP získajú rovnaké výhody ako ostatné spoločnosti zúčastňujúce sa na verejnej súťaži, budú môcť využívať inovatívne riešenia, čo zabezpečí ich regionálny rozvoj;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie zamerané na propagáciu a poskytovanie informácií o existencii fondov Európskeho spoločenstva a štátnej podpory a aby tieto nástroje urobili dostupnejšími, ale aj zrozumiteľnejšími;

20.  vyzýva na podnecovanie podnikateľskej kultúry cestou vzdelávania a odbornej prípravy a predovšetkým okrem iného prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi výskumom a priemyslom; zastáva názor, že iniciatívy v tomto ohľade by sa mali zamerať aj na význam MSP pri zlepšovaní sociálnej súdržnosti, účinnosti a ochrany životného prostredia (ekologické inovácie); vyzýva Komisiu, aby predložila plán činnosti, ktorý podporí podnikanie žien;

21. uznáva, že zapojenie malých a stredných podnikov do výskumu a vývoja je dôležité tak na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov na vnútornom trhu, ako aj na zvýšenie príťažlivosti malých a stredných podnikov; zastáva názor, že podmienky účasti na rámcových výskumných programoch EÚ sú stále veľmi byrokratické a pre malé a stredné podniky sú prekážkou;

22. požaduje, aby sa požiadavky na získavanie finančných prostriedkov v kontexte verejného obstarávania pre malé a stredné podniky zjednodušili; zastáva názor, že tak finančné ústavy, ako aj banky, by mali vypracovať programy prispôsobené potrebám malých a stredných podnikov;

23. zastáva názor, že členské štáty by mali začať urýchlene uplatňovať SBA a jeho zásady, monitorovať toto uplatňovanie a doplniť monitorovanie výročnou správou odzrkadľujúcou pokrok dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch;

24. pripomína, že iniciatíva SBA nemá právne záväznú hodnotu, a preto požaduje veľkú mieru politickej angažovanosti zo strany Komisie, Európskeho parlamentu a Rady na systematické uplatňovanie zásady najskôr myslieť v malom; odporúča členským štátom, aby na národnej a regionálnej úrovni uplatňovali zásady iniciatívy SBA a zásadu najskôr myslieť v malom.

25. zdôrazňuje dôležitosť príspevku zainteresovaných strán prostredníctvom verejných konzultácií Komisie, ale konštatuje, že osemtýždňové obdobie na konzultácie predstavuje veľkú prekážku na zohľadňovanie záujmov malých a stredných podnikov; preto by podporil Komisiu, aby posúdila dlhšie konzultačné obdobie s cieľom pomôcť pri plnení politických cieľov, ako aj pri podpore zapájania a zastúpenia malých a stredných podnikov;

26. domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali postarať o to, aby podnikateľské prostredie nebolo brzdou, či už zaťažujúcimi postupmi, daňovými prekážkami, alebo inými regulačnými problémami, pre odborníkov, ktorí ich chcú ponúkať na základe samostatnej zárobkovej činnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Martí Grau i Segú, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Edit Herczog, Eija-Riitta Korhola, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Catiuscia Marini, Arlene McCarthy, Catherine Neris, Bill Newton Dunn, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Salvador Domingo Sanz Palacio, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Brigitte Fouré, Joel Hasse Ferreira, Anja Weisgerber

Náhradníčka (čl. 178 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Maddalena Calia


STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (3.12.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve Small Business Act

(2008/2237(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anja Weisgerber

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta skutočnosť, že Komisia vytvorila podrobný politický rámec na odbúravanie byrokracie pre malé a stredné podniky (MSP), čím im dala jasný signál, že z hľadiska hospodárskeho rastu, zamestnanosti, sociálnej kohézie a inovácií majú v Európe rozhodujúcu úlohu; zdôrazňuje, že MSP v súčasnosti vytvárajú väčšinu pracovných miest v Európe, najmä v remeselných odvetviach a v malých podnikoch, a že sú jedným zo základov na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, čo sa týka kvantity a kvality pracovných miest;

2.   konštatuje, že napriek jasnému záväzku uvedenom v úvodnom texte Európskej charty pre malé podniky je hlas MSP v kontexte sociálneho dialógu stále veľmi slabý; naliehavo vyzýva, aby sa tento nedostatok formálne napravil prijatím vhodných návrhov v rámci iniciatívy Small Business Act;

3.   víta priame prepojenie súčasnej legislatívnej reformy na úrovni EÚ (európske súkromné podniky, revízia štátnej pomoci, znížená sadzba DPH atď.) s reformami, ktoré sám požadoval, ako sú napríklad predpisy o mikroúveroch;

4.   považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci iniciatívy Small Business Act kládol väčší dôraz na oblasť pracovného práva, najmä vzhľadom na koncepciu flexiistoty, ktorá umožňuje, aby najmä MSP rýchlejšie reagovali na zmeny trhových podmienok, a tým zaručovali vyššiu mieru zamestnanosti a väčšiu konkurencieschopnosť podniku, ako aj medzinárodnú konkurencieschopnosť, pričom sa zohľadňuje nevyhnutná sociálna ochrana; v tejto súvislosti poukazuje na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o flexiistote(1);

5.   ďalej zdôrazňuje význam pracovného práva, najmä vzhľadom na jeho optimalizáciu na MSP, napríklad prostredníctvom lepšieho poradenstva či zjednodušením administratívnych postupov, a vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali MPS v súvislosti s konkrétnymi postojmi, ktoré zaujmú voči flexiistote, okrem iného prostredníctvom politík pracovného trhu, pretože MSP majú priestor na väčšiu vnútornú a vonkajšiu flexibilitu vďaka nízkemu počtu ich zamestnancov, ale aj potrebe väčšej istoty pre nich ne samé a pre ich zamestnancov; za veľmi dôležité považuje to, aby pracovné právo ako jeden z hlavných pilierov flexiistoty zabezpečovalo spoľahlivý právny základ pre MSP vzhľadom na skutočnosť, že tieto podniky si často nemôžu dovoliť vlastné právne oddelenie či oddelenie riadenia ľudských zdrojov; poukazuje na to, že 91,5 % európskych podnikov zamestnáva menej ako 10 pracovníkov (zdroj: Eurostat, 2003);

6.   preto zdôrazňuje, že v rámci prijímaných riešení treba zohľadňovať rozmanitosť MSP vrátane podnikov s jedným zamestnancom a/alebo jednotlivých podnikov, ktoré majú z dôvodu svojho štatútu problematickú špecifikáciu, čo sa týka ich rozvoja, sociálnej a daňovej oblasti, ako aj prístupu k financovaniu;

7.   domnieva sa, že treba zaviesť opatrenia zamerané na boj proti nelegálnej práci, ktorá je bezpochyby zdrojom nekalej konkurencie MSP s vysokým podielom ľudskej práce.

8.   vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a nad pomalým tempom plnenia cieľov lisabonskej stratégie v súvislosti s kvalitou a posilňovaním sociálneho kapitálu a s odborným vzdelávaním, čo môže viesť k ďalším kvalifikačným nedostatkov na pracovnom trhu; poukazuje na to, že v súťaži o kvalifikované pracovné sily MSP súperia s veľkými podnikmi a že MSP by sa mali podporovať vo vzdelávaní a najmä v odbornom vzdelávaní a malo by sa im pomáhať pri získavaní, rozvoji a prenose odborných skúseností ich zamestnancov; v tejto súvislosti víta opatrenia, ktoré Komisia oznámila v iniciatíve Small Business Act, ktorá je určená mladým podnikateľom, remeselníkom a učňom (Erasmus), ako aj opatrenia na vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET);

9.   vyzýva európske a národné verejné orgány, aby intenzívne pomáhali remeselným odvetviam a MSP:

–    vypracovaním inštitucionálnych finančných riešení pre MSP na nadpodnikovej úrovni s cieľom pomáhať im pri aktívnejšej podpore ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania;

–    podporou odvetví, v ktorých pôsobí veľký počet MSP, aby investovali (alebo ďalej investovali) do odvetvových foriem odbornej prípravy a preškoľovania s cieľom prispieť ku kontinuite v danom odvetví, ako aj k prekonaniu možných kvalifikačných nedostatkov na pracovnom trhu;

–    zabezpečovaním dostupnosti vzdelávania na mieru na trhu, ktoré je prispôsobené osobitným potrebám MSP za prijateľné ceny,

–    podporovaním MSP prostredníctvom sprievodných opatrení, ako sú poradenské služby v oblasti vnútornej pružnosti (napríklad v súvislosti s novými modelmi organizácie pracovného času) alebo pomáhaním MSP pri zabezpečovaní lepších podmienok na zlaďovanie rodinného a pracovného života;

10. víta výzvu Komisie, aby členské štáty podporovali samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie v školstve a v odbornej príprave, najmä vo všeobecnom stredoškolskom vzdelávaní, s cieľom podporovať pozitívnejší prístup k podnikaniu v európskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby tieto snahy členských štátov doplnila najlepšími skúsenosťami v oblasti novátorských vyučovacích metód a prepojenia s vyššími úrovňami vzdelávania a výskumu;

11. upozorňuje na skutočnosť, že opatrenia na podporu podnikateľského ducha majú mimoriadny význam v nových členských štátoch, kde mnoho ľudí stratilo prácu v dôsledku štrukturálnych hospodárskych zmien;

12. pripomína Komisii a členským štátom, že by bolo vhodné podporiť siete podnikov a zoskupení, pri ktorých by sa vychádzalo z najlepších skúseností členských štátov, ktoré umožňujú zachovať želaný rozmer a umožniť napríklad spoločné využívanie zariadení, tovaru a služieb;

13. súhlasí s tým, aby sa v rámci hodnotenia vplyvu nových legislatívnych návrhov zaviedlo povinné vyhodnotenie toho, aký vplyv budú mať tieto návrhy na MSP, pričom výsledky tohto hodnotenia by mal posúdiť externý nezávislý subjekt; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti využívala postupy, ako sú analýzy nákladov a prínosov alebo pravidelné konzultácie so zainteresovanými stranami; vyzýva Komisiu, aby pri konzultáciách o návrhoch nových právnych predpisov poskytla združeniam zastupujúcim MSP väčší časový priestor;

14. zdôrazňuje význam podpory určenej mladým podnikateľom a ženám venujúcim sa podnikateľskej činnosti, a to aj prostredníctvom zavedenia konzultačných a inštruktážnych programov; poukazuje na to, že v MSP pracuje čoraz viac žien a mladých podnikateľov, hoci naďalej sú najviac zastúpení v najmenších podnikoch (mikropodniky) a naďalej sú obeťami stereotypov a predsudkov v súvislosti s prevodmi podnikov a nástupníctvom, najmä v prípade rodinných podnikov; preto vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na dôsledky starnutia obyvateľstva implementovali udržateľné politiky a mechanizmy, najmä zavádzaním diagnostických, informačných, poradenských a podporných nástrojov pre transfery podnikov;

15. pripomína dôležitosť zaručenia prístupu k úveru vrátane mikroúveru, najmä v súčasnom období krízy a chaosu na finančnom trhu, a vyzýva členské štáty, aby posilnili a umocnili svoje politické opatrenia na podporu MSP, napríklad tým, že budú ponúkať viac ako len druhú šancu čestným podnikateľom, ktorí sa dostali do konkurzu, a zavádzať garančné fondy a „pôžičky na čestné slovo“ určené na rozvoj inovačných projektov zameraných na udržateľný rozvoj; ďalej požaduje, aby sa v iniciatíve Small Business Act zohľadnila spolupráca združení MSP, pretože v prípade združení je riziko platobnej neschopnosti preukázateľne menšie ako v prípade jednotlivých podnikov;

16. poukazuje na to, že treba vyriešiť otázku zladenia pracovného a rodinného života tak podnikateliek, ako aj podnikateľov, pričom treba vychádzať z operačných politík a nástrojov, najmä čo sa týka materstva, otcovstva, rodičovskej a rodinnej dovolenky a dovolenky na odbornú prípravu a účasti na spoločenskom živote, pričom treba zabezpečovať integrované formy podpory a náhradných služieb;

17. vyzýva členské štáty, aby posilnili začleňovanie MSP, ktoré sú majetkom nedostatočne zastúpených etnických menšín, do hlavného hospodárstva tak, že vypracujú programy diverzifikácie dodávateľov, ktoré majú za cieľ zaručiť rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené podniky konkurujúce väčším podnikom pri získavaní zákaziek;

18. podporuje poskytovanie mikroúverov (až do výšky 25 000 EUR) z fondu pre mikroúvery, ktorý disponuje prostriedkami vo výške 40 miliónov EUR, s cieľom podporovať predovšetkým zakladanie podnikov, a vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby zabezpečila rýchlu realizáciu týchto krokov na regionálnej úrovni; víta skutočnosť, že Európsky sociálny fond (ESF) stanovuje opatrenia na podporu zakladania podnikov, najmä na podporu podnikania žien, a vyzýva členské štáty, aby túto možnosť riadne využívali;

19. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že súčasné problémy s úvermi môžu mať neúmerne negatívny vplyv na peňažný tok MSP, pretože veľkí zákazníci môžu vyvíjať tlak na menších dodávateľov, aby dosiahli dlhšie platobné lehoty; naliehavo vyzýva, aby sa začiatkom roka 2009 reaktivovala doba konzultácií o vplyve smernice o boji proti oneskoreným platbám(2), aby sa mohli presne monitorovať a vyhodnocovať najnovšie trendy;

20. poukazuje na to, že do štvrtého balíka navrhovaných politických opatrení by sa mali zapracovať priame záväzky Komisie, napríklad čo sa týka lepších možností prístupu k informáciám o dôležitých predpisoch, ako aj o plánovaní a možnostiach financovania vrátane využívania siete kontaktných miest, ktoré už fungujú, ako sú napríklad kancelárie Europe Direct;

21. pripomína, že treba venovať pozornosť sociálnej zodpovednosti malých podnikov, čo si vyžaduje horizontálne prepojenie, siete a služby; považuje za neúčinné odvolávať sa na certifikáciu európskeho systému pre ekologické riadenie a audit (EMAS) , pretože to odvráti pozornosť od existujúcich certifikátov a pretože sa spája len s ekologickou problematikou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Maria Matsouka, Juan Andrés Naranjo Escobar, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Bilyana Ilieva Raeva, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Petru Filip, Marian Harkin, Magda Kósáné Kovács, Sepp Kusstatscher, Jamila Madeira, Viktória Mohácsi, Csaba Sógor, Anja Weisgerber

(1)

Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 174.

(2)

Smernica 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35).


STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (20.1.2009)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve Small Business Act

(2008/2237(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Helga Trüpel

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili úlohu odvetvia kultúry a tvorivej činnosti ako hnacej sily hospodárskeho a spoločenského vývoja v Európskej únii s podielom 2,6 % HDP a 2,5 % zárobkovo činných osôb v EÚ; zdôrazňuje význam MSP pre oživenie odvetvia IKT a odvetvia tvorivej činnosti;

2.   upozorňuje na to, že „iniciatívnosť a podnikavosť“ sú kľúčovými schopnosťami(1), a vyzýva členské štáty, aby to zohľadnili vo svojich stratégiách celoživotného vzdelávania, ako aj vo vnútroštátnych učebných osnovách a aby podporovali lepšiu súčinnosť medzi podnikmi v odvetví kultúry a školami a včas posilnili podnikateľské schopnosti a zručnosti; podporuje zámer Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti programu Leonardo da Vinci;

3.   zdôrazňuje, že kultúrno-hospodárske odvetvie je ovplyvnené štruktúrami malých a stredných podnikov a je mimoriadne dôležité pre zabezpečenie trvalo udržateľnej regionálnej zamestnanosti;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporou harmonizácie a transparentnosti pravidiel a jednoduchého prístupu k pracovným povoleniam a systémom sociálneho zabezpečenia uľahčili mobilitu umelcov, podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb s cieľom zjednodušiť voľný pohyb služieb v odvetví tvorivej činnosti;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili cielené podporné opatrenia a individuálnu podporu ako informácie, poradenstvo a možnosti prístupu pre rizikový kapitál pri zakladaní MSP;

6.   nabáda Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali MSP prístup k finančným prostriedkom už od raného štádia, ako aj v podobe mikroúverov a záruk; žiada trvalé úsilie o efektívnu ochranu práv duševného vlastníctva a autorských práv, aby sa MSP umožnilo využívať ich duševné vlastníctvo na získanie finančných prostriedkov;

7.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili zavedenie vyváženého systému znížených sadzieb DPH pre verejnoprospešné statky so spoločenským významom, napríklad kultúrne statky, bez toho, aby opomenuli jeho účinky na obchod v rámci Spoločenstva a na rozpočty členských štátov;

8.   podporuje zámer predĺžiť súčasnú výnimku, ktorá sa týka štátnej pomoci na filmovú produkciu, z pravidiel hospodárskej súťaže do roku 2012 a považuje to za rozhodujúcu podporu MSP pôsobiacich v odvetví tvorivej činnosti;

9.   podporuje nové pravidlá štátnej pomoci ustanovené nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)(2), podľa ktorých je možné za určitých podmienok oslobodiť MSP od oznamovacej povinnosti;

10. zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý malým a stredným podnikateľom v odvetví tvorivej činnosti, v ktorom sa často vyskytujú nestabilné pracovné podmienky, poskytne vhodnú bezpečnostnú sieť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Ivo Belet, Guy Bono, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Doris Pack, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gyula Hegyi, Nina Škottová, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser

Náhradníčka (čl. 178 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Maria Berger

(1)

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES) (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10).

(2)

Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI (21.11.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve „Small Business Act“

(2008/2237(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Othmar Karas

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže európske inštitúcie uznávajú význam malých a stredných podnikov (MSP) pre európske hospodárstvo a opakovane zdôrazňujú ich zásadný prínos k sociálnej súdržnosti, ako aj k inovácii, regionálnemu rozvoju, rodovej rovnosti a konkurencieschopnosti EÚ a upozorňujú naň predovšetkým v čase finančnej krízy,

B.   keďže napriek predchádzajúcim iniciatívam Európskej únie sa od roku 2000 v podnikateľskom prostredí dosiahlo len nepatrné alebo takmer zanedbateľné zlepšenie,

C.  keďže zásada „raz a dosť“ a zásada proporcionality, ako aj právna istota majú kľúčový význam pre rozvoj MSP a mali by byť súčasťou všetkých právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov,

1.  vyzýva členské štáty, aby do konca roka 2009 oznámili, ako a v akom časovom období začlenia zásadu „najskôr myslieť v malom“ do svojho vnútroštátneho regulačného rámca;

2.  vyzýva členské štáty, aby správu o pokroku pri uplatňovaní zásady „najskôr myslieť v malom“ povinne začlenili do výročných správ o národných programoch reforiem v rámci lisabonskej stratégie ako novú samostatnú kapitolu;

3.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné kritéria na meranie pokroku pri uplatňovaní zásady „najskôr myslieť v malom“;

4.  vyzýva Komisiu, aby poukázala na spôsoby, ako možno na európskej úrovni presadzovať zásadu „najskôr myslieť v malom“ ako záväznú súčasť budúcich právnych predpisov;

5.  zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu legislatívnych návrhov treba doplniť o povinné preskúmanie toho, aký vplyv budú mať tieto návrhy na MSP, a že výsledky tohto preskúmania by mal posúdiť externý nezávislý subjekt; žiada Komisiu, aby tieto výsledky sprístupnila zákonodarným orgánom;

6.  podporuje zámer stanoviť štatút európskej súkromnej spoločnosti (SPE);

7.  domnieva sa, že závery skupiny na vysokej úrovni v oblasti práva obchodných spoločností/ročných účtovných závierok treba zahrnúť do opatrení zameraných na vykonávanie iniciatívy „Small Business Act“;

8.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej inštitúcie pred každým novým obsadzovaním miesta, ktoré súvisí s problematikou MSP, uskutočnila vypočutie v Európskom parlamente na tému európska politika v oblasti MSP;

9.  vyzýva orgány Európskej únie, aby uznávali a rešpektovali osobitosti malých a stredných podnikov z oblasti slobodných povolaní, ktoré takisto vykonávajú služby týkajúce sa verejného záujmu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.11.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlo Casini, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Neena Gill, Othmar Karas, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Manuel Medina Ortega, Aloyzas Sakalas, Diana Wallis, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Gauzès, József Szájer, Jacques Toubon, Ieke van den Burg


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (4.12.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k iniciatíve Small Business Act

(2008/2237(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anni Podimata

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže ženy v mnohých malých rodinných podnikoch napriek ich príspevku k činnosti nemajú rovnaké právne postavenie ako ich partneri a sú z nich neplatení rodinní pracovníci, kým ich partner je majiteľom továrne,

B.  keďže ženám sa často bráni v rozvíjaní hospodárskych aktivít z dôvodu chýbajúcich spoločenských a hospodárskych sietí, ktoré by mohli podporiť ich iniciatívy, ako aj z dôvodu rozličného hodnotenia hospodárskych potrieb žien a mužov a agresivity obchodného prostredia,

C. keďže nedostatočná alebo obmedzená sociálna ochrana samostatne zárobkovo činných žien predstavuje pre ženy zakladajúce podniky významnú prekážku,

1.  blahoželá Komisii za to, že zohľadnila jeho požiadavky, čo sa týka podpory podnikania a podnikateľského talentu žien, a vyzýva ju, aby toto hľadisko začlenila do vykonávania iniciatívy Erasmus pre mladých podnikateľov;

2.  s poľutovaním konštatuje, že ženy sa stretávajú s ťažkosťami pri zakladaní a prevádzke podnikov pre faktory, ako sú neúplné informácie, nedostatočné kontakty a obmedzený prístup k sieťam, diskriminácia na základe pohlavia a pretrvávanie stereotypov, slabé a neflexibilné zabezpečovanie zariadení detskej starostlivosti, ťažkosti pri zlaďovaní podnikateľských a rodinných povinností, ako aj rozdiely v prístupe žien a mužov k podnikaniu;

3.  blahoželá Komisii k jej novej iniciatíve týkajúcej sa revízie smernice Rady 86/613/EHS(1) o samostatne zárobkovo činných ženách a pomáhajúcich manželkách a je presvedčený, že toto prispôsobenie novým okolnostiam pomôže pri upevňovaní podnikania žien a rozširovaní základne samostatne zárobkovo činných žien;

4.  zdôrazňuje, že podnikanie žien prispieva k zatraktívneniu pracovného trhu pre ženy a k zlepšeniu ich hospodárskeho a spoločenského postavenia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v tejto oblasti naďalej pretrvávajú rozdiely medzi mužmi a ženami, najmä čo sa týka rozdielov v platoch, a že percentuálny podiel podnikateliek v Európskej únii je stále nízky, čo súvisí predovšetkým s neuznávaným (napr. neplateným), ale napriek tomu dôležitým príspevkom žien ku každodennému riadeniu života rodinných malých a stredných podnikov;

5.  žiada Komisiu, aby urýchlene vytvorila sieť „veľvyslankýň“ zastupujúcich ženy –podnikateľky a zaviedla mentorské programy, ktorých cieľom je inšpirovať ženy na zakladanie vlastných firiem a poskytovať prvostupňové poradenstvo;

6.   vyzýva členské štáty, aby:

- vypracovali konkrétne vzdelávacie programy zamerané na ženy a prostredníctvom vnútroštátnych a európskych programov a šírenia osvedčených postupov podporovali inovačného ducha mladých ľudí, najmä mladých žien, a podnikanie žien;

- do svojich právnych predpisov zapracovali ustanovenia týkajúce sa vytvárania malých a stredných podnikov, ktoré pri zakladaní rodinného podniku zaručia ženám rovnaké právne a vlastnícke postavenie ako mužom;

- podporovali vytváranie partnerstiev medzi vedúcimi pracovníkmi podnikov bez ohľadu na ich pohlavie s cieľom zabrániť diskriminácii žien v podnikateľskom prostredí;

7.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali systematické stratégie na podporu podnikania žien, ako aj konkrétne opatrenia uľahčujúce podnikateľkám dostupnosť úverov a bankových služieb, najmä mikroúverov; žiada členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že súčasná finančná kríza nepoškodí malé a stredné podniky a predovšetkým podnikanie žien;

8.  žiada členské štáty, aby posúdili prijatie minimálnych štandardných predpisov týkajúcich sa práv zamestnancov na účasť a zavedenie programov rodovej rovnosti, ktoré musia byť súčasťou stanov európskej súkromnej spoločnosti; domnieva sa, že najvhodnejším riešením na zabezpečenie dodržiavania práv pracovníkov na účasť by bolo, rovnako ako v prípade európskej spoločnosti a európskej družstevnej spoločnosti, doplniť stanovy európskej súkromnej spoločnosti o samostatnú smernicu o právach pracovníkov na účasť;

9.  žiada Komisiu, aby doplnila podrobnejšie požiadavky, najmä čo sa týka cezhraničného rozmeru európskej súkromnej spoločnosti, jej minimálnu kapitálovú požiadavku, spôsob, akým jej riadiace orgány dokážu zohľadňovať účasť zamestnancov a zastúpenie žien, ako aj vzhľadom na transparentnosť jej operácií;

10. vyzýva členské štáty, aby uľahčovali podnikanie žien v oblasti malých a stredných podnikov, a to vytváraním vhodných subjektov pre odborné a finančné poradenstvo a štruktúr na zvyšovanie kvalifikácie pracovníčok, ktoré v plnej miere zohľadňujú rodové hľadiská rozvoja podniku a ktoré berú do úvahy rozsiahlejšie úlohy žien v ich rodinách a/alebo spoločenstvách;

11. poukazuje na to, že využívanie nových technológií pomáha najmä mladým podnikateľkám obmedzovať administratívne náklady;

12. vyzýva členské štáty, aby upriamovali pozornosť na podniky, ktoré prijímajú opatrenia podporujúce rovnosť žien a mužov, najmä čo sa týka platov a dostupnosti pracovných miest, a uľahčujúce vytvárane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijímali opatrenia na odstraňovanie rozdielov súvisiacich so sociálnou ochranou (najmä ochranou počas materstva) pre samostatne zárobkovo činné ženy;

14. uznáva, že odborná príprava, výskum a vývoj podporované na základe iniciatívy Small Business Act musia byť dostatočne flexibilné na to, aby umožňovali ženám, najmä tým, ktoré sa starajú o deti, uspokojovať ich individuálne požiadavky týkajúce sa pracovného času;

15. uvedomuje si, že všetky systémy podpory ponúkané podnikateľom, ale najmä podnikateľkám, vrátane sprostredkovania zručností a odbornej prípravy v oblasti podnikového riadenia, ako aj jednoduchého prístupu k zdrojom (včítane vybavenia, priestorov, dopravy a úverov) musia mať stálu povahu, aby podniku pomáhali prežívať aj po začatí činnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

11

0

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Anne Van Lancker, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Donata Gottardi, Marusya Ivanova Lyubcheva

Náhradník (čl. 178 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Juan Andrés Naranjo Escobar

(1)

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 58).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

12.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Juan Fraile Cantón, Cristina Gutiérrez-Cortines, Gunnar Hökmark, Eija-Riitta Korhola, John Purvis, Vladimir Urutchev

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia